{"guid": "0d69aa81-6515-4f15-83de-8e0354dc77e4:82cdd672-83bd-4786-8581-8060dd185aaa", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100117.1", "spisova_znacka": "5S/10/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/10/2025 z 11. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 11. septembra 2025, sp. zn. 5S/10/2025, ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100117.1", "identifikacne_cislo": "0825100117", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-5.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-5.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/596-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-38.odsek-5", "nazov": "§ 38 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/#paragraf-38.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/596-2003/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/245-2008/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-144.odsek-5", "nazov": "§ 144 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-144.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/245-2008/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-144a.odsek-1", "nazov": "§ 144a ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-144a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/245-2008/paragraf-144a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-144a.odsek-2", "nazov": "§ 144a ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-144a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/245-2008/paragraf-144a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-144a.odsek-3", "nazov": "§ 144a ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-144a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/245-2008/paragraf-144a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 28 ods. 1 písm. a) ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-2", "nazov": "§ 28 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2003/596#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/596#paragraf-38", "/SK/ZZ/2008/245#paragraf-31", "/SK/ZZ/2008/245#paragraf-144", "/SK/ZZ/2008/245#paragraf-144a", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-28", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-35", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82cdd672-83bd-4786-8581-8060dd185aaa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100117.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100117.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100117.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n5S/10/2025\n0825100117\n11. 09. 2025\nMgr. Denisa Rybárová Slivová\nECLI:SK:SpSBB:2025:0825100117.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej\nRúfusovej, v právnej veci žalobkyne: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX,\nzastúpená zákonnou zástupkyňou: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX, matka\nmaloletej, právne zastúpená: JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc., advokát, so sídlom Bočná 26, 940\n02 Nové Zámky, proti žalovanej: Obec Nitrianske Pravno, so sídlom obecného úradu Nám. SNP 1/1, 972\n13 Nitrianske Pravno, právne zastúpená: JUDr. Ján Lacko, advokát, so sídlom Bojnická cesta 28/5, 972\n17 Kanianka, za účasti ďalšieho účastníka konania: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. G. XXX/\nXX, XXX XX D., otec maloletej, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. OCUNP12/2025/108\nzo dňa 09.01.2025, takto\nrozhodol:\nSúd žalobu z a m i e t a .\nŽalobkyni, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\n1. Riaditeľka Spojenej školy – Základná škola s materskou školou – Grundschule mit Kindergarten, ako\nprvostupňový orgán vecne príslušný na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z.\no štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) v nadväznosti na § 31 ods. 1\nzákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“), rozhodnutím č. ZŠ 03-03/2024/9 zo\ndňa 15.11.2024 rozhodla o neprijatí žalobkyne prestupom na základné školské vzdelávanie v základnej\nškole.\nZ odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka žalobkyne dňa 13.11.2024 doručila orgánu verejnej\nsprávy nižšieho stupňa žiadosť o prijatie žiaka prestupom. Prvostupňový orgán verejnej správy na\nzáklade žiadosti matky zisťoval názor druhého rodiča, t.j. otca maloletého dieťaťa, ktorý neudelil súhlas\ns prestupom maloletého dieťaťa na inú školu, naopak otec dieťaťa vyjadril výslovný nesúhlas s tým, aby\nmaloleté dieťa prestúpilo na inú školu. Prvostupňový orgán uviedol, že ak dôjde medzi rodičmi k nezhode\no tom, čo je skutočný záujem maloletého dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. V danom\nprípade, keďže nedošlo k dohode rodičov o tejto podstatnej skutočnosti, môže jeden z rodičov iniciovať\nsúdne konanie, v ktorom bude žiadať o nahradenie súhlasu druhého rodiča s prestupom maloletého\ndieťaťa na inú školu súdom.\n\n2. Proti rozhodnutiu riaditeľky základnej školy podala zákonná zástupkyňa žalobkyne dňa 25.11.2024\nodvolanie. S poukazom na ustanovenia § 46 a § 47 ods. 2 prvej vety zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) namietala, že z výroku rozhodnutia musí\nbyť zrejmé, podľa akej právnej normy sa rozhodlo. Preto súčasťou výroku musia byť aj ustanovenia\nprávneho predpisu, o ktoré sa rozhodnutie opiera. Výrok napadnutého rozhodnutia teda podľa zákonnej\nzástupkyne žalobkyne neobsahuje ani jedno ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodlo. Iba z odôvodnenia vyplýva, že sa opiera o ustanovenie § 35 zákona č. 36/2005 Z.z.\no rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). Orgán verejnej správy\nnižšieho stupňa opiera podľa zákonnej zástupkyne žalobkyne rozhodnutie iba o výslovný nesúhlas\ns tým, aby maloleté dieťa prestúpilo na inú školu bez toho, aby sa zistil názor žiačky, čo je v rozpore so\nzásadou materiálnej pravdy. Keby tak bol býval orgán verejnej správy nižšieho stupňa urobil, zistil by,\nže žiačka (žalobkyňa) v mieste svojho trvalého bydliska je v poriadku a k otcovi ísť nechce, u matky\nsa cíti lepšie ako u otca, otec doma pije s kamarátmi a s bratmi, že počas obdobia, keď bola u otca\na matka volala, otec žalobkyne jej nedovolil zdvihnúť telefón alebo jej povedal, že má povedať, že\nnechce ísť s mamou, ako aj to, že chce zostať u matky, pričom u otca tri roky plače, žalobkyňa bola\nnásilne oddelená od mamy, žila v klamstve, v myšlienke, že je sama na všetko, musela hovoriť veci,\nktoré ju boleli a ďalšie skutočnosti svedčiace o tom, že najlepší záujem žalobkyne je ostať u matky\na nenavštevovať základnú školu v Kanianke, ktorá sa nachádza v nežiaducej pôsobnosti otca žalobkyne.\nŽalobkyňa je vo veku 12 rokov a vzhľadom na jej rozumovú a emocionálnu vyspelosť je schopná\nposúdiť dosah svojich prezentovaných postojov a rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy nižšieho stupňa nie je podľa zákonnej zástupkyne žalobkyne uvedené, z akých dôvodov otec\nnesúhlasí s prestupom žalobkyne na inú základnú školu. Odôvodnenie obsahuje iba holé konštatovanie\no nesúhlase otca bez uvedenia podstatných skutočností a je nepreskúmateľné a pre nedostatok dôvodov\nnezákonné. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa pred rozhodnutím neposkytol zákonnej zástupkyni\nžalobkyne možnosť sa vyjadriť k názoru otca a teda rozhodol na základe svojvoľného – arbitrárneho\nnázoru otca. Pokiaľ ide o nezhodu rodičov je potrebné podľa § 35 zákona o rodine odpovedať na\ndve otázky: (1) či voľba medzi Základnou školou Kanianka a Spojenou školou Nitrianske Pravno je\npodstatnou vecou a (2) čo je predmetom rozhodovania súdu na návrh jedného z rodičov. Zákon o rodine\na ani iný všeobecne záväzný právny predpis nedefinuje obsah pojmu „príprava na budúce povolanie“,\npreto zo zákona nie je zrejmé, či pod prípravou na budúce povolanie sa rozumie aj škola, v ktorej žiak plní\npovinnú školskú dochádzku. Rovnako z rozhodnutia nie je zrejmé ani to, čo sú podstatné veci súvisiace\ns výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o príprave na budúce povolanie. Zákonná zástupkyňa\nžalobkyne následne poukázala na ustanovenie § 144 ods. 5 školského zákona priznávajúce zákonnému\nzástupcovi právo vybrať pre svoje dieťa školu. Ak by aj bolo pravdou, že voľba medzi Základnou školou\nKanianka a Spojenou školou Nitrianske Pravno je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských\npráv a povinností, škola nemá právo rozhodovať o tom, či žiadosť podala zákonná zástupkyňa žalobkyne\noprávnene alebo nie. Škola preto bola oprávnená a zároveň aj povinná rozhodnúť o žiadosti zákonnej\nzástupkyne žalobkyne o povolenie prestupu výhradne z dôvodu najlepšieho záujmu (dieťaťa) bez ohľadu\nna súhlas otca s prestupom. Pri vyhovení žiadosti o povolenie prestupu by otec mal možnosť vyjadriť\nnesúhlas až následne v konaní na súde na základe jeho návrhu a nie v správnom konaní o prijatí žiačky\nprestupom. Ustanovenie § 35 zákona o rodine demonštratívne vymenúva podstatné veci, v ktorých\nrozhoduje súd, ak sa o nich rodičia nedohodnú, avšak toto ustanovenie nekonkretizuje o čom má\nsúd rozhodnúť, čiže čoho sa rodič môže na súde domáhať, teda nie je zrejmý ako má znieť žalobný\nnávrh. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa v napadnutom rozhodnutí podľa zákonnej zástupkyne\nžalobkyne neuvádza, na základe akého všeobecne záväzného právneho predpisu a akou úvahou dospel\nk záveru, že jeden z rodičov môže iniciovať súdne konanie o nahradenie vôle druhého rodiča. Podľa\nsúdnej praxe súd pri nezhode rodičov o otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností\nrozhoduje o tom, čo je v záujme maloletého dieťaťa a nie o nahradení vôle druhého rodiča (uznesenie\nOkresného súdu Galanta sp. zn. 32P/162/2024 zo dňa 10.10.2024). Medzi záujmami dieťaťa a rodičov\nmusí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný\nnajvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča (uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 379/2010). Orgán verejnej správy preto nemohol rozhodnúť na základe\nsúhlasu alebo nesúhlasu druhého rodiča, v tomto prípade otca bez prihliadnutia na najlepší záujem\nžalobkyne. Orgán verejnej správy podľa zákonnej zástupkyne žalobkyne bol povinný rozhodnúť o prijatí\nžalobkyne ako žiačky prestupom výhradne na základe zistenia jej najlepšieho záujmu. V prípade, že\norgán verejnej správy nižšieho stupňa by prestup žalobkyne ako žiačky povolil a otec by s rozhodnutím\nnesúhlasil mal by možnosť podať návrh na súd, aby o najlepšom záujme maloletej žiačky rozhodol\n\nsúd. Pri zamietnutí žiadosti zákonnej zástupkyne žalobkyne by bola daná možnosť podať návrh na súd\nzákonnej zástupkyni žalobkyne.\n3. Žalovaná o odvolaní zákonnej zástupkyne žalobkyne rozhodla rozhodnutím\nč. OCUNP12/2025/108 zo dňa 09.01.2025, tak že rozhodnutie riaditeľky základnej školy o neprijatí\nžalobkyne prestupom na základné vzdelávanie potvrdila. V odôvodnení žalovaná uviedla, že\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia, dôvodov odvolania a spisového materiálu súvisiaceho\ns rozhodnutím orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a porovnaní so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi zistila, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa na základe žiadosti matky zisťoval názor\ndruhého rodiča, t.j. otca maloletého dieťaťa, ktorý súhlas s prestupom žalobkyne na inú školu neudelil,\nnaopak vyslovil výslovný nesúhlas s tým, aby žalobkyňa prestúpila na inú školu. Následne žalovaná\npoukázala na ustanovenie § 35 zákona o rodine, teda ak dôjde medzi rodičmi maloletého dieťaťa\nk nezhode o tom, čo je skutočný záujem maloletého dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.\nKeďže nedošlo k dohode rodičov o tejto podstatnej skutočnosti, môže jeden z rodičov iniciovať súdne\nkonanie, v ktorom bude žiadať o nahradenie súhlasu druhého rodiča s prestupom maloletého dieťaťa\nna inú školu súdom. Na záver žalovaná ako odvolací orgán uviedla, že pri rozhodovaní vychádzala\nlen z podkladov predložených orgánom verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré boli k dispozícii aj\nostatným účastníkom, nevykonala ďalšie dokazovanie a vychádzala len zo spisového materiálu\ndoručeného orgánom verejnej správy nižšieho stupňa, preto nebola v odvolacom konaní povinná\naplikovať ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku.\nKonanie pred správnym súdom\n4. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 10.02.2025 sa žalobkyňa prostredníctvom\nzákonnej zástupkyne domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého ako aj jemu\npredchádzajúceho rozhodnutia. Zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa\nprostredníctvom zákonnej zástupkyne na prvom mieste v žalobe poukázala na rozsudok Okresného\nsúdu Prievidza č. k. 9P/36/2015-23 zo dňa 06.10.2015 o zverení dcéry zákonnej zástupkyne žalobkyne\nH. B. a žalobkyne (A. B.) do osobnej starostlivosti zákonnej zástupkyne žalobkyne a súd styk\nrodičov s maloletými deťmi neupravil. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 8P/52/2021-65 zo dňa\n05.01.2022 o nariadení neodkladného opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 6CoP/19/2022-505 zo dňa 11.04.2022 uložil zákonnej zástupkyni žalobkyne povinnosť odovzdať\nmaloleté deti H. a A. B. dočasne do osobnej starostlivosti otca (v tomto správnom súdnom konaní\nv postavení ďalšieho účastníka konania) a to do právoplatného skončenia konania vedeného na\nOkresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8P/52/2021 o zverenie maloletých detí H. a A. do osobnej\nstarostlivosti otca. Od 01.09.2021 do vykonania neodkladného opatrenia dňa 10.01.2022 maloleté\ndeti boli žiačkami Rodinnej školy – Súkromnej základnej školy so sídlom Lazovná 6, Banská Bystrica\na Súkromnej základnej školy, Kaštieľ 1, Bernolákovo. Po vykonaní neodkladného opatrenia dňa\n10.01.2022 maloleté deti od 01.02.2022 prestúpili do Základnej školy Kanianka podľa\n§ 31 ods. 1 školského zákona. Žalobkyňa prostredníctvom zákonnej zástupkyne poukázala na to,\nže riaditeľka školy rozhodla o prijatí maloletých detí bez súhlasu zákonnej zástupkyne žalobkyne\na bez toho aby so zákonnou zástupkyňou žalobkyne konala ako s účastníkom konania. Zákonnej\nzástupkyni žalobkyne nebolo zaslané ani rozhodnutie o prijatí maloletých detí podľa § 51 školského\nzákona. Žalobkyňa býva na základe jej vlastného slobodného rozhodnutia u matky a k otcovi sa už\nvrátiť nechce. Z uvedeného dôvodu zákonná zástupkyňa žalobkyne žalobkyňu po predchádzajúcom\nneúspešnom pokuse o prihlásenie žalobkyne do základnej školy osobnou návštevou riaditeľky školy\nlistom zo dňa 12.11.2024 písomne požiadala riaditeľku základnej školy o prijatie žalobkyne do 6.\nročníka prestupom. Dňa 32.11.2024 (pozn. správneho súdu: správne podľa administratívneho spisu\ndňa 21.11.2024) bolo zákonnej zástupkyni žalobkyne doručené rozhodnutie riaditeľky Spojenej školy\nč. ZŠ 03-03/2024/9 zo dňa 15.11.2024, ktorým rozhodla o neprijatí žalobkyne prestupom na základné\nvzdelávanie z dôvodov: (1) spojená škola na základe žiadosti matky zisťovala názor druhého rodiča\nt.j. otca maloletého dieťaťa, pričom tento neudelil súhlas s prestupom maloletého dieťaťa na inú školu,\nnaopak otec dieťaťa vyjadril výslovný nesúhlas s tým, aby maloleté dieťa prestúpilo na inú školu a\n(2) ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem maloletého dieťaťa, rozhodne na\nnávrh niektorého z nich súd. V danom prípade, nakoľko nedošlo k dohode rodičov o tejto podstatnej\nskutočnosti, môže jeden z rodičov iniciovať súdne konanie, v ktorom bude žiadať o nahradenie súhlasu\ndruhého rodiča s prestupom maloletého dieťaťa na inú školu súdom. Zákonná zástupkyňa žalobkyne\n\ndňa 25.11.2025 podala odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľky základnej školy z uvedených dôvodov:\na) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedené, z akých dôvodov otec nesúhlasí s tým,\naby maloleté dieťa prestúpilo na inú školu. Odôvodnenie obsahuje iba holé konštatovanie o nesúhlase\notca bez uvedenia podstatných skutočností, ktoré ho k tomu viedli. Rozhodnutie správneho orgánu\nje v tejto časti nepreskúmateľné a preto pre nedostatok dôvodov nezákonné. b) Neskôr po tom, čo\nbola zákonnej zástupkyni žalobkyne dňa 29.11.2024 doručená žiadaná kópia celého administratívneho\nspisu Základnej školy, zákonná zástupkyňa žalobkyne zistila, že v spise sa žiadne vyjadrenie otca\nžalobkyne nenachádza. c) Správny orgán v napadnutom rozhodnutí neuvádza, na základe akého\nvšeobecne záväzného právneho predpisu a akou úvahou dospel k záveru, že jeden z rodičov môže\niniciovať práve súdne konanie o nahradenie vôle druhého rodiča. Zákonná zástupkyňa žalobkyne\nnásledne v odvolaní poukázala na súdnu prax, konkrétne na uznesenie Okresného súdu Galanta sp.\nzn. 32P/162/2024 zo dňa 10.10.2024 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n379/2010. Dňa 22.01.2025 bolo zákonnej zástupkyni žalobkyne doručené rozhodnutie napadnuté touto\nsprávnou žalobou, o potvrdení rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa o neprijatí žalobkyne\nprestupom na základné vzdelávanie v základnej škole.\nNásledne žalobkyňa poukázala na ustanovenia čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 28 ods.\n1 Dohovoru o právach dieťaťa vyhláseného oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí\nČeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 104/1991 Zb. a na čl. 14 ods. 1 Charty základných práv\na slobôd Európskej únie, majúc za to, že maloletá dcéra bola napadnutým rozhodnutím ukrátená na\njej práve na vzdelanie. Žalobkyňa prostredníctvom zákonnej zástupkyne v žalobe následne poukázala\nna to, že prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.12.2024 podala trestné oznámenie a následne\ndňa 13.01.2025 bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené upovedomenie prokurátorky Okresnej\nprokuratúry Prievidza, podľa ktorého uvedené trestné oznámenie bolo podľa § 198 ods. 1 zákona č.\n301/2005 Z.z. Trestný poriadok odovzdané z dôvodu miestnej a vecnej príslušnosti na ďalšie konanie\nOdboru kriminálnej polície Prievidza, Okresného riaditeľstva PZ Prievidza. Žalobkyňa navrhla, aby\nSprávny súd v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy\nnižšieho stupňa zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) a g) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a aby žalovanému bola\nuložená povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne náhrada trov konania v lehote troch\ndní.\n5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.06.2025 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla,\nže zákonná zástupkyňa žalobkyne písomnou žiadosťou zo dňa 12.11.2024 požiadala spojenú školu o\nprijatie žalobkyne na základné vzdelávanie prestupom do\n6. ročníka zo Základnej školy Kanianka, ktoré odvodnila tým, že žalobkyňa bola matkou prihlásená\nku dňu 11.11.2024 k trvalému pobytu v obci Tužina z doterajšieho trvalého pobytu u otca žalobkyne\na to od 01.02.2022. K žiadosti priložila kópiu potvrdenia o trvalom pobyte zo dňa 11.11.2024. Matka\nžalobkyne zmenu trvalého pobytu svojej dcéry vykonala účelovo a protiprávne, majúc vedomosť o tom,\nže maloletá je právoplatným súdnym rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8P/52/2021\nzo dňa 05.01.2022 zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju mal na svojej adrese prihlásenú\nk trvalému pobytu. Okamžite, ako sa otec žalobkyne, dozvedel o účelovej zmene trvalého pobytu zo\nstrany matky žalobkyne, zrušil toto prihlásenie k trvalému pobytu žalobkyne a opätovne dňa 15.11.2024\nprihlásil žalobkyňu k trvalému pobytu v obci D.. Vzhľadom na to, že na žiadosti matky žalobkyne\nzo dňa 12.11.2024 o prijatie žiaka prestupom absentoval podpis otca žalobkyne, riaditeľka základnej\nškoly telefonicky kontaktovala otca žalobkyne, ktorému bola žalobkyňa zverená do výchovy a opatery\nprávoplatným súdnym rozhodnutím a zisťovala, či otec žalobkyne súhlasí s prestupom žalobkyne na\nzákladné vzdelávanie do Nitrianskeho Pravna. Otec žalobkyne sa jednoznačne vyjadril, že s prestupom\nžalobkyne nesúhlasí s tým, že následne písomne listom doručeným Spojenej škole v Nitrianskom Pravne\ndňa 20.11.2024 oznámil, že nesúhlasí s prestupom žalobkyne na túto školu, keďže už tretím rokom\nnavštevuje Základnú školu v Kanianke. Na základe uvedených skutočností, ako aj na základe znalosti\nrodinných pomerov žalobkyne orgán verejnej správy nižšieho stupňa rozhodol o neprijatí žalobkyne\nna základné vzdelávanie prestupom na Spojenú školu v Nitrianskom Pravne, keďže neboli splnené\nzákonné podmienky podľa školského zákona, t.j. žiadosť o prestup žalobkyne ako maloletej žiačky na\nzákladné vzdelávanie nebola podpísaná oboma rodičmi a žiadateľka, matka žalobkyne, nepreukázala\nsprávnemu orgánu existenciu niektorej z výnimiek upravených v ustanovení § 144 ods. 2 písm. a) až\nc) školského zákona, v prípade ktorých sa nevyžaduje súhlas a podpis žiadosti druhého z rodičov. Na\nzáklade podaného odvolania zákonnou zástupkyňou žalobkyne proti rozhodnutiu o neprijatí žalobkyne\nna základné vzdelávanie prestupom žalovaná ako odvolací orgán preskúmala uvedené rozhodnutie a po\n\nzistení, že neboli splnené podmienky stanovené školským zákonom na prijatie žalobkyne prestupom na\nzákladné školské vzdelávanie v I. J. K. L. M., zistil, že toto rozhodnutie bolo vydané zákonne. Žalovaná\npoukázal na to, že vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi uznesením\nsp. zn. ČVS: ORP-26/1-VYS-PD-2025 zo dňa 12.03.2025 podľa ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d)\nTrestného poriadku trestné oznámenie odmietla, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania\nalebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhla,\naby Správny súd v Banskej Bystrici podanú žalobu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.\n6. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.08.2025 uviedla, že nie je pravdou, že o prijatie žalobkyne na základné\nvzdelávanie prestupom do 6. ročníka zo Základnej školy Kanianka požiadala zákonná zástupkyňa\nžalobkyne z dôvodu prihlásenia žalobkyne k trvalému pobytu v obci Tužina ku dňu 01.11.2025. Podľa\nžiadosti o prijatie žalobkyne zo dňa 12.11.2024 bola žalobkyňa prihlásená zákonnou zástupkyňou\nz dôvodu, že od 01.11.2024 trvalo žalobkyňa býva v C., o čom zákonná zástupkyňa žalobkyne priložila\nk žiadosti ako dôkaz kópiu potvrdenia obce Tužina o trvalom pobyte zo dňa 11.11.2024. Z potvrdenia\no trvalom pobyte vyplýva, že zákonná zástupkyňa žalobkyňu ako svoju dcéru prihlásila na trvalý pobyt\nv obci C. od 11.11.2024, pričom tento dátum vyjadruje deň odkedy skutočne v C. trvalo býva. Následne\nžalobkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na § 3 ods. 1 prvá veta zákona\nč. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej\nrepubliky. Uvedený zákon podľa žalobkyne definuje trvalý pobyt občana iba od miesta jeho stáleho\nbydliska a aj to iba spravidla. So zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného\nz rodičov súdom zákon nespája miesto jeho trvalého pobytu. Prihlásenie žalobkyne na trvalý pobyt\npreto nebol protiprávnym konaním. Ustanovenie § 3 ods. 1 prvej vety zákona č. 253/1998 Z.z. definuje\ntrvalý pobyt občana nezávisle od toho, ktoré miesto je v registri obyvateľov Slovenskej republiky\nuvedené. Občan ohlasuje miesto svojho trvalého pobytu a nie opačne, to znamená, že miestom\ntrvalého pobytu je miesto, ktoré ohlásil. Potvrdenie obce o trvalom pobyte občana je jedným z dôkazov\no trvalom pobyte, nie však jediným a výlučným a potvrdenie o trvalom pobyte je verejnou listinou,\nktorá pripúšťa dôkaz opaku. Okrem uvedeného podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998\nZ.z. prihlásenie občana na trvalý pobyt má evidenčný charakter a žalovaná si preto s potvrdením\nobce Kanianka o trvalom pobyte žalobkyne zo dňa 18.11.2024 môže naložiť podľa vlastného uváženia.\nŽalobkyňa navrhla, aby súd na túto časť vyjadrenia žalovanej neprihliadol. Žalobkyňa v ďalšej časti\nsvojho vyjadrenia poukázala na to, že právny poriadok Slovenskej republiky nepozná pojem účelového\nprávneho úkonu. Účelovosť právneho úkonu nepatrí medzi podmienky, ktoré by zakladali neplatnosť\nprávneho úkonu, preto žalobkyňa navrhla, aby súd neprihliadol ani na túto časť vyjadrenia žalovanej.\nNedostatok podpisu otca žalobkyne na žiadosti žalobkyne o prijatie na základné vzdelávanie prestupom\npodľa § 28d školského zákona nie je podľa žalobkyne dôvodom na zamietnutie žiadosti. Prvostupňový\nsprávny orgán bol podľa žalobkyne povinný podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku si obstarať súhlas\notca žalobkyne sám, čo napriek svojmu tvrdeniu podľa žalobkyne nevykonal. V administratívnom\nspise prvostupňového správneho orgánu, ktorý si vyžiadala zákonná zástupkyňa žalobkyne, sa\nnenachádza písomne vyjadrenie otca žalobkyne ani úradný záznam o údajnom telefonickom kontakte\nprvostupňového správneho orgánu s otcom žalobkyne. Ako dôkaz žalobkyňa k vyjadreniu predložila\nkópiu spisu Spojenej školy Nitrianske Pravno č. ZŠ 03-03/2024. Ak druhý rodič nesúhlasí s prijatím\nsvojho maloletého dieťaťa do školy, má možnosť využiť známe právne prostriedky nápravy, čo podľa\nžalobkyne jej otec neurobil. Na základe uvedeného žalobkyňa trvala na svojom žalobnom návrhu v celom\nrozsahu.\n7. Žalovaná v duplike zo dňa 02.09.2025 uviedla, že trvá na svojom stanovisku, že matka žalobkyne\núčelovo a bez súhlasu otca žalobkyne, ktorému bola maloletá žalobkyňa súdnym rozhodnutím zverená\ndo osobnej starostlivosti, zmenila trvalé bydlisko žalobkyne a podala žiadosť o jej prijatie na základné\nvzdelávanie do Spojenej školy v Nitrianskom Pravne prestupom. Žalovaná v tejto súvislosti zároveň\nuviedla, že matka žalobkyne nezabezpečila, aby žalobkyňa navštevovala Základnú školu v Kanianke,\nna ktorú bola riadne prijatá a táto od novembra 2024 až do konca júna 2025, t.j. do skončenia\nškolského roka vôbec nechodila do základnej školy. K tvrdeniu žalobkyne, že nedostatok podpisu otca\nžalobkyne nie je dôvodom na zamietnutie žiadosti o prestup, žalovaná poukázala, že ustanovenie §\n28d školského zákona upravuje predprimárne vzdelávanie v materskej škole a nie v základnej škole.\nRozhodovanie o prestupe žiaka v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole\nupravuje ustanovenie § 31 ods. 1 školského zákona, ktoré jednoznačne stanovuje, že o prestupe žiaka\nrozhoduje rozhodnutím o prijatí žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási a aj\n\nna tento prípad sa musí aplikovať ustanovenie § 144a školského zákona, ktorý jednoznačne upravuje,\nže na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa\nvyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa, ak § 144a ods. 2 školského zákona neustanovuje\ninak. V súlade s citovaným ustanovením školského zákona bolo teda podľa žalovanej povinnosťou\nmatky žalobkyne pri podávaní žiadosti o prestup žalobkyne na základné vzdelávanie si zadovážiť súhlas\notca žalobkyne, alebo preukázať správnemu orgánu, že je tu niektorá z okolností upravených v §\n144a ods. 2 školského zákona, kedy sa podpis druhého z rodičov nevyžaduje. Tvrdenie žalobkyne\no tom, že prvostupňový správny orgán si mal obstarať súhlas otca žalobkyne sám, považuje žalovaná\nza zavádzajúce. Žiadosť o prestup žalobkyne na inú základnú školu podala matka žalobkyne, preto\npodľa žalovanej bola práve matka žalobkyne povinná dodržať všetky ustanovenia hmotnoprávneho\npredpisu (školský zákon), upravujúce podávanie žiadostí týkajúcich sa výchovy a vzdelávania. Správny\nporiadok v ustanovení § 32 ods. 1 ukladá správnemu orgánu len povinnosť presne a úplne zistiť\nskutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaná v tejto\nsúvislosti uviedla, že riaditeľka Spojenej školy v Nitrianskom Pravne ako prvostupňový správny orgán\npred vydaním rozhodnutia zisťovala stanovisko otca žalovanej, k podanej žiadosti o prestup na inú školu,\npričom otec žalobkyne jednoznačne vyjadril nesúhlas s prestupom svojej dcéry na Spojenú školu do\nNitrianskeho Pravna, čo následne písomne zdokladoval listom zo dňa 20.11.2024, ktorý sa nachádza\nv administratívnom spise. Podľa žalovanej v žiadnom prípade nebolo povinnosťou riaditeľky Spojenej\nškoly v Nitrianskom Pravne presviedčať otca žalobkyne, aby súhlasil s prestupom, ako to prezentuje\nprávny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 28.08.2025. Na základe uvedeného žalovaná\nkonštatovala, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací správny orgán, mali náležite zistený\nskutkový stav potrebný pre ich rozhodnutia a navrhla, aby Správny súd v Banskej Bystrici podanú žalobu\nv súlade s ustanovením § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.\nPrávny rámec\n8. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru,\nže žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n9. Podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve\nv znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) riaditeľ\nzákladnej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o prijatí žiaka prestupom.\n10. Podľa § 38 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem\npokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy,\npodmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 14, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej\nvety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 5, 6 a 9, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní.\n11. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“) prvej a druhej vety školského zákona v\npriebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe\npísomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. O\nprestupe žiaka rozhoduje rozhodnutím o prijatí žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa\nžiak hlási.\n12. Podľa § 144 ods. 5 školského zákona zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu\nalebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce\nschopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru,\nnárodnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno\nuplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.\n13. Podľa § 144a ods. 1 školského zákona na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o\nktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo\nneplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak.\n\n14. Podľa § 144a ods. 2 školského zákona podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo\nneplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak\na) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo\nveciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a\npovinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne\núkony bola obmedzená,\nb) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo\nc) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou\nprekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.\n15. Podľa § 144a ods. 3 školského zákona rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané\npodľa Správneho poriadku sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka.\nAk je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za\nnedostatok podania. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu,\nriaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje len na známu\ndoručovaciu adresu. Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu adresu, rozhodnutie sa\ndoručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.\n16. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 35/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinnosti sú najmä sústavná a dôsledná\nstarostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.\n17. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone\nsú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.\n18. Podľa § 35 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom\nrodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku\nmaloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.\n19. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.\nPosúdenie veci správnym súdom\n20. Správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa\n§\n137 ods. 4 SSP v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario, keď účastníci konania\njeho nariadenie nežiadali a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň\nverejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\nwebovom sídle súdu, po oboznámení s obsahom administratívneho spisu, po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných\nrozhodnutí vychádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovanej\n(§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle\núpravy § 183 SSP, viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná, a preto správnu žalobu žalobkyne zamietol z nasledovných dôvodov:\n21. Rozhodnutím riaditeľky Spojenej školy – Základná škola s materskou školou – N. E. D., J. XXX/\nXX, L. M., ako riaditeľky základnej školy, bola žalobkyňa neprijatá prestupom na základné vzdelávanie\nv základnej škole, pretože otec žalobkyne vyjadril výslovný nesúhlas s prestupom na inú školu. Súčasne\nriaditeľka základnej školy poukázala na to, že ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný\nzáujem maloletého dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Keďže v danom prípade podľa\nriaditeľky základnej školy ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa nedošlo k dohode rodičov o tejto\npodstatnej skutočnosti, môže jeden z rodičov žiadať o nahradenie súhlasu druhého rodiča s prestupom\nmaloletého dieťaťa na inú školu súdom. Proti tomuto rozhodnutiu riaditeľky základnej školy podala\nodvolanie zákonná zástupkyňa (matka) žalobkyne, o ktorom rozhodla žalovaná ako odvolací orgán\n\ntak, že rozhodnutie riaditeľky základnej školy o neprijatí žalobkyne prestupom na základné vzdelanie\npotvrdila. Žalovaná v rozhodnutí o odvolaní poukázala na ustanovenie § 35 zákona o rodine a rovnako\nako orgán verejnej správy nižšieho stupňa poukázala na to, že ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom,\nčo je skutočný záujem maloletého dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd a jeden z rodičov\nmôže iniciovať súdne konanie, v ktorom bude žiadať o nahradenie súhlasu druhého rodiča s prestupom\nmaloletého dieťaťa na inú školu súdom.\n22. Správny súd v tomto správnom súdnom konaní konal s otcom žalobkyne ako s ďalším účastníkom\nkonania podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP, pretože žalovaná ako aj prvostupňový orgán konali v priebehu\nadministratívneho konania s otcom ako zákonným zástupcom maloletej žalobkyne. Vzhľadom na to,\nže otec maloletej žalobkyne ako zákonný zástupca bol účastníkom administratívneho konania o prijatie\nžalobkyne prestupom na základné školské vzdelávanie v základnej škole a že príprava na budúce\npovolanie, ktorej súčasťou je aj plnenie povinnej školskej dochádzky, patrí medzi podstatné veci týkajúce\nsa výkonu rodičovských práv a povinností a rodičovské práva a povinnosti v zmysle ustanovenia § 28\nods. 2 zákona o rodine majú obaja rodičia, patrí otcovi maloletej žalobkyne v tomto správnom súdnom\nkonaní postavenie ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP. Otec na výzvu súdu na\nvyjadrenie sa k žalobe zostal v konaní nečinný.\n23. V zmysle čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na vzdelanie a školská\ndochádzka je povinná, ktorej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. Žalobkyňa má ústavné právo na\nvzdelanie a súčasne je povinná zúčastňovať sa povinnej školskej dochádzky v rozsahu (dĺžka po vekovú\nhranicu) určenom školským zákonom. Teda žalobkyňa sa správnou žalobou domáha ochrany svojho\nústavného práva na vzdelanie v rámci povinnej školskej dochádzky, do ktorého malo byť podľa žalobkyne\nzasiahnuté napadnutým rozhodnutím ako aktom vydaným v oblasti verejnej správy, preto žalobkyňa je\naktívne procesne legitimovaná na podanie tejto správnej žaloby. Využívanie práva na vzdelanie zahŕňa\naj slobodu voľby pri výbere príslušného vzdelávacieho zariadenia buď oprávnenou osobou, prípadne jej\nrodičmi, alebo inými zákonnými zástupcami maloletého.\n24. Rodičia podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky majú právo na starostlivosť o deti\na o ich výchovu a dieťa má ústavné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo a povinnosť\nrodičov vychovávať svoje maloleté dieťa v sebe zahŕňa starostlivosť o komplexný rozvoj osobnosti\ndieťaťa (duševný, fyzický, rozumový, mravný, citový), o jeho nadanie, fyzické schopnosti, o výchovu\nzameranú na posilnenie úcty a rešpektu k rodičom, k ľudským a základným právam iných osôb, k svojmu\nnárodu a iným národnostiam, ako i rozhodovať v mene dieťaťa, kým nie je schopné samo vystupovať\nvo vlastnom mene. Právo a povinnosť vychovávať maloleté deti zaberá v hierarchii rodičovských\npráv najvyššiu priečku. Táto výchova a starostlivosť má byť dôsledná a sústavná a pri jej výkone\nsmú rodičia zo svojho osobitého právneho postavenia používať primerané výchovné prostriedky s\ncieľom donútiť dieťa plniť si svoje povinnosti, a tým spolupracovať pri jeho výchove. Maloleté deti si\ntotiž vyžadujú osobitnú ochranu, či už v oblasti súkromného práva alebo v oblasti verejného práva,\nvzhľadom na svoj stav, postupný vývin, na schopnosť samostatne sa rozhodovať a spravovať svoje\nveci. Hlavná zodpovednosť za starostlivosť a výchovu detí bola od nepamäti na rodičoch. Rodina je\nzákladnou istotou, kde by mali byť dieťaťu uznané jeho práva a rodičia by mali dieťaťu pre dobrý rozvoj\nposkytnúť plnohodnotné prostredie s dostatočným množstvom podnetov a dostatočnými materiálnymi\nprostriedkami pre vývin dieťaťa. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť\nvynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú\nzodpovednosť za výchovu a vývin dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.\nZ ust. § 28 ods. 2 zákona o rodeine vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v\nrovnakom rozsahu, pokiaľ niektorý z nich nebol v týchto právach obmedzený, alebo mu neboli odňaté, či\npozastavené (čo však nie je daný prípad). Obsahom týchto práv a povinností je starostlivosť o výchovu,\nzdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správa majetku, pričom\nrodičia vždy musia postupovať pri ich výkone tak, aby chránili záujmy svojho maloletého dieťaťa. Zákon\no rodine rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a\npodstatnými vecami. „Výkon rodičovských práv a povinností nie je závislý od skutočnosti, či sú rodičia\nmaloletého manželia alebo nie, a ani od skutočnosti, či spolu žijú alebo nežijú, resp. či jeden z nich\nžije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a druhý nie. Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni.\nV zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov. Štáty, ktoré\nsú zmluvnou stranou Dohovoru, musia vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada spoločnej\nzodpovednosti rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa s cieľom zabezpečiť ochranu jeho najlepších záujmov.\n\nZverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov nestráca druhý rodič žiadnu\nčasť výkonu rodičovských práv.“ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/155/2023 zo dňa\n31.10.2013).\n25. Z ustanovenia § 35 zákona o rodine vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom\nrodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Podstatným rozhodnutím vo veci\nmaloletého dieťaťa treba rozumieť také rozhodnutie rodiča, ktoré svojim obsahom a dôsledkami výrazne\nzasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný vplyv\nna záujem samotného dieťaťa. Pri rozhodovaní rodičov o bežných veciach, súvisiacich s výkonom\nrodičovských práv a povinností, sa nevyžaduje dohoda rodičov (i keď sa predpokladá), a každý z rodičov\nmôže vykonávať v týchto bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám a prijímať v týchto veciach\nrozhodnutia bez vyžadovania súhlasu druhého rodiča. Pokiaľ však ide o podstatné veci súvisiace s\nvýkonom rodičovských práv a povinností, a to aj keď rodičia nežijú spolu a dieťa je zverené jednému\nz nich do osobnej starostlivosti, sa vyžaduje, aby sa rodičia dohodli a pokiaľ to nie je možné, ktorýkoľvek\nz rodičov je oprávnený podať návrh na súd, kedy bude dohoda rodičov o tejto podstatnej veci, ku\nktorej rodičia nemôžu dospieť, v zmysle ustanovenia § 35 zákona o rodine nahradená autoritatívnym\nrozhodnutím súdu. Ustanovenie § 35 zákona o rodine tak umožňuje rodičom obrátiť sa na súd v prípade,\nže sa nedohodnú o tzv. podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností.\nČo sa zo zákona považuje za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností\nzákon o rodine uvádza iba demonštratívne. Uvedený výpočet (vysťahovanie maloletého dieťaťa do\ncudziny, správa majetku maloletého dieťaťa, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu\nna poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o príprave na budúce povolanie) však aspoň sčasti objasňuje\ncharakter podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností práve prostredníctvom\nuvedených príkladov. Z uvedeného je nepochybné, že výber základnej školy na plnenie povinnej školskej\ndochádzky maloletého dieťaťa, resp. jeho zmena, je podstatnou otázkou, o ktorej sa musia rodičia\ndohodnúť a pri nezhode rodičov, súd na návrh jedného z nich po vykonanom dokazovaní o uvedenej\notázke autoritatívne rozhodne. Právo na výber školy a typu školy, právo na takú výchovu a vzdelávanie,\nktoré najviac zodpovedá individuálnym schopnostiam a záujmom detí patrí rodičom dieťaťa.\n26. Právna úprava prijatia žiaka na základné vzdelávanie v základnej škole pri plnení povinnej školskej,\nresp. aj prestupu dochádzky plne rešpektuje tak ústavné právo (maloletého) dieťaťa na vzdelanie ako\naj ústavné právo rodiča dieťaťa na starostlivosť a východu o dieťa. Druhé ústavné právo má svoj prejav\nv tom, že na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania musia byť podpisy oboch zákonných\nzástupcov dieťaťa a že rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania sa doručujú obom zákonným\nzástupcom dieťaťa. Inými slovami pre uplatnenie práva maloletého dieťaťa na výchovu a vzdelávanie\nje potrebný súhlasný prejav vôle oboch zákonných zástupcov maloletého dieťaťa a rozhodnutie\nvydané v konaní, ktorého predmetom je výchova a vzdelávanie dieťaťa, sa doručuje obom zákonným\nzástupcom, teda účastníkom konania sú obaja zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa. Na druhej\nstrane ústavné právo dieťaťa na vzdelanie je chránené tým, že v prípade nezhody medzi zákonnými\nzástupcami v otázkach výchovy a vzdelávania maloletého dieťaťa, o spornej otázke medzi zákonnými\nzástupcami autoritatívne rozhodne súd, teda aby dieťa malo garantované faktické uplatnenie ústavného\npráva na vzdelanie aj v prípade nezhody medzi jeho zákonnými zástupcami o tejto otázke.\n27. Správny súd konštatuje, že jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných\nzásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej\nžaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci\nskutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané\nv súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,\nteda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť\nrozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového\nstavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v\nčase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve súd\ndokazovanie zásadne nevykonáva. Správny súd vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné\nna preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho\nsúdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych\norgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne\n\norgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci\nnie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi\ntvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej\nžaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny\nsúd neprihliada.\n28. Úlohou správneho súdu v tomto správnom súdnom konaní nebolo rozhodnúť o tom, na v akej\nzákladnej škole má žalobkyňa plniť povinnú školskú dochádzku, ani zisťovať najlepší záujem žalobkyne\nako maloletého dieťaťa a už vôbec nie rozhodnúť o nezhode rodičov o príprave žalobkyne na budúce\npovolanie ako podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností podľa § 35 zákona\no rodine. Predmetom tohto správneho súdneho konania bolo výlučne posúdiť, či napadnuté rozhodnutie\nv spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy nižšieho stupňa je zákonné, tzn. či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n29. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho\nstupňa, ktoré správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovanej predchádzalo, správny súd\nkonštatuje, že pri ich vydávaní neboli porušené žiadne hmotnoprávne ako aj procesnoprávne predpisy\nupravujúce rozhodovanie riaditeľa základnej školy o prijatí žiaka prestupom na základné vzdelávanie\nv základnej škole. Riaditeľka základnej školy postupovala zákonne, ak si vyžiadala stanovisko otca ako\nzákonného zástupcu maloletej žalobkyne, keďže v žiadosti o prijatie žiaka prestupom podanej zákonnou\nzástupkyňou žalobkyne zo dňa 12.11.2024 absentoval súhlasný prejav vôle otca ako zákonného\nzástupcu žalobkyne s prestupom žalobkyne na základné vzdelávanie v základnej škole (Spojená škola –\nZákladná škola s materskou školou – N. E. D., J. XXX/XX, L. M.). Keďže otec maloletej žalobkyne ako jej\nzákonný zástupca vyjadril výslovný nesúhlas s prestupom žalobkyne na základné vzdelávanie, riaditeľka\nzákladnej školy vec správne právne posúdila a žalobkyňu neprijala prestupom na základné vzdelávanie\nv základnej škole. Rovnako žalovaná ako odvolací orgán rozhodla zákonne, ak rozhodnutie riaditeľky\nzákladnej školy o neprijatí žalobkyne na základné vzdelávanie v základnej škole potvrdila z rovnakých\ndôvodov ako bolo rozhodnuté riaditeľkou základnej školy o neprijatí žalobkyne prestupom na základné\nškolské vzdelávanie v základnej škole. V záhlaví oboch rozhodnutí sú špecifikované právne predpisy,\nna základe ktorých bolo rozhodnutie vydané. Správny súd zistil, že obsahom administratívneho spisu je\npísomné stanovisko otca ako súčasť administratívneho spisu, a teda žalobná námietka, že sa uvedené\npodanie nenachádza v administratívnom spise je nedôvodná.\n30. Ako obiter dictum správny súd zvýrazňuje právo zákonnej zástupkyne žalobkyne iniciovať súdne\nkonanie o nahradenie súhlasu druhého rodiča ako zákonného zástupcu s prestupom žalobkyne na\nzákladné vzdelávanie v základnej škole (Spojená škola – Základná škola s materskou školou – N. E.\nD., J. XXX/XX, L. M.) na príslušnom súde podľa § 35 zákona o rodine. Jedine súd oprávnený rozhodnúť\nv konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 písm. h) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný\nmimosporový poriadok v znení neskorších predpisov je príslušný rozhodnúť o tejto veci žalobkyne ako\nmaloletého dieťaťa, na ktorej sa rodičia ako zákonní zástupcovia nevedia dohodnúť.\n31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala,\nsúd pri aplikácii § 167 ods. 1 a contrario SSP právo náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny\nsúd nepriznal náhradu trov ani žalovanej podľa § 168 SSP a contrario, keďže v okolnostiach prípadu\nnevzhliadol danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanej ako orgánu\nštátnej správy, keďže obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach,\nv ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ materskej školy alebo riaditeľ základnej školy a zároveň\nv predmetnej veci sa jednalo o výkon prenesenej štátnej správy (§ 6 ods. 1 a 5 zákona o štátnej správe v\nškolstve). Súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario,\npretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením\npovinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd.\n32. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nRozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,\n§ 440\nSSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,\nktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}