{"guid": "9d8b7099-e820-42f2-934b-455f3c628dca:b0ca7a4b-0c93-4415-ac2b-ad664b0c4c4e", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100604.1", "spisova_znacka": "1Saz/6/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1Saz/6/2023 z 27. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. novembra 2023, sp. zn. 1Saz/6/2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100604.1", "identifikacne_cislo": "0923100604", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Dana Bystrianska", "sudca_id": 498, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-dana-bystrianska-498", "datum_vydania": "2023-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-4", "nazov": "§ 2 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-7", "nazov": "§ 2 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 4 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-8.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 8 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-8.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1", "nazov": "§ 90 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-2", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0ca7a4b-0c93-4415-ac2b-ad664b0c4c4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100604.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100604.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100604.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n1Saz/6/2023\n0923100604\n27. 11. 2023\nJUDr. Dana Bystrianská\nECLI:SK:SpSKE:2023:0923100604.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: mal. A. B., nar.:\nXX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, štátna príslušnosť uvádzaná účastníčkou konania:\nSýrska arabská republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia\npre cudzincov Sečovce, so sídlom Bitúnková č. 14, 078 01 Sečovce, zastúpenej zákonným zástupcom C.\nB., nar.: XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, štátna príslušnosť uvádzaná účastníčkou\nkonania: Sýrska arabská republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnená v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov Sečovce, so sídlom Bitúnková č. 14, 078 01 Sečovce, právne zastúpeného\nCentrom právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému:\nOddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková č. 8, 940 01 Nové\nZámky, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA12-8760-015/2023-AV zo dňa 26. októbra\n2023 a o prepustenie zo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-8760-015/2023-AV zo dňa 26. októbra 2023\ntýkajúce sa žalobkyne - mal. A. B., nar.: XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, štátna\npríslušnosť uvádzaná účastníčkou konania: Sýrska arabská republika, bez cestovného dokladu, toho\nčasu umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, so sídlom Bitúnková č. 14, 078\n01 Sečovce.\nII. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie žalobkyne - mal. A. B., nar.: XX. XX.\nXXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, štátna príslušnosť uvádzaná účastníčkou konania: Sýrska\narabská republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Sečovce, so sídlom Bitúnková č. 14, 078 01 Sečovce.\nIII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa, ktorá je maloletá za účasti zákonného zástupcu, právne zastúpená Centrom právnej\npomoci sa správnou žalobou zo dňa 09. 11. 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 20. 11.\n2023, domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného - Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru\nNové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-8760-015/2023-AV zo dňa 26. 10. 2023, ktorým žalovaný podľa zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o pobyte\ncudzincov“) v znení neskorších prepisov, a to podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov rozhodol o zaistení žalobkyne na účel výkonu administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil\ndĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 26. 01. 2024. Žalobkyňa zároveň\nžiadala, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bola bezodkladne prepustená zo zaistenia a bola\njej priznaná náhrada trov konania.\n\nI.\nAdministratívne rozhodnutie\n2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-8760-015/2023-AV zo dňa 26. 10. 2023,\nzaistil žalobkyňu dňa 26. 10. 2023 podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)\nv znení neskorších predpisov, na účel administratívneho vyhostenia, v súlade s ustanovením § 88 ods.\n4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.\n01. 2024 a žalobkyňu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.\n3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa bola dňa 26. 10. 2023 v čase o 20 : 15\nhod. zadržaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v meste Šahy. Nakoľko žalobkyňa\nnevedela ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť,\nhliadka ju predviedla dňa 26. 10. 2023 o 08 : 40 hod. na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru\nNové Zámky (ďalej aj OCP PZ Nové Zámky) k ďalším úkonom podľa zákona o pobyte cudzincov.\n4. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch bolo zistené, že žalobkyňa nedisponuje žiadnym\noprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Vzhľadom\nna to, že žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt žalovaný vydal dňa 26.\n10. 2023 podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie o\nadministratívnom vyhostení žalobkyne č. PPZ-HCP-BA12-8760-010/2023-AV (ďalej aj rozhodnutie o\nadministratívnom vyhostení), pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobkyni určená lehota na\nvycestovanie a bol zároveň vylúčený odkladný účinok.\n5. Dňa 26. 10. 2023 bola žalobkyňa správnym orgánom v zmysle ust. § 120 ods. 7 zákona o pobyte\ncudzincov vyzvaná, aby sa vyjadrila k zisteniam správneho orgánu v zápisnici o vyjadrení účastníka\nkonania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vedenej pod č. PPZ-HCPBA12-8760-014/2023-AV. K podkladom rozhodnutia i k spôsobu jej zaistenia sa žalobkyňa nevyjadrila\na ani nenavrhla ich doplnenie.\n6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z vyjadrení žalobkyne je nepochybné, že nemohla\nkonať podľa § 89 odsek 1 písmená a) a b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobkyňa nevie\npreukázať zabezpečené ubytovanie a taktiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho\npobytu na území Slovenskej republiky. Je potrebné pripomenúť, že zaistení boli aj maloletí súrodenci\nžalobkyne a rodičia z tých istých dôvodov.\n7. Dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26. 01. 2024 žalovaný odôvodnil tým,\nže stanovená doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k\nvyhosteniu žalobkyne z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná\ndoba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný v\nspolupráci s ÚPZC bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobkyne z územia\nSlovenskej republiky. Dôležitým faktorom od ktorého sa bude odvíjať dĺžka zaistenia účastníka konania\nje jej spolupráca pri úkonoch smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Taktiež sa bude\nzabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie.\n8. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v prípade žalobkyne, ktorá je štátnym príslušníkom Tureckej\nrepubliky, ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov je potrebné vykonať úkony ako:\n- overenie totožnosti žalobkyne (prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí\nSlovenskej republiky (ďalej len „KO MZVaEZ SR\") na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza\nžalobkyňa; (uvedené úkony zaberú najviac času, nakoľko komunikácia s KO MZVaEZ SR býva\nv mnohých prípadoch komplikovaná. Po odolaní žiadosti sa veľakrát stáva, že ÚPZP neobdrží odpoveď,\nje adresovaná ďalšia žiadosť na zastupiteľský úrad krajiny z ktorej cudzinec pochádza a zisťuje sa či im\nbola žiadosť cez KO MZVaEZ SR doručená. Z aplikačnej praxe vyplýva, že komunikácia z uvedenými\núradmi je zdĺhavá a celý proces môže zabrať aj 8 týždňov),\n\n- ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza účastník konania nachádza mimo územia Slovenskej\nrepubliky a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor so zaisteným\ncudzincom mala byť vykonaná eskorta žalobkyne priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej\npochádza (v mnohých prípadoch mimo územia Slovenskej republiky) na účel vykonania pohovoru; avšak\nv súčasnej dobe neexistuje žiadny právny podklad k tomu, aby bola takáto eskorta zaisteného cudzinca\nza účelom pohovoru na zastupiteľskom úrade možná. Taktiež nie je možné ani vycestovanie pracovníkov\nzastupiteľského úradu na územie Slovenskej republiky,\n- v prípade kladnej odpovede a po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie\nnáhradného cestovného dokladu žalobkyni prostredníctvom KO MZVaEZ SR zastupiteľskému úradu\nkrajiny, z ktorej pochádza;\n- -následne ak sú na základe zaslaných žiadosti vybavené požadované doklady pristúpi sa k vybavovaniu\nleteniek cez zmluvnú spoločnosť (čaká sa na odpoveď);\n9. Žalovaný s poukazom na povinnosti podľa ustanovenia § 90 odsek 1 písmeno d) zákona o pobyte\ncudzincov ďalej uviedol, že v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobkyni\nnevznikla jej zaistením žiadna bezdôvodná ujma.\n10. Mal za to, že zaistenie žalobkyne pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením\nslobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný\nzáklad pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa článku 5\nods. 1 písm. f) Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj\nDohovor) je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej\nrepubliky. Žalovaný považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná\nexistencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobkyne pod č. PPZ-HCPBA12-8760-010/2023-AV zo dňa 26. 10. 2023 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného\nzboru Nové Zámky, v ktorom bol účastníkovi konania uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej\nrepubliky a na územie všetkých členských štátov na dobu tri roky. K výkonu administartívneho vyhostenia\npriamo slúži inštitút zaistenie cudzinca.\n11. Žalovaný konštatoval, že počas konania o zaistení sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného\na rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1\nDohovoru žalobkyni neupiera a plne ich rešpektuje. Žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky\nžiadnych rodinných príslušníkov, žalovaný konal v jej záujme a nebola jej spôsobená ujma, ktorá by\nmala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii.\n12. Žalovaný taktiež poukázal na to, že umiestňovaní maloletej žalobkyne do Útvaru policajného\nzaistenia Sečovce sa zaoberal aj Dohovorom o právach dieťaťa, kde sa v čl. 9 pod názvom Odlúčenie\nod rodičov uvádza nasledovné: „Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby\ndieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na\nzáklade súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto\noddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa.“ Žalovaný mal za to, že maloletú žalobkyňu umiestnil\nspoločne s jej matkou v jednom zariadení, chránil najlepšie záujmy maloletých detí a nepretrhol tak\nrodinné väzby členov tejto rodiny. Zároveň žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že do uvedeného\nzariadenia sa v samostatnom konaní umiestňuje aj otec maloletých detí. Tým, že správny orgán\nnerozdelil rodinu, dodržal zároveň aj základnú zásadu zachovania rodiny a právo dieťaťa byť v opatere\nsvojho rodiča, teda právo na rodinný život. Poukazujúc na záujmy maloletých detí v zmysle Dohovoru\no právach dieťaťa, aj keď je umiestnenie maloletých detí v ÚPZC D. spolu s ich matkou síce zásahom\ndo práv dieťaťa, avšak podľa názoru správneho orgánu je jeho rozhodnutie v záujme maloletého\ndieťaťa, aby zotrvalo so svojim rodičom a nebolo od neho odlúčené a odovzdané pracovníkom\nsociálnej kurately, čo by podľa názoru žalovaného bolo horším zásahom do jeho práv. Žalovaný\nna základe získaných informácii od ÚPZC Sečovce konštatoval, že ÚPZC Sečovce je zariadením,\nv ktorom sú vytvorené podmienky aj pre umiestnenie rodín s deťmi. ÚPZC Sečovce je zariadením\nprispôsobeným na umiestňovanie rodín s deťmi, zaistenými v súlade so zákonom č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, ktorým Slovenská republika transponovala smernicu\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 115/2008 (tzv. návratovú smernicu). Podľa záverov Európskej\nkomisie, ktorá vykonala hodnotenie transpozície predmetnej smernice jednotlivými členskými štátmi\nEurópskej únie, je transpozícia Slovenskou republikou do zákona o pobyte cudzincov plne v súlade so\nznením smernice.\n\n13. Žalovaný uzavrel, že na základe šetrení ako ja z listinných dôkazov dospel k záveru, že zaistením\nžalobkyne nie sú porušené jej práva účastníčky konania s ohľadom na platnú legislatívu a jej prepustenie\nby znamenalo nedodržiavanie zákona štátu, na ktorého výsostnom území sa účastníčka konania\nnachádza a pokračovanie v páchaní priestupku na úseku pobytu. Na základe vyššie uvedeného\nžalovaný mal za to, že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah\ndo práv účastníčky konania ako maloletého dieťaťa.\nII.\nSúdne konanie\nSprávna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe\n14. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 09. 11. 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa\n20. 11. 2023, domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného - Oddelenia cudzineckej polície Policajného\nzboru Nové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-8760-015/2023-AV zo dňa 26. 10. 2023. Žalovaný podľa\nustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodol o zaistení žalobkyne na\núčel výkonu administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne\npotrebný, najviac však do 26. 01. 2024. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby správny súd nariadil\nžalovanému, aby bola bezodkladne prepustená zo zaistenia a bola jej priznaná náhrada trov konania.\n15. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom\nzáklade, že bola administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky na základe rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA12-8760-010/2023-AV zo dňa 26. 10. 2023 (ďalej aj „rozhodnutie o\nadministratívnom vyhostení“) podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu\nneoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Keďže rodina žalobkyne nemá dostatok\nfinančných prostriedkov ani platný cestovný doklad k vycestovaniu, rozhodol žalovaný o jej zaistení.\n16. V žalobe menovaná ďalej uviedla, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj rodičia\nžalobkyne: E. F., nar. XX. XX. XXXX, a C. B., nar. XX. XX. XXXX, a jej maloletí súrodenci: G. B., nar.\nXX. XX. XXXX, G. B., nar. XX. XX. XXXX, B. B., nar. XX. XX. XXXX, H. B., nar. XX. XX. XXXX, H. B.,\nnar. XX. XX. XXXX, ktorí sa rovnako obrátili so žalobou na súd. Žalobkyňa zdôraznila, že jej zaistenie\na zaistenie jej rodiny nemožno posudzovať bez vzájomných súvislosti, a preto v zastúpení zákonným\nzástupcom v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru navrhla, aby\nsprávny súd posudzoval ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach.\n17. Žalobkyňa namietala, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí v celom jeho\nrozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.\n18. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobkyne v zmysle výroku a odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, síce oprávňuje zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo\nSlovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho\nrozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia, no limitom zaistenia\nje okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia\núčelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení.\nŽalobkyňa ďalej uviedla, že v konaní pred správnym orgánom došlo k závažnej procesnej vade\nzapríčinenej zrejme nesprávnym tlmočením, ktorá zapríčinila nesprávne skutkové zistenie skutkového\nstavu žalovaným.Uviedla, že je kurdskej národnosti, ale nie štátnym príslušníkom Tureckej republiky, ale\nSýrskej arabskej republiky z mesta Afrin. Rodičia maloletej žalobkyne utiekli počas vojnového konfliktu\nv Sýrii do Turecka, kde žili niekoľko rokov v oblasti nedávno postihnutej zemetrasením. Tri deti sa im\nnarodili ešte v Sýrii, tri na území Turecka. Splnomocnenému zástupcovi uviedla, že do krajiny pôvodu sa\nnechce vrátiť, pretože sa obáva o svoj život. Je kurdskej národnosti a zo strany znepriatelených rodín\nim hrozí nebezpečenstvo. Popísala situáciu Kurdov v Turecku, ale aj v Sýrii či Iraku, na ktorú poukazujú\nvšeobecne dostupné správy ľudskoprávnych organizácií, výskumy etnografov a politológov, či bežne\n\ndostupné spravodajstvo. Žalovaný však podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie založil iba na dôvodoch\npoukazujúcich na formálny súlad príslušného rozhodnutia so zákonom o pobyte cudzincov, pričom\nabsentuje odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia z pohľadu efektivity a účelnosti jej zaistenia.\n19. Ďalej žalobkyňa argumentovala tým, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení (pozn. ktoré\npredchádzalo preskúmavanému rozhodnutiu) je nepreskúmateľné, nevykonateľné a nezákonné, v\nrozpore s § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (povinnosť určenia krajiny vyhostenia), nakoľko v\nňom absentuje krajina, do ktorej má byť vyhostená. Poukázala pritom na to, že účelom a zmyslom\nustanovenia § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (povinnosť určenia krajiny vyhostenia) je, aby mal\ncudzinec účinnú možnosť obrany voči návratu do konkrétnej krajiny a aby mohol efektívne namietať\nkonkrétne okolnosti či prekážky, ktoré by bránili jeho návratu do tej, ktorej krajiny, či už domovskej\nalebo napr. krajiny tranzitu. Poukázala tiež na to, že rovnako ani v odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaný neuviedol, kam konkrétne ju mieni vyhostiť a v tomto smere ani nerozvinul\nkonkrétnu správnu úvahu týkajúcu sa účelnosti jej zaistenia a možnosti reálneho zrealizovania jej\nvyhostenia. Z napadnutého rozhodnutia (ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení) nie je tiež\nzrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku\nktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým\núčelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika\nutrpenia vážnej ujmy žalobkyne.\n20. Podľa názoru žalobkyne preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nedostatočného odôvodnenia aj v\nčasti stanovenej dĺžky zaistenia. Keďže žalovaný neuviedol konkrétnu krajinu, kam má byť vyhostená,\nnie je vôbec zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k stanoveniu práve tejto dĺžky doby\nzaistenia. Jej vyhostenie do inej tretej krajiny nie je podľa jej názoru realizovateľné, nakoľko prechádzala\núzemím tretích krajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania a preto neexistuje ani najmenší\npredpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia.\n21. Žalobkyňa zdôraznila, že z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení nie je zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia\na vo vzťahu, ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné\ndôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o\nneexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcu. V tejto súvislosti poukázala na právny názor vyslovený\nNajvyšším súdom SR v jeho rozsudku spis. zn. 1 Sža/31/2014 zo dňa 02. 09. 2014, kedy uviedol, že\nodvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že správny orgán už v čase zaistenia navrhovateľa, tobôž\nv konaní o administratívnom vyhostení, mal mať k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť\nštátny príslušník tretej krajiny vrátený. V súlade so zásadou materiálnej pravdy správneho konania je\nsprávny orgán povinný dôsledne zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a tak doplniť podklad\npre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Tejto povinnosti nie\nje správny orgán zbavený ani ustanovením § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastník\nkonania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Keďže napadnuté\nrozhodnutie závažným spôsobom zasahuje do právnych pomerov žalobkyne, najmä do základných práv\na slobôd chránených nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj medzinárodnými dohovormi, musí\nbyť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný bol povinný\nvykonať zisťovania z úradnej povinnosti a nemôže byť preto viazaný len na podklady resp. vyjadrenia,\nktoré mu poskytnú účastníci konania. Správny orgán má byť pri zhromažďovaní dôkazov aktívny, a to v\nkaždom správnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Sža/34/2010).\n22. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný vo vzťahu k jej vyhostiteľnosti iba v rozhodnutí\no vyhostení skonštatoval, že v zmysle ustanovenia § 81 zákona č. 404/2011 Z. z. preskúmal prekážky\nadministratívneho vyhostenia s tým, že žalobkyňu nie je možné vyhostiť do krajiny pôvodu, preto podľa\n§ 77 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí o vyhostení neurčil krajinu, do ktorej má byť žalobkyňa vyhostená.\nV ďalšom sa však nezaoberal tým, v akých podmienkach sa bude žalobkyňa nachádzať v prípade\nvyhostenia do tretích krajín a ani otázkou hrozby následného vyhostenia žalobkyne z týchto krajín\ndo krajín pôvodu ((rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 10Szak/11/2016 zo dňa 17. 10. 2016).\nZdôraznila, že logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený.\nPreto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň\npotenciálne možný (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 9Sža/23/2010).\n\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa svoje zaistenie považuje za nezákonné a napadnuté\nrozhodnutie za nepreskúmateľné. Nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byť\nkonvalidované príp. dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu\nneprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty\nžalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého\npostup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje\nrámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov\nv agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov. Taktiež vyhostenie žalobkyne do prípadne inej tretej\nkrajiny, než je jej domovská krajina, nie je realizovateľné, nakoľko žalobkyňa prechádzala územím iných\nkrajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania, pričom v jej veci readmisné konanie začaté nebolo,\na preto neexistuje predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa považuje jej zaistenie za neúčelné a tým aj za nezákonné.\n24. Ďalej žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je pokiaľ ide posudzovanie\n„záujmu dieťaťa“ je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva,\na kasačného súdu a správnych súdov vo veci obmedzovania osobnej slobody rodín s maloletými deťmi\nako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal právnu úvahu\nk posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle §\n88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov a v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe správnych\nsúdov.\n25. Argumentovala tým, že žalovaný je v každom prejednávanom prípade limitovaný aj nadnárodnými\na medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ochrany ľudských práv pre maloletých majúcimi\nprednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu\nprax všeobecných súdov ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a kasačného súdu opakovane\nzdôrazňujúcu obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi, pričom\nvýnimkou nie sú ani prípady, keď majú detenčné zariadenia vytvorené samostatné priestory zaistenia\npre rodiny s deťmi. ÚPZC D. síce zabezpečuje zaisteným deťom stravu vo väčšom rozsahu ako iným\ndospelým osobám, potrebnú lekársku starostlivosť a vychádzky na dvor v obmedzenom čase, no inak\nsa priestory a podmienky zaistenia nijako neodlišujú od priestorov, na ktorých sú umiestnení dospelí\ncudzinci. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Muskhadziyeva a ďalší proti Belgicku.\n26. Žalobkyňa poukázala aj na ustálené právne závery judikatúry ESĽP, ako aj na závery rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach spis. zn. 9Sp/19/2016 z ktorého vyplýva, že: „v prípade, ak by z napadnutého\nrozhodnutia vyplývalo, že boli týmto rozhodnutím zaistené aj maloleté deti navrhovateľky, bolo by\npovinnosťou odporcu sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadať aj s touto skutočnosťou. Teda zohľadniť\nich postavenie a posudzovanie ich prípadu zo strany odporcu z hľadiska medzinárodných dohovorov\ntýkajúcich sa práv dieťaťa, zohľadnenie ich postavenia ako zraniteľnej osoby v zmysle § 2 ods. 7 zákona\no pobyte cudzincov, ako aj zdôvodnenie týkajúce sa možných alternatív zaistenia. Z napadnutého\nrozhodnutia, vzhľadom na daný nedostatok, nevyplýva, že sa odporca zaoberal dopadom svojho\nrozhodnutia na záujem maloletých detí a ako tento vo svojom rozhodnutí zohľadnil. Keďže daný\nnedostatok, ako aj nedostatok v tom, že odporca ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa\nnevysporiadal s otázkou maloletých detí, bude povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní,\nv prípade ak zváži, že je potrebné zaistenie navrhovateľky v zmysle príslušných zákonných ustanovení,\naby dané náležite aj odôvodnil a jasne a zrozumiteľne vo výroku nového rozhodnutia identifikoval aj\nosoby, ktorých sa zaistenie týka.“\n27. Žalobkyňa uviedla, že jej zaistenie ako maloletého dieťaťa nie je v jej najlepšom záujme a je v rozpore\ns čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Zaistenie je zároveň v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho\ndohovoru, pretože účel zaistenia, ktorým je výkon administratívneho vyhostenia odpadol, nie je prípustné\nzrealizovať vyhostenie žalobkyne do Sýrie a ani reálne možné do Turecka, pretože nie je jeho občiankou.\n28. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13. 11. 2023, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa\n20. 11. 2023 s tým, že po opätovnom preskúmaní všetkých dostupných dôkazov možno konštatovať, že\npreskúmavané rozhodnutie je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom\nna uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne zamietol a preskúmavané rozhodnutie\nv plnom rozsahu potvrdil.\n\nIII.\nRelevantná právna úprava a posúdenie veci súdom\n29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia\n[§ 221 až § 230 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)], preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 09. 2023, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\ni administratívneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj\nprocesným postupom žalovaného a dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP a bezodkladného prepustenia žalobkyne zo zaistenia.\n30. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach\nzaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je\nrozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.\n31. Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že žalobkyňa bola preskúmavaným rozhodnutím žalovaného\nzaistená dňa 26. 10. 2023 z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel\nvýkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov žalovaný stanovil\ndĺžku doby zaistenia žalobkyne na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26. 01. 2024 a rozhodol o jej\numiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.\n32. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, pre\núčely tohto zákona štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej\nrepubliky, ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej\npríslušnosti.\nPodľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba\nso zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena,\nslobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným\nzávažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno\nza staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.\nPodľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie\ndo krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny\ndobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené\nprávo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nsa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a\nna územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží\nzákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí\no administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.\nPodľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.\n\nPodľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu,\nktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na\nčo najkratší čas.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\nPodľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť alebo\npodrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nPodľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n„Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nokrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné\nzatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,\nalebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\nPodľa článku 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie.\nPodľa článku 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže zasahovať do výkonu tohto práva okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\nPodľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa\nneoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu\nby malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu\nprimeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by\nuplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.\nPodľa čl. 15 ods. 1 veta druhá Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie\nobdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.\nPodľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), v prípade maloletých osôb\nbez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na\nčo najkratšie obdobie.\nPodľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému,\nneľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nPodľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba\nso zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena,\nslobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným\nzávažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno\nza staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.\nPodľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri\nakejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami\nsociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.\nPodľa čl. 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia,\naby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe\nsúdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie\nje potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade,\nnapríklad ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a\ntreba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.\n\n. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia\nopatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo\nktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za\nutečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú\nochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi\nv oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými\nstranami.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), Tento\nzákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase\nvyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.\nPodľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať\nprepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.\nIV.\nPrávny záver správneho súdu\n33. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po zistení, že správna žaloba bola\npodaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s\nobsahom súdneho i administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n61. Z citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že základným\npredpokladom zaistenia žalobcu, je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, resp. o\nuloženom treste vyhostenia. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení žalobkyne vyplýva, že podkladom\npre jej zaistenie bolo vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, ktorým bol žalobcovi\nzároveň uložený zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov\nna dobu troch rokov. Účelom zaistenia v súlade s citovaným zákonným ustanovením je realizácia\nadministratívneho vyhostenia. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,\naby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné.\n\nZ uvedeného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie o\ntom musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky\npodmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom\npozbavení osobnej slobody jednotlivca.\n62. Podľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská\nbytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je\nplnoletosť dosiahnutá skôr.\n63. Podľa čl. 3 bodov 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa (1) záujem dieťaťa musí byť prvoradým\nhľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými\nzariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (2) Štáty, ktoré\nsú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je\nnevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov\nalebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a\nsprávne opatrenia.\n64. Súd zdôrazňuje, že podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody\nna základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie\nosobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej\nsa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.\nVšetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o\noprávnenom pozbavení osobnej slobody žalobcu.\n65. Žalobkyňa v konaní namietala účelnosť a efektívnosť jej zaistenia, nakoľko sa v rozhodnutí žalovaný\nnezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia. Nie je zrejmé ako žalovaný\nskúmal a vyhodnocoval jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu, ku ktorej konkrétnej krajine s tým,\nže nie je možné skúmať vyhostiteľnosť, nakoľko ani nie je zrejmé, kam mieni žalovaný žalobcu vyhostiť.\n66. Podľa konštantnej judikatúry kasačného súdu vo veciach zaistenia cudzincov (napr. spis.\nzn.1SZa/7/2016, spis. zn. 1SZa/9/2016) žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení\npovinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení,\na či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka chránených inými\nprávnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je\nv zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o\njeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť\nzásadného zásahu do jeho osobnej slobody. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o\nzaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov.\nReálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo\nsvojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti\nvyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je\njeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.\n67. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobkyne č. PPZ-HCPBA12-8760-010/2023-AV zo dňa 26. 10. 2023, v tomto nie je uvedené, kam má byť žalobkyňa\nvyhostená. Zároveň však nemožno poprieť legálnu úpravu, keď zákon o pobyte cudzincov v § 77\nods. 1 pripúšťa za splnenia tam uvedených podmienok možnosť neurčiť krajinu, do ktorej má byť\ncudzinec vyhostený. Uvedená skutočnosť tak sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia\no administratívnom vyhostení, resp. napadnutého rozhodnutia o zaistení. Preto nemožno úspešne\nargumentovať tým, že každé rozhodnutie o zaistení cudzinca na účely výkonu administratívneho\nvyhostenia, keď cudzinec nebol administratívne vyhostený do konkrétnej krajiny, je potrebné a\npriori považovať za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nepreukázania podmienky potenciálnej\nvyhostiteľnosti. Takýto záver by popieral platnú právnu úpravu (vrátane Dohovoru) a nevyplýva ani z\njudikatúry kasačného súdu, či ústavného súdu, ktorá zachovanie, či porušenie princípu vyhostiteľnosti\nakcentuje vždy v okolnostiach konkrétneho prípadu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj NS SR) spis. zn. 10SZa/6/2016 a spis. zn.10Szak/6/2018).\n\n68. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku\nspis. zn. 1Szak/4/2020 zo dňa 10. 01. 2020, podľa ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť\ncudzinec vyhostený síce zákon č. 404/2011 Z. z. v § 77 ods. 1 v druhej vete pripúšťa, avšak takýto\núdaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani\nmožné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti\ns tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a\núčelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné\nzabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda\nrozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie\nuvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“.\n69. Z napadnutého rozhodnutia ako aj následného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že za naplnenie\núčelu zaistenia považoval žalovaný iba samotné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobkyne\nzo dňa 26. 10. 2023. Žalovaný však opomenul skúmať vyhostiteľnosť žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie\no zaistení síce obsahuje citáciu viacerých právnych predpisov, avšak so všeobecným konštatovaním,\nbez konkrétneho zhrnutia vo vzťahu k osobe žalobkyne. Žalovaný pritom sám ustálil štátnu príslušnosť\nžalobkyne: Turecká republika a žiadnym spôsobom ju v konaní o administratívnom vyhostení alebo v\nkonaní o zaistení nespochybňoval. Žalovaný sa nezaoberal tým, či bude žalobca vyhostený do Tureckej\nrepubliky, a to ani z pohľadu všeobecnej situácie v krajine jej pôvodu. Za tohto stavu mal žalovaný\npred vydaním rozhodnutia o zaistení žalobkyne povinnosť predbežne posúdiť, či je administratívne\nvyhostenie, vycestovanie alebo odovzdanie cudzinca aspoň potenciálne možné.\n70. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že administratívny spis žalovaného neposkytuje žiadne\npodklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobkyne, nakoľko\ndokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení a podanie správnej žaloby.\nRovnako ani sprievodný list k žalobe a vyjadrenie k nej neobsahuje žiadne nové informácie o aktivite\nžalovaného a ďalších zainteresovaných orgánov (Útvar policajného zaistenia pre cudzincov) po vydaní\nrozhodnutia o zaistení. V rozhodnutí obsiahnutá identifikácia úkonov, ktoré je v prípade zaisteného\npotrebné vykonať (pre úspešnú realizáciu administratívneho vyhostenia - pre ktorý dôvod je držaný\nv zaistení), poskytuje súdu v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia, vzhľadom na počiatočné\nštádium zaistenia v čase vypracovania napadnutého rozhodnutia iba informáciu o predpokladanej\naktivite žalovaného, čo dáva súdu možnosť hodnotiť efektívnosť takéhoto zaistenia len do budúcnosti.\nAvšak v aktuálnom konaní súd posudzoval správnu žalobu v čase, keď bola žalobkyňa v zaistení\nuž takmer jeden a pol mesiaca (z pôvodne stanovených troch mesiacov zaistenia). V takomto\npokročilom štádiu pobytu v zaistení je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia (mať zaisteného k\ndispozícii pre účel výkonu administratívneho vyhostenia) nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky\nžalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu. V aktuálnom konaní zistená pasivita žalovaného preto\nviedla správny súd k záveru o tom, že zotrvanie žalobkyne v zaistení, by nebolo legitímne zdôvodnené\na vykazovalo by znaky samoúčelnosti.\n71. Naviac vyššie uvedené platí o to viac, že maloletá žalobkyňa je zraniteľnou osobou, ktorú možno\nzaistiť podľa § 88 ods. 8 druhá veta zákona o pobyte cudzincov len v nevyhnutnom prípade, a na čo\nnajkratší čas.\n72. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na\nto, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že\numiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o\nprávach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n73. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nprezentovanú v rozsudku spis. zn. 10 Sza/12/2016 zo dňa 14. 06. 2016 (Judikát roka 2017). V zmysle\npredmetného rozsudku správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku\n3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej\nnajlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré\nsa ho týkajú tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí\nspolu s rodičom [čo je aj prípad žalobcu - pozn. správneho súdu] v útvare policajného zaistenia a pri\núvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt,\nna ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania\n\nna judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho\nzáujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov,\nopakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru\no ľudských právach.\n74. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný\nstatus svojich rodičov (t. j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými\ndokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko\núteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19. 01. 2012 vo veci\nPopov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12. 10. 2006 vo veci I. I.\na J. I. v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19. 01. 2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v.\nBelgicko (č. 41442/07). Uvedené závery možno aplikovať aj na prípad žalobkyne, ktorá je v sprievode\nsvojich rodičov.\n75. Administratívny spis, ani samotné napadnuté rozhodnutie pritom neobsahuje žiadne podklady/\ndôvody, ktoré by zdôrazňovali naliehavosť zaistenia žalobkyne ako zraniteľnej osoby, pričom doposiaľ\nnespochybnená vybavenosť Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce takýmto dôvodom\nnie je. Samotná skutočnosť, že žalobkyni bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení\nje základnou a logickou podmienkou pre aplikáciu dôvodu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov. Navyše, neoprávnený pobyt (a až absurdne vyznievajúce konštatovanie\no absentujúcej spolupráci u žalobkyni a dokladu totožnosti nakoľko žalobkyňa je maloletým dieťaťom),\nby v zmysle vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. ESĽP, nemal\nbyť kladený na ťarchu žalobcu. K uvedenému preto musia v zmysle § 88 ods. 8 zákona o pobyte\ncudzincov pristúpiť ďalšie okolnosti odôvodňujúce nevyhnutnosť zaistenia. Tieto však neboli žalovaným\nprezentované v napadnutom rozhodnutí, a napokon pre správny súd ani z obsahu administratívneho\nspisu nevyplývajú.\n76. Za vyššie uvedených okolností správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (účelnosť a efektívnosť zaistenia, tiež jeho nevyhnutnosť\npodľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov) a zotrvanie žalobkyne v zaistení, by predstavovalo\nporušenie jeho práv, zaručených jej v článku 3 ods.1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Z uvedeného\ndôvodu správny súd podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil okamžité,\nbezodkladné prepustenie žalobkyne zo zaistenia.\n77. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú\nnáhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania\nbude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2\nSSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v\nlehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť.\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)\nSSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania\na osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech\n\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,\nkedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo\nzrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)\na návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský\nsúd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do\nuplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}