{"guid": "aa8964c9-93fe-45e0-a5be-8db076624b2b:3bc72943-8415-4856-989b-d7a7a2fe1a18", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100124.2", "spisova_znacka": "25Sas/7/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25Sas/7/2024 z 11. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 11. februára 2025, sp. zn. 25Sas/7/2024, ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100124.2", "identifikacne_cislo": "0824100124", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2025-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-85", "nazov": "§ 85 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-85", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-83", "nazov": "§ 83 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-83", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-85", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-83", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bc72943-8415-4856-989b-d7a7a2fe1a18", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100124.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100124.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100124.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n25Sas/7/2024\n0824100124\n11. 02. 2025\nJUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,\nECLI:SK:SpSBB:2025:0824100124.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD. LL.M.\nv právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a10, 813 63 Bratislava – mestská časť Staré\nMesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovanej č. 349-2/2024-BA zo dňa\n08. 01. 2024, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 349-2/2024-BA zo dňa 08.01.2024 z r u š u j e\nc v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\n\na ve\n\nII. Žalovaná j e p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a\nzaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žalobca si uplatnil nárok na úrazový príplatok z titulu úrazu zo dňa 09. 07. 2023 na základe\nelektronického potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, vystaveného dňa 10. 07. 2023 F. F. G.,\nvšeobecným lekárom pre dospelých, Poštová 1, Žilina, ktorý ako dôvod trvania dočasnej pracovnej\nneschopnosti žalobcu vyznačil „úraz“. Dňa 21. 07. 2023 vykonal F. F. G. zmenu na „pracovný úraz“.\nSociálna poisťovňa, pobočka Prievidza (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) požiadala\nsvojho posudkového lekára o vyjadrenie, či predmetná dočasná pracovná neschopnosť žalobcu, ktorá\ntrvá od 10. 07. 2023 je od začiatku v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 09. 07. 2023 a či v jej\npriebehu nedošlo k zmene diagnózy. Posudkový lekár oddelenia výkonu lekárskej posudkovej činnosti F.\nH. F. v reakcii na žiadosť prvostupňového orgánu verejnej správy emailom zo dňa 27. 10. 2023 uviedla,\nže prešetrením v zdravotnej dokumentácii žalobcu bolo zistené, že dočasná pracovná neschopnosť\nžalobcu je od začiatku a trvá i naďalej v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 09. 07. 2023.\n2. Prvostupňový orgán verejnej správy výzvou č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02. 10. 2023, ktorá bola\nzamestnávateľovi žalobcu obchodnej spoločnosti KREN EXPRES s.r.o., so sídlom Pravenec 271/A,\n972 16 Pravenec (ďalej len „zamestnávateľ“) doručená dňa 09. 10. 2023 vyzval na vyjadrenie sa\nk poistnej udalosti a na predloženie dokladov. V reakcii na výzvu prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy, ktorá bola prvostupňovému orgánu verejnej správy doručená dňa 16.10.2023, zodpovedný\nzamestnávateľ uviedol, že úraz žalobcu považuje za pracovný úraz, ktorý sa stal v čase, kedy žalobca\nvykonával skrátený týždenný odpočinok (24 hodín). Žalobca bol povinný vykonať kontrolu upevnenia\ntovaru pred jazdou, ktorá mala začať dňa 09. 07. 2023 po 22. hodine večer. Zamestnávateľ tiež uviedol,\nže kontrolu upevnenia tovaru žalobca začal vykonávať skôr (za vidna), čím sa snažil o zníženie rizika pri\npráci. Zamestnávateľ žalobcu súčasne predložil záznam o výkone v zahraničnej preprave č. 0124508,\n\nprepúšťaciu správu z nemocnice Nové Město na Moravě zo dňa 10. 07. 2023, tachografový záznam,\npracovnú zmluvu uzatvorenú medzi zamestnávateľom a žalobcom zo dňa 25. 01. 2021 vrátane dohody\no zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2022, prílohu k zmluve o preprave vecí, náplň práce vodiča\nkamiónovej prepravy, záznam zo školenia BOZPO zo dňa 22. 01. 2021, osvedčenie o pravidelnom\nvýcviku vodiča nákladnej dopravy č. 0171207 zo dňa 11. 11. 2019.\n3. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa\n14. 11. 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy“), ktorým rozhodol, že podľa § 85 v spojení s § 83 a v súlade s § 8 ods. 1, 4 a 5 Zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 461/2003\nZ. z.“) žalobca nemá nárok na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo\ndňa 10. 07. 2023 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti z titulu úrazu zo dňa 09. 07. 2023.\nV odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že žalobca si uplatnil\nnárok na úrazový príplatok z titulu úrazu zo dňa 09. 07. 2023. Zo spisovej dokumentácie, a to zo\nzáznamu o registrovanom pracovnom úraze, spísaného dňa 11. 07. 2023 a Oznámenia o poistnej\nudalosti zo dňa 12. 07. 2023 vyplynulo, že žalobcovi sa stal úraz dňa 09. 07. 2023 o 19.49 hod.,\na to tak, že v čase povinnej prestávky počas kontroly upevnenia nákladu pri schádzaní z návesu sa\npošmykol a privodil si poranenie, zlomeninu pravej holennej kosti. Ďalej v odôvodnení konštatoval, že\nz dokladov, predložených zamestnávateľom, konkrétne zo zaslaného záznamu z tachografovej karty,\njednoznačne vyplýva, že dátum a čas úrazu žalobcu spadajú do doby trvania povinného odpočinku\npodľa § 5 ods. 1 Zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene\na doplnení Zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení Zákona č. 82/2005 Z.\nz. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nZákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o organizácii pracovného\nčasu v doprave“), čo zamestnávateľ potvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 10. 2023, v ktorom uviedol,\nže : „vodič sa rozhodol obetovať čas svojho odpočinku na skontrolovanie upevnenia nákladu kvôli\nzaisteniu bezpečnosti“. Doba minimálneho týždenného odpočinku sa podľa § 3 ods. 5 písm. c) Zákona\no organizácii pracovného času v doprave nezapočítava do pracovného času a nemôžeme ju započítať\ndo pracovného času ani v zmysle § 3 ods. 8 Zákona o organizácii pracovného času v doprave, a preto\nnie sú naplnené predpoklady, ktoré by viedli k možnosti posúdenia úrazu žalobcu zo dňa 09. 07. 2023\nako pracovného úrazu podľa príslušných legislatívnych predpisov, upravujúcich nároky na úrazové\ndávky z povinného úrazového poistenia zamestnávateľa. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol,\nže v prípade odpočinku je irelevantné, či išlo o odpočinok v kabíne vozidla alebo na inom mieste.\nIšlo o odpočinok mimo pracovného času, ktorý nemožno považovať za výkon, potrebný pred začatím\npráce, rovnako ako by nebolo možné považovať za výkon potrebný pred začatím práce každý iný\nodpočinok, ktorý žiadateľ o dávku čerpal mimo pracovného času, napr. v domácom prostredí. V súvislosti\ns rozhodovaním o nároku žalobcu na úrazové dávky podľa Zákona č. 461/2003 Z. z. nebolo možné\nprihliadať na vyjadrenie zamestnávateľa, že ide o pracovný úraz, nakoľko zamestnávateľ bol názoru, že\nsa 24 hodinový týždenný odpočinok započítava do pracovného času, pričom takéto vyhlásenie odporuje\nustanoveniam Zákona o organizácii pracovného času v doprave. Prvostupňový orgán verejnej správy\nuzavrel, že úraz žalobcu zo dňa 09. 07. 2023 nespĺňa definíciu pracovného úrazu podľa § 8 Zákona č.\n461/2003 Z. z., a preto nie je možné žalobcovi priznať dávku úrazového poistenia, t. j. úrazový príplatok.\n4. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie.\nO podanom odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 349-2-2024-BA zo dňa 08. 01. 2024\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila\nprvostupňové rozhodnutie. Žalovaná v odôvodnení uviedla, vychádzajúc z tlačiva „Oznámenie poistnej\nudalosti“ zo dňa 17. 07. 2023, že žalobca utrpel dňa 09. 07. 2023 o 19.49 hod. poistnú udalosť\nv pracovnom zaradení vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Zamestnávateľom bola predmetná\npoistná udalosť uznaná za pracovný úraz so 100 % mierou zavinenia na strane zamestnávateľa.\nV dôsledku poistnej udalosti bol žalobca uznaný ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného\nodo dňa 10. 07. 2023, a to prostredníctvom elektronického potvrdenia o dočasnej pracovnej\nneschopnosti, ktoré zároveň predstavuje aj žiadosť žalobcu o priznanie úrazového príplatku. Po\nzistení uplatniteľnej legislatívy, ktorou je slovenská legislatíva, prvostupňový orgán verejnej správy\nzačal vykonávať šetrenie skutočného stavu veci dopytom na zamestnávateľa. Zamestnávateľ poskytol\npožadovanú súčinnosť, pričom poistnú udalosť zo dňa 09. 07. 2023 považoval za pracovný úraz.\nŽalovaná poukázala na doplnenie dokazovania dopytom na posudkovú lekárku, ktorá uviedla, že\nžalobcova dočasná pracovná neschopnosť súvisí s poistnou udalosťou zo dňa 09. 07. 2023. Na\n\nzáklade zisteného skutkového stavu, ktorého súčasťou bol i listinný dôkazný materiál, doručený\nzamestnávateľom prvostupňovému orgánu verejnej správy, vydal prvostupňový orgán verejnej správy\nprvostupňové rozhodnutie o nepriznaní nároku na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej\nneschopnosti od 10. 07. 2023 z dôvodu úrazu žalobcu zo dňa 09. 07. 2023. Žalovaná ďalej poukázala na\nodôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a na podané odvolanie žalobcu. Žalovaná citovala § 8 ods. 1\npísm. a), § 16, § 85, § 195 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z., § 5 ods. 1, § 3 ods. 5 písm. b), písm. c), § 3\nods. 8 Zákona o organizácii pracovného času v doprave. Žalovaná konštatovala, že prvostupňový orgán\nverejnej správy naplnil znenie § 195 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z., keď riadne zistil skutočný stav veci,\nv rozhodnutí uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a zároveň uviedol svoju úvahu pri vydaní rozhodnutia.\nŽalovaná sa po preskúmaní dôkazov stotožnila s ich vyhodnotením tak, ako to vykonal prvostupňový\norgán verejnej správy. Žalovaná poukázala na to, že hoci zamestnávateľ v Oznámení pracovného\núrazu uznal poistnú udalosť zo dňa 09. 07. 2023 za pracovný úraz a Sociálna poisťovňa je vyhlásením\nzamestnávateľa viazaná, takéto vyhlásenie nesmie odporovať legislatíve. Podľa listu zamestnávateľa\nzo dňa 10. 10. 2023 žalobca v čase, keď došlo k vzniku poistnej udalosti čerpal týždenný odpočinok,\npričom z § 3 ods. 5 písm. c) Zákona o organizácii pracovného času v doprave vyplýva, že doba\nodpočinku sa nezarátava do pracovného času. Žalovaná tiež poukázala na článok V., bod 1. pracovnej\nzmluvy, v zmysle ktorého zamestnanec je povinný zverenú prácu vykonávať v pracovnej dobe. Žalovaná\nnapokon uzavrela s poukazom na § 3 ods. 5 písm. c) a § 3 ods. 8 Zákona o organizácii pracovného\nčasu v doprave, vrátane do konania doložených a získaných dôkazov, že žalobca v čase vzniku poistnej\nudalosti čerpal odpočinok, ktorý sa v zmysle § 3 ods. 5 písm. c) Zákona o organizácii pracovného času\nv doprave nezapočítava do pracovného času, pričom nešlo ani o prestávku, resp. odpočinok, obsiahnutý\nv § 3 ods. 5 Zákona o organizácii pracovného času v doprave, ktorý by sa do pracovného času zaratúval.\nPoistná udalosť bola utrpená mimo pracovného času. S poukazom na § 8 Zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré\nobsahuje definíciu úrazu ako pracovného úrazu, vzťahujúceho sa na plnenie pracovných úloh, žalovaná\nuviedla, že hoci z listu zamestnávateľa zo dňa 10. 10. 2023 vyplýva, že žalobca mal plniť pracovné úlohy\n(kontrola upevnenia nákladu na korbe vozidla), tieto mal vykonávať v nadväznosti na znenie pracovnej\nzmluvy v pracovnom čase. Žalobca predmetné činnosti dňa 09. 07. 2023 nevykonával v pracovnom\nčase, ale v dobe odpočinku, ktorá sa nezarátava do pracovného času. Žalovaná tiež uviedla, že hoci\nžalobca podľa tvrdenia zamestnávateľa vykonával činnosť, ktorá sa zásadne za činnosť, potrebnú na\nplnenie pracovných úloh považuje (§ 8 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z.), túto vykonával v čase, ktorý\nnie je súčasťou pracovného času. Žalobca podľa tachografovej karty mal vykonávať činnosť – čerpanie\nodpočinku v zmysle § 3 ods. 5 písm. c) Zákona o organizácii pracovného času v doprave, ktorý nemožno\npovažovať za činnosť potrebnú pre plnenie pracovných úloh tak, ako to vyžaduje § 8 Zákona č. 461/2003\nZ. z.. Žalobca má podľa pracovnej zmluvy vykonávať pracovné činnosti v pracovnej dobe, čo sa však\ndňa 09. 07. 2023 nestalo, nakoľko žalobca vykonával inak pracovnú činnosť v dobe odpočinku, ktorý sa\nnezarátava do pracovnej doby a nie je ani úkonom potrebným pre plnenie pracovných úloh. Žalovaná\npoistnú udalosť zo dňa 09.07.2023 považovala rovnako ako prvostupňový orgán verejnej správy za úraz\nnepracovný, nakoľko žalobca nesplnil základnú podmienku, požadovanú v § 85 Zákona č. 461/2003\nZ. z., a to uznanie za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu. Žalobca nesplnil\npodmienky priznania nároku na úrazový príplatok. Napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi\ndoručené dňa 15. 01. 2024.\nSprávna žaloba\n5. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 27. 02. 2024 v znení jej doplnenia,\ndoručeného správnemu súdu dňa 04. 04. 2024 a 02. 05. 2024 domáhal zrušenia napadnutého\nrozhodnutia žalovanej, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového\norgánu verejnej správy o nepriznaní nároku na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej\nneschopnosti žalobcu odo dňa 10. 07. 2023 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti z titulu\núrazu zo dňa 09. 07. 2023. V správnej žalobe žalobca namietol opis poistnej udalosti a uviedol, že\npoistnú udalosť utrpel pri kontrole a upevňovaní nákladu na návese nákladného vozidla, keď urobil\nkrok pravou nohou dozadu a následne celou váhou dopadol na pravú nohu na korbe návesu z výšky\n1,8 metra a dôsledkom pádu cítil silnú bolesť v pravom kolene. Ďalej žalobca poukázal na doplnenie\ndokazovania dopytom na posudkovú lekárku, ktorá uznala úraz žalobcu za pracovný. Žalobca tiež\npoukázal na to, že pracovníčka prvostupňového orgánu verejnej správy z vlastného dôvodu zamietla\núraz ako pracovný. Uviedol, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal bez udania dôvodu,\nnakoľko v danom čase bol na kúpeľnej liečbe a čakal na vyjadrenie Sociálnej poisťovne Bratislava,\nktorá napísala to isté. Žalobca sa vyjadril vo vzťahu k utrpenému úrazu dňa 09.07.2023 tak, že má\n\nza to, že v čase pracovného úrazu, ktorý bol skráteným týždenným odpočinkom v Českej republike sa\njedná o pracovný čas. Poukázal na to, že úlohou šoféra je skontrolovať kamión, ako i tovar, ktorý vezie.\nŽalobca opísal mechanizmus kontroly kamiónu s tým, že už od začiatku otvorenia dverí návesu treba\ndbať na bezpečnosť s ohľadom na možnosť spadnutia tovaru na vodiča alebo s ohľadom na možnosť\nprepadnutia vodiča kvôli migrácii. Následne vodič kontroluje tovar podľa dokladov CMR a dodacích listov.\nŽalobca poukázal na to, že sa kontroluje to, aby bol tovar riadne upevnený, a to z dôvodu bezpečnosti\nvodiča, ako i tovaru, ktorý sa preváža a vodič je zaň zodpovedný. Tovar musí byť riadne upevnený.\nTovar, ktorý žalobca viezol na vykládku (granulát na poľnohospodárske účely v „Big Bagu“) bol povolený,\n„gurtne“ boli spadnuté z tovaru. Kontrolu tovaru si žalobca nechával k večeru, ešte pred zotmením,\nnakoľko po tme je väčšie riziko prepadnutia. Do výjazdu na vykládku žalobcovi ostávalo cca 2 hodiny\n30 minút. Žalobca uviedol, že pri práci použil zvyčajný postup, a to obuv s oceľovou špicou, rukavice\na prilbu na hlave. Zároveň žalobca použil schodíky, ale aj rebrík, ktorý si pred vstupom do návesu dal.\nŽalobca tiež uviedol, že akonáhle si tovar s pásmi (gurtňami) vyrovnal tam, kde chýbal tovar a urobil\nkrok vzad na miesto, kde nebolo nič, spadol medzi tovar do diery a utrpel úraz. Žalobca potom, čo\nodskackal na ľavej nohe do kabíny, si prostredníctvom telefónu zavolal záchrannú službu v čase o 19.48\nhod, pričom hovor trval 2 minúty 44 sekúnd. V čase práce pri skrátenom týždennom odpočinku si\nžalobca nemôže prepnúť pauzu na inú prácu. Žalobca zdôraznil, že pracovný úraz sa stal v návese a že\nu zamestnávateľa od dátumu pracovnej zmluvy (25. 01. 2021) do 18. 01. 2024 neabsolvoval žiadne\nškolenie BOZP. Poukázal na to, že pracovný úraz dal prešetriť na inšpektorát práce. Žalobca podaním,\ndoručeným správnemu súdu dňa 04. 04. 2024, uviedol, že záznam o registrovanom pracovnom úraze,\nktorý spísal zamestnávateľ, je spísaný dostatočne pravdivo tak, ako sa žalobcovi stal. Poukázal na to,\nže úraz sa stal na parkovisku tankovacej pumpy Shell v meste Nové Město na Moravě, a to na návese\nkamióna. Opätovne poukázal na opis mechanizmu vzniku pracovného úrazu s tým, že počas výkonu\npráce mal a použil predpísané osobné ochranné pracovné pomôcky. K úrazu došlo v Českej republike,\nv Novom Měste na Moravě, kde bol dňa 09. 07. 2023 v nemocnici vyšetrený a dňa 10. 07. 2023 mu\nbolo urobené CT. K predmetnému podaniu pripojil aj odpoveď Inšpektorátu práce Trenčín, oddelenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo dňa 18. 03. 2024 na podanie žalobcu, ktoré bolo inšpektorátu\npráce odstúpené dňa 22. 01. 2024 a záznam o registrovanom pracovnom úraze. Žalobca o nariadenie\npojednávania nežiadal.\nVyjadrenie žalovanej\n6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhla, aby správny súd správnu žalobu\npodľa § 190 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) zamietol a aby žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná nesúhlasila s tým, aby\nsprávny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zopakovala skutkové zistenia, vyplývajúce\nz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznila, že žalobca utrpel úraz počas odpočinku, ktorý\nsa do pracovného času nezaratúva, a preto úraz zo dňa 09. 07. 2023 nemohol byť klasifikovaný ako\npracovný úraz podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona č.461/2003 Z. z.. Žalovaná citovala § 177, § 124, § 196\nods. 7, § 153 ods. 6, § 198 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 1 , § 196 ods. 1 a 2 Zákona\nč. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), § 3 ods. 5\npísm. b) a c), § 3 ods. 8, § 5 ods. 1 Zákona o organizácii pracovného času v doprave, § 4 písm. b) Zákona\nč. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že posudková\nlekárka uznala úraz žalobcu za pracovný, žalovaná uviedla, že posudkoví lekári v Sociálnej poisťovni\nnie sú kompetentní uznať úraz žalobcu za pracovný úraz. Kompetencie posudkového lekára v Sociálnej\npoisťovni vo vzťahu k úrazovému príplatku definuje § 153 ods. 6 a § 154 Zákona č. 461/2003 Z. z.,\npričom v zmysle týchto ustanovení posudkový lekár Sociálnej poisťovne len posudzuje zdravotný stav\nposudzovanej osoby, teda z medicínskeho hľadiska posúdi, či existuje príčinná súvislosť, teda prepojenie\nmedzi utrpenou poistnou udalosťou a zdravotnými ťažkosťami posudzovanej osoby. Z medicínskeho\nhľadiska tiež vyhodnocuje, či posudzovaná osoba je spôsobilá na návrat do zamestnania. Žiadne\nustanovenie akéhokoľvek predpisu nevkladá kompetenciu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne na\nurčenie, či úraz pracovný je alebo nie je. Pokiaľ posudková lekárka v emaily zo dňa 27. 10. 2023 označila\núraz žalobcu za pracovný, prekročila rozsah svojich oprávnení, ktoré jej priznáva zákon. Na konanie\nvo veciach úrazového poistenia sú príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne a nie posudkoví\nlekári Sociálnej poisťovne. Ani poukaz žalobcu na to, že F. D. v Ambulantnej správe zo dňa 05. 12. 2023\nkonštatoval existenciu príčinnej súvislosti medzi úrazom žalobcu a jeho zdravotnými problémami, nie je\npodľa žalovanej spôsobilý nahradiť určenie toho, na čo je oprávnený jedine zamestnávateľ. Žalovaná\nzdôraznila, že zamestnávateľ uznal úraz žalobcu za pracovný a postupoval teda v prospech žalobcu.\n\nTiež uviedla, že si je vedomá, že v zmysle Rozsudku Najvyššie súdu SR sp. zn. 9Sžsk/99/2019 zo dňa 24.\n03. 2021 je takéto stanovisko zamestnávateľa pre žalovanú záväzné. Podľa žalovanej však stanovisko\nzamestnávateľa nemôže odporovať legislatíve. Podľa zamestnávateľa, čo potvrdil aj v liste zo dňa 10.\n10. 2023, žalobca v čase utrpenia úrazu čerpal skrátený týždenný odpočinok, ktorý sa nezapočítava\ndo pracovného času žalobcu. Čerpanie týždenného odpočinku, ktorý nie je predstaviteľom „ad hoc“\nodpočinku, teda odpočinku, ktorý je potrebný len na účely dosiahnutia konkrétneho cieľa (napr. vykládka\ntovaru) predstavuje odpočinok, ktorého čerpanie ukladá zamestnancovi v doprave priamo zákonodarca\nprostredníctvom Zákona o organizácii pracovného času v doprave. Odpočinok, ktorý je potrebný len\npríležitostne, ktorý sa nedá Zákonom o organizácii pracovného času v doprave predpokladať, sa\nzaratúva do pracovného času. Pokiaľ však ide o odpočinok, ako povinný týždenný odpočinok, ktorý\nje predpísaný Zákonom o organizácii pracovného času v doprave a je teda očakávateľný, tento sa do\npracovného času nezaratúva. Žalovaná zotrvala na stanovisku, že žalobca utrpel úraz dňa 09. 07. 2023\npočas čerpania týždenného odpočinku (dôkazom čoho je aj tachografová karta) teda mimo pracovného\nčasu, a teda nemožno ho považovať za úraz pracovný. Žalovaná ďalej uviedla, že k neuznaniu\núrazu za pracovný úraz nedošlo na základe nepreukázania absolvovania školenia žalobcu o BOZP,\nprípadne na základe zle vypísaného záznamu o pracovnom úraze, ale na základe znenia Zákona\no organizácii pracovného času v doprave, v zmysle ktorého doba odpočinku sa do pracovného času\nnezaratúva, a preto námietky žalobcu sú v tomto smere irelevantné. Žalovaná tiež poukázala na list\nzamestnávateľa žalobcu zo dňa 10. 10. 2023, v ktorom zamestnávateľ na preukázanie správnosti svojho\nzáveru o pracovnom úraze poukázal na znenie Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke s tým,\nže v súlade s derogačnými pravidlami „lex specialis derogat legi generali“ Zákon č. 8/2009 Z. z. je\nvšeobecnou normou voči Zákonu o organizácii pracovného času v doprave. Z uvedeného vyplýva,\nže v danom prípade je rozhodujúca organizácia času (pracovný čas, doba odpočinku) podľa Zákona\no organizácii pracovného času v doprave. Podľa žalovanej dochádza k rešpektovaniu názoru súdnej\nmoci, ako aj oprávnenia zamestnávateľa rozhodovať o charaktere poistných udalostí, avšak žalovaná je\nako vykonávateľka zákona povinná dozerať na dôsledné rozhodovanie vo veciach nárokov žiadateľov\no dávky, a teda aj na dôsledné dodržiavanie právnych predpisov. Za predpokladu, že žalovaná zistí\nrozpor medzi tvrdením zamestnávateľa a legislatívou je povinná toto reflektovať. Žalovaná ako aj\nprvostupňový orgán verejnej správy bol preto nútený neprijať stanovisko zamestnávateľa o charaktere\núrazu žalobcu zo dňa 09. 07. 2023 a rozhodnúť na základe právne a zákonne správneho podkladu.\nReplika žalobcu\n7. Žalobca v replike, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 18. 06. 2024 uviedol, že pracovný úraz\nsa nestal počas čerpania minimálneho denného odpočinku, ale v týždennom skrátenom odpočinku,\nčo predstavuje 24 hodín. Poukázal na to, že ak je vodič vyslaný do zahraničia, má zaplatené diéty,\nz čoho vyplýva, že je v práci. Zopakoval, že pracovný úraz sa stal žalobcovi na návese pri upevňovaní\npovoleného tovaru a nie na mieste mimo ťahača alebo návesu. Zdôraznil, že záchranná služba prišla na\nmiesto, kde sa pracovný úraz stal a nie na miesto mimo kamiónu. Poukázal na to, že zamestnávateľ po\nžalobcu prišiel na druhý deň do nemocnice a previezol ho do nemocnice v Martine. Ďalej uviedol, že vie,\nže posudková kontrola nerozhoduje o tom, či je úraz pracovný a že o tom rozhoduje zamestnávateľ, ktorý\nmu odmietol dať kópiu pracovného úrazu. Tiež uviedol, že zamestnávateľ uznal úraz ako pracovný aj\nkeď sa tento stal v týždennom skrátenom odpočinku. Podľa žalobcu uvedenému nasvedčuje i ošetrenie\nžalobcu na mieste kamiónu, cestovné diéty v zahraničí, jeho odcestovanie, ošetrenie v zahraničí, príchod\nzamestnávateľa, odvoz zamestnávateľom, operácia a následky.\nDuplika žalovanej\n8. Žalovanou nebolo podané ďalšie vyjadrenie po doručení repliky žalobcu.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n9. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení Správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný\n(§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu\npredchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej\nžalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach\nfyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm.\n\nd) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP), a to na nariadenom pojednávaní dňa 11. 02. 2025, pričom\ndospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n10. Správna žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach,\nktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v\nsociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny\nsúd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto\nvšeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna\nžaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.\n11. Žalobca sa na nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným\nSprávnemu súdu dňa 11. 02. 2025 až po vykonaní pojednávania. Poverená zástupkyňa žalovanej\nna nariadenom pojednávaní navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť\na nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Zotrvala na vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27. 05. 2024.\nPoukázala na definíciu pracovného úrazu podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že\núraz, ktorý sa stal žalobcovi, utrpel počas čerpania minimálneho denného odpočinku, ktorý sa v zmysle\nZákona o organizácií pracovného času v doprave do pracovného času nezapočítava. Uviedla že podľa\ndostupnej spisovej dokumentácie sa nekonalo ani o úkony potrebné pred začatím alebo po ukončení\nvýkonu prác, pričom otázku, či ide alebo nejde o pracovný úraz Sociálna poisťovňa posudzovala podľa\n§ 198 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z..\n12. Podľa § 83 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia)\npoškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická\nosoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania\n13. Podľa § 85 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia)\nzamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania\nbol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej\npracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa\nosobitného predpisu51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.\n14. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia) pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby\nspôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré\nzamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo\nv priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh\nalebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.26)\n15. Podľa § 8 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia) plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon\npracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich\nzo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz\nzamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.\n16. Podľa § 8 ods. 5 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia) v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa\nodsekov 1 a 2 je úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred\nzačiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty\nsúvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu,27) stravovanie, ošetrenie\nalebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),\n17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n18. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na úrazový príplatok, nakoľko úraz zo dňa 09. 07.\n2023, z titulu ktorého si žalobca uplatňuje nárok na úrazový príplatok ako dávku úrazového poistenia, nie\n\nje pracovným úrazom, keďže sa stal v dobe odpočinku, ktorý sa nezarátava do pracovnej doby žalobcu\na nemalo sa jednať o úkon potrebný na plnenie pracovných úloh.\n19. Priznanie úrazového príplatku podľa § 85 Zákona č. 461/2003 Z. z. predpokladá kumulatívne\nsplnenie troch podmienok, a to status zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, uznanie zamestnanca\nza dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu a súbeh nároku na úrazový príplatok s\nnárokom na náhradu príjmu alebo s nárokom na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.\nZ obsahu administratívneho a súdneho spisu správny súd zistil, že na základe elektronického potvrdenia\no dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu zo dňa 10. 07. 2023 v znení zmeny zo dňa 21. 07.\n2023, vystaveného F. F. G., žalobca požiadal prvostupňový orgán verejnej správy o poskytnutie\núrazového príplatku v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 09. 07. 2023. V elektronickom potvrdení\no dočasnej práceneschopnosti žalobcu v znení jeho zmeny bol ako dôvod dočasnej práceneschopnosti\nžalobcu vyznačený „Pracovný úraz“. Podľa záznamu o registrovanom pracovnom úraze spísaného\nzamestnávateľom žalobcu (KREN EXPRES, s.r.o.) doručeného prvostupňovému orgánu verejnej správy\ndňa 02. 08. 2023 žalobca utrpel úraz na parkovisku, kde dňa 09. 07. 2023 o 19:49 hod. počas denného\nodpočinku a zároveň zákazu jazdy pre nákladné vozidlá v Českej republike kontroloval upevnenie\nprepravovaného tovaru, pričom po ukončení tejto činnosti pri schádzaní z návesu sa pošmykol a privodil\nsi poranenie - zlomeninu v pravom kolene. Žalobca mal a aj počas výkonu práce používal predpísané\nosobné pracovné pomôcky. Z Oznámenia poistnej udalosti k úrazovému poisteniu v znení jeho opravy\nďalej vyplynulo, že zamestnávateľ uznáva úraz a s ním spojené poškodenie zdravia žalobcu za pracovný\núraz s tým, že miera zavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniku škody je 0 %. Žalobca bol po úraze\ntransportovaný zdravotníckou záchrannou službou do Nemocnice Nové Město na Moravě. Prvostupňový\norgán verejnej správy vyzval zamestnávateľa žalobcu výzvou zo dňa 02. 10. 2023, aby oznámil, či úraz\nžalobcu považuje za pracovný úraz a aby uviedol, o akú prestávku, počas ktorej došlo k úrazu, išlo.\nZamestnávateľ žalobcu dňa 16. 10. 2023 oznámil, že k úrazu došlo v čase, kedy žalobca vykonával\nskrátený týždenný odpočinok (24 hod.), pričom úraz zamestnávateľ kvalifikoval ako pracovný úraz.\nPrvostupňový orgán verejnej správy v rámci doplnenia dokazovania vyzval posudkovú lekárku na\nvyjadrenie sa, či dočasná pracovná neschopnosť žalobcu od 10. 07. 2023 je od začiatku v súvislosti\ns pracovným úrazom zo dňa 09. 07. 2023, pričom posudková lekárka emailom dňa 27. 10. 2023\noznámila, že dočasná pracovná neschopnosť žalobcu je od začiatku v súvislosti s pracovným úrazom\nzo dňa 09. 07. 2023 a naďalej trvá.\n20. V predmetnej veci podľa správneho súdu nie je sporným skutkový stav, ktorý bol ustálený\ndokazovaním vykonaným zo strany orgánov verejnej správy. Správny súd súčasne považuje za\nnesporné, že žalobca bol na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 25. 01. 2021 v pracovnoprávnom\npomere u žalovaného na dobu neurčitú. Ako zamestnanec vykonával u žalovaného ako zamestnávateľa\nod 26. 01. 2021 prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy. Za nespornú považoval správny súd\naj skutočnosť, že žalobca dňa 09. 07. 2023 o 19:49 hod. utrpel úraz počas pracovnej cesty z mesta\nGreifswald v Nemecku do mesta Kuřim v Českej republike, čo potvrdzuje Záznam o výkone v zahraničnej\npreprave, a to počas doby odpočinku v areáli parkoviska čerpacej stanice v meste Nové Město na\nMoravě v Českej republike, kde odparkoval nákladné motorové vozidlo. Nebola sporná ani skutočnosť,\nže žalobca bol v dôsledku pracovného úrazu uznaný dočasne práceneschopným, pričom jeho dočasná\npráceneschopnosť trvala od 10. 07. 2023.\n21. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe upravil opis priebehu úrazového deja v tom smere, že namiesto\nslovného spojenia použitého v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v znení: „..žiadateľ počas kontroly\nupevnenia nákladu zoskočil z korby návesu, pričom pocítil silnú bolesť v pravom kolene...“ uviedol,\nže: „...pri kontrole a upevňovaní nákladu na návese nákladného vozidla som urobil krok pravou nohou\ndozadu a následne som celou váhou dopadol na pravú nohu na korbe návesu z výšky 1,8 m dôsledkom\npádu som cítil silnú bolesť v pravom kolene...“, správny súd uvádza, že predmetná námietka nie je\nprávne významná. Je nesporné vo vzťahu k ustáleniu priebehu úrazového deja, že úraz sa stal pri\nčinnosti žalobcu spočívajúcej v kontrole upevnenia prepravovaného nákladu v dôsledku pádu žalobcu\nz návesu nákladného motorového vozidla so vznikom následku v podobe zlomeniny dolnej končatiny.\nSprávny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa tretej hlavy tretej časti Správneho\nsúdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či orgán verejnej správy príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\n\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy v sociálnych veciach správny\nsúd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v správnej žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou,\nktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej správy a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou\npostupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v\nkonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán\nverejnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v administratívnom konaní postupoval v\nsúčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení\na na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. V danej veci bolo\nrozhodujúcou skutočnosťou pre orgány verejnej správy pre vydanie rozhodnutia o nepriznaní nároku na\núrazový príplatok žalobcu to, že neboli splnené podmienky stanovené v § 85 Zákona č. 461/2003 Z. z., a\nto konkrétne podmienka, že žalobca nebol uznaný za práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu,\nresp. že úraz, ktorý dňa 09. 07. 2023 utrpel žalobca je úrazom nepracovným, keďže nespĺňa definíciu\npracovného úrazu podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca ani v správnej žalobe,\nči jej doplnení a ani v replike neuviedol, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia má mať ním uvedená\núprava opisu úrazového deja. Sporným v posudzovanej veci je podľa správneho súdu výlučne to, či\nzáver o nepriznaní nároku žalobcu na úrazový príplatok je výsledkom správneho právneho posúdenia,\nt.j. či úraz žalobcu zo dňa 09. 07. 2023 je alebo nie je pracovným úrazom.\n22. Žalobca v prospech právneho posúdenia jeho úrazu zo dňa 09. 07. 2023 ako pracovného úrazu\npoukazoval na jeho uznanie za pracovný úraz zo strany posudkovej lekárky ako i zamestnávateľa.\nSprávny súd uvádza, že na konanie vo veciach úrazového poistenia sú príslušné organizačné zložky\nSociálnej poisťovne a nie posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. S poukazom na závery Rozsudku\nveľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2024 zo dňa 09. 12. 2024 (bod\n23.) správny súd konštatuje, že otázka, či určitý úraz možno považovať za pracovný úraz na účely § 8\nZákona č. 461/2003 Z. z. je otázkou samotného Zákona o sociálnom poistení, takže posudzovať ju patrí\nžalovanej. Tým nie je vylúčená možnosť organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci ustálenia\ncharakteru úrazu požiadať v súlade s § 153 Zákona č. 461/2003 Z. z. posudkového lekára o vyjadrenie k\nsúvislosti dočasnej pracovnej neschopnosti poškodeného s úrazom, nakoľko podľa § 195 ods. 2 Zákona\nč. 461/2003 Z. z. sú podkladmi rozhodnutia najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,\ndôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke\nSociálnej poisťovne z jej činnosti s tým, že podľa ods. 4 citovaného ustanovenia organizačná zložka\nSociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti\nbez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n23. Správny súd ďalej s poukazom na závery uvedené v odôvodnení citovaného Rozsudku veľkého\nsenátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (body 24. a 25.) uvádza, že organizačné\nzložky Sociálnej poisťovne v zásade nie sú viazané ani vyhlásením zamestnávateľa poškodeného\nzamestnanca, že úraz je pracovným úrazom, nakoľko „ustanovenie § 8, ani ustanovenie § 83 zákona\nč. 461/2003 Z. z. neustanovujú, že by pre posúdenie úrazu ako pracovného úrazu alebo určitej\nosoby ako poškodeného malo byť rozhodujúce práve vyhlásenie zamestnávateľa, a ustanovenia\nskorších predpisov, ktoré vyhláseniu zamestnávateľa prisudzovali takéto účinky, neboli prevzaté do\nnovších právnych predpisov. Záver o viazanosti či neviazanosti organizačnej zložky žalovanej prejavom\nzamestnávateľa nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. h) cit. zák., na ktorý tiež\nodkazovala časť doterajšej judikatúry.“ Správny súd odhliadnuc od vyššie uvedeného však dáva do\npozornosti, že v zmysle záverov citovaného rozsudku, ktorý je podľa správneho súdu možné aplikovať\n(nakoľko nielen v prípade nároku na náhradu za bolesť, ktorá bola predmetom konania pred veľkým\nsenátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ale i v prípade nároku na úrazový príplatok\nje pracovný úraz jednou z materiálnych podmienok tvoriacich imanentnú súčasť priznania dávky) je\njednou z podmienok vzniku nároku na úrazové dávky neexistencia liberácie (zbavenia sa zodpovednosti)\nzamestnávateľa za pracovný úraz (bod 25. Rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 19SVs/3/2024 zo dňa 09. 12. 2024). Správny súd poukazuje v tejto spojitosti na to, že\nv posudzovanom prípade zamestnávateľ žalobcu od počiatku, od kedy sa dozvedel o úraze žalobcu ako\ni v samotnom dávkovom konaní (v tomto prípade o nároku žalobcu na úrazový príplatok) uznáva svoju\nplnú zodpovednosť za pracovný úraz žalobcu a nijako sa nedomáha zbavenia svojej zodpovednosti (§\n\n110 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z.), a teda negatívna podmienka sa nenaplnila a nárok na úrazové\ndávky vznikol za predpokladu, že sú splnené aj ostatné zákonné podmienky. Správny súd potom zameral\nsvoju pozornosť už len na zásadnú spornú otázku, a to, či úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 09. 07. 2023\nbol úrazom pracovným a či v danom prípade mohol žalobcovi vzniknúť nárok na úrazový príplatok.\n24. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí vychádzala zo záveru, že je vyhlásením zamestnávateľa o tom,\nže uznáva úraz žalobcu za pracovný úraz síce viazaná, avšak takéto vyhlásenie nesmie odporovať\nlegislatíve. Rozpor v legislatíve žalovaná videla v tom, že žalobca bol v zmysle Pracovnej zmluvy povinný\nvykonávať zverenú prácu v pracovnej dobe a doba odpočinku, ktorú v čase vzniku poistnej udalosti\nčerpal sa do pracovného času s poukazom na § 3 ods. 5 písm. c) a § 3 ods. 8 Zákona o organizácií\npracovného času v doprave nezaratúva, a preto poistná udalosť zo dňa 09. 07. 2023 nie je pracovným\núrazom.\n25. Pokiaľ organizačné zložky Sociálnej poisťovne negatívne stanovisko ku kvalifikácii úrazu žalobcu\nako úrazu pracovného založili na argumentácii, že vzhľadom na to, že žalobca utrpel úraz počas\ndoby odpočinku, nemožno ho považovať za úraz pracovný, správny súd uvádza, že v posudzovanom\nspore je potrebné mať na zreteli, že žalobca utrpel úraz na pracovnej ceste (z mesta Greifswald\nv Nemecku do mesta Kuřim v Českej republike), a preto i dobu odpočinku, počas ktorej sa úraz\nstal (čo nebolo sporné), je nutné vnímať ako súčasť pracovnej cesty žalobcu, pričom je zrejmé, že\nžalobca nerealizoval odpočinok napr. v domácom prostredí mimo miesta výkonu práce (zdržiaval sa\npri nákladnom motorovom vozidle). Správny súd sa nestotožňuje s názorom prvostupňového orgánu\nverejnej správy (str. 4 prvostupňového rozhodnutia), že v prípade odpočinku je irelevantné, či išlo\no odpočinok v kabíne vozidla alebo na inom mieste a že je rozhodujúce len to, či išlo o odpočinok\nmimo pracovného času, ktorý nemožno považovať za výkon potrebný pred začatím práce. Podľa\nsprávneho súdu sú organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinné v rámci posudzovania otázky, či\nide alebo nejde o pracovný úraz prihliadať na celý kontext udalostí a špecifiká danej situácie. Z legálnej\ndefinície pracovného úrazu podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že úraz\nzamestnanca zamestnávateľa možno kvalifikovať ako pracovný, ak zamestnanec utrpel poškodenie\nzdravia alebo smrť spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením\nvonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej\nsúvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie pracovných úloh a pri odvracaní škody hroziacej\nzamestnávateľovi. Správny súd má za to, že pracovný úraz sa viaže výhradne na plnenie pracovných\núloh alebo činnosť priamo súvisiacu s ich plnením, a to nezávisle od pracovného času, ktorý je vo vzťahu\nk výkonu práce alebo plneniu pracovných úloh užším pojmom. Správny súd má za to, že k plneniu\npracovných úloh alebo činnosti v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh môže dôjsť aj mimo\npracovného času, pričom takýmto prípadom s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každej situácie môžu\nbyť aj úrazy zamestnancov, ktoré utrpeli na pracovnej ceste počas doby odpočinku.\n26. Medzi plnenie pracovných úloh ustanovenie § 8 ods. 4 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z. z. zaraďuje\naj výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru. Úkony potrebné na výkon práce\na úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení Zákon č.\n461/2003 Z. z. v ustanovení § 8 ods. 5 písm. a) zaraďuje pod priamu súvislosť s plnením pracovných\núloh. Úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh podľa § 8 ods. 5 písm. a) Zákona č.\n461/2003 Z. z. ako úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred\nzačiatkom práce alebo po jej skončení, je podľa správneho súdu potrebné posudzovať s prihliadnutím na\njednotlivé úkony viažuce sa na opis činností zamestnanca, konkrétne pracovné podmienky, či pracovné\nprostredie, t.j. ako už bolo uvedené v celom kontexte udalostí a špecifík danej situácie. Z náplne práce\nvodiča medzinárodnej kamiónovej prepravy, ktorú predložil v dávkovom konaní zamestnávateľ žalobcu\nvyplynulo, že žalobca mal vykonávať i opatrenia proti posunutiu tovaru počas jazdy a zároveň v zmysle\nbodu 1. článku V. Pracovnej zmluvy bol zodpovedný za riadne hospodárenie so zverenými predmetmi.\nZ tvrdení žalobcu vyplynulo, že tovar, ktorý viezol na vykládku (mesto Kuřim v Českej republike\nz Nemecka) bol povolený. Zamestnávateľ žalobcu sa zároveň v reakcii na výzvu prvostupňového\norgánu verejnej správy vyjadril, že kontrolu upevnenia tovaru bol žalobca povinný vykonať pred jazdou,\npričom k nej pristúpil dňa 09. 07. 2023 (kedy mal začať prácu) skôr, než o 22:00 hod. (začiatok\njazdy), a to z dôvodu zníženej viditeľnosti. Zamestnávateľ žalobcu zároveň poprel, že by žalobca\npožil alkohol alebo omamné a psychotropné látky (bod 14. Oznámenia poistnej udalosti). V konaní\ntiež bolo podľa správneho súdu nesporné, že žalobca kontroloval upevnenie prepravovaného nákladu\nna nákladnom motorovom vozidle počas doby odpočinku, pričom uvedené nemožno považovať za\n\nporušenie pracovnoprávnych predpisov, nakoľko ide o takú činnosť, ktorá je predmetom pracovnej\ncesty a úkonom pred začiatkom práce (jazdy) zvyčajným a daná činnosť vyplývala (aj podľa vyjadrenia\nzamestnávateľa) žalobcovi z opisu jeho pracovnej činnosti vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy.\n27. I napriek tomu, že odpočinok je vo všeobecnosti charakterizovaný neplnením pracovných úloh,\nrozhodujúce je posúdenie reálnej činnosti žalobcu (úkonov v priamej súvislosti s plnením pracovných\núloh), pri ktorej sa úraz stal. Podľa správneho súdu pokiaľ ide o činnosť vodičov medzinárodnej\nkamiónovej prepravy na pracovnej ceste, možno za činnosť zvyčajnú alebo potrebnú pred začiatkom\npráce považovať prípravu na plnenie pracovných úloh, a to spravidla prípravu a kontrolu vozidla\npred jazdou či po nej alebo dopĺňanie pohonných hmôt či iných médií. Za rozhodujúcu skutočnosť\nsprávny súd považoval to, že úraz žalobca utrpel počas vyslania na pracovnú cestu z Nemecka do\nČeskej republiky (i keď počas doby odpočinku) na návese nákladného motorového vozidla počas\nkontroly upevnenia prepravovaného nákladu, za ktorý bol zodpovedný a vo vzťahu ku ktorému mu\nsvedčala povinnosť predmetnú kontrolu upevnenia nákladu pred jazdou vykonať, pričom predmetnú\nčinnosť možno považovať za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Správny súd na\ntomto mieste poukazuje i na to, že žalovaná sama v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 4)\nnepopiera, že žalobca vykonával (síce mimo pracovného času v dobe odpočinku) „inak pracovnú\nčinnosť“. Následne však žalovaná uvádza, že v prípade tejto „inak pracovnej činnosti“ nešlo o úkon\npotrebný pre plnenie pracovných úloh. Podľa správneho súdu však žalovaná činnosť žalobcu, ktorú\nnemožno podľa záverov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne považovať za potrebnú pre plnenie\npracovných úloh, vyhodnocovala výlučne vo väzbe na pracovný čas. Čerpanie doby odpočinku žalobcom\nnebolo v konaní sporné, samotná doba odpočinku však nevylučuje, aby úraz žalobcu vo väzbe na\nokolnosti posudzovaného prípadu bol pracovným úrazom.\n28. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná,\na preto napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n29. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnený\nnárok na priznanie úrazového príplatku, najmä posúdi, či na základe zisteného skutkového stavu je\nmožné prijať záver o nesplnení zákonných podmienok podľa § 85 Zákona č. 461/2003 Z. z. na priznanie\nnároku na úrazovú dávku (úrazový príplatok), pričom zohľadní v tomto rozsudku vyjadrený právny názor\nsprávneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie žalovaná pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky\nnáležitosti v zmysle § 209 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z..\n30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná\nžalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,\nak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny\nsúd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správnom súde v\nBanskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods.\n1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení\n(§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1 a 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a\nz akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\n\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}