{"guid": "5e38c3c4-5b75-4059-bb9d-87eca3176c8a:767234ea-81ba-4ed8-a6ec-a0ba3d04d4cd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200067.2", "spisova_znacka": "ZA-30S/19/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/19/2023 z 13. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 13. februára 2025, sp. zn. ZA-30S/19/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200067.2", "identifikacne_cislo": "5023200067", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-02-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-60.odsek-3", "nazov": "§ 60 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-60.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3", "nazov": "§ 63 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/479/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 479/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/479/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/479-2009/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/479/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/479/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/479-2009/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/479/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/479/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/479-2009/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-60", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-4", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-6", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-7", "/SK/ZZ/2009/479#paragraf-2", "/SK/ZZ/2009/479#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/767234ea-81ba-4ed8-a6ec-a0ba3d04d4cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200067.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200067.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200067.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-30S/19/2023\n5023200067\n13. 02. 2025\nMgr. Denisa Rybárová Slivová\nECLI:SK:SpSBB:2025:5023200067.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca\nspravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci\nžalobcu: SLOVIMEX – TRADING, s.r.o., so sídlom Scheerova 2, 010 01 Žilina, IČO: 31 634 281, právne\nzastúpený: JUDr. Bohumil Novák, ml., advokát, so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 216\n125, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103418437/2022 zo dňa 20.12.2022,\ntakto\nrozhodol:\nSúd žalobu zamieta.\nŽalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca ako správca dane rozhodnutím č. 101874809/2022 zo dňa\n30.06.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Daňový poriadok“) určil daňovému subjektu SLOVIMEX – TRADING, s.r.o., so sídlom Scheerova 2,\n010 01 Žilina, IČO: 31 634 281 (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) rozdiel dane v sume 32.500\nEur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020. Z odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2020.\nDaňová kontrola bola začatá podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku dňa 19.03.2021 na základe\nOznámenia o daňovej kontrole č. 100378790/2021 zo dňa 04.03.2021. O výsledku daňovej kontroly\nsprávca dane vyhotovil Protokol č.100360937/2022 zo dňa 22.02.2022 spolu s výzvou na vyjadrenie\nsa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorá bola jeho súčasťou. Protokol bol žalobcovi doručený\ndňa 24.02.2022. Dňom doručenia protokolu bola daňová kontrola ukončená. Vo vyrubovacom konaní\nsprávca dane vyhodnotil vykonané dôkazy a písomné pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole\nz daňovej kontroly.\nSprávca dane z predložených dokladov zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatej faktúry vyhotovenej dodávateľom TRW PLAY s.r.o., Hlavná\n23, 917 01 Trnava (ďalej len „TRW PLAY s.r.o.“) č. 2020990006 zo dňa 10.9.2020 za dodanie tovaru –\nautomobil MV Mercedes-Benz AMG G 63, VIN:A., XXXX/XXXXXX/XXXXXXXX, rok výroby 26.6.2020\n( ďalej len „Marcedes-Benz“), základ dane v sume 162.500,00 Eur, DPH 20% v sume 32.500,00 Eur.\nK faktúre bola predložená zálohová faktúra č. 3020209901 zo dňa 02.09.2020 na sumu 95.000,00 Eur,\nKúpna zmluva zo dňa 02.09.2020 a Preberací protokol zo dňa 10.09.2020.\n\nSprávca dane po preverení rozhodujúcich skutočností na zistenie vzniku daňovej povinnosti u\ndodávateľa TRW PLAY s.r.o. pri predaji vozidla Mercedes-Benz ukončil dokazovanie a uznal faktúru č.\n2020990006 zo dňa 10.09.2020 (interné č. 20200000165) ako doklad o nákupe predmetného vozidla.\nKonštatoval, že žalobca splnil podmienku pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 zákona\no DPH.\nV preskúmavanom prípade bolo spornou otázkou použitie motorového vozidla Mercedes-Benz\nžalobcom na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca\ndane predvolal konateľa žalobcu - B. C. D. na ústne pojednávanie. Dňa 10.08.2021 sa správca dane\nskontaktoval s konateľom vo veci oznámeného ústneho pojednávania. Konateľ na otázku správcu dane,\nči môže prísť na ústne pojednávanie predmetným vozidlom uviedol, že nevie momentálne uviesť, či\nbude možné prísť s autom, nakoľko je v týchto dňoch pripravené na nakladanie z dôvodu prevozu do\nzahraničia na základe prenájmu vozidla. Správca dane požiadal konateľa, aby na ústnom pojednávaní\npredložil všetky relevantné doklady a dokumenty k prenájmu a prevozu vozidla.\nDňa 11.08.2021 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s konateľom žalobcu, o ktorom bola vyhotovená\nzápisnica č. 101466972 zo dňa 11.08.2021. Konateľ sa nedostavil s predmetným vozidlom, podal\nk tomu na začiatku ústneho pojednávania vyjadrenie, s vozidlom neprišiel z dôvodu, že konečne sa\npravdepodobne podarí realizovať nejaký obchodný prípad na uvedenom vozidle. Vozidlo je aktuálne\nna v kamióne na ceste do Nemecka, v prípade neúspešného predaja vozidla bude transportované do\nAnglicka, kde bude používané na základe pripravovanej nájomnej zmluvy. Ďalej uviedol, že vozidlo\nMercedes-Benz bolo kúpené za účelom podnikateľského zámeru spoločnosti, mali klientov na jeho\nužívanie na základe nájomného vzťahu ale i potenciálnych klientov na jeho kúpu. Na otázku správcu\ndane, kedy a prečo sa rozhodli zmeniť pôvodný zámer predaja resp. prenájmu vozidla a zaradiť vozidlo\ndo majetku spoločnosti, odpovedal, že simultánne s tým hľadali ďalšie možnosti, aby vozidlo nestálo, čo\nje z technickej stránky veľmi nevhodné, tak ho zaradili do majetku spoločnosti a chceli ho používať pre\npotreby spoločnosti pre zákazníkov hotela, alebo vozidlo prenajímať. Na otázku, ako bolo predmetné\nvozidlo v roku 2021 až doteraz využívané, kto konkrétne ho používal a na aké účely, a či viedli evidenciu\nprevádzky vozidla, odpovedal, že vozidlo bolo používané veľmi málo, boli realizované najmä jazdy kvôli\npotrebe používať vozidlo, jazdy na prevádzku vozidla. Boli skúšobné, predvádzacie, prezentačné jazdy\npre potenciálnych záujemcov. Vozidlo používal on a zriedkavo jeho syn. Evidencia jázd sa viedla. Na\notázku správcu dane, ako konkrétne vozidlo bolo využité v roku 2020, aby vysvetlili cieľ cesty uvedený\nv predloženej evidencii prevádzky vozidla – preprava hotelových hostí – svedok uviedol, že vozili sa\nklienti na stanicu ako bonus. Na auto nebolo uzatvorené ani havarijné poistenie. Na otázku, aké výdavky\ndoteraz vznikli spoločnosti v súvislosti s predmetným vozidlom Mercedes-Benz (napr. benzín, povinné\nzmluvné poistenie, havarijné poistenie, parkovanie, diaľničná známka, parkovacia karta), odpovedal,\nže to boli výdavky: benzín, povinné zmluvné poistenie, diaľničná známka. Na otázku, kde predmetné\nvozidlo parkovalo, konateľ uviedol, že v garáži pri bytovom dome syna. Na otázku, aké konkrétne aktívne\nkroky a kedy podnikol vo veci prenájmu vozidla, odpovedal, že telefonicky dávali na známosť známym,\nže má k dispozícii vozidlo na predaj alebo prenájom. Iné kroky nebolo podľa jeho názoru potrebné robiť,\npretože sa vždy nejaký potenciálny záujemca objavil, avšak napokon to vždy zlyhalo vo finálnej fáze.\nDňa 08.09.2021 žalobca elektronicky zaslal správcovi dane kópiu faktúry za prepravu k budúcemu\nnájomcovi predmetného motorového vozidla. Nájomná zmluva predložená nebola. Správca dane\npoukázal na to, že faktúrou deklarovaný dátum prepravy (27.08.2021) a cieľ prepravy – Brugge je\nv rozpore s vyjadrením konateľa do zápisnice dňa 11.08.2021.\nSprávca dane o pochybnostiach o oprávnenosti nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona\no DPH oboznámil žalobcu podaním zo dňa 16.09.2021. Žalobca sa v odpovedi na výzvu nevyjadril\nku konkrétnym nezrovnalostiam a pochybnostiam správcu dane, nevyjadril sa k zásadnej pochybnosti\nsprávcu dane – preprave vozidla do Anglicka. Nepredložil požadované doklady ako CMR, objednávka\nprepravy, doklad o úhrade faktúry za prepravu a ani sa k požadovaným dokladom nevyjadril. Nájomná\nzmluva s E. D. uvedená v texte faktúry za prenájom, podpísaná dňa 01.09.2021 nebola predložená,\npredložená bola až po urgencii správcovi dane 16.12.2021. Dokumenty k avizovanému nájmu od\n01.10.2021 neboli v podaní dňa 04.10.2021 zaslané, hoci v tom čase už bola podpísaná nájomná\nzmluva (01.10.2021), ako aj protokol o odovzdaní vozidla (01.10.2021). Dokumenty boli zaslané\ndodatočne dňa 15.12.2021 až na požiadanie správcu dane. Dňa 30.11.2021 správca dane opätovne\nvykonal s konateľom žalobcu ústne pojednávanie, o čom vyhotovil zápisnicu z ústneho pojednávania č.\n102427967/2021. Na otázku správcovi dane, ako prebehla preprava vozidla Mercedes-Benz do Anglicka\nsa konateľ vyjadril, že vozidlo bolo prebraté v Hraniciach na Moravě, odovzdal ho osobne p. F., ktorý\nsi ho prevzal a po vlastnej osi odviezol auto do Nemecka a následne do Belgicka – mesta Brugge.\nČasť prepravnej trasy bolo auto vezené nielen po vlastnej osi. Počas cesty bolo uskutočnených niekoľko\n\nobhliadok predmetného vozidla, žiadna nebola obchodne úspešná. Pri obhliadkach bol prítomný okrem\npotencionálnych záujemcov iba p. F., nakoľko uvedená ponuková činnosť nebola úspešná, rozhodli\nsa vozidlo vrátiť naspäť, pretože o prenájom prejavil záujem jeho syn E. D. a rozhodol sa používať\nvozidlo na Slovensku a nie v Anglicku. Správca dane poukázal na skutočnosť, že túto verziu prepravy\nvozidla a odovzdania vozidla na prenájom v SR (01.09.2021) konateľ spoločnosti vedel už v čase\nzaslania faktúry za prepravu (08.09.2021), pričom ju správcovi dane nijako nespomenul a faktúru zaslal\ns komentárom - zasielam kópiu faktúry za prepravu k budúcemu nájomcovi predmetného motorového\nvozidla, nájomná zmluva je v prípravnom konaní, po jej uzavretí bude zaslaná tiež. Správca dane\nďalej poukázal na jediný, avšak rozporný dôkaz k preprave, ktorý predložil daňový subjekt. Žalobca\npri ústnom pojednávaní dňa 11.08.2021 ako dôkaz toho, že automobil sa nachádza v kamióne na\nceste do Nemecka správcovi dane predložil k nahliadnutiu vo svojom mobile fotografiu naloženého auta\nMercedes-Benz AMG G 63. G. XXXXX v neidentifikovanom návese. Uviedol, že hneď po pojednávaní,\nv ten deň zašle správcovi dane e-mailom fotodokumentáciu k preprave vozidla, vrátane fotografie.\nŽiadna fotodokumentácia nebola správcovi dane predložená ani na urgenciu správcu dane. Na základe\nvšetkých zistení k údajnej preprave vozidla do zahraničia správca dane konštatoval, že preprava (prevoz\nauta) do zahraničia za účelom obchádzania potencionálnych záujemcov o kúpu vozidla v Nemecku a\nBelgicku nebola preukázaná. K priebehu prepravy boli zo strany samotného žalobcu podané rôzne a\nzásadne odlišné verzie bez akýchkoľvek vierohodných dôkazov, k preprave bola doložená faktúra bez\nzákladných údajov k preprave, vystavená neexistujúcou osobou.\nPo údajných neúspešných pokusoch o predaj vozidla v Nemecku a Belgicku žalobca deklaroval\nprenájom vozidla v SR E. D. (prenájom na september 2021) a spoločnosti MK Car, s.r.o. (prenájom na\nobdobie od 01.10.2021 do 31.12.2021). Správca dane konštatoval, že zmluva o nájme pre odberateľa\nE. D. bola správcovi dane poskytnutá až po 3,5 mesiacoch od jej podpisu, a pre MK Car, s.r.o. po\n2,5 mesiacoch od jej podpisu, čo vyvoláva pochybnosti, že boli vypracované dodatočne, keď správca\ndane vo výzve zo dňa 16.09.2021 konštatoval, že doteraz nebol preukázaný nárok na odpočítanie\ndane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane ďalej konštatoval, že predložené zmluvy\no nájme sú svojím obsahom iba formálne zmluvy, v ktorých je uvedený iba prenajímateľ, nájomca,\npredmet náhmu a doba nájmu a cena nájmu. Neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia štandardnej\nzmluvy o prenájme vozidla, ako sú napr. povinnosti nájomcu, poistenie a škody, náhrada škody, spôsob\nfakturácie a platby. V štandardom obchodnom vzťahu by takéto zmluvy neboli uzatvorené. O formálnom\ndeklarovaní prenájmu nasvedčuje aj protokol o odovzdaní, ktorý je vyplnený len formálne, nie je uvedený\nnapr. stav tachometra. Správca dane spochybnil reálnosť prenájmu vozidla E. D. na Slovensku. E. D. od\nroku 2018 žije v Anglicku, kde je hráčom anglického tímu Newcastle United. Jeho pobyt na Slovensku\na používanie vozidla na Slovensku v čase sezóny zápasov (september) je nereálny. Správca dane\nnadobudol pochybnosť o skutočnom prenájme vozidla spoločnosťou MK CAR, s.r.o. Žilina. Spoločnosť\nMK CAR, s.r.o. je jednoosobová spoločnosť, jediným spoločníkom je E. H.. Spoločnosť MK CAR,\ns.r.o. má autopožičovňu áut, podľa informácií z web stránky autopožičovňa MKCAR, s.r.o. patrí medzi\nnajväčšie a najprofesionálnejšie autopožičovne na Slovensku, v súčasnosti má k dispozícii 150 vozidiel\nna prenájom. Konateľ spoločnosti má teda k dispozícii akékoľvek vozidlo na účely pracovnej cesty aj\nrodinnú lyžovačku a to za neporovnateľných finančných podmienok. Účel, za akým si spoločnosť MK\nCAR, s.r.o. prenajala vozidlo Mercedes-Benz je nevierohodný. Medzi pánom H., konateľom spoločnosti\nMK CAR, s.r.o. a B. C. D., konateľom spoločnosti SLOVIMEX-TRADING, s.r.o. je osobný a obchodný\nvzťah, čo potvrdil B. D. aj do zápisnice. O obchodnom vzťahu svedčí aj údaj z Obchodného registra, že\ndňa 03.09.2021 bola založená spoločnosť MJMholding, s.r.o., Veľký Diel 3323, 010 08 Žilina, spoločníkmi\na konateľmi sú osoby: E. H., E. D. a B. C. D.. Ide teda o vzájomne prepojené osoby, vierohodnosť\nreálneho prenájmu spoločnosti MK CAR, s.r.o. je z tohto dôvodu spochybnená.\nSprávca dane preveroval použitie vozidla aj v roku 2022. Dňa 11.02.2021 zaslal žalobca podanie s\nvyjadrením, že ďalšie použitie motorového vozidla Mercedes-Benz je uzavretie nájomného vzťahu s\nnovým nájomcom, nakoľko ostatný nájomca MK CAR s.r.o. za daných okolností nemal záujem v nájme\npokračovať. O nájdenie záujemcu aktuálne vyvíja aktivity na základe plnej moci jeho syn E. D.. V prílohe\npodania boli k tomu zaslané dokumenty, - udelenie generálnej plnej moci E. D. zo dňa 21.01.2022 na\nvšetky úkony spojené s predajom alebo nájmom motorového vozidla Mercedes-Benz. Správca dane\nkonštatoval, že poskytnutie vozidla E. D. do Anglicka za účelom nájdenia záujemcu o nájom vozidla je\nvzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nevierohodné. Nebolo ani špecifikované, či pôjde o nájom v\nAnglicku, aké konkrétne aktívne kroky chce vynaložiť Martin Dúbravka na nájdenie nového nájomcu.\nSprávca dane vykonaným dokazovaním zistil porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH a na\nzáklade zistení z daňovej kontroly neuznal odpočítanie dane z nákupu motorového vozidla MercedesBenz z dôvodu, že daňový subjekt sa uvedené vozidlo nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.\n\nSprávca dane ďalej konštatoval, že predmetné vozidlo bolo zakúpené za účelom zábavy, prezentácie\na imidžu futbalistu E. D., čím došlo k porušeniu § 49 ods. 7 zákona o DPH.\n2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky\n(ďalej ako „odvolací správny orgán“ alebo „žalovaný“), ktoré rozhodnutím č. 103418437/2022 zo\ndňa 20.12.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zreprodukoval podstatnú argumentáciu žalobcu\nv odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, priebeh a zistenia správcu dane ako aj ich vyhodnotenie\nučinené správcom dane. V odvolacom konaní proti rozhodnutiu správcu dane odvolací orgán preskúmal\nskutkový stav veci, postup správcu dane, dodržanie zákonných podmienok na vydanie rozhodnutia a\nopodstatnenosť pripomienok a námietok odvolávajúceho sa, pričom zistil, že správca dane postupoval\nsprávne, keď neuznal odvolávajúcemu sa odpočítanie dane z nákupu motorového vozidla MercedesBenz, ktoré odvolávajúci sa nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 zákona\no DPH.\nSprávca dane preukázateľne spochybnil použitie vozidla Mercedes-Benz na dodávky tovarov a služieb\nako platiteľ. Správca dane svoje pochybnosti jasne a zrozumiteľne formuloval, vyjadril a oboznámil s\nnimi odvolávajúceho sa, čím preniesol dôkazné bremeno na odvolávajúceho sa. Žalobca nepredložil\nrelevantné dôkazy, ktoré by odstránili dôvodné pochybnosti správcu dane. Žalobca v priebehu daňovej\nkontroly ako aj vyrubovacieho konania deklaroval rôzne zámery nákupu predmetného vozidla ako aj\njeho použitie na účely podnikania platiteľa. Použitie vozidla deklaroval, že bolo zakúpené za účelom\njeho okamžitého predaja resp. dlhodobého prenájmu a tiež na použitie na propagáciu obchodných\naktivít spoločnosti. Tiež konštatoval, že vozidlo bude použité na krátkodobý prenájom najskôr v Anglicku,\nneskôr na Slovensku. Nepredkladal v úzkej súčinnosti so správcom dane všetky dôkazy svojich\ntvrdení a vysvetlenia k pochybnostiam, ktoré odvolávajúci sa podával a vyhodnotil ako nevierohodné,\nnedostatočné a protichodné vyjadrenia.\nŽalovaný uviedol, že podstatnými skutočnosťami, z ktorých vyplynulo, že motorové vozidlo nebolo\nžalobcom použité v súlade s ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH na účely jeho podnikania a u správcu\ndane vznikli oprávnené pochybnosti o využití predmetného vozidla na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ boli vyjadrenia konateľa žalobcu do Zápisníc z ústneho pojednávania dňa 11.08.2021 a dňa\n30.11.2021. Konateľ vo svojom vyjadrení dňa 11.8.2021 najprv uviedol, že automobil nebol použitý na\nžiadne zdaniteľné plnenia, zároveň deklaroval, že automobil bol kamiónom prepravený do Nemecka za\núčelom jeho predaja resp. prenájmu a ako dôkaz správcovi dane predložil fotografiu vozidla v kamióne.\nŽiadne iné dôkazy odvolávajúci sa na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil. Dňa 30.11.2021 do\nzápisnice uviedol, že motorové vozidlo bolo prepravnou spoločnosťou Fa.Lochmann, Entenmuhlstr.\n70, D-66 424 Homburg/Saar, Deutschland prevezené z mesta Hranice na Morave do Belgicka a späť.\nSprávca dane preverovaním zistil, že spoločnosť Fa.Lochmann je neexistujúcou osobou. Žalobcom\nneboli predložené žiadne dôkazy – protokol o odovzdaní automobilu prepravnej spoločnosti, čo vyvoláva\ndôvodné pochybnosti aj vzhľadom k tomu, že sa jednalo o luxusný terénny automobil vyššej kategórie.\nŽalobca sa k prepravám automobilu nevedel uviesť dátumy realizácie prepravy, dobu jej trvania a\nsprávcovi dane ani dodatočne tieto informácie k preprave do Nemecka neposkytol. Žalobcom aj\nnapriek opakovaným výzvam správcu dane neboli predložené nájomné zmluvy resp. kúpne zmluvy\ns potencionálnymi záujemcami o kúpu motorového vozidla, CMR doklady potvrdzujúce prepravu\ntovaru mimo územia SR, objednávky prepravy, ani žiadne vysvetlenie k priebehu vykonaných prepráv.\nŽalobcom neboli predložené dôkazy potvrdzujúce, aké aktívne kroky boli uskutočnené v roku 2020 a\n2021 vo veci predaja resp. prenájmu vozidla. Na základe uvedeného vznikli dôvodné pochybnosti, že\nautomobil bol prepravený do Nemecka resp. do Belgicka s následným dodaním do Anglicka. Žalobcom\nnebolo relevantnými dôkazmi preukázané použitie vozidla na prepravu hotelových hostí na stanicu. Len\nsamotné tvrdenie, že preprava bola realizovaná ako bonus hotelovým zákazníkom je nepostačujúce.\nTaktiež za všeobecné možno považovať tvrdenie odvolávajúceho sa, že automobil bol využívaný na\nobchodné rokovania s obchodnými partnermi. Bez konkrétnej špecifikácie kde a s akými obchodnými\npartnermi sa jednania uskutočnili je takéto tvrdenie irelevantné. Žalobcom neboli preukázané žiadne\nbližšie skutočnosti, ani dôkazy o potencionálnych klientoch na kúpu vozidla. Záujemca o nákup\nvozidla, ktorý údajne odstúpil od nákupu nebol v predmetnom identifikovaný. Deklarovaný zámer, kvôli\nktorému nadobudol vozidlo (jeho predaj) nemal odvolávajúci sa nijako zabezpečený napr. Zmluvou o\nbudúcej zmluve, objednávkou, zálohovou platbou. Jedná sa o neštandardný obchodný postup, ktorý\nodporuje bežným obchodným zvyklostiam. Žalovaný orgán poukázal na skutočnosť, že nákup luxusného\nterenného vozidla so špecifickým, obmedzeným použitím za účelom jeho finančne výhodného prenájmu\nje taktiež nevierohodný. Jedná sa o veľmi špecifické vozidlo s obmedzenou možnosťou jeho prenájmu.\n\nVo veci prenájmu vozidla spoločnosti MK CAR, s.r.o. a synovi E. D. taktiež vznikli dôvodné pochybnosti\nsprávcu dane, pretože zaslané zmluvy o prenájme sú svojím obsahom iba formálnymi zmluvami, v\nktorých je uvedený iba prenajímateľ, nájomca, predmet nájmu a cena nájmu. Zmluva neobsahuje\nžiadne ďalšie ustanovenia štandardnej zmluvy o prenájme vozidla ako sú povinnosti nájomcu, poistenie,\nnáhrada škody, spôsob fakturácie a platby. Uzatvorenie takýchto zmlúv je neštandardné a v rozpore s\nbežnou obchodnou praxou.\nŽalovaný mal za to, že žalobca vo svojich výpovediach menil svoje vyjadrenia vo veci použitia\npredmetného vozidla, neprodukoval žiadnu relevantnú argumentáciu. Práve naopak jeho vyjadrenia\nvniesli oprávnené pochybnosti o reálnosti, že prijaté plnenie – nadobudnutie motorového vozidla je\nžalobcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Vyššie uvedené zistenia boli správcom dane\ndôvodne vyhodnotené ako zásadné pochybnosti, ktorými bolo spochybnené využitie automobilu na\ntovary a služby platiteľa podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.\nKonkrétne k námietkam uvedeným v odvolaní, v ktorom žalobca namietal, že podmienka použitia\npredmetného automobilu na účely podnikania platiteľa podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH bola preukázaná,\npretože vozidlo bolo používané na prepravu hostí, propagáciu obchodného mena a aktivít, prenájom.\nt.j. na zdaniteľné plnenia podliehajúce DPH na výstupe, ďalej žalobca nesúhlasil s konštatovaním\nsprávcu dane, že predmetné vozidlo bolo zakúpené na účelom zábavy, imidžu futbalistu E. D. a tie\npre účely zábavy B. C. D., ktorý záver považoval za ničím nepodložený, ďalej namietal, že správca\ndane neoprávnene spochybňuje prenájmy ako zdaniteľné obchody, taktiež namietal, že odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia, poukazujúc na rozsiahly opis priebehu\ndaňovej kontroly, daňového konania, preukázané kontrolné zistenia v priebehu daňovej kontroly a\nvyhodnotenie dôkazov, vyhodnotenie dôkazov predložených odvolávajúcim sa v priebehu daňovej\nkontroly týkajúcich sa nákupu vozidla, teda nesmierne množstvo vykonaných úkonov, z ktorých je\nzrejmé, že niektoré sú duplicitné, opätovné, a zároveň z úkonov vyplýva výzva na predloženie\nďalších dôkazov pre žalobcu, majúc za to, že vykonané dokazovanie je zámerné, s jediným cieľom\nspochybniť reálnosť obchodného prípadu od nákupu motorového vozidla s následným jeho použitím\nna podnikateľské účely a nárokom na odpočet dane z pridanej hodnoty; žalovaný uviedol, že samotné\npredloženie daňových dokladov (faktúra a iných písomností) nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné\nplnenie uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrou, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek\ndoklad. Správca dane preto preveroval tak formálne deklaráciu predmetného plnenia, ako aj jeho\nskutočný obsah, aby doklad odrážal reálne zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o dani z pridanej\nhodnoty, a to aj s prihliadnutím na cieľ uznania podľa Smernice Rady 2006/112/ES, týkajúcej sa\nboja proti podvodom, resp. zneužívaniu práv v oblasti dane z pridanej hodnoty. Daňové doklady\nmusia jednoznačne preukazovať skutočnosť, že daň bola uplatnená voči tomu platiteľovi v tuzemsku,\nktorý vyhotovil faktúru, ktorý dodal predmetný tovar alebo službu, a že tento platiteľ tovar použil na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Podmienkou odpočítania dane z tovarov a služieb je v zmysle\n§ 49 ods. 2 zákona o DPH použitie nákupu tovarov a služieb na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ. Pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane musí existovať priama väzba medzi jednotlivým\nprijatým zdaniteľným plnením a poskytnutým zdaniteľným plnením. Náklady prijatého plnenia musia\nbyť priamo obsiahnuté v poskytnutom zdaniteľnom plnení. V danom prípade uvedená skutočnosť\npreukázaná nebola. Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí zásada prejednávacia, nie zásada\nvyhľadávacia. Nie je teda povinnosťou správcu dane vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by boli\npodkladom k tomu, aby si daňový subjekt mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty, ale je povinnosťou\ndaňového subjektu preukázať, že uplatnené odpočítanie dane je oprávnené. Ak správca dane pri\npreverovaní preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených\nkontrolovaným daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú\npovinnosť (§ 24 ods. 3 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na platiteľovi, či predložením\nalebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.\nPredloženie faktúr, prípadne ďalších dokladov, resp. poskytnutie vyjadrení však bez reálneho základu a\nbez možnosti ich overenia preverovaných zdaniteľných obchodov nie je možné považovať za unesenie\ndôkazného bremena kontrolovaného daňového subjektu pri preukazovaní skutočností, ním uvedených\nv podanom daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie.\nV súvislosti s námietkou, ktorou žalobca nesúhlasil s konštatovaním správcu dane, že predmetné vozidlo\nbolo zakúpené za účelom zábavy, prezentácie a imidžu futbalistu E. D., čím došlo k porušeniu ust. § 49\nods. 7 zákona o DPH, žalovaný uviedol, že toto konštatovanie správcu dane súvisí so skutočnosťou,\nže sa jedná o typ vozidla – luxusné terénne vozidlo so špecifickým využitím. Avšak zásadnými\nskutočnosťami, na základe ktorých správca dane nepriznal odpočítanie dane, bolo spochybnené\nsamotné použitie automobilu na tovary a služby platiteľa podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.\n\nK námietke k obsahu, štruktúre a rozsahu rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 63 Daňového\nporiadku, v ktorom sú náležitosti rozhodnutia presne stanovené. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu\nveci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom, a musí byť\nvydané príslušným orgánom. Okrem formálnych náležitostí je súčasťou rozhodnutia aj odôvodnenie,\nktorého obsahom sú skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa\ns návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, a taktiež\npoužitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Nakoľko dokazovanie správcu dane bolo\ndôkladné, rozsiahle a všetky zistené skutočnosti slúžili ako podklad pre vydanie rozhodnutia, bolo\npotrebné uviesť ich do rozhodnutia. Samotný rozsah rozhodnutia ovplyvnili taktiež rozsiahle vyjadrenia\na námietky žalobcu, s ktorými sa správca dane musel v rámci rozhodnutia vysporiadať, preto tvrdenie,\nže rozhodnutie správcu dane bolo bez akejkoľvek prehľadnej štruktúry a rozsiahle je irelevantné.\nŽalovaný uzavrel, že záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na\nzáklade ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že nebolo žalobcom preukázané, že tovar –\nmotorové vozidlo – bolo použité na dodávky tovarov a služieb platiteľa podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.\nNámietky uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci\nprvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nKonanie pred správnym súdom\n3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 03.03.2023 sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia vecí\nďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutia považoval za nezákonné a tvrdil, že nim bol ukrátený na svojich\nprávach. V prvom žalobnom bode namietal, že prvostupňové rozhodnutie vydala organizačná zložka –\npobočka Daňového úradu Žilina v Čadci, ktorá nemá oprávnenie vystupovať navonok ako samostatný\nverejný orgán, nemá vlastnú právnu subjektivitu, nie je oprávnená používať úradnú pečiatku a nemá\nani vecnú príslušnosť v tejto veci konať. Žalobca poukázal na zmätočnosť rozhodnutia, v ktorom sa raz\nuvádza ako vydavateľ „Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca“ a následne už len „Daňový úrad Žilina“.\nZdôraznil, že podobné chyby sa opakovane vyskytovali vo všetkých výzvach, oznámeniach a iných\núkonoch počas celej daňovej kontroly. Svoje tvrdenie podoprel argumentáciou podľa § 64 ods. 2 písm.\na) Daňového poriadku, podľa ktorého sú rozhodnutia vydané orgánom bez právomoci nulitné. V druhom\nžalobnom bode žalobca namietal, že protokol z daňovej kontroly je nezákonný, keďže neobsahuje\npovinné náležitosti stanovené zákonom. Poukázal na absenciu názvu a sídla správcu dane, pričom\nzdôraznil, že v protokole je uvedené len sídlo pobočky. Považoval za podstatné, že tento nedostatok\nuž nemožno napraviť, keďže protokol z daňovej kontroly už nie je možné meniť. Z tohto dôvodu\noznačil použitie takéhoto protokolu vo vyrubovacom konaní za nezákonné a zdôraznil, že rozhodnutie,\nktoré na ňom stálo, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V treťom žalobnom bode žalobca\nnamietal nezákonnosť samotného oznámenia o začatí daňovej kontroly, ktoré mu bolo doručené. Tvrdil,\nže správca dane v ňom nesprávne uviedol konkrétnu hodinu začiatku kontroly, hoci podľa zákona\ndaňová kontrola začína automaticky o 00:00 hod. v deň uvedený v oznámení. Rovnako poukázal\nna to, že správca dane určil ako miesto výkonu kontroly priestory pobočky Čadca, bez akéhokoľvek\nzdôvodnenia, prečo kontrola neprebieha u daňového subjektu. Ako osobitne šikanózny vnímal prvý úkon\ndaňovej kontroly – výzvu na predloženie dokladov v priestoroch daňového úradu. Žalobca tvrdil, že išlo\nnezákonný a šikanózny postup, v rámci ktorého správca dane zamieňal zákonnú povinnosť predkladať\ndoklady za povinnosť nosiť ich osobne, čím podľa neho porušil princípy rovnosti a súčinnosti pri správe\ndaní, čo spôsobuje aj nezákonnosť celej daňovej kontroly. Vo štvrtom žalobnom bode žalobca namietal\nzaujatosť konkrétnych zamestnankýň správcu dane, kontrolórok B. I. a B. J., ktoré podľa neho vo veci\nkonali napriek tomu, že mali byť z konania vylúčené. Tvrdil, že tieto zamestnankyne už v rámci daňovej\nkontroly hodnotili dôkazy a dospeli k záveru, že žalobcovi nepatrí nadmerný odpočet DPH. Podľa neho\nsi tým vytvorili vzťah k veci, ktorý ich mal diskvalifikovať z následného vyrubovacieho konania. Zdôraznil,\nže samotné poverenie na vykonanie daňovej kontroly skončilo doručením protokolu a po tomto okamihu\nuž nemali v konaní žiadne oprávnenie. Z ich ďalšej činnosti vyvodil porušenie práva na nestranné\nkonanie a porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podotkol, že nejde len o subjektívny pocit zaujatosti, ale\no objektívny konflikt záujmov, keďže tie isté osoby posudzovali svoj vlastný postup. V piatom žalobnom\nbode žalobca argumentoval, že správca dane vykonal nezákonný procesný úkon – tzv. „oboznámenie\ndaňového subjektu s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní“. Podľa žalobcu takýto úkon nie\nje upravený žiadnym ustanovením Daňového poriadku a ide o svojvoľné konanie, ktoré nemá oporu v\nprávnom poriadku. Vyslovene požadoval, aby správca dane preukázal, na základe ktorého právneho\npredpisu tento úkon vykonal. Tento bod podporil aj argumentáciou čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého\n\nmôže orgán verejnej moci konať len v medziach zákona a na základe zákona. V šiestom žalobnom\nbode žalobca nesúhlasil s obsahom protokolu z daňovej kontroly, ktorý podľa neho bol zmätočný a\nzbytočne rozsiahly. Kritizoval, že protokol neobsahuje žiadne skutočné vyhodnotenie dôkazov, len ich\nuvedenie a takmer doslovný obsah, pričom nie je možné zistiť, aké konkrétne závery správca dane z\njednotlivých dôkazov vyvodil – či už samostatne, alebo vo vzájomných súvislostiach. Tvrdil, že správca\ndane síce tvrdí, že všetko vyhodnotil, ale v protokole nie sú uvedené žiadne konkrétne úvahy, ktoré by\nto potvrdzovali. Týmto podľa neho došlo k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku a rozhodnutie je\nnepreskúmateľné. V siedmom žalobnom bode žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný\npo prvýkrát uviedol nový skutkový a právny záver, ktorý nebol predmetom rozhodovania správcu dane.\nIšlo o tvrdenie, že obchodné transakcie deklarované na predložených faktúrach sa neuskutočnili osobou,\nna nich uvedenou (strana 22 napadnutého rozhodnutia, odsek 4). Tento nový záver považoval za\núplne neaplikovateľný na prejednávanú vec, pretože všetky osoby, ktoré sa k transakciám vyjadrovali,\npotvrdili ich uskutočnenie. Z uvedeného dôvodu považoval rozhodnutie žalovaného za zmätočné a\nnepreskúmateľné. V ôsmom žalobnom bode žalobca argumentoval, že z rozhodnutia správcu dane\nnie je možné zistiť, čo považuje za dôkazy a čo iba za vlastné zistenia. Uviedol, že rozhodnutie\nobsahuje takmer doslovný opis obsahu spisu, no nie je v ňom uvedený ani jeden dokaz a už\nvôbec žiadne jeho hodnotenie jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach. Takýto prístup označil\nza porušenie základných zásad správy daní podľa § 3 ods. 2 a 8, ako aj porušenie § 63 ods. 5\ndaňového poriadku. Zdôraznil, že ani v protokole z daňovej kontroly sa správca dane sa nevysporiadal\ns návrhmi a námietkami daňového subjektu, neobsahuje na úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov\nani jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach. Namietal, že zo všetkých zistení, ktoré správca dane\nuviedol v rozhodnutí sa nedá nájsť ani jeden dokaz, ktorý by spochybňoval žalobcom predložené odklady\na zákonný nárok na odpočítanie dane. V deviatom žalobnom bode žalobca uviedol, že počas daňovej\nkontroly predložil všetky požadované doklady, ktoré mal k dispozícii, a ktoré správca dane žiadal. Tieto\ndoklady zakladajú zákonný podklad pre správne vystavenie faktúr a spĺňajú požiadavky vyplývajúce z\nplatných právnych predpisov. Zdôraznil, že ich perfektnosť správca dane počas celej daňovej kontroly\nani raz nespochybnil, tým si žalobca splnil dôkazné bremeno. Uviedol, že ak daňový subjekt predloží\nvšetky jemu dostupné a v obchodnom styku obvyklé doklady, dôkazné bremeno sa prenáša na správcu\ndane. Ten však žiadne dôkazy nepredložil. Žalobca tvrdil, že v tomto prípade neexistoval žiadny právny\nani skutkový dôvod na zamietnutie nároku na odpočítanie dane. V desiatom žalobnom bode žalobca\nzdôraznil, že sa počas celej daňovej kontroly aj v priebehu vyrubovacieho konania snažil správcovi dane\nvysvetliť osobitosti trhu a obchodovania daňového subjektu, ktoré vplývali na jeho konanie. Uviedol,\nže správca dane nie je oprávnený vstupovať do súkromnoprávnych vzťahy daňového subjektu, pokiaľ\nnie sú v rozpore s právnymi predpismi, a že takáto situácia v tomto prípade nenastala. Podotkol,\nže správca dane nikde netvrdil, že zmluvy o nájme vozidla boli v rozpore s právnym predpisom. Z\ntoho dôvodu podľa žalobcu správca dane nemal inú možnosť, než tieto zmluvy rešpektovať. Rovnako\nsa podľa neho preukázalo, že vozidlo bolo reálne v nájme, a že z tohto nájmu spoločnosť dosiahla\npríjmy. To podľa žalobcu nevyvrátiteľne preukazuje, že vozidlo bolo použité na zdaniteľné plnenia. V\njedenástom žalobnom bode žalobca namietal spôsob, akým správca dane spochybňoval využívanie\nvozidla na podnikateľské účely. Považoval za neprípustné, že správca dane označil zmluvy za „formálne“\nči „neštandardné“, hoci takéto hodnotenie nie je zákonné a nevychádza z objektívnych dôkazov. Tvrdil,\nže konateľ žalobcu jasne vysvetlil špecifiká obchodných vzťahov a že ak má správca dane na tieto\npostupy iný názor, nie je to dôvodom na odmietnutie nároku. Za neakceptovateľné označil tiež vyjadrenia\nsprávcu dane, že nájomná zmluva s E. D. bola predložená až po urgencii. Táto skutočnosť podľa žalobcu\nnijako nesúvisí s podstatou uplatňovaného nároku. Rovnako tvrdenie správcu dane, že ide o špecifické\nvozidlo, ktoré sa bežne neprenajíma, označil žalobca za subjektívny názor bez opory v dôkazoch.\nZopakoval, že výpovede svedkov potvrdili reálnosť nájomných vzťahov a žiadny vykonaný dôkaz ich\nnevyvrátil. Namietal, že správca dane neuviedol žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by žalobca\nporušil. Zdôraznil, že Ústavný súd SR v náleze III. ÚS 401/09 konštatuje, že pochybnosti správcu dane\nmusia byť preukázané dôkazmi, nie len pocitmi alebo dohadmi. Správca dane však podľa žalobcu žiadne\npreukázateľné dôkazy nepredložil a žalovaný iba nekriticky prebral jeho tvrdenia. V dvanástom žalobnom\nbode žalobca uviedol, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ nemožno daňovému subjektu odoprieť\nprávo na odpočítanie DPH, pokiaľ sú splnené všetky podmienky – teda že ide o zdaniteľnú osobu, ktorá\nnakúpila tovar od iného platiteľa DPH a tento tovar použila na vlastné zdaniteľné plnenie. Tvrdil, že\nvšetky tieto podmienky splnil, a preto neexistoval dôvod na zamietnutie nároku. To, že správca dane\nnespochybňuje dodanie tovaru, len spochybňuje, že spoločnosť využíva tento tovar pre svoje zdaniteľné\nplnenia, nemôže byt teda dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane.\n\n4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.07.2023 zreplikoval časti odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že záver správcu dane vychádzal zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobcom\nnebolo preukázané, že tovar – motorové vozidlo bolo použité na dodávky tovarov a služieb platiteľa\npodľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov obsahovali všetky\nzákonom požadované náležitosti a boli riadne odôvodnené. Postup správcu dane ani žalovaného nebol\npodľa jeho názoru v rozpore s platnými právnymi predpismi. Zdôraznil, že rozsiahle dokazovanie bolo\nvykonané v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku,\npričom sa prihliadalo na povinnosť zistiť rozhodujúce skutočnosti čo najúplnejšie. K žalobným námietkam\nv bode 1-6 týkajúcim sa procesného postupu počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalovaný\nuviedol, že žalobca počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nevzniesol žiadne\nnámietky proti postupu správcu dane. Tvrdenie žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane je\nnulitné, pretože bolo vydané „niekým neexistujúcim“, považoval žalovaný za neopodstatnené. Zdôraznil,\nže napadnuté rozhodnutie bolo vydané vecne a miestne príslušným Daňovým úradom Žilina, pričom\nuvedenie pobočky Čadca v hlavičke predstavovalo len formálnu úpravu bez vplyvu na zákonnosť.\nŽalovaný ďalej považoval námietky voči zákonnosti protokolu z daňovej kontroly a údajnú zaujatosť\nzamestnancov správcu dane za irelevantné. Uviedol, že Daňový poriadok neukladá povinnosť, aby\nkonkrétny zamestnanec bol písomne poverený vykonaním vyrubovacieho konania, a že konanie\nmôže vykonať ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Žiadny z nich\npodľa žalovaného nemal k daňovému subjektu pomer hodný zreteľa, ktorý by mohol mať vplyv na\npochybnosti o ich nezaujatosti. Správca dane jasne a zrozumiteľne formuloval svoje pochybnosti a\noboznámil s nimi žalobcu, čím na neho preniesol dôkazné bremeno. Žalobca však nepredložil relevantné\ndôkazy, ktoré by tieto pochybnosti vyvrátili. K námietke 7/ o nesprávne formulovanej vete v rozhodnutí\nžalovaný uviedol, že ide o chybu v písaní, ktorá nemala vplyv na samotné závery správnych orgánov.\nNapadnuté rozhodnutie bolo podľa žalovaného vydané v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku\n- obsahovalo odôvodnenie, skutkové zistenia, vysporiadanie sa s námietkami, úvahy ovplyvňujúce\nhodnotenie dôkazov a aplikáciu právnych predpisov. Správca dane zistil všetky rozhodujúce skutočnosti\nzákonným spôsobom a vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach. Na základe toho prijal právny záver,\nže žalobca nepreukázal použitie vozidla na účely svojho podnikania, a preto mu nevznikol nárok na\nodpočítanie dane.\n5. Žalobca v replike zo dňa 12.09.2023 zotrval na správnej žalobe v plnom rozsahu. Uviedol, že\nžalovaný sa vo svojom vyjadrení nevysporiadal s podstatou žalobných námietok, ktoré preukazovali\nzjavnú nezákonnosť postupu správcu dane počas celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.\nPodľa žalobcu žalovaný len opakoval svoje skoršie tvrdenia, bez reakcie na konkrétne argumenty\nuvedené v žalobe. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutia boli vydané pobočkou daňového úradu,\nktorá nie je verejným orgánom, a preto nemala právomoc rozhodovať. Takto vydané rozhodnutia\npovažoval za nulitné podľa § 64 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. K otázke zaujatosti uviedol,\nže žalovaný nepochopil podstatu – nešlo o konkrétnych zamestnancov, ale o neexistenciu pobočky\nako oprávneného orgánu. Taktiež namietal, že zamestnanci, ktorí vykonávali daňovú kontrolu, nemohli\nobjektívne vykonávať aj vyrubovacie konanie. Žalobca upozornil, že hoci správca dane priznal chybu\nv písaní, doteraz ju neopravil. Tvrdil tiež, že rozhodnutie správcu dane neobsahovalo všetky zákonné\nnáležitosti a nebolo možné z neho zistiť rozhodujúce skutočnosti. Nakoniec žalobca tvrdil, že splnil všetky\nzákonné podmienky na odpočítanie DPH – vozidlo bolo zaradené v obchodnom majetku, používalo\nsa na podnikanie a daňový subjekt preukázal jeho využitie aj predloženými dokladmi a výpoveďami.\nRozhodnutie správcu dane preto označil za arbitrárne, nepreskúmateľne a v rozpore so zisteným stavom\nveci v daňovom konaní.\n6. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.\n7. Na pojednávanie dňa 13.02.2025 sa dostavil konateľ žalobcu a právny zástupca žalobcu.\nŽalovaný neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a namietal\nnezákonnosť daňovej kontroly najmä z dôvodu nesprávneho oznámenia o jej začatí a určenia miesta\nvýkonu. Tvrdil, že pobočka Daňového úradu Čadca nemala právomoc vydávať rozhodnutia, keďže nie\nje správcom dane. Kontrola prebiehala v Čadci napriek tomu, že subjekt sídlil v Žiline, čo považoval\nza neodôvodnené a šikanózne. Počas kontroly správca dane viackrát zmenil dôvod neuznania nároku\nna odpočítanie DPH, hoci žalobca preukázal podnikateľské využitie vozidla – prepravu hostí, obchodné\nstretnutia a prenájom. Správca dane tieto dôkazy spochybňoval a tvrdil, že ide o výdavky na zábavu, čo\n\nžalobca odmietal. Apeloval aj na zaujatosť zamestnankýň, ktoré vykonali daňovú kontrolu aj vyrubovacie\nkonanie, čo podľa žalobcu narušilo objektivitu rozhodovania.\nPrávny rámec\n8. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného\nustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia – 04.01.2023 (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) ekonomickou\nčinnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa\nčinnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej\nčinnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,1) duševnú tvorivú\nčinnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného\nmajetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve\nmanželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere\nu každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.\n11. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n12. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n13. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n14. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia – 04.01.2023 (ďalej len „Daňový\nporiadok“) sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa\nzáujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a iných osôb.\n16. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n17. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n\n18. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa\nberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebo daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n20. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n21. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n22. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n23. Podľa § 44 ods. 2 Daňového poriadku daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na\nmieste, kde to účel kontroly vyžaduje.\n24. Podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania\nvylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o\njeho nezaujatosti.\n25. Podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom\nkonaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu\nskutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca\npríslušného orgánu.\n26. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,\nrozhodnutie musí obsahovať podľa písm. a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.\n27. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo\n28. Podľa § 4 ods. 1 Daňového poriadku je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec.\n29. Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa\nosobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne\npríslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.\n30. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon\nalebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej\nosoby jej sídlom.\n\n31. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009\nZ.z.“) sú orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov daňové úrady.\n32. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov\nmôže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu\na kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej\nsprávy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto\ndaňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.\n33. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode\nkraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nPosúdenie veci správnym súdom\n34. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a)\nSSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s listinami obsiahnutými v súdnom\nspise, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí\npredchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135\nods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy\n§ 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:\n35. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, ako sú konštatované\nv podstatnom obsahu v bode 1 a 2 odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd vyhodnocoval dôvodnosť\nžaloby vychádzajúc zo žalobných bodov, ktoré boli obsiahnuté vo včas podanej správnej žalobe.\n36. Žalobca okrem ďalších námietok smerujúcich k vymedzeniu vecných rozporov rozhodnutia\nsprávcu dane a žalovaného so zákonom namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia\npre zmätočnosť ako aj pre nedostatok dôvodov z dôvodu absencie hodnotenia dôkazov jednotlivo\na vo vzájomnej súvislosti (šiesty a ôsmy žalobný bod). Správny súd sa preto primárne zaoberal\nvyhodnotením námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, keďže vo všeobecnej rovine\nplatí, že len v prípade, ak rozhodnutie správneho orgánu spĺňa kvalitatívne a kvantitatívne parametre\npreskúmateľnosti, a teda je vo vzťahu k nemu daný atribút preskúmateľnosti, môže správny súd\npristúpiť k podstate svojej činnosti, a teda k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu a k posúdeniu súladu alebo rozporu preskúmavaného rozhodnutia s príslušnou právnou\núpravou v nadväznosti na vymedzené žalobné body. Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré atribút\npreskúmateľnosti nespĺňa týmto primárne neumožňuje účastníkovi administratívneho konania náležite\nsformulovať svoje námietky voči rozhodnutiu a tiež nevytvára dostatočný priestor ani pre správny súd\npodrobiť takéto rozhodnutie vecnému prieskumu zákonnosti.\n37. Správny súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný\nprevzal záver správcu dane, podľa ktorého nebolo žalobcom preukázané, že tovar- motorové vozidlo\nMercedes Benz bolo použité na dodávky tovarov a služieb platiteľa podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH,\ns tým, že žalovaný v podstate aj na odvolaciu námietku neaproboval záver o porušení § 49 ods. 7\nzákona o DPH, ktorý žalobca namietal aj na pojednávaní, avšak tu správny súd poukazuje na jednotu\nadministratívneho konania. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí\nsprávnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Odôvodnenie\nrozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky\nzákonné náležitosti vyžadované v cit. ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku v nadväznosti na ust.\nzákona o DPH. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom\npre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu\npri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi\na námietkami daňového subjektu. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní naopak namietal\nrozsiahlosť aj vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, aké dôkazy\nsprávca dane vykonal a ako ich správca hodnotil, napr. vyhodnotenie výpovedí konateľa žalobcu na\n\nústnych pojednávaniach, hodnotenie predložených písomných dôkazov - zmluvy o nájme. Námietku\no vyslovenom novom závere v napadnutom rozhodnutí (strana 22 napadnutého rozhodnutia, odsek 4),\nže obchodné transakcie deklarované na faktúrach sa neuskutočnili osobou deklarovanou na faktúrach,\nvyhodnotil správny súd ako zrejmú nesprávnosť, ktorá je rozpoznateľná z celkového kontextu, a teda\nnejde o nový prekvapivý záver v napadnutom rozhodnutí (siedmy žalobný bod). Na základe vyššie\nuvedeného správny súd uzavrel, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojení prvostupňovým\nrozhodnutím vo vzťahu k zdôvodneniu predmetu fakturácie obsahuje dostatok myšlienkových úvah\na premostení, z ktorých možno usudzovať na závery správcu dane a žalovaného a z akého pemza\nskutkových záverov z vykonaného dokazovania dospeli k týmto záverom, a preto námietku žalobcu\no nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n38. V predmetnej veci bolo sporné použitie motorového vozidla Mercedes Benz žalobcom na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca namietal nedostatočné zistenie\nskutkového stavu a to, že splnil všetky zákonné podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane\na ich preukázanie výpoveďou svedkov, predložením účtovnej evidencie a ďalších listinných dôkazov.\nNamietal, že pochybnosti správcu dane nespĺňajú podmienku na prenos zákonného bremena na\nžalobcu keďže spochybnenie vierohodnosti, pravdivosti alebo úplnosti dôkazov predložených daňovým\nsubjektom správcom dane musí byť preukázateľné (deviaty, desiaty a jedenásty žalobný bod).\n39. Námietku nesprávneho zistenia skutkového stavu a následného neprimeraného zaťaženia žalobcu\ndôkazným bremenom vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Je už ustálenou rozhodovacou praxou,\nže ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že\nprioritne zaťažil dôkazným bremenom práve daňový subjekt. Základnou podmienkou pre uplatnenie\nodpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti\nznamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od osôb, ktorým to zákon vymedzuje. Nepostačuje len\nsamotné uvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách\nustanovenia § 19 zákona o DPH, t. j. z titulu skutočného dodania tovaru. Táto podmienka vyplýva\nz § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie\nDPH na faktúre vo väzbe na nárok na odpočítanie DPH u kupujúceho však nestačí, pretože na\nstrane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na\núčely uskutočňovania svojich vlastných zdaniteľných plnení (na účely svojho podnikania). V priebehu\ndaňového konania musí byť preukázaný jednak obsah, ale aj skutočný význam plnení deklarovaných\ndaňových subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu. Samotná existencia faktúry však\nurčite nie je postačujúcim, relevantným dôkazom toho, že k dodaniu tovaru skutočne došlo. Zaúčtovanie\ndaňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia\npráva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb). Zákonné podmienky,\npo splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii,\nv predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne\npreukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.\n40. Obchodné transakcie nepostačuje deklarovať len po formálnej stráne, vystavenou faktúrou,\nzmluvou, predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybnosti\npreukazuje daňový subjekt. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu\nje bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos\ndôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt\nmá v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.\nFormálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové\npriznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je\npodľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje\npovinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\nvyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n\n377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra\n2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na\nzáklade vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia\n(pozn.: podľa správneho súdu uvedené sa vzťahuje m.m. aj na podmienku obstarania plnení na účely\nsvojho podnikania), vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového\nporiadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností\nsprávcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.\nnovembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena\nopäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti\npredložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane,\nktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je\nnaozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet\ndane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo\ndňa 3. septembra 2019).\n41. Správny súd za dôkaznej situácie, aká je v prejedávanej veci a ktorá je detailne opísaná v rozhodnutí\nsprávcu dane ako aj žalovaného, dospel k uzáveru, že správca dane dostatočne spochybnil žalobcom\ntvrdené skutočnosti o používaní nakúpeného tovaru - automobilu Mercedes Benz na zdaniteľné plnenia\nžalobcu.\n42. Pochybnosti o nákupe auta za účelom predaja a jeho prevoze do Nemecka a Belgicka, pochybnosti\no využívané automobilu Mercedes Benz na propagáciu obchodných aktivít spoločnosti, ďalej o\nskutočnom prenájme automobilu E. K. vzhľadom na neštandarnosť zmluvných podmienok v rozpore\ns bežnou obchodnou praxou boli podľa správneho súdu správcom dane ako aj žalovaným dôvodne\nvyhodnotené ako zásadne pochybnosti, podporené dôkazmi, a to vyjadreniami samotného konateľa\nžalobcu na ústnych pojednávaniach dňa 11.08.20221 a dňa 30.11.2021, ktorý nevedel uviesť dátumy\nrealizácie prepravy, dobu jej trvania a ďalej predloženými zmluvami o nájme, ktorými bolo spochybnené\nvyužitie automobilu na dodávky tovarov a služieb platiteľa podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalobcom\nneboli predložené žiadne rozumne očakávateľné dôkazy, ako napr. protokol o odovzdaní automobilu\nprepravnej spoločnosti, poistenie, teda žiadne aktívne kroky uskutočnené v roku 2020 a 2021 vo veci\npredaja vozidla.\n43. Pokiaľ ide vznik a rozsah práva na odpočítanie dane, SD EÚ konštantne odkazuje na svoju\nustálenú judikatúru, podľa ktorej existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou\ntransakciou na vstupe a jednou alebo viacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na\nodpočítanie dane je v zásade potrebná na to, aby sa priznalo zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie\nDPH zaplatenej na vstupe a tiež na určenie rozsahu takéhoto práva. Súdny dvor však spresňuje, že\nprávo na odpočítanie dane sa rovnako priznáva zdaniteľnej osobe dokonca aj pri absencii priamej a\nbezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou alebo viacerými transakciami\nna výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť\ncelkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi\ncenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne\nsúvisia s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby. Jedno z ostatných rozhodnutí, v ktorom\ntak SD EÚ učinil, napr. rozsudok C-696/22 zo dňa 13.06.2024.\n44. Správny súd uzatvára, že bezprostredný súvis nákupu automobilu s jednou alebo viacerými\ntransakciami na výstupe nebol preukázaný. Súvis s celkovou hospodárskou činnosťou žalobca len\nvšeobecne tvrdil napr. ohľadom vozenia hotelových hostí, propagácie žalobcu, ale neprodukoval žiadne\ndôkazy. Správny súd uzatvára, že správca dane a žalovaný zákonné vyhodnotil, že žalobca dôkazné\nbremeno vyplývajúcemu mu z § 24 ods. 1 Daňového poriadku neuniesol.\n45. Pokiaľ ide o námietky procesného charakteru (prvý, druhý a piaty žalobný bod), správny súd ich\nposúdil ako nedôvodné. Primárne poukazuje správny súd na to, že v rámci týchto námietok absentuje\nodkaz na konkrétne porušené práva žalobcu, ktoré mali byť dotknuté ich uplatnením. Námietka žalobcu,\nže protokol a napadnuté rozhodnutia sú nulitné z dôvodu ich vydania organizačnou zložkou bez\nkompetencie, bola správnym súdom vyhodnotená ako neopodstatnená. Napadnuté rozhodnutie bolo\ntotiž vydané vecne príslušným správcom dane – Daňovým úradom Žilina, ktorý je príslušný podľa\nsídla kontrolovaného daňového subjektu, teda žalobcu. V zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z.\n\nmôže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky a kontaktné miesta\ndaňových úradov. Ich zriadenie a zrušenie podlieha súhlasu ministra financií Slovenskej republiky.\nTieto pobočky a kontaktné miesta sú organizačnými zložkami daňových úradov. Rozhodnutím ministra\nfinancií Slovenskej republiky č. MF/27507/2011-76 zo dňa 10.11.2011 boli zriadené pobočky daňových\núradov a ich kontaktné miesta, vrátane pobočky Čadca Daňového úradu Žilina. Táto pobočka je\nteda organizačnou zložkou Daňového úradu Žilina. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané samotným\nDaňovým úradom Žilina, ktorý je vo všetkých formálnych náležitostiach rozhodnutia riadne uvedený\nako vydávajúci orgán. Rozhodnutie obsahuje presnú identifikáciu správneho orgánu – Daňový úrad\nŽilina – a je vydané na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,\npoplatkov a colníctva, zákona č. 479/2009 Z.z., zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) a zákona\nč. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, všetky v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že v\nzáhlaví napadnutého rozhodnutia je uvedený aj názov pobočky (Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca),\nnijakým spôsobom nespochybňuje zákonnosť tohto rozhodnutia. Ide len o formálny prvok zodpovedajúci\norganizačnej štruktúre Daňového úradu Žilina a nemá vplyv na vecnú ani právnu správnosť rozhodnutia.\nNámietku, že úkon oboznámenia daňového subjektu so zistenými skutočnosťami vo vyrubovacom\nkonaní je nezákonným úkonom, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Keďže správca dane na základe\nvyjadrenia žalobcu o protokolu pokračoval v dokazovaní, bolo na mieste oboznámiť žalobcu o priebehu\na výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní.\n46. Vo vzťahu k námietkam, ktoré boli obsahom tretieho žalobného bodu (hodina začatia daňovej\nkontroly, miesto výkonu daňovej kontroly), správny súd konštatuje, že nie sú dôvodné. Námietku\nurčenia presnej hodiny v oznámení o začatí daňovej kontroly ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia je\nnedôvodná. Je v súlade so zásadou úzkej súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, keď správca\ndane konkretizuje hodinu začatia daňovej kontroly. Správny súd považuje miesto výkonu daňovej\nkontroly za irelevantné vo vzťahu k výsledkom predmetnej daňovej kontroly. Žalobca prezentoval\nlen vágne tvrdenie, že v dôsledku výkonu daňovej kontroly v sídle správcu dane, resp. pobočky\nide o nezákonný a svojvoľný postup. Žalobca nekonkretizoval, aké konkrétne práva si nemohol\nv predmetnom daňovom konaní uplatniť, ani v čom mala spočívať nezákonnosť zásahu do jeho práv\nako daňového subjektu. V nadväznosti na uvedené je nevyhnutné skonštatovať, že vykonanie daňovej\nkontroly v mieste sídla správcu dane nepredstavuje vadu daňového konania a neodôvodňuje ani\nžalobcom namietanú nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného z tohto dôvodu. Ustanovenie\n§ 44 ods. 2 Daňového poriadku jednoznačne umožňuje správcovi dane vykonať daňovú kontrolu aj\ninde ako u daňového subjektu. A ako uvádza odborná literatúra: Ak daňový subjekt podniká, je\npovinný zabezpečiť vhodné miesto a vhodné podmienky na vykonanie daňovej kontroly [§ 45 ods.\n2 písm. b)]. Povinnosť daňového subjektu zabezpečiť vhodné miesto na vykonanie daňovej kontroly\nneznamená, že na tomto mieste sa daňová kontrola musí aj vykonať. Daňový subjekt nemôže poskytnúť\nakékoľvek miesto na vykonanie daňovej kontroly. Miesto musí vyhovovať aj zamestnancom správcu\ndane. (KUBINCOVÁ, Soňa. § 44 [Daňová kontrola]. In: KUBINCOVÁ, Soňa. Daňový poriadok. 1.\nvydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, ISBN 978-80-89603-28-2.)\n47. Ohľadom námietky (štvrtý žalobný bod), že zamestnankyne správcu dane B. I. a B. J. mali samé\noznámiť svoju zaujatosť vo veci, správny súd poukazuje na to, že skutočnosť, že zamestnankyne\nzaverovali porušenia ustanovení Zákona o DPH v daňovej kontrole neprestavuje pomer k veci, pre ktorý\nby sa mali vylúčiť. Pomer k veci v zmysle § 60 ods. 3 v spojení s § 60 ods. 1 Daňového poriadku\npredstavuje osobný záujem na výsledku konania, ktorý žalobca nešpecifikoval.\n48. Ohľadom poukazu žalobcu na to, že s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ napr. vo veci\nC-18/13 Maks Pen odmietnutie práva na odpočítanie danie správcom dane v zásade nie je možné\n(dvanásty žalobný bod) správny súd uvádza, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať\nmedzi (i) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH\n(alternatívne oslobodenia od dane), (ii) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok priznania\npráva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane) a (iii) odopretím nároku na odpočítanie\nDPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového podvodu, (iv) odopretím nároku na odpočítanie\nDPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.\n49. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový\nsubjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na\nodpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby\n\nzdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných\nplnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex\nGmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci L. M. H., C-610/19 zo dňa 3. septembra\n2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).\nSprávny súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia\nhmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/\nzneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom. Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú\nosobu uplatňujúcu si toto právo, v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné\nbremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne\npreukázať inak než len na základe domnienok. V predmetnej veci sa jednalo o zamietnutie nároku na\nnadmerný odpočet DPH z dôvodu nepreukázania tzv. tretej hmotnoprávnej podmienky, preukázanie\nsplnenia ktorej primárne ťaží daňový subjekt.\n50. Vyhodnotiac všetky žalobné námietky ako nedôvodné správny súd žalobu pri aplikácii § 190 SSP\nzamietol.\n51. Žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP\na contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario,\nkeďže nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov\nkonania žalovanému ako orgánu štátnej správy.\n52. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nRozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,\n§\n440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,\nktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}