{"guid": "0e691a4b-25e8-46c5-878c-11d388939cfd:7586f4a7-f403-4855-8761-508314beb5e2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100136.3", "spisova_znacka": "1S/8/2024", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/8/2024 z 22. 1. 2026", "citacia": "rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 22. januára 2026, sp. zn. 1S/8/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100136.3", "identifikacne_cislo": "0824100136", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-01-22", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 182 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. i) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-182", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7586f4a7-f403-4855-8761-508314beb5e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100136.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100136.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100136.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n1S/8/2024\n0824100136\n22. 01. 2026\nMgr. Marián Štulajter\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100136.3\n\nRozhodnutie\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca\nspravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobkyne:\nA. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX D. C., zast. JUDr. Ondrej Zachar,\nadvokát so sídlom ul. 1. mája 1018/81, 031 01 Liptovský Mikuláš, adresa pracoviska: Horná 65/A, 974\n05 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so\nsídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 01 Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP6-2024/005620-005 zo dňa 5. januára 2024, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Okresnému úradu Rimavská Sobota, pozemkovému a lesnému odboru (ďalej ako „orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa“) bolo dňa 3. mája 2022 doručené podanie žalobkyne, ktorým sa domáhala\nvydania rozhodnutia „vo veci pôvodného návrhu na uznanie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 4a\nzákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov po neb. A. E., D. F., ktorá by mala byť domnelým\nvlastníkom“ (ďalej ako „podanie“). Žalobkyňa svoje podanie následne doplnila listami zo dňa 21. júna\n2022 a 20. apríla 2023. Žalobkyňa v podaní mimo iného uviedla, že ako zákonná dedička a právna\nnástupkyňa po A. E., D. F. žiada podľa § 4a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde\na inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Reštitučný zákon“)\no uznanie vlastníctva k popísaným pozemkom a inému majetku po A. E., D. F., ktorá by mala byť ich\ndomnelou vlastníčkou.\n2. Orgán verejnej správy prvého stupňa dňa 2. mája 2023 vydal Rozhodnutie č. OU-RSPLO-2023/001465-021 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým konanie\nvo veci podnetu žalobkyne zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“). V odôvodnení\nrozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal obsah podania žalobkyne, priebeh konania\na jeho zistenia. Zistil, že žalobkyňa v podnete žiadala uznať vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným\npodľa stavu v pozemkovej knihe v k. ú. G. H., I. B. a G. B., ktorých spoluvlastníkmi boli pred prechodom\ndo vlastníctva štátu podľa zápisov v príslušných pozemno-knižných vložkách C. J. a J. J.. Išlo o tie\nisté nehnuteľnosti, ku ktorým žalobkyňa žiadala uznať vlastníctvo už aj početnými predchádzajúcimi\nžiadosťami, o ktorých bolo rozhodnuté viacerými popísanými rozhodnutiami orgánu verejnej správy\nprvého stupňa a jeho predchodcov, ktoré boli následne potvrdené odvolacími orgánmi verejnej správy\na súdmi. Rozhodnutiami bol zamietnutý uplatnený nárok žalobkyne, resp. jej matky A. E. (zomr. XX.\nXXXXXXX XXXX) z dôvodu, že žalobkyňa ako vnučka súrodencov rodičov pôvodných pozemno-\n\nknižných vlastníkov nespĺňa zákonné podmienky na priznanie postavenia oprávnenej osoby podľa\n§ 4 ods. 2 Reštitučného zákona a zároveň nie je (resp. ňou označené osoby) podľa predložených\ndokladov ani domnelou vlastníčkou podľa § 4a ods. 3 písm. a) Reštitučného zákona, prípadne bolo\nkonanie zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku z dôvodu, že v tej istej veci sa\nprávoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej\nzistil, že žalobkyňa žiada o uznanie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 4a Reštitučného zákona\nna základe tých istých dôkazov, ktoré už boli predložené v predchádzajúcich konaniach a na základe\nktorých už bol reštitučný nárok posúdený a zamietnutý. Keďže žalobkyňa nepredložila žiadne nové\ndôkazy, nepreukázala, že domnelým vlastníkom mala byť A. E., resp. K. J. a D. J., D. F.. Orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa vec posúdil tak, že účastník konania je totožný (žalobkyňa, resp. jej matka A.\nE.), predmet konania je tiež totožný (žalobkyňa žiadala reštituovať tie isté nehnuteľnosti, o ktorých už\nbolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutiami orgánov verejnej správy), pričom skutkový stav sa nezmenil\na ani sa zmeniť nemohol, keďže je daný minulosťou. Orgán verejnej správy prvého stupňa skonštatoval,\nže všetky tieto zistenia sú žalobkyni už známe, ale vzhľadom na skutočnosť, že podala ďalší podnet\nna vydanie rozhodnutia napriek tomu, že bola poučená, že vo veci predmetného reštitučného nároku\nje zbytočné podávať opätovné žiadosti len so zmenenou štylizáciou, pretože sa tým nič nezmení na\nposúdení reštitučného nároku, pričom trvala na vydaní rozhodnutia, orgán verejnej správy prvého stupňa\nkonanie zastavil.\n3. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný\nRozhodnutím č. OU-BB-OOP6-2024/005620-005 zo dňa 5. januára 2024 (ďalej ako „rozhodnutie\nžalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého\nstupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah odvolania žalobkyne a priebeh\nadministratívneho konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa. Ďalej popísal svoje zistenia\nz administratívneho spisu a skonštatoval, že orgán verejnej správy obligatórne zastaví konanie, ak je\ndaný niektorý z taxatívne vymenovaných dôvodov podľa § 30 ods. 1 Správneho poriadku. V predmetnom\nprípade je oproti poslednému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa v tej istej veci č. OÚ-RSPLO-2018/002558-4-Vn 2079/2017 zo dňa 18. januára 2018 totožnosť veci daná totožnosťou žalobkyne\nako účastníčky konania, ako aj totožnosťou predmetu konania, pričom nedošlo k žiadnej zmene\nskutkového stavu. Rozhodnutie orgánu verenej správy prvého stupňa č. OÚ-RS-PLO-2018/002558-4-Vn\n2079/2017 zo dňa 18. januára 2018 bolo potvrdené žalovaným ako odvolacím orgánom verejnej správy\njeho Rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2018/011783-003 zo dňa 5. marca 2018. Krajský súd v Banskej\nBystrici následne Rozsudkom sp. zn. 24S/58/2018 zo dňa 18. apríla 2019 zamietol správnu žalobu\nžalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudkom\nsp. zn. 4Sžrk/5/2019 zo dňa 6. októbra 2020 zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne proti uvedenému\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že bolo porušené jej právo\nna oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný uviedol,\nže v prípade formálneho prieskumu, v ktorom nie je vykonané dokazovanie a len sa zhodnotí predložený\npodnet, nedochádza k porušeniu práv účastníka konania tým, že mu nebolo zaslané upovedomenie\npodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný skonštatoval, že nezistil pochybenia v postupe\na rozhodovaní orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom žalobkyňa v odvolaní neuviedla také nové\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého\nstupňa.\nSprávna žaloba\n6. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa.\nŽalobkyňa v správnej žalobe stručne popísala priebeh administratívneho konania a doslovne zopakovala\nvybrané časti svojho odvolania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 18. mája\n2023. Niektoré časti svojho odvolania žalobkyňa v správnej žalobe doplnila o skutkové tvrdenia týkajúce\nsa okolností prechodu nehnuteľností, na ktoré si žalobkyňa v konaní pred orgánmi verejnej správy\nuplatnila reštitučný nárok, na štát a okolností rodinných vzťahov jej predkov. Žalobkyňa žiadala, aby\n„Správny súd Banská Bystrica rozhodol podľa dokladov a zákonov, ktoré doklady boli predložené A. E.\nv konaniach č. Vn 50/92 a Vn 124/92 a boli jej doporučene vrátené dňa 25. 8. 1992“, pričom predmetné\ndoklady a ďalšie doklady žalobkyňa zaslala orgánu verejnej správy prvého stupňa k jej podaniu listom zo\ndňa 25. mája 2022 a uviedla ich číslovaný zoznam. Zároveň uviedla, že žiada vydať celú nehnuteľnosť\npodľa § 21 Reštitučného zákona.\n\n7. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že podľa jej názoru bolo rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho\nvyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré mal k dispozícii, čo bolo dôvodom pre podanie odvolania. Ďalej\nuviedla, že vo veci jej „odvolania zo dňa 18.5 2023 proti rozhodnutiu Okresného úradu Rimavská Sobota,\npozemkového a lesného odboru č. OU-RS-PLO-2023/001465-021 zo dňa 2. 5. 2023 a opravy odvolania\nzo dňa 17. 6. 2023“ nesúhlasí so spisovou dokumentáciou týkajúcou sa predchádzajúcich konaní od\n8. decembra 1995 do 3. mája 2022, ktorú orgán verejnej správy prvého stupňa zaslal žalovanému ako\nodvolaciemu orgánu verejnej správy, a žiadala, aby správny súd „pri rozhodovaní na ňu neprihliadal“\na aby bola posudzovaná „len spisová dokumentácia č. OU-RS-PLO-2023/001465 týkajúca sa môjho\npodnetu zo dňa 3.5.2022 na vydanie rozhodnutia vo veci pôvodného návrhu podaného A. E., L. B. a M.\nC. dňa 28.8.1991 na uznanie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 4a zákona č. 229/1991 Zb. v znení\nneskorších predpisov A. E. ako domnelej vlastníčke, resp. jej dedičke A. B.“.\n8. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu\ns rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň\nžiadala, aby „na prejednanie veci bol predvolaný môj právny zástupca L. N. O. a môj splnomocnený\nzástupca L. B.“.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25. septembra 2024 uviedol, že žalobkyňa už\nniekoľkokrát predložila identickú žiadosť v rovnakej veci orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom\nlen mení formuláciu žiadosti a dožaduje sa rozhodnutia vo veci, ktorá už bola rozhodnutá. Žalovaný\npotvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo konanie obligatórne zastavené\npodľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, pretože rovnako ako v Rozhodnutí č. OU-BBOOP4-2018/011783-003 zo dňa 5. mája 2018, ktoré bolo „potvrdené“ Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky Rozsudkom sp. zn. 4Sžrk/5/2019 zo dňa 6. októbra 2020, má žalovaný za to, že v tej istej\nveci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalovaný uviedol, že sa v plnej\nmiere pridržiava právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí, ktoré považuje za zákonné,\ndostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a mal za to, že vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.\nŽalovaný preto žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nReplika žalobcu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe\n10. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe zo dňa 16. októbra 2024 uviedla, že\ns vyjadrením žalovaného k správnej žalobe nesúhlasí a v plnom rozsahu zotrváva na podanej správnej\nžalobe, všetkých argumentoch, vyjadreniach a označených dôkazoch. Mala za to, že doposiaľ nebolo\nrozhodnuté „o uplatnení nároku“ tak, ako je uvedené v správnej žalobe.\n11. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobkyne\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd\npodľa § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nako „SSP“) vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 22. januára 2026, na ktoré boli účastníci\nkonania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý\npodaním doručeným správnemu súdu dňa 20. januára 2026 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní\nz dôvodu pracovnej vyťaženosti, pričom súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti. Po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa z\ndôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n13. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej\nsprávnej žaloby a skutočností v nej uvedených, na ktoré odkázal. Zároveň poukázal, že orgány\nverejnej správy si nesprávne interpretovali zákon a skutkové okolnosti v danej veci, keďže predmetné\npozemky neboli použité na účely pozemkovej reformy a teda zostávajú v reštitúcii, pričom podľa\n\nnázoru žalobkyne tento jej nárok na reštituovanie predmetných pozemkov stále trvá. Vo vzťahu k\nnapadnutým rozhodnutiam právny zástupca žalobkyne poukázal, že tieto sú nezákonné, a to z dôvodu,\nže nerešpektovali jednotlivé ustanovenia Reštitučného zákona, ktoré sa na vec vzťahujú. Žiadal, aby\nsprávny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého\nstupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň na otázku predsedu senátu vo vzťahu k formulácii\nna strane 6, predposledný odsek správnej žaloby uviedol, že táto predstavuje vysvetlenie skutočností,\nktoré boli namietané v konaní pred orgánmi verejnej správy a netvorí petit žalobného návrhu správnej\nžaloby, ktorá je predmetom tohto konania.\n14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n18. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych\ndôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len\n„žalobné body“).\n19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n20. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa\nprávoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\n21. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu verejnej správy\nprvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi\nnezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo\nznamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny\nsúd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom\nžalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie\nžalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej\nlehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov\npovažuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1\npísm. e) SSP. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať\nskutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože\nnenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si\norgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav,\nt. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s\nhmotnoprávnymi a procesnými predpismi.\n22. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo konanie o reštitučnom nároku žalobkyne na základe jej\npodania doručeného orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 3. mája 2022 zastavené podľa § 30 ods.\n\n1 písm. i) Správneho poriadku z dôvodu, že o nároku žalobkyne už bolo právoplatne rozhodnuté, pričom\núčastník konania je totožný, predmet konania je totožný a skutkový stav veci sa nezmenil a ani sa zmeniť\nnemohol, keďže je daný minulosťou. Predmet súdneho prieskumu tak tvorí procesné rozhodnutie orgánu\nverejnej správy, pričom orgán verejnej správy nerozhodoval vo veci samej a neskúmal žalobkyňou\nuplatnený reštitučný nárok k nehnuteľnostiam v k. ú. G. H., I. B. a G. B., okres D. C., a to z dôvodu\nprekážky veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), pričom skutkový stav sa podstatne nezmenil.\n23. Orgán verejnej správy je v zmysle § 30 ods. 1 Správneho poriadku vždy povinný aj bez návrhu\nskúmať, či vo veci môže konať a či nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie konania uvedených pod\npísm. a) až j) daného ustanovenia. Ak zistí, že takýto dôvod v konaní nastal, musí konanie obligatórne\nzastaviť, čo je zrejmé z dikcie „správny orgán konanie zastaví“. Orgán verejnej správy tak nemôže\nv konaní pokračovať a vo veci meritórne rozhodnúť, keďže zákon mu v tomto ohľade neumožňuje\nsprávnu úvahu (znenie § 30 ods. 1 Správneho poriadku neuvádza, že orgán verejnej správy konanie\n„môže“ zastaviť z dôvodov uvedených pod písm. a/ až j/) a rovnako ani nepodmieňuje rozhodnutie\no zastavení konania súhlasom účastníka daného konania (istú výnimku predstavuje dôvod podľa §\n30 ods. 1 písm. b/ Správneho poriadku). Orgán verejnej správy je tak povinný z dôvodu podľa 30\nods. 1 písm. i) Správneho poriadku správne konanie zastaviť vždy, keď zistí, že sú splnené zákonné\npredpoklady, a to aj v prípade, ak účastník konania so zastavením konania nesúhlasí a želá si, aby\norgán verejnej správy v konaní pokračoval a vo veci meritórne rozhodol. Vo vzťahu k podmienkam\npodľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku je potrebné zdôrazniť, že orgán verejnej správy nemôže\nkonanie zastaviť len preto, že zistil, že vo veci sa už právoplatne rozhodlo, čo je dané totožnosťou\núčastníkov a predmetu konania, ale je vždy povinný skúmať aj to, či sa nevyskytli nové skutkové\nokolnosti danej veci. Orgán verejnej správy sa preto musí zaoberať každým podaním a vyhodnotiť ho zo\nzákonom predpokladaných hľadísk. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa dôsledne zaoberal podaním\nžalobkyne, pričom zistil, že o nároku žalobkyne, ktorý si v podaní uplatnila, už bolo hmotnoprávne\nrozhodnuté Rozhodnutím Okresného úradu v Rimavskej Sobote, odbor pozemkový, poľnohospodárstva\na lesného hospodárstva č. j. PPLH/P-728/97-Vn 1704/96-9 z 3. februára 1997, ktorým žalobkyni\nnepriznal spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v k. ú. G. H., I. B. a G. B. po J. a C. J..\nUvedené rozhodnutie bolo potvrdené Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/16/97\nzo dňa 27. marca 1997. O reštitučnom nároku matky žalobkyne A. E. spolu s ďalšími navrhovateľmi\nbolo rozhodnuté Rozhodnutím Pozemkového úradu v Rimavskej Sobote č. Vn 50/92-14 zo dňa 11.\nmája 1992 tak, že sa navrhovateľom predmetné nehnuteľnosti, ktorých pôvodnými vlastníkmi boli J.\nJ. a C. J., nevydávajú, pričom navrhovatelia nemajú právo na náhradu za tieto nehnuteľnosti. Dané\nrozhodnutie bolo potvrdené Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/82/92 zo dňa 30.\njúna 1992. Orgán verejnej správy prvého stupňa na str. 2 až 4 svojho rozhodnutia podrobne popísal\naj spôsob rozhodnutia o následných početných obsahovo zhodných žiadostiach žalobkyne, vrátane\nvýsledku súdneho prieskumu ich zákonnosti v správnom súdnictve, naposledy Rozhodnutím orgánu\nverejnej správy prvého stupňa č. OÚ-RS-PLO-2018/002558-4-Vn 2079/2017 zo dňa 18. januára 2018,\nktoré bolo potvrdené Rozhodnutím žalovaného č. OU-BB-OOP4-2018/011783-003 zo dňa 5. marca\n2018. Orgán verejnej správy prvého stupňa tak zistil, že bola splnená prvá podmienka v zmysle § 30\nods. 1 písm. i) Správneho poriadku pre zastavenie konania, a to existencia právoplatného rozhodnutia,\nktorým sa o nároku žalobkyne hmotnoprávne rozhodlo, čo zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej\nveci. Zároveň zistil, že skutkový stav sa po nadobudnutí právoplatnosti uvedených rozhodnutí podstatne\nnezmenil, keďže žalobkyňa nepredložila žiadne nové dôkazy, pričom sa ani zmeniť nemohol vzhľadom\nna skutočnosť, že je daný minulosťou. Orgán verejnej správy prvého stupňa tak zistil splnenie aj druhej\npodmienky v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku pre zastavenie konania, a to skutočnosti,\nže skutkový stav sa podstatne nezmenil. V dôsledku uvedeného tak orgán verejnej správy prvého stupňa\nobligatórne konanie o podaní žalobkyne, ktoré mu bolo doručené dňa 3. mája 2022, zastavil. Žalovaný\nsa stotožnil so záverom orgánu verejnej správy prvého stupňa a jeho rozhodnutie správnou žalobou\nnapadnutým rozhodnutím potvrdil.\n24. Podstatnú časť správnej žaloby žalobkyne tvorili formulácie, ktoré sa doslovne zhodujú s odvolaním\nžalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 18. mája 2023, pričom\nžalobkyňa ich len doplnila o opis vybraných skutkových okolností týkajúcich sa tvrdeného reštitučného\nnároku. Takéto formulácie správny súd nemohol považovať za relevantné žalobné body v zmysle § 182\nods. 1 písm. e) SSP, na základe ktorých by mohol vykonať súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže ich obsahom nie\nje namietanie nezákonnosti rozhodnutí z dôvodov podľa § 191 ods. 1 SSP, ale prezentácia prevažne\n\nskutkových okolností týkajúcich sa žalobkyňou uplatňovaného reštitučného nároku na navrátenie\nvlastníctva k nehnuteľnostiam po J. a C. J. v k. ú. G. H., I. B. a G. B., okres D. C.. Správny súd zdôrazňuje,\nže v zmysle § 6 ods. 1 SSP na základe správnych žalôb preskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy. Znamená to, že správny súd nekoná ako ďalšia inštancia v správnom konaní, ktorá\nby bola oprávnená hmotnoprávne posudzovať nároky účastníkov správneho konania, ale ako nezávislý\na nestranný súd (orgán súdnej moci podľa siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky), ktorý nie je\nsúčasťou sústavy orgánov verejnej správy (orgány výkonnej moci podľa šiestej hlavy Ústavy Slovenskej\nrepubliky), preskúmava v konaní o všeobecnej správnej žalobe, ktorou je aj správna žaloba žalobkyne,\nzákonnosť už existujúcich a právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, to znamená rozhodnutí\norgánov verejnej správy vydaných v už skončených správnych konaniach, a to výlučne z dôvodov,\nktoré žalobca uvedie v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a ktoré musia smerovať k namietaniu\nzákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Správny\nsúd nemá právomoc prehodnocovať skutkové zistenia orgánov verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP)\na rozhodovať o právach a povinnostiach účastníka správneho konania vyplývajúcich z príslušných\nhmotnoprávnych a procesných predpisov správneho práva. Správny súd sa nemôže z vecnej stránky\nzaoberať uplatneným reštitučným nárokom žalobkyne na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam po\nJ. a C. J. v k. ú. G. H., I. B. M. G. B., N. D. C., vykonávať dokazovanie v tomto ohľade a ani o ňom\nvecne rozhodnúť. Správny súd preto nemôže rozhodnúť „podľa dokladov a zákonov“, na ktoré žalobkyňa\npoukazovala v správnej žalobe. Právny zástupca žalobkyne napokon na pojednávaní dňa 22. januára\n2026 aj korigoval žiadosť žalobkyne na str. 6 správnej žaloby tak, že táto nepredstavuje žalobný petit\nsprávnej žaloby. Správny súd nespochybňuje, že žalobkyňa subjektívne pociťuje krivdu v súvislosti\ns nevyhovením ňou uplatňovanému reštitučnému nároku orgánmi verejnej správy, avšak nemôže sa\ntýmto nárokom žalobkyne sám vecne zaoberať a ani o ňom rozhodnúť, keďže by tak prekročil svoju\nzákonom zverenú právomoc.\n25. Ako už správny súd uviedol, napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa môže preskúmať len z hľadiska ich zákonnosti, a to výlučne z dôvodov uvedených\nv správnej žalobe, keďže je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Znamená to,\nže nemôže sám vyhľadávať, v čom je napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nezákonné, ale\nmôže pri súdnom prieskume vychádzať len z toho rozsahu, aký vymedzila žalobkyňa v správnej žalobe.\nAk má žalobkyňa za to, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné, musí túto\nnezákonnosť sama v správnej žalobe dostatočne konkrétne a určito namietať, resp. popísať. Nestačí len\nuviesť, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je v rozpore so zákonom a vyjadriť nesúhlas\ns jeho výrokom a dôvodmi, ale je potrebné, aby žalobkyňa sama konkretizovala, v čom sa orgán verejnej\nsprávy mýli, z akých konkrétnych dôvodov, prípadne aké ustanovenie právneho predpisu porušil a ako\ntým zasiahol do jej práv a právom chránených záujmov. Správny súd nemôže túto povinnosť žalobkyne\n(§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) sám nahradiť vlastnou aktivitou, keďže by tak prestal byť nezávislým\na nestranným súdom v neprospech žalovaného, ktorý má so žalobkyňou v správnom súdnom konaní\nrovné postavenie (§ 5 ods. 9 SSP). Žalobkyňa v tomto ohľade v správnej žalobe neuviedla žiadne\nkonkrétne námietky proti zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy.\nTvrdenie v správnej žalobe, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vydané na\nzáklade nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré\nmal k dispozícii, čo bolo dôvodom pre podanie odvolania, sa jednak opätovne zhoduje s formuláciou\nodvolania žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom táto námietka už\nbola predmetom posúdenia žalovaného v odvolacom konaní, jednak je potrebné uviesť, že ak by aj\nsprávny súd podľa obsahu vyhodnotil uvedenú formuláciu ako žalobnú námietku v správnom súdnom\nkonaní, nemohol by na jej základe vykonať súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého\nstupňa, a to z dôvodu jej všeobecnosti a nekonkrétnosti. Žalobkyňa neuviedla, v čom malo spočívať\nnamietané nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy prvého stupňa, teda ktoré\nskutkové okolnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci neboli orgánom verejnej správy zistené, a ktoré\nkonkrétne dôkazy boli nesprávne vyhodnotené a prečo. Správny súd nemôže tieto tvrdenia žalobkyne\nsám konkretizovať podľa obsahu napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu. Pokiaľ žalobkyňa\nuviedla, že vo veci jej „odvolania zo dňa 18.5. 2023 proti rozhodnutiu Okresného úradu Rimavská\nSobota, pozemkového a lesného odboru č. OU-RS-PLO-2023/001465-021 zo dňa 2. 5. 2023 a opravy\nodvolania zo dňa 17. 6. 2023“ nesúhlasí so spisovou dokumentáciou týkajúcou sa predchádzajúcich\nkonaní od 8. decembra 1995 do 3. mája 2022 a žiadala, aby správny súd „pri rozhodovaní na ňu\nneprihliadal“ a posudzoval len spisovú dokumentáciu týkajúcu sa konania pred orgánom verejnej správy\nč. OU-RS-PLO-2023/001465 o podnete žalobkyne zo dňa 3. mája 2022, správny súd uvádza, že takáto\n\nžiadosť žalobkyne je bezpredmetná. Žalobkyňa v správnom súdnom konaní nemôže sama určovať,\nakú spisovú dokumentáciu orgánu verejnej správy má správny súd zohľadniť a akú nie. Správny súd\nzohľadňuje tú spisovú dokumentáciu, ktorá bola vytvorená orgánom verejnej správy v konaní, v ktorom\nbolo vydané preskúmavané rozhodnutie, resp. jej súčasti, ktoré boli v súlade so všeobecno-záväzným\nprávnym predpisom prevzaté z iných konaní (prípadne pripojené celé administratívne spisy z iných\nsprávnych konaní). Čo je súčasťou administratívneho spisu upravujú príslušné všeobecno-záväzné\nprávne predpisy, ktoré sú záväzné tak pre orgán verejnej správy, ako aj pre správny súd a rovnako pre\núčastníkov správnych konaní a správnych súdnych konaní. Správny súd preto pri súdnom prieskume\nv tomto konaní vychádzal z administratívnych spisov orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného\ntak, ako boli tieto správnemu súdu predložené podľa § 102 ods. 1 SSP. Pre úplnosť správny súd\nzdôrazňuje, že ani v preskúmavanom správnom konaní orgány verejnej správy neposudzovali reštitučný\nnárok žalobkyne z vecného hľadiska, keďže tento už bol v minulosti hmotnoprávne posúdený (viď bod 23.\ntohto rozsudku). Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa má výslovne procesný charakter,\npričom orgán verejnej správy prvého stupňa nezisťoval skutkový stav vo vzťahu k reštitučnému nároku\nžalobkyne ako takému, ale zisťoval len to, či sú splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 30\nods. 1 písm. i) Správneho poriadku.\n26. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe žiadala, aby bol v konaní predvolaný na pojednávanie popri\nsplnomocnenom právnom zástupcovi ako ďalší zástupca aj p. L. B., správny súd uvádza, že v zmysle §\n89 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s §\n25 SSP „Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené“.\nŽalobkyňa udelila dňa 7. marca 2024 písomnú plnú moc na zastupovanie v konaní pred správnym\nsúdom advokátovi (táto sa nachádza v súdnom spise na č. l. 7), čo v zmysle citovaného ustanovenia\nvylučuje, aby mohla byť v konaní zastúpená aj iným zástupcom. Napokon, žalobkyňa správnemu súdu\nani nepredložila žiadnu plnú moc na jej zastupovanie v konaní pred správnym súdom udelenú p. L.\nB.. Správny súd preto na pojednávanie dňa 22. júna 2026 predvolal len splnomocneného advokáta\nžalobkyne.\n27. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného\nv spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z\ndôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju\npodľa § 190 SSP zamietol.\n28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania\npred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov\nkonania žalovanému.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu.\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\n\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}