{"guid": "512373b3-a146-4979-9f80-95df0659b1c8:015c25a3-468d-4c4c-be17-b30ad7169bcf", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100340.6", "spisova_znacka": "5Sf/18/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/18/2024 z 25. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 25. júna 2026, sp. zn. 5Sf/18/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100340.6", "identifikacne_cislo": "0824100340", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2026-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-63", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/015c25a3-468d-4c4c-be17-b30ad7169bcf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100340.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100340.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100340.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n5Sf/18/2024\n0824100340\n25. 06. 2026\nJUDr. Katarína Petráň Vinczeová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100340.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň\nVinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra\nMolčana v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Žilina, prechodne pobytom\n027 05 D. XX, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Pavlík, advokát, so sídlom Podjavorinskej 1922/9,\n915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\n100810429/2024 zo dňa 06.03.2024, č. 100814322/2024 zo dňa 07.03.2024, č. 100814554/2024 zo\ndňa 07.03.2024, č. 100814883/2024 zo dňa 07.03.2024, č. 100816761/2024 zo dňa 07.03.2024, č.\n10810577/2024 zo dňa 06.03.2024, č. 100810741/2024 zo dňa 06.03.2024, č. 100811042/2024 zo\ndňa 06.03.2024, č. 100811255/2024 zo dňa 06.03.2024, č. 100814708/2024 zo dňa 07.03.2024, č.\n100815511/2024 zo dňa 07.03.2024 a č. 100815721/2024 zo dňa 07.03.2024, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Banskej Bystrici žaloby z a m i e t a .\nŽalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\n1) Správca dane, Daňový úrad Žilina vykonal u daňového subjektu Mgr. Peter Vnuk, IČO: 34 352\n406, DIČ: XXXXXXXXXX, so sídlom Sirotárska 141/2, 010 01 Žilina (ďalej len ,,daňový subjekt“\nalebo „žalobca“) súbežné daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl až\ndecember 2018, január až december 2019, január až december 2020 a január až máj 2021. Daňová\nkontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2019, ktorá sa začala\ndňa 07.09.2021 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101415763/2021 zo dňa 05.08.2021 v\nzmysle § 46\nods. 1 Daňového poriadku, bola ukončená dňa 19.08.2022 doručením protokolu č.\n102232845/2022 zo dňa 10.08.2022, v ktorom správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na\nodpočítanie dane z dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51\nods. 1 písm. a) a § 71 zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“). Daňový subjekt dňa 04.10.2022 doručil vyjadrenie k protokolu, evidované\npod číslom 6/12922931/2022, ktoré správca dane s daňovým subjektom prerokoval dňa 15.12.2022 v\nZápisnici o ústnom pojednávaní č. 103364912/2022.\n2) Po daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní, v ktorom správca dane doplnil dokazovanie\nv zmysle odporúčaní odvolacieho orgánu, vydal rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia január 2019 až december 2019, a to:\n- č. 102870300/2023 zo dňa 13.11.2023, 01/2019, v sume 1.482,52 Eur\n\n- č. 102872701/2023 zo dňa 13.11.2023, 02/2019, v sume 1.212,60 Eur\n- č. 102873165/2023 zo dňa 13.11.2023, 03/2019, v sume 629,20 Eur\n- č. 102873537/2023 zo dňa 13.11.2023, 04/2019, v sume 1.045,38 Eur\n- č. 102874003/2023 zo dňa 13.11.2023, 05/2019, v sume 998,94 Eur\n- č. 102874315/2023 zo dňa 13.11.2023, 06/2019, v sume 676,20 Eur\n- č. 102874615/2023 zo dňa 13.11.2023, 07/2019, v sume 873,74 Eur\n- č. 102874758/2023 zo dňa 13.11.2023, 08/2019, v sume 1.198,78 Eur\n- č. 102874921/2023 zo dňa 13.11.2023, 09/2019, v sume 1.055,44 Eur\n- č. 102875147/2023 zo dňa 13.11.2023, 10/2019, v sume 1.419,44 Eur\n- č. 102875207/2023 zo dňa 13.11.2023, 11/2019, v sume 896,78 Eur a\n- č. 102875247/2023 zo dňa 13.11.2023, 12/2019, v sume 778,49 Eur\n(ďalej len „rozhodnutia správcu dane).\n3) Žalobca v roku 2018, 2019, 2020, 2021 vykonával reklamnú činnosť výrobu reklamných pečiatok a\npredmetov, vlastní výrobné stroje, počítače, tlačiarne a na svoju činnosť využíva priestory na Mydlárskej\n2 v Žiline. Odberateľmi žalobcu sú firmy, aj súkromné osoby. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z\nfaktúr vystavených E. A. F., B., ktorý mu poskytoval služby a dodával tovar, ktoré fakturoval cez viacero\nspoločností. V roku 2019 šlo o nasledovné fakturované činnosti:\n- Elcom euro flexi (1 ks) faktúr od spoločnosti H – abaumont, s.r.o.\n- Konfigurácia siete, archivácia, inštalácia 3x PC, softwarové služby (12 ks) faktúr od spoločnosti HOPA,\nspol. s r.o.\n- Servis PC siete a softwaru, výroba a dizajn loga, dodávka papiera A3 štandardný rozmer (3 ks) faktúra\nod spoločnosti HOPA, spol. s r.o.\n- Tlač letákov Norpal Print formát, roznášanie letákov (5 ks) faktúr od spoločnosti HOPA, spol. s r.o.\n- Úprava web stránky G., doplnenie položiek do e-shou, spracovanie a zprevádzkovanie (3 ks) faktúr\nod spoločnosti HOPA, spol. s r.o.\n- Antivírusová ochrana (2 ks) faktúr od spoločnosti HOPA, spol. s r.o.\n- Tričko UNI modré, biele pánske a dámske (15 ks) faktúr od spoločnosti H – abaumont, s.r.o.\n- Čistenie výkladov a interiéru predajne Myslárska (1 ks) faktúr od spoločnosti H – abaumont, s.r.o.\n- Tepovanie a impregnácia interiéru osobného vozidla, čistenie povrchu vozidla (6 ks) faktúr od\nspoločnosti H – abaumont, s.r.o.\n4) Správca dane v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach za roky 2018, 2019, 2020 a\n2021 neuznal daňovému subjektu uplatnené právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb v zmysle\nfaktúr vystavených dodávateľmi HOPA, spol. s.r.o., so sídlom Konventná 7, Bratislava, IČO: 48817662,\nvymazaná z OR dňa 22.02.2022, H-aboumont, s.r.o., so sídlom Obchodná 39, Bratislava, IČO:\n35795344, vymazaná dňa 22.03.2022, BHL TRADE, spol. s r.o,, so sídlom Konventná 7, IČO: 50189964,\nvymazaná dňa 04.02.2022. Po tom, ako vyššie uvedené spoločnosti vstúpili do likvidácie, konateľ týchto\ntroch spoločností E. F., Phd. fakturoval pre žalobcu tovary a služby prostredníctvom spoločností HMV\ns.r.o., so sídlom Konventná 7, Bratislava, IČO: 53667174 a Ranuss s.r.o., so sídlom Konventná 7,\nBratislava, IČO: 53713991.\n5) Správca dane hodnotil dôkaznú situáciu v komplexe všetkých zhromaždených dôkazov, t.j. všetky\nskutočnosti zistené vo vzťahu k dodávateľom HOPA, spol. s r.o., H-aboumont, s.r.o. a BHL TRADE,\nspol. s r.o., ktorí boli dodávateľmi žalobcu, za ktorých vystupoval E. A. F., B. ako konateľ. U všetkých\nspoločností, v ktorých bol Ing. Michal Horňák, PhD. konateľom, postupne došlo k likvidácií s likvidátorom\nA. C. H., ktorý nemal o činnosti spoločností žalobcu žiadne informácie.\n6) Správca dane v rámci doplneného dokazovania o kontrolné výkazy dodávateľov HOPA, spol. s.\nr.o, H-aboumont, s.r.o. a BHL TRADE, spol. s r.o. vo vyrubovacom konaní po zrušení v poradí prvých\nrozhodnutí správcu dane odvolacím orgánom skonštatoval, že hmotnoprávne podmienky pre vznik\nnároku na odpočítanie dane z predložených faktúr v roku 2018, 2019, 2020 a 2021 od uvedených\ndodávateľov boli splnené, resp. správcovi dane sa nepodarilo získať také dôkazy, ktoré by ich relevantne\nspochybnili.\n7) Správca dane v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj eurokonformným výkladom\nvnútroštátneho práva na odpočítanie dane právo uplatnené daňovým subjektom na základe faktúr od\ndodávateľov HOPA, spol. s.r.o, H-aboumont, s.r.o. a BHL TRADE s.r.o. za dodanie tovaru a služieb\n\nv zdaňovacom období január až december 2019 nepriznal z dôvodu preukázanej účasti žalobcu na\nobchode poznačenom podvodom na DPH, o ktorom mohol vedieť.\n8) Pre posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH, na účely rozhodnutia o\npripustení práva na odpočítanie dane správca dane v napadnutom rozhodnutí aplikoval tzv. Axel Kittel\ntest, pozostávajúci zo štyroch otázok, ktoré znejú nasledovne: vznikol z posudzovaných zdaniteľných\nobchodov daňový únik ? Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ? Pokiaľ je únik na\ndani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené ?\nAk boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol\nvedieť daňový subjekt ? Uvedené otázky boli správcom dane kumulatívne zodpovedané kladne.\n9) Daňový únik spočíval v tom, že spoločnosti HOPA spol. s r.o., H-aboumont, s.r.o., BHL TRADE, spol.\ns r.o. si vzniknutú daňovú povinnosť z faktúr vystavených žalobcovi ponížili uplatnením odpočítania\ndane z pokladničných dokladov v porovnateľnej výške, s výsledným vzťahom nízka daňová povinnosť.\nPokladničné doklady neboli predložené, boli iba uvedené v kontrolnom výkaze v časti B3. Jednalo sa\no pokladničné doklady od spoločností, ktoré neevidujú zákazníkov, ktorí u nich nakupujú, teda nedajú sa\npreveriť. Správca dane k oprávnenosti odpočtu pokladničných dokladov poukázal na svedeckú výpoveď\nE. A. F., B., ktorý v čase predmetných obchodov bol jediným konateľom uvedených spoločností a ktorý\npri svedeckej výpovedi dňa 15.11.2021 do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, či\npodobné činnosti ako pre žalobcu vykonával aj pre iných odberateľov. Na otázku správcu dane, aké mal\nnáklady v súvislosťou s fakturovanou činnosťou pre žalobcu uviedol, že to absolútne nevie.\n10) Správca dane zistil, že tento daňový únik je výsledkom podvodného konania, nejde o náhodné\nzlyhanie. Jednotlivé dodávateľské reťazce boli nastavené tak, aby zakrývali daňový podvod, využívali\nna zakrytie podvodu odpočet DPH formou nepreukázaných pokladničných dokladov B3. K podmienke,\nže sa musí jednať o cielenú snahu získať daňové zvýhodnenie nedovoleným daňovým únikom, správca\ndane poukázal na skutočnosť vedomého konania zúčastnených strán, ktoré potvrdzuje vyjadrenie E. A.\nF., B., ktorý na otázku správcu dane, z akého dôvodu práce pre žalobcu, ktoré vykonával on osobne,\nfakturoval cez päť rôznych spoločností, z ktorých toho času už tri boli vymazané, E. F.,B., uviedol, že\nto bolo po dohode s pánom C..\n11) K štvrtej otázke Axel Kittel testu, k preukázaniu, že daňový subjekt o tom, že svojimi transakciami\nje zapojený do podvodného reťazca s daňou z pridanej hodnoty, mohol vedieť, správca dane poukázal\nna vyjadrenia samotného žalobcu ako aj E. F. B., z ktorých vyplýva, že o personálnej prepojenosti\npiatich rôznych dodávateľských spoločností mal kontrolovaný daňový subjekt vedomosť. Správca dane\nuviedol, že predpoklad mohol vedieť je naplnený v prípade neobvyklých a neštandardných obchodných\ntransakcií, ktoré museli byť kontrolovanému subjektu podozrivé, pričom tieto boli správcom dane\nv prípade fakturovaných služieb a tovarov, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane,\npreukázané.\n12) Žalobca vstúpil do obchodu s E. A. F., B., ktorého poznal ako svojho zákazníka/odberateľa a oslovil\nho, pretože mal súkromné aj pracovné problémy s bratom, pričom si neoveroval schopnosti a vedomosti\nE. A. F., B.; žalobca nebol na žiadnej prevádzke zo spoločností, ktorých bol E. A. F., B. konateľom, t.j.\nneoveroval si spoločnosti HOPA spol. s r.o., H-aboumont, s.r.o., ktoré nepoznal, ktoré nemali reklamu\na žiadnym spôsobom nepropagovali svoju činnosť; nepreveroval dôvod fakturovania služieb/tovaru cez\nrôzne spoločnosti E. A. F., B.; mal vedomosť, že E. A. F., B. nie je schopný dodania niektorých služieb,\nvedel, že budú dodané subdodávateľsky, napriek tomu s E. A. F., B. do obchodu vstúpil. Predložené\nuzatvorené zmluvy uvádzajú nepresnosti, nelogickosti, zamieňajú pojmy odberateľ a dodávateľ. Žalobcu\nnezaujímalo, či E. F., B., ktorý disponoval kľúčom od prevádzky žalobcu, chodí na prevádzku sám, alebo\ns niekým a za akým účelom prevádzku navštívil. Neobvyklá sa javí skutočnosť, že E. A. F., B., konateľ\ndeklarovaného dodávateľa HOPA, spol. s r.o. a konateľ spoločností H-aboumont, s.r.o. a BHL TRADE\nspol. s.r.o., nedodával pre iných odberateľov služby/tovary, ktoré dodával žalobcovi, nevedel sa vyjadriť\nk službám, ktoré boli predmetom fakturácie pre žalobcu, nepamätal si detaily obchodov, ani kto práce\nvykonal a v akom rozsahu boli vykonané. Neobvyklé sa javí, že E. A. F., B., vykonával rôzne činnosti pre\nžalobcu sám t.j. vykonával činnosti servisov PC, tlačiarni, softwarové služby, vyrábal logá, čistil výklady,\nvozidlá, zabezpečoval tovar pneumatiky, papier, rúška, roznášal letáky. Neobvyklé je tiež vyjadrenie\nsvedka E. A. F. B., ktorý uviedol, že na to, prečo boli činnosti fakturovane cez päť jeho spoločností, sa\n\nmá správca dane opýtať A. C., pričom k dohode o výmaze troch jeho spoločností, došlo po dohode s\npánom C..\n13) Na odvolania žalobcu boli rozhodnutia správcu dane potvrdené napadnutými rozhodnutiami\nžalovaného špecifikovanými číslom a dátumom vydania v záhlaví tohto rozsudku. V odôvodnení\nnapadnutých rozhodnutí žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly, vykonaného dokazovania, poukázal\nna hlavné zistenia správcu dane a vyjadril sa k odvolacím námietkam žalobcu.\n14) Žalovaný poukázal na to, že vo vyrubovacom konaní dňa 15.11.2022 vypočul správca dane svedka\nE. A. F., B., ktorý v Zápisnici o ústnom pojednávaní\nč. 103114151/2022 nevedel uviesť,\nči spoločnosť HOPA spol. s r.o. vykonávala obdobné činnosti, ktoré boli fakturovane žalobcovi, aj pre\niné spoločnosti; ani, či mala spoločnosť HOPA spol. s r.o. na výkon týchto činností niekde reklamu,\nreferencie, odporúčania; uviedol, že servis tlačiarne I. sa vykonával u pána C. na jeho prevádzke, niekedy\ndoobeda, niekedy poobede; svedok si nespomína, či dodával tričká a mikiny aj iným spoločnostiam,\nuviedol, že tovar vyberal s pánom C. na e-shop, ktorého názov si nepamätá. Svedok, zároveň uviedol,\nže na to, prečo boli činnosti fakturované cez päť jeho spoločností, sa má správca dane opýtať A. C..\nZároveň uviedol, že k dohode o výmaze troch jeho spoločností došlo po dohode s pánom C.. Žalobca sa\npojednávania nezúčastnil. Vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutí odvolacím orgánom správca\ndane doplnil dokazovanie o kontrolné výkazy dodávateľov H-aboumonut, s.r.o., HOPA, spol. s.r.o.\na BHL TRADE, spol. s r.o.; konštatoval, že hmotnoprávne podmienky nevyhnutné pre vznik nároku\nna odpočítanie dane z predložených faktúr od dodávateľov HOPA, spol. s r.o., H-abaumonut, s.r.o.,\nBHL TRADE, spol. s r.o. boli splnené, respektíve správcovi dane sa nepodarilo získať také dôkazy,\nktoré by relevantne spochybnili dodanie fakturovaných tovarov a služieb; konštatoval, že žalobca svoje\ndôkazné bremeno splnil; skúmal, či prijal opatrenia na zabránenie účasti na transakciách poznačených\npodvodom. Správca dane postupoval v zmysle bodu 50 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Sžf/31/2016, v ktorom súd s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci účastníkov Axel Kittel,\nRecolta Recycling SPRL sp.zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 vyvodil kritériá pre posúdenie\núčasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia\no pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane, kladným zodpovedaním štyroch otázok\nVznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? Ak áno, je tento daňový únik výsledkom\npodvodného konania ? Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované\nzdaniteľné obchody kontrolovaného platiteľa s týmto konaním spojené ? Ak boli posudzované zdaniteľné\nobchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt ?\n15) Žalovaný sa nestotožnil s odvolacími námietkami v tom, že nebolo preukázané, že žalobca mal,\nresp. mohol a mal mať vedomosť o tom, že zo strany žalobcu a priameho dodávateľa ide o podvodné\nkonanie a taktiež, že nebol vymedzený mechanizmus podvodného konania s poukazom na to, že\nžalovaný nemal z administratívneho spisu problém vyabstrahovať dostatočný počet zistení a dôkazov\nsvedčiacich o daňovom podvode. Žalovaný poukázal na to, že správca dane identifikoval objektívne\nokolnosti nasvedčujúce spáchaniu daňového podvodu na priamom stupni obchodu, ktoré vyhodnotil vo\nvzájomných súvislostiach s prihliadnutím na obvyklú obchodnú činnosť a možnosti žalobcu.\n16) Žalovaný uzavrel, že správca dane uniesol dôkazné bremeno, keď na základe vykonaného\ndokazovania objektívne skúmal, identifikoval a preukázal existenciu daňového úniku, ktorý bol\ndôsledkom účelového a podvodného konania a v rámci skúmania subjektívnej stránky, tzv.\nvedomostného testu zistil a vyhodnotil všetky objektívne okolnosti, o ktorých žalobca mohol a mal vedieť\nuž v čase realizácie preverovaných transakcií.\nKonanie pred správnym súdom\n17) Včas podanými všeobecnými správnymi žalobami sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\na zrušenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného a vrátenia vecí na ďalšie konanie. Žalobca považoval\nrozhodnutia a postup správnych orgánov za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho\nposúdenia veci; nepreskúmateľné, pre nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie\nveci, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n18) Žalobca mal za to, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí neobsahujú dostatočné a presvedčivé\nvyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov, pričom absentuje logická väzba medzi skutkovými\n\nzisteniami a právnymi závermi. Zdôraznil, že medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia musí existovať\nsúlad, pričom skutkový stav musí byť zistený čo najúplnejšie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že\nsprávca dane sa dostatočne nevysporiadal s jeho pripomienkami a argumentmi uplatnenými v priebehu\nkonania, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia a k jeho\nnepreskúmateľnosti.\n19) Žalobca namietal nesprávnosť výroku rozhodnutí, keď uviedol, že rozhodnutia správcu dane\nneobsahujú zákonom obligatórne náležitosti, pričom poukázal na ustanovenie § 63 ods. 2 Daňového\nporiadku, podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom a musí byť vydané\npríslušným orgánom. Zároveň poukázal na ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku,\npodľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať výrok s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, a v prípade peňažného plnenia aj sumu a\nčíslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, ako aj rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa §\n12 Daňového poriadku. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že náklady správy daní vzniknuté pri správe\ndaní uhrádza správca dane, pričom rozhodnutie musí obsahovať aj výrok o náhrade týchto nákladov, a\nto bez ohľadu na ďalšie skutočnosti. Podľa názoru žalobcu výrok rozhodnutí správcu dane tieto zákonom\npožadované náležitosti neobsahuje, v dôsledku čoho považoval napadnuté rozhodnutia za zmätočné,\nnepreskúmateľné a nezrozumiteľné.\n20) Žalobca v ďalšej časti žaloby konštatoval zistenia z vykonaného dokazovania a závery správcu dane,\nresp. žalovaného. Žalobca namietal, že závery správcu dane, ktoré boli potvrdené aj žalovaným, nemajú\noporu vo vykonanom dokazovaní a nie sú hodnotené vo vzájomných súvislostiach, ale predstavujú\nskôr účelový výsledok postupu správcu dane v priebehu daňového konania. V tejto súvislosti žalobca\npoukázal na to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dodania tovarov a služieb zo strany\ndodávateľov HOPA spol. s.r.o. a H-abaumont, s.r.o. boli reálne vykonané, pričom túto skutočnosť potvrdil\naj svedok E. A. F., B., ktorý bol konateľom uvedených spoločností.\n21) Žalobca zároveň uviedol, že správca dane sa uspokojil s tvrdením likvidátora A. C. H., že nedisponuje\núčtovnou dokumentáciou uvedených spoločností, pričom podľa žalobcu nebolo preukázané, že by túto\ndokumentáciu skutočne nemal k dispozícii alebo že by ju riadne odovzdal, a preto mal správca dane\nvyužiť všetky zákonné prostriedky na jej zabezpečenie. Žalobca zdôraznil, že správca dane nepreukázal,\nže zdaniteľné plnenia neboli dodané deklarovanými dodávateľmi, ani že by boli dodané iným subjektom,\npričom naopak existujú dôkazy nasvedčujúce tomu, že tieto plnenia boli reálne uskutočnené.\n22) Žalobca namietal, že správca dane pri svojom rozhodovaní nepostupoval v súlade so základnými\nzásadami správy daní, najmä zásadou zistenia skutočného stavu veci a zásadou objektívnej pravdy,\nkeďže podľa jeho názoru nevykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na riadne objasnenie veci. V\ntejto súvislosti zdôraznil, že neboli vykonané všetky ním navrhované dôkazy, najmä výsluchy ďalších\nsvedkov, ktoré mohli prispieť k odstráneniu pochybností správcu dane. Zároveň uviedol, že správca\ndane založil svoje závery prevažne na nepriamych dôkazoch a neúplných zisteniach, pričom nevykonal\ndostatočné dokazovanie smerujúce k overeniu jeho tvrdení. Podľa žalobcu tak skutkové závery správcu\ndane nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a neboli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach, ale\npredstavujú jednostranné hodnotenie dôkazov.\n23) Žalobca ďalej namietal, že správca dane vykonával dokazovanie aj vo vyrubovacom konaní\nnad rámec daňovej kontroly, pričom tento postup považoval za nesprávny a v rozpore s účelom\njednotlivých štádií daňového konania. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky, podľa ktorej účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný,\npričom v rámci daňovej kontroly sa zisťujú rozhodujúce skutočnosti a správca dane je povinný oboznámiť\ndaňový subjekt so svojimi pochybnosťami, zatiaľ čo vo vyrubovacom konaní sa reaguje na jeho\npripomienky a posudzujú sa sporné otázky. Podľa žalobcu správca dane v danom prípade prekročil\ntento rámec, keď preveroval sporné faktúry až vo vyrubovacom konaní, čím podľa jeho názoru došlo k\nporušeniu procesných pravidiel a k zásahu do jeho práv.\n24) Namietal, že správca dane nepreukázal svoje závery o existencii daňového podvodu ani vedomosť\nžalobcu o takomto konaní, pričom jeho závery sú založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave,\nčo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Na podporu svojej argumentácie žalobca ďalej\npoukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z\n\nktorej vyvodzuje, že ani záujem štátu na riadnom výbere daní nemôže byť nadradený povinnosti orgánov\nverejnej moci rešpektovať základné práva daňových subjektov. Zdôraznil, že v jeho prípade neexistovali\nžiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa podieľal na podvodnom konaní alebo o ňom vedel,\npričom správca dane nepreukázal opak. Žalobca s poukazom na uznesenie Súdneho dvora Európskej\núnie zo dňa 03.09.2020 vo veci\nC-610/19 konštatoval, že zamietnutie práva na odpočítanie\ndane je prípustné len v prípade, ak je na základe objektívnych skutočností preukázané, že zdaniteľná\nosoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii, ktorá je súčasťou daňového podvodu.\nŽalobca mal za to, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi zneužitím práva a daňovým podvodom,\npričom pri zneužití práva ide o formálne splnenie podmienok bez reálneho ekonomického obsahu, zatiaľ\nčo pri podvode dochádza k porušeniu právnych predpisov.\n25) Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám uviedol, že žalobné námietky považuje za nedôvodné a\nprávne nepodstatné, keďže rozhodnutia správcu dane ako aj postup žalovaného ako odvolacieho\norgánu, boli prijaté v súlade s platnými právnymi predpismi, na základe riadne zisteného skutkového\nstavu a v intenciách ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Súdneho\ndvora Európskej únie. Žalovaný poukázal na to, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane\nz pridanej hodnoty správcom dane podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá bola ukončená\ndoručením protokolu, v ktorom správca dane konštatoval nesplnenie hmotnoprávnych podmienok\npre uplatnenie práva na odpočítanie dane, a preto žalobcovi predmetné právo nepriznal. Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán v predchádzajúcom štádiu konania rozhodnutia\nsprávcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie. V nadväznosti na to správca dane vykonal\ndoplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní, pričom bol viazaný právnym názorom odvolacieho\norgánu. Na základe doplneného dokazovania dospel správca dane k záveru, že žalobca sa zúčastnil\nna podvodnom konaní smerujúcom k neoprávnenému získaniu daňovej výhody, resp. na nedovolenom\ndaňovom úniku, pričom toto konanie bolo výsledkom jeho nedostatočne obozretného postupu. Správca\ndane aplikoval tzv. Axel Kittel test, pričom dospel k záveru, že sú splnené všetky jeho podmienky.\nŽalobca bol o dôvodoch nepriznania práva na odpočítanie dane riadne upovedomený, pričom na tieto\nskutočnosti reagoval elektronickým podaním. Výsledky dokazovania boli so žalobcom prerokované,\no čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Zároveň žalovaný zdôraznil, že žalobcovi bola\nposkytnutá možnosť vyvrátiť zistenia správcu dane a vyviniť sa z účasti na daňovom podvode. Žalovaný\nkonštatoval, že rozhodnutia správcu dane boli vydané v súlade s § 3 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2 a 3\na § 63 Daňového poriadku, pričom obsahovali všetky zákonom predpísané náležitosti a vychádzali z\ndostatočne zisteného skutkového stavu. Námietku žalobcu o nejednoznačnosti dôvodov nepriznania\npráva na odpočítanie dane žalovaný odmietol s tým, že ide o druhé rozhodnutie správcu dane vydané\npo doplnení dokazovania, v ktorom boli všetky relevantné skutočnosti podrobne uvedené.\n26) Žalovaný ďalej uviedol, že skutkové závery správcu dane boli založené na výsledkoch daňovej\nkontroly a následného vyrubovacieho konania, pričom tieto preukázali existenciu reťazca obchodov\nnasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode. Správca dane identifikoval celý rad objektívnych\nokolností, ktoré v ich vzájomnej súvislosti potvrdzujú nedostatočnú mieru obozretnosti žalobcu pri výbere\nobchodných partnerov a realizácii obchodov. Podľa zistení správcu dane, ktoré žalovaný považoval za\npreukázané, E. A. F., B., pre žalobcu zabezpečoval široké spektrum služieb a dodávok, a to najmä\nkonfiguráciu sietí, archiváciu, poradenskú činnosť, výrobu loga, zhotovenie podkladov pre ofsetovú a\ndigitálnu tlač, čistenie výkladov a interiéru predajne, čistenie vozidiel, ako aj dodávky tovaru (napr. AL\ndisky Škoda, pneumatiky, textil, rúška). Tieto plnenia však boli fakturované prostredníctvom viacerých\nspoločností, v ktorých bol konateľom. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že všetky tieto spoločnosti boli\nnásledne zrušené a vstúpili do likvidácie, pričom likvidátorom bol ustanovený A. C. H., ktorý uviedol,\nže o činnosti spoločností nemá vedomosť, nepozná žalobcu a nedisponuje účtovnou dokumentáciou.\nZároveň bolo zistené, že predmetné spoločnosti boli nekontaktné, nespolupracovali so správcom dane,\nnemali zamestnancov ani materiálne či prevádzkové predpoklady na výkon deklarovanej podnikateľskej\nčinnosti. Žalovaný ďalej konštatoval, že zistenia správcu dane poukazovali na účelové vytváranie\ndaňových povinností z dodania tovarov a služieb, pričom tieto boli následne eliminované neoprávneným\nuplatňovaním odpočtu dane z pokladničných dokladov vystavených inými subjektmi, ako napr. H.\nH., H., MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., IKEA Bratislava, s.r.o., LKW-MOBILIA, spol. s.r.o. a\nEUROPARTNER SLOVAKIA, s.r.o.\n27) Vo vzťahu k osobe E. A. F., B., žalovaný zdôraznil aj rozpory v jeho výpovediach, keď tento\nako svedok nevedel relevantne vysvetliť konkrétny obsah fakturovaných plnení, nepamätal si detaily\n\nobchodov, nevedel identifikovať osoby, ktoré mali práce vykonať, ani rozsah ich vykonania. Zároveň\nbolo podľa žalovaného neobvyklé, že uvedená osoba vykonávala široké spektrum činností osobne\npre žalobcu (vrátane servisných, marketingových, logistických a manuálnych činností), čo nebolo v\nsúlade s bežnou obchodnou praxou. Žalovaný poukázal aj na výpoveď samotného svedka E. A. F.,\nB., ktorý uviedol, že dôvody fakturácie prostredníctvom viacerých jeho spoločností by mal vysvetliť A.\nB. C., pričom zároveň uviedol, že došlo k dohode o výmaze troch spoločností. Tieto tvrdenia žalovaný\nvyhodnotil ako ďalší prvok spochybňujúci vierohodnosť obchodných vzťahov.\n28) Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedené skutkové zistenia uviedol, že správca dane uniesol\ndôkazné bremeno, keď na základe vykonaného dokazovania preukázal nielen existenciu podvodného\nkonania v predmetnom obchodnom reťazci, ale aj existenciu daňového úniku. Zároveň bolo podľa\nžalovaného preukázané, že žalobca o týchto skutočnostiach vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti\nvedieť mal a mohol, pričom tieto závery boli posudzované v časových súvislostiach jednotlivých\nzdaniteľných obchodov. Žalovaný zdôraznil, že správca dane posudzoval konanie žalobcu z pohľadu\nzásady obozretnosti v obchodnom styku, pričom dospel k záveru, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť\npreveriť si obchodných partnerov a okolnosti realizovaných obchodov v rozsahu, ktorý možno od neho\nrozumne požadovať. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca neoveroval ekonomickú a personálnu\nspôsobilosť svojich dodávateľov, nepreveroval ich materiálne zabezpečenie ani reálnosť deklarovaných\nplnení.\n29) Ohľadom námietky týkajúcej sa absencie zákonných náležitostí rozhodnutia podľa § 63 ods.\n3 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že rozhodnutia správcu dane obsahovali všetky zákonom\nvyžadované náležitosti, vrátane dostatočného odôvodnenia, v ktorom boli uvedené všetky rozhodujúce\nskutočnosti, dôkazy a úvahy, ktorými sa správca dane riadil. Námietku žalobcu, že správca dane\nnevyužil inštitúty daňového poriadku na zabezpečenie účtovnej dokumentácie od tretích osôb (najmä\nod A. C. H.), považoval žalovaný za nedôvodnú pretože neplnenie daňových povinností na strane\ndodávateľov (nepredloženie dokladov) nebolo dôvodom, pre ktorý správca dane nepriznal žalobcovi\nprávo na odpočítanie dane. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutí uviedol,\nže rozhodnutia správcu dane sú preskúmateľné, zrozumiteľné a obsahujú jasné skutkové aj právne\nzávery. Zdôraznil, že správca dane v druhom rozhodnutí, vydanom po doplnení dokazovania, uviedol\nvšetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, a tým odstránil prípadné nedostatky\npredchádzajúceho rozhodnutia. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n30) Žalobca v replikách zotrval na svojej žalobnej argumentácii a vyjadril nesúhlas s tvrdeniami\nžalovaného. Vyjadrenie žalovaného považoval za právne a skutkovo nepresvedčivé. Žalobca opätovne\npoukázal na žalobné námietky týkajúce sa absencie zákonných náležitostí rozhodnutí správcu dane,\nnajmä podľa § 63 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Mal za to, že žalovaný svojím vyjadrením\nfakticky potvrdzuje existenciu namietaných nedostatkov, avšak tieto bagatelizuje s tým, že nejde o\ndôvod na zrušenie rozhodnutí. Žalobca však zastával názor, že absencia zákonom predpísaných\nnáležitostí rozhodnutia predstavuje tak závažnú vadu, ktorá má za následok jeho nezákonnosť, a\npreto napadnuté rozhodnutia nemôžu obstáť. Žalobca zároveň uviedol, že samotný žalovaný nepriamo\npotvrdzuje tvrdenie žalobcu o zmätočnosti rozhodnutí správcu dane, pričom výroková časť napadnutých\nrozhodnutí je podľa žalobcu nezrozumiteľná a postihnutá vadou nepreskúmateľnosti. Žalobca ďalej\nuviedol, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane\nmalo byť zistenie podvodného konania v oblasti DPH, o ktorom žalobca mohol vedieť. Súčasne\nvšak žalobca poukázal na to, že podľa obsahu protokolu z daňovej kontroly správca dane pôvodne\nkonštatoval nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom\naž následne vo vyrubovacom konaní, po podaní pripomienok žalobcu, došlo k doplneniu dokazovania\na k zmene právneho záveru smerujúceho k účasti na podvodnom konaní. Žalobca namietal, že\nuvedený postup správcu dane nie je konzistentný a neodráža riadne zistenie skutkového stavu, keďže\npôvodný záver správcu dane vychádzal z nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, zatiaľ čo následné\nrozhodnutie je založené na tvrdenej účasti na podvodnom konaní. Žalobca zdôraznil, že takýto posun v\nprávnom posúdení veci bez dostatočného odôvodnenia zakladá pochybnosti o zákonnosti napadnutých\nrozhodnutí. Žalobca zároveň uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný vo svojom vyjadrení nereflektuje\nskutočný obsah protokolu z daňovej kontroly, pričom z tohto protokolu podľa žalobcu nevyplýva záver\no účasti žalobcu na podvodnom konaní, ale výlučne záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok. V\nnadväznosti na uvedené žalobca konštatoval, že z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, akými právnymi\núvahami sa správca dane riadil pri aplikácii § 3 ods. 6 Daňového poriadku, najmä pokiaľ ide o posúdenie\n\nskutočného obsahu právnych úkonov a identifikáciu rozhodujúcich skutočností vedúcich k záveru o\nzneužití práva alebo účasti na daňovom podvode.\n31) Žalobca v ďalšej časti repliky opätovne namietal postup správcu dane vo vyrubovacom konaní,\nkeď poukázal na skutočnosť, že po zrušení pôvodných rozhodnutí odvolacím orgánom správca dane\npokračoval vo vyrubovacom konaní doplnením dokazovania, pričom podľa názoru žalobcu vykonával\ndokazovanie de facto od počiatku bez toho, aby reflektoval závery vyplývajúce z protokolu z daňovej\nkontroly ako dokumentu, ktorým sa daňová kontrola končí. Žalobca zdôraznil, že podľa jeho názoru\nsprávca dane vo vyrubovacom konaní nerešpektoval obsah protokolu z daňovej kontroly a jeho skutkové\nzávery, čím postupoval v rozpore s § 47 písm. h) Daňového poriadku, podľa ktorého protokol obsahuje\nkontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Žalobca uviedol, že rozsah dokazovania vo vyrubovacom\nkonaní má byť determinovaný zisteniami uvedenými v protokole a pripomienkami daňového subjektu,\na nie svojvoľne rozširovaný správcom dane. V tejto súvislosti žalobca namietal, že postup správcu\ndane, ktorý po ukončení daňovej kontroly vykonával nové dokazovanie bez väzby na pôvodné kontrolné\nzistenia, vedie k popretiu významu protokolu z daňovej kontroly a umožňuje správnemu orgánu\nopakovane meniť skutkové a právne závery. Podľa žalobcu takýto postup narúša princíp právnej istoty\na predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov.\n32) Žalobca v ďalšej časti repliky poukázal na rozpory medzi skutkovými zisteniami správcu dane\na právnymi závermi žalovaného, pričom zdôraznil, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či\nsprávca dane dospel k záveru o vedomej účasti žalobcu na podvodnom konaní, alebo len k záveru,\nže žalobca o takomto konaní vedieť mal a mohol. Podľa názoru žalobcu je pritom nevyhnutné tieto\nalternatívy jednoznačne rozlišovať a preukázať, keďže ide o kľúčovú podmienku pre nepriznanie práva\nna odpočítanie dane. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že správca dane ani žalovaný jednoznačne\nnepreukázali existenciu podvodného konania, ani vedomosť žalobcu o takomto konaní, pričom poukázal\nna to, že závery správcu dane sú založené prevažne na nepriamych dôkazoch a indíciách, ktoré podľa\njeho názoru nepostačujú na tak závažný zásah do práv daňového subjektu. V nadväznosti na uvedené\nžalobca zdôraznil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky kladené na riadne\nodôvodnenie správneho rozhodnutia, keďže neobsahuje ucelené a logické vyhodnotenie všetkých\nvykonaných dôkazov, nereaguje na argumentáciu žalobcu a neposkytuje presvedčivé vysvetlenie\nzáverov správcu dane. Žalobca poukázal na to, že medzi výrokovou časťou a odôvodnením rozhodnutia\nabsentuje logická väzba a jednotlivé dôvody rozhodnutia nie sú usporiadané v systematickom a\nprehľadnom celku, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca poukázal na ďalšiu\njudikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora Európskej únie, ktorou podporil svoju argumentáciu\no nesprávnom právnom posúdení veci zo strany správcu dane a žalovaného.\n33) Žalovaný v duplikách zotrval na svojich doterajších skutkových a právnych záveroch prezentovaných\nv napadnutých rozhodnutiach, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe.\n34) Pojednávania dňa 25.06.2026 sa nezúčastnil žiaden účastník konania. Právny zástupca žalobcu\na rovnako aj žalovaný ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti.\nPrávny rámec\n35) Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n36) Podľa 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n37) Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v rozhodnom znení (ďalej\n„Daňový poriadok“) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a\ninými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento\nzákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju\nbezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu\nurčeniu a vyrubeniu dane.\n\n38) Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n39) Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n40) Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n41) Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n42) Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“)\npredmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá\nkoná v postavení zdaniteľnej osoby.\n43) Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len\n„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby.\n44) Podľa § 19 ods. 1 veta prvá Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\n45) Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n46) Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú\ninak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s\nuvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá\npovinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie,\naj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.\n47) Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n48) Podľa § 12 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri\nspráve daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.\n49) Podľa § 12 ods. 2 Daňového poriadku ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich\nso správou daní\na) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu\ndane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný\nnárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká,\nb) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a\npovinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov\nspojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe\ndaní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od\npredloženia, inak tento nárok zaniká,\n\nc) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je\npotrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil,\nsúčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom\nsa zúčastnil, inak tento nárok zaniká.\nPosúdenie veci správnym súdom\n50) Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnymi\nžalobami napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného ako aj správcu dane na nariadenom pojednávaní,\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc\nnastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žalôb v zmysle úpravy § 183 SSP, viazaný žalobnými\nbodmi (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, a preto ich zamietol podľa §\n190 SSP z nasledovných dôvodov:\n51) Námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu absencie\njednoznačného dôvodu nepriznania práva na odpočítanie DPH u žalobcu, vyhodnotil správny súd ako\nnedôvodnú. V predmetnej veci šlo v poradí o druhé rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane,\npo zrušení prvých rozhodnutí správcu dane odvolacím orgánom (žalovaným) a vrátení na ďalšie konania,\nv ktorom bolo vykonané ďalšie šetrenie. Na základe vykonaného šetrenia počas daňovej kontroly a\ndošetrení vo vyrubovacích konaniach, potom správca dane dospel k záveru o účasti žalobcu sa na\ndaňovom podvode. V súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku správca dane v poradí druhých,\nžalobou napadnutých rozhodnutiach, uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom vydania týchto\nrozhodnutí.\n52) V ďalšom vyrubovacom konaní, v ktorom bol správca dane viazaný názorom odvolacieho\norgánu, správca dane doplnil dokazovanie, na základe ktorého prijal záver o účasti žalobcu sa na\npodvodnom konaní a nedovolenom daňovom úniku, ktorého sa dopustil svojím neobozretným konaním\na ktorého následkom je nepriznanie práva na odpočítanie dane. Pre posúdenie účasti žalobcu na\npodvodnom konaní správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý zodpovedal vo všetkých štyroch\notázkach kladne. O dôvode nepriznania odpočítania dane bol žalobca písomne oboznámený, na\nčo žalobca reagoval elektronickým podaním. Výsledok dokazovania vo vyrubovacom konaní bol so\nžalobcom prerokovaný dňa 17.10.2023, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní číslo\n102580377/2023. Žalobcovi bolo zároveň umožnené tvrdenie správcu dane vyvrátiť a z daňového\npodvodu sa vyviniť.\n53) Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane a žalovaného ako celku vyhodnotil správny\nsúd ako nedôvodnú. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené,\nktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového\nsubjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých\nsa rozhodlo. Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí\nsprávcu dane, preskúmavané rozhodnutia spĺňajú všetky formálne ako aj obsahové náležitosti,\nobsahujú označenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutí, ktoré dôkazy boli vykonané, finančné\norgány ich vyhodnotili jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, uviedli skutkové závery, ku ktorým\ndospeli, akými úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov, vysporiadanie s námietkami odvolateľa žalobcu a použitie právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutí správcu dane a žalovaného uvádza\npreskúmateľné, komplexné a logické závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok\nžalobcu, v nadväznosti na čo, nie je námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí správnym\nsúdom hodnotená ako dôvodná. Zároveň je táto námietka v logickom rozpore so súčasne namietaným\nnedostatočne spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, pretože ak má byť dôvodom nezákonnosti\nnepreskúmateľnosť, nie je možné efektívne namietať iné skutočnosti, a teda ani nedostatočne spoľahlivo\nzistený skutkový stav. Vada nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí ako celkov, správnym súdom\nnie je konštatovaná. V danom prípade nejde o nepreskúmateľné rozhodnutia ale o rozhodnutia, s ktorých\nzávermi sa žalobca nestotožnil.\n54) Námietku, že v danom prípade v rámci daňovej kontroly došlo k výraznému porušeniu zásad\ndaňového konania (najmä zásady zistenia objektívne pravdy) a k narušeniu práv daňového subjektu\nv súvislosti s vykonaním dokazovaním, predovšetkým, že neboli vykonané úkony výsluch svedkov,\nktorými mohlo dôjsť k odstráneniu pochybností, vyhodnotil správny súd ako všeobecnú. Bez konkrétnej\n\na zrozumiteľnej argumentácie, má takéto tvrdenie len konštatačný charakter, čo neumožňuje správnemu\nsúdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca\nv správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť\nzrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky\nrozhodnutia za nezákonné.\n55) Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie\ntoho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu\nverejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1\nSSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a v predmetnej veci sa nejednalo\no žiadnu zo zákonných výnimiek zo zásady koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby. Z formulácie\nžalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza\nna podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je\noprávnený dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy uvedené v správnej\nžalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne\nuplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať\nna daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov\nverejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu.\n56) Námietku nezákonnosti rozhodnutia pre nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne\nposúdenie veci vyhodnotil správny súd ako nekonkrétnu ako aj nedôvodnú. Správca dane identifikoval\ncelý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode. Správny súd\npoukazuje na to, že žalobca v správnych žalobách vyslovil len všeobecný nesúhlas, že bol účastný\nna transakciách poznačených daňovým podvod, ale nerozporoval v konkrétnostiach ani jeden záver\nsprávcu dane, resp. žalovaného, ktorí pre posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode\nna DPH, na účely rozhodnutia o pripustení práva na odpočítanie dane aplikovali tzv. Axel Kittel test,\npozostávajúci zo štyroch otázok, ktoré všetky zodpovedali kladne.\n57) Žalobnú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď správca dane v súvislosti s\npreverením účtovníctva dodávateľov HOPA spol. s r.o., H-aboumont, s.r.o. sa uspokojil s tvrdením\nA. C. H., likvidátora týchto spoločností, že sa funkcie vzdal, a teda nemôže účtovné doklady týchto\ndodávateľov poskytnúť, avšak podľa názoru žalobcu tento vzdaním sa funkcie nepreukázal skutočnosť,\nže by týmto vzdaním sa funkcie odovzdal aj príslušnú dokumentáciu, a preto bolo úlohou správcu\ndane využiť inštitúty daňového poriadku a zabezpečiť účtovnú dokumentáciu, vyhodnotil správny súd\nako nekonkrétnu. Žalobca síce namietal, že správca dane mal zabezpečiť účtovnú dokumentáciu\nspoločností HOPA spol. s r.o. a H-aboumont, s.r.o., avšak nijakým spôsobom nekonkretizoval, aké\nrozhodujúce skutočnosti mali byť touto dokumentáciou preukázané a aký vplyv by ich zistenie mohlo\nmať na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Samotné tvrdenie, že správca dane mal vykonať ďalšie\ndokazovanie, bez identifikácie relevantných skutkových okolností, ktoré by tým mohli byť objasnené,\nnepostačuje na záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Navyše, v prejednávanej veci správca\ndane nespochybnil samotnú materiálnu existenciu deklarovaných plnení. Žalobca pritom netvrdil, že\núčtovníctvo uvedených spoločností by preukazovalo akékoľvek ďalšie skutočnosti spôsobilé spochybniť\nskutkové alebo právne závery správcu dane. Jeho argumentácia sa tak obmedzila len na všeobecné\ntvrdenie o potrebe zabezpečenia účtovnej dokumentácie bez tvrdenia o jej relevancii pre posúdenie veci.\nZa týchto okolností nemožno dospieť k záveru, že nezabezpečenie predmetnej účtovnej dokumentácie\nmohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí alebo že by viedlo k neúplnému zisteniu\nskutkového stavu.\n58) Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane vykonal podstatnú časť dokazovania až vo vyrubovacom\nkonaní, správny súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva,\nže pôvodné rozhodnutia správcu dane boli odvolacím orgánom zrušené a veci mu boli vrátené na\nďalšie konanie. Odvolací orgán (žalovaný) pritom nekonštatoval iba potrebu všeobecného doplnenia\ndokazovania, ale poukázal na zásadný nedostatok dovtedajšieho posúdenia veci spočívajúci v tom,\nže nebolo zrejmé, z akého konkrétneho dôvodu má byť žalobcovi odopreté právo na odpočítanie\ndane, s tým, že v ďalšom konaní je potrebné došetriť skutkový stav, správne vyhodnotiť zistené\nskutočnosti a prijať jednoznačný záver, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky zakladajúce právo\nna odpočítanie dane, prípadne či došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca vedel alebo mal\na mohol vedieť, vrátane preukázania existencie daňového úniku. Za týchto okolností bolo vykonanie\n\nďalšieho dokazovania vo vyrubovacom konaní nielen prípustné, ale aj nevyhnutné. Potreba doplnenia\ndokazovania totiž nevyplynula z pasivity správcu dane alebo zo snahy dodatočne odôvodniť už prijatý\nzáver, ale priamo zo záväzného právneho názoru odvolacieho orgánu, ktorým bol správca dane viazaný.\nVykonané dokazovanie preto nesmerovalo iba k doplneniu jednotlivých skutkových okolností, ale k\nobjasneniu rozhodujúcej otázky, na ktorej záviselo samotné právne posúdenie veci, a to, či sú splnené\npodmienky na nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok,\nalebo z dôvodu účasti na transakciách poznačených daňovým podvodom. Za situácie, keď odvolací\norgán označil skutkový stav za nedostatočne objasnený a uložil správcovi dane povinnosť vykonať ďalšie\nzistenia smerujúce k ustáleniu dôvodu nepriznania odpočítania dane, nemožno následné vykonanie\ndôkazov vo vyrubovacom konaní považovať za nezákonný postup ani za neprípustné nahrádzanie\ndokazovania vykonávaného v štádiu daňovej kontroly. Žalobca bol zároveň o vykonávaných úkonoch\nupovedomovaný, mal možnosť sa ich zúčastniť, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam\nsprávcu dane. Samotná skutočnosť, že časť dokazovania bola vykonaná až vo vyrubovacom konaní,\npreto bez ďalšieho nepredstavuje zásah do jeho procesných práv.\n59) Námietka žalobcu ohľadom absencie podstatných a zákonnom vyžadovaných obligatórnych\nnáležitostí výroku rozhodnutia, najmä absencia obligatórnej náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d)\nv spojení s § 12 Daňového poriadku, t.j. rozhodnutie o nákladoch správy daní vo výroku rozhodnutia\nsprávcu, je neopodstatnená, pretože výroky rozhodnutí sú formulované presne, určito, stručne\na vyjadrujú vyriešenie veci, ktorá je predmetom konania. Z výrokov rozhodnutí správcu dane je zrejmé\npresné označenie osoby (obsahuje všetky údaje identifikujúce daňový subjekt), o ktorej právach a\npovinnostiach sa rozhodovalo, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu\na ktorého ustanovenia tohto právneho predpisu sa rozhodovalo (je definovaný paragraf, odsek), sumu (aj\nv číselnom, aj v slovnom vyjadrení). Výroky druhostupňových rozhodnutí žalovaného taktiež obsahujú\nvšetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Zároveň správny súd poukazuje na\nto, že žalobca neuviedol, aký negatívny vplyv na jeho konkrétne práva a právom chránené záujmy mala\nabsencia výroku o náhrade nákladov správy daní, ktoré žalobcovi neboli uložené hradiť.\n60) Správny súd uzatvára, že žalovaný, resp. správca dane postupovali v súlade so Zákonom o DPH a\nDaňovým poriadkom, pričom zohľadnili aj relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä\njudikatúru týkajúcu sa účasti na daňovom podvode vrátane aplikácie tzv. Axel Kittel testu. Z judikatúry\nSD EÚ a Najvyššieho správneho súdu SR konzistentne vyplýva, že právo na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty nemožno priznať subjektu, ktorý vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom\nkonaní. V predmetnej veci nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu, keďže žalobcovi bola počas\ncelého konania poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, navrhovať dôkazy a zúčastniť\nsa na dokazovaní.\n61) S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené\nv správnych žalobách, v značnom rozsahu všeobecného charakteru, neodôvodňovali zrušenie\nnapadnutých rozhodnutí žalovaného ani rozhodnutí správcu dane, a preto žaloby ako nedôvodné v\ncelom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.\n62) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správne žaloby boli v celom rozsahu\nzamietnuté, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny\nsúd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil\nv predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n(§ 139 ods.\n4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak\nbolo rozhodnuté v jeho neprospech. Kasačná sťažnosť sa musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia\nrozhodnutia, pričom sa podáva na tunajšom súde.\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami.\n\nAk sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,\nkto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}