{"guid": "365e1733-e9c6-494e-a728-d8ca33fb27c5:aaa27fc5-33aa-43a4-9560-4b92f98d566c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100785.2", "spisova_znacka": "1S/49/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/49/2024 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2026, sp. zn. 1S/49/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100785.2", "identifikacne_cislo": "0824100785", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-1", "nazov": "§ 223 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-223"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-226.odsek-1", "nazov": "§ 226 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-226.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-226"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-3", "nazov": "§ 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-223", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-226", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aaa27fc5-33aa-43a4-9560-4b92f98d566c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100785.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100785.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100785.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n1S/49/2024\n0824100785\n30. 04. 2026\nJUDr. Alena Antalová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100785.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej\nveci žalobcu: Odvoz a likvidácia odpadu a. s. v skratke OLO a.s., so sídlom Ivanská cesta 22,\n821 04 Bratislava, IČO: 00 681 300, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek s.r.o., Staré\nGrunty 162, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36,\n911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti Protokolu Inšpektorátu práce Trenčín č.: ITN-194-35-2.3/\nP-B24,25-24, IPTN_ODD_PPV/KON/2024/1964 zo dňa 17.06.2024 v znení Dodatku č. 1 zo dňa\n24.06.2024 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.07.2024, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej ako „žalovaný“) v období od 01.06.2024 do 17.06.2024 vykonal\nu žalobcu (ďalej aj „kontrolovaný subjekt“) a na inšpektoráte práce inšpekciu práce zameranú na\nkontrolu vybranej časti pracovnoprávnych vzťahov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej\npráce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej ako „zákon č. 82/2005 Z.z.“ alebo „Zákon o nelegálnom zamestnávaní“). O výsledku inšpekcie\npráce vyhotovil žalovaný Protokol č. ITN-194-35-2.3/P-B24,25-24, IPTN_ODD_PPV/KON/2024/1964\nzo dňa 17.06.2024 (ďalej ako „Protokol“). Predmetom hlavnej činnosti kontrolovaného subjektu je\nkúpa a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti a ďalšie činnosti v zmysle výpisu z obchodného\nregistra. Kontrolovaný subjekt v čase začatia výkonu inšpekcie práce realizoval predmet svojej činnosti\nna kontrolovanej prevádzke: KOLO, n.z., Ivánska cesta 16030/22, 821 04 Bratislava – Ružinov (ďalej\nlen „prevádzka žalobcu“) predmet svojej činnosti prostredníctvom 7 zamestnancov, z toho 4 žien.\nPri výkone inšpekcie boli zistené nedostatky, ktoré boli uvedené v Protokole, časť: Pracovnoprávne\nvzťahy, B) Zistené nedostatky: Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (objekt\n1211), bod 1.: Zamestnávateľ uzatvoril na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb\ns fyzickými osobami - A. B. a C. D. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohody\no vykonaní práce, pričom nejde o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, čím porušil ustanovenie § 223\nods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník\npráce“). Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ uzatvoril na plnenie svojich úloh so zamestnancom:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, G. dohodu o vykonaní práce, a to od 01.01.2024\ndo 31.12.2024 na dojednanú pracovnú úlohu: „roztriedenie, kontrola a uloženie vecí na ich opätovné\n\npoužitie“ a so zamestnancom: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, H. dohodu o vykonaní\npráce, a to od 01.01.2024 do 31.12.2024 na dojednanú pracovnú úlohu: „vykonanie nakládky, prevozu\na vykládky predmetov vhodných na opätovné použitie zo zberných miest do skladu, alebo na určené\nmiesto podľa pokynov“. Takto uzatvorené dohody o vykonaní práce nie sú dohodnuté v súlade\ns ustanovením § 223 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko podľa obsahu dohôd o vykonaní práce sa\njedná o pracovné činnosti, ktoré sa počas doby platnosti dohôd o vykonaní práce pravidelne opakujú,\na nejedná sa o jednorazové práce „roztriedenie, kontrola a uloženie vecí na ich opätovné použitie“\na „vykonanie nakládky, prevozu a vykládky predmetov vhodných na opätovné použitie zo zberných miest\ndo skladu, alebo na určené miesto podľa pokynov“, ale o opakované činnosti. Vo vzťahu ku kontrole\nnelegálneho zamestnávania žalovaný nezistil inšpekciou práce žiadne nedostatky. Vzhľadom na zistené\nnedostatky inšpektor práce v časti Protokolu: Opatrenia v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona\nč. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej ako „zákon č. 125/2006 Z.z.“ alebo „Zákon o inšpekcii práce“) nariadil žalobcovi „odstrániť zistený\nnedostatok v bode B)1. - od ukončenia inšpekcie práce do 3 dní vyhotoviť iný druh pracovnoprávneho\nvzťahu na výkon práce predajca a príslušné ustanovenie právneho predpisu dodržiavať stále“ a v súlade\ns § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil zamestnávateľovi povinnosť „- prijať opatrenia na odstránenie\nzistených porušení predpisov a ich príčin, - doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení\nna odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní\npo uplynutí lehoty na ich odstránenie.“\n2. Obsah Protokolu bol dňa 17.06.2024 prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu,\nktorý požiadal o lehotu na vyjadrenie ku zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v Protokole.\nInšpektor práce určil žalobcovi na vyjadrenie lehotu 3 dni od doručenia Protokolu. Žalobca dňa\n20.06.2024 doručil žalovanému vyjadrenie k Protokolu, v ktorom vyjadril nesúhlas s nedostatkom\nzisteným pri inšpekcii práce a poukázal na to, že dojednaná práca bola nesprávne posúdená a následne\nbola nesprávne subsumovaná pod pravidelne opakujúce sa činnosti, bez zohľadnenia skutočnosti,\nže predmetom dohody o vykonaní práce môže byť aj vykonanie dohodnutej práce väčšieho rozsahu.\nK uloženému opatreniu žalobca uviedol, že žiadny z kontrolovaných zamestnancov nevykonával práce\npredajcu a uložené opatrenie je preto vo vzťahu k zamestnávateľovi zmätočné a nevykonateľné, a to\nvzhľadom na predmet jeho činnosti a na to, že so žiadnou osobou (zamestnancom) žalobca nemá\na nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na výkon práce predajcu. Kontrolované osoby vykonávali\npráce, ktoré boli vymedzené nie formou pracovnej pozície, ale prácou, ktorú majú vykonať, ktorá však\nnespočíva v predaji. Dňa 24.06.2024 bol vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu (ďalej ako „Dodatok\nč. 1“), v ktorom inšpektor práce zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu s tým, že predpokladom\nuzavretia dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej výsledkom a vychádzajúc z uzatvorených\ndojednaných pracovných úloh, kde nie je jednoznačne vymedzené, vykonaním akých pracovných\núloh dohody o vykonaní práce zanikajú, zotrval na zistenom nedostatku. Dňom doručenia Dodatku\nč. 1 sa Protokol považuje za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený. Následne bol dňa\n10.07.2024 vyhotovený Dodatok č. 2 k Protokolu (ďalej ako „Dodatok č. 2“) za účelom zmeny Protokolu,\nktorým sa mení časť: Opatrenia. Podľa obsahu Dodatku č. 2 sa pôvodné znenie opatrenia uloženého\nv súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., ktorým bolo zamestnávateľovi\nnariadené „odstrániť zistený nedostatok v bode B)1. - od ukončenia inšpekcie práce do 3 dní vyhotoviť\niný druh pracovnoprávneho vzťahu na výkon práce predajca a príslušné ustanovenie právneho predpisu\ndodržiavať trvale“ nahradené novým znením, ktorým bolo zamestnávateľovi nariadené „odstrániť zistený\nnedostatok v bode B)1. - od ukončenia inšpekcie práce do 3 dní vyhotoviť iný druh pracovnoprávneho\nvzťahu na výkon práce A. B. a C. D. a príslušné ustanovenie právneho predpisu dodržiavať trvale.“\nVšetky časti Protokolu zo dňa 17.06.2024, vrátane opatrenia uloženého v súlade s § 14 ods. 2 zákona\nč. 125/2006 Z.z., zostali nezmenené. Dňom doručenia Dodatku č. 2 k Protokolu sa Protokol v znení\nDodatku č. 2 k Protokolu považuje za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený.\nSprávna žaloba\n3. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania\nzákonnosti Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 (ďalej ako „Protokol“), žiadal ich zrušiť a vec\nvrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 100%. Mal\nza to, že Protokol je preskúmateľný súdom, pretože uložením povinnosti žalobcovi prijať opatrenia\nna odstránenie príčin zistených porušení predpisov došlo k zásahu do jeho práv a povinností, pričom\n\ns poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/19/2014 zo dňa 30.09.2015 a sp. zn.\n8Sžk/33/2017 zo dňa 31.01.2019 tvrdil, že Protokol má spôsobilosť zasiahnuť do práv žalobcu a ukrátiť\nho na jeho právach, keďže ukladá opatrenia a povinnosti, ktoré môžu byť podkladom k rozhodnutiu\no uložení pokuty v správnom konaní.\n4. Žalobca v správnej žalobe stručne popísal priebeh výkonu inšpekcie práce, poukázal na zistenie\ninšpektorov, ktorí konštatovali porušenie povinností vo vzťahu k uzatvoreným dohodám o vykonaní práce\nso zamestnancami A. B. a C. D. (ďalej ako „zamestnanci“) z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok\npodľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce, pretože obsahovali pravidelne opakujúce sa pracovné činnosti,\nktoré podľa inšpektorov nemali byť predmetom dohody o vykonaní práce, ale mali byť vykonávané\nv rámci pracovného pomeru. Žalobca poukázal na obsah svojho vyjadrenia k Protokolu, v ktorom\nargumentoval, že pracovné činnosti uvedených zamestnancov boli vymedzené ako jednorazové úlohy\ns konkrétnym výsledkom, a nie ako pravidelne opakujúce sa činnosti, a tieto podľa neho spĺňali\npožiadavku § 223 Zákonníka práce, ktorý vyžaduje vymedzenie dohody o vykonaní práce výsledkom.\nPoukázal tiež na vydané Dodatky č. 1 a 2 k Protokolu, ktoré potvrdili pôvodné zistenia a nariadili\nžalobcovi, aby zmenil druh pracovnoprávneho vzťahu zamestnancov, čím došlo k nariadeniu odstránenia\núdajného porušenia Zákonníka práce.\n5. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie pracovnoprávnych vzťahov\nzo strany žalovaného, pričom argumentoval, že v zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce musí byť\ndohoda o vykonaní práce uzatvorená na konkrétny výsledok práce, pričom nemôže byť použitá\nna pravidelne opakované činnosti. Žalobca tvrdil, že v predmetnom prípade jasne špecifikoval\nvýsledok práce v dohodách uzavretých so zamestnancami, pričom pracovné činnosti, ako „roztriedenie,\nkontrola a uloženie vecí na opätovné použitie“ alebo „vykonanie nakládky a vykládky predmetov\nvhodných na opätovné použitie“, predstavujú výsledok jednorazovej pracovnej úlohy, ktorý bol splnený.\nSkutočnosť, že tieto činnosti mohli byť rozložené na viac dní, podľa žalobcu neznamená, že išlo\no pravidelne opakované činnosti. Žalobca ďalej namietal „rozpor s rozhodovacou praxou súdov“,\nkeďže žalovaný nevzal do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej aj „NS ČR“)\npublikované pod číslom R 27/1980, v ktorom sa uvádza, že rozlišovanie medzi dohodou o vykonaní\npráce a opakujúcimi sa činnosťami musí byť posudzované individuálne, so zohľadnením povahy úlohy.\nPodľa názoru NS ČR pri jednorazových úlohách môže byť výsledok dosiahnutý aj prostredníctvom\nsérií činností, ktoré navonok pôsobia ako opakované, no súvisia s dosiahnutím jediného výsledku.\nŽalovaný podľa žalobcu nebral do úvahy túto judikatúru a nesprávne vyhodnotil pracovné úlohy\nako pravidelne opakované, bez zohľadnenia skutočnej povahy a výsledku práce. Žalobca tiež\nnamietal „nevykonateľnosť nariadenia o zmene pracovnoprávneho vzťahu“, pričom poukázal na to,\nže Dodatky č. 1 a 2 nariaďujú žalobcovi, aby do troch dní od ukončenia inšpekcie zmenil druh\npracovnoprávneho vzťahu na pozície, ktoré zastávali zamestnanci (B. a D.). Toto „nariadenie“ je podľa\nžalobcu nevykonateľné a neopodstatnené, pretože dohody o vykonaní práce boli uzatvorené na základe\njednorazových pracovných úloh s konkrétnym výsledkom a je zároveň v rozpore s § 12 ods. 2 písm. b)\nZákona o inšpekcii práce, ktorý vyžaduje, aby opatrenia nariadené inšpektorátom boli primerané zistenej\nsituácii. Žalobca tiež namietal porušenie zásady proporcionality, pretože v zmysle tejto zásady musí byť\nkaždé opatrenie primerané cieľu, ktorý sleduje. Žalovaný v tomto prípade podľa žalobcu neprimerane\nnariadil zmenu pracovnoprávnych vzťahov bez toho, aby riadne zhodnotil charakter práce a prihliadol\nna argumenty predložené žalobcom. Takéto rozhodnutie žalobcovi spôsobuje neodôvodnené ťažkosti\na predstavuje porušenie zásad primeranosti. K zdôvodneniu nezákonnosti Protokolu a Dodatku č. 1\na 2 žalobca uviedol, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť objektívne zistiť skutkový stav veci v súlade\ns § 12 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce a pri posudzovaní pracovnoprávnych vzťahov žalobcu nezohľadnil\nvšetky relevantné skutočnosti, najmä charakter uzatvorených dohôd a vymedzenie práce výsledkom.\nZároveň poukázal na § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) a konštatoval, že žalovaný v tomto prípade rozhodol\nna základe neúplného posúdenia pracovných vzťahov a nevykonal potrebné kroky na zabezpečenie\nobjektívneho hodnotenia situácie.\nVyjadrenie žalovaného\n6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k námietke nesprávneho právneho posúdenia\npracovnoprávneho vzťahu poukázal na obsah dohôd o vykonaní práce uzatvorených so zamestnancami\nA. B. a C. D., s dohodnutými pracovnými úlohami „roztriedenie, kontrola a uloženie vecí na ich\n\nopätovné použitie“ (A. B.) a „vykonanie nakládky, prevozu a vykládky predmetov vhodných na opätovné\npoužitie zo zberných miest do skladu, alebo na určené miesto podľa pokynov“ (Martin Václav).\nJednotlivé úlohy boli v dohodách bližšie charakterizované, pričom v prípade A. B. bolo dohodnuté,\nže zamestnankyňa odovzdá účastníkovi konania v dohodnutom časovom úseku vytriedené predmety\nvhodné/nevhodné na opätovné použitie, a to v závislosti od prijatého množstva, súčasťou pracovnej\núlohy bolo aj vytriedené predmety zaradiť do určených kategórií (knihy, hračky, nábytok a pod.)\na uložiť na predajnú plochu, v rámci plnenia predmetnej pracovnej úlohy zamestnankyňa má vykonať\nrealizáciu zberu predmetov vhodných na opätovné použitie v určených mestských častiach Bratislavy.\nSúčasťou úlohy zamestnanca C. D. bolo rozdistribuovanie nástrojov zberu kuchynského odpadu\nv množstve a na miesta určené harmonogramom distribúcie, ďalej bolo dohodnuté, že zamestnanec\nodovzdá účastníkovi konania v dohodnutom časovom úseku vytriedené predmety vhodné/nevhodné\nna opätovné použitie, a to v závislosti od prijatého množstva, súčasťou úlohy ďalej bolo všetky\nvytriedené predmety zaradiť do určených kategórií (knihy, hračky, nábytok a pod) a uložiť na predajnú\nplochu, v rámci plnenia predmetnej pracovnej úlohy zamestnanec má vykonať realizáciu zberu\npredmetov vhodných na opätovné použitie v určených mestských častiach Bratislavy. V rámci takto\ndohodnutých pracovných úloh však podľa žalovaného nejde o prácu jednorazového charakteru, ktorá\nje vymedzená výsledkom práce, ale ide o opakujúcu sa pracovnú činnosť, ktorá je vymedzená\ndruhovo. Žalovaný mal za to, že pracovná úloha musí byť dostatočne vymedzená/konkrétna, aby sa\nmohlo určiť, aká úloha sa má vykonať - čo je dohodnutým výsledkom, za ktorý sa vyplatí odmena.\nDohoda o vykonaní práce je de facto pracovnoprávnou formou zmluvy o dielo. Výsledok (dielo) je\npredmetom, ktorý zamestnanec musí dosiahnuť, za jeho dosiahnutie sa platí odmena, t.j. odmena sa\nneplatí za fakt vykonávania práce. Výsledok sa má dosiahnuť do dohodnutej doby, ak sa nedosiahne,\nzamestnávateľ môže od dohody odstúpiť. Z tohto hľadiska je podľa žalovaného zjavné, že ak sa\nv dohode o vykonaní práce namiesto pracovnej úlohy (výsledku, \"diela“) dohodne priebežný výkon\ndruhovej práce, zamestnávateľ potom môže mať problém, akým spôsobom takýto pracovnoprávny\nvzťah skončiť. Z práce, ktorú majú menovaní zamestnanci uvedenú v dohode o vykonaní práce\npodľa žalovaného vyplýva, že výkonom tejto práce nie je možné zachytiť záverečný produkt určitej\nrealizovanej aktivity, nakoľko ide o opakujúce sa činnosti. Rozsah pracovnej úlohy je v predmetnej\ndohode stanovený na maximálny počet hodín (350), ďalej sa uvádza časové vymedzenie pracovnej\núlohy (od 01.01.2024 do 31.12.2004), v nadväznosti na čo sa tvrdenie žalobcu o jednej pracovnej\núlohe javí ako účelové. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR žalovaný uviedol,\nže predmetné rozhodnutie nespadá pod pojem ustálená rozhodovacia prax, ktorou možno rozumieť\nstanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, a preto uvedené rozhodnutie NS\nČR na daný prípad nemožno aplikovať. Žalovaný ďalej uviedol, že v preskúmavanej veci je možné\nchápať, že určité opakované činnosti alebo úlohy sú súčasťou jednej ojedinelej úlohy väčšieho rozsahu\n(napr. pracovná úloha vymaľovanie vnútorných priestorov určitého konkrétneho domu, vypracovanie\núčtovníctva v jednej obchodnej spoločnosti za konkrétny rok alebo postavenie oplotenia na konkrétnom\npozemku), ale súčasťou takto vymedzenej úlohy sú opakované čiastkové úkony, ktoré vedú k jednému\nvýsledku. Na prípad žalobcu to však nemožno aplikovať. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/34/2012 zo dňa 09.10.2012, v ktorom sa prejednávala dohoda\no vykonaní práce s pracovnou úlohou na oddelení pekáreň – upečenie zadaného pečiva, pričom\nvýsledok, resp. produkt pracovnej aktivity nebol inak bližšie určený ani do kvality ani do kvantity.\nV uvedenom rozsudku bol vysvetlený rozdiel medzi „pracovnou úlohou“ a „ pracovnou činnosťou“\nso záverom, že dohodnutá práca v uzatvorených dohodách nie je vymedzená výsledkom, pretože sa\njedná o opakovanú činnosť. Žalovaný uviedol, že zo strany zamestnávateľov dochádza uzatvorením\ndohôd o vykonaní práce na opakované, druhovo vymedzené práce, k obchádzaniu kogentných\nustanovení Zákonníka práce, čo má negatívny vplyv na postavenie a sociálne istoty zamestnancov.\nZamestnanci tak v porovnaní so zamestnancom v pracovnom pomere majú menej výhod (dovolenka,\nstravovanie, náhrada mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa a na strane zamestnanca).\n7. K námietke o nevykonateľnosti „nariadenia o zmene pracovnoprávneho vzťahu“ v Dodatku č. 1 a 2\nžalovaný poukázal na § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z., ktoré vymedzuje oprávnenia inšpektora\npráce pri výkone inšpekcie práce a § 12 ods. 2 cit. zákona, ktoré upravuje jeho oprávnenia v nadväznosti\nna výsledky inšpekcie práce. Žalovaný súčasne poukázal na nariadené opatrenie na odstránenie\nzisteného nedostatku v bode B)1. v Protokole, ktoré bolo upravené Dodatkom č. 2 tak, že žalobcovi bolo\nnariadené odstrániť zistený nedostatok v bode B)1. tak, že od ukončenia inšpekcie práce mal žalobca\ndo troch dní vyhotoviť iný druh pracovnoprávneho vzťahu na výkon práce A. B. a C. D. a príslušné\nustanovenie dodržiavať plynule. Tiež bola žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie\n\nzistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť doručiť písomnú správu o splnení opatrení\nna odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a odstránenie nedostatkov v lehote do troch\ndní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Uvedené opatrenie podľa žalovaného smerovalo k tomu,\naby výkon prác zamestnancami bol súladný s uzatvoreným pracovnoprávnym vzťahom, t.j. ak žalobca\nmienil, aby zamestnanci vykonávali danú prácu, mal zabezpečiť tento súlad práce s pracovnoprávnym\nvzťahom. Nebolo povinnosťou žalobcu uzatvoriť tento iný pracovnoprávny vzťah, ak by ich prácu už\nnevyužíval. Uvedené opatrenie preto podľa žalovaného nepredstavuje zmenu právneho postavenia\nžalobcu a nezasiahlo do jeho subjektívnych práv, pretože mal možnosť sa rozhodnúť, či uzatvorí nový\npracovnoprávny vzťah, ak by sa však rozhodol prácu zamestnancov ďalej nevyužívať, k uzatvoreniu\nnového pracovnoprávneho vzťahu dôjsť nemuselo. Žalovaný následne poukázal na body 17. a 18.\nUznesenia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023. K namietanému\nporušeniu zásady proporcionality žalovaný uviedol, že opatrenie uvedené v Protokole v znení Dodatku\nč. 1 a 2 bolo v súlade s oprávneniami inšpektora práce podľa Zákona o inšpekcii práce, bolo\nuložené s cieľom dosiahnuť stav súladný s právnym predpisom a nejde o opatrenie, ktoré žalobca\nmôže splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného podľa žalovaného\nvyplýva, že Protokol nespadá do oblasti súdneho prieskumu rozhodnutia, za takýto by ho bolo\nmožné považovať v prípade autoritatívneho nariadenia uzatvorenia konkrétneho typu pracovnoprávneho\nvzťahu s dotknutými zamestnancami, resp. opatrenie bez zváženia možnosti výberu pokračovania vo\nvýkone práce zamestnancami. Žalovaný považoval Protokol v znení Dodatku č. 1 a 2 za vypracovaný\nv súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o inšpekcii práce, a preto navrhol správnu žalobu\nzamietnuť ako nedôvodnú.\nReplika\n8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe k tvrdeniu žalovaného o nemožnosti\npovažovať rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR za ustálenú rozhodovaciu prax súdov, uviedol, že žalobca\npoukázal na súdne rozhodnutie týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov (keďže jedným z dôvodov\nsprávnej žaloby bolo nesprávne právne posúdenie pracovnoprávnych vzťahov zo strany žalovaného),\npričom inštitút dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bol do Zákonníka práce\nprevzatý z predchádzajúceho Zákonníka práce platného v tom čase pre celé Československo, a teda\nprávna úprava viacerých inštitútov je v oboch krajinách identická. Z uvedeného žalobca vyvodil,\nže rozhodnutia českých súdov sú aplikovateľné aj na slovenské pracovnoprávne inštitúty. Poukázal\nna to, že aj súdy odkazujú na rozhodovaciu činnosť českých súdov. Za účelové konanie žalovaného\npovažoval žalobca to, že tento na jednej strane namieta odkaz na rozhodovaciu činnosť českých\nsúdov s výhradou, že za takúto rozhodovaciu činnosť súdov sa považujú len rozhodnutia Najvyššieho\nsprávneho súdu SR, sám však poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Žalobca zotrval\nna dôvodoch uvedených v správnej žalobe a má za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil\nokolnosti, za akých kontrolované osoby vykonávali dohodnuté úlohy. Skutočnosť, že žalobca výsledok\npracovnej úlohy nešpecifikoval konkrétnym počtom kusov, určením kvality a s tým spojenej výšky\nodmeny ešte neznamená, že ide automaticky o opakujúcu sa činnosť, najmä, ak úlohou kontrolovaných\nosôb bolo pretriediť odpad, pri ktorom atribút kvality nie je dostatočným ukazovateľom splnenia\nurčitej úlohy. Žalovaný podľa žalobcu len mechanicky aplikoval právnu normu bez zohľadnenia\nšpecifík činností, ktoré sa u žalobcu v rámci jeho predmetu podnikania vykonávajú (nakladanie\ns odpadom), t.j. nejde o typ úlohy, ktorej výsledok je kvalitatívne merateľný a po jeho dosiahnutí\nznamená ukončenie dohody o vykonaní práce. Žalobca v Protokole neuviedol úvahy, na základe\nktorých dospel k záveru, že ide o opakujúce sa pracovné činnosti. K tvrdeniu žalovaného, že z jeho\nstrany nedošlo k autoritatívnemu nariadeniu uzatvorenia konkrétneho typu pracovnoprávneho vzťahu,\na teda Protokol (v znení Dodatkov č. 1 a 2) nespadá do súdneho prieskumu rozhodnutia, žalobca\nuviedol, že predmetným opatrením bolo žalobcovi autoritatívne uložené odstrániť zistený nedostatok\ndo troch dní od ukončenia inšpekcie práce. Dodatok č. 1 je podľa žalobcu absolútne zmätočný\na Dodatok č. 2 uložil žalobcovi vyhotoviť iný druh pracovnoprávneho vzťahu, ako je dohoda o vykonaní\npráce. Žalobca mal v tomto prípade jedinú možnosť, a to uzatvárať dohody o pracovnej činnosti\ns limitovaným počtom hodín na pravidelne opakujúce sa činnosti, čo v prípade prác, ktoré boli dohodnuté\ns kontrolovanými osobami, nebolo objektívne možné. Žalobca má za to, že Protokol v znení Dodatku č 1\na 2 podlieha súdnemu prieskumu, nakoľko autoritatívne nariadil žalobcovi uzatvoriť so zamestnancami\nlen jeden typ pracovnoprávneho kontraktu (ostatné pracovnoprávne kontrakty boli okolnosťami na strane\nkontrolovaných osôb i s prihliadnutím na druh práce nepriamo vylúčené) a žalobca mal povinnosť\nvyužiť len dohody o pracovných činnostiach, ktoré zamestnancom garantujú maximálny týždenný fond\n\npracovného času na 40 hodín, a ktoré by boli pre potreby žalobcu absolútne nedostačujúce a limitujúce\npotreby žalobcu ako zamestnávateľa a jeho právo vyplývajúce z čl. 2 Základných zásad Zákonníka\npráce.\n9.\n\nŽalovaný nevyužil právo podať dupliku.\n\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n10. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods.\n1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 30.04.2026 v prítomnosti účastníkov konania a po\npreskúmaní Protokolu v znení Dodatku č. 1 a 2 v rozsahu, ktorý podlieha súdnemu prieskumu správnym\nsúdom, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n11. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní pridržiavala správnej žaloby a skutočností\nuvedených v replike. Mala za to, že Protokol je preskúmateľný súdom, pretože došlo k zásahu do práv\nžalobcu, pokiaľ v ňom bol vyjadrený právny názor, že pracovné činnosti konkrétnych zamestnancov\nboli vymedzené ako opakované činnosti, hoci podľa žalobcu dohody o vykonaní práce obsahujú\njednorazovú úlohu s konkrétnym výsledkom a spĺňajú náležitosti stanovené v Zákonníku práce. Podľa\nnázoru žalobcu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pracovnoprávnych vzťahov. V tomto\nsmere poukázala na argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, ktorú doplnila v tom zmysle, že práce\nuvedené v dohode boli jasne špecifikované ako práce, ktoré predstavujú výsledok jednej pracovnej\núlohy a nešlo o pravidelne sa opakujúce činnosti. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu poukázala\nďalej na to, že nesprávne právne boli posúdené aj okolnosti, za ktorých títo zamestnanci vykonávali\npráce v tom zmysle, že nebolo potrebné určiť jednotlivé kusy alebo kvalitu tejto práce, pretože išlo\no triedenie odpadu. Žalovaný mechanicky aplikoval právnu normu bez zohľadnenia špecifickosti práce,\nktorá bola predmetom dohody a v Protokole neuviedol žiadne úvahy, na základe ktorých predmet\nuvedený v dohode o vykonaní práce posúdil. V tejto súvislosti splnomocnená zástupkyňa žalobcu\npoukázala na § 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má orgán verejnej správy rozhodovať\nv súlade so zákonom a na základe úplne zisteného skutkového stavu, čo v odôvodnení Protokolu\nabsentuje. Zdôraznila, že sa nejednalo o pravidelne opakované činnosti, pretože výkon činnosti závisel\nod toho, koľko vecí došlo a následne tieto boli potom predmetom triedenia, a teda činnosti uvedenej\nv predmetnej dohode. Žalobca nevedel dopredu, kedy a v akom rozsahu budú práce vykonávané,\nprítomnosť zamestnancov u žalobcu nebola potrebná sústavne, záviselo to od konkrétneho časového\nobdobia, kedy túto jednotlivo určenú prácu mali nepravidelne vykonávať. Splnomocnená zástupkyňa\nžalobcu tiež poukázala na to, že žalovaný nerozhodol v súlade s rozhodovacou praxou súdov a\nnebolo aplikované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 27/1980. S poukazom na uvedené rozhodnutie\nza relevantné označila to, že činnosti uvedené v dohode o vykonaní práce a aj skutočnosť, či sa\njedná o dohodu o vykonaní práce alebo o dohodu o pracovnej činnosti, musí byť posudzované\nindividuálne, k čomu v tomto prípade nedošlo. Opatrenie uvedené v Protokole bolo zmätočné, jeho\nzmätočnosť bola odstránená až Dodatkom č. 2, kedy bolo žalobcovi nariadené opatrenie zmeniť\ndruh pracovnoprávneho vzťahu týchto zamestnancov. Z možností, ktoré Zákonník práce žalobcovi\nponúka, by logicky prichádzalo do úvahy len uzatvorenie pracovnej zmluvy, dohody o brigádnickej\nčinnosti alebo dohody o pracovnej činnosti, ktoré by neboli pre žalobcu možné, vhodné alebo efektívne,\nvzhľadom na konkrétny predmet činnosti žalobcu. Uložené opatrenie bolo podľa splnomocnenej\nzástupkyne žalobcu nevykonateľné a neopodstatnené tak, ako bolo namietané v správnej žalobe a bolo\nnariadené v rozpore s § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce. Nariadením takéhoto opatrenia\ndošlo k popretiu práva žalobcu vyplývajúceho zo základných zásad uvedených v článku 2 Zákonníka\npráce. Opatrením, ktoré bolo nariadené v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, teda\nžalovaný uložil žalobcovi také povinnosti, ktorými by sa mal uzatvoriť iný druh pracovnoprávneho vzťahu,\nčo by v budúcnosti pre žalobcu predstavovalo obmedzenia. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu uviedla,\nže v dôsledku porušenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré bolo konštatované v Protokole, bola\nžalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000,- eur. Vzhľadom na povinnosť žalobcu nakladať hospodárne\na efektívne s prostriedkami bol zvolený práve inštitút uzatvorenia dohôd o vykonaní práce s uvedenými\nzamestnancami. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu napokon namietala, že došlo k porušeniu zásady\nproporcionality, pretože nariadené opatrenie bolo neprimerané, nebol dostatočne zistený skutkový stav\na tento bol výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že stanovenie hodinovej\nodmeny Zákonník práce v takomto prípade nevylučuje. Pokiaľ žalovaný poukázal na negatívny dopad\n\nuzavretia dohody o vykonaní práce na zamestnancov, splnomocnená zástupkyňa žalobcu poukázala\nna to, že dohoda o vykonaní práce je legitímnym inštitútom upraveným Zákonníkom práce. Navrhla,\naby na objasnenie skutkového stavu a pracovných činností, ktoré boli predmetom dohody o vykonaní\npráce, bolo vykonané dokazovanie výsluchom I. F., riaditeľa ľudských zdrojov žalobcu. Splnomocnená\nzástupkyňa žalobcu navrhla, aby správny súd Protokol v znení Dodatku č. 1 a 2 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n12. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na obsahu písomného vyjadrenia\nk správnej žalobe, pričom prezentovala názor, že Protokol (v znení Dodatku č. 1 a 2) nie je spôsobilým\npredmetom súdneho prieskumu, pretože v ňom obsiahnuté opatrenie autoritatívne nezasahuje do práv\nžalobcu, keďže mu nebolo určené, aký konkrétny pracovnoprávny vzťah má s A. B. a C. D. uzavrieť,\na teda žalobcovi nebola uložená žiadna konkrétna povinnosť. V tejto súvislosti poukázala na Uznesenie\nveľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022. Ďalej poukázala na rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/141/2022 z 27.03.2024, v zmysle ktorého je v prípade,\nak správny súd pristúpi k súdnemu prieskumu, (ak bolo nariadené konkrétne opatrenie), potrebné\nvykonať súdny prieskum len na tú časť opatrenia, ktoré konkrétne zasahuje do práv kontrolovanej\nosoby, pričom nemožno preskúmavať skutkové zistenia. Zdôraznila, že na výkon inšpekcie práce sa\nnevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, ale Zákon o inšpekcii práce. V prípade vydania Protokolu\nnejde o rozhodnutie a jeho náležitosti sú stanovené v osobitnom predpise - Zákone o inšpekcii práce,\npričom nie je v ňom potrebné uviesť odôvodnenie. K zistenému porušeniu Zákonníka práce tým,\nže boli uzavreté dohody o vykonaní práce s dvomi zamestnancami uviedla, že podľa obsahu dohôd\nnebol v nich špecifikovaný výsledok práce, ale bola špecifikovaná pracovná činnosť. S poukazom na\nargumentáciu uvedenú vo vyjadrení k správnej žalobe poverená zástupkyňa žalovaného poukázala\nna paralelu medzi dohodou o vykonaní práce a zmluvou o dielo, ktoré sú špecifikované práve výsledkom\ndosiahnutej činnosti. V preskúmavanom prípade išlo o opakovanú, druhovú činnosť, vykonávanú\nv rozsahu 350 hodín a dohoda o vykonaní práce bola uzavretá na obdobie jedného kalendárneho\nroka, nešlo o ojedinelú úlohu. Postup zvolený žalobcom považovala za obchádzanie kogentných\nustanovení Zákonníka práce, pretože u uvedených zamestnancov došlo ku zhoršeniu ich postavenia\ntým, že prišli o výhody, ktoré by im inak vyplývali z pracovnoprávneho pomeru (napr. nárok na dovolenku\na i.). Vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Českej republiky R 27/1980 poverená\nzástupkyňa žalovaného odkázala na argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k správnej žalobe a mala za to,\nže sa nejedná o ustálenú súdnu prax. Poukázala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžo/34/2012, v zmysle ktorého záverov vyplýva, že ak práca nie je vymedzená konkrétnym výsledkom,\nale ide o opakovanú činnosť, ide o porušenie zákona. Dohody o vykonaní práce aj za splnenia jednej\núlohy väčšieho rozsahu môžu byť dohodnuté tak, že ich vykonanie pozostáva z vykonania viacerých\núkonov, ale výsledok musí byť presne identifikovaný, k čomu v tomto prípade nedošlo. Poverená\nzástupkyňa žalovaného navrhla, aby správny súd správnu žalobu odmietol ako neprípustnú alebo ju\nzamietol ako nedôvodnú.\n13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n14. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n15. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a\nopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n16. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n\n17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n19. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vykonania inšpekcie práce (ďalej\nako „Zákonník práce“) zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich\npotrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného\npomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práce práci\nštudentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide\no príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej\npráci študentov). Podmienka výnimočnosti podľa prvej vety sa nevzťahuje na dohodu o pracovnej\nčinnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228 a ods. 1 písm. b).\n20. Podľa § 226 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce (1) Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ\nmôže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorú sa táto dohoda\nuzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca\nvykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu\no vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.\n(2) Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí\nbyť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná\núloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.\n(3) Pracovná úloha sa úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody\nodstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu\nzamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu,\nktorá mu tým vznikla.\n(4) Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi\núčastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná až po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.\nZamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca\nnezodpovedá dohodnutým podmienkam.\n21. Podľa § 12 ods. 2 písm. b), ods. 3 Zákona o inšpekcii práce v znení účinnom ku dňu vykonania\ninšpekcie práce (ďalej ako „Zákon o inšpekcii práce“) (2) Na základe výsledkov inšpekcie práce a\npodľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených\nnedostatkov.\n(3) Inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. a), b),d) až f),\nh), a i). Inšpektor práce je oprávnený na žiadosť kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej\nfyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, v odôvodnených prípadoch určenú\nlehotu predĺžiť.\n22. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu v znení jeho Dodatku\nč. 1 a 2, pričom namietal záver žalovaného, že žalobca porušil ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce,\nkeď uzatvoril na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb s fyzickými osobami A. B.\na C. D. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohody o vykonaní práce, pričom\nnejde o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, ale ide o opakované činnosti (námietka nesprávneho\nprávneho posúdenia). Ďalej namietal neaplikovanie rozsudku Najvyššieho súdu ČR\nR\n27/1980, „nevykonateľnosť nariadenia o zmene pracovnoprávneho vzťahu“ na pozície, ktoré zastávali\nzamestnanci A. B. a C. D., porušenie zásady proporcionality, ako aj porušenie ust. § 12 ods. 2 písm. b)\nZákona o inšpekcii práce a § 3 Správneho poriadku.\n23. Správny súd predovšetkým uvádza, že Protokol žalovaného v znení Dodatku č. 1 a 2 nie je\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, napriek tomu, že ho žalobca v správnej žalobe za rozhodnutie\noznačil, keďže ako rozhodnutie nie je formálne označený, za rozhodnutie nie je považovaný ani podľa\nosobitného predpisu a nezakladá, nemení, nezrušuje a ani nedeklaruje práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Protokol (v znení Dodatku č. 1 a 2) je možné\npovažovať v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP za opatrenie žalovaného (správny akt vydaný orgánom\nverejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy\n\nalebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté), avšak nie v celom rozsahu,\nale len v tej časti, v ktorej spĺňa uvedené zákonné vymedzenie opatrenia orgánu verejnej správy,\nteda v časti, ktorou sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu\npriamo dotknuté. Napriek skutočnosti, že kontrolné zistenia sa týkajú práv, právom chránených záujmov\nalebo povinností kontrolovaného subjektu (účelom vykonania inšpekcie práce je preveriť dodržiavanie\npovinností vyplývajúcich z právnych predpisov), nejedná sa o priamy dotyk, keďže protokol z inšpekcie\npráce predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce v prípade následného\nzačatia správneho konania vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 Zákona o inšpekcii práce (má teda\npredbežný charakter), sám osebe však spravidla nepredstavuje akt, ktorý by priamo zasahoval do práva,\npovinnosti alebo právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Obsahom Protokolu\n(v znení Dodatku č. 1 a 2) sú základné informácie o žalobcovi, vymedzenie predmetu inšpekcie práce,\nzoznam predložených dokladov k inšpekcii práce, jednotlivé zistené skutočnosti, zistené nedostatky,\nuložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, záver, vyjadrenie žalobcu, že žiada poskytnutie\nlehoty na vyjadrenie, určenie lehoty na vyjadrenie a poučenie. Priamy dotyk na právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu môžu mať len inšpektorom práce uložené opatrenia\nna odstránenie zistených porušení právnych predpisov za predpokladu, že sú dostatočne konkrétne,\nurčité, zrozumiteľné a vykonateľné. Len v tomto rozsahu je možné protokol z inšpekcie práce považovať\nv zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré tak podlieha súdnemu\nprieskumu správnym súdom. Ostatné časti protokolu z inšpekcie práce sú, naopak, zo súdneho\nprieskumu správnym súdom vylúčené v zmysle § 7 písm. e) SSP. Správny súd vo vzťahu k posúdeniu\notázky, či protokol z inšpekcie práce, resp. opatrenia v ňom uložené, môžu byť spôsobilým predmetom\npreskúmavacieho konania v správnom súdnictve, poukazuje na závery uvedené v Uznesení veľkého\nsenátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023,\nktorý o.i. uviedol: „Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1\npísm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu\nna určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že\nakt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za\nopatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. ...\nZ ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné\nvylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia\ncitovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že\nlen opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé\nzasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm.\ne) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo\nzakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právom chráneného záujmu)\nzasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm.\ne) SSP.“ Z bodu 18. predmetného Uznesenia vyplýva, že Najvyšší správny súd SR pripustil prieskum\nopatrení uložených v Protokole za určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na § 12\nods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, ale svojím obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení\npodľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) Zákona o inšpekcii práce. Okrem toho konkrétna skutková situácia u\nzamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2\npísm. b) Zákona o inšpekcii práce môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi\ns presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom\nchránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je\nv každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa § 97\nSSP v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd preto nemôže vykonať\nsúdny prieskum Protokolu v znení Dodatku č. 1 a 2 v celom rozsahu, ale len v tej časti, ktorá žalobcovi\nukladá vykonanie konkrétnych opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, čo je jediné objektívne\nspôsobilé priamo zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu, a teda v časti, v ktorej inšpektor práce\nnariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok v bode B)1. Protokolu (uzatvorenie dohôd o vykonaní\npráce s A. B. a C. D. v rozpore s § 223 ods. 1 Zákonníka práce, s odôvodnením, že podľa obsahu dohôd\no vykonaní práce sa jedná o pracovné činnosti, ktoré sa počas doby platnosti dohôd o vykonaní práce\npravidelne opakujú a nejedná sa o jednorazové práce, ale o opakované činnosti) od ukončenia inšpekcie\npráce do troch dní vyhotoviť iný druh pracovnoprávneho vzťahu na výkon práce A. B. a C. D.. Uvedené\nopatrenie na odstránenie zisteného nedostatku je podľa správneho súdu dostatočne určité a konkrétne,\na je preto spôsobilé priamo zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu, resp. je spôsobilé zasiahnuť\ndo jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov, a podlieha tak súdnemu prieskumu. Podľa\n\nsprávneho súdu nie je preto dôvod na postup podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP (odmietnutie správnej\nžaloby), ako to navrhoval žalovaný.\n24. Predmetom súdneho prieskumu je teda v tomto prípade len tá časť Protokolu, ktorou žalovaný\n(s poukazom na § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce) v časti „Opatrenia“ nariadil žalobcovi\nodstrániť zistený nedostatok v bode B)1. Protokolu - od ukončenia inšpekcie práce do troch dní vyhotoviť\niný druh pracovnoprávneho vzťahu na výkon práce A. B. a C. D., t. j. autoritatívne uložil žalobcovi\nkonkrétnu povinnosť.\n25. Správny súd je pri súdnom prieskume viazaný dôvodmi nezákonnosti, ktoré žalobca uplatní\nv správnej žalobe, a to v lehote stanovenej v § 181 ods. 1 SSP. Správny súdny poriadok v §182\nods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé,\nz akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia\nza nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu\npred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy využije. Žalobca\nsvoje námietky (nesprávneho právneho posúdenia, neaplikovania rozsudku Najvyššieho súdu ČR,\nnevykonateľnosti „nariadenia o zmene pracovnoprávneho vzťahu“, porušenia zásady proporcionality,\nnesplnenia povinnosti zistiť skutkový stav v súlade s § 12 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce a porušenia\n§ 3 Správneho poriadku) formuloval stručne, všeobecne, bez uvedenia bližšej argumentácie, pričom\nprezentoval len svoje názory a hodnotenie skutočností zistených pri výkone inšpekcie práce žalovaným,\nakcentujúc svoj názor, že v dohodách o vykonaní práce (so zamestnancami A. B. a C. D.) uvedené\n„pracovné činnosti“ predstavujú výsledok jednorazovej pracovnej úlohy s konkrétnym výsledkom a nešlo\no opakované činnosti. Žalobca v správnej žalobe len všeobecne namietal, že žalovaný nesprávne\nvyhodnotil charakter práce, resp. pracovnej úlohy, bez zohľadnenia skutočnej povahy a výsledkov\npráce. Z formulácie žalobných bodov pritom musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké\nargumenty žalobca uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti (v tomto prípade) opatrenia\norgánu verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený všeobecne uplatnené dôvody namiesto žalobcu\nkonkretizovať, resp. špecifikovať, ani dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia orgánu verejnej\nsprávy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať podľa zistení z administratívneho spisu.\nSprávny súd nemôže vychádzať pri súdnom prieskume ani z domnienok o obsahu žalobných námietok\nžalobcu. Všeobecne formulované a uplatnené námietky bez bližšej argumentácie tak možno považovať\nlen za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom alebo rozhodnutím/opatrením orgánu\nverejnej správy, čo bráni tomu, aby správny súd mohol na základe nich dospieť k záveru o nezákonnosti\npreskúmavaného rozhodnutia/opatrenia. Samotný fakt, že závery prijaté orgánom verejnej správy nie\nsú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. V rámci uplatnených žalobných bodov\nabsentuje v správnej žalobe konkrétna argumentácia a pokiaľ žalobca takto všeobecne uplatnené\nnámietky v správnej žalobe doplnil a konkretizoval v replike a na pojednávaní, správny súd vzhľadom\nna § 183 SSP na toto doplnenie nemohol prihliadať.\n26. Žalobca v správnej žalobe namietal „nesprávne posúdenie pracovnoprávnych vzťahov zo strany\nžalovaného“. Poukázal pritom na ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého musí byť dohoda\no vykonaní práce uzatvorená na konkrétny výsledok práce, pričom nemôže byť použitá na pravidelne\nopakované činnosti. Žalobca v rámci uvedenej námietky tvrdil, že v preskúmavanom prípade žalobca\njasne špecifikoval výsledok práce v dohodách uzavretých so zamestnancami B. a D., pričom\npracovné činnosti ako „roztriedenie, kontrola a uloženie vecí na opätovné použitie“ alebo „vykonanie\nnakládky a vykládky predmetov vhodných na opätovné použitie“, predstavujú podľa žalobcu výsledok\njednorazovej pracovnej úlohy, ktorý bol splnený a skutočnosť, že tieto činnosti mohli byť rozložené\nna viac dní, neznamená, že išlo o pravidelne opakované činnosti. Takto formulovaná námietka\npredstavuje len prezentáciu vlastného hodnotenia predmetu dohody o vykonaní práce žalobcom, resp.\nvyjadrenie nesúhlasu so záverom žalovaného, že pracovné činnosti uvedené v predmetných dohodách\no vykonaní práce je potrebné považovať za pravidelne opakované činnosti. Správny súd v tejto súvislosti\nuvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/12/2016\nz 20.02.2018, Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/5/2021 z 29.03.2023) nesprávne\nprávne posúdenie veci spočíva v tom, že správny súd (obdobne orgán verejnej správy) použil nesprávnu\nprávnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, alebo právnu\nnormu správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Aby tvrdenie o nesprávnom\nprávnom posúdení malo oporu v zákone, bol žalobca povinný v správnej žalobe uviesť konkrétnu\nprávnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia. Takúto argumentáciu správna\n\nžaloba neobsahuje. Tak, ako žalobca formuloval svoju námietku, ide v podstate len o prezentáciu\nžalobcovho výkladu ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce, identifikáciu „vymedzenia pracovnej úlohy“ a\nvyjadrenie nesúhlasu so záverom žalovaného, že išlo o opakujúce sa činnosti. Napriek všeobecnosti\nformulácie uvedenej žalobnej námietky, ktorej podstatou bolo tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení\npracovnoprávneho vzťahu zo strany žalovaného, správny súd uvádza, že po preskúmaní obsahu\npredmetných dohôd o vykonaní práce dospel k záveru, že tak, ako boli tieto dohody o vykonaní\npráce (uzatvorené medzi žalobcom a A. B., resp. medzi žalobcom a C. D.) formulované, tieto neboli\nvymedzené výsledkom, a teda nešlo o pracovné úlohy vymedzené výsledkom, ale išlo o pracovné\nčinnosti určené druhovo a výkon práce pozostával z opakovania činností. Správny súd predovšetkým\npoukazuje na ustálenú judikatúru vo vzťahu k otázke uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru, v zmysle ktorej formu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného\npomeru môže zamestnávateľ využívať iba za predpokladu Zákonníkom práce ustanovených kritérií\n(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/4/2016, rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 7Ssk/25/2023). Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie\nsvojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody\no prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej\nčinnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda\no vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej\nčinnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Podľa § 226 ods. 1, 2 Zákonníka práce dohodu\no vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy),\nna ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa\nzapočítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní\npráce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Dohoda o vykonaní práce sa\nuzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha,\ndohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce,\nak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa\nuzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. V zmysle ustálenej judikatúry sa za pracovnú\núlohu nepovažuje opakujúca sa činnosť, ale iba začatie, plnenie a ukončenie konkrétnej úlohy.\n27. Z Dohody o vykonaní práce uzatvorenej podľa § 226 v nadväznosti na § 223 a § 223a Zákonníka\npráce dňa 05.12.2023 medzi žalobcom (ďalej ako „zamestnávateľ“) a A. B. (ďalej „ako zamestnanec“),\nčl. I.2. Predmet dohody, vyplýva, že zamestnanec sa zaväzuje pre zamestnávateľa vykonať pracovné\núlohy spočívajúce v roztriedení, kontrole a uložení vecí na ich opätovné použitie. Zmluvné strany\nsa dohodli, že zamestnanec odovzdá zamestnávateľovi v dohodnutom časovom úseku vytriedené\npredmety vhodné/nevhodné na opätovné použitie, a to v závislosti od prijatého množstva. Súčasťou\npracovnej úlohy je aj všetky vytriedené predmety zaradiť do určených kategórií (knihy, hračky, nábytok\na pod.) a uložiť na predajnú plochu. Zamestnanec v rámci plnenia pracovnej úlohy vykoná realizáciu\nzberu predmetov vhodných na opätovné použitie v určených mestských častiach Bratislavy. Z Dohody\no vykonaní práce uzatvorenej podľa § 226 v nadväznosti na § 223 a § 223a Zákonníka práce\ndňa 05.12.2023 medzi žalobcom (ďalej ako „zamestnávateľ“) a C. D. (ďalej ako „zamestnanec“), čl.\nI.2. Predmet dohody, vyplýva, že zamestnanec sa zaväzuje pre zamestnávateľa vykonať pracovné\núlohy spočívajúce vo: vykonaní nakládky, prevozu a vykládky predmetov vhodných na opätovné\npoužitie zo zberných miest do skladu, alebo na určené miesto podľa pokynov. Súčasťou pracovnej\núlohy je aj rozdistribuovanie nástrojov zberu kuchynského odpadu v množstve a na miesta\nurčené harmonogramom distribúcie. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že zamestnanec odovzdá\nzamestnávateľovi v dohodnutom časovom úseku vytriedené predmety vhodné/nevhodné na opätovné\npoužitie, a to v závislosti od prijatého množstva. Súčasťou pracovnej úlohy je aj všetky vytriedené\npredmety zaradiť do určených kategórií (knihy, hračky, nábytok a pod.) a uložiť na predajnú plochu.\nZamestnanec v rámci plnenia pracovnej úlohy vykoná realizáciu zberu predmetov vhodných na opätovné\npoužitie v určených mestských častiach Bratislavy. Z vyššie uvedenej formulácie predmetu jednotlivých\ndohôd o vykonaní práce je zrejmé, že v rámci dohodnutých „pracovných úloh“ sa nejedná o prácu, ktorá\nje vymedzená výsledkom, tak ako to vyžaduje § 223 ods. 1 Zákonníka práce, ale jedná sa o opakujúcu sa\npracovnú činnosť vymedzenú druhom práce. Opakujúcu sa pracovnú činnosť vymedzenú druhom práce\nnemožno považovať za pracovnú úlohu vymedzenú výsledkom. Pracovná úloha musí byť dostatočne,\nt.j. konkrétne, vymedzená výsledkom tak, aby bolo možné identifikovať, akú konkrétnu pracovnú úloha\nmá zamestnanec vykonať (v dohodnutom čase) a čo konkrétne je dohodnutým výsledkom tejto práce.\nV predmetných dohodách práca/pracovná úloha nebola vymedzená jej výsledkom, ale bol dohodnutý\npriebežný výkon druhovej práce. Z práce, resp. činností, ktoré majú vyššie uvedení zamestnanci\n\nuvedené v predmetných dohodách o vykonaní práce, je zrejmé, že výkonom takto dohodnutej\npráce, resp. vykonaním dohodnutých činností, nie je možné zachytiť výsledný konkrétny produkt\nzamestnancami realizovanej aktivity (a tento v dohodách ani nebol konkrétne špecifikovaný), pretože sa\njedná o opakujúce sa činnosti. Správny súd pritom nespochybňuje fakt, že k dosiahnutiu určitého\nvýsledku práce je potrebné vykonať určité jednotlivé opakované činnosti alebo úlohy, a teda súčasťou\nkonkrétne vymedzenej úlohy môžu byť aj opakované čiastkové úkony, ktoré vedú k dohodnutému, resp.\nurčenému výsledku, avšak u žalobcu sa o takýto prípad nejedná.\n28. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že medzi žalobcom a zamestnancami A. B. a C.\nD. bol v Dohodách o vykonaní práce namiesto pracovnej úlohy (ktorá má byť vymedzená výsledkom),\ndojednaný druh práce na pravidelne sa opakujúcu činnosť. Konkrétne v prípade A.. B. sa jednalo\no roztriedenie, kontrolu a uloženie (bližšie neurčených vecí, ani len druhovo vymedzených) na ich\nopätovné použitie, pričom zamestnankyňa mala odovzdať zamestnávateľovi v dohodnutom časovom\núseku (bližšie neurčenom) vytriedené predmety (bez uvedenia ich množstva alebo objemu) vhodné/\nnevhodné na opätovné použitie, a to v závislosti od prijatého množstva (ktoré rovnako nebolo ani len\norientačne určené za príslušný časový úsek). Súčasťou „pracovnej úlohy“ bolo aj všetky vytriedené\npredmety zaradiť do určených kategórií a uložiť na predajnú plochu (bližšie nešpecifikovanú, pričom\nsprávny súd poukazuje na to, že miesto výkonu práce v zmysle čl. IV.1. Dohody o vykonaní práce\nbolo uvedené rovnako neurčito ako „priestory a objekty zamestnávateľa na území mesta Bratislavy\npodľa potreby“). Ďalej mala zamestnankyňa „v rámci plnenia pracovnej úlohy“ vykonať realizáciu\nzberu predmetov vhodných na opätovné použitie v určených mestských častiach Bratislavy (pričom\n„zber predmetov“ nebol bližšie určený ani druhovo, ani čo do množstva, spôsobu zberu či miesta\nvykonávania „zberu\"). Spôsob dojednania času/termínu na vykonanie „pracovnej úlohy\" (od 01.01.2024\ndo 31.12.2024, a to v rozsahu max. 350 hodín) tiež naznačuje, že išlo o dojednanie opakovaných\nčinností v priebehu jedného roka. V predmetnej dohode teda žalobca nevymedzil pracovnú úlohu jej\nvýsledkom (napr. spôsobom, že zamestnankyňa vytriedi, skontroluje a uloží v mieste zberného dvora\n„x“ alebo v prevádzke žalobcu „x“ veci vhodné na ich opätovné použitie v množstve, resp. objeme\n„x“, za čas „x“ a za odmenu „x“, resp. vykoná realizáciu zberu predmetov vhodných na opätovné\npoužitie v rozsahu, resp. množstve alebo objeme „x“ a pod., pričom výsledkom pracovnej činnosti\nbude roztriedenie celkového množstva predmetov v objeme/množstve „x“ do termínu „x“). Zároveň\nžalobca v predmetnej dohode nedohodol odmenu za vykonanie pracovnej úlohy, ale dohodol hodinovú\nodmenu (8,- eur/hod.). K tvrdeniu splnomocnenej zástupkyne žalobcu na pojednávaní, že Zákonník\npráce nevylučuje aj v prípade dohôd o vykonaní práce dohodnúť hodinovú mzdu, správny súd\nzdôrazňuje, že formu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže zamestnávateľ\nvyužívať iba za predpokladu splnenia Zákonníkom práce stanovených kritérií (viď. napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/5/2021), pričom z ustanovenia § 226 ods. 2 Zákonníka\npráce jednoznačne vyplýva, že v dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha\na dohodnutá odmena za jej vykonanie. Nie je pritom vylúčené, že pokiaľ bola dohodnutá odmena\nza vykonanie pracovnej úlohy (čo nie je tento prípad), bolo by možné dohodnúť so zamestnancom\naj čiastkové vyplatenie odmeny za čiastkové splnenie pracovnej úlohy. Vymedzenie pracovnej úlohy je\njednou z podstatných náležitostí dohody o vykonaní práce, ktorú je potrebné chápať ako vymedzenie\npráce jej výsledkom. Vymedzená pracovná úloha má teda predstavovať výsledok vykonanej práce,\npričom pracovná úloha musí byť, tak ako už bolo vyššie uvedené, dostatočne vymedzená (konkrétna)\nčo do kvality a kvantity tak, aby mohlo byť určené, aká úloha má byť vykonaná, čo je dohodnutým\nvýsledkom, za ktorý (výsledok) sa vyplatí odmena. Z predloženej dohody však vyplýva, že žalobca\nv nej nevymedzil pracovnú úlohu z kvalitatívneho ani z kvantitatívneho hľadiska, ale druhovo vymedzil\npracovné činnosti „roztriedenie, kontrola a uloženie vecí“ ... „vykonanie realizácie zberu predmetov ...\nv určených mestských v častiach Bratislavy“, t.j. výkon prác pozostával z opakovania určitých činností,\nresp. predmetná dohoda o vykonaní práce popisuje druh práce a zakladá svojím charakterom opakujúcu\nčinnosť. Pokiaľ splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní tvrdila, že „nebolo potrebné určiť\njednotlivé kusy alebo kvalitu tejto práce, pretože išlo triedenie odpadu“, takúto argumentáciu nemožno\nakceptovať, keďže aj v prípade triedenia odpadu je možné (a aj nutné, ak by skutočne išlo o vymedzenie\njednotlivej pracovnej úlohy vymedzenej výsledkom) vymedziť konkrétne množstvo vytriedeného odpadu\n(napr. uvedením jeho objemu alebo hmotnosti) a rovnako kvalitu práce, čo napokon vyplýva aj z čl. II.7.\npredmetnej dohody, v zmysle, ktorého „Zamestnávateľ má právo, bez ďalšieho vysvetlenia, odstúpiť\nod tejto dohody, ak sa pracovná úloha nevykoná v dohodnutej dobe, v požadovanom množstve\na kvalite ...“. Argumentácia splnomocnenej zástupkyne žalobcu na pojednávaní k tvrdeniu, že „nešlo\no pravidelne opakujúce sa činnosti“, s odôvodnením, že „tento výkon činnosti závisel od toho,\n\nkoľko vecí došlo a následne tieto boli potom predmetom triedenia, pričom žalobca nevedel dopredu,\nkedy a v akom rozsahu budú práce vykonávané a prítomnosť zamestnancov závisela od konkrétneho\nčasového obdobia, kedy mali túto prácu vykonávať“, naopak, nasvedčuje tomu, že nešlo o jednotlivo\ndojednanú pracovnú úlohu vymedzenú výsledkom, ale o druhovo určenú opakujúcu sa pracovnú\nčinnosť vykonávanú v období od 01.01.2024 do 31.12.2024. Obdobne tomu bolo i v prípade dohody\no vykonaní práce uzatvorenej medzi žalobcom a C. D., s ktorým bol namiesto pracovnej úlohy (ktorá\nmá byť vymedzená výsledkom), dojednaný druh práce na pravidelne sa opakujúcu činnosť, konkrétne\n„vykonanie nakládky, prevozu a vykládky predmetov vhodných na opätovné použitie zo zberných\nmiest do skladu alebo na určené miesto podľa pokynov, z čoho vyplýva, že nebolo vopred určené,\nže zamestnanec vykoná jeden krát nakládku, prevoz a vykládku z konkrétneho zberného miesta\na v určenom rozsahu -objeme alebo množstve, nebol určený ani celkový rozsah (objem alebo\nmnožstvo) prevážaných predmetov; rovnako z popisu pracovnej úlohy „rozdistribuovanie nástrojov\nzberu kuchynského odpadu v množstve a na miesta určené harmonogramom distribúcie“, je zrejmé,\nže „množstvo“ ani „miesto“ neboli v dohode vopred vymedzené; to isté sa týka aj dohodnutej „pracovnej\núlohy“, v rámci plnenia ktorej mal zamestnanec C. D. „vykonať realizáciu zberu predmetov vhodných\nna opätovné použitie (rovnako bez určenia konkrétneho objemu alebo množstva) v určených mestských\nčastiach Bratislavy.“ Vo vzťahu k obsahu dohody čl. II.7. (dôvody na odstúpenie od dohody o vykonaní\npráce zo strany zamestnávateľa, čl. IV.1. (miesto výkonu práce), čl. III.1. (dohodnutej hodinovej odmeny),\nsprávny súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v súvislosti s vyhodnotením dohody o vykonaní\npráce uzatvorenej medzi žalobcom a A.. B.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa\nsprávneho súdu možné uzavrieť, že z vymedzenia predmetu dohôd o vykonaní práce uzatvorených\ns A.. B. a C. D. vyplýva, že dojednané „pracovné úlohy“ v preskúmavanom prípade nie sú dojednané\nindividuálne, ale druhovo, čo znamená, že žalobca neurčil konkrétnu úlohu (vymedzenú jej výsledkom),\nktorú má zamestnanec vykonať, ale zakladajú svojím charakterom opakujúcu sa činnosť, a teda\nžalovaný pracovnoprávne vzťahy správne posúdil. Správny súd preto námietku žalobcu vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\n29.\nK námietke žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky publikované pod číslom R 27/1980, správny súd predovšetkým uvádza (a to aj vzhľadom\nna vyjadrenie žalovaného, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR nemožno aplikovať,\npretože „za rozhodovaciu prax súdov je možné považovať rozhodnutia alebo stanoviská Najvyššieho\nsprávneho súdu SR, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov“),\nže rozhodnutia zo Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk z čias Československa (ČSSR) možno\nv Slovenskej republike aplikovať, avšak s určitými obmedzeniami a podmienkami. Ich použiteľnosť\nzávisí od toho, či sú súladné s aktuálnym právnym poriadkom a ústavnými princípmi. Kľúčovými\naspektmi ich aplikácie sú: pretrvávajúca judikatúra (mnohé rozhodnutia, resp. judikáty publikované\nv Zbierke súdnych rozhodnutí, sa stále považujú za relevantné, ak interpretujú ustanovenia zákonov,\nktoré zostali v platnosti aj po roku 1993), súlad s ústavou (staršie rozhodnutia nesmú byť v rozpore\ns Ústavou SR, medzinárodnými zmluvami alebo aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu SR), využitie\nv právnej praxi (súdy, prokurátori a advokáti môžu takéto rozhodnutia používať ako argumentačnú\npodporu, najmä ak ide o výklad ustálených právnych pojmov), kontextová zmena (pri aplikácii sa\nmusí zohľadniť zmena spoločenských a právnych pomerov, pričom judikáty k súkromnoprávnym\nvzťahom môžu byť stále aktuálne). Všeobecne platí, že historická judikatúra (vrátane ČSSR) slúži\nako významný interpretačný prameň, ak neexistuje novšia judikatúra, ktorá by pôvodný výklad\nprekonala. Správny súd však považuje za potrebné zároveň zdôrazniť, že v prípade, ak žalobca\npoukazuje na konkrétne rozhodnutie alebo judikát, nepostačuje naň odkázať, prípadne odcitovať\njeho parciálnu časť (v tomto prípade navyše žalobca len parafrázoval časť textu z uvedeného\nrozhodnutia), ale musí ozrejmiť aj konkrétny skutkový a právny základ tohto rozhodnutia a uviesť,\nv čom je uvedený prípad obdobný alebo rovnaký (skutkovo i právne) s preskúmavaným prípadom.\nZároveň musí uviesť, aký dopad mala tvrdená neaplikácia citovaného rozhodnutia na zákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia, resp. opatrenia. V tomto prípade takéto ozrejmenie zo strany žalobcu v\nsprávnej žalobe absentuje. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na hlavné závery z odkazovaného\nrozhodnutia, ktoré smerujú k otázke zániku dohody o vykonaní práce, aplikácii Zákonníka práce\n(nemožnosť analogicky použiť ustanovenia Zákonníka práce v prípade dohôd o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru), vzťah k predchádzajúcej praxi (rozhodnutie reflektuje vtedajšiu judikatúru\na interpretáciu dohôd, zdôrazňujúc ich odlišnosť od klasického pracovného pomeru). Zároveň je\npotrebné zohľadniť skutočnosť, že definícia/charakteristika dohody o vykonaní práce (§ 232 ods. 3\nZákonníka práce účinného v období ČSSR) je odlišná od definície dohody o vykonaní práce podľa\n\nplatnej právnej úpravy (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), v obidvoch prípadoch je\nvšak možné uviesť, že sa jedná (jednalo) o dohodu, ktorá je (bola) uzatváraná písomne na konkrétne\nvymedzenú pracovnú úlohu, s konkrétnym výsledkom, nejedná sa (nešlo) o trvalú (alebo opakovanú)\nčinnosť. V odkazovanom rozhodnutí sa uvádza: „V praxi môže byť rozlíšenie dohody o pracovnej\nčinnosti a dohody o vykonaní práce niekedy obtiažne, pretože na jednej strane každá opakovaná\nčinnosť sa skladá zo série ojedinelých pracovných úloh a naopak pod pojem ojedinelej pracovnej\núlohy je často možné zahrnúť celú sériu opakujúcich sa činností alebo ojedinelých úloh, ktoré sú\nsúčasťou celkovej ojedinelej úlohy väčšieho rozsahu.“ Poukazom na uvedené však žalobca bez\nakejkoľvek argumentácie vzťahujúcej sa na konkrétny prípad len konštatoval, že „žalovaný nesprávne\nvyhodnotil pracovné úlohy ako pravidelne opakované, bez zohľadnenia skutočnej povahy a výsledku\npráce“. Takto formulovaná námietka je všeobecná, nekonkrétna a predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu\nžalobcu s hodnotením predmetu dohôd o vykonaní práce vykonaným žalovaným. Obdobne, pokiaľ\nžalobca s poukazom na uvedené rozhodnutie R 27/1980 konštatoval, že „rozlišovanie medzi dohodou\no vykonaní práce a opakujúcimi sa činnosťami musí byť posudzované individuálne“, avšak bez toho,\naby tvrdil, že žalovaný neposudzoval predmetné dohody individuálne, resp. bez toho, aby konkretizoval,\nna základe akých skutočností dospel k záveru, že žalovaný dohodu o vykonaní práce neposudzoval\nindividuálne, nie je možné konštatovať nezákonnosť postupu žalovaného. Správny súd napokon\npoukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. 5Asan/4/2016\nzo dňa 28.03.2018, sp. zn. 3Sžo/34/2012 zo dňa 09.10.2012, sp. zn. 8Sžo/69/2015 zo dňa 22.06.2017)\na Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. 3Stk/5/2021 zo dňa 29.03.2023, sp.\nzn. 7Ssk/25/2023 zo dňa 31.01.2024), z ktorých vyplýva záver, že vymedzenie pracovnej úlohy je\njednou z podstatných náležitostí dohody o vykonaní práce, ktorú je v zmysle pracovnoprávnej teórie\npotrebné chápať ako vymedzenie práce jej výsledkom. Najvyšší správny súd SR v Rozsudku sp. zn.\n3Stk/5/2021 zo dňa 29.03.2023, bod 34. uviedol: „Pokiaľ ide o porušenie povinnosti podľa § 226 ods. 2\nZákonníka práce, kasačný súd uvádza, že formu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného\npomeru môže zamestnávateľ využívať iba za predpokladu splnenia Zákonníkom práce ustanovených\nkritérií. Kasačný súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Asan/4/2016, podľa ktorého\n„ ... za pracovnú úlohu sa nepovažuje opakujúca sa činnosť, ale iba začatie, plnenie a ukončenie\nkonkrétnej úlohy. Dojednané pracovné úlohy nie sú dojednané individuálne, ale druhovo, čo znamená,\nže neurčujú konkrétnu úlohu, ktorú má zamestnanec vykonať, ale zakladajú svojím charakterom\nopakujúcu sa činnosť“. Správny súd opakovane poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 7Ssk/25/2023 zo dňa 31.01.2024, bod 15., v ktorom sa uvádza: „Zákonník práce v\ndeviatej časti upravuje dohody o prácach vykonávaných mimo pracovnej činnosti. Podľa § 223 ods. 1\nZákonníka práce môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb\nvýnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,\nak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce podľa § 226) alebo ak\nide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a,\ndohoda o brigádnickej práci študentov podľa § 227). Rozlíšenie medzi dohodou o vykonaní práce\na dohodou o pracovnej činnosti nemusí byť vždy jednoduché, keďže každá opakovaná činnosť sa\nskladá z ojedinelých pracovných úloh a pod pracovnú úlohu sa často dá podradiť rada opakujúcich\nsa činností tvoriacich úlohu väčšieho rozsahu (porov. judikát R 27/1280). Za pracovnú úlohu však nie\nje možné považovať všeobecne opísanú opakujúcu sa činnosť, ale iba začatie, plnenie a ukončenie\nkonkrétnej úlohy.“ Správny súd vzhľadom na všeobecnosť žalobcovej námietky (a vyššie uvedené\nskutočnosti) nezistil žalobcom tvrdené neprihliadnutie žalovaného k odkazovanému rozhodnutiu R\n27/1980, pričom v Protokole zistený nedostatok spočívajúci v uzavretí dohody o vykonaní práce (ktorú\nžalovaný vyhodnotil ako prácu, ktorá nie je vymedzená výsledkom) žalovaný posúdil v intenciách vyššie\nuvedenej ustálenej judikatúry, uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.\n30.\nŽalobca ďalej v správnej v žalobe namietal nevykonateľnosť „nariadenia“ o zmene\npracovnoprávneho vzťahu, keď žalobcovi bolo nariadené do troch dní od ukončenia inšpekcie\npráce zmeniť druh pracovnoprávneho vzťahu na pozície, ktoré zastávali A. B. a C. D.. Námietka\nžalobcu o nevykonateľnosti a neopodstatnenosti „nariadenia“ (opatrenia, pozn. správneho súdu) je\nzaložená len na žalobcovom tvrdení, resp. presvedčení, že dohody o vykonaní práce boli uzatvorené\nna základe jednorazových pracovných úloh s konkrétnym výsledkom. Pri uvedených tvrdeniach žalobcu\nabsentuje argumentácia odôvodňujúca dôvodnosť uvedenej námietky a tieto tvrdenia tak predstavujú\nlen prezentáciu vlastného názoru žalobcu (vychádzajúc z iného posúdenia pracovnoprávneho vzťahu,\nnež prezentoval žalovaný). Obdobne tvrdenie žalobcu, že „nariadenie“ je v rozpore s § 12 ods. 2\npísm. b) Zákona o inšpekcii práce, bez konkrétnej argumentácie predstavuje len všeobecné tvrdenie,\n\nktoré neumožňuje súdny prieskum predmetného opatrenia. V tejto súvislosti však správny súd pre\núplnosť uvádza, že v prípade, ak inšpektor práce zistil, resp. konštatoval, že bolo porušené ust.\n§ 223 ods. 1 Zákonníka práce (pretože v predmetných dohodách o vykonaní práce nejde o prácu,\nktorá je vymedzená výsledkom, ale jedná sa o opakované činnosti), potom bol v zmysle § 12 ods. 2\npísm. b) Zákona o inšpekcii práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov, a to vo forme\nopatrenia, ktorým nariadil zosúladiť zistený stav so Zákonníkom práce. Vzhľadom na to, že výkon\ninšpekcie práce sa neriadi ustanoveniami Správneho poriadku a nejde o správne konanie, v rámci\nktorého sa vykonáva „dokazovanie“, nezisťuje sa „skutkový stav“, Protokol neobsahuje konečné „právne\nposúdenie veci“ a opatrenie nemá charakter rozhodnutia, nemožno hovoriť ani o jeho „právoplatnosti“\na „vykonateľnosti“, resp. „nevykonateľnosti“. Z konkrétne uloženej povinnosti v predmetnom opatrení je\nmožné vyvodiť, že žalobcovi bola uložená povinnosť zmeniť druh pracovnoprávneho vzťahu v prípade\nzamestnancov A. B. a C. D. a zvoliť si príslušný druh pracovnoprávneho vzťahu tak, aby tento\n(s prihliadnutím na vykonávanú prácu uvedených zamestnancov) zodpovedal ustanoveniam Zákonníka\npráce a aby zo strany žalobcu nedochádzalo k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce. Uvedenú\nnámietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n31. V rámci uplatnenej námietky porušenia zásady proporcionality žalobca uviedol, že v zmysle\ntejto zásady musí byť každé opatrenie primerané cieľu, ktorý sleduje. Mal za to, že „žalovaný\nv tomto prípade neprimerane nariadil zmenu pracovnoprávnych vzťahov bez toho, aby riadne zhodnotil\ncharakter práce a prihliadol na argumenty predložené žalobcom“. Takto všeobecne formulovaná\nnámietka opäť predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s obsahom vydaného opatrenia, resp. vlastné\nhodnotenie postupu žalovaného žalobcom, na základe ktorého nie je možné konštatovať porušenie\nuvedenej zásady. Žalobca neuviedol v správnej žalobe žiadnu bližšiu argumentáciu, ku ktorej by správny\nsúd mohol zaujať stanovisko a posúdiť, či k porušeniu uvedenej zásady nariadením konkrétneho\nopatrenia došlo alebo mohlo dôjsť. Všeobecné tvrdenie, že žalovaný riadne nezhodnotil charakter\npráce a neprihliadol na (bližšie nešpecifikované) argumenty predložené žalobcom, ani tvrdenie,\nže takéto „rozhodnutie“ spôsobuje žalobcovi „neodôvodnené ťažkosti a predstavuje porušenie zásady\nprimeranosti“, nepostačujú na vyvodenie záveru o porušení zásady proporcionality. Správny súd\nnapriek tomu vo všeobecnosti uvádza, že zásada proporcionality (primeranosti) je právny princíp,\nktorý je možné zaradiť medzi princípy dobrej verejnej správy, ktoré tvoria súčasť princípov správneho\npráva a ktorý vyžaduje, aby zásahy do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických\nosôb boli nevyhnutné, vhodné a v rovnováhe s dosahovaným cieľom. Na účely posúdenia dodržania\nprincípu proporcionality sa uplatňuje test proporcionality, v rámci ktorého sa posudzuje proporcionalita\nvo viacerých krokoch: zákonnosť (postup v súlade so zákonom), vhodnosť (opatrenie musí byť\nschopné dosiahnuť sledovaný cieľ), nevyhnutnosť (musí sa zvoliť najmenej obmedzujúce prostriedok\nz možných alternatív), proporcionalita v užšom zmysle (závažnosť zásahu do práva nesmie byť vyššia\nako dôležitosť sledovaného cieľa, vyvažovanie konfliktných práv a slobôd, resp. práva a verejného\nzáujmu). V správnom konaní je uvedený princíp aplikovaný zväčša v rámci správnej úvahy, pričom\npojem správna úvaha predstavuje právom založený priestor pre voľbu určitého postupu, riešenia, resp.\nrozhodnutia, pričom sa musí odvíjať od ustanovenia právneho predpisu. V rámci správnej úvahy má\norgán verejnej správy istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých\nprávne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. V kontexte preskúmavaného\nprípadu, v ktorom uložené opatrenie jednak nepredstavuje rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku,\nktoré by bolo výsledkom správneho konania (keďže na výkon inšpekcie práce sa nevzťahuje Správny\nporiadok a nejedná sa o správne konanie), a jednak v opatrení nie je uvedená správna úvaha, na základe\nktorej inšpektor práce uložil žalobcovi konkrétne opatrenie (takúto povinnosť Zákon o inšpekcii práce\nneukladá), správny súd konštatuje, že žalobca v správnej žalobe ani nekonkretizoval, do ktorého\nkonkrétneho práva žalobcu malo byť uloženým opatrením zasiahnuté (nepostačuje iba všeobecné\nkonštatovanie, že takéto opatrenie spôsobuje žalobcovi neodôvodnené ťažkosti), ani neuviedol,\nči a z akých dôvodov vydané opatrenie bolo neprimerané cieľu, ktorý sleduje. Pokiaľ žalobca v replike i\nna pojednávaní poukázal na to, že nariadením opatrenia došlo k popretiu práva žalobcu vyplývajúceho\nz Čl. 2 Zákonníka práce (Základné zásady), správny súd uvádza, že túto argumentáciu žalobca uplatnil\naž po uplynutí lehoty stanovenej v § 183 SSP. Podľa cit. Čl. 2 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy\npodľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ\nmá právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky\na spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva,\nktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Z citovaného článku však súčasne vyplýva\naj to, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade\n\ns dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka\npracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Vychádzajúc zo znenia cit. Čl. 2 Zákonníka práce,\nje možné konštatovať, že právu žalobcu ako zamestnávateľa zabezpečovať predmet svojej činnosti\nprostredníctvom zamestnancov, ktorých si vyberie v potrebnom počte a štruktúre a určí podmienky\na spôsob uplatnenia tohto práva, vrátane voľby vhodného pracovnoprávneho vzťahu (pracovná zmluva\nalebo výnimočne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohoda o vykonaní\npráce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti) zodpovedá povinnosť\nvykonávať práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi a so zákonom,\na to tak, aby nedošlo k zásahu do práv zamestnancov. V prípade, ak zamestnanci vykonávajú práce,\nktoré spĺňajú kritériá určitého pracovnoprávneho inštitútu, zamestnávateľ je povinný so zamestnancami\nuzatvoriť taký typ pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vykonávanej práci zodpovedá a zabezpečiť tak\nzamestnancom všetky práva z neho vyplývajúce. V opačnom prípade by sa jednalo o porušovanie\nustanovení Zákonníka práce, resp. obchádzanie jeho kogentných ustanovení, v dôsledku čoho by mohlo\ndôjsť k zásahu do práv zamestnancov, k zhoršeniu ich postavenia, resp. k odňatiu niektorých nárokov\n(napr. nárok na dovolenku, na poskytnutie náhrad v prípade prekážky v práci na strane zamestnávateľa,\nnárok na stravné a pod.). Konkrétne opatrenie, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi odstrániť zistený\nnedostatok v bode B)1. Protokolu – od ukončenia inšpekcie práce do troch dní vyhotoviť iný druh\npracovnoprávneho vzťahu na výkon práce A. B. a C. D., sledovalo legitímny cieľ, a to dodržiavanie\nustanovení Zákonníka práce, nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalobcu (ktoré žalobca napokon\nani nekonkretizoval) a nariadenie opatrenia je výsledkom postupu žalovaného v súlade so Zákonom\no inšpekcii práce. Správny súd nezistil porušenie zásady proporcionality.\n32. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť Protokolu (v znení Dodatku č. 1 a 2) z dôvodu porušenia\n§ 12 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, pričom tvrdil, že „žalovaný nesplnil svoju povinnosť objektívne\nzistiť skutkový stav veci v súlade s cit. § 12 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce“, pretože pri posudzovaní\npracovnoprávnych vzťahov žalobcu nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti, najmä charakter\nuzatvorených dohôd a vymedzenie práce výsledkom, z takto formovaného dôvodu nie je možné\nkonštatovať nezákonnosť Protokolu. Napriek tomu, že uvedená námietka žalobcu má všeobecný\ncharakter a neobsahuje podrobnejšiu argumentáciu, správny súd považuje za potrebné zdôrazniť,\nže výkon inšpekcie práce nie je správnym konaním, a preto sa na výkon inšpekcie práce nevzťahuje\nSprávny poriadok. Inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce disponuje oprávneniami v zmysle § 12\nods. 1, 2 Zákona o inšpekcii práce, pričom zo žalobcom označeného ust. § 12 ods. 2 nevyplýva,\nže by inšpektor práce mal vo veci „zistiť skutkový stav veci a vykonať dokazovanie“. Z cit. ust. § 12\nods. 2 vyplývajú pre inšpektora práce oprávnenia, ktoré sú špecifikované pod písm. a) až j), ktoré\nje oprávnený využiť na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností.\nZ ust. § 2 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce vyplýva, že inšpekcia práce je okrem iného dozor\nnad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,\nzmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných\npodmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré\nnedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie (písm. a) bod 1.), ako aj právnych predpisov,\nktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (písm. a) bod 4.), ktoré oblasti\nboli predmetom výkonu inšpekcie práce v preskúmavanom prípade. Vykonávanie inšpekcie práce\nzabezpečuje podľa § 7 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce ako orgán štátnej správy\nv oblasti inšpekcie práce, a to prostredníctvom inšpektorov práce (§ 7 ods. 11 cit. zákona). Ustanovenie\n§ 12 ods. 1 cit. zákona vymedzuje oprávnenia inšpektora práce pri samotnom výkone inšpekcie\na ustanovenie § 12 ods. 2 upravuje jeho oprávnenia v nadväznosti na výsledky inšpekcie práce.\nVzhľadom na to, že inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce vykonávanej u žalobcu zistil nedostatky\n(ktoré boli uvedené v Protokole, v časti: Zistené nedostatky, ktorá nepodlieha súdnemu prieskumu),\nbol oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov v súlade s § 12 ods. 2 a písm. b) Zákona\no inšpekcii práce, a to aj vo forme konkrétne uloženej povinnosti žalobcovi (smerujúcej k odstráneniu\nzistených nedostatkov), a preto nie je možné konštatovať, že inšpektori práce postupovali v rozpore\ns § 12 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, ani nie je možné považovať Protokol (v znení Dodatku\nčíslo 1 a 2) za nezákonný zo žalobcom (len všeobecne, bez relevantnej argumentácie) označeného\ndôvodu. Výstupom z inšpekcie práce môže byť protokol alebo záznam. Podľa § 13 ods. 2 Zákona\no inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovanej osoby je inšpektor práce povinný\nvypracovať protokol a ten s ňou prerokovať. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona v protokole inšpektor práce\nnavrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g),\nh) a i) a uloží povinnosť kontrolovanej osobe a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení\n\npredpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce\nv určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov\na záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Správny súd v tejto súvislosti uvádza,\nže protokol (a v ňom uvedené opatrenie) predstavuje jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát\npráce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, ktorým sa predbežne\nvyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a zamestnávateľovi (kontrolovanému\nsubjektu) sa v ňom ukladajú opatrenia, ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov.\nVykonávanie šetrenia inšpektorov, ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu (a ani jeho náležitosti), sa\nneriadia Správnym poriadkom, má neformálny charakter a je upravený osobitným predpisom -Zákonom\no inšpekcii práce. Protokol obsahuje len predbežné zistenia, z ktorých sa následne vychádza v konaní o\nuložení pokuty (sankcie) a až toto konanie (sankčné konanie) sa riadi Správnym poriadkom. Opatrenia\nna nápravu (odstránenie) zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov\ninšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, sú súčasťou protokolu z inšpekcie\npráce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa\nSprávneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť.\n33.\nObdobne ako všeobecnú a nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, v ktorej\nnamietal porušenie § 3 Správneho poriadku, podľa ktorého musí orgán verejnej správy rozhodovať\nv súlade so zákonom, na základe úplného a riadneho zistenia skutkového stavu, pričom žalobca\ntvrdil, že v tomto prípade bolo „rozhodnuté“ na základe neúplného posúdenia pracovných vzťahov\na nevykonania potrebných krokov na zabezpečenie objektívneho zhodnotenia situácie. Správny súd\nk tejto námietke predovšetkým uvádza, že Protokol nie rozhodnutím, inšpektor práce ho vypracuje len\nv prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného subjektu, pričom jeho obsah, resp. formálne náležitosti,\ntak, ako je uvedené vyššie, sa neriadia Správnym poriadkom, ale Zákonom o inšpekcii práce (§14).\nPokiaľ teda splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní namietala, že žalovaný v Protokole\nneuviedol žiadne úvahy, na základe ktorých predmet uvedený v Dohodách o vykonaní práce posúdil,\nk tejto námietke nebolo možné prihliadnuť, pretože z ust. § 14 Zákona o inšpekcii práce takáto povinnosť\npre žalovaného nevyplýva. V tejto súvislosti správny súd (v súlade s ustálenou judikatúrou) uvádza, že\naj v prípade, ak sa na konanie alebo postup orgánu verejnej správy nevzťahujú ustanovenia Správneho\nporiadku, je potrebné prihliadať k zásadám správneho konania, resp. aplikovať princípy „dobrej správy“,\navšak v tomto smere žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadnu námietku, ani žiadnu argumentáciu.\nSprávny súd pre úplnosť uvádza, že v postupe inšpektorov práce nezistil žiadne porušenie ustanovení\nZákona o inšpekcii práce, nezistil ani nedostatok náležitostí Protokolu (v znení Dodatku č. 1 a 2), resp.\nv postupe pri jeho prerokovaní.\n34.\nK návrhu splnomocnenej zástupkyne žalobcu na pojednávaní, aby správny súd vykonal\ndokazovanie výsluchom zamestnanca žalobcu I. F. (riaditeľa ľudských zdrojov) za účelom objasnenia\nskutkového stavu a posúdenia pracovných činností, ktoré boli predmetom dohôd o vykonaní práce,\nsprávny súd uvádza, že správny súd jednak nie je skutkovým súdom, a preto nemôže vykonávať, resp.\ndopĺňať dokazovanie namiesto orgánu verejnej správy, a jednak predmetom preskúmavacieho konania\nbol Protokol z výkonu inšpekcie práce v časti vydaného opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,\nktoré opatrenie nebolo vydané v správnom konaní, v ktorom by bolo vykonané dokazovanie. Posúdenie\npredmetu dohôd o vykonaní práce v zmysle, či ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom alebo ide\no príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, napokon nie je skutkovou, ale právnou otázkou, na\nktorú sa dokazovanie nevykonáva.\n35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia\nžalovaného z dôvodov uvedených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná,\npreto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania\npred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov\nkonania žalovanému podľa § 168 SSP.\n37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nRozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443\nods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§\n444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}