{"guid": "823d4fe1-c2a8-4cf2-a7d5-ca948df48e7a:238b91d7-9b04-48a1-9f3e-0be7ec0e7d1c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:3824200040.2", "spisova_znacka": "3S/5/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3S/5/2024 z 6. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 6. augusta 2025, sp. zn. 3S/5/2024, ECLI:SK:SpSBB:2025:3824200040.2", "identifikacne_cislo": "3824200040", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-08-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/250", "nazov": "predpis č. 250/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2021"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/238b91d7-9b04-48a1-9f3e-0be7ec0e7d1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:3824200040.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:3824200040.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:3824200040.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n3S/5/2024\n3824200040\n06. 08. 2025\nJUDr. Andrea Soukupová\nECLI:SK:SpSBB:2025:3824200040.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša\nŠkarbalu, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., proti\nžalovanému: Úrad verejného zdravotníctva SR, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, IČO:\n00 607 223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/1064/32837/2023 zo\ndňa 19. októbra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd správnu žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Prievidza (ďalej len „orgán verejnej správy prvého\nstupňa“) bolo dňa 06.11.2021 postúpené oznámenie Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, obvodné\noddelenie PZ o konaní majúcom znaky priestupku podľa § 56 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,\npodpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase\nspáchania priestupku dňa 27.10.2021 (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“). Orgán verejnej správy prvého\nstupňa vydal dňa 18.11.2021 rozkaz, ktorým uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku na úseku\nverejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustila dňa\n2 3S/5/2024\n27.10.2021 v čase o 18.12 h tým, že sa v priestoroch OD Lidl, ul. Necplaská cesta, Prievidza pohybovala\nbez riadneho prekrytia horných dýchacích ciest, a teda nesplnila nariadené opatrenie pri ohrození\nverejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z.z., a to používať preventívne a\niné ochranné pomôcky, uvedené v § 2 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej len\n„žalovaného“) č. 250/2021 V. v. zo dňa 01.10.2021, ktorá nariaďuje všetkým osobám riadne prekrytie\nhorných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti, vo všetkých priestoroch\ninteriérov budov, v prostriedkoch verejnej dopravy, taxislužbách, alebo inej preprave s osobami, ktoré\nnie sú členmi spoločnej domácnosti. Žalobkyňa porušila aj povinnosť podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 355/2007 Z. z., podľa ktorého sú fyzické osoby povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam\npodľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ochoreniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4\npísm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až aa) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Za\nuvedený priestupok bola žalobkyni podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. uložená pokuta 50 eur.\n\n2. Proti rozkazu podala žalobkyňa odpor, čím došlo k jeho zrušeniu v súlade s § 87 ods. 4 zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Orgán\nverejnej správy prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.08.2022.\n3. Rozhodnutím č. B/2022/1111-COV/5735 zo dňa 13.09.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\norgán verejnej správy prvého stupňa uznal žalobkyňu za vinnú z priestupku na tom istom skutkovom\nzáklade ako bolo uvedené v rozkaze, za čo jej podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. uložil\npokutu 50 eur. V odôvodnení uviedol, že z úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ Prievidza,\nObvodné oddelenie PZ Prievidza vyplynulo, že policajná hliadka bola vyslaná do OD Lidl, ul. Necpalská\ncesta, Prievidza dňa 27.10.2021 v čase o 18.12 h, kde sa mala nachádzať skupinka ľudí v počte 20,\nktorí stáli za pokladňami, pretože predavačky ich pri pokladni odmietli vybaviť, nakoľko nerešpektovali\nprotipandemické opatrenia, nemali prekryté horné dýchacie cesty. Tieto osoby boli najskôr poučené\npracovníkom SBS OD Lidl, že si majú horné dýchacie cesty prekryť, ktorého nerešpektovali a následne\nzo svojej kancelárie privolal policajnú hliadku. V čase príchodu hliadky bol OD Lidl zatvorený. Následne\npo dohode s hovorcom OD Lidl, pánom B. bola pre tieto osoby otvorená jedna z pokladní, kde mohli\nzaplatiť za tovar, ktorý si vybrali na predajnej ploche. Po úhrade vyšli von, kde bola u všetkých osôb\nzisťovaná totožnosť podľa § 18 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších\npredpisov. Jednou z osôb bola stotožnená žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené mal orgán verejnej správy\nprvého stupňa za nepochybné, že žalobkyňa sa dopustila priestupku na úseku verejného zdravotníctva\npodľa ustanovení uvedených vo výroku rozhodnutia. Výšku pokuty orgán verejnej správy prvého stupňa\nodôvodnil tým, že konaním žalobkyne došlo k ohrozeniu verejného zdravia v dôsledku možnosti prenosu\nCOVIDu-19, ktorý sa prenáša kvapôčkami, a preto je nevyhnutné aplikovať opatrenia na zabránenie\njeho šíreniu.\n3 3S/5/2024\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.\nUVZSR/OLP/1064/32837/2023 zo dňa 19.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval\npri rozhodovaní o priestupku správne, rozhodnutie riadne odôvodnil, skutkový stav bol riadne zistený,\nskutková podstata priestupku bola naplnená a výška sankcie náležite odôvodnená. Následne sa vyjadril\nk námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní, ktoré považoval za nedôvodné, nakoľko smerovali\nk nedostatku právomoci žalovaného na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom\npoukázal aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2021 a Nález sp. zn. PL. ÚS 17/2024, na §\n59b zákona č. 355/2007 Z. z. a uviedol, že v podanom odvolaní žalobkyne nezistil skutočnosti, ktoré by\nzakladali dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala,\nže sa nedopustila spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva.\nSprávna žaloba – žalobné body\n5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného. Žalobu odôvodnila vadou v konaní spočívajúcou v neprerušení konania o\nuložení povinností bez ohľadu na ich podstatu a zmysel vo vyhláške č. 133/2021 a neobrátení sa na\nÚstavný súd SR v zmysle § 162 zákona č. 160/2015 Z. z. Uviedla, že právo na spravodlivý proces\nje jedným zo základných ľudských práv s poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a\nNajvyššieho súdu SR. Vyslovila otázku, ako sa fyzická alebo právnická osoba tohto práva domôže a\nodcitovala § 74 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z. a čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy SR. S poukazom\nna rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/44/2022 a sp. zn. 4Svk/51/2022, vyhlášky\nžalovaného a uznesenia Vlády SR o COVID-19 majú predstavovať normatívne právne akty a nie sú\npreskúmateľné v správnom súdnictve. Zároveň sa ich prieskumu fyzické a právnické osoby nemôžu\ndomáhať ani v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR, kde je Ústavný súd SR viazaný prezumpciou\nich správnosti (s poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR). Priamy postup na Európsky\nsúd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) bol vyhlásený za neprijateľný s poukazom na rozhodnutie ESĽP,\npodľa ktorého Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd neposkytuje priestor na podávanie\nžalôb kýmkoľvek vo verejnom záujme. S poukazom na čl. 130 Ústavy SR začne Ústavný súd SR konanie\nna návrh tam vymenovaných subjektov, pričom ani jeden z týchto subjektov sa nemusí obrátiť s návrhom\nna Ústavný súd SR, resp. nemusí mu vyhovieť. V zmysle judikatúry sa za účinný nepovažuje prostriedok,\npoužitie ktorého závisí od úvahy orgánu verejnej moci. Ani v prípadoch, keď bol návrh na Ústavný súd SR\npodaný, nebolo zaručené, že k prieskumu vyhlášok došlo. Vo veciach sp. zn. PL. ÚS 15/2022 o súlade\n\nvyhlášok žalovaného č. 258/2021 V. v. a č. 259/2021 V. v.; sp. zn. PL. ÚS 11/2021 o súlade vyhlášky\nžalovaného č. 231/2021 V. v. a sp. zn. PL. ÚS 10/2021 o súlade vyhlášky žalovaného č. 226/2021 V.\nv. boli konania zastavené.\nVyjadrenie žalovaného 4 3S/5/2024\n6. V úvode vyjadrenia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, pričom poukázal na\nsprávnosť záverov tak prvostupňového rozhodnutia, ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného\na navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Jednotlivé námietky žalobcu považoval za\nnedôvodné, pričom zdôraznil, že žaloba nie je správnou žalobou proti rozhodnutiu orgánu verejnej\nsprávy a argumentácia žalobkyne nesmeruje voči samotnému rozhodnutiu žalovaného. Žalobu\npovažoval za nezrozumiteľnú a zmätočnú, pričom sa následne vyjadril k Ústavným súdom SR\nakceptovanou právomocou orgánu verejnej správy na vydávanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov.\nVyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného (replika žalobkyne)\n7. Vo vyjadrení žalobkyňa uviedla, že súd je povinný preskúmať ústavnosť vyhlášok a ak nie je schopný\nrozhodnúť, je povinný obrátiť sa na Ústavný súd SR. Tvrdila, že nemala žiadnu povinnosť nosiť náhubok,\na preto nemohla ani nič porušiť. Vyhlášky považovala za vydané v rozpore so zákonom.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom\n8. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa\n§ 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to\nv rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná\nsprávna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že\nsprávna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n9. Správny súd preskúmal správnu žalobu a administratívny spis, vo veci rozhodol bez nariadenia\npojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 06.08.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyvesením\nskráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, keďže účastníci nežiadali\nnariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa §\n107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od\n16.07.2025 do 10.08.2025.\n10. Podľa § 2 písm. a), b), h) zákona č. 355/2007 Z.z.; Na účely tohto zákona a) verejné zdravotníctvo je\nsystém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, b) verejné zdravie je úroveň zdravia\nspoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ochrany a podpory zdravia\na ekonomickej úrovni spoločnosti, h) prevencia ochorení a iných porúch zdravia je systém opatrení\nzameraných na vylúčenie, prípadne zníženie rizika výskytu ochorení a iných porúch zdravia, na ktoré\nv rozhodujúcej miere vplývajú životné, pracovné a sociálno-ekonomické podmienky a spôsob života, a\nopatrení zameraných na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia.\n5 3S/5/2024\n11. Podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z.; Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky\nnariaďuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrenia pri ohrození verejného zdravia\npodľa § 48 ods. 4, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu\nverejného zdravotníctva.\n12. Podľa § 6 písm. l) zákona č. 355/2007 Z.z.; Regionálny úrad verejného zdravotníctva prejednáva\npriestupky a iné správne delikty, ukladá pokuty a povinnosť nahradiť náklady podľa § 56 až 58.\n13. Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z.z.; Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny\núrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: používanie\npreventívnych a iných ochranných pomôcok.\n\n14. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.; Fyzické osoby sú povinné plniť opatrenia na\npredchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrození verejného\nzdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) a z) nariadené príslušným orgánom\nverejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie.\n15. Podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z.; Priestupku na úseku verejného zdravotníctva\nsa dopustí ten, kto nesplní nariadené opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 4 ods. 1 písm.\ng) alebo § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) a z).\n16. Podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z.; Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1\n659 eur a v blokovom konaní do 99 eur, ak odsek 2 alebo odsek 4 neustanovuje inak. Za nepodrobenie\nsa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur.\n17. Podľa § 56 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z.; Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu\nsvojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány\nverejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g), ak odsek 4 neustanovuje inak. Na priestupky\na na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis (zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov).\n18. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.; Orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa\nvšeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok), ak tento zákon\nneustanovuje inak. To platí aj pre nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4, ak § 59b neustanovuje\ninak.\n19. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.; Ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo §\n48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre\n6 3S/5/2024\nskupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm.\ng)], úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§\n6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.\n20. Podľa § 59b ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z.; Na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané\npodľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní\nprávnych predpisov (zákon č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); tento predpis\nsa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného\nzdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva.\n21. Podľa § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z.; Všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného\nzdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje\nnázvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.\n22. Podľa § 59b ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z.; Vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho\núradu verejného zdravotníctva nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší\ndeň nadobudnutia účinnosti.\n23. Podľa § 59b ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z.; Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad\nverejného zdravotníctva zabezpečia, aby ich vyhláška podľa odseku 1 bola uverejnená aj iným vhodným\nspôsobom, najmä na úradných tabuliach okresných úradov a obcí na dotknutom území; toto uverejnenie\nnemá vplyv na platnosť a účinnosť vyhlášky.\n24. Podľa § 59b ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z.; Vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho\núradu verejného zdravotníctva musí byť okrem toho prístupná na nazretie na orgáne, ktorý ju vydal;\nvyhláška úradu verejného zdravotníctva aj na každom regionálnom úrade verejného zdravotníctva.\n\n25. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“); správne\nsúdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.\n26. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n27. Podľa § 134 ods. 1 SSP; Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n7 3S/5/2024\n28. Podľa § 134 ods. 2 SSP; Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie\norgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného\nprávneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona\noprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická\nosoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.\n29. Podľa § 135 ods. 1 SSP; Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n30. Správny súd dáva do pozornosti, že v konaniach vo veciach správneho trestania je pre rozhodnutie\nsprávneho súdu základom skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný\n(§ 120 písm. b) SSP). Správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo zistil orgán verejnej správy, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich\nobsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Správny súd teda celkom\nsamostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených orgánom verejnej\nsprávy, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať tým, že uloží orgánu\nverejnej správy ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Správny súd môže\ndoplniť dokazovanie aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Z povahy správneho\nsúdnictva vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na\núvahe správneho súdu, keďže správny súd nie je súdom skutkovým. Z dôvodu vyváženosti delenia\nmoci medzi mocou výkonnou, reprezentovanou orgánmi verejnej správy, a mocou súdnou musí byť\nzákladom pre rozhodnutie správneho súdu skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, vo vzťahu ku\nktorému môže byť dokazovanie správnym súdom zopakované alebo doplnené. Inak povedané, nemôže\nísť o dokazovanie nad mieru signifikantnú pre správne súdnictvo. Preto pokiaľ správny súd ustáli, že\ndokazovanie vykonané orgánom verejnej správy bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, táto\nskutočnosť by bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.\n31. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne riadil vyššie citovanou\nprávnou úpravou, zistil skutkový stav v dostatočnej miere, vyvodil správne skutkové závery, a preto\njednotlivé žalobné námietky správny súd nepovažuje za relevantné privodiť zrušenie napadnutého\nrozhodnutia žalovaného.\n32. V rámci žalobných bodov žalobkyňa namietala v podstate len to, že ako fyzická osoba nemá možnosť\niniciovať konanie o prieskume zákonnosti vyhlášok vydávaných žalovaným, keďže nie je oprávneným\nsubjektom podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy SR v konaní pred Ústavným súdom SR, nemôže sa\ntohto prieskumu domáhať v rámci sťažnosti pred Ústavným súdom SR podľa čl. 127 Ústavy SR, ani sa\nnemôže priamo obrátiť na ESĽP.\n8 3S/5/2024\n33. K tejto argumentácii správny súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmať zákonnosť vyhlášky\nžalovaného ako všeobecne záväzného právneho predpisu, nakoľko to výslovne vylučuje § 7 písm.\nc) SSP. Výnimku predstavuje len všeobecne záväzné nariadenie obce, mesta, mestskej časti alebo\nsamosprávneho kraja v zmysle § 357 a nasl. SSP, kam však vyhlášky žalovaného nemožno zaradiť.\nV prípade, ak správny súd dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo\n\njeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje Ústave SR, ústavnému zákonu,\nmedzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR alebo zákonu, môže správny súd v súlade s §\n100 ods. 1 písm. b) SSP konanie prerušiť a dať Ústavnému súdu SR (ktorý má právomoc preskúmavať\nvšeobecne záväzné právne predpisy vrátane vyhlášok vydávaných žalovaným) návrh na začatie konania\no súlade právnych predpisov podľa čl. 125 v spojení s čl. 144 ods. 2 Ústavy SR. Práve týmto\npostupom sa môže žalobkyňa domôcť prieskumu vyhlášky žalovaného uplatnenej pri rozhodovaní v\njeho veci. Samotná absencia vecnej legitimácie žalobkyne aktívnej na iniciovanie konania o súlade\nvyhlášok žalovaného s právnymi predpismi vyššej právnej sily nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutí\npreskúmavaných v predmetnej veci.\n34. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení žalovaného, že\nobsah správnej žaloby tvoria názory, resp. vyjadrenia a prejavy nesúhlasu žalobkyne ako aj jej výhrady\nvo vzťahu k zmieneným všeobecne záväzným právnym predpisom a z nich plynúce všeobecné\nzávery o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu ku kvalite takýchto žalobných námietok\npovažuje správny súd za potrebné poukázať na závery vyplývajúce z Rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že\nzákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie\nzákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie\nalebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie\nprávne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola\nodňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať,\naké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich\nuplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak\nneurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“ Z uvedeného\nvyplýva, že bez vyjadrenia jasného stanoviska žalobkyne k súvisu týchto námietok so zákonnosťou\nnapadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení dôkazov a\npri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom\nrozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp.\nvšeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobkyne\nbez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v\nkonaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia.\n35. Navyše treba uviesť, že v predmetnej veci bola aplikovaná vyhláška žalovaného č. 250/2021 V. v.\npublikovaná vo Vestníku Vlády SR dňa 01.10.2021, konkrétne § 2 ods. 1 tejto\n9 3S/5/2024\nvyhlášky, za porušenie ktorého bola žalobkyňa sankcionovaná. Preskúmaním tohto predpisu správny\nsúd nedospel k záveru o jeho nesúlade s predpismi vyššej právnej sily, a preto neinicioval konanie\no súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR. Uvedenú vyhlášku vydal žalovaný v súlade\ns § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. (účinného od 15.10.2020), v zmysle ktorého ak je potrebné\nnariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti\njej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich (...) úrad verejného\nzdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] (...) všeobecne záväzným právnym predpisom, pričom podľa odseku 3\ncitovaného zákonného ustanovenia všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva\n(...) vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo\nVestníku vlády Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie bolo predmetom prieskumu pred Ústavným\nsúdom SR, ktorý nálezom PL. ÚS 8/2021 z 01. 12. 2021 nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu §\n59b ods. 1 v časti „úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného\nzdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)]“, § 59b ods. 2 v časti „tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne\nzáväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym\núradom verejného zdravotníctva“, § 59b ods. 3, 4, 5 a 6 a § 63l zákona č. 355/2007 Z.z. s Ústavou SR\na ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z.\n36. Správny súd podrobne odkazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021, ktorý\nuviedol nasledovné (body 59. až 66. nálezu) : „Ústava v čl. 123 umožňuje, aby tak ministerstvá, ako\naj iné orgány štátnej správy vydávali všeobecne záväzné právne predpisy, ak ich na to splnomocní\n\nzákonodarca. Z druhej vety čl. 123 vyplýva, že takéto právne predpisy musia byť vyhlásené, pričom\nspôsob tohto vyhlásenia ustanoví zákon. Ústavný súd tak musí testovať, či zákonodarca splnomocnil:\n(a) orgán štátnej správy na vydanie všeobecne záväzného predpisu, (b) ktorý musí byť vyhlásený na\nzáklade právnej úpravy s právnou silou zákona. Článok 123 ústavy ustanovuje, že autoritami, ktoré\nmôžu prijímať všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie zákona, môžu byť len orgány štátnej\nsprávy. Ústavný súd tak musí ustáliť, či ÚVZ a RÚVZ sú orgánmi štátnej správy. Úrad verejného\nzdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva sú podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona\no ochrane verejného zdravia orgánmi verejného zdravotníctva. Tento pojem je však podľa § 1 písm.\nf) cit. zákona len legislatívnou skratkou pre „orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva“,\nteda ÚVZ aj RÚVZ sú orgánmi štátnej správy (pre oblasť verejného zdravotníctva) [§ 1 písm. f) zákona\no ochrane verejného zdravia: Tento zákon ustanovuje opatrenia orgánov štátnej správy na úseku\nverejného zdravotníctva (ďalej len „orgány verejného zdravotníctva“)]. Skutočnosť, že zákon o ochrane\nverejného zdravia (§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1) označuje ÚVZ aj RÚVZ zároveň za rozpočtové organizácie, je\nz tohto hľadiska nepodstatná, pretože tým je určené len ich rozpočtové postavenie na rozdiel napríklad\nod príspevkového hospodárenia. Ide o kategóriu hospodársku, nie o kategóriu typu právnej entity.\nRozpočtovými organizáciami sú v zásade všetky štátne orgány vrátane ministerstiev (§ 21 ods. 1 a 10\nzákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov), napriek tomu nikdy nebol sporný ich status orgánov štátnej\nsprávy. Zamieňanie jednotlivých vlastností verejnoprávnych\n10 3S/5/2024\nentít samotných a taktiež verejnoprávnych a súkromnoprávnych entít navzájom (nositeľ moci,\nrozpočtová organizácia, právna subjektivita) súvisí s teoreticky nedôslednou zmenou konceptu\norganizácii na štátne orgány a právnické osoby (porov. napr. II. ÚS 80/09, II. ÚS 152/2016, PL. ÚS\n19/2017 – poľovnícka komora). Úrad verejného zdravotníctva a RÚVZ boli riadne zriadené zákonom v\nsúlade s čl. 122 ústavy, podľa ktorého sa zákonom zriaďujú ústredné orgány a miestne orgány štátnej\nsprávy, a tiež v súlade s čl. 86 písm. e) ústavy, podľa ktorého do pôsobnosti národnej rady patrí zriaďovať\nzákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy. Ústavný súd už v čase pred prijatím posudzovanej\nnovely, zákona č. 286/2020 Z. z., ktorým boli zavedené vyhlášky ÚVZ, v senátnom náleze sp. zn.\nIV. ÚS 249/2021 nepochyboval, že ÚVZ je orgánom štátnej správy: «Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona\no ochrane zdravia úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre\núzemie Slovenskej republiky, pričom tento úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik,\nktorého vymenúva a odvoláva na návrh ministra zdravotníctva vedúci služobného úradu ministerstva\nzdravotníctva. K povahe tohto subjektu ústavný súd dodáva, že pojem „rozpočtová organizácia štátu“\nznamená spôsob financovania a iné okolnosti, ktoré nie sú pre riešenú problematiku podstatné. Zároveň\nvšak ide o „úrad“, teda orgán štátnej správy, ktorý je zriadený zákonom [aj keď nie je ústredným orgánom\nštátnej správy, keďže tak nie je označený v § 21 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády\na organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Je teda vybavený právomocou\nna vydávanie právnych aktov, a to pokiaľ ide o vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov,\nna základe čl. 123 ústavy (vydáva ich len na základe zákonov a v ich medziach, pričom z hľadiska\noznačeného ustanovenia ide o „iný“ orgán štátnej správy, teda iný než ministerstvo).» K postaveniu\núradu verejného zdravotníctva ako dekoncentrovaného orgánu štátnej správy s pôsobnosťou pre celé\núzemie a jeho pozícii z hľadiska ústavy možno uviesť, že ústava na viacerých miestach zdôrazňuje\nosobitné postavenie „ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy“, ktorým sa odlišujú od\nvšetkých ostatných orgánov štátnej správy. Z čl. 80 ods. 1 (právo poslanca interpelovať člena vlády alebo\nvedúceho ústredného orgánu štátnej správy) a čl. 85 (právo žiadať účasť vedúceho ústredného orgánu\nštátnej správy na schôdzi národnej rady) možno vyvodiť, že ústredné orgány štátnej správy sú v priamom\nvzťahu demokratickej zodpovednosti voči volenému parlamentu práve preto, že stoja na čele hierarchie\norgánov štátnej správy. Z čl. 60 ods. 2 písm. a) ústavy (Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného\núradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné\nústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a na orgány im podriadené) možno napríklad\nvyvodiť, že iné orgány štátnej správy sú spravidla podriadené niektorému ústrednému orgánu štátnej\nsprávy (ministerstvu alebo inému takému orgánu). Z uvedených ustanovení ústavy možno potom\nvyabstrahovať záver, že orgány štátnej správy sa vždy členia na najvyššie, ktoré ústava označuje\nako „ústredné“, a ostatné, ktoré sú týmto orgánom podriadené a ktoré sa na niektorých miestach\noznačujú ako „miestne“, a na iné orgány štátnej správy, ktoré sa osobitným prívlastkom neoznačujú. K\ndekoncentrovaným orgánom štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie patrí napríklad aj Finančné\n\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Ústredné riaditeľstvo Slovenskej obchodnej inšpekcie alebo Dopravný\núrad. Už v čase prijatia ústavy existovala napríklad Štátna plavebná správa v Bratislave s pôsobnosťou\npre celé územie, ktorá nebola ústredným\n11 3S/5/2024\norgánom štátnej správy, ale výslovne bola oprávnená vydávať vyhlášky (§ 2 zákona č. 26/1964 Zb. o\nvnútrozemskej plavbe). Právny poriadok pozná tento typ orgánov štátnej správy, ku ktorému patrí aj úrad\nverejného zdravotníctva a ústava ich nevylučuje. Z ústavy, ako bolo už uvedené, vyplýva, že jednotlivé\norgány štátnej správy sú priamo alebo sprostredkovane podriadené orgánu s demokratickou legitimitou,\ntypicky ministerstvu. Ide o vzťahy nadriadenosti a podriadenosti v rámci exekutívnej moci, a nie o vzťahy\ndeľby moci medzi jednotlivými mocami. K pozícii úradu verejného zdravotníctva je z tejto perspektívy\npotrebné uviesť, že ministerstvo zdravotníctva ako vládny ústredný orgán štátnej správy podľa § 4 ods.\n1 zákona o ochrane verejného zdravia určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na\núseku verejného zdravia a kontroluje výkon verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. Podľa § 5\nods. 2 hlavného hygienika vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva\nna návrh ministra zdravotníctva a úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá\nhlavný hygienik Slovenskej republiky. Úrad verejného zdravotníctva je podľa § 5 ods. 1 zákona o\nochrane verejného zdravia zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva (nemá teda vlastnú\nrozpočtovú kapitolu). Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva sú na\nzáklade týchto zákonných ustanovení síce v pozícii nepriamej podriadenosti ministerstvu zdravotníctva,\navšak nepochybne ako integrálna súčasť štruktúry výkonnej moci. Zverenie kompetencie nariaďovať\nvyhlášky úradu verejného zdravotníctva je v zásade vecou koncepcie verejného zdravotníctva, ktorú\nurčuje demokratický zákonodarca. Na základe čl. 123 ústavy je potom napadnuté ustanovenie § 59b\nods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia právnym základom, ústavou požadovaným zákonným\nsplnomocnením, na základe ktorého môžu ÚVZ a RÚVZ vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.\nZároveň toto ustanovenie určuje aj medze, v rámci ktorých môžu tieto orgány štátnej správy všeobecne\nzáväzné právne predpisy vydávať. Ide o nariadenie opatrení podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 zákona o\nochrane verejného zdravia, a to buď na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo\npre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, čím je zároveň daná normatívna povaha týchto opatrení\n(na rozdiel od konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétnych\nfyzických a právnických osôb, kde orgány štátnej správy na úseku verejného zdravia postupujú podľa\nvšeobecných predpisov o správnom konaní, a to aj pri nariaďovaní opatrení podľa § 12 a § 48 ods.\n4 – § 59 ods. 1). Ústavný súd preto konštatuje, že úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady\nverejného zdravotníctva sú zákonom zriadené orgány štátnej správy oprávnené vydávať všeobecne\nzáväzné právne predpisy (vyhlášky ÚVZ).“\n37. Vo vyššie citovanom Náleze sa Ústavný súd SR vyjadril aj k otázke právnej záväznosti vyhlášok\nÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, hoci nie sú vyhlasované v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky (body 74. až 80. nálezu): „Ústava na viacerých miestach ustanovovala a\nustanovuje, že právne predpisy majú byť vyhlásené spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 87 ods. 5, čl.\n120 ods. 3, čl. 123). Pri zákonoch podmieňuje vyhlásením ich platnosť. Pri žiadnom druhu predpisu\nústava neustanovuje priamo spôsob vyhlásenia ani platformu vyhlásenia. Ústava od času jej prijatia\nnepredpisovala ani jednotný spôsob vyhlásenia právnych predpisov, ani jednotný publikačný nástroj.\nMožno sa\n12 3S/5/2024\ndomnievať, že dôvodom bolo vznikanie nového štátu a pravdepodobne formulačná nadväznosť na\nústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii (čl. 45 ods. 3). Znenie čl. 87 ods. 4, čl. 120\na čl. 123 ústavy v platnom znení zveruje úpravu spôsobu vyhlásenia právnych predpisov prijímaných\nnárodnou radou (čl. 87 ods. 4), vládou (čl. 120) a orgánmi štátnej správy (čl. 123) zákonu, teda norme\nprijatej národnou radou podľa čl. 86 písm. a) ústavy. „Národná rada sa môže rozhodnúť, či zriadi jeden\nalebo viac publikačných nástrojov, či a ako upraví ich vydávanie (elektronicky či listinne), ako sa budú\nprávne predpisy do nich zaraďovať. Toto svoje rozhodnutie môže národná rada rovnako, teda zákonom,\naj zmeniť.“ Prijatím zákona č. 400/2015 Z. z. sa národná rada rozhodla, že právne predpisy vymedzené v\n§ 1 [„Tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými\nsú (...) vyhlášky iných orgánov štátnej správy (...) a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov.“] a v § 12 tohto\n\nzákona sa budú vydávať v elektronickej a v listinnej podobe v publikačnom prostriedku – Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky. To však nevylučovalo a nevylučuje, aby národná rada prijatím iného zákona toto\nsvoje rozhodnutie zmenila alebo zrušila, ako sa to stalo prijatím napadnutej úpravy v § 59b zákona o\nochrane verejného zdravia, ktorá výslovne vylúčila Zbierku zákonov z tvorby a vyhlasovania vyhlášok\n(napadnuté ustanovenie § 59b ods. 2) a výslovne stanovila, že vyhlášky sa budú vyhlasovať uverejnením\nvo Vestníku vlády (napadnuté ustanovenie § 59b ods. 3 a 5). Zákon č. 400/2015 Z. z. je (ako uvádza\nnavrhovateľ) predĺženou rukou ústavy (body 7 a 43 a 83), ústavný súd však dodáva, že v nižšej právnej\nsile zákona a s možnosťou jeho zmeny. Podľa aktuálneho právneho stavu je zákonom, ktorý ustanovuje\nspôsob vyhlásenia prijatých zákonov (čl. 87 ods. 4) a nariadení vlády (čl. 120) zákon č. 400/2015\nZ. z. Článok 123 ústavy, ktorý upravuje normotvorbu orgánov štátnej správy je z hľadiska spôsobu\nvyhlasovania predpisov vykonaný viacerými zákonmi. Vyhlasovanie noriem ministerstiev, ostatných\nústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov štátnej správy vykonáva zákon č. 400/2015 Z. z.\nVo zvyšnej časti (normotvorba ďalších iných orgánov štátnej správy) je čl. 123 ústavy vykonaný jednak\nustanovením § 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, ako aj napadnutými\nustanoveniami § 59b ods. 2, 3 a 5 zákona o ochrane verejného zdravia (možno ešte dodať, že na základe\nčl. 56 ods. 1 ústavy môže Národná banka Slovenska vydávať všeobecné právne predpisy, ktoré sa na\nzáklade zákona publikujú v Zbierke zákonov a vo Vestníku Národnej banky Slovenska). Vyhlasovanie\nvyhlášok ÚVZ je tak upravené zákonom stanoveným spôsobom. Ústava Zbierku zákonov výslovne\nzmieňuje, ale nie v súvislosti s normotvorbou. Zbierka zákonov je výslovne uvedená iba v čl. 115 ods.\n3 ako miesto, kde má byť uverejnené rozhodnutie prezidenta o poverení vykonávania pôsobnosti vlády\ndo vymenovania novej vlády, ak táto stratí dôveru v národnej rade. Z uvedeného vyplýva, že ústava\nexplicitne neustanovuje, že sa vyhlášky (iných) správnych orgánov majú vyhlasovať, resp. publikovať\nv Zbierke zákonov. V referenčnom čl. 123 je stanovené, že iné orgány štátnej správy môžu vydávať\nvšeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Napadnuté ustanovenie\n§ 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia zreteľne splnomocnilo orgány štátnej správy na\núseku verejného zdravotníctva vydávať všeobecne záväzné právne predpisy („Ak je potrebné nariadiť\nopatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia\nalebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods.\n1 písm. g)], úrad\n13 3S/5/2024\nverejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3\npísm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom“) a zároveň v právnej sile zákona stanovil spôsob\npublikácie. Ústavná podmienka výhrady zákona z čl. 123 bola tak splnená. Ústava teda nevylučuje\nviacero publikačných nástrojov. Z koncepčného hľadiska, teda mimo ústavný prieskum možno uviesť,\nže obidva publikačné nástroje majú vo vzťahu ku publikácii vyhlášok ÚVZ odlišné vlastnosti. Voľbou\nkoncepcie publikácie v Zbierke zákonov by sa akcentoval význam vyhlášok, ich celoštátne pôsobenie\na ich vzťah k ľudským právam. Na druhej strane normotvorba vyhlášok musí operatívne reagovať na\nmeniace sa podmienky (z týchto dôvodov napadnuté ustanovenie § 59b ods. 2 vylučuje pri tvorbe\nvyhlášok aplikáciu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov) a úrad verejného\nzdravotníctva je vláde nepriamo podriadená zložka exekutívy – dekoncentrovaný orgán štátnej správy s\nceloslovenskou pôsobnosťou, čomu viac vyhovuje publikácia vo Vestníku vlády. Z hľadiska evidenčnej\nfunkcie zbierok môže byť rozumné uverejňovať vo Vestníku vlády všetky normy ÚVZ – celoštátne aj\nregionálne (porov. napr. vyhlášku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre č.\n1/2021 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okres Nitra) a neštiepiť\nich medzi Zbierku zákonov a Vestník vlády. Zákonodarca si v demokratickom procese vybral jednu z\ntýchto koncepcií a v dôvodovej správe ju riadne vysvetlil (porov. bod 54). Z hľadiska už zmieneného\nvývoja publikačného práva (body 67 – 70) možno uviesť, že zmyslom zbierky nie je jednota zbierky,\nale idea jednoty štátu. Tá zaiste nie je oslabená, ak má štát dve zbierky, ktorých obsah sa vzájomne\ndopĺňa. Zbierka môže byť dvojkoľajná, pretože ide stále o jednu trať. Ústavný súd tým nespochybňuje\nistú exkluzivitu Zbierky zákonov. Vestník vlády nie je novou publikačnou platformou pre právne predpisy,\npretože má zákonný základ od 1. júla 1992 (bod 73). Zákonodarca teda nezvolil úplne nový nástroj,\nktorý by mohol komplikovať orientáciu v právnom poriadku. Tým, že zákony, zvlášť zákon č. 180/2013\nZ. z. o organizácii miestnej štátnej správy a čl. V zákona č. 295/1992 Zb. o niektorých opatreniach v\nmiestnej samospráve a v štátnej správe Vestník vlády poznajú, tak má Vestník vlády zákonnú oporu, aj\nkeď podrobnejšia právna úprava je stanovená uznesením vlády (aktuálne zásady vydávania Vestníka\nvlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády č. 180/2021 7. apríla 2021 uverejnené pod č.\n\n185/2021 V. v.). Vo vzťahu k preskúmavanému § 59b zákona o ochrane verejného zdravia vyplýva\npriamo zo samotného napadnutého zákona, aký všeobecne záväzný právny predpis má byť vyhlásený\n– vyhláška (§ 59b ods. 3), ďalej ako nadobúda platnosť a účinnosť (§ 59b ods. 3 a 4), a čo je osobitne\ndôležité, že vyhlásenie sa uskutočňuje uverejnením (§ 59b ods. 5). Podľa ústavného súdu sú takto\nstrohým, ale v zásade dostatočným spôsobom splnené ústavné požiadavky vyhlásenia „spôsobom, ktorý\nustanoví zákon“. Ústavný súd nad rámec ústavného prieskumu dodáva, že by považoval za vhodné\npodrobnejšie ustanoviť kontúry tvorby a spôsobu vyhlasovania noriem vo Vestníku vlády, a to predpisom\ns právnou silou zákona. Pre prerokúvanú vec je relevantné, že Vestník vlády je zákonným publikačným\nnástrojom komunikujúcim právne normy navonok, a nie obežníkom niektorého z ministerstiev. Oficiálna\nzbierka má podľa teórie vychádzajúcej z ústavného textu plniť tri funkcie: (a) funkciu normotvornú – na\nzáklade publikácie sa norma stáva platnou, (b) funkciu informačnú – adresáti práva musia mať možnosť\noboznámiť sa s tým, čo je právom, a (c) funkciu evidenčnú, ktorej zmyslom je prehľadnosť v usporiadaní\nprávnych predpisov. Ako\n14 3S/5/2024\npodporu doterajšej argumentácie možno konštatovať, že Vestník vlády tieto požiadavky spĺňa.“ Z\ncitovaného znenia nálezu ústavného súdu, s ktorým sa správny súd plne stotožňuje bez potreby ďalšieho\nodôvodnenia plynie, že väčšina žalobných námietok nebola dôvodných ani zakladajúcich dôvod na\npodanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.\n38. Vzhľadom na to, že ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania bol správny súd povinný\npreskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj bez návrhu z hľadiska dôvodov vymedzených v\nust. § 194 a nasl. SSP. Správny súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ust. § 195\npísm. a/ až e/ SSP, ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zistenie skutkového stavu\nbolo dostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový základ napadnutého rozhodnutia je v súlade\ns obsahom administratívneho spisu, nakoľko z podkladov rozhodnutia je možné spoľahlivo dospieť k\npreukázanému záveru, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle ust. §\n56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. Pokuta vo výške 50 Eur bola uložená v zákonnom rozpätí,\nktorú je v zmysle § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. možné uložiť do 1 659 eur a v blokovom konaní\ndo 99 Eur. Správne konanie o priestupku bolo začaté po včas podanom odpore účastníčkou konania,\npričom orgán verejnej správy následne pokračoval v konaní o priestupku žalobkyne. Správny súd nezistil\nporušenie základných zásad trestného konania, pretože správne konanie o priestupku bolo začaté,\nvedené a napadnutým rozhodnutím skončené na základe preukázaného porušenia zákona, ktoré bolo\nzistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobkyne. Správny\nsúd nezistil ani porušenie zásad ukladania trestov, ktoré boli uplatniteľné aj pri posudzovaní sankcie\nuloženej za priestupok, ktorého sa žalobkyňa preukázateľne dopustila a ktorého neodvratným právnym\nnásledkom v zmysle § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. bola práve pokuta uložená v primeranej a\nodôvodnenej výške.\n39. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú\nzrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, a preto žalobu ako\nnedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.\n40. Na záver správny súd uvádza, že v čase rozhodovania správneho súdu bola odo dňa 08.11.2024\núčinná právna úprava č. 286/2024 Z. z. v znení Uznesenia vlády SR č. 682 zo dňa 06.11.2014 o\nudelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami,\nktorá sa však na danú vec nevzťahovala, nakoľko sa nejednalo o súdny prieskum doteraz nevykonanej\nsankcie, resp. jej zvyšku uloženej právoplatným rozhodnutím za priestupok ako predpokladá Článok I.\ntohto uznesenia : „Odpúšťajú sa doteraz nevykonané sankcie alebo ich zvyšky uložené právoplatným\nrozhodnutím za priestupky spáchané v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do 15. septembra 2023\ndo 06.00 hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19\nspôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2.“ Rovnako neboli splnené podmienky na postup uvedený v\nČlánku II. tohto uznesenia : „Nariaďuje sa, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo konanie\no priestupkoch spáchaných v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do 15. septembra 2023 do 06.00\nhod. v súvislosti s\n15 3S/5/2024\n\nprotipandemickými opatreniami\nkoronavírusom SARS-CoV-2.“\n\nzavedenými\n\nz\n\ndôvodu\n\nochorenia\n\nCOVID-19\n\nspôsobeného\n\n41. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n42. Žalobkyňa nebola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd nepriznal právo\nna náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.\n43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nRozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku\nalebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP\nv znení účinnom od 1. júla 2023).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v\nlehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná\nsťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak 16 3S/5/2024\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}