{"guid": "06380075-0d03-4970-82be-3b00e6fe0152:8017524f-8b3e-4017-b0bd-69b3dd4ee738", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100299.2", "spisova_znacka": "1S/20/2023", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/20/2023 z 14. 8. 2025", "citacia": "rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 14. augusta 2025, sp. zn. 1S/20/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100299.2", "identifikacne_cislo": "0823100299", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2025-08-14", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8017524f-8b3e-4017-b0bd-69b3dd4ee738", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100299.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100299.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100299.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n1S/20/2023\n0823100299\n14. 08. 2025\nMgr. Marián Štulajter\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823100299.2\n\nRozhodnutie\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca\nspravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu: A.\nB. C., nar. X. XXXXX XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, t. č. Ústav na\nvýkon trestu odňatia slobody, F. G. XXX/XX, F. H. I., zast.: Mgr. Petra Hrubová, advokátka, so sídlom\nMierové námestie 93, 019 01 Ilava, IČO: 42 152 321, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru\nväzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného o odmietnutí sprístupnenia informácií č. GR ZVJS-04146/12-2023 zo dňa 22. mája 2023,\ntakto\nrozhodol:\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žalobca dňa 9. augusta 2021 doručil Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon\nväzby so sídlom Mierové námestie č. 1, 019 17 Ilava (ďalej ako „povinná osoba“ alebo „orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa“) ako povinnej osobe podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení\nneskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) podanie zo dňa 4. augusta\n2021, v rámci ktorého žiadal okrem iného o sprístupnenie informácií (ďalej ako „žiadosť“), a to ročných\ninformatívno-štatistických správ o činnosti zdravotníckeho zariadenia v Ústave na výkon trestu odňatia\nslobody a Ústave na výkon väzby Ilava (ďalej ako „ÚVTOS a ÚVV Ilava“) za roky 2013 až 2019.\n2. Povinná osoba listom č. ÚVTOSaÚVV-60-3/13-2021 zo dňa 17. augusta 2021 žalobcovi sprístupnila\npožadované dokumenty, v ktorých anonymizovala osobné údaje fyzických osôb uvedených v ich\nobsahu, okrem hodnosti, titulu, mena a priezviska vedúcich lekárov zdravotníckeho zariadenia, ktorých\npovinná osoba považovala za nadriadených v služobnom pomere. O nesprístupnení anonymizovaných\nosobných údajov dotknutých fyzických osôb vydala povinná osoba Rozhodnutie o odmietnutí –\nnesprístupnení informácií sčasti č. ÚVTOSaÚVV-60-4/13-2021 zo dňa 17. augusta 2021. Povinná osoba\nv odôvodnení rozhodnutia uviedla, že anonymizované údaje v sprístupnených dokumentoch predstavujú\nosobné údaje dotknutých fyzických osôb, pričom podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám je povinná sprístupniť osobné údaje len u takých osôb a v takom rozsahu, ako je uvedené\nv danom zákonnom ustanovení.\n\n3. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu povinnej osoby odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\ntak, že rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 17. augusta 2021 zmenil. Žalobca napadol dané rozhodnutie\nžalovaného správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trenčíne tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný následne rozhodnutie povinnej\nosoby zo dňa 17. augusta 2021 zrušil.\n4. O žiadosti žalobcu rozhodla povinná osoba Rozhodnutím č. UVTOSaUVV-00935/13-IL-2023-2 zo\ndňa 15. marca 2023 (ďalej ako „rozhodnutie povinnej osoby“) tak, žiadosti žalobcu nevyhovuje v časti\ntýkajúcej sa osobných údajov: dátum narodenia, číselný identifikátor, špecializačný odbor a údaj o dni\nskončenia služobného pomeru vedúcich lekárov zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Ilava A.\nA. F. J. a A. A. A. D., dátum narodenia, číselný identifikátor a špecializačný odbor vedúcej sestry\nzdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Ilava D. K. L. I. a v časti osobných údajov: meno, priezvisko,\ndátum narodenia, číselný identifikátor, špecializačný odbor, údaje o trvaní služobného pomeru / dohody\no práci vykonávanej mimo pracovného pomeru vrátane dohodnutej odmeny ostatných fyzických osôb,\npretože tieto informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzických osôb, osobitný zákon sprístupnenie\nžiadaných informácií nestanovuje a povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutých osôb.\nV odôvodnení rozhodnutia povinná osoba uviedla, že informácie požadované žalobcom, ktoré mu\nnesprístupnila, predstavujú podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane osobných\núdajov“) osobné údaje dotknutých fyzických osôb, ktoré sa dotýkajú ich súkromia a pracovných\nvzťahov. Dotknuté fyzické osoby nedali súhlas na sprístupnenie týchto informácií a zároveň ani žalobca\nnepreukázal súhlas dotknutých fyzických osôb. Osoby, u ktorých povinná osoba anonymizovala všetky\nosobné údaje (príslušníci zboru okrem vedúceho lekára a vedúcej sestry zdravotníckeho zariadenia\nÚVTOS a ÚVV Ilava) nie sú nadriadenými v služobnom pomere, resp. ide o osoby, ktoré pracovali\nv zdravotníckom zariadení ÚVTOS a ÚVV Ilava ako civilné osoby na základe dohody o pracovnej\nčinnosti, pričom nepatria medzi taxatívne vymedzené osoby podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám. U nadriadených v služobnom pomere povinná osoba nesprístupnila žalobcovi\nanonymizované údaje, keďže v prípade ich sprístupnenia by došlo k zásahu do osobnej identity\ndotknutých osôb a zároveň k zverejneniu osobných informácií týkajúcich sa pracovného vzťahu, pričom\npovinnej osobe nevyplýva povinnosť tieto informácie žalobcovi sprístupniť.\n5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. GR\nZVJS-04146/12-2023 zo dňa 22. mája 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie\npovinnej osoby zmenil a doplnil vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Ilava K. A.\nI. D.. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania a obsah odvolania\nžalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol,\nže podľa druhej časti prílohy č. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o štátnej službe príslušníkov“) sú funkcie\nna generálnom riaditeľstve generálny riaditeľ zboru, námestník generálneho riaditeľa zboru, riaditeľ\nodboru, vikár, zástupca riaditeľa odboru, vedúci úseku a v ústavoch a v nemocnici sú funkcie riaditeľ\nústavu (nemocnice) zástupca riaditeľa ústavu (nemocnice), vedúci zariadenia zboru, vedúci oddelenia,\nzástupca vedúceho oddelenia a vedúci skupiny (úseku). Zo znenia § 9 ods. 3 písm. d) Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám podľa žalovaného vyplýva, že o nadriadenom v služobnom pomere\nsa sprístupňuje jeho funkcia. V súvislosti s funkciou nie je uvedený v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám žiadny ďalší osobný údaj, ktorý by mal byť o osobe nadriadeného sprístupnený,\na teda ani žalobcom žiadaný špecializačný odbor vedúceho lekára, resp. zdravotnej sestry. Pojem\npracovné zaradenie sa v podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže nepoužíva, pretože nadriadený\nv služobnom pomere vykonáva službu podľa Zákona o štátnej službe príslušníkov, a teda nie je pracovne\nzaradený. Povinná osoba preto podľa žalovaného postupovala správne, keď na sprístupnených\nsprávach anonymizovala špecializačný odbor dotknutých osôb. Údaj o ukončení funkcie nadriadeného\nv služobnom pomere nie je uvedený v taxatívnom výpočte osobných údajov, ktoré sa o nadriadenom\nv služobnom pomere sprístupňujú podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nV prípade taxatívneho výpočtu nie je povinná osoba oprávnená taký výpočet údajov rozširovať\na aplikovať ho na ďalšie skutočnosti, ktoré nie sú v danom ustanovení expressis verbis uvedené. Povinná\nosoba preto postupovala správne, keď v sprístupnených správach anonymizovala údaj o ukončení\nslužobného pomeru. Ďalej žalovaný uviedol, že v podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže sa\nmedzi fyzické osoby taxatívne vymenované v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám\n\nzaraďujú nadriadení v služobnom pomere. Nadriadený v služobnom pomere je definovaný v § 4\nZákona o štátnej službe príslušníkov ako policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo\ndo dočasnej štátnej služby. Dotknuté fyzické osoby nie sú nadriadenými v služobnom pomere a ani\nvedúcimi zamestnancami, resp. ani nadriadenými mimo výkonu, ktorých právny vzťah upravuje osobitný\npredpis, a teda sa na nich nevzťahuje § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\npretože neriadia, neorganizujú, nekontrolujú a ani nehodnotia činnosti podriadených príslušníkov zboru\na zamestnancov zboru. Povinná osoba preto postupovala správne, keď na sprístupnených správach\nanonymizovala osobné údaje fyzických osôb, ktoré nie sú nadriadenými v služobnom pomere. Žalovaný\nk ďalšej odvolacej námietke žalobcu uviedol, že z názvu sprístupňovaných správ je zrejmé, že sa\njedná o zdravotnícke zariadenie ÚVTOS a ÚVV Ilava, a teda údaj o mieste výkonu funkcie nebol v\nsprístupnených správach anonymizovaný. Vo vzťahu k predmetnému údaju preto nemohlo byť povinnou\nosobou vydané fiktívne rozhodnutie. Informácie o mzde a plate A. D., A. J. a K. I. sa nenachádzajú v\nsprístupnených správach a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia vo vzťahu\nk mzdám žalobcom uvádzaných osôb. Údaj o ukončení služobného pomeru na správe z r. 2013\nnebol uvedený vo výroku rozhodnutia povinnej osoby napriek tomu, že bol v sprístupnenej správe\nanonymizovaný. Žalovaný skonštatoval, že povinná osoba nepostupovala správne a z tohto dôvodu\nžalovaný zmenil výrok rozhodnutia povinnej osoby jeho doplnením tak, že nesprístupnenie informácií sa\nvzťahuje aj na osobné údaje K. A. I. D. v rozsahu dátum narodenia, číselný identifikátor, špecializačný\nodbor a údaj o dni skončenia služobného pomeru.\nSprávna žaloba\n5. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného\nnapáda v rozsahu nesprístupnenia informácií o špecializačnom odbore, dni skončenia služobného\npomeru a mieste výkonu funkcie vedúcich lekárov zdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava A.\nA. F. J., A. A. A. D. a K. A. I. D., informácií o špecializačnom odbore a mieste výkonu funkcie vedúcej\nsestry zdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava D. K. L. I., mien a priezvisk, špecializačného\nodboru, údajov o trvaní služobného pomeru / dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,\ndohodnutej odmeny a mieste výkonu funkcie / pracovnej činnosti „ostatných fyzických osôb (vo vzťahu\nk odborným zástupcom zdravotníckych zariadení v ústave Ilava)“.\n6. Vo vzťahu k nesprístupneniu informácií o špecializačnom odbore dotknutých fyzických osôb\nžalobca v správnej žalobe tvrdil, že špecializačný odbor ktorejkoľvek z dotknutých fyzických osôb je\nintegrálnou súčasťou pojmu „funkcia“, resp. „pracovné zaradenie“ (§ 9 ods. 3 písm. d/ a e/ Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám), a preto mu mali byť tieto informácie sprístupnené. Žalovaný\na povinná osoba podľa žalobcu uplatnili reštriktívny výklad ustanovenia § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám namiesto extenzívneho výkladu, a preto vec nesprávne právne posúdili. Podľa\nžalobcu všetci „vedúci / riadiaci pracovníci zdravotníckych zariadení v ústave“ vykonávajú činnosť pri\nriadení a organizovaní zdravotnej starostlivosti v príslušnom špecializačnom odbore, ktorý súvisí s ich\nfunkciou / pracovným zaradením. Neexistuje preto žiadny dôvod, aby žalobcovi neboli sprístupnené\ninformácie o špecializačnom odbore každého zdravotníckeho pracovníka, ktorý je poverený riadením,\nkontrolou, plánovaním a vedením ambulancie – zdravotníckeho zariadenia. Podľa žalobcu je „ex lege\nzdravotníckym zariadením každá jedna ambulancia prevádzkovaná v ústave a nie celá budova, hoci\nju takto kompetenti ústavu (aj povinná osoba a aj žalovaný) nazývajú“. Žalobca považoval závery\nžalovaného v napadnutom rozhodnutí za svojvoľné a nesprávne. Tvrdil, že zásadnou otázkou je výklad\npojmu „zdravotnícke zariadenie“ a jeho aplikácia „v reáliách ZVJS“, čo podľa jeho názoru vykladajú\nžalobca a povinná osoba svojvoľne a nerešpektujú pritom platnú právnu úpravu. Žalobca citoval § 4 a\n§ 7 ods. 1 až 3 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a tvrdil,\nže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je „subjekt práva s právnou subjektivitou, ktorý prevádzkuje\nzdravotnícke zariadenie“ a od r. 2013 do 31. decembra 2017 ním bol ÚVTOS a ÚVV Ilava sám.\nĎalej tvrdil, že od 3. januára 2018 do súčasnosti je jediným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\nv „ZVJS“ Nemocnica pre obvinených a odsúdených ÚVTOS Trenčín. Žalobca žiadal, aby správny\nsúd uložil žalovanému povinnosť predložiť ako dôkaz všetky povolenia na poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti, ktoré vydal Trenčiansky samosprávny kraj ÚVTOS a ÚVV Ilava, a to na prevádzkovanie\nambulancií v r. 2013 až 2017, vrátane schválených ordinačných hodín týchto ambulancií, ďalej všetky\n\npovolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vydané pre Nemocnicu pre obvinených\na odsúdených ÚVTOS Trenčín a ordinačné hodiny schválené Trenčianskym samosprávnym krajom pre\nNemocnicu pre obvinených a odsúdených ÚVTOS Trenčín, ktoré sa týkajú ambulancií v ÚVTOS a ÚVV\nIlava prevádzkovaných od 3. januára 2018 do r. 2019. Žalobca tvrdil, že „boli tam aj iné subjekty –\nposkytovatelia zdrav. star., (ii) pričom v tomto zdravotníckom zariadení je poskytovaná jedna z foriem\nzdravotnej starostlivosti“. Žalobca v správnej žalobe vymenoval jednotlivé ambulancie prevádzkované\nv ÚVTOS a ÚVV Ilava v r. 2013 až 2019 a uviedol, že každá jedna ambulancia predstavuje „zdravotnícke\nzariadenie ZJVS“ a organizačnú jednotku, ktorá má svoj personálny substrát, a teda aj vedúceho /\nriadiaceho pracovníka, resp. funkcionára. Žalobca následne citoval § 4 ods. 1 písm. m) a § 68 ods. 3\nzákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1\na 2, § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 447/2006 Z. z. o organizácii\nposkytovania zdravotnej starostlivosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov\ns tým, že „plne rešpektuje ustanovenie zákona č. 578/2004 Z. z. (a iných zákonov)“. Do r. 2018 bola podľa\nžalobcu zdravotníckym zariadením ÚVTOS a ÚVV Ilava každá jednotlivá ambulancia a prevádzkoval ju\nÚVTOS a ÚVV Ilava a od 3. januára 2018 do súčasnosti je prevádzkovateľom zdravotníckych zariadení\nNemocnica pre obvinených a odsúdených ÚVTOS Trenčín, prípadne iné subjekty.\n7. Žalobca namietal, že žalovaný vylúčil v pomeroch Zboru väzenskej a justičnej stráže aplikáciu\n§ 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Otázku, či z pojmu „vedúci zamestnanec\nzamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci“, možno vylúčiť fyzickú osobu, ktorá osobne riadi,\nkontroluje a zodpovedá za odborné pracovné činnosti určitého úseku ústavu ZVJS (zdravotnícke\nzariadenie) v rámci plnenia niektorej z parciálnych úloh ozbrojeného zboru (zdravotná starostlivosť),\na to len z dôvodu, že táto osoba nie je zaradená do stálej alebo dočasnej štátnej služby, ale\ntúto činnosť vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu, podľa žalobcu vyhodnotil žalovaný (a aj povinná\nosoba) svojvoľne, keď na „daný skutkový stav“ neaplikoval § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám. Podľa žalobcu sa má jednať o civilných odborných zástupcov, ktorí boli v postavení\nvedúceho pracovníka ambulancie. Žalobca tvrdil, že žalovaný opomína ustanovenie § 4 ods. 1 veta\nza bodkočiarkou Zákona o štátnej službe príslušníkov, ktoré predstavuje výnimku z pravidla, že\nnadriadeným v zbore je výlučne policajt zaradený do stálej alebo dočasnej štátnej služby. Žalovaný\nsa podľa žalobcu s uvedenou výnimkou v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, na skutkový stav ju\nneaplikoval a nevysvetlil, a preto žalobcovi nesprístupnil informácie týkajúce sa odborných zástupcov\njednotlivých zdravotníckych zariadení uvedených v informatívno-štatistických správach za r. 2013 –\n2019.\n8. Žalobca mal v zmysle vyššie uvedeného za to, že mu mala byť sprístupnená informácia\no špecializačnom odbore vedúcich lekárov, vedúcej sestry a aj každého civilného odborného zástupcu\nzdravotníckeho zariadenia, keďže tieto osoby podľa žalobcu vykonávali činnosť riadiacich pracovníkov\nv zdravotníckych zariadeniach v ÚVTOS a ÚVV Ilava v r. 2013 – 2019 a ich špecializačný odbor\nmožno zahrnúť pod pojem „funkcia“ v prípade príslušníka ZVJS a aj do pojmu „pracovné zaradenie“\nv prípade civilných zamestnancov zdravotníckych zariadení. Podľa žalobcu žalovaný v tomto ohľade\nneuviedol v napadnutom rozhodnutí žiadnu argumentáciu, ale len stroho skonštatoval, že pojem\n„pracovné zaradenie“ sa v ZVJS nepoužíva, lebo nadriadený v služobnom pomere vykonáva službu\npodľa Zákona o štátnej službe príslušníkov, teda nie je pracovne zaradený. Žalovaný podľa žalobcu vo\nvzťahu k odborným zástupcom zdravotníckych zariadení ako civilným zamestnancom neuviedol žiadnu\nargumentáciu, pričom odvolacie námietky žalobcu účelovo ignoroval.\n9. Žalobca považoval argumentáciu žalovaného vo vzťahu „k nadriadeným v služobnom pomere\n(funkcionárom)“ za nepreskúmateľnú a povrchnú, keď žalovaný skonštatoval, že v § 9 ods. 3 Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám nie je uvedený údaj o špecializačnom odbore vedúceho lekára\nalebo zdravotnej sestry a nie je uvedený žiadny ďalší osobný údaj, ktorý by mal byť o osobe\nnadriadeného sprístupnený. Podľa žalobcu je doslovný výklad žalovaného, že pojem „funkcia“ vedúceho\nlekára alebo sestry nezahŕňa ich špecializačný odbor, svojvoľný a nenáležitý. Každý zdravotnícky\npracovník musí podľa žalobcu spĺňať podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania, medzi ktoré patrí\naj odborná spôsobilosť, t. j. špecializácia či „certifikovaná činnosť“. Takisto odborný zástupca musí\nmať licenciu od Slovenskej lekárskej komory na činnosť odborného zástupcu v príslušnom lekárskom\nšpecializačnom odbore. Pokiaľ teda žalobca žiadal sprístupniť údaj o špecializačnom odbore vedúceho\nzamestnanca, má sa jednať len o informáciu, či vôbec spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon riadiacej\nfunkcie, čím sa „materializuje“ kontrolná funkcia práva na prístup k informáciám. Žalobca tvrdil, že len\n\nťažko možno aprobovať situáciu, že odborný zástupca v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pre\ndospelých by bol na jednej strane nadriadený radovému lekárovi, no na druhej strane by bol podriadený\ntomu istému lekárovi preto, že je vedúcim lekárom zdravotníckeho zariadenia aj keď nemá príslušnú\nšpecializáciu alebo licenciu.\n10. Žalobca ďalej namietal, že mu nebola sprístupnená informácia o ukončení funkcie A. A. F. J., A. A.\nA. D., A. A. I. D. a „civilných“ osôb – odborných zástupcov. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca\nza nepreskúmateľné, keďže žalovaný podľa jeho názoru rezignoval na podstatu odvolacích námietok\nžalobcu vo vzťahu k použitiu analógie na vyplnenie medzery v právnej úprave rozsahu sprístupňovaných\nosobných údajov podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zároveň žalobca\nnamietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď ustanovenie § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám interpretoval jazykovým výkladom. Podľa žalobcu „použiť argument a contrario\niba v nadväznosti na púhy jazykový výklad je nenáležité, lebo výsledok nesmie byť v rozpore\ns teleologickým pozadím právneho poriadku. Takisto neexistuje ľubovoľné kyvadlo medzi analógiou\na argumentom a contrario, teda vždy sa musí posúdiť, či je v danom prípade analógia prípustná alebo\nnie“. Neprípustnosť analógie mal žalovaný podľa žalobcu náležite vyargumentovať, pretože použitie\nargumentu a contrario je možné až po vylúčení možnosti dotvárania práva pomocou analógie. Žalobca\ntvrdil, že žalovaný a povinná osoba mali povinnosť právo dotvoriť. Ak mal zákonodarca v úmysle\nsprístupniť žiadateľovi o informácie údaje o mzde / plate funkcionárov, čo podľa žalobcu nevyhnutne\nzahŕňa aj „skončenie funkcie (posledná výplata / odmena)“ a zároveň údaje o začiatku výkonu funkcie,\nmožno predpokladať, že chcel umožniť sprístupnenie aj údajov o skončení funkcie. Žalobca uviedol, že\n„Pokiaľ zákonodarca neustanovil výslovne exkluzívny vzťah A a non A z hľadiska určitej vlastnosti X\n(napr. vylučujúce výrazy iba, len atď.), tak je nutné vykonať teleologickú úvahu založenú predovšetkým\nna intuícii a predporozumení interpretácie, či také prvky non A nemajú mať vlastnosť X. Aby bola\ndaná istota, že použitie analógie je zakázané, muselo by byť preukázané, že zákonodarca zvažoval\naplikáciu sprístupnenia údaja o skončení funkcie a vedome ju zavrhol“. Zákonodarca podľa žalobcu\nvedome nezavrhol možnosť sprístupnenia informácie o skončení výkonu funkcie, keďže zároveň umožnil\nsprístupnenie informácie o mzde / plate a ďalších finančných „náležitostiach“ funkcionárov. Zákonodarca\nprijal úpravu § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám preto, aby bolo možné kontrolovať\nfunkcionárov „v rozsahu získaných finančných náležitostí, a to počas celého obdobia“, čo zhŕňa aj koniec\nvýkonu funkcie. Podľa žalobcu neexistuje žiadny racionálny dôvod, aby Zákon o slobodnom prístupe\nk informáciám umožňoval získať údaje o ustanovení do funkcie, ale nie údaje o skončení výkonu funkcie.\n11. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný nerozhodol o odvolacej námietke žalobcu týkajúcej\nsa fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie o mieste výkonu funkcie dotknutých osôb\na nesúhlasil so záverom žalovaného, že informácie o mieste výkonu funkcie dotknutých osôb mu boli\nsprístupnené. Tvrdil, že v sprístupnených informačno-štatistických správach sú údaje o jednotlivých\nambulanciách anonymizované, čo považoval za odmietnutie sprístupnenia informácií o mieste výkonu\n„činnosti“ dotknutých osôb. Podľa žalobcu žalovaný a povinná osoba pred ním zatajujú informácie\no tom, kde „riadiaci pracovníci“ pôsobili a akú mali špecializáciu. V predmetných informačno-štatistických\nsprávach sú mnohé údaje anonymizované, a preto žalobca nevie, „kde sa nachádza uvedený ten-ktorý\nkompetent, ktorý spĺňa definičný rámec funkcionára / riadiaceho pracovníka“. Žalobca tvrdil, že „ak\nsa takýto kompetent nachádza uvedený v konkrétnej položke konkrétnej ambulancie (zdravotníckeho\nzariadenia), a tento údaj bol anonymizovaný, ide o zrejmé nesprístupnenie údajov o mieste výkonu\nfunkcie podľa § 9 ods. 3 písm. f) ZSPI“. Ďalej tvrdil, že ak chce skontrolovať, či lekár alebo sestra ako\nriadiaci pracovník v ZVJS vykonáva funkciu korelujúcu s jeho vzdelaním a príslušnou špecializáciou,\nteda či je vôbec spôsobilý ju vykonávať, musí vedieť aj miesto výkonu funkcie, za ktoré žalobca považuje\nnie budovu, ale konkrétnu ambulanciu, pričom tieto údaje mu žalovaný „zjavne blokuje“ non lege artis\npostupom.\n12. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal nesprístupnenie všetkých anonymizovaných údajov\no odborných zástupcoch jednotlivých ambulancií ako civilných osôb, keďže tieto osoby považoval\nza vedúcich zamestnancov zamestnávateľa, ktorý je orgán verejnej moci v zmysle § 9 ods. 3\nZákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca mal za to, že odborný zástupca je ex lege\nriadiacim pracovníkom zdravotníckeho zariadenia, pričom žalovaný v tomto ohľade neuviedol žiadnu\nargumentáciu, v dôsledku čoho považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Žalobca\npoukázal na svoju argumentáciu uvedenú v bode 5.11 správnej žaloby (bod 6. tohto rozsudku).\n\n13. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd v celom rozsahu zrušil rozhodnutie\nžalovaného a zároveň uložil povinnej osobe povinnosť sprístupniť mu informatívno-štatistické správy\nzdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava za r. 2013 – 2019 aj v rozsahu ním požadovaných\nnesprístupnených údajov podľa § 193 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu. Žalobca taktiež v správnej žalobe žiadal, aby správny súd podľa § 84 SSP\nvyžiadal od povinnej osoby informačno-štatistické správy ÚVTOS a ÚVV Ilava za r. 2013 až 2019.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich záverov\nuvedených v napadnutom rozhodnutí a poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Svk/48/2022 za dňa 20. septembra 2023 v obdobnej právnej veci.\nReplika žalobcu\n15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na svoju argumentáciu v správnej žalobe\na uviedol, že žalovaný namiesto riadnej argumentácie iba mechanicky odcitoval niektoré body Rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/48/2022 za dňa 20. septembra 2023,\nktorý však podľa žalobcu nepredstavuje „precedens, ktorý by bol hodný nasledovania, resp. by bol\nspôsobilý na podporu právnych záverov žalovaného“. Tvrdil, že predmetný rozsudok napadol ústavnou\nsťažnosťou podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky pre porušenie jeho ústavného práva na informácie\na práva na súdnu a inú právnu ochranu. Žalobca následne uviedol svoje stanovisko k vybraným bodom\npredmetného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky „ako keby boli skutkovou\na právnou argumentáciou žalovaného na jednotlivé body správnej žaloby v tejto veci“.\n16. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n17. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd\npodľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré jeho\nvydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\nSprávny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca\nv podaní doručenom správnemu súdu dňa 19. júna 2024 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia\npojednávania, žalovaný o nariadenie pojednávania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný\ndôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej\ntabuli tunajšieho súdu dňa 14. júla 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. augusta 2025 (§ 137\nods. 3 SSP).\n18. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n21. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n\n22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (1) Každý má právo na prístup\nk informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania\nprávneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n24. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti\na súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a\nzvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní\nlen vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej\nosoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje,\nak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický\núčel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia\npamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre\njeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.\n25. Podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba sprístupní na účely\ninformovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme\nza podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,\nposlancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy\npre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady\nSlovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom\nvykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán\nverejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného\nobdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa\nprvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu: a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň\nustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej\nčinnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť\nvykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie\nalebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného\nrozpočtu.\n26. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak povinná osoba žiadosti nevyhovie\nhoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v\nprípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).\n27. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak nie je v tomto zákone ustanovené\ninak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n28. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými\nprávnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n30. Podľa § 2 Zákona o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej\nfyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo,\nnajmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno,\npriezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo\nviacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú\nidentitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu\nidentitu.\n\n31. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej\nžalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu\nprieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej\nlehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov\npovažuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm.\ne) SSP.\n32. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie povinnej osoby, ktorým povinná osoba nesprístupnila\nžalobcovi požadované informácie v ročných informatívno-štatistických správach o činnosti\nzdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava za r. 2013 až 2019 v časti obsahujúcej osobné\núdaje dotknutých fyzických osôb okrem osobných údajov o hodnosti, titule, mene a priezvisku vedúcich\nlekárov a vedúcej sestry zdravotníckeho zariadenia, ktorých povinná osoba považovala za nadriadených\nv služobnom pomere, keďže osobitný zákon sprístupnenie informácií nestanovuje a povinná osoba\nnedisponuje písomným súhlasom dotknutých osôb. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie\nžalovaného je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov, a preto navrhoval správnemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.\n33. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že slobodný prístup verejnosti k informáciám, ktoré sú\nv dispozícii orgánov verejnej moci, má v demokratickej spoločnosti zásadný a nezastupiteľný\nvýznam, keďže prostredníctvom slobodného prístupu k informáciám dochádza k verejnej kontrole\norgánov verejnej moci občanmi a inými subjektmi občianskej spoločnosti, čo prispieva k väčšej\ntransparentnosti uplatňovania verejnomocenských oprávnení, efektívnejšiemu používaniu verejných\nprostriedkov a upevňovaniu princípov právneho štátu a demokracie, keďže orgány verejnej moci pod\nverejnou kontrolou majú menšiu náchylnosť k zneužitiu svojich právomocí, konaniu v rozpore so\nzákonom, k nedôvodnému zasahovaniu do slobody a súkromia občanov a sú motivované k väčšej\nodbornosti a efektivite svojho rozhodovania. Slobodný prístup verejnosti k informáciám tiež umožňuje\nrozvíjať informovanú verejnú diskusiu a v dôsledku toho aj participáciu občanov na správe vecí\nverejných, čím sa posilňuje legitimita verejnej moci a dôvera verejnosti voči nej. Tieto princípy sú\nv ústavnoprávnej rovine zakotvené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje všeobecnú\ngaranciu slobody prejavu a práva na informácie. Predmetom práva na slobodný prístup k informáciám\nmôžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu podľa čl. 26 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu\npráv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“\nČl. 26 Ústavy Slovenskej republiky je v praktickej rovine vykonaný viacerými zákonmi, z ktorých má\nzásadné postavenie ako lex generalis Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý sa použije\nvždy, keď neexistuje špeciálna zákonná úprava. Žalobca realizoval v danom prípade svoje právo na\nslobodný prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosťou\no sprístupnenie informácií (§ 14 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám).\n34. Ako vyplýva aj z citovaného ustanovenia čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, právo verejnosti\nna prístup k informáciám nie je neobmedzené a má svoje limity. Zákon môže obmedziť právo na\nvyhľadávanie a šírenie informácií, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu\nústavou vymedzených účelov, medzi ktoré patrí aj ochrana práv a slobôd iných. Medzi osobitne chránené\npráva a slobody iných, ktoré môžu byť v konflikte s právom na slobodný prístup k informáciám,\npatria práva fyzických osôb na ochranu ich osobnosti a súkromia, predovšetkým ochranu osobných\núdajov. Definícia pojmu „osobný údaj“ je uvedená v § 2 Zákona o ochrane osobných údajov, pričom\nZákon o slobodnom prístupe k informáciám ochranu osobných údajov zohľadňuje v ustanovení § 9\nods. 1 prvá veta, podľa ktorého „Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby,\npísomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa\nfyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje\nosobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.“ Účelom ustanovenia\n§ 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je tak chrániť informácie týkajúce sa súkromia a\nosobné údaje fyzických osôb. Tieto informácie povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje\nosobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ústavný\nsúd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19. januára 2011 v tejto súvislosti\n\nuviedol, že obsahom základného práva na ochranu osobných údajov je „ochrana jednotlivca spočívajúca\nv zásadnej neprípustnosti získavania, uchovávania, používania alebo ďalšieho spracovania údajov\ntýkajúcich sa súkromnej sféry jeho života. Takto poňatá ochrana je nevyhnutným predpokladom na\nmožnosť jednotlivca rozhodovať o tom, ktoré informácie týkajúce sa jeho súkromia zverejní, čím je v\nširších súvislostiach chránená jeho možnosť slobodne a na vlastnú zodpovednosť robiť rozhodnutia\ntýkajúce sa jeho súkromného života.“ Ústavný súd v predmetom náleze vyjadril, že ochrana osobných\núdajov fyzických osôb je legitímnym dôvodom, pre ktorý možno v demokratickej spoločnosti obmedziť\nprávo na slobodný prístup k informáciám podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a spadá preto\npod výnimku upravenú v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n35. Keďže v prípade stretu práva verejnosti na slobodný prístup k informáciám a práva fyzických\nosôb na ochranu ich osobnosti a súkromia, čo zhŕňa aj právo na ochranu ich osobných údajov,\nide o konflikt dvoch rovnocenných práv a slobôd, tento konflikt je potrebné riešiť pomocou zásady\nspravodlivej rovnováhy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 zo dňa 1.\noktóbra 2008). V zmysle zásady proporcionality je tak možné ochranu osobných údajov fyzických osôb\nprelomiť v osobitných prípadoch, v ktorých preváži právo verejnosti na slobodný prístup k informáciám.\nTakýmito prípadmi sú informácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie alebo výkonu úradnej činnosti\nvysokých verejných funkcionárov, keďže verejne činné osoby musia rešpektovať, že ich zapojenie do\nzáležitostí verejného záujmu má za následok zúženú ochranu ich súkromnej sféry a tým aj osobných\núdajov. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto\nčinnosťou (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/1/2021 zo dňa\n24. februára 2022). Normatívnym vyjadrením uvedenej výnimky je ustanovenie § 9 ods. 3 Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám, ktoré povinným osobám ukladá povinnosť sprístupniť v danom\nustanovení presne a taxatívne vymedzené informácie o fyzických osobách, ktoré sú rovnako taxatívne\nvymedzené, pričom tak dochádza v špecifických zákonom upravených prípadoch k prelomeniu ochrany\nsúkromia a osobnej sféry fyzických osôb, keď právo verejnosti na prístup k informáciám, a teda na\numožnení verejnej kontroly, preváži nad právom na ochranu osobnosti a súkromia dotknutých fyzických\nosôb. Keďže však ide o výnimku zo širšie poňatého práva fyzických osôb na ochranu ich osobnostnej\nsféry (a teda aj osobných údajov), rozsah tejto výnimky nemožno chápať rozširujúco a výnimku\naplikovať na akékoľvek prípady, najmä nie je prípustné zoznam taxatívne vymedzených osôb a rozsah\nosobných údajov, ktoré sú vymedzené v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\nrozširovať, a to ani výkladom. Ústavný súd Slovenskej republiky v už spomínanom Náleze sp. zn.\nPL. ÚS 1/09 zo dňa 19. januára 2011 uviedol, že „povinnosť poskytnúť informácie sa nevzťahuje\nna všetky osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale len na taxatívne vymenovaných\nverejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi\npracovníkmi, alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva\nna súkromie. Posúdenie proporcionality v danom prípade sa tak týka len zverejnenia údajov vo vzťahu\nk týmto osobám, a nie všetkým zamestnancom štátu.“ Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že\nvýnimka z ochrany osobných údajov fyzických osôb podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám sa týka len takých verejných funkcionárov, ktorých špecifické postavenie odôvodňuje\nväčšiu intenzitu zásahu do ich práva na súkromie, pričom pôjde spravidla o vysokých štátnych úradníkov,\nktorí sa podieľajú na prijímaní rozhodnutí orgánov verejnej moci, prípadne sa zúčastňujú na procese\nrozhodovania o použití verejných prostriedkov, a teda nepôjde o akýchkoľvek verejných zamestnancov,\nresp. zamestnancov, ktorých príjmy sú vyplácané z verejných zdrojov. Pri zohľadnení uvedených\nústavnoprávnych východísk a účelu predmetnej právnej úpravy je tak zrejmé, že výnimka podľa § 9 ods.\n3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa nevzťahuje na verejných zamestnancov na nižších\nstupňoch riadenia, ktorí nedisponujú takými rozhodovacími právomocami, ktoré by mali zásadný verejný\ndosah bez ohľadu na to, či ich príjmy sú vyplácané z verejných zdrojov. Okolnosti každého prípadu je\ntak potrebné zvažovať individuálne vo svetle uvedených zásad, pričom, vychádzajúc z použitia princípu\nproporcionality, je potrebné použiť skôr zužujúci výklad v prípadoch, keď sa zjavne nejedná o vysokých\nverejných úradníkov a zamestnancov, ktorých postavenie a rozhodovacie kompetencie by mali taký širší\nspoločenský dopad, ktorý by odôvodňoval právo verejnosti na ich verejnú kontrolu.\n36. Správny súd ďalej podotýka, že ustanovenie § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám\nje potrebné z hľadiska zachovania zásady proporcionality posudzovať reštriktívne nielen čo do\nvýslovného výpočtu verejne činných osôb a konkrétnych taxatívne vymedzených osobných údajov,\nktoré výnimke zo zákazu zverejňovania podliehajú, ale je potrebné zohľadňovať aj tú skutočnosť,\nči ide vôbec o takú funkciu, prostredníctvom ktorej sa fyzická osoba podieľa na výkone verejnej\n\nmoci, čo naznačil vo svojej rozhodovacej činnosti Ústavný súd Slovenskej republiky. Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 1Svk/29/2024 zo dňa 26. júna 2025 v tejto súvislosti\nuviedol, že „ustanovenie § 9 ods. 3 infozákona zároveň vyžaduje, aby išlo o vedúceho zamestnanca\nzamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Toto ustanovenie obsahujúce uvedené slovné spojenie\nje podľa kasačného súdu potrebné vykladať materiálne, s prihliadnutím na účel infozákona ako celku\n(ktorým je kontrola verejnej moci) i § 9 infozákona (ktorým je zakotvenie zákonného obmedzenia v\npráve na prístup k informáciám z dôvodu ochrany osobnosti, súkromia a osobných údajov), sledujúc\npritom zásadu proporcionality a zásadu vyvažovania verejného záujmu na prístup k informáciám a\nsúkromného záujmu na ochranu osobných údajov, osobnosti a súkromia dotknutej osoby. ... Preto, aj\nkeby dotknutá osoba formálne spĺňala status vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka\npráce a ukladala podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovala, riadila a kontrolovala ich\nprácu (napr. vedúci zamestnancov vykonávajúcich upratovacie práce) a bola by formálne zamestnaná\nu zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci, no samotná dotknutá osoba by sa na výkone\nverejnej moci či úradnej činnosti tohto orgánu nijako nepodieľa, a to ani priamo ani nepriamo, ani by\nnemala vzhľadom na osobitné okolnosti iné špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu\ndo svojho práva na súkromie, z hľadiska účelového výkladu a po materiálnej stránke by ju nebolo\nmožné považovať za vedúceho zamestnanca orgánu verejnej moci v zmysle § 9 ods. 3 infozákona,\nu ktorého má prevážiť právo verejnosti na informácie nad ochranou jej osobných údajov, osobnosti a\nsúkromia.“ Z uvedených záverov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tak vyplýva, že aj\nkeď u určitých dotknutých fyzických osôb možno skonštatovať, že vzhľadom na ich funkciu disponujú\nistou rozhodovacou právomocou, ktorá môže zahŕňať aj vedenie im podriadených zamestnancov, resp.\norganizovanie ich práce, nemožno ich považovať za osoby v zmysle výnimky zo zákazu sprístupňovania\nosobných údajov podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak sa nepodieľajú na\nvýkone verejnej moci.\n37. Žalovaný považoval vedúcich lekárov zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Ilava a zároveň\naj vedúcu sestru za nadriadených v služobnom pomere, na ktorých sa vzťahuje výnimka zo zákazu\nsprístupňovania osobných údajov fyzických osôb podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám, a preto aproboval postup povinnej osoby, ktorá žalobcovi v požadovaných ročných\ninformatívno-štatistických správach o činnosti zdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava za\nr. 2013 až 2019 ponechala neanonymizované len osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu ich\nhodnosti, titulu, mena a priezviska, avšak anonymizovala tie osobné údaje, ktoré nie sú uvedené\nv taxatívnom výpočte v ustanovení § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Možno\npreto skonštatovať, že žalovaný postupoval v súlade s vyššie uvedenými závermi súdov, keď rozsah\nzverejňovaných osobných údajov poňal reštriktívne. Ostatné fyzické osoby (odborných zástupcov\njednotlivých ambulancií) nepovažoval za nadriadených v služobnom pomere a ani za vedúcich\nzamestnancov, a preto vo vzťahu k nim aproboval postup povinnej osoby, ktorá žalobcovi nesprístupnila\nžiadne osobné údaje týchto osôb, keďže nie sú verejnými funkcionármi podľa § 9 ods. 3 Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám, čo je v súlade so znením zákona a aj s vyššie uvedenými závermi\nsúdov Slovenskej republiky.\n38. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že mu neboli sprístupnené údaje o špecializačnom\nodbore dotknutých fyzických osôb, pričom v správnej žalobe rozsiahlo argumentoval, prečo podľa jeho\nnázoru je pojem špecializačný odbor potrebné považovať za súčasť pojmu „funkcia“, resp. „pracovné\nzaradenie“ v zmysle § 9 ods. 3 písm. d) a e) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, správny\nsúd vyhodnotil predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Žalobca bol toho názoru, že je potrebné\nuplatniť extenzívny výklad ustanovenia § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a údaje\no špecializačnom odbore dotknutých osôb mu mali byť sprístupnené, čo je však v rozpore s vyššie\nuvedeným právno-teoretickým prístupom k posudzovaniu proporcionality zásahu do práva na informácie\na práva na ochranu osobných údajov. Pokiaľ zákonodarca v § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám výslovne stanovil, že ochrana o osobných údajov fyzických osôb je zákonným dôvodom\npre obmedzenie práva na prístup k informáciám, nemožno údaj o špecializačnom odbore dotknutých\nfyzických osôb, ktorý je ich osobným údajom, považovať za taký údaj, ktorý nepodlieha ochrane bez\ntoho, aby bol výslovne uvedený v taxatívnom výpočte údajov v zmysle § 9 ods. 3 písm. a) až g)\nZákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný preto rozhodol v súlade so zákonom, keď\nv napadnutom rozhodnutí uviedol, že špecializačný odbor dotknutých osôb nie je uvedený v § 9 ods.\n3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ani v súvislosti s ich funkciou a ani v súvislosti s ich\npracovným zaradením. Právne posúdenie žalovaného preto nemožno považovať za svojvoľné, ako sa\n\ndomnieval žalobca v správnej žalobe. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia v predmetnom ohľade nie\nsú spôsobilé spochybniť vlastné úvahy a závery žalobcu prezentované v správnej žalobe, predovšetkým\nk charakteru odborného vedenia zdravotníckych zariadení a spôsobu jeho vykonávania bez toho, aby\nžalobca tvrdil, v čom je napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonom a s ktorým zákonným\nustanovením. Žalobca sa mýli, keď v správnej žalobe tvrdil, že vo vzťahu k osobným údajom dotknutých\nosôb v zmysle výnimky zo zákazu zverejňovania osobných údajov podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám je potrebné uplatniť extenzívny výklad, keďže takýto záver je v rozpore s vyššie\nuvedenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Argumentácia žalobcu je založená na\núčelovej dezinterpretácii argumentácie žalovaného a právne úvahy žalobcu v správnej žalobe sú\nzaložené na izolovanom výklade jednotlivých právnych noriem, čo nie je spôsobilé spochybniť právne\nposúdenie veci orgánmi verejnej správy.\n39. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné vo vzťahu\nk otázke sprístupnenia údajov o špecializačnom odbore dotknutých osôb, je rovnako nedôvodná.\nŽalobca tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí ignoroval odvolacie námietky žalobcu a jeho\nargumentácia vo vzťahu k „nadriadeným v služobnom pomere“ je povrchná, keď podľa žalobcu žalovaný\nskonštatoval, že v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je uvedený údaj\no špecializačnom odbore vedúceho lekára alebo zdravotnej sestry a nie je uvedený žiadny ďalší osobný\núdaj, ktorý by mal byť o osobe nadriadeného sprístupnený. Správny súd podotýka, že žalobca nemôže\nsúčasne namietať, že rozhodnutie žalovaného vychádza v predmetnej otázke z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a súčasne to, že je nepreskúmateľné, keďže tieto dôvody nezákonnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy súčasne popri sebe neobstoja (navzájom sa vylučujú). Ak je rozhodnutie\norgánu verejnej správy nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, nemožno\nz jeho obsahu vyvodiť, ako vec orgán verejnej správy právne posúdil. Naopak, ak orgán verejnej\nsprávy svoje právne hodnotenie veci v rozhodnutí uvedie a účastník konania právne posúdenie\nrozporuje a uvádza svoje argumenty proti nemu, nemožno uvažovať o nepreskúmateľnosti jeho\nrozhodnutia. Správny súd nepovažuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, keďže žalovaný\nv ňom uviedol zrozumiteľné dôvody, prečo neboli údaje o špecializačnom odbore dotknutých fyzických\nosôb v informatívno-štatistických správach zdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava za r.\n2013 – 2019 zverejnené, a to v dôsledku toho, že Zákon o slobodnom prístupe k informáciám\nv § 9 ods. 3 zverejnenie takýchto údajov neustanovuje. V tejto súvislosti správny súd poukazuje\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal\notázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru:\n„Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať\ntaké rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo\nveci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa\nnedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný.\nMedzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s\nodôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj\nich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale\naj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu...“ Preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného takýmito vadami netrpí, pretože obsahuje zákonom stanovené náležitosti\nv zmysle § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný nebol povinný osobitne vykladať\nžalobcovi pojem „nadriadený v zbore“ v zmysle § 4 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov, resp.\n„nadriadený v služobnom pomere“, keďže vo vzťahu k predmetu konania a výroku napadnutého\nrozhodnutia poskytol dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie. Orgán verejnej správy má v zmysle §\n47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a nie viesť s účastníkom\nadministratívneho konania polemiku ohľadom jeho názorov a subjektívneho výkladu právnych predpisov.\nOdôvodnenie rozhodnutia žalovaného považuje správny súd za dostatočné, pretože žalovaný uviedol\nzrozumiteľné dôvody, ktoré umožnili jednak žalobcovi argumentovať v správnej žalobe k ním tvrdenej\nnezákonnosti z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a jednak správnemu súdu súdny\nprieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n40. Obdobne je nedôvodná aj námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\nvo vzťahu k nesprístupneniu informácie o ukončení funkcie mjr. A. F. J., A. A. A. D., A. A. I. D.\na odborných zástupcov jednotlivých ambulancií v zdravotníckom zariadení ÚVTOS a ÚVV Ilava.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že údaj o ukončení funkcie nadriadeného v služobnom\npomere nie je uvedený v taxatívnom výpočte osobných údajov, ktoré sa o nadriadenom v služobnom\n\npomere sprístupňujú podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pričom v prípade\ntaxatívneho výpočtu nie je povinná osoba oprávnená taký výpočet údajov rozširovať a aplikovať ho\nna ďalšie skutočnosti, ktoré nie sú v danom ustanovení expressis verbis uvedené. Uvedený záver\nžalovaného je v súlade s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky (body 34. a 35. tohto\nrozsudku). Rozhodnutie žalovaného netrpí vadou nepreskúmateľnosti obdobne ako je uvedené v bode\n39. tohto rozsudku. Úvaha žalobcu prezentovaná v správnej žalobe k nutnosti použiť analógiu na\nvyplnenie „medzery“ v právnej úprave nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže žalovaný, ako už správny súd uviedol, nie je povinný\nviesť vo svojom rozhodnutí polemiku s odvolacími dôvodmi žalobcu, ale ho odôvodniť tak, aby z jeho\nodôvodnenia boli zrejmé dôvody, ktoré žalovaného viedli k rozhodnutiu vo veci podľa výroku rozhodnutia.\nNapokon, z obsahu odvolacej námietky žalobcu je zrejmé, že žalobca ani v skutočnosti netvrdí, že\nrozhodnutie žalovaného je v predmetnom ohľade nepreskúmateľné, keďže žalobca svojou polemikou\nlen vyjadruje nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia žalovaného. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu\nverejnej správy nemožno ponímať tak, že je daná vždy, keď sa orgán verejnej správy nestotožní\ns argumentáciou účastníka konania a uvedie iné dôvody rozhodnutia, s ktorými účastník konania\nnesúhlasí.\n41. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal nesprístupnenie všetkých anonymizovaných údajov\no odborných zástupcoch jednotlivých ambulancií ako civilných osôb, keďže tieto osoby považoval za\nvedúcich zamestnancov zamestnávateľa, ktorý je orgán verejnej moci v zmysle § 9 ods. 3 Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko odborný zástupca je podľa žalobcu ex lege riadiacim\npracovníkom zdravotníckeho zariadenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dotknuté\nfyzické osoby nie sú nadriadenými v služobnom pomere a ani vedúcimi zamestnancami, resp. ani\nnadriadenými mimo výkonu, ktorých právny vzťah upravuje osobitný predpis, a teda sa na nich\nnevzťahuje § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože neriadia, neorganizujú,\nnekontrolujú a ani nehodnotia činnosti podriadených príslušníkov zboru a zamestnancov zboru.\nUvedený záver žalovaného je podľa správneho súdu založený na správnom právnom posúdení veci.\nAko už správny súd poukázal v bode 36. tohto rozsudku, dotknutá fyzická osoba má postavenie\nvedúceho zamestnanca podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak je nielen\nzamestnancom orgánu verejnej moci, ale ak sa aj sama podieľa na výkone verejnej moci. Len táto\nskutočnosť odôvodňuje väčšiu intenzitu zásahu do jej práva na ochranu osobných údajov, resp.\nširšie do práva na súkromie, keďže v zmysle princípu proporcionality je zásah do súkromia osôb\npodieľajúcich sa na výkone verejnej moci vyvažovaný verejným záujmom na ich kontrole, čo sa\nrealizuje aj prostredníctvom práva na prístup k informáciám. Dotknuté fyzické osoby ako odborní\nzástupcovia jednotlivých ambulancií v zdravotníckom zariadení ÚVTOS a ÚVV Ilava sa však nepodieľajú\nna výkone verejnej moci, ale na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti pre obvinené a odsúdené\nosoby, a teda nie je odôvodnený zásah do ich práva na ochranu osobných údajov a súkromia. Názor\nžalobcu, že odborní zástupcovia jednotlivých ambulancií v zdravotníckom zariadení ÚVTOS a ÚVV\nIlava sú ex lege riadiacimi zamestnancami zdravotníckeho zariadenia, je založený na subjektívnom\na izolovanom výklade zákona žalobcom bez zohľadnenia zmyslu a účelu právnej úpravy § 9 ods. 1\na ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Odborný zástupca je podľa § 12 ods. 9 Zákona\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti definovaný na účely daného zákona ako fyzická osoba, ktorá\nosobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, pričom\nmusí byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu s poskytovateľom. Táto skutočnosť však\nneznamená, že odborný zástupca sa bez ďalšieho automaticky stáva vedúcim zamestnancom v zmysle\n§ 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to ani v prípade, ak je zamestnávateľom\norgán verejnej moci a odborný zástupca prípadne riadi alebo organizuje prácu iných zamestnancov.\nPojmy „odborný zástupca“ podľa Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a pojem „vedúci\nzamestnanec zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci“ podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám sú dva autonómne pojmy, ktorých obsah si nemožno zamieňať bez zohľadnenia\nich skutočného obsahu a účelu ich vymedzenia v systematike právnej úpravy a vychádzať pri ich výklade\nlen zo samotného slovného vyjadrenia. Nie je daný žiadny dôvod, aby činnosť odborného zástupcu podľa\nZákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti bola bez ďalšieho automaticky považovaná za takú\nčinnosť, ktorá danej fyzickej osobe zakladá verejnomocenské oprávnenia odôvodňujúce jej postavenie\nako osoby z taxatívneho vymedzenia v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Činnosť\njednotlivých ambulancií zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Ilava je zameraná na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti, čo nemožno považovať za výkon verejnej moci, a teda ani ich odborných\nzástupcov nemožno považovať za vedúcich zamestnancov orgánu verejnej moci. Žalovaný (a rovnako\n\naj povinná osoba) rozhodol v súlade so zákonom, keď vyhodnotil, že v prípade odborných zástupcov\nambulancií zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Ilava nie je daná výnimka podľa § 9 ods. 3 Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám z nesprístupnenia ich osobných údajov. Správny súd v tomto\nohľade odkazuje aj na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/48/2022\nzo dňa 20. septembra 2023 a sp. zn. 1Svk/29/2024 zo dňa 26. júna 2025. Pokiaľ žalobca v správnej\nžalobe tvrdil, že žalovaný v tomto ohľade neuviedol žiadnu argumentáciu, v dôsledku čoho považoval\nrozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, správny súd podotýka, že tvrdenie žalobcu je v rozpore\ns obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol zrozumiteľnú argumentáciu, s ktorou žalobca len nesúhlasí. V podrobnostiach správny súd\nodkazuje obdobne na body 39. a 40. tohto rozsudku.\n42. Správny súd pre úplnosť uvádza, že ani vedúcich lekárov a vedúcu sestru zdravotníckeho zariadenia\nÚVTOS a ÚVV Ilava nemožno považovať za nadriadených v služobnom pomere v zmysle § 9 ods.\n3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (na rozdiel od povinnej osoby a žalovaného), keďže\nnapriek skutočnosti, že sú v postavení nadriadených k im podriadeným zamestnancom zdravotníckeho\nzariadenia a riadia, organizujú, resp. usmerňujú ich prácu, nepodieľajú sa na výkone verejnej moci, ale\nna poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo v zmysle záverov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (vyššie odkazované rozsudky) nepostačuje na ich posúdenie ako verejne činných osôb,\nu ktorých je odôvodnená väčšia intenzita zásahu do ich práva na súkromie.\n43. Námietka žalobcu, že žalovaný nerozhodol o jeho odvolacej námietke týkajúcej sa fiktívneho\nrozhodnutia o nesprístupnení informácie o mieste výkonu funkcie dotknutých osôb, je nedôvodná.\nŽalovaný na str. 9 napadnutého rozhodnutia svoje vysporiadanie sa s predmetnou odvolacou námietkou\nžalobcu uviedol („K bodu 6. odvolania“) s tým, že z názvu sprístupňovaných správ je zrejmé, že sa\njedná o zdravotnícke zariadenie ÚVTOS a ÚVV Ilava, a teda údaj o mieste výkonu funkcie nebol\nna sprístupnených správach anonymizovaný. Žalobca v správnej žalobe len vyjadril svoj nesúhlas\ns odôvodnením žalovaného a uviedol viaceré tvrdenia špekulatívneho charakteru (žalovaný a povinná\nosoba pred žalobcom zatajujú informácie, z dôvodu anonymizácie „mnohých“ údajov žalobca nevie,\nkde sa nachádza „ten-ktorý kompetent“ a pod.), čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného. Ako už správny súd uviedol v bode 40. tohto rozsudku, rozhodnutie orgánu\nverejnej správy nemožno považovať za nepreskúmateľné, ak orgán verejnej správy svoj záver v jeho\nodôvodnení uvedie, pričom účastník konania sa s ním len nestotožňuje.\n44. K návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania tým, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť\npredložiť ako dôkaz všetky povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré vydal Trenčiansky\nsamosprávny kraj ÚVTOS a ÚVV Ilava na prevádzkovanie ambulancií v r. 2013 až 2017, vrátane\nschválených ordinačných hodín týchto ambulancií, ďalej všetky povolenia Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky vydané pre Nemocnicu pre obvinených a odsúdených ÚVTOS Trenčín a ordinačné\nhodiny schválené Trenčianskym samosprávnym krajom pre Nemocnicu pre obvinených a odsúdených\nÚVTOS Trenčín, ktoré sa týkajú ambulancií v ÚVTOS a ÚVV Ilava prevádzkovaných od 3. januára\n2018 do r. 2019, správny súd uvádza, že v zásade nie je súdom skutkovým, ale je súdom,\nktorý posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva.\nJe to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov\npri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich\nrozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených správnou žalobou\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý\npredchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý\ntu bol v čase ich vydania (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. mája 2018, sp. zn.\n8Sžo/282/2015). Žalobca ani neuviedol, na preukázanie akých konkrétnych skutočností odôvodňujúcich\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného by sa malo navrhované dokazovanie vykonať.\nPredmetný návrh na vykonanie dokazovania sa javí skôr ako samostatná (nová) žiadosť o poskytnutie\ninformácií, pričom tieto otázky môžu byť zodpovedané len príslušnou povinnou osobou. Z uvedených\ndôvodov správny súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy.\n45. Správny súd ďalej nevyhovel návrhu žalobcu, aby podľa § 193 SSP uložil žalovanému povinnosť\nsprístupniť žalobcovi informatívno-štatistické správy zdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava\n\nza r. 2013 – 2019 aj v rozsahu ním požadovaných nesprístupnených údajov. Podľa § 193 SSP\n„Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného\npredpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody,\npre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na\nnesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie\npodľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu“. Citované ustanovenie § 193\nSSP sa vzťahuje na prípady, keď z dôvodu vydania tzv. fiktívneho rozhodnutia, resp. z dôvodu zjavnej\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nie sú správnemu súdu zrejmé dôvody, ktoré viedli orgán\nverejnej správy k nesprístupneniu požadovaných informácií. Z dôvodu materiálneho zabezpečenia\npráva žiadateľa na prístup k informáciám tak SSP umožňuje namiesto zrušenia rozhodnutia orgánu\nverejnej správy pre nepreskúmateľnosť a vrátenia veci na ďalšie konanie orgánu verejnej správy\nsamotnému správnemu súdu posúdiť dôvody pre nesprístupnenie informácií a v prípade, ak správny\nsúd takéto dôvody nevzhliadne, môže sám uložiť orgánu verejnej správy povinnosť požadované\ninformácie sprístupniť. O takýto prípad sa však v predmetnej veci nejedná. Rozhodnutie žalovaného\nnie je nepreskúmateľné, keďže z jeho odôvodnenia sú zrejmé dôvody, ktoré viedli povinnú osobu\nk nesprístupneniu anonymizovaných údajov v informatívno-štatistických správach zdravotníckeho\nzariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava za r. 2013 – 2019. Nie je preto daný dôvod na postup podľa §\n193 SSP. Rovnako nebol daný dôvod na postup správneho súdu podľa § 84 SSP, keďže v zmysle\ndaného ustanovenia SSP si správny súd môže a nie musí pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa\nodmietlo sprístupnenie informácie, dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného.\nSprávny súd nenadobudol pochybnosť o tvrdeniach žalovaného, keďže rozhodnutie žalovaného je\nzaložené na nesprístupnení osobných údajov dotknutých fyzických osôb, ktorých ochrana je legitímnym\na zákonným dôvodom pre ich vylúčenie z práva na prístup k informáciám, pričom žalobca ani nenamietal,\nže nesprístupnené údaje sa netýkajú osobných údajov dotknutých fyzických osôb.\n46. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a\nkonania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že\nsprávna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania\nnepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a/ SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}