{"guid": "7d45d2b9-a589-465b-85e5-907c1fd7b7a3:e61de331-7e29-492c-bf51-faf1c4b24512", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200146.1", "spisova_znacka": "TN-13S/37/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/37/2023 z 6. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 6. februára 2025, sp. zn. TN-13S/37/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200146.1", "identifikacne_cislo": "3023200146", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-02-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 182 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "nazov": "§ 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-42.odsek-1", "nazov": "§ 42 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-226.odsek-2", "nazov": "§ 226 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-226.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-226"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-228.odsek-1", "nazov": "§ 228 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-228.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-228a.odsek-2", "nazov": "§ 228a ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-228a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-228a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-182", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-21", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-42", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-226", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-228", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-228a", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e61de331-7e29-492c-bf51-faf1c4b24512", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200146.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200146.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200146.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nTN-13S/37/2023\n3023200146\n06. 02. 2025\nJUDr. Katarína Petráň Vinczeová\nECLI:SK:SpSBB:2025:3023200146.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň\nVinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana v\nprávnej veci žalobcu: Teximp, s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 1680/36, 018 61 Beluša, IČO: 36 395 145, právne\nzastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina,\nIČO: 47 240 997, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040\n01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/\n2023/2972, O-54/2022 zo dňa 22.03.2023, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\nPrvostupňové rozhodnutie správneho orgánu\n1) Inšpektorát práce Trenčín (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „inšpektorát práce“)\npodľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o\nzmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o inšpekcii práce“)\nrozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2023/983, 227/2022/ 2.0/P zo dňa 11.01.2023 (ďalej aj\nlen „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinnosti\nvyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona č. 82/2005 Z. z.\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej aj len „Zákon o nelegálnej práci“) spočívajúce v\ntom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02.09.2021 v\nčase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 03.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 06.09.2021\nv čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 07.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 08.09.2021\nv čase od 07:30 hod. do 16:00 hod., dňa 09.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 10.09.2021\nv čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 14.09.2021 v čase od 07:30 hod. do 13:43 hod. využíval závislú\nprácu fyzickej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „p. B.“ alebo „kontrolovaná osoba“), ktorá na\nzáklade uzatvorenej Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021 vykonávala závislú prácu – administratívna\npracovníčka, na pracovisku Ľ C. XXXX/XX, XXX XX D. a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov\nstarobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§\n231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) na\nprihlásenie do tohto registra, nakoľko do predmetného registra bola A. B., nar. XX.XX.XXXX prihlásená\ndňa 14.09.2021 v rozhodujúcom čase 13:44 hod.\n\n2) Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v období od 30.06.2022 do\n19.07.2022 vykonal výkon inšpekcie práce u žalobcu na pracovisku Ľ C. XXXX/XX, XXX XX D..\nO výsledku výkonu inšpekcie práce bol spísaný protokol č. ITN-33-33-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa\n19.07.2022 (ďalej aj len „protokol“). Obsah protokolu bol dňa 19.07.2022 prerokovaný s E. F. D.,\nštatutárnym orgánom žalobcu. Menovaný ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným\nv protokole uviedol, že s nimi súhlasí a porozumel im. Protokol prevzal dňa 19.07.2022, čo potvrdil aj\nsvojím podpisom.\n3) Inšpektorát práce pri výkone inšpekcie práce zistil jedno porušenie právnych predpisov zo strany\nžalobcu, za ktoré sa viedlo správne konanie, a to porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na §\n2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci, ku ktorému došlo vyššie opísaným spôsobom.\n4) Dňa 18.11.2022 žalobca prevzal oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty. K\nzačatiu správneho konania o uložení pokuty sa žalobca vyjadril, pričom vo vyjadrení poukázal na to,\nže prvostupňovému správnemu orgánu predložil všetky požadované kópie dokladov potrebných na\nvykonanie inšpekcie práce tak, ako to uvádza dokument –Oznámenie o vykonaní inšpekcie práce zo\ndňa 30.06.2022 a taktiež poskytol i všetku potrebnú súčinnosť. Vo vyjadrení ďalej žalobca objasnil,\nže p. B. u neho pracuje na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021. Uviedol, že prijal všetky\npotrebné opatrenia, aby predišiel podobným situáciám v budúcnosti. Taktiež poukázal na to, že na\nzáklade poverenia č. 10583-1/2022 zo dňa 05.09.2022 u neho vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka\nPovažská Bystrica kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom\ndňa 05.10.2022 vydala Protokol o výsledku kontroly č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX za kontrolované\nobdobie od 01.01.2019 do 30.06.2022, v ktorom uviedla, že žalobca nesplnil povinnosť uvedenú v\nustanovení § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. tým, že prihlásila/odhlásila do/z registra\npoistencov oneskorene zamestnancov. Vzhľadom na výsledky kontroly Sociálnej poisťovne jej žalobca\ndňa 17.10.2022 zaslal dokument, v ktorom prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, a\nto aby zamestnanci boli odhlasovaní a prihlasovaní z/do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni v zákonných lehotách a údaje uvedené v mesačnom\nvýkaze poistného a príspevkov zodpovedali registrácii s ohľadom na obdobie vylúčenia a prerušenia\npoistenia. Zároveň žalobca doplnil, že sa zaviazal dodržiavať tieto opatrenia aj smerom do budúcnosti,\naby nedochádzalo k porušovaniu zákonov. Žalobca zdôraznil, že si je vedomý svojho pochybenia,\navšak upriamil pozornosť na skutočnosť, že porušenie bezodkladne odstránil prijatými opatreniami. Táto\nskutočnosť mala pre spoločnosť sama o sebe preventívne pôsobenie, aby riadne dodržiavali a kládli\ndôraz na zákonné lehoty, ako aj na ďalšie zákonné povinnosti. V podanom vyjadrení žalobca taktiež\nzdôraznil, že nebolo v jeho úmysle porušovať, či obchádzať zákonné lehoty pri prihlásení p. B. do registra\nSociálnej poisťovne, pričom išlo zo strany žalobcu o administratívnu chybu. Žalobca tiež poukázal na\ndôležitú skutočnosť, a to že v jeho prípade išlo o ojedinelý, prvý prípad porušenia zákonnej povinnosti,\nčo deklaroval predloženým Záznamom Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 18.06.2015 a tiež Záznamom\nInšpektorátu práce Bratislava zo dňa 27.05.2016, pričom v týchto prípadoch bola vykonaná inšpekcia\npráce bez zistenia nedostatkov. Uviedol, že p. B. pracovala u neho na základe riadne uzatvorenej\npracovnej zmluvy a následne bola i prihlásená do registra Sociálnej poisťovne. Rovnako tak boli riadne\na včas odvádzané aj všetky platby poistného na účet Sociálnej poisťovne. U žalobcu, ako uviedol,\nnevykonávajú zamestnanci prácu nelegálne, ale pracujú na základe riadne uzatvorených pracovných\nzmlúv. Hoci u žalobcu nedostatok vznikol, p. B. prihlásil do registra Sociálnej poisťovne ešte pred\nvykonaním samotnej inšpekcie práce. Žalobcu poukázal i na to, že v minulosti nebol účastníkom v\nžiadnom správnom konaní, ktorým by mu bola uložená sankcia. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným\nskutočnostiam požiadal o prehodnotenie uloženia pokuty, resp. o prehodnotenie jej výšky.\n5) Prvostupňový správny orgán sa podrobne zaoberal celým obsahom vyjadrenia žalobcu, pričom\nprejavil porozumie pre vzniknutú situáciu za ktorej došlo k vzniku porušenia jeho zákonnej povinnosti,\nže nešlo o úmysel žalobcu vedome porušiť právny predpis a tiež prihliadol aj na to, že žalobca\nihneď ako zistil daný nedostatok, vykonal nápravné opatrenia a nedostatok odstránil, a to ešte pred\nzačatím výkonu inšpekcie práce. O uvedom svedčí aj tá skutočnosť, že ú. Vyhničková bola do registra\nSociálnej poisťovne skutočne prihlásená dňa 14.09.2021, pričom inšpekcia práce začala u žalobcu až\ndňa 30.06.2022. V čase začatia výkonu inšpekcie práce bol teda predmetný nedostatok odstránený.\nAj uvedené svedčí o tom, že žalobca naozaj nemal v úmysle porušiť žiadne zákonné ustanovenie,\n\navšak aj napriek tomu v dôsledku administratívneho pochybenia, nie vedomého a úmyselného k takému\npochybeniu došlo.\n6) Prvostupňový správny orgán tiež plne prihliadol na ten fakt, že u žalobcu neboli zistené v\npredchádzajúcom období žiadne porušenia, o čom svedčia aj výkony inšpekcii práce z Inšpektorátu\npráce Trenčín v roku 2015 a Inšpektorátu práce Bratislava v roku 2016. Prvostupňový správny orgán\nďalej uviedol, že aj napriek zohľadneniu všetkých týchto a ďalších poľahčujúcich skutočností nemohol v\nzmysle zákona upustiť od uloženia sankcie, nakoľko mu to zákon neumožňuje. Taktiež nie je v zákone\nuvedená žiadna výnimka, v prípade naplnenia ktorej by správny orgán upustil od uloženia sankcie, resp.\nby ju uložil v čo najnižšej možnej výške. Totiž, podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona\no inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania v rozsahu od 2.000,- Eur do 200.000,- Eur a ak ide o nelegálne\nzamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5.000,- Eur. Uvedené ustanovenie\nje koncipované na povinnosti uložiť sankciu, čo vyplýva i z formulácie „uloží“, teda nie „môže uložiť,“\nprípadne „má oprávnenie uložiť“, či iné, avšak ide o výslovnú a striktne stanovenú povinnosť uloženia\nsankcie. Ak by inšpektorát práce sankciu neuložil, sám by porušil uvedené ustanovenie, nakoľko aj\ninšpektorát práce má povinnosť sa daným ustanovením riadiť. Súčasne nie je v inom ustanovení\nuvedená výnimka z povinnosti uloženia sankcie, na ktorú by správny orgán prihliadol a sankciu neuložil.\n7) Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o uložení pokuty vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca\nporušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod.,\ndňa 03.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 06.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00\nhod., dňa 07.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 08.09.2021 v čase od 07:30 hod. do\n16:00 hod., dňa 09.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 10.09.2021 v čase od 07:25 hod.\ndo 16:00 hod., dňa 14.09.2021 v čase od 07:30 hod. do 13:43 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby\n– p. B., ktorá vykonávala pre žalobcu prácu ako administratívna pracovníčka na pracovisku G. C. XXX/\nXX, XXX XX D., a to na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021 a žalobca ju neprihlásil do registra\npoistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa\nosobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov) na prihlásenie do tohto registra, keďže do predmetného registra bola kontrolovaná\nosoba prihlásená až dňa 14.09.2021 v rozhodujúcom čase 13:44 hod. Prvostupňový Správny orgán v\npredmetnom prípade vychádzal z Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021, ktorá bola uzatvorená medzi\nžalobcom ako zamestnávateľom a p. B., ktorá nadobudla status zamestnankyne. V bode 2. uvedenej\npracovnej zmluvy je obsiahnutá dojednaná práca – druh práce – administratívna pracovníčka. V bode\n1 predmetnej pracovnej zmluvy je uvedené, že pracovný pomer vznikol dňa 01.09.2021 a je dohodnutý\nna dobu jedného roka, a to na zastupovanie počas materskej dovolenky.\n8) Prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní ďalej z predloženého písomného dokladu\n„Kniha príchodov a odchodov“ zaznamenávajúceho čas výkonu práce p. B.. Konkrétne z Knihy príchodov\na odchodov vyplýva, že p. B. vykonávala prácu v dňoch dňa 02.09.2021 v čase od 07:25 hod. do\n16:00 hod., dňa 03.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 06.09.2021 v čase od 07:25\nhod. do 16:00 hod., dňa 07.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 08.09.2021 v čase\nod 07:30 hod. do 16:00 hod., dňa 09.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 10.09.2021\nv čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 14.09.2021 v čase od 07:30 hod. do 13:43 hod. Žalobca\np. B. prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňa 14.09.2021 v čase o 13:44 hod., čo potvrdzuje aj\nregistračný list zamestnankyne. Prvostupňový správny orgán mal za to, že menovaná práce pre žalobcu\nvykonávala tak, ako je zaznačené v knihe príchodov a odchodov. Samotný výkon práce nebol ani\nzo strany žalobcu spochybnený. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že vzhľadom k výkonu práce\nzamestnankyne odo dňa 02.03.2021 a následného prihlásenia až dňa 14.09.2021 došlo k prekročeniu\nlehoty, ktorá určuje maximálnu lehotu na prihlásenie zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne.\nV kontexte uvedeného prvostupňový právny orgán poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) Zákona\no nelegálnej práci, v zmysle ktorého nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou\nalebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený\npracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia\nlehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly\nnelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty\npodľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.\n\n9) Prvostupňový správny orgán zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočností konštatoval, že má za\nto, že bolo preukázané, že fyzická osoba – A. B., nar. XX.XX.XXXX vykonávala pre žalobcu závislú\nprácu (odo dňa 02.09.2021), pričom využívaním závislej práce fyzickej osoby kumulatívne s opomenutím\nsplnenia prihlasovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni (neprihlásením do registra poistencov a\nsporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného\npredpisu na prihlásenie do tohto registra), došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania.\n10) Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že protiprávny stav na pracovisku žalobcu nastal a po\nistý čas i trval. Vychádzajúc pri rozhodovaní práve z tohto protiprávneho stavu, kedy kontrolovaná osoba\nvykonávala prácu pre žalobcu na podklade uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, avšak nebola\nprihlásená do príslušného registra Sociálnej poisťovne, berúc na zreteľ tieto skutočnosti považoval\nprvostupňový správny orgán sankčný postih za legitímny, dostatočne skutkovo i právne podložený.\n11) Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že v priebehu konania sa nevyskytli žiadne skutočnosti,\nktoré by zodpovednosť žalobcu vylučovali alebo znižovali. Výkon inšpekcie práce bol vykonávaný v\nzmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a bol zameraný na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení č. 124/2006 Z. z. v\nznení neskorších predpisov v časti kontroly systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na\nkontrolu vybraných ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov\nv časti kontroly náležitostí uzatvárania pracovných zmlúv a dohôd o prácach vykonávaných mimo\npracovného pomeru a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení\nZákona o nelegálnej práci.\n12) Predmetom hlavnej činnosti žalobcu je sprostredkovateľská činnosť, montáž a opravy meracej a\nregulačnej techniky a ďalšie činnosti v zmysle príslušného výpisu z obchodného registra. Žalobca v čase\nvýkonu inšpekcie práce realizoval predmet svojej činnosti prostredníctvom 17 zamestnancov.\n13) Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na to, že zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona\nč. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní\nvýšky pokuty prihliada aj na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet\nzamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne\nzamestnávaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného\nsystému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované\nzistenie toho istého nedostatku.\n14) Prvostupňový správny orgán v zmysle Zákona o inšpekcii práce pri ukladaní pokuty za toto porušenie\nprávneho predpisu zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v súlade\ns ustanovením § 19 ods. 6 vyššie citovaného zákona na:\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov – prvostupňový správny orgán\nk závažnosti správneho deliktu uviedol, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je vážnym\nporušením právnych predpisov, žalobca si nesplnil vo vzťahu k jednej fyzickej osobe včas povinnosti voči\norgánom štátnej správy, čím sa dopustil nežiaduceho spoločensko–ekonomického opomenutia konania.\nPoznamenal, že cieľom zákonodarcu pri stanovení zákazu nelegálneho zamestnávania bolo chrániť\nnielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby,\npre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu, pričom uvedený chránený objekt bol v dôsledku\nprotiprávneho konania žalobcu narušený; prvostupňový správny orgán vyhodnotil túto skutočnosť v\nneprospech žalobcu, zároveň však u žalobcu prvostupňový správny orgán vyhodnotil poľahčujúce\nokolnosti, a to že žalobca odstránil nedostatok ešte pred začatím výkonu inšpekcie práce, pričom nešlo\no úmyselné porušenie právnych predpisov, taktiež žalobca prihlásil zamestnankyňu do registra Sociálnej\npoisťovne spätne od 01.09.2022, a teda doplatil všetky odvody do Sociálnej poisťovne v zmysle zákona;\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa – žalobca\nv tomto prípade zamestnával 17 zamestnancov, teda išlo o malého zamestnávateľa, na čo prvostupňový\nsprávny orgán prihliadol pri uložení sankcie; čo sa týka rizík, v činnosti žalobcu nevzhliadol žiadne\nmimoriadne riziká;\n\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb – žalobca sa v prejednávanom prípade dopustil\nporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k jednej fyzickej osobe – A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, pričom nelegálne zamestnávanie bolo zistené v mesiaci september 2021;\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku – prvostupňový správny orgán zobral do\núvahy skutočnosť, že išlo o administratívne ojedinelé pochybenie, pričom ide o okolnosť na ktorú bolo\npotrebné prihliadnuť a vyhodnotiť ju poľahčujúco pre uloženie sankcie;\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku – v prejednávanom prípade sa nejednalo o opakované\nzistenie toho istého nedostatku, čo prvostupňový správny orgán vyhodnotil v prospech žalobcu.\n15) Po zhodnotení všetkých kritérií mal prvostupňový správny orgán za to, že výška pokuty je primeraná,\nnakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, preto je žiaduce,\naby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v\nzanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež\npreventívnu úlohu, musí mať silu odradiť účastníka konania od protiprávneho postupu, príp. zanedbania\nplnenia povinností.\n16) V závere rozhodnutia prvostupňový správny orgán vo vzťahu k výške uloženej pokuty konštatoval,\nže ju uložil v najnižšej možnej výške akú mu zákon umožňoval uložiť. Nižšiu sankciu nebolo možné\nuložiť a taktiež nebolo možné ani upustiť od uloženia sankcie za správny delikt. Prvostupňový správny\norgán tiež plne prihliadol na spoluprácu žalobcu, ktorú poskytol inšpektorom práce počas celého výkonu\ninšpekcie práce. K zabezpečeniu toho, aby v budúcnosti nedochádzalo zo strany žalobcu k opakovaniu\ntakýchto prípadov, je nevyhnutné uloženie pokuty v navrhovanej výške, jednak z dôvodu postihu\ntakéhoto konania, ale zároveň aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov\ninšpekcie práce. Pri určovaní výšky pokuty mal prvostupňový správny orgán za to, že dostatočne\nprihliadal na práva žalobcu, ale zároveň dodržal aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti,\npráva a záujmy fyzických osôb – zamestnancov a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností v zmysle\n§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„Správny poriadok“). Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu takto určená pokuta je dostatočne\nodôvodnená, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a plní svoj výchovný aj represívny účel.\nPokuta, ktorú bol povinný inšpektorát práce za tieto nedostatky uložiť až do výšky 200.000,- Eur, je v\nnavrhovanej a uloženej výške iba minimálna a inšpektorát práce ju považoval za primeranú zisteniam\ninšpekcie práce a konaniu žalobcu. Uloženie pokuty je podľa presvedčenia prvostupňového správneho\norgánu odôvodnené zistenými nedostatkami a je prostriedkom do budúcnosti, aby žalobca dodržiaval\npríslušné právne predpisy.\n17) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote\ndňa 25.01.2023 odvolanie. Žalobca v podanom odvolaní konštatoval, že prvostupňovému správnemu\norgánu poskytol potrebnú súčinnosť pri výkone kontroly. Ďalej uviedol, že p. B. bola prihlásená do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ešte pred vykonaním samotnej\nkontroly. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal záujem nelegálne zamestnávať p. B., ani utajovať jej\npracovný pomer pred orgánmi verejnej správy a vyhnúť sa tak daňovým a odvodovým povinnostiam,\nktoré boli riadne a včas uhrádzané. Žalobca ďalej namietal, že nebola spísaná zápisnica s p. B.,\nneprebehol jej výsluch, či skutočne vykonávala závislú prácu tak, ako to je uvedené vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia. V danej veci nebolo podľa žalobcu vykonané náležité dokazovanie.\nŽalobca doplnil, že sa inšpektori práce nemali uspokojiť iba s pracovnou zmluvou, ale mali vykonať\nnáležité dokazovanie. Zdôraznil, že skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie práce neboli následne\nverifikované prostredníctvom ústneho pojednávania s poskytnutím možnosti žalobcu klásť otázky\nkontrolovanej zamestnankyni. Prvostupňový správny orgán teda žalobcovi odňal práva v zmysle\nSprávneho poriadku. Žalobca tiež namietal, že prvostupňový správny orgán nezisťoval, či boli znaky\nzávislej práce naplnené v zmysle zákona Zákonníka práce. K výške sankcie žalobca uviedol, že nie je\nmožné tvrdiť, že sankcia u neho splnila výchovnú a represívnu funkciu. Zároveň doplnil poľahčujúce\nokolnosti, ktoré majú tiež vplyv na uloženie sankcie, t.j. riadne plnenie si svojich povinností vo všetkých\noblastiach, nikdy nebol účastníkom žiadneho správneho konania a nikdy mu nebola uložená sankcia.\nDruhostupňové rozhodnutie správneho orgánu\n\n18) O odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. NIP/\nNIP_PO/BEZ/2023/2972, O-54/2022 zo dňa 22.03.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že\nodvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n19) Žalovaný mal za to, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu uzavrel, že prvostupňový\nsprávny orgán jednoznačne preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca porušil v uvedenom čase,\nna uvedenom mieste, pri plnení svojej činnosti a vyššie popísaným spôsobom zákaz nelegálneho\nzamestnávania. Žalovaný považoval z výroku prvostupňového rozhodnutia za zrejmé, že na základe\nakého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté, správny delikt je skutkovo vymedzený tak,\naby nedošlo k jeho zameneniu s iným deliktom a jeho právne posúdenie, vyjadrené konštatovaním o\nporušení zákazu nelegálneho zamestnávania vychádza z riadne popísaného skutku a z preukázaného\nskutočného stavu veci vyplývajúceho z odôvodnenia. Taktiež je z výroku rozhodnutia zrejmé, ako sa\nvo veci rozhodlo. Žalovaný sa stotožnil so správnou úvahou prvostupňového správneho orgánu, že\nsi žalobca v čase výkonu inšpekcie práce nesplnil svoju zákonnú povinnosť prihlásiť kontrolovanú\nzamestnankyňu do registra Sociálnej poisťovne do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného\npredpisu, a to lehoty podľa § 231 ods.1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia (lehota siedmich dní plynie od začatia výkonu činnosti zamestnanca – k\nprihláseniu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne\ndošlo 14.09.2021 o 13:44 hod., pričom lehota na splnenie prihlasovacej povinnosti začala plynúť\n02.09.2021 a uplynula dňa 09.09.2021). Je teda preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu\ntak, ako je to popísané vo výroku prvostupňového rozhodnutia, teda je zrejmé, že žalobca sa dopustil\nporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b)\nZákona o nelegálnej práci. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že prvostupňové rozhodnutie\nnetrpí vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti.\n20) V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že žalobca ani počas výkonu\ninšpekcie práce, ani počas správneho konania výkon práce zamestnankyne nespochybnil. Mal za to,\nže p. B. skutočne začala vykonávať prácu na základe pracovnej zmluvy odo dňa 02.09.2021, pričom\nk jej prihláseniu došlo dňa 14.09.2021. Zdôraznil, že kontrolovaná osoba bola prihlásená od 01.09.2021,\ndátum vzniku poistenia je obsiahnutý na registračnom liste. Uvedené je súladné s Pracovnou zmluvou\nzo dňa 29.08.2021, podľa ktorej vznikol pracovný pomer odo dňa 01.09.2021. Niet teda pochýb\no tom, že p. B. aj v zmysle vyššie uvedeného bola oneskorene prihlásená do registra Sociálnej\npoisťovne. Čo sa týka zaplatenia príslušných odvodov, žalovaný konštatoval, že nemohol na zaplatenie\nodvodov prihliadnuť tým spôsobom, že sankciu neuloží. Uvedené oprávnenie zákonné ustanovenia\ninšpektorátu práce neumožňujú. Žalovaný k ďalšej argumentácii žalobcu konštatoval, že porušenie\ndokazujú priamo doklady, ktoré žalobca predložil. Taktiež, žalobca ani vo vyjadrení k začatiu správneho\nkonania nenamietal výkon práce p. B.. Vo svojom vyjadrení k začatiu konania dokonca uviedol, že si\nje vedomý porušenia, pričom bezodkladne porušenie odstránil. Taktiež žalovaný konštatoval, že nemal\ndôvod spochybňovať doklady, ktoré žalobca predložil. O výkone práce odo dňa 02.09.2021 (štvrtok)\nnevznikli také pochybnosti, že by vyvstala potreba overenia skutočností, ktoré sú uvedené na dokladoch\npredložených žalobcom. V súvislosti s námietkou vykonania ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že\npočas výkonu inšpekcie práce nevznikol dôvod na nariadenie ústneho pojednávania. V prípade žalobcu\nnariadenie ústneho pojednávania nevyžadovala ani povaha danej veci a tiež to neustanovoval osobitný\nzákon.\n21) Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán mal na základe podkladov získaných počas\nvýkonu inšpekcie práce za preukázané porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2\npísm. b) Zákona o nelegálnej práci tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ\nby žalobca porušenie namietal počas výkonu inšpekcie práce, alebo v správnom konaní, prípadne by\nvznikla akákoľvek pochybnosť o výkone práce p. B., správny orgán by ústne pojednávanie nariadil a\nvykonal, resp. by inak vykonal dokazovanie v danej veci. Žalovaný sa s postupom inšpektorátu práce\nstotožnil a túto námietku považoval za irelevantnú.\n22) Žalovaný k námietke spochybnenia výkonu závislej práce p. B. uviedol, že výkon jej práce vyplýva\nz dokladov, ktoré boli predložené. Tieto doklady predložil priamo žalobca, pričom vo vyjadrení k začatiu\nsprávneho konania uviedol, že si uvedomuje, že k pochybeniu z jeho strany došlo. Žalovaný dodal, že\naj evidencia pracovného času kontrolovanej zamestnankyne potvrdzuje, že závislú prácu vykonávala.\n\nTaktiež bola do registra prihlásená spätne od 01.09.2021. Žalovaný sa stotožnil s postupom inšpektorátu\npráce a túto námietku považoval za špekulatívnu so snahou vyhnúť sa pokute.\n23) Čo sa týka argumentu žalobcu ohľadom výšky uloženej pokuty, žalovaný konštatoval, že inšpektorát\npráce uložil najnižšiu pokutu, akú mu zákon umožnil, pričom zvážil všetky okolnosti daného správneho\ndeliktu, kde zvažoval aj závažnosť konania a tak isto aj fakt, že žalobca sa dopustil prvého správneho\ndeliktu podobnej povahy.\n24) Žalovaný majúc na zreteli všetky vyššie opísané skutočnosti dospel k záveru, že v prejednávanom\nprípade je potrebné stotožniť sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo\nveci žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a v\njeho odôvodnení. Keďže žalobca vo svojom odvolaní podľa názoru žalovaného neuviedol relevantné\nskutočnosti ani dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistený skutkový stav, nemal dôvod na vydanie zmeny\nprvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty.\nSprávna žaloba – žalobné body\n25) Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne v zákonnej lehote sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodov\nuvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej aj len „SSP“), ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne\nich zmeny tak, že sa podľa\n§ 198 ods. 1 písm. b) SSP upustí od uloženia pokuty vo výške 2.000,Eur. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n26) Žalobca po opísaní priebehu administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového,\nako aj napadnutého rozhodnutia uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo inšpektori práce nevypočuli p. B..\nŽalobca spochybnil postup žalovaného, a to v tom smere, že nie je zrejmé na podklade čoho inšpektori\npráce založili výrok o vine za spáchaný delikt, ak nebola priamo vypočutá osoba, ktorá mala vykonať\nnelegálnu prácu a byť nelegálne zamestnaná, a teda neexistuje žiadna zápisnica o podaní informácie. H.\nB. potom nemohla nijakým spôsobom ozrejmiť svoju prítomnosť na pracovisku, a rovnako tak sa vyjadriť\naj k ostatným skutočnostiam týkajúcim sa výkonu nelegálnej práce. Podľa názoru žalobcu neobstojí\nvyjadrenie žalovaného, že porušenie dokazujú priamo doklady, ktoré boli v konaní predložené, nakoľko\nv tomto smere absentuje jeden z podstatných dôkazov, a to výpoveď p. B..\n27) V prejednávanej veci žalobca správnemu orgánu vytýka, že inšpektori práce nezisťovali či išlo naozaj\no výkon závislej práce tak, ako ju vymedzuje Zákonníka práce, a teda či boli naplnené znaky závislej\npráca, a to:\n- vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,\n- osobne vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa,\n- podľa pokynov zamestnávateľa,\n- v mene zamestnávateľa,\n- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.\nV tomto smere žalobca konštatoval, že sa nesnažil meniť svoje vyjadrenia, ale upozornil na tú\nskutočnosť, že ho rozhodnutie žalovaného v tomto smere nepresvedčilo o správnosti a zákonnosti\npostupu žalovaného, ako ani o správnosti a zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu.\n28) Žalobca je toho názoru, že hoci žalovaný konštatoval, že nevznikli dôvody na nariadenie ústneho\npojednávania, pričom si to nevyžadovala povaha veci a ani to neustanovoval osobitný zákon, práve\nnariadenie ústneho pojednávania by mohlo celú vec ozrejmiť. Keďže sa tak neudialo, nedošlo\nk zadováženiu všetkých relevantných a rozhodujúcich skutočností potrebných na správne rozhodnutie.\nNa základe uvedeného má teda žalobca za to, že inšpektori práce nedodržali postup v zmysle Správneho\nporiadku, a teda zistené skutočnosti neverifikovali výsluchom kontrolovanej osoby (§ 35 Správneho\nporiadku) prostredníctvom ústneho pojednávania (§ 21 Správneho poriadku) s poskytnutím možnosti\nžalobcu klásť kontrolovanej osobe otázky a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a podkladu rozhodnutia\n(§ 33 Správneho poriadku).\n29) Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa 24.02.2022 z obsahu ktorého vyplýva, že „ak\n\norgány verejnej správy nevypočuli v rámci konania o administratívnom trestaní účastníka konania\nani zainteresované osoby a v predmetnej veci taktiež nebolo nariadené ústne pojednávanie, došlo\nk nastoleniu takej vady v konaní, ktorá mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia“.\nZ uvedeného dôvodu má žalobca za to, že ani samotný protokol o kontrole nemôže byť dostačujúcim\npre potreby úplne zisteného skutkového stavu veci.\n30) V ďalšom texte žaloby žalobca zdôraznil, že p B. bola do registra poistencov a sporiteľov\ndôchodkového sporenia sociálnej poisťovne prihlásená ešte pred výkonom samotnej kontroly, teda mimo\nobdobia výkonu inšpekcie. Taktiež poukázal na to, že sám prvostupňový správny orgán vo svojom\nrozhodnutí na jednej strane konštatoval, že si je vedomý toho, že odvody boli za p. B. riadne a včas\nodvádzané, avšak na strane druhej mu zákon neumožňuje túto skutočnosť vyhodnotiť ako poľahčujúcu\nokolnosť, čo by mohlo mať za následok neuloženie pokuty. Vychádzajúc z uvedeného sa žalobcovi javí\nrozhodnutie žalovaného ako nesprávne a toto nemôže bez ďalšieho zakladať vinu žalobcu. Žalobca\npoukázal na to, že prijal všetky potrebné opatrenia včas a v čase kontroly nedošlo k porušeniu zákazu\nnelegálneho zamestnávania. Je teda zrejmé, že sa žalobca nepokúšal obísť platné právneho predpisy,\nani ich porušovať.\n31) Vzhľadom ku skutočnosti, že žiadnemu subjektu nebola spôsobená škoda, nemožno bez ďalšieho\npodľa názoru žalobcu vyvodiť jeho vinu a za jeho správanie mu uložiť pokutu. Takýto postup vníma\nžalobca ako šikanózny, ak sa voči nemu má vyvodiť vina a následne mu má byť uložená pokuta za\nto, že si svoju povinnosť splnil, pričom tým nespôsobil žiadnu škodu, a to všetko pred vykonaním\nsamotnej kontroly. Žalobca teda nebol motivovaný výkonom inšpekcie k tomu, aby si riadne plnil svoje\npovinnosti, ale urobil tak sám a dobrovoľne. Podľa názoru žalobcu nemožno bez ďalšieho za takého\nkonanie uložiť pokutu tak, ako ju uložil prvostupňový správny orgán. Žalobca považuje takýto postup\nza nespravodlivý, a to najmä vzhľadom na subjekty, ktoré úmyselne obchádzajú a porušujú zákaz\nnelegálneho zamestnávania, čo sa neskôr snažia v procese výkonu inšpekcie zhojiť dodatočnými\núkonmi. Zároveň podľa žalobcu nemožno v tomto prípade hovoriť o výchovnom, resp. represívnom\npôsobení takto uloženej pokuty. Takáto argumentácia by bola pre žalobcu pochopiteľná, ak by k zisteniu\nnedostatku prišlo počas výkonu inšpekcie, a tento nedostatok bol odstránený až počas výkonu inšpekcie.\nAk však žalobca sám a dobrovoľne napravil stav, ktorý vznikol, nie je mu zrejmé, prečo by uložená pokuta\nmala mať či už výchovné alebo represívne pôsobenie.\n32) Žalobca taktiež dodal, že na základe napadnutého rozhodnutia pokutu vo výške\n2.000,- Eur\nsíce uhradil, ale konal tak len z opatrnosti, keďže sa chcel vyhnúť prípadnému vymáhaniu danej pokuty\nprostredníctvom exekučného konania a chcel tak predísť aj zbytočnému navyšovaniu výšky pokuty\nďalšími trovami, vzhľadom ku skutočnosti, že podanie správnej žaloby samo o sebe nemá odkladná\núčinok. Rovnako považoval žalobca za potrebné zdôrazniť, že uvedeným konaním nepotvrdil správnosť,\nani výšku uloženej pokuty a takého jeho konanie nemožno vykladať ani ako uznanie záväzku uhradiť\ndanú pokutu.\n33) Žalobca ďalej citoval z obsahu rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo\n81/2007 zo dňa 16.04.2007 a sp. zn. 5Sžo/81/2010 zo dňa 31.01.2011, ktoré sa týkajú práva účastníka\nsprávneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Taktiež má žalobca za to, že žalovaný ako aj\nprvostupňový správny orgán postupovali v rozpore s § 3 ods. 4 a 5, § 32 ods. 1 a 2, 33 ods. 1 a 2, §\n46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.\n34) V závere správnej žaloby žalobca zdôraznil, že sa mu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\njaví ako nepresvedčivé. Medzi skutkovými zisteniami žalovaného a prvostupňového správneho orgánu\na právnym posúdením neexistuje podľa názoru žalobcu logický vzťah. Nestačí len odkaz na citáciu\nzákona, či jeho ustanovenia, ale správny orgán je povinný obsah právnej normy aj vyložiť, aby účastník\nkonania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Žalobca má za to, že sa\nsprávny orgán musí vysporiadať so všetkými hľadiskami, ktoré sú významné pre uloženie pokuty ako\ntakej, inak by takého rozhodnutie bolo nepreskúmateľné. Žalobca je toho presvedčenia, že uvedené\nplatí aj pre tento prípad.\n35) S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti podľa § 198 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho\nsúdneho poriadku žalobca navrhol, aby správny súd eventuálne na základe vykonaného dokazovania\n\nrozsudkom upustil od uloženia sankcie vo výške 2.000,- Eur, keďže účel bol dosiahnutý samotným\nprejednaním veci.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)\n36) Žalovaný v podaní zo dňa 11.09.2023 v prvom rade uviedol, že rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu považuje za skutkovo aj právne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.\nOkrem toho mal za to, že správne orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konania v\nsúlade so Správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu,\nvysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné\nstanovisko. Žalovaný uviedol, že tak on, ako i prvostupňový správny orgán po dôslednom posúdení\nvšetkých získaných relevantných dôkazov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepochybne\npreukázali spáchanie deliktu zo strany žalobcu kladenému mu za vinu.\n37) Vo vzťahu k samotnému spáchanému správnemu deliktu žalovaný podotkol, že žalobca\nkontrolovanú osobu prihlásil do príslušného registra Sociálnej poisťovne až dňa 14.09.2021 v\nrozhodujúcom čase 13.44 hod., t. j. po uplynutí siedmich dní od začatia výkonu pracovnej činnosti\nmenovanej. Zároveň žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 294/2017 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. (účinnosť zákona od 01.01.2018), v ktorej sa uvádza, že týmto\nzákonom sa navrhuje „na účely nelegálneho zamestnávania z nelegálneho zamestnávania eliminovať\nurčité situácie oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a štátnozamestnaneckého\npomeru do príslušného registra Sociálnej poisťovne, aby sa vylúčili prípady, keď zamestnávateľ túto\npovinnosť, sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi, splnil len s malým\noneskorením. Zamestnávateľ je povinný splniť si prihlasovaciu povinnosť v lehote siedmich dní od\nuplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov (napr. do začatia výkonu činnosti zamestnanca),\nnajneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania začatej pred uplynutím tejto\nsedemdňovej lehoty. To znamená, že ak príde kontrolný orgán po čase, kedy zamestnanec začal\nvykonávať svoju činnosť, no v lehote siedmich dní a zistí, že zamestnávateľ si ešte nesplnil prihlasovaciu\npovinnosť, konštatuje nelegálne zamestnávanie. Ak si však zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť\nv lehote uvedených siedmich dní a stihne tak spraviť pred výkonom kontroly, kontrolný orgán nemôže\nkonštatovať nelegálne zamestnávanie. Ak si zamestnávateľ splní túto povinnosť až po lehote siedmich\ndní alebo si ju nesplní vôbec, v takom prípade nebude chránený a kontrolný orgán, bez ohľadu\nna čas výkonu kontroly, konštatuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to aj spätne.“\nŽalovaný podotkol, že v prejednávanom prípade bola naplnená skutková podstata správneho deliktu\nnelegálneho zamestnávania. V danom prípade žalobca využíval závislú prácu p. B., mal s ňou založený\npracovnoprávny vzťah a nesporne bolo preukázané, že si ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa\nosobitného predpisu, ktorou bola povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa túto zamestnankyňu prihlásiť\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia\nlehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly\nnelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty\npodľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. Podľa žalovaného je nesporné, že túto\npovinnosť žalobca porušil, keďže z dokladov vyplýva, že kontrolovanú zamestnankyňu prihlásil až po 7\ndňoch od začatia výkonu činnosti, t. j. nie do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnankyne.\n38) K žalobe namietaným skutočnostiam žalovaný ďalej uviedol, že pri posúdení vyššie uvedeného\nsprávneho deliktu vychádzal najmä z predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021 a taktiež z\nregistračného listu FO – prihláška do Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2021, avšak nemožno opomenúť\nani ďalší v prejednávanej veci nie menej dôležitý podklad, a to evidenciu pracovného času za mesiac\nseptember 2021 (kniha príchodov a odchodov). Všetky tieto doklady boli prvostupňovým správnym\norgánom obstarané vo vzťahu Ku kontrolovanej zamestnankyni. Žalovaný konštatoval, že z vyššie\nuvedených dôkazov vyplýva, že p. B. vykonávala pre žalobcu závislú prácu odo dňa 02.09.2021\n(začiatok výkonu činnosti), čo bezpochyby potvrdzuje predložená dochádzka za mesiac september\n2021, v zmysle ktorej dotknutá fyzická osoba v tento deň pracovala, t.j. začala vykonávať činnosť v\nprospech zamestnávateľa, a to v čase od 07.25 hod. do 16.00 hod. Žalovaný zároveň poukázal na\nskutočnosť, že z registračného listu FO – prihláška do Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2021 je zrejmé,\nže žalobca dotknutú zamestnankyňu v tento deň spätne prihlásil do príslušného registra Sociálnej\npoisťovne ku dňu 01.09.2021, teda ku dňu, kedy mala menovaná skutočne začať vykonávať závislú\n\nprácu (tento deň bol v pracovnej zmluve zo dňa 29.08.2021 dojednaný ako deň nástupu do práce), ale\nnakoľko bol tento deň sviatkom, p. B. začala skutočne vykonávať prácu až dňa 02.09.2021. Žalovaný\nmá za to, že vyššie uvedené doklady svedčia o tom, že menovaná vykonávala pre žalobcu závislú prácu\nv zmysle predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021 ako administratívna pracovníčka.\n39) Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadne naplnenia znakov závislej práce, žalovaný uviedol, že nevidí\ndôvod, prečo by si žalobca evidoval pracovný čas osoby, s ktorou má riadne uzatvorený pracovný pomer,\nak pre neho táto osoba nevykonáva závislú práce v zmysle pracovnej zmluvy, ktorú aj predložil pri\nvýkone inšpekcie práce. Žalovaný má za to, že tieto námietky sú dodatočnou účelovou argumentáciou\nžalobcu. Žalovaný považoval za vhodné doplniť, že inšpektor práce dňa 19.07.2022 prerokoval osobne\nprotokol o výsledku inšpekcie práce č: ITN-33-33-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa 19.07.2022 s E. F. D.,\nkonateľom žalobcu, pričom ho podrobne oboznámil so skutočnosťami, ktoré boli pri výkone inšpekcie\npráce zistené, a teda aj s porušením zákazu nelegálneho zamestnávania, a to, že došlo k prekročeniu\nlehoty na prihlásenie do registra Sociálnej poisťovne, pričom E. F. D. uviedol, že protokolu porozumel\na súhlasil s ním. Taktiež ani počas správneho konania nedošlo k žiadnym pochybnostiam o výkone\npráce p. B., nakoľko sa žalobca vo vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 24.11.2022, vyjadril,\nže si je vedomý porušenia na jeho strane a toto bezodkladne odstránil prijatými opatreniami. Taktiež\ndoplnil, že jeho úmyslom nebolo porušovať alebo obchádzať zákonné lehoty pri prihlásení p. B. do\nregistra Sociálnej poisťovne. Žalovaný zastáva názor, že inšpekcia práce, ako aj rozhodovanie v rámci\nsprávneho konania bolo vykonané objektívnym posúdením dokladov predložených žalobcom. Správny\norgán sa zaoberal všetkými dokladmi, ktoré žalobca predložil do vydania rozhodnutia.\n40) Ohľadom námietky žalobcu, v spojení s ktorou poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa 24. 02. 2022 a podotkol, že samotný protokol\nnemôže byť postačujúcim pre potreby úplne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný uviedol, že je\nzrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nnebolo založené iba na protokole o výsledku inšpekcie práce, aj keď tento bol jedným z podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, ale bolo založené aj na ďalších relevantných dôkazoch. Naviac uvedený rozsudok\nsa týka porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. a pojednáva o\nnedostatočne obstaraných dôkazoch v súvislosti s týmto porušením. Žalovaný zastáva názor, že závery\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa\n24.02.2022 nesúvisia s prejednávaným prípadom a nie sú na tento prípad aplikovateľné.\n41) Pokiaľ ide námietku žalobcu vykonať výsluch p. B., žalovaný uviedol, že v posudzovanom prípade\nprihliadajúc pritom na všetky skutkové zistenia získané v priebehu samotného výkonu inšpekcie práce,\nnemá za to, že by bolo potrebné pristúpiť k vykonávaniu ďalších dôkazov, keďže tak prvostupňový\nsprávny orgán, ako aj žalovaný, počas konania disponovali dostatočnými relevantnými dôkazmi,\nnevykazujúcimi rozpory v jednotlivých skutkových okolnostiach a smerujúcimi k presnému a úplnému\nzisteniu skutočného stavu veci, nepochybne preukazujúcimi jednotlivé zistenia ohľadne skutku. V\ndanom prípade by podľa žalovaného ďalšie doplňujúce dokazovanie neviedlo k účinnejšiemu objasneniu\nzisteného skutkového stavu, keďže skutkový stav bol náležite a presne zistený počas prebiehajúcej\ninšpekcie práce. V tejto súvislosti žalovaný zároveň zastáva názor, že v danom prípade nevyvstala\npotreba nariadenia ústneho pojednávania za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci.\nV tejto spojitosti žalovaný dal akcent na dikciu ustanovenia § 21 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku,\nv zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak\nsa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Z tejto zákonnej konštrukcie\nje nepochybné, že správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie\nlen za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy (takéto prípady upravuje napríklad\nstavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách a pod.), avšak takáto\nprávna situácia v prejednávanom prípade nenastala. Teda vo všetkých ostatných prípadoch správny\norgán má len zákonnú možnosť, nie však zákonnú povinnosť, nariadiť ústne pojednávanie v každom\nzačatom správnom konaní. Z takejto zákonnej úpravy je teda zrejmé, že správny orgán nariadi ústne\npojednávanie za predpokladu, ak si to bude vyžadovať povaha veci, teda v tých prípadoch, v ktorých\nústne pojednávanie bude mať svoje opodstatnenie a bude nevyhnutné na splnenie účelu konania,\npredovšetkým, ak ústne pojednávanie bude môcť prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu.\n\n42) V kontexte vyššie uvedenej námietky žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/49/2021 zo dňa 25.10.2022, v ktorom bolo obsiahnuté pomerne\nrozsiahle vyjadrenie k potrebe nariadenia ústneho pojednávania.\n43) V ďalšom texte vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný poukázal na skutočnosť, že z celého\npredloženého žurnalizovaného správneho spisu je zrejmé, že oba správne orgány v preskúmavanom\nprípade disponovali dostatočnými a relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie\nzisteného deliktu. Zistili skutočný stav veci, a teda zistili všetky skutočnosti, ktoré sú podľa príslušného\nhmotnoprávneho predpisu právne významné. Na základe uvedeného je žalovaný toho presvedčenia,\nže tak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako i rozhodnutie žalovaného vychádza z\ndostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a obe rozhodnutia\nboli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v\nintenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.\n44) Žalovaný ohľadom námietok žalobcu vzťahujúcich sa k vyvodenia viny žalobcu a uloženia pokuty,\nktorá podľa názoru žalobcu v danom prípade nemá výchovné, ani represívne pôsobenie poukázal\nna uplatňovanie inštitútu objektívnej zodpovednosti za správne delikty v danom administratívno –\ndeliktuálnom konaní, na základe ktorého kontrolovanému subjektu (v danom prípade žalobcovi so\nstatusom zamestnávateľa) vzniká zodpovednosť za správny delikt už tým, že k samotnému porušeniu\nprávneho predpisu zo strany kontrolovaného subjektu došlo, a to bez ohľadu na jeho následné\nodstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie.\nŽalovaný zároveň doplnil, že keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny\ndelikt, žalobca sa môže z tejto zodpovednosti vyviniť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy\npreukazujúce, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, avšak v prejednávanom prípade takýto dôkaz,\nktorý by osvedčoval uvedenú skutočnosť žalobcom predložený nebol.\n45) Žalovaný má za to, že z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány\nsvoje závery týkajúce sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania opreli o dôkazy poskytujúce\ndostatočnú skutkovú oporu tvrdeniu o využívaní závislej práce fyzickej osoby, s ktorou mal žalobca\nuzatvorený pracovný pomer, a to bez včasnej registrácie zamestnankyne do registra poistencov a\nsporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne do siedmich dní od uplynutia lehoty\npodľa osobitného predpisu (ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení) na prihlásenie\ndo tohto registra. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný poukázal na formuláciu § 19 ods. 2 Zákona\no inšpekcii práce, v zmysle ktorého je inšpektorát práce povinný v prípade zistenia správneho deliktu\npokutu uložiť. Zákonodarca použitím imperatívnej formulácie „uloží“ nedáva správnemu orgánu priestor,\naby ani v prípade, ak dospeje k záveru o „bagateľnosti“ správneho deliktu sankciu vôbec neuložil, a\nteda má povinnosť páchateľa potrestať aj prípade, ak sa spoločenská nebezpečnosť konania s ohľadom\nna jeho následky javí ako nepatrná (k tomu viď napr. Košičiarová, S.: Princípy správneho trestania.\nPlzeň: I. J., 2017. s. 196). Iný postup správneho orgánu by mal za následok konanie nielen ultra, ale\naj contralegem a nerešpektoval by vôľu zákonodarcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 387/2018 zo dňa 05. 09. 2018).\n46) V kontexte uvedeného žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bola uložená sankcia\nvo výške 2.000,- Eur, t.j. na spodnej hranici zákonnej sadzby. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nuviedol: „Čo sa týka zaplatenia príslušných odvodov, správny orgán nemohol na zaplatenie príslušných\nodvodov prihliadnuť tým spôsobom, že sankciu neuloží a zaplatenie odvodov vyhodnotí ako poľahčujúcu\nskutočnosť. Uvedené oprávnenie zákonné ustanovenia inšpektorátu práce neumožňujú.“ Žalovaný\nnekonštatoval, že zaplatenie príslušných odvodov nie je možné vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť\nvo vzťahu k výške uloženej sankcie, ale že samotné odstránenie nedostatku žalobcu nezbavuje\nzodpovednosti za spáchanie správneho deliktu a nemôže mať za následok neuloženie sankcie. Žalovaný\nvo vzťahu k tejto námietke ďalej uviedol, že toto tvrdenie správneho orgánu je vyjadrením zákonodarcu,\na to obligatórne sankcionovať porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, kedy stanovil správnemu\norgánu povinnosť uložiť pokutu v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona o inšpekcii práce vo výške\nod\n2.000,- Eur, resp. 5.000,- Eur do 200.000,- Eur za preukázané porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania.\n47) Žalovaný ďalej k námietkam žalobcu, ktoré sa týkali odôvodnenia uloženej sankcie uviedol, že má za\nto, že tak z jeho strany, ako aj zo strany prvostupňového správneho orgánu bola výška uloženej sankcie\n\nnáležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím pritom na osobitosti a špecifiká daného\nprípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod.\n1 a § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce.\n48) Žalovaný v ďalšom texte svojho vyjadrenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n1S/36/2021 zo dňa 07.04.2022 v zmysle ktorého: „S prihliadnutím na zásadu legality striktne limitujúcu\nuplatňovanie verejnej moci orgánmi verejnej správy je možné uzavrieť, že pokiaľ zákonodarca neupravil\nv právnom predpise priestor pre správne uváženie o vyvodení zodpovednosti inak než vo vzťahu k\nvýške sankcie, teda buď výslovne neumožnil od uloženia sankcie upustiť, alebo toto neumožnil aspoň\nimplicitne napr. použitím formulácie „môže uložiť“ (a teda nemusí), konajúce správne orgány v zásade\nnemali inú možnosť než sankciu uložiť, rešpektujúc pri tom zákonom stanovené rozpätie limitujúce výšku\nukladanej sankcie.“\n49) Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty vo výške 2.000,- Eur sledoval\npredovšetkým jej výchovný a represívny význam, ktorý však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 2Sž-oKs 56/2006: „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj\niné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže\nvyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak\nide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania\na jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ Žalovaný v danej\nsúvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp 27/2011 v ktorom\nsúd judikoval, že uložená pokuta má vo sfére vinného zo správneho deliktu naplniť úlohu preventívnovýchovnú, ale aj represívnu, z toho dôvodu je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa\nsprávneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, v opačnom prípade sa nedá\npredpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu (tzv. generálne\npôsobenie) aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, ktorých musí mať silu\nodradiť od protiprávneho postupu. Ak sa jedná o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo\nvzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne tak musí v sebe obsahovať\naj represívnu zložku. Právne normy pripúšťajú voľnú úvahu, striktne a jednoznačne neurčujú ako má\nsprávny orgán v konkrétnom prípade rozhodnúť, ale umožňujú, aby sám hľadal v rámci zákonom\nposkytnutého priestoru riešenie. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha správnemu uváženiu\n(diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu\nv stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určuje výšku sankcie.\n50) V danom prípade na základe uváženia a v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, správny\norgán dbal o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely, a preto pri určení výšky pokuty uloženej za zistené a preukázané porušenie\npovinností rozhodoval v takom rozpätí, ako aj v obdobných prípadoch. Na základe uvedeného sa\nžalovaný domnieva, že sankcia uložená vo výške 2.000,- Eur za spáchanie vyššie uvedeného deliktu\nje primeraná a uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby, uložená v súlade s princípom legitímneho\nočakávania zakotveného v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, plniaca preventívnu a výchovnú\nfunkciu, a keďže je citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom\nodradiť žalobcu od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti.\n51) Pokiaľ sa jedná o námietku súvisiacu s nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,\ns touto sa žalovaný taktiež nestotožnil. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako\naj prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti\nboli podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí, akými úvahami boli žalovaný, ako aj prvostupňový\nsprávny orgán vedení pri hodnotení získaných dôkazov a ako použili správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali; že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako\naj prvostupňového správneho orgánu je zrejmé aj to, aký postoj zaujali, resp. akým spôsobom sa vo\nsvojich rozhodnutiach vyrovnali s namietanými argumentáciami a aké relevantné závery urobili o tom,\ndo akej miery mala/nemala namietaná argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie danej veci.\n52) Žalovaný v závere svojho vyjadrenia podotkol, že žalobca ani v konaní vedenom na druhom stupni\nneuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný\nnebol vysporiadal a s ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho\nsubjektívnych práv, alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho\n\nkonania, najmä zásadu materiálnej pravdy, vyhľadávaciu zásadu, zásadu práva na obhajobu a že by pri\nhodnotení dôkazov porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 34 ods. 5\nSprávneho poriadku. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd v zmysle\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nReplika žalobcu\n53) Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 29.09.2023. Žalobca mal\nopakovane za to, že nakoľko správny orgán nevypočul p. B., nemohol bez ďalšieho konštatovať,\nže bol preukázaný výkon jej závislej práce, a teda že boli naplnenie znaky závislej práce, tak ako\nto sám konštatuje. Túto skutočnosť podľa vyjadrenia žalobcu nepreukazujú ani dôkazy uvádzané\nžalovaným, ktoré neboli žiadnym spôsobom verifikované. H. B. bola odňatá možnosť vyjadriť sa ku\nskutočnostiam týkajúcich sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce. Podľa\npresvedčenia žalobcu existujú odôvodnené pochybnosti, či dôkazy uvádzané žalovaným umožňujú\nzačať správne konanie, resp. či tieto dôkazy obstoja pri preukazovaní viny žalobcu. Vyššie uvedené\npochybenie správneho orgánu podľa vyjadrenia žalobcu spôsobuje, že žalovaným predkladané dôkazy\nnie sú bez ďalšieho v plnom rozsahu spôsobilé založiť legitímnu vinu žalobcu, o ktorej by neexistovali\nodôvodnené pochybnosti. Žalobca zdôraznil, že podanie vysvetlenia a zaznamenanie zistení pri výkone\nkontroly sú neopakovateľnými úkonmi, ktoré by mali byť podrobne preukázané. V tomto smere ďalej\nuviedol, že prihlásil p. B. do registra Sociálnej poisťovne pred výkonom samotnej kontroly, teda\ncelkom jednoznačne nemal v úmysle porušovať zákaz nelegálneho zamestnávania či nelegálnej práce,\nzatajovať pracovnoprávny vzťah s p. B., či inak sa vyhýbať plneniu zákonom uložených povinností.\n54) Žalobca je toho presvedčenia, že žalovaný vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav,\nktorý nebol verifikovaný žiadnym zo spôsobov predpokladaných Správnym poriadkom, nemôže bez\nďalšieho konštatovať, že žalobca nedodržal sedemdňovú lehotu na prihlásenie p. B. do registra\nSociálnej poisťovne, keďže nemá jednoznačne ustálený okamih kedy zamestnanec začal vykonávať\nsvoju činnosť. Vzhľadom na takúto skutočnosť preto žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu nemôže bez\nďalšieho konštatovať nelegálne zamestnávanie. Rovnako tak žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa,\npobočka Považská Bystrica nezistila žiadne pochybenie týkajúce sa plnenia povinností týkajúcich\nsa predkladania výkazov poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a správnosti\nvykazovania vymeriavacích základov.\n55) V ďalšom texte žalobca poukázal na skutočnosť, že samotné prihlásenie do Sociálnej poisťovne\nmožno považovať skôr za administratívny úkon súvisiaci zo zamestnaním zamestnanca, nakoľko\npracovnoprávny vzťah ním nevzniká, len sa oznamuje jednej inštitúcii. Uviedol, že sám žalovaný\nkonštatoval, že p. B. bola prihlásená do Sociálnej poisťovne, teda v tomto smere si žalobca riadne\nsplnil všetky odvodové a daňové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, a pri výkone kontroly nebol\nporušovaný zákaz nelegálneho zamestnávania. Žalobca zdôraznil, že túto skutočnosť považuje za\nvýznamnú a dôležitú pre účely súdneho konania na správnom súde. Rovnako tak zdôraznil, že\nžalovaný sa doposiaľ nedopustil porušenia platných právnych predpisov a ich porušenie ani nemal\nv úmysle. Vzhľadom ku skutočnosti, že nebola spôsobená žiadna škoda, považoval žalobcu rozhodnutie\nžalovaného za nespravodlivé a prísne, nakoľko absentuje akýkoľvek úmysel žalobcu konať protiprávne,\nnemal k takémuto konaniu žiadnu pohnútku. Samotné prejednanie tejto veci je pre žalobcu podľa jeho\nnázoru dostatočné.\n56) Žalobca je i naďalej toho presvedčenia, že pokuta uložená žalovaným zasahuje do jeho základných\npráv, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nespôsobil žiadnu škodu, keďže p. B. prihlásil do registra\nSociálnej poisťovne a riadne odvádzal všetky odvody.\n57) Aj napriek tomu, že žalovaný zastáva názor, že závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky vyslovené v rozsudku sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa 24.02.2022 nesúvisia s prejednávaným\nprípadom, žalobca i naďalej trvá na tom, že závere vyslovené vo vyššie uvedenom rozhodnutí\nsú všeobecné a týkajú sa postupu inšpektorov práce v každom jednom prípade, a teda nemožno\nkonštatovať, že by sa dané rozhodnutie netýkalo aj tohto prípadu. Žalobca opätovne zdôraznil, že\nžalovaný nemôže zakladať vinu žalobcu na tom, že sa dostatočne nevyvinil z obvinení, resp. že\nnepreukázal opak.\n\n58) V závere podanej repliky žalobca opätovne poukázal na to, že sa mu javí ako zjavne nespravodlivé,\nak si prvostupňový správny orgán uvedomoval, že žalobca nespôsobil žiadnu škodu a v čase\nvykonávania kontroly neporušoval žiadne platné právne predpisy, avšak aj napriek tomu vyslovil názor,\nže nie je možné danú pokutu neuložiť. V tomto smere žalobca odkazujúc na ustanovenie § 198 ods. 1\npísm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. apeloval na eventualitu odpustenia uloženia pokuty, majúc za to, že\nsamotné prejednanie veci je pre žalobcu dostatočné.\n59) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach\nobsiahnutých v podanej žalobe a túto považoval i naďalej za dôvodnú.\n60) Na repliku žalobcu žalovaný ďalej nereagoval.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n61) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z.\nz., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z\nkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu\nv Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“)\nteda ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa §\n107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), pretože nezistil\nžiaden z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť\npojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej\nstránke súdu dňa 12.12.2024 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Súd rozsudok následne verejne vyhlásil dňa\n06.02.2025.\n62) Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane jemu\npredchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy v medziach\nžalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), ako aj z hľadísk\nuvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania\n(§ 194 a nasl. SSP), vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods.\n1 v spojení s § 493e SSP), pričom dospel k záveru, že je nedôvodná, a preto ju s odkazom na § 190\nSSP zamietol.\n63) Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie\n§ 493f tým nie je dotknuté.\n64) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n65) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych\ndôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len\n\"žalobné body\").\n66) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n67) Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\n\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n68) Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona\nč. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\n1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a\nskončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok\nžien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili\n15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,\n2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,\n3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane\npredpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,\n4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,\n5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,\n6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu\na platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho\npráce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo\nštvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca\nalebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,\n7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na\nvýkon prác pri poskytovaní služieb.\n69) Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur\n70) Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1\na 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\n71) Podľa § 21 ods. 3 veta prvá Zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1\npísm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až\nf), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n72) Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o nelegálnej práci“), právnická osoba a fyzická osoba,\nktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie\nnelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.\n73) Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného\npredpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do\nsiedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr\nvšak do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich\ndní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.\n74) Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ\nje povinný prihlásiť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia\nzamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v\n\nnezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe\nním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred\nzačatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení\nokrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa §\n20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak\npoistný vzťah podľa § 20 nevznikol.\n75) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), závislá práca\nje práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne\nzamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase\nurčenom zamestnávateľom.\n76) Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou\nmedzi zamestnávateľom a zamestnancom.\n77) Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je\nneplatná.\n78) Podľa § 228 ods. 1 Zákonníka práce, dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ\npovinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.\n79) Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný\nuzatvoriť písomne, inak je neplatná.\n80) Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“),\nrozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\n81) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n82) Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n83) Správnym trestaním sa na účely správneho súdneho poriadku rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§\n194 ods. 1 SSP). Deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán\nverejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou.\n84) Predmetom Zákona o inšpekcii práce je ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v\noblasti inšpekcie práce, taktiež zákon vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie\npráce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti\ninšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1 citovaného zákona). Vykonávanie\ninšpekcie práce zabezpečuje podľa § 7 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce ako orgán\nštátnej správy v oblasti inšpekcie práce, a to prostredníctvom inšpektorov práce (§ 7 ods. 12 citovaného\nzákona). Ustanovenie § 12 ods. 1 citovaného zákona vymedzuje oprávnenia inšpektora práce pri\nsamotnom výkone inšpekcie a ustanovenie § 12 ods. 2 upravuje jeho oprávnenia v nadväznosti na\nvýsledky inšpekcie práce. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie,\nktorého náležitosti stanovuje § 14 citovaného zákona. Následne na podklade zistení zachytených v\nprotokole o výsledku inšpekcie práce správny orgán zaháji správne konanie vo veci uloženia pokuty.\nProtokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje\nvšak správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto\ndokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť\n\n85) Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/ 2023/2972,\nO-54/2022 zo dňa 22.03.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nInšpektorátu práce Trenčín č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2023/983, 227/2022/2.0/P zo dňa\n11.01.2023, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce uložená\npokuta vo výške 2 000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti\nna § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ\nporušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod.,\ndňa 03.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 06.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00\nhod., dňa 07.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 08.09.2021 v čase od 07:30 hod. do\n16:00 hod., dňa 09.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 10.09.2021 v čase od 07:25 hod.\ndo 16:00 hod., dňa 14.09.2021 v čase od 07:30 hod. do 13:43 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá na základe uzatvorenej Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021 vykonávala\nzávislú prácu – administratívna pracovníčka, na pracovisku Ľ C. XXXX/XX, XXX XX D. a neprihlásil ju do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty\npodľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov) na prihlásenie do tohto registra, nakoľko do predmetného registra bola p. B.\nprihlásená dňa 14.09.2021 v rozhodujúcom čase 13:44 hod. Uvedené bolo zistené v období 03.06.2022\n– 19.07.2022 počas výkonu inšpekcie práce podľa Zákona o inšpekcii práce u žalobcu.\n86) Žalobca bol teda sankcionovaný za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, keď využíval\nzávislú prácu svojej zamestnankyne p. B., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah a ktorú\nneprihlásil v zákonnej lehote do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.\nPracovný pomer s vyššie uvedenou zamestnankyňou vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa\n29.08.2021, a to odo dňa 01.09.2021, pričom bol dohodnutý na dobu určitú, konkrétne na dobu jedného\nroka ako zastupovanie počas materskej dovolenky. K reálnemu začiatku pracovnej činnosti p. B. došlo\ndňa 02.09.2021 o 07.25 h. do 16:00 h (keďže 01.09.2021 bol sviatok). Žalobca dotknutú zamestnankyňu\nprihlásil do príslušného registra Sociálnej poisťovne až dňa 14.09.2021 v čase o 13.44 hod., t.j. až po\nuplynutí siedmich dní od začatia výkonu pracovnej činnosti menovanej.\n87) Správny súd ďalej zdôrazňuje, že preskúmavané správne konanie je ovládané zásadou materiálnej\npravdy (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku), ktorá vyjadruje požiadavku úplného a presne zisteného\nskutočného stavu. Správny orgán by mal teda zistiť všetky podstatné skutočnosti, ktoré majú pre vec\nrozhodujúci význam. V rozhodnutí musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre\nrozhodnutie a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval. Taktiež sa musí vysporiadať s otázkou,\nprečo nevykonal všetky dôkazy, ktoré predložil žalobca. Len rozhodnutie, ktoré vychádza z riadne\nzisteného skutkového stavu je presvedčivé.\n88) Z obsahu administratívneho spisu ako i odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že\nsprávny orgán pri dokazovaní vychádzal najmä zo žalobcom predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa\n29.08.2021, z registračného listu FO – prihláška do Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2021, ako aj z\nevidenciu pracovného času dotknutej zamestnankyne za mesiac september 2021 (kniha príchodov\na odchodov), pričom vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že došlo k porušeniu povinnosti\nzo strany žalobcu. Nepovažoval sa nutné vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaný sa ako odvolací\norgán po vykonaní všetkých zabezpečených dôkazov, ktoré vyhodnotil stotožnil so správnou úvahou\nprvostupňového správneho orgánu, a to že žalobca využíval závislú prácu dotknutej zamestnankyne\nvyššie opísaným spôsobom.\n89) Správny súd má z obsahu administratívneho spisu, hodnotiac vyššie uvedené dôkazy za\npreukázané, že kontrolovaná zamestnankyňa p. B. vykonávala pre žalobcu závislú prácu odo dňa\n02.09.2021, čo bezpochyby potvrdzuje i predložená dochádzka za mesiac september 2021, v zmysle\nktorej dotknutá fyzická osoba v tento deň pracovala, t. j. začala vykonávať činnosť v prospech\nzamestnávateľa, a to v čase od 07.25 hod. do 16.00 hod. Zároveň mal správny súd z registračného\nlistu FO – prihláška do Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2021 za preukázané, že žalobca dotknutú\nzamestnankyňu v tento deň spätne prihlásil do príslušného registra Sociálnej poisťovne ku dňu\n01.09.2021, t.j. ku dňu, kedy mala dotknutá osoba skutočne začať vykonávať závislú prácu vychádzajúc\nz obsahu Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021.\n\n90) Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadne naplnenia znakov závislej práce, túto vyhodnotil správny\nsúd ako nedôvodnú. Žalobca si evidoval pracovný čas osoby, s ktorou uzatvoril pracovný pomer. Je\nnepravdepodobné, že by tak žalobca učinil, keby pre neho preverovaná osoba nevykonávala závislú\nprácu v zmysle pracovnej zmluvy. V kontexte uvedeného správny súd tak ako i žalovaný poukazuje\ni na to, že inšpektor práce dňa 19.07.2022 prerokoval osobne protokol o výsledku inšpekcie práce\nč: ITN-33-33-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa 19.07.2022 s Ing. Jánom Bednárom, t.j. konateľom žalobcu,\nktorého podrobne oboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pri výkone inšpekcie práce zistené,\npričom E. F. D. uviedol, že protokolu porozumel a súhlasil s ním. Taktiež ani počas správneho konania\nnedošlo k žiadnym pochybnostiam o výkone práce p. B., keďže žalobca vo vyjadrení k začatiu správneho\nkonania zo dňa 24.11.2022 uviedol, že si je vedomý porušenia na jeho strane a toto bezodkladne\nodstránil prijatými opatreniami. Taktiež zdôraznil, že jeho úmyslom nebolo porušovať alebo obchádzať\nzákonné lehoty pri prihlásení p. B. do registra Sociálnej poisťovne. Správny súd má teda za to, že\nrozhodnutia vydané v správnom konaní boli vydané na základe objektívneho posúdenia dokladov\npredložených žalobcom. Opak preukázaný nebol.\n91) Vo vzťahu k námietke žalobcu, v spojení s ktorou poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa 24.02.2022 a podotkol, že samotný\nprotokol nemôže byť postačujúcim pre potreby úplne zisteného skutkového stavu veci, sa správny\nsúd taktiež stotožnil s vyjadrením žalovaného, ktorý poukázal na to, že tak napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo založené iba na protokole o\nvýsledku inšpekcie práce č: ITN-33-33-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa 19.07.2022, aj keď tento bol jedným\nz podkladov pre vydanie rozhodnutia, ale bolo založené aj na ďalších, a to už vyššie spomínaných\ndôkazoch. Navyše uvedený rozsudok sa týka porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.\na) Zákona o nelegálnej práci a pojednáva o nedostatočne obstaraných dôkazoch v súvislosti s týmto\nporušením. Závery vyslovené v predmetnom rozsudku nie sú teda aplikovateľné na prejednávaný prípad.\n92) Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nevykonania výsluchu p. B. správny súd konštatuje, že\nv posudzovanej veci, prihliadajúc na všetky skutkové zistenia získané v priebehu samotného výkonu\ninšpekcie práce nemá za to, že by bolo potrebné pristúpiť k vykonávaniu ďalších dôkazov, keďže tak\nprvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, počas konania disponovali dostatočnými relevantnými\ndôkazmi, nevykazujúcimi rozpory v jednotlivých skutkových okolnostiach a smerujúcimi k presnému a\núplnému zisteniu skutočného stavu veci, nepochybne preukazujúcimi jednotlivé zistenia ohľadne skutku.\nV danom prípade by ďalšie doplňujúce dokazovanie neviedlo k účinnejšiemu objasneniu zisteného\nskutkového stavu. V tejto spojitosti tak ako i žalovaný poukazuje správny súd na ustanovenie § 21\nods. 1 prvá veta Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak\nto vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný\nzákon. Z tejto zákonnej konštrukcie je nepochybné, že správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť\nnariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy (napr.\nStavebný zákon), avšak takáto právna situácia v prejednávanom prípade nenastala. Teda vo všetkých\nostatných prípadoch správny orgán má len zákonnú možnosť, nie však zákonnú povinnosť nariadiť ústne\npojednávanie v každom začatom správnom konaní.\n93) V kontexte vyššie uvedeného správny súd rovnako ako žalovaný poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/49/2021 zo dňa 25. 10. 2022, ktorý uviedol: „V súvislosti\ns podstatnou a vzhľadom na obsah kasačnej sťažnosti aj jedinou námietkou súvisiacou s nariadením\nústneho pojednávania za účelom prejednania veci, najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že\nsprávne konanie sa v predmetnej veci riadilo Správnym poriadkom na aplikáciu ktorého priamo odkazuje\n§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. Podľa Správneho poriadku môže správne konanie prebiehať v dvoch\nformách, a to v ústnej forme a forme písomnej. Podľa vyššie citovaného §21 ods. 1 Správneho poriadku\nsprávny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k\njej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny poriadok teda rozlišuje obligatórne\nústne pojednávanie a fakultatívne ústne pojednávanie. Obligatórne sa ústne pojednávanie nariadi\nvtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis [(napríklad § 74 ods. 1 veta prvá zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch, prípadne § 113 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon)]. Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje\npovaha veci. V danom prípade však tak prvostupňový správny orgán, ako aj správny orgán odvolací,\nmali riadne a bezpečne preukázané porušenie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce\na nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, a preto v danej veci ani nevyvstala potreba objasniť\n\nvec na ústnom pojednávaní. Pokiaľ si správne orgány zvolili písomnú formu správneho konania, tieto\npostupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku. Vychádzajúc z právnej úpravy\nustanovenej v § 19 v spojení s § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. zákonodarca výslovne nestanoví\nInšpektorátu práce povinnosť vo veci administratívneho trestania nariadenie ústneho pojednávania. Z\ntýchto dôvodov pokiaľ správne orgány v danom prípade nenariadili ústne pojednávanie nepostupovali v\nkonaní v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by mohla mať sama osebe\nza následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať\nz úradnej povinnosti.“ „Inak povedané, ústne prejednanie veci sa nevyžaduje, ak neexistujú žiadne\npochybnosti čo do zistenia skutkového stavu veci, žiadne pochybnosti o dôveryhodnosti získaných\ndôkazov, prípadne žiadne iné sporné skutočnosti vyvolávajúce potrebu prejednania veci za osobnej\núčasti obvineného a súčasne za predpokladu, že obvinený mal možnosť sa riadne oboznámiť a\nnásledne sa písomne vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj k spôsobu ich zisťovania.\nNeuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo\nvzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne\notázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (pozri napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Jusilla proti Fínsku z 30. novembra 2006, číslo sťažnosti 73053/01, prípadne Suhadolc\nproti Slovinsku zo 17. mája 2011, číslo sťažnosti 57655/08,Sancakli proti Turecku z 15. mája 2018, číslo\nsťažnosti 1385/07, VarelaAssalino proti Portugalsku z25. apríla 2002, číslo sťažnosti 64336/01).“\n94) Správny súd hodnotiac obsah administratívneho spisu konštatuje, že tak prvostupňový správny\norgán ako i žalovaný v danom prípade disponovali dostatočnými a relevantnými dôkazmi jednoznačne\npreukazujúcimi spáchanie zisteného deliktu, pričom vydali rozhodnutia, ktoré vychádzali z dostatočne\nzisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a boli vydané za riadnej\nakceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2,\n3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.\n95) Ohľadom námietky žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žiadnemu subjektu nebola spôsobená\nškoda, nemožno bez ďalšieho vyvodiť vinu žalobcu a za jeho správanie mu uložiť pokutu, tvrdiac,\nže v danom prípade nemožno hovoriť o výchovnom, či represívnom pôsobení, takto uloženej pokuty,\nsprávny súd vyhodnotil i túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.\n96) Správny súd v kontexte vyššie uvedenej námietky konštatuje, že porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania, za ktoré správny orgán uložil pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez\nohľadu na zavinenie. Ide o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej\nsprávny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie.\nSprávnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje\nzákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. To\nznamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o\nzavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie. Teda pre vznik objektívnej zodpovednosti\nzamestnávateľa za správny delikt je úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých\nokolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani\nokolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok. Na úseku nelegálneho\nzamestnávania sa tak jedná o správny delikt právnickej osoby alebo fyzickej osoby postihovaný bez\nohľadu na zavinenie, pre ktorý je príznačná tzv. objektívna zodpovednosť, pri ktorej sa preukazuje\nlen porušenie právnej povinnosti a nie zavinenie. Správny súd zároveň dopĺňa, že keďže sa jedná o\nobjektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny delikt, žalobca sa môže z tejto zodpovednosti\nvyviniť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy preukazujúce, že zistený správny delikt vôbec\nnespáchal, avšak v prejednávanom prípade takýto dôkaz, ktorý by osvedčoval uvedenú skutočnosť\nžalobcom predložený nebol.\n97) Pokiaľ ide o námietku žalobcu vzťahujúcu sa k uloženej sankcii vo výške 2.000,- Eur, ktorá sa\nžalobcovi javí vzhľadom na prejednávanú vec ako neprimeraná správny súd poukazuje na to, že v zmysle\n§ 19 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný v prípade zistenia správneho deliktu\npokutu uložiť. Zákonodarca nedáva správnemu orgánu priestor, aby sankciu vôbec neuložil, a teda má\npovinnosť páchateľa potrestať aj prípade, ak sa spoločenská nebezpečnosť konania s ohľadom na jeho\nnásledky javí ako nepatrná. Správny súd zdôrazňuje, že žalobcovi bola práve vychádzajúc z charakteru\nprejednávanej veci uložená sankcia na spodnej hranici zákonnej sadzby. Správny súd má ďalej za to,\nže tak prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný výšku uloženej sankcie náležite odôvodnili, a to čo\n\ndo dôvodu, ako i jej výšky s prihliadnutím pritom na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej\nakceptácie zákonných kritérií plynúcich z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 Zákona\no inšpekcii práce. Predmetná pokuta bola podľa názoru správneho súdu uložení v súlade s princípom\nlegitímneho očakávania zakotveného v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, plniaca preventívnu\na výchovnú funkciu, a zároveň plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť žalobcu od jeho\nďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd i túto\nnámietku žalobcu ako nedôvodnú.\n98) Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu súvisiacu s nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, vo vzťahu k tejto námietke správny súd konštatuje, že sa s ňou nemožno stotožniť,\nkeďže z odôvodnenia tak rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je zrejmé,\nktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí, akými\núvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení získaných dôkazov a ako použili správnu úvahu pri\npoužití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu ako i žalovaného je zároveň zrejmé aj to, aký postoj zaujali k námietkam žalobcu a aké\nzávery urobili o tom do akej miery mala tá ktorá námietky vplyv na právne posúdenie prejednávanej veci.\n99) Záverom správny súd konštatuje, že nemohol vyhovieť ani návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu\npodľa § 198 SSP. V § 198 ods. 2 SSP je stanovený limit pre rozhodovanie správneho súdu o sankčnej\nmoderácii, v zmysle ktorého správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej\nsprávy v administratívnom konaní. Správny súd teda môže uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako\numožňoval zákon orgánu verejnej správy, čo platí rovnako aj pre možnosť upustenia od potrestania.\nKeďže bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur, teda na spodnej hranici možnej sadzby\npodľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, nemá správny súd priestor na zníženie\nuloženej pokuty. Zároveň nie je možné ani upustiť od uloženia pokuty, pretože vyššie uvedený zákon\ntakúto možnosť ani neupravuje. Žalobcovi tak nie je ani teoreticky možné uložiť miernejšiu sankciu, a\npreto postup podľa § 198 SSP vôbec neprichádza do úvahy. Z tohto dôvodu sú zjavne neopodstatnené\nnámietky žalobcu o neprimerane prísnom postihu.\n100) S poukazom na vyššie uvádzané dôvody dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného\nje zákonné a preto žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n101) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa\nktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca\nv konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd nepriznal\nnáhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie\npodľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.\n102) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n(§ 139\nods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n(§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,\nak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.\nKasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\n\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57\nuviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}