{"guid": "8ae950bc-3d97-46b0-aa92-fe6bbd229fbd:bccd6fc2-d31c-4495-99a3-332a69c7398e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100240.3", "spisova_znacka": "1S/13/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/13/2023 z 14. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 14. augusta 2025, sp. zn. 1S/13/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100240.3", "identifikacne_cislo": "0823100240", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-20a", "nazov": "§ 20a zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-20a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-20a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/24#paragraf-20a", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-24", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-29", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bccd6fc2-d31c-4495-99a3-332a69c7398e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100240.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100240.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100240.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n1S/13/2023\n0823100240\n14. 08. 2025\nJUDr. Darina Štoffová\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823100240.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudca\nspravodajca) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci žalobcu:\nZdruženie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820\n174, zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti\nžalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B,\n010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: 1/ HYDAC Electronic, s.r.o., so sídlom Krásna Hôrka,\n027 44 Krásna Hôrka, 2/ A. B. C. A., M. Granca 10, 851 10 Bratislava, 3/ Mesto Tvrdošín, so sídlom\nTrojičné námestie 185, 027 44 Tvrdošín, 4/ Železnice Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo,\nodbor expertízy, so sídlom M. R. Štefánika 295/2, 960 02 Zvolen, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nRozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/007951-003 zo dňa 12. mája 2023, takto\nrozhodol:\nrozhodol:\nI. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .\nII. Žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIV. Ďalším účastníkom konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Ďalší účastník 1/ ako navrhovateľ doručil 02.12.2021 Okresnému úradu Tvrdošín, odboru starostlivosti\no životné prostredie (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“)\npodľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o posudzovaní vplyvov\nna životné prostredie“ alebo „Zákon EIA“) zámer navrhovanej činnosti „HYDAC Electronic Tvrdošín,\nhala H4 a statická doprava“, ktorá sa má realizovať v Žilinskom kraji, v obci Tvrdošín, v miestnej časti\nKrásna Hôrka, priemyselná zóna (ďalej ako „navrhovaná činnosť“). Orgán verejnej správy prvého stupňa\nrozposlal zámer navrhovanej činnosti na zaujatie stanoviska príslušným orgánom a zároveň zverejnil\noznámenie o predložení zámeru na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR.\n2. Žalobca sa stal účastníkom zisťovacieho konania podľa Zákona EIA doručením písomného stanoviska\nk zámeru navrhovanej činnosti.\n\n3. Rozhodnutím č. OU-TS-OSZP-2022/000036-038 zo dňa 19.10.2022 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) orgán verejnej správy prvého stupňa\nrozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na\nživotné prostredie, pričom zároveň vo výroku predmetného rozhodnutia (na strane 2 až 4) určil konkrétne\npodmienky na eliminovanie alebo zmiernenie negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné\nprostredie a zdravie obyvateľov.\n4. Prvostupňový orgán uviedol, že predložený zámer navrhovanej činnosti bol vypracovaný v jednom\nvariante. Navrhovaná činnosť patrí svojou povahou medzi činnosti zaradené v Prílohe 8 Zákona EIA,\nkategória č. 8 (Ostatné priemyselné odvetvia) a kategória č. 9 (Infraštruktúra). Obsah predloženého\nzámeru je po formálnej stránke spracovaný v zmysle Prílohy 9 Zákona EIA. Podľa zámeru je dôvodom\npotreby navrhovanej činnosti ďalší rozvoj spoločnosti HYDAC Electronic, s.r.o. (navrhovateľa) v oblasti\nvýroby elektronických prvkov pre strojársky priemysel, výroba hydraulických systémov a komponentov\npre všetky odvetvia priemyslu so zabezpečením vhodných výrobných priestorov s dôrazom na\nminimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie počas výstavby a prevádzky. Navrhovaný\nobjekt bude slúžiť výrobnej činnosti a čiastočne k skladovaniu materiálov alebo výrobkov. Rozšírenie\npriemyselného areálu o výrobnú a skladovú halu a parkovisko pre zamestnancov je charakterizované\nako ľahká priemyselná výroba v súlade s funkčným využitím územia. V dotknutom území sa uplatňuje\nprvý stupeň ochrany. Na území určenom k rozšíreniu priemyselného areálu alebo v blízkom okolí sa\nnenachádzajú ekologicky významné biotopy, nevyskytujú sa vtáčie územia ani územia európskeho\nvýznamu. V širšom okolí sa najbližšie k záujmovému územiu nachádza chránené územie SKUEV0243\nOrava (cca 0,4 km). Z hľadiska definovaných záujmov ochrany prírody a krajiny sa v dotknutom\núzemí v období výstavby priemyselných objektov a parkoviska pre zamestnancov nepredpokladajú\nzásahy do okolitého prostredia s dosahom na chránené časti prírody. Generovanie hluku, znečisťujúcich\nlátok do vonkajšieho ovzdušia a odvádzanie splaškových odpadových vôd do verejnej kanalizácie sa\nzvýši o zdokumentovanú úroveň. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so\nstanoviskami, ktoré boli doručené k zámeru navrhovanej činnosti. Dňa 13.12.2021 bolo orgánu verejnej\nsprávy doručené písomné stanovisko žalobcu. K jednotlivým námietkam prvostupňový orgán zaujal\nstanovisko, rovnako reagoval na písomné pripomienky doručené 18.01.2022 k dodatočne zverejnenej\nprílohe navrhovanej činnosti. Prvostupňový orgán konštatoval, že posúdil zámer z hľadiska povahy\na rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania a významu očakávaných vplyvov na životné\nprostredie. Vo výroku určil viaceré podmienky na elimináciu alebo zmiernenie negatívnych vplyvov\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov. V závere odôvodnenia uviedol, že\nprvé rozhodnutie vo veci zisťovacieho konania zo dňa 04.02.2022 bolo zrušené odvolacím orgánom\n(rozhodnutím zo dňa 08.07.2022) s odôvodnením, že prvostupňový orgán neuviedol v rozhodnutí\npodmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie vo výrokovej časti, ale iba\nv odôvodnení, čo nie je postačujúce. Preto bola vec vrátená na nové prejedanie a rozhodnutie.\n5. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal odvolanie žalobca (v procesnom\npostavení verejnosti), o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2023/007951-003 zo\ndňa 12.05.2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol obsah\nodvolania žalobcu, vyjadrení ďalších účastníkov k odvolaniu, opísal priebeh administratívneho\nkonania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a zosumarizoval podstatné skutkové okolnosti\npredmetnej veci. Konštatoval, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vydané v\nsúlade s príslušnými právnymi predpismi. K odvolacej námietke, že do podmienok prvostupňového\nrozhodnutia nebolo zapracované opatrenie realizácie tzv. retenčného parkoviska, uviedol, že z\nvyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že súčasťou architektonického riešenia je využitie alternatívnych\nstavebných materiálov a prvkov v záujme zlepšovania lokálnej mikroklímy a využitia recyklovaných\nmateriálov, riešenie parkoviska pre zamestnancov so spevnenou plochou, ktorá umožní vsakovanie\nvôd z povrchového odtoku, zriadenie lokálnych vegetačných plôch, výsadba drevín a ozelenenie\nplôch, osadenie drobnej architektúry vrátane technických prvkov pre zlepšenie mikroklímy. Žalovaný\nsa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že by odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k\nnedefinovaniu ďalších zelených stavebnotechnických opatrení bolo nedostatočné. Architektonický výraz\nstavby objektu zodpovedá charakteru jestvujúcej haly umiestnenej v priemyselnej zóne a požiadavkám\npoužitia jednotných technologických a materiálových riešení pre stavbu s priemyselným využitím. K\npožiadavke vykonania konzultácií žalovaný uviedol, že Zákon EIA umožňuje, aby boli počas celého\n\nprocesu posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonané konzultácie, avšak nešpecifikuje spôsob\na formu realizácie konzultácií. Príslušný orgán umožnil v konaní vykonať písomné konzultácie, a\nto umožnením zaslania písomného stanoviska k zámeru navrhovanej činnosti ako aj vyjadrenia\nsa k podkladom rozhodnutia. Týmto bolo účastníkom konania umožnené realizovať konzultácie vo\nforme písomných konzultácií. Nariadenie ústneho pojednávania vo veci nebolo nevyhnutné. Ako\nneopodstatnenú vyhodnotil žalovaný námietku, že v zmysle § 24 ods. 1 písm. i) Zákona EIA je\nnevyhnutné zverejniť celý obsah spisového materiálu. Ak by mal zákonodarca v úmysle zverejňovať\ncelý spisový materiál, neuvádzal by jednotlivo, ktoré informácie je orgán verejnej správy v priebehu\nkonania povinný zverejňovať. Tvrdenie žalobcu, že príslušný orgán nezverejnil predchádzajúce\nzrušujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu sa nezakladá na pravde, pretože predmetné rozhodnutie\nbolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR dňa 04.08.2022. Ďalej\nžalovaný konštatoval, že navrhovaná činnosť neprekročí stanovené regulatívy využitia predmetného\núzemia a určený záber poľnohospodárskej pôdy. Územný plán mesta Tvrdošín - Zmeny a doplnky\nč. 2 a 3, podliehali procesu posudzovania predpokladaných vplyvov strategického dokumentu na\nživotné prostredie, v rámci ktorých bolo realizované vyhodnotenie dôsledkov navrhovaných zámerov\nna poľnohospodársku pôdu. Územie, na ktorom má byť zámer realizovaný, podľa platného územného\nplánu predstavuje funkčnú plochu 04 PR Krásna Hôrka „Pri Hydacu“ určenú pre rozvoj priemyselnej\nvýroby a skladov, na ktorý bol udelený súhlas podľa § 13 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a\nvyužívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii\na kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov. Opätovné posúdenie rovnakého územia vo vzťahu k ochrane poľnohospodárskej\npôdy považuje žalovaný za nadbytočné. Zároveň uviedol, že pred vydaním stavebného povolenia\nbude potrebné požiadať orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy o vydanie rozhodnutia na trvalé\nodňatie poľnohospodárskej pôdy, v ktorom sa stanovia konkrétnejšie podmienky vo vzťahu k\nzáberu poľnohospodárskej pôdy. K ďalšej odvolacej námietke uviedol, že vyhodnotenie energetickej\nhospodárnosti budov nie je predmetom tohto konania. Žalobca sa odvoláva na dodržiavanie Zákona č.\n555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak\nkontrola dodržiavania tohto zákona je zverená iným orgánom. Pokiaľ žalobca namietal nedodržanie\nlehoty na vydanie rozhodnutia, uvedené nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia. K bodu g) a j)\nodvolania žalovaný poukázal na strany 4 až 13 prvostupňového rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že\nprvostupňový orgán primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v Prílohe 10 Zákona EIA.\nPrvostupňový orgán podľa žalovaného spoľahlivo zistil skutkový stav veci, aby bolo možné objektívne\nposúdiť a zhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie. V\nrámci zisťovacieho konania neboli zistené také vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré by vylúčili možnosť jej\nrealizácie v danej lokalite. Uvedená skutočnosť sa prejavila aj v stanoviskách od dotknutých orgánov,\nktoré predložili kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti podľa\nZákona EIA. K odvolacej námietke pod bodom h) žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán Rozhodnutím\nč. OU-TS-OSZP-2021/001637-002 zo dňa 22.10.2021 upustil podľa § 22 ods. 6 Zákona EIA od\npožiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti. Pri rozhodovaní prihliadal najmä na skutočnosť,\nže umiestnenie výrobnej haly v priemyselnom areáli je navrhované východne od existujúcich výrobnoskladovacích hál a administratívnej budovy a umiestnenie parkovacích plôch je navrhované severne od\nexistujúceho areálu. Umiestnenie navrhovanej činnosti teda priestorovo súvisí s existujúcou výstavbou.\nVzhľadom na takto definovanú záujmovú lokalitu, funkčne aj priestorovo regulovanú územnoplánovacou\ndokumentáciou, možno konštatovať, že v danom prípade nie je známa iná vhodnejšia lokalita na\numiestnenie výrobnej haly a parkoviska pre zamestnancov. Preto v danom prípade variantné priestorové\nalebo technické riešenie nie je účelné. Žalovaný sa teda stotožnil s odôvodnením upustenia od\npožiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom. K odvolacej námietke\nuvedenej pod bodom i) žalovaný uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2022 bol novelizovaný Zákon č.\n364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov (vodný zákon)v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Vodný zákon“). Ako\nvyplýva z dôvodovej správy k predmetnej novele, zmenou právnej úpravy došlo k precizovaniu možnosti\nuplatnenia výnimky z environmentálnych cieľov a postupu orgánov štátnej vodnej správy pri povoľovaní\ntejto výnimky s cieľom zjednodušenia postupu orgánov štátnej vodnej správy. Dôvodová správa k Zákonu\nč. 516/2021 Z. z., ktorým bol novelizovaný § 16a Vodného zákona, uvádza, že nie je možné jednoznačne\nurčiť činnosti, pre ktoré je potrebné aplikovať postup podľa § 16a, z tohto dôvodu sú v dôvodovej\nčasti demonštratívne vymenované činnosti, ktoré tomuto postupu majú podliehať. Z uvedeného potom\nvyplýva, že § 73 ods. 21 Vodného zákona je potrebné vykladať systematicky s ohľadom na postup v\nkonaní a nie izolovanie tak, že záväzné stanovisko podľa § 16a Vodného zákona musí byť zadovážené\n\nv každom jednom konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný uviedol, že v danom\nprípade nejde o činnosť, ktorou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6\npísm. b) Vodného zákona, a teda povinným podkladom rozhodnutia zo zisťovacieho konania nebolo\nstanovisko podľa § 16a ods. 1 citovaného zákona. Zároveň žalovaný poukázal na to, že s účinnosťou\nod 01.05.2023 došlo k zmene ustanovenia § 73 ods. 21 Vodného zákona, v zmysle ktorého sa\nstanovisko podľa § 16a ods. 1 Vodného zákona naďalej nevyžaduje ako povinný podklad rozhodnutia zo\nzisťovacieho konania. V rámci odvolacieho konania neboli do spisového materiálu doložené žiadne nové\npodklady. Prvostupňový orgán viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu vyjadreným v rozhodnutí\nzo dňa 08.07.2022 odstránil vytknuté pochybenia a s nedostatkami pôvodného prvostupňového konania\nsa náležite vysporiadal. Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie. Prvostupňový orgán vychádzal z komplexných výsledkov\nzisťovacieho konania a keďže dotknuté orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek\nživotného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia, vyslovili vo svojich stanoviskách názor, že\nodporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Na základe preskúmania a zhodnotenia\npredloženého zámeru navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska\nzhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä\njeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných\nvplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, súladu s\núzemnoplánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru navrhovanej činnosti prvostupňový\norgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje, ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené\nzáujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa Zákona EIA. Navrhovaná činnosť nevyvolá\nnové významné vplyvy na životné prostredie. Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej\nčinnosti prvostupňovým orgánom a nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré\nby bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť.\nSprávna žaloba\n6. Žalobca sa v postavení zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) správnou žalobou podanou v\nzákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia\norgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie. V bode 1. správnej žaloby (Úvod) poukázal na ustanovenia niektorých zákonov\n(Zákon o životnom prostredí, Správny súdny poriadok, Správny poriadok), na Ústavu SR a čl. 4 a\n5 Aarhuského dohovoru, na zásadu právnej istoty a legitímnych očakávaní a tvrdil, že rozhodnutím\nžalovaného boli porušené ústavné práva verejnosti vyplývajúce z čl. 44, 45, 46, 30 ods. 1 a 51 ods. 1\nÚstavy SR. V bode 2. správnej žaloby (Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh konania) poukázal\nna to, že je občianskym združením pôsobiacim vo sfére ochrany verejného záujmu v oblasti životného\nprostredia a poukázal na priebeh administratívneho konania. V bode 3. správnej žaloby (Žalobné body\nNapadnutého rozhodnutia) s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP všeobecne namietal,\nže napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia vo veci.\n7. Žalobca v bode 4. správnej žaloby (Odôvodnenie) zdôraznil, že mu vždy išlo o úplné, presné a správne\ninformácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné\nprostredie bude mať. Poukázal na ustanovenia Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie\n(§ 2, 20a, § 22 ods. 6, § 24 ods. 2, § 29, § 38 a § 64), na ustanovenia Správneho poriadku (§ 3\nods. 4, 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3) a tvrdil, že medzi podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13\nZákona EIA neboli zapracované pripomienky vyplývajúce zo stanovísk verejnosti buď vôbec alebo len\nnedostatočne a tiež nebolo náležite vysvetlené, prečo opatrenia navrhované žalobcom neboli uložené\nv zmysle § 20a Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalobca konkrétne namietal,\nže prvostupňový orgán neuložil ako záväznú podmienku realizáciu parkovacích státí prostredníctvom\nretenčných parkovísk (pričom navrhovateľ akceptoval požiadavku žalobcu na využitie retenčných\nparkovísk). Uviedol, že návrhom opatrenia vybudovania fotovoltaickej elektrárne sa snažil o zmierňujúce\nopatrenie vo vzťahu k znižovaniu uhlíkovej stopy, pričom orgán verejnej správy sa navrhovanými\nopatreniami nezaoberal. Taktiež žiadal, aby bola medzi záväznými podmienkami určená povinnosť\n\nzelených stavebnotechnických opatrení. Odôvodnenie, že výraz stavby objektu zodpovedá charakteru\njestvujúcej haly umiestnenej v priemyselnej zóne a požiadavkám použitia jednotných technologických\na materiálových riešení pre stavbu s priemyselným využitím považoval za nedostatočné. Vo vzťahu k\nneurčeniu tejto podmienky považoval rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné. Podľa žalobcu je\nnesprávne nechávať vyriešenie ochrany životného prostredia na ďalšie stupne povoľovania, pretože\nkonanie o posudzovaní vplyvov je práve tým stupňom, kedy sa majú určiť účinné opatrenia na ochranu\nživotného prostredia. Ďalej namietal, že orgán verejnej správy sa nesprávne vysporiadal s námietkou\nenergetickej hospodárnosti budovy, keď konštatoval, že toto vyhodnotenie nie je predmetom konania\no posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa žalobcu je takéto odôvodnenie nepreskúmateľné,\npretože orgán verejnej správy vyjadruje názor bez toho, aby mal oporu v akomkoľvek právnom predpise.\nV tejto súvislosti opakovane poukázal na to, že Slovenská republika sa zaviazala k uhlíkovej neutralite do\nroku 2050. Posúdenie energetickej hospodárnosti budov priamo smeruje k dosahovaniu týchto cieľov.\n8. Žalobca v správnej žalobe taktiež namietal nezvolanie konzultácií podľa § 63 Zákona o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie, pričom túto povinnosť mal podľa žalobcu tak orgán verejnej správy prvého\nstupňa ako aj žalovaný. Žalovaný uplatnil reštriktívny výklad zákona v rozpore s jeho účelom a cieľmi\na rovnako aj s Aarhuským dohovorom, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nezákonné. Konzultácie\npodľa § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú osobitným inštitútom, preto nemožno\nprisvedčiť záveru, že zaslaním vyjadrenia sa naplnila podstata konzultácií.\n9. Žalobca svojím postupom sledoval dodržanie takého procesného postupu žalovaného, ktorý by spĺňal\ncharakteristiku tzv. eurokonformného výkladu a uplatňovania Zákona o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie. Procesný postup žalovaného podľa žalobcu neviedol k naplneniu účelu a cieľa stanoveného\nSmernicou 2011/92/EÚ Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní vplyvov určitých verejných\na súkromných projektov na životné prostredie (ďalej ako „Smernica“) a Aarhuským dohovorom.\nUstanovenie § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je nedôslednou\na nedokonalou transpozíciou Aarhuského dohovoru a Smernice. Orgány verejnej správy boli povinné\nzverejniť vyjadrenia dotknutých orgánov, lebo len takým spôsobom mohlo dôjsť k naplneniu práva\nverejnosti na informácie o životnom prostredí. Adresátom informácií podľa § 24 ods. 1 písm. e)\nZákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nie sú účastníci konania, ale široká verejnosť.\nNezverejnením informácií podľa § 24 ods. 1 písm. e) Zákona o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie bol porušený zákon vo vzťahu k právu verejnosti na informácie o životnom prostredí. Zo strany\norgánu verejnej správy nebolo postupované v zmysle princípov „dobrej verejnej správy“.\n10. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu neobsahuje určenie, ktoré\nkritériá podľa Prílohy 10 Zákona EIA orgán verejnej správy pri rozhodovaní použil a ako ich vyhodnotil.\nPre zákonnosť rozhodnutia nie je dostatočné, že orgán verejnej správy tvrdí, že tieto kritériá použil,\nmusí ich označiť k jednotlivým častiam životného prostredia. Žalobca trval na tom, že podmienky, ktoré\nurčil prvostupňový orgán ako záväzné, nie sú podmienkami, ktoré by spĺňali kritérium konkrétneho\nzmierňovacieho opatrenia, ktoré je orgán verejnej správy povinný podľa § 29 ods. 13 Zákona\nEIA uložiť navrhovateľovi. Rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie prípustnosti predmetného zámeru\npodľa prahových hodnôt podľa osobitných zákonov, ktoré by sa aplikovali na kritériá podľa Prílohy\n10 Zákona EIA. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu neidentifikovalo najvýznamnejšie negatívne\nenvironmentálne vplyvy, nevyhodnotilo ich mieru a intenzitu, a preto orgán verejnej správy nemohol ani\nurčiť účinné a funkčné environmentálne opatrenia, ktorými by sa negatívne vplyvy zmierňovali. Podľa\nžalobcu orgán verejnej správy vydal rozhodnutie aj na základe neúplného zistenia skutkového stavu, keď\nnavrhovateľ nepredložil povinný podklad zisťovacieho konania - stanovisko podľa § 16a ods. 1 Vodného\nzákona. Orgán verejnej správy postupoval nezákonne tiež tým, že nevyhodnotil vplyvy na pôdu.\n11. Žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nesleduje cieľ a účel Zákona EIA, a to najmä včasne\na účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, zistiť a vyhodnotiť priame a nepriame\nvplyvy navrhovanej činnosti a určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, resp.\nzmiernia znečisťovanie životného prostredia, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci Pezinskej skládky (rozsudok č. C-146/10 z 15.01.2013 D. E. a i. proti Slovenskej\ninšpekcii životného prostredia), v zmysle ktorého majú environmentálne záujmy prednosť pred tými\nhospodárskymi a orgány verejnej správy musia rozhodovať s preferenciou environmentálnych záujmov.\nPoukázal na nutnosť eurokonformného výkladu práva s tým, že žalovaný pri vydaní napadnutého\nrozhodnutia sledoval cieľ neposkytnúť právnu ochranu legitímnym a legálnym záujmom, hoci žalobca\n\nsi len plnil svoju povinnosť podľa národného a európskeho práva. Orgán verejnej správy neuplatňoval\neurokonformný výklad práva (Zákona EIA), čo vedie žalobcu k záveru, že zainteresovaná verejnosť si\nmôže uplatniť priamu aplikáciu smerníc.\n12. Žalobca v závere správnej žaloby požiadal, aby správny súd položil Súdnemu dvoru Európskej únie\n(ďalej aj ako „Súdny dvor EÚ“) nasledovné otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania\nvplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:\na/ Či postup orgánu verejnej správy, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania\no posudzovaní vplyvov na životné prostredie bez toho, aby boli určené porovnateľné alebo lepšie\nopatrenia na ochranu životného prostredia, je v súlade s právom Európskej únie. b/ Či postup orgánu\nverejnej správy, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie napriek tomu, že je zhoda medzi navrhovateľom zámeru a verejnosťou,\nje v súlade s právom Európskej únie. c/ Či je možné aplikovať priamu účinnosť Smernice v konaní o\nposudzovaní vplyvov na životné prostredie aj vzhľadom na recepčnú normu § 66 Zákona EIA. d/ Či\nje možné aplikovať priamu účinnosť Smernice o vodách v konaní o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie aj vzhľadom na recepčnú normu § 82 Vodného zákona. e/ Či vplyv rozsudku Súdneho dvora\nEurópskej únie č. C-461/13 definujúci absenciu primárneho posúdenia vplyvov na vody ako prekážku\nvydať rozhodnutie EIA, keďže sa ňou umožňuje podať žiadosť o povoľovacie konanie a definitívnym\nspôsobom sú vyriešené pripomienky a námietky verejnosti, a teda, či vydanie rozhodnutia EIA napriek\nabsencii primárneho posúdenia vplyvov na vody je v súlade s právom Európskej únie.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.\nPoukázal na to, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uvádzal znenia všeobecne záväzných\nprávnych predpisov a následne poukazoval na ich porušovanie bez toho, aby uviedol, akým konkrétnym\nkonaním, resp. nekonaním sa mal prvostupňový, resp. druhostupňový orgán porušenia dopustiť.\nNamietané porušenia sú tak bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému\nkonkrétnemu prípadu, a preto sú nedostatočne konkrétne. Obsah správnej žaloby je koncipovaný veľmi\nvšeobecne. Veľká časť žalobných bodov je rovnaká s odvolacími dôvodmi, s ktorými sa žalovaný\nvysporiadal v rámci odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia. Zopakoval, že konzultácie v priebehu\nkonania môžu byť realizované písomnou a ústnou formou, pričom príslušný orgán umožnil v konaní\nvykonať písomné konzultácie. Žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo\npotrebu nariadiť ústne pojednávanie a prvostupňový orgán mal za to, že skutkový stav veci bol\ndostatočne zistený. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, prípadne zmiernenie vplyvov\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie, je v dispozícii orgánu verejnej správy, pričom na doručené\nstanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti\na relevantnosti pre konkrétny prípad. Žalobca namietal, že do výroku prvostupňového rozhodnutia\nneboli zapracované ním navrhované zmierňujúce opatrenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/89/2015, podľa ktorého zo žiadneho zákona nevyplýva\nprávny nárok zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania\nvplyvov, bolo vyhovené. Podľa žalovaného sa orgán verejnej správy prvého stupňa zaoberal všetkými\npripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov aj verejnosti. Žalovaný nesúhlasil s námietkou, že\nprvostupňový orgán je podľa Zákona EIA povinný zverejniť celý obsah spisového materiálu. Pokiaľ\nžalobca poukázal na nedostatočné odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia, odvolací orgán sa\njednotlivo vysporiadal s každým bodom podaného odvolania. Tieto boli teda vyhodnotené dostatočne.\nOdvolací orgán síce preskúma rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, ale v prípade, že\nnezistí pochybenia majúce za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, v odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa primárne zaoberá vyhodnotením odvolacích námietok.\nVyjadrenia ďalších účastníkov k správnej žalobe\n14. Ďalší účastník 1/ vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.10.2022 uviedol, že rozhodnutia\norgánu verejnej správy sú v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádzajú zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci. Navrhovaná činnosť nespôsobí vznik negatívnych dopadov na\nobyvateľstvo a vznik nepriaznivých vplyvov na zložky životného prostredia dotknutého územia v rozsahu,\nktoré by prekračovali platné normy kvality životného prostredia. Konštatoval, že sa stalo verejne známe,\nže žalobca účelovo vstupuje do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v rámci celého\n\nSlovenska pod zámienkou ochrany životného prostredia s rovnakými pripomienkami na akúkoľvek\nposudzovanú činnosť vo všetkých priemyselných odvetviach za iným ako deklarovaným účelom ochrany\nživotného prostredia. Zotrval na tom, že rozhodnutia sú v súlade so zákonmi a obsahujú predpísané\nnáležitosti.\nReplika žalobcu\n15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka 1/ zotrval na tom, že v rozhodnutiach\norgánov verejnej správy absentujú konkrétne podmienky pre zmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti\nna životné prostredie. Nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť rozhodnutí spočíva podľa žalobcu v tom, že\nprvostupňové rozhodnutie neobsahuje žiadne informácie nad rámec voľnej úvahy, t.j. ktoré konkrétne\nkritériá boli pri rozhodovaní použité. Žalovaný vo svojom vyjadrení opakovane uvádzal, že použil\nkritériá podľa Prílohy 10 Zákona EIA, ale nešpecifikoval ktoré a ako. Preto je napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo v rozpore s § 20a písm. a) Zákona EIA neodôvodňuje\npodstatu rozhodnutia nad rámec požiadaviek voľnej úvahy podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Zotrval\naj na tom, že mal právo na konzultácie, pričom žalovaný použil postupy, ktoré neviedli a ani nemohli\nviesť k realizovaniu práv verejnosti.\n16. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ žalobca uviedol, že navrhovateľ bol v zmysle zákona č. 17/1992\nZb. o životnom prostredí povinný spracovať zámer tak, aby okrem slovného vyhodnotenia vplyvov\nobsahoval aj kvantifikáciu pomocou prahových hodnôt určujúcich únosnosť zaťaženia daného územia\nzámerom. Ďalší účastník sa týmito povinnosťami neriadil a žalovaný to od neho dôsledne nevyžadoval.\nZ rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré kritériá žalovaný použil a ako a aký to malo vplyv na prvú, ale aj\ndruhú časť výroku, nie je zrejmé ani ako boli zohľadnené doručené stanoviská k zámeru. Tvrdenie\nďalšieho účastníka, že sa stalo všeobecne známe, že žalobca vstupuje do procesov EIA za iným\nako deklarovaným účelom ochrany životného prostredia, nemá žiaden skutkový základ, nemá oporu v\ndôkazoch.\n17. Žalovaný, ani ostatní ďalší účastníci nevyužili svoje právo podať dupliku.\n18. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k. 1S/13/2023-77 zo dňa 14.09.2023 v znení\nopravného uznesenia č.k. 1S/13/2023-81 zo dňa 25.09.2023 (právoplatným dňa 11.10.2023) bol\nzamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n19. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd vec prejednal na\nnariadenom pojednávaní (o nariadenie ktorého žiadal žalobca) dňa 14.08.2025, na ktoré boli účastníci\nkonania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP v neprítomnosti žalobcu, ktorý\nospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 01.07.2025, v neprítomnosti žalovaného,\nktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 09.07.2025 a v neprítomnosti\nďalších účastníkov, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa z dôvodov\nuplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\nVzhľadom na neúčasť účastníkov konania (ani verejnosti) na pojednávaní bol rozsudok verejne\nvyhlásený, pričom skrátené znenie rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa\n14.08.2025 po dobu 14 dní podľa § 137 ods. 3 SSP.\n20. Podľa § 20a Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (v znení platnom a účinnom v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia, t.j. od 01.04.2023 do 31.03.2024) rozhodnutie vydané v zisťovacom\nkonaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje\na) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo\nb) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými\nstanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a\ndôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy\nč. 12 časti VII a\nc) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.\n\n21. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (1) Príslušný orgán\ninformuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o\na) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,\nkonaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu\nvplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,\nb) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní\nalebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,\nc) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti\nalebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,\nd) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,\ne) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa\n§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,\nf) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o\nkonaní verejného prerokovania,\ng) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,\nktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok\nalebo otázok,\nh) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,\nnajmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie\nštádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,\ni) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.\n(2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne\npostavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup\npodľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo\ndotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo\njej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo\njej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.\n(3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním\na) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,\nb) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30\nods. 8,\nc) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,\nd) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.\n(4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej\nzmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len \"rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní\"), alebo\nproti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o\nvydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého\nodvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29\nods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním\nodvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.\n22. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 8, 9, 10, 11, 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (1)\nAk ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho\nkonania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky\na) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania\nnavrhovaná činnosť alebo\nb) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom\nzisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.\n(2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná\nzisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene\nnavrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto\nzákona.\n\n(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto\nzákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný\norgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.\n(4) Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.\n(6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b),\ndo troch pracovných dní po doručení\na) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci,\nb) zverejní na svojom webovom sídle.\n(8) Dotknutá obec do troch pracovných dní po doručení oznámenia o zmene navrhovanej činnosti\ninformuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce o tejto\nskutočnosti a o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť,\nv akej lehote môže verejnosť zasielať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať,\npričom zabezpečí sprístupnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti pre verejnosť najmenej desať\npracovných dní od zverejnenia uvedených informácií.\n(9) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému\norgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní\nod jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje\nza súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene\nnavrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8;\npísomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci.\n(10) Príslušný orgán si môže vyžiadať k zámeru alebo oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti\nod navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo\nstanovísk podľa odseku 9 alebo § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná\nčinnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona.\n(11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.\n(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených\nvšeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena\nmá posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť\nalebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj\npodmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.\n23. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (1) Príslušný orgán pri\nposudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí\nvykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom,\ndotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa\nkonzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. (2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,\nobstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä: a)\ndoplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných\nvplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c)\nvzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e)\nobsah a rozsah poprojektovej analýzy.\n24. Podľa § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na konania podľa tohto zákona sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem\na) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,\nb) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,\nc) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,\nd) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,\ne) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,\nf) konfliktu záujmov podľa § 63a,\ng) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.\n\n25. Podľa čl. 44 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.\n(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.\n26. Podľa čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38\naž 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\n27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvého stupňa o tom, že navrhovateľom (ďalším účastníkom 1/) oznámený zámer\nnavrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.\n28. Žalobca ako zainteresovaná verejnosť v oblasti ochrany životného prostredia má významné\nprocesné práva v administratívnych konaniach majúcich vplyv na životné prostredie. Ako akýkoľvek iný\nžalobca, aj zainteresovaná verejnosť je povinná v správnej žalobe uviesť všetky zákonné náležitosti v\nzmysle § 182 SSP, vrátane dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a\nprávnych dôvodov považuje žalobca rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Ani skutočnosť,\nže žalobca ako zainteresovaná verejnosť presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia\nho nezbavuje povinnosti uviesť v správnej žalobe konkrétne dôvody, prečo považuje rozhodnutie orgánu\nverejnej správy za nezákonné. Žalobca nepatrí do kategórie tzv. slabších účastníkov konania (napr.\nfyzické osoby v konaniach o správnej žalobe v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia), a preto niet dôvodu, aby správny súd akokoľvek napomáhal žalobcovi\njeho usmerňovaním alebo vyhľadávaním dôvodov nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov\nverejnej správy aj bez jeho návrhu, resp. nad rozsah žalobcom formulovaných žalobných bodov.\nŽiada sa tiež dodať, že správny súd už vydal množstvo rozhodnutí, v ktorých upozorňoval žalobcu na\npotrebu konkretizácie žalobných námietok a na princípy súdneho prieskumu zákonnosti rozhodovania\na postupov orgánov verejnej správy. Za žalobné body nemožno považovať prostý výpočet ustanovení\nzákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, ani všeobecné tvrdenia o práve verejnosti na priaznivé\nživotné prostredie.\n29. V bodoch 1. až 3. správnej žaloby žalobca neuviedol žiadne konkrétne žalobné námietky,\nktorými by odôvodňoval nezákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Je nesporné,\nže žalobca je občianskym združením s predmetom činnosti zabezpečujúcim presadzovanie verejných\nzáujmov na ochranu životného prostredia, ktorému prináležia oprávnenia vyplývajúce z vnútroštátnej\na medzinárodnej právnej úpravy zabezpečujúce možnosť presadzovať záujmy verejnej ochrany\nživotného prostredia v rozličných druhoch administratívnych procesov. Argumentácia v bodoch 1. až 3.\nsprávnej žaloby však nemá konkrétny materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany\nživotného prostredia v prejednávanej veci.\n30. Pokiaľ žalobca v bode 4. správnej žaloby všeobecne tvrdil, že mu vždy išlo o úplné, presné a správne\ninformácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt (zámer) bude\nmať na životné prostredie, pričom len poukázal na viaceré ustanovenia Zákona o posudzovaní vplyvov\nna životné prostredie a Správneho poriadku, správny súd uvádza, že takéto tvrdenie žalobcu, ktoré má\nlen konštatačný charakter nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by správny súd\nmohol vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy.\n31. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný si nesplnil povinnosti podľa § 3 a 4 Správneho\nporiadku (povinnosť svedomito a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, spoľahlivo zistiť skutkový\nstav, zaručiť všetkým účastníkom rovnaké práva) a argumentácia, že zvolil taký procesný postup, ktorý\nneviedol k správnemu vybaveniu veci, je len vlastným hodnotiacim úsudkom žalobcu vo všeobecnej\nrovine bez toho, aby žalobca uviedol, v čom konkrétne vidí porušenie ustanovení § 3 a 4 Správneho\nporiadku žalovaným.\n32. K všeobecnému poukazu žalobcu v správnej žalobe na právo verejnosti na informácie o životnom\nprostredí s poukazom na to, že žalobca svojím postupom sledoval dodržanie takého procesného\npostupu žalovaného, ktorý by spĺňal charakteristiku tzv. eurokonformného výkladu a uplatňovania\nZákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že sa rovnako jedná len\no všeobecné konštatovanie žalobcu, ktoré nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku. Pokiaľ žalobca\ntvrdil, že postupom orgánov verejnej správy neboli dodržané ust. § 24 a § 29 Zákona o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie, že procesný postup žalovaného neviedol k naplneniu účelu a cieľa\n\nstanoveného Smernicou a Aarhuským dohovorom, že bolo potrebné aplikovať nielen gramatický, ale aj\nsystematický výklad práva, že nebolo postupované v zmysle princípov „dobrej verejnej správy“, správny\nsúd pre všeobecnosť predmetných tvrdení žalobcu nemohol vykonať súdny prieskum. Ako už bolo\nsprávnym súdom uvedené, je povinnosťou žalobcu uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré je napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy, resp. jeho procesný postup, v rozpore so zákonom. Z formulácie\nžalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza\nna podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je\noprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej\nžalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne\nuplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na\ndaný prípad.\n33. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že v zisťovacom konaní neboli zverejnené informácie stanoviská dotknutých orgánov a stanoviská verejnosti, pričom tvrdil, že len ich zverejnením mohlo\nbyť poskytnuté právo na informácie najširšej verejnosti. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie má príslušný orgán\npovinnosť zverejniť informácie o navrhovanej činnosti alebo o jej zmene. Zákon o posudzovaní vplyvov\nna životné prostredie nestanovuje povinnosť príslušného orgánu zverejňovať stanoviská dotknutých\norgánov. Pokiaľ ide o ust. § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, podľa\nktorého príslušné orgány verejnej správy zverejňujú aj iné informácie dôležité na vydanie záverečného\nstanoviska alebo povolenia, toto ustanovenie je podľa ustáleného názoru Najvyššieho správneho súdu\nSR potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako tie, ktoré sú\nuvedené v danom ustanovení (tieto zákonodarca presne určil). Navyše, ak toto ustanovenie odkazuje\nna „povolenie“, je potrebné ho vykladať v súlade s definíciou tohto pojmu vymedzeného v § 3 Zákona\no posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom ide o rozhodnutie v nasledujúcom povoľovacom\nkonaní a nie o rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, ktoré je predmetom posudzovanej veci.\nRovnako ani Smernica, ktorá v čl. 6 ods. 2 upravuje zverejňovanie informácií o navrhovanej činnosti,\nnestanovuje povinnosť aktívne zverejňovať vyjadrenia dotknutých orgánov či verejnosti. V čl. 6 ods.\n2 Smernice je stanovená povinnosť zverejniť výslovne žiadosť o povolenie a následne povinnosť pre\nčlenské štáty zverejniť informácie o konaní, medzi ktoré patrí aj informovanie o dostupnosti relevantných\ninformácií a o možnostiach získania týchto informácií (napr. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30. mája 2024; bod 36).\n34. Prosté uvedenie vybraných právnych predpisov a ich citácia bez toho, aby žalobca v správnej žalobe\nuviedol, akým konkrétnym rozhodovaním alebo postupom orgánu verejnej správy boli porušené a aký\nto malo dopad na verejné subjektívne práva verejnosti v oblasti životného prostredia, nepredstavuje\nrelevantnú žalobnú námietku, ktorá by správnemu súdu umožňovala vykonať súdny prieskum\nnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na\nviaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie, pričom uviedol len\nvybranú časť z ich odôvodnení, správny súd uvádza, že bez toho, aby žalobca konkretizoval, ako\nsú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto\npoukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby\nbolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a skutkový\nzáklad, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné\nprávne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v danom\nprípade rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa.\n35. Všeobecný a nekonkrétny charakter má aj tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že napadnuté\nrozhodnutie, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, neobsahuje identifikáciu,\nktoré kritériá podľa Prílohy 10 Zákona EIA orgán verejnej správy použil a ako ich vyhodnotil. Ako\nuž bolo uvedené, bez toho, aby žalobca konkrétne uviedol, ktoré kritériá podľa Prílohy 10 Zákona\nEIA orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil, či bolo dané kritérium vzhľadom na\nskutkové okolnosti predmetnej veci relevantné a aký dôsledok malo jeho nevyhodnotenie na zistenie\nskutkového stavu veci v danom prípade, len samotné konštatovanie žalobcu nemožno považovať\ntakú žalobnú námietku, ktorá by bola spôsobilá spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného alebo\nrozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Navyše, predmetné tvrdenie žalobcu už bolo\nobsahom jeho odvolacích námietok proti rozhodnutiu orgánu verenej správy prvého stupňa, s ktorými sa\nžalovaný vysporiadal tak, že žalobca sa zrejme dôkladne neoboznámil s rozhodnutím orgánu verejnej\n\nsprávy prvého stupňa, keďže tento vyhodnotenie navrhovanej činnosti podľa kritérií Prílohy 10 Zákona\no posudzovaní vplyvov na životné prostredie uviedol na stranách 4 až 13 svojho rozhodnutia. Ak\nmal žalobca za to, že niektoré konkrétne požiadavky podľa osobitných predpisov neboli orgánom\nverejnej správy prvého stupňa (resp. ani žalovaným v odvolacom konaní) vyhodnotené, mal ich\nv správnej žalobe uviesť spolu s tvrdením o porušení konkrétnych ustanovení zákona a o následkoch pre\nzákonnosť rozhodnutia, čo však neurobil. Žalobca v správnej žalobe neuviedol, z ktorého konkrétneho\nustanovenia zákona vyplýva orgánom verejnej správy povinnosť uviesť „prahové hodnoty“ vo vzťahu\nk jednotlivým zložkám životného prostredia. Pokiaľ sa na rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť\nbude posudzovať podľa Zákona EIA, použijú kritériá uvedené v Prílohe 10 cit. zákona, odôvodnenie\nrozhodnutia o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa tohto zákona, obsahuje práve\nodôvodnenie v zmysle týchto kritérií. Pokiaľ žalobca nenamietal odôvodnenie ktorého z kritérií podľa\nPrílohy 10 Zákona EIA prvostupňové alebo napadnuté rozhodnutie neobsahuje, jeho námietka je\nnekonkrétna. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je opis zámeru navrhovanej činnosti,\núdaje o predpokladaných vplyvoch činnosti na životné prostredie a možnostiach opatrení na ich\nzmiernenie, požiadavky na vstupy (osobitne záber krajinného priestoru, záber pôdy) ako aj podrobné\nposúdenie očakávaných vplyvov na životné prostredie, čo je v súlade so štruktúrou kritérií podľa\nPrílohy 10 Zákona EIA (I. Povaha a rozsah navrhovanej činnosti, II. Miesto vykonávania navrhovanej\nčinnosti, III. Význam očakávaných vplyvov). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je ďalej zrejmé,\nže prvostupňový orgán vychádzal zo stanovísk príslušných orgánov a iných subjektov, z ktorých mu\nnevyplynuli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol dospieť k záveru, že zámer navrhovanej\nčinnosti by bolo potrebné ďalej posudzovať.\n36. Žalobca ďalej len všeobecne konštatoval, že „rozhodnutím“ boli porušené povinnosti podľa Zákona\no posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré žalobca vzhliadal v tom, že v ňom nebola podľa jeho\nnázoru uvedená úvaha orgánu verenej správy o opodstatnenosti a účelnosti „uložených podmienok“,\nktoré podľa žalobcu nespĺňajú charakteristiku zmierňujúcich opatrení podľa § 29 ods. 13 Zákona\no posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Predmetné tvrdenia žalobcu podľa správneho súdu\nnepredstavujú relevantnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného alebo rozhodnutia\norgánu verejnej správy, ale opätovne len vyjadrenie vlastného hodnotiaceho úsudku žalobcu, pričom\nlen samotná skutočnosť, že žalobca považuje opatrenia na obmedzenie vplyvu navrhovanej činnosti\nurčené vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa za nedostatočné, nespochybňuje\nbez ďalšieho zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny súd považuje\nzmierňovacie opatrenia určené vo výroku prvostupňového rozhodnutia (na stranách 2 až 4) za\ndostatočne konkrétne a vykonateľné, čím je naplnená zákonná požiadavka ust. § 29 ods. 13 cit. zákona.\n37. Žalobca v nadväznosti na uvedené namietal, že prvostupňový orgán neurčil medzi podmienkami\nrealizácie navrhovanej činnosti ako záväznú podmienku realizáciu parkovacích státí prostredníctvom\nretenčných parkovísk (s konštatovaním, že navrhovateľ akceptoval požiadavku žalobcu na využitie\nretenčných parkovísk). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v prípade navrhovaného zámeru\nide o výstavbu výrobno-skladovej haly a parkoviska (jedného) pre zamestnancov navrhovateľa,\nv súvislosti s ktorým sa počíta s využitím alternatívnych stavebných materiálov, konkrétne ide o\nriešenie parkoviska so spevnenou plochou, ktorá umožní vsakovanie vôd z povrchového odtoku so\nzriadením lokálnych vegetačných plôch, výsadbou drevín, ozelenením plôch atď. Uvedené vyplýva\nz predloženého zámeru navrhovanej činnosti, preto správny súd súhlasí so záverom žalovaného,\nže stanovenie požadovanej podmienky vo výroku prvostupňového rozhodnutia by bolo nadbytočné.\nV nadväznosti na uvedené správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku, že nebolo vyhovené\npožiadavke žalobcu, aby bola ako záväzná podmienka určená povinnosť zelených stavebnotechnických\nopatrení. Pokiaľ žalobca namietal, že tieto podmienky sú nedostatočné (a rozhodnutie je v tejto časti\narbitrárne a nepreskúmateľné), správny súd konštatuje, že v prípade navrhovaného zámeru (výrobnoskladovacej haly) orgány verejnej správy dôvodne vychádzali z toho, čo umožňuje architektonický\nvýraz stavby takéhoto objektu (že ide o priemyselný objekt), pričom v prvostupňovom rozhodnutí\nurčené podmienky na elimináciu alebo zmiernenie negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na\nživotné prostredie (určením podmienok na zatrávnenie plôch, skladbu vysadených drevín, ochranu\npoľnohospodárskej pôdy a pod.), reagujú na požiadavky zelenej infraštruktúry. Žalobca v správnej\nžalobe v tomto smere nevysvetlil, prečo uvedené podmienky považuje za nedostatočné, resp. majúce\nsa následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\n38. Pokiaľ žalobca namietal, že orgán verejnej správy sa nesprávne vysporiadal s námietkou\nvyhodnotenia energetickej hospodárnosti budovy, keď konštatoval, že toto vyhodnotenie nie je\n\npredmetom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, opäť žalobca neuviedol ustanovenia\nkonkrétneho zákona, ktoré by orgánu verejnej správy ukladalo už v tomto štádiu konania (v zisťovacom\nkonaní) vyhodnotiť podmienku energetickej hospodárnosti navrhovanej budovy.\n39. Pokiaľ žalobca namietal, že príslušný orgán verejnej správy nevyhodnotil vplyvy zámeru na\npôdy, správny súd uvádza, že prvostupňový orgán na s. 8 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že\numiestnením stavebného objektu a parkoviska dôjde k záberu poľnohospodárskeho pôdneho fondu vo\nvýmere 0,83 ha a žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že územie, na ktorom má byť realizovaná\nnavrhovaná činnosť, je podľa Územného plánu mesta Tvrdošín súčasťou územia určeného pre rozvoj\npriemyslu, výroby a skladového hospodárstva. Navrhovaná činnosť neprekročí stanovené regulatívy\nvyužitia predmetného územia a v územnom pláne určený záber poľnohospodárskej pôdy. Územný\nplán mesta Tvrdošín - Zmeny a doplnky č. 2 a č. 3, podliehal procesu posudzovania predpokladaných\nvplyvov strategického dokumentu na životné prostredie, v rámci ktorých bolo realizované vyhodnotenie\ndôsledkov navrhovaných zámerov na poľnohospodársku pôdu, pričom bol daný súhlas podľa §\n13 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Opätovné posúdenie\nrovnakého územia vo vzťahu k ochrane poľnohospodárskej pôdy považoval žalovaný za nadbytočné.\nZároveň poukázal na to, že pred vydaním stavebného povolenia bude potrebné požiadať orgán ochrany\npoľnohospodárskej pôdy o vydanie rozhodnutia na trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy, v ktorom sa\nstanovia konkrétnejšie podmienky vo vzťahu k záberu poľnohospodárskej pôdy. Správny súd dopĺňa, že\nv prvostupňovom rozhodnutí bola taktiež určená podmienka ochrany tej poľnohospodárskej pôdy, ktorá\nnemá byť odňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.\n40. Nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že navrhovateľ bol povinný ako podklad rozhodnutia zo\nzisťovacieho konania zabezpečiť stanovisko podľa § 16a ods. 1 Vodného zákona. Žalobca uvedené\nnamietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí\ns predmetnou otázkou dostatočne vysporiadal, keď uviedol, že Zákon o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie neurčuje, aby podkladom rozhodnutia zo zisťovacieho konania bolo záväzné stanovisko\npodľa § 16a ods. 1 Zákona o vodách. Žalovaný uviedol, že s účinnosťou od 01.05.2023 došlo k zmene\nustanovenia § 73 ods. 21 Vodného zákona, v zmysle ktorého sa stanovisko podľa § 16a ods. 1\ncit. zákona nevyžaduje ako povinný podklad rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Správny súd sa\ns uvedeným odôvodnením žalovaného stotožňuje a považuje ho za zrozumiteľné a vecne správne.\nNemožno konštatovať, že by orgány verejnej správy tým, že od ďalšieho účastníka 1/ nepožadovali\npredloženie záväzného stanoviska podľa § 16a ods. 1 Zákona o vodách, zaťažili svoje rozhodnutia\nvadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.\n41. Neprijatie žalobcom navrhnutých zmierňovacích a eliminačných opatrení vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia by žalobca konkrétne namietal vtedy, ak by odôvodnene tvrdil a preukázal, že práve\na len tieto opatrenia sú spôsobilé účinným spôsobom zmierniť dopady navrhovanej činnosti na\nživotné prostredie, resp. ich eliminovať, a preto bolo nevyhnutné ich prijať. Nestačilo len nesúhlasiť\ns ich neprijatím. So stanoviskom žalobcu k zámeru navrhovanej činnosti sa prvostupňový orgán\nvysporiadal svojimi vyjadreniami k jednotlivým jeho bodom. Vzhľadom na to, že stanovisko žalobcu\nbolo formulované ako požiadavky (žiadame, požadujeme), resp. jeho názory bez toho, aby bola ich\nopodstatnenosť osobitne odôvodnená, čo je v rozpore s ust. § 24 ods. 3 Zákona EIA, ktorý predpokladá\nprejavenie záujmu verejnosti na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska,\nprvostupňový orgán nemal povinnosť sa s jednotlivými požiadavkami nad rámec uvedeného osobitne\nargumentačne vysporiadať. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný\nprvostupňové rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu, zaoberal sa aj argumentmi žalobcu uplatnenými\nv podanom odvolaní, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky zákonné\nnáležitosti a stotožnil sa s jeho závermi.\n42. Žalobca ďalej namietal nezvolanie konzultácií podľa § 63 Zákona EIA s argumentáciou, že ide\no osobitný právny inštitút, ktorý nemožno spájať len s vykonaním ústneho pojednávania podľa §\n21 Správneho poriadku. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax\nNajvyššieho správneho súdu SR, ktorý napr. v rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30.05.2024\nuviedol: „Zákon č. 24/2006 Z.z. nešpecifikuje formu a spôsob realizácie konzultácií, ktoré môžu byť\nuskutočnené písomnou alebo ústnou formou. Konzultácie nemožno spájať len s vykonaním ústneho\npojednávania v zmysle § 21 Správneho poriadku, je to pojem širší, ktorý zahŕňa aj napríklad písomné\npodania alebo verejnú anketu ... v prípade zisťovacieho konania zákon s konzultáciami obligatórne\nnepočíta.“ Pokiaľ žalobca v správnom konaní netvrdil a nepreukázal konkrétne špecifické dôvody\n\ntýkajúce sa povahy veci odôvodňujúce, že vykonanie konzultácie by prispelo k objasneniu veci, nemožno\nprvostupňovému orgánu vyčítať porušenie zákona nevykonaním konzultácií. Podľa správneho súdu\nobstojí vo vzťahu ku konzultáciám odôvodnenie obsiahnuté v preskúmavanom (napadnutom) rozhodnutí\nžalovaného a postup, keď prvostupňový orgán, prípadne aj žalovaný, nezvolali konzultácie formou\nosobného stretnutia, resp. keď žalovaný považoval za udržateľný postup prvostupňového orgánu, ktorý\nnezrealizoval konzultácie v takejto forme. Z ust. § 63 ods. 1 Zákona EIA vyplýva, že príslušný orgán\nzabezpečí vykonanie konzultácií, z čoho ale nemožno vyvodiť záver o tom, že sa konzultácie vykonávajú\nv každej veci alebo že na ich vykonanie má účastník alebo orgán zúčastnený na konaní právny nárok.\nSprávny súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by postup orgánov verejnej správy a odôvodnenie rozhodnutí\nv časti týkajúcej sa požiadavky na vykonanie konzultácií nemali obstáť.\n43. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy správny súd uvádza, že je nedôvodná. Žalobca nekonkretizoval, ktoré zákonné náležitosti\nnapadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nespĺňajú. Z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku\nvyplýva pre orgán verejnej správy požiadavka uviesť úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov\na ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe, ktorých rozhodoval a ako sa\nvyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nSprávny súd má za to, že na základe žalobcom uplatnených všeobecných námietok preskúmavané\nrozhodnutia tak orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaného, nie sú nepreskúmateľné.\nV preskúmavaných rozhodnutiach je uvedený postup orgánu verejnej správy v administratívnom\nkonaní, sú označené dôkazy, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali, ako aj opísaný skutkový\nstav, ktorý vyvodili z vykonaných dôkazov, rozhodnutia obsahujú právne posúdenie veci a úvahy,\nktorými sa orgány verejnej správy spravovali pri ich vydaní. Orgán verejnej správy sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia podrobne zaoberal predloženým oznámením navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/)\no zámere navrhovanej činnosti, pripomienkami a navrhnutými opatreniami subjektov, ktoré predložili\nsvoje stanoviská, ako aj podrobne a dostatočne konkrétne vyhodnotil predpokladané priame a nepriame\nvplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalovaný sa konkrétne a zrozumiteľne vysporiadal s\njednotlivými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nesúhlas\nžalobcu s tým, ako sa orgány verejnej správy s environmentálnymi dopadmi zmeny navrhovanej činnosti\na s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadali, nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí\norgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného.\n44. Správny súd pre úplnosť ohľadom viacerých všeobecných tvrdení žalobcu uvedených v správnej\nžalobe a k prezentácii jeho názorov na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie\nuvádza, že všeobecné tvrdenia a formulácie použité žalobcom v tých parciálnych častiach správnej\nžaloby, ktoré neobsahujú konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa k preskúmavanému\nkonkrétnemu prípadu, neumožňujú súdny prieskum týchto rozhodnutí. V tejto súvislosti je potrebné\npripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu\nSR, je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka\nveci a je zároveň konkrétny (t.j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa\nustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28;\nBochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený\nako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. O takéto námietky\nsa v tomto prípade nejedná.\n45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že z dôvodov uplatnených v\nsprávnej žalobe rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa\nnie je nezákonné, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n46. Žalobca v správnej žalobe navrhol správnemu súdu, aby využil možnosť položiť Súdnemu dvoru\nEurópskej únie prejudiciálnu otázku o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalobca návrh\nna prerušenie konania odôvodnil tým, že podľa jeho názoru je súčasná aplikačná prax v oblasti\nposudzovania vplyvov na životné prostredie nesúladná s právom Európskej únie. Správny súd má\npodľa žalobcu možnosť v prípade nejasností pri aplikácii práva EÚ požiadať Súdny dvor EÚ o\n„vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv“. Na tomto mieste správny súd\npredovšetkým upriamuje pozornosť na účel a predmet prejudiciálneho konania. Podľa čl. 267 Zmluvy\no fungovaní EÚ, Súdny dvor EÚ má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:\n\na) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.\nPrimárnym účelom prejudiciálneho konania je teda zabezpečiť jednotnosť výkladu práva EÚ pri jeho\naplikácii súdmi členských štátov. V preskúmavanej veci orgány verejnej správy aplikovali predovšetkým\nZákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorým bola do slovenského právneho poriadku\ntransponovaná okrem iného Smernica 2011/92/EÚ. Rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je\nvecou výlučnej kompetencie predkladajúceho súdu. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo\nveci C-495/18 (body 19. a 20.): „Zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva, že predpokladom\nprejudiciálneho konania je to, že vnútroštátne súdy skutočne riešia prebiehajúci spor, v rámci ktorého\nmajú vydať rozhodnutie, ktoré bude môcť zohľadniť rozsudok z prejudiciálneho konania ... návrh na\nzačatie prejudiciálneho konania totiž nesmeruje k formulácii poradných názorov na všeobecné alebo\nhypotetické otázky, ale je odôvodnený potrebou spojenou s efektívnym riešením sporu ...“ Čl. 267\nZmluvy o fungovaní EÚ neumožňuje súdnemu dvoru uplatniť predpisy Únie na konkrétny prípad, môže\nsa vyjadriť len k výkladu zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie (pozri rozsudok vo veci C-641/15,\nbody 39. a 40.). Navrhované znenie prejudiciálnych otázok pod označením a/ a b/ predstavuje nesúhlas\nžalobcu s postupom orgánu verejnej správy v konkrétnom prípade, nie návrh na výklad práva EÚ. Pokiaľ\nide o priamu účinnosť smerníc (otázky formulované pod označením c/ a d/), doktrína priamej účinnosti\nsmerníc bola objasnená Súdnym dvorom EÚ, teda ohľadom nej nie potrebné predkladať súdnemu dvoru\nprejudiciálnu otázku. Úlohou Súdneho dvora EÚ nie je ani hodnotiť vplyv toho-ktorého ním vydaného\nrozsudku na inú právnu vec, pričom v súvislosti s otázkou formulovanou pod označením e/ je potrebné\nzdôrazniť, že táto otázka nie je jedným z dôvodov, na ktorom by bolo postavené rozhodnutie správneho\nsúdu, ktorý preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného správny súd\nkonštatuje, že žalobca neformuloval také znenie prejudiciálnej otázky, z ktorého by bolo zrejmé, ako\nmôže byť prípadný rozsudok z prejudiciálneho konania zohľadnený pri riešení predmetu tohto konania,\nnedefinoval žiadne ustanovenie únijného práva, ktoré by bolo potrebné vyložiť. Napokon, predmetom\nprejudiciálnej otázky podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nemôže byť otázka, či sa správne\naplikovalo právo Európskej únie v konkrétnej veci. Správny súd vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh\nžalobcu na začatie prejudiciálneho konania, čo si implicitne vyžaduje prerušenie konania, zamietol,\npretože nezistil potrebu predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.\n47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. Keďže žalobca v konaní o správnej žalobe nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov\nkonania nepriznal. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si\nprávo na náhradu trov konania neuplatnil a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu, pričom ani v prípade,\nak by si ich bol uplatnil, nebolo by spravodlivé požadovať, aby ich hradil žalobca (správny súd nezistil\nsplnenie podmienok pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP).\nĎalším účastníkom 1/ až 4/ voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, správny súd náhradu trov\nkonania nepriznal, pretože im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by\nim uložil správny súd (§ 169 SSP).\n48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\n\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}