{"guid": "296395ff-c867-45e9-a249-b2118feb7df1:33b3671c-ee8f-4be1-99ce-bbd42a76ffcf", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100523.1", "spisova_znacka": "1Sf/38/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Sf/38/2024 z 9. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 9. apríla 2026, sp. zn. 1Sf/38/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100523.1", "identifikacne_cislo": "0824100523", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33b3671c-ee8f-4be1-99ce-bbd42a76ffcf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100523.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100523.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100523.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n1Sf/38/2024\n0824100523\n09. 04. 2026\nMgr. Marián Štulajter\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100523.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca\nspravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:\nWITT&KLEIM Legal, s.r.o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 101374566/2024 zo dňa 10.\nmája 2024, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“)\nvykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2020, o\nvýsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 101413679/2023 zo dňa 1. júna 2023 (ďalej ako „Protokol“),\nktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k Protokolu dňa 2. júna 2023. Žalobca\nsa vyjadril k Protokolu podaním zo dňa 12. júla 2023, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 17. júla\n2023 (ďalej ako „Vyjadrenie II“). Správca dane spísal vo vyrubovacom konaní dňa 14. septembra 2023\nZápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102342984/2023 (ďalej ako „Zápisnica I“), v ktorej správca dane\nuviedol svoje stanovisko k bodom Vyjadrenia II. Žalobca následne podal vyjadrenie dňa 29. septembra\n2023, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 29. septembra 2023 (ďalej ako „Vyjadrenie III“). Správca\ndane spísal vo vyrubovacom konaní dňa 20. decembra 2023 Zápisnicu o ústnom pojednávaní č.\n103169372/2023 (ďalej ako „Zápisnica II“), v ktorej správca dane uviedol svoje stanovisko k bodom\nVyjadrenia III.\n2. Správca dane následne dňa 17. januára 2024 vydal Rozhodnutie č. 100246958/2024 (ďalej ako\n„rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nako „Daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r.\n2020 v sume 24 759,00 eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane popísal jednotlivé kontrolné\nzistenia a vyhodnotenie dôkazov s tým, že žalobca predložil správcovi dane dodávateľské faktúry od\ndodávateľa ADELANTE INVESTMENT LTD, 10 Dunstan Close, Londýn, N2 OUX, Spojené kráľovstvo\nVeľkej Británie a Severného Írska, company number 07200785 (ďalej ako „ADELANTE INVESTMENT\nLTD”) č. EU2101-01 zo dňa 31. januára 2020 v celkovej sume 4 500,00 eur, č. EU2902-02 zo dňa 29.\nfebruára 2020 v celkovej sume 4 500,00 eur, č. EU3103-02 zo dňa 31. marca 2020 v celkovej sume 4\n\n500,00 eur, č. EU3004-02 zo dňa 30. apríla 2020 v celkovej sume 4 500,00 eur, č. EU3105-03 zo dňa 31.\nmája 2020 v celkovej sume 4 500,00 eur, č. EU3006-01 zo dňa 30. júna 2020 v celkovej sume 4 500,00\neur, č. EU3007-01 zo dňa 31. júla 2020 v celkovej sume 9 000,00 eur, č. EU3008-02 zo dňa 31. augusta\n2020 v celkovej sume 13 500,00 eur, č. EU3009-01 zo dňa 30. septembra 2020 v celkovej sume 13\n500,00 eur, č. EU3110-02 zo dňa 31. októbra 2020 v celkovej sume 14 400,00 eur, č. EU3011-02 zo dňa\n30. novembra 2020 v celkovej sume 13 500,00 eur a č. EU3112-10 zo dňa 31. decembra 2020 v celkovej\nsume 27 000,00 eur (ďalej spolu ako „Faktúry“) za licenčné služby. Správca dane počas daňovej kontroly\ndoručil žalobcovi Výzvu na predloženie dokladov č. 102662784/2022 zo dňa 28. septembra 2022, Výzvu\nna predloženie dokladov č. 102919242/2022 zo dňa 27. októbra 2022, Výzvu na predloženie dôkazov č.\n100595813/2023 zo dňa 16. februára 2023 a Výzvu č. 100766126/2023 zo dňa 10. marca 2023 podľa\n§ 46 ods. 5 Daňového poriadku na vysvetlenie pochybností o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným žalobcom a o pravdivosti údajov v nich uvedených (ďalej ako\n„Výzva na odstránenie pochybností“).\n3. Žalobca podľa správcu dane v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré\nby preukazovali, že fakturované služby boli aj reálne dodané. Žalobca v priebehu daňovej kontroly\ndoručil správcovi dane svoje vyjadrenie dňa 20. apríla 2023 (ďalej ako „Vyjadrenie I“), avšak bez\npríloh. Až následne vo vyrubovacom konaní žalobca dňa 17. júla 2023 zaslal ako prílohu k Vyjadreniu\nII Licenčnú zmluvu zo dňa 18. marca 2015 (ďalej ako „Licenčná zmluva“) vrátane príloh č. 1, 2, 7,\nPreberací protokol k Licenčnej zmluve zo dňa 18. marca 2015, listy adresované Slovenskej advokátskej\nkomore, žiadosti o vydanie potvrdenia, Oznámenie o zmene výkonu advokácie zo dňa 19. marca 2015,\nsúhlas s použitím „brandu“, oznámenia a ekonomické údaje advokátskych kancelárií z internetovej\nstránky FinStat.sk. Správca dane uviedol, že predmetom Licenčnej zmluvy zo dňa 18. marca 2015, ktorá\nmala byť uzatvorená medzi žalobcom ako prijímateľom licenčných služieb a spoločnosťou ADELANTE\nINVESTMENT LTD ako ich poskytovateľom, bolo poskytnutie oprávnenia a súhlasu používať predmet\nlicencie vymedzený v Prílohe č.1 k danej zmluve. Licenčnú zmluvu vyhodnotil správca dane ako\nneakceptovateľnú z dôvodu, že bol na nej vyčiernený podpis p. A. B.. Tým, že žalobca predložil správcovi\ndane neadekvátne pozmenenú zmluvu, sám spochybnil jej hodnovernosť. Žalobca podľa správcu dane\nnepreukázal, že poskytovateľ ADELANTE INVESTMENT LTD bol vlastníkom licencie a mohol poskytnúť\nsúhlas s jej používaním. Správca dane ďalej na žiadosť žalobcu opakovane predvolal svedka A. B., ktorý\nsa na vypočutia nedostavil. Správca dane vo vyrubovacom konaní nezaslal predvolanie C. A. D., ktorého\nvypočutie žalobca navrhoval, nakoľko mu neboli zo strany žalobcu predložené žiadne doklady, ktorými\nby preukázal, že navrhovaný svedok konal v danej veci. Správca dane zistil, že spoločnosť ADELANTE\nINVESTMENT LTD bola dobrovoľne zrušená dňa 10. januára 2023 a vymazaná z verejného registra\nspoločností dňa 17. januára 2023. Správca dane ďalej zistil na základe predložených výdavkových\npokladničných dokladov bez číselného označenia, že žalobca realizoval všetky platby pre spoločnosť\nADELANTE INVESTMENT LTD v zmysle Prílohy č. 7 Licenčnej zmluvy v hotovosti v opakujúcich sa\nsumách vo výške 4 500,00 eur, resp. 4 800,00 eur. Správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly\ndaňového subjektu VILMAR, družstvo, Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica, DIČ: XXXXXXXXXX,\nIČO: 36827274, vykonávanej k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 (Úradný\nzáznam č. 102339503/2023 zo dňa 13. septembra 2023). Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky\nv Rozhodnutí č. 103411257/2022 zo dňa 20. decembra 2022 uviedlo stanovisko, ktoré vychádzalo z\nvykonanej svedeckej výpovede p. A. B. zo dňa 8. novembra 2021, ktorý na základe Plnomocenstva zo\ndňa 22. februára 2012 mohol konať v mene spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD. D. A. B. uviedol,\nže nevie aký bol predmet činnosti spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD, spoločnosť nevedie\núčtovníctvo na území Slovenskej republiky a že tu „nemali nič“. Meno konateľa spoločnosti nevedel\nuviesť, pretože sa ich tam strieda veľa. Odpovede konateľa spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD\nzaslané elektronicky p. A. B. (e-mail zo dňa 9. decembra 2021) neposkytli žiadne informácie, pretože\nodpovede boli vyhýbavé, neúplné a nejasné s odôvodnením, že ide o daňové tajomstvo. Správca dane\nvo vyrubovacom konaní na žiadosť žalobcu opakovane predvolal p. A. B. ako svedka, avšak v dňoch 6.\ndecembra 2023 a 12. decembra 2023 sa nedostavil na vypočutie.\n4. Vzhľadom na uvedené správca dane skonštatoval, že žalobca a spoločnosť ADELANTE\nINVESTMENT LTD nepredložili počas výkonu daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho konania\nžiadny dôkaz, ktorým by preukázali obchodnú spoluprácu a poskytnutie služieb. Opakovane predvolaný\nsvedok p. A. B. sa na vypočutie nedostavil. Všetky úhrady Faktúr boli realizované hotovostnými\nplatbami a neboli hradené cez bankový účet spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD. Výdavkové\npokladničné doklady sú bez identifikácie zaúčtovania v denníku, bez podpisu príjemcu a bez uvedenia\n\nčísla pokladničného dokladu. Licenčná zmluva nie je vierohodná a Faktúry samé osebe nie sú dôkazom,\nže k plneniu došlo. Z uvedeného dôvodu správca dane trval na vylúčení položky v sumárnej výške 117\n900,00 eur z daňových výdavkov žalobcu. Žalobca podľa správcu dane v priebehu daňovej kontroly a ani\nvo vyrubovacom konaní neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služby dodávateľom\nADELANTE INVESTMENT LTD, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno.\n5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný Rozhodnutím č.\n101374566/2024 zo dňa 10. mája 2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu\ndane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania\npred správcom dane, podstatný obsah zistení a záverov správcu dane s tým, že nezistil žiadny dôvod\nna to, aby sa odchýlil od záverov správcu dane.\n6. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane žalobcovi zaslal\nVýzvu na odstránenie pochybností, v ktorej žiadal o odstránenie pochybností o správnosti, pravdivosti\nalebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených v lehote\n15 dní od jej doručenia. Z dôvodu, že žalobca nepredložil už skôr požadované doklady, správca\ndane uviedol svoje pochybnosti na základe dôkazov a dokladov, ktoré mal k dispozícii. Zo znenia\nVýzvy na odstránenie pochybností podľa žalovaného vyplýva, že správca dane mal pochybnosti o akú\nslužbu sa jedná, mal pochybnosti o spôsobe nakontaktovania sa na dodávateľa, akým spôsobom bola\nstanovená cena, nebolo zrejmé o aký licenčný poplatok sa jednalo, v súvislosti s akým zdaniteľným\npríjmom bol uvedený daňový výdavok vynaložený, pričom správca dane vyzval žalobcu na predloženie\ndôkazov a dokladov, ktoré preukážu opodstatnenosť nákladov, ako aj na predloženie Licenčnej zmluvy.\nSprávca dane dal žalobcovi dostatok priestoru na predloženie dokladov a dôkazov, pričom žalobca bol\ninformovaný o skutočnosti, že spolu s Vyjadrením I neboli správcovi dane predložené žiadne prílohy.\nVýzva na odstránenie pochybností v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku podľa žalovaného s\nurčitosťou sledovala účel v zmysle zákona a došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu.\nŽalobca však na Výzvu na odstránenie pochybností nereagoval. Správca dane sa snažil získať dôkazy\naj podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku. Spoločnosť ADELANTE INVESTMENT LTD bola zrušená a\nvymazaná, preto už nebolo možné získať informácie a dôkazy ani medzinárodnou výmenou informácií.\nŽalovaný uviedol, že daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, pričom samotné faktúry,\ndodacie listy, objednávky a iné doklady ešte nepreukazujú vznik daňového výdavku. Technicky je\ntotiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie\nbolo skutočne poskytnuté. Samotným predložením faktúry a účtovných dokladov nie je vyčerpané\ndôkazné bremeno daňového subjektu, keďže faktúra a účtovné doklady predstavujú len formálne\ndoklady o vykonaní obchodu a nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu. Daňové doklady sú z hľadiska\npreukazovania daňových výdavkov použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje\nodrážajú skutočnosť. Žalobca zaslal správcovi dane Vyjadrenie I, avšak nepredložil prílohy, na ktoré\nodkazoval. Žalovaný preto skonštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy požadované správcom dane\na neuniesol svoje dôkazné bremeno. K námietke žalobcu týkajúcej sa pojmu „faktické dôkazy“, ktorý\npoužil vo svojom rozhodnutí správca dane, žalovaný uviedol, že tento výraz znamená „skutočné, vecné,\npravdivé“, a preto žalovaný použitý výraz nepovažoval za v rozpore s Daňovým poriadkom.\n7. K námietke žalobcu, že správca dane dokumenty od dodávateľov nijako nevyhodnotil jednotlivo a ani\nvo vzájomnej súvislosti s dokladmi predloženými žalobcom a jeho vysvetleniami vo Vyjadrení I, žalovaný\nuviedol, že žalobca spolu s Vyjadrením I nepredložil doklady, ktoré mali tvoriť jeho prílohy. Správca\ndane uviedol doklady predložené dodávateľmi žalobcu v Protokole. Žalobca počas výkonu daňovej\nkontroly so správcom dane nespolupracoval dostatočne. Žalobca v odvolaní nenamietal skutočnosti\nvo vzťahu k dodávateľom Paridas s.r.o., B C S R Experts s.r.o., B C S R Advisory a.s. a MAHORA\ns.r.o. Správca dane získal na základe výziev v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku informácie a\nčiastočné dôkazy od uvedených dodávateľov, v dôsledku čoho považoval daňové výdavky na základe\ndodávateľských faktúr predložených uvedenými dodávateľmi za preukázané. Vo vzťahu k spoločnosti\nADELANTE INVESTMENT LTD žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.\nFaktúry sa odvolávajú na Licenčnú zmluvu, pričom je na nich uvedená len suma licenčných poplatkov.\nLicenčná zmluva spolu s prílohami a preberacím protokolom bola predložená až spolu s Vyjadrením\nII, pričom bola predložená so začierneným podpisom poskytovateľa. Žalobca podotkol, že súdna prax\nv početných rozsudkoch uviedla, že faktúry nie sú dostatočným dôkazom o daňovom výdavku a že\nv prípade spochybnenia predmetu fakturácie je daňový subjekt povinný pochybnosti správcu dane\nodstrániť. Vzhľadom ku skutočnosti, že správca dane žalobcu opakovane žiadal o predloženie dôkazov,\n\nbolo na žalobcovi, aby predložil také dôkazy, ktorými by deklaroval transparentný obchodný vzťah.\nSprávca dane vykonáva činnosť kontrolnú, nie vyhľadávaciu. Vyjadrenie I bez príloh predložil žalobca\nsprávcovi dane až 20. apríla 2023, tesne pred skončením lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalovaný\nmal za to, že uvedené konanie žalobcu počas výkonu daňovej kontroly je možné považovať za účelové.\nZároveň žalovaný skonštatoval, že v danom prípade sa nejedná ani o údaje, ktoré by podliehali\npovinnosti zachovávať mlčanlivosť v intenciách zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších\npredpisov. Predpokladom povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť je, že musí ísť o skutočnosti, o\nktorých sa advokát dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, t.j. skutočnosti, ktorých obsah vyplýva\nz poskytovania právnych služieb a právneho poradenstva klientovi. Žalobcovi nič nebránilo predložiť\npožadované dôkazy, avšak neurobil tak v lehotách stanovených správcom dane. Správca dane upozornil\nžalobcu, že súčasťou Vyjadrenia I neboli prílohy, pričom v tomto prípade je nepodstatné, či bola nejaká\ndohoda o predložení dokladov. Správca dane už nemal povinnosť ďalej žiadať doklady, pričom žalobca\nmal dosť časového priestoru.\n8. K námietkam žalobcu vo vzťahu k žalobcom predloženým dôkazom žalovaný uviedol, že Licenčná\nzmluva mala začiernený podpis poskytovateľa. Žalobca tvrdil, že platil licenčný poplatok za značku\n„Witt&Kleim“, ktorú spoločnosť ADELANTE INVESTMENT LTD komplexne spracovala (vytvorila\n„brand“), pričom podpis bol začiernený z dôvodu ochrany osobných údajov. Žalovaný uviedol, že\nnebol dôvod na začiernenie podpisu pri predložení Licenčnej zmluvy, pretože orgány správy daní sú\nprevádzkovateľmi osobných údajov a práve skutočnosť, keď podpis na dokumente uvedený nie je, čo nie\nje možné v procese daňovej kontroly či vyrubovacieho konania verifikovať žiadnymi inými dostupnými\ndôkazmi, vyvolal u správcu dane pochybnosť o skutočnosti, že Licenčná zmluva bola uzatvorená tak,\nako to uvádza žalobca a osobou, ktorú uvádza žalobca. K písomnému vyjadreniu p. A. B. ako zástupcu\nspoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD ohľadom spolupráce zo žalobcom žalovaný uviedol, že\ndokument je jednostranným vyjadrením, ktoré nie je možné nijakým spôsobom verifikovať. Správca dane\nsa pokúsil vypočuť svedka p. A. B., avšak na výsluch dňa 6. decembra 2023 sa nedostavil, a to ani\nna opakované predvolanie na deň 8. januára 2024, a teda sa úmyselne vyhýbal povinnosti svedčiť. Zo\nstrany žalobcu neboli predložené p. B. menované výstupy na USB kľúči a neboli konkretizované osoby,\nktoré mal sprostredkovať. Správca dane podľa žalovaného vykonal potrebné úkony na preukázanie\ntvrdení žalobcu a dostatočne zdôvodnil, prečo vyjadrenie p. A. B. nepovažuje za dostatočné. Ďalej\nžalovaný k Licenčnej zmluve uviedol, že žalobca predloženými listinami nepreukázal, že poskytovateľ\nADELANTE INVESTMENT LTD bol vlastníkom licencie a mohol poskytnúť súhlas s používaním licencie.\nV Licenčnej zmluve je uvedené, že predmet licencie nie je predmetom žiadneho sporu a je uvedené,\nže poskytovateľ disponuje právami k predmetu licencie, ale z predložených dokladov nie je možné\nuvedené tvrdenie verifikovať. Podľa žalovaného aj táto skutočnosť je jednou z indícií o nedodaní služieb\ndodávateľom ADELANTE INVESTMENT LTD.\n9. Vo vzťahu k hotovostným úhradám Faktúr, na preukázanie ktorých žalobca predložil výdavkové\npokladničné doklady, žalovaný uviedol, že správca dane konštatoval, že na pokladničných dokladoch\nchýba podpis prijímateľa a sú bez čísla. Podľa žalovaného v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) a b)\nzákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o účtovníctve“)\núčtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať a) slovné a číselné označenie\núčtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov. Na predložených\núčtovných dokladoch chýba číslo dokladu a v kolónke podpis príjemcu je uvedené „viď. doklad“,\npričom nebol predložený doklad , ktorý by preukazoval prevzatie hotovosti. Z dokladu nie je zrejmé,\nkto za spoločnosť ADELANTE INVESTMENT LTD uvedenú hotovosť prevzal, napriek skutočnosti,\nže v Licenčnej zmluve je uvedené, že odplata môže byť zaplatená aj hotovostne k rukám zástupcu\nposkytovateľa. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza v zmysle § 17 ods. 1 písm.\nb) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o dani\nz príjmov“) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia, pričom\nuvedené znenie sa odvoláva na Zákon o účtovníctve. Práve táto skutočnosť, či skutočne došlo k úhrade\nza Faktúry, má vplyv na celé účtovníctvo a tým aj na vykázaný základ dane. Žalovaný skonštatoval,\nže z predložených dokladov nebolo jasné, kto za spoločnosť ADELANTE INVESTMENT LTD hotovosť\nprevzal, kde hotovosť skončila, na akom území došlo k prevzatiu hotovosti. To, že bola hotovosť vybratá z\núčtu žalobcu, nepreukazuje, že došlo k úhrade práve konkrétnemu dodávateľovi. Správca dane poukázal\nna túto skutočnosť a považoval ju za jeden z dôkazov o nedodaní služieb dodávateľom ADELANTE\nINVESTMENT LTD.\n\n10. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na výsluch p. A. D. za účelom preverenia jeho tvrdení žalovaný uviedol,\nže podľa informácií získaných zo stránky „ADELANTE INVESTMENT LTD overview - Find and update\ncompany information - GOV.UK (company-information.service.gov.uk)“ bolo zistené, že C. A. D. nikdy\nnebol zástupcom spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD, nebol preukázaný vzťah uvedenej osoby\nk dodávateľskej spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD, a preto sa žalovaný stotožnil so záverom\nsprávcu dane, že nebolo potrebné predvolať C. A. D., nakoľko správcovi dane neboli predložené žiadne\ndoklady a dôkazy, ktorými by žalobca preukázal, že navrhovaný svedok konal v danej veci. C. A. D.\nbol podľa obchodného registra v kontrolovanom období konateľom spoločnosti B C S R Experts s.r.o.,\nso sídlom Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 461 477, pričom s uvedenou spoločnosťou\nžalobca spolupracoval v roku 2020.\n11. Uvedené podľa žalovaného poukazuje na to, že nebolo preukázané, že dodávateľom licencie bola\npráve spoločnosť ADELANTE INVESTMENT LTD. Spoločnosť ADELANTE INVESTMENT LTD bola\ndobrovoľne zrušená dňa 10. januára 2023 a vymazaná dňa 17. januára 2023, čím bolo znemožnené\npreverenie obchodných vzťahov a ich následné zaúčtovanie v účtovníctve. Na základe prvotných\ndokladov predložených žalobcom nebolo podľa žalobcu jednoznačne a nespochybniteľne preukázané\ndodanie licenčných služieb a ich reálne uskutočnenie. Z verejne dostupných zdrojov na spomínanej\nwebovej stránke vyplýva, že riaditeľom spoločnosti sa stal p. A. B. až dňa 11. novembra 2019. Nebolo\nzrejmé, či si žalobca preveril svojho dodávateľa pred uzatvorením Licenčnej zmluvy, prečo došlo k jej\npodpisu s p. A. B. v roku 2015, keďže v tomto období bol riaditeľom spoločnosti p. E. F. G..\n12. K námietkam žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu predložených dôkazov žalovaný uviedol, že dokumenty\nboli predložené správcovi dane až s Vyjadrením II, preberací protokol, prílohy k Licenčnej zmluve a aj\nzmluvy týkajúce sa prevodu obchodného podielu boli predložené so začierneným podpisom, pričom\nsprávca dane spochybnil v Licenčnej zmluve spolu s prílohami práve začiernený podpis poskytovateľa.\nV kontexte všetkých vyhodnotených dôkazov nebolo preukázané, že dodávateľom služieb bola práve\nspoločnosť ADELANTE INVESTMENT LTD, pričom správca dane sa nevyjadroval k využívaniu značky\nžalobcom. Žalovaný poukázal na závery Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžf/45/2015 zo dňa 26. januára 2017 a Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžfk/46/2019 zo dňa 10. septembra 2020. Žalobca podľa žalovaného pochybnosti správcu dane\nnevyvrátil a dodanie tovaru a služieb od sporného dodávateľa relevantne nepreukázal, tzn. neuniesol\nsvoje dôkazné bremeno, čoho dôsledkom bol záver správcu dane o nepreukaznosti daňových výdavkov.\nŽalovaný skonštatoval, že správca dane vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, ktoré mali vplyv na\nkontrolné zistenie, získal dôkazy počas konania, so všetkými dôkazmi žalobcu oboznámil, uviedol, aké\núvahy ho viedli k nepriznaniu daňových výdavkov, čím postupoval v súlade s § 63 ods. 5 Daňového\nporiadku.\n13. K dôkazu získanému o dodávateľovi ADELANTE INVESTMENT LTD z iného konania, konkrétne\nnahliadnutia do spisu z daňovej kontroly daňového subjektu VILMAR, družstvo, DIČ: 2022443973, IČO:\n36827274, Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica, vykonávanej na dani z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie 2018, o čom bol vyhotovený Úradný záznam č. 102339503/2023 zo dňa 13.\nseptembra 2023, žalovaný uviedol, že p. A. B. nepredložil požadované účtovné doklady, nevedel uviesť\nmeno konateľa spoločnosti, ktorú zastupoval. Informácie poskytnuté mailom boli vyhýbavé, neúplné,\nnejasné s odôvodnením, že ide o daňové tajomstvo. Argumentácia žalobcu, že neposkytnutie súčinnosti\nzo strany dodávateľa ADELANTE INVESTMENT LTD daňovému subjektu VILMAR neznamená, že by\nnebola poskytnutá súčinnosť zo strany ADELANTE INVESTMENT LTD aj žalobcovi, podľa žalovaného\nneobstojí, pretože v súčasnosti spoločnosť neexistuje a p. A. B. sa nedostavil na vypočutie.\n14. K námietke, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 47 písm. h) Daňového poriadku, žalovaný\nuviedol, že správca dane v Protokole vyhodnotil predložené dôkazy. Práve z dôvodu, že žalobca\nnepredložil dôkazy týkajúce sa dodávateľa ADELANTE INVESTMENT LTD, správca dane skonštatoval,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný sa následne vyjadril ku skutočnostiam týkajúcim sa\ndodávateľov Paridas s.r.o., B C S R Experts s.r.o., B C S R Advisory a.s. a MAHORA s.r.o. Ďalej uviedol,\nže správca dane síce v Zápisnici I uviedol aj námietky žalobcu uvedené vo Vyjadrení I, vyjadril sa však\naj k Vyjadreniu II, nakoľko vo Vyjadrení II žalobca uviedol, že v plnom rozsahu trvá na jednotlivých\nvysvetleniach uvedených v predchádzajúcom vyjadrení (Vyjadrenie I). Žalobca nebol informovaný len\no úkonoch správcu dane, ale aj o kontrolných zisteniach v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového\nporiadku. K zisteniam sa žalobca nevyjadril počas výkonu daňovej kontroly, pričom vedel, že nepredložil\n\ndoklady a dôkazy spolu s Vyjadrením I, keďže správca dane ho o tejto skutočnosti informoval telefonicky\n(Úradný záznam č. 101125845/2023 zo dňa 25. apríla 2023). Žalobca sa podľa žalovaného nevyjadril\nk oznámeniam správcu dane, ktorými bol oboznámený so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej\nkontroly v zmysle § 45 ods.1 písm. f) Daňového poriadku a ani nenavrhol, aby boli jeho vyjadrenia\nuvedené v Protokole.\n15. K námietke týkajúcej sa neúplnosti spisu správcu dane žalovaný uviedol, že správca dane\nnezaradil do spisu žalobcu v elektronickej podobe dôkazy v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania týkajúce sa dodávateľov, ktorí nie sú predmetom rozhodnutia a ani predmetom odvolania,\na preto žalovaný nepovažoval uvedenú skutočnosť za dôvod zmeny vyrubeného rozdielu dane. Ďalej\nskonštatoval, že správca dane v Zápisnici I zotrval na záveroch uvedených v Protokole, následne v\nZápisnici II uviedol, že na základe predložených dokladov a dôkazov vo vyrubovacom konaní mení\nzávery uvedené v Protokole týkajúce sa dodávateľov Paridas s.r.o., B C S R Experts s.r.o., B C S R\nAdvisory a.s., MAHORA s.r.o. a uznal uvedené náklady za daňové výdavky. Správca dane sa vyjadril k\nVyjadreniu II na str. 25 až 29 Zápisnice I. Zároveň v Zápisnici II prerokoval aj Vyjadrenie III.\nNa základe Vyjadrenia III bola spísaná Zápisnica II, v ktorej správca dane oboznámil žalobcu so\nzískanými dôkazmi počas vyrubovacieho konania a zároveň prerokoval Vyjadrenie III. Správca dane\npreskúmal žalobcom predložené dôkazy a neuznal náklady od dodávateľa ADELANTE INVESTMENT\nLTD. Žalobca podľa žalovaného mal možnosť sa vyjadriť k zisteniam uvedeným v Zápisnici II, avšak\ntúto možnosť nevyužil. Správca dane podľa žalovaného postupoval v súlade s § 68 ods. 3 Daňového\nporiadku, vykonal dokazovanie na návrh žalobcu počas vyrubovacieho konania a prerokoval aj jeho\npripomienky. Vo vzťahu k námietke, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do spisu správcu dane\nžalovaný uviedol, že dňa 12. júla 2023 bol spísaný Úradný záznam č. 101768046/2023, v ktorom správca\ndane konštatoval, že žalobca sa v požadovanom termíne dňa 19. júna 2023 nedostavil. Dňa 26. októbra\n2023 bol spísaný Úradný záznam č. 102678884/2023, v ktorom je uvedené, že dňa 19. júna 2023 a ani v\nnasledujúcich dňoch nebol H. A. I. evidovaný v knihe návštev. Podľa žalovaného zo spisového materiálu\nnevyplýva, že došlo k telefonickému kontaktu ohľadom nahliadnutia, pričom žalobca nepredložil dôkaz\no nesprístupnení spisu správcom dane. Nie je podstatné, či kontrolóri vykonávajúci kontrolu boli v tom\nčase na dovolenke, spis sprístupňuje správca dane a nie len kontrolór vykonávajúci predmetnú daňovú\nkontrolu. Tvrdenie žalobcu, že ak osobe nie je vstup do priestorov správcu dane umožnený, nie je ani\ndôvod na jej zaevidovanie, a preto z knihy návštev nemožno zistiť prítomnosť určitej osoby v priestoroch\nsprávcu dane, nie je podľa žalovaného podložené dôkazmi.\n16. V závere rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor,\naby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej ním v daňovom priznaní\nza kontrolované zdaňovacie obdobie, umožnil žalobcovi vyjadrovať sa ku skutočnostiam týkajúcim sa\nkontroly dane z príjmov a predkladať doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane všetky\nskutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. Správca dane odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie vydal a odôvodnil v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku.\nSprávna žaloba\n17. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane, pričom popísal skutkový stav\na priebeh administratívneho konania. Tvrdil, že rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím\nsprávcu dane boli porušené jeho subjektívne práva, predovšetkým právo vlastniť majetok a právo\nvykonávať činnosť zapísanú v Obchodnom registri Slovenskej republiky, nakoľko rozhodnutia priamo\nzasahujú do jeho majetkovej sféry.\n18. Žalobca namietal, že správca dane nedodržal § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď z Výzvy na\nodstránenie pochybností konkrétne pochybnosti správcu dane nevyplývajú, keďže táto podľa jeho\nnázoru obsahuje len otázky správcu dane a výzvu na predloženie dokladov. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí podľa žalobcu správcovi dane „vkladá do úst slová, ktoré Správca dane v skutočnosti\nnepovedal“. Výzvu na odstránenie pochybností by podľa žalobcu bolo možné hodnotiť ako súladnú\ns § 46 ods. 5 Daňového poriadku len na prvý pohľad, keďže nespĺňa kvalitatívne požiadavky\ntak, ako boli formulované v rámci rozhodovacej činnosti súdov a neobsahuje presné vymedzenie\nokolností, ktoré správca dane považoval za pochybné, pričom žalobca uviedol citáciu vybranej časti\n\nRozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/29/2021 zo dňa 23. júna\n2023. Pochybnosti správcu dane neboli podľa žalobcu špecifikované ani v Protokole. Žalobca namietal,\nže správca dane výslovne neoznačil, čo konkrétne mal v predmetnom prípade spochybniť, pričom\nz Protokolu nie je jednoznačne zrejmé, prečo tvrdené pochybnosti mali vôbec vzniknúť a čoho\nsa týkali. Z Protokolu, zo Zápisnice I, Zápisnice II a ani z rozhodnutia správcu dane nevyplývajú\npodľa žalobcu žiadne rozdiely či nesúlad medzi dokladmi účtovanými žalobcom a ním poskytnutými\nvysvetleniami na jednej strane a dokladmi či vysvetleniami poskytnutými dodávateľmi na druhej strane,\nresp. že žalobca poskytnuté služby neprijal alebo si ich zabezpečil inak. Správca dane dokumenty od\ndodávateľov nijako nevyhodnotil a nezobral ich do úvahy. Žalobca namietal, že v súvislosti s Faktúrami\nsprávca dane až v odôvodnení svojho rozhodnutia špecifikoval, že za spornú považuje obchodnú\nspoluprácu a poskytnutie služieb žalobcovi zo strany spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD a až\npo vydaní Protokolu uviedol ním zabezpečené dôkazy, ktoré majú spochybňovať tvrdenia žalobcu.\nTakáto špecifikácia bola podľa žalobcu „vykonaná neskoro“. Žalobca tvrdil, že k Výzve na odstránenie\npochybností sa vyjadril vo Vyjadrení I, keďže Výzva na odstránenie pochybností je obsahovo totožná\ns Výzvou správcu dane na predloženie dokladov zo dňa 16. februára 2023. Žalovaný uviedol, že „na\npredložených faktúrach (...) je uvedené, že fakturácia je za služby poskytnuté v rámci zmluvy a celková\ncena licenčných poplatkov“, čo podľa žalobcu bližšie nezdôvodnil a nevysvetlil. Žalobcovi preto nie je\nzrejmé, čo je citovaným tvrdením sledované a čo vylučuje platenie licenčných poplatkov za kalendárny\nmesiac.\n19. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný si odporuje, keď na jednej strane uvádza, že dôkazné bremeno\nje na strane daňového subjektu a popiera vyhľadávaciu povahu daňového konania, na druhej strane\ncituje z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré výslovne hovorí o dôkaznom bremene\nna strane správcu dane a kombinácii vyhľadávacej a prejednacej zásady, a tiež poukazuje na dôkazy\nvyhľadávané a vykonávané správcom dane. Žalovaný podľa žalobcu nezdôvodnil, ako sa vysporiadal\ns interpretačnými závermi najvyšších súdnych autorít, ktoré žalobca parafrázoval v odvolaní proti\nrozhodnutiu správcu dane. Z toho dôvodu podľa žalobcu možno rozhodnutie žalovaného považovať\nza nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Následne žalobca uviedol citáciu z Nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022. Žalobca tvrdil, že po\nzačatí daňovej kontroly predložil správcovi dane Faktúry vrátane súvisiacich výdavkových pokladničných\ndokladov, výpisov z bankového účtu o výbere peňažných prostriedkov a účtovné doklady dokladajúce\nriadne zaúčtovanie predmetných výdavkov vo svojom účtovníctve. Žalobca nepredložil len Faktúry, ale\naj Licenčnú zmluvu, jej dodatky č. 1, 2 a 7, preberací protokol, súvisiacu komunikáciu, ako aj označil\ndokumenty, z ktorých je zrejmá existencia predmetu licencie. Záver žalovaného o rozsahu dôkazov\npodľa žalobcu prekračuje požiadavku na štandardne uchovávané dokumenty a žalobcovi nie je zrejmé,\nčo ešte mal predložiť, aby správca dane, resp. žalovaný mal obchod medzi žalobcom a spoločnosťou\nADELANTE INVESTMENT LTD konečne za preukázaný. Žalobca predložil správcovi dane nielen\núčtovné doklady, ale aj právny titul a s ním súvisiacu dokumentáciu potvrdzujúcu existenciu právneho\nvzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou ADELANTE INVESTMENT LTD a existenciu predmetu plnenia.\nTieto skutočnosti boli zároveň potvrdené aj stanoviskom p. A. B.. Správca dane nezohľadnil dôkazy\nzískané od dodávateľov žalobcu a ani nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom vo Vyjadrení I doručenom\nsprávcovi dane dva mesiace pred koncom lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Žalobcovi nie je\nznáme, aké dokazovanie správca dane v štádiu daňovej kontroly vykonal, ktorého výsledkom malo byť\nspochybnenie Faktúr. Žalobca tvrdil, že „realizoval právo navrhovať dôkazy“, avšak tieto neboli počas\ndaňovej kontroly vykonané. Žalobca nepožadoval, aby správca dane za neho vyhľadával dôkazy, ale\nna vykonanie navrhol konkrétne dôkazy. Kontrolné zistenia v Protokole podľa žalobcu nemôžu byť\npostavené na konštatovaní o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. Protokol nemôže byť\nzákonným dôkazom vo vyrubovacom konaní a tieto nedostatky nemôžu byť odstránené následným\nvykonaním iných dôkazov vo vyrubovacom konaní.\n20. Žalobca v správnej žalobe namietal, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane nespĺňa obsahové\nnáležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, resp. správca dane v skutočnosti nepreskúmal všetko,\nčo žalobca tvrdil a čo predložil, či navrhol, teda nepostupoval najmä v súlade s § 3 ods. 3 a § 24 ods.\n2 Daňového poriadku. Správca dane sa v odôvodnení jeho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými\nžalobcom v správnej žalobe menovanými dôkazmi, preto ho žalobca považuje za nepreskúmateľné.\nSprávca dane sa v odôvodnení jeho rozhodnutia podľa žalobcu vysporiadal iba s Licenčnou zmluvou a\nvýdavkovými pokladničnými dokladmi.\n\n21. K Licenčnej zmluve žalobca uviedol, že začiernenie podpisu vykonal iba z dôvodu ochrany osobných\núdajov p. A. B., pričom iné zásahy neboli vykonané. Žalobca vyčiernil aj podpisy iných osôb konajúcich\nv mene ostatných dodávateľov na ďalších zmluvných dokumentoch poskytnutých správcovi dane, avšak\ntieto správca dane za neakceptovateľné ani nehodnoverné neoznačil. Žalobca ako „prevádzkovateľ“\nnebol zbavený povinnosti chrániť jemu poskytnuté osobné údaje. D. A. B. uzavretie Licenčnej zmluvy\nv podstatných náležitostiach výslovne potvrdil, ale správca dane na písomné stanovisko A. B. a bez\nuvedenia dôvodu neprihliadol. Správca dane podľa žalobcu mohol verifikovať podpis na stanovisku p.\nA. B. s podpisom na Faktúrach. Záver správcu dane, že Licenčnú zmluvu považuje za nedôveryhodnú,\nje pre žalobcu prekvapivý. Na ústnych pojednávaniach počas vyrubovacieho konania správca dane\nLicenčnú zmluvu nespochybnil. Ohľadom iných predložených dokumentov s rovnako anonymizovanými\npodpismi tak správca dane neurobil. Podľa žalobcu je nepreskúmateľné, či správca dane postupoval\nrovnako v prípadoch všetkých dodávateľov alebo iný postup zvolil len v prípade spoločnosti ADELANTE\nINVESTMENT LTD.\n22. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie správcu dane neobsahuje žiadne zdôvodnenie ohľadom\nstanoviska A. B. zo dňa 21. novembra 2023 a jeho potvrdenia zo dňa 22. septembra 2023, hoci podľa\nžalobcu ide o podstatný dôkaz. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že zaslané vyjadrenia p.\nA. B. sú len jednostrannými vyjadreniami, ktoré nie je možné verifikovať, pričom mal za to, že v zmysle\n§ 24 ods. 4 Daňového poriadku aj vyhlásenia fyzickej osoby môžu byť dôkazom. Podľa žalobcu je\npísomné stanovisko A. B. zo dňa 21. novembra 2023 „verifikáciou voči preukazovaným tvrdeniam\nŽalobcu v súvislosti s Faktúrami“. Správca dane ho podľa žalobcu mal konfrontovať s vyjadreniami,\nvysvetleniami, dokladmi a ďalšími dôkazmi predloženými, či navrhnutými žalobcom a nie ho ignorovať.\nKu konštatovaniu žalovaného, že A. B. nekonkretizoval osoby, ktoré mal sprostredkovať a nepredložil\nmenované výstupy na USB kľúči, žalobca uviedol, že je bežné zabudnúť konkrétne mená vzhľadom na\nuplynutý čas, rovnako nemohol byť predložený USB kľúč obsahujúci predmet licencie, keďže tento bol\npredmetom odovzdania medzi zmluvnými stranami Licenčnej zmluvy. Žalobca vo Vyjadrení I, Vyjadrení II\naj vo Vyjadrení III navrhol, že na výzvu predloží kompletnú sadu dokumentov, ak existencia jeho webovej\nstránky, hlavičkového papiera, fontu, atď. nebudú dostatočné.\n23. K výdavkovým pokladničným dokladom žalobca v správnej žalobe uviedol, že právne predpisy\nv kontrolovanom zdaňovacom období nezakazovali vykonanie úhrady v hotovosti, resp. žiadny právny\npredpis neprikazoval plnenie záväzkov výlučne formou bezhotovostného prevodu. Žalobca tvrdil, že\nspoločnosť ADELANTE INVESTMENT LTD „skutočnosť zaplatenia potvrdila prostredníctvom pána A.\nB.“. Rovnako podpis príjemcu nie je podľa žalobcu povinnou náležitosťou výdavkového pokladničného\ndokladu. Žalobca má za to, že skutočnosti týkajúce sa platenia záväzkov podľa Faktúr nemôžu byť\ndôkazom o nedodaní služieb zo strany spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD, pričom „vykonanie\núhrady nie vždy má povahu daňového výdavku a znižuje základ dane“.\n24. K dôvodom nevykonania výsluchu žalobcom navrhovaného svedka C. A. D., ktoré uviedli správca\ndane a žalovaný, žalobca v správnej žalobe konštatoval, že ich považuje za odporujúce Daňovému\nporiadku, pretože sú podľa jeho názoru v rozpore s pravidlami dokazovania. Nevykonaním tohto dôkazu\nv spojení s následným konštatovaním o neunesení dôkazného bremena bolo podľa žalobcu výrazne\nzasiahnuté do jeho práv. Daňový poriadok podľa žalobcu priznáva všetkým dôkazom rovnakú silu a\nlistinné dôkazy nie sú prioritnejšie než výsluch svedka. Skutočnosť, že žalobca v zdaňovacom období\nohľadom vzťahu založeného Licenčnou zmluvou komunikoval s C. A. D., nemusí plynúť z písomnosti.\nAk by správca dane C. A. D. predvolal, potvrdil by skutkový stav tvrdený žalobcom. Žalobca tvrdil, že\nak by medzi niektorými daňovými subjektami existoval právny vzťah bez písomného titulu, objednávky,\nakceptácie a iných dokumentov, nevyhovenie návrhu na výsluch svedka by v konkrétnom prípade mohlo\nvylúčiť splnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu, ktorý písomnými dokumentmi nedisponuje.\nĎalej žalobca v tejto súvislosti namietal, že žalovaný vykonal v odvolacom konaní dokazovanie z webovej\nstránky spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD, podľa ktorej C. A. D. nemal byť nikdy zástupcom\ntejto spoločnosti, pričom žalobca nemal možnosť sa k dokazovaniu vyjadriť pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia. Ak by správca dane C. A. D. predvolal, mohol zistiť právny základ jeho zastupovania\ndodávateľa ADELANTE INVESTMENT LTD. To, že C. A. D. v kontrolovanom zdaňovacom období\npôsobil ako štatutárny orgán B C S R Experts s.r.o., podľa žalobcu nevylučuje jeho možnosť byť činný v\niných subjektoch. Počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní neboli vykonané žiadne dôkazy,\nz ktorých by vyplývalo, že dodávateľom licencie by mohol byť iný subjekt a už vôbec nie spoločnosť B\nC S R Experts s.r.o. ako znalecká organizácia.\n\n25. Vo vzťahu k záveru orgánov správy daní, že nebolo preukázané, že poskytovateľ ADELANTE\nINVESTMENT LTD bol vlastníkom licencie a mohol žalobcovi poskytnúť súhlas s používaním predmetu\nlicencie, žalobca v správnej žalobe uviedol, že konal obozretne s cieľom zabezpečiť nadobudnutie\nlicencie. Ak by prípadne aj spoločnosť ADELANTE INVESTMENT LTD nemala oprávnenie udeliť\nžalobcovi licenciu v rozsahu podľa Licenčnej zmluvy, malo by to potenciálne vplyv na platnosť Licenčnej\nzmluvy. Podľa hmotnoprávnej úpravy dane z príjmov však nemá platnosť či neplatnosť zmluvy zo\nsúkromnoprávneho hľadiska vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe sú alebo nie\nsú daňovým výdavkom. Relevantná je skutočnosť platenia licencie žalobcom spoločnosti ADELANTE\nINVESTMENT LTD. Podľa žalobcu otázka preskúmavania platnosti Licenčnej zmluvy navyše ani nepatrí\ndo pôsobnosti správcu dane. Uvedené žalobca namietal v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ale\nz odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť, či sa žalovaný touto otázkou zaoberal, a preto\nžalobca považoval rozhodnutie žalovaného v tomto ohľade za nepreskúmateľné.\n26. Žalobca ďalej namietal použitie pojmu „faktické dôkazy“ správcom dane s tým, že správca dane\nnekonkretizoval kritérium, podľa ktorého jednotlivé dôkazy navrhnuté alebo predložené žalobcom\npovažoval za relevantné, ani nevysvetlil, čo sú to faktické dôkazy. Daňový poriadok pritom pojem\nfaktické dôkazy nepozná. Žalobca tvrdil, že ak správca dane vyhodnocoval len faktické dôkazy,\nsvojvoľne si vybral, ktoré vyhodnotí a ktoré nie, a preto jeho záver o neunesení dôkazného bremena\nnemôže obstáť. Žalobca ďalej zhrňujúco skonštatoval, že žalobca uzavrel so spoločnosťou ADELANTE\nINVESTMENT LTD Licenčnú zmluvu, bolo mu poskytnuté plnenie v súlade s Licenčnou zmluvou, plnenie\nreálne používal, zmluvný vzťah skutočne existoval, pričom žalobca predložil správcovi dane všetko, čo\nsprávca dane požadoval. Žalobca preukázal správcovi dane existenciu materiálneho plnenia, zaplatenie\na zaúčtovanie licenčných poplatkov. Ďalej namietal, že dôkazy získané správcom dane vo vyrubovacom\nkonaní „nemohli v Správcovi dane vzbudiť pochybnosti a viesť k prenosu dôkazného bremena na\nŽalobcu“, konkrétne informácie o spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD z webovej stránky gov.uk\npodľa Úradného záznamu zo dňa 8. augusta 2023 (s tým, že skutočnosti na strane dodávateľa nemôžu\nbyť vykladané na ťarchu žalobcu), ďalej informácie o hotovostných platbách licenčných poplatkov a\ninformácie z vyrubovacieho konania vo veci daňového subjektu VILMAR, družstvo (to, že v prípade\ndaňového subjektu VILMAR, družstvo nebola zo strany spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD\nposkytnutá náležitá súčinnosť, automaticky nevylučuje jej poskytnutie v prípade žalobcu).\n27. Vo vzťahu k Protokolu žalobca v správnej žalobe namietal, že sa jedná o nezákonný dôkaz\nvo vyrubovacom konaní, a to v dôsledku porušenia ustanovení Daňového poriadku o dokazovaní\na absencie obligatórnych náležitostí podľa § 47 písm. h) a i) Daňového poriadku. Protokol podľa žalobcu\nneobsahuje žiadnu zmienku o tom, ako správca dane vyhodnotil skutočnosti a vyjadrenia uvedené vo\nVyjadrení I, preto „nie je zrejmé, či tento dôkaz (podanie) vôbec vykonal, respektíve ako ho vyhodnotil“.\nZ Protokolu ďalej podľa žalobcu nevyplýva ani to, ako správca dane počas daňovej kontroly vykonal\nlistinné dôkazy (podania a doklady predložené dožiadanými dodávateľmi), ako tieto vyhodnotil jednotlivo\na v súvislosti s vysvetleniami a dokladmi predloženými žalobcom, resp. či na ne prihliadol. Z Protokolu\ntaktiež nevyplýva ako sa správca dane vysporiadal s návrhmi dôkazov uvedenými vo Vyjadrení I. Žalobca\ntvrdil, že Vyjadrenie I ako „listinný dôkazný prostriedok“ malo byť „vykonané“ už počas daňovej kontroly\na malo byť vyhodnotené už v Protokole. Vo vyrubovanom konaní podľa žalobcu nemožno konvalidovať\nnezákonnosť Protokolu. Ďalej žalobca tvrdil, že oznámenia správcu dane zo dňa 20. apríla 2023 a 31.\nmája 2023 neobsahujú žiadne zistené skutočnosti, ale len zoznam úkonov vykonaných správcom dane\nbez uvedenia ich výsledku a súpis dokladov poskytnutých dodávateľmi. Z toho dôvodu nebolo možné,\naby sa žalobca vecne vyjadril k zisteným skutočnostiam, keďže o týchto nebol informovaný, čím mu\nnebol pred vydaním Protokolu vytvorený priestor na materiálnu realizáciu jeho práva podľa § 45 ods.\n1 písm. f) Daňového poriadku. Obsahové náležitosti podľa § 47 písm. h) a i) Daňového poriadku tak\npodľa žalobcu spĺňa Protokol len formálne a nie z materiálneho hľadiska.\n28. Žalobca namietal zásah do svojich procesných práv tým, že podľa jeho názoru nebol správcom\ndane dodržaný postup podľa § 68 ods. 3 prvej vety Daňového poriadku. Na ústnom pojednávaní dňa\n14. septembra 2023 malo dôjsť k prerokovaniu pripomienok žalobcu k Protokolu, avšak zo Zápisnice\nI je podľa žalobcu zrejmé, že k vecnému prerokovaniu pripomienok a dôkazov v zmysle Vyjadrenia\nII skutočne nedošlo, keďže správca dane len jednostranne oboznámil žalobcu so svojím negatívnym\nstanoviskom k pripomienkam obsiahnutým vo Vyjadrení II. Dôkazy neboli prerokované vôbec. Obdobne\nto podľa žalobcu platí aj vo vzťahu k ústnemu pojednávaniu dňa 20. decembra 2023.\n\n29. Ďalej žalobca namietal, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu správcu dane. Žalobca\npísomne požiadal o sprístupnenie spisu, pričom mu bolo telefonicky oznámené, že v navrhnutom termíne\nnemožno spis sprístupniť. Úradný záznam č. 101768046/2023 je datovaný až dňa 12. júla 2023, t.j. viac\nako tri týždne po žalobcom navrhnutom termíne nazretia do spisu a nie bezodkladne v deň, kedy sa\nmalo uskutočniť a žalobca sa nemal dostaviť. Tento úradný záznam je podpísaný aj C. I. J., ktorý však\npodľa žalobcu nemôže okolnosti potvrdiť, keďže podľa telefonickej informácie nemal byť v relevantnom\nčase prítomný (mal byť na dovolenke). Za účelom preukázania „týchto domnienok“ žalobca vo Vyjadrení\nIII navrhol, aby správca dane vykonal listinný dôkaz - prehľad z personálnych záznamov správcu dane\nC. I. J. a C. K. L., ktorý sa vzťahuje ku dňu 19. júna 2023. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane\nani rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu nevyplýva, či tento dôkaz bol vykonaný. Žalobca rozporoval\nskutočnosti uvedené v Úradnom zázname č. 102678884/2023 zo dňa 26. októbra 2023 s tým, že ak\nosobe nie je vstup do budovy správcu dane umožnený, nie je ani dôvod na jej zaevidovanie. Jednotlivé\núradné záznamy vyhotovil správca dane ako jednostranné úkony a na ich obsah nemal žalobca žiadny\ndosah. Žalobca ďalej namietal, že elektronický spis nebol v danom čase úplný (nie je úplný ani v čase\nvypracovania správnej žaloby). V elektronickom spise sa podľa žalobcu nenachádzali všetky informácie,\nktoré správca dane evidoval (napr. dokumenty poskytnuté správcovi dane zo strany spoločnosti Paridas\ns.r.o., doklady predložené dodávateľmi na základe výziev správcu dane „realizovaných“ dňa 1. decembra\n2022).\n30. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím\nsprávu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd\npriznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n31. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24. septembra 2024 v podstatnom rozsahu\nvyjadrenia odkazoval na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že správca dane vyjadril\npochybnosti a vyzval žalobcu na ich odstránenie, pričom vychádzal z dokladov a dôkazov, ktoré mal k\ndispozícii. Žalobca opakovane nereagoval na výzvy na predloženie dokladov a počas výkonu daňovej\nkontroly nespolupracoval so správcom dane dostatočne. S Vyjadrením I neboli predložené žiadne\ndoklady. Žalobca bol oboznámený so zistenými skutočnosťami a rovnako aj s tým, že nepreukázal a\nneodstránil pochybnosti správcu dane. Sám žalobca vo Vyjadrení I uviedol, že ide o vyjadrenie k výzve\nsprávcu dane na predloženie dôkazov a nie k Výzve na odstránenie pochybností. Dôkazné bremeno bolo\nprenesené na žalobcu. Podmienka zaúčtovania daňového výdavku je len jednou z podmienok uznania\ndaňového výdavku. Po predložení dôkazov zo strany dodávateľov, dokazovania zo strany správcu dane\nako aj dôkazov zo strany žalobcu správca dane tieto vyhodnotil, čo je uvedené v Zápisnici I a Zápisnici II.\nŽalobca si nesplnil svoju prvotnú dôkaznú povinnosť, nepredložil dôkazy požadované správcom dane a\nneodstránil pochybnosti týkajúce sa daňových výdavkov na základe Faktúr. Až na základe predložených\ndokladov a dôkazov spolu s vyjadrením k Protokolu (Vyjadrenie II) vykonal správca ďalšie dokazovanie.\nSprávca dane pristúpil na vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní aj z dôvodu, že počas výkonu\ndaňovej kontroly žalobca požadované doklady, ktoré slúžia ako dôkazy, nepredložil. Správca dane\npostupoval v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku a v rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti\nboli jeho podkladmi, uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a uviedol použitie právnych\npredpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný uviedol, že vychádzal z rozhodnutia správcu dane,\nz predkladacej správy, v ktorej správca dane reagoval na námietky žalobcu uvedené v odvolaní, ako aj\nz predloženého spisu. Začiernenie podpisu na Licenčnej zmluve vyvoláva pochybnosť o skutočnosti, že\nbola uzatvorená tak, ako uvádza žalobca. Z uvedeného dôvodu bola pre správcu dane neakceptovateľná\na nič na tom nemení ani skutočnosť, že p. A. B. potvrdil podpísanie zmluvy. Písomné potvrdenie\np. A. B. bolo vystavené v roku 2023 ako jednostranný úkon, a preto odvolávka na pokladničných\ndokladoch nemohla súvisieť s týmto potvrdením. Základ dane vychádza z výsledku hospodárenia,\nktorý je upravovaný v daňovom priznaní. To, či došlo k úhrade za faktúru alebo k platbe za niečo iné,\nmôže mať vplyv aj na základ dane. Vo vzťahu k získaniu údajov zo stránky spoločnosti ADELANTE\nINVESTMENT LTD žalovaným pre účely posúdenia návrhu žalobcu na výsluch C. A. D. žalovaný uviedol,\nže daná stránka je verejne dostupná, bola uvedená aj v rozhodnutí správcu dane, pričom žalovaný\nz nej čerpal informácie na odôvodnenie svojho rozhodnutia, a preto nejde o nový dôkaz. Z celého\nkontextu rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali\npredmetný daňový výdavok. Použitie slovného spojenia „faktické“ nič nemení na skutočnosti, že daňový\n\nvýdavok nebol preukázaný. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní. Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval v\nsúlade s Daňovým poriadkom a vyhodnotil skutočnosť, že práve žalobca si nesplnil svoju dôkaznú\npovinnosť, a preto Protokol je vyhotovený plne v súlade s § 47 písm. h) Daňového poriadku. Podľa §\n47 písm. i) Daňového poriadku protokol musí obsahovať vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu\npodľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, avšak takéto vyjadrenie žalobca správcovi dane\nnedoručil. Aj napriek nesprávne uvedenej zápisnici v Protokole bol žalobca oboznámený so zistenými\nskutočnosťami a mal možnosť sa k nim vyjadriť. V Zápisnici I správca dane žiadal o predloženie dôkazov\npreukazujúcich tvrdenia žalobcu a zároveň prerokoval pripomienky uvedené vo Vyjadrení II. Následne\nkonštatoval, že trvá na zisteniach uvedených v Protokole. Dôkazy predložené počas vyrubovacieho\nkonania nepovažoval správca dane za dostatočné. Na základe Vyjadrenia III bola spísaná Zápisnica II,\nv ktorej správca dane oboznámil žalobcu s dôkazmi získanými počas vyrubovacieho konania. Zároveň\nsprávca dane prerokoval Vyjadrenie III predložené v rámci vyrubovacieho konania. Správca dane\nna základe získaných dôkazov vo vyrubovacom konaní, o čom bol žalobca oboznámený v Zápisnici\nII aj v Zápisnici I, konštatoval, že preskúmal žalobcom predložené dôkazy a neuznáva náklady od\ndodávateľa ADELANTE INVESTMENT LTD. Správca dane postupoval v súlade s § 68 ods. 3 Daňového\nporiadku, vykonal dokazovanie na návrh žalobcu počas vyrubovacieho konania a prerokoval aj jeho\npripomienky. Žalobca nepredložil ani dôkaz o nesprístupnení spisu správcom dane. Nie je podstatné,\nči kontrolóri vykonávajúci kontrolu boli v tom čase na dovolenke, spis sprístupňuje správca dane a\nnie len kontrolór vykonávajúci daňovú kontrolu, preto prehľad personálnych záznamov kontrolórov\nvykonávajúcich kontrolu ako dôkaz nebol podľa názoru žalovaného potrebný. Žalovaný trval na tom, že\nžalobou napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so zákonom a vychádza zo správneho právneho\nposúdenia veci. Žalovaný preto navrhol správnu žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov\nkonania zo svojho.\nReplika žalobcu\n32. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 5. novembra 2024 uviedol, že v plnom\nrozsahu zotrváva na správnej žalobe a všetkých žalobných bodoch, ktorými odôvodňuje nezákonnosť\nrozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane. Na podporu svojej argumentácie v správnej žalobe\nuviedol v replike jej doplnenie v reakcii na obsah vyjadrenia žalovaného.\nDuplika žalovaného\n33. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 23. januára 2025 reagoval na argumentáciu žalobcu\nv jeho replike, pričom zotrval na svojej argumentácii uvedenej v správnou žalobou napadnutom\nrozhodnutí a vo vyjadrení k správnej žalobe.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n34. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 1\nSSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 9. apríla 2026, na ktoré boli účastníci konania riadne\na včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného\nspolu s rozhodnutím správcu dane z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k\nzáveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n35. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej správnej žaloby, pričom\nzotrváva na v nej uvedených dôvodoch nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu\ndane. Osobitne zdôraznil, že správnemu súdu bol predložený elektronický spis, pričom tento nie je\núplný a neobsahuje listiny, ktoré sú súčasťou spisu v listinnej podobe. Skonštatoval, že takýto postup\nje neprípustný, pričom mal za to, že postupom správcu dane boli porušené jeho práva. Vzhľadom na\nuvedené žiadal, aby správny súd správnej žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu\ns rozhodnutím správcu dane zrušil ako nezákonné.\n36. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava\nvyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a dôvodov napadnutého rozhodnutia. K štatutárnym zástupcom\n\nžalobcu tvrdenej neúplnosti z administratívneho spisu uviedla, že žalovaný sa už k tejto otázke vyjadril\nv svojom vyjadrení k správnej žalobe.\n37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n38. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n39. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy..\n40. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n41. Podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov v znení účinnom k 31. decembru 2020 daňovým výdavkom\nvýdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním\nsúvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.\nt), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n42. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n43. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane\nvrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi\nnezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou,\nčo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1\nSSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych\nžalobách uplatnené. Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť\nzrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia\norgánu verejnej správy za nezákonné, a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť\nsprávnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v\nlehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu\nverejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní\noprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery\norgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa\nžalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nrozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných\ndôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.\n\n44. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane, ktorými mu bol vyrubený rozdiel dane z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2020 v sume 24 759,00 eur z dôvodu, že správca dane\nneuznal žalobcovi daňové výdavky na základe Faktúr (licenčné poplatky za deklarované plnenie dodané\ndodávateľom ADELANTE INVESTMENT LTD), a to z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\npreukázania predmetných daňových výdavkov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že\nžalobca predložil správcovi dane len formálne doklady, ktoré nepreukazujú vznik daňového výdavku,\npričom žalobca zároveň nepredložil doklady, ktoré by preukázali, že došlo k úhrade práve konkrétnemu\ndodávateľovi žalobcu.\n45. Správny súd k predmetnej veci vo všeobecnosti uvádza, že v daňovom konaní týkajúcom sa dane\nz príjmov platí, že dôkazné bremeno na preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na\núseku dane z príjmov, vrátane uplatnených daňových výdavkov, primárne zaťažuje daňový subjekt.\nObchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,\nzmluvou), avšak daňový subjekt musí predložiť také doklady, ktoré sú odrazom reálneho plnenia. Ak\ndaňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť\npriznané daňové oprávnenie (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/1/2019\nzo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na rozhodnutí súdov pod č. R 26/2021; Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod č. R 6/2020). Dôkazné bremeno daňového subjektu sa\nviaže na preukázanie podmienok pre uznanie daňových výdavkov (nákladov). Podmienky pre uplatnenie\ndaňového výdavku (nákladu) v oblasti dane z príjmu vyplývajú z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 a 2\nZákona o dani z príjmov. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že základnými zákonnými podmienkami\npre uznanie daňového výdavku sú jeho 1. vecnosť, 2. preukázateľnosť vynaloženia a 3. zaúčtovanie.\nUž nesplnenie jednej z troch uvedených zákonných podmienok vylučuje opodstatnenosť zahrnutia\nnákladov do daňových výdavkov. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky\nvynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pri podmienke zaúčtovania je potrebné\nskúmať, či bol výdavok riadne zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii. Dôkazné bremeno\ndaňového subjektu sa viaže práve k preukázaniu týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybností\nsprávcom dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie\nuvedené podmienky pritom majú objektívny charakter, teda nie sú viazané na dobrú vieru daňového\nsubjektu a ani na jeho obozretnosť. Podmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú alebo\nnie sú dané. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/45/2015 zo dňa\n26. januára 2017 „V prípadoch deklarovaných odplatných nadobudnutí tovaru (výdavok ako kúpna\ncena) daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je\npotrebné, aby bolo preukázané že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne došlo,\na to v rámci dojednaných dodávok tovarov“. Zároveň platí, že: „Abstraktné vynaloženie finančných\nprostriedkov bez protiplnenia nemožno považovať za preukázanie vynaloženia daňového výdavku\n(podmienka preukázateľnosti) a ani za výdavok zabezpečujúci dosiahnutie, zabezpečenie či udržanie\npríjmov (podmienka vecnosti)“ (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Sf/14/2024 zo dňa 30. apríla 2025).\n46. V preskúmavanom prípade je spornou podmienka preukázateľnosti vynaloženia výdavkov žalobcu\nvo vzťahu k deklarovaným licenčným poplatkom, ktoré mali byť zaplatené spoločnosti ADELANTE\nINVESTMENT LTD, pri ktorej je potrebné skúmať, či žalobca preukázal vynaloženie/vznik daňových\nvýdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v tomto\nohľade správne a v súlade s konštantnou judikatúrou uviedol, že daňové doklady musia byť odrazom\nreálneho plnenia, pričom samotné faktúry, dodacie listy, objednávky a iné doklady ešte nepreukazujú\nvznik daňového výdavku s tým, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité\nplnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté. Samotným predložením Faktúr\na účtovných dokladov nebolo vyčerpané dôkazné bremeno žalobcu, keďže Faktúry a účtovné doklady\npredstavujú len formálne doklady o vykonaní obchodu a nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu.\nŽalovaný zároveň skonštatoval, že žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že predmetné výdavky ním\nboli skutočne a preukázateľne vynaložené, keď na str. 20 napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca\nnepredložil doklad, ktorý by potvrdzoval prevzatie hotovosti spoločnosťou ADELANTE INVESTMENT\nLTD, pričom nebolo jasné, kto za spoločnosť ADELANTE INVESTMENT LTD hotovosť prevzal, kde\nhotovosť skončila, na akom území došlo k jej prevzatiu. To, že hotovosť bola vybratá z účtu žalobcu,\n\nnepreukazuje, že došlo k úhrade práve konkrétnemu dodávateľovi. Uvedené konštatovanie považuje\nsprávny súd za zásadné vo vzťahu k uznateľnosti daňových výdavkov žalobcu v zmysle Faktúr, keďže\nbez preukázania toho, že žalobca skutočne vynaložil výdavky v zmysle Faktúr, t. j. že ich preukázateľne\nzaplatil spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD a tá platbu od žalobcu prijala, nemožno uvažovať\no splnení podmienky v zmysle § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov. Žalobca tvrdil, že platby\nv zmysle Faktúr realizoval v hotovosti, však nepredložil žiadny doklad o tom, že spoločnosť ADELANTE\nINVESTMENT LTD platby prijala. Predložené pokladničné doklady túto skutočnosť nepreukazujú, keďže\nz nich nevyplýva prevzatie hotovostných platieb spoločnosťou ADELANTE INVESTMENT LTD a rovnako\nnemožno dospieť k záveru, že žalobca predmetné výdavky vynaložil, len zo samotnej skutočnosti, že\nuskutočnil výbery hotovosti zo svojho účtu. Skutočnosť, že žalobca o sporných výdavkoch účtoval, je\nbezpredmetná, keďže, ako už správny súd uviedol vyššie, nesplnenie čo i len jednej z podmienok pre\nuznanie daňového výdavku (v danom prípade podmienky preukázateľnosti) má za následok nemožnosť\njeho uznania správcom dane.\n47. Vo vzťahu k námietke žalobcu v správnej žalobe ohľadom dôkazného bremena a jeho prenosu\nmedzi daňovým subjektom a správcom dane, správny súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno\nna preukázanie skutočností relevantných pre správne určenie daňovej povinnosti prvotne zaťažuje\ndaňový subjekt, teda žalobcu, čo výslovne vyplýva z § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku,\nv zmysle ktorého „Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane\na skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný\npodávať podľa osobitných predpisov“ (obdobne aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.\n5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Je to práve kontrolovaný daňový subjekt, kto má nielen\nmožnosť, ale aj povinnosť zaobstarať si všetky potrebné dôkazy, ktoré zabezpečia, že svoje tvrdenia\n(prvotne deklarované v podanom daňovom priznaní) vo vzťahu k jeho daňovej povinnosti bude môcť\nsprávcovi dane spoľahlivo preukázať. V procese dokazovania však dochádza k prenosu dôkazného\nbremena z daňového subjektu na správcu dane v prípade, keď si daňový subjekt svoju primárnu\ndôkaznú povinnosť splní, avšak správca dane nadobudne pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich\nuvedených. V takom prípade správca dane sám vykoná dokazovanie za účelom preukázania svojich\npochybností (dôkazné bremeno je tak na strane správcu dane) a v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku\ns nimi kontrolovaný daňový subjekt preukázateľne oboznámi. Po oznámení pochybností správcu dane\nprechádza dôkazné bremeno opätovne na kontrolovaný daňový subjekt, ktorý môže pochybnosti\nsprávcu dane vyvrátiť predložením ďalších dôkazov (sekundárne dôkazné bremeno kontrolovaného\ndaňového subjektu) a preukázať tak ním uplatňované právo. Ak daňový subjekt následne žiadne\nrelevantné dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností nepredloží (resp. neoznačí) v rámci\ndaňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní, musí znášať dôsledky svojej dôkaznej núdze, spravidla\nv podobe rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane oproti dani vykázanej daňovým subjektom\nv podanom daňovom priznaní. Avšak v prípade, keď si kontrolovaný daňový subjekt nesplní ani len\nsvoju primárnu dôkaznú povinnosť, je logické, že správca dane ho počas daňovej kontroly vyzýva na\njej splnenie predložením relevantných dokladov, pričom jeho pochybnosti spočívajú z podstaty veci vo\nvzťahu k samotnej existencii deklarovaného obchodného vzťahu. Keďže žalobca predložil správcovi\ndane len formálne doklady (Faktúry a účtovné doklady), ktoré (ako už bolo uvedené vyššie) samé osebe\nv zmysle konštantnej judikatúry nepreukazujú, že k vzniku daňovo uznateľných výdavkov žalobcu vo\nvzťahu k spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD skutočne došlo, nemožno dospieť k záveru, že\nžalobca si svoju primárnu dôkaznú povinnosť splnil. Bez splnenia prvotnej dôkaznej povinnosti žalobcu\ntak nemožno uvažovať o prenose dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane v pravom zmysle\nslova. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že mu nie je známe, aké dokazovanie vykonal správca\ndane v štádiu daňovej kontroly, ktorého výsledkom malo byť spochybnenie Faktúr, správny súd podotýka,\nže správca dane ani nemohol vykonať vlastné dokazovanie vo vzťahu k Faktúram, keďže žalobca\nsám nepredložil iné doklady než doklady formálne, ktoré vynaloženie daňovo uznateľných výdavkov\nžalobcu samé osebe nepreukazujú, teda nesplnil si svoju primárnu dôkaznú povinnosť preukázania\ndaňových výdavkov vo vzťahu k deklarovanej obchodnej spolupráci so spoločnosťou ADELANTE\nINVESTMENT LTD. Dôkazná povinnosť správcu dane by nastúpila až v prípade, ak by žalobca\npredložil také relevantné doklady, ktoré by boli odrazom reálneho plnenia a správca dane by nadobudol\npochybnosti o ich správnosti, pravdivosti alebo úplnosti alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených.\nSprávca dane vykonáva vlastné dokazovanie za účelom overenia správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom (kombinácia vyhľadávacej a prejednacej\n\nzásady ako to vyplýva zo žalovaným odkazovaného Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018). Správca dane taktiež nevykonáva dokazovanie\nza účelom preukázania kontrolovaným daňovým subjektom uplatňovaného nároku, t. j. nie je povinný\nsám vyhľadávať také dôkazy, aby na ich základe kontrolovaným daňovým subjektom uplatňovaný nárok\nmohol byť uznaný. Poukaz žalobcu na závery Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022 v správnej žalobe nie je náležitý, keďže citovaný nález sa\ntýka uplatňovania odpočtu dane z pridanej hodnoty. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že hoci\nz procesného hľadiska sa pri dokazovaní postupuje pri jednotlivých daniach rovnako, z materiálneho\nhľadiska je potrebné jednotlivé typy daní odlišovať. Podmienky pre uplatnenie daňového výdavku\n(nákladu) v oblasti dane z príjmu (§ 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov) a podmienky\npre uplatnenie práva na odpočet dane v oblasti dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1, 2 a nasl. zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) nie sú identické, ale naopak, sú\nodlišné. Vychádzajúc zo zásady neutrality dane sú tak na dokazovanie zo strany správcu dane v prípade\ndane z pridanej hodnoty kladené vyššie nároky, obzvlášť v prípade účasti kontrolovaného daňového\nsubjektu na daňovom podvode alebo v prípade zneužitia práva, kde dôkazné bremeno zaťažuje výlučne\nsprávcu dane. V prípade dane z príjmu fyzickej alebo právnickej osoby však rozsah dokazovania správcu\ndane závisí od toho, či a ako si kontrolovaný daňový subjekt splní svoju primárnu dôkaznú povinnosť. Ak\nsi kontrolovaný daňový subjekt svoju dôkaznú povinnosť nesplní, resp. predloží len formálne doklady,\nsprávca dane, ako už správny súd uviedol, vyzve kontrolovaný daňový subjekt na predloženie ďalších\ndokladov, pričom jeho pochybnosti v takomto prípade spočívajú vôbec v samotnej existencii skutočností\npre uplatnenie daňových výdavkov. Správca dane zaslal žalobcovi počas daňovej kontroly Výzvu na\npredloženie dôkazov č. 100595813/2023 zo dňa 16. februára 2023, na ktorú žalobca nereagoval\na nepredložil správcovi dane doklady, z ktorých by preukázateľne vyplývalo vynaloženie daňových\nvýdavkov vo vzťahu k deklarovanej obchodnej spolupráci so spoločnosťou ADELANTE INVESTMENT\nLTD. Následne správca dane zaslal žalobcovi Výzvu na odstránenie pochybností, keďže žalobca aj\nnapriek skôr zaslanej výzve na predloženie dôkazov žiadne dôkazy nepredložil.\n48. Námietka žalobcu, že správca dane nedodržal § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď z Výzvy\nna odstránenie pochybností podľa názoru žalobcu žiadne konkrétne pochybnosti správcu dane\nnevyplývajú, je nedôvodná. Ako už správny súd uviedol vyššie, pochybnosti správcu dane o\nsprávnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo\no pravdivosti údajov v nich uvedených závisia od charakteru kontrolovaným daňovým subjektom\npredložených dokladov. V prípade, keď sú kontrolovaným daňovým subjektom predložené len formálne\ndoklady, čo je aj prípad žalobcu, správca dane vznesie pochybnosti ohľadom samotnej existencie\nobchodného vzťahu s deklarovaným dodávateľom, ktorého sa týkajú uplatňované daňové výdavky. Vo\nVýzve na odstránenie pochybností správca dane aj keď stručne, avšak celkom konkrétne a zrozumiteľne\nuviedol, že existujú pochybnosti vo vzťahu k nakontaktovaniu sa žalobcu na spoločnosť ADELANTE\nINVESTMENT LTD, k spôsobu stanovenia ceny, k charakteru licenčných poplatkov, využívaniu\nlicencie a samotnej opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov (nákladov). Nič na tom nemení\nani skutočnosť, že správca dane vo Výzve na odstránenie pochybností svoje pochybnosti uviedol\nv odrážkach vo forme otázok, priamych žiadostí o vyjadrenie a predloženie dokladov, „ktoré preukážu\nopodstatnenosť nákladov“ (citácia z obsahu Výzvy na odstránenie pochybností). Daňový poriadok v §\n46 ods. 5 nestanovuje konkrétnu formu vyjadrenia pochybností správcu dane a nie je tak vylúčený ani\nspôsob ich vyjadrenia, ktorý zvolil správca dane za predpokladu, že z použitej formulácie zrozumiteľne\nvyplýva, v čom spočívajú pochybnosti správcu dane. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ak\nsprávca dane svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu neoznámi, vytvára pre neho\nstav právnej neistoty, keďže daňový subjekt nevie, v akom smere má zamerať svoju prípadnú ďalšiu\ndôkaznú povinnosť na vyvrátenie pochybností správcu dane do skončenia daňovej kontroly, pričom od\nkontrolovaného daňového subjektu nemožno požadovať, aby si pochybnosti správcu dane sám vyvodil\nz obsahu výzvy správcu dane bez toho, aby sám správca dane svoje pochybnosti výslovne formuloval\njednoznačným a zrozumiteľným spôsobom. O takýto prípad sa však v predmetnej veci nejedná, keďže\npochybnosti správcu dane sú vo Výzve na odstránenie pochybností zrozumiteľne formulované, hoci aj\nvo forme otázok a žiadostí smerovaných voči žalobcovi. Žalobcovi muselo byť z formulácie vo Výzve na\nodstránenie pochybností zrejmé, že správca dane má pochybnosti ohľadom ktorého zdaniteľného príjmu\nžalobcu bola licencia využívaná a samotnej opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov (nákladov)\nžalobcu. Žalobca vedel, ohľadom preukázania ktorých skutočností má zamerať svoju (stále primárnu\na nesplnenú) dôkaznú povinnosť, keďže len predloženie Faktúr a účtovných dokladov nepostačuje.\nSkutočnosť, že Výzva na predloženie dôkazov č. 100595813/2023 zo dňa 16. februára 2023 a Výzva\n\nna odstránenie pochybností sú vo vzťahu k dodávateľovi ADELANTE INVESTMENT LTD obsahovo\nobdobné (čo žalobca namietal v správnej žalobe) nespôsobuje nezákonnosť postupu správcu dane,\nkeďže, ako už bolo uvedené vyššie, v dôsledku predloženia len formálnych dokladov žalobcom existovali\npochybnosti správcu dane k samotnej existencii daňových výdavkov v zmysle Faktúr, a preto správca\ndane rovnako ako vo Výzve na predloženie dôkazov č. 100595813/2023 zo dňa 16. februára 2023 aj\nvo Výzve na odstránenie pochybností vyzval žalobcu na ich preukázanie relevantnými dokladmi, teda\nna splnenie podmienky preukázateľnosti daňových výdavkov (§ 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 a 2 Zákona o\ndani z príjmov). Skutočnosť, že žalobca subjektívne nepovažuje formulácie vo Výzve na odstránenie\npochybností za dostatočné, resp. v správnej žalobe prezentuje svoj odlišný názor ohľadom splnenia jeho\ndôkaznej povinnosti a prenosu dôkazného bremena, nespôsobuje, že postup správcu dane je v rozpore\ns § 46 ods. 5 Daňového poriadku a ani to, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane sú\nv tomto ohľade nezákonné.\n49. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že pochybnosti správcu dane neboli špecifikované ani\nv Protokole, je v rozpore s jeho obsahom, keďže správca dane na str. 23 až 26 uviedol svoje zistenia\nvo vzťahu k tvrdenému obchodnému vzťahu so spoločnosťou ADELANTE INVESTMENT LTD, pričom\nkonštatoval skutočnosť, že žalobca predložil Faktúry, avšak iné relevantné dôkazy nepredložil ani\nna Výzvu na predloženie dôkazov č. 100595813/2023 zo dňa 16. februára 2023 a ani po Výzve na\nodstránenie pochybností (s uvedením pochybností tak, ako boli formulované aj v samotnej Výzve\nna odstránenie pochybností). Na str. 26 a 27 Protokolu správca dane uviedol aj svoje vyhodnotenie\nzistených skutočností, ktoré je v súlade so zákonom a judikatúrou súdov v oblasti dane z príjmov\nfyzických a právnických osôb, keď správca dane konštatoval, že žalobca „nepredložil správcovi dane\ndôkazy, ktoré by preukazovali, že ním deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom“,\npričom uviedol aj splnenie ktorých podmienok je nevyhnutné v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona\no dani z príjmov. Skutočnosť, že správca dane považuje obchodnú spoluprácu žalobcu so spoločnosťou\nADELANTE INVESTMENT LTD za spornú, je zrejmá tak z Výzvy na odstránenie pochybností, ako aj\nz Protokolu, a teda tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že o spornosti uvedenej obchodnej spolupráce\nsa dozvedel až z rozhodnutia správcu dane, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu.\n50. Ani tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom\npočas daňovej kontroly vo Vyjadrení I, nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť\nzákonnosť rozhodovania a postupu správcu dane (a žalovaného), keďže žalobca jednak neuviedol,\nktoré konkrétne ním navrhované dôkazy správca dane počas daňovej kontroly nevykonal, čo sa malo\nprostredníctvom nich preukázať a aký konkrétny vplyv na zistenia správcu dane by ich vykonanie malo,\npričom všeobecné a nekonkrétne tvrdenia správny súd nemôže sám namiesto žalobcu konkretizovať\na vyhľadávať pre ne argumentačnú oporu v obsahu administratívneho spisu (viazanosť správneho\nsúdu rozsahom žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP), jednak správny súd podotýka, že žalobca správcovi\ndane spolu s Vyjadrením I nepredložil dôkazy, na ktoré sa odvoláva (predovšetkým Licenčnú zmluvu),\no čom bol žalobca upovedomený (Úradný záznam č. 101125845/2023 zo dňa 25. apríla 2023). Aby\nmohlo byť tvrdenie žalobcu považované za opodstatnenú žalobnú námietku, musel by správny súd\nkonštatovať porušenie procesných ustanovení takej intenzity, ktoré má potenciál vyústiť do nezákonného\nrozhodnutia. Preto by ale bolo nutné, aby žalobca tvrdil, ktoré konkrétne ním predložené dôkazy neboli\nvykonané a pokiaľ by vykonané boli, čo by bolo nimi preukázané a aký by to malo v konečnom dôsledku\nvplyv na skutkový stav a spolu s tým aj na právne posúdenie veci. Samotné Vyjadrenie I nepredstavuje\nsamé osebe dôkaz, keďže ide len o jednostranné tvrdenia a závery žalobcu vo vzťahu k úkonom\nsprávcu dane. Dokumenty označené vo Vyjadrení I (Licenčná zmluva, vrátane jej príloh č. 1, 2, 7,\nPreberací protokol k Licenčnej zmluve zo dňa 18. marca 2015, listy adresované Slovenskej advokátskej\nkomore, žiadosti o vydanie potvrdenia, Oznámenie o zmene výkonu advokácie zo dňa 19. marca 2015,\nsúhlas s použitím „brandu“, oznámenia a ekonomické údaje advokátskych kancelárií z internetovej\nstránky FinStat.sk) žalobca predložil správcovi dane až vo vyrubovacom konaní spolu s Vyjadrením\nII, a teda logicky nemohli byť ani predmetom hodnotenia správcu dane počas daňovej kontroly a jeho\nzáverov v Protokole. Správca dane žalobcom predložené dokumenty po skončení daňovej kontroly\nvo vyrubovacom konaní vyhodnotil, pokúsil sa o vykonanie žalobcom navrhovaného výsluchu p. A.\nB. ako svedka, pričom vyhodnotenie dôkazov riadne uviedol vo svojom rozhodnutí (rovnako tak aj\nžalovaný v reakcii na obsah odvolacích námietok žalobcu). Tvrdenie žalobcu, že kontrolné zistenia\nv Protokole nemôžu byť postavené na konštatovaní o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu,\nopätovne predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane (a žalovaného), čo\nnie je spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane. Naopak,\n\nzáver správcu dane v Protokole o neunesení dôkazného bremena žalobcu, je podľa správneho súdu\nsprávny, keďže vychádza zo skutkového stavu v rozsahu, ktorý bol zistený počas daňovej kontroly,\na je aj v súlade s ustálenou súdnou judikatúrou. K tvrdeniu žalobcu, že mu nie je zrejmé, čo ešte mal\npredložiť, aby správca dane, resp. žalovaný mal obchod medzi žalobcom a spoločnosťou ADELANTE\nINVESTMENT LTD konečne za preukázaný, správny súd uvádza, že nie je povinnosťou orgánov správy\ndaní usmerňovať žalobcu pri preukazovaní skutočností, ktoré tvoria jeho dôkazné bremeno a napomáhať\nmu pri predkladaní dôkazov tak, aby žalobcom uplatňované daňové výdavky na zníženie základu dane\nz príjmov právnickej osoby mohli byť zohľadnené.\n51. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd stotožňuje s orgánmi správy daní, že žalobca\nv daňovom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal naplnenie podmienok\npreukázateľnosti vynaloženia daňového výdavku podľa § 2 písm. i) v spojení s § 21 ods. 1 Zákona o dani\nz príjmov. Dôkazné bremeno, ktoré bolo kladené na žalobcu, nepovažuje správny súd za neprimerané,\nkeďže orgány správy daní od neho požadovali len základné preukázanie existencie deklarovaného\nplnenia, ktoré malo tvoriť podstatu ním uplatnených daňových výdavkov, a skutočné vynaloženie\ndaňových výdavkov žalobcom. Požadovali pritom dôkazy v jeho priamej dispozičnej sfére, týkajúce sa\nžalobcu a jeho priameho obchodného partnera – spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD. Takéto\ndôkazy (vyvracajúce alebo vysvetľujúce pochybnosti prezentované správcom dane) však žalobca v\ndaňovom konaní nepredložil. Správny súd konštatuje, že žalobcom predložené doklady boli správcom\ndane a žalovaným vyhodnotené v súlade s ich obsahom a so zásadami logického uvažovania, spolu\ns dôkazmi zabezpečenými správcom dane. Žalobca preukazoval zaúčtované náklady od spoločnosti\nADELANTE INVESTMENT LTD len Faktúrami, internými účtovnými dokladmi, Licenčnou zmluvou a jej\nprílohami, navrhovanými svedeckými výpoveďami a ďalšími dokladmi, ktoré neboli spôsobilé preukázať\nskutočné vynaloženie daňových výdavkov žalobcu vo vzťahu k spoločnosti ADELANTE INVESTMENT\nLTD.\n52. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane spočívajúca v tom, že podľa žalobcu\nodôvodnenie rozhodnutia správcu dane nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového\nporiadku, resp. správca dane v skutočnosti nepreskúmal všetko, čo žalobca tvrdil a čo predložil, či\nnavrhol, keďže správca dane sa v odôvodnení jeho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými žalobcom\nv správnej žalobe menovanými dôkazmi, je nedôvodná. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite\nodôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr.\nv nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), v ktorých o. i. konštatoval, že\n„... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu\npri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v\nsúlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť\nsúdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane\ntoho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý\nzodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú\nvadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je pritom len také\nrozhodnutie, ktorému chýba úplne odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a\nv ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom\ndopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda\nrozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých\npodkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval\nza preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami\nsa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal\nna najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného\nadministratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania.\nNapadnuté rozhodnutie žalovaného a ani rozhodnutie správcu dane však takýmito nedostatkami netrpia,\npretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku, pričom ich\nvýrok je riadne odôvodnený takými skutkovými a právnymi dôvodmi, ktoré nevyvolávajú pochybnosti\no zrozumiteľnosti alebo úplnosti napadnutých rozhodnutí. Všeobecné a nekonkrétne tvrdenia žalobcu\nv správnej žalobe, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane nespĺňa obsahové náležitosti podľa §\n63 ods. 5 Daňového poriadku, resp. že správca dane „v skutočnosti nepreskúmal všetko, čo Žalobca\ntvrdil a čo predložil či navrhol“, neumožňujú správnemu súdu konštatovať nezákonnosť rozhodnutia\n\nsprávcu dane. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou vecne zaoberať, by žalobca musel uviesť,\nktoré konkrétne závery správcu dane sú nedostatočné a aký to malo vplyv na práva a právom chránené\nzáujmy žalobcu. Nestačí len vyjadriť nespokojnosť s bližšie nekonkretizovaným obsahom rozhodnutia\nsprávcu dane. V zmysle § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom žalobných dôvodov, z čoho\nvyplýva, že ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne nešpecifikuje, správny\nsúd dôvody nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu orgánu verenej správy nemôže sám vyhľadávať\nnamiesto žalobcu. Rovnako námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, keďže\nžalovaný podľa žalobcu nezdôvodnil, ako sa vysporiadal s interpretačnými závermi najvyšších súdnych\nautorít, ktoré žalobca parafrázoval v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, je nedôvodná. Žalovaný\nje v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti\nboli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy\novplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný\nnie je povinný viesť so žalobcom polemiku ohľadom záverov rozhodnutí súdov, na ktoré žalobca\nv odvolaní poukázal. Súdne rozhodnutia nepredstavujú v právnom systéme Slovenskej republiky prameň\npráva a sú záväzné len v tej individuálnej veci, v ktorej boli vydané. Rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako\nargumentačná podpora, avšak orgán verejnej správy nie je povinný sa vysporiadavať s rozhodnutiami\nsúdov, na ktoré účastník konania poukazuje, o to viac v prípade, keď účastník konania uvádza len\nvybrané časti odôvodnení súdnych rozhodnutí bez toho, aby ich podrobil skúmaniu, či skutkový a právny\nstav v nich uvedený je zhodný, resp. obdobný s preskúmavanou vecou, a teda či je možné dané závery\naplikovať aj na preskúmavanú vec. Rovnako to platí aj vo vzťahu k poukazom žalobcu na vybrané časti\nodôvodnení rozhodnutí súdov v správnej žalobe. Bez toho, aby žalobca v správnej žalobe konkretizoval,\nči je skutkový a právny stav v daných veciach zhodný, resp. obdobný s predmetnou prejednávanou\nvecou, ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je\ntakéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s\nnimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny\na skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona,\nrelevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nVýňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú.\n53. Žalobca v bodoch 41. až 67. správnej žaloby prezentoval svoj nesúhlas s vyhodnotením\ndôkazov zo strany správcu dane a žalovaného. Tvrdeniam žalobcu v správnej žalobe vo vzťahu\nk skutkovým otázkam a hodnoteniu dôkazov zo strany orgánov správy daní chýba zrozumiteľná a\nurčitá argumentácia odôvodňujúca, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon (premetom\nkonania je preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí). Pokiaľ žalobca v správnej žalobe len\nvyjadril nesúhlas s hodnotením jednotlivých dôkazov zo strany správcu dane (a žalovaného), pričom\ns hodnotením dôkazov viedol polemiku prezentovaním vlastného hodnotenia dôkazov odlišného od\nhodnotenia správcu dane a žalovaného, z takto formulovaných žalobných bodov nemožno dospieť\nk záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Nepostačuje, ak žalobca\nv správnej žalobe uviedol len svoje odlišné hodnotenie dôkazov bez toho, aby uviedol, v čom je\nhodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so\nzákonom, resp. logickou úvahou. Len jednostranné závery, hodnotenia, domnienky a konštatovania\nžalobcu samé osebe nezákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného neosvedčujú.\nSamotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi\nžalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia\ndôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že je to správca\ndane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, pričom\nzásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu (žalobcu) ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných\nskutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím (Rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/48/2018 zo dňa 14. novembra 2019). Správny súd sa však pre úplnosť\nv krátkosti vyjadrí k hodnoteniu dôkazov zo strany žalobcu.\n54. Správca dane a žalovaný vyhodnotili Licenčnú zmluvu predloženú žalobcom spolu s Vyjadrením\nII vo vyrubovacom konaní ako nedôveryhodný dokument z dôvodu, že žalobca na nej a rovnako jej\nprílohách vykonal začiernenie podpisu osoby konajúcej za dodávateľa ADELANTE INVESTMENT LTD.\nŽalobca v správnej žalobe argumentoval, že začiernenie podpisu osoby konajúcej za dodávateľa vykonal\nz dôvodu ochrany osobných údajov, keďže ako „prevádzkovateľ“ nebol zbavený povinnosti chrániť jemu\n\nposkytnuté údaje. Správny súd sa stotožňuje z hodnotením žalovaného, že nebol dôvod na začiernenie\npodpisu, keďže orgány správy daní sú oprávnené ako prevádzkovateľ spracúvať osobné údaje. Podľa\nčl. 6 ods. 1 písm. e) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o\nochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým\nsa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) v znení neskorších predpisov\n(ďalej ako „Nariadenie GDPR“) je spracúvanie osobných údajov zákonné aj bez súhlasu dotknutej osoby,\nak je spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone\nverejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Nariadenie GDPR tak priamo umožňuje orgánom správy\ndaní pri správe daní, t.j. pri výkone im zverenej verejnej moci, spracúvať osobné údaje fyzických osôb.\nRovnako sám žalobca bol oprávnený sprístupniť osobné údaje orgánom správy daní aj bez súhlasu\ndotknutej osoby podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) Nariadenia GDPR, keďže spracúvanie (čo v zmysle čl.\n4 bod 2 Nariadenia GDPR zahŕňa aj sprístupnenie osobných údajov tretím stranám) je nevyhnutné\nna splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa. Zákonnou povinnosťou žalobcu je aj predložiť na\nvýzvu správcu dane dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 24 ods. 1 písm. b/ a § 45 ods. 2 písm.\ne/ Daňového poriadku). Predloženie pozmenenej kópie Licenčnej zmluvy, z ktorej nemožno zistiť, či\nbola riadne uzatvorená s osobou oprávnenou vystupovať v mene deklarovaného dodávateľa, plne\nodôvodňuje záver orgánov správy daní, že Licenčná zmluva tak, ako bola žalobcom predložená, je\nnedôveryhodný dokument bez dôkaznej hodnoty. Správny súd navyše poznamenáva, že len samotnú\nzmluvu bez predloženia ďalších dôkazov o skutočnej existencii a realizácii obchodného vzťahu je tiež\nmožno považovať len za formálny dôkaz, keďže technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek dokument\nzmluvnej povahy bez ohľadu na to, či bola zmluva skutočne uzatvorená a aj reálne splnená.\n55. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že rozhodnutie správcu dane neobsahuje žiadne zdôvodnenie\nohľadom stanoviska p. A. B. zo dňa 21. novembra 2023 a jeho potvrdenia zo dňa 22. septembra 2023,\nhoci podľa žalobcu ide o podstatné dôkazy, je rovnako bezpredmetné. V daňovom konaní platí tzv.\njednota administratívneho konania, t. j. postačí, ak sa s danými dôkazmi vysporiadal žalovaný ako\nodvolací orgán verejnej správy. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prípade písomných\nvyjadrení p. A. B. sa jedná o jednostranné vyjadrenia, ktoré nie je možné inak verifikovať. Len\nsamotný nesúhlas žalobcu s takýmto hodnotením nespôsobuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nje z tohto dôvodu nezákonné. Správny súd podotýka, že jednostranné vyjadrenie fyzickej alebo\nprávnickej osoby, a to bez ohľadu na jeho zachytenie v písomnej forme, prípadne akékoľvek formálne\noznačenie (napr. „čestné vyhlásenie“) alebo úradné osvedčenie pravosti podpisu, je stále len v rovine\nobyčajného tvrdenia, ktorého dôkazná relevancia je veľmi nízka, ak nie priam zanedbateľná. Aj\njednostranné vyhlásenie možno považovať za dôkaz (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku), avšak ako každý\ndôkaz podlieha aj takéto vyjadrenie voľnému hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku),\npričom orgán správy daní vyhodnotí, či taký dôkaz môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane.\n56. Ani tvrdenia žalobcu, že právne predpisy v kontrolovanom zdaňovacom období nezakazovali\nvykonanie úhrady v hotovosti, žiadny právny predpis neprikazoval plnenie záväzkov výlučne formou\nbezhotovostného prevodu, resp. že podpis príjemcu nie je povinnou náležitosťou výdavkového\npokladničného dokladu, nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia\nsprávcu dane. Správny súd nespochybňuje správnosť uvedených tvrdení žalobcu, avšak dodáva, že\nnemajú žiadnu relevanciu k dôkaznej povinnosti žalobcu. Žalobca skutočne nebol zo zákona povinný\nvykonať úhradu Faktúr spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD len bezhotovostne a ani si nemusel\ndať preukázateľne potvrdiť prijatie hotovostných peňažných prostriedkov spoločnosťou ADELANTE\nINVESTMENT LTD, však bez takýchto dôkazov sa žalobca sám vystavil dôkaznej núdzi, pre ktorú\nnebol schopný preukázať, že uplatnené daňové výdavky skutočne vynaložil a zaplatil ich spoločnosti\nADELANTE INVESTMENT LTD podľa účtovných dokladov, a teda že splnil podmienku preukázateľnosti\nv zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov.\n57. Spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane nie je spôsobilý ani\nnesúhlas žalobcu s dôvodom nevykonania žalobcom navrhovaného výsluchu C. A. D. ako svedka.\nOrgány správy daní nevykonanie navrhovaného dôkazu odôvodnili tým, že žalobca správcovi dane\nnepreukázal, že navrhovaný svedok konal v danej veci. Orgány správy daní nemusia vykonať všetky\nžalobcom navrhnuté dôkazy, musia však odôvodniť, prečo navrhnutý dôkaz nevykonali, čo v predmetnej\nveci tak správca dane, ako aj žalovaný urobili. Správca dane môže vykonanie navrhovaných dôkazov\nodoprieť za predpokladu, ak existujú skutočnosti odôvodňujúce ich nevykonanie (napr. ak z výpovede\n\nnavrhovaného svedka nemožno očakávať zistenie takých skutočností, ktoré by vyvrátili skutkové\nzistenia vyplývajúce z iných dôkazov a svedecká výpoveď navrhnutého svedka by nemohla ovplyvniť\nskutkové okolnosti, daňový subjekt navrhol vykonanie výsluchu svedka na také skutočnosti, ktoré s\nprejednávanou vecou nemajú súvis alebo nepreukazujú skutočnosti relevantné pre posúdenie danej\nveci, svedok bol už vypočutý alebo výsluch svedka nemožno z objektívnych dôvodov uskutočniť alebo\nz doteraz vykonaného dokazovania mal správca dane riadne a úplne zistený skutkový stav pre vydanie\nrozhodnutia). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z Rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/44/2019 zo dňa 2. decembra 2020 (bod 43), v ktorom sa Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zaoberal otázkou efektivity vykonania navrhovaných dôkazov, so záverom, že\n„pokiaľ by vykonanie dôkazov, ktorých vykonania sa dožadoval žalobca neprinieslo žalobcovi iné, pre\nneho priaznivejšie postavenie, nie je dôvod na takúto žalobnú námietku reflektovať“. Bolo povinnosťou\nžalobcu v prípade, ak navrhoval výsluch svedka, osvedčiť také skutočnosti, z ktorých bude zrejmé,\nže navrhovaná svedecká výpoveď bude relevantná pre zistenie skutkového stavu, resp. z nej vyplynú\nskutočnosti relevantné pre žalobcom uplatňovaný nárok. Správny súd sa stotožňuje so záverom\norgánov správy daní, že bez toho, aby žalobca osvedčil, že C. A. D. konal vo veci deklarovaného\nobchodného vzťahu, v ktorom malo dôjsť k vzniku daňových výdavkov žalobcu, pričom jeho svedecká\nvýpoveď prispeje k zisteniu relevantných skutočností, nie je potrebné na všeobecný a nekonkrétny\nnávrh na vykonanie výsluchu svedka prihliadať. Sám žalobca v správnej žalobe tvrdil len to, že ak\nby správca dane C. A. D. predvolal, potvrdil by skutkový stav tvrdený žalobcom. Ani v správnej\nžalobe žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti iné ako prosté potvrdenie stanoviska žalobcu,\nktoré by navrhovaná svedecká výpoveď mala ozrejmiť. Správny súd podotýka, že svedecká výpoveď\nsama osebe nepredstavuje nespochybniteľný dôkaz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom výpovede\nsvedka, ak správca dane tieto tvrdenia v procese dokazovania nemôže iným hodnoverným spôsobom\nverifikovať. K námietke žalobcu, že žalovaný vykonal v odvolacom konaní dokazovanie z webovej\nstránky spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD, podľa ktorej C. A. D. nemal byť nikdy zástupcom\ntejto spoločnosti, pričom žalobca nemal možnosť sa k dokazovaniu vyjadriť pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia, správny súd uvádza, že ani táto nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť postupu žalovaného\na tým jeho rozhodnutia. Žalovaný v tejto súvislosti nevykonal v odvolacom konaní ďalšie dokazovanie\nskutkového stavu v prejednávanej veci, ale len overenie skutočností potrebných pre posúdenie, či návrh\nžalobcu na vykonanie dokazovania správcom dane je náležitý, teda pre rozhodnutie, ktoré je výlučne\nv kompetencii orgánu správy daní v rámci jeho vlastnej voľnej úvahy pri hodnotení dôkazov (§ 3 ods.\n3 Daňového poriadku). Nevykonanie navrhovaného dôkazu bolo žalobcovi riadne zdôvodnené, a preto\nnemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu.\n58. Vo vzťahu k záverom správcu dane a žalovaného, že nebolo preukázané, že spoločnosť\nADELANTE INVESTMENT LTD bola vlastníkom predmetnej licencie a mohla žalobcovi poskytnúť\nsúhlas s používaním predmetu licencie správny súd uvádza, že tieto úvahy sú na účely posudzovania\noprávnenosti daňových výdavkov žalobcu bezpredmetné. Aj v prípade, ak by spoločnosť ADELANTE\nINVESTMENT LTD nebola vlastníkom predmetnej licencie, zakladalo by to prípadné civilnoprávne\nnároky žalobcu voči danej spoločnosti, avšak nemalo by to bezprostredný vplyv na daňové výdavky\nžalobcu. Žalobca však vôbec nepreukázal, že skutočne bol v obchodnom vzťahu so spoločnosťou\nADELANTE INVESTMENT LTD a že uplatnené daňové výdavky skutočne vynaložil. Z tohto dôvodu\nsú úvahy správcu dane a žalovaného v danom ohľade bezpredmetné, čo však ale nespôsobuje\nnezákonnosť ich rozhodnutí. Zákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane nie sú spôsobilé\nspochybniť ani polemické úvahy žalobcu k pojmu „faktické dôkazy“ a hodnotiace úsudky žalobcu\nk dokazovaniu správcu dane opísané v bode 26. tohto rozsudku. Správny súd zdôrazňuje, že v zmysle\n§ 6 ods. 1 SSP patrí do jeho právomoci len prieskum zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej\nsprávy. Bez toho, aby žalobca namietal, v čom konkrétne je rozhodnutie alebo postup orgánov správy\ndaní nezákonný, čo je povinnosťou žalobcu (§ 182 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 134 ods. 1 SSP), správny\nsúd nemôže vykonať súdny prieskum.\n59. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu, že Protokol neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 47\npísm. h) a i) Daňového poriadku. Správny súd zdôrazňuje, že Protokol nie je samostatným predmetom\nsúdneho prieskumu, pričom je ho potrebné považovať za dôkazný prostriedok, ktorý tvorí jeden\nz podkladov rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní, aj keď jeden z najpodstatnejších.\nPodľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy len vtedy, ak došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\n\nrozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Správny súd tak pre tzv. procesné vady nemôže zrušiť\nnapadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy pre akékoľvek procesné pochybenie orgánu verejnej\nsprávy, ale len pre také, ktoré majú bezprostredne za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo\nveci samej. Takýmito vadami však Protokol netrpí. Podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku protokol\nmusí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Protokol na str. 23 až 26\nobsahuje kontrolné zistenia správcu dane vo vzťahu k žalobcom deklarovanej obchodnej spolupráci\nso spoločnosťou ADELANTE INVESTMENT LTD a aj ich vyhodnotenie. To, že sa žalobca s daným\nobsahom Protokolu nestotožňuje, nemá za následok, že náležitosť Protokolu podľa § 47 písm. h)\nDaňového poriadku v ňom absentuje. Ako už správny súd uviedol vyššie, správca dane vyzval v priebehu\ndaňovej kontroly na predloženie dôkazov, ktorými by preukázal opodstatnenosť daňových nákladov\nvo vzťahu k spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD, avšak žalobca žiadne relevantné dôkazy\nnepredložil, a to ani s Vyjadrením I. Samotné Vyjadrenie I nie je dôkazom, ale dokumentom obsahujúcim\ntvrdenia a stanoviská žalobcu. Správca dane preto v Protokole ani nemohol vyhodnotiť dôkazy, ktoré\nžalobca predložil až s Vyjadrením II vo vyrubovacom konaní. Podľa § 47 písm. i) Daňového poriadku\nprotokol musí obsahovať vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm.\nf) Daňového poriadku. Protokol na str. 26 obsahuje vyjadrenie žalobcu, aj keď vo veľmi stručnej\npodobe. Neznamená to však taký nedostatok, ktorý by odôvodňoval zrušenie rozhodnutia žalovaného\na správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd ďalej podotýka, že protokol z daňovej\nkontroly si nie je možné zamieňať s rozhodnutím správcu dane vydaným vo vyrubovacom konaní.\nZistenia a závery uvedené v protokole z daňovej kontroly nie sú nemenné a definitívne, keďže vo\nvyrubovacom konaní môže správca dane vykonať ďalšie dokazovanie na základe vyjadrenia účastníka\ndaňového konania k protokolu (§ 68 ods. 3 Daňového poriadku) a na jeho podklade modifikovať\nskutkový stav uvedený v protokole. Vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a konečné vyvodenie\nprávneho záveru správca dane uvádza až v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní. Nemožno\npreto tvrdiť, že protokol z daňovej kontroly musí obsahovať všetky zistenia a aj konečné závery\nsprávcu dane, keďže pre rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní nie je záväzný.\nŽalobcovi v tomto ohľade nemohli byť postupom správcu dane odňaté práva vyjadriť sa k jednotlivým\nkontrolným zisteniam a navrhovať doplnenie dokazovania, keďže žalobca mal na realizáciu svojich\nprocesných práv priestor vo vyrubovacom konaní. Žalobca vo vyrubovacom konaní predložil správcovi\ndane Vyjadrenie II a správca dane na jeho základe aj vykonal dokazovanie. Po prerokovaní pripomienok\nžalobcu na ústnom pojednávaní dňa 14. septembra 2023 a vykonaní dokazovania vo vyrubovacom\nkonaní žaloba predložil správcovi dane Vyjadrenie III, ktoré správca dane taktiež prerokoval na ústnom\npojednávaní dňa 20. decembra 2023. Námietka žalobcu, že nebolo možné, aby sa vecne vyjadril\nk zisteným skutočnostiam, pričom postupom správcu dane bolo zasiahnuté do jeho procesných práv, nie\nje dôvodná. Žalobca v správnej žalobe neuviedol ani také procesné vady v postupe správcu dane, ktoré\nby odôvodňovali zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP vo\nvzťahu k tvrdenému neprerokovaniu jeho pripomienok na ústnych pojednávaniach dňa 14. septembra\n2023 a dňa 20. decembra 2023. Žalobca len všeobecne tvrdil, že jeho pripomienky neboli správcom\ndane prerokované vôbec, pričom správca dane mu oznámil len svoje negatívne stanovisko. Ako už\nsprávny súd viackrát uviedol, pri súdnom prieskume je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§\n134 ods. 1 SSP), pričom dôvody nezákonnosti postupu správcu dane nemôže sám namiesto žalobcu\nvyhľadávať a ani konkretizovať. Žalobca v správnej žalobe len všeobecne namietal nedodržanie postupu\npodľa § 68 ods. 3 prvej vety Daňového poriadku, pričom vyjadril názor, že k vecnému prerokovaniu\njeho pripomienok zo strany správcu dane na ústnych pojednávaniach vo vyrubovacom konaní nedošlo.\nNa základe takto formulovaného tvrdenia správny súd nemôže vykonať súdny prieskum a skonštatovať\npodstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n60. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že mu nebolo umožnené osobne nahliadnuť do\nadministratívneho spisu v priestoroch správcu dane, čím bolo porušené jeho právo podľa 23\nDaňového poriadku, taktiež nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, ktorá by odôvodňovala\nzrušenie napadnutých rozhodnutí orgánov správy daní podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobca\nžiadnymi dôkazmi nepreukázal, že mu zo strany zamestnancov správcu dane nebol umožnený vstup do\npriestorov správcu dane za účelom nahliadnutia do administratívneho spisu. Z obsahu administratívneho\nspisu taktiež nevyplýva, že by správca dane ignoroval oprávnené žiadosti žalobcu na umožnenia\nnahliadnutia do administratívneho spisu. Správny súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že nie je\npodstatné, či kontrolóri vykonávajúci kontrolu boli dňa 19. júna 2023, keď žalobca požadoval umožnenia\nnahliadnutia do administratívneho spisu, na dovolenke, keďže spis sprístupňuje správca dane a nielen\n\nkontrolór vykonávajúci daňovú kontrolu. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu, že mu nebol sprístupnený\nkompletný administratívny spis v elektronickej podobe, keďže do neho neboli správcom dane zahrnuté\nvšetky dokumenty predložené dodávateľmi žalobcu na základe výziev správcu dane. Žalovaný už\nv napadnutom rozhodnutí uviedol, že do spisu v elektronickej podobe neboli zahrnuté dôkazy týkajúce\nsa dodávateľov, ktorí nie sú predmetom rozhodovania v predmetnej veci. Správca dane uznal žalobcovi\ndaňové výdavky vo vzťahu k dodávateľom Paridas s.r.o., B C S R Experts s.r.o., B C S R Advisory a.s.\na MAHORA s.r.o., a preto nezaradenie dokumentov vo vzťahu k týmto dodávateľom nemohlo zasiahnuť\ndo práv žalobcu v konaní, ktorého predmetom je posúdenie oprávnenosti daňových výdavkov len vo\nvzťahu k spoločnosti ADELANTE INVESTMENT LTD (ktorá, napokon, správcovi dane žiadne doklady\nnepredložila a teda ani nemohli byť zaradené do elektronického spisu).\n61. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane z dôvodov uvedených v správnej žalobe dospel k záveru,\nže správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania\npred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov\nkonania žalovanému podľa § 168 SSP.\n63. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nRozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia\nrozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o\nsprávnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,\nktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane\n(§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\n\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nPoznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísali členky senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr.\nDarina Štoffová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141\nSSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "93addbcd-e4f8-42fd-9362-f7f11677c0fc:2b0dfa94-0563-496c-838f-0ef50249d3eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200373.1", "spisova_znacka": "1Sfk/29/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/29/2021 z 23. 6. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-06-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200373.1"}], "citovane_v": []}