{"guid": "b754d0a3-0fe8-45f8-9256-27860a96a0f8:f67c1fa0-507c-470f-abc8-749ddee8c09c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6023200043.2", "spisova_znacka": "BB-76S/5/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-76S/5/2023 z 14. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 14. novembra 2024, sp. zn. BB-76S/5/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:6023200043.2", "identifikacne_cislo": "6023200043", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-11-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-3", "nazov": "§ 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-9", "nazov": "§ 29 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-13", "nazov": "§ 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-20a", "nazov": "§ 20a zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-20a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-20a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-64.odsek-1", "nazov": "§ 64 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-64.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-29", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-20a", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-24", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-63", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-64", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f67c1fa0-507c-470f-abc8-749ddee8c09c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6023200043.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6023200043.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6023200043.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-76S/5/2023\n6023200043\n14. 11. 2024\nJUDr. Katarína Petráň Vinczeová\nECLI:SK:SpSBB:2024:6023200043.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr.\nPetra Molčana, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova\n1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, práve zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom\nHrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný\núrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská\nBystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Slovenská správa ciest, investičná výstavba a správa\nciest, so sídlom Miletičova 19, 820 05 Banská Bystrica, 2/ Obec Vidiná, so sídlom Športová 1, 985\n50 Vidiná, 3/ Mesto Lučenec, so sídlom Novohradská 1, 948 01 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OÚ-BB-OOP3-2022/030122-002 zo dňa 06.12.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Návrh žalobu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej\núnie z a m i e t a .\nIII. Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania v 1/ až 3/ rade právo na náhradu trov konania\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný úrad Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny\norgán“) rozhodnutím č. OU-LC-OSZP-2022/006225-027 zo dňa 06.07.2022 (ďalej aj len „prvostupňové\nrozhodnutie“), vydaným podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č.\n24/2006 Z. z.“ alebo „zákon EIA“) po vykonaní zisťovacieho konania zmeny navrhovanej činnosti „Cesta\nI/16 Vidiná – rekonštrukcia mosta ev. č. 16-226“ navrhovateľa Slovenská správa ciest, Miletičova 19,\nBratislava, IČO: 00 003 328 (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník konania v rade 1/“) rozhodol\ntak, že zmena navrhovanej činnosti „Cesta I/16 Vidiná – rekonštrukcia mosta ev. č. 16-226“, uvedená\nv predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č.\n24/2006 Z. z. Zároveň prvostupňový správny orgán podľa § 29 ods. 13 zákona EIA uložil navrhovateľovi\npodmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie,\na to v bodoch 1 až 13 uvedených vo výroku rozhodnutia.\n2. Voči predmetnému rozhodnutiu sa odvolal účastník konania – Združenie domových samospráv, o.z.,\nso sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, korešpondenčná adresa: P.O. Box 218, 850 00 Bratislava,\nIČO: 31 820 174 (ďalej aj len „žalobca“).\n\n3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2022/030122-002 zo dňa 06.12.2022 (ďalej aj len\n„rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný\nsa plne stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu pri vykonaní zisťovacieho konania\na posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti.\n4. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného najmä vyplynulo, že v danom prípade žalobca namietal\nporušenie ustanovení zákona EIA a Správneho poriadku, konkrétne § 20a písm. a), § 29 ods. 13 a §\n29 ods. 3 v spojení s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný však po preskúmaní prvostupňového\nrozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán\npostupoval v súlade s právnymi predpismi.\n5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný poukázal na skutočnosť, že sa v danej\nveci jedná o existujúci most, ktorého technický stav je natoľko zlý, že je potrebná jeho rekonštrukcia.\nNejde o novú činnosť, ktorej vplyvy na životné prostredie by mohli byť rozsiahleho charakteru, ale len\no opravu mosta, pričom sa v danej lokalite nič nezmení oproti predchádzajúcemu stavu, t.j. ovplyvnenie\njednotlivých zložiek životného prostredia, resp. ohrozenie obyvateľov, ale sa zabezpečí ochrana zdravia\nľudí. Žalobca podal námietku voči konaniu prvostupňového správneho orgánu, t.j. povinnosti uložiť\nďalšie opatrenia navrhovateľovi, ktorými by sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany životného prostredia,\nhoci ho na to žalobca upozornil a navrhol aj konkrétne opatrenia v tomto smere. Takýmto konaním tak\nprvostupňový správny orgán mal umožniť podľa žalobcu navrhovateľovi bez zodpovednosti porušovať\nenvironmentálne povinnosti. Podľa žalobcu sa účel a cieľ zisťovacieho konania zabezpečiť nepodarilo,\na to pre formalistické plnenie zákonných povinností. Žalovaný k daným tvrdeniam žalobu uviedol,\nže sa prvostupňový správny orgán riadil pri svojej rozhodovacej činnosti ustanovením § 2 zákona\nEIA. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol na str. 13: „V\nrámci predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy\na výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej\nčinnosti“ a ďalej „Taktiež sú tieto vplyvy bližšie opísané v predloženom oznámení a zmene navrhovanej\nčinnosti kapitola č. IV. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti sú uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. Žalovaný konštatoval, že podmienky navrhnuté žalobcom, ktoré\nboli obsahom jeho podania označené ako „VYJADRENIE V PROCESE EIA K ZÁMERU „I/16 VIDINÁ –\nREKONŠTRUKCIA MOSTA EV. č. 16-226“ zo dňa 30.05.2022, nemajú relevanciu vo vzťahu k zmene\nnavrhovanej činnosti, a to z dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že prvostupňový správny\norgán pochybil, lebo neuviedol návrh podmienok žalobcu vo výroku rozhodnutia a nevysporiadal sa\ns nimi v odôvodnení rozhodnutia.\n6. Žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový správny orgán nezverejnil na stránku projektu\npredpísané náležitosti podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA, t.j. stanoviská dotknutých orgánov,\nstanoviská verejnosti, doplňujúce informácie, čím spôsobil stav, že verejnosť, ktorá nebola účastníkom\nkonania, sa nemohla oboznámiť s podkladmi rozhodnutia. Uvedeným postupom tak mal prvostupňový\nsprávny orgán podľa názoru žalobcu zmariť možnosť podať odvolanie podľa § 24 ods. 4 zákona EIA,\nkeďže verejnosť, ktorá nie je účastníkom konania nemala dostatočné informácie o tom, na základe čoho\nvo veci rozhodoval. V kontexte uvedeného žalovaný poukázal na to, že z oznámenia o začatí konania\nvyplýva tak dotknutým subjektom, ako aj verejnosti povinnosť uplatniť svoje pripomienky do konania\nv lehote 10 dní od zverejnenia (verejnosť), resp. prebratia oznámenia (dotknuté subjekty). Teda v čase\nzverejnenia oznámenia konania predmetnými stanoviskami prvostupňový správny orgán nedisponoval.\nNásledne, po lehote určenej na pripomienky oboznámil účastníkov konania o ukončení dokazovania\na k podkladom rozhodnutia mali účastníci konania prístup v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku\na v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku mali možnosť sa k podkladom rozhodnutia aj vyjadriť.\nTúto možnosť nikto z účastníkov konania nevyužil. Po uplynutí lehoty, v rámci ktorej sa účastníci mohli\nvyjadriť k podkladom rozhodnutia, prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktoré v súlade s §\n29 ods. 15 zákona EIA zaslal všetkým dotknutým subjektom a zverejnil ho na svojom webovom sídle\na zároveň na svojej úradnej tabuli. Žalovaný mal za to, že vydaním rozhodnutia mala verejnosť právo\npodať odvolanie aj vtedy, ak nebola účastníkom konania.\n7. Žalobca v podanom odvolaní ďalej poukázal na rozpor s tzv. eurokonformným výkladom zákona\npopierajúcim Aarhuský dohovor a uplatňovanie ekonomického a hospodárskeho záujmu navrhovateľa\npred ekologickými záujmami. K týmto tvrdeniam žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán\n\nvyhodnotil žiadosť navrhovateľa zo zreteľom aj na ekologické záujmy a na základe tohto vyhodnotenia\na predložených stanovísk od dotknutých subjektov, ako aj vyjadrenia žalobcu dospel k záveru, že\nzmenu navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať. Aj so zreteľom na predložené stanoviská,\nprvostupňový správny orgán zapracoval do podmienok rozhodnutia pripomienky, ktoré si dotknuté\nsubjekty uplatnili v rámci svojich stanovísk. Zároveň pripomienky žalobcu v podanom vyjadrení\nvyhodnotil ako neopodstatnené.\n8. K námietkam žalobcu, že rozhodnutie sa neriadi princípom nadradenosti ekologických\na environmentálnych záujmov, žalovaný poukázal na účel posudzovania vplyvov na životné prostredie,\nktorým je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, komplexne zistiť, opísať\na vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody\nnavrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie\nživotného prostredia, získať objektívny odborný podklad pre vydanie rozhodnutia o povolení činnosti\npodľa osobitných predpisov. Poukazovanie žalobcu na zásady opatrnosti, legitímnych očakávaní\na právnej istoty, bez toho, aby žalobca bral do úvahy konkrétny spôsob realizácie stavby, či špecifiká\ndotknutého územia, považoval žalovaný za bezpredmetné. K uvedenému poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/89/2015 z 23.02.2017, podľa ktorého: „Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky si záverom dovoľuje dať do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej\nrepubliky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej\nverejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie,\nbolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj\nprístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa\nverejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia\npredložiť kvalifikovanú pripomienku tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej rovine vzhľadom\nk cieľu“.\n9. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán\nspoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť\na zhodnotiť vplyv navrhovanej zmeny na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie o tom, že\noznámenie o zmene navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať. V rámci zisťovacieho\nkonania neboli zistené vplyvy navrhovanej zmeny, ktoré by vylúčili možnosť jej realizácie v danej\nlokalite. Žalovaný zdôraznil, že práve vyhodnotenie kritérií má v zisťovacom konaní kľúčové postavenie\nv hodnotení vplyvov na životné prostredie, ktoré je komplexným zistením predpokladaných vplyvov\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie. Tieto kritéria sa vyhodnocujú práve kvôli zisteniu, či\nzmena navrhovanej činnosti má alebo nemá byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie – teda končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Toto vyhodnotenie\nkritérií má byť súčasťou odôvodnenia každého rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, z ktorého\nvyplynie, ktoré vplyvy navrhovanej činnosti sú tak významné, že príslušný orgán rozhodne o potrebe\nďalšieho posudzovania podľa zákona EIA, príp. že vplyvy, ktoré vykazuje navrhovaná činnosť nie\nsú významné, aby vznikla potreba ďalšieho posudzovania. Žalovaný má za to, že v prvostupňovom\nrozhodnutí takého vyhodnotenie kritérií je uvedené, t.j. správna úvaha prvostupňového správneho\norgánu o tom, z čoho vychádzal, a ako dospel k výroku svojho rozhodnutia o ďalšom neposudzovaní\nzmeny navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Žalovaný ďalej konštatoval, že prvostupňový správny\norgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská dotknutých orgánov a verejnosti, pričom ich\ndostatočne vyhodnotil. Takýto postup považoval za v súlade s\n§ 47 ods. 3 Správneho poriadku, § 29\nods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA. Taktiež v súlade s § 20a písm. a) zákona EIA a § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku vyhodnotil kritéria pre zisťovacie konanie, a to primerane k posudzovanej činnosti.\n10. Ohľadom námietky žalobcu, v rámci ktorej poukázal na to, že prvostupňovým rozhodnutím sa\nporušuje ustanovenie § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona o životnom prostredí, § 2 písm. d) a § 29 ods. 13\nzákona EIA, tak k tomu žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenia zákona o životnom prostredí\nneurčuje konkrétne povinnosti príslušným orgánom štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na\nživotné prostredie. Samotný zákon o životnom je normou rámcovou, pričom ťažisko právnej úpravy leží\nv jednotlivých osobitných zákonoch. Obdobne ustanovenie § 2 písm. d) zákona EIA je ustanovenie,\nktoré sa nachádza v úvodnej časti tohto zákona a zo systematického, ako aj gramatického výkladu\nvyplýva, že sa jedná o deklaratívne ustanovenie, ktoré má najmä interpretačný charakter, ktoré hovorí\no účele zákona a nie o konkrétnej povinnosti, ktoré by pre subjekty konania a prvostupňový správny\norgán vyplývali. Ak teda prvostupňový správny orgán postupoval v zisťovacom konaní podľa ustanovení\n\nzákona EIA (§ 29 a nasl.), ktoré samé o sebe sú dostatočne konkrétne, nemohol sa dostať do\nrozporu s účelom zákona. Zákon EIA, podľa ktorého postupoval prvostupňový správny orgán v procese\nzisťovacieho konania, bližšie upravuje výrokovú časť rozhodnutia v tomto konaní. Žalovaný poukázal\nna to, že podľa ustanovenia § 29 ods. 13 zákona EIA v prípade, že prvostupňový správny orgán\nrozhodne o ďalšom neposudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, uvedie vo výroku rozhodnutia\npodmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Kritéria obsahu ani formy\npodmienok, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, však nie sú predmetom tohto\nzákonného vymedzenia. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažoval vo vzťahu k charakteru zmeny\nnavrhovanej činnosti podmienky uvedené vo výrokovej časti za podmienky uložené v rozpore s § 29\nods. 13 zákona EIA. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu odkázalo na všetky doručené\nstanoviská, ich súlad prvostupňový správny orgán vyhodnotil vo vzťahu k zmene navrhovanej činnosti,\nak mal za to, že ide o pripomienky, ktorými je potrebné navrhovateľa zaviazať z hľadiska eliminácie\nvplyvov na životné prostredie, tieto uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia, resp. ktorých význam pre\nrozhodnutie nebol podstatný, vyhodnotil ich v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný k uvedenému doplnil,\nže do výrokovej časti rozhodnutia nie je potrebné citovať podmienky a pripomienky, ktoré majú charakter\nupozornení na potrebu dodržiavania legislatívou definovaných opatrení, tie je navrhovateľ povinný\nrešpektovať v plnom rozsahu.\n11. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa variantného riešenia žalovaný uviedol, že podľa\npožiadaviek § 29 ods. 1 písm. b) zákona EIA a prílohy č. 8a k zákonu EIA sa oznámenie o zmene\nnavrhovanej činnosti nepožaduje vypracovať vo viacerých realizačných variantoch. V danom prípade\nide o rekonštrukciu existujúceho mostného objektu, ide o zmenu pôvodného, dnes už technicky\nnevyhovujúceho stavu na jeho pôvodnom umiestnení. Navrhovanou zmenou činnosti nedôjde k zmene\nfunkčného využitia krajiny, preto vypracovávať ďalšie varianty rekonštrukcie nemajú význam.\n12. K požiadavke vykonania konzultácií žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k oznámeniu\no zmene navrhovanej činnosti neuviedol konkrétne dôvody, na základe ktorých je potrebné konzultácie\nzvolať. Na uskutočnenie konzultácií podľa znenia ustanovenia § 63 zákona EIA neexistuje zo strany\núčastníkov konania právny nárok. V zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob\nzisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Prvostupňový správny orgán vzhľadom na\núroveň spracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti s prihliadnutím na doručené stanoviská\ndotknutých subjektov dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci\nsprávneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie ústneho\npojednávania za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný.\n13. Na základe vyššie konštatovaných skutočností týkajúcich sa jednotlivých požiadaviek žalobcu\nžalovaný zastáva názor, že realizácia konzultácie by nepredstavovala pre žalobcu ako účastníka\nkonania, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, t.j.\ndoplnenie podmienok do rozhodnutia v zmysle jeho požiadaviek, keďže tie sú po posúdení ich obsahu\nvo vzťahu k navrhovanej činnosti nerelevantné. Na základe uvedených skutočností považoval žalovaný\nnámietky žalobcu súvisiace s konzultáciami za nedôvodné.\n14. Žalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zodpovedajúce dostatočne\nzistenému skutkovému stavu, rovnako tak dostatočne odôvodnené vo vzťahu k doručeným stanoviskám\na pomerom v území aj so zohľadnením jednotlivých zložiek životného prostredia a ich možnom\novplyvnení.\n15. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia konštatoval, že preskúmal podané odvolanie,\nzákonnosť a správnosť postupu prvostupňového správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie, ďalej\nspisový materiál týkajúci sa veci, priebeh konania na prvostupňovom správnom orgáne, a to v celom\nrozsahu, tak ako mu to ukladá § 59 ods. 1 Správneho poriadku a svojím skúmaním nezistil pochybenia\nv rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ktorý konal v zmysle zákona EIA, ako aj príslušného\nprocesného aktu.\nZhrnutie tvrdení žalobcu v zmysle žaloby a repliky a vyjadrenie žalovaného\n16. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2022/030122-002 zo dňa\n\n06.12.2022, ktoré navrhoval podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f) a písm. g) zákona č.\n162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce\nprvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-LCOSZP-2022/006225-027 zo dňa 06.07.2022 a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie.\n17. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávnu aplikáciu § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona\nEIA tým, že v rozhodnutí zo zisťovacieho konania nie sú vo výroku rozhodnutia uvedené podmienky\npožadované žalobcom, v spojení s § 47 ods. 3 Správneho poriadku v súvislosti s odôvodnením\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného. Podľa názoru žalobcu, žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia\nrozhodnutia. Žalobca uviedol, že nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný, resp. prvostupňový\nsprávny orgán prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho\nkonania, keďže sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom\nnevysporiadal. Vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie\nzákonnosti rozhodnutia. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, keďže v odôvodnení\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutia žalovaného absentuje akákoľvek\núvaha správneho orgánu a ich obsahom je len sumarizácia zákonných ustanovení. Žalobca v tejto\nsúvislosti namietal okrem iného i to, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje iba všeobecné\nprávne povinnosti, ktoré vyplývajú z iných právnych predpisov, ktorými je navrhovateľ viazaný bez ohľadu\nna to, či sú uvedené v rozhodnutí, čím nenapĺňajú kvalifikačné znaky zmierňujúcich opatrení a účel\nzákona EIA. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie nesleduje cieľ a účel zákona o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie v zmysle § 2 zákona EIA, kedy prvostupňový správny orgán, ako aj\nžalovaný podľahli nesprávnemu predpokladu, že ekonomický a hospodársky záujem navrhovateľa má\nprednosť pred ekologickými záujmami. Preto má žalobca za to, že podmienky, ktoré určil prvostupňový\nsprávny orgán ako záväzné, nie sú podmienkami, ktoré by spĺňali kritérium konkrétneho zmierňujúceho\nopatrenia v nadväznosti na § 29 ods. 13 zákona EIA. Takýmto postupom konal v rozpore s § 3 ods. 1\nSprávneho poriadku a vydal nezákonné rozhodnutie.\n18. Žalovaný k vyššie uvedenej námietke žalobcu uviedol, že požiadavky, ktoré žalobca navrhoval v\nzisťovacom konaní zahrnúť do podmienok rozhodnutia (v stanovisku zo dňa 30.05.2022 k oznámeniu\no zmene navrhovanej činnosti), boli totožné s požiadavkami, ktoré žalobca vzniesol v podanom\nodvolaní. Opatrenia navrhované žalobcom neboli vhodné na to, aby sa určili ako podmienky rozhodnutia\npodľa § 29 ods. 13 zákona EIA. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia jednak\nuviedol vyjadrenie navrhovateľa k jednotlivým pripomienkam (str. 9-13), rovnako tak uviedol aj svoje\nvlastné úvahy (str. 13-15), s ktorými sa žalovaný stotožnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\nRovnako tak k vzneseným požiadavkám uviedol svoju vlastnú správnu úvahu aj žalovaný (str. 16-24\ndruhostupňového rozhodnutia). Z uvedeného dôvodu žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobou, že\nprvostupňový správny orgán pochybil, lebo nielenže neuviedol návrh podmienok žalobcu do výroku\nprvostupňového rozhodnutia, ale sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia ani nevysporiadal.\n19. Vychádzajúc z toho, že prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok,\ndruhostupňový správny orgán, t.j. žalovaný, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch,\na že bol prvostupňovým správnym orgánom dostatočne zistený skutkový stav tak, ako bolo tomu\nv tomto prípade, sa môže stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia,\nktoré považuje za vecne správne. Ku podaným pripomienkam žalobcu prvostupňový správny orgán\nzaujal stanovisko a žalovaný sa s uvedeným plne stotožnil. V rozhodnutí prvostupňového správneho\norgánu je opísaná zmena navrhovanej činnosti s ohľadom na jej umiestnenie aj jej plánovaný rozsah. Z\nodôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že vplyvy, ktoré vykazuje zmena\nnavrhovanej činnosti nie sú významné, aby vznikala potreba ďalšieho posudzovania podľa zákona EIA,\nčo vyplynulo zo stanovísk od dotknutých orgánov, ktoré predložili kladné stanoviská a nepožadovali\nďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Vzhľadom na uvedené nepovažoval\nžalovaný za vadu preskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu skutočnosť, že\nv odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal osobitne s každou jednou\npripomienkou žalobcu ako odvolateľa. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemá byť ponímaná v takom\nzmysle, že je potrebné sa vysporiadať s každým argumentom, pokiaľ nemá pre vec podstatný význam.\n\n20. Pokiaľ žalobca namietal, že neboli akceptované ním navrhované eliminačné alebo zmierňujúce\npodmienky, žalovaný tak ako už v napadnutom rozhodnutí poukázal na vyššie citované rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 z 23.02.2017.\n21. K časti žaloby, v ktorej žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie nesledovalo cieľ a účel\nzákona EIA v zmysle § 2 uvedeného zákona, správny orgán poukázal na to, že ustanovenie § 2\nzákona EIA je ustanovenie, ktoré sa nachádza v úvodnej časti tohto zákona a zo systematického,\nako aj gramatického výkladu vyplýva, že sa jedná o deklaratívne ustanovenie, ktoré má najmä\ninterpretačný charakter, ktoré hovorí o účele zákona a nie o konkrétnej povinnosti, ktoré by pre\nsubjekty konania a prvostupňový správny orgán vyplývali. To neznamená, že by napadnuté rozhodnutie\nnerešpektovalo zmysel a duch zákona, čo je tiež hlavným kritériom posudzovania zákonnosti a\nsprávnosti administratívneho rozhodnutia. Predmetné deklaratívne ustanovenie je taktiež premietnuté\ndo ďalších ustanovení zákona EIA. Ak teda prvostupňový správny orgán postupoval v zisťovacom konaní\npodľa ustanovení zákona EIA (§ 29 a nasl.), ktoré samé o sebe sú dostatočne konkrétne, nemohol sa\ndostať do rozporu s účelom zákona.\n22. K časti žaloby, podľa ktorej žalovaný dal prednosť ekonomickým a hospodárskym záujmom\nnavrhovateľa pred ekologickými záujmami, žalovaný opakovane zdôraznil, že sa jedná o existujúci most,\nktorého technický stav je natoľko zlý, že je potrebná jeho rekonštrukcia. Nejde o novú činnosť, ktorej\nvplyvy na životné prostredie by mohli byť rozsiahleho charakteru, ale len o opravu mosta, pričom sa v\ndanej lokalite nič nezmení oproti predchádzajúcemu stavil. V nadväznosti na to, že most v lokalite je\nuž niekoľko desiatok rokov a je preukázateľný jeho zlý technický stav, ponechanie ho práve v tomto\nstave môže ohroziť tak ľudí, ako aj životné prostredie. Vzhľadom na to, že premosťuje občasný vodný\ntok môže jeho zrútením dôjsť k poškodeniu koryta vodného toku, úhynu vodných živočíchov, vyplaveniu\nvody z koryta vodného toku a toto môže práveže viac ovplyvniť nie len vodné pomery, ale aj okolité\nprostredie, ako práve jeho rekonštrukcia. Rovnako tak treba zohľadniť aj ďalšie súvisiace skutočnosti,\na to ohrozenie zdravia ľudí, ktorí tento most využívajú na prístup do lokality, ako aj finančné možnosti\nnavrhovateľa, ktorý má len určité obmedzené možnosti rozpočtu a financovania opráv mostov v danom\nroku. Ak by došlo k tomu, že most sa nakoniec pre obštrukcie v zisťovacom konaní a následne v\npovoľovacom konaní rozpadne, resp. časť mosta sa zrúti, mohlo by dôjsť ešte k väčším škodám nie len\nna majetku, ale predovšetkým na ohrození zdravia ľudí, ohrození vodného toku, hydromorfologických\nvlastností koryta vodného toku a ohrození vodných živočíchov, alebo rastlín, ktoré sa v lokalite vyskytujú.\nAk má žalobca za to, že žalovaný nedal prednosť ekologickým záujmom, ale ekonomickým záujmom\nnavrhovateľa, je potom podľa názoru žalovaného potrebné sa zamyslieť, aký postup by bolo potrebné\nakceptovať v budúcnosti, ak dôjde k zrúteniu mosta, keďže jeho rekonštrukcia nie je podľa žalobcu\nprijateľná vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Žalovaný zdôraznil, že určite sú toho času, t.j.\nlen pri rekonštrukcii mosta vplyvy na životné prostredie menšie, ako pri výstavbe úplne nového mosta.\nTreba vziať do úvahy aj existujúci stav životného prostredia v danej lokalite, tento stav sa prispôsobil\nexistujúcej stavbe, jej rekonštrukciou sa nič nezmení oproti jednotlivým zložkám životného prostredia.\nAj na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že vychádzal z dostatočne zisteného skutkového\nstavu a nezohľadňoval ekonomické a hospodárske záujmy navrhovateľa, keďže tento žiadny zisk zo\nzmeny navrhovanej činnosti – rekonštrukcie mostu mať nebude, len zabezpečí ďalšiu funkčnosť mosta\ndo budúcnosti.\n23. Žalovaný poukázal na to, že z obsahu jednotlivých pripomienok žalobcu, ktoré vzniesol v rámci\nzisťovacieho konania nevyplývajú konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej\nzmeny, teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná\nzmena činnosti, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej\nlokalite. Interpretácia ustanovení § 2,§ 20a, § 29 ods. 3, § 29 ods. 13 zákona EIA, ako ju uviedol\nžalobca, či už vo svojom odvolaní alebo v žalobe, je podľa názoru žalovaného neprimerane extenzívna.\nZ ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA síce vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní\nprihliadať aj na doručené stanoviská dotknutých subjektov, ale v žiadnom prípade nemožno tento výklad\nposunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Správny orgán\nnie je len pasívnym vykonávateľom požiadaviek a vôle účastníka konania a nie je viazaný len ním\nposkytnutými podkladmi. Stanovenie jednotlivých podmienok na eliminácii, príp. zmiernenie vplyvov\nna životné prostredie je v dispozícii príslušného správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská\na podmienky v nich určené je potrebné prihliadať najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a\n\nrelevantnosti pre konkrétny prípad. Na základe týchto skutočností považoval žalovaný vyššie uvedené\nžalobné námietky žalobcu za neopodstatnené.\n24. Žalovaný v podanej žalobe ďalej namietal i porušenie práva verejnosti na úplné a presné informácie o\nživotnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA tým, že prvostupňový správny orgán nezverejnil\nvyjadrenia verejnosti a vyjadrenia dotknutých orgánov, či doplňujúce informácie od navrhovateľa\npredpísaným spôsobom. V tejto súvislosti žalobca namietal, že týmto spôsobom verejnosť, ktorá nebola\núčastníkom konania, nebola o navrhovanej činnosti náležite informovaná, čím jej bola zmarená možnosť\npodať odvolanie podľa § 24 ods. 4 zákona EIA.\n25. K vyššie uvedenej námietke žalovaný konštatoval, že informácie o životnom prostredí, vrátane\npredpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti boli uvedené v oznámení o zmene navrhovanej\nčinnosti, ktoré bolo v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 a § 29 ods. 6 zákona EIA zverejnené a verejnosti\ndostupné na webovom sídle prvostupňového správneho orgánu, webovom sídle Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky a zároveň informácia o zmene navrhovanej činnosti bola dostupná\nprostredníctvom zverejnenia dotknutými obcami v súlade s § 29 ods. 8 zákona EIA na ich úradných\ntabuliach. Verejnosť mala počas konania možnosť sa zapojiť do konania a podávať k navrhovanej zmene\nčinnosti svoje podnety, pripomienky a názory. Žalobca v rámci prvostupňového konania zaslal stanovisko\nk zmene navrhovanej činnosti, čím je podľa žalovaného preukázaná skutočnosť, že verejnosť bola so\nzmenou navrhovanej činnosti oboznámená. Verejnosť, ktorá nebola účastníkom konania, bola taktiež\ninformovaná o výsledku zisťovacieho konania v súlade s § 29 ods. 15 zákona EIA prostredníctvom\núradnej tabule a webového sídla prvostupňového správneho orgánu a tak isto prvostupňový správny\norgán zverejnil rozhodnutie zo zisťovacieho konania na webovom sídle Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky, pričom týmto spôsobom bolo zachované právo verejnosti, ktorá nebola účastníkom\nzisťovacieho konania, podať odvolanie podľa § 24 ods. 4 zákona EIA a stať sa tak účastníkom nielen\nzisťovacieho konania, ale aj nasledujúcich povoľovacích konaní.\n26. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom\nprvostupňového správneho orgánu č. OU-LC-OSZP-2022/006225-024 zo dňa 27.06.2022 informovaný\no ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom a k spôsobu ich zistenia,\npričom žalobca na uvedené upovedomenie nereagoval. Zákon EIA má v ustanovení § 24 ods. 1\nzhrnuté všetky najdôležitejšie výstupy jednotlivých fáz konania, ktoré sú určené pre verejnosť. Podľa\ntohto ustanovenia sa poskytujú informácie o orgáne, ktorý koná, vydá rozhodnutie, informuje sa aj o\nlehote na zasielanie pripomienok, spolu s uvedením adresy, o čase a mieste verejného prerokovania\nzámeru a pod. Uvedené ustanovenie neobsahuje taxatívny výpočet skutočností, ktoré je príslušný\nsprávny orgán povinný zverejniť, nakoľko práve písmeno i) v § 24 ods. 1 dáva príslušnému správnemu\norgánu priestor na zverejnenie aj iných informácií, o ktorých je potrebné informovať verejnosť a nie\nsú uvedené v písmenách a) až h). Zákon EIA neobsahuje definíciu pojmu „iné informácie dôležité na\nvydanie záverečného stanoviska alebo povolenia“. Toto ustanovenie tak vytvára priestor pre správny\norgán, aby podľa skutočností zistených počas prebiehajúceho konania zvážil, či je informácia dôležitá na\nvydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto ustanovení však\nzákonodarca používa iba pojem „záverečné stanovisko“ a „povolenie“ a nie „rozhodnutie zo zisťovacieho\nkonania“ alebo „rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť' alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto\nzákona“, má žalovaný za to, že prvostupňovému správnemu orgánu v zisťovacom konaní nevyplývala\nz písmena i) povinnosť zverejňovať doručené stanoviská dotknutých orgánov, či dotknutej verejnosti\ndoručené podľa § 23 ods. 4), § 29 ods. 9 zákona EIA, alebo doplňujúce informácie navrhovateľa\ndoručených podľa § 29 ods. 10 zákona EIA. Žalovaný správny orgán mal v tomto kontexte za to,\nže prvostupňový správny orgán dodržal informačné povinnosti v zmysle § 24 ods. 1 zákona EIA.\nSkutočnosť, že k písm. i) tohto ustanovenia prvostupňový správny orgán neuviedol žiadne informácie\nznamená, že sa v podkladoch nenachádzali iné dôležité informácie na vydanie záverečného stanoviska\nalebo povolenia, ktoré toto ustanovenie vyžaduje. Na základe uvedeného žalovaný správny orgán\npovažoval i tento žalobný dôvod žalobcu za neopodstatnený.\n27. Žalobca v podanej žalobe namietal i porušenie § 22 ods. 6 zákona EIA tým, že predmetom konania\nneboli okrem nulového variantu, aj dva odlišné realizačné varianty. Žalobca uviedol, že prvostupňový\nsprávny orgán postupoval nezákonne, keď upustil od variantného riešenia. Rozhodnutie o upustení od\nvariantného riešenia je podľa názoru žalobcu arbitrárne a svojvoľné, ktorého jediným účelom je umožniť\n\nnavrhovateľovi vyhnúť sa environmentálnej zodpovednosti a ďalším právnym povinnostiam v tomto\nsmere.\n28. K predmetnej námietke žalovaný uviedol, že má za to, že s touto námietkou sa dostatočným\na zrozumiteľným spôsobom vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia na str. 21.\nŽalovaný v tomto smere opätovne zdôraznil, že na konanie, ktorého predmetom je upustenie od\nvariantného riešenia sa v zmysle § 64 písm. c) zákona EIA neuplatňujú ustanovenia Správneho poriadku.\nUpustenie od variantného riešenia predchádza podaniu žiadosti o vykonanie zisťovacieho konania,\nčím je vylúčené, aby žalovaný ako odvolací orgán rozhodoval v rámci odvolania o veci, ktorá nebola\npredmetom rozhodovania na prvostupňovom správnom orgáne. Žalovaný k tomu doplnil, že podľa\npožiadaviek § 29 ods. 1 písm. b) zákona EIA a prílohy č. 8a k zákonu EIA sa oznámenie o zmene\nnavrhovanej činnosti nepožaduje vypracovávať vo viacerých realizačných variantoch. Porovnanie\nvariantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu s prihliadnutím na vplyvy na životné\nprostredie je v zmysle prílohy č. 9 k zákonu EIA len obsahovou náležitosťou oznámenia o zmene\nnavrhovanej činnosti. V danom prípade ide o rekonštrukciu existujúceho mostného objektu, ide\niba o zmenu pôvodného dnes už technicky nevyhovujúceho stavu na jeho pôvodnom umiestnení.\nNavrhovanou zmenou činnosti nedôjde k zmene funkčného využitia krajiny, preto vypracovávať\nďalšie varianty rekonštrukcie nemajú podľa presvedčenia žalovaného význam. Na základe uvedeného\npovažoval žalovaný aj tento žalobný dôvod za neopodstatnený.\n29. Okrem vyššie uvedených žalobných bodov žalobca v podanej žalobe namietal aj porušenie §\n63 zákona EIA tým, že správny orgán neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Podľa názoru\nžalobcu sa žalovaný dopustil nesprávnej interpretácie zákonných ustanovení týkajúcich sa vykonania\nkonzultácie.\n30. V kontexte s vyššie uvedenou námietkou má žalovaný za to, že aj s touto námietkou sa dostatočným\na zrozumiteľným spôsobom vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, a to na str.\n21-22. Podľa vyjadrenia žalovaného je z administratívneho spisu zrejmé, že z doručených stanovísk\ndotknutých subjektov vyplynulo, že nemajú žiadne namietavé stanoviská, resp. z nich ani nevyplynula\npotreba realizácie konzultácie. Žalobca, ktorý sa dožadoval konzultácie voči zmene navrhovanej činnosti\npodľa názoru žalovaného uplatnil požiadavky, ktoré s ňou nesúviseli. Preto nebolo ani potrebné\nzvolávať konzultácie s prihliadnutím na ich účel definovaný v § 63 zákona EIA. Žalobca v žalobe\npodľa vyjadrenia žalovaného neuviedol konkrétne žalobné námietky, ktorými by odôvodňoval potrebu\nvykonania konzultácií s vymedzením toho, aké skutočnosti si vyžadovali, aby boli medzi účastníkmi\nkonania a zúčastnenými orgánmi konfrontované a vyjasňované, prečo nepostačovalo zaujatie stanovísk\na vyjadrení v takom rozsahu, aké boli v písomnej podobe realizované v administratívnom konaní.\nŽalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán dal listom č. OU-LC-OSZP-2022/006225-024\nzo dňa 27.06.2022 v súlade s § 23 ods. l a § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania možnosť\nvyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie, pričom žalobca nevyužil možnosť\nnahliadnuť do spisu a ani možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V tomto smere teda žalobca\nani nenamietal, že pre rozhodnutie neboli postačujúce tie podklady, ktoré boli prvostupňovým správnym\norgánom obstarané, a že sú tu také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné ešte riešiť a konfrontovať formou\nkonzultácií. Tieto skutočnosti bližšie nekonkretizoval ani v podanom odvolaní, či v samotnej žalobe.\n31. Obsahom správnej žaloby bola taktiež námietka absencie úvahy žalovaného na upozornenia žalobou\naj v podanom odvolaní, t.j plnenie povinnosti Slovenskej republiky prostredníctvom okresných úradov\nvo vzťahu k pomoci ekologickým spolkom.\n32. K vyššie uvedenej námietke žalovaný opakovane uviedol podobne, ako aj v napadnutom rozhodnutí,\nže nakoľko táto námietka žalobcu súvisí s činnosťou žalobou v rámci rozhodovacej činnosti správnych\norgánov na celom území Slovenskej republiky a má za to, že nie len prvostupňový správny orgán\nsa pri rozhodovaní zaoberá širšími súvislosťami, ktoré majú vplyv na rozhodovaciu činnosť, ako je\naj ochrana životného prostredia, vydaním rozhodnutia a určením podmienok, ktoré eliminujú vplyv\nna životné prostredie bude zabezpečené, že navrhovateľ aj v rámci povoľovacieho procesu sa bude\nuvedenými podmienkami riadiť a následne aj ich plnenie dodržiavať pri realizácii stavby/ resp. pri užívaní\nstavby. Správna úvaha prvostupňového správneho orgánu je v odôvodnení rozhodnutia dostatočná a\nžalovaný sa s ňou stotožnil, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil svoje právne závery\na vyhodnotil odvolacie dôvody žalobcu.\n\n33. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán viedol konanie v zmysle ustanovení tak zákona\nEIA, ako aj Správneho poriadku. Postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, zabezpečil aj\nverejnosti možnosť zúčastniť sa zisťovacieho konania, v rámci tohto konania verejnosťou vznesenými\npripomienkami sa riadne zaoberal, tieto následne v odôvodnení rozhodnutia aj vyhodnotil a uviedol\núvahu o ich opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti. Žalobca mal v priebehu konania zabezpečené\nrovnaké postavenie, ako ostatní účastníci konania, so všetkými právami a povinnosťami, teda tvrdenie\nžalobcu, že sa mu neposkytla pomoc ako ekologickému spolku vyhodnotil ako nepravdivé. Prvostupňový\nsprávny orgán pri vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti v súlade\ns § 29 ods. 6 písm. a) zákona EIA zaslal oznámenie o zmene navrhovanej činnosti rezortnému orgánu,\npovoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci a požiadal ich o doručenie písomného\nstanoviska k zmene navrhovanej činnosti. Zároveň v súlade s § 29 ods. 8 zákona EIA požiadal dotknuté\nobce, aby do 3 pracovných dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti informovali\no ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a na webovom sídle, ak ho majú zriadené a oznámili, kde\na kedy je možné do oznámenia nahliadnuť a v akej lehote a komu môže verejnosť podávať svoje\npripomienky. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 29 ods. 6 písm. b) a § 24 ods. 1 zákona\nEIA informoval verejnosť o zmene navrhovanej činnosti na svojom webovom sídle a webovom sídle\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky. Verejnosť mala počas konania možnosť zapojiť\nsa do konania a podávať k zmene navrhovanej činnosti svoje podnety, pripomienky a názory. Žalobca\nako dotknutá verejnosť prejavil záujem na navrhovanej zmene činnosti podaním písomného stanoviska\nk oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti v zmysle § 24 ods. 3 písm. d) zákona EIA, a preto s ním\nprvostupňový správny orgán konal ako s účastníkom konania. Prvostupňový správny orgán pri svojej\núvahe vyhodnotil aj požiadavky, ktoré žalobca uplatňoval na prvostupňovom správnom orgáne odkazom\nna vlastný zoznam opatrení uvedené vo svojom vyjadrení.\n34. Ďalej žalovaný konštatoval, že účastníci mali možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v súlade\ns § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a mohli sa k nim vyjadriť. Po tejto lehote prvostupňový\nsprávny orgán vydal rozhodnutie, ktoré bolo riadne zverejnené a zaslané dotknutým subjektom, vrátane\nmožnosti odvolania.\n35. V závere žalovaný správny orgán uviedol, že žalobcovi nebolo bránené v aktívnej účasti v zisťovacom\nkonaní, a že jeho postavenie ako účastníka konania bude zachované aj v následných povoľovacích\nkonaniach. Na základe uvedených skutočností považoval žalovaný aj túto žalobnú námietku za\nneopodstatnenú.\n36. Žalovaný trval na správnosti právneho posúdenia veci, na zákonnosti žalobou napadnutého\nrozhodnutia, ktoré považoval za dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a zastáva názor, že zistený\nskutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci, pričom procesné práva účastníkov konania\nboli zabezpečené dostatočným spôsobom. Navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP\nzamietnuť.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania v rade 1/ k správnej žalobe\n37. Ďalší účastník konania v rade 1/ uviedol, že považuje rozhodnutie č. OU-BBOOP3-2022/030122-002 zo dňa 06.12.2022 vydané Okresným úradom Banská Bystrica, odborom\nopravných prostriedkov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo za zákonné, správne, zrozumiteľné\na dostatočne odôvodnené, a to vo všetkých skutočnostiach namietaných žalobcom. Poukázal na to,\nže prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol jednotlivé pripomienky žalobcu aj s vyjadrením\nnavrhovateľa a tieto pripomienky vyhodnotil samostatne. Rovnako tak svoju vlastnú správnu úvahu\nk vzneseným požiadavkám uviedol aj žalovaný. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania v rade 1/\nopatrenia navrhnuté žalobcom neboli vhodné na to, aby sa určili ako podmienky rozhodnutia podľa §\n29 ods. 13 zákona EIA. Z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol žalobca v rámci zisťovacieho\nkonania nevyplývali konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej zmeny, teda\nžalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná zmena\nčinnosti negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. Žalobca nepreukázal, že prijaté opatrenie\nnedostatočne zmierňuje dopady navrhovanej činnosti na životné prostredie. Len konštatovanie, že\nním navrhnuté opatrenia neboli prijaté je nepostačujúce. Stanovisko žalobcu v prvostupňovom konaní\nbolo formulované ako požiadavky, resp. názory bez toho, aby bola ich opodstatnenosť osobitne\n\nodôvodnená, čo je podľa vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v rade 1/ v rozpore s § 24 ods. 3 zákona\nEIA predpokladajúcim prejavenie záujmu verejnosti na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného\nstanoviska. Prvostupňový správny orgán teda nemal povinnosť sa s jednotlivými požiadavkami osobitne\nargumentačne vysporiadať a už vôbec nie podľa predstáv žalobcu\n38. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia ďalší účastník konania v rade\n1/ uviedol, že za nepreskúmateľné možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého\nvýroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie\ntrpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových\nokolností, alebo sú nejednoznačné. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nemôže spôsobiť\nto, že účastník konania nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\n39. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezvolania konzultácií ďalší účastník konania v rade 1/ uviedol, že\nz ustanovenia § 63 zákona EIA plynie požiadavka zabezpečiť vykonanie konzultácie pri posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie. Keďže tento zákon neobsahuje osobitnú právnu úpravu, procesné\npodmienky vykonania konzultácie je potrebné subsidiárne podriadiť režimu Správneho poriadku.\nIde o zákonný postup, bez aplikácie ktorého by boli konzultácie nevykonateľné. Žalobca neuviedol\nkonkrétne dôvody preukazujúce že vykonanie konzultácií by prispelo k objasneniu veci. Prvostupňový\nsprávny orgán teda neporušil zákon, keď nenariadil ústne pojednávanie, ktorého predmetom by boli\nkonzultácie. Vyjadrenie všeobecných názorov žalobcu o tom, čo malo byť predmetom konzultácie\nnemožno považovať za preukázanie špecifických dôvodov uskutočnenia konzultácie formou ústneho\npojednávania plynúcich z § 63 ods. 2 zákona EIA.\n40. Ďalší účastník konania v rade 1/ má za to, že žalobcom formulované žalobné námietky sú\nnekonkrétne, majú povahu všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom a rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu a žalovaného a povahu vyjadrení k uplatňovaniu zákonov. Žalobca polemizuje\no všeobecných otázkach ochrany životného prostredia, no nepoukazuje na konkrétny dopad týchto\nskutočností na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobcom navrhované opatrenia s konkrétnou\nnavrhovanou zmenou činnosti nesúvisia, sú neaplikovateľné, z čoho je zrejmé, že žalobca sa s\nkonkrétnym projektom vôbec nezaoberá, neberie do úvahy jeho špecifiká, či reálne dopady na životné\nprostredie a preto jeho tvrdenia o záujme o presné, správne informácie o následkoch konkrétneho\nprojektu na životné prostredie vníma ďalší účastník konania v rade 1/ ako nanajvýš pochybné.\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n41. Správny súd v Banskej Bystrici bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3\npísm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej\nBystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici\nvedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“).\n42. Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP,\nkeďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n14.11.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na\núradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené dňa 22.10.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n43. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou\nžalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo skutkového\nstavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou\nosobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v\nrámci správneho súdnictva, po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu, ako aj s vyjadreniami\nžalovaného a ďalšieho účastníka konania v rade 1/, s pripojeným administratívnym spisom predloženým\nžalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.\n\n44. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BBOOP3-2022/030122-002 zo dňa 06.12.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa č. OU-LC-OSZP-2022/006225-027 zo dňa 06.07.2022, ktorý po vykonaní zisťovacieho konania\nzmeny navrhovanej činnosti „Cesta I/16 Vidiná – rekonštrukcia mosta ev. č. 16-226“ rozhodol podľa § 29\nods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. tak, že zmena navrhovanej činnosti „Cesta I/16 Vidiná – rekonštrukcia\nmosta ev. č. 16-226“, uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa nebude\nposudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.\n45. Vzhľadom na povahu predmetu súdneho prieskumu ide o správnu žalobu, v konaní o ktorej\nje správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, nakoľko sa\nnejedná o žiadnu z výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Keďže je predmetné konanie ovládané\ndispozičnou zásadou, súdny prieskum nie je v tejto veci absolútny. Správny súd nie je oprávnený\na ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho\nspisu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Všeobecne\nuplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov\nsprávnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie viažucej sa vecne k napadnutému\nrozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť\nprieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený\na súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v žalobe v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť dôvody\nžaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca\npovažuje napadnuté výroky rozhodnutia žalovaného za nezákonné. Správny súd teda posudzoval, či\nžalovaný postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, a to výlučne v rozsahu\nnamietaných tvrdení žalobcom v rámci uplatnených žalobných bodov v lehote na podanie žaloby, keďže\nsprávne súdnictvo je ovládané koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 62 ods. 1 a § 183 SSP, a na\nneskôr uplatnené žalobné námietky prednesené nad rámec skutočností a argumentov uvedených v\nsprávnej žalobe správny súd prihliadať nemôže.\nPrávny rámec\n46. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n47. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n48. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“ alebo „zákon č.\n24/2006 Z. z.“), príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti\nvykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene\nnavrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto\nzákona.\n49. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo\njej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie\nuvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.\n50. Podľa § 29 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z., rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a\ndotknutá obec môžu doručiť príslušnému orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej\nčinnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej\nlehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné\nstanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia\nuvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v\nurčenej lehote doručené dotknutej obci.\n51. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom\nkonaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,\nči sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v\n\nktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,\nvýroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné\nprostredie.\n52. Podľa § 20a písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné\nstanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného\nv zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13.\n53. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/20226 Z. z., príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť\nna svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na\nvydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.\n54. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických\ndokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s\npovoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou\nobcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu\nposudzovania vplyvov.\n55. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem\na) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,\nb) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,\nc) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,\nd) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,\ne) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,\nf) konfliktu záujmov podľa § 63a.\n56. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n57. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie.\n58. Podľa čl. 45 Ústavy SR, každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia\na o príčinách a následkoch tohto stavu.\n59. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.\n44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\n60. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola\nratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť\nvýkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne\nzáväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.\n120 ods. 2.\n61. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006\nZ. z. ), každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť\npri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní\nprístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.\n62. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru, každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu\ntohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti\ninformácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie\naktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií:\na) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem;\nb) v požadovanej forme s výnimkou, ak\n\ni) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený\ndôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo\nii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.\n63. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru;\n3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana\nzabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia\nverejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a\nopomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom\nv oblasti životného prostredia.\n4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3\nzabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné,\na musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku\nbudú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných\norgánov budú verejne prístupné. 5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana\nzabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži\nvytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry\nv prístupe k spravodlivosti.\n64. Podľa čl. 6 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011\no posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len\n\"smernica o EIA\") podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napr. vyvesením oznamov v určitom\nokruhu alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napr. písomnými\npodaniami alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Členské štáty príjmu potrebné\nopatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli dôležité informácie dostupné pre verejnosť v elektronickej forme\naspoň prostredníctvom centrálneho portálu alebo ľahko dostupných prístupových bodov na príslušnej\nsprávnej úrovni.\n65. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona\nč. 24/2006 Z. z., t.j. čo sa týka nesplnenia kvalitatívnych a zákonných náležitostí na formu a obsah\nvýroku a odôvodnenia vydaného rozhodnutia v zisťovacom konaní, správny súd nezistil žalobcom\ntvrdené porušenie zákona, najmä ním tvrdenú absenciu správnej úvahy a určenia opatrení a podmienok\nvo vzťahu k ochrane životného prostredia vo výroku rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu je v priamom\nrozpore s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, keďže orgán verejnej správy uviedol k otázke aké\nopatrenie a z akého dôvodu vo vzťahu k ochrane životného prostredia uložil vo výroku rozhodnutia a\naké naopak nie. Vychádzal zo stanovísk k zmene navrhovanej činnosti, ktoré v zákonom stanovenom\ntermíne doručili oslovené subjekty. Stanoviská podrobne uviedol v odôvodnení, ako aj z nich vyplývajúce\npožiadavky, ktoré ako podmienky eliminujúce vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie uložil\ndodržať pri príprave dokumentácie v procese konaní o povolení činnosti podľa osobitných predpisov,\na ktoré zapracoval do výrokovej časti rozhodnutia. Písomné stanoviská oslovených subjektov, ktoré\nich dali nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Námietka absencie správnej\núvahy a riadneho odôvodnenia rozhodnutia je nedôvodná aj vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného\nvydanom v odvolacom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ako sa vysporiadal s\njednotlivými odvolacími námietkami, zároveň preskúmal prvostupňové rozhodnutie v úplnom rozsahu,\ntak ako mu to ukladá Správny poriadok, na subsidiárne použitie, ktoré ho odkazuje ustanovenie § 64\nods. 1 zákona EIA. Odôvodnil v dostatočnom rozsahu nezistenie žiadnych pochybení prvostupňového\norgánu v rozhodovacom procese, teda tak v konaní, ako aj v samotnom prvostupňovom rozhodnutí.\n66. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výrok rozhodnutia, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo\njej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo\nzmierňujú vplyv na životné prostredie. Prvostupňový orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude\nposudzovať podľa zákona EIA a zároveň uložil zabezpečiť vo výroku vymenované podmienky. Tvrdenie\nžalobcu, že výrok neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, pretože neobsahuje opatrenia vo vzťahu\nk ochrane životného prostredia, nepovažuje správny súd za správne. Ak žalobca v žalobe neuviedol,\nktoré konkrétne požiadavky z jeho stanoviska neboli zohľadnené, nie je zrejmé, z akého dôvodu by malo\nbyť rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné.\n67. K otázke uvedenia opatrení vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zaujal stanovisko Najvyšší\nsprávny súd SR už vo viacerých rozhodnutiach. Napríklad v rozsudku sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa\n\n29.03.2023 uviedol, že ustanovenie § 29 ods. 13 zákona EIA, ale ani iné ustanovenia tohto zákona\nneurčujú, o aké podmienky má ísť, ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu.\nIde teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy\npodľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočil z medzí a hľadísk určených\nzákonom. Správny súd teda nemôže hodnotiť samotné opatrenie, len to, či správna úvaha, ktorá viedla\nsprávny orgán k ich uloženiu nevybočuje zo zákonných medzí. V tu posudzovanej veci prvostupňový\norgán v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo do výrokovej časti zapracoval opatrenia ako požiadavky\ndotknutých orgánov a prečo nezapracoval iné, pričom na jeho správnej úvahe nevzhliadol správny\nsúd žiadne pochybenie. Za podstatné považuje správny súd to, že žalobca mal v predmetnej veci\npredniesť konkrétne skutkové a právne dôvody, prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí\nuložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením prekročil hranice správneho uváženia. Žalobca žiadne\ntakéto konkrétne dôvody neuviedol, pričom nestačí len tvrdiť, že orgán verejnej správy pochybil, ak\nsa nezaoberal stanoviskom, pripomienkami a požiadavkami žalobcu k oznámenej zmene navrhovanej\nčinnosti.\n68. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že logickým predpokladom, aby mohli byť uložené\nopatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov podľa § 29 ods. 13 zákona EIA je to, že navrhovaná\nčinnosť vôbec takéto vplyvy má, alebo môže mať. Orgány verejnej správy vychádzali zo skutkového\nzistenia, ktoré je založené na oznámení zmeny navrhovanej činnosti ďalším účastníkom konania,\nže nevyvolá nové významné vplyvy na životné prostredie, a to aj kumulatívne, vrátane vplyvov\nna zdravie obyvateľov, pričom zohľadnili aj súčasný stav životného prostredia v dotknutom území.\nDôkazom toho, že zmena navrhovanej činnosti nevyvolá nové významné vplyvy sú aj stanoviská od\ndotknutých subjektov, ktoré nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Pokiaľ teda\nžalobca namietal nedostatočnosť uložených opatrení, nie je zrejmé, ako by sa ďalšími opatreniami\nmali eliminovať alebo zmierňovať nezistené negatívne vplyvy na životné prostredie. Zo zhodnotenia\npredpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy,\nktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v\nzáujmovom území v porovnaní s existujúcim stavom. Tým, že orgán verejnej správy však uviedol vo\nvýroku podmienky/požiadavky, ktorých dodržanie má eliminovať alebo zmierňovať vplyv na životné\nprostredie, si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 29 ods. 13 zákona EIA v rozhodnutí zo\nzisťovacieho konania tieto podmienky uviesť.\n69. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku, že dochádza k absencii pomoci zo strany\norgánu verejnej správy ekologickým spolkom v rámci zisťovacieho konania. Z obsahu administratívneho\nspisu vyplýva, že postup tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného bol súladný so\nzákonom EIA. Prvostupňový správny orgán poskytol verejnosti možnosť zapojiť sa do konania, podávať\npripomienky a následne ich riadne vyhodnotil. Žalobca mal rovnaké práva ako ostatní účastníci konania\na jeho pripomienky boli riadne posúdené. Orgán verejnej správy zabezpečil zverejnenie oznámenia\no zmene navrhovanej činnosti prostredníctvom obce, rezortných orgánov a na webových stránkach,\nčím bol umožnený verejnosti prístup k informáciám a zapojenie sa do procesu v zisťovacom konaní.\nŽalobcovi nebolo bránené v aktívnej účasti v tomto konaní. Mal možnosť nahliadnuť do podkladov\nrozhodnutia v súlade s § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a mohol sa k nim vyjadriť.\nŽalobca sám ako ekologický spolok predložil písomné stanovisko, čím sa stal účastníkom konania, a\njeho pripomienky boli zohľadnené. To, že žalobca vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za\nnenáležité, neznamená, že sa orgán verejnej správy nimi nezaoberal. Žalobcovi, ako zainteresovanej\nverejnosti tak z Aarhuského dohovoru, ako ani z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva právny nárok,\naby jeho pripomienkam v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené, ako to\nvyplýva aj zo záverov rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017. Na základe uvedených\nskutočností vyhodnotil správny súd aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.\n70. Žalobca tiež namietal porušenie práva na konzultácie podľa § 63 zákona EIA. K tejto otázke sa\nvyjadril kasačný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v rozsudku sp. zn. 5Svk/40/2022 zo dňa\n30.03.2023, sp. zn. 6Svk/42/2022 zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 2Svk/5/2022 zo dňa 22.08.2023 a sp.\nzn. 7Svk/11/2022 zo dňa 26.10.2023. Najvyšší správny súd SR uviedol, že z obsahu § 63 zákona č.\n24/2006 Z. z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou\nformou. Navyše z\n§ 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je\nvylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania, pričom\ntoto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to\n\npovaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy konzultácií Najvyšší správny súd SR potom nevidel\nporušenie zákona EIA ani Správneho poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať na skutočnosť, že\nsamotný článok 6. ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o\nvymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj\nformou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: „spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť\npísomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní, alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek\npripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej\nčinnosti“. Nárok na ústne konzultácie žalobcovi neprináleží ani z článku 6. ods. 5 smernice EIA, podľa\nktorého: podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napr. vyvesením oznamov v určitom okruhu\nalebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napr. písomnými podaniami,\nalebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Z bodu 29 preambuly Smernice Európskeho\nparlamentu a rady č. 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorou sa mení Smernica EIA a z ktorého znenia\ntaktiež vyplýva, že sa nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho konania. Osvojac\nsi právny názor na uvedenú otázku súdu vyššej autority (aktuálna rozhodovacia prax NSS SR napr. sp.\nzn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 5Svk/9/2023 zo dňa 27.06.2024) správny súd konštatuje,\nže ani táto žalobná námietka nebola dôvodná.\n71. Žalobca namietal porušenie § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý sa týka zverejňovania\ninformácií o navrhovanej činnosti a jej zmene. Žalobca v žalobe tvrdil, že neboli zverejnené stanoviská\ndotknutých orgánov, či verejnosti. Z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA vyplýva, že príslušné\norgány verejnej správy zverejňujú aj „iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo\npovolenia“, pričom toto ustanovenie je podľa ustáleného názoru kasačného súdu potrebné vykladať tak,\nže neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení\n(tieto zákonodarca presne určil), ale týka sa informácií nezachytených v dokumente. Ak toto ustanovenie\nodkazuje na „povolenie“, je potrebné ho vykladať v súlade s definíciou tohto pojmu vymedzenou v § 3\nzákona EIA, pričom ide o rozhodnutie v nasledujúcom povoľovacom konaní, a nie o rozhodnutie vydané\nv zisťovacom konaní, ktoré je predmetom súdneho prieskumu (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Svk/9/2023\nzo dňa 27.06.2024) . Správny súd preto vyhodnotil aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.\n72. Žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré sa týka povinnosti\npredložiť viaceré realizačné varianty navrhovanej činnosti. Z ustanovenia § 64 písm. c) zákona\nEIA vyplýva, že postup pri upustení od variantného riešenia sa neriadi ustanoveniami Správneho\nporiadku. Proces upustenia od povinnosti vypracovať viaceré varianty riešenia prebieha ešte pred\nsamotným podaním žiadosti o vykonanie zisťovacieho konania, čo znamená, že odvolací orgán nemôže\nv odvolacom konaní rozhodovať o veci, ktorá ani nebola predmetom rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu. Navyše podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. a prílohy č. 8a tohto\nzákona nie je povinné vypracovávať oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vo viacerých variantných\nriešeniach. Porovnanie variantov a návrh optimálneho variantu s prihliadnutím na vplyvy na životné\nprostredie je len obsahovou náležitosťou v rámci prílohy č. 9, avšak toto sa netýka všetkých typov\nprojektov. V tu posudzovanom prípade išlo o rekonštrukciu existujúceho mosta, ktorý je v súčasnosti\ntechnicky nevyhovujúci. Rekonštrukcia neznamená zmenu funkčného využitia krajiny, ale iba obnovu\npôvodného technického stavu na pôvodnom mieste. Vzhľadom na to, že sa tým nemení funkčné využitie\nmosta alebo okolia, nebolo potrebné vypracovať viaceré varianty riešenia. Na základe týchto skutočností\naj správny súd zastávaná zor, že zmena navrhovanej činnosti nevyžadovala variantné riešenie ani ďalšie\nposudzovanie z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Žaloba aj v tejto časti bola nedôvodná.\n73. K skutočnosti, že sa žalobca nestotožňuje so záverom žalovaného, poukazuje správny súd\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010 (použiteľné aj na\nadministratívne konanie), podľa ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len\nv tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,\nobsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva\nna spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny\nproces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním\n\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03).“\n74. Ďalšie body správnej žaloby správny súd považuje za všeobecné, bez priliehavej argumentácie\nprepájajúcej tieto s posudzovanou vecou, pričom v daných bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté\nžalobné námietky nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie\nhmotného práva, tak žalobca predniesol opäť len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s\npoukazom na vybrané ustanovenia Ústavy SR a Charty základných práv EÚ bez priliehajúcej skutkovej\na právnej argumentácie vzťahujúcej sa na predmetnú vec. Týmto žalobným námietkam chýba konkrétny\nmateriálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v konkrétnej\nprejednávanej veci.\n75. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd prerušil konanie a podal návrh na začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie s nasledovnou otázkou: „Či postup\nsprávneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie bez toho aby boli určené porovnateľné alebo lepšie opatrenia na ochranu\nživotného prostredia je v súlade s právom Európskej únie.“\n76. Správny súd nevzhliadol dôvodnosť takéhoto návrhu, nakoľko položenie uvedenej otázky nie je\nrelevantné, keďže by nemohlo ovplyvniť rozhodnutie v prejednávanej veci, táto otázka totiž nie je jedným\nz dôvodov, na ktorých je postavené predmetné rozhodnutie súdu. Takáto povinnosť iniciovať konanie\npred Súdnym dvorom EÚ správnemu súdu nevyplýva ani z čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže nie\nje konečným súdom. Za podstatné považuje správny súd to, že návrh žalobcu je nekonkrétny, žalobca\nv ňom neuviedol, ktoré konkrétne normy európskeho práva (ich ustanovenia) majú byť objasnené a\naplikované v danej veci. Správny súd pritom poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, z ktorých\nvyplýva, že začatie prejudiciálneho konania závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi\nrelevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (napr. rozsudok zo6.decembra2008, Cartesio, C 210/06). Preto\nsprávny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (§ 100 ods. 1 písm. c) SSP a contrario),\npostupujúc podľa\n§ 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP.\n77. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,\nktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t.j. v rozsahu žalobných\nbodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na\npodanie žaloby, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny\nsúd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t.j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia\nv zmysle § 191 ods. 1 písm. c) – že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, § 191 ods. 1\npísm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú\nskutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191\nods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného\nrozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).\n78. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových námietok nebola dôvodná. Preto správny\nsúd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n79. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov konania,\npretože nezistil vo vzťahu k žiadnemu z nich na to zákonný dôvod. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal\núspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce\nv konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané (§\n168 SSP). Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov\nkonania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli\ntrovy a zároveň si ani iné trovy konania neuplatnili, priznanie ktorých by prichádzalo do úvahy len z\ndôvodov hodných osobitného zreteľa.\n80. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á\nkasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom\nju musí podať v lehote v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.\nKasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}