{"guid": "402d6782-a674-4e3d-bdeb-9cc5538ccebb:69a0e631-c859-4835-8dc5-c9a2cb8b687f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100679.2", "spisova_znacka": "5Sf/80/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/80/2024 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2026, sp. zn. 5Sf/80/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100679.2", "identifikacne_cislo": "0824100679", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 182 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-182", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-71", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69a0e631-c859-4835-8dc5-c9a2cb8b687f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100679.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100679.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100679.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n5Sf/80/2024\n0824100679\n30. 04. 2026\nJUDr. Katarína Petráň Vinczeová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100679.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň\nVinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra\nMolčana v právnej veci žalobcu: PECO s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava mestská časť Rača, IČO: 43 991 009, právne zastúpený: AK Dane a clá, s. r. o., so sídlom Račianska\n1524/75, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 57 400 491 proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101849659/2024 zo dňa 28.06.2024, č. 101849429/2024 zo dňa\n28.06.2024, č. 102104388/2024 zo dňa 24.07.2024 a č. 102104081/2024 zo dňa 24.07.2024, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Banskej Bystrici žaloby z a m i e t a .\nŽalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konania\nPrvostupňové rozhodnutia správneho orgánu\n1) Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal\nu žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho\nčasti za zdaňovacie obdobie november 2020 (ďalej len „daňová kontrola“) podľa zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), s dátumom\nzačatia dňa 22.02.2021. O výsledku daňovej kontroly vypracoval správca dane Protokol z daňovej\nkontroly\nč. 1011325021/2021 zo dňa 01.07.2021 (ďalej aj len „Protokol 1“), ktorého\nsúčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole 1. Protokol 1/ bol žalobcovi\ndoručený dňa 06.07.2021, čím bola daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) ukončená. Dňa 16.09.2021 sa uskutočnilo prerokovanie\npripomienok k Protokolu 1, o čom spísal správca dane Úradný záznam č. 101743121/2021 zo dňa\n17.09.202l. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vykonaného vyrubovacieho konania vydal správca\ndane rozhodnutie\nč. 101761165/202l zo dňa 20.09.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie\n1A“), ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 27.09.2021. Dňa 2l.10.2021 podal\nžalobca proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia\n1A a odvolacích námietok rozhodnutie správcu dane\nč. 101761165/202l zo dňa 20.09.2021 zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím č. 1003915191/2022 zo dňa 28.02.2022.\nSprávca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a následne vydal rozhodnutie č. 102888217/2022\nzo dňa 25.10.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 2A“), voči ktorému sa žalobca taktiež odvolal\n\npodaním doručeným do elektronickej podateľne dňa l5.l1.2022. Žalovaný po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia a odvolacích námietok prvostupňové rozhodnutie 2A zrušil a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím č. 100880841/2023 zo dňa\n24.03.2023. Následne dňa 15.12.2023 vydal správca dane rozhodnutie č. 103129375/2023 (ďalej aj\nlen „prvostupňové rozhodnutie 3A“), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi na\ndani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2020 rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu vo výške 22.000,- Eur a nadmerný odpočet mu znížil zo sumy 29.709,44 Eur na\nsumu 7.709,44 Eur.\n2) Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu aj na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2020 podľa zákona o DPH, s\ndátumom začatia dňa 22.01.2021. O výsledku daňovej kontroly vypracoval správca dane Protokol z\ndaňovej kontrol č. 101058861/2021 zo dňa 17.06.2021 (ďalej aj len „Protokol 2“), ktorého súčasťou bola\naj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole 2. Protokol 2 bol žalobcovi doručený dňa\n21.06.2021, čím bola daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená. Dňa\n06.09.2021 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok k Protokolu 2, o čom spísal správca dane Úradný\nzáznam č. 101650816/2021 zo dňa 07.09.2021. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vykonaného\nvyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie\nč. 101678101/2021 zo dňa 08.09.2021\n(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 1B“), ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené\ndňa 16.09.2021. Dňa 15.10.2021 podal žalobca proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný\npo preskúmaní prvostupňového rozhodnutia 1B a odvolacích námietok rozhodnutie správcu dane č.\n101678101/2021 zo dňa 08.09.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to\nrozhodnutím č. 100372917/2022 zo dňa 23.02.2022. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie\na následne vydal rozhodnutie č. 102813813/2022 zo dňa 17.10.2022 (ďalej aj len „prvostupňové\nrozhodnutie 2B“), voči ktorému sa žalobca odvolal podaním doručeným dňa 14.11.2022. Žalovaný po\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia a odvolacích námietok prvostupňové rozhodnutie 2B zrušil a vec\nvrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím\nč.\n100880339/2023 zo dňa 24.03.2023. Následne dňa 15.12.2023 vydal správca dane rozhodnutie č.\n103129117/2023, (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 3B“), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového\nporiadku určil žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie október 2020 rozdiel v sume nadmerného\nodpočtu vo výške 25.010,33 Eur a nadmerný odpočet mu znížil zo sumy 35.184,15 Eur na sumu\n10.173,82 Eur.\n3) Správca dane taktiež vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2020 podľa zákona o DPH,\ns dátumom začatia dňa 21.12.2020. O výsledku daňovej kontroly vypracoval správca dane Protokol z\ndaňovej kontroly č. 100987262/202l zo dňa 07.06.2021, (ďalej aj len „Protokol 3“), ktorého súčasťou bola\naj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole 3. Protokol 3 bol žalobcovi doručený dňa\n14.06.2021, čím bola daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená. Dňa\n16.09.2021 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok k Protokolu 3, o čom spísal správca dane Úradný\nzáznam č. l01752922/202l zo dňa 20.09.2021. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vykonaného\nvyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 10182l8l5/202l zo dňa 28.09.2021 (ďalej aj\nlen „prvostupňové rozhodnutie 1C“), ktoré bolo doručené dňa 30.09.2021. Dňa 26.10.2021 podal žalobca\nproti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia 1C a\nodvolacích námietok rozhodnutie správcu dane č. 10182l8l5/202l zo dňa 28.09.2021 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím č. 100463742/2022 zo dňa 11.03.2022. Správca\ndane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a vydal rozhodnutie č. 103299473/2022 zo dňa 07.12.2022\n(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 2C“), voči ktorému sa žalobca odvolal podaním doručeným dňa\n13.12.2022. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a odvolacích námietok prvostupňové\nrozhodnutie 2C zrušil a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie,\na to rozhodnutím č. l0129l802/2023 zo dňa 16.05.202. Následne dňa 09.02.2024 vydal správca dane\nrozhodnutie č. 100549675/2024 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 3C“), ktorým podľa § 68 ods.\n6 Daňového poriadku určil žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie september 2020 rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu vo výške 25.168,91 Eur a nadmerný odpočet mu znížil zo sumy 39.022,77 Eur\nna sumu 13.853,86 Eur.\n4) Správca dane vykonal u žalobcu okrem vyššie uvedených daňových kontrol i daňovú kontrolu na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie\n\njúl 2020 podľa zákona o DPH, s dátumom začatia dňa 21.10.2020. O výsledku daňovej kontroly\nvypracoval správca dane Protokol z daňovej kontrol\nč. l00488438/2021 zo dňa 25.03.202l, (ďalej\naj len „Protokol 4“), ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole\n4. Protokol 4 bol žalobcovi doručený dňa 31.03.2021, čím bola daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm.\na) Daňového poriadku ukončená. Dňa 15.07.2021 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok k Protokolu\n4, o čom spísal správca dane Zápisnicu o ústnom pojednávaní\nč. l01235624/2021.\nNa základe výsledkov daňovej kontroly a vykonaného vyrubovacieho konania vydal správca dane\nrozhodnutie č. 101456l02/202l zo dňa l0.08.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 1D“), ktoré\nbolo doručené dňa 16.08.2021. Dňa 12.09.2021 podal žalobca proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie.\nŽalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia 1D a odvolacích námietok rozhodnutie správcu\ndane č. 101456l02/202l zo dňa l0.08.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to\nrozhodnutím č. 100158655/2022 zo dňa 25.01.2022. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie\na následne vydal rozhodnutie č. 102874885/2022 zo dňa 24.10.2022 (ďalej aj len „prvostupňové\nrozhodnutie 2D“), voči ktorému sa žalobca odvolal podaním doručeným dňa 18.11.2022. Žalovaný\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia a odvolacích námietok prvostupňové rozhodnutie 2D zrušil\na vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím\nč. 101034401/2023 zo dňa 13.04.2023. Následne dňa 17.0I.2024 vydal správca dane rozhodnutie\nč. 100267429/2024 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 3D“), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového\nporiadku určil žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu\nvo výške 12.088,05 Eur a nadmerný odpočet mu znížil zo sumy 25.196,60 Eur na sumu 13.108,55 Eur.\n5) V priebehu daňových kontrol správca dane zistil, že hlavnou ekonomickou činnosťou žalobcu je\nstavebná činnosť so zameraním na železiarske – armovacie práce, prostredníctvom zamestnancov\nvysielaných na stavby do Rakúska a Nemecka.\n6) V zdaňovacom období november 2020 si uplatnil žalobca odpočítanie dane v sume 22.000,- Eur na\nzáklade faktúr vystavených v mene dodávateľa Bon Group s.r.o., so sídlom Vrančovičova 71, 841 03\nBratislava – mestská časť Lamač, IČO: 52 128 539, (ďalej aj len „Bon Group s.r.o.“), na základe Zmluvy\no reklame č. 75/2020 zo dňa 30.10.2020. Konkrétne sa jedná o nasledovné faktúry:\n- faktúra č. 200100150, vystavená na sumu 8.000,- Eur,\n- faktúra č. 200100151, vystavená na sumu 8.000,- Eur a\n- faktúra č. 200100152, vystavená na sumu 8.000,- Eur.\n7) Podľa predmetu a účelu Zmluvy o reklame č. 75/2020 zo dňa 30.10.2020 uzatvorenej medzi\nposkytovateľom Bon Group s.r.o. a žalobcom ako reklamným partnerom sa poskytovateľ, ako vlastník/\ndržiteľ licencie LAMA RACING teamu zaviazal zabezpečiť pre reklamného partnera reklamu, ktorá\nzahŕňala predvedenie, prezentáciu, propagáciu a iné oznámenie jeho obchodného mena, loga,\nochranných známok na motorovom vozidle teamu LAMA RACING, ktoré sa mal zúčastniť na okruhovom\nšpeciály na podujatí 11. KESKO MOBILE AUTO SHOW 2020 v termíne od 20.1l.2020 do 21.1l.2020.\nJedná sa o vozidlá Mitsubishi Lancer Evo IX, Ford Fiesta R5 a Škoda Felícia. A. boli B. C., C. D., C. E.,\nA. E., F. a E.. Cena bola stanovená dohodou zmluvných strán, s prihliadnutím na prestíž/významnosť\ntoho-ktorého podujatia, jeho návštevnosť odbornou i laickou verejnosťou, a to v sume 50.000.- Eur\nbez DPH na každý jeden z 3 pretekov (t. j. spolu 150.000,- Eur bez DPH). Vyhodnotením dokladov\na písomností predložených žalobcom k daňovej kontrole zistil správca dane rozdiel medzi cenami\ndohodnutými v Zmluve o reklame č. 75/2020 zo dňa 30.10.2020 a cenami fakturovanými na základe\nfaktúr č. 200100150, č. 200100151 a č. 200100152. V zmysle predmetnej zmluvy o reklame bola cena\ndohodnutá v sume 3 x 50.000,- Eur bez DPH a v zmysle vyššie uvedených faktúr predstavovala sumu\n2x po 40.000,- Eur bez DPH (faktúry č. 200100150 a č. 200100151) a l x po 30.000,- Eur bez DPH (č.\n200100152) Správcom dane vypočutý svedok A. F., konateľ spoločnosti Bon Group s.r.o. nevedel vyššie\nuvedený rozdiel v cenách objasniť.\n8) V zdaňovacom období október 2020 si žalobca okrem iného uplatnil i odpočítanie dane v sume\n25.000,- Eur na základe faktúr vystavených v mene dodávateľa Bon Group s.r.o., na podklade Zmluvy\no reklame č. 71/2020 zo dňa 30.09.2020. Konkrétne sa jedná o nasledovné faktúry:\n- faktúra č. 200100120, vystavená na sumu 4.000,- Eur,\n- faktúra č. 200100121, vystavená na sumu 4.000,- Eur\n- faktúra č. 200100122, vystavená na sumu 4.000,- Eur\n- faktúru č. 200100123, vystavenú na sumu 4.000,- Eur a\n\n- faktúru č. 200100124 vystavenú na sumu 4.000,- Eur.\nS odkazom na Zmluvu o reklame č. 64/2020 zo dňa 30.09.2020 si žalobca odpočítal daň i z týchto faktúr:\n- faktúra č. 200100125, vystavená na sumu 2.500,- Eur a\n- faktúra č. 200100126, vystavená na sumu 2.500,- Eur.\n9) Zo Zmluvy o reklame č. 71/2020 zo dňa 30.09.2020 vyplýva, že bola uzatvorená, za účelom\nprezentácie žalobcu na motorovom vozidle teamu LAMA RACING, ktoré sa malo zúčastniť na\nokruhovom špeciály, na podujatí Eset Cup Series 2020 Hungaroring v termíne od 22.10.2020 do\n25.10.2020. Jednalo sa o vozidlo BMW M4 triedy GT4. Jazdcami boli p. C. a p. G.. Cena bola\nstanovená dohodou zmluvných strán, s prihliadnutím na prestíž/významnosť toho-ktorého podujatia,\njeho návštevnosť odbornou i laickou verejnosťou, a to v sume 20.000,- Eur bez DPH na každý jeden z\n5 pretekov (t.j spolu 100.000,- Eur bez DPH).\n10) Zo Zmluvy o reklame č. 64/2020 zo dňa 30.09.2020 vyplýva, že bola uzatvorená za účelom\nprezentácie žalobcu na motorovom vozidle teamu LAMA RACING, ktoré sa malo zúčastniť pretekov\nautomobilov do vrchu zo seriálu Majstrovstiev Slovenska 2020 na podujatí OMV MAXXMOTION HILL\nCLIMB RACE Slovakia Ring 2020 v dňoch 24.10.2020 až 25.10.2020. Podujatia sa zúčastnilo jedno\nšportové motorové vozidlo ŠKODA Felícia, pričom meno jazdca v zmluve nie je uvedené. Cena bola\nstanovená dohodou zmluvných strán, s prihliadnutím na prestíž/významnosť toho-ktorého podujatia,\njeho návštevnosť odbornou i laickou verejnosťou, v sume 12.500,- Eur bez DPH na každý jeden z 2\npretekov (t. j. spolu 25.000, Eur bez DPH).\n11) V zdaňovacom období september 2020 si žalobca uplatnil okrem iného aj odpočítanie dane v sume\n24.999,98 Eur na základe faktúr vystavených v mene dodávateľa Bon Group s.r.o., na základe Zmluvy\no reklame č. 43/2020 zo dňa 31.08.2020. Konkrétne sa jednalo o nasledovné faktúry:\n- faktúra č. 200100097 (základ dane: 6.250,- Eur; DPH: l.250,- Eur) a\n- faktúra č. 200100098 (základ dane: 6.250,- Eur; DPH: 1.250,- Eur).\nS odkazom na Zmluvu o reklame č. 35/2020 zo dňa 31.08.2020 si žalobca odpočítal daň z nasledovných\nfaktúr:\n- faktúra č. 200100085 (základ dane: 16.666,67 Eur; DPH: 3.333,33 Eur),\n- faktúra č. 200l00086 (základ dane: 16.666,67 Eur; DPH: 3.333,33 Eur),\n- faktúra č. 200100087 (základ dane: 16.666,67 Eur; DPH: 3.333,33 Eur),\n- faktúra č. 200100088 (základ dane: 16.666,67 Eur; DPH: 3.333,33 Eur),\n- faktúra č. 200100089 (základ dane: 16.666,67 Eur; DPH: 3.333,33 Eur) a\n- faktúra č. 200100090 (základ dane: 16.666,67 Eur; DPH: 3.333,33 Eur.\nS odkazom na Zmluvu o reklame č. 50/2020 zo dňa 31.08.2020 si žalobca odpočítal daň z nasledovných\nfaktúr:\n- faktúra č. 200100104 (základ dane: 6.250,- Eur; DPH: l.250,- Eur) a\n- faktúra č. 200100105 (základ dane: 6 250,- Eur; DPH: l.250,- Eur).\n12) Zmluvy o reklame č. 43/2020, č. 35/2020 a č. 50/2020 zo dňa 31.08.2020 boli uzatvorené medzi\nzmluvnými stranami Bon Group s.r.o. ako poskytovateľom a žalobcom ako reklamným partnerom, a\nto za účelom zabezpečenia reklamy žalobcu (ktorá zahŕňala predvedenie, prezentáciu, propagáciu a\niné oznámenie obchodného mena, loga, ochranných známok a dobrej povesti reklamného partnera)\nna motorových vozidlách teamu LAMA RACING. Cena bola stanovená dohodou zmluvných strán, a\nto s prihliadnutím na prestíž/významnosť toho-ktorého podujatia, jeho návštevnosť odbornou i laickou\nverejnosťou. Podľa Zmluvy o reklame č. 43/2020 zo dňa 31.08.2020 sa jednalo o reklamu na pretekoch\nautomobilov do vrchu v rámci seriálu Majstrovstiev Slovenska 2020 na podujatí TODOS Cena Slovenska\nPezinská Baba 2020 na vozidle Škoda Felicia, v termíne od 05.09.2020 do 06.09.2020, v sume 2 x\n7.500,- Eur s DPH. V zmysle Zmluvy o reklame č. 35/2020 zo dňa 31.08.2020 sa jednalo o reklamu na\n3. okruhovom špeciáli na podujatí Porsche Challenge Central Europe 2020 Autodrom Most na vozidle\nPorsche 718 Cayman GT4, v termíne od 11.09.2020 do 12.09.2020, v sume 6 x 20.000,- Eur s DPH. V\nzmysle Zmluvy o reklame č. 50/2020 zo dňa 31.08.2020 sa jednalo o reklamu na pretekoch automobilov\ndo vrchu v rámci seriálu Majstrovstiev Slovenska 2020 na podujatí PAV H. I. 2020 na vozidle Škoda\nFelícia, v termíne od 12.09.2020 do 13.09.2020, v sume 2 x 7.500,- Eur s DPH.\n\n13) V zdaňovacom období júl 2020 si žalobca okrem iného uplatnil aj odpočítanie dane v sume 12.000,Eur na základe faktúr vystavených v mene dodávateľa Bon Group s.r.o., na podklade Zmluvy o reklame\nč. 15/2020 zo dňa 30.06.2020. Konkrétne sa jednalo o nasledovné faktúry:\n- faktúra č. 200l00028 (základ dane: 20.000,- Eur; DPH: 4.000,- Eur),\n- faktúra č. 200100029 (základ dane: 20.000,- Eur; DPH: 4.000,- Eur) a\n- faktúru č. 200100030 (základ dane: 20.000- Eur; DPH: 4.000,- Eur).\n14) V súvislosti s odpočítaním dane v sume 12.000,- Eur na základe faktúr od dodávateľa Bon Group\ns.r.o., predložil žalobca Zmluvu o reklame číslo XX/XXXX zo dňa 30.06.2020 uzatvorenú medzi Bon\nGroup s.r.o. ako poskytovateľom a žalobcom ako reklamným partnerom za účelom prezentácie loga\nreklamného partnera na motorových vozidlách teamu LAMA RACING na podujatí F. B. J. cup 2020\n(Škoda Felicia, BMW E36 a Formula Tatoos) v termíne od 11.07.2020 do 12.07.2020 (jazdcami boli C. E.,\nA. E. a Juhás). Cena bola stanovená dohodou zmluvných strán, s prihliadnutím na prestiž/významnosť\ntoho-ktorého podujatia, jeho návštevnosť odbornou i laickou verejnosťou v sume 3 x 20.000,- Eur bez\nDPH.\n15) Správca dane v prejednávaných veciach vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré podrobne\nv prvostupňových rozhodnutiach opísal, pričom na základe analýzy dodávateľsko-odberateľských\nvzťahov zistil, že v roku 2020 bol umelo vytvorený reťazec: Majitelia pretekárskych vozidiel (prenájom\npretekárskych vozidiel) › Pemata s.r.o./Metrola s.r.o. (prenájom pretekárskych vozidiel) › UREN s.r.o.\n(prenájom pretekárskych vozidiel) › Bon Group s.r.o. (predaj reklamy na pretekárskych vozidlách) ›\nOdberatelia reklamy (napr. žalobca a iní). Majitelia motorových vozidiel poskytli a predali služby prenájmu\npretekárskych vozidiel spolu so službami súvisiacimi s týmto prenájmom v mnohonásobne nižšej cene\noproti cene, za ktorú bol tento prenájom fakturovaný ostatnými účastníkmi účelovo vytvoreného reťazca\n(Pemata, s.r.o., UREN s.r.o.), pričom pretekárske motorové vozidlá boli poskytnuté priamo jazdcovi.\n16) Spoločnosť Pemata s.r.o. bola umelým článkom reťazca s charakteristickými znakmi rizikového\ndaňového subjektu, ktorý bol zriadený iba za účelom fakturácie, bez jediného dôkazu nasvedčujúceho,\nže by vykonávala reálnu ekonomickú činnosť (zahraničný konateľ, virtuálna adresa, nekontaktnosť,\nnespolupráca, žiadny zamestnanci, ani majetok). Účelom spoločnosti bol nákup služieb od tuzemských\na zahraničných dodávateľov – prenájom pretekárskych vozidiel spolu so službami súvisiacimi s týmto\nprenájmom v sumách, ktoré následne v neopodstatnene navýšenej cene neodrážajúcej ekonomickú\nrealitu predala svojmu odberateľovi, spoločnosti UREN, s.r.o. Z účelovo navýšených cenách toho istého\nzdaniteľného plnenia nebola odvedená daň, even. si spoločnosť svoje vysoké daňové povinnosti účelovo\nznižovala nespárovanými obchodnými transakciami vykazovanými v kontrolných výkazoch DPH.\n17) Spoločnosť Metrola s.r.o. bola správcom dane taktiež vyhodnotená ako umelý článok reťazca,\ns charakteristickými znakmi rizikového daňového subjektu, ktorý bol rovnako ako vyššie uvedená\nspoločnosť zriadený iba za účelom fakturácie, bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že by vykonávala\nreálnu ekonomickú činnosť (zahraničný konateľ, virtuálna adresa, nekontaktosť, nespolupráca, žiadni\nzamestnanci, ani majetok). Účelom danej spoločnosti bol rovnako nákup služieb od tuzemských\na zahraničných dodávateľov – prenájom pretekárskych vozidiel spolu so službami súvisiacimi s týmto\nprenájmom v sumách, ktoré následne v neopodstatnene navýšenej cene neodrážajúcej ekonomickú\nrealitu mala predať svojmu odberateľovi, spoločnosti UREN, s.r.o. Z účelovo navýšených cenách toho\nistého zdaniteľného plnenia nebola odvedená daň, even. si spoločnosť svoje vysoké daňové povinnosti\núčelovo znižovala nespárovanými obchodnými transakciami vykazovanými v kontrolných výkazoch\nDPH.\n18) Spoločnosť UREN, s.r.o. bola správcom dane rovnako ako vyššie uvedené spoločnosti taktiež\nvyhodnotená ako ďalší umelý článok reťazca, s charakteristickými znakmi rizikového daňového subjektu,\nktorý bol zriadený iba za účelom fakturácie, bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že by vykonávala\nreálnu ekonomickú činnosť (zahraničný konateľ, virtuálna adresa, nekontaktosť, nespolupráca, žiadni\nzamestnanci, ani majetok, hospodárske výsledky vykázané samotnou spoločnosťou preukazujú\nnereálnu, resp. nepravdivo vykazovanú podnikateľskú činnosť). Účelom podnikateľskej činnosti\nuvedenej spoločnosti bola kúpa služby – prenájom pretekárskeho vozidla spolu so službami\nsúvisiacimi s týmto prenájmom v ekonomicky neopodstatnene nadhodnotených cenách, ktoré následne\nprefakturovala spoločnosti Bon Group s.r.o. Konateľka spoločnosti UREN s.r.o., pani A. E. preukazným\na hodnoverným spôsobom neobjasnila okolnosti obchodného vzťahu s jej dodávateľmi a odberateľmi,\n\nneposkytla potrebné informácie k preverovaným obchodom, daň z fakturovaných plnení pre spoločnosť\nBon Group s.r.o. nebola do štátneho rozpočtu odvedená, nakoľko si spoločnosť UREN s.r.o. svoje\nvlastné vysoké daňové povinnosti účelovo ponižovala deklarovanými nákupmi od dodávateľa Pemata\ns.r.o. a Metrola s.r.o.\n19) Spoločnosť Bon Group s.r.o., je spoločnosť, ktorá bola v roku 2020 majiteľkou licencie a viedla\nčinnosť športového klubu LAMA RACING, ktorej hlavným a jediným príjmom boli príjmy a predaja\nreklamy od reklamných partnerov tímu LAMA RACING. Spoločnosť predávala služby pod názvom\npropagácia spoločností svojim obchodným partnerom, teda aj žalobcovi, v ekonomicky neopodstatnene\nnadhodnotených cenách. Spoločnosť nakúpila služby – prenájom pretekárskeho vozidla spolu so\nslužbami súvisiacimi s týmto prenájmom v ekonomicky neopodstatnene nadhodnotených cenách\nod svojho dominantného dodávateľa UREN s.r.o. Služby – prenájom pretekárskeho vozidla spolu\nso službami súvisiacimi s týmto prenájmom však reálne poskytli majitelia pretekárskych vozidiel za\nmnohonásobne nižšie ceny.\n20) Vyhodnotením všetkých zistení a analýzou súvislostí, správca dane zistil, že DPH vo výške\n22.000,- Eur, výške 25.000,- Eur, vo výške 24.999,98 Eur a vo výške 12.000,- Eur, ktorú si\nv zdaňovacích obdobiach november, október, september a júl 2020 odpočítal žalobca nebola účastníkmi\nposudzovaného rizikového reťazca do štátneho rozpočtu odvedená vôbec, even. nebola odvedená\nv správnej výške na žiadnom stupni účelovo vytvoreného fakturačného reťazca.\n21) Správca dane zistil nesúlad dodávateľsko-odberateľských vzťahov deklarovaných cez podané\nkontrolné výkazy DPH, ako aj to, že spoločnosti Pemata s.r.o., Metrola s.r.o. › UREN s.r.o. › Bon\nGroup s.r.o. vykazovali nepravdivé hodnoty deklarovaných nákupov. Vo vzájomnej súvislosti bolo teda\noprávnené pochybovať o hodnotách predávaných reklamných služieb deklarovaných dodávateľom Bon\nGroup s.r.o. v zdaňovacom období november, október, september a júl 2020. Koneční odberatelia\ndodávateľa Bon Group s.r.o., teda aj žalobca, neboli podľa názoru správcu dane dostatočne obozretní,\nkeď boli ochotní nakúpiť reklamné služby od spoločnosti Bon Group s.r.o. za neprimerane vysoké\nprotihodnoty nezodpovedajúce reálnej hodnote nakúpených reklamných služieb. Za ďalší znak\ndostatočne neobozretného správania sa žalobcu správca dane považoval skutočnosť, že za účelom\nspolupráce žalobca oslovil spoločnosť KALENA s.r.o., konateľom ktorej bol K. B. C. (zakladateľ/konateľ\nod 22.02.2018 do 18.05.2020) a pretekár tímu LAMA RACING. Aj napriek uvedenému bol žalobca\nochotný nakupovať reklamné služby od úplne inej spoločnosti, a to od spoločnosti Bon Group s.r.o.\nv novembri 2020 spolu za sumu 132.000,- Eur, v októbri 2020 spolu za sumu 150.000,- Eur, v septembri\n2020 spolu za sumu 150.000,- Eur a v júli 2020 spolu za sumu 72.000,- Eur, prostredníctvom ktorej\nžalobca oslovil pretekársky tím LAMA RACING, za účelom spolupráce. Z mailovej komunikácie bolo\npreukázané, že prebiehala s F. E., ktorá vystupovala za spoločnosť KALENA s.r.o. Podľa verejne\ndostupného portálu L. bol v tomto období jediným konateľom spoločnosti KALENA s.r.o. K. B. C.,\nzakladateľ a pretekár tímu LAMA RACING.\n22) Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane vyvodil záver, že ak bol žalobca\nochotný nakúpiť od dodávateľa Bon Group s.r.o. za ceny nezobrazujúce skutočné hodnoty poskytnutej\nprezentácie a propagácie spoločnosti, tak potom mal alebo mohol vedieť, že by sa svojimi nákupmi\nod dodávateľa Bon Group s.r.o. mohol zúčastniť na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu\nk DPH, pretože cena, ktorá je preukázateľne nadhodnotená, môže byť indikátorom podvodu na DPH\nv obchodnom reťazci. Správca dane identifikoval daňový únik v zdaňovacom období november, október,\nseptember a júl 2020 u spoločnosti UREN s.r.o., ako aj u priameho dodávateľa žalobcu, spoločnosti\nBon Group s.r.o. Na začiatku reťazca bola spoločnosť Pemata s.r.o. a Metrola s.r.o., ktoré buď daňové\npriznanie vôbec nepodali, alebo ho podali, avšak svoje vysoké daňové povinnosti si účelovo znižovali\nnespárovanými obchodnými transakciami vykazovanými v kontrolných výkazoch DPH. Spoločnosť\nUREN s.r.o. si neoprávnene uplatnila odpočítanie dane za faktúr bez reálneho základu. Spoločnosť\nBon Grop s.r.o. si výslednú vlastnú daňovú povinnosť neoprávnene ponížila odpočítaním dane z faktúr\nod spoločnosti UREN s.r.o. Z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, pretože\ndaňovým subjektom bol nadmerný odpočet zvýšený o 22.000,- Eur, 25.000,- Eur, 24.999,98 Eur\na 12.000,- Eur neoprávnene, keďže bolo podľa názoru správcu dane preukázateľne zistené, že DPH\nzo sporných faktúr v celkovej výške 22.000,- Eur, 25.000,- Eur, 24.999,98 Eur a 12.000,- Eur nebola\njeho hlavným dodávateľom Bon Group s.r.o. a ani ostatnými účastníkmi posudzovaného rizikového\n\nreťazca do štátneho rozpočtu odvedená v správnej výške na žiadnom stupni vytvoreného účelového\ndodávateľského reťazca.\n23) Dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi vyššie uvedenými spoločnosťami v mesiaci november,\noktóber, september a júl 2020 prebehli vo vykonštruovanom reťazci za účelom poníženia výslednej\nvlastnej daňovej povinnosti u priameho dodávateľa žalobcu, spoločnosti Bon Group s.r.o. Účelovosť\nvytvoreného reťazca potvrdzuje podľa názoru správcu dane i rozporuplná výpoveď svedka A. F., ako\ni odmietnutie výpovede konateľky spoločnosti UREN s.r.o. alebo nekontaktnosť spoločností v reťazci.\nSpoločnosť Bon Group s.r.o. len formálne deklarovala dodanie zdaniteľných plnení. Posudzovaný\ndaňový únik v sume 22.000,- Eur, 25.000,- Eur, 24.999,98 Eur a 12.000,- Eur je podľa názoru\nsprávcu dane dôsledkom podvodu na DPH, pretože DPH v uvedenej výške, ktorú si žalobca odpočítal\nv zdaňovacom období november, október, september a júl 2020 nebola do štátneho rozpočtu odvedená\nv správnej výške na žiadnom stupni fakturačného reťazca vytvoreného na účely podvodu na DPH.\n24) Správca dane identifikoval radu dôkazov a indícií, ktoré samy o sebe nie sú nezákonné, vo svojom\nsúhrne a vzájomných súvislostiach však celkom zreteľne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do\npodvodu na DPH minimálne mohol vedieť. Na základe skutočností zistených v daňových konaniach,\nna základe skutkových okolností, správca dane posúdil, že žalobca mohol vedieť, keď vstupoval\ndo posudzovanej transakcie, že môže byť poznačená podvodom. Po vyhodnotení všetkých dôkazov\na všetkých kontrolných zistení jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti správca dane neuznal odpočítanie\nDPH v zdaňovacom období november 2020 v celkovej sume 22.000,- Eur, v zdaňovacom období október\n2020 v celkovej sume 25.000,- Eur, v zdaňovacom období september 2020 v celkovej sume 24.999,98\nEur a v v zdaňovacom období júl 2020 v celkovej výške 12.000,- Eur z dôvodu účasti žalobcu na daňovom\npodvode DPH.\nDruhostupňové rozhodnutia správneho orgánu\n25) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutiami č. 101849659/2024 zo dňa 28.06.2024 (ďalej aj len\n„napadnuté rozhodnutie 1“), č. 101849429/2024 zo dňa 28.06.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie\n2“), č. 102104388/2024 zo dňa 24.07.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie 3“) a č. 102104081/2024\nzo dňa 24.07.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie 4“), rozhodnutia prvostupňových správnych\norgánov potvrdil. V napadnutých rozhodnutiach žalovaný opísal správcom dane zistený skutkový stav\na vysporiadal s námietkami žalobcu obsiahnutými v podaných odvolaniach.\n26) Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v daných prípadoch v súlade s judikatúrou\nSúdneho dvora EÚ, keď neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z preverovaných faktúr\nod spoločnosti Bon Group, s.r.o., vzhľadom k tomu, že zistené objektívne okolnosti obchodných\nvzťahov medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o\nštandardné obchodné transakcie a vyvolávajú podozrenie, že dané obchody môžu byť poznačené\npodvodom. Správca dane v napadnutých rozhodnutiach podrobne zdôvodnil, prečo išlo v uvedených\nprípadoch o podvodné konanie a v čom spočívali, ako aj poukázal na zistené objektívne okolnosti\nv súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi, na základe ktorých je možné konštatovať, že\nžalobca nepostupoval v posudzovaných prípadoch dostatočne obozretne a neprijal také opatrenia,\nktorými by zabránil svojej hoc i nevedomej účasti na zistenom podvodnom konaní. Žalobca sa podľa\nnázoru žalovaného v dôsledku svojej neodôvodnenej neopatrnosti a zanedbania prevencie dostal do\npodvodného obchodného reťazca, inými slovami, ak by žalobca postupoval náležite, tak pri zistenom\nskutkovom stave mal a mohol vedieť, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom\ndaňovým podvodom.\n27) Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí a spisového materiálu v súlade\ns § 74 ods. 2 Daňového poriadku konštatoval, že správca dane dospel k záverom uvedeným v\nnapadnutých rozhodnutiach na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane\nsvojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil\nsa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými), dodržal zásadu objektívnej\npravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav veci, zásadu úzkej súčinnosti správcu\ndane a účastníkov konania, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne\na všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie\npresného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom\n\nkonaní vyšlo najavo. Zároveň správca dane uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a svoje\nrozhodnutia náležite odôvodnil. Pri posudzovaní opodstatnenosti žalobcom nárokovaného odpočítania\ndane vychádzal nielen z vnútroštátnych zákonov, ale aj z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, pričom\npreukázal, že žalobca mal, resp. mohol vedieť, že sa predmetnými obchodmi podieľal na podvode\nv oblasti dane DPH. Žalovaný sa preto stotožnil s posúdením správcu dane, ktorý preukázal, že\npredpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ boli\nv prejednávanej veci splnené.\nSprávne žaloby – žalobné body\n28) Správnymi žalobami podanými v zákonnej lehote žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle §\n6 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) v spojení s § 191 a nasl.\nSSP preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane,\nktoré napadnutým rozhodnutiam predchádzali, nakoľko má za to, že napadnuté rozhodnutia, ako aj\nrozhodnutia správcu dane sú nesprávne, a to z nasledovných dôvodov:\n- napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 191 ods. 1 písm. c) SSP),\n- napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191\nods. 1 písm. d) SSP),\n- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie vecí (§\n191 ods. 1 písm. e) SSP) a\n- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej\n(§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).\n29) Žalobca úvodom správnych žalôb považoval za potrebné zdôrazniť, že daňové konanie je\novládané zásadou materiálnej pravdy. Povinnosťou správneho orgánu v prvostupňovom konaní, ako\naj v odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty a relevantné námietky účastníka\nkonania, a to prostredníctvom odôvodenia rozhodnutia, kde sa správny orgán vysporiadal s jednotlivými\nargumentmi a tvrdeniami účastníka konania. (Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 106/2019 zo dňa\n06.06.2019). Žalobca zdôraznil, že tieto atribúty napadnuté rozhodnutia v žiadnom prípade nespĺňajú,\na vychádzajúc z obsahu napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný nezvládol svoju zákonnú úlohu\na nedal odpoveď na ťažiskové argumenty, či relevantné námietky žalobcu. V tejto súvislosti žalobca\npoukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 6Sžo/102/2014 zo dňa\n30.03.2016, z ktorého vyplýva, že: „V tomto smere sa však senát najvyššieho súdu stotožnil s právnym\nzáverom prvostupňového súdu, nakoľko všeobecne platí, že pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdenia\ndôvodnosti iných žalobných námietok. Ak by krajský súd nezrušil napadnuté rozhodnutie zo zjavnej\nnezrozumiteľnosti správneho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, a naopak, ďalej by rozvinul a\nhodnotil len dôvody, ktoré z hľadiska výroku napadnutého rozhodnutia neboli podstatné, vtedy by bol\nnepreskúmateľný aj jeho rozsudok.“\n30) V procese dokazovania je správca dane zodpovedný za objektívne zistenie skutkového stavu, v\nposudzovaných prípadoch, v odôvodnení napadnutých rozhodnutí však správca dane podľa žalobcu\nneoveril dostatočne a úplne všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií,\nnehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a tak neprihliadol v konaní na všetko, čo vyšlo najavo, čo\nspôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a ich arbitrárnosť.\n31) Žalobca dal do pozornosti správneho súdu skutočnosti a žalobcove vyjadrenia, s ktorými sa správca\ndane a žalovaný podľa presvedčenia žalobcu buď vôbec, resp. účelovo nevysporiadali. V kontexte\nuvedeného poukázal na to, že správca dane vo výzvach zo dňa 29.09.2023 (ďalej aj len „Výzva“),\nžalobcu vyzval, aby sa vyjadril k určitým skutočnostiam, pričom žalobca sa k výzvam správcu dane\nvyjadril vo svojich podaniach zo dňa 13.10.2023, avšak aj napriek uvedenému v rozhodnutiach správcu\ndane a aj v napadnutých rozhodnutiach podľa názoru žalobcu absentuje vysporiadanie sa správcu dane\na žalovaného s námietkami žalobcu uvedenými v jeho podaniach zo dňa 13.10.2023, čoho následkom\nžalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné z dôvodu ich nepreskúmateľnosti.\n32) Ďalej žalobca poukázal i na účelové spochybnenie svedka p. F., s ktorým nesúhlasí. Je pravdou,\nže odpovede svedka boli stručné, ale za to jasne a zrozumiteľne formulované, Ďalej je podstatné to,\n\nže správca dane podľa názoru žalobcu zrejme účelovo neuviedol v rozhodnutiach podstatné tvrdenie\nvo výpovedi svedka p. F. vo vzťahu k tvrdeniu o účasti žalobcu na daňovom podvode. Svedok totiž na\notázku splnomocneného právneho zástupcu pri ostatnom výsluchu zo dňa 22.11.2022, či v čase, kedy sa\nrealizovali zdaniteľné plnenia vedel, alebo mohol vedieť, že by mohli byť ním prijaté a následne dodané\nzdaniteľné plnenia vo vzťahu k spoločnosti žalobcu poznačené daňovým podvodom alebo zneužívajúcim\nkonaním odpovedal, že nie. Z uvedeného podľa vyjadrenia žalobcu vyplýva jediný logický záver, že\npokiaľ ani svedok (konateľ dodávateľa žalobcu) nemohol a nevedel o údajnom daňovom podvode, tak\nani samotný žalobca o týchto skutočnostiach nemohol vedieť a ani v skutočnosti nevedel. Toto však\nsprávca dane akosi opomenul v napadnutých rozhodnutiach vyhodnotiť.\n33) Žalobca upriamil pozornosť aj na to, že na správcu dane ako subjekt vykonávajúci verejnú moc\nv oblasti správy daní, sa primárne vzťahuje zásada zákonnosti, ktorá je nesporne najvýznamnejšou\nzásadou daňového konania, pričom jej základ pochopiteľne nevychádza len z ustanovenia § 3 ods. 1\nDaňového poriadku, ale primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. S ohľadom na uvedené\nmá žalobca za to, že ním vytýkané procesné a hmotnoprávne pochybenia správcu dane, ktorých sa\ndopustil v procese daňových kontrol, nie je už možné odstrániť a zhojiť v prebiehajúcich vyrubovacích\nkonaniach, pretože sa tieto procesné a hmotnoprávne pochybenia týkajú daňových kontrol, ktoré už\nboli ukončené a vyrubovacie konanie neslúži na konvalidáciu a zhojenie nezákonného konania správcu\ndane v priebehu daňovej kontroly. V tejto súvislosti považoval žalobca za potrebné zdôrazniť, že účel\ndaňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. Vyrubovacie konanie nie je pokračovaním\ndaňovej kontroly. Preto má žalobca za to, že správca dane v prebiehajúcom vyrubovacom konaní\nnemá zákonné oprávnenie vykonávať nové dokazovanie, na to je určená daňová kontrola, v rámci\nktorej sa primárne zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane a správca dane\nvyhodnocuje predložené doklady, teda vykonáva dokazovanie. V prejednávaných veciach má žalobca\nza to, že „reťazenie“, teda opakované vykonávanie vyrubovacích konaní správcom dane po zrušení\njeho rozhodnutia odvolacím orgánom, v zásade naďalej zaťažuje daňový subjekt tak ako pri výkone\ndaňovej kontroly. Inak vyjadrené, takýto spôsob je nezákonný a nerešpektujúci účel a zmysel zákona\n(najmä inštitút daňovej kontroly a jej iný účel ako účel vyrubovacieho konania). Dáva možnosť správcovi\ndane neodôvodnene meniť svoje argumentačné línie v rámci právneho posúdenia. Žalobca má za to,\nže ani odvolací orgán nedisponuje právnym základom, aby svoje záväzné pokyny voči správcovi dane\nsmeroval nad rámec zákona, kedy odvolací orgán zaviaže v rámci vyrubovacieho konania vykonať\nsprávcovi dane ďalšie rozsiahle dokazovanie, tak ako to je aj v posudzovanom prípade.\n34) Žalobca v ďalšej časti podaných žalôb zdôraznil, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutých\nrozhodnutí a rozhodnutí správcu dane, že správca dane sa neriadil zásadou, že svoje závery\nmusí dôsledne odôvodniť a vyhodnotiť, pričom správca dane bol povinný, v zmysle príslušných\nustanovení Daňového poriadku a zásad daňového konania dať možnosť sa daňovému subjektu vyjadriť\nk podkladom rozhodujúcim pre vydanie rozhodnutí, k spôsobu zistenia týchto podkladov. Taktiež\nzdôraznil, že iba samotné spochybnenie deklarovaných plnení bez reálne existujúceho reálneho základu\nvytvoreného správcom dane je nutné považovať za neakceptovateľné. V rámci postupu dokazovania\nteda správca dane nesmie pred daňovým subjektom tajiť „zdroje“ svojich pochybností. (NAĎ, P.\nPoznámka k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Šzfk/44/2019 z 24. novembra 2020. In: Bulletin\nSlovenskej komory daňových poradcov. 2021, č. 2, s. 41.). Žalobca v kontexte vyššie uvedeného mal za\nto, že správca dane pred vydaním napadnutých rozhodnutí „tajil“ množstvo zistení, s ktorými samotného\nžalobcu vo Výzvach a v Oboznámení v priebehu vyrubovacieho konania pred vydaním napadnutých\nrozhodnutí vôbec neoboznámil. Žalobca v tejto súvislosti príkladmo dáva do pozornosti „zamlčané“\nzistenia a závery správcu dane, ktoré sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutí správcu dane, pričom\nvšak tieto závery a zistenia absentujú vo Výzve správcu dane a v Oboznámení správcu dane, a to:\naplikácia Axel Kittel testu, informácie zistené v rámci vyrubovacieho konania, ktoré vyplývajú z MVI,\ninformácie zistené v rámci vyrubovacieho konania od vybraných bánk. Na základe uvedeného má\nžalobca za to, že správca dane tým, že neoboznámil žalobcu pred vydaním svojich rozhodnutí so\nvšetkými podstatnými zisteniami a skutočnosťami, najmä s právnou kvalifikáciou „daňového podvodu“ a\naplikáciou Axel Kittel testu, tým de facto odňal žalobcovi právo na „vyvinenie“ sa z účasti na podvodnom\nkonaní, čím sa dopustil podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré\nmá za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej.\n35) Žalobca správcovi dane vytýka, že založil odmietnutie práva na odpočítanie dane na dôvodoch\nodlišných, naproti tým, ktoré správca dane uvádza v Oboznámení a v napadnutých rozhodnutiach, teda\n\nide najmä o podstatný rozdiely v skutkových zisteniach, dôkazoch a následnom právnom posúdení.\nV zmysle uvedeného je podľa názoru žalobcu nepochybné, že týmto konaním sa správca dane, ako\naj žalovaný dopustili vydania nezákonných rozhodnutí z dôvodu porušenia tzv. koncentračnej zásady,\nnakoľko správca dane až v poradí v druhom a treťom rozhodnutí vo vyrubovacom konaní konštatoval\npodvod, pričom k takému názoru dospeli práve v štádiu konania (vyrubovacieho konania), ktorého\núčelom je reagovať na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, a nie vykonávať nanovo\ndokazovanie a viesť k iným záverom a zisteniam aké boli prijaté v zmysle protokolu o ukončení daňovej\nkontroly.\n36) V ďalšom texte správnych žalôb žalobca správcovi dane, po vrátení vecí žalovaným na ďalšie\nkonanie vytýkal, že pokiaľ správca dane vo svojich rozhodnutiach vo vzťahu k subdodávateľským\nspoločnostiam konštatoval, že nepreukázali reálne dodanie tovaru a služieb, tak nemožno skutkový\nstav posúdiť tak, že žalobca splnil kumulatívne hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na\nodpočítanie dane. Inak vyjadrené buď mal správca dane konštatovať v napadnutých rozhodnutiach\nodmietnutie práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, alebo z\ndôvodu vedomej účasti žalobcu na podvodnom konaní. Správca dane však podľa názoru žalobcu\nkumuluje obidva dôvody, preto ide o zrejmé nesprávne právne posúdenie.\n37) Ďalším podstatným žalobným dôvodom je tá skutočnosť, že správca dane žalobcovi objektívne\nnepreukázal vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ktorá by bola\nspôsobilá byť samostatným dôvodom odopretia práva na odpočet dane. Správca dane, ako i žalovaný\nvo svojich rozhodnutiach poukazovali na nevedomú účasť žalobcu na daňovom podvode. V kontexte\nuvedeného žalobca zdôraznil, že prípadné preukázanie nevedomej účasti žalobcu na obchodnom\nreťazci poznačenom daňovým podvodom, nemôže mať za následok odopretie práva na odpočet dane,\nna tento účel je správca dane povinný objektívne preukázať vedomú účasť daňového subjektu na\nobchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, čo však v posudzovanom prípade v napadnutých\nrozhodnutiach absentuje. V kontexte uvedeného žalobca poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn.\n6Sžfk/69/2020 zo dňa 27. júna 2023. Žalobca mal za preukázané, že vo vzťahu k svojmu dodávateľovi\nkonal v dobrej viere, s potrebnou a primeranou obozretnosťou a prijal všetky opatrenia, ktoré od\nneho bolo možné spravodlivo očakávať. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca zdôraznil, že\npokiaľ na strane žalobcových dodávateľových obchodných partneroch (tzv. subdodávatelia) došlo\nk nedovolenému daňovému úniku (daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že\nžalobcovi nepatrí právo na odpočítanie dane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaného\ndodávateľa doložil hodnovernými dokladmi a použil dodávky na ďalšie zdaniteľné plnenia. Oprávnenie\nodpočítať daň z tovarov určených alebo použitých na dodávky tovarov a služieb, predpísaným spôsobom\nuplatnenú dodávateľom, by bolo s ohľadom na zásadu neutrality DPH možné žalobcovi odoprieť v\nzmysle ustálenej judikatúry SD EÚ len v prípade, ak by sa žalobca vedome zúčastnil na takomto\nnedovolenom konaní. Čo nebol tento prípad. Vychádzajúc z obsahu administratívnych spisov, tieto\nneobsahujú žiadny relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že žalobca sa vedome zúčastnil\nna takomto nedovolenom konaní.\n38) Žalobca ďalej zdôraznil, že aj keď požiadavka primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu\nje v súlade s právom Európskej únie, daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho\nmožno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho\núčasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult\nSRL, C-101/16 zo dňa\n19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C610/19 zo\ndňa 03. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,\nbod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať je\nindividuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo\nveci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však\nnemožno zájsť až tak ďaleko, ako je tomu aj v posudzovaných prípadoch, že daňovému subjektu bude\nde facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa\na tým na neho fakticky preniesť kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci\nM. G. N., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11\nzo dňa 21. júna 2012, bod 57).\n\n39) Žalobca poukázal na to, že s obchodným partnerom Bon Group s.r.o. obchodoval dlhodobo, a to\nminimálne od obdobia júl 2020 a v čase prijatých zdaniteľných plnení, ako aj v predchádzajúcom období,\nnikdy nemal ani len náznak, pochybnosť alebo dojem, že by zdaniteľné plnenia prijaté od uvedeného\ndodávateľa mali byť poznačené daňovým podvodom. Uvedené je umocnené aj zisteniami samotného\nsprávcu dane, ktorý v protokoloch z daňových kontrol vo vzťahu k väčšine kontrolovaných zdaňovacích\nobdobí taktiež nekonštatoval a nezistil skutočnosti, ktoré by čo i len naznačovali, resp. preukazovali,\nže by sa daňový subjekt vedome, alebo nevedome zúčastnil na zdaniteľných plneniach poznačených\ndaňovým podvodom. Týmto je zásadne potrebné poukázať na fakt, že žalobca preukázateľne konal\nv dobrej viere a učinil všetky preventívne kroky, ktoré bolo od neho rozumné a spravodlivé očakávať\nv rámci preverenia si obchodného partnera Bon Group s.r.o. Žalobca má za preukázané, že vo\nvzťahu k svojmu dodávateľovi konal v dobrej viere, s potrebnou a primeranou obozretnosťou a prijal\nvšetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné spravodlivo očakávať. Pokiaľ na strane žalobcových\ndodávateľských obchodných partneroch (tzv. subdodávatelia) došlo k nedovolenému daňovému úniku\n(daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že žalobcovi nepatrí právo na odpočítanie\ndane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaného dodávateľa doložil hodnovernými\ndokladmi a použil dodávky na ďalšie zdaniteľné plnenia.\n40) Žalobca ďalej zdôraznil, že aj keď požiadavka primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je v\nsúlade s právom Európskej únie a daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno\nrozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti\nna daňovom podvode, vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu\npožadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (viď napr. rozhodnutie Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani\npri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, ako aj je to aj v posudzovaných prípadoch,\nže daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie\ntýkajúce sa jeho dodávateľa a tým na neho fakticky preniesť kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi\ndane.\n41) V uvedených súvislostiach považoval žalobca ďalej taktiež za potrebné zdôrazniť, že Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v rozsudku č. k. 10Šzfk/44/2019 zo dňa 24. novembra 2020, okrem iného načrtol\nmožné situácie týkajúce sa dokazovania vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočítanie DPH pri\ndodávke tovarov a služieb. Inšpirovaný rozsudkami NS SR č. k. 1Sžfk/16/2018 z 13. septembra 2019,\nč. k. 6Sžfk/40/2018 z\n3. septembra 2019 a 1Sžfk /22/2019 z 26.mája 2020 kasačný súd prezentoval\nuž ustálený právny záver, podľa ktorého ak dodávateľ daňového subjektu neuniesol dôkazné bremeno\nk preukázaniu odpočtu dane z faktúr od svojho subdodávateľa, nie je možné toto zistenie mechanicky\naplikovať do obchodného vzťahu medzi samotným daňovým subjektom a jeho dodávateľom. V súvislosti\ns potrebou preukázania „vedomej“ účasti, čo je potrebné chápať tak, že daňový subjekt vedel alebo\nmusel vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní, žalobca odkázal na rozsudok NSS SR sp. zn.\n3Sfk/139/2022 zo dňa 28. augusta 2023, konkrétne na bod 78. Z vykonaných dôkazov a záverov\nsprávcu dane uvedených v jeho rozhodnutí a žalovaného v napadnutých rozhodnutiach, ktorý vyslovil\nlen pochybnosti a podozrenia, nemožno dôjsť objektívne k záveru, že žalobca vedel alebo musel vedieť\no svojej účasti na podvodnom konaní.\n42) Podľa názoru žalobcu je nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí daná aj tým, že správca\ndane v rozpore s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu, uvádza svoju tézu o údajnom „účelovom\ndodávateľskom reťazci“, pričom však dôkazné bremeno bolo na správcovi dane, ktorý mal príkladmo\npreukázať, kto, akým spôsobom a za akým účelom vytvoril „účelový dodávateľský reťazec“, v opačnom\nprípade len vyslovenie takého tvrdenia je len domnienkou správcu dane. Žalobca nerozumie čo má on\nosobne spoločné s tzv. účelovým dodávateľským reťazcom, pričom je preukázané, že so spoločnosťami,\nktoré sú uvedené na začiatku obchodného reťazca a s ich konaním, nemá žalobca nič spoločné.\n43) V ďalšej časti správnej žaloby považoval žalobca za potrebné taktiež zdôrazniť, že zo záverov\nsprávcu dane uvedených v napadnutých rozhodnutiach vyplýva, že správca dane neakceptovateľne\nsvoje právne posúdenie založil aj na tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť\nceny za dodané služby, pričom uvedené závery správcu dane považuje žalobca za zjavne nesprávne\ndomnienky a účelové tvrdenia. Pokiaľ by teoreticky správca dane i preukázal, že dohodnutá\nnezodpovedá reálnemu ohodnoteniu zdaniteľného plnenia, ktoré by sa dalo za poskytnutie služby reálne\nočakávať, tak podľa vyjadrenia žalobcu tieto zistenia ako „indikátory“ nie sú spôsobilé preukázať účasť\n\nalebo vedomosť daňového subjektu o daňovom podvode a ani nemajú tieto relevantný vplyv na splnenie\nmateriálnych podmienok pri uplatnení práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti žalobca poukázal\nnajmä na právne názory kasačného súdu obsiahnuté v rozsudku kasačného súdu zo dňa 31.01.2022,\nspisová značka 2Sžfk/31/2019.\n44) Z viacerých konštatácií správcu dane v napadnutých rozhodnutiach, je podľa presvedčenia žalobcu\nmožné vyvodiť neprípustnú neobjektivitu, čo malo logicky negatívny a nezákonný vplyv na proces, druh,\nrelevantnosť a rozsah zhromaždených dôkazov, na samotné vyhodnotenie dôkazov a prijaté nelogické\nzávery. Žalobca považoval za dôležité uviesť, že správca dane neúplne a nedostatočne zistil skutkové\nokolnosti, preto takto nazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijaté závery správcu\ndane.\n45) Žalobca napadnutým rozhodnutiam ďalej vytýkal i to, že správca dane bol vo výroku napadnutých\nrozhodnutí podľa 68 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku povinný uviesť i ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého správca dane rozhodoval, teda prameň práva, v tomto prípade ustanovenie\nkonkrétneho právneho predpisu Spoločenstva, v zmysle ktorého správca dane rozhodoval, avšak\nneučinil tak. Uvedené skutočnosti vo výroku napadnutých rozhodnutí absentujú. Podľa názoru žalobcu\nje totiž neakceptovateľné a ústavne nekonformné, aby sa správca dane opakovane v napadnutých\nrozhodnutiach odvolával na to, že prameňom práva pri jeho rozhodovaní je právo Spoločenstva a vo\nvýroku, ktorý je jadrom a podstatou rozhodnutia, absentuje čo i len zmienka o konkrétnom právnom\npredpise Spoločenstva. Aj uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu len umocňujú nezákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí a ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.\n46) Žalobca považoval za potrebné poukázať i na aktuálnu judikatúru SD EÚ, a to konkrétne citáciou\nrozsudku SD EÚ vo veci C-512/21 Aquila Part Prod Com SA proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal\nFellebbviteli Igazgatósága zo dňa 01.12.2022, ktorý poskytol výklad v rámci vykonávania dokazovania\ndaňového podvodu. Žalobca má za to, že správca dane a žalovaný sa neriadili definovanými pravidlami\nuvedenými v rozsudku SD EÚ. Správca dane, na ktorého bolo prenesené dôkazné bremeno, postupoval\nv rozpore so zásadou zákonnosti zakotvenou v Daňovom poriadku, a to preto, lebo SD EÚ jasne definuje,\nže „právo Únie nestanovuje pravidlá týkajúce sa spôsobov vykonávania dôkazov v oblasti podvodu s\nDPH, daňový orgán musí tieto objektívne skutočnosti preukázať v súlade s pravidlami dokazovania\nstanovenými vnútroštátnym právom“. Žalobca pritom zdôraznil, že tak ako aj v práve EÚ /vrátane\njudikatúry SD EÚ/, tak aj v právnom poriadku SR nie sú upravené pravidlá dokazovania daňových\npodvodov (pozn. žalobcu: Daňový poriadok definuje len tzv. zneužite práva v § 3 ods. 6), táto právna\núprava v právnom poriadku SR absentuje, preto správca dane, na ktorého je prenesené dôkazné\nbremeno v rámci ktorého má preukazovať „subjektívne“ zavinenie (podľa zásady bez zavinenia niet\nsankcie) daňových subjektov, sa logicky ocitá v situácii, kedy správca dane nemá zákonnú kompetenciu\na právomoc zákonom predvídateľným spôsobom preukazovať skutočnosti podstatné vo vzťahu k\npreukázaniu daňového podvodu. Inak vyjadrené, správca dane v tomto smere nemôže svoj postup oprieť\no prameň práva v zmysle vymedzených ústavnoprávnych princípov a pravidiel vyjadrených v čl. 2 ods.\n2 Ústavy SR.\n47) V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca poukázal aj na rozsudok NSS SR sp. zn. 1 Sžfk 10/2020\nz 24. februára 2022, v zmysle ktorého kasačný súd zdôrazňuje, že: „V prvom rade Najvyšší správny\nsúd upriamuje pozornosť sťažovateľa, ako jedného zo subjektov vykonávajúceho verejnú moc v oblasti\nsprávy daní a poplatkov na to, že zásada zákonnosti je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového\nkonania, pričom jej základ pochopiteľne nevychádza len z ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku,\nale primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Daňové orgány sú tak pri určovaní daňovej\npovinnosti povinné nielen postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiskálne\nzáujmy štátu, ale rovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a pri správne daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi.“Obdobne\nz rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 163/2010 vyplýva, že:\n„Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou\nako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti\nsprávania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským\nzásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.\n\nÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď\nsprávne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania\noboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.“.\n48) Taktiež žalobca dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\nI.\nÚS 540/2012, ktorý najmä prízvukuje, že je zásadné, aby sa na zistený stav veci použila ústavne\nkonformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma v rámci právneho poriadku SR:\n„Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do\nobsahu základného práva na súdnu ochranu patrí nielen právo každého na to, aby sa v jeho veci\nrozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli\nvyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ale aj právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná\nplatná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa\nrozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký\njedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 24/00).\n49) S dokazovaním v daňovom konaní, rozložením dôkazného bremena a s vyššie uvedenými\nskutočnosťami súvisia aj závery Ústavného súdu SR aktuálne vyjadrené v Náleze Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. I. ÚS 259/2022-37.\n50) V nadväznosti na splnenie najmä materiálnych podmienok v súvislosti s uplatnením práva na\nodpočítanie dane žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25.05.2022, sp.\nzn. 8Sžkf/75/2020. Taktiež vo vzťahu k splneniu najmä materiálnych podmienok v súvislosti s uplatnením\npráva na odpočítanie dane žalobca poukázal aj na Uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 86/2022 zo\ndňa 15.02.2022.\n51) Žalobca je presvedčený, že splnil všetky podmienky oprávňujúce ho uplatniť si nárok na odpočet\ndane z prijatých zdaniteľných plnení. Žalobca nebol účastný, či už aktívne alebo pasívne žiadneho\ndaňového podvodu a splnil najmä materiálne podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane, a to\nnajmä (existenciu prijatého zdaniteľného plnenia; status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby; tovary, alebo\nslužby, na ktorých je založené právo na odpočítanie dane daňový subjekt následne použil na účely\nsvojich vlastných zdaniteľných plnení). Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby správny súd\nrozhodol o zrušení rozhodnutí žalovaného, ako i rozhodnutí správcu dane a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie.\nVyjadrenia žalovaného (duplika)\n52) Žalovaný vo vyjadreniach k správnej žalobe tieto navrhol ako nedôvodne zamietnuť. V plnom\nrozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení žalobami napadnutých\nrozhodnutí. Žalovaný trval na tom, že v posudzovanom prípade správca dane v procese verifikovania\ntvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov, identifikoval objektívne skutočnosti osvedčujúce existenciu\npodvodného konania a účasť žalobcu na tomto konaní. Zo zistených skutočností vyplynulo, že o\npodvodnom konaní mohol mať žalobca vedomosť, keď nepreukázal, že vykonal základné úkony\nsmerujúce k prevereniu si obchodného partnera, ako aj prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia\nsamotných zdaniteľných plnení, napr. čo sa týka ceny plnenia, kalkulácie ceny, bližších informácií\nohľadne zabezpečenia plnenia a pod. Žalobca pristúpil na predmetnú obchodnú spoluprácu bez\nakýchkoľvek verejne dostupných informácií o preferenciách a skúsenostiach dodávateľa v oblasti\nreklamnej činnosti.\n53) K tvrdeniam žalobcu, že si preveril dodávateľa cez verejne dostupné registre žalovaný v prvom rade\nuviedol, že tieto tvrdenia nijakým spôsobom žalobca nepreukázal, zároveň zastáva žalovaný názor, že\npreverenie dodávateľa cez verejne dostupné registre je len jednou zo zložiek primeranej obozretnosti\na starostlivosti podnikateľa. Podozrenie podnikateľa, že sa môže stať súčasťou podvodného konania\nv oblasti DPH, nemusia totiž vyvolať len záznamy vo verejných registroch (o to viac ak sa jedná o\nnovovzniknutú spoločnosť, ako tomu bolo v posudzovanom prípade), ale aj mimoriadne neobvyklé\nobchodné podmienky, či okolnosti uskutočňovaného obchodu, napr. aj také okolnosti, o aké ide vo\n\nveci samej, ktoré správca dane správne vyhodnotil. V posudzovanom prípade na základe skutočností\nzistených a preukázaných správcom dane, nemožno tvrdiť, že žalobca postupoval v rámci preverovanej\nobchodnej spolupráce s potrebnou podnikateľskou obozretnosťou. Žalobca neozrejmil a už vôbec\nnepreukázal, že si nejakým spôsobom preveroval, akým spôsobom mu budú požadované plnenia\nposkytnuté, či dodávateľom priamo alebo prostredníctvom jeho subdodávateľov. Nezaujímal sa o to,\nako konkrétne sa má dodávateľ podieľať na zabezpečení reklamy a v čom bude spočívať jeho pridaná\nhodnota pri dodaní služby vzhľadom aj na jej cenu. Neuviedol, či sa pýtal v danom čase svojho\npotenciálneho obchodného partnera na jeho dodávateľov a na ich predchádzajúcu spoluprácu, čim by\nsi preveril, či neobchoduje s problematickými obchodnými partnermi. Nepreukázal, že by sa zaujímal\no to, akým spôsobom vykonával dodávateľ svoju činnosť v predchádzajúcom období, ako ani, že\npožadoval referencie od jeho odberateľov, že si zisťoval aké má odporúčania a pod. Za neobvyklé\nv podnikateľskej praxi možno podľa názoru žalovaného považovať uzatvorenie zmluvy s obchodným\npartnerom neznámym v oblasti reklamy, bez existencie akejkoľvek sebareprezentačnej stopy, keďže\ndodávateľ nemal funkčné webové stránky, prostredníctvom ktorých by ním poskytované služby dostával\ndo povedomia prípadných zákazníkov. Žalovaný trval na tom, že žalobca sa sám vlastným nedbanlivým\npočínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca spoločností poznačeného podvodným konaním. Žalovaný\nnespochybňuje právo žalobcu napriek v napadnutých rozhodnutiach uvedeným okolnostiam uzavrieť\nobchodné vzťahy s dodávateľom, avšak v tom prípade preberá na seba riziko, že jeho plnenie môže\nbyť spojené s daňovým podvodom a z tohto dôvodu mu nemusí byť uznané právo na odpočítanie\ndane, ako tomu bolo aj v tomto posudzovanom prípade. Správcom dane zistené objektívne okolnosti\nobchodných vzťahov v predmetnej veci sú samé o sebe pochybné a spôsobilé vyvolať podozrenie u\nprimerane svedomitého obchodníka, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým\npodvodom, pričom tieto nastali priamo v dispozičnej sfére žalobcu, a teda ide o skutočnosti, o ktorých\nmal, resp. mohol vedieť.\n54) Námietky žalobcu, v zmysle ktorých mu správca dane objektívne nepreukázal jeho vedomú\núčasť na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním vyhodnotil žalovaný ako dôvodné,\na to berúc do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ. Totiž nielen aktívna účasť platiteľov dane na\npodvode v zmysle aktívnej podpory alebo vytvorenia podmienok pre podvodné konanie, je dôvodom\npre zamietnutie práva na odpočítanie dane, ale aj skutočnosť, že platiteľ dane sa síce na podvodnom\nkonaní aktívne nepodieľal, ale o tomto podvode mohol vedieť, ak by sa na základe dostupných informácií\nuistil o spoľahlivosti svojho obchodného partnera a neopomenul vyhodnotiť existenciu neštandardných\nokolností a informácií, ku ktorým mal v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu prístup a z ktorých bolo\nmožné zistiť, že obchodné transakcie, ktorých sa svojimi zdaniteľnými obchodmi zúčastní, môžu byť\npoznačené podvodom v oblasti DPH. To znamená, že nielen skutočnosť, že platiteľ o podvodnom konaní\nvedel, kedy sa jedná o úmyselné konanie, ale aj skutočnosť, že platiteľ o podvodnom konaní mohol (mal)\nvedieť, kedy mu je vyčítaná jeho nedbanlivosť, umožňujú správcovi dane odmietnuť priznanie práva na\nodpočet dane. Správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že žalobca vedel alebo\nmusel vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní, preto sú námietky žalobcu v tomto smere dôvodné.\n55) Námietky žalobcu, že správca dane nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tzv. „podvodným konaním“\njeho dodávateľa, resp. subdodávateľov a reálne uskutočneným zdaniteľným plnením medzi žalobcom a\njeho dodávateľom vyhodnotil žalovaný taktiež ako nedôvodné. Poukázal pritom na rozsudok Nejvyššího\nsprávního soudu ČR zo dňa 16.04.2019, sp. zn. 4 Afs 104/2018, v ktorom sa uvádza, že skutkové či\npríčinné súvislosti medzi neodvedením dane a nárokovaným odpočtom dane vznikajú, aj keď daňový\nsubjekt, nárokujúci si odpočet dane, nemá poznatky o daňovom subjekte, ktorý túto daň neodviedol\ndo štátneho rozpočtu, avšak subjekt, s ktorým bezprostredne spolupracoval, vykazoval také podozrivé\nznaky, že mohol (či musel) vedieť, že sa zapája do obchodného reťazca, ktorého účelom je podvod na\ndani z pridanej hodnoty. Pokiaľ daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočet dane nadviazal obchodnú\nspoluprácu s obchodným partnerom, ktorý vykazuje znaky nasvedčujúce podozreniu o zapojení do\npodvodu na DPH, vzniká tým súvislosť medzi týmto daňovým subjektom a neznámym subjektom, ktorý\nneodviedol daň, napriek tomu, že tieto subjekty si môžu byť vzájomne celkom neznáme. Z Rozsudku\nsp. zn. 9 Afs 69/2019 zo dňa 27.06.2019 Nejvyššího správního soudu ČR je tiež zrejmý právny názor, že\npre neuznanie dane nemusí správca dane preukázať vedomosť daňového subjektu o neodvedení dane\nkonkrétnym článkom v reťazci, či vzájomné prepojenie týchto článkov. V rozsudku sp. zn. 6 Afs 154/2020\nzo dňa 16.12.2020 Nejvyšší správní soud ČR tiež uvádza, že platiteľovi môže byť odopretý nárok na\nodpočet dane s ohľadom na DPH chýbajúcu vo vzdialenejších článkoch dodávateľského reťazca, ak\nsprávca dane preukáže, že subjekt o podvodnom konaní vedel alebo aspoň mohol vedieť.\n\n56) Žalobca namieta i to, že správca dane svoje právne posúdenie založil aj na tej skutočnosti,\nže posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby. V kontexte tejto žalobnej\nnámietky žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol jediný racionálny dôvod, pre ktorý bol ochotný\nzaplatiť za preverované služby niekoľko stotisícové sumy len za prezentáciu loga na vozidlách na\npodujatiach, ktoré trvali vždy len dva-tri dni, pričom na vozidlách boli okrem loga žalobcu umiestnené\naj logá ďalších spoločností, čo logicky ubralo na sile reklamy/propagácie žalobcu. Žalovaný zastáva\nnázor, že i keď nadhodnotená cena, nie je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie práva na odpočet\ndane, v prípade podvodného konania, môže vo vzájomnej súhre s ďalšími zistenými objektívnymi\nokolnosťami svedčiť predovšetkým o nedodržaní potrebnej podnikateľskej obozretnosti. Postup žalobcu,\nktorý pristúpil na obchodnú spoluprácu s pre neho neznámym dodávateľom v takých hodnotách ako\nv posudzovanom prípade, sa javí ako značne rizikový, nezodpovedný a v rozpore s racionálnym\npodnikateľským správaním. Takéto konanie žalobcu nezodpovedá konaniu starostlivého hospodára, ani\nobozretnému prístupu k výberu obchodných partnerov, ani potrebnej opatrnosti, ktorú možno od žalobcu\nako daňového subjektu očakávať, aby sa vyhol začleneniu do podvodných dodávateľských reťazcov v\nsúvislosti s fungovaním systému dane z pridanej hodnoty.\n57) Žalovaný zastáva názor, že v posudzovanom prípade správca dane uniesol dôkazné bremeno,\npreukázal existenciu daňového podvodu a dôvodne poukázal na objektívne skutočnosti preukazujúce,\nže žalobca mal, resp. mohol vedieť, že prijatím plnení od dodávateľa Bon Group s.r.o. sa zúčastní na\nplneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. že prijatím dostatočných opatrení mohol\nzabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH.\n58) V posudzovanom prípade nevydal správca dane „prekvapivé rozhodnutia“, ako sa to snaží naznačiť\nžalobca, vzhľadom k tomu, že správca dane žalobcu oboznámil s vykonaným dokazovaním, zisteným\nskutkovým stavom, ako aj záverom, ku ktorému na základe vykonaného dokazovania dospel, pričom\nposkytol žalobcovi priestor na vyjadrenie sa a prípadné „vyvinenie“ z účasti na zistenom podvodnom\nkonaní na DPH, resp. preukázanie, že venoval zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom,\naby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, že o podvode vedel, či so zreteľom\nku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Na základe uvedeného, námietky žalobcu, že ho správca dane\nneoboznámil pred vydaním samotných rozhodnutí s právnou kvalifikáciou „daňového podvodu“, nie sú\ndôvodné. Z Oboznámení o priebehu a výsledkoch dokazovania v ďalšom konaní za zdaňovacie obdobia\nnovember, október, september a júl 2020 je zrejmé, na základe akého právneho posúdenia a z akého\ndôvodu nemohol byť žalobcovi uznaný nárokovaný odpočet dane. Správca dane oboznámil žalobcu s\npriebehom a výsledkami dokazovania v ďalšom konaní, ako aj o tých skutočnostiach, že v deklarovanom\nreťazci vznikol daňový únik, že tento únik bol dôsledkom podvodu na DPH, že posudzované zdaniteľné\nobchody prijaté žalobcom boli s týmto podvodom na DPH spojené a tiež, že správca dane zistil objektívne\nokolnosti preukazujúce, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že prijatím týchto plnení sa zúčastní na\nplneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. prijatím dostatočných opatrení mohol\nzabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH. Takisto sú v predmetnom oboznámení\nobsiahnuté zistenia ohľadne zaslanej žiadosti o MVI, preto námietky žalobcu, ktorými tvrdí opak, nie sú\ndôvodné.\n59) K námietkam žalobcu, v zmysle ktorých sa správca dane vo svojich rozhodnutiach nevysporiadal\ns vyjadreniami žalobcu zo dňa 13.10.2023, žalovaný uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutí správcu\ndane je zrejmé, že správca dane vyhodnotil konanie žalobcu ako nedostatočne obozretné, resp.\nže žaloba vzhľadom na zistené objektívne okolnosti nepreukázal prijatie dostatočných preventívnych\nopatrení, aby zabránil svojej účasti na podvodnom konaní, s čím sa žalovaný stotožnil a aj v reakcii\nna predmetné vyjadrenia žalobcu uvedené v napadnutých rozhodnutiach vyhodnotil. Žalobca nebol\nspôsobilý preukázať, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať na\nuistenie sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje nepovedie k jeho účasti na daňovom podvode, t. j. žalobca si\ndostatočne nepreveril svojho budúceho dodávateľa, ako ani okolnosti, za ktorých malo k uskutočneniu\nplnenia dôjsť. Žalobca sa tak sám vlastným nedbanlivým počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca\nspoločností poznačeného podvodným konaním.\n60) Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktorými namietal vykonávanie dokazovania vo vyrubovacom konaní\nžalovaný uviedol, v nadväznosti aj na námietky žalobcu, ktorými namietal rozdielnosť správcom\ndane prijatých záverov v Protokoloch z daňovej kontroly a v napadnutých rozhodnutiach, resp. v\n\noboznámeniach, že ustanovenie § 74 ods. 2 Daňového poriadku umožňuje odvolaciemu orgánu\nodstraňovať chyby konania a doplňovať výsledky daňového konania, resp. aby toto doplnenie konania\nalebo odstránenie chýb uložil správcovi dane. Správca dane tak postupoval v súlade s Daňovým\nporiadkom, rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu a tak je len logickým dôsledkom zrušujúceho\nrozhodnutia odvolacieho orgánu, ak správca dane doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutí žalovaného\na vydal nové rozhodnutia, z odôvodnenia ktorých je zrejmé, že po doplnení dokazovania a vyhodnotení\ndôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, správca dane prekvalifikoval svoj pôvodne prijatý\nzáver o porušení hmotnoprávnych podmienok žalobcom, na daňový podvod v kontexte judikatúry\nSúdneho dvora EÚ. Žalovaný uvádza, že s podstatnými zisteniami disponoval správca dane už\npočas daňovej kontroly (napr. čo sa týka zistených skutočností ohľadne spoločností zapojených do\nobchodného reťazca, že na začiatku reťazca bola spoločnosť Pemata s.r.o., ktorá za kontrolované\nzdaňovacie obdobie nepodala daňové priznanie DPH, že žalobca najskôr oslovil za účelom naviazania\nobchodnej spolupráce pretekársky team LAMA RACING, za ktorý vystupovala spoločnosť KALENA\ns.r.o., avšak napriek tomu uzatvoril obchodný vzťah s úplne inou spoločnosťou (Bon Group s.r.o...),\navšak tieto dostatočne a vo vzájomných súvislostiach nevyhodnotil, čo bolo jedným z dôvodov zrušenia\nrozhodnutí správcu dane žalovaným a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, berúc do úvahy\ntiež skutočnosti namietané žalobcom v podaných odvolaniach. Žalobca sám namietal nesprávne\nvyhodnotenie skutkového stavu správcom dane, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nesprávne právne\nposúdenie, nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav, nevykonanie dôkazov v potrebnom rozsahu,\nako aj to, že nazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijatie záverov správcu\ndane, pričom napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za predčasne vydané, berúc do úvahy\nobsah administratívneho spisu. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že správca dane je povinný zistiť\nskutočnosti objektívne, čo možno najúplnejšie, pričom je povinný prihliadnuť na všetko, čo pri správe\ndaní vyjde najavo.\n61) Pokiaľ žalobca v podaných správnych žalobách namietal kumulovanie dôvodov nepriznania odpočtu\ndane, a to pre nesplnenie hmotnoprávnych podmietok ako aj daňový podvod, čo je neprípustné,\nžalovaný poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je nepochybne zrejmé, že splnenie\nhmotnoprávnych podmienok žalobcom v posudzovanom prípade správca dane nespochybnil, a že\njediným dôvodom neuznania odpočtu dane žalobcovi, bolo zistené podvodné konanie na DPH a účasť\nžalobcu na tomto podvodnom konaní.\n62) Námietky žalobcu, v zmysle ktorých bol správca dane povinný vo výroku napadnutých rozhodnutí\nuviesť prameň práva, v tomto prípade ustanovenie konkrétneho právneho predpisu Spoločenstva, v\nzmysle ktorého rozhodoval, vyhodnotil žalovaný taktiež ako nedôvodné. Výrok rozhodnutí správcu dane\ntotiž obsahuje právne predpisy platné v Slovenskej republike, podľa ktorých správca dane rozhodoval,\na to Daňový poriadok a zákon o DPH. Okrem toho správca dane vo výroku rozhodnutí uviedol, že\nrozhodoval na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ,\nv zmysle ktorých postupoval, uviedol v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Žalovaný má zato, že\npredmetné rozhodnutia obsahujú zákonné náležitosti, ktoré boli zákonným spôsobom rozčlenené medzi\nich výrokom a odôvodnením.\n63) V závere svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný konštatoval, že má za to, že postupoval\nv posudzovanom prípade v súlade so zákonom, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane,\nktoré považoval za vydané na základe dostatočne zisteného a správne posúdeného skutkového stavu.\nPo preskúmaní spisového materiálu, rozhodnutí správcu dane a odvolacích námietok dospel žalovaný\nk záveru, že rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, boli v súlade s\npožiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Správca dane postupoval v súlade s judikatúrou\nNajvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, dostatočne a úplne, resp. objektívne overil všetky\nskutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií, zároveň hodnotil dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Oprávnenosť nároku na odpočítanie\ndane z nákupu služieb prezentácie loga od spoločnosti Bon Group s.r.o. nepriznal správca dane z\ndôvodu zistenia obchodného reťazca poznačeného podvodom na DPH, ktorého súčasťou bol aj žalobca,\nktorý vzhľadom na zistené objektívne okolnosti o predmetnom podvodnom konaní mal, resp. mohol\nvedieť, keby bol prijal dostatočné preventívne opatrenia, resp. by pristupoval k obchodnej spolupráci s\ndodávateľom Bon Group s.r.o. obozretne, čo správca dane aj preukázal. Žalovaný zastáva názor, že\nzodpovedal v napadnutých rozhodnutiach ťažiskové argumenty a relevantné námietky žalobcu, ako aj,\nže správca dane overil všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií. Správca\n\ndane zistil skutkový stav presne a úplne, skutkové zistenia nie sú skreslené, ale majú nepochybne\noporu v dôkazoch obsiahnutých v súvisiacom administratívnom spise. Napadnuté rozhodnutia nie sú\nnepreskúmateľné a arbitrárne, ako to namieta žalobca v podaných správnych žalobách. Žalovaný má\nza to, že žalobou napadnuté rozhodnutia, ako aj im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia správcu\ndane obsahujú dostatočné odôvodnenie prijatých záverov. Žalovaný ako aj správca dane uviedli vo\nsvojich rozhodnutiach vlastné úvahy, ktorými sa riadili pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých prijali\nsvoje závery, ako aj uviedli použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali.\nVyjadrenia žalobcu (replika)\n64) Žalobca v podaných vyjadrenia k duplikám žalovaného s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe\nnesúhlasil, pričom vo svojej podstate zotrval na svojej argumentačnej línii obsiahnutej v podanej správnej\nžalobe.\nVyjadrenia žalovaného\n65) Žalovaný vo vyjadrení k replikám žalobcu zotrval na skutočnostiach a právnych záveroch uvedených\nv žalobou napadnutých rozhodnutiach, ako aj na svojich vyjadreniach k správnej žalobe. Žalovaný\npovažuje žalobou napadnuté rozhodnutia i naďalej za správne, pričom zastáva názor, že tak správca\ndane, ako aj žalovaný postupovali v posudzovanom prípade v súlade s platnými právnymi predpismi.\nŽalovaný zotrval na svojom návrhu, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov\n66) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne\npríslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 30.04.2026\nv prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení\ns rozhodnutiami správcu dane a konaní, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v\nsprávnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žaloby nie sú dôvodné.\n67) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n68) Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n69) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych\ndôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len\n„žalobné body“).\n70) Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n71) Podľa § 9 ods. 1zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2024 (ďalej len „zákon o DPH“)\ndodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k\nnehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému\nvlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo\nstrpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym\norgánom alebo na základe zákona.\n72) Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n\n73) Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n74) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n75) Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH sa vierohodnosťou pôvodu faktúry rozumie potvrdenie\ntotožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.\n76) Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2024 (ďalej len\n„Daňový poriadok“)\n(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy\nštátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov\na iných osôb. (2) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a\ninými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví\ntento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní,\nvybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k\nsprávnemu určeniu a vyrubeniu dane.(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n77) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,\nktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní\nalebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií\na záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému\nsubjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne\nznáme alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť\nk zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n78) Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n79) Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku(1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa\ntohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto\nzákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné\npredpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach\na povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a\npovinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak\nmu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá\npovinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú\nfyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú\nosobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,\nd) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie\n\no náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na\nktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením\nna prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej\nmena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej\npodobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného\npredpisu. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení\nsa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami\ndaňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa\nktorých sa rozhodovalo.\n80) Predmetom konania pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane určil žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie\nnovember 2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 22.000,- Eur a nadmerný odpočet na\nDPH mu znížil zo sumy 29.709,44 Eur na sumu 7.709,44 Eur, rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane určil žalobcovi na DPH za zdaňovacie\nobdobie október 2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 25.010,33 Eur a nadmerný odpočet\nna DPH mu znížil zo sumy 35.184,15 Eur na sumu 10.173,82 Eur, rozhodnutie žalovaného, ktorým\nbolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane určil žalobcovi na DPH za zdaňovacie\nobdobie september 2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 25.168,91 Eur a nadmerný\nodpočet na DPH mu znížil zo sumy 39.022,77 Eur na sumu 13.853,86 Eur a rozhodnutie žalovaného,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane určil žalobcovi na DPH za\nzdaňovacie obdobie júl 2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 12.088,05 Eur a nadmerný\nodpočet na DPH mu znížil zo sumy 25.196,60 Eur na sumu 13.108,55 Eur. Správny súd preskúmal\nnapadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu\npredchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v\nsprávnej žalobe.\n81) Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods.\n1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo\ndotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v §\n182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z\nakých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia,\nalebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na\nsúdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ\nžalobca v preskúmavanej veci v časti správnych žalôb iba vo všeobecnosti opisoval skutkový stav,\npoukazoval na dôvody rozhodnutí žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup\na závery správcu dane i žalovaného, takto formulovaná konštatačná časť obsahuje iba nekonkrétne\nnámietky, na základe ktorých nemožno preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane a vyvodiť\nzáver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca v správnych žalobách vo vzťahu k odôvodneniu\nrozhodnutí žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu\nsprávnych žalôb vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi\nvo vzťahu k rozhodnutiam správcu dane, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v\nrozhodnutiach a takto formulované žalobné body neumožňujú taktiež identifikovať konkrétne námietky,\nz ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na\nzákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu\nso závermi žalovaného a jeho vlastné hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu\nvykonať prieskum rozhodnutí žalovaného na podklade takto formulovaných žalobných bodov. Úlohou\nžalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správne žaloby v súlade s požiadavkami podľa\n§ 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V niektorých častiach správnych\nžalôb konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym\ndôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. Správny\nsúd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom\nnie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci\nstav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum\nzákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou.\n\nRozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1\nSSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2\nSSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť\npreskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy\nvyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani\nich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym\nspisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí\nvyhľadávať, ani v správnych žalobách uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho\nspisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v správnych\nžalobách uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu\nmožno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i\nžalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd\nviazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o\nnezákonnosti napadnutých rozhodnutí.\n82) Kľúčovou a jasne formulovanou žalobnou námietkou v predmetnom konaní bolo, či daňové orgány\nv rámci administratívneho konania dospeli k správnemu záveru, že žalobca sa podieľal (hoci aj\nnedbanlivostne) na daňovom podvode tak, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ, a teda či\nnásledne táto skutočnosť v súdenom prípade mohla byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie\ndane (DPH) žalobcovi\n83) V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane\nv zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme\ndane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu\nDPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú\nzaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali\npre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného\nprávnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe\nobjektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá\nslužba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím\ntovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH\nzo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje\ndo reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture Hungary,\nC-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie\ndane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie, t.j. v\nprípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri daňovom\npodvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník si túto daň\nodpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.\n84) Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na\ndaňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré\nsformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci\nC-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci\nsvojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu\ndaň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),\nnásledne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt\no podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá\nnedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,\nči kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,\nči prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test\nkonkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie\nAxel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.\n85) Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či\nžalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane,\nsprávca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na\ndaňovom podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto\nkritériá je možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:\n\n1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? 2/ Ak áno, je tento daňový únik\ndôsledkom podvodného konania ? 3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli\nposudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené ? 4/ Ak boli posudzované\nzdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový\nsubjekt ? Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne, teda\npreukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup\nsprávcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane potvrdil rozhodnutia správcu\ndane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy boli v súlade s relevantnou judikatúrou\nSD EÚ, ako aj judikatúrou NS SR i NSS SR.\n86) Pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu, t.j. o existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej\ndane“, správny súd je toho názoru, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané.\nSprávny súd konštatuje, že daňovým únikom je neoprávnené zníženie štátneho rozpočtu. Rovnako\nmožno daňovým únikom nazvať konanie, pri ktorom povinný daňový subjekt úplne alebo čiastočne\nznižuje svoju daňovú povinnosť, ktorá mu bola uložená daňovo – právnou normou. Daňový únik je teda\nvýsledok celkového ekonomického správania sa daňového subjektu voči štátu na nelegálnom princípe.\nSprávca dane identifikoval daňový únik. Správca dane v daňových obdobiach november a október\nidentifikoval daňový únik u subdodávateľov Pemata s.r.o., UREN, s.r.o., ako aj u priameho dodávateľa\nžalobcu, spoločnosti Bon Group s.r.o. Na začiatku reťazca bola spoločnosť Pemata s.r.o., ktorá nepodala\nkontrolný výkaz a daňové priznanie za október a november 2020, teda neodviedla daň do štátneho\nrozpočtu. Spoločnosť UREN s.r.o., si neoprávnene uplatnila odpočítanie dane z faktúr bez reálneho\nzákladu od spoločnosti Pemata s.r.o. (alebo Metrola s.r.o.). Spoločnosť Bon Group s.r.o. si výslednú\nvlastnú daňovú povinnosť neoprávnene ponížila odpočítaním dane z faktúr od spoločnosti UREN\ns.r.o., ktoré boli účelovo vyhotovené, keďže bolo zistené, že spoločnosť UREN s.r.o. nevykonávala\nžiadnu ekonomickú (podnikateľskú) činnosť, ceny na faktúrach boli bez akéhokoľvek ekonomického\nopodstatnenia navýšené, vysoká suma DPH vyplývajúca z poskytnutých zdaniteľných plnení konečným\núčastníkom reťazca nebola následne vôbec odvodená, resp. odvedená v správnej výške na žiadnom\nstupni účelovo vytvoreného reťazca, pretože subjekty na jeho začiatku deklarovanú sumu neodviedli\nspôsobom nezaplatenia, ale nepravdivých údajov vo svojich kontrolných výkazoch, čím vo svojich\ndaňových priznaniach za uvedené zdaňovacie obdobia vykázali pri vysokých obratoch nepravdivú veľmi\nnízku daňovú povinnosť, ktorú následne uhradili, aj to len do augusta 2020. Správca dane v zdaňovacích\nobdobiach september a júl 2020 identifikoval daňový únik u subdodávateľa UREN s.r.o., ako aj\nu priameho dodávateľa žalobcu, spoločnosti Bon Group s.r.o. Spoločnosť UREN s.r.o. si neoprávnene\nuplatnila odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o. bez reálneho základu.\nDodávateľ Bon Group s.r.o. si daň na výstupe ponížil prostredníctvom subdodávateľa UREN s.r.o.\na zároveň vystavením odberateľských faktúr pre žalobcu neodviedol daň. Výsledným efektom tohto\nkonania voči štátnemu rozpočtu bolo, že DPH, ktorú si žalobca v zdaňovacích obdobiach september\na júl 2020 uplatnil, síce na výstupe vykázal, ale do štátneho rozpočtu neodviedol a rovnako nebola\nDPH odvedená v správnej výške na žiadnom stupni účelovo vytvoreného dodávateľského reťazca, ani\nostatnými účastníkmi posudzovaného rizikového reťazca.\n87) Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,\nteda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania\ndaňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú\nbežným obchodným podmienkam. Správca dane zistil, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi\nvyššie uvedenými spoločnosťami v zdaňovacom období november, október, september a júl 2020\nprebehli vo vykonštruovanom reťazci za účelom poníženia výslednej vlastnej daňovej povinnosti\nu dodávateľa Bon Group s.r.o. Účelovosť vytvoreného reťazca potvrdzuje i rozporuplná výpoveď\nsvedka A. F. a ďalej odmietnutie výpovede konateľky spoločnosti UREN s.r.o. alebo nekontaktnosť\nspoločností v reťazci. Spoločnosť Bon Group s.r.o. len formálne deklarovala dodanie zdaniteľných\nplnení. Posudzovaný daňový únik je dôsledkom podvodu na DPH, pretože žalobcom odpočítaná DPH\nnebola následne do štátneho rozpočtu SR odvedená v správnej výške na žiadnom stupni fakturačného\nreťazca. Správcom dane zistené skutočnosti relevantne preukazujú, že platitelia DPH zapojení do\nposudzovaného reťazca deklarovali svoje podnikateľské aktivity v roku 2020 iba za účelom vystavenia\nnepravdivých faktúr, resp. len podávania nepravdivých daňových priznaní DPH s cieľom neodvádzania\nDPH uplatňovanej koncovými účastníkmi týchto reťazcov, teda uplatnenej v roku 2020 aj žalobcom.\nAvšak platitelia DPH na začiatku tohto reťazca Pemata s.r.o. a Metrola s.r.o. (výluční dodávatelia\nspoločnosti UREN s.r.o.) dokonca od septembra 2020 ani len nepodávali daňové priznania DPH\n\na kontrolné výkazy DPH, na základe čoho spoločnosť UREN s.r.o. mala všetky vykázané prijaté\nzdaniteľné plnenia od septembra v hodnote viac ako 1.500.000,- Eur neoprávnené. Daň vykázaná\na odvádzaná daňovými subjektami zainteresovanými v predmetnom reťazci neodzrkadľovala transakcie\nv reálne pravdivých hodnotách, a teda účelovo optimalizovala DPH, ktorú deklarovali podanými\nnepravdivými daňovými priznaniami, bola do Štátneho rozpočtu SR v roku 2020 odvedená týmito\nplatiteľmi dane od júna 2020 do decembra 2020 v mnohonásobne nižšej výške ako by bola odvedená,\nkeby takýto účelový reťazec nebol vytvorený.\n88) S vyššie uvedenými závermi správcu dane sa správny súd stotožnil. V prejednávanej veci podľa\nnázoru správneho súdu konanie uvedených spoločností nemohlo byť iba náhodné, ale bolo uskutočnené\nza účelom získania daňového zvýhodnenia.\n89) Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t.j. či boli posudzované zdaniteľné obchody\ndaňového subjektu s podvodným konaním spojené, správny súd sa rovnako stotožnil so závermi tak\nžalovaného ako i správcu dane obsiahnutými v ich rozhodnutiach ohľadom toho, že posudzované\nzdaniteľné obchody žalobcu s týmto konaním spojené boli. Jediným účelom vytvoreného fakturačného\nreťazca štyroch platiteľov DPH (Bon Gropu s.r.o., UREN s.r.o., Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o.) bolo\nzneprehľadnenie situácie, na konkrétne ktorom stupni reťazca nebola DPH uplatnená konečnými\núčastníkmi (partneri teamu LAMA RACING) odvedená, ktorými títo platitelia deklarovali pri stotisícových\nhodnotách predajov nepravdivé a nereálne veľmi nízke vlastné daňové povinnosti uhrádzané do ŠR\na platitelia DPH na začiatku tohto reťazca nepodali daňové priznania DPH.\n90) Jedna časť námietok žalobcu smerovala aj proti záveru správcu dane a žalovaného, či žalobca\nvedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačeným\ndaňovým podvodom (t.j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu – zavineniu daňového subjektu).\nSprávny súd v prvom rade poznamenáva, že medzi tým, či žalobca vedel alebo či mohol (mal) vedieť,\nže sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je rozdiel.\nNa druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie podstatný\nvýznam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť žalobcu alebo\njeho potenciál (mohol/mal vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak\npreukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým\npodvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie žalobcu v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre\nneuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť\no svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom nemá žiadny praktický vplyv\nna výsledok daňového konania ako takého, t.j. na uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového\noprávnenia. V predmetnej veci nebola žalobcovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci\npoznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci\nvedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného podnikateľa vyžadujú.\n91) Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti\nna obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že keby bol riadne preveril svojho\nobchodného partnera, a informácie o ňom a keby bol prijal také preventívne a kontrolné opatrenia,\nktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca mal prijať, mohol zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti\nna daňovom podvode. Žalobca nedodržal zásadu opatrnosti v obchodnom styku, neprijal dostatočné\nopatrenia, ktoré bolo možné dôvodne očakávať od neho ako od zdaniteľnej osoby, ktorá by sa\npresvedčila o tom, že predmetné transakcie nakúpené od platiteľa DPH Bon Group s.r.o. nebudú spojené\ns podvodom na DPH. Akýkoľvek, čo i len nedbanlivostný podiel pre platiteľa zakladá negatívne účinky.\nJe povinnosťou daňového subjektu venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom,\naby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či\nso zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je v záujme podnikateľského subjektu, aby pre\nminimalizáciu podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam\na pri dohodovaní obchodných kontraktov sa v rámci svojich možností snažil dbať na bezproblémovosť\nsvojich obchodných partnerov. Za preukázateľné všeobecné informácie, ktorými mohol žalobca o svojom\npriamom dodávateľovi disponovať ešte pred uzatvorením obchodného prípadu možno okrem iného\npovažovať i to, že spoločnosť Bon Group s.r.o. vznikla v januári 2019. Zakladateľkou tejto spoločnosti\nbola pani O. P., ktorá bola zakladateľkou aj spoločnosti KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol v čase\nod 22.02.2018 do 18.08.2020 K. B. C., ktorý bol športovým jazdcom tímu LAMA RACING. Z verejne\ndostupných portálov, prípadne z Finstatu mohol žalobca získať informácie, že spoločnosť Bon Group\n\ns.r.o. je novovzniknutou spoločnosťou, ktorej jediným konateľom je od 18.04.2019 pán A. F.. Spoločnosť\nBon Group s.r.o. bola platiteľom DPH len od marca 2019. Za rok 2019 vykázala spoločnosť Bon\nGroup s.r.o na dani z príjmov právnických osôb celkové výnosy vo výške 1.400,- Eur, nulové náklady\nna zamestnancov a nulové hodnoty akéhokoľvek majetku. Spoločnosť Bon Group s.r.o., má sídlo\nna bratislavskej adrese bez priestorov na podnikanie a nie je zapísaná v registri právnických osôb\nv športe, a to aj napriek tomu, že je príslušná k športovej organizácii pretekárskemu tímu LAMA\nRACING, ktorého zakladateľom v roku 2017 a jazdcom tímu je K. B. C.. Keďže žalobca mohol\ndisponovať uvedenými verejne dostupnými informáciami, mohol vedieť, že spoločnosť Bon Group s.r.o.\nje novou obchodnou spoločnosťou s nedostatočnými skúsenosťami, že obdobné, ak nie rovnaké služby\npropagácie spoločností, predtým ponúkala, resp. realizovala iná spoločnosť pre tím LAMA RACING,\na to spoločnosť KALENA s.r.o., ako držiteľka licencie pre športový tím LAMA RACING pre rok 2019.\nV priebehu administratívneho konania bolo preukázané i to, že žalobca vedel o skutočnostiach, že\ndržiteľka licencie pre športový tím LAMA RACING pre rok 2019 je spoločnosť KALENA s.r.o., nakoľko\nžalobca za účelom obchodnej spolupráce oslovil prostredníctvom e-mailovej komunikácie pretekársky\ntím LAMA RACING, za ktorú vystupovala práve spoločnosť KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol\nv tom čase K. B. C., zakladateľ a pretekár tímu LAMA RACING. Napriek tomu žalobca uzatvoril\nobchodný vzťah s inou spoločnosťou, ktorú vôbec nepoznal, rozhodol sa nakúpiť od tejto novovzniknutej\nspoločnosti služby, a to bez akýchkoľvek referencií o predaji reklamy v športe (keďže prvé zdaniteľné\nplnenia propagácie spoločnosti boli spoločnosťou Bon Group s.r.o. predané iba v júni 2020) a bol\nochotný za tieto služby zaplatiť v roku 2020 celkovo až 624.000,- Eur. Ak žalobca súhlasil s cenou\nstanovenou na základe dohody za propagáciu spoločnosti formou polepu/nálepky s logom umiestnenej\nna pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING, napr. v mesiaci december 2020 na jednom podujatí\n(celkovo za 3 dni) za sumu s DPH 120.000,- Eur, pričom táto cena bola stanovená len na základe\ndohody, avšak bez akejkoľvek reálnej kalkulácie jasných relevantných položiek, resp. faktorov na\nňu vplývajúcich a na základe objektívnych skutočností, skutočne možno polemizovať o tom, či takto\ndohodnutá cena zodpovedá reálnemu ohodnoteniu predmetného zdaniteľného plnenia, ktoré by sa dalo\nza poskytnutie uvedenej služby reálne očakávať. Na základe správcom dane a žalovaným tvrdených\nskutočností podrobnejšie obsiahnutých v ich rozhodnutiach je potrebné považovať zo strany žalobcu\nakceptovanú cenu za poskytnutie propagačných služieb v kontexte zisteného skutkového stavu za\nskutočne neprimerane nadhodnotenú a ekonomicky neopodstatnenú, pretože dohodnutá akceptovaná\ncena nezodpovedá reálnemu ohodnoteniu predmetného zdaniteľného plnenia, ktoré by sa dalo za\nposkytnutie služby – propagácia spoločnosti na športových pretekárskych vozidlách na deviatich\npodujatiach reálne očakávať. A práve za daných okolností stanovená cena má charakter ďalšieho\nindikátora podvodu na DPH v obchodnom reťazci.\n92) V predmetnej veci správca dane teda identifikoval viacero prepojených a podmienených okolností,\nktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti\nna obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Podľa názoru správneho súdu žalobca počas\npriebehu administratívneho konania nepreukázal, že by prijal účinné opatrenia na zamedzenie svojej\núčasti v podvodnej schéme.\n93) Zhrňujúc uvedené vyššie je nutné konštatovať, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z\nktorého vyplynulo množstvo zistení, ktorými správca dane odôvodnil svoje právne závery o odmietnutí\nodpočtu DPH. Žalobca zároveň nepredložil také dôkazy, ktoré by správnosť právnych záverov správcu\ndane vyvrátili alebo spochybnili. Vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce zistenia sú podľa názoru\nsprávneho súdu dostatočné na prijatie záveru o odmietnutí odpočtu DPH a správca dane tak uniesol\nsvoje dôkazné bremeno a preukázal splnenie tzv. Axel Kittel testu. Naopak, žalobca v priebehu konania\npred orgánmi verejnej správy nepreukázal, že by prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na\ndaňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.\n94) Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutia žalovaného vykazujú známky nepreskúmateľnosti\npre nedostatok dôvodov, a to preto, že sa žalovaný podľa názoru žalobcu z jeho argumentáciou\nv napadnutých rozhodnutiach dostatočne nevysporiadal, správny súd v zmysle ustálenej judikatúry NS\nSR, NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP konštatuje, že orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné\nzaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý\njeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné\npre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\n\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí\nžalovaného teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Nebolo zistené porušenie práva\nžalobcu na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať\nproti preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotných správnych žalôb, v ktorých\nžalobca podrobne analyzuje dôvody rozhodnutí žalovaného i správcu dane a predkladá k nim svoje\nargumenty, a teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené.\nZ rozhodnutí žalovaného je podľa názoru správneho súdu teda zrejmé k akým skutkovým zisteniam\nžalovaný dospel, ako ich vyhodnotil a ako ich právne posúdil. Nie je možné mu vytýkať, že sa explicitne\nnezaoberal úplným obsahom všetkých námietok, vrátane tých, ktorých zodpovedanie implicitne vyplýva\nz celkového právneho zhodnotenia. Taktiež žalobcovi nemožno vytýkať ani to, že v žalobou napadnutých\nrozhodnutiach do značnej miery rekapituluje rozhodnutia správcu dane s ktorým sa v celom rozsahu\nstotožnil a preto žalobcovi neposkytol diapazón ďalších rôznych úvah.\n95) Pokiaľ žalobca namietal rozporné a protichodné tvrdenia správcu dane, keď na jednej strane\nuviedol, že nemá pochybnosť o prijatých zdaniteľných plneniach, čo sa týka deklarovaného obchodného\nvzťahu žalobcu s dodávateľom Bon Group s.r.o. a na strane druhej spochybňuje samotnú existenciu\na reálnosť prijatých zdaniteľných plnení vo vzťahu k jeho subdodávateľom, správny súd vyhodnotil\ni tieto žalobné námietky ako nedôvodné, keďže z obsahu tak rozhodnutí správcu dane ako i žalovaného\npomerne jednoznačne vyplýva, že po posúdení skutkového stavu a jednotlivých dôkazov orgány verejnej\nsprávy konštatovali, že sa jedná o daňový podvod. Zo strany orgánov verejnej správy nedošlo k prijatiu\nzáverov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok a daňového podvodu zároveň.\n96) Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že daňovému subjektu nemožno uložiť povinnosť uskutočniť\nkomplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa, správny súd zdôrazňuje, že nie\nje v rozpore s právom EÚ od daňového subjektu žiadať, aby konal v dobrej viere a prijal všetky\nopatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať na uistenie sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje\nnepovedie k jeho účasti na daňovom podvode. Je vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme\nminimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a\npri dohadovaní obchodných kontraktov (zvlášť s výrazným finančným dopadom) venoval zvýšenú\npozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli\npochybnosti, že o podvode vedel, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Zmyslom\nbližšieho preverovania obchodných partnerov je zistiť viac informácií o neštandardných obchodoch. S\nkaždou ďalšou podozrivou indíciou sa pravdepodobnosť zapojenia do podvodného reťazca zvyšuje.\nNásledne v čase kontroly musí byť daňový subjekt zároveň spôsobilý preukázať, že urobil všetky reálne\nmožné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej skutkovej situácii urobiť, za účelom preverenia\nobchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal. V danom prípade tak žalobca podľa\nnázoru správneho súdu neučinil.\n97) Čo sa týka námietky žalobcu, že ho správca pred vydaním samotných rozhodnutí neoboznámil\ns právnou kvalifikáciou daňového podvodu, správny súd vyhodnotil rovnako ako nedôvodnú. Totiž, z\nOboznámení o priebehu a výsledkoch dokazovania v ďalšom konaní je zrejmé, na základe akého\nprávneho posúdenia a z akého dôvodu nemohol byť žalobcovi uznaný nárokovaný odpočet dane.\nSprávca dane oboznámil žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania v ďalšom konaní, ako aj o tej\nskutočnosti, že v deklarovanom reťazci vznikol daňový únik, že tento únik bol dôsledkom podvodu na\nDPH, že posudzované zdaniteľné obchody prijaté žalobcom boli s týmto podvodom na DPH spojené\na tiež, že správca dane zistil objektívne okolnosti preukazujúce, že žalobca mal alebo mohol vedieť,\nže prijatím týchto plnení sa zúčastní na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH,\nresp. prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode na\nDPH. Takisto sú v predmetnom oboznámení obsiahnuté zistenia ohľadne zaslanej žiadosti o MVI, preto\nnámietka žalobcu, ktorou tvrdí opak, nie je dôvodná. Navyše z obsahu administratívnych spisov vyplýva,\nže žalobca sa k predmetným oboznámeniam aj vyjadril.\n98) Pokiaľ žalobca namietal vykonávanie dokazovania správcom dane vo vyrubovacom konaní, správny\nsúd konštatuje, že Daňový poriadok nevylučuje vykonanie ďalšieho dokazovania vo vyrubovacom\nkonaní, a to najmä v prípade, ak sám žalobca vo vyjadrení k Protokolu, príp. v podanom odvolaní vyjadril\nnesúhlasné stanovisko s vykonaným dokazovaním a závermi správcu dane. V posudzovanom prípade\ntotiž sám žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu správcom dane, nesprávne\nvyhodnotenie dôkazov, nesprávne právne posúdenie, nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav,\n\nnevykonanie dôkazov v potrebnom rozsahu, ako aj, že nazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný\npodklad pre prijatie záverov správcu dane. Sám žalobca v priebehu administratívnych konaní poukázal\nna tú skutočnosť, že správca dane je povinný zistiť skutočnosti objektívne, čo možno najúplnejšie,\npričom je povinný prihliadnuť na všetko, čo pri správe daní vyjde najavo. Tiež mal za to, že\ncelkové objektívne vyhodnotenie samotných realizácií dodávok služieb spolu s posúdením vynaloženia\ndostatočnej odbornej starostlivosti pri realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení s dopadom na\nkonečné vyhodnotenie splnenia všetkých podmienok na uplatnenie odpočítania dane, je možné až po\nodstránení všetkých hmotnoprávnych a procesných pochybení na strane správcu dane a následného\nobjektívneho vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. V danom\nprípade tak zo samotných námietok žalobcu vyplynula potreba doplnenia dokazovania v ďalšom konaní.\nPreto v ďalšom konaní správca dane doplnil dokazovanie, a to v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu\na vydal nové rozhodnutia, z odôvodnenia ktorých je zrejmé, že po doplnení dokazovania a vyhodnotení\ndôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach došlo k prekvalifikovaniu pôvodne prijatého záveru o\nporušení hmotnoprávnych podmienok žalobcom na daňový podvod, a to v kontexte judikatúry Súdneho\ndvora EÚ. Správca dane vykonaním doplneného dokazovania určite nemal v úmysle poškodiť práva\nžalobcu, naopak, dokazovanie vo vyrubovacom konaní bolo vykonané v záujme zabezpečenia práv\nžalobcu za účelom objektívneho rozhodnutia o jeho právach a povinnostiach, prihliadnuc na námietky\nžalobcu.\n99) Pokiaľ žalobca namietal, že ak konateľ dodávateľa nevedel o údajnom daňovom podvode, tak ani\nsamotný žalobca o týchto skutočnostiach nemohol vedieť, správny súd v danom prípade konštatuje, že\npokiaľ sa aj svedok vyjadril, že o podvodnom konaní v obchodnom reťazci nevedel, toto jeho tvrdenie\nešte nevylučuje správcom dane prijatý záver, v zmysle ktorého zistil existujúce objektívne okolnosti,\nktoré sú dostatočné pre prijatie záveru, že platiteľ mal nadobudnúť podozrenie a v reakcii naň mal prijať\ndostatočné preventívne opatrenia, aby sa účasti na podvodnom konaní vyhol. Pokiaľ bol však platiteľ k\ntýmto objektívnym okolnostiam ľahostajný a dostatočné preventívne opatrenia neprijal, znamená to jeho\nnedbalosť pri výbere svojich obchodných partnerov, dôsledkom ktorej je v súlade s judikatúrou Súdneho\ndvora EÚ potom odopretie nároku na odpočítanie dane.\n100) Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia neuviedol prameň práva, v prejednávanej veci ustanovenie konkrétneho\nprávneho predpisu Spoločenstva, v zmysle ktorého rozhodoval. Správny súd poukazuje na to, že\nsprávca dane vo výroku rozhodnutí uviedol právne predpisy platné v Slovenskej republike, podľa ktorých\nrozhodoval, a to zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov, čím postupoval v súlade s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového\nporiadku. Okrem toho správca dane uviedol, že rozhodoval na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ,\npričom konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorých správca dane postupoval, sú uvedené\nv samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že výrok rozhodnutia správcu\ndane obsahuje všetky zákonom (Daňovým poriadkom) vyžadované náležitosti.\n101) Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neakceptovateľne svoje právne posúdenie založil aj\nna tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby, správny\nsúd konštatuje, že je pravdou, že veľmi vysoké navýšenie ceny, na ktoré správca dane i žalovaný\npoukázali, nie je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie práva na odpočet dane, avšak dôležité je, či\nide o zmysluplné vysvetlenie takého navýšenia, čo zo strany žalobcu realizované nebolo. V prípade\npodvodného konania, môže takého navýšenie ceny vo vzájomnej súhre s ďalšími zistenými objektívnymi\nokolnosťami svedčiť predovšetkým o nedodržaní potrebnej podnikateľskej obozretnosti.\n102) Žalobné námietky, v zmysle ktorých žalobca zdôraznil, že vyčerpal a uniesol svoje dôkazné\nbremeno, pričom nesprávne úvahy správcu dane a jeho spochybnenia smerujú najmä k dodávateľovi, čo\nje však irelevantná okolnosť mimo sféry vplyvu žalobcu, nie sú dôvodné. V posudzovanom prípade úvahy\nsprávcu dane a jeho spochybnenia nesmerujú k dodávateľovi, ani správca dane neprijal v rozhodnutí\nzáver o neunesení dôkazného bremena žalobcom, ale žalobcovi neuznal právo na odpočet dane z\ndôvodu zisteného podvodného konania, v súlade s judikatúrou SD EÚ. Správca dane pritom uniesol\ndôkazné bremeno a dôvodne poukázal na objektívne skutočnosti preukazujúce, že žalobca mal a\nmohol vedieť, že prijatím plnení od dodávateľa Bon Group s.r.o. sa zúčastnil na plneniach, ktoré boli\n\nsúčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. že prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť svojej hoc\naj nevedomej účasti na podvode na DPH.\n103) Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami\nsprávcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom\nv podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloby\nneboli dôvodné, a preto ich podľa § 190 SSP zamietol.\n104) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správne žaloby boli v celom rozsahu\nzamietnuté, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny\nsúd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil\nv predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,\nak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia\nrozhodnutia.Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}