{"guid": "058ef4cd-1969-47d7-9d88-cb48ca5b4822:91753edf-2f30-4a52-8e74-a3d3ad9fdae5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101020.2", "spisova_znacka": "1S/46/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/46/2024 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2026, sp. zn. 1S/46/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101020.2", "identifikacne_cislo": "0724101020", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 39 ods. 2 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 39 ods. 2 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-41.odsek-4", "nazov": "§ 41 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-41.odsek-5", "nazov": "§ 41 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-41.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-75.odsek-9", "nazov": "§ 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-75.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-76.odsek-1", "nazov": "§ 76 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-76.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/364#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-39", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-41", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-74", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-75", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91753edf-2f30-4a52-8e74-a3d3ad9fdae5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101020.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101020.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n1S/46/2024\n0724101020\n28. 05. 2026\nMgr. Marián Štulajter\nECLI:SK:SpSBB:2026:0724101020.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca\nspravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:\nŽelezničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti\nžalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, so sídlom Grösslingova 5, 811 09 Bratislava,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 1394001024/2482-15537/2024 zo dňa\n29. apríla 2024, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica, odboru\ninšpekcie ochrany vôd (ďalej aj ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) bolo dňa 8. novembra\n2021 oznámené mimoriadne zhoršenie vôd, ktoré spôsobil žalobca v Rušňovom depe Prievidza v\nk. ú. A. pri stáčaní motorovej nafty do skladovacej nádrže č. 2, pričom následne došlo k úniku\ncca. 1939 litrov motorovej nafty do prostredia súvisiaceho s podzemnými vodami. Výsledky riešenia\nmimoriadneho zhoršenia vôd boli popísané v Protokole č. 1 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd zo\ndňa 8. novembra 2021 (ďalej ako „Protokol 1“) a v Protokole č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia\nvôd MZV č. 6343/42-4/2022-11021/2022 zo dňa 25. marca 2022 (ďalej ako „Protokol č. 2“). Orgán\nverejnej správy prvého stupňa dňa 8. novembra 2021 cca. o 13:30 hod. vykonal vizuálnu obhliadku\nmiesta vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd za prítomnosti pracovníkov žalobcu, kde bolo zistené, že na\nstáčacom mieste v Rušňovom depe Prievidza došlo pri stáčaní motorovej nafty zo železničnej cisterny\ndo skladovacej dvojplášťovej nádrže č. 2 k úniku nafty do pôdy. Skladovacie nádrže sú zabezpečené\nsvetelnou signalizáciou maximálnej hladiny a stáčanie nafty zo železničnej cisterny sa vykonáva\nv manuálnom režime a automatickom režime. Stáčanie nafty do skladovacej nádrže č. 2 vykonával\npracovník žalobcu v manuálnom režime, čo je uvedené aj v Zápise z podania vysvetlenia havarijného\núniku nafty, ktorý bol orgánu verejnej správy prvého stupňa odovzdaný pracovníkom žalobcu. Počas\nstáčania obsluha vykonávala neustále kontrolu železničnej cisterny a stáčacej šachty, ale nesledovala\nzapnutie svetelnej signalizácie na riadiacom paneli a následne obsluha neskoro vypla čerpadlo na\nstáčanie motorovej nafty. Okamžite vykonanou obhliadkou vstupných betónových dómov skladovacích\nnádrží č. 1 a č. 2 obsluha stáčania zistila, že predné vstupné betónové dómy skladovacích nádrží č. 1\na č. 2 ako aj zadný vstupný betónový dóm skladovacej nádrže č. 2 boli naplnené motorovou naftou a\nnásledne motorová nafta unikala netesnými otvormi popri polyetylénových chráničkách v betónových\nstenách z predných vstupných dómov skladovacích nádrží č. 1 a č. 2. do prostredia súvisiaceho s\n\npodzemnými vodami (do pôdy). V ten istý deň bola vykonaná vizuálna obhliadka hydrogeologického vrtu\nEP-5, ktorý je vybudovaný v severozápadnej časti naftového hospodárstva Rušňového depa Prievidza\nvo vzdialenosti cca. 2 m od skladovacích nádrží č. 1 a č. 2. Vizuálnou obhliadkou podzemnej vody v\nhydrogeologickom vrte nebola zistená prítomnosť uniknutej motorovej nafty. V blízkosti miesta vzniku\nmimoriadneho zhoršenia vôd nepreteká žiadny vodný tok, ani tam nie sú situované kanalizačné šachty.\nPri obhliadke hydrogeológom bolo zistené, že vzhľadom na rýchly sanačný zásah od vzniku úniku nafty\ndo pôdy bolo znečistenie naviazané na povrchovú vrstvu hlín a priesak znečistenia bol len maximálne\ncca. do 0,5 m. Výsledky analýz vzoriek pôdy potvrdili skutočnosť, že vzhľadom na rýchly sanačný zásah\nsa znečistenie nedostalo do podzemných vôd a na hladine podzemnej vody v jednotlivých vrtoch sa\nnenachádzala voľná fáza ropnej látky. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 41 ods. 10 zákona\nč. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Vodný zákon“)\ndňa 8. novembra 2021 vydal žalobcovi príkazy na vykonanie bezprostredných opatrení na zneškodnenie\nmimoriadneho zhoršenia vôd a opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia\nvôd. Žalobca zabezpečil ručný odkop kontaminovanej zeminy, pričom celkovo bolo odkopaných 10,12\nton zeminy, ktorá bola odovzdaná na zneškodnenie. Na miesto vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd bola\nnavezená nová zemina.\n2. Orgán verejnej správy prvého stupňa zaslal žalobcovi Upovedomenie o začatí správneho konania\nč. 10266/42-4/2022-36780/2022 zo dňa 21. októbra 2022, pričom mu bola podľa § 73 ods. 5 Vodného\nzákona a § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) daná možnosť písomne sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia\na spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca sa písomne vyjadril listom č. 87155S7338/2022 zo dňa 31. októbra 2022, pričom nevzniesol žiadne námietky.\n3. Orgán verejnej správy prvého stupňa dňa 23. januára 2023 vydal Rozhodnutie č.\n1394300223/10266-47246 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým uložil\nžalobcovi podľa § 75 ods. 9 v spojení s § 74 ods. 1 písm. i) Vodného zákona pokutu vo výške 10 000,00\neur za mimoriadne zhoršenie vôd podľa § 41 ods. 1 Vodného zákona, ktoré žalobca spôsobil dňa 8.\nnovembra 2021 v k. ú. A. v Rušňovom depe Prievidza v dôsledku nedodržania technologického postupu\npri stáčaní motorovej nafty zo železničnej cisterny do skladovacej nádrže č. 2, čím došlo k preplneniu\nskladovacej nádrže č. 2 a následnému úniku cca. 1 939 litrov motorovej nafty do predných vstupných\nbetónových dómov skladovacích nádrží č. 1 a č. 2. Motorová nafta ďalej unikla otvormi v betónových\nstenách vstupných dómov skladovacích nádrží č. 1 a č. 2 do prostredia súvisiaceho s podzemnými\nvodami (pôda) v k. ú. A., čo je porušenie § 39 ods. 2 písm. b) a e) Vodného zákona. V odôvodnení\nrozhodnutia orgán verejnej správy popísal jednotlivé skutkové okolnosti, priebeh administratívneho\nkonania a skonštatoval, že žalobca zaobchádzal so znečisťujúcou látkou podľa § 39 ods. 1 Vodného\nzákona, pričom únikom znečisťujúcej látky (motorová nafta) do prostredia súvisiaceho s podzemnými\nvodami (pôda) došlo zo strany žalobcu k porušeniu povinnosti podľa § 39 ods. 2 písm. b) Vodného\nzákona, nakoľko ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný používať len také zariadenia,\ntechnologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné\naj z hľadiska ochrany vôd. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa ďalej došlo aj k porušeniu\npovinnosti podľa § 39 ods. 2 písm. e) Vodného zákona, nakoľko ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi\nlátkami, je povinný vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie\núniku znečisťujúcich látok. Únikom znečisťujúcej látky (motorová nafta) do prostredia súvisiaceho s\npodzemnými vodami (pôda) podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa došlo k naplneniu znakov\nmimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 Vodného zákona. Riešením mimoriadneho zhoršenia vôd\npodľa § 41 Vodného zákona bolo podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa preukázané, že žalobca\nporušil § 39 ods. 2 písm. b) a e) Vodného zákona, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho\ndeliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) Vodného zákona.\n4. K stanoveniu výšky pokuty orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že pokutu podľa § 74 ods.\n1 písm. i) v spojitosti s § 75 ods. 9 Vodného zákona možno uložiť do výšky 165 000,00 eur. Najnižšiu\npokutu možno uložiť vo výške 700,00 eur. Žalobca si podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa\nnesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 39 ods. 2 písm. b) a e) Vodného zákona,\npričom túto skutočnosť vyhodnotil ako priťažujúcu. Skladovacie nádrže č. 1 a č. 2 sú zabezpečené\nsvetelnou signalizáciou maximálnej hladiny na riadiacom paneli, avšak podľa predloženého návodu\nmusí obsluha pri manuálnom režime stáčania motorovej nafty sledovať výšku hladiny v skladovacej\n\nnádrži a manuálne vypnúť čerpadlo pri dosiahnutí maximálnej hladiny v skladovacej nádrži. Pracovník\nžalobcu stáčal motorovú naftu zo železničnej cisterny do skladovacej nádrže č. 2 v manuálnom režime,\npričom vykonával len kontrolu železničnej cisterny. Zapnutie svetelnej signalizácie na riadiacom paneli\nvzdialenom cca. 15 m od stáčacieho miesta nesledoval a následne neskoro vypol čerpadlo na stáčanie\nnafty, čím došlo k preplneniu skladovacej nádrže č. 2 a k následnému úniku motorovej nafty zo vstupných\ndómov skladovacích nádrží č. 1 a č. 2 do pôdy. Žalobca tak nepoužíval zariadenia a technologické\npostupy, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd. Orgán verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil\nzistený stav ako priťažujúcu okolnosť. Ďalej prihliadol na rozsah vzniknutého mimoriadneho zhoršenia\nvôd, keď v dôsledku úniku motorovej nafty do pôdy došlo k jej znečisteniu v značnom rozsahu\n(nameraná koncentrácia NEL-IR v kontaminovanej zemine bola až 74 900 mg/kg sušiny, pričom v\nPrílohe č. 12 Smernice Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 28. januára 2015 č.\n1/2015–7 je uvedené intervenčné kritérium pre priemysel 1 000 mg/kg sušiny /kritická hodnota, ktorej\nprekročenie predpokladá vysokú pravdepodobnosť ohrozenia ľudského zdravia a životného prostredia/).\nŽalobca doposiaľ nespôsobil žiadne mimoriadne zhoršenie vôd na prevádzke Rušňové depo Prievidza\na ani mu nebola uložená pokuta za porušenie ustanovení Vodného zákona, čo podľa orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa predstavuje poľahčujúcu okolnosť. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa\nzohľadnil skutočnosť, že žalobca sám nahlásil únik motorovej nafty na havarijný telefón inšpekcie\nživotného prostredia, ako aj na to, že vykonal všetky uložené bezprostredné opatrenia na zneškodnenie\nmimoriadneho zhoršenia vôd a opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia\nvôd, pričom uhradil náklady vo výške 7 245,76 eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa taktiež\nprihliadal aj na výsledky geologického prieskumu životného prostredia, ktorý vypracoval hydrogeológ\nRNDr. Ján Antal, HYDRANT s.r.o. Bratislava, podľa ktorého sa únik motorovej nafty do pôdy vzhľadom\nna rýchly sanačný zásah nedostal do podzemných vôd a na hladine podzemnej vody v jednotlivých\nvrtoch sa nenachádzala voľná fáza ropnej látky. Žalobca sa síce pričinil o odstránenie príčin a\nnásledkov mimoriadneho zhoršenia vôd, avšak vykonané opatrenia ho nezbavujú zodpovednosti za\nprotiprávny stav zistený v čase vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd. Odstránenie nedostatkov pri\nriešení mimoriadneho zhoršenia vôd je povinnosťou žalobcu a nie je okolnosťou, ktorá by ho mohla\nzbaviť zodpovednosti za zistené porušenie Vodného zákona. Povinnosť vykonať opatrenia na nápravu\nvyplývajú žalobcovi priamo z § 41 ods. 5 Vodného zákona. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol,\nže prihliadal aj na proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššej možnej výške (165 000,00\neur). Stanovená výška pokuty 10 000,00 eur je v dolnej hranici rozpätia podľa § 75 ods. 9 Vodného\nzákona. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že pri určovaní výšky pokuty prihliadal na\nskutočnosť, že sankcia má spĺňať preventívnu aj represívnu funkciu, pričom na to, aby sankcia plnila\nsvoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť stanovená tak, aby sa žalobca vyvaroval do budúcnosti\nporušenia zákona.\n5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný\nRozhodnutím č. 1394001024/2482-15537/2024 zo dňa 29. apríla 2024 (ďalej ako „rozhodnutie\nžalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa\npotvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal skutkové okolnosti predmetnej veci, priebeh\nadministratívneho konania, podstatný obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a obsah\nodvolania žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by\nspochybnili stav zistený v rámci riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd, pričom uviedol svoje skutkové\nzistenia na podklade obsahu administratívneho spisu. Riešením mimoriadneho zhoršenia vôd bolo\npodľa žalovaného jednoznačne preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ Rušňového depa Prievidza\na pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd zaobchádzal so znečisťujúcou látkou (motorovou naftou) v\nrozpore s § 39 ods. 2 písm. b) a e) Vodného zákona. Konaním žalobcu došlo k naplneniu znakov\nskutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) Vodného zákona v spojení s § 39 ods.\n2 písm. b) a e) Vodného zákona s následkom vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1\nVodného zákona.\n6. K odvolacej námietke žalobcu, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti podľa § 39 ods.\n2 písm. b) a e) Vodného zákona, žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa riadne\nzistil a preveril skutkový stav veci. Dňa 8. novembra 2021 pracovník žalobcu vykonával stáčanie\nmotorovej nafty v manuálnom režime zo železničnej cisterny do skladovacej podzemnej dvojplášťovej\nnádrže na motorovú naftu, pričom z predloženého dokumentu „Návod na obsluhu ovládania stáčania\na výdaja PHM v ZSSK Prievidza“ je zrejmé, že stáčanie motorovej nafty zo železničnej cisterny môže\nprebiehať aj v manuálnom režime, avšak obsluha stáčania musí sledovať stav výšky hladiny motorovej\n\nnafty v nádrži, a teda po zapnutí svetelnej signalizácie musí okamžite manuálne vypnúť čerpadlo\nna stáčanie, čo je skonštatované v Protokole 2. Obsluha preto nedodržala technologický postup a\nriadne neprevádzkovala účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcej látky, nakoľko\npočas stáčania obsluha vykonávala len kontrolu železničnej cisterny a stáčacej šachty a nekontrolovala\nvýšku hladiny motorovej nafty v nádrži, ani nesledovala zapnutie svetelnej signalizácie na riadiacom\npaneli, v dôsledku čoho neskoro zaregistrovala svetelnú signalizáciu dosiahnutia maximálnej hladiny\nmotorovej nafty na nádrži č. 2, oneskorene manuálne vypla čerpadlo a zastavila stáčanie motorovej\nnafty, čím došlo k preplneniu skladovacej nádrže č. 2 a následnému nekontrolovateľnému úniku tejto\nznečisťujúcej látky (motorová nafta) až do prostredia súvisiaceho s podzemnými vodami (pôda) v\nmnožstve 1 939 litrov znečisťujúcej látky (motorová nafta). Došlo tak k naplneniu znakov mimoriadneho\nzhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 Vodného zákona. Motorová nafta je látka ropného charakteru s vysokou\nschopnosťou kontaminácie vôd už pri nízkych koncentráciách, čo môže predstavovať v mnohých\nprípadoch najzávažnejšie znečistenie podzemných vôd, resp. prostredia súvisiaceho s podzemnými\nvodami, nakoľko 1 liter ropných látok môže kontaminovať až 1 000 000 litrov vody. Tvrdenie žalobcu, že\nmohlo dôjsť k nepredvídateľnej technickej poruche pri prepínaní nádrží na stáčanie pohonných hmôt, nie\nje podľa žalovaného možné akceptovať. Obe skladovacie nádrže na motorovú naftu majú nainštalované\nzariadenie na signalizáciu maximálnej hladiny, čo potvrdil aj žalobca. Tvrdenie, že pracovník obsluhy\nnastavil stáčanie motorovej nafty do skladovacej nádrže č. 1 a nie do nádrže č. 2, je z hľadiska\nvzniku mimoriadneho zhoršenia vôd irelevantné, nakoľko pracovník obsluhy mal v zmysle predloženého\nnávodu v manuálnom režime stáčania sledovať stav výšky hladiny motorovej nafty v nádrži a nielen sa\nspoliehať, že v skladovacej nádrži je dostatočne voľný objem na stočenie motorovej nafty zo železničnej\ncisterny. K poukazu žalobcu, že k mimoriadnemu zhoršeniu vôd nedošlo úmyselným zavinením, ale\nbolo spôsobené nedbanlivostne, žalovaný uviedol, že zodpovednosť za správny delikt je koncipovaná\nvo Vodnom zákone ako objektívna zodpovednosť a neposudzuje sa, či k porušeniu povinnosti došlo\nna základe zavineného úmyselného alebo nedbanlivostného konania páchateľa. Okolnosti vysvetľujúce\nnesplnenie povinnosti nemajú právny význam. Zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu\nprávnickej osoby. K vyvodeniu zodpovednosti stačí preukázanie porušenia alebo nesplnenia povinnosti\nstanovenej zákonom alebo uloženej na jeho základe. Tvrdenie žalobcu, že vzhľadom k jeho rýchlemu\nzásahu nedošlo k akémukoľvek znečisteniu podzemných vôd, je z pohľadu naplnenia znakov skutkovej\npodstaty správneho deliktu bezpredmetné, nakoľko ako už z definície pojmu „mimoriadne zhoršenie\nvôd“ vyplýva, na naplnenie jeho pojmových znakov postačuje ohrozenie kvality vôd, ku ktorému\njednoznačne došlo únikom znečisťujúcej látky (motorová nafta) do prostredia súvisiaceho s podzemnými\nvodami. Sám žalobca podľa žalovaného poukazovaním na zlyhanie ľudského faktora priznal, že došlo\nk nekontrolovateľnému úniku znečisťujúcej látky.\n7. K argumentácii žalobcu, že znečistenie bolo naviazané len na povrchovú vrstvu hlín a priesak\nznečistenia bol len maximálne do hĺbky cca 0,5 m, pričom nedošlo k akémukoľvek znečisteniu\npodzemných vôd, žalovaný uviedol, že ju považuje za zavádzajúcu. Žalovaný skonštatoval, že\nnespochybňuje závery výsledkov hydrogeologického prieskumu. Z týchto výsledkov však jednoznačne\nvyplýva, že došlo ku kontaminácii prostredia súvisiaceho s podzemnými vodami (pôda) v okolí\nskladovacích nádrží na motorovú naftu, pričom z miesta vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd bolo\nodťažených až 10,12 ton kontaminovanej zeminy. Súčasne v odobratej vzorke kontaminovanej zeminy\nbolo zistené niekoľkonásobné prekročenie koncentrácie znečisťujúcej látky stanovenej v horninovom\nprostredí, nakoľko vzorka Z-1 vykazovala až 74 900 mg/kg sušiny pre ukazovateľ NEL - IR, pričom\nhodnota intervenčného kritéria ITp (priemysel) pre ukazovateľ NEL - IR je 1 000 mg/kg sušiny. Z § 3 ods.\n3 Vodného zákona vyplýva, že pod pojmom „podzemné vody“ sa rozumejú všetky vody nachádzajúce\nsa pod povrchom zeme, ktoré sú v bezprostrednom kontakte s pôdou, pričom sa tým myslí aj predmetná\n„povrchová vrstva pôdy do hĺbky 0,5 m“, na ktorú poukazuje žalobca. Podzemnými vodami sú všetky\nvody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou\nalebo s pôdnym podložím. Ustanovenia Vodného zákona vo vzťahu k ochrane podzemných vôd a od\nvôd priamo závislých vodných ekosystémov sú zákonodarcom koncipované hlavne ako preventívne\nopatrenia. Preto je podľa žalovaného možné uložiť pokutu za porušenie povinností aj v prípade, ak\nnedošlo k škodlivým následkom a práve pokuta uložená za takýto správny delikt plní najmä preventívnu\nfunkciu. Žalobca mal zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje Vodný zákon, čo však\nvzhľadom k uvedenému v čase riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd nebolo preukázané.\n8. K námietke žalobcu, že ihneď vykonal uložené opatrenia, vo veľmi krátkom čase a vo vlastnej réžii\nodstránil všetku kontaminovanú zeminu z miesta vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd a zároveň prijal\n\nďalšie preventívne opatrenia, žalovaný uviedol, že podľa § 41 ods. 5 Vodného zákona je pôvodca\nmimoriadneho zhoršenia vôd povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho\nzhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov. Tvrdenie žalobcu, že vykonal\nvšetky bezprostredné opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd,\npričom nenastali žiadne škodlivé následky, je v danej veci nespochybniteľné, avšak táto povinnosť\nvyplýva žalobcovi priamo z ustanovení Vodného zákona. Odstránenie a zneškodnenie škodlivých\nnásledkov mimoriadneho zhoršenia vôd nezbavuje žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho\ndeliktu, pričom Vodný zákon neupravuje takéto konanie ako liberačný dôvod.\n9. K námietkam žalobcu vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že poukaz žalobcu na\nneprimeranú výšku pokuty vzhľadom na historické porovnanie uloženia sankcie za obdobne vzniknuté\nmimoriadne zhoršenie vôd pri inom subjekte je tendenčný a zavádzajúci. Orgán verejnej správy prvého\nstupňa podľa žalovaného žiadnym spôsobom nevybočil z ústavných a zákonných hľadísk pre ukladanie\npokuty, práve naopak, výška uloženej pokuty vychádza zo zodpovedne zisteného a dostatočne\npreukázaného skutkového stavu, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval pri ukladaní\npokuty v súlade s princípom proporcionality a primeranosti tak, aby bol dosiahnutý optimálny preventívny\na represívny účinok uloženej pokuty. Už orgán verejnej správy prvého stupňa po preštudovaní podkladov\npredložených žalobcom mal vedomosť o plánovanej investícii žalobcu na zásadnú rekonštrukciu\nnaftového hospodárstva Rušňového depa Prievidza (výmena starých podzemných skladovacích nádrží\nza nadzemné s vizuálnou kontrolou), pričom túto skutočnosť zohľadnil aj vo výške uloženej pokuty. Orgán\nverejnej správy prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu len vo výške 10 000,00 eur, t. j. v dolnej hranici\nmožnej sadzby v rámci zákonom prípustného rozpätia, čo predstavuje iba 6 % z maximálne možnej výšky\nzákonom stanovenej pokuty 165 000,00 eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa nemohol postupovať\ninak ako uložením pokuty v súlade s ustanoveniami Vodného zákona. Zodpovednosť žalobcu bola\norgánom verejnej správy prvého stupňa spoľahlivo zistená a dostatočne preukázaná. Podľa žalovaného\nniet pochybností o naplnení znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i)\nVodného zákona, za ktorý orgán verejnej správy uloží pokutu podľa § 75 ods. 9 Vodného zákona.\nOrgán verejnej správy prvého stupňa pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty v súlade s § 76 ods. 1\nVodného zákona prihliadal najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, na okolnosti, za ktorých\nsa povinnosti porušili a ako sa účastník konania pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých\nnásledkov. Taktiež prihliadal na rozsah vzniknutého mimoriadneho zhoršenia vôd ako aj skutočnosť, že\nuniknutá motorová nafta je znečisťujúca látka ropného charakteru s vysokou schopnosťou kontaminácie\nvôd už pri nízkych koncentráciách, čo môže predstavovať v mnohých prípadoch najzávažnejšie\nznečistenie podzemných vôd, resp. prostredia súvisiaceho s podzemnými vodami. Súčasne zobral do\núvahy, že zo strany žalobcu išlo o prvé porušenie právnych predpisov na úseku životného prostredia\nspôsobené havarijnou situáciou, ako aj na to, že vykonal všetky uložené bezprostredné opatrenia\nna zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd a opatrenia na odstránenie škodlivých následkov\nmimoriadneho zhoršenia vôd a plánoval pristúpiť k rekonštrukcii naftového hospodárstva v dotknutej\nlokalite. Preto bola žalobcovi uložená pokuta v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Žalovaný\npovažoval uloženú pokutu a jej výšku za primeranú a zákonnú, zdôvodnenie výšky pokuty orgánom\nverejnej správy prvého stupňa za náležité, dostatočné a v súlade s Vodným zákonom.\nSprávna žaloba\n10. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca\nv správnej žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania a uviedol, že ako prevádzkovateľ\ndopravy na železničnej infraštruktúre má svoje rušňové depá a zariadenia, v ktorých potrebuje\nnevyhnutne uskladňovať motorovú naftu na zabezpečenie prevádzky osobnej dopravy. Za týmto\núčelom využíva príslušné zariadenia na stáčanie, skladovanie a výdaj nafty, ktoré boli vybudované a\nnainštalované v súlade s Vodným zákonom. Žalobca mal v čase úniku nafty technologicky vhodné\nzariadenia naftového hospodárstva na ochranu životného prostredia, ktoré motorovú naftu nielen\nuskladňovali, ale mali aj dvojaký systém stáčania a svetelný výstražný systém varovania proti preplneniu\nnádrží naftou, teda nielen manuálny systém, ale aj automatický, ktorý je možné pracovníkmi žalobcu\nnastaviť podľa potreby v danom okamihu. Okrem toho má žalobca vypracovaný aj príslušný adekvátny\nprevádzkový poriadok naftového hospodárstva, aby nedochádzalo k žiadnym únikom, čo potvrdil aj\nsamotný orgán verejnej správy prvého stupňa. V rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa sa\nneuvádza ako dôvod úniku nafty do prostredia nezabezpečenie vhodného zariadenia na stáčanie, výdaj\n\na skladovanie nafty, ale individuálne zlyhanie zamestnanca žalobcu pri dodržaní predpísaného postupu\nna odčerpávanie nafty v danom čase a na danom mieste. Podľa žalobcu tak došlo k neúmyselnej chybe\nzamestnanca pri manipulácii so systémom, ktorý je dostatočne zabezpečený a spoľahlivý.\n11. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že pri\nmimoriadnom zhoršení vôd došlo k úniku cca. 1 939 litrov znečisťujúcej látky (motorová nafta) do pôdy.\nŽalobca tvrdil, že nedošlo k úniku cca. 1 939 litrov znečisťujúcej látky do pôdy ako uviedol žalovaný,\nale len do predných vstupných betónových dómov skladovacích nádrží č. 1 a č. 2. Žalobca stihol z\nbetónových dómov skladovacích nádrží po úniku odčerpať cca. 400 litrov znečisťujúcej látky ešte pred\npríchodom inšpekcie životného prostredia. Zo samotného vyjadrenia hydrogeológa B. C. D. vyplýva,\nže nedošlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd a rýchlym zásahom žalobcu sa znečistenie nedostalo do\npodzemných vôd. Na hladine podzemnej vody v jednotlivých vrtoch sa nenachádzala voľná fáza ropnej\nlátky. Žalobca ďalej tvrdil, že v oblasti násypu okolo naftových nádrží bolo identifikované aj staršie\nznečistenie po mimoriadnom zhoršení vôd z roku 2009, keď pracovisko Rušňového depa Prievidza\nvlastnila spoločnosť ZSSK Cargo a.s. a žalobca z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady odťažil aj\nvrstvu starého znečistenia. Pred zasypaním novou vrstvou zeminy žalobca aplikoval biodegradačný\nprostriedok a z preventívnych dôvodov inštaloval fóliu. Celkovo bolo odkopaných 10,12 ton zeminy\na žalobca vynaložil celkové náklady pri odstraňovaní následkov vyše 7 200,00 eur. Žalobca uviedol,\nže správnou žalobou sa nechce zbaviť zodpovednosti za protiprávny stav zistený v čase vzniku\nmimoriadneho zhoršenia vôd, ako opisuje žalovaný orgán v napadnutom rozhodnutí, ale tvrdí, že\nochranu životného prostredia neberie na ľahkú váhu a preventívne sa snažil zabrániť ďalšiemu zhoršeniu\nvôd.\n12. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti podľa\n§ 39 ods. 2 písm. b) Vodného zákona a ani k porušeniu § 39 ods. 2 písm. e) Vodného zákona, keďže\nžalobca mal v čase úniku znečisťujúcich látok a aj stále má vybudované a riadne prevádzkované\núčinné zariadenia a kontrolné systémy, čoho dôkazom je podľa žalobcu aj „skutočnosť, že počas celej\ndoby prevádzkovania zariadenia nedošlo k žiadnemu úniku znečisťujúcej látky ani k žiadnemu inému\npodobnému stavu, čo žalovaný taktiež sám vyhodnotil a potvrdil“. Žalovaný mal podľa žalobcu skúmať,\nči naozaj išlo o závažné ohrozenie kvality vôd v zmysle § 41 ods. 1 Vodného zákona a taktiež postup\nžalobcu, ktorý rýchlo realizoval protihavarijné opatrenia, sanačné práce a nápravné opatrenia. Následne\nmal žalovaný podľa žalobcu odôvodniť, prečo považuje dané ohrozenie kvality vôd za závažné v zmysle\n§ 41 ods. 1 Vodného zákona. Ak nedošlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd (závažnému ohrozeniu\nkvality vôd) podľa § 41 ods. 1 Vodného zákona, podľa žalobcu nemohol orgán verejnej správy uložiť\npokutu podľa § 75 ods. 9 Vodného zákona za mimoriadne zhoršenie vôd. Žalobca uviedol, že v danom\nprípade k určitému ohrozeniu mohlo dôjsť, ale rýchlym zásahom žalobcu bolo ohrozenie odvrátené\na k mimoriadnemu zhoršeniu vôd (závažnému ohrozeniu kvality vôd) nedošlo. Podľa názoru žalobcu\nje preukázané, že nedošlo k závažnému ohrozeniu kvality vôd a k naplneniu znakov mimoriadneho\nzhoršenia vôd v zmysle § 41 ods. 1 Vodného zákona.\n13. Žalobca namietal, že orgán verejnej správy pri ukladaní pokuty nepostupoval v súlade s § 3 ods.\n5 Správneho poriadku najmä z dôvodu, že dňa 25. septembra 2009 v Rušňovom depe Prievidza,\nktoré vtedy patrilo spoločnosti ZSSK Cargo a.s., orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím\nč. 134302110/3773-15321/Ryb uložil spoločnosti ZSSK Cargo a.s. pokutu vo výške 3 000,00 eur za\nporušenie povinností pri zaobchádzaní so škodlivými látkami, v dôsledku čoho tieto unikli do pôdy\na podzemných vôd a spôsobili mimoriadne zhoršenie vôd. Porušenie povinností bolo zapríčinené\nobsluhou pri stáčaní nafty a celkovo vytieklo 14 206 litrov nafty do pôdy a prostredia súvisiaceho\ns podzemnými vodami. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pre zlyhanie ľudského faktora vzniklo\nmimoriadne zhoršenie vôd na rovnakom mieste, z tej istej príčiny a s horšími následkami, pričom bola\nuložená pokuta vo výške vo výške 3 000,00 eur „pri rovnako platných sankciách“.\n14. Žalobca namietal, že odôvodnenie určenia výšky pokuty je veľmi vágne, keď žalovaný\nskonštatoval, že pri určení výšky pokuty boli zohľadnené následky protiprávneho konania „spočívajúce\nv potencionálnom porušení povinnosti“. Podľa žalobcu zákonodarca určil zákonné rozmedzie sadzieb\npráve z dôvodu, aby v konkrétnom prípade bolo možné sankciu individualizovať, pričom konkrétna výška\nsankcie by mala zodpovedať zisteným skutočnostiam a musí byť riadne odôvodnená. Žalobca tvrdil, že\nten istý následok by musel byť zohľadnený aj pri pokute v nižšej výške (resp. akejkoľvek výške) s tým,\n\nže ukladanie pokút za porušenie povinností podľa Vodného zákona má práve predchádzať následku,\nktorým je „porušenie povinnosti a ohrozenie v zmysle zákona o vodách“.\n15. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas s konštatovaním žalovaného v napadnutom rozhodnutí,\nže poukazovanie žalobcu na neprimeranú výšku pokuty vzhľadom na historické porovnanie uloženia\nsankcie za obdobne vzniknuté mimoriadne zhoršenie vôd pri inom právnom subjekte považuje\nza tendenčné a zavádzajúce. Žalobca tvrdil, že žalovaný musí konkrétnu výšku pokuty odôvodniť\nkonkrétnymi skutočnosťami, čo v danom prípade podľa jeho názoru jednoznačne absentuje, keďže nie\nje uvedený ani jeden dôvod, prečo je „zákonné“ uložiť pokutu v niekoľkonásobne vyššej výške ako je\nminimálna zákonná sadzba a v dvojnásobne vyššej výške ako bola pokuta v minulosti v obdobnom\nprípade uložená „pri horšom porušení a ohrození“. Takýmito dôvodmi by podľa žalobcu nepochybne\nbolo opakované porušenie povinností, závažnejšie ohrozenie ako bolo v uvádzanom obdobnom prípade\na pod., avšak ani jedna takáto skutočnosť nebola preukázaná.\n16. Žalobca nepovažoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného za dostačujúce, keď podľa jeho názoru\nneposkytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, pričom z neho nie je zrejmé, na základe\nzhodnotenia akých skutočností a akej úvahy žalovaný uložil sankciu v danej výške a ako zohľadnil\nšpecifiká na strane žalobcu. Podľa žalobcu nie je zrejmé, či žalovaný zohľadnil nielen okolnosti svedčiace\nv neprospech žalobcu, ale aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Žalovaný podľa žalobcu nezohľadnil\nfakt, že žalobca si priznal chybu a nešlo o úmyselné konanie. Aj keď sa jedná o objektívnu zodpovednosť,\nžalobca bol toho názoru, že je potrebné zohľadniť, či žalobca konal úmyselne, opakovane alebo ide len\no nedbanlivosť, ktorá bola daná nepozornosťou príslušného zamestnanca. Podľa žalobcu ďalej nebolo\nzohľadnené, že ide o jeho prvé pochybenie, že ide o ojedinelý exces, žalobca „porušenie“ okamžite sám\nnahlásil, na vlastné náklady „vynaložil odkop kontaminovanej zeminy“. Uvedené podľa názoru žalobcu\nneodôvodňuje uloženie pokuty vo výške tak, ako bolo rozhodnuté. Z rozhodnutia žalovaného nie je podľa\nžalobcu zrejmé, prečo aj s poukazom na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu bolo nevyhnutné\nuložiť pokutu vo výške 10 000,00 eur. Žalobca namietal, že žalovaný nezdôvodnil, prečo by preventívny\núčinok v danom prípade, najmä s poukazom na to, že išlo o prvé porušenie zákona zo strany žalobcu,\nnemala aj pokuta nižšej výšky. Podľa žalobcu aj nižšia pokuta má preventívny účinok, pričom by zároveň\nneprimerane nezaťažila hospodárenie žalobcu (Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/60/2015).\nŽalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/253/2010, podľa\nktorého uloženie vysokej sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie\npodrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej\nvýške, pričom všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej\nšpecifikácie nie je dostatočné na uloženie pokuty.\n17. Žalobca považoval výšku uloženej pokuty vzhľadom na okolnosti prípadu, závažnosť porušenia\nzákona, resp. jeho následok, za zjavne neprimeranú, čím bola podľa jeho názoru porušená zásada\nproporcionality. Žalobca preto žiadal správny súd, aby uplatnil sankčnú moderáciu uloženej pokuty\na zmenil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa tak, že táto\nsa ukladá vo výške 1 000,00 eur.\n18. Alternatívne žalobca vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu\ns rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nZároveň žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 3. decembra 2024 uviedol, že medzi žalobcom a\nžalovaným nie je sporné, že v dôsledku nedodržania technologického postupu pri stáčaní motorovej\nnafty zo železničnej cisterny do skladovacej nádrže č. 2 došlo k preplneniu skladovacej nádrže č.\n2 a následnému úniku cca. 1 939 litrov motorovej nafty do predných vstupných betónových dómov\nskladovacích nádrží č. 1 a č. 2, pričom motorová nafta ďalej unikla otvormi v betónových stenách\nvstupných dómov skladovacích nádrží č. 1 a č. 2 do prostredia súvisiaceho s podzemnými vodami\n(pôda) v k. ú. A.. Žalovaný nespochybňuje, že ku skutku došlo individuálnym zlyhaním zamestnanca\nžalobcu, avšak konanie zamestnanca sa považuje za konanie právnickej osoby podľa § 16 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Dokument „Návod na obsluhu\novládania stáčania a výdaja PHM v ZSSK Prievidza“ je podľa žalovaného potrebné považovať za\n\ntechnologický postup, ktorý je nutné dodržiavať pri manipulácii so znečisťujúcimi látkami. Zároveň\ndodržiavanie predmetného dokumentu predstavuje riadnu prevádzku účinných kontrolných systémov,\nktorá je vyžadovaná v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. e) Vodného zákona. Podľa žalovaného\njednoznačne došlo k porušeniu § 39 ods. 2 písm. b) Vodného zákona ako aj § 39 ods. 2 písm. e)\nVodného zákona a k naplneniu znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm.\ni) Vodného zákona. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nebolo preukázané závažné ohrozenie\nkvality vôd a naplnenie znakov mimoriadneho zhoršenia kvality vôd v zmysle § 41 ods. 1 Vodného\nzákona. Podľa § 62 ods. 3 Vodného zákona pri pochybnostiach, či ide o mimoriadne zhoršenie vôd,\nrozhodne inšpekcia. Vyjadrenie hydrogeológa B. C. D., že nedošlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd a\nrýchlym zásahom žalobcu sa znečistenie nedostalo do podzemných vôd, nie je možné akceptovať,\nnakoľko rozhodnúť, či išlo o mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo nie, je oprávnená iba Slovenská\ninšpekcia životného prostredia. Žalovaný mal za to, že skutok bol vymedzený jednoznačne popisom\nudalosti, pričom bol uvedený tak, aby jeho jednotlivé časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej\npodstaty iného správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia.\n20. K namietanej výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že výška pokuty bola riadne zdôvodnená\norgánom verejnej správy prvého stupňa, pričom žalovaný sa s ňou stotožnil. Orgán verejnej správy\nprvého stupňa uviedol, že pri určení výšky pokuty prihliadal aj na to, že žalobca doposiaľ nespôsobil\nžiadne mimoriadne zhoršenie vôd na prevádzke Rušňové depo Prievidza a ani mu nebola uložená\npokuta za porušenie ustanovení Vodného zákona, čo predstavuje poľahčujúcu okolnosť. Orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa taktiež prihliadol na to, že žalobca sám nahlásil únik motorovej nafty na havarijný\ntelefón inšpekcie, vykonal všetky uložené bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho\nzhoršenia vôd a opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd, rovnako\naj na výsledky geologického prieskumu životného prostredia, ktorý vypracoval hydrogeológ B. C. D.,\nHYDRANT s.r.o. Bratislava, z ktorého záverov vyplynulo, že únik motorovej nafty do pôdy sa vzhľadom\nna rýchly sanačný zásah nedostal do podzemných vôd a na hladine podzemnej vody v jednotlivých\nvrtoch sa nenachádzala voľná fáza ropnej látky. Orgány verejnej správy tak podľa žalovaného zohľadnili\naj poľahčujúce okolnosti. Výška uloženej pokuty bola určená na základe voľnej úvahy v medziach\nzákonných limitov, pričom bola riadne zdôvodnená. Neexistuje žiadna zákonná ani podzákonná právna\núprava, ktorá by upravila konkrétnu výšku sankcie za správny delikt za konkrétnych podmienok s\nkonkrétnymi poľahčujúcimi alebo priťažujúcimi okolnosťami, nakoľko takýto stav nedokáže obsiahnuť\nžiadna právna úprava. Žalobca podľa žalovaného neuviedol, prečo sa domnieva, že práve pokuta vo\nvýške 1 000,00 eur je zodpovedajúca k povahe spáchaného protiprávneho skutku. Výška uloženej\nsankcie je vecou voľnej úvahy, pričom žalovaný uviedol citáciu z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžo/11/2013.\n21. K návrhu žalobcu na vykonanie sankčnej moderácie správnym súdom žalovaný uviedol, že v takom\nprípade je potrebné vykonať dokazovanie, avšak žalobca neuviedol žiadne nové dôkazy, ktoré by navrhol\nsprávnemu súdu vykonať. Žalobca nepreukázal likvidačnú povahu uloženej sankcie a pokiaľ ide o\nprimeranosť výšky sankcie k povahe skutku, žalovaný mal za to, že výška uloženej sankcie zodpovedá\nzávažnosti spáchaného deliktu. Žalovaný preto žiadal návrh žalobcu na vykonanie sankčnej moderácie\nzamietnuť.\n22. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za preskúmateľné a riadne odôvodnené, keďže sa v ňom\nriadne vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli predmetom odvolacieho konania. Žalovaný a\norgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojich rozhodnutí riadne popísali zistený skutkový\nstav veci, pričom určili, ktoré konkrétne ustanovenia Vodného zákona boli konaním žalobcu porušené.\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú\nzamietol.\n24. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n25. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa\n§ 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej\n\nsprávy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel\nk záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP\nbez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom\nnariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom\nvyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 25. marca 2026. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 28. mája 2026 (§ 137 ods. 3 SSP).\n26. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n27. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n28. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n29. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n30. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n31. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n32. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na\nnávrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení\nnevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo\nby mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania\nmožno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.\n33. Podľa § 3 ods. 3 Vodného zákona podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod\npovrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím\nvrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla\nz horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné\nvody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, činnosťou vykonávanou\nbanským spôsobom alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.\n34. Podľa § 39 ods. 2 písm. b) a e) Vodného zákona ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je\npovinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami\nzaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so\nznečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami\n\nzaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových\nvôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: b) používať\nlen také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami,\nktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd, e) vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné\nsystémy na včasné zistenie úniku znečisťujúcich látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania\na oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy.\n35. Podľa § 41 ods. 1, 4 a 5 Vodného zákona (1) Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo\nmimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané\na závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd\nalebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok,\nktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny\nna hladine, výskytom uhynutých rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s\npovrchovou vodou alebo podzemnou vodou. (4) Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje\nten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala\npríčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním. (5) Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať\nbezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie\njeho škodlivých následkov.\n36. Podľa § 74 ods. 1 písm. i) Vodného zákona orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní\nso znečisťujúcimi látkami.\n37. Podľa § 75 ods. 9 Vodného zákona ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo\nnedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu\nmožno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt,\nv dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.\n38. Podľa § 76 ods. 1 Vodného zákona pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada\nnajmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako\nsa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých\nnásledkov.\n39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy\nprvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený\ndôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu\nvo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že\nurčenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd\nje viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené,\npričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo\no ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od\noznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje). Žalobca musí v\nzákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových\na právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v\nzmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho\ntrestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej\nv prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového\nstavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej\nsprávy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.\n40. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa ktorým\nuložil žalobcovi podľa § 75 ods. 9 v spojení s § 74 ods. 1 písm. i) Vodného zákona pokutu vo výške\n10 000,00 eur za mimoriadne zhoršenie vôd podľa § 41 ods. 1 Vodného zákona, ktoré žalobca spôsobil\ndňa 8. novembra 2021 v k. ú. A. v Rušňovom depe Prievidza v dôsledku nedodržania technologického\npostupu pri stáčaní motorovej nafty zo železničnej cisterny do skladovacej nádrže č. 2, čím došlo k\npreplneniu skladovacej nádrže č. 2 a následnému úniku cca. 1 939 litrov motorovej nafty do predných\n\nvstupných betónových dómov skladovacích nádrží č. 1 a č. 2. Motorová nafta ďalej unikla otvormi v\nbetónových stenách vstupných dómov skladovacích nádrží č. 1 a č. 2 do prostredia súvisiaceho s\npodzemnými vodami (pôda) v k. ú. A., čo je porušenie § 39 ods. 2 písm. b) a e) Vodného zákona.\n41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe\npodľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia žalovaného\na rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť.\n42. Žalobca v správnej žalobe namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností podľa\n§ 39 ods. 2 písm. b) a c) Vodného zákona, keďže žalobca mal v čase úniku znečisťujúcich\nlátok a aj stále má vybudované a riadne prevádzkované účinné zariadenia a kontrolné systémy.\nTvrdil, že príslušné zariadenia na stáčanie, skladovanie a výdaj nafty boli vybudované v súlade\ns Vodným zákonom, sú technologicky vhodné, pričom mali aj dvojaký systém stáčania nafty a svetelný\nvýstražný systém varovania proti preplneniu nádrží naftou. Žalobca má tiež vypracovaný aj príslušný\nadekvátny prevádzkový poriadok naftového hospodárstva. Takto formulované tvrdenia však správny\nsúd nemôže vyhodnotiť ako dôvodnú žalobnú námietku spochybňujúcu zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže predstavujú\nlen vyjadrenie nesúhlasu so záverom konajúcich orgánov verejnej správy prezentovaním vlastného\nhodnotenia skutkových okolností predmetnej veci. Orgány verejnej správy nespochybnili, že žalobca\nmal vybudované a prevádzkoval účinné zariadenia a kontrolné systémy naftového hospodárstva s\ndvojakým systémom stáčania nafty a svetelným výstražným systémom varovania proti preplneniu\nnádrží naftou, rovnako ani skutočnosť, že žalobca má vypracovaný aj príslušný adekvátny prevádzkový\nporiadok naftového hospodárstva. Ako však uviedol žalovaný na str. 11 a 12 napadnutého rozhodnutia,\nz predloženého dokumentu „Návod na obsluhu ovládania stáčania a výdaja PHM v ZSSK Prievidza“ je\nzrejmé, že stáčanie motorovej nafty môže prebiehať aj v manuálnom režime, avšak obsluha stáčania\nmusí sledovať stav výšky hladiny motorovej nafty v nádrži, a teda po zapnutí svetelnej signalizácie\nmusí okamžite manuálne vypnúť čerpadlo na stáčanie, čo je skonštatované v Protokole 2. Tým, že\nobsluha nedodržala technologický postup a riadne neprevádzkovala účinný kontrolný systém na včasné\nzistenie úniku znečisťujúcej látky, nakoľko nekontrolovala výšku hladiny motorovej nafty v nádrži, ani\nnesledovala zapnutie svetelnej signalizácie na riadiacom paneli, v dôsledku čoho oneskorene vypla\nčerpadlo a zastavila stáčanie motorovej nafty, čím došlo k preplneniu skladovacej nádrže č. 2 a\nnáslednému nekontrolovateľnému úniku motorovej nafty až do prostredia súvisiaceho s podzemnými\nvodami (pôda), došlo k porušeniu povinností podľa § 39 ods. 2 písm. b) a c) Vodného zákona.\nSprávny súd sa stotožňuje so závermi konajúcich orgánov verejnej správy. V zmysle § 39 ods. 2\npísm. b) Vodného zákona bol žalobca povinný používať len také zariadenia, technologické postupy\nalebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany\nvôd. Z právnej úpravy § 39 ods. 2 písm. b) Vodného zákona vyplýva, že nestačí, ak žalobca má\nvybudované, resp. zavedené zariadenia a technologické postupy, ktoré sú vhodné z hľadiska ochrany\nvôd, ale musí ich aj aktívne používať tak, aby pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami (v danom\nprípade motorová nafta) tieto nevnikli do povrchových alebo podzemných vôd alebo neohrozili ich\nkvalitu. Pri manuálnom režime stáčania motorovej nafty z cisterny do skladovacej nádrže je správnym\ntechnologickým postupom v zmysle „Návodu na obsluhu ovládania stáčania a výdaja PHM v ZSSK\nPrievidza“, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, taký postup, pri ktorom obsluha sleduje stav\nhladiny v nádrži a sama vypne čerpadlo. Nedodržaním uvedeného technologického postupu tak žalobca\nporušil § 39 ods. 2 písm. b) Vodného zákona (z tohto hľadiska je irelevantné, že pochybenie nastalo\nu konkrétneho zamestnanca žalobcu), pričom v priamej príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti\ndošlo k mimoriadnemu závažnému ohrozeniu kvality vôd spôsobenému únikom znečisťujúcej látky\n(motorová nafta) do pôdy (prostredie súvisiace s podzemnými vodami), čo napĺňa znaky mimoriadneho\nzhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 Vodného zákona. Rovnako v zmysle § 39 ods. 2 písm. e) Vodného\nzákona je žalobca povinný vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné\nzistenie úniku znečisťujúcich látok. Opätovne je potrebné skonštatovať, že v zmysle zákona nestačí,\nak žalobca má vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku znečisťujúcich látok, ale\nho musí aj riadne prevádzkovať. Pod riadne prevádzkovanie účinného kontrolného systému na včasné\nzistenie úniku znečisťujúcich látok nemožno podradiť situáciu, keď zamestnanec žalobcu nesledoval\nzapnutie svetelnej signalizácie dosiahnutia maximálnej hladiny motorovej nafty v skladovacej nádrži,\na preto žalobca porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 39 ods. 2 písm. e) Vodného zákona,\npričom v priamej príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd\n\npodľa § 41 ods. 1 Vodného zákona. Poukazovanie žalobcu v správnej žalobe na individuálne zlyhanie\nzamestnanca pri manipulácii so systémom, ktorý je dostatočne zabezpečený a spoľahlivý, tak nie je\nspôsobilé spochybniť záver, že žalobca porušil svoje zákonné povinnosti podľa § 39 ods. 2 písm. b) a e)\nVodného zákona. Správny súd pre doplnenie poznamenáva, že ak žalobca disponoval takým systémom,\nktorý umožňuje elimináciu, resp. podstatné zníženie rizika zlyhania ľudského faktora (automatický režim\nstáčania motorovej nafty), pre riadne splnenie povinností podľa § 39 ods. 2 písm. b) a e) Vodného\nzákona ho aj mal používať. Ako správne skonštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí, vyvodzovanie\nzodpovednosti za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. i) Vodného zákona je založené na princípe\ntzv. objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa skúma len naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho\ndeliktu a nie aj zavinenie konkrétnej fyzickej osoby. Keďže Vodný zákon neupravuje žiadny osobitný\nliberačný dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. i) Vodného\nzákona, je poukaz žalobcu v správnej žalobe na individuálne zlyhanie jeho zamestnanca pri manipulácii\ns inak funkčným a zabezpečeným systémom bezpredmetný.\n43. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že nebolo preukázané, že došlo k závažnému ohrozeniu kvality\nvôd a k naplneniu znakov mimoriadneho zhoršenia vôd v zmysle § 41 ods. 1 Vodného zákona, keďže\nžalobca rýchlym zásahom ohrozenie vôd odvrátil, a preto žalobcovi nemohla byť udelená pokuta podľa\n§ 75 ods. 9 Vodného zákona, je nedôvodná. Mimoriadne zhoršenie vôd (kvalifikačné kritérium podľa §\n75 ods. 9 Vodného zákona) je v § 41 ods. 1 Vodného zákona definované nielen ako náhle, nepredvídané\na závažné zhoršenie vôd, ale aj ako závažné ohrozenie kvality vôd. Nemusí teda aj skutočne dôjsť\nzhoršeniu vôd, ale v zmysle zákonného vymedzenia postačuje už len závažné ohrozenie kvality vôd.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí v tomto ohľade uviedol, že došlo k preplneniu skladovacej nádrže\nč. 2 a k následnému nekontrolovateľnému úniku znečisťujúcej látky (motorová nafta) až do prostredia\nsúvisiaceho s podzemnými vodami (pôda) v množstve 1 939 litrov, pričom motorová nafta je látka\nropného charakteru s vysokou schopnosťou kontaminácie vôd už pri nízkych koncentráciách, čo môže\npredstavovať v mnohých prípadoch najzávažnejšie znečistenie podzemných vôd, resp. prostredia\nsúvisiaceho s podzemnými vodami, nakoľko 1 liter ropných látok môže kontaminovať až 1 000 000 litrov\nvody. Zo záverov hydrogeologického prieskumu podľa žalovaného vyplynulo, že došlo ku kontaminácii\nprostredia súvisiaceho s podzemnými vodami (pôda) v okolí skladovacích nádrží na motorovú naftu,\npričom z miesta vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd bolo odťažených až 10,12 ton kontaminovanej\nzeminy, súčasne v odobratej vzorke kontaminovanej zeminy bolo zistené niekoľkonásobné prekročenie\nkoncentrácie znečisťujúcej látky stanovenej v horninovom prostredí. Záver žalovaného, že došlo\nk naplneniu znakov mimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 Vodného zákona, má oporu\nv zistenom skutkovom stave. Tým, že sa uniknutá motorová nafta dostala do pôdy, došlo k závažnému\nohrozeniu kvality vôd (motorová nafta ako vysokokontaminujúca ropná látka, ktorej koncentrácia bola\nv odobratej vzorke niekoľkonásobne prekročená proti hodnote intervenčného kritéria ITp pre ukazovateľ\nNEL – IR /74 900 mg na kg sušiny oproti 1 000 mg na kg sušiny/), keďže ako žalovaný zdôvodnil,\nz § 3 ods. 3 Vodného zákona vyplýva, že pod pojmom „podzemné vody“ sa rozumejú všetky vody\nnachádzajúce sa pod povrchom zeme, ktoré sú v bezprostrednom kontakte s pôdou, pričom sa\ntým myslí aj povrchová vrstva pôdy do hĺbky 0,5 m, na ktorú poukazoval žalobca. Odôvodnenie\nžalovaného považuje správny súd za dostatočné a logicky konzistentné, pričom len samotný nesúhlas\nžalobcu so závermi žalovaného nepostačuje na konštatovanie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\n44. Bezpredmetná je aj obrana žalobcu, že vzhľadom k jeho rýchlemu zásahu nedošlo k akémukoľvek\nznečisteniu podzemných vôd. Orgány verejnej správy nespochybnili závery hydrogeologického\nprieskumu, podľa ktorého vzhľadom na rýchly sanačný zásah od vzniku úniku nafty do pôdy bolo\nznečistenie naviazané na povrchovú vrstvu hlín a priesak znečistenia bol len maximálne cca. do 0,5 m,\npričom výsledky analýz vzoriek pôdy potvrdili skutočnosť, že znečistenie sa nedostalo do podzemných\nvôd a na hladine podzemnej vody v jednotlivých vrtoch sa nenachádzala voľná fáza ropnej látky. Ako už\nbolo uvedené, pre naplnenie zákonných znakov mimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 Vodného\nzákona postačí už aj závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich\nlátok a nemusí dôjsť k ich skutočnému zhoršeniu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že\ntvrdenie žalobcu, že k znečisteniu podzemných vôd pre jeho rýchly sanačný zásah nedošlo, je z pohľadu\nnaplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu bezpredmetné, keďže pokutu za porušenie\npovinností je možné uložiť aj v prípade, ak nedošlo k škodlivým následkom, pričom práve pokuta\nuložená za takýto správny delikt plní najmä preventívnu funkciu. Správny súd sa rovnako stotožňuje\ns konštatovaním žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí ohľadom rýchleho sanačného zásahu\n\nžalobcu uviedol, že podľa § 41 ods. 5 Vodného zákona je pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd povinný\nvykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na\nodstránenie jeho škodlivých následkov, a teda vykonanie opatrení na odstránenie škodlivých následkov\nmimoriadneho zhoršenia vôd vyplýva žalobcovi priamo z ustanovení Vodného zákona ako jeho zákonná\npovinnosť, pričom odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd\nnezbavuje žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe\ntvrdil, že nedošlo k úniku cca. 1 939 litrov znečisťujúcej látky do pôdy ako uviedol žalovaný, ale len\ndo predných vstupných betónových dómov skladovacích nádrží č. 1 a č. 2, keďže žalobca stihol z\nbetónových dómov skladovacích nádrží po úniku odčerpať cca. 400 litrov znečisťujúcej látky ešte pred\npríchodom inšpekcie životného prostredia, takéto tvrdenie je z hľadiska naplnenia znakov skutkovej\npodstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) v spojení s § 75 ods. 9 Vodného zákona\nbezpredmetné. Skutková podstata predmetného správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená\npokuta, neobsahuje množstvo, resp. objem znečisťujúcej látky, v súvislosti s ktorou došlo k porušeniu\npovinností podľa § 39 Vodného zákona a k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, ako kvalifikačné kritérium. Len\nsamotná skutočnosť, že žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že do pôdy unikla\nmotorová nafta v inom objeme ako to tvrdí žalobca, nemá z uvedeného dôvodu vplyv na zákonnosť\njeho rozhodnutia.\n45. Námietka žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že\nodôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie je podľa žalobcu dostačujúce, keď neposkytuje skutkovú\na právnu oporu výroku rozhodnutia, pričom z neho nie je zrejmé, na základe zhodnotenia akých\nskutočností a akej úvahy žalovaný uložil sankciu v danej výške a ako zohľadnil špecifiká na strane\nžalobcu, nie je dôvodná. Orgán verejnej správy prvého stupňa na str. 7 až 9 svojho rozhodnutia,\nako aj žalovaný na str. 15 až 17 správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, podrobne zdôvodnili\nvýšku uloženej pokuty, pričom pri jej ukladaní sa riadili § 76 ods. 1 Vodného zákona, keď prihliadli\nna škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa\nžalobca pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Orgán verejnej správy prvého\nstupňa uviedol, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 39 ods. 2 písm. b)\na e) Vodného zákona, pričom túto skutočnosť vyhodnotil ako priťažujúcu. Orgán verejnej správy prvého\nstupňa taktiež prihliadol na rozsah vzniknutého mimoriadneho zhoršenia vôd, keď v dôsledku úniku\nmotorovej nafty do pôdy došlo k jej znečisteniu v značnom rozsahu, pričom nameraná koncentrácia NELIR v kontaminovanej zemine bola až 74 900 mg/kg sušiny, pričom v Prílohe č. 12 Smernice Ministerstva\nživotného prostredia Slovenskej republiky z 28. januára 2015 č. 1/2015–7 je uvedené intervenčné\nkritérium pre priemysel 1 000 mg/kg sušiny ako kritická hodnota, ktorej prekročenie predpokladá\nvysokú pravdepodobnosť ohrozenia ľudského zdravia a životného prostredia. Orgán verejnej správy\ntaktiež prihliadol na skutočnosť, že žalobca doposiaľ nespôsobil žiadne mimoriadne zhoršenie vôd na\nprevádzke Rušňové depo Prievidza a ani mu nebola uložená pokuta za porušenie ustanovení Vodného\nzákona, čo podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa predstavuje poľahčujúcu okolnosť. Rovnako\nzohľadnil aj skutočnosť, že žalobca sám nahlásil únik motorovej nafty na havarijný telefón inšpekcie\nživotného prostredia, ako aj na to, že vykonal všetky uložené bezprostredné opatrenia na zneškodnenie\nmimoriadneho zhoršenia vôd a opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia\nvôd, a ďalej na výsledky geologického prieskumu, podľa ktorého sa únik motorovej nafty do pôdy\nvzhľadom na rýchly sanačný zásah nedostal do podzemných vôd a na hladine podzemnej vody v\njednotlivých vrtoch sa nenachádzala voľná fáza ropnej látky. Skutočnosť, že žalobca sa pričinil o\nodstránenie príčin a následkov mimoriadneho zhoršenia vôd, nemohol orgán verejnej správy vyhodnotiť\nako poľahčujúcu okolnosť, keďže povinnosť vykonať opatrenia na nápravu vyplývajú žalobcovi priamo z\n§ 41 ods. 5 Vodného zákona. Žalovaný doplnil, že zohľadnená bola aj vedomosť o plánovanej investícii\nžalobcu na zásadnú rekonštrukciu naftového hospodárstva Rušňového depa Prievidza (výmena starých\npodzemných skladovacích nádrží za nadzemné s vizuálnou kontrolou). Podľa žalovaného orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu len vo výške 10 000,00 eur, t. j. v dolnej hranici možnej\nsadzby v rámci zákonom prípustného rozpätia, čo predstavuje iba 6 % z maximálne možnej výšky\nzákonom stanovenej pokuty 165 000,00 eur. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že orgány\nverejnej správy pri stanovení výšky pokuty uviedli skutočnosti, na základe ktorých dospeli k záveru\no výške uloženej pokuty, zohľadnili okolnosti na strane žalobcu, pričom na základe ich zhodnotenia\npristúpili k uloženiu pokuty v dolnej hranici zákonom povolenej sadzby. Tvrdenie žalobcu v správnej\nžalobe, že nie je zrejmé, či žalovaný zohľadnil nielen okolnosti svedčiace v neprospech žalobcu,\nale aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, je tak v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia.\nPokiaľ žalobca namietal, že odôvodnenie určenia výšky pokuty je veľmi vágne, žalovaný nezohľadnil\n\nskutočnosť, že žalobca si priznal chybu a nešlo o úmyselné konanie, že išlo o ojedinelý exces, pričom\nžalobca predmetnú udalosť sám nahlásil a vykonal sanačné opatrenia s tým, že preventívny účinok by\nmala aj nižšia pokuta, táto bola uložená „v niekoľkonásobne vyššej výške ako je minimálna zákonná\nsadzba“, jedná sa len o vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s odôvodnením stanovenia výšky pokuty a jeho\nsubjektívneho názoru, čo nemôže byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\na orgánu verejnej správy. Správny súd v tomto ohľade taktiež zdôrazňuje, že podľa § 27 ods. 2\nSSP pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej\nsprávnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Stanovenie výšky pokuty je práve rozhodovaním orgánu\nverejnej správy na základe zákonom povolenej správnej úvahy, do ktorej nemôže správny súd vstupovať.\nKeďže výška pokuty udelenej žalobcovi v predmetnej veci nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom, správny súd nemôže v tomto ohľade prehodnocovať závery žalovaného a orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa.\n46. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že orgány verejnej správy pri ukladaní pokuty\nnepostupovali v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku z dôvodu, že dňa 25. septembra 2009\nv Rušňovom depe Prievidza, ktoré vtedy patrilo spoločnosti ZSSK Cargo a.s., orgán verejnej správy\nprvého stupňa Rozhodnutím č. 134302110/3773-15321/Ryb uložil spoločnosti ZSSK Cargo a.s. pokutu\nvo výške 3 000,00 eur za porušenie povinností pri zaobchádzaní so škodlivými látkami, v dôsledku\nčoho tieto unikli do pôdy a podzemných vôd a spôsobili mimoriadne zhoršenie vôd, pričom pre\nzlyhanie ľudského faktora vzniklo mimoriadne zhoršenie vôd na rovnakom mieste, z tej istej príčiny a\ns horšími následkami, správny súd konštatuje, že na základe tejto námietky nemôže vykonať súdny\nprieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.\nSprávny súd uvádza, že vo všeobecnosti možno skonštatovať, že na dodržiavaní zákonnej zásady\nrovnakého rozhodovania v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch (§ 3 ods. 5 druhá veta\nSprávneho poriadku) je potrebné bezpodmienečne trvať, nakoľko to vyžaduje zachovanie právnej\nistoty účastníkov konaní pred orgánmi verejnej správy, pričom princíp právnej istoty patrí medzi\nzákladné princípy demokratického a právneho štátu, v ktorom je právo a rozhodovanie orgánov verejnej\nmoci predvídateľné. Správny súd však nemohol vykonať súdny prieskum vo vzťahu k uvedeným\ntvrdeniam žalobcu. Žalobca poukazoval na Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č.\n134302110/3773-15321/Ryb zo dňa 17. mája 2010, ktorého kópiu priložil k správnej žalobe. Správny\nsúd sa oboznámil s obsahom daného rozhodnutia, pričom vo vzťahu k stanoveniu výšky pokuty pre\nspoločnosť Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s., Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921\norgán verejnej správy prvého stupňa uviedol len to, že pokuta bola stanovená vo výške 3 000,00 eur\ns prihliadnutím na skutočnosti, za akých došlo k úniku ropnej látky, rozsahu znečisteného územia a ako\nsa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd pričinil o odstránenie následkov mimoriadneho zhoršenia vôd.\nZ takto všeobecne formulovaných dôvodov pre rozhodnutie o výške pokuty nemožno dospieť k záveru,\nže rozhodné skutkové okolnosti danej veci boli obdobné, resp. relevantné aj pre určenie výšky pokuty pre\nžalobcu v predmetom preskúmavanom prípade, keďže správny súd ich z obsahu daného rozhodnutia\nnepozná. Na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o porušení precedenčnej zásady podľa §\n3 ods. 5 Správneho poriadku, muselo by mu byť zrejmé, v čom mal byť skutkový stav totožný, resp.\nrelevantný aj pre posudzovanú vec a v čom konkrétne sa konajúce orgány verejnej správy v predmetnej\npreskúmavanej veci odklonili od rozhodovania v iných skutkovo podobných veciach. Poukaz žalobcu na\niné rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné, nepostačuje pre súdny prieskum napadnutého\nrozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa pre namietané porušenie\nprecedenčnej zásady.\n47. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, pričom\nuviedol len vybranú časť z ich odôvodnení, správny súd uvádza, že súdne rozhodnutia nepredstavujú\nv právnom systéme Slovenskej republiky prameň práva a sú záväzné len v tej individuálnej veci,\nv ktorej boli vydané. Rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako argumentačná podpora, avšak bez toho,\naby žalobca konkretizoval, či je skutkový a právny stav v daných veciach zhodný, resp. obdobný s\npredmetnou prejednávanou vecou, a to, ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a\nprávny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov\nlen poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca\nby musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet,\nsporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Výňatky z odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú.\n\n48. Správny súd zároveň zamietol návrh žalobcu na vykonanie sankčnej moderácie uloženej pokuty,\npodľa ktorého žalobca považoval výšku uloženej pokuty za zjavne neprimeranú vzhľadom na okolnosti\nprípadu, závažnosť porušenia zákona, resp. jeho následok, čím bola podľa jeho názoru porušená zásada\nproporcionality, pričom žiadal, aby správny súd zmenil výšku pokuty tak, že táto je 1 000,00 eur. Podľa\n§ 198 ods. 1 písm. a) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na\nnávrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení\nnevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by\nmala pre žalobcu likvidačný charakter. Žalobca v správnej žalobe len tvrdil, že výška uloženej pokuty\nje zjavne neprimeraná, bola porušená zásada proporcionality a je v rozopre s § 3 ods. 5 Správneho\nporiadku. Ako už správny súd uviedol v bode 46. tohto rozsudku, porušenie precedenčnej zásady\nnemožno zo strany správneho súdu vyhodnotiť. Navyše, SSP výslovne upravuje dôvody, pre ktoré môže\nsprávny súd pristúpiť k sankčnej moderácii, a to len pre jej neprimeranosť povahe skutku alebo jej\nlikvidačný charakter. Svoje tvrdenie o neprimeranosti uloženej pokuty žalobca v obsahu správnej žaloby\npodporil len vyjadrením nesúhlasu s posúdením konajúcich orgánov verejnej správy ako je uvedené\nvyššie. Správny súd v rámci posúdenia v zmysle § 198 ods. 1 SSP nedospel k záveru o neprimeranosti\nuloženej pokuty, keďže táto je uložená v dolnej hranici zákonom upravenej sadzby, pričom predstavuje\nlen 6,06 % z maximálne možnej výšky ustanovenej zákonom.\n49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im\npredchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania\npred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov\nkonania žalovanému.\n51. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nRozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia\nrozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o\nsprávnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443\nods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§\n444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nPoznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu\njej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}