{"guid": "680316fe-1a90-4dce-ab97-db03c668566d:7994c7b7-6dd7-47a8-b14a-c0d165ef7988", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100212.2", "spisova_znacka": "3Sf/19/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Sf/19/2026 z 2. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 2. júla 2026, sp. zn. 3Sf/19/2026, ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100212.2", "identifikacne_cislo": "0826100212", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-07-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-184", "nazov": "§ 184 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-184", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-184"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-186.odsek-1", "nazov": "§ 186 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-186.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-186"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-186.odsek-2", "nazov": "§ 186 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-186.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-186"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-187.odsek-3", "nazov": "§ 187 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-187.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-184", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-186", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-187", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7994c7b7-6dd7-47a8-b14a-c0d165ef7988", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100212.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100212.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100212.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n3Sf/19/2026\n0826100212\n02. 07. 2026\nJUDr. Ing. Matúš Škarbala\nECLI:SK:SpSBB:2026:0826100212.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: TRUMM s. r. o., so sídlom Kostolište 162,\n900 62 Kostolište, IČO: 44 623 399, právne zastúpený: TAX LAW, s.r.o., so sídlom Radlinského 23A,\n901 01 Malacky IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 105180578/2025 zo dňa 16.12.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe, takto\nrozhodol:\nNávrh žalobcu zo dňa 02.03.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou dňa 02.03.2026 Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej\n„správny súd“) domáha preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\n105180578/2025 zo dňa 16.12.2025 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“), ako aj zrušenia rozhodnutia\nprvostupňového orgánu verejnej správy Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom\nč. 103347977/2025 zo dňa 19.08.2025 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a zároveň zrušenia aj\nprotokolu prvostupňového orgánu verejnej správy č. 100429550/2025 zo dňa 27.01.2025. Rozhodnutím\nžalovaného bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu\npodľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) určený rozdiel dane na dani\nz pridanej hodnoty v sume 3 396,29 eur za zdaňovacie obdobie júl 2022 tak, že žalobcovi nebol priznaný\nnadmerný odpočet v sume 34,20 eur a bola vyrubená daň v sume 3 362,09 eur.\n2. Žalobca súčasne v správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny súdny poriadok“, alebo len\n„SSP“) navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. V rámci odôvodnenia svojho návrhu žalobca\nkonštatoval, že správca dane vydaným rozhodnutím dorubil žalovanému v rámci daňovej kontroly za\nrok 2022 rozdiel na dani vo výške 39 885,89 eur. Základné imanie žalobcu tvorí peňažné imanie\nvo výške 5000 eur. Vzhľadom na výšku základného imania žalobca tvrdí, že okamžitým výkonom\nrozhodnutia by mu hrozila závažná ujma predlženia v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o konkurze a\nreštrukturalizácii“). Žiada preto súd, aby prihliadol na výšku základného imania žalobcu, obdobne ako\nv prípade uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 31S/141/2017 zo dňa 30.01.2018, v ktorom súd\nvo svojom odôvodnení uviedol: „Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne\nnastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma\nhrozí.“ Žalobca konštatoval, že je riadne podnikajúci subjekt, vykonávajúci podnikanie už viac ako 15\nrokov, riadne si plní svoje viaceré povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy a odvody, rovnako platí\ndane, ako aj každomesačnú daň z pridanej hodnoty. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že žalobca\nchce naďalej podnikať, avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie\nuvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Žalobca žiada, aby mohol naďalej podnikať, čo\n\nby však v prípade nepriznania odkladného účinku žaloby nebolo možné. Medzi výkonom činnosti žalobcu\na dôsledkami rozhodnutia je zjavný nepomer a vytvára neprimeraný negatívny následok pre žalobcu.\nŽalobca tak zhrnul, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia\norgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako\nnenapraviteľný následok, pričom nejde o dôvody len všeobecnej povahy. Z uvedených dôvodov žiada,\naby správny súd priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok. Navyše, priznanie odkladného účinku\nnie je v rozpore s verejným záujmom a nedôjde ním k zásahu do práv tretích osôb. Návrh na priznanie\nodkladného účinku žalobca nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29.06.2026 k návrhu žalobcu na priznanie\nodkladného účinku správnej žalobe uviedol, že koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu\nhrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace\nnásledky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia\norgánu verejnej správy. Poukázal na to, že osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou\nnavrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť\nnepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby\nvyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z\nuznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie\nhrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalovaný ďalej\nzhrnul dôvody, ktoré žalobca predostrel súdu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe a konštatoval, že žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť svojho\nnávrhu, ani žiadnym dôkazom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody ani\nfinančnej škody, ako nenapraviteľného následku rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca\nneosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí ním tvrdený následok, žalovaný\npovažuje návrh žalobcu za argumentačne nepodložený a právne neopodstatnený, preto navrhuje, aby\nsprávny súd návrhu žalobcu nevyhovel.\n4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať\nsprávnej žalobe odkladný účinok:\na) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska\nškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný\nnásledok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,\nb) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad\nv právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi\nby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom\nEurópskej únie.\n6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť\npodkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov\nverejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.\n7. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od\ndoručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh\npodaný súčasne so správnou žalobou.\n8. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n9. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných\nsituáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného\nsprávneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na\nzákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len\npre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.\n\n10. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP\nsú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda,\nzávažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie\nhrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti\npoukazuje správny súd na závery bodu 11. odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí\npodania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného\núčinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by\npritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním\nspojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah\njeho odôvodnenia.“\n11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe\na s vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalobca\nv ňom neosvedčil dôvodnú obavu, že by okamžitým výkonom prvostupňového rozhodnutia, ktoré je\npotvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda\nči finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.\nPrvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej\nžalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či\nfinančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.\nHrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani\nnepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd má za to, že v danom prípade nie je naplnená\nvyššie špecifikovaná hmotnoprávna podmienka, nakoľko v konaní o návrhu žalobcu na priznanie\nodkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie\nžalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným\nspôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu\nhrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie\nnávrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie hrozby možných nenapraviteľných\nnásledkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí tak\nvyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených nimi predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by\nsprávny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie\nÚstavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého preukázanie\nhrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca\nje tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú\nrozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú\nmožnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn.\n7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.\n12. Žalobca úvodom návrhu na priznanie odkladného účinku akcentoval, že správca dane\nprvostupňovým rozhodnutím dorubil žalobcovi v rámci daňovej kontroly za rok 2022 rozdiel na dani vo\nvýške 39 885,89 eur. Okamžitý výkon rozhodnutí správcu dane a žalovaného by podľa tvrdenia žalobcu\nmal pre neho nezvratné dôsledky, hrozila by mu závažná ujma predlženia v zmysle Zákona o konkurze\na reštrukturalizácii spojená s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť, a to s poukazom na výšku\nzákladného imania žalobcu, ktoré tvorí peňažné imanie vo výške 5000 eur.\n13. Pokiaľ žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vzhľadom na výšku\nzákladného imania poukázal na hrozbu závažnej ujmy „predlženia“ v zmysle § 3 ZKR, správny\nsúd považoval uvedený argument žalobcu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe za\nneopodstatnený. Základné imanie vyjadruje podľa § 58 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) ako „peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných\na nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti“, avšak nevyjadruje hodnotu majetku\nobchodnej spoločnosti, preto hodnota základného imania žalobcu nie je pre posúdenie predlženia\nžalobcu v zmysle § 3 ZKR právne významná.\n\n14. Správny súd ďalej uvádza, že v zmysle § 3 ods. 3 ZKR „predlžený je ten, kto je povinný viesť\núčtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje\nhodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva\nalebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne\nsa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho\nprevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že\nbude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa\nnezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré\nby sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky“. Žalobca v návrhu na priznanie\nodkladného účinku správnej žalobe neosvedčil svoje tvrdenie o hrozbe predlženia v zmysle citovaného\nustanovenia § 3 ods. 3 ZKR, nakoľko neosvedčil žiadnymi dôkazmi hodnotu záväzkov ani hodnotu\nmajetku. Výška základného imania je vzhľadom na vyššie uvedené na rozdiel od obchodného majetku\nv podstate iba účtovnou veličinou, ktorá nevypovedá o reálnom stave majetku spoločnosti. Skutočná\nhodnota majetku spoločnosti závisí od viacerých faktorov, predovšetkým výsledkov jej hospodárenia,\npričom sa prihliada nielen na samotnú výšku záväzkov či pohľadávok spoločnosti, ale napr. aj na\nhodnotu dlhodobého majetku spoločnosti, jej ekonomickú výkonnosť, či na opatrenia, ktoré spoločnosť\nsama vyvinie na svoje ozdravenie, či predídenie negatívnym dôsledkom výkonu žalobou napadnutého\nrozhodnutia. Až pokiaľ žalobca osvedčí, že napr. tieto vymenované skutočnosti nepostačujú na\nkrytie prípadných škôd, ktoré by mu potenciálne výkon žalobou napadnutého rozhodnutia spôsobil, je\nnamieste uvažovať o vhodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca však netvrdil ani\nneosvedčil žiadnu z uvedených skutočností, ako ani iné skutočnosti, ktoré by považoval za relevantné\nna preukázanie svojich tvrdení.\n15. Žalobca v rámci odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby poukázal\nna svoj dlhodobý výkon podnikateľskej činnosti (viac ako 15 rokov), v súvislosti s ktorým si plní\nviaceré povinnosti (je zamestnávateľom platiacim mzdy a odvody, plniaci si daňové povinnosti), v\nnadväznosti na čo žalobca potom argumentuje, že všetky uvedené činnosti a povinnosti by výkonom\nrozhodnutia žalovaného a správcu dane boli ohrozené a ukončené, nakoľko nepriznaním odkladného\núčinku správnej žaloby by jeho ďalšie podnikanie nebolo možné. Všetky tieto skutočnosti sú z pohľadu\nsúdu v rovine všeobecných tvrdení bez toho, aby žalobca bližšie popísal a osvedčil výkon svojej\npodnikateľskej činnosti, či napr. prijal opatrenia na zníženie nákladov, či a na aké obdobie predpokladá\npríjmy v rámci realizácie podnikateľskej činnosti, ďalej napr. nekonkretizoval, ako by sa mu sťažilo /\nznemožnilo podnikanie v dôsledku výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia.\n16. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť na\npeňažné plnenie, je zásahom do majetkovej sféry dotknutej osoby, avšak právna úprava odkladného\núčinku správnej žaloby nespája automaticky s každým rozhodnutím ukladajúcim povinnosť na peňažné\nplnenie odkladný účinok správnej žaloby. Pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyžaduje\nvyhodnotenie konkrétnych skutkových okolností, ktoré musia byť osvedčené.\n17. Správny súd tak vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu konštatuje, že žalobca okrem\nnepredloženia žiadnych listinných dôkazov na podporu svojich tvrdení žiadnym spôsobom neosvedčil,\nno ani bližšie nepopísal svoju ekonomickú a majetkovú situáciu a vo vzťahu k nej nekonkretizoval\neventuálny hroziaci dopad výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, na jeho podnikanie. Výška vyrubeného rozdielu\ndane z pridanej hodnoty v tejto konkrétnej veci v sume 3 396,29 eur (prípadne viacerých vyrubených\nrozdielov na dani z pridanej hodnoty v rámci daňovej kontroly za rok 2022) bez preukázania aktuálnej\nskutočnej finančnej a majetkovej situácie žalobcu sama o sebe taktiež nepreukazuje dôvodnosť\npriznania odkladného účinku správnej žalobe, pretože dopad povinnosti zaplatiť vyrubenú daň (prípadne\niné peňažné plnenie) je rozdielny v závislosti od toho, aké sú ekonomické pomery dotknutého subjektu.\n18. Žalobca v ďalšej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prezentoval dôvody\npre priznanie odkladného účinku správnej žalobe spočívajúce v riadnom vykonávaní podnikateľskej\nčinnosti žalobcom a plnení si povinností voči štátu a deklaroval vôľu pokračovať v podnikaní, pričom\nzdôraznil verejný záujem spočívajúci v platení miezd, odvodov, daní vrátane každomesačnej dane\nz pridanej hodnoty. Správny súd k uvedenej argumentácii žalobcu poznamenáva, že základným\nzmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné\noddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy (ako je to napr. pri inštitúte odkladu\n\nplatenia podľa § 57 Daňového poriadku), ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by\nv dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym,\nzásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej\nčinnosti konkrétneho subjektu, alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca však neosvedčil, že je\nnevyhnutné inštitútom odkladného účinku, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie\nobzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy na žalobcu, chrániť jeho podnikateľskú činnosť. Poukaz na poctivý výkon podnikateľskej činnosti\nžalobcu neosvedčuje, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom\nspočívajúcim v ochrane fiškálnej politiky štátu.\n19. Pokiaľ ide o žalobcovo tvrdenie, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami\nnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a\nfinančná škoda, ako nenapraviteľný následok a pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore\ns verejným záujmom, pričom nejde o dôvody len všeobecnej povahy, je potrebné konštatovať, že\nna to, aby nešlo o všeobecné konštatovanie, je potrebné potenciálnu škodu, či závažnú ujmu, ktorú\nžalobca vníma ako hroziacu nevyhnutné vyjadriť spôsobom, aby jej dopad na existenciu a podnikateľskú\nčinnosť žalobcu mohol súd vyhodnotiť na tento účel, a predovšetkým je potrebné opätovne zdôrazniť,\nže táto prípadná škoda má súvisieť s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ\nvznik takejto škody či závažnej ujmy a nenapraviteľného následku žalobca iba predpokladá, avšak\nju neosvedčí dôkazmi preukazujúcimi súvis s výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia, nemožno\ntakto deklarované negatívne následky žalobou napadnutého rozhodnutia považovať za hodnoverne\nosvedčené a ich vznik za bezprostredne hroziaci a zakladajúci nárok na poskytnutie ochrany jeho\npodnikateľskej činnosti inštitútom odkladného účinku.\n20. Žalobca neodôvodnil, ani neosvedčil prípadnými dôkazmi ani ďalšiu zákonnú podmienku pre možné\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe na podklade neexistencie rozporu s verejným záujmom,\npokiaľ len uviedol, že priznaním odkladného účinku nedôjde k zásahu do práv tretích osôb.\n21. Pokiaľ žalobca poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/141/2017 zo dňa\n30.01.2018, správny súd po oboznámení sa s obsahom tohto rozhodnutia konštatuje, že priznanie\nodkladu vykonateľnosti bolo v predmetnej veci odôvodnené výškou uloženej sankcie a formu podnikania\nžalobcu, pričom ide o rozhodnutie správneho súdu tej istej inštancie, ktoré nie je pre rozhodovanie\nsprávneho súdu v tomto konaní záväzné a nejde ani o publikované rozhodnutie správneho súdu vyššej\ninštancie zásadného významu. Preto pre rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe\nv tomto správnom súdnom konaní nebolo predmetné uznesenie právne relevantné.\n22. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo\nmožné dospieť k presvedčivému záveru, že výkon žalobou napadnutého rozhodnutia by malo taký\ndopad na ekonomické a hospodárske postavenie žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval značnú\nhospodársku či finančnú škodu, či iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že by mu\nv dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym,\nzásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej\nčinnosti, alebo ohrozená samotná jeho existencia. S akcentom na skutočnosť, ktorú už vyššie správny\nsúd zdôraznil, je nutné mať na zreteli, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku právoplatnému\nrozhodnutiu v administratívnom konaní má zásadne výnimočný charakter, preto ak žalobca v návrhu na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil skutočnosti vymienené v § 185 písm. a) SSP,\nnemožno jeho návrhu vyhovieť a správnej žalobe priznať odkladný účinok, a preto návrh žalobcu na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.\n23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení\ns § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}