Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-31Sa/2/2023 z 24. 6. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 24. júna 2024, sp. zn. BB-31Sa/2/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:6123227303.2
Správny súd v Banskej Bystrici | BB-31Sa/2/2023 | ECLI:SK:SpSBB:2024:6123227303.2 | 2024-06-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zákon č. 71/1976 Zb. Slovenskej národnej rady o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1976 - 1980 (zákon o šiestom päťročnom pláne)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edd415c3-7289-4203-89c2-fc8a333537de
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6123227303.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici
BB-31Sa/2/2023
6123227303
24. 06. 2024
JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI:SK:SpSBB:2024:6123227303.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Ing. Matúšom Škarbalom, v právnej veci
žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., občan Slovenskej republiky
a 2/ D. E. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., občan Slovenskej republiky proti
žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside park
02, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464 (do 31.03.2024 Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUBB-OVBP2-2022/035517-003 zo dňa 6. decembra 2022, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi v 1/ rade a žalobkyni v 2/ rade právo na náhradu trov konania
e p r i z n á v a.

n

odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa 24.09.2021 vydala Obec Polomka, stavebný úrad (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) Oznámenie
o začatí priestupkového konania č. PR-A2021/09–Ing.Pr. a predvolanie na ústne pojednávanie so
stavebníkmi – žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/ (ďalej aj ako „žalobcovia“), ktorí sa mali dopustiť priestupkov
podľa § 105 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „stavebný zákon“) s tým, že: 1) ako vlastníci stavby rodinný dom súp. č. XXX podľa
listu vlastníctva č. XXX na parcele KN-C č. XXXX/X, v k. ú. C. začali v mesiaci máj 2021 rekonštrukciu
rodinného domu, a to odstránením krovu a krytiny, v mesiaci júl 2021 boli uskutočnené výkopy základov
pre vybudovanie prístavby schodišťa do nového podkrovia rodinného domu (na stavebné práce, ktoré
boli uskutočnené v roku 1996 - výstavba garáží v zadnej časti rodinného domu sa toto oznámenie
nevzťahovalo pre premlčanie), pričom stavebné práce boli začaté bez stavebného povolenia (podľa
§ 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona), 2) ako stavebníci dvakrát nezabezpečili podmienky na
vykonanie štátnych stavebných dohľadov dňa 19.10.2020, ktorý sa mal týkať zistenia skutkového stavu
stavieb: rozostavaný betónový plot na parcele KN-C číslo XXXX, rozostavaný betónový múr na parcele
KN-C č. XXXX/X F. G. XXXX a kamennobetónový múr na parcele KN-C č. XXXX a dňa 08.09.2021
opakovaný štátny stavebný dohľad, ktorý sa mal týkať uvedených stavieb a terénnych úprav na
parcelách KN-C č. XXXX F. XXXX/X - neospravedlnená neúčasť (podľa § 105 ods. 1 písm. c) stavebného
zákona), 3) ako vlastníci stavby – rodinný dom súp. č. XXX na parcele KN-C č. XXXX – odstránili zadnú
časť stodoly a humno pôdorysného rozmeru 11 x 6 m v mesiaci máj 2020 bez povolenia na odstránenie
(podľa § 105 ods. 2 písm. c) stavebného zákona). Podozrenia vyplynuli zo záverov z miestneho
zisťovania zo dňa 07.07.2021 v konaní o stavebnom povolení stavby „Rekonštrukcia rodinného domu
súp. č. XXX“ a z neospravedlnenej neúčasti žalobcov na štátnych stavebných dohľadoch, ktoré sa mali

konať dňa 19.10.2020 a opakovaného dňa 08.09.2021 a z tohto dôvodu sa nemohli uskutočniť (nebola
možnosť vstupu do dvora, bránka bola zamknutá a ku bráne sa dostavil len pes) a z výsledku štátneho
stavebného dohľadu zo dňa 12.10.2020, kde bolo konštatované, že stodola bola odstránená.
2. Následne sa dňa 22.10.2021 uskutočnilo ústne prejednanie priestupku na prvostupňovom orgáne, na
ktorom žalobca 1/ zastupoval žalobkyňu 2/, ktorá sa nemohla zúčastniť ústneho prejednania priestupku
zo zdravotných dôvodov, pričom ospravedlnenie z neúčasti bolo preukázané podaním žalobkyne 2/ zo
dňa 22.10.2021 zaevidované pod č. 627/2021. O ústnom prejednaní priestupku prvostupňový orgán
spísal Zápisnicu sp. zn. PR A2021/09-Ing.Pr zo dňa 22.10.2021. Žalobca 1/ k prvému priestupku uviedol,
že Obecnému úradu v Polomke malo byť jasné, nakoľko bol prítomný dňa 07.07.2021 na mieste
stavby spolu s vedúcim stavebného úradu v Polomke Ing. C., že na stavebný úrad bola doručená
žiadosť o rekonštrukciu krovu a odstránenie krytiny, ktorá bola v havarijnom stave, preto boli nevyhnutné
udržiavacie práce. Žalobca 1/ bol v zimnom období 2021 kontrolovať povalu a prepadli sa mu nohy
cez strop, lebo boli prehnité 2 nosné stropné trámy. Tak sa rozhodol pre rekonštrukciu aj strechy,
lebo aj tá bola v havarijnom stave. Tiež uviedol, že sa nejednalo o výkop základov prístavby, išlo o
zemné a terénne úpravy pri schodisku. K druhému priestupku ohľadom nezabezpečenia podmienok na
vykonanie štátnych stavebných dohľadov uviedol, že dňa 19.10.2021 mal po prepustení z nemocnice
dňa 18.10.2021 prikázaný kľud na lôžku do 7 dní po otrase mozgu, o čom predložil časť prepúšťacej
správy z nemocnice v Brezne. Dňa 08.09.2021 okolo 14.00 hod. mal záchvat a išiel si ľahnúť a začiatok
štátneho dohľadu prespal, nakoľko je invalidný dôchodca. Zvonček má na dome pokazený po údere
blesku. E. B. mu volal trikrát a o 15.10 hod. ho zobudil a informoval ho, že starosta s pánom C.
obchádzajú okolo bráničky. Potom žalobca 1/volal na obecný úrad, že zaspal.
Pôvodné prvostupňové rozhodnutie
3. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. PR-A2021/09-Ing.Pr zo dňa 22.10.2021 (ďalej aj ako
„pôvodné prvostupňové rozhodnutie“) boli žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ podľa § 77 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch (ďalej aj ako „zákon priestupkoch“) uznaní vinnými zo spáchania priestupku
podľa § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto ako
stavebník mení stavbu bez stavebného povolania a zo spáchania dvoch priestupkov podľa § 105 ods.
1 písm. c) stavebného zákona tým, že ako spoluvlastníci stavieb dňa 19.10.2020 a dňa 08.09.2021
nezabezpečili podmienky na vykonanie štátnych stavebných dohľadov, pričom sa na nich nezúčastnili
bez ospravedlnenia a bez ich účasti sa vykonanie štátnych stavebných dohľadov nemohlo uskutočniť,
ako aj tým, že ako spoluvlastníci stavby odstránil zadnú časť rodinného domu bez povolenia na
odstránenie, za čo bola každému z nich uložená pokuta vo výške 100 eur a zároveň bolo každému
z nich uložené zaplatiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 eur. Žalobcovi 1/
a žalobkyni 2/ bola uložená sankcia len za zmenu stavby bez stavebného povolenia, teda za priestupok
najprísnejšie postihnuteľný, nakoľko podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch sa uloží sankcia v
prípade viacerých priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní za priestupok
najprísnejšie postihnuteľný.
Zrušujúce rozhodnutie žalovaného
4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy,
rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2021/029523-002 (ďalej aj ako „zrušujúce rozhodnutie žalovaného")
spoločné odvolanie žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ zo dňa 16.11.2021 proti pôvodnému prvostupňovému
rozhodnutiu vyhodnotil ako dôvodné a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému
orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný ako dôvod zrušenia v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že predložený spisový materiál neobsahuje všetky písomnosti, ktoré by
preukazovali, že boli naplnené skutkové podstaty všetkých ustanovení stavebného zákona, to znamená,
že boli vykonané štátne stavebné dohľady uvedené v rozhodnutí ani iné doklady vo výsledku
objasňovania týchto priestupkov, ktoré boli podkladom na začatie konania o priestupku. V predloženom
spisovom materiáli sa nenachádzajú žiadne písomnosti týkajúce sa štátnych stavebných dohľadov
vykonaných v dňoch 12.10.2020, 19.10.2020 a 08.09.2021. Zároveň žalovaný k zastupovaniu žalobkyne
2/ žalobcom 1/ na ústnom prejednaní priestupku dňa 22.10.2021, vo vzťahu ku ktorému žalobkyňa
2/ doručila prvostupňovému orgánu ospravedlnenie z neúčasti zo zdravotných dôvodov, uviedol, že
je možné predpokladať, že v prípade, že by splnomocnila manžela (žalobcu 1/) na jej zastupovanie
na ústnom prejednaní priestupku, bola by splnomocnenie prvostupňovému orgánu taktiež v písomnej

podobe. Napriek tomu, že žalobkyňa 2/ k tejto skutočnosti v odvolaní nič neuviedla, v prípade sporu, resp.
ďalších úkonov by prvostupňový orgán nemal žiadny právny podklad, že žalobca 1/ nekonal namiesto
žalobkyne 2/ proti jej vôli, ale s jej vedomím.
5. Dňa 17.03.2022 vydal prvostupňový orgán Oznámenie o začatí priestupkového konania č. PRA2022/08–Ing.Pr. a predvolanie na ústne pojednávanie na deň 08.04.2022 so žalobcami, ktorí sa mali
dopustiť priestupkov podľa § 105 stavebného zákona na rovnakom skutkovom základe ako v bode 1.
odôvodnenia tohto rozhodnutia. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi 1/ doručené dňa 31.03.2022,
pričom zásielka od žalobkyne 2/ s predmetným oznámením sa vrátila prvostupňovému orgánu dňa
12.04.2022 s poznámkou pošty „neprevzatá v odbernej lehote“. Zo zápisnice o ústnom prejednaní
priestupku sp. zn. PR A2022/08-Ing.Pr zo dňa 08.04.2022 vyplynulo, že na predmetnom prejednaní sa
žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ nezúčastnili, pričom žalobca 1/ ospravedlnil telefonicky neúčasť z dôvodu,
že dcéru D. B. odviezla žalobkyňu 2/ do nemocnice, kam za ňou pôjde žalobca 1/ a necíti sa na
konanie, pričom bol upozornený, aby oznámil, kedy sa bude môcť prejednanie priestupku uskutočniť.
Ospravedlnenie neúčasti bolo prvostupňovým orgánom zatiaľ prijaté, ale výzvou zo dňa 13.05.2022
prvostupňový orgán vyzval žalobcov na predloženie dokladu o zdravotnej neschopnosti žalobkyne 2/
zúčastniť sa pojednávania dňa 08.04.2022. Prepúšťacia správa, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa 2/ bola
v dňoch 08.04.2022 o 12.37 hod. – 14.04.2022 o 14.59 hod. hospitalizovaná v Nemocnici s poliklinikou
Brezno, n.o., bola doručená prvostupňovému orgánu dňa 21.06.2022.
6. Dňa 11.05.2022 vydal prvostupňový orgán Oznámenie o začatí priestupkového konania č. PRA2022/08–Ing.Pr. a predvolanie na ústne pojednávanie na deň 15.06.2022 so žalobcami, ktoré bolo
doručené žalobcovi 1/ dňa 25.05.2022 a od žalobkyne 2/ bola zásielka s predmetným oznámením
a predvolaním vrátená prvostupňovému orgánu dňa 06.06.2022 s poznámkou pošty „neprevzatá v
odbernej lehote“.
7. Zo Zápisnice o ústnom prejednaní priestupku sp. zn. PR A2022/08-Ing.Pr zo dňa 15.06.2022
vyplynulo, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sa ako obvinení nedostavili na ústne prejednanie priestupku, ani
svoju účasť neospravedlnili, hoci boli riadne predvolaní, a preto sa prejednanie priestupku uskutočnilo
bez ich prítomnosti v zmysle § 77 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prvostupňový orgán v zápisnici uviedol,
že priestupok 3) podľa § 105 ods. 2 písm. c) stavebného zákona (uvedený v bode 1. odôvodnenia
rozhodnutia), ktorého sa žalobcovia mali dopustiť tým, že ako vlastníci stavby – rodinný dom súp. č.
XXX na parcele KN-C č. XXXX – odstránili zadnú časť stodoly a humno pôdorysného rozmeru 11 x 6 m
v mesiaci máj 2020 bez povolenia na odstránenie, sa nemôže podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch
prejednať, pretože od jeho spáchania prešli dva roky, nakoľko priestupok sa mal stať v mesiaci máj
2020 a dva roky od jeho spáchania uplynuli dňa 01.06.2022. Prvostupňový orgán zároveň uviedol,
že z dôvodu neospravedlnenej neúčasti žalobcov prebral vyjadrenia žalobcov (resp. žalobcu 1/) zo
Zápisnice z ústneho prejednania priestupku p. zn. PR A2021/09-Ing.Pr zo dňa 22.10.2021.
Prvostupňové rozhodnutie
8. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. PR-A2022/08-Ing.Pr. zo dňa 15.06.2022 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“) boli žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ podľa § 77 zákona o priestupkoch osobitnými
výrokmi uznaní vinnými:
- zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona tým, že ako spoluvlastníci
stavby rodinný dom súp. č. XXX podľa listu vlastníctva č. XXX na parcele KN-C č. XXXX/X, v k.
ú. C., začali v mesiaci máj 2021 rekonštrukciu rodinného domu, a to odstránením krovu a krytiny, v
mesiaci júl 2021 boli uskutočnené výkopy základov pre vybudovanie prístavby schodišťa do nového
podkrovia rodinného domu. Stavebné práce uskutočnené na rodinnom dome boli začaté bez stavebného
povolenia. Porušili tak § 54 stavebného zákona, podľa ktorého Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce
na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému
úradu. Dopustili sa tak priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého sa
priestupku dopustí ten, kto ako stavebník mení stavbu bez stavebného povolenia. Toto bolo zistené dňa
07.07.2021 pri miestnom zisťovaní stavebného konania na rekonštrukciu rodinného dom.
- zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona tým, že ako spoluvlastníci
stavieb na pozemkoch KN-C č. XXXX, XXXX/X, XXXX dvakrát nezabezpečili podmienky na výkone
štátnych stavebných dohľadov, a to dňa 19.10.2020, ktorý sa mal týkať zistenia skutkového stavu stavieb:
rozostavaný betónový plot na KN-C č. 2022, rozostavaný betónový múr na KN-C č. XXXX/X a č. XXXX a

kamennobetónový múr na KN-C č. XXXX a tiež dňa 08.09.2021 opakovaný štátny stavebný dohľad, ktorý
sa mal týkať uvedených stavieb + terénnych úprav na parcelách KN-C č. XXXX F. G. XXXX/X (podnet
Okresnej prokuratúry Brezno z 10.08.2021) - oba štátne stavebné dohľady sa neuskutočnili z dôvodu, že
sa stavebník na nich nezúčastnil bez ospravedlnenia a bez jeho účasti sa vykonanie štátnych stavebných
dohľadov nemohlo uskutočniť. Porušili tak § 100 stavebného zákona, podľa ktorého stavebník ako aj
vlastník stavby sú povinní umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu vstupovať na stavenisko a
do stavby a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu. Dopustili sa tak priestupku podľa § 105 ods. 1
písm. c) stavebného zákona, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto nezabezpečuje podmienky
na vykonanie štátneho stavebného dohľadu a bráni v jeho výkone.
Za spáchanie uvedených priestupkov bola každému zo žalobcov uložená pokuta vo výške 100 eur
a zároveň bolo každému z nich uložené zaplatiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo
výške 16 eur. Žalobcom bola uložená sankcia len za zmenu stavby bez stavebného povolenia, teda za
priestupok najprísnejšie postihnuteľný, nakoľko podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch sa uloží sankcia
v prípade viacerých priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní za priestupok
najprísnejšie postihnuteľný.
9. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že podozrenia zo spáchania
priestupku vyplynuli zo záverov z miestneho zisťovania zo dňa 07.07.2021 v rámci konania o stavebnom
povolení stavby „Rekonštrukcia rodinného domu súp. č. XXX“, pri ktorom stavebný úrad konštatoval,
že stavba je už začatá, následne bolo stavebné konanie zastavené a stavebníci požiadali o dodatočné
stavebné povolenie. Taktiež podozrenia vyplynuli z neospravedlnenej neúčasti na štátnych stavebných
dohľadoch, ktoré sa mali konať dňa 19.10.2020 a opakovaného štátneho stavebného dohľadu zo dňa
08.09.2021 a z tohto dôvodu sa nemohli uskutočniť (nebola možnosť vstupu do dvora, bránka bola
zamknutá a ku bráne sa dostavil len pes žalobcov).
10. Ku skutočnostiam, ktoré sa im kladú za vinu, sa obvinení vyjadrili do zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa 22.10.2021, ktorý sa týkal tej istej veci pred odvolacím konaním a preto stavebný
úrad prevzal vyjadrenie obvinených v tomto konaní.
11. Žalobca 1/ sa na tomto ústnom pojednávaní k podozreniu zo spáchania priestupku týkajúceho
sa stavebných prác začatých bez stavebného povolenia uviedol, že na stavebný úrad bola doručená
žiadosť o rekonštrukciu krovu a odstránení krytiny, ktorá bola v havarijnom stave, preto boli nevyhnutné
udržiavacie práce. V zimnom období 2021 bol žalobca 1/ skontrolovať povalu a prepadli sa mu nohy
cez strop, lebo boli prehnité 2 nosné stropné trámy. Preto sa rozhodol pre rekonštrukciu aj strechy, lebo
aj tá bola v havarijnom stave. Nejednalo sa o výkop základov prístavby, išlo o zemné terénne úpravy
pri schodisku.
12. Prvostupňový orgán sa k vyjadreniu žalobcu 1/ vyjadril v odôvodnení rozhodnutia tak, že dňa
29.04.2021 prvostupňový orgán zaevidoval ohlásenie na rekonštrukciu strechy na B. XX , kde sa citovalo
ustanovenie § 139 b) ods. 6 stavebného zákona, ale nebolo v nej uvedené o čo sa má konkrétne jednať.
Preto bol dňa 10.05.2021 žalobca 1/ e-mailom vyzvaný, aby konkretizoval bližšie, o čo má záujem.
Na e-mail neodpovedal, preto stavebný úrad prerušil konanie dňa 17.05.2021 a vyzval na doplnenie
ohlásenia. Stavebníci na výzvu v lehote 30 dní nereagovali, ani nepožiadali o predĺženie lehoty, preto
bolo konanie zastavené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2021. Prvostupňový orgán
zároveň poznamenal, že žalobkyňa 2/ poštové zásielky nepreberá a tieto sa vracajú ako neprevzaté
v odbernej lehote. Stavebníkom to nevadilo a odstránili azbestovú krytinu a krov z rodinného domu.
Nejednalo sa teda o udržiavacie práce, ktorými sú v tomto prípade ako citovali v ohlásení zo dňa
29.04.2021 „opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech“, ale menili stavbu bez
stavebného povolenia, čo bolo zistené pri miestnom zisťovaní zo dňa 07.07.2021 ku konaniu o vydanie
stavebného povolenia na rekonštrukciu rodinného domu a zistené skutočnosti na stavbe rodinného
domu zodpovedali začatiu stavebných prác podľa predloženej projektovej dokumentácie – v mesiaci
máj 2021 bol odstránený a krov a krytina, v mesiaci júl 2021 boli uskutočnené výkopy základov pri
vybudovaní prístavby schodišťa do nového podkrovia rodinného domu. Nakoľko stavebné práce boli
začaté pred vydaním stavebného povolenia, konanie o stavebnom povolení bolo zastavené a stavebníci
podali žiadosť o dodatočné stavebné povolenie a výsledkom bolo dodatočné stavebné povolenie
na rekonštrukciu rodinného domu. Tým, že žalobcovia požiadali o dodatočné stavebné povolenie
dňa 17.08.2021 potvrdili, že stavbu rodinného domu začali rekonštruovať bez stavebného povolenia.
Dodatočné stavebné povolenie na rekonštrukciu rodinného domu bolo vydané dňa 05.11.2021.

13. K podozreniu zo spáchania priestupku týkajúceho sa nezabezpečenia podmienok na vykonanie
štátnych stavebných dohľadov žalobca 1/ na predmetnom ústnom pojednávaní (dňa 22.10.2021)
uviedol, že dňa 19.10.2020 bol po prepustení z nemocnice dňa 18.10.2020, mal prikázaný kľud na
lôžku na dobu 7 dní po otrase mozgu, o čom predložil čas prepúšťacej správy z nemocnice v Brezne. Vo
vzťahu k štátnemu stavebnému dohľadu zo dňa 08.09.2021 uviedol, že okolo 14.00 hod. v uvedený deň
mal záchvat a išiel si ľahnúť a začiatok štátneho dohľadu prespal, nakoľko je invalidným dôchodcom.
Zvonček majú na dome pokazený po údere blesku. E. B. volal žalobcovi 3 krát a o 15.10 hod. ho zobudil
a informoval ho, že starosta s pánom C. obchádzajú okolo bráničky. Potom volal na Obecný úrad, že
zaspal.
14. Vo vzťahu k neospravedlnenej neúčasti na štátnom stavebnom dohľade dňa 19.10.2020
prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na odôvodnenie zrušujúceho
rozhodnutia žalovaného, v ktorom na strane 4 odvolací orgán uviedol "v oznámení o štátnom
stavebnom dohľade boli odvolateľ spolu s manželkou riadne poučení, že sa môžu zastupovať advokátom
alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia na základe písomného splnomocnenia. Uvedená skutočnosť
bola odvolateľovi známa, keďže ho na štátny stavebný dohľad, ktorý sa uskutočnil dňa 12.10.2020
zastupovala D. B....a odvolateľa spolu s manželkou riešiť v priestupkovom konaní, nakoľko v zmysle §
100 písm. a) stavebného zákona nezabezpečili podmienky pre výkon štátneho stavebného dohľadu“.
Predložená časť prepúšťacej správy, ktorú žalobca 1/ predložil na prejednanie priestupku 22.10.2021
na tomto stave nič nemení, na štátnom stavebnom dohľade ho mohla zastupovať D. B..
15. K štátnemu stavebnému dohľadu, ktorý sa mal uskutočniť dňa 19.10.2020 o 15.00 hod. prvostupňový
orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že starosta obce H. A. I. a H. C., ako orgán štátneho
stavebného dohľadu, zvonili na zvonček pri bránke a čakali, k bránke prišiel len pes, po približne
pätnástich minútach odišli na obecný úrad. O približne 15.30 hod. žalobca 1/ telefonoval s H. C. na pevnú
linku, pretože mu telefonovali susedia, že ich so starostom videli na ceste pri bráničke. Bol oboznámený,
že mal byť štátny stavebný dohľad, odpovedal, že zaspal. Žalobkyňa 2/ sa tiež nedostavila.
16. Podľa prvostupňového orgánu je teda preukázané, že obvinení sa zo štátneho stavebného dohľadu
neospravedlnili, ani neumožnili jeho vykonanie, lebo sa nedalo vstúpiť na ich pozemok. Tým naplnili
skutkovú podstatu priestupku. Obvinení boli riadne predvolaní na prejednanie uvedeného priestupku s
termínom ústneho pojednávania dňa 15.06.2022 na 13.30 hod. do kancelárie starostu obce, na ústne
pojednávanie sa však nedostavili bez ospravedlnenia alebo iné oznámenia dôvodu neúčasti, preto sa
ústne pojednávanie uskutočnilo bez nich, tento postup umožňuje § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch.
Obvinení vykonanie štátneho stavebného dohľadu neumožnili a bránili ho vykonať. Dopustili sa tak
priestupku podľa § 105 ods. 1 písmeno c) stavebného zákona.
17. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je dostatočne preukázané, že žalobcovia
naplnili skutkovú podstatu priestupkov podľa ustanovení stavebného zákona. Pokuta bola udelená
len za priestupok, ktorý je postihnuteľný najvyššou sadzbou, a to v rovnakej výške ako v pôvodnom
prvostupňovom rozhodnutí, voči ktorému podali žalobcovia odvolanie. Na naplnení priestupku sa
podieľali rovnakým dielom a vinu si nepriznali. Podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty boli
skutočnosti zistené pri štátnom stavebnom dohľade dňa 19.10.2020, pri miestnom zisťovaní dňa
07.07.2021, pri štátnom stavebnom dohľade dňa 08.09.2021 a pri prejednaní priestupku dňa 15.06.2022.
Výška pokuty po 100 eur každému z obvinení bola uložená v spodnej hranici maximálne možnej
sadzby 829,50 eur z dôvodu, že doteraz nebolo u obvinených zistené porušenie stavebného zákona
a na naplnení priestupku sa podieľali rovnakým dielom. Uložená pokuta bola stanovená po posúdení
podmienok, za akých sa nesplnenie rozhodnutia uskutočnilo, berúc do úvahy mieru ich škodlivosti
z hľadiska záujmov, ktoré chráni stavebný zákon. Výška pokuty 100 eur bola uložená v dolnej časti
zákonného rozpätia a je primeraná protiprávnemu konaniu, ktorého sa obvinení dopustili a ktorý má na
nich pôsobiť nielen represívne, ale najmä preventívne. Pri výške pokuty správny orgán vychádzal zo
závažnosti priestupku, spôsobu jeho spáchania a jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol skutok
spáchaný v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch.
18. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie doručené prvostupňovému orgánu
dňa 18.10.2022.

19. V podanom odvolaní žalobcovia k priestupku 1/ uviedli, že na výmenu krytiny a výmenu strechy
sa nevyžaduje stavebné povolenie. O výmene krytiny informovali stavebný úrad ohlásením, teda konali
nad rámec povinnosti uloženej zákonom kvôli tomu, že vedia o absolútnej nespôsobilosti stavebného
úradu . Túto krytinu teda demontovali v súlade s ustanoveniami zákona, kedy sa na výmenu krytiny
nevyžaduje stavebné povolenie.
20. Žiadosť o stavebné povolenie na rekonštrukciu rodinného domu následne zaslali kvôli tomu, že po
odstránení krytiny a kontrole krovu prišli na to, že tento je prehnitý a začal sa prepadávať strop, teda
rekonštrukcia bola nevyhnutná ako boli nevyhnutné niektoré úkony na záchranu tejto nehnuteľnosti a
ochranu ich vlastníctva. Pre žalobcov je nepochopiteľné, že prvostupňový orgán prekrúca fakt, že na
výmenu krytiny sa stavebné povolenie nevyžaduje, a prvostupňový orgán tvrdí, že odstránením krytiny
došlo k zmene stavby. Z priloženej fotografie vyplýva, že ešte dňa 22.05.2021 nebola začatá žiadna
rekonštrukcia rodinného domu, avšak došlo len k odstraňovaniu strešnej krytiny, krov je na svojom mieste
a stavebný úrad klame o tom, že už v máji 2021 došlo k samotnej rekonštrukcii.
21. Na výkop základov schodiska, ako túto jamu stavebný úrad nazýva, sa rovnako nevzťahuje
ustanovenie o zmene stavby. Výkopom údajného základu budúceho schodiska nemohli porušiť
ustanovenia § 54 stavebného zákona, nakoľko jama v zemi nepredstavuje stavbu, žiadnu zmenu stavby,
ani udržiavacie práce na tejto stavbe, nakoľko sa tieto úkony, a teda diera v zemi vedľa nehnuteľnosti
a vedľa existujúcej verandy nevykonávala na nehnuteľnosti samej a nijako nebolo s nehnuteľnosťou
spojené. Na terénne práce okolo pôvodného schodišťa, ktoré sa tu nachádza, nepotrebovali stavebné
povolenie, ani ich o tom stavebný úrad v čase štátneho stavebného dohľadu dňa 07.07.2021 nepoučil a
ani sa k tejto jame nijako nevyjadril, čím už na mieste porušil zákon, nakoľko je stavebný úrad povinný
ich o všetkých skutočnostiach poučiť tak, aby nedošlo k porušeniu zákona.
22. Žiadosť o stavebné povolenie adresovali dňa 04.05.2021 s ohlásením výmeny strešnej krytiny
dňa 29.04.2021, teda nemohli žalobcovia konať tak, ako to opisuje stavebný úrad. V súlade s
usmernením žalobcov v odvolaní voči zrušenému prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňový orgán sa
začal pridržiavať dátumov, avšak opakovane zámerne klame a zavádza, pričom sa odvoláva na zistenia
zo štátneho stavebného dozoru zo dňa 07.07.2021, ktoré vo svojej podstate nie sú nikde zachytené
okrem tvrdení v rozhodnutí o pokute samej.
23. Žalobcovia v odvolaní tiež uviedli, že dňa 04.05.2021 podali žiadosť o stavebné povolenie a zaplatili
správny poplatok. Dňa 14.06.2021 sa oznámením začalo spojené územné a stavebné konanie vo
veci rekonštrukcie domu. Ide o rodinný dom, ktorý je spojený s garážami a ide o jedno súpisné číslo.
V tomto konaní sa spomína, že krytina bola odstránená v máji 2021, čo súhlasí s konštatovaním
žalobcov v tejto veci. Po zistení, že je krov prehnitý a žalobcovia museli vykonať neodkladné udržiavacie
práce, adresovali žiadosť o stavebné povolenie dňa 04.05.2021 zaevidované Obcou Polomka pod č.
293/2021. Následne však J. C. adresoval výzvu dňa 21.07.2021, ktorou žalobcov vyzval na doručenie
dokladov, a teda, "prehlásenie stavebného dozoru, že železobetónové konštrukcie stropu nad garážami
boli uskutočnené v súlade s § 14 vyhlášky č. 532/2002 Z. z." a následne už výzvu zo dňa 12.08.2021, kde
ich kvôli garážam žiadal o dodatočné stavebné povolenie na rekonštrukciu rodinného domu, súp. č. XXX,
na čo reagovali žiadosťou zo dňa 17.08.2021 zaevidovanou pod č. 467/2021 o dodatočné stavebné
povolenie, kde len uviedli to, čo im uviedol Stanislav Príboj, že sa jedná o dodatočné stavebné povolenie
na garáže, avšak v čase podania žalobcu 1/ J. C. prinútil prečiarknuť uvedené „garáže rodinného domu"
a prepísať to „rodinný dom, rekonštrukcia“, čo je zjavné najmä z iného pera, a iného druhu písma tejto
vynútenej žiadosti. Základné údaje o stavbe, a teda, že sa jednalo o garáže rodinného domu už vo
svojom o konania a zavádzaní J. C. nestihol preškrtnúť. K tejto žiadosti boli priložené časti projektov
týchto garáží a sú riadne zaevidované ako prílohy podania. Dnes J. C. tvrdí, že žalobcovia oznámením o
rekonštrukcii strechy zo dňa 29.04.2021 a po výzve zo dňa 12.08.2021 o dodatočné stavebné povolenie
už potvrdili rekonštrukciu domu. J. C. preto zámerne vytvoril situáciu, kedy žalobcov vyzval na podanie
žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, pričom majú žalobcovia za to, že konal zámerne, a preto v tejto
žiadosti uviedli, že sa jedná o dodatočné stavebné povolenie na garáže, nakoľko zaplatili za žiadosť
o stavebné povolenie už v máji 2021 a následne zaplatili 150 eur za dodatočné stavebné povolenie po
výzve J. C.. Podľa žalobcov je zjavné, že tento zavádza, klame, vytvára zmätočné situácie, kedy už
dopredu vie, že bude ľudí pokutovať a úmyselne žiada o takej žiadosti, ktorými následne kryje svoju
snahu o legalizáciu a legitimáciu svojho protiprávneho konania.

24. K priestupku 2/ uviedli, že dňa 19.10.2020 starostu obce telefonicky ako aj SMS správou informovali
o fyzickom útoku K. L. na A. B. ako aj o jeho hospitalizácii následne večer z telefónu odvolateľky
dňa 15.10.2020. Je zrejmé, že z hľadiska časovej tiesne ako aj prepustenie A. B. z nemocnice
dňa 18.10.2020 nevenovali veľkú pozornosť ďalšiemu písomnému oznamovaniu ich neúčasti, ako aj
zabezpečeniu si zástupcu, ktorý sa vo veci vyzná. Je im zrejmé, že starosta obce túto informáciu zatají a
bude vo veci klamať rovnako, ako bude klamať J. C., že A. B. pár minút po ich odchode dňa 08.09.2021
telefonoval, že žiaľ zaspal, nakoľko je invalidný dôchodca a necíti sa dobre, že mu telefonoval jeho
synovec a bol pripravený v štátnom stavebnom dohľade pokračovať, na čo sa však J. C. vyjadril, že
si jeho prítomnosť zabezpečí policajtmi. Podľa žalobcu je zaujímavé, že štátny stavebný dohľad dňa
19.10.2020 v čase odôvodnenej neprítomnosti A. B. a E. B. vedel starosta obce ako aj J. C. opakovane
pokračovať v tomto štátnom stavebnom dohľade od 14:00 hod, kedy čakal na príchod vlastníkov
nehnuteľnosti z Prievidze. Na žiadosť odvolateľky však nereagoval, ani sa nedostavil opakovane.
25. Vo veci premlčania priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. c) stavebného zákona týkajúceho sa
odstránenia stodoly a humna, ide o protiprávne konanie, kedy vo veci začala riadne konať a v priebehu
tohto konania vyhlásil J. C. vec za premlčanú iba kvôli tomu, aby nemusel priznať fakt, že mali odvolatelia
pravdu, a že ich v tomto bode J. C., ako aj H. A. I. pokutovali neoprávnene a zámerne klamali.
Rozhodnutie je antidatované dňom 15.06.2022, avšak zaslané bolo žalobcom 19.09.2022, uložené na
pošte dňa 20.09.2022 a k prebratiu došlo dňa 03.10.2022.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného
26. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB- OVBP2-2022/035 517-003 zo dňa 06.12.2022 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“) rozhodol o odvolaní žalobcov tak, že odvolanie zamietol ako neopodstatnené
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
porovnával súlad postupu konania a vydania rozhodnutia s hmotnoprávnymi predpismi stavebného
zákona a súvisiacimi predpismi s procesno-právnymi ustanoveniami zákona o správnom konaní, ako
aj zákona o priestupkoch a na základe tohto preskúmania zistil, že stavebný úrad mal pred zahájením
priestupkového konania dostatočným spôsobom preukázané spáchanie priestupkov podľa § 105 ods.
2 písm. a), § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.
27. Zo Zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 07.07.2021 týkajúceho sa stavebného konania stavby
„Rekonštrukcia rodinného domu súp. č. XXX“, o ktorej mal stavebný úrad rozhodovať na základe podanej
žiadosti stavebníkov (žalobcov) vyplýva, že stavebné práce na stavbe boli začaté, boli zrealizované
výkopy základov schodišťa, bolo začaté s prestavbou garáže, predstavou zadnej časti rodinného domu,
čo preukazuje a vyhotovená fotodokumentácia stavebným úradom. Z uvedeného dôvodu preto stavebný
úrad zastavil začaté stavebné konanie a vyzval stavebníkov na podanie žiadosti o dodatočné povolenie
stavby. Neobstojí preto tvrdenie žalobcov, že na vykonanie uskutočnených stavebných prác nebolo
potrebné vydať stavebné povolenie.
28. Vo vzťahu k nevykonaniu štátneho stavebného dohľadu žalovaný uviedol, že z predloženého
spisového dokladového materiálu vyplýva, že žalobcovia nezabezpečili výkon štátneho stavebného
dohľadu dňa 19.10.2020, ktorý sa mal týkať zistenia skutkového stavu stavieb: rozostavaný betónový
plot na parcele KN-C č. XXXX, rozostavaný betónový múr na parcele KN - C č. XXXX/X, XXXX a
kamennobetónový múr na parcele KN - C č. XXXX a tiež dňa 08.09.2021 nezabezpečil opakovaný štátny
stavebný dohľad, ktorý sa mal týkať uvedených stavieb postavených úprav na parcelách KN-C č. XXXX
F. XXXX/X. Porušili tak § 100 stavebného zákona.
29. Prvostupňový orgán mal na základe zistených skutočností v úmysle prejednať priestupok najskôr
dňa 08.04.2022, z prerokovania ktorého sa žalobcovia ospravedlnili, nakoľko, žalobkyňa 2/ bola v
čase prejednania priestupku hospitalizovaná. Prvostupňový orgán preto vytýčil nový termín ústneho
pojednávania na deň 15.06.2022. O začatí priestupkového konania jeho predmete boli odvolatelia riadne
upovedomení a dvakrát boli predvolaní na ústne prejednanie priestupku. Z celého priebehu konania
vyplýva, že žalobcovia mali možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré im boli kladené za vinu, podávať
návrhy a navrhovať dôkazy tak písomnou formou, ako aj na ústnom pojednávaní. Svoje právo účastníkov
konania a obvinení z priestupku však nevyužili. Žalovaný zdôraznil, že vyjadriť sa k prejednávanej
veci, predkladať správnemu orgánu tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach a navrhovať dôkazy na
podporu týchto tvrdení je právom účastníka priestupkového konania, nie je jeho povinnosťou. Pokiaľ

obvinený z priestupku zostane v konaní pasívny, môže správny orgán vec prejednať a rozhodnúť aj bez
meritórneho vyjadrenia obvineného, a to na základe ostatných zhromaždených podkladov a dôkazov.
Keďže sa obvinení na ústne pojednávanie dňa 15.06.2022 nedostavili, ani pred konaním ústneho
pojednávania náležite neospravedlnili, stavebný úrad priestupok prejednal aj bez ich účasti a vydal
meritórne rozhodnutie o vine a sankcii.
30. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán správne postupoval vo veci
rozhodnutia o priestupkoch, pri uložení druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť
priestupku, vychádzal z princípu zodpovednosti za zavinenie a určil výšku pokuty v nižšej hranici,
nakoľko podľa § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona za zmenu stavby bez stavebného povolenia
je maximálna výška pokuty stanovená na 25 000 Sk (829,84 eur). Žalovaný uviedol, že v odvolacom
konaní podľa § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti, pričom bol povinný v súlade s § 32 zákona o
správnom konaní dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za tým účelom si
obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Preskúmal podané odvolania, nimi napadnuté rozhodnutie
a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci na tunajší úrad, či bolo napadnuté rozhodnutie
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami stavebného zákona, či pri jeho vydaní bolo dodržané
ustanovenie § 46 zákona o správnom konaní. Žalovaný mal za to, že stavebný úrad postupoval v súlade
so zákonom, tak v konaní ako pri vydávaní rozhodnutia a nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by
musel vydané rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.
Správna žaloba – žalobné body
31. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou vo veci správneho trestania, pôvodne doručenou
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.02.2023 a postúpenou uznesením sp. zn. 20S/1/2023 zo
dňa 14.02.2023 Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 16.03.2023, domáhali preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu. Žalobcovia v správnej žalobe reprodukovali priebeh administratívneho
konania, ako poukázali na skutočnosti, ktoré predchádzali priestupkovému konaniu. Zároveň uviedli,
že na odstránenie a výmenu krytiny nie je potrebné stavebné povolenie, tak ako nie je potrebné
stavebné povolenie na nevyhnutné udržiavacie práce pri záchrane nehnuteľnosti. Kým na dodatočné
stavebné povolenie na rekonštrukciu domu a strechy nad garáž (v danom čase bez riadnej strechy)
čakali žalobcovia pol roka, riadne informovali J. C. ako vedúceho pracovníka stavebného úradu o zlom
stave tejto nehnuteľnosti, stavebný úrad stihol preriešiť rôzne rok staré priestupky, fabulovať situáciu
o prestavbe existujúcej garáže a zásahu do zadnej časti domu, ku ktorým sa žalobcovia nemohli nijak
vyjadriť a nebolo im takéto konanie do rozhodnutia žalovaného kladené za vinu, rovnako udeliť žalobcom
pokuty za konania staré aj 12 mesiacov bez náležitého konania vo veci, v čase kedy sa o konaní, ktoré
bolo žalobcom kladené za vinu stavebný úrad dozvedel.
32. Žalobcovia poukázali na porušenie zásady rýchlosti konania a šikanózny výkon práva zo strany
stavebného úradu, ktorý v podstate prednostne konaním o pokutách rôzneho druhu podmieňoval
vydanie stavebného povolenia a medzi rozhodnutím o pokute a vydaním dodatočného stavebného
povolenia na rodinný dom je rozdiel dva týždne, kedy bolo dodatočné stavebné povolenie vydané dňa
05.11.2021, rozhodnutie o pokute bolo vydané 22.10.2021.
33. Žalobcovia konanie žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie prvostupňového orgánu považujú
za zmätočné a nejasné, nie je jasné o akej veci sa rozhoduje, v akom čase bolo rozhodnuté a v akom
čase došlo k oznámeniu rozhodnutia, aké dôkazy preukazujú tvrdené skutočnosti, ktoré sú žalobcom
kladené za vinu, predovšetkým pojednávaním o prestavbe garáže. Žalobcovia sú konfrontovaní s
rozhodnutím o prestavbe garáže a zadnej časti domu z nejakých fotografií, avšak nie je nijak uvedené,
čo tieto fotografie zachytávajú. Žalovaný sa nevysporiadal s faktom, že oznámenie zo dňa 15.06.2022
bolo zaslané o 3 mesiace neskôr. Rovnako sa nevysporiadal s tým, že konanie zo dňa 19.10.2020,
kedy nebol zabezpečený štátny stavebný dohľad z dôvodu prepustenia žalobcu z hospitalizácie dňa
18.10.2020 už v čase rozhodovania žalovaného, bolo premlčané.
34. Žalobcovia tiež poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/3/2008
zo dňa 15.04.2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sža/81/2010 zo dňa
31.01.2011 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003.

Na základe uvedených rozhodnutí majú žalobcovia za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatočným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej,
čo je v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
v znení účinnom do 30.06.2023 podľa § 493e (ďalej aj ako „SSP“) dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia.
35. Žalobcovia majú tiež za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúci postup
je porušením ústavnosti a ústavne garantovaných základných princípov materiálneho právneho
štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov
riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane
predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní.
Žalobcovia k správnej žalobe pripojili rozhodnutie Okresného úradu v Brezne, odbor tvorby a ochrany
životného prostredia č. ÚP a SP - 1446/97 Om, ev. č.: 14/97 zo dňa 17.06.1997, odborný posudok
o základových a hydrogeologických pomeroch pre IBV- Polomka z júla 1990, fotodokumentáciu,
projektovú dokumentáciu rekonštrukcie rodinného domu. Žalobcovia na výzvu súdu doplnili žalobu
podaním doručeným dňa 30.03.2023, v ktorom uviedli deň doručenia napadnutého rozhodnutia
12.12.2022 a doručili kópiu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Deň doručenia preukazovali
informáciou z webovej stránky Slovenskej pošty o sledovaní zásielok (č. l. 44).
36. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových okolností žalobcovia navrhli, aby správny súd
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.
Vyjadrenie žalovaného
37. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcov vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa
23.08.2023, ktorým sa vyjadrili zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalovaný najmä
uviedol, že prvostupňový orgán mal pred zahájením priestupkového konania dostatočným spôsobom
preukázané spáchanie priestupkov. Zo zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 07.07.2021 týkajúceho
sa stavebného konania ohľadom rekonštrukcie rodinného domu vyplynulo, že stavebné práce boli
na stavbe začaté, boli zrealizované výkopy základov schodišťa, bolo začaté s prestavbou garáže,
s prístavbou zadnej časti rodinného domu, čo preukazuje vyhotovená fotodokumentácia stavebným
úradom. Žalovaný mal z predloženého spisového materiálu preukázané, že žalobcovia nezabezpečili
výkon štátneho stavebného dohľadu dňa 19.10.2020 a dňa 08.09.2021. Porušili tak ustanovenie § 100
stavebného zákona. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch sa za viac
priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní uloží sankcia podľa ustanovenia
vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, prvostupňový orgán preto obvineným uložil
sankciu len za zmenu stavby bez stavebného povolenia. Žalovaný zároveň uviedol, že na predmetné
stavebné práce uskutočnené bez stavebného povolenia bolo vydané dodatočné stavebné povolenie
dňa 05.11.2022, právoplatné dňa 15.12.2022, ktorým bola dodatočne povolená stavba "Rekonštrukcia
rodinného domu súp. č. XXX" na pozemkoch parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X , v k.ú. C., žalobcu 1/
a žalobkyne 2/. Neobstojí preto tvrdenie žalobcov, že na uskutočnené stavebné práce nebolo potrebné
vydať stavebné povolenie. Žalovaný k žalobnému dôvodu týkajúcemu sa formálnych a obsahových
nedostatkov napadnutého rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s
ustanovením § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj ako
„Správny poriadok“).
38. Žalovaný pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom o správnom konaní, a to tak vo
výroku rozhodnutia, tak aj v jeho odôvodnení. Z rozhodnutia žalovaného zrejmé, o čom bolo konané,
ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolací dôvod žalovaný adekvátne reagoval. V rozhodnutí
žalovaného je podrobne uvedený celý priebeh konania stavebného úradu, ako aj citované námietky
účastníka, vymenované dôkazy, ktoré stavebný úrad, ako aj žalovaný vyhodnotil a podklady, z ktorých
boli pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. Žalovaný zároveň uviedol, že vo svojom rozhodnutí jasne
uviedol, kto podal odvolanie spolu s oznámením jeho znenia a v odôvodnení rozhodnutia sa vyjadril
k vyhodnoteniu dôkazného bremena. Žalovaný zastáva názor, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný
vydali rozhodnutia v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán

uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe, ktorých rozhodovali,
ako sa vysporiadal s odvolaním účastníka konania. Vychádzajúc z uvedených záverov vo vzťahu k
namietanému rozhodnutiu žalovaného a prvostupňového rozhodnutia má žalovaný za to, že v danej
veci bol postup ako aj rozhodnutie stavebného úradu ako žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný
s podanou žalobou nesúhlasil, mal za to, že žalobcovia dôvodnosť podanej žaloby nepreukázali a zo
spisového materiálu vzťahujúceho sa k správnemu konaniu a vyplynulo, že žaloba nie je dôvodná. Preto
navrhol správnu žalobu žalobcov zamietnuť v zmysle ust. § 190 SSP. Na záver svojho vyjadrenia uviedol,
že nebol v danej veci vykonaný prokurátorský prieskum ani rozhodnutie žalovaného nebolo predmetom
mimo odvolacieho konania. Žalovaný zároveň uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.
39. Správny súd vyzval žalobcov na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené žalobkyni
2/ dňa 22.09.2023 a zásielka adresovaná žalobcovi 1/ sa vrátila správnemu súdu dňa 12.10.2023
s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaného
žiadnym spôsobom nereagovali.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
40. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej
Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom
súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 31Sa/2/2023, prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti
Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“), kde je vedená pod novou spisovou značkou
BB-31Sa/2/2023.
41. Správny súd ďalej konštatuje, že od 1. apríla 2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022
Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z.
o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných
úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al
zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným
orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou
ekologických aspektov. V dôsledku uvedenej legislatívnej úpravy a na základe uskutočnenej delimitácie z
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci
Odborov výstavby a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava,
Okresného úradu Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra,
Okresného úradu Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov na Úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP preto
namiesto pôvodného žalovaného (Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky) je
v tomto konaní žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ako orgán
verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol pôvodným
žalovaným a správny súd od 1. apríla 2024 koná na strane žalovaného ako s účastníkom konania s
Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova č. 14366/64A,
831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464.
42. Podľa § 493e SSP; Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
43. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
44. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
45. Podľa § 119 prvej vety SSP; Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. Podľa § 134 ods. 1 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
47. Podľa § 135 ods. 1 SSP; (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“
48. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
49. Podľa § 194 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
50. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.
51. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona, štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu
verejnýchzáujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré
vyplývajúz uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia
stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
52. Podľa § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona; Priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000 Sk
sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu, bráni v
jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené
orgánom štátneho stavebného dohľadu.
53. Podľa § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona; Priestupku sa dopustí a pokutou do 25 000 Sk sa
potresce ten, kto ako stavebník mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
54. Podľa § 105 ods. 7 stavebného zákona; Priestupky prejednáva stavebný úrad alebo inšpekcia.
55. Podľa § 105 ods. 8 stavebného zákona; Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú
všeobecnépredpisy o priestupkoch.

56. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch; (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. (2)
Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a)primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na
záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom,
ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto
nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.
57. Podľa § 3 zákona o priestupkoch; Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
58. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o priestupkoch; (1) Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím
konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na
svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. (2) Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel
svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo b) vedel, že svojím konaním
môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým
uzrozumený. (3) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom
na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.
59. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch; Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne
nazávažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých
bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým
spôsobombol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
60. Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch; Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania
uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak
sa na priestupok vzťahuje amnestia.
61. Podľa § 51 zákona o priestupkoch; Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak,
vzťahujúsa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
62. Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch; Objasňovanie priestupkov sa koná na základe
vlastnéhozistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3)
alebo nazáklade oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
63. Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch; Podkladom na začatie konania o priestupku je správa
o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občanao
priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činnýmv
trestnom konaní.
64. Podľa § 77 zákona o priestupkoch; Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z
priestupkuuznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania
priestupku,vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie
(§ 11 ods.3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia
(§ 16), onároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
65. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku; Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každýdôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
66. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

67. Správny súd v Banskej Bystrici preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov
(§ 134 ods.
1 SSP) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia
žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP; čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie z priestupku zo znenia
právnej normy v znení účinnom v čase spáchania skutkov), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie
rozsahu a dôvodu žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, konštatujúc, že neboli zistené skutočnosti
odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov na základe právnej úpravy § 195
písm. a) až e) SSP. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP,
preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP
dňa 24.06.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej
tabuli správneho súdu a na webovej stránke správneho súd od 11.06.2024 do 25.06.2024. Správny súd
po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP z nasledujúcich dôvodov:
68. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Banská
Bystrica, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obce
Polomka. Prvostupňovým rozhodnutím bola každému zo žalobcov (stavebníkov) uložená pokuta vo
výške 100 eur za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého
sa priestupku dopustí ten, kto ako stavebník mení stavbu bez stavebného povolenia, na rovnakom
skutkovom základe, že „ako spoluvlastníci stavby rodinný dom súp. č. XXX podľa listu vlastníctva
č. XXX na parcele KN-C č. XXXX/X, v k. ú. C., začali v mesiaci máj 2021 rekonštrukciu rodinného
domu, a to odstránením krovu a krytiny, v mesiaci júl 2021 boli uskutočnené výkopy základov pre
vybudovanie prístavby schodišťa do nového podkrovia rodinného domu. Stavebné práce uskutočnené
na rodinnom dome boli začaté bez stavebného povolenia“ (ďalej aj ako „priestupok 1/“) a za spáchanie
priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten,
kto nezabezpečuje podmienky na vykonanie štátneho stavebného dohľadu a bráni v jeho výkone,
na tom skutkovom základe, že „ako spoluvlastníci stavieb na pozemkoch KN-C č. XXXX, XXXX/X,
XXXX dvakrát nezabezpečili podmienky na výkone štátnych stavebných dohľadov, a to dňa 19.10.2020,
ktorý sa mal týkať zistenia skutkového stavu stavieb: rozostavaný betónový plot na KN-C č. XXXX,
rozostavaný betónový múr na KN-C č. XXXX/X a č. XXXX a kamennobetónový múr na KN-C č. XXXX
a tiež dňa 08.09.2021 opakovaný štátny stavebný dohľad, ktorý sa mal týkať uvedených stavieb +
terénnych úprav na parcelách KN-C č. XXXX F. G. XXXX/X (podnet Okresnej prokuratúry Brezno
z 10.08.2021) - oba štátne stavebné dohľady sa neuskutočnili z dôvodu, že sa stavebník na nich
nezúčastnil bez ospravedlnenia a bez jeho účasti sa vykonanie štátnych stavebných dohľadov nemohlo
uskutočniť“ (ďalej aj ako „priestupok 2/“). Žalobcom bola uložená sankcia len za zmenu stavby bez
stavebného povolenia (za priestupok 1/), teda za priestupok najprísnejšie postihnuteľný, nakoľko podľa §
12 ods. 2 zákona o priestupkoch sa uloží sankcia v prípade viacerých priestupkov toho istého páchateľa
prejednávaných v jednom konaní za priestupok najprísnejšie postihnuteľný.
69. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.
70. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané
procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

71. Žalobcovia namietali, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pričom nedostatočným odôvodnením došlo k podstatnému porušeniu ustanovení k konaní pred orgánom
verejnej správy. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších
vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu
súdu napadnuté rozhodnutie (alebo jeho časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné
je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či
prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho
obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom
posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia,
ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.
Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových,
nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o
ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní
nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec
nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Naproti tomu súdna prax nepovažuje za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti.
Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :
C.H.Beck, 2018, 944 s. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 správneho poriadku). Náležitosti rozhodnutia sú
upravené v§ 47 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho
poriadku). Dôležitou náležitosťou rozhodnutia je aj odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia je potrebné
výstižne, stručne a zrozumiteľne opísať podstatu veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre
rozhodnutie, reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom
rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Uvedú sa závery o tom,
ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o
predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. Orgán verejnej
správy je povinný uviesť aj náležité odôvodnenie sankcie, ktorú ukladá na základe svojej úvahy, t. j. v
medziach stanovených právnym predpisom určí druh a výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť
v súlade so zásadami logického uvažovania. Orgán verejnej správy je povinný pri určení druhu sankcie
a jej výmery prihliadnuť a v odôvodnení uviesť všetky okolnosti spáchaného priestupku.
72. Správny súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie trpelo formálnymi alebo obsahovými
nedostatkami, a teda že by boli vyhotovené v rozpore s ustanovením § 47 správneho poriadku.
Správny orgán sa dostatočne vysporiadal aj s určením druhu a výmery uloženej sankcie. Odôvodnenie
rozhodnutí, tak rozhodnutia o priestupku aj ako rozhodnutie žalovaného, v časti uloženia sankcie, boli
vyššie citované. Takto odôvodnené rozhodnutie o priestupku nemožno považovať za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie obsahuje dôvody, na základe ktorých správny orgán
dospel k záveru o uložení pokuty vo výške 100 eur každému zo žalobcov. Skutočnosti, ktorými
prvostupňový orgán zdôvodnil uloženie pokuty nie sú v rozpore s ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch.
Prvostupňové rozhodnutie obsahuje dôvody, z ktorých je zrejmé, prečo správny orgán uložil pokutu vo
výške 100 eur a aké úvahy ho k tomu viedli. Správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob
jeho spáchania, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia a na osobu páchateľov.
Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil žalobnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
a prvostupňového rozhodnutia ako nedôvodnú.
73. Podstatnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcov o nedostatočne zistenom skutkovom stave
zo strany správneho orgánu. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, túto
nepovažuje správny súd za dôvodnú. Takýto nedostatok v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej
správy by správny súd musel zohľadniť aj v zmysle § 195 písm. a) SSP, teda aj v prípade, že by tento
nedostatok žalobcovia nenamietali.
74. Správny súd nedostatky v tomto smere nezistil z dôvodov, ktoré namietal žalobca, a ani pri prieskume
správnou žalobou napadnutých rozhodnutí nad rozsah a dôvody správnej žaloby v zmysle § 195 písm. a)
SSP. V prejednávanej veci bola za priestupky 1/ a 2/ vyvodená zodpovednosť stavebným úradom - M. C..
Z obsahu administratívneho spisu, preskúmavaných rozhodnutí a aj z obsahu podaní účastníkov konania

vyplýva, že stavby, v súvislosti s ktorými mali žalobcovia spáchať priestupky, boli predmetom riešenia
zo strany stavebného úradu už od roku 2020. Vo veci bolo vybavovaných niekoľko podnetov, vykonané
miestne zisťovanie (07.07.2021) a opakovane bol vykonávaný štátny stavebný dohľad (12.10.2020,
19.10.2020, 08.09.2021, 07.04.2022). Stavebný úrad mal teda dostatočné poznatky o celej situácii
týkajúcej sa stavieb žalobcov.
75. Predmetom konania o priestupkoch bolo zhodnotenie, či žalobcovia naplnili znaky skutkovej podstaty
priestupkov podľa § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona a § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.
76. Zisťovanie skutkového stavu stavebným úradom bolo zamerané na zistenie základných prvkov
správnych priestupkov. Skutkový stav v prípade priestupku 1/ vychádzal primárne z výsledkov miestneho
zisťovania zo dňa 07.07.2021 vykonaného v rámci konania (sp. zn. SP-A2021/293-18-Ing. Pr) o vydanie
stavebného povolenia stavby „Rekonštrukcia rodinného domu“ na pozemkoch parcely KN-C č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, v k.ú. C., pričom správny súd oboznámením sa s obsahom administratívneho
spisu zistil, že zo Zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 07.07.2021 vyplýva v bode 6. Popis stavby:
Búracie práce: „krov a komín (azbestová krytina bola odstránená v 05/2021), stropné konštrukcie
a podlahy 1. NP“ a v bode 13. Vyjadrenia účastníkov konania H. C., zamestnanec stavebného úradu
uviedol: „stavebné práce už boli začaté – sú urobené výkopy základov schodišťa, prestavba garáží
je začatá – železobetónové stropy sú urobené, prestavba zadnej časti rodinného domu začatá bez
stavebného povolenia...z uvedených dôvodov sa konania o vydanie stavebného povolenia zastavuje
a žiadatelia budú vyzvaný na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby“. Zároveň bolo zistené,
že žalobca 1/, ktorý bol osobne prítomný na miestnom zisťovaní do zápisnice uviedol, že „podá
žiadosť o DSP (dodatočné stavebné povolenie – pozn. správneho súdu), garáže sa robili v r. 1997“.
Miestneho zisťovania sa osobne zúčastnil aj H. I. (starosta Obce C.), H. A. B. (stavebný dozor), H. J.
C. (zamestnanec stavebného úradu), ktorí zápisnicu spoločne so žalobcom 1/ vlastnoručne na znak
súhlasu podpísali. Súčasťou zápisnice je fotodokumentácia stavu stavby ku dňu miestneho zisťovania
(07.07.2021) – výkop základov schodišťa a strecha rodinného domu bez krytiny pozostávajúca z krokiev
(šikmé trámy v sklone strechy) a pomúrnice (vodorovný nosný trám). Z Rozhodnutia o zastavení konania
č. SP-A2021/293-18-Ing.Pr zo dňa 09.07.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2021 tiež
vyplýva, že počas miestneho zisťovania bolo zistené, že „stavebníci už stavebné práce začali – zadná
časť rodinného domu je už prerobená na garáže so železobetónovým stropom – už v roku 1977, strešná
konštrukcia nad garážami bola odstránená a na strope sú navozené tehly. Boli uskutočnené výkopy
prístavby schodišťa. Nad prednou časťou rodinného domu bola odstránená azbestová krytina takmer
v plnom rozsahu (cca 95 %). Tieto práce stavebníci uskutočnili od 05/2021. Odstránenie zadnej časti
rodinného domu – hospodárska budova bolo povolené v r. 1997 Okresným úradom v Brezne.“ Z obsahu
administratívneho spisu je tiež nepochybné, že dňa 05.11.2021 bolo vydané Dodatočné stavebné
povolenie č. DSP-A2021/467-24-Ing.Pr na základe žiadosti žalobcov ako stavebníkov zo dňa 17.08.2021
o dodatočné stavebné povolenie stavby „Rekonštrukcie rodinného domu súp. č. XXX“. Z uvedených
skutočností mal správny súd za dostatočne preukázané, že v čase vykonania miestneho zisťovania (dňa
07.07.2021) žalobcovia začali so stavebnými prácami, na ktoré bolo potrebné stavebné povolenie, keďže
aj podľa priloženej projektovej dokumentácie (Projekt, Statický posudok z apríla 2021 vypracovaný H. I.
N. a zodp. projektantom H. C. J. zo spoločnosti KONSTRUKT STEEL s.r.o.) vyplynulo, že predmetom
rekonštrukcie bola „nadstavba a prístavba rodinného domu, pri ktorej dôjde k odstráneniu pôvodných
strešných konštrukcií a stropu, ktoré budú nahradené novými konštrukciami...Nová strecha rodinného
domu je navrhnutá sedlová, hambálková. Bude riešená dvoma spôsobmi. V časti nad dreveným
trámovým stropom bude tvorená krokvami prepojenými klieštinami a uloženými na pomúrniciach, ktoré
sú vysunuté na previslých koncoch stropných trámov. V mieste železobetónového stropu bude väzba
(krokvy + klieština) uložená na pomúrniciach kotveých do železobetónových vencov obvodových stien
podkrovia. Väzby sú ukladané cca po 1,0 m.“. V tomto smere správny súd vzhľadom na obsah
administratívneho spisu vyhodnotil námietku žalobcov, že išlo len udržiavacie práce podľa § 139b ods.
16 stavebného zákona za nedôvodnú, nakoľko žalovaný sa s touto námietkou dostatočným spôsobom
vysporiadal odvolávajúc sa na skutočnosti preukázané v priebehu miestneho zisťovania.
77. Pokiaľ žalobcovia v správnej žalobe tvrdili, že práce neboli začaté v mesiaci máj 2021, čo mala
preukazovať fotodokumentácia predložená spolu so správnou žalobou, toto tvrdenie nie je spôsobilé
zbaviť žalobcov zodpovednosti za spáchaný priestupok, nakoľko správny súd považuje za podstatné
v posudzovanej veci z hľadiska zistenia skutočného stavu veci a vyvodenia zodpovednosti za priestupok

to, že v čase miestneho zisťovania (dňa 07.07.2021) bolo zistené, že žalobcovia vykonali stavebné
práce, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie.
78. Správny súd tiež uvádza, že tvrdenie žalobcov, že výkop základov schodišťa predstavoval iba
prieskumný výkop (vykonaný v zmysle záverov Hydrogeologického posudku č. 4Po/90 z júla 1990) a išlo
o zemné terénne úpravy pri schodisku, neobstojí, nakoľko z obsahu projektovej dokumentácie vyplýva,
že v mieste výkopu mala byť umiestnená prístavba (SO:02) pozostávajúca zo zádveria, schodiskového
priestoru a schodiska (ktorého konštrukcia bude železobetónová, prípadne podľa výberu investora),
pričom podľa stavebného zákona platí, že ak terénne úpravy tvoria súčasť stavby, prejednajú sa v
stavebnom konaní.
79. Pokiaľ žalobcovia argumentovali tým, že ustanovenie § 54 stavebného zákona sa na predmetné
práce nevzťahuje, správny súd dodáva, že ustanovenie § 54 stavebného zákona zakotvuje všeobecnú
zásadu, že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej
správy. Preto vymedzuje povinnosť, že stavby a ich zmeny, ako aj udržiavacie práce na stavbách sa
môžu vykonávať len na základe stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu. Stavby a
zariadenia, pri ktorých tento princíp neplatí, sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 56 stavebného
zákona, podľa ktorého stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri udržiavacích prácach, pri
ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d) (ohlásenie stavebnému úradu postačí pri
udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad
alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou).
Vzhľadom na to, že predmetom stavebných prác bola rekonštrukcia rodinného domu spočívajúca
v zmene stavby, stavebné povolenie sa v posudzovanom prípade vyžadovalo.
80. Pokiaľ ide o priestupok 2/ spočívajúci v tom, že žalobcovia ako spoluvlastníci stavieb dvakrát
nezabezpečili podmienky na výkon štátnych stavebných dohľadov, a to dňa 19.10.2020, ktorý sa mal
týkať zistenia skutkového stavu stavieb: rozostavaný betónový plot na KN-C č. XXXX, rozostavaný
betónový múr na KN-C č. XXXX/X F. G. XXXX a kamennobetónový múr na KN-C č. XXXX a tiež dňa
08.09.2021 opakovaný štátny stavebný dohľad, ktorý sa mal týkať uvedených stavieb + terénnych úprav
na parcelách KN-C č. XXXX F. G. XXXX/X (podnet Okresnej prokuratúry Brezno z 10.08.2021), správny
súd považuje za potrebné najskôr uviesť, že priestupok 2/ pozostáva z dvoch samostatných skutkov,
pričom každý z nich je ako priestupok samostatne administratívno-právne postihnuteľným.
81. Prvý skutok, ktorý sa kladie žalobcom za vinu, mal byť spáchaný dňa 19.10.2020. V tejto súvislosti
správny súd vzhľadom na to, že na otázku zániku zodpovednosti za priestupok je súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti (ex offo) a námietku uplynutia prekluzívnej lehoty vo vzťahu k tomuto skutku vzniesli
aj žalobcovia v správnej žalobe, preskúmal, či správne orgány nepochybili, ak tento skutok prejednali
ako priestupok vzhľadom na uplynutie lehoty dvoch rokov od jeho spáchania podľa § 20 ods. 1 zákona
o priestupkoch.
82. Subjektívna lehota na uloženie pokuty je dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený orgán na uloženie
pokuty o protiprávnom konaní dozvedel. Objektívna lehota, ktorá plynie nezávisle od vôle a vedomia
oprávneného správneho orgánu, je tri roky odo dňa, keď k porušeniu alebo nesplneniu povinnosti
došlo. Obe lehoty majú prekluzívny charakter. Ak uplynutie jedna z nich a pokuta nebola právoplatným
rozhodnutím uložená, nie je možné v konaní pokračovať a je nutné konanie o priestupku alebo správnom
delikte zastaviť, pretože po uplynutí uvedených lehôt, resp. jednej z nich nie je možné sankciu uložiť.
83. Podmienkou zániku trestnosti činu je uplynutie zákonom stanovenej prekluzívnej doby, pokiaľ v tejto
dobe nebol priestupok prejednaný. Rozhodujúca je zásadne doba ukončenia protiprávneho konania.
Pri priestupku pokračujúcom a hromadnom sa doba počíta od dokončenia (dokonania) posledného
čiastkového aktu. Pri trvácom priestupku začína prekluzívna lehota plynúť od zániku protiprávneho
stavu.
84. V tejto dvojročnej lehote sa musí priestupok prejednať. Pod pojmom „prejednať“ uvedeným v znení
ustanovenia § 20 zákona o priestupkoch je potrebné chápať celé správne konanie od jeho začatia (§ 67
ods. 3 zákona o priestupkoch a § 18 ods. 2 Správneho poriadku) do právoplatnosti rozhodnutia (§ 52
ods. 1 Správneho poriadku). To znamená, že ak došlo k uplynutiu dvojročnej lehoty počas odvolacieho
konania, ako tomu bolo aj v posudzovanej veci, keďže žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím až

dňa 06.12.2012 a ku skutku malo dôjsť dňa 19.10.2020, aj žalovaný ako odvolací orgán bol povinný na
preklúziu prihliadnuť a konanie v tejto časti (v časti skutku spáchaného dňa 19.10.2020) zastaviť, preto
žalovaný v tomto smere pochybil, ak túto skutočnosť nezohľadnil. Vzhľadom na uvedené správny súd
nepovažoval za podstatné bližšie sa venovať námietkam žalobcov ohľadom dôvodov neúčasti žalobcov
na štátnom stavebnom dohľade dňa 19.10.2020.
85. Správny súd však napriek procesnému pochybeniu žalovaného konštatuje, že toto
pochybenie žalovaného nepredstavuje vadu odôvodňujúcu zrušenie preskúmavaného rozhodnutia
pre nezákonnosť, nakoľko i v prípade zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vydania nového
rozhodnutia by toto nemohlo priniesť pre žalobcov priaznivejší výsledok, nakoľko ako to vyplýva
z nižšie uvedeného odôvodnenia žalobcovia preukázateľne spáchali aj ďalší skutok dňa 08.09.2021
neumožnením opakovaného štátneho stavebného dohľadu, ktorý je osobitne postihnuteľný podľa § 105
ods. 1 písm. c) stavebného zákona a zároveň spáchali aj priestupok 1/ podľa § 105 ods. 2 písm. a)
stavebného zákona, za ktorý bola žalobcom uložená sankcia podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch.
Inými slovami zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného by viedlo iba k úprave skutkovej vety vo
vzťahu k priestupku 2/ bez dopadu na druh a výšku uloženej sankcie.
86. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/18/2014
zo dňa 23.03.2016, v zmysle ktorého „pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych
orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže
priniesť priaznivejší výsledok“. Úlohou správnych súdov nie je reparovať také prípadné procesné
pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania
pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu. Najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 4Sž/98102/02 zo dňa 17.12.2002 uviedol, že: „..rozhodnutie sa nezrušuje
iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ V danej súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že
nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Rovnako
je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/255/2010, v ktorom tento vyslovil
názor, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré
nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
87. V kontexte vyššie uvedeného považuje správny súd za potrebné poukázať i na účel správneho
súdnictva, ktoré primárne predstavuje prostriedok ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej
správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť
verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho
štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad
eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť
takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu
formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden
zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti
vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči
ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (obdobne uznesenie III. ÚS 649/2015 zo dňa
16.12.2015).
88. Vo vzťahu k druhému skutku spáchanému dňa 08.09.2021 správny súd dospel k záveru, že
ustanovenie § 20 zákona o priestupkoch sa v tomto prípade neuplatní, nakoľko prvostupňové
rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané pred uplynutím dvojročnej lehoty, teda
správnym orgánom nič nebránilo tento priestupok prejednať a rozhodnúť. Skutkový stav vo vzťahu
k tomuto priestupku vychádzal zo Zápisnice zo dňa 08.09.2021, z obsahu ktorej vyplýva, že opakovaný
štátny stavebný dohľad sa nemohol uskutočniť z dôvodu, že žalobcovia ako vlastníci nehnuteľnosti sa
na ňom bez ospravedlnenia nezúčastnili, naopak prítomný na ňom bol aj starosta obce H. A. I.. Zároveň
bola vyhotovená aj fotodokumentácia pri bráne pred rodinným domom B. XX. Žalobcovia netvrdili, že by
sa opakovaného štátneho stavebného dohľadu zúčastnili, resp. svoju neúčasť riadne ospravedlnili.

89. Správny súd poukazuje na to, že štátny stavebný dohľad predstavuje najvýznamnejší kontrolný
mechanizmus dodržiavania zákona a právnych predpisov v rámci realizácie stavieb, ako aj pri ich
užívaní. Predmet vykonania štátneho stavebného dohľadu je vždy kontrola dodržiavania zákona.
Výkon štátneho stavebného dohľadu je vždy výkonom verejnej moci a právomoci. Podľa § 100
písm. a) stavebného zákona je stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo
odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby sú povinní umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu
a nimi prizvaným znalcom vystupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať
predpoklady pre výkon dohľadu. Právnym predpokladom je však vedomosť o tom, že sa má uskutočniť
tento dohľad.
90. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalobca 1/ sa dňa 08.09.2021 nezúčastnil štátneho stavebného
dohľadu z dôvodu, že zaspal, nakoľko sa necítil dobre (mal záchvat), zvonček majú pokazený po
údere blesku a neskôr telefonoval na obecný úrad s tým, že je pripravený v štátnom stavebnom
dohľade pokračovať, podľa názoru správneho súdu táto námietka neobstojí, nakoľko z administratívneho
spisu vyplynulo, že žalobca 1/ bol o termíne konania štátneho stavebného dohľadu dňa 08.09.2021
o 15.00 hod. vyrozumený listom „Oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu-nový termín“
zo dňa 13.08.2021 č. SSD A2021/09-Ing.Pr, ktorý mu bol doručený dňa 17.08.2021 a súčasne
argumentácia žalobcu 1/ o subjektívnych dôvodoch jeho neospravedlnenej neúčasti a neumožnenia
výkonu štátneho stavebného dohľadu zostala v rovine nepreukázaných tvrdení. Aj žalobkyňa 2/ v tomto
smere zostala pasívna a neuviedla dôvod, pre ktorý sa štátneho stavebného dohľadu nezúčastnila
a tento neumožnila. Správny súd dodáva, že žalobcovia mali dostatočný priestor sa na výkon štátneho
stavebného dohľadu pripraviť, tento umožniť ako aj zvoliť si zástupcu, ktorý by sa zúčastnil štátneho
stavebného dohľadu dňa 08.09.2021, pokiaľ by to žalobcom neumožňovali iné okolnosti. Správny súd
preto uzatvára, že vzhľadom na to, že podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok
stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie,
v priebehu priestupkového konania neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov zbavovali
zodpovednosti za priestupok 2/ v časti nezabezpečenia podmienok na vykonanie štátneho stavebného
dohľadu dňa 08.09.2021.
91. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že prvostupňové rozhodnutie bolo antidatované, nakoľko bolo
vydané dňa 15.06.2022, žalobcom bolo zaslané až dňa 19.09.2022 a uložené na pošte dňa 20.09.2022,
správny súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko oznamovanie rozhodnutia účastníkom
konania upravuje všeobecne § 51 Správneho poriadku dvoma formami oznámenia rozhodnutia:
1/ doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia (§ 51 ods. 1 Správneho poriadku), 2/ ústnym
vyhlásením, ak prítomný účastník vyhlási, že sa vzdáva nároku na doručenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia (§ 51 ods. 2 Správneho poriadku), pričom písomné vyhotovenie rozhodnutia doručuje
správny orgán zásadne do vlastných rúk účastníka konania (§ 24 a § 25a Správneho poriadku). Deň
doručenia rozhodnutia považuje za deň oznámenia. Ak sa rozhodnutie účastníkovi oznámilo ústnym
vyhlásením, možno tento deň považovať za deň oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný
účastník výslovne vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. O tomto vyhlásení
musí správny orgán vyhotoviť zápisnicu, ktorú účastník vlastnoručne podpíše. Ak by k takémuto
vyhláseniu prítomného účastníka nedošlo, správny orgán je povinný doručiť tomuto účastníkovi písomné
vyhotovenie rozhodnutia. Účinky oznámenia rozhodnutia nastanú až doručením písomného vyhotovenia
rozhodnutia. V posudzovanom prípade nedošlo k porušeniu práv žalobcov, nakoľko prvostupňové
rozhodnutie im bolo riadne doručené (žalobcovi 1/ dňa 03.10.2022 a žalobkyni 2/ dňa 03.10.2022) a 15dňová lehota na podanie odvolania im začala plynúť až odo dňa doručenia rozhodnutia a v tejto lehote
svoje právo podať odvolanie aj uplatnili. Oznámenie rozhodnutia má právny význam predovšetkým pre
účastníkov konania a ide o dôležitý procesný úkon najmä z hľadiska určenia začiatku plynutia lehoty na
odvolanie (pozri § 54 ods. 2 SP) ako aj vzniku možnosti vzdať sa opravného prostriedku.
92. Skutkový stav bol dostatočne zistený vykonaním miestneho zisťovania a opakovaným štátnym
stavebným dohľadom. Vec bola prvostupňovým orgánom prejednaná na ústnom pojednávaní dňa
15.06.2022, ktorého sa žalobcovia bez ospravedlnenia nezúčastnili. Žalobcovia mali v administratívnom
konaní vytvorený priestor na prednesenie svojej obrany a orgány verejnej správy sa s prednesenými
námietkami vysporiadali.
93. Väčšina zo skutkových námietok uvedených v žalobe (predloženie Hydrogeologického posudku
počas miestneho zisťovania; k odstráneniu krytiny nedošlo v mesiaci máj 2021; nedošlo k prestavbe

zadnej časti domu na garáž, odstránenie humna a stodoly, rozdiel dvoch týždňov medzi vydaním
dodatočného stavebného povolenia a pôvodným prvostupňovým rozhodnutím) nemá relevantný dotyk
s podstatou skutkov, ktorých spáchanie žalobcami bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím. Žalobcami
uvádzané skutkové tvrdenia a námietky nemajú žiadny súvis s tým, či žalobcovia naplnili výrok
rozhodnutia o uložení pokuty za zmenu stavby bez stavebného povolenia, čo predstavuje objektívnu
stránku skutkovej podstaty priestupku, z ktorého spáchania boli žalobcovia uznaní vinnými. Žalobcami
uvádzaná obrana a žalobné námietky nesmerujú k spochybneniu skutkových zistení týkajúcich sa
skutkovej podstaty daného priestupku.
94. Okrem toho žalobca v žalobe formuloval viacero všeobecných, nekonkrétnych námietok, že
porušenie zásady rýchlosti konania a šikanózny výkon práva zo strany stavebného úradu, ktorý
prednostným konaním o pokutách rôzneho druhu podmieňoval vydanie stavebného povolenia, konanie
pred správnymi orgánmi bolo zmätočné a nejasné o akej veci sa rozhoduje, v akom čase bolo rozhodnuté
a v kom čase došlo k oznámeniu rozhodnutia, aké dôkazy preukazujú tvrdené skutočnosti, ktoré sú
žalobcom kladené za vinu, ktorým chýba akékoľvek prepojenie na konkrétne závery z napadnutého
rozhodnutia či úkony z administratívneho konania, ako aj pomenovanie, ako tým bolo zasiahnuté do
subjektívnych práv žalobcov, a súd preto tieto všeobecné námietky nemal v akom ďalšom kontexte
preskúmať. Súd nemôže nad rámec žalobných bodov preskúmať celý priebeh konania ani všetky závery
napadnutého rozhodnutia, ani vyhľadávať dôvody v prílohách k žalobe, napr. v odvolaní žalobcu z
administratívneho konania; súd je striktne viazaný žalobnými bodmi podľa § 134 ods. 1 SSP. Viazanosť
žalobnými bodmi znamená, že ak si aj súd všimne nezákonnosť nad rámec žalobných námietok, tak ju
nepreskúmava a neposudzuje, ak nejde o výnimky z viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi
žaloby podľa § 134 ods. 2 SSP, na ktoré prihliada ex offo. Takéto výnimky v danom prípade neboli zistené.
95. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí vo veciach správneho trestania, správny súd preskúmava
aj to, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, či
za spáchaný správny delikt možno uložiť daný druh sankcie a či uložená sankcia neprevyšuje zákonom
stanovenú výšku. V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, orgán verejnej správy
pri uložení sankcie nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, avšak ak táto sankcia je neprimeraná
povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, správny súd môže, ale iba na návrh
žalobcu, zmeniť druh alebo výšku sankcie. Treba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne
zasahovať do zákonnej správnej úvahy správneho orgánu, a preto sankčná moderácia je prípustná
najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane. Správny orgán
svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca. Pokuta bola uložená vo výške 100 eur
každému zo žalobcov, maximálne možno pokutu podľa § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona uložiť
vo výške 829,84 eur (25 000 Sk), z tohto rámca nevybočil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom
zdôvodnil (ktoré časti odôvodení boli uvedené vyššie), a preto súd dospel k záveru, že správna úvaha
pri druhu a výške pokuty bola použitá v súlade so zákonom.
96. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
neprisvedčil námietkam o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, o nedostatočne zistenom
skutkovom stave, o skutkovom stave, ktorý mal byť v rozpore s administratívnymi spismi, ani o porušení
podstatných ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení
zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
97. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.
98. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobcovia neboli v konaní
úspešní, správny súd im právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,
§ 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok
(§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.