{"guid": "2d3f0736-6cf3-46f4-ab94-42f8ea7b6d55:fb9d70b4-d960-42a3-a529-33ae774624ad", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100815.2", "spisova_znacka": "5S/42/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/42/2024 z 26. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2026, sp. zn. 5S/42/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100815.2", "identifikacne_cislo": "0824100815", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-179.odsek-1", "nazov": "§ 179 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-179.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-179"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-23.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-23.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-73.odsek-3", "nazov": "§ 73 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-73.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-73.odsek-6", "nazov": "§ 73 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-73.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-179", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-23", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-73", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-24", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb9d70b4-d960-42a3-a529-33ae774624ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100815.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100815.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100815.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n5S/42/2024\n0824100815\n26. 03. 2026\nJUDr. Katarína Petráň Vinczeová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100815.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň\nVinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra\nMolčana v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX\nD. – E., právne zastúpený: AKSK, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nám. SNP 15, 974\n01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti\no životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, so sídlom\nVysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o správnej žalobe opomenutého účastníka, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Banskej Bystrici žalobu odmieta.\nII. Návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej\núnie zamieta.\nIII. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nSprávna žaloba – žalobné body\n1) Správnou žalobou opomenutého účastníka zo dňa 01.10.2024 v znení doplnenia zo dňa 20.01.2025\nsa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. OUZA-OSZP3-2023/058164-003 zo dňa 06.12.2023.\n2) V úvode správnej žaloby poukázal žalobca na to, že vyššie uvedeným rozhodnutím vydal žalovaný\nvodoprávne povolenie na stínanie a odstraňovanie stromov a krov rastúcich na pobrežných pozemkoch\nv povodí vodných tokov Váh a Varínka (ďalej aj len „vodoprávne povolenie“) podľa § 23 ods. 1 písm.\na) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nlen „Vodný zákon“). Žalovaný vydal vodoprávne povolenie Žilinskému samosprávnemu kraju (ďalej aj\nlen „žiadateľ“) na základe jeho žiadosti zo dňa 02.10.2023, pretože podľa žiadateľa rastú stromy a\nkroviny na pozemkoch, na ktorých žiadateľ hodlá postaviť líniovú stavbu „Vážskej cyklodopravnej trasy,\núseku Varín – Nezbudská Lúčka“ (ďalej aj len „líniová stavba cyklotrasy Varín – Nezbudská Lúčka“).\nO existencii právoplatného vodoprávneho povolenia sa žalobca dozvedel dňa 21.02.2024, keď mu\nžalovaný toto rozhodnutie poskytol elektronicky v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „Infozákon“). Žalobca poukázal na to, že vodoprávne povolenie vydal\nžalovaný z dôvodu líniovej stavby cyklotrasy Varín – Nezábudská Lúčka, pričom začatie vodoprávneho\nkonania ústiaceho do vydania vodoprávneho povolenia bol žalovaný podľa názoru žalobcu v zmysle\n§ 73 ods. 4 Vodného zákona povinný oznámiť verejnou vyhláškou, avšak neučinil tak. V odpovedi\nna žiadosť žalobcu podľa Infozákona žalovaný uviedol, že takého oznámenie nebolo potrebné, keďže\n\nvšetci účastníci vodoprávneho konania boli známi. To si však podľa vyjadrenia žalobcu nezakladá na\npravde, keďže podľa čl. 2.4 v spojení s čl. 9.3 Aarhuského dohovoru a čl. 1 ods. 1 a 2, ako aj čl. 7\nods. 5 a čl. 44 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len „Ústava“) a čl. 35 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991\nZb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho\nzhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej aj len „Listina“) a tiež v spojení s\n§ 14 ods. 1 Správneho poriadku a § 73 ods. 1 prvej vety Vodného zákona má žalobca ako člen\nverejnosti právo na prístup ako účastník konania aj k vodoprávnemu konaniu (ako kategórii správneho/\nadministratívneho konania), keď touto svojou účasťou je oprávnený napadnúť úkony orgánov verejnej\nmoci, ktoré sú v rozpore so slovenským vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Žalovaný\nnaviac vydal vodoprávne povolenie napriek tomu, že žalobca ešte pred začatím vodoprávneho konania\nukončeného týmto vodoprávnym povolením, a to dňa 12.09.2022 podal na Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky (ďalej aj len „MŽP“) podnet podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z. z. o\nposudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon EIA“).\nŽalobca sa týmto svojím podnetom domáhal, aby MŽP v samostatnom administratívnom konaní určilo,\nže posúdeniu vplyvov na životné prostredie podlieha celá Vážska cyklodopravná trasa, ktorej súčasťou\nje aj úsek Varín – Nezbudská Lúčka (ďalej aj len „podnet na MŽP“). Jeden z dôležitých dôvodov pre toto\nposúdenie spočíval práve v tom, že výstavba Vážskej cyklodopravnej trasy by vyžadovala výrub stoviek\naž tisíce stromov a tisícok metrov štvorcových krovín, a to práve na pobrežných pozemkoch rieky Váh\na jeho prítokov. Žalobca sa domnieval, že žalovaný bol povinný prerušiť vodoprávne konanie podľa §\n29 ods. 1 Správneho poriadku, pretože rozhodnutie žalovaného o žiadosti žiadateľa podľa § 23 ods.\n1 písm. a) Vodného zákona bez akýchkoľvek pochybností záležalo na výsledku správneho konania o\npodnete žalobcu podaného na MŽP podľa § 19 zákona EIA, keď MŽP tak rozhodovalo o predbežnej\notázke relevantnej aj pre vodoprávne konanie. Stavebný zákon pritom explicitne vo svojom § 140c ods.\n5 prikazuje stavebnému úradu, aby prebiehajúce územné konanie i stavebné konanie prerušil až do\nprávoplatného rozhodnutia MŽP o podnete podľa § 19 EIA zákona. Aj keď Vodný zákon takéto explicitné\nustanovenie neobsahuje, z podstaty veci sa podľa názoru žalobcu uplatní § 29 ods. 1 Správneho\nporiadku v spojení s § 73 ods. 2 prvá veta Vodného zákona. Rozhodnutie MŽP o podnete žalobcu\npodľa § 19 zákona EIA je relevantné nielen pre (i) rozhodnutie žalovaného o samotnej žiadosti žiadateľa\npodľa § 23 ods. 1 písm. a) Vodného zákona, ale aj pre (ii) rozhodnutie o tom, kto je účastníkom takého\nvodoprávneho konania. Podľa § 37 ods. 2 v spojení s § 3 písm. h), i) a j) zákona EIA je totiž záverečné\nstanovisko záväzné aj pre vodoprávne povolenie vydané podľa § 23 ods. 1 písm. a) Vodného zákona. Aj\nvodoprávne povolenie podľa § 23 ods. 1 písm. a) Vodného zákona a aj súhlas na výrub drevín podľa §\n47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„ZoPaK“) treba totiž považovať za povolenie, na ktoré dopadá záväznosť rozhodnutí vydaných podľa\nzákona EIA, a to v zmysle dostatočne širokej definície povolenia podľa § 3 písm. j) zákona EIA i zásad a\nprincípov, na ktorých spočíva zákon EIA a samotné environmentálne právo, ktorými sú prevenčný princíp\na princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca zdôraznil, že podľa § 73 ods. 3 tretej vety Vodného zákona je\núčastníkom vodoprávneho konania podľa vodného zákona aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo\nprávnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z § 24 zákona EIA. Inými slovami, ak by MŽP rozhodlo\no posudzovaní Vážskej cyklodopravnej trasy podľa zákona EIA, mohli by o také konanie prejaviť záujem\nčlenovia dotknutej verejnosti a prihlásiť sa do neho.\n3) Žalobca sa žalobou opomenutého účastníka domáha ochrany vyššie uvedeného práva na prístup\nk správnemu konaniu vo veciach životného prostredia a tiež sa domáha toho, aby štátne orgány\nSlovenskej republiky skutočne konali podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika\nviazaná, podľa zákona a v jeho medziach.\n4) V súlade s § 179 ods. 1 SSP žalobca vychádzajúc z vyššie uvedeného uzavrel, že vodoprávne\npovolenie mu nebolo nikdy doručené tak, ako nebolo nikdy ani verejne oznámené začatie vodoprávneho\nkonania, hoci sa s ním malo konať ako s účastníkom administratívneho konania ako s členom verejnosti\npodľa čl. 2.4 a čl. 9.3 Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy SR a\nv spojení s § 14 ods. 1 Správneho poriadku a § 73 ods. 1 prvej vety Vodného zákona ústiaceho do\nvydania vodoprávneho povolenia, pričom od vydania vodoprávneho povolenia, t.j. odo dňa 06.12.2023,\nneuplynuli ku dňu podania správnej žaloby opomenutého účastníka viac ako tri roky. Z týchto dôvodov\nmá tak žalobca za to, že je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby a domáhať sa priznania\npostavenia účastníka vodoprávneho konania.\n\n5) Žalobca tvrdí, že žalovaný svojím postupom predchádzajúcim vydaniu vodoprávneho povolenia a tiež\nsamotným vodoprávnym povolením porušil nasledovné základné práva žalobcu:\na) základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 36 ods.\n1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD\nako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, základné\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej aj ako „Dohovor“) a právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa\nčl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej aj len „Charta“) tým, že žalovaný v rozpore\nso stabilizovanou judikatúrou ústavného súdu (napr. IV ÚS 77/02, IV.ÚS299/04, II. ÚS 78/05) vôbec\nnerozhodoval podľa relevantných právnych noriem. Takými relevantnými právnymi normami boli právne\nnormy obsiahnuté v týchto ustanoveniach:\n- čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 41 a čl. 4 ods. 4 Listiny v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 Správneho\nporiadku a § 73 ods. 1 prvou vetou Vodného zákona priznávajúcimi právo na priaznivé životné prostredie\nfyzickým osobám, vrátane žalobcu, pričom podstata a zmysel tohto práva musí nevyhnutne zahŕňať\naj procesné právo žalobcu domáhať sa jeho ochrany, vrátane ochrany drevín rastúcich na pobrežných\npozemkoch vodných tokov, vrátane Váhu a Varínky, keď rozsah toho procesného práva definuje, resp.\nrozširuje aj čl. 2 a čl. 9.3 Aarhuského dohovoru v spojení s § 2 Listiny;\n- čl. 44 ods. 1 a 5, čl. 51 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy takisto priznávajúcimi právo na priaznivé životné\nprostredie fyzickým osobám, vrátane žalobcu, pričom podstata a zmysle tohto práva musí nevyhnutne\nzahŕňať aj procesné právo domáhať sa jeho ochrany, vrátane ochrany drevín rastúcich na pobrežných\npozemkoch vodných tokov, vrátane Váhu a Varínky, pričom rozsah tohto procesného práva definuje,\nresp. rozširuje aj čl. 2 a čl. 9.3 Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 7 ods. 5 Ústavy;\n- čl. 2.3 písm. a), čl. 2.4 a čl. 9.3 Aarhuského dohovoru ukladajúcim slovenským štátnym orgánom,\nvrátane žalovaného, povinnosť umožniť účasť verejnosti, vrátane fyzických osôb (a teda aj žalobcu) za\núčelom napadnutia úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore\ns jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia, vrátane judikatúry Európskeho súdneho dvora\ninterpretujúceho obsah týchto ustanovení Aarhuského dohovoru;\n- zákaz diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy a čl. 3 ods. 1 Listiny vzťahujúci sa aj na uplatňovanie\nvyššie uvedeného hmotného i procesného práva na priaznivé životné prostredie vo vodoprávnom konaní\nvedúcom do vydania vodoprávneho povolenia, keď sa žiadateľ vodoprávneho konania ako účastník\nzúčastnil a žalovanému bolo postupom žalovaného toto právo ako opomenutému účastníkovi odopreté;\nb) základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny, základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a právo na účinný\nprostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty tým, že žalovaný odoprel žalobcovi\nprávo domáhať sa ochrany drevín rastúcich na pobrežných pozemkoch vodných tokov Váh a Varínka\npred ich výrubom v rámci vodoprávneho konania ukončeného vydaním vodoprávneho povolenia, keď\nochrana drevín rastúcich na pobrežných pozemkoch tvorí súčasť práva žalobcu na priaznivé životné\nprostredie podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 41 ods. 1 a čl. 4 ods. 4 Listiny a tiež podľa čl. 44 ods. 1 a 5,\nčl. 51 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy v spojení s ustanovením § 14 od. 1 Správneho poriadku a § 73 ods.\n1 prvou vetou Vodného zákona priznávajúcimi právo na priaznivé životné prostredie fyzickým osobám,\nvrátane žalobu domáhať sa jeho ochrany, vrátane ochrany drevín rastúcich na pobrežných pozemkoch\nvodných tokov, keď rozsah tohto procesného práva definuje, resp. rozširuje aj čl. 2.3 písm. a), čl. 2.4\na čl. 9.3 Aarhuského dohovoru v spojení s § 2 Listiny;\nc) základné právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 41 ods. 1 a čl. 4 ods.\n4 Listiny a podľa čl. 44 ods. 1 a 5, čl. 51 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy v spojení s ustanovením § 14 ods.\n1 Správneho poriadku a § 73 ods. 1 prvou vetou Vodného zákona, a to samostatne a aj v spojení so\nzákazom diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy a čl. 3 ods. 1 Listiny, a to samostatne a aj v spojení\nso základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, podľa čl. 36 ods. 1\nListiny, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru i čl. 37 a čl. 47 Charty tým, že žalovaný odoprel žalobcovi právo\ndomáhať sa (procesne a hmotnoprávne) ochrany drevín rastúcich na pobrežných pozemkoch F. a F. vo\nvodoprávnom konaní vedúcom do vydania vodoprávneho povolenia, a to samostatne aj v spojení s čl.\n2.3 písm. a), čl. 2.4 a čl. 9.3 Aarhuského dohovoru a\nd) právo prístupu žalobcu ako účastníka k vodoprávnemu konaniu ako kategórii správneho konania vo\nveciach životného prostredia podľa čl. 2.3 písm. a), čl. 2.4 a\nčl. 9.3 Aarhuského dohovoru v spojení\ns čl. 7 ods. 5 Ústavy tým, že žalovaný odoprel žalobcovi právo domáhať sa (procesne a hmotnoprávne)\nochrany drevín rastúcich na pobrežných pozemkoch F. a F. vo vodoprávnom konaní vedúcom do vydania\nvodoprávneho povolenia.\n\n6) Žalobca zdôraznil, že v súlade s § 18 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 2 Správneho poriadku bol\nžalovaný povinný identifikovať všetkých známych účastníkov správneho konania vo veci vydania\nvodoprávneho povolenia a týchto účastníkov správneho konania o začatí konania individuálne\nupovedomiť. Vodoprávne konanie ústiace do vydania vodoprávneho povolenia sa v zmysle § 73 ods.\n4 Vodného zákona týka veľkého počtu účastníkov, a to minimálne obyvateľov obce Nezbudská Lúčka,\nobce Varín, ako aj ďalších okolitých obcí. V súlade s § 73 ods. 4, resp. ods. 6 Vodného zákona tak\nbol žalovaný jednoznačne povinný upovedomiť účastníkov konania o začatí vodoprávneho konania a\nzároveň oznámiť pozvanie na ústne pojednávanie verejnou vyhláškou najmenej 30 dní pred ústnym\npojednávaním. Účastníkom tohto vodoprávneho konania bola pritom aj verejnosť, vrátane žalobcu,\nkeďže takouto verejnosťou mohla byť nielen „dotknutá verejnosť“ v zmysle jednej konkrétnej poznámky\npod čiarou 64a) uvedenej v § 73 ods. 3 Vodného zákona v spojení s § 24 zákona EIA, ale aj „verejnosť“\nv zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, tretej definície účastníka správneho konania v spojení s §\n73 ods. 1 prvou vetou Vodného zákona a v spojení s čl. 2.4 a čl. 9.3 Aarhuského dohovoru. Nič také\nvšak žalovaný neurobil a tak sa ani žalobca nemohol nijako o začatí príslušného správneho konania\ndozvedieť. Tým však porušil jednu zo základných zásad správneho konania, a to zásadu súčinnosti\nso všetkými účastníkmi správneho konania v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku a tým tiež aj\nzásadu materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 5 v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Týmto svojím\nnesprávnym a nezákonným postupom tak žalovaný odňal žalobcovi možnosť zúčastniť sa pôvodného\nsprávneho konania.\n7) V ďalšej časti správnej žaloby poukázal žalobca na aplikačnú prednosť Aarhuského dohovoru pred\nslovenskými právnymi predpismi, vrátane Vodného zákona, a túto aplikačnú prednosť nemôže ani\nžalovaný ako štátny orgán vylúčiť, keďže Slovenská republika túto prednosť uznala. Aarhuský dohovor\nbol publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 43/2006, pričom Národná rada Slovenskej republiky ho\nv doložke prednosti označila za medzinárodnú zmluvu, ktorá má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR\nprednosť pred zákonmi /Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2015, sp. zn.\n3\nSži 22/2014 (ďalej aj len „rozsudok sp.zn. 3 Sži 22/2014“/. Napriek tomu, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského\ndohovoru nie je priamo aplikovateľný a vyžaduje na svoju implementáciu vnútroštátne právne predpisy,\nnezbavuje to podľa vyjadrenia žalobcu slovenské štátne orgány, vrátane žalovaného, povinnosti priznať\ntomuto ustanoveniu Aarhuského dohovoru aplikačnú prednosť a v súlade s ním interpretovať a aplikovať\naktuálne platné a účinné relevantné slovenské právne predpisy (obsah práva na priaznivé životné\nprostredie podľa čl. 44 ods. 1 a ods. 5 v spojení s čl. 51 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy; obsah práva na\npriaznivé životné prostredie podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 41 ods. 1 a čl. 4 ods. 4 Listiny; obsah\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny, základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva na účinný\nprostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty; a tiež obsah procesného práva byť\núčastníkom vodoprávneho konania vedúceho do vydania vodoprávneho povolenia podľa § 14 ods. 1\nSprávneho poriadku v spojení s § 73 ods. 1 prvou vetou Vodného zákona. K tomu žalobca odkázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2015, sp. zn. 3 Sži 22/2014\n(str. 63 a\nnasl. Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 10/2015). Žalobca\npoukázal na to, že cieľom čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je umožniť zabezpečiť účinnú ochranu\nživotného prostredia. Tento cieľ Súdny dvor EÚ explicitne zmienil vo svojom rozsudku C-240/09, odsek\n46. Podstatou a cieľom druhého piliera Aarhuského dohovoru ako celku je zabezpečiť širokú účasť\nverejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia. Špecifický cieľ čl. 9.3 a cieľ\ndruhého piliera Aarhuského dohovoru však žalovaný podľa názoru žalobcu úplne ignoroval a aj preto\ndospel k vecne nesprávnym právnym záverom.\n8) Vo vzťahu k definícii „verejnosti“ na účely čl. 9.3 Aarhuského dohovoru žalobca poukázal na\nzásadný rozdiel v definícii „verejnosti“ a „zainteresovanej verejnosti“ podľa Aarhuského dohovoru.\nKým „verejnosť“ podľa čl. 2 ods. 4 Aarhuského dohovoru znamená jednu alebo viac fyzických osôb\nalebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia,\norganizácie alebo skupiny, „zainteresovaná verejnosť“ podľa čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru\nznamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa\nživotného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne\norganizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho\npráva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces. Čl. 9.3 Aarhuského dohovoru ukladá zmluvným\nstranám dohovoru povinnosť zabezpečiť, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo\nsúdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej\n\nmoci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Čl. 9.2 Aarhuského\ndohovoru ukladá zmluvným stranám dohovoru povinnosti vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti. Pojem\n„verejnosť“ je tak širším pojmom ako „zainteresovaná verejnosť“ , pričom je to práve čl. 9.3 Aarhuského\ndohovoru, ktorý aj slovenským štátnym orgánom ukladá povinnosť zabezpečiť takto široko pojatej\nverejnosti účasť v správnych a súdnych konaniach v oblasti životného prostredia. Z tohto rozdielu potom\ntiež nevyhnutne vyplýva ďalší dôležitý právny záver – slovenské štátne orgány majú zabezpečiť široký\nprístup verejnosti k týmto konaniam a nemajú im klásť v tomto smere prekážky ani ukladať splnenie\nakýchkoľvek dodatočných podmienok, ak Slovenská republika čl. 9.3 Aarhuského dohovoru zatiaľ\ndo slovenského práva, vrátane Vodného zákona neimplementovala. Žalobcovi tak svedčí postavenie\núčastníka vodoprávneho konania, a to aj ako fyzickej osobe, ktorá je členom verejnosti v zmysle čl. 2.4\nv spojení s čl. 9.3 Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 7 ods. 5 Ústavy SR.\n9) Čl. 9.3 Aarhuského dohovoru tak podľa názoru žalobcu treba aplikovať aj na vodoprávne konania\npodľa Vodného zákona. V súlade s § 14 ods. 1 Správneho poriadku, druhou i treťou definíciou účastníka\nsprávneho konania, v spojení s § 73 ods. 1 a ods. 3 Vodného zákona a v súlade s cieľmi uvedenými v čl. 9\nods. 3 v spojení s definíciou verejnosti podľa čl. 2.4 Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 7 ods. 5 Ústavy\nSR a tiež v spojení s čl. 44 ods. 1 Ústavy SR tak žalobcovi svedčí postavenie účastníka vodoprávneho\nkonania. Konkrétne, postavenie účastníka vodoprávneho konania, v tomto prípade správneho konania o\npovolení stínania a odstraňovania stromov a krovín z dôvodu výstavby Vážskej cyklotrasy, úseku Varín –\nNezbudská Lúčka podľa § 23 ods. 1 písm. a) Vodného zákona, prislúcha žalobcovi ako fyzickej osobe –\nčlenovi verejnosti, pretože jeho právo na priaznivé životné prostredie a jeho právom chránený záujem na\núčinnej ochrane životného prostredia ako obyvateľa okresu Martin, mesta Martin a zároveň ako chatára\nv chatovej osade Jánošíkovo nachádzajúcej sa v okrese Žilina, katastrálnom území G. B. môže byť\npriamo dotknuté:\na) vydaním rozhodnutia o povolení stínania a odstraňovania stromov a krovín Varín – Nezbudská Lúčka\nna pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a v katastrálnom území G. B., v širšom\nživotnom prostredí žalobcu, keď aj tieto pozemky bez akýchkoľvek pochybností tvoria životné prostredie\nžalobcu a tiež\nb) samotným odstránením drevín rastúcich na týchto pobrežných pozemkoch.\n\n10) Právny názor o účastníctve vo vodoprávnom konaní žalobca založil aj na názore vyslovenom\nÚstavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústavný súd“) v náleze z 13. januára 2011, č. k.\nII. ÚS 8 197/2010-52, podľa ktorého „základným kritériom pre posúdenie účastníctva je predovšetkým\ndopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia\nna základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej\nzmluvy“. V tejto súvislosti nemožno podľa názoru žalobcu opomenúť ani na nález Ústavného súdu č. k.\nI. ÚS 223/09-131 z 27. mája 2010, v ktorom ústavný súd o. i. uviedol, že „účinná starostlivosť o životné\nprostredie je ústavnou hodnotou (čl. 44 ods. 4 ústavy), o ktorú dbá štát. Subjektom práva na priaznivé\nživotné prostredie je každý (čl. 44 ods. 1 ústavy). Štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné\nprostredie všestranne, pričom základné formy tejto starostlivosti sú normotvorba (právny rámec ochrany)\na dozor orgánov štátnej správy pre životné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti životného\nprostredia. Prejavom významu požiadavky na účinnú ochranu a starostlivosť o životné prostredie\nje jej zakotvenie v normách najvyššej právnej sily. Okrem ústavy ide o množstvo medzinárodných\nzmlúv, ale aj komunitárne právo, ktoré otázkam spojeným s ochranou a tvorbou životného prostredia\nvenujú zvýšenú pozornosť. S ohľadom na to, že subjektom práva na priaznivé životné prostredie\nje podľa ústavy každý, Slovenská republika prijala viaceré právne záväzky smerom k zabezpečeniu\núčasti verejnosti na rozhodovacích procesoch orgánov verejnej správy vo sfére životného prostredia.\nV medzinárodnoprávnej rovine ide najmä o Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na\nrozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (publikovaný\npod č. 43/2006 Z. z.; ďalej len „Aarhuský dohovor“). V zákonnej rovine ide napr. o ZIPaKZ, do ktorého\nbola implementovaná Smernica Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania v znení\nsmernice 2003/35/ES, ako aj zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o EIA“).“\n\n11) Pre úplnosť žalobca ďalej uviedol, že definícia „životného prostredia“ podľa § 2 zákona č. 17/1992\nZb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a tiež podľa § 3 písm. a) zákona EIA je dostatočne\nširoká. Bez akýchkoľvek pochybností tak aj správne konania podľa Vodného zákona treba považovať za\nsprávne konania týkajúce sa životného prostredia v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Žalovaný\nje tak povinný aplikovať čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru aj na správne konanie podľa § 23 ods. 1 písm.\na) Vodného zákona a interpretovať § 14 ods. 1 Správneho poriadku tak, že navrhovateľovi práve vo\nsvetle a s prihliadnutím k cieľom uvedeným v čl. 9.3 Aarhuského dohovoru priznáva postavenie účastníka\nkonania v tomto konaní.\n12) Podľa čl. 44 ods. 1, 2 a 3 Ústavy SR má každý právo na priaznivé životné prostredie. Právo\nna priaznivé životné prostredie a s ním spojená ochrana nie je v zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy SR\nlen formálnou abstraktnou formuláciou, ale jeho konkrétnym obsahom je subjektívne hmotnoprávne\noprávnenie prislúchajúce fyzickým osobám. Jeho subjektu poskytuje nástroje zabezpečujúce mu\ntakú kvalitu životného prostredia umožňujúce mu nerušene žiť, a to z hľadiska osobného ako\naj spoločenského života, t.j. mal by mať právo na zdravé, priaznivé, vhodné, nerušené, dôstojné\nživotné prostredie, poskytujúce mu možnosti kvalitného bývania, dobrého životného pocitu, zdravých\npracovných podmienok a pod. (Rozsudok NS SR sp. zn. 7Sž 103/2003 zo dňa 19.02.2004).\n13) Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani\npoškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Z hľadiska čl. 20 ods. 3 Ústavy SR\nsa toto ustanovenie môže zdať nadbytočné, avšak ustanovenie čl. 44 ods. 3 má všeobecný význam.\nNezakladá povinnosť iba vo vzťahu k výkonu vlastníckeho práva. Ustanovuje povinnosť neohrozovať a\nnepoškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom\npri výkone každého základného práva a slobody. Vo vzťahu k životnému prostrediu Ústava SR\nformuláciou čl. 44 ods. 3 Ústavy SR rozširuje jeho ochranu aj do sféry prevencie tým, že zakazuje\nnielen poškodzovať životné prostredie, ale zakazuje životné prostredie aj ohrozovať. Uvedené zákazy\nsú zároveň komplementárnym vyjadrením povinnosti chrániť a zveľaďovať životné prostredie, ktorá je\nustanovená v čl. 44 ods. 2 Ústavy SR (Nález ústavného súdu PL ÚS 22/06 zo dna 01.10.2008).\n14) V kontexte vyššie uvedeného žalobca zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pristupuje\nk životnému prostrediu ako ku komplexnej a právne nedeliteľnej veci verejne užívateľnej každým\njednotlivcom bez možnosti vylúčenia z jeho benefícií, pričom na subjektívne právo jednotlivca na\npriaznivé životné prostredie nie je možné nazerať inak, ako na snahu ľudstva zachovať priaznivý stav\nživotného prostredia pre nasledujúce pokolenia (obdobne rozsudok sp. zn. 1Sžo-KS 194/2004). Presne\no uvedené sa svojou účasťou žalobca podľa svojho presvedčenia snaží a presne na tento účel aj účasť\ndotknutej verejnosti podľa čl. 9.3 Aarhuského dohovoru slúži – aby sa tí, ktorých sa daný projekt, daná\nčinnosť, bezprostredne týka, a určite sa výrub tohto značného počtu drevín na predmetných pozemkoch\ndotýka všetkých obyvateľov Nezbudskej Lúčky i Varína, pretože zásadným spôsobom ovplyvní životy\na životy ďalších generácií ľudí žijúcich v tomto území, mohli aj účinne rozhodovania o tomto území\nzúčastňovať a svojou účasťou sa vynasnažiť o zachovanie prírodného dedičstva pre budúce generácie.\n15) Keďže tretiu definíciu účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku treba v\nzmysle vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n27. júna 2013, sp. zn.\n5Sžp/21/2012 vykladať dostatočne široko, nemusí žiadna konkrétna fyzická osoba, ktorá sa prihlási do\nsprávneho konania týkajúceho sa životného prostredia, vrátane vodoprávneho konania, preukazovať,\nako konkrétne môže byť jeho právo na priaznivé životné prostredie vodoprávnym rozhodnutím priamo\ndotknuté. Napriek tomu, nad rámec svojich zákonných povinností, ako žalobca uviedol už vyššie a\nuvádza aj na tomto mieste, že jeho životné prostredie bezpochyby tvorí aj územie, na ktorom by majú\nbyť stromy a kroviny vyrúbané.\n16) Samotné právoplatné vodoprávne povolenie ako aj plánovaná realizácia výrubu stromov a krov\nna pobrežných pozemkoch rieky Váh i riečky Varínka na tomto konkrétnom území spôsobia ujmu\nna životnom prostredí a určite tak žalobcovo právo na priaznivé životné prostredie priamo negatívne\novplyvnia.\n17) V závere podanej správnej žaloby žalobca vyjadril názor, že všetky metódy výkladu, ktoré poskytol\nvedú k jednoznačnému záveru, že súd mu môže priznať postavenie účastníka vodoprávneho konania.\nAk aj napriek argumentom žalobcu súd dospeje k predbežnému právnemu názoru, že priznanie\n\npostavenie účastníka vodoprávneho konania je u žalobcu vylúčené, nemal by vzhľadom na právne\ndôsledky takéhoto jeho výkladu aj pre budúce prípady rozhodnúť bez toho, aby s týmto jeho výkladom\nzároveň (ne)súhlasil aj Súdny dvor Európskej únie. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby správny\nsúd podľa\n§ 100 ods. 1 písm. c) SSP podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a predložil\nnasledujúce prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie týkajúce sa výkladu právnych noriem\neurópskeho práva:\n1. Je potrebné čl. 9.3 v spojení s čl. 2.3 písm. a) a čl. 2.4 Aarhuského dohovoru vykladať v tom\nzmysle, že sa vzťahuje aj na také správne konanie zmluvnej strany, v ktorom príslušný správny orgán\nzmluvnej strany rozhoduje o povolení stínať a odstraňovať stromy a krovy v korytách vodných tokov, na\npobrežných pozemkoch a v inundačných územiach (ďalej „vodoprávne konanie“)?\n2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, je potrebné povinnosť zmluvnej strany podľa čl. 9.3 Aarhuského\ndohovoru (t.j. povinnosť zabezpečiť prístup fyzických osôb ako členov verejnosti k správnemu alebo\nsúdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej\nmoci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia vykladať v tom zmysle,\nže sa vzťahuje aj na súdne konanie, v ktorom sa fyzická osoba ako člen verejnosti domáha svojho práva\nbyť účastníkom vodoprávneho konania ako príslušného vnútroštátneho správneho konania zmluvnej\nstrany vo veci životného prostredia?\n3. Ak je odpoveď na prvú i druhú otázku kladná, je potrebné povinnosť zmluvnej strany podľa čl. 9.3.\nAarhuského dohovoru vykladať v tom zmysle, že od zmluvnej strany vyžaduje, aby zabezpečila účasť\nfyzickej osoby ako člena verejnosti vo vodoprávnom konaní ako príslušnom správnom konaní zmluvnej\nstrany vo veci životného prostredia prostredníctvom správnej žaloby aj vtedy, ak táto zmluvná strana čl.\n9.3 Aarhuského dohovoru ešte neimplementovala do svojho vnútroštátneho práva?\n4. Ak je odpoveď na tretiu otázku kladná, je potrebné povinnosť zmluvnej strany podľa čl. 9.3 Aarhuského\ndohovoru vykladať v tom zmysle, že od zmluvnej strany v prípade neimplementácie čl. 9.3 Aarhuského\ndohovoru do jej vnútroštátneho práva vyžaduje, aby výkladom svojich vnútroštátnych predpisov, vrátane\nústavných právnych noriem, zabezpečila čo najširšiu účasť fyzických osôb ako členov verejnosti vo\nvodoprávnom konaní ako príslušnom správnom konaní zmluvnej strany vo veci životného prostredia?\n5. Ak je odpoveď na tretiu otázku kladná, je potrebné povinnosť zmluvnej strany podľa čl. 9.3 Aarhuského\ndohovoru vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na súdne konanie, v ktorom sa fyzická osoba ako\nčlen verejnosti domáha svojho práva byť účastníkom vodoprávneho konania ako príslušného správneho\nkonania zmluvnej strany vo veci životného prostredia aj vtedy, ak podľa vnútroštátnych právnych\npredpisov tejto zmluvnej strany príslušný správny orgán oznamuje účastníkom začatie vodoprávneho\nkonania verejnou vyhláškou a príslušné správne rozhodnutie – vodoprávne povolenie – vydané v tomto\nvodoprávnom konaní by bolo (je) doručované aj tejto fyzickej osobe ako členovi verejnosti verejnou\nvyhláškou, t.j. nie individuálne?\n18) Žalobca je toho presvedčenia, že ním vyššie navrhované otázky sú relevantné pre rozhodovanie\nsprávneho súdu o tejto správnej žalobe opomenutého účastníka.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe – duplika žalovaného\n19) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20.12.2024 v prvom rade dal do pozornosti\nsprávnemu súdu, že na Krajskom súde v Žiline už prebehlo podobné konanie o správnej žalobe\nopomenutého účastníka, kde bol žalobcom žalobca z teraz súdeného prípadu. Išlo o konanie vedené\npod sp. zn. 31S/48/2020. Toto konanie sa týkalo iného úseku cyklotrasy a rozdiel oproti teraz súdenému\nprípadu bol v tom, že žalobca tvrdil, že bol opomenutým účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na\nživotné prostredie podľa zákona EIA, o ktoré však spôsobom ustanoveným zákonom záujem neprejavil.\nAj z tohto konania a vyjadrení žalobcu, v spojení s teraz súdeným konaním, je zrejmé, že tým primárnym\nzáujmom žalobcu nie je záujem na ochrane životného prostredia, ale žalobca chce zmariť výstavbu\nVážskej cyklotrasy ako takej. Krajský súd v Žiline odmietol správnu žalobu opomenutého účastníka,\nsprávnosť čoho potvrdil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (sp. zn. 7Svk/7/2021). Žalobca\nnásledne podal ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol (sp. zn. IV. ÚS\n6/2024). Krajský súd v Žiline tiež zamietol návrh na priznanie odkladného účinku, voči čomu žalobca\npodal ústavnú sťažnosť, ktorú ústavný súd odmietol (III. ÚS 71/2021) s tým, že v konaní vedenom\nKrajským súdom v Žiline sa žalobca snažil presvedčiť o tom, že je účastníkom konania poukazovaním\nna prvú a druhú definíciu účastníctva podľa § 14 Správneho poriadku s prepájaním na odkazy článkov\nAarhuského dohovoru. V teraz súdenom prípade sa žalobca snaží argumentovať tým, že bola splnená\n\ntretia definícia účastníctva podľa § 14 Správneho poriadku a tiež používa rozsiahlu argumentáciu s\npoukazom na články Aarhuského dohovoru.\n20) Žalovaný považuje správnu žalobu opomenutého účastníka za nedôvodnú, majúc za to, že žalobca\nnebol účastníkom vodoprávneho konania č. OU-ZA-OSZP3-2023/058164-003, ani podľa Vodného\nzákona, ani podľa Správneho poriadku, ani podľa zákona EIA, a ani podľa Aarhuského dohovoru.\n21) Z ustanovenia § 179 ods. 1 Správneho súdneho poriadku podľa vyjadrenia žalobcu nesporne\nvyplýva, že účelom správnej žaloby opomenutého účastníka má byť len zabezpečenie doručenia\nnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy jeho osobe. Cieľom doručenia je, aby mal opomenutý\núčastník možnosť oboznámiť s obsahom napadnutého rozhodnutia a následne podať opravný\nprostriedok. Tomu zodpovedá aj príslušná časť dôvodovej správy k správnemu súdnemu poriadku.\nV dôvodovej správe k § 179 Správneho súdneho poriadku je vysvetlené, že: „Nanovo sa upravuje\na precizuje správna žaloba opomenutého účastníka. Keďže správny súd nie je v zásade súdom\n„skutkovým\", je základným predpokladom úspechu v konaní pred ním podanie náležite odôvodnenej\nsprávnej žaloby. Takúto žalobu pritom môže objektívne podať len taký účastník, ktorý mal možnosť sa\noboznámiť s obsahom ním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Vymedzenie\nžalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a\nich zmena je časovo striktne limitovaná (§ 62, § 183 ). Z tejto axiómy vychádza aj navrhovaná zákonná\núprava.“\n22) Žalobca tvrdí, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené, čo však podľa vyjadrenia žalovaného\nnie je pravda. V správnej žalobe opomenutého účastníka žalobca uviedol, že mu napadnuté rozhodnutie\nbolo doručené dňa 21.02.2024, keď mu ho žalovaný poskytol elektronicky v súlade s Infozákonom.\nŽalobca tak bol oboznámený s obsahom napadnutého rozhodnutia a obsah poznal, a mohol podať\nodvolanie proti rozhodnutiu, ak sa domnieval, že je nezákonné. Žalovaný však riadny opravný\nprostriedok (odvolanie) nepodal a podal rovno mimoriadny opravný prostriedok (návrh na obnovu\nkonania). Práve v odvolaní mohol žalobca namietať nielen to, že bol opomenutým účastníkom, ale aj to,\nže považuje vodoprávne povolenie za nezákonné a z akých dôvodov. Následne po prípadnom zamietnutí\nodvolania mohol žalobca podať všeobecnú správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a\nžiadať priznanie odkladného účinku takejto žalobe. Žalovaný návrh na obnovu konania zamietol.\n23) Žalobca v správnej žalobe opomenutého účastníka uviedol, že je jednoznačné, že vodoprávne\npovolenie vydal žalovaný z dôvodu líniovej stavby cyklotrasy Varín – Nezbudská Lúčka a bol tak\npovinný oznámenie o začatí vodoprávneho konania ústiaceho do vydania vodoprávneho povolenia\noznámiť verejnou vyhláškou, čo však neurobil, pritom odkazoval na § 73 ods. 4 Vodného zákona (pozn.\nžalovaného: správny odkaz mal byť na § 73 ods. 6 Vodného zákona) podľa ktorého: „Orgán štátnej\nvodnej správy v konaní, ktoré sa týka líniovej stavby, zvlášť rozsiahlej stavby alebo stavby s počtom\núčastníkov nad 50, upovedomí účastníkov konania o začatí vodoprávneho konania. Pozvanie na ústne\npojednávanie oznámi verejnou vyhláškou najmenej 30 dní pred ústnym pojednávaním. Orgán štátnej\nvodnej správy upozorni, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní,\nsa neprihliadne.“ Z textácie uvedeného zákonného ustanovenia je podľa vyjadrenia žalovaného zrejmé,\nže sa aplikuje v konaní, ktoré sa týka líniovej stavby, zvlášť rozsiahlej stavby alebo stavby s počtom\núčastníkom nad 50. Vodoprávne konanie, ktorého výsledkom je vodoprávne povolenie žalovaného\ntakýmto konaním nebolo. Konanie sa priamo netýkalo líniovej stavby a o líniovú stavbu v konaní nešlo.\nPredmetom vodoprávneho konania bolo povolenie na stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách\nvodných tokov, na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach. Ustanovenie § 73 ods. 6 Vodného\nzákona by sa aplikovalo napríklad na konania o povoleniach na výstavbu vodovodov, kanalizácií, hrádzí\na iných líniových stavieb, ktorých výstavba priamo súvisí s vodohospodárskymi pomermi. Tiež sa\nustanovenie § 73 ods. 6 Vodného zákona neaplikovalo, keďže je zrejmé, že zverejňovanie verejnou\nvyhláškou sa týka prípadov veľkého počtu účastníkov konania. V danom prípade bol počet účastníkov\nkonania nízky (žiadateľ, správca vodného toku) a zároveň okruh účastníkov bol v súlade s § 73\nods. 3 Vodného zákona zistený ako úplný a v danom prípade bolo objektívne vylúčené, že by vôbec\nexistoval ďalší účastník. Pre úplnosť žalovaný tiež poukázal na to, že podľa ustanovenia§ 73 ods. 6\nVodného zákona, orgán štátnej vodnej správy má verejnou vyhláškou oznamovať len pozvanie na ústne\npojednávanie a nie oznamovať začatie vodoprávneho konania. Tiež žalovaný podotkol, že je sporné,\nči vôbec cyklotrasa alebo cyklochodník je líniovou stavbou vo všeobecnosti. Pojem líniová stavba je\ndefinovaný v § 139 ods. 3 Stavebného zákona, ktorý pojem cyklotrasa či cyklochodník neobsahuje.\n\n24) V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že pri určení účastníctva vodoprávneho\nkonania je potrebné postupovať výlučne podľa Vodné zákona, ktorý úplne presne definuje kto je\núčastníkom konania. Správny poriadok ako subsidiárny zákon sa pre účastníctvo vo vodoprávnom\nkonaní neuplatní. Vychádzajúc z derogačného pravidla „lex specialis derogat legi generali“, na\nposúdenie účastníctva vo vodoprávnom konaní je potrebné postupovať podľa § 73 ods. 3 Vodného\nzákona, ktorý je vo vodoprávnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu\no správnom konaní (Správnemu poriadku). Dokonca odhliadnuc od tohto všeobecného pravidla, v\ndanom prípade je otázka aplikácie príslušných právnych predpisov výslovne zodpovedaná v § 73 ods. 1\nVodného zákona, podľa ktorého ak vodný zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto\nzákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé,\nže na konanie vedené podľa Vodného zákona sa použijú pravidlá ustanovené Správnym poriadkom len\nvtedy, ak sám Vodný zákon neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Vzhľadom na to,\nže Vodný zákon výslovne pomenúva účastníkov vodoprávneho konania, je preto v danej veci vylúčená\naplikácia ustanovenia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov\nsprávneho konania, a aplikuje sa výlučne ustanovenie § 73 ods. 3 Vodného zákona. Podľa § 73 ods.\n3 posledná veta Vodného zákona, účastníkom konania je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo\nprávnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom odkaz 64a) odkazuje na\n§ 24 zákona EIA. Podľa § 24 zákona EIA platnom v rozhodnom čase „Dotknutá verejnosť má postavenie\núčastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní\nk navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej\núčasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky\npodané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v\npovoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,\nktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku\n4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.“ Z prvej vety § 24 zákona EIA vyplýva, že účastníkom\nnásledných povoľovacích konaní k navrhovanej činnosti (tzn. napr. územné konanie, stavebné konanie,\nkonanie o výrube...) je tá dotknutá verejnosť, ktorá mala postavenie účastníka v konaniach uvedených\nv tretej časti zákona EIA, ak na nich prejavila záujem podľa ods. 3 alebo ods. 4. Predpokladom vzniku\núčastníctva je, že takéto konanie podľa zákona EIA začalo a existovalo. V danom prípade cyklotrasy\nVarín – Nezbudská Lúčka, Žilinský samosprávny kraj požiadal Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o\nživotné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia na úseku EIA ako\norgán príslušný na posudzovanie vplyvov na životné prostredie o stanovisko, či navrhovaná činnosť –\ncyklotrasa Varín – Nezbudská Lúčka bude predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa\nzákona EIA. Tento príslušný orgán predložil stanovisko, že v zmysle § 18 zákona EIA nie je navrhovaná\nčinnosť (cyklotrasa Varín – Nezbudská Lúčka) zaradená do prílohy č. 8 zákona EIA, takže nespĺňa\ntento projekt kritériá podľa § 18 a prílohy č. 8 uvedeného zákona a nie je predmetom posudzovania. Ak\nneexistovalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nemohlo vzniknúť ani účastníctvo\ndotknutej verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a logicky ani v následných\npovoľovacích konaniach, vrátane vodoprávneho konania.\n25) Žalobca podal na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podnet, ktorým sa domáhal,\naby sa určilo, že úsek Vážskej cyklotrasy Varín – Nezbudská Lúčka podlieha posúdeniu podľa zákona\nEIA a tiež že všetky v budúcnosti navrhované úseky Vážskej cyklotrasy budú podliehať posúdeniu\nvplyvov na životné prostredie. Ministerstvo, sekcia posudzovania vplyvov na životné prostredie, odbor\nposudzovania vplyvov na životné prostredie rozhodla, že sa navrhovaná činnosť Vážska cyklodopravná\ntrasa, úsek Varín – Nezbudská Lúčka nebude posudzovať podľa zákona EIA. Ministerstvo si pre\nrozhodnutie zabezpečilo stanoviská všetkých orgánov verejnej správy, do pôsobnosti ktorých patrí\nhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žiadny z týchto orgánov verejnej správy\nnepožadoval, aby bolo vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a ani v stanoviskách\nneuviedli také závažné skutočnosti, pre ktoré by malo ministerstvo rozhodnúť inak ako rozhodlo.\n26) Žalobca v správnej žalobe opomenutého účastníka tvrdí, že: „Účastníkom tohto vodoprávneho\nkonania bola pritom aj verejnosť, vrátane žalobcu, keďže takouto verejnosťou mohla byť nielen „dotknutá\nverejnosť“ v zmysle jednej konkrétnej poznámky pod čiarou 64a) uvedenej v § 73 ods. 3 Vodného\nzákona v spojení s § 24 zákona EIA, ale aj „verejnosť“ v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku,\ntretej definície účastníka správneho konania v spojení s § 73 ods. 1 prvou vetou Vodného zákona a v\n\nspojení s čl. 2. 4 a čl. 9. 3 Aarhuského dohovoru.“ Žalovaný poukázal na to, že žalobca nebol dotknutá\nverejnosť, pretože takýto status by mu vznikol len v prípade, ak by príslušné konanie podľa zákona EIA\nexistovalo, čo neexistovalo. Žalobca nie je ani verejnosťou v zmysle účastníka konania podľa § 14 ods. 1\nSprávneho poriadku, tretia definícia. Ustanovenie\n§ 14 ods. 1 Správneho poriadku sa na účastníctvo\nvo vodoprávnom konaní neuplatní. Žalobca nie je účastníkom konania ani v zmysle čl. 2.4 a čl. 9.3\nAarhuského dohovoru a nie je účastníkom konaní ani v spojení týchto všetkých predpisov a ustanovení.\nTvrdenie žalobcu, že je (opomenutým) účastníkom vodoprávneho konania, a to v súlade s čl. 9.3 a čl.\n2.4 Aarhuského dohovoru v spojení s § 14 ods. l Správneho poriadku a v spojení s § 73 ods. 1 a tiež\nods. 3 Vodného zákona teda neobstojí. Pokiaľ ide o Aarhuský dohovor, považoval žalovaný za potrebné\nuviesť nasledovné. Dohovor pozostáva z troch základných pilierov:\na) Prvý pilier Aarhuského dohovoru deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom\nprostredí.\nb) Druhý pilier Aarhuského dohovoru je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese.\nc) Tretí pilier Aarhuského dohovoru sa týka prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného\nprostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť\nspravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi (napr. súdmi).\n27) Samotná skutočnosť, že slovenský právny poriadok ustanovením § 179 SSP umožnil žalobcovi ako\ndomnele opomenutému účastníkovi domáhať sa svojich práv na doručenie vodoprávneho povolenia,\nak príslušný súd ustáli jeho status opomenutého účastníka a potom celý Správny súdny poriadok mu\numožní podať príslušnú správnu žalobu je právne a eticky nekorektné hovoriť o porušení Aarhuského\ndohovoru. Aj Aarhuský dohovor rešpektuje suverenitu národného štátu. Dohovor nezasahuje do\nnárodnej legislatívy ako takej. Bude vecou posúdenia príslušných autorít, či postup orgánov bol\nzákonný a či výklad jednotlivých právnych inštitútov a aplikácia predpisov v konkrétnom prípade boli v\nsúlade so záväzkami Slovenskej republiky ako signatára dohovoru. Žalovaný zdôraznil, že vodoprávne\nrozhodnutie nie je v rozpore s článkom 2.4 Aarhuského dohovoru, ako sa to snaží podsúvať žalobca.\nPredmetný článok len definuje pre účely dohovoru verejnosť. To, či a kedy a za akých podmienok je\nverejnosť tzv. dotknutou verejnosťou, v ktorom konkrétnom prípade je dotknutá verejnosť účastníkom\ntoho ktorého konania, je záležitosťou vnútroštátnej úpravy. Všeobecný predpis verejného práva (Správny\nporiadok) o účastníctve v konaní je podľa názoru žalovaného možné aplikovať iba v prípade, ak\nv osobitných právnych predpisoch nie je status účastníctva pre určitý druh správneho konanie špeciálne\nzákonodarcom upravený. Žalovaný zdôraznil, že status účastníctva je v prejednávanej veci upravený\nvo Vodnom zákone. V z mysle § 73 ods. 3 poslednej vety, je účastníkom vodoprávneho konania aj\nfyzická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Zároveň odkazuje (odkaz 64a)\nna § 24 zákona EIA. Teda nie na celý zákon EIA, ale len na jeho konkrétne ustanovenie. Podľa § 24\nods. 2 zákona EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa ods. 3 alebo 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva\nz osobitného predpisu. V prejednávanej veci žalovaný v kontexte vyššie uvedeného poukázal na to,\nže príslušný orgán rozhodol, že sa posudzovanie podľa zákona EIA nebude robiť. Preto (opomenutý)\núčastník nie je účastníkom predmetného vodoprávneho konania podľa § 73 ods. 3 poslednej vety\nVodného zákona. Zákon o správnom konaní je všeobecnou normou verejného práva, ktorá v § 14\nupravuje status účastníka správneho konania. Tento všeobecný predpis verejného práva o účastníctve\nv konaní, je možno aplikovať iba v prípade, ak v osobitných právnych predpisoch nie je status účastníctva\npre určitý druh správneho konania špeciálne zákonodarcom upravený. Pri opačnom výklade by sa\nnegoval účinok špeciálneho právneho predpisu, ktorým je Vodný zákon a ktorý má prioritu a prednosť\npred úpravou všeobecnou, ktorá sa použije iba v prípade, ak špeciálny – osobitný zákon takúto úpravu\nnemá. Pri ponímaní a výklade účastníctva tak, ako uviedol žalobca, by potom v konečnom dôsledku\nnebolo potrebné osobitne upravovať okruh účastníkov konkrétneho správneho konania (v osobitnom\npredpise), pretože existuje všeobecný predpis, ktorý účastníctvo upravuje, ktorým je Správny poriadok\na poprel by sa akýkoľvek špeciálny – osobitný účinok právnej úpravy.\n28) K argumentácii žalobcu, pokiaľ ide o odkazy na Aarhuský žalovaný odkázal na právny názor\nNajvyššieho súdu SR, pokiaľ ide o účel prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese týkajúcom sa životného prostredia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Sžo/89/2015, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení\na zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto\n\ndohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti\nživotného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej\nvecnej rovine vzhľadom k cieľu (viď rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28.\napríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2020 z 27. januára 2011).\n29) Na základe vyššie uvedených argumentov žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu\nopomenutého účastníka odmietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\nPrávny rámec\n30) Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba ako „SSP“), ak\nsprávnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu\nverejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať\n(ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené,\nuznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci\nvydané rozhodnutie alebo opatrenie.\n31) Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne\nneoprávnenou osobou.\n32) Podľa§ 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba\nako „Vodný zákon“), povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na vysádzanie, stínanie a\nodstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov (ďalej len „koryto“), na pobrežných pozemkoch\na v inundačných územiach.\n33) Podľa § 73 ods. 3 Vodného zákona, účastníkom vodoprávneho konania vo veci povolenia týkajúceho\nsa povrchových vôd, podzemných vôd alebo pobrežných pozemkov vodného toku je vždy aj správca\nvodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. e) a f) je\nlen žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku alebo pobrežných pozemkov, aj správca vodného toku.\nÚčastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo\nprávnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (§ 24 zákona č. 24/2006 Z.z. v\nznení neskorších predpisov).\n34) Podľa § 73 ods. 6 Vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy v konaní, ktoré sa týka líniovej\nstavby, zvlášť rozsiahlej stavby alebo stavby s počtom účastníkov nad 50, upovedomí účastníkov\nkonania o začatí vodoprávneho konania. Pozvanie na ústne pojednávanie oznámi verejnou vyhláškou\nnajmenej 30 dní pred ústnym pojednávaním. Orgán štátnej vodnej správy upozorní, že na námietky,\nktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, sa neprihliadne.\n35) Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení\nneskorších predpisov (ďalej iba ako „zákon EIA“) v znení účinnom do 31.03.2024, dotknutá verejnosť\nmá postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v\npovoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo\nodseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu (§ 14 zákona č. 71/1967 Zb.\nSprávny poriadok). Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa tretej\nčasti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k\nnavrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem\nna navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\npriamo dotknuté.\n36) Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA v znení účinnom do 31.03.2024, verejnosť prejaví záujem na\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním\na) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,\nb) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30\nods. 8,\n\nc) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,\nd) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.\n37) Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA v znení účinnom do 31.03.2024, verejnosť má právo podať\nodvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa\ntohto zákona (ďalej len \"rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní\"), alebo proti záverečnému stanovisku\naj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska\nalebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty\ndeň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného\nstanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem\nna navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.\n38) Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba\nako „Správny poriadok“), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu\nbyť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo\nsvojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,\nkým sa preukáže opak.\n39) Podľa čl. 2 ods. 4 Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia publikovaného v Zbierke\nzákonov pod č. 43/2006 Z. z. (ďalej iba ako „Aarhuský dohovor“), „verejnosť“ znamená jednu alebo viac\nfyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou\nich združenia, organizácie alebo skupiny.\n40) Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania\nuvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej\nvnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,\nktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n41) Podľa ustanovenia § 179 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom\nadministratívneho konania malo konať, správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od\nvydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky\nsplnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi\nvo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.\n42) Na základe uvedeného správny súd pristúpil ku skúmaniu splnenia základných podmienok žaloby\nopomenutého účastníka konania, a to:\n- správnosti tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu malo byť rozhodnutie orgánu verejnej správy doručené,\npretože mu svedčil status účastníka konania, ktoré vyústilo do vydania daného rozhodnutia (t.j. či\nžalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka)\n- skutočnosti, že od vydania daného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.\n43) Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalovaný na základe rozhodnutia č.\nOU-ZA-OSZP3-2023/058164-003 zo dňa 06.12.2023 (vodoprávneho povolenie), ako príslušný orgán\nštátnej starostlivosti o životné prostredie podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe\nstarostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ako príslušný orgán štátnej\nvodnej správy podľa § 61 písm. a) v súlade s § 73 Vodného zákona a podľa § 46 Správneho poriadku\nna základe žiadosti o výsledku vykonaného vodoprávneho konania vydal pre Žilinský samosprávny\nkraj povolenie na niektoré činnosti podľa § 23 ods. 1 písm. a) Vodného zákona – povolenie, ktoré\nje potrebné na stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov, na pobrežných\npozemkoch a v inundačných územiach, a to v rozsahu bližšie špecifikovanom v predmetnom rozhodnutí.\nZároveň určil podmienky na odstránenie drevín, ako i to, že výrub drevín bude realizovaný od\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 29.02.2024 a následne od 01.10.2024 do 28.02.2025, t.j.\n\nmimo vegetačného obdobia z dôvodu ochrany vtáctva. Taktiež bola určená náhradná výsadba drevín\nv počte 194 ks, realizovaná v k. ú. F. v zmysle dokumentácie náhradnej výsadby drevín Vážskej\ncyklotrasy v úseku Varín – Nezbudská Lúčka a Nezbudská Lúčka – Lipovec, vypracovanej spoločnosťou\nPoa s. r. o., so sídlom Severná 19, 974 01 Banská Bystrica. Žalobca sa dozvedel o existencii\npredmetného rozhodnutia dňa 21.02.2024, na základe odpovede na žiadosť o poskytnutie informácie\npodľa Infozákona. Správny súd žalobu opomenutého účastníka prejedal bez nariadenia pojednávania,\nkeďže po preskúmaní administratívneho spisu, žalobcom podanej žaloby a vyjadrenia žalovaného\nnevzhliadol dôvod na jej prejednanie na súdnom pojednávaní, keďže to povaha veci nevyžadovala.\n44) Žalobca podal správnu žalobu opomenutého účastníka konania na správny súd dňa 02.10.2024,\na preto možno skonštatovať, že od vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. odo dňa 06.12.2023) v čase\npodania žaloby neuplynuli viac ako tri roky, teda lehota na podanie žaloby opomenutého účastníka podľa\n§ 179 ods. 1 SSP bola splnená.\n45) V prejednávanej veci je sporná prvá podmienka pre oprávnenosť žaloby opomenutého účastníka\nkonania, a to status žalobcu ako účastníka administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie\nrozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2023/058164-003 zo dňa 06.12.2023. Žalobca sa žalobou\nopomenutého účastníka konania domáha doručenia vyššie uvedeného rozhodnutia, majúc za to, že\nje na mieste postup podľa § 179 ods. 1 SSP. Žalobca sa v prvom rade domnieva, že vodoprávne\npovolenie sa týka líniovej stavby cyklotrasy a preto bol žalovaný povinný oznámenie o začatí tohto\nvodoprávneho konania oznámiť verejnou vyhláškou čo podľa žalobcu neurobil. Žalobca je toho názoru,\nže ako člen verejnosti má právo na prístup ako účastník konania aj k vodoprávnemu konaniu a je\noprávnený napadnúť úkony orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore so slovenským vnútroštátnym\nprávom v oblasti životného prostredia.\n46) Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že obdobné konanie o správnej žalobe opomenutého\núčastníka viedol žalobca proti žalovanému už pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. ZA-31S/48/2020.\nIšlo o iný úsek cyklotrasy, pričom žalobca tvrdil, že bol opomenutým účastníkom konania o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vydané pod sp. zn. ZA-31S/48/2020,\nktorým bola žaloba žalobcu odmietnutá bolo potvrdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej\nrepubliky v konaní sp. zn. 7Svk/7/2021 a následne aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní\nsp. zn. IV. ÚS 6/2024. V uvedenom konaní sa žalobca domáhal priznania postavenia účastníka konania\npodľa I. a II. definície účastníka v zmysle § 14 Správneho poriadku.\n47) V prejednávanej veci sa žalobca domáha priznania postavenia účastníka konania podľa III. definície\núčastníka konania v zmysle § 14 Správneho poriadku. Žalobca tvrdí, že sa ho projekt cyklotrasy\nbezprostredne týka, preto je nevyhnutné vykladať tretiu definíciu účastníctva konania dostatočne široko\na nie je nutné, aby sa konkrétna fyzická osoba musela prihlasovať do správneho konania týkajúceho sa\nživotného prostredia a preukazovať ako konkrétne môže byť jej právo na životné prostredie vodoprávnym\npovolením priamo dotknuté.\n48) V kontexte uvedeného správny súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že okruh účastníkov konania\nje správny orgán povinný zisťovať primárne na začiatku správneho konania, ale v priebehu celého\nkonania až do právoplatného ukončenia je povinný skúmať, či nie je účastníkom konania aj iná osoba,\ns ktorou sa doposiaľ ako s účastníkom nekonalo a konať sa malo. Ak správny orgán zistí, že do konania\nmá byť pribratý aj ďalší účastník, bez zbytočného odkladu mu túto skutočnosť oznámi, upovedomí ho\no predmete konania a o jeho procesných právach a povinnostiach. Ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho\nporiadku poskytuje tri vymedzenia účastníka konania na základe troch rôznych kritérií, resp. princípov:\na) striktný individualizačný princíp – účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sa má konať\nb) princíp legitímnej ochrany– účastníkom konania je ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté\nc) temporálna prezumcia účastníctva – účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím\nvo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý, a to až do času, kým\nsa preukáže opak.\n49) Účastníkom správneho konania je teda vždy ten, o koho právach a právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach sa má konať (navrhovateľ, žiadateľ, a pod.). Tejto osobe vyplýva status účastníka\n\npriamo zo Správneho poriadku a nemôže jej byť za žiadnych okolností odňatý. V zmysle princípu\nlegitímnej ochrany je účastníkom konania aj ten, koho práva, právom chránené záujmy a povinnosti\nmôžu byť správnym konaním priamo dotknuté. Tieto osoby sú účastníkom konania nie z titulu, že podali\nnávrh na začatie správneho konania, ale z dôvodu, že návrh podaný niekým iným môže mať priamy\nvplyv aj na ich právne postavenie. Uvedeným osobám sa status účastníka konania nemôže odňať. Na\nvznik účastníctva stačí aj „možnosť“ zásahu do záujmov týchto osôb. Temporálna prezumcia účastníctva\nvychádza zo zásady preventívnej ochrany práva a právom chránených záujmov fyzických a právnických\nosôb, ktorá má podklad v ústavnom práve na spravodlivý proces. Správny poriadok totiž postavenie\núčastníka priznáva aj osobám, ktoré „len“ tvrdia, že môžu byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknuté. Postavenie účastníka\nsa im však priznáva z časového hľadiska, a to odvtedy, ako sa za účastníka konania „prihlásia“ a len\ndovtedy, kým sa nepreukáže opak.\n50) Pojem účastník konania je vymedzený veľmi všeobecne. Správny poriadok dáva prednosť osobitným\nprávnym predpisom, ale zároveň dbá, aby nikto neutrpel ujmu vo svojich právach a právom chránených\nzáujmoch, aby maximálny počet osôb mohol v konaní svoje právo uplatniť a tak čeliť nebezpečenstvu, že\nby takéto osoby boli pozbavené možnosti zúčastniť sa na konaní ešte pred tým, než by sa zistil vzťah k\npredmetu konania. Základnou črtou účastníka konania je hmotnoprávny pomer fyzickej alebo právnickej\nosoby k veci, ktorá je predmetom konania. Z predpisov hmotného práva vyplýva okruh osôb, ktoré sú\nalebo môžu byť nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje, alebo ktorých práva,\nprávom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím dotknuté, preto správny orgán zisťuje okruh účastníkov.\n51) Pri určovaní účastníctva vodoprávneho konania je podľa názoru správneho súdu potrebné\npostupovať výlučne podľa Vodného zákona, ktorý presne definuje kto je účastníkom konania. Správny\nporiadok nie je možné ako subsidiárny právny predpis vo vzťahu k Vodnému zákonu použiť na\nurčenie účastníctva vo vodoprávnom konaní. Žalobca v priebehu vodoprávneho konania ako dotknutá\nverejnosť neprejavil záujem na konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie niektorým spôsobom\nuvedeným v citovanom ustanovení § 24 ods. 3 prípadne ods. 4 zákona EIA v znení účinnom do\n31.03.2024, preto žalobcovi nepatrí účastníctvo v konaní podľa § 73 ods. 3 poslednej vety Vodného\nzákona.\n52) V prejednávanej veci žalobca ešte pred začatím vodoprávneho konania dňa 12.09.2022 podal na\nMinisterstvo životného prostredia SR podnet podľa § 19 zákona EIA, aby sa posúdilo či navrhovaná\nčinnosť – celá Vážska cyklodopravná trasa podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa\nzákona EIA. Okresný úrad Žilina dňa 08.09.2021 pod č. OU-ZA-OSZP3-2021-037234-002/Mrh (súčasť\nadministratívneho spisu) vydal stanovisko, že navrhovaná činnosť –Vážska cyklodopravná trasa, úsek\nVarín – Nezbudská Lúčka, nie je v zmysle § 18 zákona EIA zaradená do prílohy č. 8 uvedeného zákona\na keďže navrhovaný projekt v danej časti nespĺňa kritériá podľa § 18 a prílohy zákona EIA nie je\ntento projekt predmetom posudzovania. Rovnako aj Ministerstvo životného prostredia SR rozhodlo, že\nnavrhovaná činnosť Vážska cyklodopravná trasa, úsek Varín – Nezbudská Lúčka sa nebude posudzovať\npodľa zákona EIA. Ak teda neexistovalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nemohlo\nvzniknúť ani účastníctvo dotknutej verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,\na logicky ani v následných povoľovacích konaniach, vrátane vodoprávneho konania..\n53) Predmetom konania, v ktorom bolo vydané vodoprávne povolenie na výrub stromov a krovín na\npobrežných pozemkoch vodných tokov Váh a Varínka bola žiadosť žiadateľa – Žilinský samosprávny\nkraj za účelom výstavby Vážskej cyklotrasy v úseku Varín – Nezbudská Lúčka. Teda predmetom\nkonania nebolo uskutočnenie líniovej stavby cyklotrasy, ako to tvrdí žalobca, preto nebolo aplikované\nani ustanovenie § 73 ods. 6 Vodného zákona. Vodoprávne povolenie na stínanie stromov a krovín\nje podmienkou na uskutočnenie výstavby uvedenej cyklotrasy, pretože bez povolenia a následného\nodstránenia stromov a krovín by nebolo možné uskutočniť výstavbu cyklotrasy.\n54) Je pravdou, že samotné stínanie stromov a krovín ako jednej zo zložiek životného prostredia\na súčasne aj ekosystému okolia vodných tokov Váh a Varínka síce predstavuje zásah a aj určitú\nujmu na životnom prostredí a v konečnom dôsledku aj určitý zásah do práva žalobcu na priaznivé\nživotné prostredie, avšak nejde o zásah do životného prostredia, ktorý by bol nad mieru ustanovenú\nzákonom (čl. 44 ods. 3 Ústavy SR) a ani nejde o hrozbu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného\npoškodenia životného prostredia (§ 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí). V dôsledku výrubu\ndrevín (stromov a krov) sa vzhľad a funkcie životného prostredia v okolí vodných tokov Váh a Varínka\n\nako aj samotný už existujúci ekosystém nezmení podstatným a závažným spôsobom. V dôsledku\nvybudovania cyklochodníka popri rieke Váh medzi obcami Varín a Nezbudská Lúčka nedôjde ani\nk nenávratnému poškodeniu životného prostredia, pretože súčasťou projektu výstavby cyklotrasy je\naj náhradná výsadba drevín za dreviny zoťaté na základe predmetného vodoprávneho povolenia\na súčasne je možné vzhľadom na dôsledky vybudovania cyklotrasy (uvedené v rozhodnutí tunajšieho\nsprávneho súdu v uznesení o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe\nopomenutého účastníka dôvodne očakávať zlepšenie kvality predmetného ekosystému a prehĺbenie\npriaznivých funkcií životného prostredia v prospech širokej verejnosti čo je nepochybne vo verejnom\nzáujme.\n55) Ochrana verejného záujmu je jeden z nosných princípov správneho súdneho procesu\n(k\ntomu pozri napr. § 5 ods. 3, § 185, § 258 alebo § 447 SSP), na ktorý musí správny súd počas celého\nsprávneho súdneho konania prihliadať. Signifikantnou črtou verejného záujmu je jeho celospoločenský\ncharakter, ktorý ho uprednostňuje pred iné miestne, skupinové či individuálne záujmy. Štát vymedzuje\nobsah verejného záujmu normatívne, s čím je spojená možnosť tento záujem mocensky presadiť\na vo vzťahu k zásahu do práv jednotlivcov aj ospravedlniť. Preto verejný záujem širokej verejnosti\nna priaznivé životné prostredie pri zachovaní funkcií životného prostredia pri výstavbe a následnej\nprevádzke cyklotrasy popri rieke Váh musí prevýšiť subjektívne verejné právo žalobcu na priaznivé\nživotné prostredie spočívajúce v žalobcom tvrdenej „nedotknuteľnosti“ životného prostredia. Právo\nžalobcu na priaznivé životné prostredie nie je možné stotožniť s absolútnou ochranou životného\nprostredia pred akýmkoľvek zásahom, ako sa to snaží žalobca navodiť v správnej žalobe opomenutého\núčastníka.\n56) Ústava nevyžaduje nedotknuteľnosť životného prostredia, prírodných zdrojov a kultúrnych pamiatok.\nJe prirodzené, že tieto sú predmetom zásahu zo strany rôznych subjektov, ktoré ich využívajú, nakladajú\ns nimi, pracujú s nimi, používajú a využívajú ich. Nie je to zakázané, zakázané je v zmysle čl.\n44 ods. 3 Ústavy ohrozovanie alebo poškodzovanie životného prostredia a prírodných zdrojov nad\nmieru ustanovenú zákonom. Pozitívnoprávny charakter práv upravených v čl. 44 Ústavy sa v odseku\n3 prejavuje v tom, že ústavodarca predpokladá prípustné medze, resp. prípustnú mieru zásahu do\nchráneného predmetu, a to v rozsahu ustanovenom zákonom. Ústavodarca zodpovednosť preniesol\nna zákonodarcu. Článok 44 ods. 3 Ústavy totiž nemožno chápať formálne. Nie každý zákon, ktorý\nby ustanovil nejaký rozsah ohrozenia alebo poškodenia životného prostredia, prírodných zdrojov a\nkultúrnych pamiatok, je možné pokladať za zákon prijatý v súlade s čl. 44 ods. 3 Ústavy. Ústavodarca\nsplnomocnil zákonodarcu iba na prijatie takého zákona či zákonov, ktoré pri stanovení miery ohrozenia\na poškodenia životného prostredia, prírodných zdrojov a kultúrnych pamiatok neporušia tento chránený\npredmet v jeho podstate.\n57) Účasť verejnosti v správnych konaniach týkajúcich sa životného prostredia musí byť včasná (keď sú\nvšetky možnosti otvorené), efektívna (aby mali možnosť ovplyvňovať výsledok konania a potom ďalej\nnapadnúť rozhodnutia orgánov verejnej moci na nadriadenom správnom orgáne a súde) a taká, aby\nnebola samoúčelná (keď sú iba formálne realizované práva, pričom zo všetkých okolností je zrejmé,\nže náprava alebo zlepšenie životného prostredia nemôže byť dosiahnutá). V zmysle vodoprávneho\npovolenia, v ktorom žalobcovi nebolo priznané účastníctvo, bolo povolené stínanie a odstraňovanie\nstromov a krov, tak že výrub bude realizovaný od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, v mimo\nvegetačnom období, a to do 29.02.2024 a následne od 01.10.2024 – 28.02.2025. Vzhľadom na to, že\nnajneskorší termín vykonania činnosti, ktorá bola vodoprávnym povolením povolená bol do 28.02.2025\nuž správna žaloba žalobcu ako opomenutého účastníka nemá reálny význam, pretože právo na výkon\npovoľovanej činnosti zaniklo uplynutím času určeného v rozhodnutí žalovaného. Preto poskytnutie\nsúdnej ochrany žalobcu ako opomenutého účastníka administratívneho konania by bolo v súčasnom\nčase už len samoúčelné, bez akéhokoľvek dopadu na právo žalobcu na priaznivé životné prostredie.\n58) K argumentácii žalobcu pokiaľ ide o jeho odkaz na Aarhuský dohovor správny súd poukazuje na\nto, že cieľom čl. 9 Aarhuského dohovoru je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci,\na tým dostatočne zabezpečiť vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia, pričom prostriedkom\nna dosiahnutie tohto cieľa je priznanie niektorých práv členom verejnosti súvisiacich s prístupom\nk správnemu alebo súdnemu konaniu, pričom nie je vylúčené zváženie zmluvnej strany či títo členovia\nverejnosti budú podliehať určitým kritériám, napr. ekologická mimovládna organizácia pôsobiaca po\nurčitú dobu, trvalý pobyt obyvateľa obce, atď. Z citovaného článku Aarhuského dohovoru vyplýva, že\njeho cieľom je zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch. Zo žiadneho z ustanovení\n\ndohovoru však nevyplýva, že by túto účasť malo alebo muselo byť nutné dosiahnuť len tým, že sa všetkej\nzainteresovanej/dotknutej verejnosti založí účastníctvo podľa vnútroštátneho práva, pre všetky konania.\nZo znenia článkov 6 ods. 3, 4 a 7 až 9 Aarhuského dohovoru zreteľne vyplýva, že úlohou štátov je\nvytvoriť priestor na to, aby sa verejnosť mohla zúčastniť administratívneho konania v oblasti životného\nprostredia.\n59) Rozhodnutie Súdneho dvora C-240/09 možno označiť za prelomové pre rozhodovaciu prax\nslovenských súdov, keďže dovtedy súdy odmietali postavenie účastníka správneho konania v prípadoch,\nak toto nevyplývalo z niektorého z ustanovení osobitného predpisu a neaplikovali ani § 14 ods. 1\nSprávneho poriadku. Súdny dvor uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad\nprocesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného\nprostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi čl. 9 ods.\n3 Aarhuského dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom únie.\nSúdna prax na základe tohto rozhodnutia už priznáva právo členom verejnosti byť účastníkom konania\nv konaniach týkajúcich sa životného prostredia v prípadoch, ak právo priamo nevyplývalo z niektorého\nz ustanovení osobitného predpisu, čo už nie je situácia v posudzovanej veci, pretože osobitná právna\núprava, ktorou je Vodný zákon toto právo už upravuje.\n60) Otázkou je, či takáto právna úprava predstavuje dostatočnú implementáciu Aarhuského dohovoru\nčl. 9 ods. 3. Správny súd zastáva názor, že osobitná právna úprava účastníctva v konaniach podľa\nVodného zákona ako lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku, nie je v rozpore s cieľmi Aarhuského\ndohovoru, ani so samotným čl. 9 ods. 3 dohovoru.\n61) Podľa názoru správneho súdu vodoprávne rozhodnutie nie je ani v rozpore s čl. 2 ods. 4 Aarhuského\ndohovoru. Predmetný článok len definuje pre účely dohovoru verejnosť. To, či a kedy a za akých\npodmienok je verejnosť účastníkom toho ktorého konania, je záležitosťou vnútroštátnej úpravy.\n62) Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd prerušil konanie a podal návrh na začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie s otázkami obsiahnutými v bode 17 tohto\nuznesenia.\n63) K návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok správny súd konštatuje, že návrh na začatie\nprejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho,\nako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra\n2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing,\nC-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29). Vzhľadom na postavenie tunajšieho súdu ako vnútroštátneho súdneho\norgánu, proti ktorého rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok, mu z článku 267 ods. 3 Zmluvy o\nfungovaní Európskej únie nevyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie by\nbolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci. V posudzovanej veci správny súd konštatuje, že sám\nnevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky, respektíve prejudiciálnych otázok. Vo vzťahu k\npovinnosti predložiť prejudiciálnu otázku správny súd ďalej poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo\ndňa 06.10.1982 vo veci 283/81 CILFIT, v ktorom Súdny dvor EÚ formuloval tri výnimky, kedy vnútroštátne\nsúdy túto povinnosť nemajú, a to pokiaľ (i) položená otázka nie je relevantná (významná) pre riešenie\ndaného sporu, (ii) odpoveď na otázku možno vyvodiť z existujúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ (tzv.\nacte éclairé), alebo (iii) o správnom uplatnení práva EÚ neexistujú žiadne rozumné pochybnosti (tzv. acte\nclair). Majúc minimálne za to, že žalobcom položené otázky nie sú relevantné pre riešenie daného sporu,\nsprávny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (§ 100 ods. 1 písm. c) SSP a contrario),\npostupujúc podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP.\n64) Vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu a výkladu citovaných zákonných ustanovení\nsa správny súd ustálil na tom, že žalobcovi nesvedčí status opomenutého účastníka predmetného\nadministratívneho konania, ktorého zavŕšením bolo vydanie vodoprávneho povolenia, a preto žalovaný\nnebol povinný so žalobcom konať, ani doručiť mu vodoprávne povolenie, z čoho vyplýva, že žalobcu nie\nje možné považovať za opomenutého účastníka predmetného administratívneho konania. Správny súd\npreto postupujúc § 179 ods. 7 SSP rozhodol o odmietnutí žaloby žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. e)\nSSP, keďže žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.\n\n65) O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov\nnepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil\npodmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.\n66) Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s\n§ 147 ods. 2 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147\nods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak\nbolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.\nKasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}