{"guid": "afb519e0-1aa7-4803-9f17-b67c9d8fc4d9:0ca2ed04-4d79-48be-99e6-988f070eb569", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100585.1", "spisova_znacka": "7Saz/9/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 7Saz/9/2023 z 27. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. novembra 2023, sp. zn. 7Saz/9/2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100585.1", "identifikacne_cislo": "0923100585", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Tomáš Kuruc", "datum_vydania": "2023-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-2", "nazov": "§ 230 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ca2ed04-4d79-48be-99e6-988f070eb569", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100585.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100585.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100585.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n7Saz/9/2023\n0923100585\n27. 11. 2023\nJUDr. Tomáš Kuruc\nECLI:SK:SpSKE:2023:0923100585.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: C. M., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený\nv Útvare policajného zaistenia pre cudzincov D., J. XX, D., zastúpený zákonným zástupcom T. M.,\nmatka, nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného dokladu, toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov D., J. XX, D., zastúpený: Centrum právnej\npomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície\nPolicajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, Nové Zámky, o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7989-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7989-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023 týkajúce\nsa žalobcu - C. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného dokladu,\ntoho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov D., J. XX, D..\nII. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu C. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna\npríslušnosť: Turecká republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov D., J. XX, D., zo zaistenia.\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7989-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“) rozhodol podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“)\no zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pričom stanovil dĺžku doby zaistenia\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.01.2024.\n2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca bol administratívne\nvyhostený z územia Slovenskej republiky na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPBA12-7989-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023 (ďalej aj „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“) podľa\n§ 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej\nrepubliky.\n3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o\nvyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie žalobcu v súlade s článkom 5 odsek 1 písmeno f) predmetného\nDohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Bol toho názoru, že zaistenie žalobcu pre účely\n\nadministratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody proti ktorej prebieha konanie o\nvyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení\nz územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia\nSlovenskej republiky, pričom túto podmienku považoval za splnenú, čoho dôkazom je existencia\nvykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Konštatoval, že doba zaistenia je z pohľadu\nžalovaného priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu\nfyzickému vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky.\n4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že pri umiestňovaní\nmaloletého dieťaťa do Útvaru policajného zaistenia D. sa zaoberal aj Dohovorom o právach dieťaťa,\nkde sa v článku 9 pod názvom Odlúčenie od rodičov uvádza nasledovné: „Štáty, ktoré sú zmluvnými\nstranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli,\nokrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a\nv príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa.\" Mal za to, že\nmaloleté deti umiestnil spoločne s ich matkou v jednom zariadení, chránil najlepšie záujmy maloletých\ndetí a nepretrhol tak rodinné väzby členov tejto rodiny. Poukázal na skutočnosť, že do uvedeného\nzariadenia sa v samostatnom konaní umiestňuje aj otec maloletých detí. Tým, že nerozdelil rodinu,\ndodržal zároveň aj základnú zásadu zachovania rodiny a právo dieťaťa byť v opatere svojho rodiča,\nteda právo na rodinný život. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo so svojim rodičom a nebolo\nod neho odlúčené a odovzdané pracovníkom sociálnej kurately, čo by podľa názoru žalovaného bolo\nhorším zásahom do jeho práv. Konštatoval, že ÚPZC D. je zariadením, v ktorom sú vytvorené podmienky\naj pre umiestnenie rodín s deťmi. Iba v ÚPZC D. sú zriadené priestory pre umiestnené rodiny štátnych\npríslušníkov tretích krajín s maloletými deťmi, resp. maloletých v sprievode rodiča, teda zákonného\nzástupcu, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na primerané, hygienicky spôsobilé ubytovanie, stravovanie\na voľnočasové aktivity a sú vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia\na aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí, ktoré sú umiestňované spolu\ns rodičmi. Matka (otec, rodič) má spolu s maloletými deťmi poskytnuté ubytovanie, stravu ako aj\nzabezpečenú dostatočnú zdravotnú starostlivosť.\nII. Správna žaloba\n5. Žalobca sa správnou žalobou z 24.10.2023 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších prepisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) a to podľa § 88 ods. 1 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia\ns tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 08.01.2024. Žalobca\nzároveň žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bol bezodkladne prepustený zo zaistenia a\nbola mu priznaná náhrada trov konania.\n6. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol\nadministratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení, a keďže rodičia žalobcu nemajú dostatok finančných prostriedkov, ani platný cestovný doklad\nk vycestovaniu, rozhodol žalovaný o jeho zaistení.\n7. Samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj rodičia žalobcu, otec: R. M., nar.\nXX.XX.XXXX, matka: T. M., nar. XX.XX.XXXX a maloleté sestry: C. M., nar. XX.XX.XXXX, R. M., nar.\nXX.XX.XXXX, a brat C. P. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sa rovnako ako žalobca obrátili so žalobou na súd.\nZaistenie žalobcu a jeho rodičov a súrodencov nemožno podľa žalobcu posudzovať bez vzájomných\nsúvislostí, a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s č. 8 Európskeho dohovoru navrhol,\naby správne súdy posudzovali ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach.\n8. S napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že\nžalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, žalovaný dospel na základe nedostatočne zisteného\nskutkového stavu k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.\n9. Žalobca konštatoval, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na základe\nktorého došlo k zaisteniu žalobcu v zmysle výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a síce\n\noprávňuje zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom\nkonaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia, no limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj\njeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom\nprípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení.\n10. Žalobca mal za to, že v konaní pred správnym orgánom došlo k procesnej vade zapríčinenej zrejme\nnesprávnym tlmočením, ktorá zapríčinila nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným. Žalobca a\nani jej rodina nie sú štátnymi príslušníkmi Tureckej republiky, ale Sýrskej arabskej republiky. Uvedené\ntvrdil zákonný zástupca žalobcu na osobnom stretnutí Centru právnej pomoci. Žalobca v zastúpení\nzákonným zástupcom uviedol, že spolu s rodinou pochádzajú zo Sýrie z mesta Haseki, zo Sýrie utiekli\npred vojnou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa jeho názoru nie je zrejmé celé meno\na priezvisko tlmočníka, ktorý v priebehu konania tlmočil, hoci sa má tento údaj v rozhodnutiach pri\npodpisoch účastníkov konaní uvádzať, aby bol tlmočník identifikovateľný a overiteľný. Vzhľadom na\nzávažnosť následkov nesprávneho tlmočenia je takéto pochybenie vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, keďže prvostupňový orgán neskúmal prekážky vyhostenia vo vzťahu k\nsprávne určenej krajine. Toto pochybenie sa podľa žalobcu prejaví aj v nesprávnych záznamoch v\nspoločných policajných informačných systémoch EÚ, čo žalobcovi spôsobí v budúcnosti veľké prekážky\npred inými orgánmi. Zákonný zástupca žalobcu mal podľa vlastných slov do útvaru policajného zaistenia\nzaslať kópiu dokladu, ktorý má potvrdzovať pôvod účastníka konania.\n11. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že ho nemožno vyhostiť do domovskej krajiny, Sýrie z dôvodu\nrizika ohrozenia života pre pretrvávajúcu zlú bezpečnostnú situáciu a rovnako ho nie je možné vyhostiť\nani do inej tretej krajiny, pretože ich územím iba tranzitoval bez oprávnenia na pobyt. Mal za to, že\nžalovaný pochybil, keď sa v konaní odôvodnením napadnutého rozhodnutia nezaoberal skúmaním\nexistencie prekážok vyhostenia a súladom napadnutého rozhodnutia s čl. 3 Európskeho dohovoru.\nFormálne síce žalovaný skonštatoval, že prekážky vyhostenia neexistujú, ale ako konkrétne k tomuto\nzáveru dospel a vo vzťahu ku konkrétne ktorej krajine, nie je z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu\nzrejmé. Nie je ani zrejmé, aké dôkazy za týmto účelom obstaral a vykonal. Žalovaný napriek tomu\nsa v konaní o zaistení ani v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa názoru\nžalobcu nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu, nezaoberal sa skúmaním\na vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia a v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov a\nrozhodovacou praxou všeobecných súdov v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neuviedol krajinu,\ndo ktorej má byť vyhostený, čo je taktiež nevyhnutné pre možnosť vyhodnotenia účelnosti zaistenia\ntoho ktorého cudzinca. Rovnako ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o zaistení neuviedol, kam\nkonkrétne mieni vyhostiť žalobcu a v tomto smere ani nerozvinul konkrétnu správnu úvahu týkajúcu\nsa účelnosti zaistenia žalobcu a možnosti reálneho zrealizovania vyhostenia žalobcu. Napadnuté\nrozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné a nezákonné a v rozpore s § 77 ods. 1 zákona o pobyte\ncudzincov. Z dôvodu absencie určenia krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený vo výrokovej časti\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení, je rozhodnutie zároveň podľa jeho názoru nevykonateľné,\npretože iba výrok je zaväzujúcou časťou všetkých rozhodnutí správnych orgánov. Účelom a zmyslom\nustanovenia § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (povinnosti určenia krajiny vyhostenia) je, aby mal\ncudzinec účinnú možnosť obrany voči návratu do konkrétnej krajiny a aby mohol efektívne namietať\nkonkrétne okolnosti či prekážky, ktoré bránia jeho návratu do tej ktorej krajiny, či už domovskej alebo\nnapr. krajiny tranzitu.\n12. Z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení, však nie je podľa\nžalobcu zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a\nvo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné\ndôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru\no neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcu. Pre formálne nedostatky rozhodnutia o zaistení aj\nrozhodnutia o vyhostení (absencia stanovenia krajiny vyhostenia a skúmania prekážok vyhostenia)\nžalobca nie je schopný reálnej obrany voči budúcim postupom policajných orgánov voči nemu, keďže\nnevie, voči vyhosteniu do akej konkrétnej kraj iný sa má brániť. Zároveň logicky nie je ani možné skúmať\nzákladnú podmienku zaistenia, ktorou je vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné\notázky súvisiace s dĺžkou zaistenia, ako sú efektívnosť, včasnosť a pod..\n\n13. V závere žalobca konštatoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu\nk skutočnosti, že sa vo veci žalobcu jedná o maloleté dieťa, a teda k posúdeniu prípustnosti zásahu\ndo osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle §88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o\npobyte cudzincov, čo už bolo policajným útvarom rozhodujúcim o pozbavení osobnej slobody cudzincov\nvytýkané rozhodovacou praxou krajského súdu v obdobných veciach zaistenia rodín s maloletými deťmi\n(napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sa/8/2022 z 07.06.2022, sp. zn. 10Sa/8/2022 z\n08.06.2022, sp. zn. 3Sa/9/2022 z 07.06.2022, sp. zn. 8Sa/9/2022 z 07.06.2022, atď.). Poukázal na tú\nskutočnosť, že napriek tomu, že sa výkon administratívneho vyhostenia žalobcu a jeho zaistenie logicky\nnerozlučne dotýka aj práv a záujmov maloletých cudzincov v nízkom veku, žalovaný k tejto skutočnosti\nnezaujal žiadnu právnu úvahu v spojitosti s relevantnými právnymi predpismi na ochranu maloletých\nosôb, ktorá by odôvodňovala zaistenie maloletej osoby. Žalovaný na prejednávanú vec neaplikoval\nani Dohovor o právach dieťaťa majúci prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. Keďže žalovaný\nnedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu maloletej\nosoby a tým nesplnil základné podmienky pre jej zaistenie, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie je\nnezákonné, domáha sa žalobca jeho prepustenia zo zaistenia. Zaistenie žalobcu ako maloletého dieťaťa\nnie je v jeho najlepšom záujme a zároveň je v rozpore s čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa. Zaistenie\nžalobcu je zároveň v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru, pretože účel zaistenia, ktorým\nje výkon administratívneho vyhostenia, odpadol, nie je možné zrealizovať vyhostenie žalobcu do Sýrie\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.11.2023 uviedol, že žiada správnu žalobu\nzamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že žalovaný zaistil žalobcu v zmysle ustanovenia § 88\nods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia\nSlovenskej republiky. Konštatoval, že žalobca pred správnym orgánom uvádzal ako krajinu pôvodu\nTureckú republiku a nie Sýrsku arabskú republiku. I napriek skutočnosti, že žalobca v správnej žalobe\nuvádza, že zaslal kópiu dokladu, ktorý potvrdzuje jej pôvod do útvaru policajného zaistenia, žalovanému\ntakýto doklad doručený nebol a bez neho neakceptuje zmenu štátnej príslušnosti žalobcu. Uviedol, že v\nkonaní o administratívnom vyhostení a zaistení bol žalobcovi ustanovený tlmočník z jazyka tureckého do\njazyka slovenského, ktorému žalobca rozumie, ktorý fakt potvrdzuje aj zápisnica o podaní vyjadrenia, kde\nžalobca uvádza, že rozumie tu prítomnému tlmočníkovi. Žalovaný žalobcu vyhostil z územia Slovenskej\nrepubliky do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania\ndobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené\nprávo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Považoval\npreskúmavané rozhodnutie o zaistení za plne súladné s Ústavou SR, zákonmi a inými predpismi, resp.\nmedzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a žiadal aby správny\nsúd správnu žalobu žalobcu vo veci zaistenia zamietol\n15. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na vedomie dňa 15.11.2023.\nIV. Konanie pred správnym súdom\n16. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal dôvodnosť zaistenia\nna základe rozhodnutia žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 27.11.2023 podľa § 206 a\nnasledujúce zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v spojení s § 221 ods.\n2 SSP postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti zaistenia žalobcu\nna základe rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe\nje dôvodná a je namieste podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného\na podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP, aby žalobca bol bezodkladne prepustený zo zaistenia, keďže\nobmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.\n17. Žalobca a jeho zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Títo svoju neprítomnosť na pojednávaní\nospravedlnili včas a riadne.\nV. Relevantná právna úprava\n18. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba\nso zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena,\n\nslobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným\nzávažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno\nza staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.\n19. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie\ndo krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny\ndobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené\nprávo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nsa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a\nna územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží\nzákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí\no administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.\n20. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\n21. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\n22. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť\nzaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.\n23. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú\nosobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade\na na čo najkratší čas.\n24. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,\n25. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\naj „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť\nneľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n26. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý\nmá právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich\nprípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo\niné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti\nktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n27. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa\nneoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu\nby malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu\nprimeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by\nuplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.\n28. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie\nobdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.\n29. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), v prípade maloletých\nosôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť\na na čo najkratšie obdobie.\n30. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť\nkrutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n\n31. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru č. 104/1991 Zb. o právach dieťaťa (ďalej aj „Dohovor o právach\ndieťaťa“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech\nuž uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi\nalebo zákonodarnými orgánmi.\n32. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,\nzabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady\nna základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také\noddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom\nprípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú\noddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.\n33. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,\nrobia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca\nalebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje\nza utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú\nochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi\nv oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými\nstranami.\n34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne\norgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n35. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n36. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n37. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n38. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n40. Podľa § 206 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „SSP“), pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n41. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n42. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n\n43. Podľa § 230 ods. 2 SSP. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa\n§ 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo\nzaistenia.\nVI. Právny názor správneho súdu\n44. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\no zaistení a posúdenie, či v prípade žalobcu, je jeho ďalšie zotrvanie v zaistení realizované v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov D. naďalej zákonné.\n45. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho zistenia skutkového stavu žalovaným v otázke\nštátnej príslušnosti žalobcu správny súd uvádza, že s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z\nadministratívneho spisu - najmä ale nie len Zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 08.10.2023,\nŽiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 13.10.2023, ako aj na výsledok následného stotožnenia\nosoby žalobcu, nie je na mieste pochybnosť o tom, že žalobca je štátnym príslušníkom Tureckej\nrepubliky. Uvedenú námietku preto správny súd považuje za nedôvodnú.\n46. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa v konaní o zaistení (ani v odôvodnení rozhodnutia\no administratívnom vyhostení) nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu, ani\nvyhodnotením existencie prekážok vyhostenia, preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za\nnepreskúmateľné a nezákonné.\n47. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu\nustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby\nsa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osobu, proti ktorej sa vedie konanie o\nvypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby však\nmohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť vydané zákonom stanoveným postupom,\nefektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich\nnemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.\n48. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že aby bola naplnená podmienka účelnosti a efektívnosti\nrozhodnutia o zaistení, žalovaný je povinný skúmať účel zaistenia - teda či realizácii účelu zaistenia\nnebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky alebo či účel zaistenia naďalej trvá (§ 90 ods.\n1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov). Nielen počas trvania pozbavenia osobnej slobody, ale už\nod samotného počiatku, teda pri vydávaní takéhoto rozhodnutia musí správny orgán na základe\ndoposiaľ zistených informácií a vykonaných úkonov načrtnúť, na základe čoho sa domnieva, že\nbude možné účel zaistenia dosiahnuť. Predbežný úsudok o týchto skutočnostiach by v rozhodnutí\nnemal chýbať. Následné vyjadrenia správneho orgánu, podané v priebehu preskúmavacieho konania\nmôžu napomôcť správnemu súdu pri hodnotení postupu správneho orgánu po vydaní rozhodnutia o\nzaistení, avšak správny súd zdôrazňuje, že v žiadnom prípade takéto vyjadrenia nemôžu konvalidovať\nvytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).\n49. Požiadavka reálneho predpokladu splnenia účelu zaistenia je výslovne obsiahnutá najmä v článku\n15 ods. 4 Návratovej smernice. Súdny dvor EÚ vysvetlil požiadavku reálneho predpokladu dosiahnutia\núčelu zaistenia okrem iného v rozsudku veľkej komory Kadzoev (C-357/09 PPU - Kadzoev, bod 67), v\nzmysle ktorého „článok 15 ods. 4 smernice 2008/115 sa musí vykladať v tom zmysle, že iba skutočný\npredpoklad, že môže dôjsť k úspešnému vyhosteniu vzhľadom na lehoty stanovené v odsekoch 5 a 6\ntoho istého článku, zodpovedá reálnemu predpokladu na vyhostenie a že tento neexistuje, ak sa zdá\nnepravdepodobné, že príslušný bude s prihliadnutím na uvedené lehoty prijatý v tretej krajine.“\n50. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dodáva, že na druhej strane možno dospieť k záveru,\nže v prípadoch, keď bude už v čase rozhodovania správneho orgánu o zaistení cudzinca zrejmé\nalebo pravdepodobné, že účel zaistenia, t. j. správne vyhostenie, vycestovanie alebo odovzdanie\ncudzinca, nebude môcť byť realizovaný, nebolo by možné zbavenie alebo obmedzenie osobnej slobody\ncudzinca považovať za súladné s ústavným poriadkom, s medzinárodnými záväzkami SR v oblasti\n\nochrany základných práv a podľa súčasného právneho stavu ani s citovanými ustanoveniami návratovej\nsmernice.\n51. K námietke absencie skúmania prekážok vyhostenia správny súd poukazuje na judikatúru ESĽP, v\nzmysle ktorej je potrebné posudzovať, či sa preukázali závažné dôvody domnievať sa, že daná osoba\nby v prípade deportácie čelila skutočnému riziku, že bude v cieľovej krajine vystavená zaobchádzaniu\nv rozpore s čl. 2 (právo na život) alebo čl. 3 (zákaz mučenia) Dohovoru [Rozsudky Veľkej Komory F.G.\nproti Švédsku ([GC], §§ 110-127), J.K. a iní proti Švédsku([GC], §§ 77-105), Khasanov a Rakhmanov\nproti Rusku ([GC], §§ 93-116]. Skúmanie rizika zlého zaobchádzania sa má zamerať na posúdenie\npredvídateľných dôsledkov odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny do krajiny určenia, vzhľadom na\nvšeobecnú situáciu v tejto krajine a na jeho osobné pomery. Ak sa preukáže existencia takéhoto rizika,\nvyhostenie žalobcu by nevyhnutne zakladalo porušenie čl. 3 Dohovoru, bez ohľadu na to, či riziko vyplýva\nzo všeobecnej situácie násilia, osobnej charakteristiky žalobcu alebo z kombinácie oboch (Khasanov a\nRakhmanov proti Rusku [GC], § 95). Správny súd je toho názoru, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení\nmal skúmať možné prekážky vyhostenia žalobcu a urobiť si úsudok o tom, či je správne vyhostenie,\nvycestovanie alebo odovzdanie žalobcu aspoň potenciálne možné.\n52. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené preto považoval za dôvodnú žalobnú námietku\nžalobcu, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia absentuje posúdenie otázky účelnosti a\nefektívnosti zaistenia žalobcu, ako aj prípadných prekážok administratívneho vyhostenia. Správny súd\npoznamenáva, že tak preskúmavané rozhodnutie ani administratívny spis žalovaného neposkytuje\nžiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu,\nnakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení, podanie správnej\nžaloby a vyjadrenie žalovaného k nej. Pokiaľ ide o preskúmavané rozhodnutie, v ňom sa síce žalovaný\nzaoberá „účelnosťou a efektívnosťou zaistenia“, avšak v tom zmysle, že ak by žalovaný zaistený\nnebol, mohol by sa ďalej nelegálne pohybovať, a tým by mohol byť zmarený výkon rozhodnutia o\nadministratívnom vyhostení. Uvedené konštatovanie je síce logické, avšak nezodpovedá posúdeniu\núčelnosti a efektívnosti zaistenia vo významových intenciách vyššie spomenutých súdnych rozhodnutí,\na preto správny súd vzhliadol námietku žalobcu ako dôvodnú.\n53. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že žalovaný pri vydávaní napadnutého\nrozhodnutia o zaistení žiadnym spôsobom nezohľadnil záujem maloletého žalobcu a jeho rodiny, tak,\nako to vyžadujú všeobecne záväzné právne predpisy, ako aj ustálená rozhodovacia prax.\n54. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej\nslobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako Európsky\nsúd pre ľudské práva vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli\npozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\n55. V tomto kontexte správny súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky prezentovanú v rozsudku sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa 14. júna 2016, v zmysle ktorého\n„správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru\no právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a\nich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo\nverejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare\npolicajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa,\nktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne\ndosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a\nochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov najmä tých, ktorí\nsú v sprievode rodičov opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl.\n3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.“\n56. Kasačný súd v tejto súvislosti považoval za dôležité zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované\nza imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp.\ns pozmenenými, dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je\nvyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku\nzo dňa 19. januára 2012, vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku\n\nzo dňa 12. októbra 2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03)\na rozsudku zo dňa 19. januára 2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko (č. 41442/07).\n57. Správny súd preto posúdil ako dôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa tej skutočnosti, že žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že žalobca je maloletý v sprievode\nsvojich rodičov spolu so svojím ďalším súrodencom, a teda neposúdil prípustnosť zásahu do osobnej\nslobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle § 88 ods. 8 v spojení s § 2 ods. 7 zákona o pobyte\ncudzincov. Navyše, v celom rozhodnutí žalovaného nie je žiadna zmienka o tom, že maloletý žalobca\nbol zaistený spolu so svojou rodinou. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na článok 3 bod\n1 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého záujem dieťaťa musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri\nakýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí a podľa názoru správneho súdu aj v prípade, ak rozhodnutie\nsprávneho orgánu nesmeruje priamo proti maloletej osobe, avšak je s ňou logicky neoddeliteľne spojené,\npričom správny súd vychádza z judikovaného právneho názoru, že deti by nemali byť postihované\nza imigračný status svojich rodičov, v spojení so zásadou zachovania celistvosti rodiny. Správny súd\npreto dodáva, že hoci je pravdou, že maloleté deti sú zaistené na základe samostatných rozhodnutí,\nv tejto súvislosti bolo žiaduce, aby žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysvetlil svoje úvahy vedúce k\nrozhodnutiu o zaistení maloletého žalobcu týkajúce sa aj otázky, či zaistenie jeho rodičov a maloletého\nsúrodenca bolo tiež dôvodné (nakoľko toto má predstavovať len krajnú možnosť), akým spôsobom boli\nzohľadnené záujmy maloletých detí a či bola zachovaná zásada celistvosti rodiny tak, aby bolo možné z\nrozhodnutia vyvodiť, či na jednej strane bolo prihliadnuté na záujem zachovania rodiny, a aj u maloletých\ndetí bola samostatne daná dôvodnosť ich zaistenia.\n58. Z tohto pohľadu treba identifikovať intenzitu zásahu do súkromného a rodinného života žalobkyne v\ndôsledku napadnutého rozhodnutia o zaistení a intenzitu porušenia zákona, ktoré viedlo k jeho vydaniu.\nZo samotnej podstaty princípu primeranosti totiž vyplýva, že sa hodnotí „niečo k niečomu,“ v danom\nprípade to mal byť verejný záujem spočívajúci v ochrane verejného poriadku s právom na súkromný a\nrodinný život cudzinca.\n59. Ponechaním žalobcu v zaistení by z pohľadu maloletého cudzinca došlo k porušeniu princípu\nsledovania jeho najlepšieho záujmu. Správny súd má zato, že žalovaný neposúdil dostatočne v kontexte\nzaistenia maloletého cudzinca jeho zaistenie so zásahom do jeho a členov jeho rodiny práva na rodinný\na súkromný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru).\n60. Správny súd pre úplnosť dodáva, že námietkou žalobkyne týkajúcou sa nepreskúmateľnosti,\nnevykonateľnosti a nezákonnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení z dôvodu rozporu s\nustanovením § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko v ňom absentuje určenie krajiny, do\nktorej má byť žalobkyňa vyhostená sa nezaoberal z dôvodu, že toto rozhodnutie nie je predmetom tohto\nsúdneho prieskumu.\n61. Správny súd, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sami o sebe predstavujú\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, sa nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami\na vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou opomenul potrebu posúdenia zaistenia v kontexte ochrany záujmov maloletého\ndieťaťa ako aj potrebu vysporiadania sa s otázkou efektívnosti a účelnosti zaistenia, napadnuté\nrozhodnutie žalovaného postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP zrušil z dôvodov uvedených v §\n191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a nariadil bezodkladné prepustenie žalobkyne zo zaistenia.\n62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá bola\nv konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným\nrozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote\nsiedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\n\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)\nSSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania\na osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová\nznačka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,\nkedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo\nzrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh\nvýroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský\nsúd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}