Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6Saz/2/2023 z 10. 8. 2023
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 10. augusta 2023, sp. zn. 6Saz/2/2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100289.1
Správny súd v Košiciach | 6Saz/2/2023 | ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100289.1 | 2023-08-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., § 229 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d238f488-d27a-4784-b26c-f10defd80f30
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100289.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Košiciach
6Saz/2/2023
0923100289
10. 08. 2023
JUDr. Dana Bystrianská
ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100289.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, štátny príslušník Irackej republiky, trvalý pobyt Alambar, Irak, cestovný doklad k jednej
ceste IRQ č. 00207671 vydaný 10.07.2023, zaistený dňa 12.01.2023, umiestnený v zariadení - Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov D., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci so sídlom Račianska
cesta 71, 810 00 Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice proti žalovanému:
Prezídium Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova
25, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCPBB5-29-065/2023 -AV zo dňa 12. júla 2023 a nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia, takto,
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou podanou domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného o predlžení jeho
zaistenia č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023 -AV zo dňa 12.07.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najneskôr
do 12.8.2023 a nariadenia bezodkladného prepustenia zo zaistenia.
Administratívne konanie
2. Napadnuté rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023 –AV zo dňa 12.07.2023 bolo vydané
žalovaným podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
3. Žalobca bol rozhodnutím OCP PZ Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB5-29-014/2023-AV zo dňa
12.01.2023 administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b) a § 82
ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, t.j. z dôvodu toho, že má na území Slovenskej republiky
neoprávnený pobyt a z dôvodu toho, že predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný
poriadok a podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov . V rozhodnutí mu bol uložený
zákaz vstupu na jeden rok na územie Slovenskej republiky a členských štátov schengenského priestoru.
Rozhodnutie o administratívnom vyhostení je vykonateľné.
4. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe vykonaných
dôkazov už rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-29-015/2023-AV zo dňa 12.01.2023 na
čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.04.2023, za účelom výkonu rozhodnutia č. PPZ-HCPBB5-29-014/2023-AV zo dňa 12.01.2023 o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm.
b) a § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Zaistenie žalobcu bolo predlžené rozhodnutím

žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-29-036/2023-AV na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12.07.2023.
Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023 -AV zo dňa 12.07.2023 došlo k predlženiu zaistenia
žalobcu na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12. 8. 2023 za tým istým účelom.
5. Žalovaný vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia z faktov, že pri preverovaní žalobcu
v Schengenskom informačnom systéme bola pred jeho prvotným zaistením zistená pozitívna
lustrácia. Zhoda odtlačkov prstov bola zistená v databáze EURODAC vykonanej žalobcom dňa
12.01.2023 dňa 02.11.2017 v meste Leros, Grécko , kde požiadal o udelenie azylu, transakcie:
GR1LER20171103303816. Záznam na osobu pod menom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX do informačného
systému SIS II dňa 05.03.2020 vložilo Taliansko s opatrením bez toho, aby došlo k prezradeniu
existencie záznamu ( skrytá lustrácia ) k osobe. Dňa 18.08.2021 vložilo do systému záznam Nemecko,
podľa čl. 24 Nariadenia EP a R (ES) č. 1987/2006 a opatrením na vonkajšej hranici bol odopretý vstup
do krajiny žalobcovi, vo vnútrozemí s povinnosťou jeho osobu odovzdať orgánu cudzineckej polície
za účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru. Ako druh trestného činu bol v zázname
uvedený text: „Trestná činnosť súvisiaca s terorizmom". Žalobca v hore uvedených súvislostiach nebol
v zmysle dublinského nariadenia, / čl. 24 bod 4 Nariadenia EP a R (EÚ) č. 604/2013 - Dublin III /ako
žiadateľ zaistený v Grécku na účel podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Cudzinec na
ktorého bolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu, alebo ktorému bol uložený zákaz vstupu
je podľa § 2 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov nežiaducou osobou. Bol zvolený postup podľa § 77
a nasledujúcich zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný teda na základe toho uplatnil postup o návrate
žalobcu v súlade so smernicou 2008/11S/ES, tzv. návratová smernica.
6. Žalovaný vychádzal v rozhodnutí o administratívnom vyhostení z toho, že trest vyhostenia je limitom
pre zaistenie a pre naplnenie účelu a reálnosti vyhostenia cudzinca. V prípade žalobcu z pohľadu
zhora uvedeného a bezpečnostnej situácie v Iraku, a účelnosti zaistenia z pohľadu možnosti vystavenia
cestovného dokladu, cudzinca žalovaný dospel k záveru o tom, že sa podarí stotožniť jeho osoba a bude
možné cudzinca z tretej krajiny na území EÚ bez povolenia a dokladov zaistiť na viac ako šesť mesiacov,
pretože dostatočne nespolupracuje, ponecháva potrebné zisťovanie len na postupe správnych orgánov,
je migrant, odišiel z krajiny pôvodu dobrovoľne, nie je prenasledovaný, ale nežiada o azyl v SR a nechce
sa vrátiť do krajiny pôvodu dobrovoľne pričom doposiaľ mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný doklad
a celková doba predĺženia lehoty zaistenia nepresiahla 12 mesiacov./bod 4 tohto rozsudku/
7. Žalovaný odkázal na genézu tohto prípadu, keď žalobca proti rozhodnutiu OCP PZ Banská Bystrica č.
PPZ-HCP-BB5-29-036/2023-AV zo dňa 08.04.2023 o predĺžení zaistenia podal dňa 04.05.2023 žalobu
na Krajský súd v Košiciach, ktorý správnu žalobu žalobcu o nariadenie prepustenia podľa § 221 ods. 2
Správneho súdneho poriadku rozsudkom č. 3Sa/9/2023 dňa 03.04.2023 zamietol. Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky v rozsudku č. 2Sak/7/2023 dňa 01.06.2023 o kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol
tak, že označený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/9/2023 dňa 03.04.2023 zrušil a vec
vrátil zriadenému Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku kasačný súd
mal za to, že žalovaný správny orgán v konaní nepreukázal, že podniká aktívne kroky, ktoré by smerovali
k naplneniu účelu zaistenia a určil súdu vykonať dokazovanie aby zistil, kedy a aké úkony vykonal
žalovaný ku dňu rozhodovania za účelom realizácie administratívneho vyhostenia žalobcu a zistiť do
ktorej krajiny by prichádzalo v úvahu administratívne vyhostenie a aké prípadné prekážky vyhostenia vo
vzťahu k tejto krajine by prichádzali do úvahy.
8.Správny súd v Košiciach rozsudkom č. 2Saz/l/2023 - 22 zo dňa 28.06.2023 v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-29-015/2023-AV zo dňa 12.01.2023 uložil žalovanému
bezodkladne prepustiť zo zaistenia žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Irak, bez
cestovného dokladu, ktorý je toho času umiestnený v zariadení.
9. Dňa 07.07.2023 bol žalovaný vyzvaný Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov D., /čo útvar
polície, ktorý je povinný zabezpečiť a vykonať opatrenia na výkon vyhostenia a zistenia totožnosti
účastníka konania/ na predĺženie lehoty zaistenia žalobcu, ktoré k 12.07.2023 vykonalo konkrétne úkony
od umiestenia žalobcu do ÚPZC Sečovce. Žalovaný odkázal na fakt, že napriek snahe všetkých
zúčastnených orgánov Iracká republika, napriek prísľubom nestotožnila účastníka konania vydaním
cestovného dokladu.

10. Žalovaný odkázal opakovane na to, že žalobca v pohovore uviedol, že do domovskej krajiny sa
dobrovoľne vrátiť nechce. O azyl na území Slovenskej republiky požiadať nechcel. Žalobca , podľa
žalovaného nespolupracuje napr. už pri vstupnom pohovore menovaný odmietol vypísať žiadosť o
NCD a uviedol, že nevie zabezpečiť podporné doklady, ktoré by potvrdili jeho totožnosť. Preto ÚPZC
D. požiadal dňa 16. januára 2023 Kriminalistický a expertízny ústav P PZ Bratislava o lustráciu
daktyloskopického materiálu v systéme AFIS a v systéme AFIS aktívnych členských krajín EÚ a
Kriminalistický a expertízny ústav P PZ Bratislava o zaslanie daktyloskopickej karty pre ďalšie služobné
potreby. Žalovaný vychádzal z toho, že žalobca odmietol podpísať žiadosť o vydanie dokladu štátu za
ktorého sa do stotožnenia vydával, aby jeho totožnosť vydaním platného dokladu bola včas zistená a iné
štátne orgány o pomoc a zaslanie podporných dokladov k NCD nemohli v tomto smere hodnotiť kladne.
Podľa žalovaného žalobca nenavrhol, napriek výzvam na podporu svojich tvrdení žiadne dôkazy a z
krajiny dobrovoľne odcestoval do Turecka, kde dlhšie pracoval, ale neuviedol ako dôvod jeho odchodu
útek z krajiny pôvodu a obavu, ale dobrovoľne a nelegálne migroval s cieľom dostať sa do Európy. Je
moslim, ktoré je oficiálnym štátnym náboženstvom v Iraku.
11. Žalovaný zhrnul všetky zistenia k rozhodnutiam o zaistení žalobcu /bod 4 tohto rozsudku/ a uviedol,
že žalobca nepožiadal o azyl na Slovensku , nie je členom žiadnej politickej strany alebo hnutia a tvrdí,
že sa v domovskej krajine ničoho nedopustil, nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie. Pri posudzovaní
bezpečnostnej situácie v Iraku sa vyžaduje individuálny prístup a do tejto krajiny sa cestuje komerčnými
letmi. Neexistujú závažné dôvody sa domnievať, že by čelil doma zlému zaobchádzaniu podporuje
aj stanovisko Interpolu Atény zo dňa 20.02.2023, kde bolo uvedené: „Podľa našej AF1S databázy sú
poskytnuté odtlačky prstov zhodné s osobou A. E., nar. XX.XX.XXXX v Iraku, je držiteľom irackého
dokumentu č. 00260312.
12.Pretože žalobca uviedol, že je štátny príslušník Iraku a bolo žalovaným zistené o.i., že tranzítoval
cez územie Tureckej republiky ÚPZC Sečovce bolo písomnou formou oslovené príslušné zastupiteľské
úrad ohľadom možnosti prijatia žalobcu ako občana Iraku. Veľvyslanectvo Tureckej republiky v Bratislave
zaslalo zamietavé stanovisko tureckej strany a dňa 24. februára 2023 bola do UPZC Sečovce doručená
informácia z UPZC Medveďov, o 1. ZR ÚHCP P PZ konzulárnej návšteve ZÚ IRQ vo Viedni za účelom
odovzdania žiadosti o vystavenie NCD pre zaisteného ID: 201128. Po objasnení situácie konzul prejavil
svoju ochotu vystaviť NCD po stotožnení osoby avšak potrebuje vykonať pohovor so zaistenou osobou
prostredníctvom video hovoru.
13. K napadnutému rozhodnutiu neskôr žalovaný uviedol, že dňa 7. júna 2023 bola do UPZC Sečovce
doručená i informácia z Národnej kriminálnej agentúry protiteroristickej centrály v ktorej je uvedená
správa od medzinárodnej organizácie International Impartial and Independent Mechanism obsahujúcu
informácie k osobe Omar AL DULAIMI. UNITAD, ktorá si dňa 31.05.2023 vyžiadala ďalšie detaily k
uvedenej osobe z dôvodu potvrdenia zhody v nimi zhromaždených dokumentoch.
14. Dňa 7. júla 2023 UPZC Medveďov uviedol, že v snahe postupovať smerom k administratívnemu
vyhosteniu žalobcu a získaniu NCD bola vykonaná konzulárna návšteva ZÚ IRQ vo Viedni za účelom
prevzatia náhradného cestovného dokladu pre osobu A. B. C., nar. XX.XX.XXXXX. Zastupiteľský úrad
Irackej republiky potvrdil diplomatickou nôtou zo dňa 6. júla 2023 vydanie náhradného cestovného
dokladu, za daných okolností existuje reálny predpoklad realizovania výkonu vyhostenia žalobcu.
Z uvedených dôvodov žiadal žalovaného o predĺženie lehoty zaistenia v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.
15.V predchádzajúcom období pred prvotným predlžením zaistenia žalobcu rozhodnutím č. PPZ-HCPBB5-29-036/2023-AV na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12.07.2023 bol vykonaný video pohovor
s pracovníkom veľvyslanectva Iraku vo Viedni návratovým špecialistom Frontexu. Po rozhovore konzul
potvrdil iracké občianstvo osoby a vyhlásil, že do ÚPZC Medveďov budú čo najskôr zaslané nové
informácie o postupe pri vydávaní platného cestovného dokladu od Veľvyslanectva Irackej republiky vo
veci vystavenia NCD a dňa 08. júna 2023 Národná ústredňa INTERPOL Bratislava odkázala na Interpol
Bagdad, že stále čaká na výsledok previerok od príslušných orgánov.
16.Žalovaný k žalobcovi uviedol, že môže byť považovaný za hrozbu pre bezpečnosť štátu a ak sa
žiadnej trestnej činnosti nedopustil v Iraku a ani mimo jeho územia nemôže sa v žiadnom prípade obávať
návratu.

16. Žalovaný naopak uviedol, že EÚ informačný systém Migrácie a medzinárodnej ochrany upravený
od 10.02.2023 umožnil systematickú lustráciu žalobcu prostredníctvom odtlačkov prstov aj v SIS-AFIS a
Interpol AFIS u žalobcu bola dňa 15.06.2023 vykonaná opätovná lustrácia na základe odňatia odtlačkov
prstov žalovaného pre prípady vydania náhradného cestovného dokladu. Na základe odtlačkov prstov
bola zistená zhoda v systéme SIS II na osobu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, na opatrenie, ktoré vložilo
Nemecko, ako aj záznam v systéme vložený agentúrou Interpol.
17.Až dňa 07.07.2023 bola do zariadenia doručená informácia z Útvaru policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov v ktorej sa uvádza, že bola vykonaná konzulárna návšteva Zastupiteľského
úradu Irackej republiky za účelom prevzatia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania.
Zastupiteľský úrad Iraku diplomatickou nôtou zo dňa 06.07.2023 Slovenskej republike ( Ministerstvu
zahraničných vecí a Európskych záležitostí Slovenskej republiky ) vydanie náhradného dokladu pre
účastníka konania potvrdil. Následne dňa 10.07.2023 bola na OCP PZ Banská Bystrica zaslaná
informácia o tom, že dňa 10.07.2023 Zastupiteľský úrad Irackej republiky vydal na osobu menom A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX v Ambar, Irak náhradný cestovný doklad, jednosmerný pas na návrat č. 00207671
tzv. one way Laissez - Passer por. Č. 267. Do vydania napadnutého rozhodnutia nebol žalovanému
doklad doručený. Stotožnením osoby a vydaním náhradného cestovného dokladu žalovanému sa zmenil
právny stav aj naďalej zaistenie plnilo požiadavku konania s náležitou starostlivosťou a naplnilo účel .
18.Žalovaný uviedol, že podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov ak štátny príslušník tretej krajiny
dostatočne nespolupracuje alebo zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa
prvej vety, môže policajný útvar a to aj opakovane rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková
doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia je potrebné určiť
presne a výstižne. Táto bola žalovaným určená vo výrokovej časti rozhodnutia na čas nevyhnutne
potrebný a to do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, maximálne do 12.08.2023.
Na základe tejto skutočnosti žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím predĺžil lehotu zaistenia
o 30 dní.
19. Dňa 31.07.2023 bol žalovanému doručený registratúrny záznam Útvaru policajného zaistenia pre
cudzincov Sečovce č. PPZ-HCP-SE1-95-103/2023-ZC podľa ktorého účel zaistenia má byť v najbližšej
dobe naplnený. Žalovaný odkázal na zákon o pobyte cudzincov, ktorý prebral právne záväzné akty
Európskej únie uvedené v prílohe č. 2 tohto osobitného predpisu, kde je okrem iných právnych noriem
aj návratová smernica. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov preto v súlade
so smernicou oprávňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho
vyhostenia a na tento môže byť podľa § 88 ods. 4 zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však
na šesť mesiacov. Ak štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje alebo zastupiteľský
úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar a to aj
opakovane rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia
nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Žalovaný trval na tom, že účel zaistenia trval a vykonávajú sa úkony
na odsun s náležitou starostlivosťou a predpoklad na odsun v lehote zaistenia existuje,.
Žalobca v správnej žalobe
20. Žalobca poukázal na právny rámec:
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Každý má právo
na slobodu q osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov,
pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie
slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa
vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.
Podľa: článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných
normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa
neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „tzv. návratová smernica") zaistenie sa vždy uskutočňuje

na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou
starostlivosťou.
Podľa čí. 15 ods. 4 návratovej smernice Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa
bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na
odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona ó pobyte cudzincov Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa ustanovenia § 81 zákona o pobyte cudzincov:1/ Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do
štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k
určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté,
neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne
vyhostiť do štátu, v ktorom mu bo! uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom
konaní mu taký trest môže byť uložený./2/Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom
by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej
sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojim konaním ohrozuje
bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú
republiku./3/Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom tmi hrozí nútený návrat
do štátu podľa odseku 1 alebo odseku
21. Žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné, pre jeho nedostatočné
odôvodnenie, pretože žalovaný neskúmal či podmienky krajiny jeho vyhostenia sú pre žalobcu priaznivé,
z pohľadu žalobcom namietaného hroziaceho nebezpečenstva a jeho vôle vrátiť sa do Iraku a pre
nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
22. Žalobca dôvody administratívneho vyhostenia žalobcu ku dňu vydania tohto rozhodnutia nepovažuje
za dané o.i. aj vzhľadom k aktuálnej bezpečnostnej situácie v krajine vyhostenia, - Irak. Konkrétne
žalobca uviedol, že v konaní pred žalovaným vypovedal, že sa v prípade návratu do krajiny pôvodu
obáva o svoj život a preto sa tam vrátiť nechce. V prejednávanej veci sa podľa neho zjavne jedná
o kolíziu dvoch záujmov. Práva na ochranu bezpečnosti Štátu a teda verejného záujmu a práva
žalobcu nebyť mučený, či podrobený krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu garantovaného čl, 3
Európskeho dohovoru, V prípade kolízie týchto dvoch záujmov má vzhľadom na absolútny charakter
Čl. 3 Európskeho dohovoru prednosť ochrana individuálneho záujmu žalobcu nebyť vystavený konaniu
alebo zaobchádzaniu zakladajúcemu porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru.
23. Žalobca je irackej štátnej príslušností bol zaistený za účelom výkonu administratívneho vyhostenia
z územia SR, pričom štátne orgány považujú vyhostenie žalobcu za nevyhnutné aj z dôvodu ochrany
bezpečnosti štátu. Uviedol, že o Iraku (napr. Country Guidance Iraq 2Q22, od Agentúry EÚ pre azyl,
je známa informácií Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, že v Iraku, kam má
byť žalobca vyhostený, je bezpečnostná situácia na prevažnej väčšine územia dlhodobo nestabilná,
spojená s vysokým rizikom teroristických aktivít v niektorých provinciách a násilnej kriminálnej činnosti,
vrátane únosov osôb za účelom výkupného. Žalobca namietal, že región irackého Kurdístanu spadá
do bezpečnejšej zóny, avšak tiež s výskytom sporadických ozbrojených útokov. Odporúčanie MZVaEZ
SR sa obzvlášť dotýka centrálnych a severozápadných provincií Ánbar, Ninive. Salahudin, Diyala,
Kirkúk. MZVEZ SR odporúča zvážiť nevyhnutnosť cestovania aj do relatívne bezpečnejšieho Regiónu
Kurdistan v Iraku (provincií Dohuk. Ninive a severu provincie Erbil), (zdroj: informácie MZVaEZ SR
na jeho internetovom sídle). Na zlú bezpečnostnú situáciu v Iraku poukazuje aj všeobecne dostupné
spravodajstvo.
24. Žalobca v konaní pred žalovaným vypovedal, že sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva o
svoj život, preto sa tam vrátiť nechce. Tvrdil, že so slovenskými orgánmi doposiaľ riadne spolupracoval
a svoju identitu nezamlčiaval. Podporné doklady nebol schopný poskytnúť, keďže z Iraku utiekol v
utečeneckej vlne už pred cca 7 rokmi. K skutočnosti, že je považovaný za hrozbu pre bezpečnosť Štátu,
žalobca uviedol, že sa trestnej činnosti nedopúšťal v Iraku a ani mimo jeho územia. Žalobca sa nikdy
sa trestných činov nedopustil, jeho otec bol obyčajným iračanom, učiteľom, ktorý zahynul ako civilista
pri vojenských útokoch počas vojny v Iraku. Meno B., ktoré sa spomína v písomnostiach viacerých

bezpečnostných zložiek je podľa neho bežným menom v oblasti, z ktorej pochádza. Zo záznamov a
informácií rôznych bezpečnostných zložiek vyplývajú skutočnosti o údajnej teroristickej činnosti v oblasti
Faluja na území Iraku. Uviedol, že vo veci tvrdeného porušenia čl. 3 Európskeho dohovoru vyhostením
cudzieho štátneho príslušníka dó Iraku ESĽP dospel rozsudok Veľkého senátu z 23.09.2016 č. 59166/12
— J. K., a ostatní proti Švédsku, k záveru, že sa situácia v Iraku značne zhoršila a že rozsiahle územie
Iraku nieje pod účinnou kontrolou irackej vlády. ESĽP preto prijal záver, že s ohľadom na individuálne
skutočnosti sťažovateľov a všeobecnú nestálu bezpečnostnú situáciu v Iraku, je schopnosť tamojších
orgánov poskytnúť sťažovateľovi potrebnú ochranu znížená, (cit. rozsudok Veľkého senátu z 23.09.2016
č. 59} 66/12 -F. G. a ostatní proti Švédsku).
25. Žalobca konštatoval všeobecne zlú bezpečnostnú situáciu v Iraku, a za relatívne bezpečnú oblasť
označil Región irackého Kurdistanu, tvrdil , že nie je doteraz známy konkrétny dôvod (len všeobecné
tvrdenie ) vyslovenej obavy žalobcu, ako prekážka administratívneho vyhostenia žalobcu podľa v
zákone o pobyte cudzincov. Poukázal na právny názor kasačného súdu vyslovený v rozsudku sp.
zn. 1 SZa/9/2016: Vyššie uvádzané kritérium reálneho predpokladu vyhostenia možno aplikovať v
dvoch prípadoch. Sú to jednak prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny de facto nevyhostiteľný,
napr. nedisponuje platným cestovným dokladom a štát, ktorého je dotyčný občanom, mu odmieta nový
cestovný doklad vydať a jednak prípady, kedy vyhosteniu bránia prekážky právnej povahy. Z dôvodov
uvedených vyššie nie je vyhostenie žalobcu do Iraku prípustné pre rozpor s čl. 3 Dohovoru. Správny
orgán má zákonnú povinnosť zaoberať sa dôsledne prekážkami vyhostenia v každom prejednávanom
prípade vyhostenia, ako aj dodržaním čl. 3 Európskeho dohovoru. Existencia prekážok vyhostenia
nepripúšťa využitie inštitútu zaistenia dotknutého cudzinca pre jeho rozpor s čl. 5 Dohovoru. Namietal, že
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadnu právnu úvahu žalobcu ohľadom
súladu jeho rozhodnutia s čl. 3 Európskeho dohovoru a v konaní o administratívnom vyhostení, mal
mať žalovaný k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má by príslušník tretej krajiny vrátený.
26. Podľa žalobcu účelom článku 15 Smernice nie je chrániť spoločnosť pred osobami, ktoré predstavujú
hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj Súdny dvor vo
veci Kádzoev, C-357/09. bod 70: „Možnosť umiestniť osobu do zaistenia z dôvodov verejného poriadku
a verejnej bezpečnosti nemožno založiť na smernici 2008/11. Z dôvodov uvedených vyššie nie je
vyhostenie žalobcu do Iraku prípustné pre rozpor s čl. 3 Dohovoru. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam je
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadnu právnu úvahu žalobcu ohľadom
súladu jeho rozhodnutia s čl. 3 Európskeho dohovoru a § 8 zákona o pobyte cudzincov.
27. Poukazuje na ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, Návratovú smernicu, na Dohovor o ochrane
ľudských práv a slobôd, Európsky dohovor a judikatúru vzťahujúcu sa k legislatíve. Poukazuje na to,
že limitom zaistenia je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom
konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo dohovorom sa viackrát zaoberal
aj ESĽP napr. vo vecí Samie AU v. Suisse, Agnisšan v. Demnark. (...) Obmedzenie osobnej slobody
je viazané na účel zaistenia. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo
dna 19.10.2010). Uviedol, že v zmysle judikatúry (Samie Ali proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 24881/94.
správa Európskej komisie pre ľudské práva z 26.2.1997, už citované rozhodnutia Agnissan proti Dánsku
a Abdolkhani a Karimnia proti Turecku, a rozhodnutia českého Najvyššieho správneho siidu sp. zn. 1
As 12/2009 a sp. zn. 2 As 80/2009) sú pre orgány verejnej moci pri rozhodovaní o zaistení na účely
vyhostenia významné a sú povinné skúmať, či k vyhosteniu aj skutočne môže dôjsť.
28. Žalobca opakovane s odkazom na judikatúru poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobcu s cieľom zabezpečiť jeho
vycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, no v zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe všeobecných súdov SR, ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva je limitom zaistenia
okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť a aj súlad s čl. 5. Európskeho dohovoru a
čl. 3 Dohovoru, a pretože nie je reálna možnosť a prípustnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v
prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení.
29. Žalobca je irackej štátnej príslušností zaistený za účelom výkonu administratívneho vyhostenia
z územia SR, pričom štátne orgány považujú vyhostenie žalobcu za nevyhnutné aj z dôvodu
ochrany bezpečnosti štátu. Z všeobecne dostupných informácií o Iraku či informácií Ministerstva
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyplýva, že v Iraku, kam má byť žalobca vyhostený,

je bezpečnostná situácia na prevažnej väčšine územia dlhodobo nestabilná, spojená s vysokým
rizikom teroristických aktivít v niektorých provinciách a násilnej kriminálnej činnosti, vrátane únosov
osôb za účelom výkupného. Región irackého Kurdistanu spadá do bezpečnejšej zóny, avšak tiež s
výskytom sporadických ozbrojených útokov. Odporúčanie MZVaEZ SR sa obzvlášť dotýka centrálnych
a severozápadných provincií Ánbar, Ninive. Salahudin, Diyala, Kirkúk. MZVEZ SR odporúča zvážiť
nevyhnutnosť cestovania aj do relatívne bezpečnejšieho Regiónu Kurdistan v Iraku (provincií Dohuk.
Ninive a severu provincie Erbil), (zdroj: informácie MZVaEZ SR na jeho internetovom sídle). Na zlú
bezpečnostnú situáciu v Iraku poukazuje aj všeobecne dostupné spravodajstvo.
30. Žalobca v konaní pred žalovaným vypovedal, že podporné doklady nebol schopný poskytnúť,
keďže z Iraku utiekol v utečeneckej vlne už pred cca 7 rokmi. V čase úteku z Iraku mal iba 19
rokov.Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Iraku nepovažuje žalobca za prípustné jeho vyhostenie.
Povinnosť členských štátov uplatňovať zaistenie existuje len v situáciách, pri ktorých je jasné, že využitie
zaistenia je jediný spôsob uistenia sa, že proces návratu možno pripraviť a proces odsunu možno
vykonať. Zaistenie je preto nepochybne prostriedkom ultima raiio (podľa čl 15 ods. 1 návratovej smernice
pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie
opatrenia...) pre dosiahnutie výsledku v podobe výkonu administratívneho vyhostenia a v jeho veci sa
jedná o kolíziu dvoch záujmov. Práva na ochranu bezpečnosti Štátu a teda verejného záujmu a práva
žalobcu nebyť mučený, či podrobený krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu garantovaného čl. 3
Európskeho dohovoru a rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské uznáva, že zmluvné štáty
majú právo kontrolovať vstup, pobyt a vyhostenie cudzích štátnych príslušníkov na svojom území, ale
nespochybňuje legitímne snahy zmluvných štátov bojovať proti závažnej trestnej činností jednotlivcov,
ale ak existujú závažné dôvody, že dotyčná osoba, pokiaľ by čelila skutočnému nebezpečenstvu v
tomto štáte je povinnosťou štátu danú osobu do takéhoto štátu nevyhostiť. /napr. Chachal v. Spojené
kráľovstvo, Shamayev a ďalší v. Gruzínsko a Rusko, Saadi proti Taliansku, č. 3 7201/06, Daoudi v.
Franctksko, a ďalšie) Vo veci žalobcu nie je doteraz zrejme ani to, ako bude so žalobcom zaobchádzané
zo strany tamojších Štátnych organov v prípade jeho návratu.
31. Vo veci tvrdeného porušenia čl. 3 Európskeho dohovoru vyhostením cudzieho štátneho príslušníka
do Iraku ESĽP dospel rozsudok Veľkého senátu z 23.09.2016 č. 59166/12 - J. K., a ostatní proti Švédsku.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na nutnosť zaistenia navrhovateľa, nakoľko je to v záujme verejného
poriadku a bezpečnosti a požiadavkou euro konformného výkladu návratovej smernice uvádza žalobca,
že v tejto sa nenachádza možnosť zaistenia z dôvodov verejného poriadku. Hlavným cieľom zaistenia
na účely odsunu je zaistiť, aby navrátilci neohrozovali vykonanie povinnosti návratu útekom. Účelom
článku 15 nie je chrániť spoločnosť pred osobami, ktoré predstavujú hrozbu pre verejný poriadok alebo
bezpečnosť. / Súdny dvor vo veci Kádzoev, C-357/09. bod 70: „Možnosť umiestniť osobu do zaistenia
z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti nemožno založiť na smernici 2008/11. Žiadna z
okolnosti uvedených vnútroštátnym súdom (teda nemôže samá osebe predstavovať dôvod na zaistenie
podľa ustanovení tejto smernice."Z dôvodov uvedených vyššie nie je vyhostenie žalobcu do Iraku
prípustné pre rozpor s čl. 3 Dohovoru.
32. Limitom zaistenia podľa žalobcu je najskôr však práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia,
vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou.
Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takého konania, ale aj reálnosť
vyhostenia. I keď definitívny záver týkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd nemôže ani pri
rozhodovaní o zaistení ignorovať zjavné fakty, ktoré bránia vyhosteniu (nález Ústavného súdu). Žalobca
navrhol, aby Správny súd v Košiciach rozhodnutie žalovaného; zo dňa 12.07.2023, á: PPZ-HCPBB5-29-065/2023-AV, týkajúce sa žalobcu: Omar M DUU1M. nar. XX.XX.XXXX. štátna príslušnosť: Irak.
trvalý pobyt: Alambar,Irak, zrušil a niadil, aby boI žalobca: bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, bezodkladne prepustený zo zaistenia.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
34. Z odpovede žalovaného zo dňa 10.08.2023 k č. 6Saz/2/2023 v konaní o preskúmanie rozhodnutia o
predĺžení lehoty zaistenia č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023-AV zo dňa 12.07.2023 na žiadosť o súčinnosť
zo dňa 08.08.2023 správny súd vyberá, podstatné informácie o tom, že k podstatnej zmene v reálnych
podkladoch pre vyhostenie žalobcu došlo dňa 10.07.2023 kedy bola na OCP PZ Banská Bystrica
zaslaná informácia o tom, že dňa 10.07.2023 Zastupiteľský úrad Irackej republiky vydal na osobu

menom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v B., Irak náhradný cestovný doklad, jednosmerný pas na návrat č.
00207671 tzv. one way Laissez - Passer por. č. 267. Stotožnením osoby a vydaním náhradného dokladu
žalovanému sa zmenil zásadne právny stav, čo bolo aj dôvodom podania kasačnej sťažnosti. OCP PZ
Banská Bystrica v zastúpení so zariadením popísaním konkrétnych úkonov potvrdilo, že vykonávalo
a vykonáva naďalej aktívne úkony smerujúce k realizácii návratu účastníka konania v najbližšej dobe,
čím aj naďalej plní požiadavku konania s náležitou starostlivosťou a naplnenie účelu vyhostenia je v
najbližšej dobe reálne. Žalobu považuje za nedôvodnú, lebo žalobca nepredložil žiadne dôkazy, okrem
všeobecného konštatovania o nepriaznivej bezpečnostnej situácii, bez konkretizácie o individuálnych
okolností jeho prípadu, pre ktoré by bolo možné posúdiť možnú existenciu mučenia, neľudského,
ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.
35. Žalovaný mal za to, že s ohľadom na špecifiká daného správneho konania žalovaný nebol schopný
vykonať náležité dokazovanie a zabezpečiť dôkazy v prospech cudzinca bez predchádzajúceho tvrdenia
cudzinca o existencii prekážok. Cudzinec disponuje relevantnými informáciami zo svojho života a
najlepšie môže objasniť z čoho plynie v krajine do ktorej má byť administratívne vyhostený, ohrozenie
jeho života alebo slobody. V konaní pred žalovaným žalobca vypovedal, že sa v prípade návratu do
krajiny pôvodu obáva o svoj život a preto sa tam vrátiť nechce. K tomuto všeobecnému tvrdeniu však
v konaní o administratívnom vyhostení, ani v konaniach o zaistení, predĺžení zaistenia a predĺžení
lehoty zaistenia nenavrhol, napriek výzvam žalovaného a taktiež zariadenia na podporu svojich tvrdení
žiadne dôkazy. Po jeho zadržaní na našom území sám v úvode uvádzal, že z krajiny odišiel, t.j.
dobrovoľne odcestoval najskôr do Turecka, kde dlhšie pracoval na stavbách. Dôvod nebol útek a
obava, ale jeho dobrovoľné rozhodnutie a následne nelegálne migroval cez rôzne krajiny s cieľom do
Nemecka. Je moslim. H. je vyznávač islamu, čo je oficiálnym štátnym náboženstvom v Iraku Požiadať
o azyl na Slovensku však nechce. Nie je členom žiadnej politickej strany alebo hnutia. To je všetko,
čo žalobca predložil žalovanému ako dôkaz, že sa v domovskom štáte obáva o svoj život. Región
irackého Kurdistanu, nie je doteraz známy konkrétny dôvod ( len všeobecné tvrdenie ) vyslovenej obavy
žalobcu, ktorý by skutočne predstavoval jednu z prekážok administratívneho vyhostenia uvedenú v
zákone o pobyte cudzincov. Nepredložil o tom žiadny dôkaz, pričom podľa § 34 ods. 3 Správneho
poriadku je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Žalobca so slovenskými orgánmi
doposiaľ riadne spolupracoval a identitu nezamlčoval a podporné doklady nebol schopný poskytnúť.
Toto tvrdenie nie je taktiež pravdivé a od odmiestnenia do zariadenia žalobca odmietol podpísať žiadosť
o vydanie dokladu štátu za ktorého sa do stotožnenia vydával. Nesprával sa tak, aby svojim prístupom,
t.j. aktívne, dobrovoľne, sťažnosťou a podobne žiadal štát Irak, aby tento v čo najskôr potvrdil jeho
totožnosť vydaním platného dokladu a tým skrátiť nevyhnutné obmedzenie jeho osobnej slobody. Počas
obmedzenia osobnej slobody nežiadal príbuzných ani iné štátne orgány o pomoc a zaslanie podporných
dokladov, akýchkoľvek, k potvrdeniu totožnosti, naopak všetko nechal len na úradný postup
36. Podľa databáz Interpolu Atény bol dňa 17.10.2017 žalobca zatknutý na ostrove Leros pre porušenie
predpisov o cudzincoch. Dva krát žiadal o azyl, avšak jeho žiadosti boli zamietnuté. Že ide o tú istú
osobu potvrdzuje aj hore uvedená zhoda odtlačkov prstov v databáze EURODAC vykonanej žalobcom
dňa 12.01.2023, kde bol zistený záznam o tom, že dňa 02.11.2017 v meste Leros, Grécko požiadal o
udelenie azylu. Ochrana podľa tohto dôkazu, krátko po jeho odchode z Iraku mu nebola poskytnutá. V
Iraku mu nebolo nikdy oznámené nič v súvislosti s podozrením z páchania trestnej činnosti v súvislosti
s terorizmom, ani nebolo voči nemu nikdy vedené žiadne trestné konanie. Neexistujú závažné dôvody
sa domnievať, že by čelil doma zlému zaobchádzaniu podporuje aj stanovisko Interpolu Atény zo dňa
20.02.2023, kde bolo uvedené: „Podľa našej AFIS databázy sú poskytnuté odtlačky prstov zhodné s
osobou A. E., nar. XX.XX.XXXX v Iraku, je držiteľom irackého dokumentu č. 00260312. Pre komplexné
posúdenie a rozhodnutie
37 Žalovaný odkázal na genézu zaistenia žalobcu v prípade ktorého Krajský súd jeho žalobu proti
rozhodnutiu o zaistení zo dňa 12.01.2023 rozsudkom č. 3Sa/9/2023 dňa 03.04.2023 zamietol. Najvyšší
správny súd v kasačnom konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. 2Sak/7/2023
dňa 01.06.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Sa/9/2023 zrušil a vec vrátil Správnemu
súdu v Košiciach na ďalšie konanie s odkazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že podniká
aktívne kroky, ktoré by smerovali k naplneniu účelu zaistenia a určil Krajskému súdu v Košiciach vykonať
dokazovanie aby zistil, kedy a aké úkony vykonal žalovaný ku dňu pojednávania ( 28.06.2023 ) za účelom
realizácie administratívneho vyhostenia. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 2Saz/1/2023 – 22
zo dňa 28.06.2023 v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-29-015/2023-

AV zo dňa 12.01.2023 uložil žalovanému bezodkladne prepustiť zo zaistenia žalobcu A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Irak, bez cestovného dokladu, ktorý je toho času umiestnený v
zariadení. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dňa 04.08.2023 v konaní o žalobe o prepustenie
zo zaistenia rozhodol ( sp. zn. 2Sak/9/2023 ) tak, že rozsudok Správneho súdu v Košiciach č.k.
2Saz/1/2023-22 zo dňa 28.júna 2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa právneho
názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky okrem iného považoval v bode 32 rozsudku
argumentáciu žalovaného o jeho nevyhostiteľnosti do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej
situácie a neúčelnosti zaistenia v rozpore s čl. 5 písm. f) Dohovoru za nedôvodnú. Žalovaný žiadal túto
zamietnuť.
Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu
40. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach
zaistenia preskúmal napadnuté rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného a na pojednávaní konanom dňa 10. augusta 2023 uzavrel, že
žaloba nie je dôvodná. Predmetom správnej žaloby je nielen preskúmanie napadnutého rozhodnutia
žalovaného, č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023-AV zo dňa 12.07.2023 o predĺžení lehoty zaistenia, ktoré je
rozhodnutím o predlžení zaistenia žalobcu, ako je uvedené v bode 4 tohto rozsudku. V týchto sa prelína
genéza zaistenia žalobcu a argumenty oboch účastníkov konania a súdov, ale tiež ich hodnotenie vo
svetle argumentov žalobcu, ktoré boli vyvrátené v prechádzajúcich konaniach o kasačných sťažnostiach
pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP
správny súd posudzoval správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne. Správny súd nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je pri preskúmaní rozhodujúci stav veci v čase
vyhlásenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a stav daný v čase vydania tohto rozsudku odráža
totožné fakty už hodnotené v inom konaní o zaistení žalobcu Najvyšším správnym súdom Slovenskej
republiky.
41. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o predĺžení zaistenia žalobcu v súvislosti
so zabezpečovaním realizácie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení a v tejto súvislosti
vybavenie náhradných cestovných dokladov pre žalobcu, ako už bolo zhora konštatované.
42. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, vo veci neoprávneného
pobytu a žalobcovi bolo opakovane a jednoznačne preukázané, že sa nachádzal nielen na území
Slovenskej republiky ale i iných členských štátov neoprávnene, bez platného cestovného dokladu a víza,
resp. povolenia na pobyt. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca je nežiaducou osobou a súd
opakuje, že bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané
platným záznamom Nemeckej republiky evidovaným v Schengenskom informačnom systéme, v ktorom
Nemecká republika vytvorila na žalobcu v tomto informačnom systéme záznam z dôvodu existencie
rozhodnutia o vyhostení pre nelegálny vstup a pobyt na jej národnom území a žalobca bol nemeckou
políciou vyhostený a opatrenie má platnosť. Pokiaľ žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia
z dôvodu, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad, táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia
zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia 1 rok, v zmysle zákona o pobyte cudzincov i čl. 15 ods.
5 Smernice. Doposiaľ bolo jasne preukázané, že vyhostenie bolo reálne a možné vykonať, a tak účel
zaistenia bol daný, pretože náhradný cestovný doklad bol vybavený. Pokiaľ ide o dĺžku doby zaistenia
bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný pre tento účel, ako uviedol žalovaný v rozhodnutí a to
najviac do 12.8.2023 , podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca bol do rozhodnutia súdu
naďalej umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Správny súd v opakovane
konštatuje, že pokiaľ ide o celkovú dobu zaistenie pre účel administratívneho zaistenia, ročná lehota
nebola prekročená. Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je obmedzené Dohovorom aj
návratovou Smernicou ako aj zákonom o pobyte cudzincov. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý
nesúhlasí s rozhodnutím p administratívnom vyhostením a zaistením, môže napadnúť rozhodnutie o
ňom správnou žalobou určenou na jeho preskúmanie podanou i podľa § 221 ods. 1, alebo aj § 221
ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
43. Podľa § 221 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia o predlžení zaistenia, keď v predchádzajúcom súdy skúmali účelnosť jeho zaistenia za
účelom jeho vyhostenia, ako bolo zhora uvedené podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku,

kedy sa žalobca správnou žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného
predpisu. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Je nesporné, že vydaním NCD Irackou republikou pre žalobcu tohto domovská krajina stotožnila a tento
doklad je predpokladom na jeho odsun – vyhostenie do tejto krajiny. Jeho zaistenie bolo nevyhnutným,
a správny súd dodáva, že efektívnym prostriedkom realizovania rozhodnutia o administratívnom
vyhostení žalobcu. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže
byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený
počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas
zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom
potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej
krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje,
alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety,
môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba
predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak
ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania
rozhodnutia o zaistení. Podľa § 90 ods.1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Pre hodnotenie
zaistenia, jeho trvanie a dĺžku , pre nedostatočnú nespoluprácu žalobcu so žalovaným súd konštatuje
zaistenie ako primerané opatrenie, kedy bez jeho spolupráce správne orgány dosiahli spoluprácu
príslušných orgánov Iraku pri vydaní potrebného NCD. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských
štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území
(ďalej len „ návratová smernica ") zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne
prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už
neplatia podmienky ustanovené v odseku 1. Tieto okolnosti nenastali. Naopak.
44. Správny súd konštatuje, že v posudzovanej veci ide o zaistenie osoby z tretej krajiny bez
dokladov zistenej na území Slovenskej republiky. Pre hodnotenie či je účelné zaistenie i vyhostenie v
posudzovanej veci to znamená, že zaistiť žalobcu bude možné , len ak je možné ho vyhostiť a realizovať
výkon vyhostenia jeho osoby z územia SR. Správny súd nezistil a nemá pochybnosti o tom, že žalobca
pre účely vyhostenia je zaistený oprávnene a v rámci limitov zaistenia podľa zákona o pobyte cudzincov
a Návratovej smernice. Limity Návratovej smernice sú dané jej článkom 15, ods. 1 a 5 tejto. Podľa
čl. 15 ods. /1/Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne
donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému
prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a /alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:
a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba ale bráni procesu
prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje načo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ
prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
45. Podľa čl. 15 ods. /5/ Zaistenie trvá, kým sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a kým je to
potrebné na zabezpečenie úspešného odsunu. Každý členský štát stanoví maximálnu lehotu zaistenia,
ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Preto pokiaľ žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia tak,
ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia zo dňa 12. 7. 2023, a táto doba neprekročila po sčítaní doby
zaistenia pre jeden a ten istý dôvod správne subsumovaný pod rovnakou literou zákona zákonom nejde
o nepovolenú maximálnu dobu zaistenia podľa čl. 15 Smernice EP R 2008/115/ES zo 16. decembra
2008.
46. Žalovaný s poukazom na okolnosti daného prípadu, konal v súlade so zákonom a uvádzanou
Smernicou. Okolnosti tohto prípadu neukázali, že by bolo vylúčené žalobcu vyhostiť, doba obmedzenia
jeho osobnej slobody nebola prekročená, a boli rešpektované limity i ods. čl. 15 Smernice EP R
2008/115/ES zo 16. decembra 2008. Rozhodnutie žalovaného uprednostnilo pri kolízii dvoch práv právo
predostierané žalovaným, ktoré aj náležite odôvodnil a rozhodol v súlade so zákonom (obdobne ako v
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/7/2016 zo dňa 18.3.2016).
47. V posudzovanej veci správny súd konštatuje, že nemohol zistiť dôvody nevyhostiteľnosti žalobcu,
naopak žalovaný ich vyhodnotil a súd konštatuje, že zmena tvrdení žalobcu bola účelová.
Nepreukázaná bola zo strany žalobcu bola i námietka čl. 3 a čl, 5 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Skutočnosti, zhora uvedené však osvedčujú jeho odhodlanie cestovať ako
ekonomický migrat , bez dokladov a povolenia na pobyt a cestu aj cez územie iných členských krajín
s cieľom dosiahnuť západnú.
48. Na základe uvedených skutočností súd najmä považuje za dostatočne preukázané, že žalobca má
nielen na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, je nežiaducou osobou, v zmysle ustanovenia
§ 2 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko na neho bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu,
čo bolo v konaní jednoznačne preukázané platným záznamom Nemeckej republiky.
49. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že predĺženie lehoty jeho zaistenia je neúčelné a neefektívne, a
preto aj nezákonné, pretože podľa jeho názoru nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie
žalobcu a naplniť účel zaistenia. Žalovaný trval na dôvodnosti predĺženia zaistenia. Žalobca sa odvolával
sa predovšetkým v texte na znenie konkrétnych rozhodnutí ESĽP, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora
EÚ, ale žiadny s argumentov nepodložil dôkazmi, ale len účelovými tvrdeniami žalobcu s odkazom na
judikatúru súdnych autorít a tvrdil, že na základe čl. 3 Dohovoru a čl. 5 Dohovoru, žalovaný jeho situáciu
nevyhodnotil, a neodôvodnil, čo mu v krajine Irak hrozí, čím je rozhodnutie žalovaného nezákonné a aj
nepreskumateľné. Súd uvádza , že správny orgán nezistil žiadne pochybnosti o hrozbách uvádzaných
žalobcom spočívajúce v náboženských, alebo politických dôvodov ohrozujúce život a slobodu žalobcu
a aj správny súd ich hodnotí ako účelové.
50.Správny súd na tomto mieste v závere hodnotí celú situáciu tak, že len v konaní o žalobe o
prepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú len zákonnosť rozhodnutia zaistení, resp. o
predĺžení zaistenia. Hodnotia postup polície v konaní o správnom vyhostení a skúmajú, či dôvody
zaistenia v čase ich rozhodovania. Úlohou správneho súdu bolo teraz hodnotiť zákonnosť pre
účely zaistenia vydaným rozhodnutím žalovaného o predlžení zaistenia žalobcu, napadnuté správnou
žalobou. Za tým účelom, ale bolo nutné verifikovať, aké konkrétne kroky smerujúce k vyhosteniu správny
orgán doteraz urobil a z akého dôvodu nebolo do vydania rozhodnutia možné vyhostenie realizovať.
Tieto fakty sa v napadnutom rozhodnutí nachádzajú.
51. V posudzovanej veci správny súd SR na základe zistených skutočností dospel k záveru opačnému,
a to, že aktivita žalovaného pri realizácii úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu bola evidentná.
Preto za daného stavu neobstojí názor, že ďalšie držania žalobcu v zaistení nebolo dôvodné v čase
vydania rozhodnutia žalovaným. Správny súd dodáva, že nebol dôvod na prepustenie žalobcu zo
zaistenia. Námietku, že správny orgán nevykonal dostatočne efektívne aktivity a opatrenia vyhodnotil
aj Najvyšší správny súd SR za nedôvodnú. Stalo sa tak z už uvedených dôvodov, ktoré hodnotil ako
dostatočné časovo rámcované úkony žalovaného pre získanie NCD a tak zaistenie žalobcu pre jeho
vyhostenie nebolo účelným opatrením. Napokon hodnotenie dôvodov a úkonov žalovaného je uvedené
v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu zo dňa 4. 8. 2023. Reálnu možnosť výkonu vyhostenia
žalobcu do domovského štátu potvrdzuje predovšetkým potvrdzuje existencia NCD pre žalobcu vydaná
10. 7. 2023, ktorú žalovaný v rozhodnutí zo dňa 12. 7. 2023 nemohol pre absenciu tejto informácie
použiť v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
52. Správny súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Správnym poriadkom, európskymi
právnymi predpismi i medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv. Z výsledkov vykonaného
dokazovania súd zistil, že žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe vo vzťahu k
jeho tvrdeniu, že žalovaný rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne
posúdil, nie sú dôvodné. Rovnako tak, pokiaľ ide o absentujúce odôvodnenie.
53. V aplikačnom postupe žalovaného pri rozhodovaní o zaistení žalobcu súd nezistil nedostatočne
zistený skutkový stav veci, ani nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani nesprávne nevyužitie
a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanovenia, ako i s poukazom na zápisnice o vyjadrení žalobcu, naposledy
zo dňa 12. júla 2023, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného dospel k správnemu
záveru o potrebe zaistenia žalobcu, ktorý prejavil nezáujem sa vrátiť do domovskej krajiny, migroval
v Európe nelegálne s ekonomických dôvodov. Žalobca sám priznal, že je bez prostriedkov, preto iné
ako obmedzenie jeho pohybu zaistením jeho prítomnosti pre ďalšie konanie smerujúce k vybaveniu
náhradného cestovného dokladu, ktorý je nevyhnutným predpokladom navrátenia žalobcu, žalovaný

nemohol a nebol oprávnený zvoliť. Napokon správny súd konštatuje, že skutkové závery, ktoré správny
súd zhrnul v tejto časti rozsudku boli a sú základom jeho právneho posúdenia veci, zhodným so záverom
žalovaného.
54. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného
nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 229 SSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
55. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 odsek 1
SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a
žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote do siedmich dní od doručenia rozhodnutia,
ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.