{"guid": "5ec5c84c-d935-4498-a8cc-c4105948e549:3eb20fd9-9288-4383-8696-a4242cd7a1e0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101062.2", "spisova_znacka": "32Sas/15/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 32Sas/15/2026 z 13. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 13. apríla 2026, sp. zn. 32Sas/15/2026, ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101062.2", "identifikacne_cislo": "0724101062", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-04-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3eb20fd9-9288-4383-8696-a4242cd7a1e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101062.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101062.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101062.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n32Sas/15/2026\n0724101062\n13. 04. 2026\nJUDr. Dominik Čipka, PhD.\nECLI:SK:SpSBB:2026:0724101062.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci\nžalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX XX, právne zast. D. A. E., advokát, so sídlom\nJarabinková 8E, 821 09 Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom: 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného\nč. 521 218 2440 0 zo dňa 10.04.2024, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. 521 218 2440 0 zo dňa 10.04.2024 z r u š u j\ne a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nII. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a\nzaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2023 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) a čl. 6 Dohody medzi Československou republikou\na Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, publikovaná ako vyhláška\nministra zahraničných vecí č. 116/1960 (ďalej len „Dohoda“), zamietla žiadosť žalobcu o starobný\ndôchodok z dôvodu, že hoci má žalobca trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, žalobca trvale býva\nv Azerbajdžane, preto nesplnil podmienky na priznanie starobného dôchodku.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 15.07.2023, v ktorom uviedol, že\nprvostupňové rozhodnutie je postavené na Dohode, ktorá neplatí pre dvojstranné medzinárodné vzťahy\nmedzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou, ďalej že v prvostupňovom rozhodnutí sú\nuvedené podmienky pre priznanie starobného dôchodku s nepovolenými úpravami alebo zmenami vo\nvzťahu k zákonu č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov\nSlovenskej republiky (ďalej len „Zákon č. 253/1998“), ďalej že v prvostupňovom rozhodnutí je nesprávne\ndefinované miesto trvalého pobytu žalobcu a že prvostupňové rozhodnutie vychádza zo skutočností\na argumentácie, ktorú žalobca nikdy neuviedol vo vzťahu k určeniu miesta jeho trvalého pobytu\nv Azerbajdžane.\n3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č.\n521 218 2440 0 zo dňa 10.04.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona\no sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že k námietke žalobcu, týkajúce sa nesprávneho určenia trvalého\n\npobytu, žalovaný uviedol, že najmenej v priebehu kalendárneho roku 2014 sa žalobca presťahoval\ndo Azerbajdžanskej republiky, pričom na jej území sa dlhodobo a nepretržite doposiaľ zdržiava. Žalovaný\nvyvodil záver, že žalobca má úmysel žiť v azerbajdžanskej republike dlhodobo. K uvedenému žalovaný\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/61/2016, v ktorom Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky riešil výklad pojmu presídlenie. Žalovaný uviedol, že trvalý pobyt má výlučne\nevidenčný charakter a iba na jeho základe nemožno vyvodiť záver, že fyzická osoba skutočne trvalo\nbýva na mieste, na ktorom má trvalý pobyt evidovaný, obzvlášť v prípade, ak je trvalý pobyt evidovaný\nna základe postupu podľa § 7 ods. 3 Zákon č. 253/1998. Žalovaný za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku\ntýkajúcu sa preukázania platnosti Dohody, nakoľko Dohoda nebola vypovedaná, a teda nebola ukončená\nv zmysle pravidiel medzinárodného práva, pričom Slovenská republika je povinná predmetnú Dohodu\nvykonávať až do ukončenia jej platnosti. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca nesplnil podmienky\nna priznanie starobného dôchodku podľa článku 6 Dohody, preto nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť.\nŽaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu\n4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou po jej doplnení domáhal, aby správny súd napadnuté\nrozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a\nrozhodnutie.\n5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul vyčerpávajúcim spôsobom priebeh administratívneho\nkonania, pričom na odôvodnenie správnej žaloby uviedol rovnaké dôvody, ako uviedol v podanom\nodvolaní. V ďalšom texte uviedol, prečo sa Dohoda nemá aplikovať na prípad žalobcu. Podaním\nzo dňa 07.10.2024 označeným ako – „správna žaloba v sociálnych veciach – doplnenie“, právny\nzástupca žalobcu doplnil správnu žalobu. Podanú správnu žalobu dôvodil nesprávnym právnym\nposúdením veci, nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov, nedostatočným zistením skutkového stavu na riadne posúdenie veci a tým, že skutkový\nstav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom\na nemá v ňom oporu. Aj v doplnení žaloby žalobca zotrval na tom, že žalovaný nesprávne vyvodil\nzáver, že na jeho vec sa vzťahuje článok 6 Dohody. Ďalej bolo uvedené, že žalobca vycestoval\ndo Azerbajdžanu pracovne, pričom nikdy neurobil právny úkon, ktorý by mal smerovať k preneseniu\njeho trvalého bydliska zo Slovenska do Azerbajdžanu. Žalobca mal v Azerbajdžane len prechodný pobyt\na to na obmedzenú dobu, pričom o predĺženie pobytu musel žalobca vždy požiadať. Žalobca nikdy\nnepožiadal v Azerbajdžane o trvalý pobyt a tento mu ani nikdy nebol udelený. Žalobca má nepretržite\ntrvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pričom argument žalovaného, že trvalý pobyt žalobcu podľa\n§ 7 ods. 3 zákona č. 253/1998 nie je dostatočný, podľa žalobcu neobstojí. Podľa žalobcu sa žalovaný\nsnaží vytvoriť novú kategóriu trvalého pobytu. Žalobca považuje postup žalovaného za účelový v snahe\nznemožniť mu uplatniť nárok na starobný dôchodok. Žalobca zároveň uviedol, že v súčasnosti nemá\nv Azerbajdžane ani prechodný pobyt a aktuálne žije na území Slovenskej republiky. Podľa žalobcu\nbolo napadnutým rozhodnutím žalovaného zasiahnuté do jeho práva vlastniť majetok, keďže dovŕšil\ndôchodkový vek a starobný dôchodok je jeho jediným potencionálnym príjmom.\nVyjadrenie žalovaného\n6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.\n7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho\nposúdenia uvedenom v napadnutom rozhodnutí a prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný poukázal\nna článok 6 Dohody, podľa ktorej sa priznávajú a vyplácajú dôchodky tej zmluvnej strany, na ktorej\núzemí občania, ktorí majú nárok na dôchodok, trvalo bývajú ku dňu podania žiadosti o dôchodok.\nŽalovaný ďalej uviedol, že trvalý pobyt žalobcu, nahlásený v obci Kosihovce, je evidovaný v tejto\nobci z dôvodu zrušenia trvalého pobytu podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 253/1998. Žalovaný poukázal\nna elektronickú komunikáciu žalobcu, z ktorej vyplynulo, že najmenej v priebehu kalendárneho roku 2014\nsa presťahoval do Azerbajdžanskej republiky a na jej území nepretržite doposiaľ a trvalo žije. Žalovaný\nrovnako ako v napadnutom rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n9So/61/2016 vo vzťahu k posúdeniu podmienky presídlenia. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie\nza zákonné a správne.\n\nReplika\n8. V podanom vyjadrení žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s argumentom žalovaného, že žalobca\ntrvalo býva na území Azerbajdžanu. Žalobca uviedol, že v čase podania žiadosti o dôchodok mal trvalý\npobyt na území Slovenskej republiky, pričom tento stav trvá nepretržite až do súčasnosti. Žalobca\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/32/2012 zo dňa 26.06.2013,\nz ktorého vyplýva povinnosť žalovaného riadne zistiť skutkový stav vo veci skúmanie miesta bydliska\nžiadateľa o dávku. Z uvedeného rozhodnutia taktiež vyplýva, že žalovaný je povinný svoje rozhodnutie\ndostatočne a zrozumiteľne odôvodniť. Podľa žalobcu sú tieto závery aplikovateľné aj na jeho prípad,\nkeďže žalobca si svoje zvyčajné bydlisko zachoval na území Slovenskej republiky, čo potvrdzuje aj jeho\npríchod na území Slovenskej republiky, kde žije aj v súčasnosti. Žalobca ďalej uviedol, že na území\nSlovenskej republiky má ako rodinné tak aj sociálne väzby. Žalobca opakovane navštevoval územie\nSlovenskej republiky a to až do faktickej uzatvorenie hraníc z dôvodu pandémie a vojny. Žalobca\npoukázal na skutočnosť, že v Azerbajdžane si nezaložil novú rodinu.\nDuplika\n9. V podanej duplike žalovaný uviedol, že zotrváva na skutkových a právnych dôvodoch uvedených\nvo vyjadrení k správnej žalobe. K námietke žalobcu, v rámci, ktorej poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/32/2012 zo dňa 26.06.2013 uvádza, že tento rozsudok\nnemožno uplatniť na prípad žalobcu, nakoľko ide v predmetnej veci o dávku v nezamestnanosti.\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj\nkonania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach\nfyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134\nods. 2 písm. d) SSP.\n11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali\no nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa\n§ 107 ods. 1 SSP.\nSprávny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutia\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa\n13.04.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia\nrozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac\nako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP)\n12. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n14. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n\n16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n17. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n18. Podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak bolo vydané na základe neúčinného právneho\npredpisu.\n19. Podľa § 191 ods. 4 SSP: ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností\nmôže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol\ndôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\n21. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred\nvydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará\npotrebné podklady na rozhodnutie.\n22. Podľa čl. 6 Dohody : dôchodky priznávajú a vyplácajú orgány sociálneho zabezpečenia tej zmluvnej\nstrany, na ktorej území občania, ktorí majú nárok na dôchodok, trvalo bývajú ku dňu podania žiadosti o\ndôchodok; dôchodky sa priznávajú za podmienok a vo výške určenej právnymi predpismi tejto zmluvnej\nstrany.\n23. Podľa čl. 16 Viedenského dohovoru o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám, zverejnený ako\noznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 33/2001 Z.z. (ďalej len „Viedenský dohovor“): nový\nnezávislý štát nie je povinný zachovávať platnosť žiadnej zmluvy ani stať sa stranou nejakej zmluvy iba\nz toho dôvodu, že k dátumu sukcesie štátov zmluva platila vo vzťahu k územiu, na ktoré sa vzťahuje\nsukcesia štátov.\n24. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá je vyplácaná zo starobného poistenia a jej účelom\nje zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Nárok na starobný dôchodok vzniká, ak poistenec splnil\nzákonné podmienky pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.\n25. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobcovi nebol priznaný nárok na\nstarobný dôchodok z dôvodu, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy, ustálil ako miesto\ntrvalého bydliska žalobcu podľa čl. 6 Dohody v Azerbajdžanskej republike, preto by mal byť nárok na\nstarobný dôchodok žalobcu posúdený v Azerbajdžanskej republike.\n26. Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia dôvodil tým, že žalovaný pri posúdení nároku\nžalobcu na starobný dôchodok nesprávne aplikoval Dohodu, ktorá podľa žalobcu nie je aplikovateľná na\nposúdenie jeho nároku na starobný dôchodok. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný pri posúdení nároku\nžalobcu na starobný dôchodok nesprávne určil jeho trvalé bydlisko. V zmysle uvedeného preto správny\nsúd uvedené dôvody považoval medzi žalobcom a žalovaným za sporné.\n27. Správny súd mal za nesporne preukázané, že žalobca ku dňu podania žiadosti (08.09.2022)\nbýval a mal prechodný pobyt v Azerbajdžanskej republike, o čom svedčí doklad o prechodnom\npobyte pre územie Azerbajdžanskej republiky č. 0563221, pričom prvotné povolenie na prechodný\npobyt v Azerbajdžanskej republike bolo žalobcovi udelené v roku 2012, doklad č. 0127049. Vzhľadom\nk tomu, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že žalobca má dlhodobo priznaný\nprechodný pobyt v Azerbajdžanskej republike, bolo v administratívnom konaní ustálené, že žalobca má\nsvoje trvalé bydlisko aplikujúc článok 6 Dohody v Azerbajdžanskej republika.\n\n28. V prvom rade považoval správny súd za potrebné vysporiadať s námietkou žalobcu, ktorá sa týka\naplikácie Dohody na prípad žalobcu. Dohoda upravovala vzájomné vzťahy medzi Československou\nrepublikou a Zväzom sovietskych socialistických republík na úseku sociálneho zabezpečenia. Vychádza\nzo základnej zásady teritoriality, podstata ktorej spočíva v tom, že každá zo zmluvných strán poskytuje\ndávky zo sociálneho systému podľa svojich právnych predpisov občanom oboch zmluvných strán\nžijúcich na jej území s tým, že sa prihliada na doby zamestnania dosiahnuté na území oboch\nzmluvných strán. Je teda potrebné zodpovedať otázku, či Slovenská republika, ako nástupnícky\nštát Československej republiky a Azerbajdžanská republika, ako nástupnícky štát Zväzu sovietskych\nsocialistických republík, sú zmluvnými stranami Dohody a teda či sú ustanovenia Dohody pre ne\nzáväzné. Podľa čl. 20 ods. 2 Dohody, zmluvné strany môžu Dohodu vypovedať. K výpovedi Dohody\nzo strany Slovenskej republiky nedošlo, pričom nie je sporné, že Slovenská republika sa považuje za\nzmluvnú stranu. Pre posúdenie uplatnenia Dohody však nie je kľúčové skúmať, či daná Dohoda bola\nzmluvnými stranami vypovedaná, keďže obidve zmienené republiky sú právnymi nástupcami pôvodných\nzmluvných strán, ale podstatné bude posúdenie, či nástupnícke štáty en bloc vstupujú do záväzkov\ns medzinárodným charakterom svojho právneho predchodcu. Podľa čl. 16 Viedenského dohovoru\nnástupnické štáty nie sú povinné zachovávať platnosť zmluvy ani stať sa stranou nejakej zmluvy iba\nz toho dôvodu, že k dátumu sukcesie štátov zmluva platila vo vzťahu k územiu, na ktoré sa vzťahuje\nsukcesia štátov. Podľa čl. 16 Viedenského dohovoru je teda potrebné skúmať, či sa s obsahom Dohody,\nako aj jej uplatnením zhodujú obidva nástupnícke štáty.\n29. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky podaním č. 13882/2024-M_OMVEZ, 8505/2024 zo dňa 25.01.2024 uviedlo, že\nAzerbajdžanská republika sa necíti byť viazaná Dohodou. Ďalej z predmetného podania vyplynulo, že\ncudzinci s trvalým pobytom na území Azerbajdžanu disponujú v zmysle vnútroštátneho práca rovnakými\nprávami a povinnosťami v oblasti dôchodkového systému ako občania F.. Tieto informácie ministerstvo\ntlmočilo na základe listiny Ministerstva práce, sociálnych vecí a sociálnej ochrany obyvateľstva\nAzerbajdžanskej republiky č. 3-17/2-11639/2023 zo dňa 30.11.2023.\n30. Na základe uvedeného, keď Azerbajdžanská republika vyslovene uviedla, že sa necíti byť viazaná\nDohodou, aplikáciou čl. 16 Viedenského dohovoru sa Dohoda nemôže uplatniť na prípad žalobcu.\nNeobstojí pritom argument žalovaného uvedený v napadnutom rozhodnutí, že Slovenská republika\nDohodu nevypovedala podľa čl. 20 Dohody, preto je potrebné danú dohodu vykonávať. Dohoda je\ndvojstranný právny úkon, teda práva a povinnosti z nej vyplývajúce musia uplatňovať a vykonávať\n(aspoň) dve strany. Pokiaľ však z odpovede príslušných Azerbajdžanských orgánov vyplýva, že\nAzerbajdžanská republika sa necíti byť viazaná danou Dohodou, t.j. že ako nástupnícky štát nepreberá\npredmetnú Dohodu, aplikujúc čl. 16 Viedenského dohovoru nie je možné jej použitie v prípade žalobcu.\n31. V zmysle právnej teórie sa rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu považuje\nza paakt (nulitný právny akt), pričom paakt je neplatný ex tunc, teda od počiatku. (pozri. B.. J., Fečík,\nM., Števček,. A., G., A., a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2018, s. 942).\nNesprávnou aplikáciu Dohody v rozpore s Viedenským dohovorom tak bol nárok žalobcu na starobný\ndôchodok posúdený podľa neúčinného právneho predpisu, čím bol naplnený zákonný dôvod na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia.\n32. Nakoľko správny súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne aplikoval Dohodu na posúdenie\nnároku žalobcu, ostatnú argumentáciu žalobcu správny súd nepovažoval za relevantnú, keďže dôvody\nnepriznania nároku boli postavené na argumentácii o trvalom bývaní žalobcu v Azerbajdžane na základe\nčl. 6 Dohody, preto správny súd nepovažoval za potrebné sa s ostatnou žalobnou argumentáciou\nvysporiadať.\n33. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobcu na\nstarobný dôchodok, opätovne posúdi žalobcom v odvolaní vznesené námietky, pričom zohľadní závery\nvyslovené správnym súdom a následne vo veci vydá rozhodnutie, ktoré bude náležite a zrozumiteľne\nodôvodnené.\n34. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu\nz účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný\núspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci\n\nbol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd\nnevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168\nSSP a contrario)\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.\n3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v\ntej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsprávny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}