Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/74/2024 z 19. 8. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 19. augusta 2026, sp. zn. 2S/74/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100977.1
Správny súd v Banskej Bystrici | 2S/74/2024 | ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100977.1 | 2026-08-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 11 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb., zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a4bef1f-4e40-4595-b5e5-9e4074ce6888
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100977.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici
2S/74/2024
0824100977
19. 08. 2026
JUDr Miroslava Štefčeková
ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100977.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. C. XXX, XXX XX B. C., právne zast.: AB Legal s. r. o.,
so sídlom: Lachova 32, 851 03 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 56 769 563, proti žalovanému:
Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za
účasti ďalších účastníkov konania: 1/ členovia Slovenského zväzu záhradkárov, Základná organizácia
15-9 Chrástnatá Stará Turá, so sídlom: SNP 149/56, 916 01 Stará Turá, IČO: 34 054 847, právne
zast.: JUDr. Jánom Červeňanským, advokátom, so sídlom: Nad Tehelňou 2888/26, 911 01 Trenčín,
IČO: 31 202 781, 2/ Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia 15-9 Chrástnatá Stará Turá, so
sídlom: SNP 149/56, 916 01 Stará Turá, IČO: 34 054 847, právne zast.: JUDr. Jánom Červeňanským,
advokátom, so sídlom: Nad Tehelňou 2888/26, 911 01 Trenčín, IČO: 31 202 781, 3/ Slovenský
pozemkový fond, so sídlom: Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2024/035584-004 zo dňa 16.09.2024, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
Rozhodnutie prvostupňového orgánu
1. Dňa 30.12.2008 podali užívatelia pozemkov v záhradkovej osade - Základná organizácia Slovenského
zväzu záhradkárov 15 – 9 Chrástnatá Stará Turá (ďalej ako „ZO Chrástnatá Stará Turá“) na Obvodný
pozemkový úrad v Novom Meste nad Váhom (ďalej ako „OPÚ NMV“) podľa § 7 ods. 1 zákona č.
64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 64/1997 Z. z.“) návrh na vyporiadanie vlastníctva
k pozemkom v predmetnej záhradkovej osade. OPÚ NMV rozhodnutím č. H-2010/00068-16 zo dňa
12.08.2010 prerušil konanie vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom ZO Chrástnatá Stará Turá
na dobu nevyhnutne potrebnú k implementácii práva Európskej únie do vnútroštátneho poriadku, a
to aj v súvislosti s novelou týkajúcou sa § 11 zákona č. 64/1997 Z. z. Nakoľko do 31.03.2011 nebolo
právoplatne schválené vykonanie projektu OPÚ NMV pokračoval v prerušenom konaní podľa § 18c
zákona č. 64/1997 Z. z. OPÚ NMV rozhodnutím č. OU-NM-PLO-2014/003597-001 zo dňa 16.04.2014
rozhodol o ustanovení znalkyne D. E. F., znalkyne v odbore 370000 Stavebníctvo, odvetvie 370100
Pozemné stavby a 370901 Odhad hodnoty nehnuteľností, do konania na vyporiadanie vlastníctva
k pozemkom v ZO Chrástnatá Stará Turá a uložil jej povinnosť vyhotoviť znalecký posudok. Znalkyňa

v rokoch 2015 a 2018 predkladala vypracované znalecké posudky na stanovenie hodnoty pozemkov
v osádkach G. X, X, X a v osádkach G. XX, XX, XX H. a v osádkach G. X, X. V priebehu konania
bol v katastrálnom území I. B. zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej ako „ROEP“).
Na základe toho správny orgán vyzval užívateľov, aby požiadali katastrálny odbor Okresného úradu
Nové Mesto nad Váhom o kontrolu geometrických plánov, či sú použiteľné pre konanie na vyporiadanie
vlastníctva podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Vo vyjadrení katastrálneho odboru zo dňa 08.07.2015
bolo uvedené, že geometrické plány pre osádky G. XX, XX, X, X, X, X, X, H. XX je možné použiť
pre účely vyporiadania vlastníctva, avšak geometrické plány pre Osádky 1, 3, 9, 13 za PVD sú
nepoužiteľné pre určenie vlastníctva k pozemkom, nakoľko údaje doterajšieho stavu výmer nie sú
zhodné s údajmi platných výpisov z katastra nehnuteľností. Preto bolo potrebné pre vyporiadanie
pozemkov vyhotoviť nové geometrické plány, na základe čoho správny orgán vyzval užívateľov,
aby v termíne do 30.06.2017 predložili správnemu orgánu nové geometrické plány v zmysle výzvy,
pretože bez uvedených dokladov nebolo možné v konaní pokračovať. Konanie bolo následne prerušené
rozhodnutím č. OU-NM-PLO-2016/00481-045 zo dňa 15.02.2016. Dňa 14.09.2017 správny orgán
listom OU-NM-PLO-2017/00485-061 oznámil užívateľom novú výšku náhrady za pozemky v zmysle
vypracovaných znaleckých posudkov č. 132/2015, č. 137/2015, č. 7/2016, č. 123/2017 a poučil ich
o možnosti zobrať návrh na vyporiadanie vlastníctva späť, pričom, ak zoberú návrh späť, konanie
bude zastavené. Listom zo dňa 16.11.2017 užívatelia pozemkov písomne vyjadrili svoj súhlas s tým,
že majú záujem vyporiadať vlastníctvo v ZO Chrástnatá Stará Turá a súhlasia s cenou v zmysle
vypracovaných znaleckých posudkov. Užívatelia listom zo dňa 08.11.2018 zmenili návrh na začatie
konania tak, že zobrali späť časť svojho návrhu, a to na vyporiadanie parciel registra C-KN č. 3426/236,
3426/97, 3426/96, 3431/78, 3431/172, 3431/44 a 3412/5. Dňa 12.12.2018 bola správnemu orgánu
doručená zmena návrhu na vyporiadanie vlastníctva k niektorým spoločným cestám, k parcelám registra
C-KN č. 3431/43, 3431/168, 3431/140, 3431/142, 3431/154, 3431/147, 3431/151 Osádky 1 a 3 tak,
aby ich nadobudli do vlastníctva užívatelia obidvoch osádok. Správny orgán rozhodnutím č. OUNM-PLO-2019/00508-083 zo dňa 04.03.2019 zastavil konanie pre parcely registra C-KN, ktoré boli
predmetom späťvzatia zo dňa 08.11.2018. Správny orgán listom č. OU-NM-PLO-2019/004175-001
zo dňa 12.03.2019 požiadal Slovenský pozemkový fond Bratislava (ďalej ako „SPF“) o zabezpečenie
vypracovania registra pôvodného stavu (ďalej ako „RPS“) pre ZO Chrástnatá Stará Turá. Dňa
16.07.2020 bola uzavretá a v centrálnom registri zmlúv Úradu vlády SR zverejnená Rámcová dohoda
č. CRZ: 03689/2020-POEVO0001/20-00 pre vyhotovenie geodetických prác, pričom zhotoviteľom je
spoločnosť GEOMETRA, s.r.o.
2. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor (ďalej ako „orgán verejnej správy
prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“) oznámil podľa § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. začatie
konania v obvode ZO Chrástnatá Stará Turá verejnou vyhláškou č. OU-NM-PLO-2021/00616-098.
Všetkým vlastníkom v konaní, ktorých miesto trvalého pobytu bolo známe, bol doručený výpis
z RPS listom zo dňa 07.06.2021, č. OU-NM-PLO-2021/00616-099, spolu s grafickým zobrazením
lokalizácie pozemku, proti ktorému mohli podať námietky v lehote do tridsiatich dní odo dňa doručenia.
Prvostupňový orgán zároveň v liste zo dňa 07.06.2021, ktorým zasielal výpisy z RPS, vlastníkov
poučil, že v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. môže vlastník ponúknuť užívateľovi
a záhradkovej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení, nachádzajúcich
sa na pozemku, ktorý je jeho vlastníctvom, a to za cenu rovnajúcu sa výške náhrady uvedenej
v § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 64/1997 Z. z. Proti výpisu z RPS podal dňa 30.06.2021 A. A.
(v tomto súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu) námietku, o ktorej rozhodol prvostupňový
orgán rozhodnutím č. OU-NM-PLO-2024/000496-235 zo dňa 05.06.2024 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) tak, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997
Z. z. podanej námietke nevyhovel. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané
odvolanie.
Rozhodnutie žalovaného
3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov
(ďalej ako „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TN-OOP6-2024/035584-004 zo dňa 16.09.2024 (ďalej
ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodnutie prvostupňového
orgánu, ktorým podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. podanej námietke nevyhovel, potvrdil a
odvolanie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v častiach (A) a (B) ide v princípe
o popis priebehu konania, pričom v časti (C) žalobca v jednotlivých bodoch opísal znenie niektorých

ustanovení zákona č. 64/1997 Z. z. spolu s odkazmi na zákon o pozemkových úpravách, pričom
vo viacerých prípadoch použil nesprávne časové verzie jednotlivých zákonov. Žalovaný k časti (D)
k bodom 11, 12, 13, 14 uviedol, že účelom zákona č. 64/1997 Z. z. je vyporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom v záhradkových osadách, pričom ustanovenia tohto zákona sú formulované tak,
že uprednostňujú dohodu vlastníkov a užívateľov a pokiaľ k dohode nepríde, ponúka zákon vlastníkovi,
že mu do vlastníctva prevedie iný pozemok alebo finančnú náhradu. V zmysle novely § 10 ods. 3 písm.
a) zákona č. 64/1997 Z. z., ak SPF nespravuje podľa osobitného predpisu v okrese pozemky, ktoré môže
poskytnúť ako náhradné pozemky, náhrada sa poskytne v peniazoch. Novela zákona č. 64/1997 Z. z.
zákonom č. 57/2011 Z. z. účinným od 01.04.2011 zrušila § 11 zákona a ustanovila v §18c ods. 1, že ak
v konaní do 31.12.2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení
vykonania projektu bolo zrušené súdom, správny orgán zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky
náhrady za pozemok podľa tohto zákona. Vlastníkom teda zákon už nepriznáva finančnú náhradu
určenú v pôvodnom § 11 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z., ktorá vychádzala z bonity pôdy a kultúry
pozemku v čase vzniku práva užívania, ale naopak v záujme vlastníka určil povinnosť vypracovania
znaleckého posudku podľa vyhlášky. Rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa žalovaného preto nie
je založené len na oznámení SPF, ale hlavne na ustanovení § 10 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z.
z., na základe čoho prvostupňový orgán podľa žalovaného postupoval v súlade s týmto zákonom.
Žalovaný ďalej poukázal na znenie § 7 ods. 5, § 10 ods. 1, § 10 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z.
z. a uviedol, že súvisiace ustanovenia predpisov na základe odkazov v poznámkach sú § 34 ods.
3 zákona o pozemkových úpravách a § 17 zákona č. 229/1991 Zb., prípadne aj § 1 zákona č.
229/1991 Zb., ktoré ustanovujú správu SPF k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam vo vlastníctve
štátu, o ktoré poľnohospodárske nehnuteľnosti sa jedná, ako aj postup SPF pri prenajímaní a skončení
nájmu, predaji, zámene a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie
výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraveného nariadením vlády
Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na § 34 ods. 4 písm. a) zákona o pozemkových úpravách,
v ktorom je ustanovená úloha SPF pri správe nehnuteľností v záhradkových osadách. Zdôraznil,
že po vypracovaní znaleckého posudku v zmysle platnej novely zákona na pozemky v záhradkovej
osade SPF prihliada pri výbere náhradných pozemkov na možnosť funkčného využitia územia, toto
by malo byť primerané funkčnému využitiu pôvodných pozemkov, ktoré sa nachádzajú v záhradkovej
osade. Hodnota pôvodných pozemkov sa vypracovaním znaleckých posudkov v zmysle vyhlášky zvýšila
oproti hodnote stanovenej podľa BPEJ. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žalobca v bode 12 uviedol
„..., nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy predmetom vyrovnania môžu byť aj iné pozemky vo
vlastníctve Slovenskej republiky ako len tie, ktoré sú určené na záhradkárske a rekreačné účely“,
vyvstáva potom otázka primeranosti náhradných pozemkov, ako stanoviť, čo je primeraný rozdiel
pri nižšej výmere pôvodného pozemku o vyššej hodnote a väčšej výmere náhradného pozemku o nižšej
hodnote, alebo opačne, prípadne posúdenie primeranosti rozdielnych druhov pozemkov, aby nedošlo
k neprimeranej náhrade, či už výhodnejšej, alebo nevýhodnejšej pre vlastníkov. Konštatoval, že takéto
posúdenie primeranosti náhradných pozemkov a ich výber je plne v kompetencii SPF, pričom, žiadne
ustanovenie zákona č. 64/1997 Z. z. ani neexistujúca vykonávacia vyhláška neprikazuje SPF, aby SPF
deklaroval, ktoré pozemky posudzoval a akým spôsobom postupoval, ak takéto primerané pozemky vo
vlastníctve štátu nespravuje. Žalovaný uviedol, že pokiaľ SPF primerané pozemky vo vlastníctve SR
nájde, oznámi túto skutočnosť správnemu orgánu, predloží ich zoznam aj spolu s LV a preukázaním,
že pozemky sú právne čisté, neviazne na nich ťarcha ani vecné bremeno a pod. Pokiaľ takéto pozemky
nemá a oznámi to správnemu orgánu, správny orgán rozhodne v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 64/1997
Z. z. o tom, že vyrovnanie bude vo forme finančnej náhrady. Žalovaný uviedol, že ustanovenia zákona č.
64/1997 Z. z. taktiež nevyžadujú, aby správny orgán vysvetľoval v konaní postup SPF, pretože správny
orgán neposkytuje náhradné pozemky. Zároveň uviedol, že SPF je samostatná právnická osoba,
kompetentná v konaní na určenie a výber náhradných pozemkov. Žalovaný k bodu 12 námietky žalobcu
tiež poukázal na vyjadrenie D. F. J., vedúcej referátu výstavby a životného prostredia, oddelenia
strategického rozvoja a investícií A. I. B. zo dňa 07.05.2024. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový
orgán postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 64/1997 Z. z., neporušil vlastnícke práva žalobcu,
pričom v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. bola námietka žalobcu prerokovaná a prvostupňový
orgán sa opakovane dotazoval na možnosť poskytnutia náhradných pozemkov v zmysle návrhu žalobcu.
Žalovaný tiež poukázal na to, že § 11 ods. 18 zákona o pozemkových úpravách je pre konanie podľa
zákona č. 64/1997 Z. z. nepoužiteľný, pretože v tomto zákone nie je odkaz na ustanovenie zákona
o pozemkových úpravách. Žalovaný zdôraznil, že výber náhradných pozemkov, a teda aj posúdenie
funkčného využitia pozemku, spôsob využívania pozemku, posudzovanie KÓDU využitia pozemku
v súvislosti s náhradnými pozemkami, je v kompetencii SPF a nakoľko SPF oznámil, že v danom

okrese nemá náhradné pozemky pre vlastníkov pozemku, náhrada sa poskytne v zmysle § 10 ods. 3
zákona č. 64/1997 Z. z. v peniazoch. Žalovaný tiež poukázal na to, že všetky nehnuteľnosti žalobcu sa
nachádzajú v záujmovom území B, všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú v areáli Osádky 11, iba parcela
E-KN č. 17053 sa nachádza v Osádke 10. Hodnota pozemkov bola určená znalkyňou v zmysle
vyhlášky, cena všetkých pozemkov v osadách 10 a 11 bola stanovená na 1,74 Eur/m2, pričom nejde
o vyporiadanie vlastníctva na základe kúpno-predajnej zmluvy, pretože medzi vlastníkom a užívateľmi
nedošlo k dohode o kúpnej cene. Ide o konanie v zmysle ustanovení zákona č. 64/1997 Z. z., ktorý vznikol
za tým účelom, aby pri splnení podmienok stanovených zákonom mohli členovia záhradkovej osady
nadobudnúť do vlastníctva pozemky, ktoré dlhodobo užívajú, ich užívaním ich zrekultivovali, zhodnotili
kvalitu pôdy a tým aj jej hodnotu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol vyzvaný, aby predložil porovnávací
znalecký posudok, prípadne svoj nesúhlas, resp. námietky uplatnil, deklaroval na súde žalobou, žalobca
však toto právo nevyužil. Žalovaný tiež uviedol, že väčšia časť argumentov žalobcu sa týkala právomocí
SPF, pričom nepochybuje o kompetencii a zodpovednom prístupe SPF, či už ako správcu pozemkov vo
vlastníctve SR alebo správcu pozemkov nezistených vlastníkov. Zdôraznil, že správne orgány nemôžu
vstupovať do kompetencií SPF, ktorý má dostatok skúsenosti, aby v zmysle platnej legislatívy určil,
či a aké pozemky sú v danom prípade vhodné ako náhradné pozemky. Pokiaľ SPF oznámi, že náhradné
pozemky pre vlastníkov pôvodných pozemkov v záhradkovej osade nemá, správny orgán je povinný
toto stanovisko akceptovať. Žalovaný na záver uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal zo spoľahlivo
zisteného stavu, zaoberal sa všetkými dôkazmi žalobcu, postupoval v zmysle ustanovení zákona č.
64/1997 Z. z. a príslušných právnych predpisov. Platné znenie zákona č. 64/1997 Z. z. a vyhlášky
o ustanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov sú v súlade s Ústavou SR, ich
ústavnosť nebola napadnutá, rovnako sú v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami,
ktorými je Slovenská republika viazaná. Uviedol, že s ohľadom na uvedené vyhodnotil námietky
žalobcu ako neopodstatnené, pričom názory žalobcu súvisiace s konaním podľa zákona č. 64/1997
Z. z. neboli podložené relevantnými dôkazmi a jedná sa skôr o predloženie subjektívnych názorov
slúžiacich k získaniu akéhokoľvek náhradného pozemku i mimo daného okresu, resp. k navýšeniu
hodnoty pozemkov v ZO Chrástnatá Stará Turá, ktorými subjektívnymi názormi však prvostupňový orgán
ani žalovaný nemôžu byť viazaný.
Správna žaloba
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátenia prvostupňovému orgánu
na ďalšie konanie. Žalobca sa zároveň domáhal zrušenia opatrenia Slovenského pozemkového fondu č.
SPFS04936/2022/600-020 zo dňa 02.02.2022 (ďalej ako „opatrenie SPF“) podľa § 27 ods. 1 a 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“).
5. Žalobca v úvode podanej správnej žaloby na str. 2 a 3 odcitoval znenie § 10 ods. 1 prvá veta
a § 7 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z., § 11 ods. 2, § 11 ods. 3, § 11 ods. 18, § 34 ods. 4 písm. a)
zákona č. 330/1991 Zb., § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „správny poriadok“) a § 27 ods. 1 a 2 SSP. Žalobca v podanej
správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné,
nakoľko žalovaný a ani prvostupňový orgán nepostupovali v intenciách citovaných právnych predpisov,
pre svoje rozhodnutie si nezadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistili skutkový stav
správne, keď bez ďalšieho pri svojom rozhodovaní vychádzali z opatrenia SPF, ktoré pre účely
zistenia presného a úplného skutočného stavu veci považovali za postačujúce, na základe čoho podľa
žalobcu zo skutkových podkladov nevyvodili správny právny záver. Žalobca tiež namietal, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec
neuviedol, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k opatreniu SPF. Žalobca
taktiež namietal, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán tým, že považovali za postačujúce pre svoje
rozhodnutie opatrenie SPF, rezignovali na svoju povinnosť nájsť pre žalobcu spôsobilé náhradné
pozemky, a to poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 433/2009 zo dňa
19.05.2010.
6. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie boli vydané v rozpore
so zákonom, in concreto v rozpore so zákonom č. 64/1997 Z. z. nakoľko zo žiadneho ustanovenia
tohto zákona ako ani iného osobitného predpisu nevyplýva, že v prípade žalobcu musia byť náhradnými
pozemkami iba pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, určené na záhradkárske a rekreačné účely

a zároveň z nich ani nevyplýva podmienka, že náhradné pozemky musia byť primerané pozemkom,
ktoré sa nahrádzajú, čiže v prípade posudzovanom správnymi orgánmi primerané pozemkom v ZO
Chrástnatá Stará Turá. Podľa žalobcu prvostupňový orgán pochybil, keď svoje rozhodnutie založil
na opatrení SPF, ktorý mu prípisom zo dňa 02.02.2022 oznámil, že v okrese Nové Mesto nad Váhom
sa nenachádzajú pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, určené na záhradkárske a rekreačné
účely, primerané pozemkom v záhradkovej osade Chrástnatá Stará Turá, pretože v zmysle platnej
právnej úpravy predmetom vyrovnania môžu byť aj iné pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky
ako len tie, ktoré sú určené na záhradkárske a rekreačné účely. Podľa žalobcu skutočnosť, prečo si
žalovaný určil ako kritérium pre náhradné pozemky, že musí ísť o náhradné pozemky, ktoré sú
určené na záhradkárske a rekreačné účely, ostalo v posudzovanom administratívnom konaní, ktorého
výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia nejasné, ako aj to, ktorým subjektom, resp. kým mali
byť tieto pozemky určené na záhradkárske a rekreačné účely. Žalobca zdôraznil, že určenie pozemku
na nejaký účel je cieľovou úlohou územného plánovania súvisiaceho so zastavaným územím obce
vyjadreného v príslušnej územnoplánovacej dokumentácii. Ak potom žalovaný hľadal taký náhradný
pozemok, ktorý je územnoplánovacou dokumentáciou niektorej z obcí v okrese Nové Mesto nad Váhom
určený na záhradkárske a rekreačné účely žalobca podľa svojho názoru nedostal jasnú odpoveď na to,
prečo tak žalovaný postupoval, navyše v situácii, keď účel využitia pozemkov v záhradkovej osade
Chrástnatá Stará Turá nie je určený žiadnym územným plánom obce. Podľa žalobcu je tak napadnuté
rozhodnutie založené na podklade (opatrení SPF), ktoré svojím obsahom nenapĺňa účel zákona č.
64/1997 Z. z., a to ponúknuť vlastníkovi pozemku dotknutého záhradkovým zákonom ako vyrovnanie
aj náhradný pozemok.
7. Žalobca namietal, že z doterajšieho administratívneho konania nevyplynulo, a teda zostalo nejasné,
ktoré pozemky v okrese Nové Mesto nad Váhom žalovaný posudzoval pri hľadaní náhradných
pozemkov. Pri tak významnom zásahu do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného vlastníckeho
práva majúceho za následok stratu vlastníckeho práva, má v demokratickom a právnom štáte žalobca
legitímne očakávania, že žalovaný nebude len formálne deklarovať, že nenašiel vhodný náhradný
pozemok, ale že aj po materiálnej stránke preukáže, aké pozemky v okrese Nové Mesto nad Váhom
prichádzali do úvahy ako náhradné pozemky a prečo nemohli byť ponúknuté žalobcovi ako do úvahy
prichádzajúce náhradné pozemky, aby ten mohol riadne realizovať svoje právo vybrať si, či bude
ako vyrovnanie požadovať náhradný pozemok alebo bude súhlasiť s poskytnutím náhrady v peniazoch.
8. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím v príkrom rozpore
s princípom všeobecnej spravodlivosti, ako aj s princípmi, na ktorých spočíva zákon č. 64/1997 Z. z.,
nakoľko vyrovnanie vo forme náhradných pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely, t.
j. predmetom náhradných pozemkov v zmysle opatrenia SPF by vo svojej podstate mali byť pozemky
opäť iba v záhradkovej osade, či v inej ako je záhradková osada Chrástnatá Stará Turá, ale majúce
za následok vznik rovnakého oprávnenia vlastníka takéhoto náhradného pozemku v záhradkovej osade
opätovne žiadať ako vyrovnanie náhradné pozemky podľa § 10 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.,
čo vyvoláva absurdný stav „začarovaného kruhu“, keď na vyrovnanie vo forme náhradného pozemku
v inej záhradkovej osade by sa opäť vzťahoval právny režim záhradkového zákona. Podľa žalobcu
preto treba napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie považovať za arbitrárne, nezákonné a vo
svojej podstate ústavne neudržateľné, pričom za situácie, že oba správne orgány pri svojom rozhodovaní
vychádzali z opatrenia SPF, ktoré je tiež arbitrárne, nezákonné a ústavne neudržateľné, nemohli k inému
výsledku ani dospieť.
9. Tým, že SPF vo svojom opatrení neurčil žiadne náhradné pozemky v okrese Nové Mesto
nad Váhom podľa § 7 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. a túto skutočnosť si v rozpore s uvedeným
zákonom osvojili aj prvostupňový orgán a žalovaný, prvostupňový orgán a žalovaný znemožnili svojím
nesprávnym procesným postupom žalobcovi, aby mohol uskutočniť jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces znemožnením realizovať právo žalobcu
na prerokovanie jeho návrhov a požiadaviek na určenie náhradných pozemkov podľa § 11 ods. 18
zákona č. 330/1991 Zb.
10. Žalobca tiež poukázal na to, že jeho úlohou nie je suplovať úlohy štátu pri plnení jeho povinností
voči svojim občanom, konkrétne s posudzovaním prípadom súvisiacu úlohu SPF nájsť náhradný
pozemok podľa § 7 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. a dal do pozornosti správnemu súdu, že druhy
pozemkov, ktorých je vlastníkom v ZO Chrástnatá Stará Turá sú orná pôda, záhrada a trvalý trávnatý

porast a že ide o pozemky umiestnené mimo zastavaného územia obce. V snahe pochopiť správne
úvahy SPF pri stanovení ako kritéria náhradného pozemku, že má ísť o pozemok na záhradkárske
a rekreačné účely žalobca poukázal na to, že pri žiadnom z týchto pozemkov vo vlastníctve žalobcu
nejde o pozemok, ktorý by bol pozemkom označeným v zmysle prílohy č. 2 (kód spôsobu využívania
pozemku) k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva
zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „katastrálny zákon“), kódom 29 - pozemok,
na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok
na rekreačné a poľovnícke využívanie, čo by mohlo približne zodpovedať pozemku na záhradkárske
a rekreačné účely, aj to nie úplne. Žalobca mal s poukazom na uvedené za to, že ako vhodný
náhradný pozemok prichádza do úvahy pozemok v okrese Nové Mesto nad Váhom vo vlastníctve
Slovenskej republiky, druh pozemku - orná pôda, záhrada alebo trvalý trávny porast, ktorý je umiestnený
mimo zastavaného územia obce. Zdôraznil, že až potom, ako bude v administratívnom konaní náležite
preukázané, že takýto pozemok sa v okrese Nové Mesto nad Váhom nenachádza, bude možné
ako vyrovnanie žalobcovi poskytnúť náhradu v peniazoch. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na z
jeho pohľadu do úvahy prichádzajúce spôsobilé náhradné pozemky, ktoré dohľadal v rámci okresu Nové
Mesto nad Váhom, pričom dokonca skoro všetky sa nachádzajú v dotknutom katastrálnom území I. B..
11. Žalobca tiež uviedol, že keďže v posudzovanom prípade prvostupňové rozhodnutie, ako aj opatrenie
SPF je postihnuté rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie, má za to, že sú tu okolnosti
odôvodňujúce aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia a opatrenia SPF spolu s napadnutým
rozhodnutím.
Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 19.12.2025 uviedol, že žalobu považuje
za nedôvodnú a navrhol jej zamietnutie.
13. Žalovaný uviedol, že žaloba je takmer zhodná s podaným odvolaním proti rozhodnutiu
prvostupňového orgánu, pričom podstatou žaloby je požiadavka žalobcu, aby mu za pôvodné pozemky
v obvode ZO Chrástnatá Stará Turá, v katastrálnom území I. B. bola poskytnutá náhrada vo forme
náhradných pozemkov, nie v peniazoch. Ani námietka žalobcu, o ktorej rozhodovali napadnutými
rozhodnutiami prvostupňový orgán a žalovaný sa netýkala údajov uvedených v RPS, žalobca nenamietal
výšku náhrady určenú znaleckým posudkom ani iných náležitostí konania. Týkala sa výlučne formy
poskytnutia náhrady za pozemok vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný uviedol, že po začatí konania
podľa § 7 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. prvostupňový orgán vyzval SPF, aby v primeranej lehote
navrhol náhradné pozemky v tom istom okrese, v ktorom sa nachádzala prevažná časť pôvodných
pozemkov, spolu so znaleckým posudkom na určenie ich hodnoty. SPF pri výbere náhradných
pozemkov podľa žalovaného prihliadal na potreby prevodu pozemkov ako náhrad podľa osobitného
predpisu. Prvostupňový orgán následne požiadal SPF o vyjadrenie sa k poskytnutiu náhradného
pozemku vo výmere a kvalite pôvodného pozemku pre žalobcu podľa údajov vo výpise z RPS listom
č. OU-NM-PLO-2021/000616-128 zo dňa 29.10.2021. SPF prípisom č. SPFS04936/2022/600-020
zo dňa 02.02.2022 oznámil prvostupňovému orgánu, že v okrese Nové Mesto nad Váhom sa
nenachádzajú pozemky vo vlastníctve SR, určené na záhradkárske a rekreačné účely, primerané
pozemkom v ZO Chrástnatá Stará Turá. Prvostupňový orgán následne žalobcovi oznámil uvedené
stanovisko o neposkytnutí náhradných pozemkov dňa 11.04.2022. Žalovaný uviedol, že na záhradkárske
a rekreačné účely môže byť využitá aj orná pôda, či trvalý trávnatý porast. Žalovaný konštatoval,
že prvostupňový orgán predpísaným spôsobom vyzval SPF na poskytnutie náhradného pozemku,
ktorý jediný má právo i povinnosť takýto pozemok poskytnúť, samozrejme, v prípade, ak taký pozemok
má. Ani po opakovanej výzve SPF nepotvrdil, že náhradný pozemok k dispozícii má, pričom nemožno
požadovať a ukladať prvostupňovému orgánu, aby vstupoval do kompetencií SPF pri určení vhodných
pozemkov. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ SPF oznámi, že náhradný pozemok nemá, správny orgán
je povinný toto stanovisko akceptovať a v súlade s ním rozhodnúť. SPF má dostatok kompetencií
na to, aby presne v zmysle relevantnej legislatívy určil, či a aké pozemky sú v danom prípade vhodné
ako náhradné pozemky.

14. Žalovaný poukázal na to, že účelom zákona č. 64/1997 Z. z. je vyporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom v záhradkových osadách, pričom ustanovenia tohto zákona sú formulované tak,
že uprednostňujú dohodu vlastníkov a užívateľov a pokiaľ k dohode nepríde, zákon ponúka vlastníkovi,
že mu do vlastníctva prevedie iný pozemok alebo finančnú náhradu. Zároveň poukázal na novelu § 10
ods. 3 písm. a) zákona č. 64/1997 Z. z. Zdôraznil, že vlastníkom zákon č. 64/1997 Z. z. nepriznáva
finančnú náhradu, určenú v pôvodnom § 11 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z., ktorá vychádzala z bonity
pôdy a kultúry pozemku v čase vzniku práva užívania, ale naopak v záujme vlastníka určil povinnosť
vypracovania znaleckého posudku podľa vyhlášky. Zdôraznil, že rozhodnutie prvostupňového orgánu
preto nie je založené len na oznámení SPF, ale hlavne na § 10 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z., na základe
čoho prvostupňový orgán postupoval v súlade s týmto zákonom. Žalovaný uviedol, že zákon č. 64/1997
Z. z. je špeciálny zákon na vysporiadanie vlastníctva v zriadených záhradkových osadách, ktorý presne
stanovuje vo svojich ustanoveniach postup správneho orgánu, rozsah jeho kompetencií, ako aj to,
kto je účastníkom konania v konaní začatom v zmysle § 7. Tiež uviedol, že pre poskytnutie náhrady
pre vlastníkov sú relevantné ustanovia § 7 ods. 5, § 10 ods. 1 a § 10 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z., ktoré
zároveň odcitoval. Žalovaný taktiež poukázal na znenie § 34 ods. 4 písm. a) zákona o pozemkových
úpravách. Žalovaný uviedol, že po vypracovaní znaleckého posudku v zmysle platnej novely zákona
na pozemky v záhradkovej osade SPF prihliada pri výbere náhradných pozemkov na možnosť funkčného
využitia územia, ktoré by malo byť primerané funkčnému využitiu pôvodných pozemkov nachádzajúcich
sa v záhradkovej v osade. Hodnota pôvodných pozemkov sa vypracovaním znaleckých posudkov v
zmysle vyhlášky zvýšila oproti hodnote stanovenej podľa BPEJ.
15. Žalovaný opätovne poukázal vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu ohľadne poukazu na možnosť
predmetu vyrovnania aj inými pozemkami vo vlastníctve Slovenskej republiky na otázku primeranosti
náhradných pozemkov s dôrazom na to, že posúdenie primeranosti náhradných pozemkov a výber
je plne v kompetencii SPF. Uviedol, že žiadne ustanovenie zákona č. 64/1997 Z. z. ani existujúca
vykonávacia vyhláška neprikazuje SPF, aby deklaroval, ktoré pozemky posudzoval a akým spôsobom
postupoval, ak takéto primerané pozemky vo vlastníctve štátu nespravuje. Tiež zdôraznil, že SPF je
samostatná právnická osoba kompetentná v konaní na určenie a výber náhradných pozemkov.
16. Žalovaný uviedol, že o dôslednom šetrení zo strany prvostupňového orgánu svedčí v rozpore
s tvrdeniami žalobcu aj komunikácia s D. F. J., vedúcou referátu výstavby a životného prostredia,
oddelenia strategického rozvoja a investícií mesta Stará Turá zo dňa 07.05.2024, ktoré bolo podrobnejšie
popísané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
17. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 64/1997
Z. z. a neporušil vlastnícke práva žalobcu, v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona námietky žalobcu prerokoval,
opakovane sa dotazoval na možnosť poskytnutia náhradných pozemkov v zmysle návrhu žalobcu. Tiež
uviedol, že výber náhradných pozemkov, a teda aj posúdenie funkčného využitia pozemku, spôsob
využívania pozemku, posudzovanie KÓDU využitia pozemku v súvislosti s náhradnými pozemkami je
v kompetencii SPF. Keďže SPF oznámil, že v danom okrese nemá náhradné pozemky pre vlastníkov
pozemku, náhrada sa poskytne podľa § 10 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. v peniazoch.
18. Žalovaný tiež zdôraznil, že väčšia časť argumentov žalobcu sa týkala právomoci SPF, pričom
nepochybuje o kompetencii a zodpovednom prístupe SPF, či už ako správcu pozemkov vo vlastníctve
SR alebo správcu pozemkov nezistených vlastníkov. Zdôraznil, že nemôže vstupovať do kompetencie
SPF, ktorý má dostatok skúseností, aby v zmysle platnej legislatívy určil, či a aké pozemky sú v danom
prípade vhodné ako náhradné pozemky. Žalovaný uviedol, že pokiaľ SPF oznámi, že náhradné pozemky
pre vlastníkov pôvodných pozemok v záhradkovej osade nemá, správny orgán je povinný toto stanovisko
akceptovať.
19. Žalovaný na záver zdôraznil, že podstatou záhradkových pozemkových úprav je vykonať
vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ktoré spočíva vo
vykonaní pozemkových úprav k tým pozemkom, ktoré ich vlastníci nepredali ich užívateľom.
Záhradkové pozemkové úpravy teda spočívajú v tom, že užívateľom sa prizná vlastníctvo
k novovytvoreným pozemkom a pôvodným vlastníkom sa prizná vyrovnanie v podobe náhradných
pozemkov alebo v peniazoch. Celý proces pozostáva z viacerých na seba nadväzujúcich etáp končiacich
sa rozhodnutím, pričom ukončenie jednej etapy právoplatným rozhodnutím je predpokladom začatia
ďalšej etapy. Toto viacetapové konanie prebieha v súlade so zákonom č. 64/1997 Z. z., s aplikovaným

rozsudkom ESĽP, zákonom o pozemkových úpravách a Správnym poriadkom. Všetky tieto právne
normy sú zároveň v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa žalovaného preto prvostupňový
orgán aj žalovaný postupoval v doterajšom konaní v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pričom
vlastnícke právo k pozemkom ZO Chrástnatá Stará Turá nebolo zo strany žalovaného žalobcovi nikdy
odopreté alebo vzaté a v súlade s konaním podľa zákona č. 64/1997 Z. z. dochádza k jeho vyporiadaniu.
Replika
20. Žalobca v podanej replike zo dňa 05.02.2026 poukázal na to, čo je úlohou správneho orgánu pri jeho
rozhodovaní a zdôraznil, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom
právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia správneho orgánu. Uviedol, že
iba ak je rozhodnutie správneho orgánu dostatočné, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná
moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť
ho rešpektovať. Ak správny orgán takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie
sa javí ako svojvoľné - teda neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne. Podľa žalobcu
žalobou napadnuté rozhodnutie uvedené atribúty nespĺňa, pričom z vyjadrenia žalovaného vyplýva,
že vlastne nebolo jeho úlohou v dotknutom konaní zistiť vo veci skutočný stav, resp., že túto svoju
povinnosť za správny orgán dostatočne splnil SPF svojím stanoviskom. Správnemu orgánu potom
nezostávalo nič iné ako nepochybovať o kompetencii a zodpovednom prístupe SPF a osvojiť si
bez ďalšieho pri svojom rozhodovaní skutkový stav zistený SPF vyjadrený v jeho stanovisku. Žalobca
zdôraznil, že nie opatrením SPF bolo dotknuté jeho vlastnícke právo, ale jeho vlastnícke právo bolo
dotknuté napadnutým rozhodnutím. Na záver uviedol, že výsledkom konania bolo nepresvedčivé
a nepreskúmateľné rozhodnutie správnych orgánov nedávajúce žiadnu odpoveď na podstatnú otázku
žalobcu, týkajúcu sa toho, ako SPF dospel vo svojom stanovisku k záveru o neexistencii náhradných
pozemkov.

Duplika
21. Žalovaný v podanej duplike zo dňa 24.02.2026 uviedol, že žalobca sa v replike snažil do súdneho
sporu vniesť zmätočné a zavádzajúce názory, ktoré nie sú zákonmi Slovenskej republiky podložené
a žalovaného a prvostupňový orgán vykreslil pri rozhodovacej činnosti ako orgány nedostatočne si
plniace svoje zákonné povinnosti, vydávajúce rozhodnutia bez predchádzajúceho dostatočného zistenia
skutkového stavu. Uviedol, že žalobca si zrejme neuvedomil, že v Slovenskej republike je v zmysle
Ústavy SR a zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov, ustálená hierarchia orgánov štátnej a verejnej správy, ktoré sa vyznačujú svojimi
zákonmi stanovenými kompetenciami, do ktorých si orgány štátnej správy navzájom nesmú zasahovať,
pokiaľ príslušná právna norma neustanovuje inak. V kontexte uvedeného žalovaný poukázal na § 7
ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. a uviedol, že po uvedenej výzve je výlučne v kompetencii SPF, aby určil
a následne sa vyjadril, či relevantnými náhradnými pozemkami disponuje alebo či náhradné pozemky k
dispozícii nemá. Vyjadrenie SPF o týchto skutočnostiach slúži správnemu orgánu ako podklad pre celé
konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z., ako aj podklad pre vydanie rozhodnutia. V kompetenciách
správnych orgánov nie je skúmať a kontrolovať SPF, či náhradnými pozemkami disponuje alebo nie,
či pri určení vhodnosti náhradných pozemkov postupoval správne, či potencionálny náhradný pozemok
nie je zaťažený reštitučným titulom a podobne. Túto povinnosť a kompetenciu v konečnom dôsledku
správnemu orgánu neukladá ani špeciálna právna norma, teda zákon č. 64/1997 Z. z. a preto správne
orgány na základe uvedených skutočností nemajú dôvod pochybovať o vyjadreniach SPF.
22. Tvrdenie žalobcu o tom, že úlohou žalovaného nebolo zistiť vo veci skutočný stav podľa žalovaného
len potvrdzuje nevedomosť, prípadne špekulatívnosť žalobcu o kompetenciách príslušných orgánov
štátnej správy a na týchto mylných názoroch zakladá žalobca svoju žalobu, pričom výsledkom má
byť podľa mylného názoru žalobcu „nepresvedčivé a nepreskúmateľné rozhodnutie správneho orgánu,
nedávajúce žiadnu odpoveď na poslednú otázku žalobcu, týkajúcu sa toho ako SPF dospel vo svojom
stanovisku k záveru o neexistencii náhradných pozemkov“. Žalovaný uviedol, že otázka ako SPF dospel
vo svojom stanovisku k záveru o neexistencii náhradných pozemkov nebola predmetom ani výrokovej
časti ani odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a otázku ako SPF dospel k záveru o neexistencii

pozemkov správne orgány nie sú kompetentné skúmať. Pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov
je podstatné vyjadrenie SPF o možnosti poskytnutia náhrady vo forme náhradných pozemkov.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/
23. Ďalší účastník konania 3/ vo svojom vyjadrení zo dňa 06.03.2026 uviedol, poukazujúc na § 7
ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. a § 34 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb., že listom č.
SPFS04936/2022/600-020 zo dňa 02.02.2022 oznámil prvostupňovému orgánu, že preveril možnosti
poskytnutia náhradných pozemkov podľa § 7 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. a konštatoval, že v
okrese Nové Mesto nad Váhom sa nenachádzajú pozemky vo vlastníctve SR určené na záhradkárske
a rekreačné účely primerané pozemkom v ZO Chrástnatá Stará Turá. Zdôraznil, že sa nemôže odchýliť
od zákonnej úpravy, ktorá striktne upravuje, že sa musí jednať o pozemky v tom istom okrese, a preto nie
je možné, aby SPF poskytol náhradné pozemky v inom okrese, napr. v okrese Trenčín, ako to navrhoval
žalobca. Konštatoval, že keďže nedisponoval vhodnými pozemkami (rovnakej kvality, bonity) v okrese
Nové Mesto nad Váhom, ktoré mohol poskytnúť ako náhradné pozemky pre vlastníkov pozemkov
v zriadenej záhradkovej osade, nemal ani aké pozemky posudzovať a hodnotiť. Zo skutkového hľadiska
preto ani nie je možné preukazovať a následne hodnotiť pozemky, ktoré neexistujú. Ďalší účastník
konania 3/ tiež poukázal na znenie § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z., ktoré zároveň vo
vyjadrení odcitoval.
Konanie pred správnym súdom
24. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci
konania nepožiadali o nariadenie pojednávania ani správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu
pojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods.
3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu dňa 30.06.2026 v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
19.08.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).
25. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu
predchádzal, zároveň preskúmal aj opatrenie SPF, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správny súd rozhodol tak, že žalobu o preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a opatrenia SPF zamietol podľa
§ 190 SSP, z dôvodu, že bola v celom rozsahu nedôvodná.
Relevantné zákonné ustanovenia
26. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z.; po začatí konania obvodný pozemkový úrad vyzve
Slovenský pozemkový fond, aby v primeranej lehote, ktorú mu zároveň určí, navrhol náhradné pozemky
v tom istom okrese, v ktorom sa nachádzala prevažná časť pôvodných pozemkov, spolu so znaleckým
posudkom na určenie ich hodnoty. Slovenský pozemkový fond pri výbere náhradných pozemkov
prihliada na potreby prevodu pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.; obvodný pozemkový úrad pred vyhotovením projektu
pozemkových úprav (ďalej len „projekt“) a na základe oznámenia Slovenského pozemkového fondu (§
7 ods. 5) vyzve vlastníkov, aby sa v lehote 60 dní vyjadrili, či žiadajú ako vyrovnanie náhradné pozemky,
v hodnote pozemku podľa registra pôvodného stavu v obvode pozemkových úprav alebo či súhlasia s
poskytnutím náhrady v peniazoch (§ 11). Ak sa zriadená záhradková osada nachádza v zastavanom
území obce, môže vlastník žiadať náhradný pozemok v zastavanom území obce.
28. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 64/1997 Z. z.; po preskúmaní žiadostí podľa odsekov 1 a 2
obvodný pozemkový úrad rozhodne, že vlastníkom, ktorí sa v lehote 60 dní nevyjadrili k spôsobu náhrady
alebo nesúhlasili s ponúknutým náhradným pozemkom podľa odseku 1 alebo Slovenský pozemkový
fond nespravuje podľa osobitného predpisu v okrese pozemky, ktoré môže poskytnúť ako náhradné
pozemky, náhrada sa poskytne v peniazoch.

29. Podľa § 34 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb.; na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku
2 pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom prevádza
bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, alebo im poskytne finančnú náhradu, ak im
nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov s
vlastníkmi, na pozemkoch ktorých je zriadená záhradková osada alebo chatová osada a poskytuje ďalšiu
súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb, povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia
nie sú tým dotknuté.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby-podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
30. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.
OU-TN-OOP6-2024/035584-004 zo dňa 16.09.2024, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-NM-PLO-2024/000496-235 zo dňa 05.06.2024, ktorým tento
podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. nevyhovel námietke žalobcu podanej proti konaniu na
vyporiadanie vlastníctva k pozemkom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. v ZO Chrástnatá Stará
Turá, konkrétne proti Oznámeniu o začatí konania a zaslaniu výpisu z RPS spolu s grafickým zobrazením
lokalizácie pozemku. Predmetom prieskumu zároveň bolo aj opatrenie SPF.
31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo
opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho
jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023). Preto v správnom
súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné
na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho
súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych
orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne
orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
32. Správny súd uvádza, že na danú vec aplikovaný zákon č. 64/1997 Z. z. je svojou podstatou
zákonnou úpravou, umožňujúcou zásah do vlastníckych práv subjektov, ktorých pozemky sú v legálnom
užívaní členov záhradkárskej organizácie. Keďže sa jedná o zásah do vlastníctva, ktorý by mal byť len
výnimočným a iba na základe zákonných dôvodov, je nevyhnutné, aby orgány verejnej správy citlivo a
nediskriminačne postupovali pri úprave a zmene vlastníckych vzťahov, a preto je ich povinnosťou konať
a posudzovať úkony účastníkov výlučne iba v zmysle účelu zákona.
33. Správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou žalobcu, v prípade ktorej preukázania
by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné
preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho
prieskumu (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 zo dňa 27.06.2017).
Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia
v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa orgán verejnej správy riadne nevyporiada so všetkými námietkami účastníkov
konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku
vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,
na ktorých základe rozhodoval. Podľa názoru súdu argumenty a závery orgánu verejnej správy nesmú
vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
34. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP) z dôvodu, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ako sa vysporiadal
s námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k opatreniu SPF a zároveň z dôvodu, že za postačujúce
žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pre svoje rozhodnutia považovali opatrenie SPF, rezignujúc
na svoju povinnosť nájsť pre žalobcu spôsobilé náhradné pozemky. Správny súd sa preto v prvom rade
zaoberal takto vznesenými žalobnými námietkami.
35. V kontexte takto formulovanej žalobnej námietky správny súd v prvom rade uvádza, že vychádzajúc
zo znenia § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 64/1997 Z. z. obvodný pozemkový úrad po preskúmaní
žiadostí podľa ods. 1 a 2 rozhodne, že vlastníkom, ktorí sa v lehote 60 dní nevyjadrili k spôsobu náhrady
alebo nesúhlasili s ponúknutým náhradným pozemkom podľa odseku 1 alebo ak SPF nespravuje podľa
osobitného predpisu v okrese pozemky, ktoré môže poskytnúť ako náhradné pozemky, náhrada sa
poskytne v peniazoch. Zároveň je nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že novelou zákona č. 64/1997
Z. z. zákonom č. 57/2011 Z. z. bolo v § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. ustanovené, že ak v konaní
do 31.12.2011 (pozn. súdu – čo sa týka i predmetnej veci) nebolo právoplatne schválené vykonanie
projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, správny orgán má
povinnosť zabezpečiť znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona.
V zmysle predmetnej novely tak došlo k zmene, kedy vlastníkom zákon č. 64/1997 Z. z. už nepriznáva
finančnú náhradu určenú v pôvodnom § 11 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z., ktorá vychádzala z bonity pôdy
a kultúry pozemku v čase vzniku práva užívania, ale v prospech vlastníka určil povinnosť vypracovania
znaleckého posudku podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva,
že žalobca podal voči proti Oznámeniu o začatí konania a zaslaniu výpisu z RPS spolu s grafickým
zobrazením lokalizácie pozemku námietku, ktorú formuloval tak, že uviedol „týmto podávam námietky
na Váš list zo dňa 07.06.2021 č. OU-NM-PLO-2021/00616-099 a zároveň Vás informujem ako vlastník
dotknutých pozemkov, nemám záujem ich predávať, v krajnom prípade pripadá do úvahy výmena, ktorá
sa odvíja od konkrétnej ponuky Slovenského pozemkového fondu.“. Prvostupňový orgán s ohľadom
na takto žalobcom formulovanú námietku, ktorá sa podľa svojho obsahu týkala formy poskytnutia
náhrady za pozemok v jeho vlastníctve, požiadal SPF listom č. OU-NM-PLO-2021/000616-128 zo dňa
29.10.2021 o vyjadrenie sa k poskytnutiu náhradného pozemku vo výmere a kvalite pôvodného pozemku
pre žalobcu podľa údajov vo výpise z RPS. Listom č. SPFS04936/2022/600-200 zo dňa 02.02.2022
SPF prvostupňovému orgánu oznámilo, že v okrese Nové Mesto nad Váhom sa nenachádzajú pozemky
vo vlastníctve SR určené na záhradkárske a rekreačné účely primerané pozemkom v ZO Chrástnatá
Stará Turá, čo následne prvostupňový orgán žalobcovi oznámil listom č. OU-NM-PLO-2022/000496-171
zo dňa 11.04.2022. Žalobca následne listom č. OU-NM-PLO-2022/000496-172 zo dňa 06.05.2022
prvostupňovému orgánu oznámil, že SPF môže žalobcovi poskytnúť pozemky na výmenu aj v inom
okrese ako je Nové Mesto nad Váhom, a to napr. pozemky v okrese Trenčín, na základe čoho
prvostupňový orgán opätovne dopytoval SPF o vyjadrenie sa k poskytnutiu náhradného pozemku
vo výmere a kvalite pôvodného pozemku pre žalobcu. Listom č. OU-NM-PLO-2024/000496-212 zo
dňa 23.02.2024 SPF uviedol, že v zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. fond môže poskytnúť
náhradné pozemky v tom istom okrese, v ktorom sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov
a keďže ZO Chrástnatá Stará Turá sa nachádza v okrese Nové Mesto nad Váhom, náhradné pozemky
pre žalobcu nie je možné poskytnúť v okrese Trenčín. Následne na ústnom prerokovaní námietky
žalobcu dňa 21.03.2024 žalobca uviedol, že keďže podľa stanoviska SPF nie je možná výmena
pozemku, ktorú navrhoval, ale návrh na výmenu platí v danej lokalite, pričom výška náhrady určená
podľa znaleckého posudku je pre neho neakceptovateľná, navrhol kúpnu cenu 10,00 Eur/m2. Zároveň
uviedol, že v prípade neakceptovania návrhu ceny užívateľmi prichádza do úvahy dlhodobý prenájom
dotknutých parciel a spoluvlastníckych podielov v prospech užívateľov. Z dôvodu, že žalobca nesúhlasil
s výškou náhrady určenou v znaleckom posudku, prvostupňový orgán vyzval žalobcu na predloženie
dôkazov – nového znaleckého posudku s poučením, že ak do stanovej lehoty dôkazy nedoloží,
prvostupňový orgán bude pokračovať, ako keby námietka výšky náhrady nebola vznesená. Zároveň
konanie prerušil rozhodnutím č. OU-NM-PLO-2024/000496-223. Prvostupňovému orgánu bolo následne
doručené stanovisko predsedu ďalšieho účastníka konania 2/ D. G., ktorý k ponuke žalobcu týkajúcej
sa vyššej kúpnej ceny za pozemky uviedol, že členská schôdza ponuku na odkúpenie za žalobcom
uvedenú výšku neschválila a členovia požadovali pokračovanie v konaní podľa zákona č. 64/1997

Z. z. Zároveň žalobca listom č. OU-NM-PLO/2024/00496-234 uviedol, že predmetné nehnuteľnosti
predal, a preto znalecký posudok vypracovať nedal. Uvedené vyjadrenie žalobcu však bolo vyvrátené
šetrením prvostupňového orgánu v katastrálnom portáli, kde bolo zistené, že žalobca je stále vedený
ako spoluvlastník pozemkov. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správny súd uvádza, že žalovaný
správne poukázal na to, že zákon č. 64/1997 Z. z. je špeciálnym zákonom, ktorý upravuje jednak
postup správneho orgánu a rozsah jeho kompetencií, s tým, že pre poskytnutie náhrady pre vlastníkov,
teda v tomto prípade žalobcu sú relevantné § 7 ods. 5, § 10 ods. 1 a § 10 ods. 3 zákona č. 64/1997
Z. z. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že účelom zákona č. 64/1997 Z. z. je
vyporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v záhradkových osadách, pričom ustanovenia tohto
zákona sú formulované tak, že uprednostňujú dohodu vlastníkov a užívateľov, poukazujúc na to, že ak
k dohode nedôjde, zákon vlastníkovi ponúka, že mu do vlastníctva prevedie iný pozemok alebo finančnú
náhradu. Žalovaný zároveň v napadnutom rozhodnutí zaoberajúc sa námietkami žalobcu smerujúcimi
voči opatreniu SPF, z ktorého pri svojom rozhodovaní mal vychádzať prvostupňový orgán uviedol, že
posúdenie primeranosti náhradných pozemkov a ich výber je plne v kompetencii SPF poukazujúc na
vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 64/1997 Z. z., ako aj § 34 ods. 4 písm. a) zákona o pozemkových
úpravách.
36. Správny súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti konštatuje, že prvostupňový orgán, ako
aj žalovaný sa dostatočne venovali žalobcom vzneseným námietkam týkajúcim sa opatrenia SPF, na
základe nich dopytovali SPF ohľadne možnosti poskytnutia náhradných pozemkov, a to aj opakovane.
Zároveň je nevyhnutné dodať, že z § 7 ods. 5, ako aj z § 10 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. jednoznačne
vyplýva, že ako náhradné pozemky možno určiť iba pozemky v tom istom okrese, teda v predmetnej
veci v okrese Nové Mesto nad Váhom. Zároveň zo znenia zákona nevyplýva povinnosť SPF vysvetľovať
svoj postup, pretože zákon č. 64/1997 Z. z. v § 7 ods. 5 stanovuje, aby SPF navrhol náhradné pozemky
v tom istom okrese, v ktorom sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, spolu so znaleckým
posudkom na určenie ich hodnoty, resp. v § 10 ods. 3 uvádza, že ak SPF nespravuje podľa osobitného
predpisu v okrese pozemky, ktoré môže poskytnúť ako náhradné, náhrada sa poskytne v peniazoch.
Vychádzajúc potom z týchto ustanovení zákona správny súd dospel k záveru, že z nich nevyplýva
žiadna povinnosť SPF podrobne uvádzať, aké pozemky posudzoval, v prípade ak takéto pozemky vo
vlastníctve štátu SPF nespravuje a postačuje iba oznámenie, že takéto pozemky sa v danom okrese
nenachádzajú, ktoré oznámenie bolo v predmetnom administratívnom konaní zo strany SPF doručené.
Zároveň je potrebné uviesť, že úlohou prvostupňového orgánu ani žalovaného nie je vyhodnocovať
poskytnuté oznámenie SPF, ktoré disponuje vlastnými kompetenciami v konaní týkajúcom sa určenia
a výberu náhradných pozemkov, ale relevantným pre správne orgány je záver vyslovený SPF, za účelom
ďalšieho postupu v konaní o vyporiadanie vlastníctva podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Správny súd tiež
uvádza, že žalobca sa nesprávne domnieva, že úlohou prvostupňového orgánu a žalovaného bolo nájsť
pre žalobcu spôsobilé náhradné pozemky, pretože takáto povinnosť pre správne orgány zo zákona
č. 64/1997 Z. z. nevyplýva. Rovnako tak pre správne orgány nevyplýva povinnosť vysvetľovať, ktoré
pozemky pri hľadaní náhradných pozemkov posudzovali, keďže ako už bolo uvedené otázka hľadania
náhradných pozemkov spadá do kompetencie SPF. S ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru,
že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný dostatočne odôvodnili vo svojich rozhodnutiach postup v konaní
a dostatočne sa vysporiadali s námietkami žalobcu, preto považoval žalobcom vznesené žalobné
námietky o nepreskúmateľnosti rozhodnutí za nedôvodné.
37. Pokiaľ žalobca namietal rozpor prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia so
zákonom, poukazujúc na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 64/1997 Z. z. nevyplýva,
že náhradnými pozemkami musia byť iba pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky určené
na záhradkárske a rekreačné účely ani, že náhradné pozemky musia byť primerané pozemkom
ktoré sa nahrádzajú, správny súd uvádza, že takto formulovanú žalobnú námietku považoval skôr
za všeobecné konštatovanie a subjektívne názory žalobcu. Žalobca podľa správneho súdu vo vzťahu
k tejto žalobnej námietke zároveň dostatočne konkrétne neuviedol, v čom spočívala ním tvrdená
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a aký vplyv mali mať ním tvrdené skutočnosti na zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia a jeho práva a právom chránené záujmy. Žalobca taktiež neuviedol,
ako dospel k záveru o tom, že v zmysle platnej právnej úpravy predmetom vyrovnania môžu byť
aj iné pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, ako len tie, ktoré sú určené na záhradkárske
a rekreačné účely. Pokiaľ bolo obsahom uvedeného žalobného bodu a námietok prezentovanie
vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení,
resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového orgánu a

žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. K dôvodnosti
žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí
bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutých rozhodnutí
so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli
napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.
Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí,
t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. prvostupňový správny orgán) mýlil pri hodnotení
podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným
v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného
nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Ako už bolo uvedené, vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.
38. Správny súd nespochybňuje, že v prípade konania o vyporiadanie vlastníctva podľa zákona č.
64/1997 Z. z. sa jedná o významný zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného vlastníckeho
práva, avšak nestotožňuje sa s tvrdeniami žalobcu o tom, aby prvostupňový orgán, prípade žalovaný
v rámci konania o námietkach podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. preukazovali, aké náhradné
pozemky prichádzali do úvahy a prečo nemohli byť vlastníkovi ponúknuté ako náhradné pozemky,
dokonca za situácie, keď v danom prípade sa v predmetnom okrese takéto pozemky ani nenachádzali.
Správny súd tiež zdôrazňuje, že prvostupňový orgán sa s ohľadom na námietku žalobcu aj opakovane
dopytoval na možnosť poskytnutia náhradných pozemkov v inom okrese.
39. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom
stave, keďže z obsahu administratívnych spisov aj z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že sa námietkou žalobcu uplatnenou v konaní na vyporiadanie vlastníctva
k pozemkom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. zaoberali a dostatočným spôsobom (i
opakovane) zisťovali možnosti poskytnutia náhradných pozemkov. Zároveň keď žalobca uviedol, že ak
nie je možnosť poskytnutia náhradných pozemkov, žiada vyššiu kúpnu cenu za pozemky, prvostupňový
orgán mu umožnil predložiť znalecký posudok za účelom prípadného vyhodnotenia a porovnania ceny
pozemkov s už vypracovaným znaleckým posudkom v konaní, ktorú možnosť však žalobca nevyužil
a reagoval na tento postup nepravdivým vyjadrením, že posudok vypracovať nedal, pretože predmetné
pozemky predal.
40. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový orgán a žalovaný nedostatočne odôvodnili svoje
rozhodnutia, správny súd považoval túto jeho námietku za nedôvodnú. Z obsahu napadnutého
rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že tieto obsahovali uvedenie podstatných
námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi prvostupňový orgán, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia
vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a žalovaný (aj
prvostupňový orgán) dostatočne jasne, a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy
vyhodnotil, a na základe ktorých dospel k prijatému záveru. Vydané rozhodnutia správnych orgánov
zodpovedali kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie,
poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie
rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok.
Orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka
konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01 konštatoval, že „rozhodnutie
správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah
tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy s ohľadom aj na
príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z
21.01.1999, § 26, týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať,
že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“.
41. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávneho procesného postupu prvostupňového
orgánu a žalovaného poukazujúc opätovne na neurčenie náhradných pozemkov podľa § 7 ods. 5

zákona č. 64/1997 Z. z., správny súd uvádza, že výber náhradných pozemkov, ako aj posúdenie
funkčného využívania pozemku, spôsob jeho využívania a KÓDU využitia pozemku je kompetenciou
SPF. Ako už bolo vyššie uvedené, správne orgány v konaní o vyporiadanie vlastníctva podľa zákona
č. 64/1997 Z. z. vychádzajú z jeho oznámenia a nie je v ich kompetencii vyhodnocovať správnosť
záverov SPF. Pokiaľ žalobca v kontexte takto formulovanej žalobnej námietky poukazoval na § 11 ods.
18 zákona o pozemkových úpravách, správny súd konštatuje, že toto ustanovenie je v danom prípade
neaplikovateľné, pretože zákon č. 64/1997 Z. z. neobsahuje žiadny odkaz na toto ustanovenie zákona.
42. Vo vzťahu k námietkam žalobcu smerujúcim k opatreniu SPF, z ktorého mali vychádzať rozhodnutia
správnych orgánom, správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu nebolo
založené len na uvedenom oznámení SPF, ale najmä na aplikácii § 10 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z.
o záhradkových osadách. Správny súd opätovne považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že žiadne zákonné
ustanovenie neukladá SPF, aby deklaroval, aké pozemky posudzoval a akým spôsobom postupoval,
ak primerané pozemky nespravuje. Povinnosťou SPF je v zmysle zákona buď oznámiť skutočnosť, že
primerané pozemky má, a v takom prípade predložiť ich zoznam s listami vlastníctva alebo oznámiť
správnemu orgánu, že pozemky v danom okrese nemá, na základe čoho tento potom pristúpi k aplikácii §
10 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z., teda rozhodne, že vyrovnanie sa uskutoční vo forme finančnej náhrady.
Správny súd taktiež konštatuje, že zákon č. 64/1997 Z. z. nevyžaduje vysvetľovanie postupu SPF, ktorý
má samostatné kompetencie v konaní na určenie a výber náhradných pozemkov, pričom vyjadrenie SPF
slúži ako podklad pre konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z., ako aj podklad pre vydanie rozhodnutí
podľa tohto zákona. Zo žiadneho z ustanovení zákona č. 64/1997 Z. z. nevplýva, že je v kompetencii
správnych orgánov skúmať a kontrolovať SPF, či náhradnými pozemkami disponuje alebo nedisponuje a
či pri určení vhodnosti výberu a posudzovania náhradných pozemkov postupoval správne. Správny súd
zároveň k argumentácii žalobcu týkajúcej sa opatrenia SPF, v zmysle ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý
druh pozemku orná pôda, záhrada alebo trvalý trávny porast, ktorý je umiestnený mimo zastavaného
územia obce, v okrese Nové Mesto nad Váhom uvádza, že sa jednalo o subjektívne tvrdenia žalobcu
bez uvedenia vzájomnej opory a prepojenosti v zákone.
43. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ako aj
opatrenia SPF z dôvodov uplatnených v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti
odôvodnenia tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Z uvedených dôvodov
podľa správneho súdu námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia ani opatrenia SPF, a preto správny súd správnu
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
44. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,
správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v
prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len
výnimočne (§ 168 SSP), pričom takéto výnimočné okolnosti nenastali. Správny súd z uvedeného dôvodu
ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani ďalším
účastníkom konania 1/, 2/ a 3/, pretože im nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej
by im trovy v konaní vznikli a neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP.
45. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
45. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.