Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/8/2026 z 24. 9. 2026 Citácia: uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2026, sp. zn. 5Sf/8/2026, ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100129.1 Správny súd v Banskej Bystrici | 5Sf/8/2026 | ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100129.1 | 2026-09-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 184 SSP, § 185 SSP, § 187 ods. 3 SSP, § 188 SSP, § 58 ods. 1 ObZ, § 58 ods. 2 ObZ, § 3 ods. 3 ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d07101b-445a-4f61-a949-a554392ddd8d Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100129.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Banskej Bystrici 5Sf/8/2026 0826100129 24. 09. 2026 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100129.1 Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: TRUMM s.r.o., so sídlom Kostolište 162, 900 62 Kostolište, IČO: 44 623 399, právne zastúpený: TAX LAW, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Radlinského 2920/23A, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104976398/2025 zo dňa 03.12.2025, takto rozhodol: Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09.02.2026 zamieta. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 09.02.2026 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104976398/2025 zo dňa 03.12.2025, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103359922/2025 zo dňa 20.08.2025, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 7.500,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2020. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe zo dňa 09.02.2026 v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že správca dane vydaným rozhodnutím dorubil žalobcovi v rámci daňovej kontroly za rok 2020 rozdiel na dani vo výške 24.200,- Eur. Základné imanie žalobcu tvorí peňažné imanie vo výške 5.000,- Eur. Vzhľadom na výšku základného imania žalobca tvrdil, že by mu okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma predlženia v zmysle ust. § 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Preto žalobca žiadal súd, aby prihliadol na výšku základného imania žalobcu, obdobne ako v prípade Uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 31S/141/2017 zo dňa 30.01.2018, v ktorom súd vo svojom odôvodnení uviedol: „Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.“ Žalobca ďalej uviedol, že je riadne podnikajúci subjekt, vykonávajúci podnikanie už viac ako 15 rokov, riadne si plní svoje viaceré povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy a odvody, rovnako platí dane, ako aj každomesačnú daň z pridanej hodnoty. Podľa žalobcu uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že chce naďalej podnikať, avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Žalobca ďalej žiadal, aby mohol naďalej podnikať, čo by však v prípade nepriznania odkladného účinku žaloby nebolo možné. Medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami rozhodnutia ako aj úkonov, na ktorých žalovaný stavia svoj názor je v zjavnom nepomere a vytvára neprimeraný negatívny následok pre žalobcu. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda ako nenapraviteľný následok a pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a nejde o dôvody len všeobecnej povahy. Na záver žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a nedôjde ním k zásahu do práv tretích osôb. 3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 02.09.2026 k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2020 v sume 7.500,- Eur na základe objektívne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného a tak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalovaný na svojich záveroch trvá. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. K návrhu žalobcu a jeho dôvodom žalovaný uviedol, že žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu ani žiadnym dôkazom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody ani finančnej škody ako nenapraviteľného následku rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí ním tvrdený následok, žalovaný považoval návrh žalobcu za argumentačne nepodložený a právne neopodstatnený, preto navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel. 4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. 9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. 10. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t.j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 11. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. 12. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto je potrebné, aby žalobca jednoznačne osvedčil opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. 14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať taký následok, aký v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, t.j. závažnú ujmu, značnú hospodársku a finančnú škodu alebo iný vážny nenapraviteľný následok. 15. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mal pre neho nezvratné dôsledky, hrozila by mu závažná ujma predlženia v zmysle § 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii spojená s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť. Žalobca odôvodňoval hrozbu predlženia predovšetkým výškou svojho základného imania (5.000,- Eur) v porovnaní s tvrdenou celkovou sumou dorubenej dane 24.200,- Eur. Správny súd k tejto argumentácii poukazuje na to, že základné imanie spoločnosti predstavuje podľa § 58 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti pri jej vzniku, ktoré sa zapisuje do obchodného registra a vytvára sa povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Samotný údaj o výške základného imania zapísaného v obchodnom registri však nepostačuje na posúdenie aktuálnej majetkovej a finančnej situácie spoločnosti. Majetok, záväzky a disponibilné peňažné prostriedky spoločnosti sa pritom počas podnikania menia. Zo samotnej výšky základného imania preto nie je možné usudzovať, že žalobca disponuje iba majetkom alebo peňažnými prostriedkami v tejto hodnote, ani že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii. Ani skutočnosť, že celková suma dorubenej dane prevyšuje základné imanie neosvedčuje hrozbu predlženia. Základné imanie nemožno stotožňovať s celkovým majetkom spoločnosti ani s jej schopnosťou uhrádzať splatné záväzky. Pre posúdenie predlženia podľa § 3 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je rozhodujúca existencia viacerých veriteľov a skutočnosť, že hodnota záväzkov presahuje hodnotu majetku spoločnosti, nie porovnanie daňovej povinnosti s jej základným imaním. Žalobca však neuviedol ani nepodložil konkrétne údaje o svojom majetku a záväzkoch, ktoré by umožňovali vyhodnotiť ním tvrdenú hrozbu v súvislosti s účinkami napadnutého rozhodnutia. 16. Žalobca ďalej vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že je riadne podnikajúci subjekt, vykonávajúci podnikanie už viac ako 15 rokov, riadne si plní svoje viaceré povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy a odvody, rovnako platí dane, ako aj každomesačnú daň z pridanej hodnoty. Podľa žalobcu uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca chce naďalej podnikať avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Správny súd konštatuje, že uvedené tvrdenia žalobcu majú všeobecný a deklaratórny charakter a nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi skutkovými tvrdeniami ani dôkazmi, z ktorých by bolo možné usudzovať, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. To, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť, je zamestnávateľom a plní si svoje zákonné povinnosti nezakladá dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže ide o bežné okolnosti spojené s podnikaním. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval svoju celkovú aktuálnu ekonomickú situáciu, napr. uvedením príjmov a výdavkov súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou, konkrétnou výškou prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, hodnotou majetku, počtom zamestnancov a pod., aby podporil svoje všeobecné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré by následne správny súd v súhrne mohol vyhodnotiť ako spôsobilé na prijatie záveru o splnení podmienok na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. Prípadné nepriaznivé ekonomické následky spojené s výkonom rozhodnutia orgánu verejnej správy sú prirodzeným dôsledkom rozhodovania a nemožno ich bez hodnoverného osvedčenia považovať za závažnú ujmu v zmysle zákona. 17. Správny súd pri posudzovaní návrhu zohľadnil aj žalobcom uvádzané celkové daňové zaťaženie za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2020 vo výške 24.200,- Eur. Hoci predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia júl 2020, pri hodnotení možných nepriaznivých následkov jeho výkonu je potrebné prihliadnuť aj na súhrnný dopad daňových povinností za ostatné zdaňovacie obdobia na ekonomickú situáciu žalobcu. Ani uvedená celková suma však bez poznania aktuálnych majetkových a finančných pomerov žalobcu neumožňuje dospieť k záveru, že úhrada týchto povinností môže viesť k jeho predlženiu alebo ukončeniu podnikateľskej činnosti. Žalobca neposkytol údaje a podklady, na základe ktorých by bolo možné vyhodnotiť, ako sa úhrada týchto povinností prejaví v jeho schopnosti financovať prevádzku a plniť ostatné záväzky. Ani pri zohľadnení celkového daňového zaťaženia preto nebolo dostatočne osvedčené, že žalobcovi hrozia ním uvádzané následky. 18. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami poukazuje na to, že je viazaný dispozičnou zásadou (§ 5 ods. 9 SSP), v zmysle ktorej sú účastníci povinní nielen tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Za kvalifikovanosť návrhu nesie zodpovednosť hlavne žalobca a jeho právny zástupca, pričom nie je úlohou súdu nahrádzať ich povinnosti a konkretizovať osobitné okolnosti prípadu a tie aj preukazovať. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom predpokladaných následkov. 19. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. Správny súd konštatuje, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keďže svojím návrhom na priznanie odkladného účinku svoje tvrdenia dostatočne nekonkretizoval a ani prostredníctvom dôkazov nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (zostal len v rovine strohých a všeobecných tvrdení), z ktorých by bolo možné dospieť k vyššie uvedenému záveru, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyššie zmienený následok preukazovali. 20. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca svoje tvrdenia o existencii závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov predpokladaných v ustanovení § 185 SSP dostatočne neodôvodnil. Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci zo znenia ustanovenia § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. 21. Vzhľadom na nedostatok relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že hrozí tvrdený následok v dôsledku okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)