{"guid": "395c109d-fc87-4725-b9b6-a10b14f3462e:7be00f04-6e4b-4372-b6be-050d04044a7b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200063.1", "spisova_znacka": "TN-13S/18/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/18/2023 z 17. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 17. apríla 2025, sp. zn. TN-13S/18/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200063.1", "identifikacne_cislo": "3023200063", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-04-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-50.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-50.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7be00f04-6e4b-4372-b6be-050d04044a7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200063.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200063.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200063.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nTN-13S/18/2023\n3023200063\n17. 04. 2025\nJUDr. Michaela Kútiková\nECLI:SK:SpSBB:2025:3023200063.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej\na členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: TROCKEN,\ns. r. o., so sídlom Zemianske Lieskové 385, 913 05 Melčice – Lieskové, IČO: 46 869 590, právne\nzastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103432625/2022 zo\ndňa 21.12.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 103432625/2022\nzo dňa 21.12.2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu\n100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude\nvydané po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“), ako vecne a miestne príslušný orgán\nna základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov po vykonanej daňovej kontrole u žalobcu vydal rozhodnutie č. 101901461/2022 zo dňa 06. júla\n2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení\nneskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 5 005,20 eur na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2020. V preskúmavanom prípade správca dane neuznal\nžalobcovi odpočet dane z faktúry č. 20073005 od dodávateľa SP National s.r.o. za mediálnu kampaň –\nvysielanie reklamného spotu „CD A. B.“ z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že predmet fakturácie použil\nna dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 101901461/2022 zo dňa 06. júla 2022 žalobca v zákonom\nstanovenej lehote podal odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako správny orgán II.\nstupňa príslušný na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie č.\n103432625/2022 zo dňa 21. decembra 2022 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové\nrozhodnutie\"), ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa ust.\n§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\n\nzákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101901461/2022 zo dňa\n06. júla 2022 potvrdil.\nSprávna žaloba a žalobné body\n3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom\nžiadal predmetné rozhodnutie zrušiť. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania a trov\nprávneho zastúpenia.\n4. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d)\na e) zákona č.162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“), a teda žalobca mal za to, že\nnapadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a súčasne zistenie skutkového stavu orgánom verejnej\nsprávy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n5. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia\nnasledovne - poukázal na to, že žalovaný v napádanom rozhodnutí opakovane vyhodnotil zistenia tak, že\nsprávca dane nadobudol podozrenie, že obchodný reťazec, predmetom ktorého bolo dodanie mediálnej\nkampane, bol poznačený daňovým podvodom. Avšak, nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že\nžalobca vedel alebo mohol vedieť, že fakturované plnenia boli súčasťou podvodu na DPH. Podľa žalobcu\nrozhodnutie neobsahuje dostatočné dôkazy na preukázanie podvodného konania zo strany žalobcu.\n6. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol správne a presne, ktoré ustanovenie zákona\no DPH nebolo splnené zo strany žalobcu. Ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH poskytuje štyri\nmožnosti na odpočítanie dane, ale ani správca dane, ani žalovaný neuviedli konkrétne, na základe\nktorého ustanovenia zákona postupovali, čo robí rozhodnutie zmätočným a nepreskúmateľným.\n7. Namietal, že ani správca dane, ani žalovaný riadne nepreskúmali obchodnoprávne vzťahy medzi ním\na A. B. v rámci Zmluvy o obchodnom zastúpení. Podľa žalobcu tvrdenie, že A. B. sa reprezentovala aj\nsama, nevyvracia skutočnosť, že bola zastupovaná žalobcom, a preto nemá relevanciu pre rozhodnutie\no vyrubení dane.\n8. Žalobca upozornil na to, že pri rozhodovaní správca dane a žalovaný neuviedli, z akých dôkazov\nvychádzali pri svojich záveroch, keď uviedli, že rozhodli na základe „rôznych informácií“. Takto sa\nrozhodnutie stalo nejasným a nepreskúmateľným, čo žalobca považoval za porušenie povinností\nvyplývajúcich zo zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok.\n9. Žalobca vyslovil, že v konaní bolo preukázané, že mal nárok na províziu vo výške 30 % zo\nsprostredkovaného obchodu pre pani A. B. na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení. Túto zmluvu\npredložil ako dôkaz už vo vyrubovacom konaní, no správca dane ani žalovaný túto skutočnosť\nnezohľadnili a nevysporiadali sa s ňou v odôvodnení svojich rozhodnutí. Odôvodnenie rozhodnutia\nbolo nedostatočné, pretože oba správne orgány ignorovali existenciu tejto zmluvy, čím zasiahli do\npráv žalobcu na podnikanie a zmluvnú slobodu. Žalobca mal za to, že náklady, ktoré mal na\nvysporiadanie, boli zahrnuté v odmene za sprostredkovanie vystúpení, ktoré sa neuskutočnili pre\nobjektívne dôvody, konkrétne pre obmedzenia spôsobené pandémiou COVID-19. Tento fakt nebol pri\nrozhodovaní dostatočne zohľadnený, čo považuje za nesprávne rozhodovanie zo strany správnych\norgánov. Zdôraznil, že ako podnikateľ má právo slobodne rozhodovať o štruktúre svojej činnosti a\nspôsobe uskutočňovania plnení, aby minimalizoval svoje daňové náklady. Podľa rozhodnutia Súdneho\ndvora EÚ zo dňa 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C-419/14, bod 42, má zdaniteľná osoba\nmožnosť vybrať si plnenie, ktoré je pre ňu výhodnejšie, a teda neexistuje povinnosť zvoliť plnenie, ktoré\nzahrňuje vyššie DPH. Toto právo bolo podľa žalobcu porušené tým, že správne orgány neuznali faktúru\nč. 20063005 ako odpočítateľný náklad. Podľa žalobcu ani správca dane, ani žalovaný nepreukázali, že\nby v prípade jeho vzťahu s pani A. B. išlo o fiktívnu podnikateľskú činnosť. Naopak, oba správne orgány\nv rozhodnutiach potvrdili existenciu reálneho obchodnoprávneho vzťahu, ale napriek tomu neuznali\nfaktúru ako odpočítateľný náklad z dôvodu nevysporiadania vzájomných obchodnoprávnych vzťahov.\nPodotkol, že správne orgány pri svojom rozhodovaní opomenuli zobrať do úvahy všetky relevantné\nskutočnosti, čo považuje za porušenie svojich práv na spravodlivý proces. Týmto postupom došlo\nk vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré zasiahlo do jeho podnikateľských práv a práv na správny\nproces.\n10. Žalobca poznamenal, že v Zmluve o obchodnom zastúpení bolo jasne stanovené, ako malo dôjsť k\nvysporiadaniu vynaložených nákladov na plnenie účelu tejto zmluvy. Plnenia uskutočňované na vstupe\npriamo súviseli s plneniami na výstupe, pri ktorých mala byť daň z pridanej hodnoty odpočítaná. Avšak,\nz dôvodu objektívnych prekážok spôsobených ochorením COVID-19 k uplatneniu tejto DPH nedošlo.\n\nŽalobca tvrdil, že tento stav predstavuje podnikateľské riziko, ktoré mu nemožno pripísať na vrub, a\npreto nemožno považovať neuznanie faktúry za jeho zodpovednosť.\n11. Žalobca skonštatoval, že žalovaný nesprávne interpretoval jeho tvrdenia. Žalobca nikdy netvrdil,\nže potenciálni klienti zrušili podujatia, ale naopak tvrdil, že k ich uskutočneniu nemohlo dôjsť z dôvodu\nobmedzení súvisiacich s COVID-19. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného za nepresné a tendenčné,\nkeď sa snažil vytvoriť dôkaznú núdzu na strane žalobcu na základe nesprávneho výkladu jeho vyjadrení.\n12. Žalobca argumentoval, že správca dane a žalovaný ako orgány verejnej správy, mali povinnosť\nskúmať všetky predložené dôkazy v rámci konaní, aby vytvorili ucelený obraz o danom prípade. Toto\nje nevyhnutné pre riadne zistenie skutkového stavu, ktorý je základom pre správne rozhodnutie v\ndanom prípade. Považoval za neprípustné, že žalovaný ignoroval nepresnosti v tvrdeniach správcu\ndane, najmä ohľadom argumentu, že žalobca použil mediálnu kampaň na zníženie základu dane,\na že pani A. B. sa zastupovala aj sama, čo podľa žalovaného naznačovalo nepravdivosť tvrdení.\nŽalobca tvrdil, že žalovaný mal povinnosť riadne prešetriť skutočnosť o zastupovaní pani A. B., a to\nv rámci Zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorá bola predložená ako dôkaz. Tento fakt mal zásadný\nvýznam pre správne zistenie okolností, za ktorých došlo k použitiu mediálnej kampane, ktorá mala\nbyť súčasťou podnikateľskej činnosti žalobcu. Tiež považoval za nesprávne, že žalovaný argumentoval\nnepravdivými tvrdeniami správcu dane, a to aj napriek tomu, že tieto tvrdenia neboli riadne overené.\nPodľa žalobcu malo dôjsť k riadnemu preskúmaniu Zmluvy o obchodnom zastúpení, a to nielen z\nhľadiska faktických okolností, ale aj z právneho hľadiska, pretože len takto by bolo možné správne\nvyhodnotiť, že mediálna kampaň bola skutočne súčasťou podnikania žalobcu. Týmto postupom, ktorý\nzahŕňal nepreskúmanie právnych aspektov zmluvy, došlo k porušeniu základných práv žalobcu na\nriadne a spravodlivé prejednanie jeho veci. Žalobca tvrdil, že týmto spôsobom došlo k porušeniu § 3\nods. 4 a 5 Správneho poriadku, ako aj k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne jeho práva\nna spravodlivý proces. Preto považuje rozhodnutie za nezákonné, keďže neboli zohľadnené všetky\nrelevantné dôkazy a právne aspekty, ktoré by mohli ovplyvniť správne rozhodnutie v jeho prospech.\n13. V závere správnej žaloby žalobca dodal, že žalovaný, rovnako ako správca dane, neuviedol presný\nzákonný predpis, ktorý bol porušený, a nešpecifikoval, ktoré zo štyroch možností uvedených v § 49 ods.\n2 zákona o DPH žalobca porušil. Tieto nedostatky v rozhodnutí, ktoré sa opakovane objavili v rôznych\nčastiach rozhodnutia, spôsobujú, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné a nepreskúmateľné.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku správnej žalobe žalobcu zo dňa 03. mája 2023 v úvode poukázal\nna to, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú vo svojej podstate obdobné ako námietky uvedené\nv odvolaní.\n15. Žalovaný zastával názor, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného boli vydané v súlade so\nzákonom, sú zrozumiteľné, jednoznačné a presvedčivé. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutia\nsú nepreskúmateľné a zmätočné. Podľa žalovaného správca dane vykonal dôkladné dokazovanie\nzamerané na účel mediálnej kampane a zistil, že žalobca nepreukázal, že službu mediálnej kampane\npoužil na svoje zdaniteľné plnenia alebo že súvisela s jeho ďalšími zdaniteľnými obchodmi. Dôvodom\nnepriznania nároku na odpočítanie dane bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.\n16. Žalovaný zdôrazňnil, že daňové orgány nepochybovali o dodaní mediálnej kampane (reklamného\nspotu „CD A. B.“ na faktúre č. 20073005) ani o dodaní služby – reklamného spotu inzerujúceho pracovnú\npozíciu u žalobcu (faktúra č. 20073106), a konštatovali splnenie podmienok na odpočítanie DPH podľa\n§ 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Spornou otázkou však zostala existencia spojitosti medzi prijatým\nplnením vo forme mediálnej kampane a jeho použitím na ďalšie zdaniteľné plnenia žalobcu, čo nebolo\ndostatočne preukázané.\n17. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že splnil všetky podmienky na odpočítanie DPH z faktúry za\nmediálnu kampaň „CD Janka Čonková“. Zákon o DPH stanovuje, že pre uznanie nároku na odpočítanie\ndane musia byť splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 49 až § 51, pričom nesplnenie\nakejkoľvek z týchto podmienok vedie k neuznaniu nároku na odpočítanie dane. V prípade žalobcu bolo\nnevyhnutné preukázať, že služba (mediálny spot) bola použitá na podnikateľské účely, teda na dodávky\ntovarov a služieb, ktoré žalobca poskytoval ako platiteľ DPH. Žalobca však nepreukázal, že si daň z tejto\nfaktúry odpočítal oprávnene, a preto daňové orgány neuznali jeho nárok na odpočítanie DPH. Žalobca\nsa nemôže zbaviť svojej povinnosti preukázať účel použitia plnenia na podnikanie len odkazovaním na\njudikatúru. Žalovaný tiež zdôraznil, že správca dane má povinnosť zabezpečiť dodržiavanie fiškálnych\nzáujmov štátu, a preto nie je možné očakávať, že správca dane urobí úľavu v prípade, keď žalobca\nnepreukázal riadne a jednoznačne účel použitia plnenia, na ktorý si chcel odpočítať DPH.\n\n18. Podľa žalovaného, žalobca sa pokúsil preukázať nárok na odpočítanie DPH z faktúry č. 20073005\npredložením formálnych dokladov a vyjadrením o účele obstarania mediálnych služieb. Podľa zákona\no DPH však nárok na odpočet vzniká iba v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie je použité na\nuskutočnenie ekonomickej činnosti, z ktorej podnikateľ dosahuje príjem. Žalovaný preto zdôraznil, že\nžalobca nepreukázal, že výdavky spojené s mediálnou kampaňou, ktorú zabezpečil jeho dodávateľ\nSP National s.r.o., skutočne slúžili na rozvoj jeho podnikania s cieľom zisku. Žalobca nepredložil\ndôkazy, ktoré by potvrdzovali, že zabezpečoval podujatia pre speváčku C. A. B., ako tvrdil v rámci\nzmluvy o obchodnej spolupráci z decembra 2019. Počas daňovej kontroly ani odvolacieho konania\nneuviedol konkrétne festivaly, podujatia alebo organizátorov, ktorých mal oslovovať alebo s ktorými\nmal spolupracovať. Naopak, vyjadril sa, že plánované podujatia boli zrušené kvôli opatreniam proti\nCOVID-19, ale nepredložil žiadne konkrétne informácie o tom, ktoré podujatia to boli alebo čo konkrétne\npre speváčku zabezpečil. V tejto súvislosti daňové orgány nevyslovili podozrenie o podvodnom spojení\nmedzi žalobcom a jeho dodávateľom, ale ťarcha dokazovania leží na žalobcovi, ktorý mal preukázať, že\nvynaložené prostriedky na mediálnu kampaň boli využité na podnikateľskú činnosť v súlade so zákonom\no DPH. Žalobca nepredložil dostatočné dôkazy na preukázanie, že plnenie od dodávateľa bolo využité\nna dodávky tovarov a služieb ako súčasť jeho ekonomickej činnosti, a preto mu nebol priznaný nárok\nna odpočet DPH.\n19. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca v júni a júli 2020 zaplatil dodávateľovi mediálnej kampane\nsumu 25 026,00 eur bez DPH za vysielanie reklamného spotu „CD A. B.“, avšak nepreukázal, ako táto\nslužba súvisela s jeho obchodnou činnosťou. Nezabezpečil dôkazy, že cieľom kampane bolo podporiť\nodbyt jeho tovaru alebo poskytovanie služieb, ktoré by podliehali DPH.\n20. Žalovaný zastával názor, že žalobné dôvody nepreukazujú nezákonnosť postupu správcu dane a\nžalovaného, a že žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutia správcu dane a žalovaného\nvychádzali z konkrétnych skutočností a právnych úvah, ktoré boli v súlade s platnými právnymi\npredpismi. Správca dane postupoval pri vyrubení rozdielu DPH v súlade s právnymi predpismi, a\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí vysvetlil podmienky uplatnenia práva na odpočítanie DPH podľa\nzákona o DPH, pričom sa riadil ustálenou judikatúrou. Žalovaný tiež uviedol, že prípadné nedostatky\nv odôvodnení rozhodnutí nemajú vplyv na ich zákonnosť, ak neovplyvňujú zrozumiteľnosť celkového\nrozhodnutia. Záver správcu dane a žalovaného o porušení zákona o DPH je v súlade s hmotnoprávnymi\nustanoveniami, pretože neboli splnené všetky podmienky pre odpočet DPH. Vo svojich rozhodnutiach\nsprávne orgány dostatočne špecifikovali skutočnosti, ktoré viedli k porušeniu zákona o DPH a daňového\nporiadku.\n21. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že neskúmal náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení z\nprávneho hľadiska. Uviedol, že nie je orgánom, ktorý by mal kompetenciu posudzovať súlad právnych\núkonov so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodovať o ich platnosti alebo neplatnosti.\nTúto právomoc má výlučne súd.\n22. K žalobcovej námietke, že tvrdenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí nie sú podložené\nrelevantnými dôkazmi a vychádzajú z neúplného dokazovania, žalovaný vyslovil, že správca dane\npodrobne zistil skutkový stav a v prvostupňovom rozhodnutí jasne objasnil všetky rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré vyhodnotil v súlade so zákonom. Odôvodnenie žalovaného rozhodnutia je podľa\nneho v súlade s ústavným a zákonným rámcom. Žalovaný odkázal na judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva, podľa ktorej nie je povinnosťou odpovedať na každú námietku, ale reagovať na zásadné\na relevantné námietky. Žalovaný argumentoval, že pri odôvodnení rozhodnutia postupoval správne a v\ndostatočnej miere vysvetlil dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, a vysporiadal sa so všetkými\nkľúčovými námietkami žalobcu.\n23. V závere svojho vyjadrenia žalovaný skonštatoval, že sa pridržiava zistených skutočností, ktoré boli\nrozhodujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia, a trvá na svojom právnom názore. Navrhol, aby\nsprávny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože žalovaný aj správca dane postupovali v súlade\ns platnými právnymi predpismi.\nReplika žalobcu\n24. Žalobca vo svojej replike zo dňa 05. júna 2023 namietal, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení\ndopustil rovnakých pochybení ako v napádanom rozhodnutí, konkrétne v nepresnom uvedení, ktoré\nustanovenie zákona o DPH žalobca údajne nesplnil. Podľa žalobcu, zákon o DPH v § 49 ods. 2\nobsahuje štyri možnosti na odpočítanie dane, ale žalovaný a správca dane neuviedli presne, ktoré\nkonkrétne ustanovenie žalobca porušil. Z tohto dôvodu žalobca považuje rozhodnutie za zmätočné a\nnepreskúmateľné, pretože mu nebolo umožnené adekvátne reagovať na zistenia žalovaného. Žalobca\nžiadal súd, aby rozhodol v súlade s § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku.\n\n25. Žalobca opätovne poukázal na nesprávny argument žalovaného, ktorý uvádza, že dôvodom\nneuznania nároku na odpočet DPH je fakt, že mediálna kampaň nebola fakturovaná C. A. B.. Podľa\nžalobcu toto tvrdenie naznačuje, že žalovaný dostatočne nepreskúmal predložené dôkazy, ako napríklad\nZmluvu o obchodnom zastúpení, ktorá výslovne uvádza, že odmena žalobcu ako obchodného zástupcu\nje 30 % z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu. Žalobca tvrdil, že vysporiadanie medzi ním a\nC. A. B. malo prebiehať prostredníctvom provízie, pričom C. A. B. nemala povinnosť vyplácať náklady\nspojené s obchodným zastupovaním. Žalobca nemal nárok na fakturáciu nákladov, pretože tie mali byť\npokryté v rámci provízie. Okrem toho žalobca uviedol, že v dôsledku pandémie COVID-19 boli verejné\npodujatia obmedzené, čo spôsobilo neúspech obchodného zastúpenia, čo považuje za objektívny\ndôvod, ktorý nemôže byť pripísaný na jeho účet.\n26. Žalobca namietal, že žalovaný opätovne vo svojom vyjadrení len všeobecne odkázal na svoje\npredchádzajúce rozhodnutie, pričom neuviedol relevantné dôvody, prečo neuznal uplatnený odpočet\nDPH. Žalobca opäť kritizoval žalovaného za nedostatočné preskúmanie dôkazov, ako napríklad Zmluvy\no obchodnom zastúpení, a za všeobecné poukazovanie na dôkazy bez hlbšej analýzy. Podľa žalobcu\nžalovaný neuviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal pri ustálení skutkového stavu. Žalobca\npovažoval vyjadrenie žalovaného za nedostatočné, pretože nespĺňa procesné požiadavky, a preto ho\nnemožno považovať za účinný prostriedok procesnej obrany. Žalobca zdôraznil, že je úlohou žalovaného\na súdu jasne vysvetliť a interpretovať rozhodnutie, ktoré by malo byť konkrétne, zrozumiteľné a určité,\ninak je postihnuté vadou nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti.\n27. Podľa žalovaného dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH bolo neunesenie dôkazného\nbremena žalobcom, ktorý nepreukázal, že mediálna kampaň priamo súvisela so zdaniteľnými\nplneniami. Žalobca však argumentoval, že pandémia COVID-19 bola vyššou mocou, ktorá zabránila\nsprostredkovaniu vystúpení pre C. A. B. podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalobca urobil všetko,\nčo bolo v jeho silách, aby propagoval vystúpenia, ale vzhľadom na nezvládnuteľné okolnosti nemôže\nbyť neúspech pripísaný jemu.\n28. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nepreukázal použitie reklamnej kampane na\npodnikanie. Podľa žalobcu neúspech podnikateľského zámeru, spôsobený vyššou mocou (pandémia\nCOVID-19), nemožno považovať za nesplnenie podmienok podľa zákona o DPH. Žalobca tiež kritizoval\nžalovaného za nešpecifikovanie použitej judikatúry, čo mu znemožnilo adekvátne reagovať. Žalobca\nžiadal, aby súd nezohľadnil tento argument žalovaného kvôli jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti.\n29. Žalobca taktiež odmietol tvrdenie žalovaného, že predložené dôkazy boli iba formálne a\nnedostatočné. Podľa žalobcu výsluch C. A. B. počas daňovej kontroly potvrdil skutočnosti, ktoré\nžalobca uvádzal, konkrétne že cieľom mediálnej kampane bolo zabezpečiť propagáciu C. A. B.. Žalobca\nzdôraznil, že spôsob, akým mal dosiahnuť zisk, bol dohodnutý v Zmluve o obchodnom zastúpení, ktorá\nzahŕňala aj náklady na mediálnu propagáciu, a preto nebolo potrebné fakturovať tieto služby priamo\nC. A. B.. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predmet zmluvy nebol naplnený. Podľa\nžalobcu obchodná činnosť, ktorá mala zahŕňať sprostredkovanie umeleckých a reklamných činností\nC. A. B., bola vykonávaná v súlade s podmienkami Zmluvy o obchodnom zastúpení, čo potvrdzuje aj\npreukázaná aktivita smerujúca k uzatváraniu zmlúv s tretími stranami. Okrem toho žalobca kritizoval, že\nžalovaný neakceptoval objektívne okolnosti pandémie COVID-19, ktoré obmedzili možnosť preukázať\ndôkazy o oslovení tretích strán (organizátorov kultúrnych podujatí). Podľa žalobcu, vzhľadom na vládne\nnariadenia o zákaze zhromažďovania, nebolo možné tieto dôkazy predložiť, a preto ich absencia nemôže\nbyť považovaná za dôkaz porušenia povinností zo strany žalobcu.\n30. Žalobca mal za to, že žalovaný porušil daňové tajomstvo v súlade s § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní, keď súdu poskytol informácie o daňovej kontrole, ktorá nesúvisí s daným súdnym sporom\nani s kontrolovaným obdobím. Podľa žalobcu ide o vážne porušenie jeho práv ako daňového subjektu,\nčím žalovaný porušil zásady správy daní, najmä povinnosť chrániť práva daňového subjektu podľa § 3\nods. 1 Daňového poriadku. Z tohto dôvodu žalobca požadoval, aby súd neprihliadal na tento argument\nžalovaného.\n31. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne tvrdil, že žalobca nepreukázal nezákonnosť postupu správcu\ndane a že nebol ukrátený na svojich právach. Zároveň uviedol, že rozhodnutia vychádzali z jasných\n\nskutočností. Žalovaný ospravedlnil nedostatky v odôvodnení rozhodnutí tým, že tieto nemajú vplyv na ich\nzákonnosť, pokiaľ neovplyvňujú zrozumiteľnosť rozhodnutia. Žalobca však nesúhlasil a vyslovil, že týmto\ntvrdením žalovaný priznal pochybenia v rozhodnutiach. Podľa žalobcu, ak správca dane a žalovaný\nnevedeli presne poukázať na dôkazy, z ktorých vychádzali, a ignorovali predložené dôkazy, rozhodnutia\nnemožno považovať za zrozumiteľné, správne a zákonné.\n32. Podľa žalobcu, žalovaný v odôvodnení svojho vyjadrenia obhajuje opomenutie dôkazu – Zmluvy o\nobchodnom zastúpení, tvrdiac, že nemá kompetenciu posudzovať súlad právnych úkonov so zákonmi.\nŽalobca však nikdy nepožadoval, aby žalovaný alebo správca dane posudzovali platnosť zmluvy, ale\ntvrdil, že tento dôkaz bol relevantný pre daňovú kontrolu a mal byť riadne prešetrený. Žalobca predložil\nZmluvu o obchodnom zastúpení ako dôkaz, ktorý upravuje vzájomné vysporiadanie medzi ním a C.\nA. B.. Žalobca namietal, že žalovaný a správca dane tento dôkaz ignorovali, čím nesprávne vyčítali,\nže nefakturoval reklamnú kampaň. Keby sa dôkaz správne preskúmal, nemohli by vznesené tvrdenia\no nevysporiadaní záväzkov medzi stranami vzniesť. Žalobca skonštatoval, že žalovaný mal povinnosť\nvysporiadať sa s touto relevantnou námietkou, čo však neurobil, čo podľa neho dokazuje pochybenie\nv daňovej kontrole. Žalobca záverom vyslovil, že sa pridržiava svojho žalobného návrhu, pričom ho\nzopakoval tak, ako ho uviedol už v správnej žalobe.\n\nDuplika žalovaného\n33. Žalovaný v duplike zo dňa 10. októbra 2023 potvrdil, že sa plne stotožňuje so zistením skutkového\nstavu a právnym posúdením veci v zmysle záverov Daňového úradu Trenčín uvedených v rozhodnutí\nč. 101901461/2022 zo dňa 06.07.2022.\n34. Poznamenal, že podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH sú podľa zákona o DPH presne\na jednoznačne stanovené a musia byť splnené kumulatívne. Ak čo i len jedna z týchto podmienok nie\nje splnená, správca dane je oprávnený nárok na odpočet zamietnuť. V predmetnej veci správca dane\ndostatočne zistil skutkový stav a vyhodnotil ho podľa § 49 zákona o DPH. Zistil, že žalobca nepreukázal\nvyužitie reklamnej kampane „CD A. B.“ v súvislosti s jeho ekonomickou činnosťou, a teda nesplnil\nzákonné podmienky pre uplatnenie odpočtu dane. Žalobca nepredložil dôkazy, že predmetné plnenie\npoužil na dodávky tovarov alebo služieb ako platiteľ DPH, ani že by išlo o všeobecné náklady súvisiace s\njeho podnikaním. Tým neuniesol dôkazné bremeno, ktoré zákon kladie na osobu uplatňujúcu si odpočet\ndane.\n35. Pokiaľ ide o námietku, že žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k zisteniam žalovaného, žalovaný\nuviedol, že táto bola vznesená len všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutočností. Žalovaný zároveň\nneuskutočnil nové dokazovanie, ale vyhodnotil dôkazy získané správcom dane počas daňovej kontroly\na vyrubovacieho konania, pričom dospel k rovnakému skutkovému záveru – že žalobca nepreukázal\nsúvislosť plnenia s jeho ekonomickou činnosťou, a teda nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o\nDPH. Napriek opakovaným výzvam správcu dane žalobca nepredložil relevantné dôkazy, čím si nesplnil\nsvoju zákonnú dôkaznú povinnosť na preukázanie nároku na odpočítanie dane.\n36. Žalovaný upozornil, že žalobca vo veci opakovane argumentuje Zmluvou o obchodnom zastúpení,\nktorú uzatvoril dňa 01.12.2019 s pani A. B. (umeleckým menom Lady Jane). Predmetom tejto\nzmluvy bolo, aby žalobca ako obchodný zástupca vyhľadával obchodné príležitosti a sprostredkovával\nuzatváranie zmlúv týkajúcich sa umeleckej a reklamnej činnosti Lady Jane. Za túto činnosť mu mala\npatriť provízia vo výške 30 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu, pričom provízia mala zahŕňať aj\nvšetky jeho náklady. Správne orgány však nespochybnili samotnú existenciu tejto zmluvy, no poukázali\nna to, že žalobca nepreukázal, že by v rámci obchodného zastúpenia skutočne vykonal akúkoľvek\nrelevantnú činnosť. Neuzatvoril žiadne zmluvy s tretími osobami v mene speváčky, nevykonal žiadne\npreukázateľné kroky smerujúce k uzatvoreniu takýchto zmlúv, a zároveň jej nefakturoval žiadne plnenia\nv súlade so zmluvou. Navyše, žalobca neposkytol žiadne dôkazy o tom, že by oslovoval potenciálnych\norganizátorov podujatí či iné subjekty. Tieto zistenia potvrdila aj samotná pani A. B. počas výpovede pred\ndaňovým úradom. Uviedla, že nijako neprispievala na náklady svojho zastupovania, že sa neuskutočnil\nžiaden predaj jej CD ani finančné vysporiadanie s obchodným zástupcom. Ako dôvod uzatvorenia\nzmluvy uviedla potrebu mať niekoho, kto by mohol vystavovať faktúry v jej mene, keďže nie je právnickou\nosobou a nemá účtovníka. Na základe týchto skutočností dospeli správne orgány k záveru, že náklady\n\nžalobcu na mediálnu kampaň (napr. vysielanie reklamného spotu „CD A. B.“) neboli vynaložené za\núčelom jeho podnikateľskej činnosti. Reklama neslúžila na podporu jeho predaja tovaru alebo služieb,\nale výlučne na propagáciu iného subjektu – speváčky. Takto vynaložené výdavky preto nemožno\npovažovať za racionálne ekonomické výdavky s cieľom dosahovania príjmov podliehajúcich DPH, čo\nznamená, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n37. K námietke žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol konkrétne porušené ustanovenia\nzákona o DPH, žalovaný uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ktoré úkony\nboli vykonané, aké dôkazy boli vyhodnotené a aké závery z toho vyplynuli. Z rozhodnutia je podľa\nžalovaného zrejmé, ktoré ustanovenia zákona o DPH boli aplikované a prečo nebolo žalobcovi priznané\nprávo na odpočítanie DPH. Žalovaný poukázal najmä na § 49 ods. 2 zákona o DPH a vysvetlil, že žalobca\nnepreukázal, že predmetné plnenie (mediálna kampaň) bolo využité na jeho zdaniteľné plnenia, čo je\nzákladná podmienka pre uznanie nároku na odpočet.\n38. Žalovaný poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,\nkonkrétne na rozsudky sp. zn. 4Sžfk/45/2021 zo dňa 28. apríla 2023 a 8Sžfk/17/2021 a zo dňa 18.\naugusta 2023, v ktorých sa riešili obdobné prípady neuznaného odpočtu DPH z dôvodu nepreukázania\nvyužitia prijatých plnení na podnikanie. V prvom prípade išlo o nákup vozidla Lamborghini, v druhom o\nnáves Schmitz a prenájom pracovnej sily. V oboch prípadoch súd potvrdil závery správnych orgánov o\nporušení § 49 ods. 2 zákona o DPH. Na základe týchto rozhodnutí mal žalovaný za to, že aj v predmetnej\nveci správne a zrozumiteľne vyhodnotil skutkový stav a právne posúdil nárok žalobcu na odpočet DPH,\npričom správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o DPH.\n39. Žalovaný k námietke o porušení daňového tajomstva vysvetlil, že v súvislosti s informáciami\nposkytnutými súdu o daňovej kontrole, ktorá sa týka iného zdaňovacieho obdobia u tých istých\núčastníkov, postupoval v súlade s § 11 Daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia, informácie, ktoré\nsú verejne prístupné, vrátane informácií o prebiehajúcich daňových kontrolách, nie sú považované\nza daňové tajomstvo. Žalovaný tiež dodal, že postupoval i v súlade so zásadami uvedenými v § 65\nSSP. Na základe týchto skutočností žalovaný zopakoval, že trvá na svojom právnom názore uvedenom\nv napadnutom rozhodnutí a opäť navrhol, aby správny súd žalobu zamietol, pretože žalovaný aj správca\ndane postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi.\n\nVyjadrenie žalobcu ku duplike žalovaného\n40. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13. novembra 2023 kategoricky odmietol vyjadrenie žalovaného,\nktorý podľa neho prekrúca jeho tvrdenia, selektívne interpretuje dôkazy a úplne ignoruje významné\nspoločenské okolnosti (pandémiu COVID-19) ako formu vyššej moci, ktorá mala priamy vplyv na\nneúspech podnikateľského zámeru.\n41. Opakovane namietal, že v rozhodnutiach správcu dane aj žalovaného nie je konkrétne uvedené,\npodľa ktorého zo spôsobov uvedených v § 49 ods. 2 zákona o DPH nebolo priznanie nároku na odpočet\nDPH uznané. Takéto nepresné označenie považoval za porušenie svojho práva podľa čl. 46 Ústavy SR\na rozhodnutia opäť označil za nepreskúmateľné.\n42. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že jeho námietky boli len všeobecné. Naopak,\nkonkrétne uviedol, že rozhodnutia neuvádzali presný právny základ nepriznania DPH, že sa odvolávali\nna nešpecifikované „informácie z internetu“, čo považuje za porušenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku a\nže v odvolacom konaní bol úplne opomenutý kľúčový dôkaz – Zmluva o obchodnom zastúpení medzi ním\na C. A. B., ktorá jasne upravovala spôsob vysporiadania medzi stranami. Tvrdenie žalovaného, že medzi\nnimi nedošlo k vysporiadaniu, preto považuje za dôsledok nedostatočného zohľadnenia skutkového\nstavu.\n43. Žalobca tvrdil, že riadne preukázal svoju činnosť smerujúcu k naplneniu Zmluvy o obchodnom\nzastúpení, avšak jej úspešné naplnenie bolo znemožnené objektívnymi prekážkami – pandemickými\nopatreniami štátu. Preto podľa neho nemožno neúspech zvaliť na jeho konanie, keďže vznikol v dôsledku\nvyššej moci, ktorú nemohol ovplyvniť.\n44. Žalobca odmietol tvrdenia žalovaného, že neuzavrel zmluvy s tretími stranami – naopak, uzavrel\nRámcovú zmluvu o mediálnej kampani so SP National s.r.o., ktorá bola súčasťou napĺňania Zmluvy\no obchodnom zastúpení. Faktúra č. 20073005 bola výsledkom tejto činnosti. Zároveň namietal, že\nžalovaný uznal podmienky vysporiadania (30 % provízia), ale napriek tomu mu vyčítal, že pani B.\n\nnefakturoval služby, hoci na to nebol nárok pre nenaplnenie podmienok spôsobených pandémiou. Tiež\npoukázal na tendenčné a nesprávne interpretovanie výpovede pani B., ktorá sa týkala iba začiatku\nspolupráce, nie jej obsahu, ako tvrdí žalovaný.\n45. Žalovaný opätovne vo svojom vyjadrení neuviedol presne, ktoré z podmienok uvedených v § 49\nods. 2 zákona o DPH žalobca údajne nesplnil. Tento nedostatok, ktorý sa nachádza aj v napádanom\nrozhodnutí, spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť a tým aj nepreskúmateľnosť.\n46. Argumentácia žalovaného podporená rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Sžfk/45/2021 zo dňa 28. apríla 2023 je podľa žalobcu irelevantná, pretože skutkové okolnosti\nprípadu boli odlišné – v danom rozsudku išlo o zákaz odpočtu DPH pri pohostení a zábave, kým v\nprípade žalobcu išlo o uplatnenie odpočtu DPH pri podnikateľskej činnosti podľa Zmluvy o obchodnom\nzastúpení, konkrétne za služby mediálnej kampane s cieľom sprostredkovať umelecké vystúpenia.\n47. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-126/14 (Sveda) zo dňa\n22. októbra 2015, ktorý podľa žalobcu potvrdzuje, že aj pri absencii priamej súvislosti medzi nákladmi\na konkrétnym výstupom má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie DPH, ak výdavky slúžia na účely\nekonomickej činnosti. V prípade žalobcu išlo o výdavky na mediálnu kampaň a licenčnú zmluvu, ktoré boli\ninvestíciou do plánovanej ekonomickej činnosti. Ani správca dane, ani žalovaný nevyvrátili, že žalobca\nkonal ako zdaniteľná osoba, a preto mal právo na odpočet DPH. S ohľadom na uvedené, sa žalobca\npridržiava svojho žalobného návrhu, pričom ho opäť zopakoval tak, ako ho uviedol už v správnej žalobe.\nVyjadrenie žalovaného ku vyjadreniu žalobcu\n48. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22. novembra 2023 k obsahu žalobcom podanému vyjadreniu ku\nduplike žalovaného vyslovil, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach a prijatých záveroch\nuvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj na svojich tvrdeniach uvedených vo\nvyjadrení k žalobe zo dňa 03. mája 2023 a vo vyjadrení zo dňa 10. októbra 2023.\n49. Žalovaný podporil prijaté závery ohľadom neuznaného odpočítania dane z pridanej hodnoty\nz dôvodu, že žalobca nepredložil doklady a dôkazy preukazujúce použitie fakturovaného plnenia\n(mediálna kampaň – vysielanie reklamného spotu „CD A. B.“) na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ a\nani nepreukázal, že by išlo o všeobecné náklady spojené s hospodárskou činnosťou žalobcu odkazom\nna rozhodnutie českého Nejvyššího správního soudu Českej republiky sp. zn. 6 Afs 213/2022 zo dňa\n08. marca 2023, ktorý okrem iného uviedol, že „z judikatúry Súdneho dvora EÚ síce vyplýva, že tovary\na služby môže na účely ekonomickej činnosti nadobudnúť aj jednotlivec konajúci ako zdaniteľná osoba\na tovary a služby nie sú okamžite použité na jeho ekonomickú činnosť (napríklad rozsudky z 11. júla\n1991, Lennartz , C-97/90, alebo z 22. októbra 2015, Sveda , C-126/14,), tieto úvahy však Súdny dvor EÚ\nuvádza v rámci posúdenia, či plnenie prijala zdaniteľná osoba „konajúca ako taká“, čo je tiež skutková\notázka, ktorú treba posúdiť vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci (rozsudok Súdneho dvora\nz 22. marca 2012, Klub OOD, C-153/11, bod 41). Okrem toho sa citované veci týkali skôr osobitných\nsituácií nadobudnutia investičného majetku, ktorým prejednávaná vec nezodpovedá. Zásada daňovej\nneutrality je teda porušená, ak po prijatých zdaniteľných plneniach nenasledujú hospodárske činnosti\npodliehajúce tej istej dani. Súdny dvor tiež rozhodol, že v určitých prípadoch má zdaniteľná osoba právo\nna odpočítanie DPH aj v situácii, keď neexistuje priama a bezprostredná súvislosť medzi konkrétnym\nplnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet,\npokiaľ vynaložené náklady boli súčasťou jej celkových výdavkov a ako také spoluurčovali cenu tovarov\nalebo služieb poskytovaných touto osobou (rozsudok Midland Bank , už citovaný, bod 31). I v tomto\nprípade je určujúci objektívny vzťah medzi plnením a zdaniteľnou ekonomickou činnosťou (rozsudok D.\nC.), pričom ekonomická činnosť musí byť výlučnou príčinou vzniku vynaložených výdavkov (prijatých\nplnení).“\n50. Podľa rozsudku Nejvyššího správního soudu Českej republiky sp. zn. 7 Afs 356/2018-34 zo\ndňa 28. novembra 2019, sú vstupné náklady spojené s ekonomickou činnosťou len vtedy, ak sú jej\nneoddeliteľnou súčasťou alebo ju objektívne podporujú. To však kladie vysoké dôkazné nároky na\ndaňovníka. Žalovaný preto trval na tom, že on aj správca dane postupovali zákonne a v súlade s\njudikatúrou, a znovu navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.\n\nVyjadrenie žalobcu ku vyjadreniu žalovaného\n51. Žalobca sa vo vyjadrení zo dňa 26. januára 2024 ohradil voči vyjadreniu žalovaného a vyhlásil, že\ncitované rozsudky Nejvyššího správního soudu Českej republiky sú na jeho prípad nepoužiteľné, pretože\nv jeho prípade nebola spochybnená existencia dodaných služieb ani predložených dôkazov. Žalobca\npreukázal hospodársku činnosť uzavretím licenčnej zmluvy so spoločnosťou Slovenský ochranný zväz\nautorský pre práva k hudobným dielam (SOZA) a mediálnou propagáciou pani B.. Argumentoval,\nže prekážkou naplnenia zmluvy boli objektívne okolnosti pandémie COVID-19, a preto hospodársky\nneúspech nemožno vyhodnocovať v jeho neprospech z pohľadu DPH.\n52. Žalobca protiargumentoval vyjadreniu žalovaného citovaním totožného rozsudku Nejvyššího\nsprávního soudu Českej republiky sp. zn. 6 Afs 213/2022 – 43 zo dňa 08. marca 2023, ktorý v bode\n32 uviedol, že správca dane nemá povinnosť dokázať, že daňovým subjektom predložené doklady\nnezodpovedajú skutočnosti. Správca dane musí preukázať, že existujú vážne a dôvodné pochybnosti o\npravdivosti tvrdení daňového subjektu, a to na základe dôkazov, ktoré musia byť vzájomne prepojené.\n53. Žalobca tvrdil, že žalovaný a aj správca dane mali dva hlavné argumenty pre pochybnosti o\npravdivosti jeho tvrdení, t. j. nedostatok dôkazov o hospodárskom úspechu a fiktívnosť obchodného\nzastúpenia pani B. zo strany žalobcu. Žalobca k uvedenému podotkol, že dôvodom podnikateľského\nneúspechu bola pandémia COVID-19, čo nemôže byť na jeho škodu a zároveň preukázal, že vyvíjal\naj inú činnosť na dosiahnutie hospodárskeho úspechu ohľadom obchodného zastupovania pani A. B.\n- interview v časopise Nový Populár 3/2020 a licenčnú zmluvu so SOZA, ktoré mali podporiť jeho\nobchodnú činnosť.\n54. Správca dane bez dôkazu tvrdil, že pani B. sa zastupuje sama, pretože interview v časopise Nový\nPopulár 3/2020 poskytla osobne. Žalobca však uviedol, že tieto tvrdenia sú neopodstatnené, pretože\ninterview s pani B. bolo zabezpečené žalobcom a malo slúžiť na jej propagáciu. Tvrdenie žalovaného,\nže pani A. B. sa zastupuje sama, malo vyplývať i z „rôznych informácii” uvedených na internete,\nktoré však správca dane, ako ani žalovaný nešpecifikovali. Žalobca poukázal na to, že tieto tvrdenia\nneboli podložené konkrétnymi dôkazmi, a preto považoval tento postup za porušenie jeho práv na\nprávnu ochranu. Prízvukoval, že na základe uvedených skutočností nemohli ani žalovaný, ani správca\ndane nadobudnúť vážne a dôvodné pochybnosti o správnosti účtovných dokladov. V závere znovu\nskonštatoval, že sa pridržiava svojho žalobného návrhu, pričom ho opäť zopakoval tak, ako ho uviedol\nuž v správnej žalobe.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom\n55. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Správny súd nezistil dôvody\npre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, preto rozhodnutie vo veci vyhlásil bez\nnariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol vyhlásený dňa 17.04.2025, oznámenie\no verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 03.03.2025 do\n18.04.2025.\n56. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n57. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n58. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.\n59. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n60. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n61. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa\nberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\n\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n62. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,\nktoré je povinný viesť.\n63. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n64. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n65. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n66. Správny súd tiež upriamuje pozornosť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl.\nSmernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je\nneoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných\nosôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré\nnadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému\ndane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena\ndane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane\nz pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností\nbez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené\nSúdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne\nna všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí\nbyť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce\nalebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).\nOdpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v\nprípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo\nk daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.\n67. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia\n(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného\ndodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna\nexistencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho\nekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú\nsplnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia\npodmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.\n68. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49\nods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo\nslužby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu\nuplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§\n49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého\nmu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou\npodmienkou na odpočítanie dane.\n\n69. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej\nzákladným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti\npreukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne\npodmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,\na to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie\ndane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená\nv judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov\nnachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre\nneuznanie odpočítania dane a je pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu\na správcu dane.\n70. Zákon o DPH, ktorý prevzal právnu úpravu smernice o DPH stanovuje podmienky, za ktorých si\ndaňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane, pričom tieto sú vymedzené kumulatívne a\nnesplnenie čo len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne vymedzených podmienok nemožno odpustiť.\nNa preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných\ndokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby.\nZákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky\n- preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva,\nže je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru resp. poskytnutie služby deklarovaným\ndodávateľom a zároveň, že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho\nekonomickej činnosti.\n71. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. 103432625/2022 zo dňa 21.12.2022, ktorý rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol\na rozhodnutie správcu dane č. 101901461/2022 dňa 06.07.2022 potvrdil.\n72. Žalovaný v zhode so správcom dane založil svoje rozhodnutie na skutočnosti, že v preskúmavanom\nprípade absentoval priamy a bezprostredný súvis medzi plneniami fakturovanými spoločnosťou SP\nNational s.r.o., predmetom ktorých bola mediálna kampaň – vysielanie reklamného spotu „CD A. B.“ a\nplneniami daňového subjektu na výstupe, resp. s jeho hospodárskou činnosťou, ktorá je zdaňovaná.\nSkutočnosť, že žalobca prijal služby od spoločnosti SP National s.r.o. a faktúra bola tejto spoločnosti\nuhradená podľa žalovaného, neznamená, že žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane. Žalobca\nmediálnu kampaň zabezpečenú pre C. A. B. tejto speváčke nefakturoval. K naplneniu predmetu zmluvy o\nobchodnej spolupráci, ktorú daňový subjekt uzatvoril s C. A. B. nedošlo. Podľa názoru žalovaného je bez\nväčšej relevancie pre uplatnenie práva na odpočítanie dane skúmať, či daňový subjekt má v predmete\nčinnosti zapísané aj reklamné a marketingové služby, prípadne sprostredkovateľskú činnosť v oblasti\nobchodu a služieb. Námietky žalobcu odkazujúce na „vyššiu moc“ a pandémiu COVID 19 sú podľa\nžalovaného neopodstatnené, pretože žalobca počas výkonu daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho\nkonania žiadnym spôsobom nepreukázal, že ako obchodný zástupca speváčky C. A. B. oslovil alebo\nkontaktoval organizátorov hudobných a kultúrnych podujatí, ktoré mali byť podľa jeho tvrdení následne\nzrušené. Nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by za účelom objednania osoby C. A. B. ako speváčky\noslovil nejakého organizátora alebo usporiadateľa kultúrneho podujatia, neuviedol žiaden zdroj, subjekt,\nfestival, podujatie alebo kultúrnu zložku, ktorú by v danej veci pre C. A. B. zabezpečoval.\n73. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na\nodpočítanie dane za zdaňovacie obdobie júl 2020 v celkovej sume 5005,20 eura zo spornej faktúry:\nfaktúra č. 20073005 zo dňa 31.07.2020, dátum dodania 31.07.2020, od dodávateľa SP National s.r.o.\n(ďalej len „SP National s.r.o.“), Račianska 88 B, 831 02 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 51 987 660,\nDIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: E., základ dane: 25 026,00 eur, daň z pridanej hodnoty: 5 005,20 eura,\ncelková fakturovaná suma: 30 031,20 eura, za mediálnu kampaň – vysielanie reklamného spotu „CD\nJanka Čonková“.\n74. V súvislosti s odpočítaním dane z pridanej hodnoty z faktúry od dodávateľa SP National s.r.o. správca\ndane v priebehu daňovej kontroly preveroval, či sa dodanie fakturovanej mediálnej kampane uskutočnilo\ntak, ako to bolo deklarované na faktúr.\n75. Žalobca predložil Zmluvu o obchodnom zastúpení zo dňa 01.12.2019. Predmetom Zmluvy o\nobchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník medzi daňovým\nsubjektom ako obchodným zástupcom a A. B. – F. A. ako zastúpeným je vyvíjanie činnosti obchodného\n\nzástupcu smerujúcej k uzavieraniu kúpnych alebo iných zmlúv s tretími osobami, predmetom ktorých\nbude umelecká a reklamná činnosť Lady Jane, za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Činnosť\nobchodného zástupcu spočíva predovšetkým vo vyhľadávaní záujemcov na uzavretie týchto zmlúv\na dojednávanie týchto zmlúv (článok II., bod 1 Zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli na provízií pre\nobchodného zástupcu vo výške 30% z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu podľa podmienok\nustanovených v tejto zmluve. Dojednaná provízia v sebe zahŕňa aj všetky náklady obchodného zástupcu\nsúvisiace s jeho činnosťou (článok III., bod 1 Zmluvy).\n76. Žalobca tiež predložil Hromadnú licenčná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi SOZA – Slovenský\nochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam a žalobcom ako používateľom chránených\nhudobných diel – výrobca zvukových alebo audiovizuálnych nosičov dňa 30.03.2020. V článku I., bod\n3 je uvedené, že SOZA udeľuje touto zmluvou za podmienok stanovených ďalej licenciu na výrobu\nzvukového alebo audiovizuálneho záznamu s použitím hudobných diel z repertoáru SOZA, ktorých\nzoznam tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy a na využitie tohto záznamu pre výrobu 500 kusov CD, ktoré\nbude výrobca rozširovať formou predaja pre osobnú potrebu kupujúcich pod svojou značkou. Licencia sa\nvzťahuje len na udelený náklad nosičov. Právo na rozširovanie takto vyrobených nosičov získa výrobca\nzaplatením autorských odmien.\n77. Ďalej žalobca predložil snímku webovej stránky D. , e-mailovú komunikáciu medzi C. A. B. a G.\nH. ohľadom účinkovania v programe Neskoro večer – Talkshow H. G., e-mailovú komunikáciu s I.\nJ. ohľadom propagácie „Lady Jane“ v Kysuckých a Žilinských novinách, faktúru č. 20.29 vystavenú\ndaňovým subjektom pre odberateľa AKRAN, s.r.o. za „účinkovanie LADY JANE v programe NESKORO\nVEČER“ s dátumom dodania 09.09.2020 (fakturovaná suma 600,00 eur), faktúru č. 13.19 vystavenú\ndaňovým subjektom pre odberateľa PALACE HOTEL PEZINOK, s.r.o. za „organizovanie kultúrnych a\niných spol. podujatí na základe obj. zo dňa 18.7.2019“ s dátumom dodania 19.07.2019 (fakturovaná\nsuma 600,00 eur), faktúru č. 2030203239 od dodávateľa Petit Press, a.s. za propagáciu - 100 ks\nŽilinských novín a 100 ks Kysuckých novín (dátum dodania 30.06.2020), faktúru č. 2020083 od\ndodávateľa K. A. L. za prezentáciu v časopise Nový Populár 3/2020 (dátum dodania 13.07.2020).\n78. Zo záverov daňových orgánov vyplýva, že žalobca nepreukázal vzťah medzi dodaným plnením\n(mediálna kampaň - vysielanie reklamného spotu „CD Janka Čonková“) a ďalším zdaniteľným plnením\npre uplatnenie nároku na odpočet dane. Daňový subjekt nesplnil podmienku zadefinovanú v § 49 ods.\n2 zákona o DPH. Daňové orgány však nespochybnili dodanie mediálnej kampane dodávateľom SP\nNational s.r.o., pričom konštatovali splnenie hmotnoprávnej podmienky zadefinovanej v § 49 ods. 1\nzákona o DPH, v zmysle ktorej právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď\npri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n79. V preskúmavanej veci je však nezanedbateľným faktom, že zo Zmluvy o obchodnom zastúpení\nuzavretej medzi žalobcom ako obchodným zástupcom a C. A. B. ako zastúpenou zo dňa 01.12.2019,\nje v článku III. bod 1 uvedené, že odmena žalobcu, ako obchodného zástupcu, je vo výške 30% z\ncelkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu, a teda je zrejmé, že k vysporiadaniu medzi žalobcom\na C. A. B. malo dochádzať priebežne a žalobcovi mala pariť provízia v rozsahu 30% z jej honoráru. V\nzmysle zmluvy o obchodnom zastúpení, dojednaná provízia v sebe zahŕňa aj všetky náklady žalobcu,\nako obchodného zástupcu, súvisiace s jeho reklamnou a sprostredkovateľskou činnosťou, t. j. C. A.\nB. nemala povinnosť vyplatiť náklady vynaložené na jej obchodné zastúpenie a žalobca nemal nárok\nna fakturáciu nákladov, lebo žalobcove náklady mali byť pokryté v rámci provízii za sprostredkovaný\nobchod. Žalobcovi nevznikol nárok na províziu zo sprostredkovaného obchodu, nakoľko v období jún\n2020 ako aj v nasledovných mesiacoch boli v značnej miere obmedzené verejné podujatia ako i\nsamotné stretávanie sa z dôvodu vypuknutia pandémie COVlDU-19, čo je objektívny dôvod neúspechu\nobchodného zastúpenia, spôsobený vyššou mocou. Dané okolnosti, ktoré objektívne nastali, nemôžu\nbyť pripísané na škodu žalobcovi. Tiež za podstatné správny súd považuje uviesť, že z predmetnej\nzmluvy nevyplýva exkluzivita pre obchodného zástupcu a teda, že len obchodný zástupca je oprávnený\nna zastupovanie a C. A. B. nemôže vyvíjať činnosť ohľadom svojej propagačnej činnosti aj sama,\nprípadne prostredníctvom iného obchodného zástupcu.\n80. Okrem toho ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná\nhospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo\nak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci\nzdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020,\nSonaecom, C-42-2019 /bod 35/).\n81. Správny súd zdôrazňuje, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak,\nako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z dôvodu\nsplnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na podvode. Vo všeobecnosti je teda\n\npotrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na\nodpočet, resp. oslobodenie od dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu\nna ňom (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo\nveci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021).\n82. S poukazom na vyššie uvedené tak správny súd uvádza, že právo na odpočet možno odmietnuť\npriznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže\n(je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe\nobjektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala\nvedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa/odberateľa\nalebo iného subjektu v reťazci dodaní (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20\nzo dňa 11. novembra 2021). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych\npodmienok práva na odpočet, resp. práva na oslobodenie od dane ťaží primárne daňový subjekt,\nresp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater\nProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021), v prípade preukazovania daňového podvodu\nje dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí\ndostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci\nFerimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra\n2020).\n83. Správny súd rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím správcu\ndane, považoval za nesprávne, nakoľko zistený skutkový stav správcom dane nebol správne\nvyhodnotený, čo sa premietlo do jeho nesprávneho právneho posúdenia. V ďalšom konaní bude preto\npovinnosťou postupovať vo vyššie naznačenom smere.\n84. Splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane žalobcovi podľa doteraz zisteného\nskutkového stavu správcom dane svedčí. Pokiaľ daňové orgány v ďalšom konaní nepreukážu existenciu\ndaňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o podieľaní sa na ňom, nie je dôvod pre nepriznanie\npráva na odpočítanie DPH.\n85. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania\nrozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175\nods. 2 SSP.\n86. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu\nv Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa\npodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/\n(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}