{"guid": "b2181b53-b571-4f99-99d6-e211a19aff84:14e08bea-fb70-4ed2-b368-077960896511", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200099.2", "spisova_znacka": "BB-74S/17/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-74S/17/2023 z 12. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 12. februára 2025, sp. zn. BB-74S/17/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200099.2", "identifikacne_cislo": "6023200099", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2019/35", "nazov": "zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/35-2019"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14e08bea-fb70-4ed2-b368-077960896511", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200099.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200099.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200099.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-74S/17/2023\n6023200099\n12. 02. 2025\nJUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová\nECLI:SK:SpSBB:2025:6023200099.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej\nRúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša\nŠkarbalu, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. E. XXX/XXX, XXX XX\nF., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10342/2023 zo dňa 12. januára 2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd správnu žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe v znení účinnom od 01.11.2022 do\n31.12.2022 (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z. z.“) navrhol námestník riaditeľa colného úradu E. G. G. C.\nprepustiť žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu splnenia podmienky nároku na výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu a dovŕšenia veku 55 rokov príslušníka finančnej správy.\n2. Rozhodnutím č. 503019/2022 zo dňa 25.11.2022 riaditeľ colného úradu E. A. H. I. (ďalej len „orgán\nverejnej správy prvého stupňa“) prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy\ncitujúc ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., nakoľko žalobca spĺňa podmienky nároku\nna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov. V nadväznosti na splnenie\npodmienok na prepustenie a predložený návrh bezprostredne nadriadeného na prepustenie žalobcu\norgán verejnej správy rozhodol. Zároveň bolo žalobcovi dané poučenie o možnosti podať odvolanie.\n3. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal dňa 12.12.2022 žalobca odvolanie.\nV odôvodnení uviedol, že podľa jeho názoru skutočným dôvodom na jeho prepustenie mali byť výhrady\nzástupcov armády Slovenskej republiky a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky k výkonu colného\ndohľadu a colnej kontroly vykonávanej ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy Pobočky Colného\núradu Zvolen – nácestné stredisko (ďalej len „PCÚ Zvolen“) na medzinárodnom letisku Sliač v súvislosti\ns humanitárnou pomocou pre Ukrajinu a jeho zodpovednosť za tento výkon, pričom opísal priebeh\nvýkonu jeho činnosti v konkrétnej veci. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa považoval\nza zastretý a simulovaný právny úkon, pretože týmto rozhodnutím bol § 258 ods. 2 zákona č. 35/2009\nZ. z. použitý v rozpore s účelom a zmyslom zákona a zároveň mu bola odňatá možnosť účinnej\nprávnej ochrany brániť sa proti prípadným, až doteraz žiadnym spôsobom nešpecifikovaným výhradám\nvoči výkonu služby jeho osobou, ktoré by dosahovali takú intenzitu, že by bolo možné konštatovať\nporušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Prepustenie zo služobného pomeru vo veku\n61 rokov považoval za výrazný zásah do osobného aj rodinného života, pričom týmto rozhodnutím bol\n\nvyradený z aktívneho pracovného života, pričom ešte nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok.\nRozhodnutie považoval za diskriminačné a nezákonné.\n4. Na základe odporúčania poradnej komisie v zmysle § 294 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. žalovaný\nrozhodol v zmysle § 294 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. rozhodnutím č. 10342/2023 zo dňa 12.01.2023\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania\na poukázal na odvolacie dôvody žalobcu, pričom k jednotlivým odvolacím námietkam zaujal stanovisko.\n5. Uviedol, že žalobca nesplnil podmienky na starobný dôchodok, ale splnil podmienky nároku na\nvýsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 328/2002 Z.z.“), pretože jeho služobný pomer trval nepretržite od 01.04.1993. Na to, aby bol\nžalobca prepustený zo služobného pomeru v zmysle § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. postačuje\nsplnenie čo i len jednej zákonnej možnosti, a teda splnenie podmienky na výsluhový dôchodok podľa\nosobitného predpisu a dovŕšenia veku 55 rokov alebo splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok\npodľa osobitného predpisu. Ďalej uviedol, že žalobca vo veľkej časti namieta skutočnosti, ktoré podľa\nžalovaného nijako nesúvisia s dôvodom jeho prepustenia. Tvrdenie žalobcu, že skutočným dôvodom\njeho prepustenia mala byť nespokojnosť nadriadených s výkonom colného dohľadu na letisku Sliač v\nsúvislosti s humanitárnou pomocou pre Ukrajinu, kde žalobca vykonával funkciu vedúceho pobočky,\nvyhodnotil žalovaný za nedôvodné, keďže v takom prípade by bol žalobca riešený cez uplatnenie\ndisciplinárnej zodpovednosti v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z., čo sa však v tomto prípade nestalo.\nŽalovaný nesúhlasil s tvrdením, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je zastretý a\nsimulovaný právny úkon. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je podľa žalovaného\nkonštitutívnym individuálnym právnym aktom, ktorý vydaním rozhodnutia vytvára nový právny stav, a\nteda je právnou skutočnosťou, ktorou podmieňuje vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. Rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa je individuálnym správnym aktom, nakoľko vyvoláva všetky právne\núčinky a nadobudnutím právoplatnosti sa stáva nezmeniteľným. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu,\nže rozhodnutie o prepustení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 2\nzákona č. 35/2019 Z. z. je diskriminačné, nakoľko je vždy na rozhodnutí príslušného nadriadeného, či\nv konkrétnom prípade príslušníka finančnej správy uplatní tento dôvod prepustenia alebo ho ponechá\nv služobnom pomere aj napriek skutočnosti, že na strane dotknutého príslušníka finančnej správy sú\nzákonné podmienky daného prepúšťacieho dôvodu splnené. K názoru žalobcu o diskriminácii uviedol,\nže z vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia\nzásady rovnakého zaobchádzania zaťažuje žalobcu, avšak tento žiadny diskriminačný dôvod neuviedol.\nV závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa má zákonom\ndelegovanú právomoc rozhodnúť o. i. aj o prepustení jemu podriadených príslušníkov finančnej správy,\nak naplnia niektorý z dôvodov prepustenia v § 258 ods. 1 až 3 zákona č. 35/2019 Z. z.. V tejto súvislosti\npoukázal na obdobný prípad príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky (Rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 8Sžo/23/2011).\nSprávna žaloba žalobcu – žalobné body\n6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa a navrhol tieto rozhodnutia pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.\n7. Namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa na pokyn nadriadených rozhodol o skončení\nslužobného pomeru prepustením, za použitia ustanovenia § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. napriek\nneexistencii materiálneho dôvodu na tento postup, ktorý predpokladá § 115 ods. 1 v spojení s § 115 ods.\n9 zákona č. 35/2019 Z. z.. K účelovému a nezákonnému skončeniu služobného pomeru prepustením\ndošlo podľa žalobcu potom, čo žalobca (v tom čase vedúci PCÚ Zvolen) nevyhovel požiadavkám\nuplatňovaným tretími stranami pri prerokovaní vojenského materiálu určeného na dodanie Ukrajine,\npretože nimi navrhovaný postup bol v rozpore s colnými predpismi upravujúcimi colný dohľad pri\npreprave tohto typu tovaru do tretích krajín. Táto skutočnosť, aj keď žalovaný to popiera, bola podľa\nžalobcu skutočným dôvodom skončenia služobného pomeru so žalobcom.\n\n8. Ako dôkaz o preukázaní správnosti svojich tvrdení predložil žalobca zvukový záznam, vyhotovený bez\nvedomia námestníka riaditeľa colného úradu, ktorý podľa žalobcu preukazuje, že postup žalovaného\ni orgánu verejnej správy prvého stupňa bol v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a zákazom\ndiskriminácie. Tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu princípov zákonnosti, nestrannosti,\nstability, profesionality a zároveň bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, keďže mal za to,\nže žalovaný preskúmaval v odvolacom konaní svoje vlastné rozhodnutie, ktorého vydanie procesne\nzrealizoval námestník riaditeľa colného úradu a orgán verejnej správy prvého stupňa. Žalobca v tejto\nsúvislosti poukázal na mailovú komunikáciu s prezidentom Finančnej správy Slovenskej republiky,\nktorého požiadal o stretnutie z dôvodu, že bol žalobcovi oznámený dôvod, pre ktorý ho musia prepustiť\nzo služobného pomeru príslušníka finančnej správy.\n9. Žalobca namietal nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. žalovaným\nv napadnutom rozhodnutí. Žalobcova interpretácia uvedeného ustanovenia naopak vychádza zo zásady\nrovnakého zaobchádzania v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Prijatím interpretácie\nustanovenia z hľadiska oprávnení nadriadeného podľa žalobcu znamená odopretie právnej ochrany\nžalobcu v takej kvalite a rozsahu, aká je podľa žalobcu poskytovaná iným príslušníkom, čo je podľa\nžalobcu v rozpore s pravidlami rovnakého zaobchádzania v zmysle čl. 4 Smernice Rady 2000/78/ES\nzo dňa 27.11.2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a\npovolaní (ďalej len „Smernica“). Právomoc nadriadeného nie je podľa žalobcu inštitútom, ktorá by mala\nzabezpečovať vyváženie vekovej štruktúry v záujme podpory zamestnávania nových pracovníkov. Tá v\npodmienkach ozbrojených zborov aj finančnej správy, je zabezpečovaná prostredníctvom systemizácie\nfunkčných miest a zákonu ako celku, a preto podľa názoru žalobcu závery v Rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu SR (ďalej len „NSS SR“), sp. zn. 4Sžk/24/2020 zo dňa 27.10.2021, nemôžu byť v\nsúlade so zákonom, pričom túto otázku NSS SR nebral do úvahy [§ 43 ods. 6 zákona č. 73/1993\nZ.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“)]. Príslušník\nfinančnej správy môže byť prepustený nie preto, že nadriadený má oprávnenie rozhodnúť o prepustení,\nale preto, že nemôže byť zaradený do zálohy. Podľa žalobcu nadriadený musí skúmať aj dôvody, či\nv rámci systemizácie nemôže byť príslušník finančnej správy zaradený na iné voľné funkčné miesto,\nna ktoré má odborné aj kvalifikačné predpoklady. Pretože riaditeľ nemal zákonný dôvod na odvolanie\nžalobcu z funkcie, aj keď na príkaz nadriadeného, zvolil podľa žalobcu nezákonný postup v konečnom\ndôsledku vyhovujúci aj námestníkovi, ktorý návrh na prepustenie na základe § 258 ods. 2 zákona č.\n35/2019 Z. z. spracoval a čo zvukový záznam rozhovoru námestníka riaditeľa so žalobcom preukazuje.\n10. Ďalej žalobca v správnej žalobe poukázal na právnu úpravu štátnej služby ozbrojených zborov,\nozbrojených síl, hasičských a záchranných zborov, ktoré prihliadajú na požiadavky Smernice. Žalobca\nnamietal, že ani jeden z uvedených právnych predpisov neustanovuje vekovú hranicu, do ktorej\nmôže ozbrojený príslušník finančnej správy, policajt atď. zotrvať v štátnej službe. Uviedol, že trvanie\nslužobného pomeru a za akých podmienok sa služobný pomer končí u všetkých príslušníkov upravuje\nzákon. V prípade príslušníkov ozbrojených zborov, medzi ktoré patrí aj ozbrojený zbor finančnej\nsprávy, maximálna doba trvania služobného pomeru nie je stanovená. Podľa názoru žalobcu, právne\npredpisy, na základe ktorých môže byť príslušník finančnej správy prepustený zo služobného pomeru\npri dosiahnutí veku 55 rokov a vzniku nároku na dôchodok, nie sú právnymi predpismi, ktorými sa\nstanovuje minimálna a maximálna veková hranica v rámci politiky zamestnanosti. Ustanoveniu § 285\nods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. by takýto právny význam mohol byť pripisovaný vtedy, ak by v deň splnenia\nobidvoch zákonných podmienok bol skončený služobný pomer vždy (ak zákon neustanovuje z týchto\npredpokladov výnimky) s každým príslušníkom finančnej správy (policajtom).\n11. V závere správnej žaloby žalobca namietal, že interpretácii ustanovenia § 258 ods. 2 zákona č.\n35/2019 Z. z. predkladanej žalovaným, že podľa uvedeného ustanovenia riaditeľ môže skončiť služobný\npomer podľa toho kedy sa tak rozhodne, bránia ustanovenia § 71 ods. 4, § 75 ods. 4 a 5 zákona\nč. 35/2019 Z. z.. Rozhodnutie riaditeľa a žalovaného a ich postup nie sú podľa žalobcu realizáciou\nich diskrečnej právomoci, ale arbitrárnymi individuálnym správnymi aktami, ktorými bolo nezákonným\nspôsobom zasiahnuté do práv žalobcu len preto, že pri výkone svojich právomocí sa riadil právnymi\npredpismi, dodržal služobnú prísahu a chránil verejný záujem, čo zjavne nezodpovedalo predstavám\nnadriadených.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu\n\n12. Žalovaný uviedol, že rozhodnutia konajúcich správnych orgánov boli vydané na základe zákonom\npovolenej voľnej úvahy (správne uváženie), pri aplikácii ktorej súd preskúmava iba, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neposudzujúc však účelnosť a vhodnosť\nsprávneho rozhodnutia. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR,\nktorý vo svojom rozhodnutí III. ÚS 479/2011 z 26. októbra 2011 v súvislosti so správnym uvážením\nkonštatoval: „Všeobecné súdy mali preskúmať správne uváženie z pohľadu, či nevybočilo z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom. Ak zistili, že je v súlade s pravidlami logického uvažovania, ak\npodmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súdy nemohli z tých istých\nskutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by tým zasiahli do správneho uváženia\npríslušného správneho orgánu.“\n13. K námietke zneužitia postavenia nadriadeného voči podriadenému a pomstu zo strany nadriadených\nza postup pri výkone štátnej služby žalovaný uviedol, že nie je dôvodná. Dôvodom prepustenia žalobcu\nbolo splnenie podmienok uvedených v § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. Ide len o subjektívny pocit\nžalobcu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím o prepustení zo služobného pomeru. Uviedol, že v konaní nebolo\npreukázané žiadne zneužitie postavenia nadriadeného voči žalobcovi. Podľa názoru žalovaného sa\nžalobca zrejme cíti dotknutý tým, že prezident finančnej správy (ktorý je zamestnávateľom/služobným\núradom cca 9 000 zamestnancov/príslušníkov finančnej správy) nereagoval na email žalobcu obratom\ndňa 8.11.2022, ale až dňa 25.11.2022. Žalovaný dodal, že pokiaľ bol žalobca presvedčený, že pokyn\njeho nadriadeného pri prerokovaní vojnového materiálu určeného na pomoc Ukrajine bol v rozpore s\ncolnými predpismi, mal využiť jemu patriace zákonné ustanovenia. Žalobca takúto možnosť nevyužil\na podľa žalovaného účelovo využíva tento argument.\n14. Ďalej žalovaný upozornil na nezákonne získaný dôkaz, ktorý predložil žalobca v konaní, a ku\nktorému nepovažoval za podstatné sa vyjadrovať, pričom v rámci predloženého spisu zaslaným súdom,\nžalovaný si tento dôkaz nevedel ani vypočuť. Tieto záznamy neboli získané legálnou cestou. Dotknutá\nosoba nedala súhlas s vykonaním takéhoto dôkazu, a teda jeho vykonaním by došlo k porušeniu §\n12 Občianskeho zákonníka. Na margo takéhoto nezákonného konania žalobcu žalovaný uviedol, že v\nprípade keby takýto dôkaz žalobca predložil v čase, keď bol ešte príslušníkom finančnej správy, bez\npochýb by nadriadený začal konanie vo veci prepustenia služobného pomeru pre porušenie služobnej\nprísahy zvlášť hrubým spôsobom.\n15. K námietke žalobcu, že § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. mal byť interpretovaný v rozpore\nso Smernicou a § 75 zákona č. 35/2019 Z. z. považoval za nutné uviesť, že spôsob skončenia\nslužobného pomeru vyplývajúci z § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. nemožno považovať za odporujúci\nantidiskriminačnej legislatíve, nakoľko možnosť stanovenia minimálnych a maximálnych vekových\nhraníc v rámci politiky zamestnanosti za podmienok stanovených v antidiskriminačnom zákone vychádza\nzo Smernice. Smernica hovorí o tom, že rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s vekom možno za určitých\nokolností odôvodniť, a preto si vyžaduje osobitné predpisy, ktoré môžu byť v závislosti od situácie v\nčlenských štátoch rôzne. Bezpodmienečne preto treba rozlišovať medzi rozdielnym zaobchádzaním,\nktoré je odôvodnené najmä oprávnenými cieľmi v oblasti politiky zamestnanosti, politiky trhu práce a\nodbornej prípravy a nelegitímnou diskrimináciou, ktorá je z právneho hľadiska neprípustná. Žalovaný\nmal za to, že žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by diskriminačné konanie žalovaného aspoň v\nzákladnej miere načrtávali alebo preukazovali, ale naopak sa snažil svoje osobné dojmy zamaskovať\na včleniť do jednotlivých dôvodov žaloby. V prípade nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania\nžalovaný poukázal na možnosť využitia postupu podľa § 75 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z., ktorý odkazuje\nna zákon č. 365/2004 Z. z. a možnosti domáhať sa ochrany podľa tohto zákona podaním žaloby na\nvšeobecnom súde.\n16. K námietke ohľadom aplikácie inštitútu zálohy žalovaný uviedol, že ustanovenie § 115 zákona č.\n35/2019 Z. z. upravuje zálohu pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy. Záloha je pre\npríslušníka finančnej správy nástrojom k zachovaniu služobnému pomeru, ktorý bol odvolaný z funkcie\na nie je možné ho ustanoviť do inej funkcie, lebo takáto funkcia nie je voľná. Do zálohy nemožno zaradiť\npríslušníka finančnej správy, ktorému má skončiť služobný pomer, lebo sú naplnené zákonné dôvody\nskončenia služobného pomeru. V prípade zálohy sa jedná o ochranu pred prepustením príslušníkov\nfinančnej správy, avšak uvedené ustanovenie § 115 ods. 1 a 9 zákona č. 35/2019 Z. z. podľa žalovaného\nabsolútne nesúvisí s § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.. Žalobca nebol odvolaný z funkcie, a teda\npokiaľ žalovaný prepúšťa zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy, končí služobný pomer\n\npríslušníka finančnej správy ako celok, a nie je nutné príslušníka finančnej správy odvolávať z funkcie.\nOdvolanie z funkcie zo zákona č. 35/2019 Z. z. sa predpokladá pri prevedení/preložení (§ 107 ods. 10),\npri zaradení zo zálohy (§ 113 ods. 5), ale nie pri skončení služobného pomeru. Preto je podľa žalovaného\nargument žalobcu, že ho mal nadriadený ustanoviť do inej funkcie nedôvodný.\nVyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného – replika žalobcu\n17. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalobca dospel k záveru, že na skutkových tvrdeniach a\nprávnej argumentácii v správnej žalobe nemení nič ani vyjadrenie žalovaného, ktorý v konaní na súde je\njeden z účastníkov (stranou sporu) a nie autoritatívnym orgánom. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného,\nnakoľko podľa žalobcu sa má žalovaný vyjadrovať k právnej argumentácii žalobcu a dôvodom, pre\nktoré namietal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom je úlohou súdu posúdiť, či správna úvaha\nsprávnych orgánov má oporu v hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisoch.\n18. Námietka žalovaného k nezákonnosti dôkazu (zvukový záznam rozhovoru medzi žalobcom a\nnámestníkom riaditeľa colného úradu) nie je pre žalobcu prekvapením, pretože ide o dôkaz preukazujúci\nskutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca poukázal na to, že vyhotovenie zvukového záznamu v posledný\ndeň služobného pomeru bol jediný spôsob ako zabezpečiť usvedčujúci dôkaz o účelovom, cielenom a\nkoordinovanom postupe nadriadených voči žalobcovi. Na margo tejto veci žalobca dal do pozornosti tú\nskutočnosť, že pre vyhotovenie zvukového záznamu sa rozhodol po tom, čo mu riaditeľ colného úradu pri\nosobnom rozhovore uviedol skutočné dôvody, pre ktoré ho podľa tvrdení žalobcu musel prepustiť, ako aj\ndôvody prečo bola zvolená aplikácia § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.. Podľa názoru žalobcu použitie\ndôkazu, preukazujúceho porušenie jeho práv konaním nadriadených odporujúcim právnym predpisom,\nneznamená automaticky jeho odmietnutie.\n19. Ďalej žalobca uviedol, že v správnej žalobe sa nezaoberal otázkou pôsobnosti, t.j. kto rozhoduje\nvo veci služobného pomeru, kto rozhoduje v prvej inštancii a kto v odvolacom konaní. Na čele\nFinančnej správy SR je prezident, v ktorého záujme, resp. záujme generálneho riaditeľa sekcie colnej,\nbolo so žalobcom skončiť služobný pomer a čo zrealizované bolo. Zaznamenaný rozhovor žalobcu s\nnámestníkom riaditeľa colného úradu preukazuje toto skutkové tvrdenie (uvedené v správne žalobe) aj\njeho námietku porušenia jednej zo zásad, a to dvojinštančnosti konania.\n20. K argumentácii žalovaného žalobca uviedol, že v podanej správnej žalobe sa nezaoberal tým, či\nprijatá právna úprava je alebo nie je v súlade so Smernicou. Rozpor ustanovenie § 258 ods. 2 zákona\nč. 35/2019 Z. z. so Smernicou nebol namietaný a nie je ani predmetom konania. Žalobca namietal\nnezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. Smernica bola implementovaná do zákona, avšak ak\nžalovaný vychádzal z ustanovenia § 8 ods. 3 písm. a) (zákona č. 365/2004 Z. z. - pozn. správneho súdu)\nmal by si podľa žalobcu v prvom rade žalovaný uvedomiť, že zásadnou a rozhodujúcou podmienkou je\nto, že tieto postupy sa uplatňujú vždy a voči každému, kto patrí do danej kategórie osôb.\n21. Žalobca zdôraznil, že v tejto právnej veci je nesporné, že so žalobcom nebol skončený služobný\npomer prepustením z dôvodu podpory zamestnanosti. Jednoducho žalovaný sa chcel žalobcu zbaviť a\nslužobný pomer žalobcu skončil v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný podľa žalobcu ustanovenie\n§ 258 ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. interpretoval účelovo, v rozpore s jeho významom. Interpretácia\nuvedeného ustanovenia žalovaným a jeho aplikácia neguje zákonné záruky príslušníkov finančnej\nsprávy, zjavne podporuje svojvoľné konanie nadriadených, vytvára priestor na diskrimináciu a z\nuvedeného ustanovenia robí univerzálny nástroj na zbavovanie sa príslušníkov finančnej správy, ktorí\nodmietajú konať v rozpore s právnymi predpismi, ako to bolo aj v prípade žalobcu. Naopak interpretácia\ntohto ustanovenia žalobcom, vychádza aj zo zákonných ustanovení súvisiacich s § 258 ods. 2 zákona\nč. 35/2019 Z. z., zneužitie práva zo strany nadriadených vylučuje a chráni príslušníkov finančnej správy\npred svojvôľou a diskrimináciou.\nVyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu – duplika žalovaného\n22. Žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanom vyjadrení k podanej žalobe. Podľa\nžalovaného žalobca v replike neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ku ktorým by mal žalovaný\nzaujať stanovisko.\n\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom\n23. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v\nktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu\nvýkonu súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne\nvedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/17/2023 je vedená na Správnom súde v\nBanskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/17/2023.\n24. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č.\n162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) na\nžiadosť žalobcu na deň 12.02.2025. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu uviedol, že zotrváva na\ndôvodoch podanej správnej žaloby a zdôraznil, že ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.\nbolo zneužité v situácii, keď neexistovali dôvody na to, aby bol skončený služobný pomer. Žalobca ako\ndôkaz predložil nahrávku, ktorá dosvedčuje, že tu sa rieši zástupný problém, teda nebol tu iný dôvod na\njeho prepustenie zo služobného pomeru. Uviedol, že pokiaľ je vnútroštátna právna úprava v rozpore so\nSmernicou, tak vnútroštátny súd je povinný túto neaplikovať. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla,\nže sa pridržiava písomného vyjadrenia k podanej správnej žalobe a zdôraznila, že je vecou správneho\norgánu, aby na základe správnej úvahy rozhodol o tom, či žalobcu ponechá v služobnom pomere. Na\nzáklade návrhu právneho zástupcu žalobcu predstúpil samotný žalobca, ktorý považoval za potrebné\npodrobnejšie opísať skutkové okolnosti, ktoré mali predchádzať jeho prepusteniu zo služobného pomeru.\n25. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa\n§ 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov\nsprávnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju\npodľa § 190 SSP zamietol.\n26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa rozumie\npríslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane\nslužobným úradom (ďalej len „funkcia so zbraňou“), ak § 327 neustanovuje inak. Takýto príslušník\nfinančnej správy zostáva ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, aj ak je neskôr zaradený do zálohy\nalebo ustanovený do funkcie inej, než je funkcia so zbraňou (ďalej len „funkcia bez zbrane“) a spĺňa\npodmienky podľa § 84 ods. 2; to neplatí, ak sa uplatní ustanovenie § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods.\n6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4. Na účely splnenia podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa druhej vety\npostačuje zdravotná klasifikácia podľa § 271 ods. 2 písm. b).\n27. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. vo veciach služobného pomeru v mene štátu\nkoná a rozhoduje a právne úkony robí nadriadený, ak § 271 ods. 1 písm. b), písm. c), ods.\n5 alebo § 280 neustanovujú inak.\n28. Podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. príslušník finančnej správy môže byť prepustený zo\nslužobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a\ndovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.\n29. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. návrh na prepustenie príslušníka finančnej\nsprávy zo služobného pomeru spracúva spravidla jeho bezprostredne nadriadený a predkladá ho\nbezodkladne nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení príslušníka finančnej správy\nzo služobného pomeru; návrh na prepustenie duchovného finančnej správy zo služobného pomeru\nspracúva bezprostredne nadriadený na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.\n30. Podľa § 268 ods. 1 a 2 zákona č. 35/2019 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania,\nodborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci\na ohliadka.\n31. Podľa § 280 ods. 1 až 3 zákona č. 35/2019 Z. z. vo veciach služobného pomeru koná a rozhoduje\noprávnený orgán. (2) Oprávneným orgánom príslušným na konanie v prvom stupni je nadriadený;\n\nak ide o prieskumné konanie podľa § 272, oprávneným orgánom je služobný posudkový lekár. (3)\nOprávneným orgánom príslušným na konanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) je nadriadený\noprávneného orgánu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, ak § 271 ods. 5 neustanovuje inak. O\nodvolaní proti rozhodnutiu prezidenta vydanému v prvom stupni rozhoduje prezident na základe návrhu\nním ustanovenej osobitnej komisie. O odvolaní proti rozhodnutiu ministra v prvom stupni rozhoduje\nminister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.\n32. Správny súd uvádza, že podstata žalobcom uvedených námietok smeruje k ním tvrdenej\nnezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa\nz dôvodu absencie materiálneho naplnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 258 ods. 2 zákona\nč. 35/2019 Z. z., a to z dôvodu, že skutočným dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru\npríslušníka finančnej správy boli výhrady nadriadených žalobcu k výkonu colného dohľadu na letisku\nSliač v súvislosti s vývozom humanitárnej pomoci a zbraní na Ukrajinu.\n33. V prvom rade správny súd uvádza, že predmetom prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého\nstupňa, ktorým prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy citujúc ustanovenie\n§ 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., nakoľko žalobca spĺňal podmienky nároku na výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov. V tejto súvislosti správny súd neprihliadol na\nargumentáciu žalobcu uvedenú v správnej žalobe a tiež v rámci prednesu na nariadenom pojednávaní\nohľadom tvrdeného odvolania žalobcu nadriadeným z funkcie vedúceho príslušníka finančnej správy.\n34. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dosiahol vek 55 rokov a splnil podmienky na vznik\nnároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákona č. 328/2002 Z. z.) v súlade s § 258\nods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom od 01.11.2022 do 31.12.2022, pričom takéto skutkové\nzistenia orgánov verejnej správy neboli spochybnené ani z takto objektívne zisteného stavu veci v\nsprávnom konaní. Treba uviesť, že jednak po vecnej, ako aj formálnej stránke boli splnené zákonné\npodmienky, aby mohol voči žalobcovi nadriadený služobný orgán využiť v rámci svojej diskrečnej\nprávomoci svoje oprávnenie a prepustiť žalobcu podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. zo\nslužobného pomeru príslušníka finančnej správy.\n35. Správny súd nemal preukázané, že k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru príslušníka\nfinančnej správy došlo pre naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 258 ods. 1 zákona č. 35/2019\nZ. z., pričom zákon len pri prepustení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru podľa § 258\nods. 1 písm. i) až n), p) alebo q) v zmysle § 258 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z. stanovuje lehotu\ntroch mesiacov, v ktorej musí o prepustení nadriadený orgán rozhodnúť, odkedy sa dozvedel o dôvode\nprepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.\n36. Ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. neustanovuje nadriadenému lehotu, v ktorej musí,\nresp. môže uvedený dôvod prepustenia príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru aplikovať\ns tým, že inak mu daná zákonná právomoc na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného\npomeru zanikla. Správny súd sa nestotožnil s výkladom tohto ustanovenia, ktorý žalobca v správnej\nžalobe uvádzal. Jediným predpokladom na postup v zmysle tohto ustanovenia zákona je splnenie\npodmienok príslušníka finančnej správy, a to nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu\na dovŕšenie veku 55 alebo splnenie podmienok pre nárok na starobný dôchodok podľa osobitného\npredpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). V § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. nie je\nzákonom ustanovené, že k prepusteniu príslušníka finančnej správy môže dôjsť pri naplnení zákonných\npodmienok len v kalendárnom roku dovŕšenia veku 55 rokov, prípadne len v ten v deň, mesiac, a pod.\n37. Správny súd uvádza, že bolo skutočne vecou orgánu verejnej správy v rámci svojej správnej\núvahy rozhodnúť, o tom či ponechá žalobcu v služobnom pomere alebo ho prepustí zo služobného\npomeru pri splnení zákonných podmienok. Dôvody uvedené v rozhodnutí, teda kritérium veku a\nsplnenie nároku na výsluhový dôchodok podľa súdu boli v medziach zákona a žiadnym spôsobom\nnevybočili zo zákonného rámca. Pokiaľ žalobca v rámci prednesu na nariadenom pojednávaní namietal\nzvolený postup orgánu verejnej správy a poukazoval na možnosť zvolenia i iného postupu, napríklad\nvyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti orgánu verejnej správy voči žalobcovi, tak správny súd\nuvádza, že nemôže posudzovať účelnosť a vhodnosť zvoleného postupu orgánu verejnej správy,\nnakoľko by tým zasiahol do právomoci, ktorá mu nepatrí. Takýto postup by bol možný, len ak by\n\nsprávna úvaha orgánu verejnej správy vybočila z daného rámca, alebo by bola zjavne neprimeraná,\nčo však v danom prípade preukázané nebolo. Správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že pri\nrozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny\nsúd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí alebo hľadísk ustanovených zákonom.\nSprávny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť alebo vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(§ 27 ods. 2, 3 SSP).Vzhľadom na uvedené nemal správny súd preukázané žalobcom uvedené\nnenaplnenie materiálneho dôvodu na postup v zmysle uvedeného § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z..\n38. Ďalej žalobca namietal, že orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali v rozpore so zásadou\nrovnakého zaobchádzania a zákazom diskriminácie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na znenie\nustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých\noblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný\nzákon), v zmysle ktorého „sa tento zákon nevyťahuje na rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného\npostihnutia alebo veku, ktoré vyplýva z ustanovení osobitných predpisov upravujúcich služobný pomer\npríslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného\nbezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru; to neplatí,\nak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v pracovnoprávnom vzťahu.“ Uvedené v správnej žalobe\nžalobca nakoniec ani nerozporoval a sám poukazoval na osobitnú úpravu uvedenú v osobitných\npredpisoch, v prejednávanom prípade zákon č. 35/2019 Z. z..\n39. Právna úprava zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktorá je uvedená v zákone\nč. 35/2019 Z. z. vychádza z článku 1 Smernice, v zmysle ktorého „účelom tejto smernice je ustanovenie\nvšeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva\nalebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských\nštátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.“ Zároveň treba poukázať na článok 4 ods.\n1 Smernice, v zmysle ktorého „bez ohľadu na článok 2 ods.1 a 2 môžu členské štáty stanoviť, že\nrozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa\nčlánku 1, nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činnosti alebo kontext,\nv ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie\npod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná.“\n40. Správny súd uvádza, že samotná Smernica a jej výklad je priblížený prostredníctvom judikatúry\nSúdneho dvora Európskej únie, pričom ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie\nv zamestnaniach, resp. povolaniach, a to aj v rámci diskriminácie na základe veku. Aplikácie predmetnej\nSmernice vzhľadom na podmienky veku, príp. fyzickej spôsobilosti a verejného záujmu, priznáva právo\nvnútroštátnym orgánom pri aplikácii správnej úvahy a rovnováhy pri ich využívaní. Žalobca v správnej\nžalobe poukazoval na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-555/07 zo dňa 19.01.2010, ktorý\nvšak v danom prípade nemožno aplikovať, nakoľko sa jedná o odlišné skutkové okolnosti, kde bola\npreukázaná diskriminácia na základe veku zamestnankyne voči inému zamestnancovi. V predmetnej\nveci žalobca neuvádzal, že by bol diskriminovaný aplikáciou uvedenej právnej úpravy zákona č. 35/2019\nZ. z. v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s iným príslušníkom finančnej správy. Pokiaľ\nžalobca uvádzal, že žiadny iný príslušník finančnej správy pôsobiaci na úseku colnom, Colný úrad\nBanská Bystrica, dosiaľ nebol prepustený zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 2 zákona č.\n35/2019 Z. z., nemožno prisvedčiť jeho argumentácii o automatickom porušení zásady rovnakého\nzaobchádzania, ako predpokladajú právne predpisy týkajúce sa zákazu diskriminácie a zásady\nrovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie C-159/15 zo dňa 16.06.2016 (bod 23 a 24) „Najmä z článku 6 ods. 2 uvedenej smernice\nvyplýva, že členské štáty môžu určiť, že v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia\nnie je stanovenie veku pre zapojenie sa do systému alebo nárok na dôchodkové dávky alebo dávky\nv invalidite diskrimináciou na základe veku. Keďže uvedené ustanovenie umožňuje členským štátom\nstanoviť výnimku zo zásady zákazu diskriminácie na základe veku, toto ustanovenie sa musí vykladať\nreštriktívne (rozsudok z 26. septembra 2013, HK Danmark, C-476/11, EU:C:2013:590, bod 46 a citovaná\njudikatúra).“\n41. V rámci sociálnej politiky finančnej správy pri vzniku nároku na výsluhový dôchodok a veku 55\nrokov pre príslušníkov finančnej správy, kedy môže byť tento prepustený zo služobného pomeru, je\nmožné podporne aplikovať napríklad Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-229/08 zo dňa\n12.01.2010 (bod 35. a 36.) „podľa samotného znenia článku 4 ods. 1 Smernice „rozdiel v zaobchádzaní,\n\nktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1 [tejto Smernice],\nnie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činností alebo kontext, v ktorom\nsa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod\npodmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná“. Z toho vyplýva, že nie dôvod, na ktorom\nsa zakladá rozdiel v zaobchádzaní, ale charakteristika súvisiaca s týmto dôvodom musí tvoriť skutočnú\na rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie. Na účely zistenia, či je rozdiel v zaobchádzaní na základe\nveku obsiahnutý v dotknutej vnútroštátnej právnej úprave odôvodnený, treba preskúmať, či fyzická\nspôsobilosť je charakteristika, ktorá sa spája s vekom, a či tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na\ndotknuté povolanie alebo jeho výkon natoľko, že cieľ sledovaný touto právnou úpravou je oprávnený\na táto požiadavka je primeraná.“\n42. Správny súd na podporu argumentácie poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR,\nsp. zn. 7Ssk/94/2022 zo dňa 27.09.2023, kde kasačný súd v bode 11. uviedol: „Pokiaľ správny súd\ndospel k záveru, že podmienka na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru uvedená v § 192\nods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia\nje u nej splnená, je potrebné sa s takýmto názorom správneho súdu stotožniť. Citované ustanovenie\nobsahuje dve skutkové podstaty, ktoré umožňujú prepustiť policajta zo služobného pomeru. Prvou je,\nže spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok a dovŕšil vek 62 rokov a druhou je, že spĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o soc. poistení.“\nKasačný súd ďalej v bode 12. uviedol: „Podľa názoru kasačného súdu správny súd správne poukázal\nna skutočnosť, že bolo vecou správneho orgánu v rámci svojej správnej úvahy rozhodnúť o tom, či\nponechá žalobkyňu v služobnom pomere alebo ju prepustí zo služobného pomeru pri splnení zákonných\npodmienok uvedených v § 192 ods. 2 cit. zákona. Dôvod uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, teda\nsplnenie podmienok nároku na starobný dôchodok, bol v medziach zákona a žiadnym spôsobom\nnevybočil zo zákonného rámca.“\n43. V tejto súvislosti považoval správny súd za nedôvodnú aj námietku žalobcu, ktorou tvrdil porušenie\npostupu predpokladaného ustanovením § 115 ods. 1 v spojení s § 115 ods. 9 zákona č. 35/2019. Podľa §\n113 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. príslušník finančnej správy, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu, a ani\ninú funkciu z dôvodov uvedených v § 114 až 116, sa zaradí do zálohy. Podľa dôvodovej správy sa podľa\npredchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov ustanovili tri druhy zálohy – činná záloha, záloha pre\nprechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy a neplatená záloha. Činná záloha je určená pre\npríslušníka finančnej správy, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí. Záloha\npre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy je jedným z inštitútov garantujúcich stabilitu\nslužobného pomeru príslušníka finančnej správy v situáciách, kedy nie je možné príslušníka finančnej\nsprávy ustanoviť do funkcie (konkrétne dôvody pre zaradenie do takejto zálohy sa taxatívne uvádzajú v §\n115 zákona č. 35/2019 Z. z.). Inštitút zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy\nmôže služobný úrad využiť len vtedy, ak neprichádza do úvahy prevedenie alebo preloženie dotknutého\npríslušníka finančnej správy podľa § 107 zákona č. 35/2019 Z. z.. Správny súd však preskúmaním\nadministratívneho spisu nemal preukázané naplnenie zákonného postupu pre zaradenie žalobcu do\nzálohy v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z.. Navyše ustanovenie § 115 ods. 9 zákona č. 35/2019 Z. z.\nvylučuje, aby do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy zaradili príslušníka\nfinančnej správy, ktorý môže byť prepustený zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 2.\n44. Napokon mal správny súd zo zákona č. 35/2019 Z. z. preukázané, že vo veci služobného pomeru\nžalobcu rozhodol v prvom stupni riaditeľ colného úradu, Colný úrad Banská Bystrica v súlade s ust. § 73\nzákona č. 35/2019 Z. z. v spojení s čl. 5 bod 1 písm. as) prílohy Personálneho opatrenia ministra financií\nSlovenskej republiky č. 1/2021 zn. MF/008696/2021 z 14.06.2021 v znení Dodatku č. 1, pričom ako\nodvolací orgán rozhodol v súlade s § 280 ods. 3 v spojení s čl. 10 ods. 5 prílohy k Personálneho opatrenia\nministerstva financií SR č. 1/2021 v znení Dodatku č. 1 a 2 – teda bezprostredne nadriadený – generálny\nriaditeľ sekcie colnej. Nakoniec žalobca nenamietal porušenie zákona alebo osobitného predpisu\ntýkajúceho sa úpravy vzťahov priamej nadriadenosti, resp. odvolacieho orgánu, ale vyjadril nesúhlas\ns postupom jeho priameho nadriadeného pri skončení služobného pomeru príslušníka finančnej správy.\n45. Správny súd uvádza, že návrh na prepustenie príslušníka finančnej správy vypracoval námestník\nriaditeľa colného úradu, úsek colný, Colný úrad Banská Bystrica v súlade s § 259 ods. 1 zákona\nč. 35/2019 z. z., pričom následne o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej\nsprávy rozhodol v prvom stupni riaditeľ colného úradu, Colný úrad Banská Bystrica. Správny súd nemal\n\npreukázané porušenie zákona č. 35/2019 Z. z., pretože ako odvolací orgán rozhodol generálny riaditeľ\nsekcie, sekcia colná, a teda sa nejednalo o porušenie zásady dvojinštančnosti.\n46. Správny súd na záver uvádza, že zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vykonaním\ndôkazu zvukovou nahrávkou, nakoľko táto bola získaná bez vedomia osoby, s ktorou je na nahrávke\nzachytený rozhovor a použitie takého dôkazu by bolo v rozpore s ustanovením § 268 ods. 1 zákona\nč. 35/2019 Z. z.. Uvedené nakoniec sám žalobca potvrdil v správnej žalobe, keď uviedol, že táto bola\nzískaná bez vedomia námestníka riaditeľa colného úradu. Pokiaľ žalobca na nariadenom pojednávaní\npoukazoval na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1774/14 o výnimočnom použití tohto dôkazu\nv prípade ak ide o konanie so slabšou stranou správny súd uvádza, že nevzhliadol osobitosť skutkových\nokolností, ktorá by vyžadovala použitie daného dôkazu získaného nezákonne z dôvodu, že predmetom\nsúdneho prieskumu bolo využitie zákonnej možnosti orgánu verejnej správy prepustiť žalobcu zo\nslužobného pomeru.\n47. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods.\n1 a contrario SSP.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.\n3 SSP a contrario).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v\nlehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).\nPodľa § 445 ods. 1 a 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa\n§ 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:56636ab1-1e47-43fb-b954-1793a4750ad6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 479/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56636ab1-1e47-43fb-b954-1793a4750ad6"}, {"guid": "14440845-ef7d-4519-93f4-db415696060d:89f44323-7c33-409d-a3ef-3043af70aea2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200455.1", "spisova_znacka": "7Ssk/94/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/94/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200455.1"}], "citovane_v": []}