Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/31/2024 z 29. 10. 2025 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 29. októbra 2025, sp. zn. 6S/31/2024, ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100387.1 Správny súd v Banskej Bystrici | 6S/31/2024 | ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100387.1 | 2025-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., § 25 ods. 1 písm. n) zákona č. 8/2009 Z. z., § 44 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., § 44 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z., § 137 ods. 2 písm. s) zákona č. 8/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/983091fe-61ef-41ed-956e-a2b479ffd1f4 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100387.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Banskej Bystrici 6S/31/2024 0824100387 29. 10. 2025 Mgr. Andrej Maukš ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100387.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený Advokácia GYŐRFI s.r.o., Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa, IČO: 55 132 049, proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, krajský dopravný inšpektorát, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-11-002/2024 zo dňa 02. 04. 2024, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Rimavskej Sobote, Okresný dopravný inšpektorát (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) začalo správne konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý žalobca, vydaním rozkazu o uložení sankcie za priestupok dňa 09. 11. 2023 na základe priestupkového spisu OR PZ Revúca, okresný dopravný inšpektorát. Na základe odporu podaného žalobcom sa vydaný rozkaz zrušil. Prvostupňový správny orgán následne vykonal vo veci dňa 23. 01. 2024 ústne pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a svedkov, ktorých na pojednávaní vypočul. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ORPZ-RS-ODI2-383/2023-SK zo dňa 23. 01. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. s) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 21. 09. 2023 okolo 16.00 hod. ako vodič osobného motorového vozidla Lexus LC500, ev. č. F. zastavil a stál s vozidlom na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím na parkovisku pri reštaurácii Zoray na ulici Cukrovarskej v Rimavskej Sobote, pričom vozidlo nebolo označené parkovacím preukazom pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a tým nerešpektoval zvislú dopravnú značku č. 272 bod 47 „Parkovanie“ doplnenú významovým symbolom dodatkovej tabuľky bod 27 „osoby so zdravotným postihnutím“, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b), § 25 ods. 1 písm. n) s poukazom na § 44 ods. 2 a 7 zákona o cestnej premávke. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) s poukazom na § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 100 eur. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že spáchanie priestupku považoval za preukázané na základe svedeckých výpovedí A. G. H., F. I. a J. K. (všetko príslušníci PZ) a spisového materiálu (najmä fotodokumentácie). K obrane žalovaného uviedol, že vodič osobitne označeného vozidla podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke, ktorým mal svoje vozidlo označené žalobca, nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia, ktorý však upravuje dopravná značka č. 271 uvedená v prílohe č. 3 k vyhláške Ministerstva vnútra SR č. 30/2023 Z. z. o dopravnom značení v bode č. 46. Na parkovacom mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže stáť len vodič vozidla s parkovacím preukazom podľa § 44 ods. 2 zákona o cestnej premávke, ktorým žalobca svoje vozidlo označené nemal. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. KRPZBB-KDI2-11-002/2024 zo dňa 02. 04. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že preukaz osobitného označenia vozidla vydaný podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke, ktorý pri kontrole predložil žalobca, ho neoprávňuje zastaviť a stáť na mieste, ktoré je označené značkou č. 272 „Parkovanie“, pod ktorou je umiestnená dodatková tabuľa so symbolom „osoby so zdravotným postihnutím“. Tvrdenia žalobcu o tom, že poskytoval zdravotnú starostlivosť považoval žalovaný za účelové v snahe vyhnúť sa postihu za protiprávne konanie, nakoľko je v rozpore s vykonaným dokazovaním a úradným záznamom A. G. H. ako aj zápisnicou z ústneho pojednávania, z ktorých vyplýva, že žalobca bol kontrolovaný v prevádzke reštaurácie Zoray počas „večere“. Aj keby žalobca poskytoval zdravotnú starostlivosť pred vykonaním kontroly policajtom v danej prevádzke, nič to nemení na skutočnosti, že s vozidlom zastavil a stál na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím, pričom nešlo o vozidlo, pre ktoré bolo toto parkovacie miesto vyhradené. Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov 4. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia. V rámci žalobných bodov uviedol, že ako lekár sa na mieste policajtovi preukázal označením vozidla preukazom vydaným podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke, ktorý žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 44 ods. 7 zákon o cestnej premávke oprávňuje po nevyhnutne potrebný čas nedodržať zákaz státia. Toto ustanovenie je podľa žalobcu potrebné vykladať tak, že nie je povinný po nevyhnutný čas dodržať akúkoľvek situáciu alebo dopravné značenie zakazujúce mu zastaviť. Túto argumentáciu prvostupňový správny orgán aj žalovaný odignorovali a považovali ju za účelovú. Žalobca uviedol, že nie je povinný vyviňovať sa z priestupku a správny orgán mu musí vinu dokázať, pričom žalobca od počiatku tvrdí, že na mieste poskytoval zdravotnú starostlivosť, čo ho oprávňovalo po nevyhnutne potrebný čas nedodržiavať zákaz státia. Žalobca považuje výpoveď policajta A. G. H., že na dotknutom mieste neparkoval z dôvodu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale z dôvodu večere, za fabuláciu, ku ktorej policajt na mieste nevykonal žiadne objasňovanie. Až prvostupňový správny orgán vykonal k tomuto výsluch policajta, čo je jediným dôkazom vo veci. Nebolo zisťované, prečo žalobca na miesto prišiel, ako dlho tam bol a prečo s ním bola druhá lekárka A. F. J.. Je logické, že žalobca nenavrhol vykonanie dôkazov k tomu, či poskytoval zdravotnú starostlivosť, nakoľko je viazaný lekárskym tajomstvom. Tvrdenie žalobcu, že poskytoval lekársku starostlivosť zakladalo správnemu orgánu povinnosť dokázať, že zdravotnú starostlivosť neposkytoval. Na preukázanie tejto skutočnosti nepostačuje ako jediný dôkaz výpoveď policajta, ktorý na mieste nebol od príchodu žalobcu a nevedel, čo žalobca vnútri robí. Žalobca nemá povinnosť ani možnosť zabezpečovať dôkazy o tom, že zákon neporušuje na rozdiel od správneho orgánu, ktorému nič nebránilo zabezpečiť si kamerové záznamy z dotknutej prevádzky, vypočuť svedkov na mieste alebo ich predvolať na výsluch. 5. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v replike uviedol, že vzhľadom na skutkovú vetu prvostupňového rozhodnutia je potrebné zodpovedať otázku, či sa má § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke vykladať tak, že zákazom státia sa rozumie akákoľvek situácia alebo dopravné značenie zakazujúce stáť za bežných okolností alebo len značka „zákaz státia“ č. 271 uvedená v prílohe č. 3 k vyhláške Ministerstva vnútra SR č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení v bode č. 46. Podľa žalobcu má ísť o prvú možnosť, nakoľko inak by preukaz nemal zmysel pre neho ako lekára ani pre pacienta, ktorému poskytuje zdravotnú starostlivosť a kvôli tomu musí autom stáť. Správne orgány by tak mali vykonať dokazovanie k tomu, či žalobca na mieste poskytoval zdravotnú starostlivosť a nie zisťovať, či bol držiteľom parkovacieho preukazu ZŤP. Žalovaný dupliku nepodal. Posúdenie veci správnym súdom 6. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. 10. 2025, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní správnej žaloby, administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že žalobcom vznesené žalobné body sú nedôvodné a zároveň nevzhliadol ani nad rámec rozsahu a dôvodov žaloby skutočnosti uvedené v § 195 SSP, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 7. Správny súd v prvom rade uvádza, že žalobca v správnej žalobe nesprávne označil za ďalšieho účastníka prvostupňový správny orgán. Tento orgán nenapĺňa definíciu ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 SSP, nakoľko nejde o a) účastníka administratívneho konania, b) subjekt, na ktorý sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, ani c) ho za účastníka neoznačuje zákon. Preto správny súd s prvostupňovým správnym orgánom ako účastníkom správneho súdneho konania nekonal. 8. Pokiaľ ide o vec samú, pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných bodov je kľúčové zodpovedanie otázky, či osobitné označenie vozidla lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 44 odseku 1 písm. b) zákona o cestnej premávke oprávňuje vodiča takéhoto vozidla stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 9. Zákon o cestnej premávke v § 44 ods. 1 písm. b) uvádza, že osobitné označenie sa môže používať na vozidle lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Okrem tohto je v § 44 ods. 2 zákona o cestnej premávke upravené používanie parkovacieho preukazu, ktorý sa môže používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. V § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke sú pre vodiča s osobitným označením vozidla lekára podľa ods. 1 písm. b) a pre vodiča s parkovacím preukazom upravené osobitné oprávnenia. Podľa prvej vety tohto ustanovenia môže vodič s parkovacím preukazom stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa druhej a tretej vety nemusia vodič osobitne označeného vozidla podľa ods. 1 písm. b) a zároveň aj vodič vozidla s parkovacím preukazom po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia a môžu vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel a do pešej zóny, pričom nesmú ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. 10. Za použitia systematického výkladu § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke vzhľadom na výslovnú diferenciáciu oprávnení jednotlivých vodičov je zrejmé, že na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže stáť jedine vodič vozidla s parkovacím preukazom, keďže toto oprávnenie je upravené samostatne v prvej vete a je priznané jedine takémuto vodičovi. V druhej a tretej vete priznáva § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke vodičovi s parkovacím preukazom ako aj vodičovi vozidla lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti možnosť nedodržať zákaz státia a vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel a do pešej zóny. Nedodržanie zákazu státia uvedené v druhej vete citovaného zákonného ustanovenia sa však nemôže týkať státia na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže státie na tomto mieste upravuje prvá veta citovaného zákonného ustanovenia ako lex specialis a priznáva ho len vodičovi s parkovacím preukazom. 9. Vyššie uvedený záver podporuje aj účelový výklad, keďže účelom zákona je v tomto prípade poskytnúť osobám s ťažkým zdravotným postihnutím osobitné parkovacie miesta tak, aby sa mohli napriek svojmu zdravotnému postihnutiu plnohodnotne dopraviť kam potrebujú a zaparkovať na tomto mieste svoje vozidlo. Tento účel vyplýva aj z toho, že takto vyhradené miesta majú určenú osobitnú (väčšiu) šírku stojiska 3500 milimetrov podľa prílohy k vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. Tieto miesta slúžia výlučne na parkovanie vozidiel označených parkovacím preukazom vzhľadom na zdravotné znevýhodnenie prepravovaných osôb a nie na parkovanie lekára poskytujúceho zdravotnú starostlivosť, ktorý síce nemusí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti po nevyhnutný čas dodržať zákaz státia, ale na státie nepotrebuje využiť takto špeciálne upravené miesta. 11. Správne orgány preto postupovali správne, keď zisťovali, či žalobca mal svoje vozidlo označené parkovacím preukazom určeným pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 44 ods. 2 zákona o cestnej premávke. Naopak, žalobca nesprávne argumentuje, že osobitné označenie vozidla podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke ho oprávňovalo nedodržať akúkoľvek situáciu alebo dopravné značenie zakazujúce mu zastaviť, vrátane státia na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené je irelevantná obrana žalobcu, že na mieste poskytoval zdravotnú starostlivosť, nakoľko aj keby táto skutočnosť bola preukázaná, neoprávňovalo by ho to stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Preto ani správny orgán nemal povinnosť doplniť dokazovanie zabezpečením si kamerových záznamov alebo vypočutím svedkov z dotknutej prevádzky. Navyše k tomu správny súd uvádza, že z dôkazov zabezpečených v administratívnom konaní, najmä z výsluchu príslušníka PZ A. G. H. ako svedka, vyplýva, že v danom čase žalobca neposkytoval zdravotnú starostlivosť, ale večeral. Pokiaľ aj ustanovenie § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke umožňuje vodičovi osobitne označeného vozidla podľa ods. 1 písm. b) nedodržať zákaz státia, toto oprávnenie má len po nevyhnutne potrebný čas, kam možno zaradiť samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientovi a premiestnenie sa k vozidlu. Iné aktivity, ako večera, za nevyhnutne potrebný čas zjavne považovať nemožno. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené, správne orgány posúdili konanie žalobcu v súlade so zákonom o cestnej premávke a správne vyhodnotili, že žalobca nemal svoje vozidlo označené parkovacím preukazom a zároveň, že žalobca ako držiteľ osobitného označenia vozidla podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke, nebol oprávnený stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, z ktorého bol uznaný za vinného prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým rozhodnutím. 14. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. 15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.