{"guid": "5639f55b-5b02-45df-b852-872161b9d818:d238f488-d27a-4784-b26c-f10defd80f30", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100289.1", "spisova_znacka": "6Saz/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6Saz/2/2023 z 10. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 10. augusta 2023, sp. zn. 6Saz/2/2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100289.1", "identifikacne_cislo": "0923100289", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Dana Bystrianska", "sudca_id": 498, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-bystrianska-498", "datum_vydania": "2023-08-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d238f488-d27a-4784-b26c-f10defd80f30", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100289.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100289.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100289.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n6Saz/2/2023\n0923100289\n10. 08. 2023\nJUDr. Dana Bystrianská\nECLI:SK:SpSKE:2023:0923100289.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, štátny príslušník Irackej republiky, trvalý pobyt Alambar, Irak, cestovný doklad k jednej\nceste IRQ č. 00207671 vydaný 10.07.2023, zaistený dňa 12.01.2023, umiestnený v zariadení - Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov D., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci so sídlom Račianska\ncesta 71, 810 00 Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice proti žalovanému:\nPrezídium Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova\n25, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCPBB5-29-065/2023 -AV zo dňa 12. júla 2023 a nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia, takto,\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa správnou žalobou podanou domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného o predlžení jeho\nzaistenia č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023 -AV zo dňa 12.07.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najneskôr\ndo 12.8.2023 a nariadenia bezodkladného prepustenia zo zaistenia.\nAdministratívne konanie\n2. Napadnuté rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023 –AV zo dňa 12.07.2023 bolo vydané\nžalovaným podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.\n3. Žalobca bol rozhodnutím OCP PZ Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB5-29-014/2023-AV zo dňa\n12.01.2023 administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b) a § 82\nods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, t.j. z dôvodu toho, že má na území Slovenskej republiky\nneoprávnený pobyt a z dôvodu toho, že predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný\nporiadok a podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov . V rozhodnutí mu bol uložený\nzákaz vstupu na jeden rok na územie Slovenskej republiky a členských štátov schengenského priestoru.\nRozhodnutie o administratívnom vyhostení je vykonateľné.\n4. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe vykonaných\ndôkazov už rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-29-015/2023-AV zo dňa 12.01.2023 na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.04.2023, za účelom výkonu rozhodnutia č. PPZ-HCPBB5-29-014/2023-AV zo dňa 12.01.2023 o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm.\nb) a § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Zaistenie žalobcu bolo predlžené rozhodnutím\n\nžalovaného č. PPZ-HCP-BB5-29-036/2023-AV na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12.07.2023.\nRozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023 -AV zo dňa 12.07.2023 došlo k predlženiu zaistenia\nžalobcu na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12. 8. 2023 za tým istým účelom.\n5. Žalovaný vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia z faktov, že pri preverovaní žalobcu\nv Schengenskom informačnom systéme bola pred jeho prvotným zaistením zistená pozitívna\nlustrácia. Zhoda odtlačkov prstov bola zistená v databáze EURODAC vykonanej žalobcom dňa\n12.01.2023 dňa 02.11.2017 v meste Leros, Grécko , kde požiadal o udelenie azylu, transakcie:\nGR1LER20171103303816. Záznam na osobu pod menom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX do informačného\nsystému SIS II dňa 05.03.2020 vložilo Taliansko s opatrením bez toho, aby došlo k prezradeniu\nexistencie záznamu ( skrytá lustrácia ) k osobe. Dňa 18.08.2021 vložilo do systému záznam Nemecko,\npodľa čl. 24 Nariadenia EP a R (ES) č. 1987/2006 a opatrením na vonkajšej hranici bol odopretý vstup\ndo krajiny žalobcovi, vo vnútrozemí s povinnosťou jeho osobu odovzdať orgánu cudzineckej polície\nza účelom jej vyhostenia z územia schengenského priestoru. Ako druh trestného činu bol v zázname\nuvedený text: „Trestná činnosť súvisiaca s terorizmom\". Žalobca v hore uvedených súvislostiach nebol\nv zmysle dublinského nariadenia, / čl. 24 bod 4 Nariadenia EP a R (EÚ) č. 604/2013 - Dublin III /ako\nžiadateľ zaistený v Grécku na účel podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Cudzinec na\nktorého bolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu, alebo ktorému bol uložený zákaz vstupu\nje podľa § 2 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov nežiaducou osobou. Bol zvolený postup podľa § 77\na nasledujúcich zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný teda na základe toho uplatnil postup o návrate\nžalobcu v súlade so smernicou 2008/11S/ES, tzv. návratová smernica.\n6. Žalovaný vychádzal v rozhodnutí o administratívnom vyhostení z toho, že trest vyhostenia je limitom\npre zaistenie a pre naplnenie účelu a reálnosti vyhostenia cudzinca. V prípade žalobcu z pohľadu\nzhora uvedeného a bezpečnostnej situácie v Iraku, a účelnosti zaistenia z pohľadu možnosti vystavenia\ncestovného dokladu, cudzinca žalovaný dospel k záveru o tom, že sa podarí stotožniť jeho osoba a bude\nmožné cudzinca z tretej krajiny na území EÚ bez povolenia a dokladov zaistiť na viac ako šesť mesiacov,\npretože dostatočne nespolupracuje, ponecháva potrebné zisťovanie len na postupe správnych orgánov,\nje migrant, odišiel z krajiny pôvodu dobrovoľne, nie je prenasledovaný, ale nežiada o azyl v SR a nechce\nsa vrátiť do krajiny pôvodu dobrovoľne pričom doposiaľ mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný doklad\na celková doba predĺženia lehoty zaistenia nepresiahla 12 mesiacov./bod 4 tohto rozsudku/\n7. Žalovaný odkázal na genézu tohto prípadu, keď žalobca proti rozhodnutiu OCP PZ Banská Bystrica č.\nPPZ-HCP-BB5-29-036/2023-AV zo dňa 08.04.2023 o predĺžení zaistenia podal dňa 04.05.2023 žalobu\nna Krajský súd v Košiciach, ktorý správnu žalobu žalobcu o nariadenie prepustenia podľa § 221 ods. 2\nSprávneho súdneho poriadku rozsudkom č. 3Sa/9/2023 dňa 03.04.2023 zamietol. Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky v rozsudku č. 2Sak/7/2023 dňa 01.06.2023 o kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol\ntak, že označený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/9/2023 dňa 03.04.2023 zrušil a vec\nvrátil zriadenému Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku kasačný súd\nmal za to, že žalovaný správny orgán v konaní nepreukázal, že podniká aktívne kroky, ktoré by smerovali\nk naplneniu účelu zaistenia a určil súdu vykonať dokazovanie aby zistil, kedy a aké úkony vykonal\nžalovaný ku dňu rozhodovania za účelom realizácie administratívneho vyhostenia žalobcu a zistiť do\nktorej krajiny by prichádzalo v úvahu administratívne vyhostenie a aké prípadné prekážky vyhostenia vo\nvzťahu k tejto krajine by prichádzali do úvahy.\n8.Správny súd v Košiciach rozsudkom č. 2Saz/l/2023 - 22 zo dňa 28.06.2023 v konaní o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-29-015/2023-AV zo dňa 12.01.2023 uložil žalovanému\nbezodkladne prepustiť zo zaistenia žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Irak, bez\ncestovného dokladu, ktorý je toho času umiestnený v zariadení.\n9. Dňa 07.07.2023 bol žalovaný vyzvaný Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov D., /čo útvar\npolície, ktorý je povinný zabezpečiť a vykonať opatrenia na výkon vyhostenia a zistenia totožnosti\núčastníka konania/ na predĺženie lehoty zaistenia žalobcu, ktoré k 12.07.2023 vykonalo konkrétne úkony\nod umiestenia žalobcu do ÚPZC Sečovce. Žalovaný odkázal na fakt, že napriek snahe všetkých\nzúčastnených orgánov Iracká republika, napriek prísľubom nestotožnila účastníka konania vydaním\ncestovného dokladu.\n\n10. Žalovaný odkázal opakovane na to, že žalobca v pohovore uviedol, že do domovskej krajiny sa\ndobrovoľne vrátiť nechce. O azyl na území Slovenskej republiky požiadať nechcel. Žalobca , podľa\nžalovaného nespolupracuje napr. už pri vstupnom pohovore menovaný odmietol vypísať žiadosť o\nNCD a uviedol, že nevie zabezpečiť podporné doklady, ktoré by potvrdili jeho totožnosť. Preto ÚPZC\nD. požiadal dňa 16. januára 2023 Kriminalistický a expertízny ústav P PZ Bratislava o lustráciu\ndaktyloskopického materiálu v systéme AFIS a v systéme AFIS aktívnych členských krajín EÚ a\nKriminalistický a expertízny ústav P PZ Bratislava o zaslanie daktyloskopickej karty pre ďalšie služobné\npotreby. Žalovaný vychádzal z toho, že žalobca odmietol podpísať žiadosť o vydanie dokladu štátu za\nktorého sa do stotožnenia vydával, aby jeho totožnosť vydaním platného dokladu bola včas zistená a iné\nštátne orgány o pomoc a zaslanie podporných dokladov k NCD nemohli v tomto smere hodnotiť kladne.\nPodľa žalovaného žalobca nenavrhol, napriek výzvam na podporu svojich tvrdení žiadne dôkazy a z\nkrajiny dobrovoľne odcestoval do Turecka, kde dlhšie pracoval, ale neuviedol ako dôvod jeho odchodu\nútek z krajiny pôvodu a obavu, ale dobrovoľne a nelegálne migroval s cieľom dostať sa do Európy. Je\nmoslim, ktoré je oficiálnym štátnym náboženstvom v Iraku.\n11. Žalovaný zhrnul všetky zistenia k rozhodnutiam o zaistení žalobcu /bod 4 tohto rozsudku/ a uviedol,\nže žalobca nepožiadal o azyl na Slovensku , nie je členom žiadnej politickej strany alebo hnutia a tvrdí,\nže sa v domovskej krajine ničoho nedopustil, nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie. Pri posudzovaní\nbezpečnostnej situácie v Iraku sa vyžaduje individuálny prístup a do tejto krajiny sa cestuje komerčnými\nletmi. Neexistujú závažné dôvody sa domnievať, že by čelil doma zlému zaobchádzaniu podporuje\naj stanovisko Interpolu Atény zo dňa 20.02.2023, kde bolo uvedené: „Podľa našej AF1S databázy sú\nposkytnuté odtlačky prstov zhodné s osobou A. E., nar. XX.XX.XXXX v Iraku, je držiteľom irackého\ndokumentu č. 00260312.\n12.Pretože žalobca uviedol, že je štátny príslušník Iraku a bolo žalovaným zistené o.i., že tranzítoval\ncez územie Tureckej republiky ÚPZC Sečovce bolo písomnou formou oslovené príslušné zastupiteľské\núrad ohľadom možnosti prijatia žalobcu ako občana Iraku. Veľvyslanectvo Tureckej republiky v Bratislave\nzaslalo zamietavé stanovisko tureckej strany a dňa 24. februára 2023 bola do UPZC Sečovce doručená\ninformácia z UPZC Medveďov, o 1. ZR ÚHCP P PZ konzulárnej návšteve ZÚ IRQ vo Viedni za účelom\nodovzdania žiadosti o vystavenie NCD pre zaisteného ID: 201128. Po objasnení situácie konzul prejavil\nsvoju ochotu vystaviť NCD po stotožnení osoby avšak potrebuje vykonať pohovor so zaistenou osobou\nprostredníctvom video hovoru.\n13. K napadnutému rozhodnutiu neskôr žalovaný uviedol, že dňa 7. júna 2023 bola do UPZC Sečovce\ndoručená i informácia z Národnej kriminálnej agentúry protiteroristickej centrály v ktorej je uvedená\nspráva od medzinárodnej organizácie International Impartial and Independent Mechanism obsahujúcu\ninformácie k osobe Omar AL DULAIMI. UNITAD, ktorá si dňa 31.05.2023 vyžiadala ďalšie detaily k\nuvedenej osobe z dôvodu potvrdenia zhody v nimi zhromaždených dokumentoch.\n14. Dňa 7. júla 2023 UPZC Medveďov uviedol, že v snahe postupovať smerom k administratívnemu\nvyhosteniu žalobcu a získaniu NCD bola vykonaná konzulárna návšteva ZÚ IRQ vo Viedni za účelom\nprevzatia náhradného cestovného dokladu pre osobu A. B. C., nar. XX.XX.XXXXX. Zastupiteľský úrad\nIrackej republiky potvrdil diplomatickou nôtou zo dňa 6. júla 2023 vydanie náhradného cestovného\ndokladu, za daných okolností existuje reálny predpoklad realizovania výkonu vyhostenia žalobcu.\nZ uvedených dôvodov žiadal žalovaného o predĺženie lehoty zaistenia v zmysle vyššie citovaného\nustanovenia zákona o pobyte cudzincov.\n15.V predchádzajúcom období pred prvotným predlžením zaistenia žalobcu rozhodnutím č. PPZ-HCPBB5-29-036/2023-AV na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12.07.2023 bol vykonaný video pohovor\ns pracovníkom veľvyslanectva Iraku vo Viedni návratovým špecialistom Frontexu. Po rozhovore konzul\npotvrdil iracké občianstvo osoby a vyhlásil, že do ÚPZC Medveďov budú čo najskôr zaslané nové\ninformácie o postupe pri vydávaní platného cestovného dokladu od Veľvyslanectva Irackej republiky vo\nveci vystavenia NCD a dňa 08. júna 2023 Národná ústredňa INTERPOL Bratislava odkázala na Interpol\nBagdad, že stále čaká na výsledok previerok od príslušných orgánov.\n16.Žalovaný k žalobcovi uviedol, že môže byť považovaný za hrozbu pre bezpečnosť štátu a ak sa\nžiadnej trestnej činnosti nedopustil v Iraku a ani mimo jeho územia nemôže sa v žiadnom prípade obávať\nnávratu.\n\n16. Žalovaný naopak uviedol, že EÚ informačný systém Migrácie a medzinárodnej ochrany upravený\nod 10.02.2023 umožnil systematickú lustráciu žalobcu prostredníctvom odtlačkov prstov aj v SIS-AFIS a\nInterpol AFIS u žalobcu bola dňa 15.06.2023 vykonaná opätovná lustrácia na základe odňatia odtlačkov\nprstov žalovaného pre prípady vydania náhradného cestovného dokladu. Na základe odtlačkov prstov\nbola zistená zhoda v systéme SIS II na osobu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, na opatrenie, ktoré vložilo\nNemecko, ako aj záznam v systéme vložený agentúrou Interpol.\n17.Až dňa 07.07.2023 bola do zariadenia doručená informácia z Útvaru policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov v ktorej sa uvádza, že bola vykonaná konzulárna návšteva Zastupiteľského\núradu Irackej republiky za účelom prevzatia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania.\nZastupiteľský úrad Iraku diplomatickou nôtou zo dňa 06.07.2023 Slovenskej republike ( Ministerstvu\nzahraničných vecí a Európskych záležitostí Slovenskej republiky ) vydanie náhradného dokladu pre\núčastníka konania potvrdil. Následne dňa 10.07.2023 bola na OCP PZ Banská Bystrica zaslaná\ninformácia o tom, že dňa 10.07.2023 Zastupiteľský úrad Irackej republiky vydal na osobu menom A. B.\nC., nar. XX.XX.XXXX v Ambar, Irak náhradný cestovný doklad, jednosmerný pas na návrat č. 00207671\ntzv. one way Laissez - Passer por. Č. 267. Do vydania napadnutého rozhodnutia nebol žalovanému\ndoklad doručený. Stotožnením osoby a vydaním náhradného cestovného dokladu žalovanému sa zmenil\nprávny stav aj naďalej zaistenie plnilo požiadavku konania s náležitou starostlivosťou a naplnilo účel .\n18.Žalovaný uviedol, že podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov ak štátny príslušník tretej krajiny\ndostatočne nespolupracuje alebo zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa\nprvej vety, môže policajný útvar a to aj opakovane rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková\ndoba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia je potrebné určiť\npresne a výstižne. Táto bola žalovaným určená vo výrokovej časti rozhodnutia na čas nevyhnutne\npotrebný a to do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, maximálne do 12.08.2023.\nNa základe tejto skutočnosti žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím predĺžil lehotu zaistenia\no 30 dní.\n19. Dňa 31.07.2023 bol žalovanému doručený registratúrny záznam Útvaru policajného zaistenia pre\ncudzincov Sečovce č. PPZ-HCP-SE1-95-103/2023-ZC podľa ktorého účel zaistenia má byť v najbližšej\ndobe naplnený. Žalovaný odkázal na zákon o pobyte cudzincov, ktorý prebral právne záväzné akty\nEurópskej únie uvedené v prílohe č. 2 tohto osobitného predpisu, kde je okrem iných právnych noriem\naj návratová smernica. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov preto v súlade\nso smernicou oprávňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho\nvyhostenia a na tento môže byť podľa § 88 ods. 4 zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však\nna šesť mesiacov. Ak štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje alebo zastupiteľský\núrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar a to aj\nopakovane rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia\nnesmie presiahnuť 12 mesiacov. Žalovaný trval na tom, že účel zaistenia trval a vykonávajú sa úkony\nna odsun s náležitou starostlivosťou a predpoklad na odsun v lehote zaistenia existuje,.\nŽalobca v správnej žalobe\n20. Žalobca poukázal na právny rámec:\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Každý má právo\nna slobodu q osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov,\npokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie\nslobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa\nvedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.\nPodľa: článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Nikoho nemožno mučiť alebo\npodrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.\nPodľa čl. 15 ods. 1, druhá veta, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa\nneoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „tzv. návratová smernica\") zaistenie sa vždy uskutočňuje\n\nna čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou\nstarostlivosťou.\nPodľa čí. 15 ods. 4 návratovej smernice Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa\nbezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na\nodsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona ó pobyte cudzincov Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\nPodľa ustanovenia § 81 zákona o pobyte cudzincov:1/ Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do\nštátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté,\nneľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne\nvyhostiť do štátu, v ktorom mu bo! uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom\nkonaní mu taký trest môže byť uložený./2/Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom\nby bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojim konaním ohrozuje\nbezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú\nrepubliku./3/Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom tmi hrozí nútený návrat\ndo štátu podľa odseku 1 alebo odseku\n21. Žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné, pre jeho nedostatočné\nodôvodnenie, pretože žalovaný neskúmal či podmienky krajiny jeho vyhostenia sú pre žalobcu priaznivé,\nz pohľadu žalobcom namietaného hroziaceho nebezpečenstva a jeho vôle vrátiť sa do Iraku a pre\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia.\n22. Žalobca dôvody administratívneho vyhostenia žalobcu ku dňu vydania tohto rozhodnutia nepovažuje\nza dané o.i. aj vzhľadom k aktuálnej bezpečnostnej situácie v krajine vyhostenia, - Irak. Konkrétne\nžalobca uviedol, že v konaní pred žalovaným vypovedal, že sa v prípade návratu do krajiny pôvodu\nobáva o svoj život a preto sa tam vrátiť nechce. V prejednávanej veci sa podľa neho zjavne jedná\no kolíziu dvoch záujmov. Práva na ochranu bezpečnosti Štátu a teda verejného záujmu a práva\nžalobcu nebyť mučený, či podrobený krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu garantovaného čl, 3\nEurópskeho dohovoru, V prípade kolízie týchto dvoch záujmov má vzhľadom na absolútny charakter\nČl. 3 Európskeho dohovoru prednosť ochrana individuálneho záujmu žalobcu nebyť vystavený konaniu\nalebo zaobchádzaniu zakladajúcemu porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru.\n23. Žalobca je irackej štátnej príslušností bol zaistený za účelom výkonu administratívneho vyhostenia\nz územia SR, pričom štátne orgány považujú vyhostenie žalobcu za nevyhnutné aj z dôvodu ochrany\nbezpečnosti štátu. Uviedol, že o Iraku (napr. Country Guidance Iraq 2Q22, od Agentúry EÚ pre azyl,\nje známa informácií Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, že v Iraku, kam má\nbyť žalobca vyhostený, je bezpečnostná situácia na prevažnej väčšine územia dlhodobo nestabilná,\nspojená s vysokým rizikom teroristických aktivít v niektorých provinciách a násilnej kriminálnej činnosti,\nvrátane únosov osôb za účelom výkupného. Žalobca namietal, že región irackého Kurdístanu spadá\ndo bezpečnejšej zóny, avšak tiež s výskytom sporadických ozbrojených útokov. Odporúčanie MZVaEZ\nSR sa obzvlášť dotýka centrálnych a severozápadných provincií Ánbar, Ninive. Salahudin, Diyala,\nKirkúk. MZVEZ SR odporúča zvážiť nevyhnutnosť cestovania aj do relatívne bezpečnejšieho Regiónu\nKurdistan v Iraku (provincií Dohuk. Ninive a severu provincie Erbil), (zdroj: informácie MZVaEZ SR\nna jeho internetovom sídle). Na zlú bezpečnostnú situáciu v Iraku poukazuje aj všeobecne dostupné\nspravodajstvo.\n24. Žalobca v konaní pred žalovaným vypovedal, že sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva o\nsvoj život, preto sa tam vrátiť nechce. Tvrdil, že so slovenskými orgánmi doposiaľ riadne spolupracoval\na svoju identitu nezamlčiaval. Podporné doklady nebol schopný poskytnúť, keďže z Iraku utiekol v\nutečeneckej vlne už pred cca 7 rokmi. K skutočnosti, že je považovaný za hrozbu pre bezpečnosť Štátu,\nžalobca uviedol, že sa trestnej činnosti nedopúšťal v Iraku a ani mimo jeho územia. Žalobca sa nikdy\nsa trestných činov nedopustil, jeho otec bol obyčajným iračanom, učiteľom, ktorý zahynul ako civilista\npri vojenských útokoch počas vojny v Iraku. Meno B., ktoré sa spomína v písomnostiach viacerých\n\nbezpečnostných zložiek je podľa neho bežným menom v oblasti, z ktorej pochádza. Zo záznamov a\ninformácií rôznych bezpečnostných zložiek vyplývajú skutočnosti o údajnej teroristickej činnosti v oblasti\nFaluja na území Iraku. Uviedol, že vo veci tvrdeného porušenia čl. 3 Európskeho dohovoru vyhostením\ncudzieho štátneho príslušníka dó Iraku ESĽP dospel rozsudok Veľkého senátu z 23.09.2016 č. 59166/12\n— J. K., a ostatní proti Švédsku, k záveru, že sa situácia v Iraku značne zhoršila a že rozsiahle územie\nIraku nieje pod účinnou kontrolou irackej vlády. ESĽP preto prijal záver, že s ohľadom na individuálne\nskutočnosti sťažovateľov a všeobecnú nestálu bezpečnostnú situáciu v Iraku, je schopnosť tamojších\norgánov poskytnúť sťažovateľovi potrebnú ochranu znížená, (cit. rozsudok Veľkého senátu z 23.09.2016\nč. 59} 66/12 -F. G. a ostatní proti Švédsku).\n25. Žalobca konštatoval všeobecne zlú bezpečnostnú situáciu v Iraku, a za relatívne bezpečnú oblasť\noznačil Región irackého Kurdistanu, tvrdil , že nie je doteraz známy konkrétny dôvod (len všeobecné\ntvrdenie ) vyslovenej obavy žalobcu, ako prekážka administratívneho vyhostenia žalobcu podľa v\nzákone o pobyte cudzincov. Poukázal na právny názor kasačného súdu vyslovený v rozsudku sp.\nzn. 1 SZa/9/2016: Vyššie uvádzané kritérium reálneho predpokladu vyhostenia možno aplikovať v\ndvoch prípadoch. Sú to jednak prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny de facto nevyhostiteľný,\nnapr. nedisponuje platným cestovným dokladom a štát, ktorého je dotyčný občanom, mu odmieta nový\ncestovný doklad vydať a jednak prípady, kedy vyhosteniu bránia prekážky právnej povahy. Z dôvodov\nuvedených vyššie nie je vyhostenie žalobcu do Iraku prípustné pre rozpor s čl. 3 Dohovoru. Správny\norgán má zákonnú povinnosť zaoberať sa dôsledne prekážkami vyhostenia v každom prejednávanom\nprípade vyhostenia, ako aj dodržaním čl. 3 Európskeho dohovoru. Existencia prekážok vyhostenia\nnepripúšťa využitie inštitútu zaistenia dotknutého cudzinca pre jeho rozpor s čl. 5 Dohovoru. Namietal, že\nnapadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadnu právnu úvahu žalobcu ohľadom\nsúladu jeho rozhodnutia s čl. 3 Európskeho dohovoru a v konaní o administratívnom vyhostení, mal\nmať žalovaný k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má by príslušník tretej krajiny vrátený.\n26. Podľa žalobcu účelom článku 15 Smernice nie je chrániť spoločnosť pred osobami, ktoré predstavujú\nhrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj Súdny dvor vo\nveci Kádzoev, C-357/09. bod 70: „Možnosť umiestniť osobu do zaistenia z dôvodov verejného poriadku\na verejnej bezpečnosti nemožno založiť na smernici 2008/11. Z dôvodov uvedených vyššie nie je\nvyhostenie žalobcu do Iraku prípustné pre rozpor s čl. 3 Dohovoru. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam je\nnapadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadnu právnu úvahu žalobcu ohľadom\nsúladu jeho rozhodnutia s čl. 3 Európskeho dohovoru a § 8 zákona o pobyte cudzincov.\n27. Poukazuje na ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, Návratovú smernicu, na Dohovor o ochrane\nľudských práv a slobôd, Európsky dohovor a judikatúru vzťahujúcu sa k legislatíve. Poukazuje na to,\nže limitom zaistenia je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom\nkonanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo dohovorom sa viackrát zaoberal\naj ESĽP napr. vo vecí Samie AU v. Suisse, Agnisšan v. Demnark. (...) Obmedzenie osobnej slobody\nje viazané na účel zaistenia. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo\ndna 19.10.2010). Uviedol, že v zmysle judikatúry (Samie Ali proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 24881/94.\nspráva Európskej komisie pre ľudské práva z 26.2.1997, už citované rozhodnutia Agnissan proti Dánsku\na Abdolkhani a Karimnia proti Turecku, a rozhodnutia českého Najvyššieho správneho siidu sp. zn. 1\nAs 12/2009 a sp. zn. 2 As 80/2009) sú pre orgány verejnej moci pri rozhodovaní o zaistení na účely\nvyhostenia významné a sú povinné skúmať, či k vyhosteniu aj skutočne môže dôjsť.\n28. Žalobca opakovane s odkazom na judikatúru poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobcu s cieľom zabezpečiť jeho\nvycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, no v zmysle ustálenej rozhodovacej\npraxe všeobecných súdov SR, ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva je limitom zaistenia\nokrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť a aj súlad s čl. 5. Európskeho dohovoru a\nčl. 3 Dohovoru, a pretože nie je reálna možnosť a prípustnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v\nprejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení.\n29. Žalobca je irackej štátnej príslušností zaistený za účelom výkonu administratívneho vyhostenia\nz územia SR, pričom štátne orgány považujú vyhostenie žalobcu za nevyhnutné aj z dôvodu\nochrany bezpečnosti štátu. Z všeobecne dostupných informácií o Iraku či informácií Ministerstva\nzahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyplýva, že v Iraku, kam má byť žalobca vyhostený,\n\nje bezpečnostná situácia na prevažnej väčšine územia dlhodobo nestabilná, spojená s vysokým\nrizikom teroristických aktivít v niektorých provinciách a násilnej kriminálnej činnosti, vrátane únosov\nosôb za účelom výkupného. Región irackého Kurdistanu spadá do bezpečnejšej zóny, avšak tiež s\nvýskytom sporadických ozbrojených útokov. Odporúčanie MZVaEZ SR sa obzvlášť dotýka centrálnych\na severozápadných provincií Ánbar, Ninive. Salahudin, Diyala, Kirkúk. MZVEZ SR odporúča zvážiť\nnevyhnutnosť cestovania aj do relatívne bezpečnejšieho Regiónu Kurdistan v Iraku (provincií Dohuk.\nNinive a severu provincie Erbil), (zdroj: informácie MZVaEZ SR na jeho internetovom sídle). Na zlú\nbezpečnostnú situáciu v Iraku poukazuje aj všeobecne dostupné spravodajstvo.\n30. Žalobca v konaní pred žalovaným vypovedal, že podporné doklady nebol schopný poskytnúť,\nkeďže z Iraku utiekol v utečeneckej vlne už pred cca 7 rokmi. V čase úteku z Iraku mal iba 19\nrokov.Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Iraku nepovažuje žalobca za prípustné jeho vyhostenie.\nPovinnosť členských štátov uplatňovať zaistenie existuje len v situáciách, pri ktorých je jasné, že využitie\nzaistenia je jediný spôsob uistenia sa, že proces návratu možno pripraviť a proces odsunu možno\nvykonať. Zaistenie je preto nepochybne prostriedkom ultima raiio (podľa čl 15 ods. 1 návratovej smernice\npokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie\nopatrenia...) pre dosiahnutie výsledku v podobe výkonu administratívneho vyhostenia a v jeho veci sa\njedná o kolíziu dvoch záujmov. Práva na ochranu bezpečnosti Štátu a teda verejného záujmu a práva\nžalobcu nebyť mučený, či podrobený krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu garantovaného čl. 3\nEurópskeho dohovoru a rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské uznáva, že zmluvné štáty\nmajú právo kontrolovať vstup, pobyt a vyhostenie cudzích štátnych príslušníkov na svojom území, ale\nnespochybňuje legitímne snahy zmluvných štátov bojovať proti závažnej trestnej činností jednotlivcov,\nale ak existujú závažné dôvody, že dotyčná osoba, pokiaľ by čelila skutočnému nebezpečenstvu v\ntomto štáte je povinnosťou štátu danú osobu do takéhoto štátu nevyhostiť. /napr. Chachal v. Spojené\nkráľovstvo, Shamayev a ďalší v. Gruzínsko a Rusko, Saadi proti Taliansku, č. 3 7201/06, Daoudi v.\nFranctksko, a ďalšie) Vo veci žalobcu nie je doteraz zrejme ani to, ako bude so žalobcom zaobchádzané\nzo strany tamojších Štátnych organov v prípade jeho návratu.\n31. Vo veci tvrdeného porušenia čl. 3 Európskeho dohovoru vyhostením cudzieho štátneho príslušníka\ndo Iraku ESĽP dospel rozsudok Veľkého senátu z 23.09.2016 č. 59166/12 - J. K., a ostatní proti Švédsku.\nPokiaľ žalovaný poukazoval na nutnosť zaistenia navrhovateľa, nakoľko je to v záujme verejného\nporiadku a bezpečnosti a požiadavkou euro konformného výkladu návratovej smernice uvádza žalobca,\nže v tejto sa nenachádza možnosť zaistenia z dôvodov verejného poriadku. Hlavným cieľom zaistenia\nna účely odsunu je zaistiť, aby navrátilci neohrozovali vykonanie povinnosti návratu útekom. Účelom\nčlánku 15 nie je chrániť spoločnosť pred osobami, ktoré predstavujú hrozbu pre verejný poriadok alebo\nbezpečnosť. / Súdny dvor vo veci Kádzoev, C-357/09. bod 70: „Možnosť umiestniť osobu do zaistenia\nz dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti nemožno založiť na smernici 2008/11. Žiadna z\nokolnosti uvedených vnútroštátnym súdom (teda nemôže samá osebe predstavovať dôvod na zaistenie\npodľa ustanovení tejto smernice.\"Z dôvodov uvedených vyššie nie je vyhostenie žalobcu do Iraku\nprípustné pre rozpor s čl. 3 Dohovoru.\n32. Limitom zaistenia podľa žalobcu je najskôr však práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia,\nvyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou.\nPrebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takého konania, ale aj reálnosť\nvyhostenia. I keď definitívny záver týkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd nemôže ani pri\nrozhodovaní o zaistení ignorovať zjavné fakty, ktoré bránia vyhosteniu (nález Ústavného súdu). Žalobca\nnavrhol, aby Správny súd v Košiciach rozhodnutie žalovaného; zo dňa 12.07.2023, á: PPZ-HCPBB5-29-065/2023-AV, týkajúce sa žalobcu: Omar M DUU1M. nar. XX.XX.XXXX. štátna príslušnosť: Irak.\ntrvalý pobyt: Alambar,Irak, zrušil a niadil, aby boI žalobca: bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený\nv Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, bezodkladne prepustený zo zaistenia.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n34. Z odpovede žalovaného zo dňa 10.08.2023 k č. 6Saz/2/2023 v konaní o preskúmanie rozhodnutia o\npredĺžení lehoty zaistenia č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023-AV zo dňa 12.07.2023 na žiadosť o súčinnosť\nzo dňa 08.08.2023 správny súd vyberá, podstatné informácie o tom, že k podstatnej zmene v reálnych\npodkladoch pre vyhostenie žalobcu došlo dňa 10.07.2023 kedy bola na OCP PZ Banská Bystrica\nzaslaná informácia o tom, že dňa 10.07.2023 Zastupiteľský úrad Irackej republiky vydal na osobu\n\nmenom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v B., Irak náhradný cestovný doklad, jednosmerný pas na návrat č.\n00207671 tzv. one way Laissez - Passer por. č. 267. Stotožnením osoby a vydaním náhradného dokladu\nžalovanému sa zmenil zásadne právny stav, čo bolo aj dôvodom podania kasačnej sťažnosti. OCP PZ\nBanská Bystrica v zastúpení so zariadením popísaním konkrétnych úkonov potvrdilo, že vykonávalo\na vykonáva naďalej aktívne úkony smerujúce k realizácii návratu účastníka konania v najbližšej dobe,\nčím aj naďalej plní požiadavku konania s náležitou starostlivosťou a naplnenie účelu vyhostenia je v\nnajbližšej dobe reálne. Žalobu považuje za nedôvodnú, lebo žalobca nepredložil žiadne dôkazy, okrem\nvšeobecného konštatovania o nepriaznivej bezpečnostnej situácii, bez konkretizácie o individuálnych\nokolností jeho prípadu, pre ktoré by bolo možné posúdiť možnú existenciu mučenia, neľudského,\nponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.\n35. Žalovaný mal za to, že s ohľadom na špecifiká daného správneho konania žalovaný nebol schopný\nvykonať náležité dokazovanie a zabezpečiť dôkazy v prospech cudzinca bez predchádzajúceho tvrdenia\ncudzinca o existencii prekážok. Cudzinec disponuje relevantnými informáciami zo svojho života a\nnajlepšie môže objasniť z čoho plynie v krajine do ktorej má byť administratívne vyhostený, ohrozenie\njeho života alebo slobody. V konaní pred žalovaným žalobca vypovedal, že sa v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu obáva o svoj život a preto sa tam vrátiť nechce. K tomuto všeobecnému tvrdeniu však\nv konaní o administratívnom vyhostení, ani v konaniach o zaistení, predĺžení zaistenia a predĺžení\nlehoty zaistenia nenavrhol, napriek výzvam žalovaného a taktiež zariadenia na podporu svojich tvrdení\nžiadne dôkazy. Po jeho zadržaní na našom území sám v úvode uvádzal, že z krajiny odišiel, t.j.\ndobrovoľne odcestoval najskôr do Turecka, kde dlhšie pracoval na stavbách. Dôvod nebol útek a\nobava, ale jeho dobrovoľné rozhodnutie a následne nelegálne migroval cez rôzne krajiny s cieľom do\nNemecka. Je moslim. H. je vyznávač islamu, čo je oficiálnym štátnym náboženstvom v Iraku Požiadať\no azyl na Slovensku však nechce. Nie je členom žiadnej politickej strany alebo hnutia. To je všetko,\nčo žalobca predložil žalovanému ako dôkaz, že sa v domovskom štáte obáva o svoj život. Región\nirackého Kurdistanu, nie je doteraz známy konkrétny dôvod ( len všeobecné tvrdenie ) vyslovenej obavy\nžalobcu, ktorý by skutočne predstavoval jednu z prekážok administratívneho vyhostenia uvedenú v\nzákone o pobyte cudzincov. Nepredložil o tom žiadny dôkaz, pričom podľa § 34 ods. 3 Správneho\nporiadku je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Žalobca so slovenskými orgánmi\ndoposiaľ riadne spolupracoval a identitu nezamlčoval a podporné doklady nebol schopný poskytnúť.\nToto tvrdenie nie je taktiež pravdivé a od odmiestnenia do zariadenia žalobca odmietol podpísať žiadosť\no vydanie dokladu štátu za ktorého sa do stotožnenia vydával. Nesprával sa tak, aby svojim prístupom,\nt.j. aktívne, dobrovoľne, sťažnosťou a podobne žiadal štát Irak, aby tento v čo najskôr potvrdil jeho\ntotožnosť vydaním platného dokladu a tým skrátiť nevyhnutné obmedzenie jeho osobnej slobody. Počas\nobmedzenia osobnej slobody nežiadal príbuzných ani iné štátne orgány o pomoc a zaslanie podporných\ndokladov, akýchkoľvek, k potvrdeniu totožnosti, naopak všetko nechal len na úradný postup\n36. Podľa databáz Interpolu Atény bol dňa 17.10.2017 žalobca zatknutý na ostrove Leros pre porušenie\npredpisov o cudzincoch. Dva krát žiadal o azyl, avšak jeho žiadosti boli zamietnuté. Že ide o tú istú\nosobu potvrdzuje aj hore uvedená zhoda odtlačkov prstov v databáze EURODAC vykonanej žalobcom\ndňa 12.01.2023, kde bol zistený záznam o tom, že dňa 02.11.2017 v meste Leros, Grécko požiadal o\nudelenie azylu. Ochrana podľa tohto dôkazu, krátko po jeho odchode z Iraku mu nebola poskytnutá. V\nIraku mu nebolo nikdy oznámené nič v súvislosti s podozrením z páchania trestnej činnosti v súvislosti\ns terorizmom, ani nebolo voči nemu nikdy vedené žiadne trestné konanie. Neexistujú závažné dôvody\nsa domnievať, že by čelil doma zlému zaobchádzaniu podporuje aj stanovisko Interpolu Atény zo dňa\n20.02.2023, kde bolo uvedené: „Podľa našej AFIS databázy sú poskytnuté odtlačky prstov zhodné s\nosobou A. E., nar. XX.XX.XXXX v Iraku, je držiteľom irackého dokumentu č. 00260312. Pre komplexné\nposúdenie a rozhodnutie\n37 Žalovaný odkázal na genézu zaistenia žalobcu v prípade ktorého Krajský súd jeho žalobu proti\nrozhodnutiu o zaistení zo dňa 12.01.2023 rozsudkom č. 3Sa/9/2023 dňa 03.04.2023 zamietol. Najvyšší\nsprávny súd v kasačnom konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. 2Sak/7/2023\ndňa 01.06.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Sa/9/2023 zrušil a vec vrátil Správnemu\nsúdu v Košiciach na ďalšie konanie s odkazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že podniká\naktívne kroky, ktoré by smerovali k naplneniu účelu zaistenia a určil Krajskému súdu v Košiciach vykonať\ndokazovanie aby zistil, kedy a aké úkony vykonal žalovaný ku dňu pojednávania ( 28.06.2023 ) za účelom\nrealizácie administratívneho vyhostenia. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 2Saz/1/2023 – 22\nzo dňa 28.06.2023 v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-29-015/2023-\n\nAV zo dňa 12.01.2023 uložil žalovanému bezodkladne prepustiť zo zaistenia žalobcu A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Irak, bez cestovného dokladu, ktorý je toho času umiestnený v\nzariadení. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dňa 04.08.2023 v konaní o žalobe o prepustenie\nzo zaistenia rozhodol ( sp. zn. 2Sak/9/2023 ) tak, že rozsudok Správneho súdu v Košiciach č.k.\n2Saz/1/2023-22 zo dňa 28.júna 2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa právneho\nnázoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky okrem iného považoval v bode 32 rozsudku\nargumentáciu žalovaného o jeho nevyhostiteľnosti do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej\nsituácie a neúčelnosti zaistenia v rozpore s čl. 5 písm. f) Dohovoru za nedôvodnú. Žalovaný žiadal túto\nzamietnuť.\nKonanie na správnom súde a právny názor správneho súdu\n40. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach\nzaistenia preskúmal napadnuté rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu, oboznámil sa s obsahom\nadministratívneho spisu žalovaného a na pojednávaní konanom dňa 10. augusta 2023 uzavrel, že\nžaloba nie je dôvodná. Predmetom správnej žaloby je nielen preskúmanie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, č. PPZ-HCP-BB5-29-065/2023-AV zo dňa 12.07.2023 o predĺžení lehoty zaistenia, ktoré je\nrozhodnutím o predlžení zaistenia žalobcu, ako je uvedené v bode 4 tohto rozsudku. V týchto sa prelína\ngenéza zaistenia žalobcu a argumenty oboch účastníkov konania a súdov, ale tiež ich hodnotenie vo\nsvetle argumentov žalobcu, ktoré boli vyvrátené v prechádzajúcich konaniach o kasačných sťažnostiach\npred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP\nsprávny súd posudzoval správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne. Správny súd nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je pri preskúmaní rozhodujúci stav veci v čase\nvyhlásenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a stav daný v čase vydania tohto rozsudku odráža\ntotožné fakty už hodnotené v inom konaní o zaistení žalobcu Najvyšším správnym súdom Slovenskej\nrepubliky.\n41. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o predĺžení zaistenia žalobcu v súvislosti\nso zabezpečovaním realizácie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení a v tejto súvislosti\nvybavenie náhradných cestovných dokladov pre žalobcu, ako už bolo zhora konštatované.\n42. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, vo veci neoprávneného\npobytu a žalobcovi bolo opakovane a jednoznačne preukázané, že sa nachádzal nielen na území\nSlovenskej republiky ale i iných členských štátov neoprávnene, bez platného cestovného dokladu a víza,\nresp. povolenia na pobyt. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca je nežiaducou osobou a súd\nopakuje, že bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané\nplatným záznamom Nemeckej republiky evidovaným v Schengenskom informačnom systéme, v ktorom\nNemecká republika vytvorila na žalobcu v tomto informačnom systéme záznam z dôvodu existencie\nrozhodnutia o vyhostení pre nelegálny vstup a pobyt na jej národnom území a žalobca bol nemeckou\npolíciou vyhostený a opatrenie má platnosť. Pokiaľ žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia\nz dôvodu, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad, táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia\nzákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia 1 rok, v zmysle zákona o pobyte cudzincov i čl. 15 ods.\n5 Smernice. Doposiaľ bolo jasne preukázané, že vyhostenie bolo reálne a možné vykonať, a tak účel\nzaistenia bol daný, pretože náhradný cestovný doklad bol vybavený. Pokiaľ ide o dĺžku doby zaistenia\nbola stanovená na čas nevyhnutne potrebný pre tento účel, ako uviedol žalovaný v rozhodnutí a to\nnajviac do 12.8.2023 , podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca bol do rozhodnutia súdu\nnaďalej umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Správny súd v opakovane\nkonštatuje, že pokiaľ ide o celkovú dobu zaistenie pre účel administratívneho zaistenia, ročná lehota\nnebola prekročená. Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je obmedzené Dohovorom aj\nnávratovou Smernicou ako aj zákonom o pobyte cudzincov. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý\nnesúhlasí s rozhodnutím p administratívnom vyhostením a zaistením, môže napadnúť rozhodnutie o\nňom správnou žalobou určenou na jeho preskúmanie podanou i podľa § 221 ods. 1, alebo aj § 221\nods. 2 Správneho súdneho poriadku.\n43. Podľa § 221 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého\nrozhodnutia o predlžení zaistenia, keď v predchádzajúcom súdy skúmali účelnosť jeho zaistenia za\núčelom jeho vyhostenia, ako bolo zhora uvedené podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku,\n\nkedy sa žalobca správnou žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného\npredpisu. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nJe nesporné, že vydaním NCD Irackou republikou pre žalobcu tohto domovská krajina stotožnila a tento\ndoklad je predpokladom na jeho odsun – vyhostenie do tejto krajiny. Jeho zaistenie bolo nevyhnutným,\na správny súd dodáva, že efektívnym prostriedkom realizovania rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení žalobcu. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže\nbyť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený\npočas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas\nzaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom\npotrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej\nkrajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje,\nalebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety,\nmôže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba\npredĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak\nide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania\nrozhodnutia o zaistení. Podľa § 90 ods.1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný\nskúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Pre hodnotenie\nzaistenia, jeho trvanie a dĺžku , pre nedostatočnú nespoluprácu žalobcu so žalovaným súd konštatuje\nzaistenie ako primerané opatrenie, kedy bez jeho spolupráce správne orgány dosiahli spoluprácu\npríslušných orgánov Iraku pri vydaní potrebného NCD. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských\nštátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území\n(ďalej len „ návratová smernica \") zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne\nprepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už\nneplatia podmienky ustanovené v odseku 1. Tieto okolnosti nenastali. Naopak.\n44. Správny súd konštatuje, že v posudzovanej veci ide o zaistenie osoby z tretej krajiny bez\ndokladov zistenej na území Slovenskej republiky. Pre hodnotenie či je účelné zaistenie i vyhostenie v\nposudzovanej veci to znamená, že zaistiť žalobcu bude možné , len ak je možné ho vyhostiť a realizovať\nvýkon vyhostenia jeho osoby z územia SR. Správny súd nezistil a nemá pochybnosti o tom, že žalobca\npre účely vyhostenia je zaistený oprávnene a v rámci limitov zaistenia podľa zákona o pobyte cudzincov\na Návratovej smernice. Limity Návratovej smernice sú dané jej článkom 15, ods. 1 a 5 tejto. Podľa\nčl. 15 ods. /1/Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne\ndonucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému\nprebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a /alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:\na) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba ale bráni procesu\nprípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje načo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ\nprebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.\n45. Podľa čl. 15 ods. /5/ Zaistenie trvá, kým sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a kým je to\npotrebné na zabezpečenie úspešného odsunu. Každý členský štát stanoví maximálnu lehotu zaistenia,\nktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Preto pokiaľ žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia tak,\nako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia zo dňa 12. 7. 2023, a táto doba neprekročila po sčítaní doby\nzaistenia pre jeden a ten istý dôvod správne subsumovaný pod rovnakou literou zákona zákonom nejde\no nepovolenú maximálnu dobu zaistenia podľa čl. 15 Smernice EP R 2008/115/ES zo 16. decembra\n2008.\n46. Žalovaný s poukazom na okolnosti daného prípadu, konal v súlade so zákonom a uvádzanou\nSmernicou. Okolnosti tohto prípadu neukázali, že by bolo vylúčené žalobcu vyhostiť, doba obmedzenia\njeho osobnej slobody nebola prekročená, a boli rešpektované limity i ods. čl. 15 Smernice EP R\n2008/115/ES zo 16. decembra 2008. Rozhodnutie žalovaného uprednostnilo pri kolízii dvoch práv právo\npredostierané žalovaným, ktoré aj náležite odôvodnil a rozhodol v súlade so zákonom (obdobne ako v\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/7/2016 zo dňa 18.3.2016).\n47. V posudzovanej veci správny súd konštatuje, že nemohol zistiť dôvody nevyhostiteľnosti žalobcu,\nnaopak žalovaný ich vyhodnotil a súd konštatuje, že zmena tvrdení žalobcu bola účelová.\nNepreukázaná bola zo strany žalobcu bola i námietka čl. 3 a čl, 5 Dohovoru o ochrane ľudských\n\npráv a základných slobôd. Skutočnosti, zhora uvedené však osvedčujú jeho odhodlanie cestovať ako\nekonomický migrat , bez dokladov a povolenia na pobyt a cestu aj cez územie iných členských krajín\ns cieľom dosiahnuť západnú.\n48. Na základe uvedených skutočností súd najmä považuje za dostatočne preukázané, že žalobca má\nnielen na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, je nežiaducou osobou, v zmysle ustanovenia\n§ 2 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko na neho bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu,\nčo bolo v konaní jednoznačne preukázané platným záznamom Nemeckej republiky.\n49. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že predĺženie lehoty jeho zaistenia je neúčelné a neefektívne, a\npreto aj nezákonné, pretože podľa jeho názoru nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie\nžalobcu a naplniť účel zaistenia. Žalovaný trval na dôvodnosti predĺženia zaistenia. Žalobca sa odvolával\nsa predovšetkým v texte na znenie konkrétnych rozhodnutí ESĽP, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora\nEÚ, ale žiadny s argumentov nepodložil dôkazmi, ale len účelovými tvrdeniami žalobcu s odkazom na\njudikatúru súdnych autorít a tvrdil, že na základe čl. 3 Dohovoru a čl. 5 Dohovoru, žalovaný jeho situáciu\nnevyhodnotil, a neodôvodnil, čo mu v krajine Irak hrozí, čím je rozhodnutie žalovaného nezákonné a aj\nnepreskumateľné. Súd uvádza , že správny orgán nezistil žiadne pochybnosti o hrozbách uvádzaných\nžalobcom spočívajúce v náboženských, alebo politických dôvodov ohrozujúce život a slobodu žalobcu\na aj správny súd ich hodnotí ako účelové.\n50.Správny súd na tomto mieste v závere hodnotí celú situáciu tak, že len v konaní o žalobe o\nprepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú len zákonnosť rozhodnutia zaistení, resp. o\npredĺžení zaistenia. Hodnotia postup polície v konaní o správnom vyhostení a skúmajú, či dôvody\nzaistenia v čase ich rozhodovania. Úlohou správneho súdu bolo teraz hodnotiť zákonnosť pre\núčely zaistenia vydaným rozhodnutím žalovaného o predlžení zaistenia žalobcu, napadnuté správnou\nžalobou. Za tým účelom, ale bolo nutné verifikovať, aké konkrétne kroky smerujúce k vyhosteniu správny\norgán doteraz urobil a z akého dôvodu nebolo do vydania rozhodnutia možné vyhostenie realizovať.\nTieto fakty sa v napadnutom rozhodnutí nachádzajú.\n51. V posudzovanej veci správny súd SR na základe zistených skutočností dospel k záveru opačnému,\na to, že aktivita žalovaného pri realizácii úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu bola evidentná.\nPreto za daného stavu neobstojí názor, že ďalšie držania žalobcu v zaistení nebolo dôvodné v čase\nvydania rozhodnutia žalovaným. Správny súd dodáva, že nebol dôvod na prepustenie žalobcu zo\nzaistenia. Námietku, že správny orgán nevykonal dostatočne efektívne aktivity a opatrenia vyhodnotil\naj Najvyšší správny súd SR za nedôvodnú. Stalo sa tak z už uvedených dôvodov, ktoré hodnotil ako\ndostatočné časovo rámcované úkony žalovaného pre získanie NCD a tak zaistenie žalobcu pre jeho\nvyhostenie nebolo účelným opatrením. Napokon hodnotenie dôvodov a úkonov žalovaného je uvedené\nv rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu zo dňa 4. 8. 2023. Reálnu možnosť výkonu vyhostenia\nžalobcu do domovského štátu potvrdzuje predovšetkým potvrdzuje existencia NCD pre žalobcu vydaná\n10. 7. 2023, ktorú žalovaný v rozhodnutí zo dňa 12. 7. 2023 nemohol pre absenciu tejto informácie\npoužiť v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.\n52. Správny súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Správnym poriadkom, európskymi\nprávnymi predpismi i medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv. Z výsledkov vykonaného\ndokazovania súd zistil, že žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe vo vzťahu k\njeho tvrdeniu, že žalovaný rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne\nposúdil, nie sú dôvodné. Rovnako tak, pokiaľ ide o absentujúce odôvodnenie.\n53. V aplikačnom postupe žalovaného pri rozhodovaní o zaistení žalobcu súd nezistil nedostatočne\nzistený skutkový stav veci, ani nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani nesprávne nevyužitie\na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v súlade s vyššie\ncitovanými zákonnými ustanovenia, ako i s poukazom na zápisnice o vyjadrení žalobcu, naposledy\nzo dňa 12. júla 2023, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného dospel k správnemu\nzáveru o potrebe zaistenia žalobcu, ktorý prejavil nezáujem sa vrátiť do domovskej krajiny, migroval\nv Európe nelegálne s ekonomických dôvodov. Žalobca sám priznal, že je bez prostriedkov, preto iné\nako obmedzenie jeho pohybu zaistením jeho prítomnosti pre ďalšie konanie smerujúce k vybaveniu\nnáhradného cestovného dokladu, ktorý je nevyhnutným predpokladom navrátenia žalobcu, žalovaný\n\nnemohol a nebol oprávnený zvoliť. Napokon správny súd konštatuje, že skutkové závery, ktoré správny\nsúd zhrnul v tejto časti rozsudku boli a sú základom jeho právneho posúdenia veci, zhodným so záverom\nžalovaného.\n54. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného\nnedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 229 SSP žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n55. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 odsek 1\nSSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a\nžalovanému nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote do siedmich dní od doručenia rozhodnutia,\nktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n\"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do\nuplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}, {"guid": "d1e9c259-d5cf-45c3-8cb1-040a54ac8c96:c18b0e87-d112-45b5-b582-bb9c5de22a38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200591.1", "spisova_znacka": "1SZa/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/9/2016 z 10. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-10", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200591.1"}, {"guid": "af41a6ab-c6ff-4fd6-9c6f-49c403f0ea06:90f26738-09c3-4109-a151-decc2f37d8be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200089.1", "spisova_znacka": "10SZa/7/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/7/2016 z 18. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200089.1"}, {"guid": "eb789ae0-ef0c-406c-94d5-8aa1b74fd0f3:3d20c04c-b66a-4a73-b9f2-a4239db043b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100191.1", "spisova_znacka": "2Sak/9/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/9/2023 z 4. 8. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-08-04", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100191.1"}, {"guid": "2a547078-ed5d-4e43-b356-f2720f440b35:ffbf5d4b-8070-4bc0-9a76-ef69d19f296e", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Saz/1/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Saz/1/2023 z 4. 5. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-05-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2a547078-ed5d-4e43-b356-f2720f440b35:ffbf5d4b-8070-4bc0-9a76-ef69d19f296e"}], "citovane_v": [{"guid": "617bfd2d-08d7-4091-ac23-cd9def43eab5:a39b2038-1c68-49c2-8f9c-5af27dbefde2", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100381.1", "spisova_znacka": "15Saz/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Saz/3/2023 z 14. 9. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-09-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100381.1"}]}