Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-32S/23/2023 z 17. 4. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 17. apríla 2025, sp. zn. ZA-32S/23/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200104.1 Správny súd v Banskej Bystrici | ZA-32S/23/2023 | ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200104.1 | 2025-04-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11660bc2-1dbd-4523-a308-371f07c2e508 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200104.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Banskej Bystrici ZA-32S/23/2023 5023200104 17. 04. 2025 JUDr. Peter Kvietok ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200104.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: ŠD-STAVBY, s.r.o., so sídlom Nám. sv. J. Bosca 120, 010 04 Žilina, IČO: 45 251 924, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2695,O-12/2023 zo dňa 07.02.2023 takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Inšpektorát práce Žilina (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) Rozhodnutím č. IPZA/ IPZA_PRODD/ROZ/1087 zo dňa 01.12.2022 rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu na základe ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcich z § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov spočívajúce v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, spočívajúce v tom, že účastník konania – žalobca, ktorý je právnickou osobou, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.07.2022 o 10:30 hod. využíval závislú fyzickú prácu fyzickej osoby A. B. (narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D.), ktorá v uvedený deň pre účastníka konania na kontrolovanom pracovisku: „stavba BD Malé Tatry, Ružomberok“, vykonávala závislú prácu: robila striežku nad vchodom, klampiarske práce, mal s menovanou fyzickou osobou založený pracovný vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov) – Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 10.07.2022 a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu [§ 231 ods.1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov]; ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 5 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktorý bol vykonaný od 11.07.2022 do 10.08.2022 u účastníka konania na kontrolovanom pracovisku: „stavby BD Malé Tatry, Ružomberok“ a na inšpektoráte práce. Pokutu uložil vo výške 2 000 eur. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť pokutu zaplatiť na účet Inšpektorátu práce Žilina vedený v Štátnej pokladnici a to v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia Inšpektorát práce Žilina uviedol, že u žalobcu na kontrolovanom pracovisku „stavba BD Malé Tatry, Ružomberok“ vykonal inšpekciu práce. Z tejto inšpekcie bol vyhotovený protokol, ktorý bol prerokovaný dňa 10.08.2022 s konateľom žalobcu p. E. F., ktorý do protokolu uviedol, že za 12 rokov praxe je to prvý prípad nelegálneho zamestnávania ktorý vo firme mali, zamestnanec bol len na skúške, chceli si overiť jeho schopnosti, bol preškolený na práce vo výškach a v ten deň bol aj prihlásený do sociálnej poisťovne a taktiež mal uzatvorený pracovný vzťah. V protokole o výsledku inšpekcie práce bol konštatovaný jeden nedostatok, spočívajúci v porušení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Prvostupňový správny orgán mal za to, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.07.2022 o 10:30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B., ktorý v uvedený deň pre žalobcu na kontrolovanom pracovisku „stavba BD Malé Tatry, Ružomberok“ vykonával závislú prácu, robil striežku nad vchodom, klampiarske práce a mal so žalobcom založený pracovný vzťah podľa osobitného predpisu (zákonníka práce) – Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 10.07.2022 a neprihlásil ho do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začiatku kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu. Prvostupňový správny orgán posúdil závažnosť porušenia zo strany žalobcu a tiež z dôvodu, že bolo zistené nelegálne zamestnávanie v jednom prípade uložil pokutu na spodnej hranici, teda vo výške 2 000 eur. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Žilina podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/2695 zo dňa 07.02.2023 tak, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 01.12.2022 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca mal s fyzickou osobou A. B. založený pracovnoprávny vzťah – Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 10.7.2022, avšak do začiatku kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania dňa 11.07.2022 v čase o 10:30 hod. táto osoba nebola prihlásená do registra Sociálnej poisťovne. Na základe registračného listu fyzickej osoby Sociálnej poisťovne bolo výkonom kontroly zistené, že žalobca túto fyzickú osobu prihlásil dňa 11.07.2022 v čase 12:12:53 hod., teda až po výkone inšpekcie práce na prevádzke žalobcu. Žalovaný tiež v odôvodnení uviedol, že účastník konania vo svojom odvolaní sám priznal, že z jeho strany došlo k oneskorenému prihláseniu kontrolovaného zamestnanca A. B. do registra Sociálnej poisťovne, a teda, že došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný tiež konštatoval, že k naplneniu skutkovej podstaty teda došlo momentom oneskoreného prihlásenia dotknutého zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie však zavinenie. Žalovaný sa stotožnil tak so zisteným skutkovým stavom ako aj s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a to aj čo do zistenia porušenia ako aj čo do výšky uloženej pokuty. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného. Domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Alternatívne sa žalobca domáhal sankčnej moderácie s tým, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bude zmenené tak, že bude upustené od uloženia pokuty vo výške 2 000 eur. 5. Ako dôvody podanej správnej žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a napokon, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca má za to, že výrok o vine za spáchaný správny delikt bol orgánmi verejnej správy založený výlučne len na zápisnici o podaní informácie, teda z výpovedi p. B. a p. G. zo dňa 17.11.2022. Čo je však potrebné zdôrazniť je to, že inšpektori práce kládli p. B. sugestívne a kapciózne otázky, a teda ako je zo zápisnice zrejmé, do tejto boli vpisované parafrázované odpovede, ktoré sa inšpektori od tejto osoby mali dozvedieť. Je možné badať rozpor vo vyjadreniach p. B., a to, že najskôr uvádzal, že jeho zamestnávateľom je žalobca, avšak na druhej strane uvádza, že ho riadi momentálne p. G., nemá nadriadeného, resp. o ňom nevie a nevie sa vyjadriť ani k tomu, kto mu určuje pracovný čas a podobne. Z otázok, ktoré kládli inšpektori p. B. je zrejmé, že tieto častokrát v sebe obsahovali odpoveď, ktorá p. B. zvádzala na túto (žiadanú) odpoveď, pričom inšpektori práce rovnako tak kládli otázky p. B. tak, že skutočnosti obsiahnuté v otázkach sa mali inšpektori dozvedieť až z výpovede p. B.. Ak sa inšpektorát práce rozhodol uložiť žalobcovi pokutu za správny delikt, výrok o vine za jeho spáchanie môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosti o jeho spáchaní. Žalobca v žalobe tiež poukázal na základné náležitosti závislej práce, a to vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Tieto skutočnosti nevyplývajú zo Zápisnice o podaní informácie zo dňa 17.11.2022. Žalobca tiež poukázal na to, že Zápisnica o podaní informácie zo dňa 17.11.2022 nie je súvislou výpoveďou svedka p. B. o skutočnostiach týkajúcich sa porušenia povinnosti zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Rozpory v jednotlivých výpovediach zainteresovaných osôb inšpektori práce dostatočne neodstránili. Správny orgán je v rámci konania o administratívnom trestaní povinný dokázať vinu obvineného zo spáchania deliktu, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v jeho prospech. Nie je možné jednoznačne skonštatovať, že na základe odpovedí p. B., tento vykonával závislú prácu pre žalobcu. Ak teda existujú v tomto smere určité pochybnosti, nemožno prijať záver o vine žalobcu. Podľa názoru žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne vyhodnotil nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu v tomto prípade, nakoľko využívanie závislej práce je jedným zo znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa zákona o nelegálnej práci a teda nepreukázal znaky závislej práce. Žalobca má za to, že žalovaný svojim nezákonným postupom a rozhodnutím tak spôsobil ujmu na právach žalobcu. Žalobca tiež považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože nie je dostatočne možné určiť, z akých predpokladov boli prijaté ním tvrdené závery, že došlo k správnemu deliktu a súčasne neprihliadol na iné relevantné skutočnosti tvrdené žalobcom, s jeho argumentáciou sa riadne nevysporiadal a jeho rozhodnutie nie je riadne odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Sžo 81/2007, a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sžo 81/2010. V závere žaloby žalobca okrem iného navrhol, aby súd na základe § 198 ods. 1 písm. b) SSP po vykonaní dokazovania rozsudkom upustil od uloženia sankcie vo výške 2 000 eur. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný považuje svoje rozhodnutia ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu za skutkovo a právne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožnil. Uviedol, že vo veci je jednoznačne preukázané a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva jednoznačné zistenie, že žalobca ako zamestnávateľ sa dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania spáchaného tak, ako to uviedol inšpektorát práce vo výroku svojho rozhodnutia. Žalovaný odpovede v rámci zápisnice o spísaní informácie p. B. nepovažuje za rozporné. Ani odpoveď na otázku č. 4 nemožno vnímať ako rozpornú, nakoľko menovaný neuviedol, že nadriadeného nemá, len uviedol, že o ňom nevie. Žalovaný považuje tak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj svoje rozhodnutie za riadne odôvodnené a nevidí dôvod ich označenia za nezákonné. Považuje uloženie pokuty v minimálnej výške 2 000 eur za adekvátne. 7. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej zotrval na tvrdení, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie založil na zápisnici o podaní informácie, čo vyplýva aj z rozhodnutí žalovaného. Podľa Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.07.2022 mal p. B. nastúpiť dňa 11.07.2022, avšak v tento deň závislú prácu nevykonával a bol riadne pred jej samotným výkonom prihlásený do registra Sociálnej poisťovne. Žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci, nevyhodnotil dostatočne všetky predkladané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a teda nemožno sa stotožniť ani s názorom, že bola v celom rozsahu akceptovaná zásada materiálnej pravdy a zásada voľného hodnotenia dôkazov. 8. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej zopakoval, že nevidí dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie, ani prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. 9. Na žalobnú dupliku zareagoval žalobca vyjadrením v ktorom zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach obsiahnutých v podanej žalobe a považuje žalobu za dôvodnú. 10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/23/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/23/2023. 11. Správny súd na základe žiadosti žalobcu [§ 107 ods. 1 písm. a) SSP] nariadil vo veci pojednávanie na deň 17.04.2025. Žalobca a aj žalovaný sa pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili. Z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a verejnosti na pojednávaní bol rozsudok vo veci vyhlásený postupom podľa § 137 ods. 3 SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu. 12. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní a to v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), a zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov. 13. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2022, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 14. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2022, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 15. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2022, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. 16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2022, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 17. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2022, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol. 18. Podľa § 227a ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2022, (1) Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b), má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu. (2) Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody podľa odseku 1 je povinná a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1, b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1, c) predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. (3) Právne účinky a) uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené, b) ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené. (4) Ak bol fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa odseku 1, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody, príjem rozhodujúci na vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia je súčet pomernej časti príjmu vyplateného po skončení dohody podľa odseku 1 pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tejto dohody a mesačného príjmu z tejto dohody. 19. Žalobca sa včas podanom správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 2000 eur za porušenia povinností žalobcu ako zamestnávateľa podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorého sa mal dopustiť tak, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.07.2022 o 10:30 hod. využíval závislú fyzickú prácu fyzickej osoby (A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D.), ktorá v uvedený deň pre účastníka konania na kontrolovanom pracovisku: „stavba BD Malé Tatry, Ružomberok“, vykonávala závislú prácu: robila striežku nad vchodom, klampiarske práce, mal s menovanou fyzickou osobou založený pracovný vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov) – Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 10.07.2022 a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu [§ 231 ods.1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov]. 20. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a napokon, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 21. Žalobca primárne tvrdil, že výrok o vine za spáchaný delikt bol založený výlučne na zápisnici o podaní informácie zo dňa 17.11.2022, keď podľa názoru žalobcu inšpektori práce kládli p. B. sugestívne a kapciózne otázky. Podľa žalobcu je z otázok kladených p. B. zrejmé, že tieto častokrát obsahovali v sebe odpoveď. Žalobca teda zastával názor, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne vyhodnotil nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu, nakoľko nepreukázal znaky závislej práce. 22. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho obsahom je „ Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku“ ktorá je datovaná dňom 11.07.2022, ktorá bola spísaná s A. B., narodeným XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D.. Žalobca sa však v správnej žalobe odvoláva na zápisnicu zo dňa 17.11.2022. Túto nezrovnalosť zo strany žalobcu správny súd vyhodnotil ako zrejmú chybu pri písaný zo strany žalobcu, nakoľko administratívny spis obsahuje iba zápisnicu zo dňa 11.07.2022. 23. Správny súd z tejto zápisnice zistil, že prvostupňový správny orgán pri výkone inšpekcie práce dňa11.07.2022 vykonal kontrolu fyzických osôb na kontrolovanom pracovisku „stavba BD Malé Tatry, Ružomberok“, pričom vypočul pána A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., ktorý v Zápisnici o podaní informácie zo dňa 11.07.2022 po poučení o následkoch úmyselného podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení pred orgánom štátnej správy uviedol, že jeho zamestnávateľom je ŠD – STAVBY, s.r.o. (žalobca), že v tento deň pracoval od 8.00 hod. asi tak do 12.00 hod., že pokyny a prácu mu zadeľuje p. G. z firmy ŠD – STAVBY, že sa dohodol s majiteľom firmy a že konkrétne robí striešku nad vchodom, teda že má robiť klampiarske práce. Rovnako prvostupňový správny orgán pri výkone inšpekcie práce vypočul dňa 11.07.2022 na kontrolovanom pracovisku pána H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., ktorý v Zápisnici o podaní informácie zo dňa 11.07.2022 po poučení o následkoch úmyselného podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení uviedol, že pán A. B. pracuje pre firmu ŠD- STAVBY, s.r.o., od „dnes“ (teda od 11.07.2022), že spolu s pánom kováčikom odišli z firmy zo Žiliny asi o 7.00 hod.. Nevedel sa vyjadriť či p. B. má pracovnú zmluvu alebo nie. Z Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 10.08.2022 správny súd zistil, že zo strany žalobcu ako zamestnávateľa bola predložená Dohoda o pracovnej činnosti A. B., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 10.07.2022. Konateľ spoločnosti ŠD-STAVBY, s.r.o., p. E. F. sa k zisteným skutočnostiam a nedostatkov v Protokole o výsledku inšpekcie práce vyjadril, že za dvanásť rokov praxe ide o prvý prípad nelegálneho zamestnávania, ktorý mali vo firme a že zamestnanec bol len na skúške, chceli si overiť jeho schopnosti a že v inkriminovaný deň (11.07.2022) bol prihlásený do Sociálnej poisťovne. 24. Uvedené výpovede p. B., A. G. ale aj vyjadrenie konateľa spoločnosti k zisteným nedostatkom sú podľa správneho súdu vzájomne konzistentné a neodporujú si, a preto z nich možno logicky vyvodiť závery orgánu verejnej správy prvého stupňa uvedené v Protokole a následne aj v rozhodnutí o uložení pokuty, v ktorom orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že z vykonaných dôkazov je nepochybne zrejmý záver, že že účastník konania – žalobca, ktorý je právnickou osobou, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.07.2022 o 10:30 hod. využíval závislú fyzickú prácu fyzickej osoby A. B. (narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D.), ktorá v uvedený deň pre účastníka konania na kontrolovanom pracovisku: „stavba BD Malé Tatry, Ružomberok“, vykonávala závislú prácu: robila striežku nad vchodom, klampiarske práce, mal s menovanou fyzickou osobou založený pracovný vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov) – Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 10.07.2022 a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu [§ 231 ods.1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení]. Skutočnosť, že kontrolovaný pracovník v čase výkonu inšpekcie práce vykonával pracovnú činnosť, potvrdil on sám, keď inšpektorom práce uviedol, že jeho zamestnávateľom je ŠD – STAVBY, s.r.o. (žalobca), že v tento deň pracoval od 8.00 hod. asi tak do 12.00 hod., že pokyny a prácu mu zadeľuje p. G. z firmy ŠD – STAVBY, že sa dohodol s majiteľom firmy a že konkrétne robí striešku nad vchodom, teda že má robiť klampiarske práce. 25. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí o uložení pokuty zo dňa 01.12.2022 podrobne a logickým a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil skutočnosti na základe, ktorých dospel k záveru, že p. A. B. vykonával pre žalobcu závislú prácu, a to osobitne vo vzťahu k podriadenosti zamestnanca nadriadenosti zamestnávateľa (prácu mu zadeľoval p. G. z firmy ŠD – STAVBY), osobnému výkonu práce zamestnanca pre zamestnávateľa, výkonu práce podľa pokynov zamestnávateľa (robil striešku nad vchodom, teda klampiarske práce), výkonu práce v mene zamestnávateľa (pre firmu ŠD-STAVBY) a výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom (dňa 11.07.2022 v čase od 8.00 hod. do 12.00 hod.). Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal a ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchanie správneho deliktu žalobcom, najmä Protokol, Dohoda o pracovnej činnosti a výpis z registra Sociálnej poisťovne, s čím sa správny súd stotožňuje, keďže z listinných podkladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, vyplýva podľa zásad logického uvažovania záver, že A. B. dňa 11.07.2022 o 10.30 hod. vykonával pre žalobcu závislú prácu na kontrolovanom pracovisku. S námietkou žalobcu, že menovaný zamestnanec v čase výkonu inšpekcie práce nevykonával prácu, ale sa len zaúčal, resp. oboznamoval sa s pracoviskom, sa žalovaný riadne vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí, keď poukázal na inštitút skúšobnej doby v pracovnom pomere. 26. Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že pre posúdenie činnosti daného zamestnanca na účel jeho prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia je úplne irelevantné, či sa tento zamestnanec v čase vykonania inšpekcie práce len zaúčal, resp. oboznamoval s pracovným prostredím, alebo už samostatne vykonával závislú prácu, keďže aj takého činnosti sa považujú za výkon práce. Zákonník práce nerozlišuje činnosť zamestnanca vo vzťahu k jeho zaúčaniu sa a k samostatnému výkonu práce po takomto prípadnom zaučení. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „oboznamovanie a iné vzdelávanie vrátane praktickej časti výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) sa musia uskutočňovať v pracovnom čase.“ Z uvedeného je podľa správneho súdu zrejmé, že ak by sa aj dotyčný zamestnanec v čase výkonu inšpekcie práce skutočne len zaúčal, čo nevyplynulo zo žalobou napadnutých rozhodnutí, táto skutočnosť by nemala pre právne posúdenie splnenia povinností žalobcu ako zamestnávateľa podľa zákona č. 82/2005 Z. z. a Zákona o sociálnom poistení žiadny vplyv. 27. Z Protokolu vyplýva, že výkon inšpekcie práce na pracovisku „stavba BD Malé Tatry, Ružomberok“ bol začatý dňa 11.07.2022, pričom o 10.30 hod. bolo inšpektorom práce zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B., ktorý pre žalobcu vykonával pomocné klampiarske práce – robil striešku nad vchodom, mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a neprihlásil ho do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmych dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu [§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení], čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona číslo 82/2005 Z. z.. Podľa registračného listu fyzickej osoby zo Sociálnej poisťovne, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, žalovaný prihlásil dotyčnú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia dňa 11.07.2022 o 12.12.53 hod., teda po začatí výkonu inšpekcie práce. K zisteniu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu pri inšpekcii práce došlo po začatí výkonu práce dotyčným zamestnancom, pričom žalobca ho prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia po začatí výkonu inšpekcie práce na predmetnom pracovisku. 28. Je pravda, že vyvodenie sankcie voči žalobcovi orgánom verejnej správy prvého stupňa ako príslušným inšpektorátom práce za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona číslo 82/2005 Z. z. sa môže javiť ako veľmi prísne pre krátke časové obdobie, v ktorom došlo k začatiu vykonávania práce zamestnancom, začatiu inšpekcie práce a k dodatočnému prihláseniu zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia žalobcom ešte pred skončením inšpekcie práce, prípadne prerokovaním Protokolu, avšak táto okolnosť nie je dôvodom pre zbavenie sa zodpovednosti žalobcu za správny delikt. Zodpovednosť za predmetný správny delikt žalobcu sa neviaže na zavinenie. Žalobca ako podnikajúca fyzická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedný, čo znamená, že na vyvodenie sankcie stačí samotné porušenie povinnosti ustanovenej právnym predpisom, pričom právna úprava mu neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti za správny delikt, pretože neupravuje žiadne liberačné dôvody, ako napríklad súhlas poškodeného, dohoda o prípustnom riziku, preukázanie aktivity na zabránenie vzniku škody, mimoriadna udalosť a podobne. Zákon č. 82/2005 Z. z. a zákon č. 125/2006 Z. z. sú kogentnými právnymi predpismi, t. j. takými, od ktorých sa nie je možné pri ich aplikácii odkloniť. Ak teda zákon č. 125/2006 Z. z. v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. ukladá orgánu verejnej správy prvého stupňa ako príslušnému inšpektorátu práce povinnosť, nie možnosť, uložiť žalobcovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom neumožňuje v tomto smere zohľadniť žiadne liberačné dôvody, orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobcovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uložil. 29. Správny súd vyhodnotil „návrh“ žalobcu v správnej žalobe, aby správny súd upustil od uloženia sankcie ako nedôvodný, keďže pre sankčnú moderáciu správnym súdom nie sú splnené zákonné podmienky. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že navrhuje, aby súd upustil od uloženia sankcie vo výške 2000 eur. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Zákon č. 125/2006 Z. z. neumožňuje upustiť od potrestania páchateľa správneho deliktu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, správny súd teda nemohol vyhovieť návrhu žalobcu na upustenie od potrestania v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. 30. Žalobca v žalobe tiež vzniesol námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia, a akej si zmätočnosti napádaných rozhodnutí, ktoré správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. 31. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť. Napadnuté rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. 32. Správny súd vychádzajúc z obsahu žalobných námietok žalobcu, ktorými je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný, nezistil dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 SSP. 33. Keďže v danom prípade sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, správny súd preskúmal, či nie je daný niektorý z prípadov podľa § 195 ods. SSP, keď existuje výnimka z viazanosti správneho súdu v žalobe uplatnenými žalobnými dôvodmi, pričom nezistil dôvod pre preskúmanie žaloby nad rozsah a dôvody žaloby podľa § 195 ods. 1 SSP. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).