{"guid": "76298faa-09ee-4133-8231-c265bf70ccae:259f5997-5599-43d6-a9d9-6b545c531ebc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100165.2", "spisova_znacka": "6S/14/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/14/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2025, sp. zn. 6S/14/2024, ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100165.2", "identifikacne_cislo": "0824100165", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/259f5997-5599-43d6-a9d9-6b545c531ebc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100165.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100165.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100165.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n6S/14/2024\n0824100165\n28. 05. 2025\nJUDr. Katarína Kochan Morová\nECLI:SK:SpSBB:2025:0824100165.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan\nMorovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX. XX. XXXX, na území Slovenskej republiky prihlásený na adrese: C. XXX, D. E. D. F.,\nštátna príslušnosť G. H. I., právne zastúpený: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka so sídlom Palackého\n85/5, Trenčín, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom\nSládkovičova 25, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCPBB2-47-003/2024-SK zo dňa 21. 02. 2024, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ- HCPBB2-47-003/2024-SK zo dňa 21. 02. 2024 aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa\nOddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín č. PPZ-HCP-BB8-4352-015/2023-PC zo dňa\n13. 12. 2023 ruší a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie a preskúmavané rozhodnutia\n1. Žalobca dňa 18. 08. 2023 podal na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín (ďalej\nlen „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“) žiadosť o udelenie dlhodobého\npobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas.\n2. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB8-4352-015/2023-PC zo dňa 13.\n12. 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu\nna území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vtedy účinnom (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“),\na to predovšetkým na podklade nesúhlasného stanoviska Slovenskej informačnej služby (ďalej aj „SIS“)\nzo dňa 28. 08. 2023, vydaného v zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého\nexistuje dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu. Prvostupňový orgán skonštatoval,\nže SIS v stanovisku k pobytu prihliada na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti a jej stanovisko\npredstavuje verejný záujem na neudelení pobytu, ktorý je nadradený záujmu súkromnému. Žiadateľ\nje rozvedený a na území Slovenskej republiky má maloleté dieťa. Zamietnutie žiadosti o dlhodobý\npobyt na území Slovenskej republiky neovplyvní podnikateľské aktivity žiadateľa, správu majetku\na nehnuteľností, ako ani rodinný a súkromný život, nakoľko prechodný pobyt na účel podnikania\nna území Slovenska republiky zostáva v platnosti a zamieta sa len žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu\nna území Slovenskej republiky.\n\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. PPZ- HCP-BB2-47-003/2024-SK zo dňa 21. 02. 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo\n„druhostupňové rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný\nuviedol, že na základe stanoviska SIS, ktorá vyjadrila nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu na území\nSlovenskej republiky pre žalobcu, pre prvostupňový orgán vyplýval jediný zákonný možný postup, a to v\nzmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar zamietne žiadosť\no udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí\nbezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Oprávnená osoba žalovaného, poverená na oboznamovanie\nsa s utajovanými skutočnosťami, sa dňa 14. 02. 2024 oboznámila s obsahom stanoviska SIS a\nkonštatovala v písomnosti zo dňa 19. 02. 2024, že bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti\no udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi, pretože je dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu.\nPred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa s obsahom stanoviska SIS oboznámila aj oprávnená\nosoba prvostupňového orgánu s rovnakým záverom. Podľa názoru žalovaného nesúhlasné stanovisko\nSIS postačovalo ako rozhodujúci podklad pre záver, že bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie\nžiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu s dôrazom na to, že stanoviská štátnych orgánov\nsú v správnom konaní pre správny orgán dôkaznými prostriedkami, ktoré majú záväzný charakter.\nUstanovenie § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ktoré v prvostupňovom rozhodnutí orgán\nverejnej správy prvého stupňa aplikoval, je ustanovením kogentným a nepripúšťa odchýlenie od jeho\nvymedzenia v zákone. Uvedené ustanovenie striktne prikazuje policajnému útvaru zamietnuť žiadosť\no udelenie dlhodobého pobytu, ak nastanú zákonné dôvody tak, ako to bolo aj v prípade žalobcu, pričom\npostačuje existencia dôvodného podozrenia z ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.\nŽalovaný zdôraznil, že vykonávanie dôkazov pochádzajúcich od SIS vylučuje § 2 ods. 7 zákona\no Slovenskej informačnej službe. Zákon o pobyte cudzincov neustanovuje povinnosť SIS vzťahujúcu\nsa k obsahovým náležitostiam jej stanoviska poskytovaného podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov, aby súčasťou jej nesúhlasného stanoviska bolo odôvodnenie. S ohľadom na charakter\nutajenia predmetných informácií podľa § 2 ods. 6 zákona o Slovenskej informačnej službe nie je možné,\naby ich obsah bol bližšie špecifikovaný a prvostupňový orgán pri svojom rozhodnutí nedisponoval\nani oprávnením, ktoré by mu umožnilo v rozhodnutí uviesť, akého konkrétneho konania sa žalobca\ndopustil, respektíve dopúšťa. Žalovaný poukázal na to, že splnomocnený zástupca žalobcu nepožiadal\no sprístupnenie utajovanej písomnosti jej tvorcu - SIS, hoci o tomto práve bol poučený prvostupňovým\norgánom. Práva žalobcu ako účastníka konania ani možnosť účinne sa hájiť neboli upreté ani dotknuté,\npretože prvostupňový orgán neodňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k veci (pričom toto právo žalobca\naj využil) aj napriek tomu, že neuviedol podrobnejší obsah utajovanej písomnosti. Je v kompetencii\nsprávnych súdov, aby sa s utajovanou písomnosťou oboznámili v čase preskúmavania rozhodnutia\nna základe podanej správnej žaloby, teda aby si správny súd ako oprávnená osoba za účelom\nzabezpečenia ochrany práv žalobcu a preverenia postupu žalovaného vyžiadal od SIS utajovaný\nregistratúrny záznam k oboznámeniu sa s utajovanou skutočnosťou. Postup prvostupňového orgánu,\npri ktorom zamietol žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na základe nesúhlasného stanoviska\nSIS aj bez jeho zdôvodnenia, bol zákonný a správny, nakoľko prvostupňový orgán nebol pôvodcom\nutajovanej informácie, a teda nerozhodoval o jej odtajnení a SIS na dožiadanie žiadne dôvody\nani ich podstatu nešpecifikovala. Prvostupňový orgán a žalovaný sa zaoberali aj otázkou zásahu\ndo rodinného a súkromného života žalobcu, pričom dospeli k záveru, že v prípade žalobcu je možné\nkonštatovať, že zamietnutie jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu môže predstavovať určitý zásah\ndo súkromného a rodinného života, avšak právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života nie\nje právom absolútnym a na základe opodstatnených skutočností je možné doňho zasiahnuť (článok 8\nods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Takýto zásah bol odôvodnený v prípade\nžalobcu, kedy bolo nevyhnutné uprednostniť verejný záujem v záujme naliehavosti legitímneho cieľa,\nnakoľko spravodajská služba identifikovala skutočností, ktoré zakladali dôvodné podozrenie, že žalobca\npredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu. Prvostupňový orgán posudzoval aj skutočnosti ustanovené\nv § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, pričom dospel k záveru, že aj keď žalobca nespáchal žiadny\ntrestný čin, predstavuje na základe stanoviska SIS isté možné nebezpečenstvo pre bezpečnosť štátu,\npreto rozhodol jediným možným zákonným spôsobom v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov.\nSprávna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania\n4. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietal\n\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia, ktorého nosným\npodkladom je stanovisko SIS, s ktorého obsahom sa žalobca ako účastník administratívneho konania\nnemohol oboznámiť. Žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS\n17/2022 a sp. zn. PL. ÚS 8/2016 aj na mnohé rozhodnutia správnych súdov vo veciach preskúmania\nzákonnosti rozhodnutí orgánov cudzineckej polície o žiadostiach cudzincov o povolenie pobytu na\núzemí Slovenskej republiky a žiadal, aby správny súd zohľadnil právne názory v nich uvedené, nakoľko\nide o obdobné prípady ako je prejednávaná vec. Namietal, že žalovaný a prvostupňový orgán už\nvyslovené názory súdov v obdobných veciach nerešpektovali, čím porušili zásadu uvedenú v § 3 ods.\n5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Žalobca dôvodil, že podľa uvedených\nnálezov Ústavného súdu SR aj uvedených súdnych rozhodnutí majú správne orgány povinnosť, ak\naj nejaká časť administratívneho spisu podliehala utajeniu, prijať také postupy, opatrenia a úkony,\naby účastník konania bol zo strany správneho orgánu oboznámený aspoň s podstatnými dôvodmi\n(dôkazmi), ktoré by mali tvoriť základ rozhodnutia o jeho žiadosti. Žalovaný aj prvostupňový orgán\nnesprístupnením dôvodov a dôkazov (prípadne utajovaných skutočností), na základe ktorých rozhodli,\nporušili právo žalobcu ako účastníka konania vyjadrené v § 33 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku,\nt. j. právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a navrhovať dôkazy. Žalobca ako účastník\nkonania sa nemohol vyjadriť pred vydaním rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu\nna území SR k stanovisku SIS ako rozhodujúcemu podkladu pre vydanie rozhodnutia, teda nemohol ani\nžiadnym konkrétnym spôsobom v tomto smere argumentovať a vyvrátiť skutočnosti, ktoré tvoria podklad\nrozhodnutia. Podľa názoru žalobcu nemožno prijať záver, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového\norgánu vychádza zo spoľahlivo, presne a úplne zisteného skutočného stavu, o ktorom nie sú žiadne\npochybnosti, a teda že doposiaľ vykonané dôkazy v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že žalobca\nako účastník konania predstavuje hrozbu pre SR, resp. ohrozí bezpečnosť SR, nakoľko správne orgány\nvychádzali len zo stanoviska SIS, ktorého obsah žalobca nepozná. Z odôvodnenia prvostupňového\nani napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaný a prvostupňový orgán podľa § 54 ods. 3\nzákona o pobyte cudzincov posudzovali mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku,\nkeď vychádzali iba z abstraktného negatívneho stanoviska SIS bez bližšej špecifikácie dôvodov. Žalobca\nsa počas prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania od roku 2018 až doteraz nedopustil\nžiadneho trestného činu, priestupku, resp. žiadneho protiprávneho alebo iného konania, z ktorého by\nbolo možné prijať odôvodnený záver, že by predstavoval hrozbu pre SR. Žalobca má na území SR\npartnerku - družku a maloleté dieťa a vedie riadny usporiadaný rodinný život. Prvostupňové aj napadnuté\nrozhodnutie je založené iba na negatívnom stanovisku SIS, pričom ak existujú reálne dôvody, pre ktoré\nžalobca predstavuje hrozbu ohrozenia verejného poriadku, bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo\nverejného zdravia, žalobcu s týmito dôvodmi mali správne orgány oboznámiť, resp. si mali v rámci\nzákonnej požiadavky náležitého zistenia skutočného stavu zabezpečiť o tom dôkazy, ku ktorým by sa\nnásledne mal žalobca možnosť a právo vyjadriť, keďže rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z\nnáležite, presne a úplne zisteného skutočného stavu, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Rozhodnutie\nžalovaného a prvostupňového orgánu je tak všeobecné, abstraktné a nekonkrétne, že žalobca ani nevie,\nproti čomu sa má brániť.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 17/2022 rozhodoval výlučne o dvoch ustanoveniach zákona o pobyte cudzincov týkajúcich sa\nzamietnutia žiadosti pri prechodných a trvalých pobytoch, pričom vyslovil záver, že ustanovenia § 33\nods. 6 písm. o) zákona o pobyte cudzincov a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte nie sú v súlade s čl.\n46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Avšak ustanovenie § 54 ods. 2 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov, ktoré sa týka zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, týmto\nnálezom ústavného súdu nebolo dotknuté. K námietkam žalobcu spochybňujúcim informácie, ktorých\npôvodcom je SIS, žalovaný uviedol, že nie je v kompetencii prvostupňového orgánu ani žalovaného\nzasahovať SIS do spôsobu získania informácií, taktiež oba správne orgány nemajú dôvod spochybňovať\nrelevantnosť a pravdivosť takto získaných informácií o žalobcovi. Zákon o pobyte cudzincov, regulujúci\npodmienky pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, zveril právomoc SIS zaujať v rozsahu\npôsobnosti, prihliadajúc najmä na bezpečnostné záujmy štátu, stanovisko k žiadosti zaslanej správnym\norgánom. SIS je kompetentným orgánom na posudzovanie a vyhodnocovanie miery ohrozenia záujmov\nSlovenskej republiky. Vykonávanie dôkazov pochádzajúcich od SIS vylučuje § 2 ods. 7 zákona o\nSlovenskej informačnej službe, preto je podľa názoru žalovaného vylúčená aj možnosť vyjadrenia sa\nk nim. Takúto písomnosť, ktorej tvorcom je SIS, možno dokonca vnímať ako zákonnú podmienku, ktorá\nnepodlieha dokazovaniu, a teda je mimo režim čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Písomnosť\n\ns určitým stupňom utajenia môže odtajniť, resp. sprístupniť len ten, kto takúto písomnosť vytvoril (v\ntomto prípade SIS), resp. súd, ale až po splnení zákonných podmienok. Ak by správny orgán utajovanú\nskutočnosť uvádzal, resp. by ju sprístupnil žalobcovi k nazretiu, došlo by zo strany správneho orgánu\nk porušeniu predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností. Odôvodnenie preskúmavaných\nrozhodnutí bolo dostačujúce, pretože zákon o pobyte cudzincov neprezumuje uvádzanie konkrétnych\ndôvodov v súvislosti s nesúhlasným stanoviskom SIS. Prvostupňový orgán pre svoje rozhodnutie a\nnáležité zistenie skutkového stavu použil dôkaz dostatočne konkrétneho charakteru, ktorý bol získaný\nzákonným spôsobom, a to stanovisko SIS. Prvostupňový orgán dostatočne posúdil mieru ohrozenia\nbezpečnosti štátu zo strany žalobcu a skonštatoval, že z hľadiska bezpečnostného záujmu Slovenskej\nrepubliky je tento záujem nadradený nad záujmom práv a slobôd žalobcu. Bezpečnosť štátu je vždy a v\nkaždom prípade nadradená nad záujmy kohokoľvek, či už občana Slovenskej republiky alebo cudzinca,\nktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe udeleného pobytu, teda je povinnosťou SIS,\naby sa na ochrane a bezpečnosti štátu podieľala. Prvostupňový orgán a žalovaný sa zaoberali aj otázkou\nzásahu do rodinného a súkromného života žalobcu, pričom dospeli k záveru, že v prípade žalobcu\nje možné konštatovať, že zamietnutie jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu môže predstavovať\nurčitý zásah do súkromného a rodinného života, avšak právo rešpektovania súkromného a rodinného\nživota nie je právom absolútnym a na základe opodstatnených skutočností je možné do tohto práva\nzasiahnuť a obmedziť ho, čo pripúšťa aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nŽalovaný pri rozhodovaní zvažoval vyváženosť záujmu verejnosti a ochrany práv väčšiny obyvateľov\nSlovenskej republiky v protiklade s ochranou práv na rodinný a súkromný život žalobcu. V danom\nprípade bolo nevyhnutné uprednostniť verejný záujem, a to v záujme naliehavosti legitímneho cieľa,\nnakoľko spravodajská služba, na základe vyhodnotenia informácií bezpečnostného charakteru, ktoré\nmá k dispozícii, vyjadrila nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu pre žalobcu, ktoré zakladali dôvodné\npodozrenie, že žalobca predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu. V súvislosti s argumentom žalobcu\nohľadom jeho života, ktorý vedie s družkou, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobca ničím nepodložil,\nneuviedol jej meno ani adresu, kde spolu žijú, je problematické bližšie zistiť, či s nejakou osobou vôbec\nnažíva v spoločnej domácnosti a vedie s ňou rodinný život, alebo je to iba jeho účelové tvrdenie. Čo sa\ntýka maloletej dcéry žalobcu, žalobca s ňou nevedie žiadny rodinný život, žalobca žije na inej adrese\nako maloletá, ktorá má aj iné priezvisko a v informačných systémoch má uvedeného ako otca osobu\nodlišnú od žalobcu.\n6. V replike žalobca zopakoval podstatný obsah žalobných bodov a zdôraznil, že súdny prieskum\nzákonnosti žalobcom napadnutých administratívnych rozhodnutí má vo vzťahu k správnemu konaniu\nsubsidiárnu povahu, pričom účelom správneho súdnictva nie je odstraňovať procesné vady správneho\nkonania, dopĺňať dokazovanie, či zabezpečovať a vyhodnocovať podklady potrebné pre meritórne\nrozhodnutie vo veci samej namiesto príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade nie je\núlohou súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia vyabstrahovať utajované\ninformácie pre potreby odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (vrátane potreby poskytnutia\nmožnosti žalobcu vyjadriť sa k týmto podkladom rozhodnutia) a tak dopĺňať za žalovaného a\nprvostupňový orgán administratívne konanie a podklady pre rozhodnutie vo veci samej, pretože to bolo\núlohou správnych orgánov konajúcich o žiadosti žalobcu. Náležitosti pre odôvodnenie rozhodnutia sú\nstanovené správnym poriadkom a zákon o pobyte cudzincov v rozhodnom znení neustanovuje žiadnu\nvýnimku vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, a preto je zrejmé, že rozhodnutie musí obsahovať\nodôvodnenie v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, avšak s ohľadom na charakter podkladov\nrozhodnutia je potrebné rešpektovať aj zákon o ochrane utajovaných skutočností. Úlohou orgánov\nverejnej správy v predmetnej veci bolo oboznámiť žalobcu aspoň s podstatou dôvodov, ktoré viedli\nk zamietnutiu žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, a to prípadne aj v súčinnosti s pôvodcom\nutajovanej skutočnosti SIS (po zistení jej stanoviska), avšak tým spôsobom, aby súčasne nedošlo k\nporušeniu povinností v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností. Orgány verejnej správy\nsvojím postupom porušili princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, keďže žalobca nebol\noboznámený aspoň s podstatou dôvodov, pre ktoré SIS nesúhlasí s tým, aby mu bol udelený dlhodobý\npobyt, a teda žalobca sa v tomto prípade ani nemal možnosť kvalifikovane brániť a vyjadriť sa k\nzisteným skutočnostiam. Napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie je v časti odôvodnenia rozhodnutia\ntak abstraktné, všeobecné, bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, že v podstate žalobca ani nevie, proti\nčomu sa má brániť. Táto abstraktnosť a všeobecnosť robí rozhodnutia arbitrárne, nepreskúmateľné.\n7. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe.\n\nKonanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom\n8. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. 05.\n2025, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na\nnariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.\n9. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu\no udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov. Žalobca v správnej žalobe namietal najmä, že napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové\nrozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko žalobca sa z jeho odôvodnenia nedozvedel, aké konkrétne\nbezpečnostné záujmy štátu mal ohroziť alebo porušiť, pričom jediným podkladom rozhodnutia bolo\nstanovisko SIS, s ktorým žalobca nemal možnosť sa oboznámiť. Správny súd uvedenú žalobnú námietku\nvyhodnotil ako opodstatnenú z nasledovných dôvodov.\n10. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12. 12. 2018 vyslovil nesúlad ustanovenia\n§ 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení (v zmysle ktorého policajný útvar uviedol\nv odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bez\nbližšieho odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí, prípadne zrušení určeného druhu pobytu) s čl. 46 ods.\n1 a 2, č. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a s čl.\n47 Charty základných práv Európskej únie. Ďalej správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného\nsúdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13. 12. 2023, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil protiústavnosť\nustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení,\na to jej rozpor s článkom 46 ods. 1 a 2 v spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. V zmysle § 33 ods.\n6 písm. o) zákona o pobyte cudzincov v znení do 13. 02. 2024 mal policajný útvar zamietnuť žiadosť o\nudelenie prechodného pobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 (teda napríklad aj stanovisko Slovenskej\ninformačnej služby) obsahovalo nesúhlas s udelením prechodného pobytu. Obdobne ustanovenie § 48\nods. 2 písm. h) v znení do 13. 02. 2024 ustanovovalo, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ntrvalého pobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu.\n11. Správny súd vychádzal pri vyhodnocovaní dôvodnosti správnej žaloby v prejednávanej veci\naj z argumentácie Ústavného súdu SR vo vyššie uvedených nálezoch, a to v rozsahu, ktorý je\nsmerodajný aj pre postup orgánov verejnej správy pri posudzovaní žiadosti o udelenie dlhodobého\npobytu na území SR. Ústavný súd SR aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva zdôraznil, že účastníkovi konania je potrebné oznámiť aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa\nverejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti\nnemožno dotknutému účastníkovi konania oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí\ntýkajúcich sa pobytu. Ústavný súd opakovane uviedol, že oboznámenie aspoň s podstatou dôvodov\nstanoviska spravodajských služieb, pre ktoré bol vyslovený nesúhlas s udelením žiadaného pobytu, by\nžiadateľovi umožnilo posúdiť, či je pre neho vôbec užitočné obrátiť sa na správny súd. Ústavný súd\nuznal, že v určitých prípadoch nie je možné právo na kontradiktórne konanie realizovať v absolútnom\nrozsahu a že rozsah realizácie tohto práva sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.\nÚstavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13. 12. 2023 skonštatoval protiústavnosť\ntakej právnej úpravy, v zmysle ktorej bola zamietnutá žiadosť o prechodný alebo trvalý pobyt, ak bolo\nv administratívnom konaní predložené orgánom cudzineckej a hraničnej polície nesúhlasné stanovisko\nSlovenskej informačnej služby v utajovanom režime.\n12. V prejednávanej veci rozhodli orgány verejnej správy o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého\npobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, teda podľa inej právnej úpravy ako\ntej, ktorej ústavná udržateľnosť bola riešená v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo\ndňa 13. 12. 2023. Za podstatné ale správny súd považuje to, že aj v predmetnom administratívnom\nkonaní rovnako prvostupňový orgán žiadal o stanovisko Slovenskú informačnú službu postupom podľa\n§ 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov (ktorého protiústavnosť nebola v tomto náleze Ústavného\nsúdu SR konštatovaná s tým, že regulačná podstata tohto ustanovenia spočíva výlučne v povinnosti\nsprávneho orgánu vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva,\npričom oba orgány sú v prípade nesúhlasného stanoviska povinné zaslať policajnému útvaru v lehote\n15 dní od doručenia žiadosti stanovisko, teda zákon o pobyte cudzincov nepredpokladá povinnosť\nspravodajských služieb formulovať rezultát stanoviska alternatívne súhlas – nesúhlas, ale nevylučuje\n\nani inú podobu stanoviska) a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol len tú skutočnosť, že\nSlovenská informačná služba ako štátny orgán, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia,\nvnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov\nštátu v rozsahu vymedzenom zákonom o Slovenskej informačnej službe, vydal nesúhlasné stanovisko\ns dlhodobým pobytom žalobcu po vyhodnotení informácií, ktorými disponuje so záverom, že žalobca\nmôže ohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky. Procesný postup a posúdenie veci je teda vo svojich\ndôsledkoch obdobné ako pri aplikácii ustanovení § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o\npobyte cudzincov, ktorých protiústavnosť ústavný súd vyslovil v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa\n13. 12. 2023.\n13. Orgány verejnej správy v prejednávanej veci zamietli žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu\npredovšetkým na základe toho, že Slovenská informačná služba vyjadrila nesúhlas s jeho dlhodobým\npobytom, pretože existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu. Nie je sporné, že\nžalobcovi nebola oboznámená ani podstata dôvodov, pre ktoré nebol udelený súhlas s jeho dlhodobým\npobytom a neboli sprístupnené žiadne skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre zamietnutie žiadosti o\ndlhodobý pobyt, teda žalobca sa z obsahu preskúmavaných rozhodnutí dozvedel len to, že Slovenská\ninformačná služba na základe vyhodnotenia informácií, ktoré má k dispozícii, neudelila súhlas s jeho\ndlhodobým pobytom. Správny súd pri vyhodnocovaní žalobných námietok žalobcu, vychádzajúc aj\nz argumentácie Ústavného súdu SR uvedenej vo vyššie zmieňovaných nálezoch, dospel k záveru, že\nnapadnuté aj prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné.\n14. V zmysle § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov sa na konanie podľa tohto zákona použije\nsprávny poriadok, ak zákon o pobyte cudzincov alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Náležitosti\npre odôvodnenie rozhodnutia sú stanovené v § 47 správneho poriadku a keďže zákon o pobyte\ncudzincov neustanovuje žiadnu výnimku vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, musí rozhodnutie\nobsahovať odôvodnenie v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. S ohľadom na charakter podkladov\nrozhodnutia, najmä vo vzťahu k stanovisku SIS, ktoré podlieha režimu utajenia, je však potrebné\nrešpektovať aj ustanovenia zákona o ochrane utajovaných skutočností. Správny súd, zohľadňujúc aj\nzávery vyslovené vo vyššie uvedených nálezoch Ústavného súdu SR, považoval napadnuté rozhodnutie\nžalovaného i prvostupňové rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k objasneniu, aké\nbezpečnostné záujmy Slovenskej republiky žalobca ohrozuje alebo porušuje. Vychádzajúc z požiadavky\npreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné, aby orgán verejnej správy uviedol\nminimálne vo vzťahu ku ktorému záujmu podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov\nmá žalobca predstavovať riziko, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti štátu. Stanovisko SIS\nje podkladom pre rozhodnutia orgánov verejnej správy a preto sú to orgány verejnej správy, ktoré\nmusia skutočnosti v stanovisku uvedené vyhodnotiť (v súlade s kritériami uvedenými v § 54 ods. 3\nzákona o pobyte cudzincov), čo znamená, že musia podliehať hodnoteniu a úvahám orgánov verejnej\nsprávy a orgán verejnej správy musí v prvom rade byť tým subjektom, ktorý účastníkovi konania\nv rámci svojej zákonnej kompetencie v rozhodnutí odôvodní, aký rozsah z utajovanej informácie je\nmožné sprístupniť, a či vôbec, a to prípadne aj v spolupráci s pôvodcom utajovanej skutočnosti a\norgánmi, do ktorých kompetencie patrí vyhodnocovanie bezpečnostných rizík. V dôsledku absencie\nodôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí v uvedenom smere sú tieto rozhodnutia nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov. Taktiež nemožno považovať odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí za\nvyhovujúce požiadavke podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého policajný útvar,\nktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného\nporiadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti\nalebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku\npobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. Prvostupňový orgán aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach\nnevykonali náležité posúdenie a odôvodnenie skutočností uvedených v § 54 ods. 3 zákona o pobyte\ncudzincov v konkrétnostiach týkajúcich sa žalobcu, ale použili len všeobecné formulácie aplikovateľné\nv podstate na akýkoľvek prípad, najmä týkajúce sa možného zásahu do súkromného a rodinného života\na všeobecného uprednostňovania verejného záujmu spočívajúceho v bezpečnosti štátu.\n15. Ako už bolo uvedené, na administratívne konanie vo veciach pobytu cudzincov podľa zákona\no pobyte cudzincov sa vzťahuje správny poriadok, ktorý zakotvením základných zásad správneho\nkonania a procesných oprávnení účastníka konania zabezpečuje realizáciu práva zakotveného v čl.\n48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\n\ndôkazom. Ako konštatoval Ústavný súd SR aj Najvyšší správny súd SR, právo na vyjadrenie sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom ako súčasť práva na spravodlivý proces je úzko prepojené so zásadou\nkontradiktórnosti konania, ktorej aspekty sú súčasťou zásady ústnosti, ale aj princípu rovnosti pred\nsúdom výslovne zaručenom v podobe individuálneho verejného práva v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.\nObsahom zásady kontradiktórnosti je, aby sa stranám sporu umožnilo oboznámiť sa a mať možnosť\nvyjadriť sa - podať stanovisko ku všetkým dôkazom, ktoré boli predložené protistranou alebo ktoré boli\nobstarané a vykonané z iniciatívy orgánu verejnej správy, pred ktorým sa vedie konanie. Aj súdy vyššej\nsúdnej autority v odôvodnení vyššie zmieňovaných rozhodnutí pripustili, že právo na kontradiktórne\nkonanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.\nZároveň však uviedli, že jeho dôležitosť je umocnená predovšetkým v situáciách, keď je dôkaz, ku\nktorému sa účastník konania nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konanie, pričom toto platí aj v\nprípade, pokiaľ záväzný podklad rozhodnutia tvoria utajované informácie v zmysle zákona č. 215/2004\nZ. z o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o\nochrane utajovaných skutočností“). Aj v prejednávanej veci bolo nosným podkladom pre rozhodnutie o\nzamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby,\nktoré predstavovalo informácie so stupňom utajenia „Vyhradené“ a s obsahom ktorého sa oboznámili\nlen príslušní zamestnanci orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného a žalobcovi ani jeho\nprávnemu zástupcovi neboli z obsahu týchto informácií sprístupnené žiadne skutočnosti.\n16. Niet pochýb o tom, že informácie, ktoré sú obsahom vyjadrenia Slovenskej informačnej služby,\nboli utajovanou skutočnosťou s príslušným stupňom utajenia. Nemožno spochybniť, že v prípade\nsprístupnenia utajovaných skutočností nepovolanej osobe by mohlo dôjsť aj k zmareniu aktivít\nvykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou, ktorej sa informácie týkajú, a zároveň by mohlo\ndôjsť aj k odhaleniu používaných foriem, metód a prostriedkov získavania informácií. Preto možno\nakceptovať, že nie vždy do úvahy prichádza úplné a presné oboznámenie účastníka konania s\npodkladom rozhodnutia, ktorý má podobu utajeného režimu, čo možno odôvodniť práve zabezpečením\nochrany záujmov týkajúcich sa národnej bezpečnosti a verejného poriadku. Je preto potrebné, aby\nv kontexte konkrétneho prípadu s ohľadom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností, boli\nzvolené také postupy a realizované také úkony, ktorých preskúmateľnosť je obmedzená tak, aby sa\nzachovaný cieľ - zabezpečenie určitej miery kontradiktórnosti konania, mohol dosiahnuť aj bez ohrozenia\nbezpečnostných záujmov štátu, a aby nevznikali s tým spojené ujmy.\n17. Pokiaľ orgány verejnej správy rozhodli o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu výlučne\ns odkazom na nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby obsahujúce spravodajské\ninformácie, na ktoré sa vzťahuje režim utajenia podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností\na žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu, neupovedomili aspoň o podstatnom obsahu týchto\ninformácií, prípadne nezdôvodnili konkrétnymi okolnosťami tohto prípadu (teda nielen všeobecnými\nformuláciami) prečo nie je možné v určitom rozsahu sprístupniť informácie, ktoré sú dôvodom pre\nzamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt, takýto postup je v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku,\nktoré zabezpečujú realizáciu práva na kontradiktórne konanie (najmä § 3 ods. 2, § 33 ods. 2).\n18. Správny súd prisvedčil aj žalobnej námietke, že v správnom konaní boli porušené procesné\npráva žalobcu, čoho dôsledkom bolo vydanie nezákonných rozhodnutí, keďže orgány verejnej správy\nžalobcovi reálne neumožnili sa oboznámiť s dôvodmi stanoviska SIS a relevantne sa v priebehu\nsprávneho konania k nemu vyjadriť. Z administratívneho spisu bolo zistené, že orgán verejnej správy\nprvého stupňa žalobcovi dňa 17. 10. 2023 doručil listinu označenú ako výzva pred vydaním rozhodnutia\no zamietnutí žiadosti, v ktorej mu oznámil, že SIS vyjadrila nesúhlasné stanovisko k udeleniu dlhodobého\npobytu pre žalobcu a že sa s týmto stanoviskom oboznámila oprávnená osoba prvostupňového orgánu.\nZároveň bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k podkladom pre vydanie rozhodnutia\nvo veci zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Žalobca sa k výzve vyjadril podaním zo dňa\n18. 10. 2023, v ktorom argumentoval, že stanovisko SIS nie je súčasťou spisu a prvostupňový orgán\nžalobcovi neoznámil ani podstatné dôvody, ktoré by mali tvoriť základ budúceho rozhodnutia, preto\nsa žalobca k tomuto rozhodujúcemu podkladu rozhodnutia nemôže vyjadriť a navrhovať dôkazy, čím\nmu prvostupňový orgán odníma možnosť účinne oponovať prvostupňovému orgánu, resp. SIS, že jeho\npobyt nie je v záujme Slovenskej republiky. Následne prvostupňový orgán žiadal SIS o konkretizovanie\ndôvodov nesúhlasného stanoviska k pobytu žalobcu, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu § 2 ods. 1\npísm. l) zákona o pobyte cudzincov. SIS v reakcii na žiadosť uviedla, že zákon jej neukladá povinnosť\nuvádzať konkrétne dôvody nesúhlasného stanoviska a tieto neozrejmila. Následne prvostupňový orgán\n\nvydal prvostupňové rozhodnutie. V priebehu konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa\nžalobca nemal reálnu možnosť oboznámiť sa s podkladom prvostupňového rozhodnutia a účinne sa voči\nnemu brániť, nakoľko nepoznal ani podstatu dôvodov nesúhlasného stanoviska SIS. Počas odvolacieho\nkonania sa oprávnená osoba žalovaného oboznámila so stanoviskom SIS a konštatovala v úradnom\nzázname z 19. 02. 2024, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu. Následne\n21. 02. 2024 bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Ani z postupu žalovaného nemožno vyvodiť, že by\nkonal v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku, teda že by postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom\na že by mu dal príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k\npodkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.\n19. Úlohou orgánov verejnej správy v predmetnej veci bolo oboznámiť žalobcu aspoň s podstatou\ndôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu a to prípadne aj v\nsúčinnosti s pôvodcom utajovanej skutočnosti SIS (po zistení jej stanoviska), avšak tým spôsobom, aby\nsúčasne nedošlo k porušeniu povinností v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností. Ústavný\nsúd SR vo svojich nálezoch opakovane konštatoval, že je nedostačujúce, ak sa môže s utajovanou\nskutočnosťou, ktorá je dôvodom pre zamietnutie alebo zrušenie pobytu cudzinca, oboznámiť súd alebo\nadvokát. Žalobca nemal reálnu možnosť, aby sa vyjadril k podkladu rozhodnutia – stanovisku SIS.\nUvedené procesné pochybenia prvostupňového orgánu aj žalovaného správny súd považoval za tak\nzávažné porušenie povinností uložených im ustanovením § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku (t. j. práva\núčastníka konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,\nprípadne navrhnúť jeho doplnenie a navrhovať dôkazy), že tieto pochybenia mali za následok vydanie\nnezákonných rozhodnutí.\n20. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy, keďže\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie sú založené v podstate len na\njedinom dôkaze, a to je nesúhlasné stanovisko SIS s udelením prechodného pobytu, s touto žalobnou\nnámietkou sa správny súd nestotožnil. Z administratívneho spisu je zrejmé, že orgány verejnej správy pri\nrozhodovaní o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu mali k dispozícii aj iné listiny, vrátane listín\npredložených žalobcom spolu so žiadosťou, hoci ako rozhodujúci podklad preskúmavaných rozhodnutí\nbolo brané nesúhlasné stanovisko SIS vydané podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Nemožno\nteda uzavrieť, že by prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali len z jediného podkladu pri vydávaní\nsvojich rozhodnutí.\n21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žiadal, aby sa priamo správny súd oboznámil s obsahom\nutajovanej informácie v režime „Vyhradené“ a preskúmal, či obsahuje dostatočné dôvody na to, aby\nmohla zakladať dôvodné podozrenie, že by žalobca ohrozoval alebo mohol ohroziť bezpečnosť štátu.\nSprávny súd v tomto prípade nevzhliadol dôvod na takýto procesný postup. Podľa správneho súdu\nmusí byť v prvom rade realizované právo na kontradiktórne konanie, čo aj v obmedzenom rozsahu,\nso zohľadnením potreby zabezpečenia ochrany utajovaných informácií (prípadne zdôvodnenie, prečo\nnie je možné tieto informácie sprístupniť). Následne musí byť zabezpečené právo na vyjadrenie sa\nk týmto podkladom rozhodnutia účastníkovi konania (pričom účastník konania musí mať možnosť\nvyjadriť sa ku konkrétnym skutočnostiam, nie len napr. ku všeobecnému konštatovaniu o možnosti\nohrozenia bezpečnosti štátu), a potom ako je účastníkovi konania daná možnosť vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia, musí orgán verejnej správy vykonať posúdenie veci. Až následne správny súd preskúmava\nzákonnosť tohto rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nie je vylúčené, že pri tomto prieskume sa správny\nsúd oboznámi s podkladom, ktorým je informácia v utajovanom režime. V tejto súvislosti správny súd\npoukazuje na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13. 12. 2023, v\nktorom ústavný súd uviedol: „Ako naznačila Národná rada i vláda, správne súdy v takýchto veciach majú\n„suplovať obhajobu“ a musia tak namiesto nej overiť vierohodnosť a presvedčivosť skutkových tvrdení.\nAvšak napriek tomu nemožno pripustiť, aby pod rúškom utajovaných informácií, o ktorých relevancii\nsi nie je možné vytvoriť úsudok, bolo svojvoľne a bez spoľahlivých skutkových dôvodov nakladané\ns osudmi ľudí (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/259/2019-28\nzo dňa 12. 03. 2020, bod 22). Právo na obhajobu nie je dostatočne zaručené iba prístupom súdu\nk utajovaným skutočnostiam a nemôže nahradiť prístup k informáciám v spise dotknutou osobou, ak\nsa nemôže oboznámiť ani s podstatou dôvodov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá (k tomu viac aj\nrozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. 09. 2022 vo veci GM proti Országos Idegenrendeszeti Főigazgatóság\nC-159/21)“.\n\n22. Ďalej správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že orgány verejnej správy v prejednávanej\nveci v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, že v tomto prípade je zamietaná len žiadosť žalobcu\no dlhodobý pobyt, a že zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky nijako\nneovplyvní podnikateľské aktivity žalobcu a nakladanie s jeho majetkom, ani rodinný a súkromný život\nžalobcu, pretože prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky zostáva v platnosti\na zamieta sa len žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky (žalobca mal\nv čase začatia administratívneho konania udelené oprávnenie na prechodný pobyt na účely podnikania,\nktorého platnosť bola predĺžená podľa § 131k ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Zároveň bolo uvedené,\nže žalobca sa nevyhosťuje, nezakazuje sa mu pobyt na území Slovenskej republiky a nijako ho toto\nrozhodnutie neobmedzuje na slobode pohybu a pobytu, pretože ide len o zamietnutie žiadosti o dlhodobý\npobyt. V tejto časti je rozhodnutie určitým spôsobom zmätočné, pretože nie je zrejmé, prečo ak žalobca\npodľa orgánov verejnej správy oboch stupňov predstavuje určité bezpečnostné riziko pre Slovenskú\nrepubliku a nebol mu preto udelený súhlas s dlhodobým pobytom, tak na druhej strane orgány verejnej\nsprávy akceptovali, že sa na území Slovenskej republiky mohol zdržiavať na účely realizácie jeho\noprávnenia na prechodný pobyt.\n23. Správny súd dospel k záveru o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, keďže uznal ako\ndôvodné žalobné námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového\nrozhodnutia, aj o procesných vadách, ktoré mali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Preto\nnapadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP a podľa §\n191 ods. 4 SSP vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou\norgánu verejnej správy prvého stupňa opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o udelenie prechodného\npobytu, pričom bude postupovať v súlade s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku a následne\nvydá rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, pričom bude\nrešpektovať právny názor vyslovený správnym súdom v tomto rozsudku\n24. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že\nžalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania\na na ich náhradu zaviazal žalovaného. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej\nBystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nb) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}