{"guid": "f6b21ece-e4ed-4401-be61-a03a52d152c6:d18708c6-90fc-4150-b401-b66583230d9e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100243.1", "spisova_znacka": "5S/14/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/14/2023 z 15. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 15. mája 2025, sp. zn. 5S/14/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100243.1", "identifikacne_cislo": "0823100243", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-82a", "nazov": "§ 82a zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-82a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-82a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/482/#paragraf-1.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 482/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/482/#paragraf-1.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/482-2011/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-2", "nazov": "§ 68 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-12", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-22", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-82a", "/SK/ZZ/2011/482#paragraf-1", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-68", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d18708c6-90fc-4150-b401-b66583230d9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100243.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100243.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100243.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n5S/14/2023\n0823100243\n15. 05. 2025\nJUDr. Katarína Petráň Vinczeová\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823100243.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň\nVinczeovej (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana v právnej\nveci žalobcu: KRONOSPAN, s.r.o., so sídlom Lučenecká cesta č. 1335/21, 960 01 Zvolen, IČO:\n36 059 323, právne zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43,\n960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého\n7, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 1SprI/44/2023\nzo dňa 23.05.2023, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\nPrvostupňové rozhodnutie\n1) Okresný súd Zvolen (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo ako „povinná osoba“) podľa §\n2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o slobode informácií“), o žiadosti žalobcu\nrozhodol podľa § 18 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 a 3 zákona o slobode informácií rozhodnutím č.\nk 1SprI 8/2023-16 zo dňa 14.04.2023 tak, že jej nevyhovel.\n2) Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že dňa 13.04.2023 bola\nOkresnému súdu Zvolen doručená žiadosť žalobcu (ďalej aj ako „žiadateľ“) o sprístupnenie informácií\nv zmysle zákona o slobode informácií, a to: „Odpovede vo forme Áno/Nie na otázku, či bol A.\nB., nar. XX.XX.XXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. v roku 2023 právoplatne odsúdený za\númyselný trestný čin“. Zároveň žiadateľ žiadal o uvedenie dňa, kedy rozsudok podľa uvedenej otázky\nnadobudol právoplatnosť. V žiadosti sa žiadateľ odvolával aj na ustanovenie § 82a ods. 5 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a § 68 Zákonníka práce. V závere žiadosti žiadateľ, v prípade nevyhovenia\nžiadosti o informáciu žiadal v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako súd reflektuje na skutočnosť, že\nbez považovanej informácie je jeho Zákonníkom práce priznané právo v praxi nevykonateľné, resp.\nteoretické, teda nech súd uvedie ako reálne môže žiadateľ bez tejto informácie svoje právo využiť.\n3) Prvostupňový správny orgán uviedol, že právo na informácie zakotvuje Ústava Slovenskej republiky\nv čl. 26 ods. 1, pričom v zmysle čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je ozrejmený obsah\nzáväzku štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným\n\nspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky, postup, rozsah a obmedzenia\nslobodného prístupu k informáciám upravuje v podrobnostiach zákon o slobode informácií.\n4) V ďalšom texte odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia Okresný súd Zvolen poukázal na to, že\nÚstava Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré\nje potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha\nmedzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na druhej strane. Práve z týchto\ndôvodov ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií upravuje, že informácie, ktoré\nsa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby,\nktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba\nsprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom\ndotknutej osoby. Účelom ustanovenia § 9 zákona o slobode informácií, je chrániť informácie týkajúce sa\nsúkromia a osobné údaje fyzických osôb. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných\núdajov. Zásady ochrany osobných údajov stanovuje zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 18/2018\nZ. z.“) tak, že osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo\n„určiteľná“ priamo alebo nepriamo, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne\nidentifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií, či\nsprístupnenie dokumentov, na základe osobných údajov fyzickej osoby, povinná osoba ich podľa § 9\nods. 1 a 2 zákona o slobode informácií sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo\nna základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia\no súkromí alebo osobný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať\no písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu\nalebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej\nosoby alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní (viď\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/9/2013 z 19.03.2014).\n5) Prvostupňový správny orgán taktiež dôvodil, že možnosť sprístupnenia informácií nemôže ísť proti\nprávu na ochranu osobnosti. Uvedené vyplýva aj zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Právo\nna ochranu osobných údajov fyzických osôb je jednou z neoddeliteľných častí práva na rešpektovanie\nsúkromného života, a preto požíva vysoký stupeň právnej ochrany. Problematika ochrany osobných\núdajov je upravená zákonom o ochrane osobných údajov a vzťahuje sa a upravuje ochranu osobných\núdajov fyzických osôb pri ich spracúvaní. Spracúvaním osobných údajov fyzických osôb sa v kontexte\nzákona o slobode informácií rozumie aj ich zverejňovanie. Na tento účel je povinná osoba povinná\nposúdiť všetky informácie, ktoré sú predmetom povinného zverejňovania aj z pohľadu ochrany osobných\núdajov, a tieto potom buď zverejniť alebo obmedziť ich prístup verejnosti.\n6) Zákon o ochrane osobných údajov ako základný všeobecný záväzný právny predpis v oblasti\nochrany osobných údajov v právnom poriadku Slovenskej republiky neupravuje konkrétny zoznam\núdajov, ktoré sú považované za osobné údaje, a ktorých zverejnenie je tak povinná osoba povinná\nobmedziť v prípade neexistencie právneho základu. Zákon o ochrane osobných údajov poskytuje však\ndemonštratívny výpočet charakteristík určujúcich fyzickú osobu. Definícia osobných údajov nevyžaduje,\naby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia daných podmienok bola\nosoba určiteľná. Z vecnej stránky sa pojem osobných údajov vzťahuje na také údaje, ktoré sa týkajú\nidentifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, t.j. určenej alebo určiteľnej, či už priamo alebo\nnepriamo.\n7) Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že z pohľadu ochrany osobných údajov sa\n„určiteľnosťou“ rozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých údajov možno osobu\nidentifikovať. Identifikácia sa teda realizuje prostredníctvom konkrétnych charakteristických znakov, tzv.\n„identifikátorov“, ktoré možno priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe. Miera, do akej sú určité identifikátory\ndostačujúce pre dosiahnutie identifikácie konkrétnej fyzickej osoby závisí od komplexného posúdenia\ndostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a zároveň aj situácie ako celku. Preto v závislosti od\nviacerých faktorov, ktorými sú najmä kvalita, kvantita a druh údajov sa v určitom momente, ktorý\nnemožno presne stanoviť, konvertuje určiteľnosť do určenia osoby. Fyzickú osobu považujeme za určitú,\nkeď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od ostatných osôb v danom\ninformačnom systéme.\n\n8) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Okresný súd Zvolen postupoval podľa § 18 ods. 2 a § 9\nods. 1 a 2 zákona o slobode informácií a časti žiadosti žiadateľa o uvedenie odpovede vo forme Áno/Nie\nna otázku, či bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. v roku 2023 právoplatne\nodsúdený za úmyselný trestný čin a o uvedenie dňa, kedy rozsudok podľa uvedenej otázky nadobudol\nprávoplatnosť nevyhovel, keďže sa jednalo o informáciu na základe osobných údajov fyzickej osoby\na poskytnutím požadovanej informácie o menovanej osobe, by došlo k porušeniu ochrany osobných\núdajov fyzickej osoby, a tým aj súkromia fyzickej osoby zaručenej mu v § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode\ninformácií, pretože pri sprístupnení požadovaných informácií by povinná osoba nepriamo potvrdila,\no ktorú fyzickú osobu sa jedná, identifikovateľnú a nezameniteľnú podľa údajov: mena, priezviska,\ndátumu narodenia a bydliska.\n9) Keďže žiadateľ požiadal o sprístupnenie informácií na základe osobných údajov fyzickej osoby,\nprvostupňový správny orgán konštatoval, že ako povinná osoba informáciu podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona\no slobodnom prístupe k informácií sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe\npredchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo\nosobný údaj). Nakoľko tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný\nsúhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu o súhlas. V kontexte uvedeného\nOkresný súd Zvolen podotkol, že žalobca ako žiadateľ o informáciu nepreukázal takýto súhlas dotknutej\nosoby, preto mu povinná osoba informáciu nesprístupnila.\n10) Pokiaľ žalobca opieral svoju žiadosť aj o ustanovenie § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o súdoch“),\nprvostupňový správny orgán uviedol, že takejto žiadosti je možné vyhovieť len v prípade, že žiadateľ\npresne uvedie len označene rozhodnutia Okresného súdu Zvolen a dátum vydania rozhodnutia, ktoré\npožaduje sprístupniť, ale aj to iba v anonymizovanej forme, t.j. bez všetkých osobných údajov, ktoré\npodliehajú anonymizácii podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky č. 482/2011 Z. z.\n11) Pokiaľ žalobca vo svojom podaní uviedol: „ako súd reflektuje na skutočnosť, že bez požadovanej\ninformácie je ich Zákonníkom práce priznané právo v praxi nevykonateľné, resp. teoretické, teda nech\nsúd uvedie, ako reálne môže žiadateľ bez tejto informácie svoje právo využiť“, prvostupňový správny\norgán uviedol, že takúto informáciu nemožno poskytnúť na základe zákona o slobode informácií, a to\ns poukazom na vyššie uvedené dôvody. Ak však žalobca poukázal na dôvod, pre ktorý žiadal poskytnúť\npožadované informácie (na pracovnoprávne účely), Okresný súd Zvolen s poukazom na § 69 ods. 1\nTrestného poriadku uviedol, že má možnosť ako „iná osoba“ v rámci trestného konania so súhlasom\npredsedu senátu nazrieť do súdneho spisu, a to i s poukazom na § 82a ods. 5 zákona o súdoch.\nDruhostupňové rozhodnutie\n12) Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom\nrozhodol žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím sp. zn. 1SprI/44/2023 zo dňa\n23.05.2023 (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie\nžalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n13) V odôvodnení rozhodnutia žalovaný v prvom rade zosumarizoval priebeh administratívneho konania\npred prvostupňovým správnym orgánom. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, odvolania\nžalobcu, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa\npožiadavky zákonnosti a vecnej správnosti, obsahuje predpísané náležitosti a vychádza zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci.\n14) Žalovaný konštatoval, že sa pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nzaoberal otázkou, či Okresný súd Zvolen ako povinná osoba pri vybavovaní žiadosti žalobcu ako\nžiadateľa postupoval správne, ak žalobcovi nesprístupnil, t.j. odmietol poskytnúť informácie s odkazom\nna § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba sprístupní informáciu\ndotýkajúcu sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo\ns predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Žalovaný teda skúmal, či v prípade žalobcom\npožadovaných informácií existovali dôvody sprístupnenia požadovaných informácií tak, ako to žiadal\nžalobca a dospel k záveru, že v danom prípade nebol daný dôvod sprístupnenia požadovaných\ninformácií s poukazom na § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií.\n\n15) V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to že účelom ustanovenia § 9 zákona\no slobode informácií je chrániť informácie týkajúce sa osobnosti, súkromia a osobné údaje fyzických\nosôb. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Právo na ochranu súkromia\nje právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť\nskutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným. Právo na súkromie zahŕňa aj právo na ochranu\ninformácií a skutočností, ktoré sa nedajú kvalifikovať ako osobné údaje. Ide napríklad o písomnosti\nosobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej\nosoby alebo jej prejavov osobnej povahy. Právo na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy je tiež\nsúčasťou práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Pri aplikácii ustanovení § 9\nods. 1 a 2 platí všeobecná zásada, podľa ktorej informácie o súkromí a osobných údajoch fyzickej osoby\nmožno v podmienkach tohto zákona povinnou osobou sprístupniť len vtedy, ak to ustanovuje osobitný\nzákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu fyzickej osoby. V prípade sprístupnenia\ninformácií, ktoré podliehajú ochrane podľa § 9 ods. 1 a 2 bez právneho základu, ktorým môže byť len\nosobitný zákon alebo písomný súhlas, by došlo k porušeniu zákona o slobode informácií.\n16) Žalovaný má za to, že žiadny zákon, ani Zákonník práce, ktorý podľa § 68 ods. 1 písm. a) umožňuje\nzamestnávateľovi okamžite skončiť pracovný pomer zo zamestnancom, ktorý bol právoplatne odsúdený\nza úmyselný trestný čin, neobsahuje ustanovenia, na ktoré odkazuje § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode\ninformácií, na základe ktorého by povinná osoba (v danom prípade Okresný súd Zvolen) na základe\nžiadosti o poskytnutie informácií bola oprávnená bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej\nosoby zverejniť informáciu, či konkrétny zamestnanec žiadateľa, t.j. dotknutá osoba (identifikovaný\nmenom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom) bol odsúdený za úmyselný trestný čin vo forme\nodpovede Áno/Nie tak, ako o to požiadal žalobca.\n17) Z dôvodu, že podľa vyjadrenia žalovaného Zákonník práce ani iný zákon neustanovuje povinnej\nosobe povinnosť sprístupniť žalobcovi ako žiadateľovi, či bol presne identifikovaný zamestnanec žalobcu\nodsúdený za úmyselný trestný čin, pre účely možnosti aplikácie ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a)\nZákonníka práce, žalovaný považoval za nutné dodať, že v danej veci nemá preukázanú ani existenciu\npísomného súhlasu dotknutej osoby na poskytnutie informácie s poukazom na § 9 ods. 1 a 2 Zákona\no slobode informácií. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uzavrel, že Okresný súd\nZvolen postupoval správne podľa § 18 ods. 2 zákon o slobode informácií, keď informáciu na základe\nžiadosti o informácie ku konkrétnej osobe, nesprístupnil.\n18) Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že povinná osoba v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ako\npresne má žalobca aplikovať § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, keď mu súd (povinná osoba)\nodmietne poskytnúť informáciu predstavujúcu hypotézu tejto normy, ktorú nemá ako inak získať,\nžalovaný uviedol, že povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií nie je povinná poskytovať\nprávne poradenstvo, právnu pomoc, analyzovať právne predpisy a vyvodzovať právne závery podľa\npožiadaviek žalobcu.\nSprávna žaloba – žalobné body\n19) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súd v zákonom stanovenej lehote dňa 14.07.2023 sa\nžalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c)\na d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) za to, že rozhodnutie\nžalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj preto, že napadnuté rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Súčasne žalobca v súlade s\n§ 191 ods. 3 písm. a) SSP navrhol zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré\npredchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n20) Z odôvodnenia správnej žaloby vyplýva, že žalobca nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia\nvidel v tom, že sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa názoru žalobcu nijako podrobnejšie\nnevysporiadal s ustanovením § 68 Zákonníka práce, a taktiež so skutočnosťami týkajúcimi sa uplatnenia\nokamžitého skončenia pracovného pomeru. Tieto otázky boli pritom rozhodujúcim pre posúdenie veci.\nŽalovaný nijako bližšie nerozvinul svoju argumentáciu prečo § 68 Zákonníka práce nie je ustanovením,\nna základe ktorého v súvislosti so zákonom o slobode informácií je možné poskytnúť informáciu\no odsúdení zamestnanca, a to osobitne s poukazom na to, že žiadny iný zdroj tejto informácie pre\n\nzamestnávateľa neexistuje. Preto považoval žalobca takého rozhodnutie žalovaného za arbitrárne\na neodôvodnené.\n21) Žalobca žalovanému vytýkal, že žalovaný vo svojom odôvodnení nijak nenačrtol riešenie, ako inak\nmá zamestnávateľ aplikovať ustanovenie § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v prípade, keď mu\nje poskytnutie tejto informácie zo strany súdu odmietnuté. Žalobca odvodzuje svoje právo na prístup\nk požadovaným informáciám z ústavne súladného výkladu ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií a § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, a to najmä s poukazom na princíp právnej istoty. Tento\nje podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí flagrantne opomenutý, a miesto toho, aby žalovaný\nv odôvodnení rozhodnutia jasne, zrozumiteľne a hlavne v súlade s Ústavou vysvetlil, prečo informáciu\nneposkytol napriek jej nevyhnutnosti na uplatnenie práv zamestnávateľa, naopak len stroho vyhlásil, že\nprávne poradenstvo neposkytuje. Podľa žalobcu nie je prípustné, aby správne orgány neodôvodňovali\nsvoje rozhodnutia, resp. nedali odpoveď na zásadnú otázku pre svoje rozhodnutie s vysvetlením, že\n„neposkytujú právne poradenstvo“.\n22) V ďalšom texte žaloby citoval žalobca z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Sži/1/2009, sp. zn. 4So/254/207, ako aj sp. zn. 5Sžo/11/2013 poukazujúc na to, že odôvodnenie\nrozhodnutia orgánu verejnej správy o nesprístupnení informácií musí obsahovať logickú, právnu\na presvedčivú argumentáciu, apelujúc na individuálne zdôvodnenie rozhodnutia a na výklad obsahu\nprávnej normy, aby účastníci konania pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.\n23) Taktiež žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/203/2016 v zmysle\nktorého: „Krajský súd konštatoval, že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcov nevysporiadal\na ani tento postup neodôvodnil. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie\ndôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj na námietky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri\nsvojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku\nrozhodnutia. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou\nnepreskúmateľnosti. Správny súd zdôrazňuje, že nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať\nčinnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia\norgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán\nnáležitým spôsobom vyhodnotil námietky účastníka správneho konania.“\n24) Ohľadom námietky nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca v prvom rade poukázal na to,\nže sa ako zamestnávateľ dozvedel o tom, že jeho zamestnanec mal byť odsúdený za trestný čin.\nV tejto súvislosti chcel uplatniť svoje právo podľa § 68 ods. 1 psím. a) Zákonníka práce, na uplatnenie\nktorého však nevyhnutne potreboval s istotou vedieť, či bol jeho zamestnanec právoplatne odsúdený\nza úmyselný trestný čin, a vzhľadom na prekluzívnu lehotu na uplatnenie okamžitého skončenia\npracovného pomeru aj to, kedy rozsudok, ktorým bol odsúdený nadobudol právoplatnosť, a teda či\nžalobca mohol ešte uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa názoru žalobcu je úplne\nzrejmé, že ustanoviť zamestnávateľovi právo, ktoré je možné vykonať len hazardom a „tipom“ bez\nmožnosti získať náležité informácie nikdy nemohlo byť účelom zákonodarcu a takáto interpretácia\nprávnej normy zo strany správnych orgánov neobstojí.\n25) Vychádzajúc z vyššie uvedenej námietky žalobca v ďalšom texte rozhodnutia poukázal na\nrozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/07 podľa ktorého: „Orgány aplikujúce správne právo\na spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky\nzákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať\nza legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii\nnormy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými\nprávnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pri tom\nna sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).“\n26) Odkazujúc na princíp právnej istoty na ktorom je Slovenská republika ako právny štát založená\nžalobca citoval jednak z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/1/2010 ako aj z rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 67/07.\n27) Následne žalobca v podanej žalobe zdôraznil, že vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 9 ods.\n1 zákona o slobode informácií mal žalobca podľa jeho presvedčenia postupovať tak, že pod „ak to\nustanovuje osobitný zákon“ mal zaradiť ustanovenie § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, a teda mal\n\nžalobcovi poskytnúť potrebné informácie. Ak tak nepostupoval, tak konal v rozpore s účelom a znením\nzákona a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.\n28) V závere žaloby žalobca uviedol, že má na základe vyššie uvedeného za to, že interpretácia noriem\nobsiahnutých v ním v žalobe citovaných ustanovení zákona o slobode informácií a Zákonníka práce,\nktorá neumožňuje poskytnúť informácie o ktoré žalobca žiadal spôsobuje, že právo žalobcu podľa §\n68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je len iluzórne, nevyužiteľné a toto ustanovenie zákona je v praxi\nneaplikovateľné. Takýto výklad právnych predpisov v ich vzájomnej súvislosti je však podľa názoru\nžalobcu jednoznačne v rozpore s ústavne zakotveným princípom právnej istoty a ústavne konformnou\ninterpretáciou zákonov a je preto výsledkom nesprávneho právneho posúdenia žalovaného.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe – duplika žalovaného\n29) Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.08.2023 žalovaný uviedol, že sa so žalobnými námietkami\nžalobcu uvedenými v správnej žalobe nestotožňuje a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\n30) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v prvom rade poukázal na to že, primeranú rovnováhu medzi\nprávom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na strane druhej, ktoré sú garantované\nÚstavou Slovenskej republiky upravuje § 9 zákona o slobode informácií, ktorý obsahuje taxatívny\nvýpočet zákonných obmedzení, ktoré štátnym orgánom v postavení povinných osôb priznáva práva k\nzákonnému obmedzeniu práva na informácie. Právo rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom\nrozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti z osobného súkromia fyzickej osoby sprístupnené iným,\nje jednou z hlavných zložiek práva na ochranu súkromia. Pri aplikácii § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode\ninformácií platí však všeobecná zásada, podľa ktorej informácie o súkromí a osobných údajoch fyzickej\nosoby možno v podmienkach tohto zákona povinnou osobou sprístupniť len vtedy, ak to ustanovuje\nosobitný predpis (takýmto nie je ustanovenie § 68 Zákonníka práce) alebo na základe predchádzajúceho\npísomného súhlasu fyzickej osoby (takýto súhlas daný nebol). Žalovaný preto zdôraznil, že v prípade\nsprístupnenia informácií, ktoré podliehajú ochrane podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií bez\nprávneho základu, ktorým môže byť len osobitný zákon alebo písomný súhlas, by došlo k porušeniu\nzákona o slobode informácií. Žalovaný zdôraznil, že už v žalobou napadnutom rozhodnutí akcentoval, že\nZákonník práce, ktorý umožňuje zamestnávateľovi okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom,\nktorý bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin neobsahuje ustanovenie, na ktoré odkazuje\n§ 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, na základe ktorého by povinná osoba na základe žiadosti\no poskytnutie informácií bola oprávnená bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby\nzverejniť informácie, či konkrétny zamestnanec žiadateľa t.j. dotknutá osoba, ktorá bola identifikovaná\nmenom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom, bola odsúdená za úmyselný trestný čin vo forme\nodpovede áno/nie, tak ako to v tejto veci žiadateľ požadoval.\n31) Žalovaný doplnil, že mu je známe aj rozhodnutie jeho nadriadeného orgánu Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 15RM/2016-142-I zo dňa 12. 7. 2016 a č. 38RM/2016-142- I zo\ndňa 19.12.2016, v ktorom sa zhodne konštatuje, že odlišná by bola situácia, ak by žiadateľ požadoval\nsprístupnenie rozhodnutia na základe konkrétnych spisových značiek a súdu, ktorý ho vydal, a v takom\nprípade nie je dôvod pre nesprístupnenie požadovaných informácií, nakoľko tie povinná osoba sprístupní\npo vylúčení zákonom chránených informácií v rozsahu § 8 až § 12 zákona o slobode informácií, i keď ani\npri takomto spôsobe žiadania o sprístupnenie konkrétneho súdneho rozhodnutia nie je možné vylúčiť,\nže žiadosť smeruje k získaniu súdneho rozhodnutia dotýkajúceho sa konkrétnej osoby. Označenie\nkonkrétneho účastníka konania už v samotnej žiadosti o informácie bráni povinnej osobe k naplneniu\njej povinnosti v zmysle poslednej vety § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch t. j. vykonanie\nopatrení smerujúcich k ochrane práv a právom chránených záujmov v zmysle § 8 až 12 zákona o\nslobode informácií, pričom túto skutočnosť nie je možné zo strany orgánov rozhodujúcich o jeho žiadosti\nignorovať.\n32) Žalovaný taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/40/2014\nzo dňa 28.01.2015, obdobne aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/32/2014\nzo dňa 26.10.2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že k žiadosti, v\nktorej bola fyzická osoba identifikovaná údajmi podľa zákona o ochrane osobných údajov, nie je\nmožné sprístupňovať informácie v právnom režime zákona o slobode informácií, pretože poskytnutím\ninformácie by povinná osoba implicitne potvrdila – verifikovala, že fyzická osoba s uvedenými osobnými\n\núdajmi sa nachádza v ich registri. Sprístupňovanie súdnych rozhodnutí upravuje § 11 ods. 1 písm.\nd) zákona o slobode informácií v spojení s § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. zákona o súdoch.\nSúdy sú povinné pri sprístupňovaní rozhodnutí robiť opatrenia na ochranu práv a právom chránených\nzáujmov, teda rozhodnutia pred sprístupnením anonymizovať. V tejto súvislosti zároveň žalovaný doplnil,\nže Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane konštatoval, že ak je povinnou osobou súd, v zásade\nvšetky informácie, ktoré o účastníkoch (fyzických osobách) spracúva, by mali byť osobnými údajmi (sp.\nzn. 10Sžik/2/2017, 4Sžik/3/2019).\n33) Zároveň však žalobca, či už v podanej žiadosti, v odvolaní, ale ani v správnej žalobe neuviedol, či\nvyzval zamestnanca ako dotknutú osobu na udelenie písomného súhlasu na poskytnutie informácií s\npoukazom na § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií.\n34) Žalovaný zdôraznil, že povinná osoba pri posudzovaní žiadosti o informácie prihliada len na\ncharakter požadovanej informácie, ktorú žiadateľ požaduje a či sprístupneniu informácie nebráni niektoré\nzo zákonných ustanovení. Neskúma účel, na aký má byť informácia použitá. Okolnosti, či poskytnutím\ninformácie dôjde alebo nie k odstráneniu právnej neistoty žiadateľa, preto nie sú pri poskytovaní\ninformácie v zmysle zákona o slobode informácií relevantné a ani podstatné pre vyhovenie alebo\nnevyhovenie žiadosti. Naopak, informácie musí povinná osoba žiadateľovi sprístupniť bez toho, aby\nžiadateľ musel uviesť, či preukázať dôvod, pre ktorý informáciu žiada, alebo preukázať oprávnenosť či\nopodstatnenosť žiadosti. Ide o princíp, ktorý je európskym štandardom. Povinná osoba teda nemôže\npodmieňovať sprístupnenie informácie podaním vysvetlenia, za akým účelom žiadateľ informáciu\npožaduje a tiež nie je oprávnená zisťovať dôvod žiadosti. Na prípadné otázky zamestnancov povinnej\nosoby, prečo alebo na aký účel žiadateľ informáciu požaduje, nie je žiadateľ povinný odpovedať.\n35) V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca, resp. žiadateľ okamžité skončenie pracovného\npomeru so svojím zamestnancom uplatnil vzhľadom na prekluzívnu lehotu na uplatnenie tohto právneho\núkonu. Okolnosti, či došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru budú predmetom konania pred\nvšeobecným súdom Slovenskej republiky aplikujúc ustanovenia Zákonníka práce, avšak len v tom\nprípade, ak zamestnanec využije svoje právo podať žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru.\n36) Žalovaný odmietol, že by sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre právny záver o tom, že povinná osoba nemá\npovinnosť poskytovať informácie podľa zákona o slobode informácií, teda, že by išlo o rozhodnutie\narbitrárne. Úlohou žalovaného podľa jeho presvedčenia nebolo v odôvodnení žalobou napadnutého\nrozhodnutia sa vysporiadať s\n§ 68 Zákonníka práce a jeho výkladom. Pokiaľ žalobca v odvolaní\nnamietal, že povinná osoba v napadnutom rozhodnutí neuviedla ako presne má zamestnávateľ, teda\nžiadateľ aplikovať § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, žalovaný doplnil, že povinná osoba v zmysle\nzákona o slobode informácií nie je povinná poskytovať právne poradenstvo, právnu pomoc analyzovať\nprávne predpisy a vyvodzovať právne závery podľa požiadaviek žiadateľa. Uvedené vyplýva z § 3 ods.\n1 zákona o slobode informácií, podľa ktorého má síce každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii, avšak právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré\nnie sú k dispozícii a najmä na vytváranie výkladových stanovísk rozborov, analýz, referátov, odborných\nstanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladu právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n37) Zákon o slobode informácií je všeobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu,\nktorá sa použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako\nlex generalis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v akom sám\nproblematiku poskytovania informácií upravuje. Osobitné zákony môžu výslovne stanoviť, že niektoré\ndruhy informácií sa verejnosti na základe zákona o slobode informácií nesprístupňujú alebo že sú\nprístupné výlučne iba určitému okruhu osôb (napr. zbierka listín katastra nehnuteľností). V takom prípade\nmá osobitná úprava v týchto zákonoch prednosť pred zákonom o slobode informácií. Tieto informácie sa\nnesprístupňujú na základe zákona o slobode informácií, ale podľa osobitných zákonov (napr. katastrálny\nzákon).\n38) Ak žalobca v odvolaní a v žalobe poukázal na svoje ústavné práva žalovaný doplnil, že ústavné právo\nna informácie môže byť obmedzené zákonom iba pokiaľ ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného\nzdravia a mravnosti. Nesprístupnenie informácie, ktorá je osobným údajom fyzickej osoby je potrebné\n\npovažovať za opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. V\nprípade žiadosti žiadateľa nebol daný dôvod sprístupnenia požadovaných informácií s poukazom na\nustanovenie § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, ako všeobecného právneho predpisu.\n39) V závere svojho vyjadrenia sa žalovaný vyslovil, že nemá za to, že by bolo jeho úlohou ako správneho\norgánu odstraňovať nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom vo vzťahu k § 68 ods. 1\npísm. a) Zákonníka práce, keďže takýmto výkladom by došlo k nahrádzaniu legislatívnej činnosti a\nnarušeniu ústavného princípu trojdelenia štátnej moci. Tak, ako to žalobca konštatoval aj s odkazom na\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/07, sudca pri interpretácii normy\nsprávneho práva nesmie vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vytvárať, ak účelom zákona o\nslobode informácií nie je odstraňovanie právnej neistoty strán sporu či žiadateľov.\n40) Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že nebol naplnený ani jeden zo žalobcom\nuvedených žalobných bodov a považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za zákonné.\nVyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného – replika žalobcu\n41) Žalobca na dupliku žalovaného reagoval vo svojom podaní zo dňa 20.09.2023. V prvom rade\npoukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval a zopakoval svoj záver\no tom, že príslušné ustanovenie Zákonníka práce umožňujúce okamžite skončiť pracovný pomer\nso zamestnancom nie je ustanovením, na ktoré by odkazovala norma uvedená v § 9 ods. 1 a 2\nzákona o slobode informácií. Tento záver žalovaný vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol\njednoznačne. V kontexte uvedeného však žalobca zdôraznil, že v správnej žalobe poukazuje práve na\nto, že tento záver žalovaný nijako náležite nezdôvodnil. Záver žalovaného ako odvolacieho správneho\norgánu nie je nijako vysvetlený, žalovaný neposkytol podľa názoru žalobcu akýkoľvek náhľad do jeho\nmyšlienkových pochodov pri interpretácií právnej normy. Správny orgán mal uviesť, na akú právnu normu\nteda odkazuje 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, ako takáto norma musí znieť aby mala súvis\nso zákonom o slobode informácií, a prečo ustanovenie § 68 Zákonníka práce takouto normou nie je,\nresp. aké vlastnosti táto norma nemá, ktoré by ju inak podradili pod odkaz ustanovenia § 9 zákona o\nslobode informácií.\n42) Vo vzťahu k rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 15RM/2016-142-1 na\nktoré žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe poukázal, žalobca konštatoval, že situácia v\nprejednávanom prípade bola úplne iná, ako pri sprístupňovaní rozhodnutí na základe konkrétnej spisovej\nznačky. Ak by si bol žalobca istý spisovou značkou súdneho konania svojho zamestnanca, nebolo by\nvôbec nutné žiadať o informácie o odsúdení za úmyselný trestný čin, keďže rozsudok je zverejnený a\nz neho by to bolo zrejmé. Ani to by však neriešilo otázku dátumu právoplatnosti odsúdenia. V prípade\nžalobcu preto nešlo o zverejnenie rozhodnutia ako takého, predmetom jeho žiadosti nebolo rozhodnutie,\nale informácie o právoplatnom odsúdení jeho zamestnanca, ktoré je možné získať len žalobcom\naplikovaným postupom. Informácie, ktoré žalobca požadoval, boli pritom podľa jeho presvedčenia v\nnajmenšom možnom rozsahu potrebnom na uplatnenie jeho práv v zmysle § 68 Zákonníka práce.\nSprístupňovanie rozhodnutí cez spisové značky, resp. pri poznaní konkrétneho rozhodnutia, ktoré\nžiadateľ požaduje, preto jednak nemá súvis s prejednávanou vecou, a tiež nepokrýva všetky informácie\nktoré žalobca žiadal (dátum právoplatnosti).\n43) V ďalšom texte svojho vyjadrenia žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení\nk správnej žalobe odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/40/2014\na 5Sži/32/2014, kde v zmysle vyjadrenia žalovaného súd dospel k záveru, že k žiadosti, v ktorej\nbola fyzická osoba identifikovaná údajmi podľa zákona o ochrane osobných údajov, nie je možné\nsprístupňovať informácie v právnom režime zákona o slobode informácií, pretože poskytnutím\ninformácie by povinná osoba implicitne potvrdila – verifikovala, že fyzická osoba s uvedenými osobnými\núdajmi sa nachádza v ich registri. Žalobca trval na tom, že ani jedno z týchto rozhodnutí nie je možné\naplikovať na prejednávaný prípad. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu slovenskej\nrepubliky podľa názoru žalobcu:\n1. Nebolo predmetom posudzovania, či žiadosť o sprístupnenie informácií má oporu v zmysle § 9\nods. 1 a 2 zákona o slobode informácií v osobitnom zákone. V danom prípade sa žiadateľ nedomáhal\nsprístupnenia na základe ustanovení osobitného právneho predpisu, akým je Zákonník práce.\n\n2. Žiadateľ sa domáhal sprístupnenia informácií, ku ktorým mu ustanovujú prístup osobitné procesné\npredpisy, a ktoré mohol poľahky získať výslovne zákonom predpokladaným a ustanoveným spôsobom\nv inom režime, ako podľa zákona o slobode informácií.\n3. Rozhodnutia nijako neriešili praktické uplatňovanie a súvis ustanovenia § 68 Zákonníka práce s\nostatnými právnymi predpismi.\n4. Žiadosti žiadateľa v danej veci jednoznačne predstavovali zbytočné zaťažovanie súdov. Žiadateľ\nv podstate od súdov požadoval službu – aby mu zosumarizovali prebiehajúce súdne konania s jeho\ndlžníkmi, čo by bol schopný urobiť aj sám. Takýto šikanózny charakter žiadosť žalobcu nemala.\n5. Rozhodnutia správnych orgánov v citovanej veci obsahovali jednoznačné odôvodnenie, na základe\nčoho a ako aplikovali právne normy, pričom výslovne uviedli rozdiel medzi postupom v ktorom žiadateľ\nžiadal informácie, a iným postupom v ktorom sa takéto informácie poskytujú.\n44) V zmysle vyššie uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že medzi situáciou v citovaných rozhodnutiach\na prejednávaným prípadom sú podstatné rozdiely, a citované rozhodnutia nedávajú odpovede na\npodstatné otázky vo veci žiadosti žalobcu.\n45) Ohľadom otázky skúmania účelu informácie žalobca poznamenal, že táto otázka nemôže nič\nzmeniť na tom, že súd musí skúmať naplnenie hypotézy právnej normy. V prípade § 9 ods. 1 a 2\ntým je možnosť sprístupnenia informácie, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Ide o výslovné znenie\ntohto ustanovenia, ktoré musí súd interpretovať a aplikovať. V zmysle žiadosti žalobcu bolo podľa\njeho vyjadrenia úplne jednoznačné, že sa domáha sprístupnenia informácií práve prostredníctvom\nosobitného zákona – Zákonníka práce, ktorý je podľa jeho názoru nutné podradiť pod § 9 ods. 1 alebo\n2 zákona o slobode informácií. To, že pri sprístupňovaní informácií podľa zákona o slobode informácií\nsprávny orgán neskúma účel informácií neznamená, že môže prehliadať výslovný odkaz na osobitný\nzákon v § 9 ods. 1 a 2.\n46) V závere svojho vyjadrenia žalobca poukázal na to, že je zrejmé, že sám žalovaný považuje\nprávnu úpravu vo veci žiadosti žalobcu za nedostatočnú. To však nemôže znamenať, že práva, ktoré\nžalobcovi podľa jeho presvedčenia zákon jednoznačne priznáva v § 68 Zákonníka práce, správny orgán\nodmietne uplatňovať jednoducho preto, že právna úprava je v otázke procesného uplatnenia týchto práv\nnedostatočná. Je povinnosťou správnych orgánov, aby vykladali zákony vo vzájomnej súvislosti a v\nsúlade s Ústavou Slovenskej republiky, a ich nedostatky nemôžu byť ťarchou subjektom práva.\n47) Vzhľadom na všetko vyššie uvedené je podľa názoru žalobcu nesprávny názor žalovaného, že\nnebolo jeho povinnosťou odstraňovať nedostatky právnej normy, naopak, jeho úlohou je práve akékoľvek\ntakéto situácie prekonať vhodnou interpretáciou právnej normy. Z uvedeného dôvodu žalobca i naďalej\ntrval na podanej žalobe.\n48) Na repliku žalobcu žalovaný ďalej nereagoval.\nKonanie pred správnym súdom\n49) Správny súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 3\nSSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal v\nrozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci\nrozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože nezistil žiadny z dôvodov na nariadenie pojednávania\npodľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 15.05.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením\nskráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto\na čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené\nod 25.03.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n50) Predmetom súdneho prieskumu je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám, keď povinná osoba s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 2 a § 9 ods. 1 a 2 zákona\no slobode informácií v časti žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 29.03.2023 – o uvedenie odpovede\nvo forme Áno/Nie na otázku, či bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., v roku\n2023 právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a o uvedenie dňa, kedy rozsudok podľa predmetnej\notázky nadobudol právoplatnosť nevyhovela, zastávajúc názor, že sa jedná o informáciu na základe\n\nosobných údajov fyzickej osoby a poskytnutím požadovanej informácie o menovanej osobe, by došlo\nk porušeniu ochrany osobných údajov fyzickej osoby, a tým aj súkromia fyzickej osoby zaručenej jej\nv § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, pretože pri sprístupnení požadovaných informácií by\npovinná osoba nepriamo potvrdila, o ktorú fyzickú osobu sa jedná, identifikovateľnú a nezameniteľnú\npodľa údajov: mena, priezviska, dátumu narodenia a bydliska.\nRelevantné zákonné ustanovenia\n51) Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje\nsprávny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby\nv oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto\ntvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím\norgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo\niným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať\nochrany na správnom súde.\n52) Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe\nžalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych\nžalobách.\n53) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n54) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n55) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), každý má právo na prístup k informáciám,\nktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré\nnie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných\nstanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n56) Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n57) Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,\nak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak\ndotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o\nsprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel\narchivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov\na pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.\nUstanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.\n58) Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby,\nktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná\n\nosoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného\nsúhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže\nposkytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka\nosoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na\nvedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu,\nčinností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety\nv rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.\n59) Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva\npovinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení\ntých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba\ndovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\n60) Podľa § 14 ods. 1 zákon o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,\nelektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\n61) Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,\nvydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak\nžiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).\n62) Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí\npožadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo\nmárneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,\nktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n63) Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby\nrozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán\nupovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu,\no odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy\nmožno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n64) Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú\nsa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n65) Podľa § 1 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z. z.“), tento zákon upravuje a) ochranu práv fyzických osôb pred\nneoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, b) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní\nosobných údajov fyzických osôb, c) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných\núdajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).\n66) Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z., osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej\nosoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na\nzáklade všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko,\nidentifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých\ncharakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu,\npsychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.\n67) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov\nvykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie osobných údajov\ninými než automatizovanými prostriedkami, ak ide o osobné údaje, ktoré tvoria súčasť informačného\nsystému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.\n68) Podľa § 82a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti\npodľa osobitného zákona všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí,\nktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom\ntelekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-technických\nprostriedkov a príkazu podľa Trestného poriadku; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka,\n\nak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu\npráv a právom chránených záujmov.\n69) Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 482/2011 Z. z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí\n(ďalej len „Vyhláška č. 482/2011 Z. z.“), táto vyhláška upravuje postup súdov pri zverejňovaní súdnych\nrozhodnutí a kategórie údajov, ktoré sa zo súdnych rozhodnutí pred zverejnením vylúčia.\n70) Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky č. 482/2011 Z. z., údajmi, ktoré podliehajú anonymizácii, sú: a) rodné\nčíslo, b) dátum narodenia, c) číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo iného dokladu\npreukazujúceho totožnosť osoby, d) bydlisko, e) telefónne číslo, faxové číslo, e-mailová adresa, adresa\ninternetového protokolu (IP), URL adresa, f) názov a kód banky alebo pobočky zahraničnej banky,\nčíslo bankového účtu, názov účtu, IBAN, číslo klienta, g) označenie katastrálneho územia, h) číslo listu\nvlastníctva, i) utajované skutočnosti a obchodné tajomstvo, j) meno a priezvisko fyzickej osoby, ak nejde\no fyzické osoby uvedené v odseku 2, k) mená a priezviská zákonných zástupcov účastníkov a strán\nv konaní a opatrovníkov účastníkov konania, strán v konaní, iných osôb zúčastnených na konaní.\n\n71) Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/ 2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnávateľ môže\nokamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec: a) bol právoplatne\nodsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.\n72) Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný\npomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,\nnajneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako\nplatia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.\n73) Podľa § 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej iba ako „Správny poriadok“), rozhodnutie musí\nbyť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n74) Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípade zistené vady odstráni.\n75) Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n76) Podľa čl. 26 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Ústava SR“), sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n77) Podľa č. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n78) Podľa č. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, musí byť v súlade s touto ústavou.\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n79) Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím\norgánu verejnej správy, má Ústavou SR zaručené právo na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje\nprávo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkom\nadministratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne\nsúdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu\nsprávneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak obsahom a\njednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené. Správny súd nie je ďalšou inštanciou\nv administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu administratívnych\nrozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody\n\nnezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu\nadministratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať (§ 182 ods. 1 SSP). To znamená, že\nvšeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny\nprieskum zákonnosti.\n80) V preskúmavanej veci žalobca napadol zákonnosť rozhodnutia žalovaného o potvrdení\nprvostupňového rozhodnutia povinnej osoby, ktorá nesprístupnila žalobcovi požadované informácie.\n81) Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka, či existoval dôvod na nesprístupnenie požadovaných\ninformácií s poukazom na ustanovenie § 9 zákona o slobode informácií, pričom v dôsledku uvedeného\npostupu povinnej osoby došlo podľa názoru žalobcu k popretiu účelu normy ustanovenej v § 68 ods.\n1 písm. a) Zákonníka práce, keďže sa žalobca ako zamestnávateľ domnieva, že na poskytnutie ním\npožadovanej informácie mu prináležalo právo.\n82) Správny sú rovnako ako povinná osoba poukazuje na to, že Ústava SR v čl. 26 síce zaručuje\nprávo na informácie, avšak zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní\npráva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej\nstrane a právom na súkromie na druhej strane. Práve z týchto dôvodov ustanovenie § 9 ods. 1 a 2\nzákona o slobode informácií upravuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej\nosoby a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme\nza podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný\nzákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Účelom ustanovenia § 9 zákona\no slobode informácií, je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb.\nSúčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Zásady ochrany osobných údajov\nstanovuje zákon č. 18/2018 Z. z. tak, že osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá\nje „určená“ alebo „určiteľná“ priamo alebo nepriamo, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych\núdajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie\ninformácií, či sprístupnenie dokumentov, na základe osobných údajov fyzickej osoby, povinná osoba\nich podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný\nzákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka\ninformácia o súkromí alebo osobný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť\npožiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku\nosobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas\ndotknutej osoby alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní\n(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/9/2013 z 19.03.2014).\n83) Žalobca v podanej správnej žalobe dôvodil, že žalovaný mal v prejednávanej veci postupovať tak,\nže vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií mal pod slovné spojenie: ak to\nustanovuje osobitný zákon“ zaradiť aj ustanovenie § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, a teda mal\nžalobcovi poskytnúť potrebné informácie. Ak tak nepostupoval, tak konal v rozpore s účelom a znením\nzákona a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n84) Ohľadom vyššie uvedenej žalobnej námietky správny súd v prvom rade poukazuje na to, že pre\nobmedzenie základného práva na prístup k informáciám nie sú relevantné len ustanovenia § 8 až\n§ 11 zákona č. 211/2000 Z. z., explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj\nustanovenia iných zákonných právnych predpisov chrániace práva a slobody iných, bezpečnosť štátu,\nverejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.\nIII. ÚS 96/2010-14 zo dňa 09.03.2010). Aj z uvedeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nmožno vyvodiť záver, že zákon o slobode informácií nie je možné aplikovať ako izolovaný právny\npredpis. Právne predpisy správneho práva sa v mnohých oblastiach prelínajú, dopĺňajú a navzájom\nobmedzujú. Preto aj bez výslovného odkazu na iný právny predpis je nevyhnutné na tieto implicitné\nobmedzenia prihliadať. Povinná osoba preto musí vždy vyhodnotiť, či sprístupnením informácie neohrozí\nzáujem chránený iným zákonom a nedostane sa s ním do rozporu. Súdnou praxou potvrdená koncepcia\nimplicitného zákazu však vyžaduje, aby bol vždy zrozumiteľne odôvodnený v rozhodnutí, ktorým žiadosti\nnebolo vyhovené. Z napadnutého administratívneho rozhodnutia je zrejmé a dostatočne odôvodnené,\nže požadovanú informáciu nebolo možné poskytnúť z dôvodu, že v prípade poskytnutia informácie\no dotknutej osobe, či bola alebo nebola odsúdená za úmyselný trestný čin, na základe žiadosti, ktorej\nurčujúcim kritériom boli osobné údaje tejto fyzickej osoby, by to bolo v rozpore s ustanoveniami § 9 ods.\n\n1 a 2 zákona o slobode informácií. Poskytnutím žalobcom požadovaných informácií v právnom režime\nzákona o slobode informácií by žalovaný totiž implicitne verifikoval, že žalobcom označená fyzická osoba\n(jeho zamestnanec) sa nachádza v registri povinnej osoby.\n85) Správny súd súhlasí s názorom tak prvostupňového správneho orgánu, ako i žalovaného, že\nustanovenie § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce nemožno považovať za „osobitný zákon“ na\npodklade ktorého mali byť žalobcovi ním požadované informácie sprístupnené. Takýmto osobitným\npredpisom sa rozumie napr. zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\na iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorý výslovne napr. v § 68 ods. 3 ustanovuje, že\nzbierka listín katastra nehnuteľností je prístupná len presne vymedzenému okruhu subjektov. Osobitné\nzákony teda môžu výslovne ustanoviť, že niektoré druhy informácií sa verejnosti na základe zákona\no slobode informácií buď nesprístupňujú alebo, že sú prístupné výlučne iba určitému okruhu osôb,\nako je to vo vyššie spomínanom príklade zbierky listín katastra nehnuteľností. V takomto prípade má\nosobitná úprava samozrejme prednosť pred zákonom o slobode informácií. Keďže Zákonník práce\ntakúto osobitnú úpravu neobsahuje, preto prvostupňový správy orgán ako i žalovaný podľa názoru\nsprávneho súdu postupovali v prejednávanej veci správne, keď na žalobcom požadované informácie\naplikovali ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Z vyššie uvedených dôvodov správny\nsúd vyhodnotil námietky žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci za neodôvodnenú.\n86) Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, z dôvodu,\nže sa žalobca podrobnejšie nevysporiadal s použitím ustanovenia § 68 Zákonníka práce, a taktiež\nso skutočnosťami týkajúcimi sa okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca žalobcu,\nsprávny súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov môže znamenať\nbuď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré\nsprávny orgán viedli k rozhodnutiu. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď\nrozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli\nzískané v rozpore so zákonom. Takýmito nedostatkami rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu nie sú zaťažené. Naopak, majú všetky právnou úpravou vyžadované náležitosti,\njasne a zrozumiteľne odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. Tak prvostupňový správny orgán, ako\ni žalovaný sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre právny záver\no tom, že povinná osoba nemala povinnosť poskytnúť žalobcom požadované informácie. Žalobou\nnapadnuté rozhodnutie podľa názoru správneho súdu tak nemožno považovať za arbitrárne.\n87) Pokiaľ žalobca apeloval na to, že mu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebola poskytnutá\nodpoveď ako má ako zamestnávateľ pri aplikácii ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce\npostupovať, správny súd konštatuje, že žalobca nekonal v rozpore so zákonom o slobodne informácií,\nkeď žalobcovi neposkytol svoje právne závery vychádzajúc z požiadaviek žalobcu, keďže mu takáto\npovinnosť neprináleží. V kontexte uvedeného správny súd poznamenáva, že podľa § 3 ods. 1\nzákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k\ndispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä\nna vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických\nstanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n88) Pokiaľ žalobca svoju žiadosť o sprístupnenie informácií opieral aj o ustanovenie § 82a ods. 5 zákona\no súdoch, správny súd je rovnako ako povinná osoba toho názoru, že takejto žiadosti žalobcu by bolo\nmožné vyhovieť, avšak len za situácie, ak by žalobca uviedol označenie rozhodnutia súdu a dátum\nvydania rozhodnutia. Za tohto predpokladu by bol podľa názoru správneho súdu Okresný súd Zvolen\noprávnený žalobcom požadované rozhodnutie sprístupniť, hoci iba v jeho anonymizovanej forme, keďže\nsúdy sú povinné pri sprístupňovaní rozhodnutí robiť opatrenia na ochranu práv a právom chránených\nzáujmov.\n89) Záverom správny súd dodáva, že v prejednávanej veci nebola potvrdená ani existencia písomného\nsúhlasu dotknutej osoby na poskytnutie informácie s poukazom na § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode\ninformácií. Aj vzhľadom na absenciu tohto súhlasu nebola povinná osoba oprávnená na poskytnutie\nžalobcom požadovanej informácie.\n\n90) Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné\nskutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.\n91) O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov\nkonania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nevzhliadol dôvod na ich priznanie.\nŽalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP\na contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom\nsprávny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému\nžalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanému nemožno od žalobcu spravodlivo\npožadovať.\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,\nak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia\nrozhodnutia.\nKasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\n\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}