{"guid": "da3c9dbf-6e95-4b1d-a3a9-58a4c66cfd21:a30de433-61d7-4401-8949-510ce8ac5067", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100228.2", "spisova_znacka": "3S/10/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3S/10/2023 z 15. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 15. januára 2025, sp. zn. 3S/10/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100228.2", "identifikacne_cislo": "0823100228", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-54.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-125.odsek-6", "nazov": "§ 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-125.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-54", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a30de433-61d7-4401-8949-510ce8ac5067", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100228.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100228.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100228.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n3S/10/2023\n0823100228\n15. 01. 2025\nJUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823100228.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej\nRúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,\nv právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodný pobyt C. A. D. XXX/XX, XXX XX E.,\nobčan Tureckej republiky, právne zastúpený: Mgr. Ianko Troiak, advokát, Dukelských hrdinov 34, 960\n01 Zvolen, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom\nSládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BB2-29-006/2023-SK zo dňa 25.04.2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-HCPBB2-29-006/2023-SK zo dňa 25. apríla 2023, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa\nOddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB5-304/2023-PC zo\ndňa 12. januára 2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voei žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žiadosťou zo dňa 10.10.2022 žalobca požiadal o udelenie dlhodobého pobytu. Orgán verejnej správy\nprvého stupňa v zmysle § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) vyžiadal\nstanovisko Slovenskej informačnej služby (ďalej aj len „SIS“), na základe čoho bolo dňa 28.10.2022\ndoručené stanovisko Slovenskej informačnej služby v rámci utajeného režimu (v režime „Vyhradené“),\nv ktorom Slovenská informačná služba vyjadrila nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu.\n2. Výzvou č. PPZ-HCP-BB5-2714-009/2022-PC zo dňa 28.11.2022 orgán verejnej správy prvého stupňa\nvyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia podľa § 33 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v lehote 7\ndní od doručenia výzvy. Uvedená výzva sa orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátila dňa 30.12.2022\ns poznámkou, že adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal.\n3. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-304/2023-PC zo dňa\n12.01.2023 žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu zamietol z dôvodu, že existuje dôvodné\npodozrenie, že ako štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu, a to podľa ustanovenia § 54\nods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že\npokiaľ nie je žalobca oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu, tak podľa\n\n§ 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti\nrozhodnutia.\n4. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že žalobca\nna výzvu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia nereagoval a nevyužil ani možnosť nahliadnuť do\nadministratívneho spisu. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na stanovisko Slovenskej\ninformačnej služby so záverom, že Slovenská informačná služba na základe vyhodnotenia informácií,\nktoré má k dispozícii, vyjadrila nesúhlas s udeleným dlhodobého pobytu pre žalobcu. Podľa orgánu\nverejnej správy prvého stupňa tak bolo naplnené ustanovenie § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov, v zmysle ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je\ndôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.\nOrgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že vychádzal predovšetkým z uvedenej informácie\nSlovenskej informačnej služby, ktorá obsahovala dôvodné podozrenie ohrozenia bezpečnosti štátu\nžalobcom. Poukázal ďalej na to, že žalobca nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadne\nspoločenské aktivity a nie je registrovaný v športových, kultúrnych alebo politických organizáciách riadne\nevidovaných na území SR, že je ženatý a má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, pričom manželka\nnemá momentálne udelený žiadny druh pobytu na území Slovenskej republiky. Ďalej orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa ešte uviedol, že žalobca má udelený prechodný pobyt na účel podnikania od\n09.06.2016 s platnosťou do 30.04.2022 a zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt nijako neovplyvní\njeho podnikateľské aktivity, správu majetku a nehnuteľností, ako ani rodinný a súkromný život, nakoľko\nprechodný pobyt na účel podnikania zostáva v platnosti a zamieta sa len konkrétna žiadosť o\nudelenie dlhodobého pobytu na území SR. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa neboli zistené\nžiadne skutočnosti týkajúce sa súkromného života žalobcu, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa\npri posudzovaní jeho žiadosti o dlhodobý pobyt. Orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca splnil\npodmienky na podanie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, pretože má evidovaný prechodný pobyt\nna území Slovenskej republiky na účely podnikania nepretržite od 09.06.2016, teda splnil podmienku\n5-ročného nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky bezprostredne pred podaním žiadosti o\nudelenie dlhodobého pobytu tak, ako to je ustanovené v § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov,\navšak boli zistené dôvody pre zamietnutie žiadosti o pobyt z dôvodu podaného stanoviska Slovenskej\ninformačnej služby.\n5. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v\nktorom odmietol, že by mohol nejakým spôsobom ohroziť bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.\nUviedol, že si nie je vedomý akejkoľvek činnosti alebo nečinnosti, ktorá by mohla viesť k záverom\nuvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Uviedol, že počas obdobia, počas ktorého sa zdržuje na\núzemí Slovenskej republiky, mu nikto nič obdobné nevytýkal a nie je si vedomý ničoho, čo by mohlo\nbyť prekážkou pre udelenie dlhodobého pobytu. Uviedol, že nikdy nebol riešený orgánmi Slovenskej\nrepubliky za nijakú činnosť, nikdy nebol odsúdený, poukázal na to, že na území Slovenskej republiky\npodniká a že si nie je vedomý akejkoľvek svojej činnosti alebo nečinnosti, ktorá by mohla znamenať\nohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky. Uviedol aj, že nebol nikdy členom ani sympatizantom\nžiadnej organizácie, ktorá by mohla byť potenciálne označená ako ohrozujúca bezpečnosť Slovenskej\nrepubliky alebo verejný poriadok a vedome sa nikdy nestretol s niekým, kto by tak mohol konať. Namietal,\nže nemá vedomosť, na základe akých skutočností Slovenská informačná služba aj orgán verejnej správy\nnadobudli dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. K skutočnosti, že\nneprevzal výzvu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia uviedol, že v období doručovania uvedenej\nvýzvy bol v Turecku pri rodine a o doručovaní výzvy sa nedozvedel, preto na ňu nemohol reagovať.\nUviedol aj, že nazretie do administratívneho spisu by bolo bezpredmetné, keďže celé rozhodnutie je\npostavené na podkladoch dodaných od Slovenskej informačnej služby, ktoré spadajú pod režim utajenia,\na teda by sa s nimi nemohol oboznámiť.\n6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-29-006/2023-SK zo dňa\n25.04.2023 tak, že odvolanie žalobcu zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje. Žalovaný sa\nstotožnil s právnym posúdením veci orgánom verejnej správy prvého stupňa. Poukázal na to, že žalobca\nbol poučený o možnosti požiadať Slovenskú informačnú službu o nazretie do spisu obsahujúceho\nutajovanú skutočnosť. Uviedol, že zákon o pobyte cudzincov zveril Slovenskej informačnej službe\nprávomoc zaujať v rozsahu jej pôsobnosti, prihliadnuc najmä na bezpečnostné záujmy štátu, stanovisko\nk žiadosti o udelenie pobytu, preto sa Slovenská informačná služba vyjadruje ku všetkým druhom\npobytu v zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na charakter utajenia informácií\n\noznámených Slovenskou informačnou službou nie je možné, aby obsah týchto informácií bol bližšie\nšpecifikovaný a prvostupňový orgán podľa žalovaného nedisponoval oprávnením, ktoré by mu umožnilo\nv rozhodnutí uviesť, akého konania sa žalobca dopustil, respektíve dopúšťa, pretože sa jedná o\ninformácie podliehajúce režimu utajovaných skutočností. Prvostupňový orgán preto z dôvodu ochrany\nutajovaných skutočností nemohol v rozhodnutí uvádzať konkrétny obsah stanoviska Slovenskej\ninformačnej služby, pretože nedisponoval oprávnením na ich sprístupnenie. Ak by došlo k zverejneniu\nutajovaných skutočností, došlo by zo strany správneho orgánu k porušeniu predpisov na úseku ochrany\nutajovaných skutočností, pričom s utajovanou písomnosťou sa môže oboznámiť jedine oprávnená\nosoba, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Ďalej\nešte žalovaný poukázal na argumentáciu v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave v skutkovo a\nprávne obdobných veciach sp. zn. 2S/200/2021 zo dňa 20.04.2022 a sp. zn. 2S/169/2020 zo dňa\n20.04.2022. Podľa žalovaného prvostupňový orgán dostatočne posúdil mieru ohrozenia bezpečnosti\nštátu zo strany žalobcu a skonštatoval, že z hľadiska bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky\nje tento záujem nad záujmom práv a slobôd žalobcu na území Slovenskej republiky. Žalovaný ešte\nuviedol, že aj zamestnanec orgánu verejnej správy druhého stupňa sa oboznámil s obsahom utajovanej\nskutočnosti a na základe toho žalovaný dospel k záveru, že nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu\nbol dôvodný.\nSprávna žaloba - žalobné body\n7. Žalobca označil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné.\nPodľa žalobcu v danom prípade došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd na jeho strane, a to na\nslobodu, voľbu povolania a právo podnikať na území SR, ktoré sú však podmienené povolením pobytu\nna území SR, ktorého sa domáha, a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho\nbezpečnosti, verejného poriadku a pod. Pokiaľ správny orgán, ktorý zo zákona rozhoduje v danej veci,\ndospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného, teda záujmu žalobcu so záujmom verejným,\nmusí v rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, t. j. záujem na ochrane a bezpečnosti\nštátu, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu tak, aby bolo možné jednoznačne z\nobsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k dlhodobému pobytu\nna území SR za účelom podnikania nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo podnikať\nna území SR, a to v kontexte čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého pôsobnosť\nsa na žalobcu jednoznačne vzťahuje. Z tohto jednoznačne vyplýva, že nie je možné akceptovať stav,\npodľa ktorého by bolo možné odoprieť súkromné právo cudzinca na základe uprednostnenia verejného\npráva štátu bez toho, aby dôvod odopretia bol jednoznačne definovaný a konkretizovaný. Ak by sa\npripustila takáto možnosť, nachádzali by sme sa v stave, že takéto rozhodnutie by sa lege artis stávalo\nnepreskúmateľným.\n8. Podľa žalobcu nie je možné akceptovať univerzálnosť a všeobecnú platnosť názoru Slovenskej\ninformačnej služby vo všeobecnom vyjadrení. Konkretizácia dôvodov pre odopretie žiadosti o povolenie\npobytu je opodstatnená už aj z toho dôvodu, že predmetné informácie podliehajú určitému stupňu\nutajenia, a preto je absolútne legitímna požiadavka, aby takúto konkretizáciu orgán, ktorý rozhoduje\nvo veci, mal k dispozícii. Možno teda konštatovať, keďže nedošlo k naplneniu podmienok zákona vo\nveci, že rozhodnutie žalovaného ale i predchádzajúce rozhodnutie, vydané prvostupňovým orgánom, sú\nnepreskúmateľné ako pre nezrozumiteľnosť tak i pre nedostatok dôvodov.\n9. Žalobca poukázal na to, že splnil všetky zákonom požadované podmienky na udelenie dlhodobého\npobytu, po celú dobu svojho predchádzajúceho pobytu v SR viedol riadny život, nikdy sa nedopustil\nani najmenšieho priestupku, ani žiadneho konania, ktorým by porušil alebo ohrozil bezpečnosť štátu,\nverejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu.\n10. Podľa žalobcu je potrebné, aby sa priamo správny súd, ktorý dohliada na zákonnosť postupu a\nrozhodnutí správnych orgánov, s informáciou oboznámil a posúdil, či táto nie je príliš všeobecná, či\nuvádza nejaké bližšie zdôvodnenie a či je dostatočne odôvodnená na to, aby mohla zakladať „dôvodné\npodozrenie”, že by žalobca ohrozoval alebo mohol ohroziť bezpečnosť štátu.\n11. Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem, ale ani pojmy ako je dôvodné\npodozrenie, ohrozenie bezpečnosti štátu a pod. Teda ide o pojmy, ktoré platná právna úprava výslovne\nobsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používajú.\n\nV každom prípade však obsah týchto pojmov nesmie byť v rozpore s platnými právnymi predpismi,\ns Ústavou SR, s medzinárodnými zmluvami a dohodami.\n12. Pokiaľ údajne SIS má informácie svedčiace o tom, že by žalobca ohrozoval alebo mohol ohroziť\nbezpečnosť štátu akýmkoľvek spôsobom uvedeným v § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov,\nmala SIS povinnosť podať na žalobcu trestné oznámenie. Ak tak neurobila, svedčí to len o tom, že buď\nsa jej tvrdenia nezakladajú na pravde a sú umelo vykonštruované, čím došlo k porušeniu § 7 zákona\nč. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon\no Slovenskej informačnej službe“) alebo si SIS neplní svoje povinnosti podľa § 2 ods. 6 tohto zákona.\nŽalobca uviedol, že nekoná nič, čo by ohrozilo bezpečnosť SR alebo verejný poriadok v SR, a taktiež\nnemá vedomosť o tom, že by kedykoľvek v minulosti SIS poskytla o jeho osobe akékoľvek informácie\nútvarom PZ alebo prokuratúre, na základe ktorých sa malo poukázať na nejakú jeho protiprávnu činnosť.\nPodľa žalobcu mal správny orgán informácie poskytnuté zo SIS preveriť aj iným spôsobom. Správny\norgán však v napadnutom rozhodnutí neuvádza, či si preveril podanie prípadného trestného alebo iného\noznámenia zo strany SIS alebo nie, resp. či urobil iné kroky na to, aby zistil presne a úplne skutočný\nstav veci. Podľa žalobcu nie je možné posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádza zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci.\n13. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, na základe akých skutočností SIS ako aj správny orgán\nv tomto konaní nadobudli dôvodné podozrenie, že ako štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť\nštátu alebo verejný poriadok, keďže si nie je vedomý akéhokoľvek svojho konania alebo nekonania,\nktoré by o niečom takom malo svedčiť. Konanie žalovaného je podľa žalobcu v rozpore so zákonom.\nNezákonnosť postupu správneho orgánu vidí žalobca v tom, že v správnom konaní nebola zabezpečená\nrovnosť zbraní, pretože jednému účastníkovi konania nebol známy obsah negatívneho stanoviska SIS\na jeho odôvodnenie. Podľa žalobcu takýmto konaním bol porušený princíp právneho štátu, rozhodnutie\nje arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, došlo k porušeniu základných práv, a to k porušeniu práva\nna súdnu a inú právnu ochranu uvedeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, rovnosti účastníkov v konaní v\nčl. 47 ods. 3 Ústavy SR, a tiež práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a práva na\nspravodlivý proces.\n14. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobca zrušiť napadnuté rozhodnutia ako nezákonné\nnakoľko:\n· rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,\n· zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutia vychádzali, je v rozpore so skutočnosťou,\n· zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,\n· v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že považuje správnou žalobou napadnuté\nrozhodnutie za zákonné a správne a uviedol argumentáciu, ktorá je obsahom odôvodnenia správnou\nžalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu podľa § 190\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) zamietol a aby rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím potvrdil. Taktiež navrhol, aby správny súd zamietol žalobcovi právo na\nnáhradu trov konania.\n16. Žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom\n17. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Správny súd nezistil dôvody\npre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, preto rozhodnutie vo veci vyhlásil bez\nnariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol vyhlásený dňa 15.01.2025, oznámenie\no verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 23.10.2024 do\n16.1.2025.\n\n18. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP)\na dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g)\nSSP rozhodnutie žalovaného zrušil, podľa § 191 ods. 3 SSP zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy\nprvého stupňa, a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\n19. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým tento zamietol žiadosť žalobcu o udelenie\ndlhodobého pobytu.\n20. Podľa § 52 zákona o pobyte cudzincov; (1) Policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody\nna zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,\na) ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov\nbezprostredne pred podaním žiadosti,\nb) ktorému zanikol dlhodobý pobyt podľa § 55 písm. e) alebo § 56 písm. b), c) alebo písm. d), alebo\nc) ktorý má päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov ako držiteľ modrej karty\na zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty najmenej dva roky bezprostredne\npred podaním žiadosti.\n(2) Odsek 1 sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý\na) je žiadateľom o udelenie azylu,\nb) má tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3,\nc) požiadal o poskytnutie dočasného útočiska,\nd) je odídencom,\ne) má udelený prechodný pobyt na účel štúdia,\nf) má udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti podľa § 25 ods. 1 písm. d) až f),\ng) má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania,\nh) sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 6 písm. b), c) alebo písm. d), alebo\ni) požíva diplomatické výsady a imunity na území Slovenskej republiky podľa medzinárodného práva.\n(3) Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. a) sa nezapočítava doba pobytu štátneho\npríslušníka tretej krajiny podľa odseku 2 písm. g), h) alebo písm. i).\n(4) Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. a) sa započítava\na) doba prechodného pobytu na účel štúdia alebo doba prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm.\nd) až f) na území Slovenskej republiky v polovičnej dĺžke,\nb) doba najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desiatich mesiacov, počas ktorých\nsa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajnému útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej\nrepubliky,\nc) doba od podania žiadosti o udelenie azylu do rozhodnutia o udelení azylu alebo poskytnutia doplnkovej\nochrany.\n(5) Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. c) sa započítava doba najviac 12 po sebe\nnasledujúcich mesiacov a najviac 18 mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiaval\nmimo územia členských štátov.\n21. Podľa § 53 zákona o pobyte cudzincov; (1) Žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podáva štátny\npríslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare; za štátneho príslušníka\ntretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť, môže podať žiadosť jeho rodinný\npríslušník. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.\n(2) K žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný\ncestovný doklad. Ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný cestovný doklad, policajný útvar\nžiadosť o udelenie dlhodobého pobytu neprijme.\n(3) Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu dve fotografie s\nrozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce\na) stabilné a pravidelné zdroje pre neho a pre jeho rodinných príslušníkov, aby sa nestal záťažou pre\nsystém pomoci v hmotnej núdzi Slovenskej republiky,\nb) zabezpečenie ubytovania, ak ide o žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. b),\nc) zdravotné poistenie.\n\n(4) Stabilné a pravidelné zdroje štátny príslušník tretej krajiny môže preukázať najmä pracovnou\nzmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, potvrdením o zostatku na účte vedenom\nv banke na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, dokladom o poberaní dôchodku.\n(5) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý mal pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu udelený\nprechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, alebo rodinný príslušník podľa § 27 ods. 2 azylanta alebo\ncudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, môže preukázať stabilné a pravidelné zdroje čestným\nvyhlásením manžela, rodiča alebo osoby, ktorej je zverený do starostlivosti, o tom, že poskytne štátnemu\npríslušníkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej\nrepubliky, spolu s dokladom podľa odseku 4.\n(6) Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu do 90 dní od doručenia žiadosti\npolicajnému útvaru.\n(7) Pobyt udelený podľa tohto zákona sa po skončení jeho platnosti považuje za platný na území\nSlovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.\n22. Podľa § 54 zákona o pobyte cudzincov; (1) Ak policajný útvar udelí dlhodobý pobyt štátnemu\npríslušníkovi tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, udelenie\noznámi tomuto členskému štátu.\n(2) Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak\na) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu,\nb) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný\nporiadok,\nc) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol odňatý azyl z dôvodov podľa osobitného predpisu, alebo\nd) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebola predĺžená doplnková ochrana alebo mu bola doplnková\nochrana zrušená z dôvodov podľa osobitného predpisu.\n(3) Policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu\nalebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a\nz jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny\na zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu.\n(4) Proti rozhodnutiu, ktorým bol udelený dlhodobý pobyt, sa nemožno odvolať.\n23. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov; Policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí svoje\nstanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením pobytu zašlú policajnému útvaru do pätnástich\ndní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v\nstanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.\n24. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že otázky týkajúce sa oboznamovania\nžiadateľa o pobyt s podkladmi rozhodnutia a náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy\nvo veciach pobytu v prípadoch, kedy je podkladom rozhodnutia informácia v utajovanom režime, bola\nopakovane riešená aj Ústavným súdom SR v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl.125 ods. 1\nÚstavy SR.\n25. Správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. PL.ÚS 8/2016\nzo dňa 12.12.2018, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil nesúlad právnej úpravy ustanovenia § 120\nods. 2 zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení (v zmysle ktorého policajný útvar uviedol v\nodôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bez\nbližšieho odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí, prípadne zrušení určeného druhu pobytu) s čl. 46 ods.\n1 a 2, č. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl.13 ods. 4 Ústavy SR a\ns čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\n26. Ďalej správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa\n13.12.2023, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil protiústavnosť ustanovenia\n§ 33 ods. 6 písm. o) a § 48\nods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení, a to jej rozpor s článkom 46 ods. 1 a 2 v\nspojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. V zmysle § 33 ods. 6 písm. o) zákona o pobyte cudzincov v znení\ndo 13.02.2024 mal policajný útvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak stanovisko\npodľa § 125 ods. 6 (teda napríklad aj stanovisko Slovenskej informačnej služby) obsahovalo nesúhlas\ns udelením prechodného pobytu. Obdobne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) v znení do 13.02.2024\n\nustanovovalo, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa §\n125 ods. 6 obsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu.\n27. Z argumentácie Ústavného súdu SR vo vyššie uvedených nálezoch správny súd vychádzal aj pri\nvyhodnocovaní dôvodnosti správnej žaloby v tejto veci, teda z náhľadov a argumentácie prednesenej v\nuvedených nálezoch Ústavného súdu SR, ktoré sú pre vec smerodajné. Ústavný súd SR aj s poukazom\nna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zdôraznil, že účastníkovi konania je v takýchto\nprípadoch potrebné oboznámiť aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria\nzáklad rozhodnutia, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemožno dotknutému účastníkovi\nkonania oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí týkajúcich sa pobytu. Ústavný súd\nopakovane uviedol, že oboznámenie aspoň s podstatou dôvodov stanoviska spravodajských služieb,\npre ktoré bol vyslovený nesúhlas s udelením žiadaného pobytu, by žiadateľovi umožnilo posúdiť, či je\npre neho vôbec užitočné obrátiť sa na správny súd. Ústavný súd uznal, že v určitých prípadoch nie je\nmožné právo na kontradiktórne konanie realizovať v absolútnom rozsahu a že rozsah realizácie tohto\npráva sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.\n28. Ústavný súd SR v už spomínanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 skonštatoval\nprotiústavnosť takej právnej úpravy, v zmysle ktorej bola zamietnutá žiadosť o prechodný alebo\ntrvalý pobyt, ak bolo v administratívnom konaní predložené orgánom cudzineckej a hraničnej polície\nnesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby v utajovanom režime. V prejednávanej veci\nrozhodli orgány verejnej správy o žiadosti žalobcu o dlhodobý pobyt podľa § 54 ods. 2 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov, teda podľa inej právnej úpravy ako tej, ktorej ústavná udržateľnosť bola\nriešená v zmieňovanom náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023.\nZa podstatné ale správny súd považuje to, že aj v tomto administratívnom konaní rovnako orgán\nverejnej správy žiadal o stanovisko Slovenskú informačnú službu postupom podľa § 125 ods. 6\nzákona o pobyte cudzincov (ktorého protiústavnosť nebola v tomto náleze Ústavného súdu SR\nkonštatovaná s tým, že regulačná podstata tohto ustanovenia spočíva výlučne v povinnosti správneho\norgánu vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, pričom oba\norgány sú v prípade nesúhlasného stanoviska povinné zaslať policajnému útvaru v lehote 15 dní od\ndoručenia žiadosti stanovisko, teda zákon o pobyte cudzincov nepredpokladá povinnosť spravodajských\nslužieb formulovať rezultát stanoviska alternatívne (súhlas – nesúhlas), ale nevylučuje ani inú podobu\nstanoviska) a v odôvodnení rozhodnutí uviedli len tú skutočnosť, že Slovenská informačná služba ako\nštátny orgán, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti\nštátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom zákonom\no Slovenskej informačnej službe, vydal nesúhlasné stanovisko s dlhodobým pobytom žalobcu po\nvyhodnotení informácií, ktorými disponuje (so záverom, že žalobca môže ohroziť bezpečnosť Slovenskej\nrepubliky). Procesný postup a posúdenie veci je teda vo svojich dôsledkoch obdobné ako pri aplikácii\nustanovení § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, ktorých protiústavnosť\nústavný súd vyslovil v zmieňovanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023.\n29. V odôvodnení svojho rozhodnutia a aj vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal žalovaný aj na\nodôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2020 zo dňa 20.04.2022, kde\npredmetom prieskumu bolo taktiež rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdenie prvostupňového\nrozhodnutia, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov. Správny súd v súvislosti s poukazom žalovaného na uvedenú skutkovo\na právne obdobnú vec uvádza, že voči uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave\nbola podaná kasačná sťažnosť a Najvyšší správny súd SR v kasačnom konaní rozsudkom sp. zn.\n6Sak/4/2023 zo dňa 30.07.2024 uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/120\nzo dňa 20.04.2022 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nvychádzajúc aj z argumentácie Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023.\n30. V prejednávanej veci je zrejmé, že orgány verejnej správy zamietli žiadosť žalobcu o udelenie\ndlhodobého pobytu z dôvodu, že Slovenská informačná služba vyjadrila nesúhlas s jeho dlhodobým\npobytom z dôvodu, že môže predstavovať nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. Nie je sporné, že\nžalobcovi nebola oboznámená ani podstata dôvodov, pre ktoré nebol udelený súhlas s jeho dlhodobým\npobytom a neboli sprístupnené žiadne skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre zamietnutie žiadosti o\ndlhodobý pobyt, teda žalobca sa z obsahu preskúmavaných rozhodnutí dozvedel len to, že Slovenská\ninformačná služba na základe vyhodnotenia informácií, ktoré má k dispozícii, neudelila súhlas s jeho\n\ndlhodobým pobytom. Správny súd pri vyhodnocovaní žalobných námietok žalobcu, vychádzajúc aj z\nargumentácie vyšších súdnych autorít uvedených vo vyššie zmieňovaných rozhodnutiach, dospel k\nzáveru, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, nedostatočne zistili skutkový stav\na porušili aj procesné ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n31. Na administratívne konanie vo veciach pobytu cudzincov podľa zákona o pobyte cudzincov sa\nvzťahuje Správny poriadok, ktorý zakotvením základných zásad správneho konania a procesných\noprávnení účastníka konania zabezpečuje realizáciu práva zakotveného v čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy\nSR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a\nv jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ako to konštatoval aj\nÚstavný súd SR a Najvyšší správny súd SR právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom\nako súčasť práva na spravodlivý proces je úzko prepojené so zásadou kontradiktórnosti konania,\nktorej aspekty sú súčasťou zásady ústnosti, ale aj princípu rovnosti pred súdom výslovne zaručenom v\npodobe individuálneho verejného práva v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Obsahom zásady kontradiktórnosti\nje, aby sa stranám sporu umožnilo oboznámiť sa a mať možnosť vyjadriť sa - podať stanovisko ku\nvšetkým dôkazom, ktoré boli predložené protistranou alebo ktoré boli obstarané a vykonané z iniciatívy\norgánu verejnej správy, pred ktorým sa vedie konanie. Aj súdy vyššej súdnej autority v odôvodnení\nvyššie zmieňovaných rozhodnutí pripustili, že právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho\nrozsah sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu. Zároveň však uviedli, že jeho\ndôležitosť je umocnená predovšetkým v situáciách, keď je dôkaz, ku ktorému sa účastník konania\nnemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konanie, pričom toto platí aj v prípade, pokiaľ záväzný podklad\nrozhodnutia tvoria utajované informácie v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z o ochrane utajovaných\nskutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o ochrane utajovaných\nskutočností“). Aj tu v prejednávanej veci bolo zásadným a jediným podkladom pre rozhodnutie o\nzamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby,\nktoré predstavovalo informácie so stupňom utajenia „Vyhradené“ a s obsahom ktorého sa oboznámili len\npríslušní zamestnanci orgánu verejnej správy prvého a druhého stupňa a žalobcovi a ani jeho právnemu\nzástupcovi neboli z obsahu týchto informácií sprístupnené žiadne skutočnosti.\n32. Niet pochýb o tom, že informácie, ktoré sú obsahom vyjadrenia Slovenskej informačnej služby,\nboli utajovanou skutočnosťou s príslušným stupňom utajenia. Nemožno spochybniť, že v prípade\nsprístupnenia utajovaných skutočností nepovolanej osobe by mohlo dôjsť aj k zmareniu aktivít\nvykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou, ktorej sa informácie týkajú, a zároveň by mohlo\ndôjsť aj k odhaleniu používaných foriem, metód a prostriedkov získavania informácií. Preto možno\nakceptovať, že nie vždy do úvahy prichádza úplné a presné oboznámenie účastníka konania s\npodkladom rozhodnutia, ktorý má podobu utajeného režimu, čo možno odôvodniť práve zabezpečením\nochrany záujmov týkajúcich sa národnej bezpečnosti a verejného poriadku. Je preto potrebné, aby\nv kontexte konkrétneho prípadu s ohľadom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností, boli\nzvolené také postupy a realizované také úkony, ktorých preskúmateľnosť je obmedzená tak, aby sa\nzachovaný cieľ - zabezpečenie určitej miery kontradiktórnosti konania, mohol dosiahnuť aj bez ohrozenia\nbezpečnostných záujmov štátu, a aby nevznikali s tým spojené ujmy.\n33. Pokiaľ orgány verejnej správy rozhodli o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu výlučne\ns odkazom na nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby obsahujúce spravodajské\ninformácie, na ktoré sa vzťahuje režim utajenia podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností,\na žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu, neupovedomili aspoň o podstatnom obsahu týchto\ninformácií, prípadne nezdôvodnili prečo nie je možné v určitom rozsahu sprístupniť informácie, ktoré\nsú dôvodom pre zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt, takýto postup je v rozpore s ustanoveniami\nSprávneho poriadku, ktoré zabezpečujú realizáciu práva na kontradiktórne konanie (§ 3 ods. 2, § 3 ods.\n5, § 32 ods. 1, § 43 ods. 2 a § 43 o náležitostiach rozhodnutia).\n34. Žalobca v správnej žalobe žiadal, aby sa priamo správny súd oboznámil s obsahom utajovanej\ninformácie v režime „Vyhradené“ a preskúmal, či táto nie príliš všeobecná, či uvádza bližšie odôvodnenie\na či je dostatočne odôvodnená na to, aby mohla zakladať dôvodné podozrenie, že by žalobca ohrozoval\nalebo mohol ohroziť bezpečnosť štátu. Správny súd v tomto prípade nevzhliadol dôvod na takýto\nprocesný postup. Podľa správneho súdu musí byť v prvom rade realizované právo na kontradiktórne\nkonanie, čo aj v obmedzenom rozsahu, so zohľadnením potreby zabezpečenia ochrany utajovaných\n\ninformácií (prípadne zdôvodnenie, prečo nie je možné tieto informácie sprístupniť). Následne musí byť\nzabezpečené právo na vyjadrenie sa k týmto podkladom rozhodnutia účastníkovi konania, a potom ako\nje účastníkovi konania daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, musí orgán verejnej správy\nvykonať posúdenie veci. Až následne správny súd preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia orgánu\nverejnej správy. Nie je vylúčené, že pri tomto prieskume sa správny súd oboznámi s podkladom, ktorým\nje informácia v utajovanom režime. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie nálezu\nÚstavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023, v ktorom ústavný súd uviedol: „Ako\nnaznačila Národná rada i vláda, správne súdy v takýchto veciach majú „suplovať obhajobu“ a musia\ntak namiesto nej overiť vierohodnosť a presvedčivosť skutkových tvrdení. Avšak napriek tomu nemožno\npripustiť, aby pod rúškom utajovaných informácií, o ktorých relevancii si nie je možné vytvoriť úsudok,\nbolo svojvoľne a bez spoľahlivých skutkových dôvodov nakladané s osudmi ľudí (rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/259/2019-28 zo dňa 12.03.2020, bod 22). Právo na\nobhajobu nie dostatočne zaručené iba prístupom súdu k utajovaným skutočnostiam a nemôže nahradiť\nprístup k informáciám v spise dotknutou osobou, ak sa nemôže oboznámiť ani s podstatou dôvodov, na\nktorých sa rozhodnutie zakladá (k tomu viac aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.09.2022 vo veci GM\nproti Országos Idegenrendeszeti Főigazgatóság C - 159/21)“.\n35. Ďalej správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že orgány verejnej správy v prejednávanej\nveci v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, že v tomto prípade je zamietaná len žiadosť žalobcu\no dlhodobý pobyt, a že zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky nijako\nneovplyvní podnikateľské aktivity žalobcu a nakladanie s jeho majetkom, ani rodinný a súkromný život\nžalobcu, pretože prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky zostáva v platnosti\na zamieta sa len žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky (žalobca mal\nv čase, kedy prebiehalo administratívne konanie, udelené oprávnenie na prechodný pobyt na účely\npodnikania). Zároveň bolo uvedené, že žalobca sa nevyhosťuje, nezakazuje sa mu pobyt na území\nSlovenskej republiky a nijako ho toto rozhodnutie neobmedzuje na slobode pohybu a pobytu, pretože\nide len o zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt. V tejto časti je rozhodnutie určitým spôsobom zmätočné,\npretože nie je zrejmé, prečo ak žalobca podľa orgánov verejnej správy oboch stupňov predstavuje určité\nbezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku a nebol mu preto udelený súhlas s dlhodobým pobytom,\ntak na druhej strane orgány verejnej správy akceptovali, že sa na území Slovenskej republiky mohol\nzdržiavať na účely realizácie jeho oprávnenia na prechodný pobyt.\n36. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvého stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V\nďalšom konaní je orgán verejnej správy prvého stupňa povinný postupovať podľa vyššie uvedených\nzáverov správneho súdu.\n37. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť\npodaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).\n\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}