{"guid": "55f8643e-5cc5-4702-80ad-cb3890b7caff:921cc4e2-e1c7-4369-bf91-fc19ac61fca1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100716.1", "spisova_znacka": "6Sf/54/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6Sf/54/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 29. apríla 2026, sp. zn. 6Sf/54/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100716.1", "identifikacne_cislo": "0824100716", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/582#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/921cc4e2-e1c7-4369-bf91-fc19ac61fca1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100716.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100716.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100716.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n6Sf/54/2024\n0824100716\n29. 04. 2026\nJUDr. Katarína Kochan Morová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100716.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan\nMorovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu:\nFRH RKM, k.s., Partizánska cesta 580/19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 980 378, zastúpeného:\nAdvokátska kancelária NOVÁK s.r.o., Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53\n556 798, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 381441/2024 zo dňa\n31. 07. 2024, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu zamieta.\nII. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie a napadnuté rozhodnutie\n1. Mesto Zvolen (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č.\n152562/2024 zo dňa 21. 02. 2024 podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach\na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „zákon o miestnych daniach“) a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“)\nvyrubilo žalobcovi daň z nehnuteľností v sume 1 550,07 eur za zdaňovacie obdobie 2024. V odôvodnení\nrozhodnutia správca dane uviedol, že vyrubil daň z nehnuteľností na rok 2024 v zmysle podaného\ndaňového priznania v súlade so Všeobecne záväzným nariadením mesta Zvolen č. 230 o miestnych\ndaniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „VZN č. 230“).\n2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n381441/2024 zo dňa 31. 07. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správca dane vyrubil\nžalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2024 vo výške 1 550,07 eur, z toho daň z pozemkov v sume 174,47\neur, výšku ktorej žalobca v odvolaní nenamietal. Predmetom odvolania bola daň z bytov, konkrétne druh\nstavby: nebytové priestory podľa § 14 zákona o miestnych daniach vo výške 1 375,60 eur. Správca\ndane daň vyrubil na základe priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné\nautomaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na rok 2019, ktoré podal žalobca správcovi dane dňa\n18. 02. 2019, ktorým si priznal daň z nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným číslom XXXX,\nevidovanom na pozemku parc. č. 1318/24, k. ú. A., popis stavby: Slobodáreň TU, v celkovej výmere\n1 448,00 m2. Ročná sadzba dane zo stavieb bola určená v zmysle § 5 ods. 2 písm. c) Všeobecne\n\nzáväzného nariadenia mesta Zvolen č. 230 o dani z nehnuteľností za nebytový priestor, ktorý neslúži\nna podnikanie a inú zárobkovú činnosť vo výške 0,95 eur za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.\nNa vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. K námietke\nžalobcu v odvolaní, že podal dodatočné daňové priznanie dňa 31. 01. 2024 a viackrát upozorňoval\nsprávcu dane, že stavba nie je bytový dom, žalovaný poukázal na ustanovenie § 99c ods. 2 zákona\no miestnych daniach, v zmysle ktorého je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie, ak\nzistí, že v priznaní k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za\nnevýherné hracie prístroje alebo k niektorej z nich, alebo v čiastkovom priznaní k týmto daniam alebo\nk niektorej z nich, neuviedol správne údaje na vyrubenie dane najneskôr do 4 rokov od konca roka,\nv ktorom vznikla povinnosť podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné\nautomaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich, alebo čiastkové priznanie k týmto\ndaniam alebo niektorej z nich. Dodatočným priznaním nemožno meniť účel využitia stavby. Pre čiastkové\ndaňové priznanie platí rovnaká lehota ako pre daňové priznanie, čiže do 31. 01. 2024. Podáva sa na\nrovnakom vzorovom tlačive, na ktorom daňový subjekt vyznačí, že ide o čiastkové daňové priznanie.\nV čiastkovom priznaní je daňový subjekt povinný uviesť len zmeny oproti dovtedy podanému priznaniu\nk dani z nehnuteľností. Žalovaný zistil, že stavba so súpisným číslom XXXX, evidovaná na pozemku,\nčíslo parcely 1318/24, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. (ďalej aj „predmetná\nstavba“), je v zdaňovacom období roku 2024 predmetom dane z bytov a nebytových priestorov podľa\n§ 14 zákona o miestnych daniach. Ak dôjde k zmene účelu využitia stavby, daňovník je povinný podať\nčiastkové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 99a ods.\n1 zákona o miestnych daniach. Zmenu účelu využitia stavby správca zohľadní pri vyrubení dane z\nnehnuteľností na zdaňovacie obdobie r. 2025 za predpokladu, že uvedená zmena účelu využitia stavby\nv čiastkovom daňovom priznaní bude korešpondovať s údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností.\nŽalovaný uzavrel, že správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie správne, keď pri predmete dane –\nbyty a nebytové priestory (§ 14 zákona o miestnych daniach) vychádzal z podaného daňového priznania\nrok 2019 a z platného VZN č. 230 nasledovne: nebytové priestory 1448 m2 x sadzba dane 0,95 eura\n= 1375,60 eur.\n\nSprávna žaloba\n3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého\nrozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil\nnáhradu trov konania.\n4. Žalobca namietal, že napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci ohľadne toho, že: a) žalobca dodatočným daňovým priznaním podľa § 99c ods. 2\nzákona o miestnych daniach menil účel využitia stavby; b) nebytové priestory v predmetnej stavbe sú\nv zdaňovacom období roku 2024 predmetom dane z bytov a nebytových priestorov podľa § 14 zákona\no miestnych daniach.\n5. Žalobca uviedol, že je vlastníkom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v predmetnej stavbe, v\nktorej sa nenachádzajú žiadne byty. Poukázal na znenie § 14 ods. 1 a § 4 písm. c) zákona o miestnych\ndaniach, ako aj na poznámku pod čiarou, v zmysle ktorej bytovým domom sa rozumie bytový dom podľa\n§ 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov“). Podľa § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom od 01.\n02. 2020 do 31. 03. 2024 platilo, že bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je\nviac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty. V predmetnej stavbe sa v\nsúlade s výpisom z listu vlastníctva nenachádza žiadny byt, preto táto stavba nespĺňa definíciu bytového\ndomu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. Nebytové priestory v predmetnej\nstavbe tak nie sú predmetom dane z bytov podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o miestnych daniach.\n6. Žalobca v roku 2019 podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností podľa § 4 písm. c) v spojení\ns § 13 a nasl. zákona o miestnych daniach, nakoľko mal za to, že nebytové priestory v predmetnej\nstavbe sú predmetom dane podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o miestnych daniach. Keďže zákon\no miestnych daniach definuje predmet dane podľa § 14 ods. 1 ako byty a nebytové priestory v bytovom\ndome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo\n\nprávnické osoby, pričom predmetná stavba nie je bytovým domom, nemôže byť nebytový priestor v\ntakejto stavbe predmetom dane podľa § 14 ods. 1 zákona o miestnych daniach. Žalobca preto podľa §\n99c ods. 2 zákona o miestnych daniach podal dodatočné daňové priznanie, nakoľko zistil, že v pôvodne\npodanom daňovom priznaní boli uvedené nesprávne údaje, keď podal daňové priznanie k dani z bytov\na nebytových priestorov podľa § 13 zákona o miestnych daniach a nie k dani zo stavieb podľa § 9 a\nnasl. zákona o miestnych daniach.\n7. Žalobca poukázal na znenie § 10 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach a poznámku pod\nčiarou k tomuto zákonnému ustanoveniu (v znení účinnom do 31. 03. 2025), v zmysle ktorej stavbami\nna bývanie sa rozumejú stavby podľa ustanovenia § 43b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný\nzákon“). Podľa § 43b ods. 1 a 2 stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica\npodlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy (t. j. budova určená\nna bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej\nkomunikácie), b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské\ndomovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. V súlade s § 10 ods. 3 písm. a) zákona\no miestnych daniach je síce potrebné aplikovať aj negatívne vymedzenie predmetu dane zo stavby,\npodľa ktorého predmetom dane zo stavieb nie sú stavby s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú\npredmetom dane z bytov, čo však neplatí vo vzťahu k predmetnej stavbe, ktorá nie je bytovým domom a\nnebytové priestory v nej sa nachádzajúce nie sú predmetom dane z bytov. Aj z popisu predmetnej stavby\nna príslušnom liste vlastníctva ako „SLOBODÁREŇ TU“ je zrejmé, že predmetná stavba je ostatnou\nbudovou na bývanie, nakoľko z hľadiska charakteru stavby zodpovedá definícii podľa § 43b ods. 1 písm.\nc) stavebného zákona (študentské domovy, útulky).\n8. Žalobca tak dodatočným daňovým priznaním nemenil účel využívania nebytového priestoru ani\núčel využívania stavby, tento účel sa nikdy nemenil a žalobca od počiatku nadobudol do vlastníctva\nnebytové priestory v ostatnej budove na bývanie, opravil len nesprávne uvedené údaje, keď pôvodne\nnesprávne zaradil nebytové priestory v stavbe pod predmet dane z bytov, hoci podľa správnosti mal\npodať daňové priznanie k dani zo stavieb ako spoluvlastník predmetnej stavby, ktorá je ostatnou budovou\nna bývanie a predmetom dane zo stavieb podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych\ndaniach. Súčasne nie je zrejmé, akým iným spôsobom mal žalobca postupovať, keď zistil, že sa pri\npodaní daňového priznania k dani z nehnuteľností mýlil pri výklade právneho predpisu (zákona o\nmiestnych daniach) a podal daňové priznanie vo vzťahu k nesprávnej dani. Išlo o omyl zistiteľný aj\nsamotným správcom dane, nakoľko k jeho identifikácii je potrebný výlučne list vlastníctva a zákon o\nmiestnych daniach. Správca dane na omyl žalobcu neupozornil, voči podanému daňovému priznaniu\nnijako nenamietal, hoci bolo nesprávne podané vo vzťahu k dani z bytov, pričom správne malo byť\npodané k dani zo stavieb. Správca dane namietal až dodatočné daňové priznanie, a to z formálnych\ndôvodov. Žalobca vyjadril domnienku, že pokiaľ by jeho omyl pri podaní daňového priznania k dani\nz bytov a následné podanie dodatočného daňového priznania k dani zo stavieb viedol k vyrubeniu\nvyššej dane, správca dane by uvedenú skutočnosť namietal už pri podaní daňového priznania, resp. v\nprípade dodatočného daňového priznania by nepochybne nerozporoval právo žalobcu podať dodatočné\ndaňové priznanie. Zjednodušene povedané, ak by z dodatočného daňového priznania vyplývala vyššia\ndaň, tak by správca dane nenamietal. Samotná výška vyrubenej dane však nemá vplyv na správne\na právne posúdenie daňovej povinnosti žalobcu vo vzťahu k druhu dane, ktorú má titulom vlastníctva\nnehnuteľnosti uhrádzať, t. j. či mu vznikla daňová povinnosť k dani z bytov alebo k dani zo stavieb.\n9. Podľa žalobcu sú rozhodnutia žalovaného a správcu dane nezákonné, pretože skutkový stav, ktorý\nvzal žalovaný a správca dane za základ svojho rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom,\nnakoľko predmetná stavba nie je bytovým domom, ale stavbou podľa § 43b ods. 1 písm. c) stavebného\nzákona, t. j. ostatnou budovou na bývanie. Súčasne obidve rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keď dodatočné daňové priznanie žalobcu posúdili ako zmenu účelu využitia\nnebytového priestoru stavby a nie ako opravu daňového priznania, ktoré bolo pôvodne podané k dani\nz bytov, hoci nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu nespadajú pod predmet dane z bytov, ako ho\ndefinuje § 14 ods. 1 zákona o miestnych daniach.\nVyjadrenia účastníkov konania\n\n10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe argumentoval rovnako ako v napadnutom rozhodnutí.\nUviedol, že správca dane vyrubil daň z bytov na základe priznania k dani z nehnuteľností, k dani za\npsa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje (ďalej len ,,priznanie k dani z\nnehnuteľnosti“), ktoré podal žalobca správcovi dane dňa 18. 02. 2019 a ktorým si priznal daň z bytov a z\nnebytových priestorov v bytovom dome B. C. D. XXXX/X, C.. Žalobca podal dňa 31. 01. 2024 spätne za\nroky 2020, 2021, 2022 a 2023 dodatočné daňové priznanie, v ktorom predmetnú stavbu zaradil medzi\nstavby ostatné a listom požiadal o vrátenie preplatku. Ak dôjde k zmene účelu využitia stavby, daňovník\nje povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote podľa §\n99a ods. 1 zákona o miestnych daniach. Zmenu účelu využitia stavby správca dane zohľadní pri vyrubení\ndane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2025, ak uvedená zmena účelu využitia stavby v\nčiastkovom daňovom priznaní bude korešpondovať s údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností.\n11. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nesprávne aplikuje § 99c ods. 2 zákona o miestnych daniach\nna skutkový stav veci. Od roku 2019 nedošlo k zmene účelu využitia stavby, účel využitia stavby je po\ncelú dobu nezmenený, len žalobca ako daňovník v rokoch 2020, 2021, 2022 a 2023 mylne podal daňové\npriznanie k dani z bytov, nakoľko sa nesprávne domnieval, že je vlastníkom nebytových priestorov\nv bytovom dome. Žalobca tak podaním dodatočného daňového priznania nemenil účel využitia stavby,\nale predmet dane ako takej, nakoľko ide o úplne inú kategórie dane. V predmetnej stavbe sa v súlade\ns výpisom z listu vlastníctva nenachádza žiadny byt, preto táto stavba nespĺňa definíciu bytového domu\nv zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. Nebytové priestory v predmetnej stavbe\ntak nie sú predmetom dane z bytov podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o miestnych daniach. Účel\nvyužitia stavby sa nemenil odkedy sa žalobca stal vlastníkom nebytových priestorov v stavbe a údaje\nuvedené v katastri nehnuteľností žalovaný ignoruje. V opačnom prípade by nemohol žalovaný posúdiť\nako zákonné rozhodnutie, ktorým bol žalobca zaviazaný k úhrade dane z nebytových priestorov v\nbytovom dome, hoci žalobca nie je vlastníkom nebytových priestorov v bytovom dome, ale nebytových\npriestorov v stavbe, ktorá nie je bytovým domom. V súlade s listom vlastníctva je žalobca povinný platiť\ndaň zo stavieb spoločne s druhým spoluvlastníkom predmetnej stavby. Žalobca vo vzťahu k výkladu\nzákona o miestnych daniach v kontexte definície bytového domu v zmysle zákona o bytoch a nebytových\npriestoroch zdôraznil, že dane je možné ukladať a vyberať len zákonom alebo na základe zákona, pričom\nje neprípustné, aby predmet zdanenia, teda to, čo má byť zdanené a odňaté z majetkovej sféry daňového\nsubjektu, bolo určené akýmkoľvek iným spôsobom mimo moci zákonodarnej, napríklad mocou výkonnou\n(viď. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/45/2011). Ďalej k aplikácii princípu in\ndubio mitius poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07. Žalobca\nzdôraznil, že právne predpisy je potrebné vykladať in dubio contra fiscum, teda v pochybnostiach\nv neprospech správcu dane.\nPosúdenie veci správnym súdom\n12. Správny súd vo veci na žiadosť žalobcu nariadil pojednávanie na 29. 04. 2026, na ktorom vyhlásil\nrozsudok. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.\n13. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z\ndôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,\npreto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach patrí daň z nehnuteľností medzi miestne\ndane, ktoré môže ukladať obec. Podľa § 4 zákona o miestnych daniach; daň z nehnuteľností zahŕňa a)\ndaň z pozemkov, b) daň zo stavieb, c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej\nlen „daň z bytov“). Poznámka pod čiarou k § 4 písm. c) zákona o miestnych daniach odkazuje na § 2\nzákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení zákona č. 151/1995 Z. z.).\n15. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom do 31. 03. 2024; (1) Bytom sa\nna účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného\núradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. (2) Bytovým\ndomom (ďalej len \"dom\") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica\npodlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za\npodmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov\n\na spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov. (3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie\nmiestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na\nbývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia\ndomu.\n16. Podľa § 9 zákona o miestnych daniach; (1) Daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby alebo\nsprávca stavby vo vlastníctve štátu, alebo správca stavby vo vlastníctve obce, alebo správca stavby\nvo vlastníctve vyššieho územného celku (ďalej len „vlastník stavby“). (2) Pri stavbách spravovaných\nSlovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca. (3) Ak nemožno určiť\ndaňovníka podľa odsekov 1 a 2, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá stavbu\nskutočne užíva. (4) Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je\nkaždý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú,\ndaňovníkov dane zo stavieb zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho\npodielu na dani. Ak je stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane zo stavieb\nsú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.\n17. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 31. 03. 2025; predmetom\ndane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: stavby na bývanie a drobné\nstavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych\ndaniach v znení účinnom od 01. 04. 2025; predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej\nrepubliky v tomto členení: stavby na bývanie s najviac tromi bytmi a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú\nfunkciu pre hlavnú stavbu. Poznámka pod čiarou k uvedenému zákonnému ustanoveniu v znení účinnom\ndo 31. 03. 2025 k pojmu stavby na bývanie odkazuje na § 43b ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona č.\n50/1976 Zb. Podľa § 43b ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2025 bytové budovy sú\nstavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria\na) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské\ndomovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.\n18. Podľa § 10 ods. 2, 3, 4 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 31. 03. 2025; (2) Predmetom\ndane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží,\nspojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Na daňovú povinnosť nemá vplyv\nskutočnosť, že stavba sa prestala užívať. (3) Predmetom dane zo stavieb nie sú stavby a) s bytmi alebo\nnebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov, b) priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení\nna ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie. (4) Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je\nrozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.\n19. Podľa § 13 ods. 1, 2 zákona o miestnych daniach; (1) Daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu\nalebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, správca\nbytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve obce, alebo správca bytu alebo nebytového priestoru\nvo vlastníctve vyššieho územného celku (ďalej len \"vlastník bytu\"). (2) Ak sú byty alebo nebytové\npriestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník\npodľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z\nbytov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je\nbyt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom\ndane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.\n20. Podľa § 14 zákona o miestach daniach; (1) Predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom\naspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby,\nsú byty a nebytové priestory. (2) Byt alebo časť bytu v bytovom dome, ktorý sa k 1. januáru zdaňovacieho\nobdobia využíva na iný účel ako bývanie, sa na účely tohto zákona považuje za nebytový priestor.\n21. Podľa § 15 zákona o miestach daniach; základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu\nalebo nebytového priestoru v m2.\n22. Spornou otázkou v prejednávanej veci je, či v prípade žalobcu, ktorý je vlastníkom nebytových\npriestorov v budove, ktorá má zadefinovaný druh stavby - 20 iná budova (kód druhu stavby uvedený na\nliste vlastníctva), podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009\n\nZ. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, bola správne vyrubená daň z nehnuteľnosti za rok 2024,\nkeď správca dane aj žalovaný postupovali podľa § 99e ods. 1 a § 14 zákona o miestnych daniach v\nspojení s VZN č. 230 a uplatnili režim dane z bytov.\n23. Zákon o miestnych daniach ako jeden z druhov daní uvádza daň z nehnuteľností [§ 2 ods. 1\npísm. a) zákona o miestnych daniach]. Daň z nehnuteľností sa v zmysle § 4 tohto zákona ďalej člení\nna daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, pričom\npre poslednú z uvedených daní zákonodarca zavádza legislatívnu skratku „daň z bytov“. V rámci § 4\nzákona o miestnych daniach pri dani z bytov odkazuje v poznámke pod čiarou na definíciu obsiahnutú\nv zákone o vlastníctve bytov, konkrétne na ustanovenie § 2. Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom\ndo 31. 03. 2024 sa bytovým domom na účely zákona o vlastníctve bytov rozumie budova, v ktorej\nje viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako 3 byty a v ktorej byty a\nnebytové priestory sú za podmienok ustanovených v zákone o vlastníctve bytov vo vlastníctve alebo\nspoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú\nsúčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Bytom sa na účely\ntohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo\nurčené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Nebytovým priestorom\nsa na účely zákona o vlastníctve bytov rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím\nstavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu\nani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.\n24. Pre zodpovedanie žalobcom nastolených otázok je primárne potrebné poukázať na povahu\npoznámok pod čiarou v právnom predpise. Poznámky pod čiarou nedisponujú normatívnou záväznosťou\na je potrebné na ne nahliadať ako na ich interpretačnú pomôcku (viď. rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 3Svk/35/2022 zo dňa 23. 11. 2023, bod 28.; uznesenie Ústavného súdu SR\nsp. zn. IV. ÚS 176/2013). Preto správny súd okrem gramatického výkladu dotknutých ustanovení zákona\no miestnych daniach aplikoval aj iné výkladové postupy.\n25. Pokiaľ žalobca namietal, že mala byť v jeho prípade vyrubená daň zo stavieb a malo byť zohľadnené\nspoluvlastníctvo budovy, táto žalobná námietka nie je dôvodná. Podľa § 9 ods. 1 zákona o miestnych\ndaniach je daňovníkom dane zo stavieb vlastník stavby alebo správca stavby vo vlastníctve štátu,\nalebo správca stavby vo vlastníctve obce, alebo správca stavby vo vlastníctve vyššieho územného\ncelku (ďalej len „vlastník stavby“). Podľa § 9 ods. 4 zákona o miestnych daniach platí, že ak je stavba\nv spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa\nvýšky svojho spoluvlastníckeho podielu; ak je stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,\ndaňovníkom dane zo stavieb sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. V § 10 zákona\no miestnych daniach je vymedzený predmet dane zo stavieb tak, že sú pod písmenami a) až i) rozčlenené\nstavby na území Slovenskej republiky podľa ich druhu, resp. funkcie. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. A.,\nobec Zvolen vyplýva, že žalobca je vlastníkom nebytových priestorov v budove Slobodáreň TU v podiele\n1/1 a je spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva a pozemku, na ktorom sa\nbudova nachádza. Žalobca nemohol byť daňovníkom dane zo stavieb, pretože nie je vlastníkom stavby\nani spoluvlastníkom stavby. Preto podľa správneho súdu v prípade žalobcu nebolo možné aplikovať\nrežim dane zo stavieb.\n26. Pri dani z bytov zákon o miestnych daniach vymedzuje predmet dane v ustanovení § 14 zákona\no miestnych daniach. Zákon stanovuje, že predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom aspoň\njeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby, sú\nbyty a nebytové priestory. V zmysle § 13 ods. 1 zákona o miestnych daniach je daňovníkom dane\nz bytov vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru\nvo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve obce, alebo správca\nbytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného celku (ďalej len „vlastník bytu“).\nPodľa § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach platí, že ak sú byty alebo nebytové priestory\nv spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky\nsvojho spoluvlastníckeho podielu; ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v podielovom\nspoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne\na nerozdielne.\n\n27. Tak ako aj žalobca uvádza v správnej žalobe, je v tomto prípade potrebné prihliadnuť aj na\nustanovenie § 10 ods. 3 písm. a) zákona o miestnych daniach, v zmysle ktorého predmetom dane zo\nstavieb nie sú stavby s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov.\n28. Správny súd popri gramatickom výklade uvedených ustanovení, na ktoré odkazuje\nv predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia, aplikoval aj teleologický a systematický\nvýklad, z ktorých podľa správneho súdu plynie, že úmyslom zákonodarcu bolo aplikovať daň z bytov a\nnebytových priestorov v takom prípade, ak sa tieto nachádzajú v stavbách, v ktorých byty a nebytové\npriestory, a to aspoň jeden z nich, nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby. Pokiaľ\nby išlo o stavbu s bytmi a nebytovými priestormi, v ktorých ani jeden byt alebo nebytový priestor by nebol\nvo vlastníctve alebo spoluvlastníctve fyzických alebo právnických osôb, potom by takáto stavba bola\npredmetom dane zo stavieb a daňovníkom by bol vlastník, resp. spoluvlastník budovy. Pokiaľ ale čo len\njeden byt alebo nebytový priestor v budove nadobudli do vlastníctva alebo spoluvlastníctva fyzické osoby\nalebo právnické osoby, potom už nemožno aplikovať režim dane zo stavieb, ale daň z bytov, čo vyplýva\naj z § 10 ods. 3 zákona o miestnych daniach. Ak by sme pripustili výklad, v zmysle ktorého ak je nebytový\npriestor v bytovom dome, tak podlieha dani z bytov, ale ak je v nebytovom dome, tak nepodlieha dani\nz bytov (a súčasne by neboli splnené podmienky ani na aplikáciu režimu dane zo stavieb), malo by to\nza následok, že nebytový priestor v nebytovom dome by sa nikdy nestal predmetom miestnej dane, čo\nnebolo úmyslom zákonodarcu, pretože v § 17 zákona o miestnych daniach sú taxatívne vymenované\nprípady oslobodenia od dane a takýto prípad tam vymedzený nie je.\n29. Nie je pritom sporné, že budova, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu,\nnie je bytovým domom. Možno uznať argumentáciu žalobcu, že takáto budova by v zmysle § 43b ods. 1\npísm. c) stavebného zákona bola ostatnou budovou na bývanie, ako napr. detské domovy, študentské\ndomovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Takáto budova by mohla byť predmetom dane\nzo stavieb v zmysle § 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach ako ostatná stavba neuvedená v\n§ 10 ods. 1 písm. a) až h) zákona o miestnych daniach, ale takémuto režimu by mohla podliehať len v\ntom prípade, že by bola vo vlastníctve jednej fyzickej alebo právnickej osoby alebo v spoluvlastníctve\nfyzických alebo právnických osôb. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že ako vlastník nebytových\npriestorov v stavbe je zároveň spoluvlastníkom stavby (spolu s ďalším vlastníkom nebytových priestorov\nv tejto stavbe). Žalobca nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom budovy, ale vlastníkom nebytových\npriestorov v takejto budove, nemôže byť preto aplikovaný režim dane zo stavieb.\n30. Správny súd ešte poukazuje na to, že základom dane pri dani zo stavieb podľa § 11 zákona\no miestnych daniach je výmera zastavanej plochy v m2 (zastavanou plochou sa rozumie pôdorys\nstavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby, pričom sa do zastavanej plochy nezapočítava\nprečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby). Oproti tomu pri dani z bytov (ktorá zahŕňa aj daň z\nnebytových priestorov) je základom dane výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru\nv m2, čo žalobca v tomto prípade aj reálne vlastní - vlastní nebytový priestor s určitou rozlohou a\nnevlastní spoluvlastnícky podiel na stavbe v spoluvlastníctve s iným spoluvlastníkom. Ďalej je potrebné\npoukázať na to, že pri dani zo stavieb, ktoré sú v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, je daňovníkom\ndane zo stavieb každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Keďže žalobca\nnie je spoluvlastníkom stavby, nebolo by možné vypočítať ani jeho podiel na dani zo stavieb podľa\nspoluvlastníckeho podielu.\n31. Správny súd záverom považuje za potrebné uviesť, že rozhodujúce pri aplikácii dotknutých\nustanovení právnych predpisov bolo, že žalobca nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom stavby, ale je\nvlastníkom nebytových priestorov a úmyslom zákonodarcu bolo podriadiť režimu dane zo stavieb len\ntie stavby, ktoré sú vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve fyzických a právnických osôb a pokiaľ už\nnejaký byt alebo nebytový priestor v stavbe je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve fyzických alebo\nprávnických osôb, je režim dane zo stavieb vylúčený a nastupuje režim dane z bytov (ktorý zahŕňa\naj nebytové priestory). Aj keď zákon o miestnych daniach odkazuje na definície obsiahnuté v iných\nprávnych predpisoch (zákon o vlastníctve bytov a stavebný zákon), podľa správneho súdu bolo potrebné\nnielen prihliadnuť na tieto odkazy, ktoré sú interpretačnou pomôckou a nie sú vlastným normatívnym\ntextom právneho predpisu, ale aj nahliadať na dotknuté ustanovenia právneho predpisu podľa ich\nsystematického rozčlenenia so zohľadnením úmyslu zákonodarcu.\n\n32. Pokiaľ žalobca v replike poukazoval na potrebu aplikácie zásady in dubio pro mitius, správny súd v\nprejednávanej veci nedospel k záveru o potrebe aplikácie tohto princípu. V tejto súvislosti správny súd\npoukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/9/2025 zo dňa 25. 11. 2025, v\nzmysle záverov ktorého pri posúdení aplikácie princípov „in dubio mitius“, respektíve „in dubio libertate“\nje rozhodujúca existencia vzájomne si konkurujúcich interpretačných alternatív, ktoré z hľadiska záverov\npredstavujú kvalitatívne a argumentačne alternatívne východiská na porovnateľnej úrovni, z ktorých je\nskutočne možné vyvodiť nejednoznačnosť právnej úpravy. Tomu musí zodpovedať aj nejednoznačná\ntextácia zákona, ktorá tieto interpretácie umožňuje. Podľa správneho súdu v prejednávanej veci neboli\nzistené dve vzájomne si konkurujúce interpretačne alternatívy, a preto správny súd nevzhliadol potrebu\naplikácie uvedeného princípu.\n33. Pokiaľ by aj žalovaný a správca dane v rozhodnutiach uviedli nesprávnu argumentáciu vo vzťahu\nk žalobcom podanému dodatočnému daňovému priznaniu, keď podľa nich išlo o prípad, kedy žalobca\nmal podať čiastkové daňové priznanie a nesprávne vyhodnotili, že bolo úmyslom žalobcu ohlásiť\nzmenu účelu užívania stavby, tak ani tento čiastkový nesprávny prístup zo strany daňových orgánov\na nesprávna argumentácia nebola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia\na jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pretože podstatné bolo to, že bol aplikovaný\nsprávny režim dane z nehnuteľností.\n34. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov\n(§ 134 ods. 1 SSP) dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa\n§ 190 SSP zamietol.\n35. Podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalobcovi,\nktorý v konaní nebol úspešný. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému,\npretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné\nspravodlivo požadovať.\n36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\n1. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej\nBystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}