{"guid": "f51626e6-0c78-4b52-b6f6-db80c42b66e5:f06edf5c-c814-44aa-97fe-3815e3add2cd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200557.2", "spisova_znacka": "BB-75S/74/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-75S/74/2022 z 21. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2024, sp. zn. BB-75S/74/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200557.2", "identifikacne_cislo": "6022200557", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f06edf5c-c814-44aa-97fe-3815e3add2cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200557.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200557.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200557.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-75S/74/2022\n6022200557\n21. 11. 2024\nJUDr. Darina Štoffová\nECLI:SK:SpSBB:2024:6022200557.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej\nveci žalobcu: KL-TRANS, s.r.o., so sídlom Doležalova 15C, 821 04 Bratislava, IČO: 52 202 216, zast.:\nADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra,\nIČO: 52990516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63,\n974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102169704/2022 zo dňa\n4. augusta 2022, takto\nrozhodol:\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu v zmysle ustanovenia\n§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu na\nzistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty (ďalej\nako „DPH“) vrátane oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie\nseptember 2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101893051/2021\nzo dňa 07.10.2021 (ďalej ako „Protokol“), ktorého súčasťou bola aj Výzva na vyjadrenie sa k\nzisteniam uvedeným v Protokole. Termín ústneho pojednávania vo veci prerokovania pripomienok\nk Protokolu bol na základe žiadosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu zmenený na deň 15.02.2022,\nústneho pojednávania sa žalobca ani jeho zástupca nezúčastnili (zástupkyňa zaslala kópiu dokladu\no práceneschopnosti), z tohto dôvodu správca dane pristúpil priamo k vydaniu rozhodnutia. Správca\ndane Rozhodnutím č. 100387872/2022 zo dňa 28.02.2022 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n11 336,03 eura na DPH za zdaňovacie obdobie september 2020 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Žalobca si v uvedenom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty:\na) z faktúr od dodávateľa MORIS s.r.o., Mäsiarska 430/8, 040 01 Košice, IČO: 36 258 105 (ďalej ako\n„MORIS“), a to faktúry č. 202010/017, dátum dodania 14.09.2020, základ dane 15 047 eur, DPH 3 009,40\n\neura, predmet fakturácie: nafta motorová a faktúry č. 202010/021, dátum dodania 30.09.2020, základ\ndane 15 941,74 eura, DPH 3 188,35 eura, predmet fakturácie: nafta motorová\nb) faktúry č. 200100099, dátum dodania 30.09.2020, základ dane 25 269 eur, DPH 5 053,80 eura, cena\ncelkom 30 322,80 EUR za tovar od dodávateľa Medik Press, s.r.o., Hraničná 2, 040 17 Košice, IČO:\n52 648 281 (ďalej ako „Medik Press“)\nc) z dokladov č. V-0151, V-0152, V-0153, V-154, V-155, V-156, V-157, V-0158, V0159, IDPLK2020084,\nIDPLK2020081, IDPLK2020087, IDPLK2020085, IDPLK2020078, IDPLK2020077, IDPLK2020067,\nIDPLK2020061, IDPLK2020062, IDPLK2020066, IDPLK2020065, IDPLK2020068 za nákup pohonných\nhmôt (ďalej aj ako „doklady za nákup PHM“).\n3. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt (žalobca) si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane\nz fakturovaných plnení podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“ alebo „Zákon č. 222/2004 Z. z.“) - v konaní\nneboli predložené žiadne dôkazy o reálnom uskutočnení predmetných plnení. Vo vzťahu k odpočítaniu\ndane z dokladov za nákup pohonných hmôt správca dane uviedol, že žalobca si uplatnil právo na\nodpočítanie dane v zmysle § 51 Zákona o DPH, pričom nepreukázal použitie pohonných hmôt na\npodnikanie (správcovi dane nebola predložená evidencia čerpania, spotreby a využitia pohonných hmôt\nmotorových vozidiel). Preto neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z príslušnej čiastky DPH za\npohonné hmoty, t.j. 84,48 eura.\n4. Vo vzťahu k plneniam od spoločnosti TANKER, s.r.o. správca dane v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia uviedol, že dôkazy zistené správcom dane v Ostatných zisteniach v Protokole (týkajúce sa\ntejto spoločnosti) nemajú vplyv na preukázané kontrolné zistenia, čo ale v konečnom dôsledku vyplynulo\nz číselného zhrnutia. Pretože z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane žalobcovi neuznal\nodpočítanie dane z plnení fakturovaných spoločnosťami MORIS a Medik Press a z dokladov za nákup\nPHM, je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane sa netýkalo obchodov žalobcu so\nspoločnosťou TANKER, s.r.o..\nRozhodnutie žalovaného\n5. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane žalovaný rozhodol tak, že\nrozhodnutie potvrdil Rozhodnutím č. 102169704/2022 zo dňa 04.08.2022 (ďalej ako „napadnuté\nrozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení opísal dôvody podaného odvolania a zosumarizoval skutkový\nstav zistený správcom dane. Konštatoval, že nezistil žiadny dôvod, aby sa odchýlil od záverov\nobsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa stotožnil. Správca dane žalobcovi\nvyrubil rozdiel dane, pretože neboli splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH\nz dodávateľských faktúr od dodávateľov MORIS a Medik Press a daňový subjekt pri nakúpených\npohonných látkach na základe výdavkových pokladničných dokladov a interných dokladov nepreukázal\nsplnenie podmienok pre odpočítanie dane, a to rozsah použitia takto nakúpených pohonných látok na\núčely svojho podnikania, čím postupoval v rozpore s § 49 ods. 5 Zákona o DPH. Žalovaný uviedol, že\nzo zistených skutočností vyplýva, že uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľmi nebolo preukázané.\nDodávateľ – spoločnosť MORIS, nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení, na výzvu nepredložil\nžiadne daňové a účtovné doklady. Za zdaňovacie obdobie september 2020 podal kontrolný výkaz\ndňa 26.10.2020, pričom bol registrovaný ako štvrťročný platiteľ dane, v tomto kontrolnom výkaze\nuviedol iba faktúry vystavené pre žalobcu. Za zdaňovacie obdobie tretieho štvrťroka 2020 daňové\npriznanie na dani z pridanej hodnoty nepodal a neodviedol tak daň z faktúr vystavených pre žalobcu.\nAž po uskutočnení výsluchu A. B. - bývalej konateľky spoločnosti a tiež výsluchu C. D., ktorá mala\nzastupovať spoločnosť na základe splnomocnenia, bolo podané dodatočné daňové priznanie, v ktorom\nspoločnosť vykázala tuzemské dodanie a tiež odpočítanie dane z nákupu tovarov a služieb v tuzemsku,\nskutočnosti uvedené v daňových priznaniach však zostali nepreukázané (a údaje v nich nesúhlasia\ns údajmi v podanom kontrolnom výkaze). Konateľka spoločnosti MORIS síce potvrdila, že k uskutočneniu\nzdaniteľných plnení (obchodom s motorovou naftou) došlo a faktúry podpisovala, ale nevedela uviesť\nbližšie skutočnosti týkajúce sa dodania tovarov s tým, že toto mala mať na starosti C. D. na základe\nsplnomocnenia zo dňa 21.08.2020. Žalovaný uviedol, že súčasťou splnomocnenia zo dňa 21.08.2020\nbola aj osvedčovacia doložka pravosti podpisu konateľky, podľa ktorej mal byť jej podpis overený\naž dňa 23.04.2021, teda len niekoľko dní pred uskutočnením ústneho pojednávania pred správcom\ndane, čo spochybňuje udelenie samotného splnomocnenia v čase, kedy malo dôjsť k uskutočneniu\nzdaniteľných plnení a poukazuje na jeho účelovosť. Ani výpoveď C. D. nepreukázala dodanie tovaru.\n\nSvedkyňa síce tvrdila, že mala byť dodaná motorová nafta, no nevedela uviesť pôvod nafty (od koho\nbola nakúpená). Tvrdila, že preprava mala byť vykonaná vozidlom Citroen JUMPER, vodičom mal\nbyť E. F., pričom nafta bola uskladnená v sudoch tak, ako bola nakúpená. K odovzdaniu malo dôjsť\nv skladoch v G. G., no nevedela uviesť, kto tovar prevzal. Tiež tvrdila, že faktúry boli vystavené a\nboli zaúčtované, no zo zistení správcu dane vyplynulo, že daňové priznanie na DPH podané nebolo.\nNebolo tak preukázané, že k dodaniu zdaniteľných plnení pre daňový subjekt došlo. Žalobca tvrdil,\nže bol kontaktovaný C. D., spoločnosť MORIS si mal preveriť v rizikových firmách, tieto skutočnosti\nvšak preukázané neboli. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o úhrade finančných prostriedkov za\ndodanie motorovej nafty. Podľa predložených dokladov faktúry uhradené ani neboli. Rovnako nebolo\npreukázané ani dodanie autodielov (autosúčiastok) od dodávateľa Medik Press. Táto spoločnosť ako\nsvojich dodávateľov autodielov vykazovala spoločnosť MORIS a spoločnosť DEURA ENTERPRISES\nSlovakia s.r.o., IČO: 45 961 794 (od 11.11.2020 DEURA ENTERPRI VEET, s.r.o.). Spoločnosť MORIS\nnepodala v zákonom stanovenej lehote daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok\n2020, ani kontrolný výkaz za toto obdobie. Spoločnosť DEURA ENTERPRI VEET, s.r.o. až 12.11.2020\npodala dodatočné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie september 2020, ktoré však\nbolo nulové (rovnako ako daňové priznania za zvyšné zdaňovacie obdobia), teda žiadne zdaniteľné\nplnenia nepriznala. Žalobca v súvislosti s obchodmi so spoločnosťou Medik Press tvrdil, že spoločnosť\ndodávateľa si mal preveriť v rizikových firmách, že tovar bol objednávaný telefonicky a preberaný\nzamestnancami daňového subjektu, faktúra bola uhradená prevodom, no tieto tvrdenia daňový subjekt\nžiadnym dôkazom nepreukázal. Neboli predložené dôkazy o úhrade finančných prostriedkov za\ndodanie autodielov. Samotné faktúry nepreukazovali, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo, túto\nskutočnosť nepreukazovali ani dodacie listy, keď z dokladov nebolo zrejmé, kto, kde, kedy a akým\nspôsobom tovar odovzdal a prevzal, kto ho prepravil.\n6. Žalovaný uviedol, že správca dane svoje rozhodnutie, podľa ktorého nebolo preukázané dodanie\ntovaru dodávateľmi MORIS a Medik Press nezaložil len na pochybnostiach alebo neplnení povinností\ntýmito dodávateľmi, ale pre prijatie svojich záverov vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky\nvyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach so záverom, že daňový subjekt (žalobca) listinnými\ndôkazmi (faktúry a dodacie listy) nepreukázal dodanie tovaru. Existovali teda len formálne doklady, ktoré\nnepreukazujú fakturované plnenia - predložené doklady nemali materiálny základ. Samotná existencia\nfaktúry, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej\nna faktúre. Nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt\ntovar prijal. Správca dane nie je povinný daňovému subjektu ani napovedať, akými spôsobmi alebo\ndôkaznými prostriedkami preukáže splnenie podmienok na uznanie uplatneného odpočítania dane.\nAk je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa neuskutoční (daňová povinnosť síce dodávateľovi\nvznikne na základe § 69 ods. 5 Zákona o DPH), právo na odpočítanie dane nevzniká. Vznik nároku\nna odpočítanie dane je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, pričom už\nnesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Správca dane spochybnil vierohodnosť, úplnosť a\npravdivosť predložených dokladov, preniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu, ktorý nepreukázal,\nže k uskutočneniu zdaniteľných plnení došlo dodávateľmi MORIS a Medik Press. Z prvostupňového\nrozhodnutia je evidentné, že správca dane svoje závery nezaložil na tvrdení, že sa daňový subjekt\ndopustil zneužívajúceho alebo podvodného konania, ale na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane (nebolo preukázané, že tovar bol daňovému subjektu skutočne dodaný dodávateľmi\nuvedenými na predložených faktúrach). Preto sa nejedná o prípad, kedy by bolo možné na danú\nvec aplikovať závery Európskeho súdneho dvora týkajúce sa podvodného konania alebo získania\ndaňovej výhody. V súvislosti s neuznaním odpočítania dane z výdavkových pokladničných dokladov\na interných dokladov za nákup PHM žalovaný konštatoval, že žalobca žiadnymi dokladmi a dôkazmi\nnepreukázal rozsah ich použitia na podnikanie a na iný účel ako to stanovuje § 49 ods. 5 Zákona o\nDPH. Daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce rozsah použitia nakúpených pohonných\nhmôt ako napr. záznamy o prevádzke motorových vozidiel alebo iné záznamy sledovania prevádzky\nvozidiel, a to napriek tomu, že bol opakovane správcom dane na predloženie dôkazov vyzývaný.\nŽalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane vo výške 84,48 eura, preto mu nebolo uznané\nodpočítanie dane z nakúpených pohonných látok. Rozhodnutie správcu dane vychádzalo z dostatočne\nzisteného skutkového stavu, správca dane postupoval v súlade so zákonom, posudzoval všetky aspekty\ndeklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom dbal na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňového subjektu.\nSprávna žaloba\n\n7. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\na prvostupňového rozhodnutia s odôvodnením, že bol ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie\nžalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, závery vyslovené žalovaným nemajú\noporu v zistenom skutkovom stave. Súčasne tvrdil, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý\nproces. Predmetom daňovej kontroly bolo preskúmanie oprávnenosti odpočtu dane, ktorý si žalobca\nuplatnil v podanom daňovom priznaní z faktúr za dodanie tovaru a z dokladov o nákupe pohonných\nhmôt. Uviedol, že jeho hlavnou ekonomickou činnosťou je cestná nákladná doprava vykonávaná\nvozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t, vrátane prípojného vozidla, prevádzkovanie nákladnej\ncestnej dopravy s celkovým počtom motorových vozidiel 12 a medzinárodná preprava tovaru. Z toho\nvyplýva, že dodaný tovar je rozhodnou komoditou, ktorú žalobca využíva pre účely svojej ekonomickej\nčinnosti. Žalobca uviedol, ktoré zdaniteľné plnenia boli v predmetnom zdaňovacom období preverované,\nokrem iného boli preverované aj plnenia dodané spoločnosťou TANKER, s.r.o. a plnenia preukázané\nbločkami z ERP za nákup PHM. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom\nžalovaný preskúmaval zákonnosť postupu správcu dane vo vzťahu k dodaným zdaniteľným plneniam\nspoločnosťou TANKER, s.r.o. a bločkov za nákup PHM. Ďalej žalobca namietal, že z rozhodnutia\nžalovaného nie je možné jednoznačne ustáliť, ktoré skutkové okolnosti sú relevantné pre záver o\nneuznaní odpočtu dane, resp. či vôbec došlo k neuznaniu odpočtu dane. V tejto súvislosti žalobca\ncitoval závery žalovaného, ktoré podľa jeho názoru robia napadnuté rozhodnutie nezrozumiteľným,\nkeď žalovaný konštatoval, že dodávatelia zdaniteľných plnení nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných\nplnení pre žalobcu, dodanie tovaru nebolo uskutočnené zdaniteľnými osobami, a to i napriek tomu, že\npostavenie dodávateľov ako zdaniteľných osôb je nesporné. Rozhodnutie správcu dane neobsahuje\nskutočnosti, na základe ktorých by bol preukázaný daňový podvod alebo vedomá účasť daňového\nsubjektu na podvode. Správca dane nevykonal vo veci tzv. Axel Kittel test s odôvodnením, že\nžalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky nároku na odpočítanie dane. Ak žalovaný vyslovil, že\nk dodaniu tovaru nedošlo, takýto záver musí byť postavený na odlišných skutkových okolnostiach,\na to preukázaním podmienok existencie podvodu, resp. zneužitia práva. Potom nie je správne tvrdenie\nžalovaného, že rozhodnutie správcu dane neobsahuje skutočnosti, na základe ktorých by došlo\nk vysloveniu podvodného konania. Už len vyslovenie neexistencie dodávky tovaru, to znamená jej\nfiktívnosti, predstavuje skutkovú okolnosť pre podvodné konanie, resp. zneužitie práva, ktoré musí\npreukázať správca dane. Žalovaný taktiež uviedol, že ak je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa\nneuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 Zákona o DPH,\nale právo na odpočítanie dane nevznikne. Podľa žalobcu uvádzanie rozdielnych skutočností pre účely\nurčenia rozdielu dane žalovaným sú jednak v rozpore so záverom správcu dane, predovšetkým sú však\nrozporuplné z pohľadu skutkových okolností. Podľa žalobcu z obsahu samotného rozhodnutia nie je\nmožné dopracovať sa k jednoznačným dôvodom, ktoré založili záver správcu dane o určení rozdielu\ndane. Žalobca uviedol, že závery týkajúce sa neuznania odpočtu vo vzťahu k daňovým dokladom\nvystaveným spoločnosťou MORIS a Medik Press sú protichodné, založené na odlišných skutkových\nokolnostiach. Nie je pravda, že nebolo preukázané dodanie tovaru osobou uvedenou na faktúre, t.j., že\nžalobca nesplnil formálne podmienky - formálna podmienka bola splnená, pretože faktúra označovala\ndodávateľa. Nie je pravdivé tvrdenie, že nebolo preukázané dodanie tovaru platiteľom dane (osobou,\nktorá má status zdaniteľnej osoby), dodávateľ označený na faktúre mal postavenie zdaniteľnej osoby.\nTvrdenie, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočet je vo vzťahu k podstate veci iracionálne, pretože\nustanovenie § 69 ods. 5 Zákona o DPH upravuje vznik daňovej povinnosti u osôb, ktoré pri dodaní tovaru\nuvedú daň na faktúre. Táto situácia nastáva, ak existuje reálna dodávka, pričom týmto tvrdením žalovaný\nopätovne nespochybnil dodanie tovaru, práve naopak, žalovaný potvrdil dodanie tovaru žalobcovi.\nSúčasne však uviedol, že k dodaniu tovaru nedošlo. V tejto súvislosti žalobca zopakoval, že záver\no nedodaní tovaru, t.j. o jeho fikcii je potom potrebné skúmať cez pravidlá určené judikatúrou Európskeho\nsúdneho dvora pre daňový podvod, resp. zneužitie práva. Žalobca tvrdil, že daňová povinnosť mu\nvznikla, a to z protihodnoty, ktorá bola vyplatená dodávateľovi. Správca dane v rámci výkonu daňovej\nkontroly vykonal dokazovanie – úkony, ktoré smerovali výlučne k preverovaniu spoločnosti MORIS\na Medik Press. Zistenia z týchto úkonov však nie sú relevantné, ide iba o všeobecné konštatovania,\npričom s obsahom týchto listín žalobca nebol ani len oboznámený. Vykonané úkony neboli hodnotené,\npretože pri vykonaných dôkazoch – vypočutí svedkov, ide len o ich formuláciu správcom dane, čo\nnepredstavuje proces hodnotenia. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne A. B. až v rozhodnutí žalovaného\ndochádza prvýkrát k zmienke o existencii predloženého písomného splnomocnenia zo dňa 21.08.2020,\npričom správca dane takýto dôkaz v Protokole a ani v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol a nehodnotil.\nŽalobca v správnej žalobe zosumarizoval úkony správcu dane vykonané vo vzťahu k prevereniu\n\nspoločnosti MORIS. Obdobne zosumarizoval úkony správcu dane vo vzťahu k prevereniu spoločnosti\nMedik Press. K neexistujúcim záverom žalovaného vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutia správcu dane\nvo vzťahu k plneniam dodaným spoločnosťou TANKER, s.r.o. žalobca uviedol, že rozhodnutie správcu\ndane dôvody neuznania odpočtu neobsahuje. Záver správcu dane vo vzťahu k dodávkam tovarov\nspočíval v tvrdení, že daňový subjekt nepreukázal, že tovar mu dodala osoba uvedená na faktúre, ktoré\ntvrdenie je podľa žalobcu nevyhnutné hodnotiť ako potvrdenie existencie tovaru, avšak tomuto tvrdeniu\nodporuje následné tvrdenie, a to, že správca dane preukázal, že k žiadnemu zdaniteľnému plneniu\nnedošlo, ktoré tvrdenie už zakladá inú skutočnosť, a to neexistenciu samotného zdaniteľného plnenia,\nt.j. zneužitie práva. K predmetu plnenia na podklade bločkov z ERP za nákup PHM žalobca uviedol,\nže tieto skutočnosti nie sú predmetom rozhodnutia žalovaného, to znamená, nebola preskúmaná časť\nodvolania smerujúca k danej okolnosti. Výzvou zo dňa 20.07.2021 správca dane žalobcu vyzval na\npredloženie dôkazov, ktoré by vyslovené pochybnosti správcu dane odstránili. Ak má daňový subjekt\nodstrániť pochybnosti správcu dane, má správca dane povinnosť vymedziť ich rozsah a súčasne aj\nrozsah ďalších dôkazov, ktoré má daňový subjekt predložiť. Podľa žalobcu uvedená povinnosť správcu\ndane vo výzve absentuje. Žalobca k predmetnej výzve správcu dane podal vyjadrenie s uvedením, že\nz výzvy nie je zrejmé, či sa jedná o motorovú naftu, resp. benzín, pretože žalobca okrem motorových\nvozidiel na motorovú naftu používa aj vozidlá na benzín, a preto aj uviedol, že v tomto štádiu nie je\nmožné uviesť, do akých motorových vozidiel boli PHM použité. V danej súvislosti bolo povinnosťou\nsprávcu dane špecifikovať druh PHM a množstvo, aby žalobca mohol relevantne zodpovedať na\ndanú otázku. Nie je povinnosťou daňového subjektu nahliadať do dokladov, ktoré sú predmetom\ndaňovej kontroly vykonávanej správcom dane, a to za účelom ich párovania. Žalobca zotrval na tom,\nže preukázal, že tovar bol dodaný tak, ako deklaroval v podaných daňových priznaniach, dodanie\ntovaru bolo potvrdené dôkazmi, a to svedeckými výpoveďami, to znamená boli naplnené formálne aj\nmateriálne podmienky pre účely odpočtu dane. Existencia vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov\nnemá podľa žalobcu vo vzťahu k uplatnenému odpočtu žiadny význam, pretože táto je podstatná\nvýlučne z pohľadu výšky daňovej povinnosti. Nie je pravdivé konštatovanie žalovaného, že nebolo\npreukázané dodanie tovaru zdaniteľnou osobou. Ak chcel žalovaný tvrdiť, že nebolo preukázané, že\ndodanie tovaru uskutočnila práve spoločnosť uvedená na faktúre, tak takéto kritérium nie je uvedené\nmedzi hmotnoprávnymi podmienkami práva na odpočet dane. Iba pri vyslovení a preukázaní skutkových\nokolností zakladajúcich znaky podvodu alebo znaky zneužitia práva, môže byť nárok na odpočet\nodopretý. Pre vyvodenie daných záverov je potom správca dane nesporne povinný pristúpiť v rámci\nvýkonu daňovej kontroly k aplikácii Axel Kittel testu. V nadväznosti na uvedené závery žalobca\npoukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne Rozsudok vo veci C-154/20 Kemwater Prochemie,\nz ktorého vyplýva, že samotné uvedenie osoby dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou\npodmienkou priznania odpočtu dane. Hmotnoprávnou podmienkou je naopak postavenie dodávateľa,\nt. j. či má táto osoba postavenie zdaniteľnej osoby. V súlade so zásadou neutrality dane príjemcovi\nplnenia vznikne nárok na odpočet dane vždy, ak toto plnenie poskytla osoba povinná k dani, a to práve\nz dôvodu, že plnenie bolo uskutočnené za protihodnotu, ktorá u dodávateľa tvorí základ dane pre plnenie\njeho daňových povinností. Tvrdenie, že u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť je potom v rozpore\ns princípom neutrality dane. Aj prípadné nesplnenie daňovej povinnosti zo strany dodávateľa nemôže\novplyvniť samotný nárok na odpočet dane vo vzťahu k existencii formálnych a materiálnych podmienok.\nAk sú tieto podmienky splnené, je potom na správcovi dane skúmať sekundárne podmienky, ktorých\nporušenie indikuje zneužitie práva a ktorých predpokladom je existencia objektívnych skutočností\npreukázaných správcom dane. To znamená, že ak sú formálne a hmotnoprávne podmienky splnené,\nje možné odoprieť nárok na odpočet výlučne na podklade objektívnych skutočností preukazovaných\nsprávcom dane, a to výslovne aplikáciou testu Axel Kittel. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal\naj na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/11 Bonic, ďalej C-80/11 Mahagében, C-142/11 Dávid,\nC-25/07 Sosnowska, C-610/19 Vikingo. Podľa žalobcu odôvodnenia rozhodnutí orgánov finančnej\nsprávy neobsahujú žiadne logické úvahy, ktoré by podporili dôvodnosť záveru o nesplnení podmienok na\nodpočet dane. Tvrdil, že samotné skutkové závery vo veci nemôžu obstáť najmä z pohľadu hodnotenia\ndôkazov, pretože nebolo zohľadnené všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Žalobca vytkol správcovi dane\nnehodnotenie predložených dokladov pre účely skúmania oprávnenosti uplatneného odpočtu, keď jediná\nzmienka o týchto dokladoch je ich súpis v úvode Protokolu. I napriek tomu, že správca dane disponoval\ntýmito dokladmi, vyzýval žalobcu na odstránenie pochybností, ktoré však vo vzťahu k predloženým\ndokladom neboli žiadnych spôsobom konkretizované. Správca dane nevyhodnotil doklady, ktoré\nspoločnosť TANKER, s.r.o. na výzvu správcu dane zaslala a ktoré potvrdzovali dodanie a rozsah tovaru\nžalobcovi. Žalobca opätovne konštatoval, že samotná existencia dodávky (zdaniteľné plnenie) nebola\nv konaní de facto popretá, a to práve tvrdením, že daňový subjekt nepreukázal, že tovar mu dodala osoba\n\nuvedená na faktúre. Z rozhodnutia, ani z Protokolu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali\nporušenie jednak formálnych, ako aj materiálnych podmienok. Taktiež z rozhodnutia nevyplývajú žiadne\nobjektívne skutočnosti, ktoré by vytvorili právny základ pre vyvodenie záveru o zneužití práva. Žalobca\nvyslovil nesúhlas s hodnotením svedeckých výpovedí, a to výpovede konateľky spoločnosti MORIS A. B.\na splnomocnenej zástupkyne C. D.. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu\nSR vo vzťahu k požiadavke na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí, ktorá sa zásadne vzťahuje\naj na daňové orgány. Svedecké výpovede neboli správcom dane hodnotené, len opísané. Za hodnotenie\nsvedeckých výpovedí nie je možné považovať vyjadrenia správcu dane v rovine „nevedela, uvádzala len\nvšeobecné informácie, nevedela uviesť dodávateľa“, pretože zákonnosť zhodnotenia musí predstavovať\njednoznačne záver o pravdivosti, resp. nepravdivosti tvrdení daňového subjektu a nie samotného\nsvedka. Tvrdenie správcu dane, že konateľka spoločnosti MORIS si v skutočnosti túto funkciu neplnila,\nje tvrdenie bez právnej relevancie, pretože z výpovedí nielen tejto svedkyne, ale aj druhej svedkyne\nvyplýva fungovanie danej spoločnosti na základe splnomocnenia, pokynov, čo je bežnou obchodnou\npraxou. Takéto konanie nie je objektívnou skutočnosťou, ktorá by mohla prípadne zakladať prijatie\nzáveru o neuskutočnení zdaniteľného plnenia, to znamená zneužitia práva. Z obsahu svedeckých\nvýpovedí vyplývajú práve skutočnosti týkajúce sa dôvodu existencie držby tovaru, najmä motorovej\nnafty v naznačenom objeme, ako aj skutočnosti potvrdzujúce dodávku a prepravu motorovej nafty,\nmiesto plnenia, jej skladovanie ako aj preukázanie skladových priestorov dodávateľom. Z vykonaných\ndôkazov nevyplynuli žiadne rozpory, ktoré by mali preukazovať existenciu podmienok umožňujúcich\nodopretie nároku na odpočet dane. V poslednom bode správnej žaloby žalovaný vyjadril nesúhlas\ns rozložením dôkazného bremena v daňovom konaní. V tejto súvislosti uviedol, že otázka dokazovania\nv daňovom konaní, najmä rozloženie dôkazného bremena, je vývojom rozhodovacej činnosti ustálená\ntak, že daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom\na jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sžf/57/2016 zo dňa 28.03.2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/44/2019 zo dňa\n24.11.2020). Z týchto rozhodnutí podľa žalobcu vyplývajú zákonné podmienky prechodu dôkazného\nbremena, kde rozhodnou skutočnosťou je jasné vyjadrenie pochybností o tvrdeniach daňového subjektu,\nktoré musí byť taktiež doložené dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, to\nznamená, musia mať rovnakú výpovednú schopnosť. Uvedená podmienka pre danú vec absentuje.\nŽalobca poukázal aj na Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR – Rozsudok č. j. 8Afs23/2018-37.\nZ neho vyvodil, že pre účely dokazovania vo vzťahu k nároku na odpočet dane je postačujúce\npreukázanie určitej pravdepodobnosti už tvrdených skutočností. Potom je nepostačujúce, aby správca\ndane v oboznámení so zistenými skutočnosťami, ktorého obsahom je taktiež len opis zistení, bez toho,\naby boli zrejmé skutkové okolnosti, ktoré u správcu dane vyvolali pochybnosti, vyslovil len, že u neho\nvznikli pochybnosti a vyzvať daňový subjekt k odstráneniu a preukázaniu pravdivosti tvrdení. Pokiaľ\nsprávca dane výlučne uvádzal, že osoba dodávateľa, ktorý je uvedený na faktúre, je nekontaktnou\nosobou v čase výkonu daňovej kontroly, toto nepredstavuje objektívnu skutočnosť pre neuznanie\nodpočtu dane. Taktiež aj prípadné nepodávanie výkazov, resp. zistenie stavu sídla spoločnosti, nie je\nmožné považovať za objektívne skutočnosti, z ktorých správca dane môže vyvodiť záver, že dodávateľ\nuvedený na faktúrach, ktorý je zdaniteľnou osobou, nebol dodávateľom tovaru. Žalobca zhrnul, že\nv rámci výkonu daňovej kontroly preukázal všetky potrebné podmienky pre uznanie odpočtu dane,\na to ako formálne – existenciu faktúry s označením dodávateľa, tak aj materiálne – existenciu faktúry\nvystavenej dodávateľom, ktorý má status zdaniteľnej osoby, dodanie tovaru bolo uskutočnené za\nprotihodnotu, ktorá tvorí základ dane u dodávateľa, tovary použil pre výkon svojej ekonomickej činnosti.\nZ napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť, ktoré skutočnosti žalovaný považoval za preukázané\na ktoré nie a ako vyhodnotil predložené dôkazy a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení. Pokiaľ\nsprávca dane vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, bolo jeho\npovinnosťou svoje závery preukázať, a teda vykonať dokazovanie, či tieto plnenia sú fiktívne. Neuznanie\nodpočtu dane v prípade splnenia formálnych a materiálnych podmienok je podľa judikatúry možné pri\naplikácii princípu zákazu zneužitia práva.\nVyjadrenie žalovaného\n8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. Konštatoval, že\ndôvodom neuznania odpočítania dane v prípade výdavkových pokladničných dokladov a interných\ndokladov za nákup pohonných látok bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok\npre odpočítanie dane, a to, že nepreukázal rozsah použitia takto nakúpených pohonných látok na\núčely svojho podnikania a na dodávky tovarov a služieb, čím postupoval v rozpore s § 49 ods. 5\nv nadväznosti na § 51 Zákona o DPH. V prípade neuznaného odpočítania dane z dodávateľských\n\nfaktúr od dodávateľov MORIS a Medik Press nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných\nplnení – nebolo preukázané, že tovar bol dodaný, a že ho dodali dodávatelia, čím žalobca nepreukázal\nsplnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 49 ods.\n2 a § 51 Zákona o DPH. Žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich uplatnené\nprávo na odpočítanie dane. V prípade výdavkových pokladničných dokladov a interných dokladov bol\nvýslovne vyzvaný na predloženie dokladov, ktoré by preukazovali, do ktorých motorových vozidiel boli\npohonné látky čerpané, predloženie evidencie jázd motorových vozidiel, resp. iných dokladov, ktoré\nspotrebovávali čerpané spotrebné látky a preukazovali rozsah použitia pohonných látok podľa § 49 ods.\n5 Zákona o DPH na dodávky tovarov a služieb. Doklady, ktoré sa fyzicky nachádzali u správcu dane, boli\nprístupné žalobcovi, ktorý však do nich nenahliadol, žiadne dodatočné vyjadrenie nepodal a nepredložil\nani žiadne dôkazy preukazujúce rozsah použitia pohonných látok na dodávky tovarov a služieb. Navyše\nžalovaný dodal, že žalobca v podanom odvolaní vôbec nenapádal rozhodnutie správcu dane v časti\nneuznaného odpočítania dane z výdavkových pokladničných dokladov a interných dokladov za nákup\npohonných látok, len citoval závery správcu dane, no v žiadnom bode nerozporoval, v čom mal správca\ndane postupovať nesprávne pri neuznanom odpočítaní dane z týchto dokladov. Žalovaný konštatoval,\nže nebolo povinnosťou správcu dane špecifikovať druh pohonných látok a množstvo, aby sa mohol\nžalobca relevantne vyjadriť. Za irelevantné považoval žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že nebolo jeho\npovinnosťou nahliadnuť do dokladov, ktoré boli predmetom daňovej kontroly. Pokiaľ ide o spoločnosť\nTANKER, s.r.o. a dodávky od tejto spoločnosti pre žalobcu, správca dane jasne konštatoval, že zistenia\nu tejto spoločnosti nemajú vplyv na preukázané zistenia, neboli ani predmetom vyrubeného rozdielu\ndane, a preto akékoľvek námietky žalobcu vo vzťahu k tejto spoločnosti sú neopodstatnené. Správca\ndane od žalobcu nepožadoval doklady, ktoré by boli nad rámec zákona. Podľa Zákona o DPH, ale\naj Daňového poriadku, je na žalobcovi, aby preukázal rozsah použitia nakúpených pohonných látok\nna dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca však žiadne dôkazy nepredložil. V nadväznosti na\nuvedené žalovaný opätovne poukázal na dôkazné bremeno spočívajúce na žalobcovi ako daňovom\nsubjekte (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). V prípade neuznaného odpočítania dane z dodávateľských\nfaktúr od dodávateľov MORIS a Medik Press žalobca nepredložil také doklady, ktoré by preukázali reálne\ndodanie zdaniteľných plnení, teda neuniesol dôkazné bremeno. V tomto prípade bola spochybnená\nskutočná existencia zdaniteľných plnení a ich dodanie zo strany zdaniteľných osôb MORIS a Medik\nPress. Dodávateľ MORIS nepreukázal uskutočnenie žiadnych zdaniteľných plnení, so správcom dane\nnespolupracoval, na výzvu nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady preukazujúce uskutočnenie\nzdaniteľných plnení. Dodávateľ MORIS nepodal za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2020 daňové\npriznanie na DPH, nepriznal a neodviedol tak daň z faktúr vystavených pre žalobcu. Daňové priznanie\nbolo podané až dodatočne 23.06.2021 a 26.06.2021 po uskutočnení výsluchu A. B. (bývalej konateľky\nspoločnosti) a výsluchu C. D., ktorá mala zastupovať spoločnosť MORIS na základe splnomocnenia.\nÚdaje v daňovom priznaní nesúhlasili s údajmi v podanom Kontrolnom výkaze za obdobie september\n2020. Ako vyplýva z výpovede konateľky spoločnosti A. B., táto nikdy nebola v sídle spoločnosti,\nnevedela od koho boli priestory prenajaté, nevedela uviesť dodávateľov, nevedela uviesť ako bol tovar\nobjednávaný, prepravovaný, kto ho preberal za žalobcu, na základe akých podkladov bol fakturovaný\npre žalobcu. Konateľka tak nemala ani základné vedomosti o spoločnosti MORIS, ani o zdaniteľných\nplneniach, za výkon funkcie konateľa jej mal byť vyplatený jednorazový finančný príspevok od C. D.,\npričom uvádzala, že všetko mala zabezpečiť C. D. na základe splnomocnenia zo dňa 21.08.2020.\nSúčasťou tohto splnomocnenia bola aj osvedčovacia doložka pravosti podpisu A. B., na základe ktorej\nmal byť jej podpis na splnomocnení overený až dňa 23.04.2021, t.j. len niekoľko dní pred uskutočnením\nústneho pojednávania pred správcom dane. Táto skutočnosť podľa žalovaného spochybňuje udelenie\nsamotného splnomocnenia v čase, kedy malo dôjsť k uskutočneniu zdaniteľných plnení pre žalobcu. C.\nD. síce potvrdila, že mala byť dodaná motorová nafta, no rovnako nevedela uviesť pôvod nafty, tvrdila,\nže mala byť vyložená známym, ktorého meno si nepamätala. Preprava mala byť vykonaná vozidlom\nCitroën Jumper požičaným od známeho, vodičom mal byť E. F., konateľ spoločnosti Medik Press, nafta\nmala byť uskladnená v sudoch tak, ako bola nakúpená, k odovzdaniu žalobcovi malo dôjsť v skladoch\nv G. G., no nevedela uviesť, kto tovar prevzal, hoci mala byť prítomná pri odovzdávaní nafty. Tiež\ntvrdila, že faktúry boli vystavené a zaúčtované aj v Záznamoch o dani z pridanej hodnoty, čo bolo\nsprávcom dane vyvrátené, keď daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty nebolo podané. V prípade\nspoločnosti Medik Press bolo správcom dane zistené, že táto spoločnosť ako svojich dodávateľov\nautodielov vykazovala spoločnosť MORIS a spoločnosť DEURA ENTERPRISES Slovakia, s.r.o..\nŽalovaný konštatoval, že výkon ekonomickej činnosti spoločnosti MORIS bol spochybnený. V prípade\nspoločnosti DEURA ENTERPRI VEET, s.r.o. správca dane zistil, že táto v zákonom stanovenej lehote\nnepodala ani daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, ani kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie\n\nza september 2020. Daňové priznanie na DPH bolo podané až 12.11.2020 za zdaňovacie obdobie\nseptember 2020, bolo však nulové. Samotné doklady žalobcu nepreukazovali reálne uskutočnenie\nzdaniteľných plnení a nepreukazovali, že došlo k skutočnému dodaniu tovaru zdaniteľnými osobami\nMORIS a Medik Press. Daňový subjekt okrem faktúr predložil len všeobecné dodacie listy, no\nžiadne iné doklady a dôkazy nepredložil. Z dodacích listov nebolo zrejmé kto, kde, kedy a akým\nspôsobom motorovú naftu alebo autodiely odovzdal a prevzal. Tvrdenie, že žalobca vykonáva nákladnú\ncestnú dopravu a nakupovaný tovar je rozhodnou komoditou, ktorú mal používať na účely svojej\nekonomickej činnosti, nie je dôkazom o uskutočnení zdaniteľných plnení. Žalovaný zhrnul hmotnoprávne\npodmienky pre uplatnenie odpočítania dane a zdôraznil, že v tomto prípade absentovalo preukázanie\nhmotnoprávneho plnenia, a teda reálne dodanie zdaniteľných plnení, teda nebola splnená podmienka\npre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane postupoval v súlade\ns judikatúrou, na ktorú poukázal žalobca. Preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť, alebo\núplnosť dôkazov predložených žalobcom. Dostatočne zistil skutkový stav. Je povinnosťou žalobcu ako\ndaňového subjektu preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. V súvislosti\ns námietkami žalobcu, podľa ktorých sa mal správca dane zaoberať skúmaním daňového podvodu alebo\nzneužitím práva podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie\npodmienok pre odpočítanie dane podľa Zákona o DPH a závery správcu dane a žalovaného neboli\npostavené na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní, preto žalovaný námietky žalobcu vo vzťahu\nk podvodnému konaniu nepovažoval za opodstatnené. Zdôraznil, že rozhodnutia boli postavené na\nnesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane podľa Zákona o DPH a nie na podvodnom\nkonaní. Žalobca bol so všetkými zistenými skutočnosťami oboznámený, bol vyzvaný na predloženie\ndôkazov preukazujúcich uplatnené právo na odpočítanie dane, pričom na výzvy nereagoval, alebo\nsa vyjadril len všeobecne, že nesúhlasí s dotazmi správcu dane. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu\no nedostatočnosti odôvodnenia, alebo nepreskúmateľnosti rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia boli\nopísané zistenia a dôkazné prostriedky, z ktorých boli jednotlivé skutočnosti zistené. Rovnako boli\nuvedené skutočnosti, prečo doklady predložené žalobcom boli spochybnené a prečo nepostačovali na\nvyvodenie záveru, že boli splnené podmienky pre odpočítanie dane.\nReplika žalobcu\n9. Žalobca v replike zhrnul dôvody neuznania odpočtu dane uvádzané žalovaným v podanom vyjadrení\na konštatoval, že v súhrne nedávajú žiadnu logiku. Nie je správny záver žalovaného, že dôkazné\nbremeno na reálnom preukázaní a uskutočnení zdaniteľných plnení, ako aj preukázanie deklarovaných\ndodávateľov spočíva na žalobcovi. Zákon o DPH upravuje výlučne tieto hmotnoprávne podmienky pre\núčely odpočtu dane: dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu osobou, ktorá má status zdaniteľnej\nosoby a jeho použitie pre účely výkonu ekonomickej činnosti žalobcu za súčasného splnenie formálnej\npodmienky (existencie faktúry s označením dodávateľa). Podmienka, že žalobca mal preukázať\ndeklarovaných dodávateľov nie je v zákone upravená. Ďalej žalovaný uviedol, že neskúmal podvodné\nkonanie, pretože podľa jeho názoru neuznanie odpočtu dane záviselo práve od tvrdenia nepreukázania\ndeklarovaných dodávateľov, čo je však opätovne v rozpore so zákonom a pravidlami upravenými\njudikatúrou Súdneho dvora EÚ (vec C-610/19 Vikingo). Žalobca poukázal na základnú zásadu, a to\nzásadu neutrality, podľa ktorej ak sú splnené formálne a hmotnoprávne podmienky, musí byť nárok\nna odpočítanie dane priznaný. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal dodávateľov tovaru, pričom\nžalobca opätovne uviedol, že takáto hmotnoprávna podmienka nie je zákonom upravená, vyslovil\nde facto existenciu podvodného konania, t.j. dodanie fiktívneho tovaru. Žalovaný taktiež uvádzal, že\nzákladnou podmienkou uznania odpočtu dane je preukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa,\nktorá v danom prípade nevznikla. Súčasne však tvrdil, že povinnosť odvedenia dane dodávateľovi\nvznikla z titulu jeho uvedenia na faktúre. Žalobca daňovú povinnosť dodávateľa nepreukazuje, pretože\ntáto mu vzniká priamo zo zákona. Ak mal dodávateľ status zdaniteľnej osoby a prijal protihodnotu,\nexistuje predmet dane pre vznik jeho daňovej povinnosti a z tohto dôvodu nemôže žalovaný tvrdiť,\nže mu daňová povinnosť nevznikla. Potom však tvrdenie žalovaného, že dodávateľovi vznikla daňová\npovinnosť z titulu jej uvedenia na faktúre, potvrdzuje materiálnu stránku plnenia. Žalovaný podľa\nžalobcu existenciu vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa z prijatej protihodnoty nesprávne hodnotí,\na to ako podmienku zakladajúcu právo na odpočítanie dane u žalobcu. Jedná sa o dve samostatné\nskutočnosti, od ktorých sa odvíja jednak vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a právo na odpočítanie\ndane u žalobcu. Ak nedošlo k spochybneniu materiálnej stránky plnenia, je nevyhnutné konštatovať\nsplnenie zákonnej podmienky pre účely odpočítania dane u žalobcu. Spájanie vzniku daňovej povinnosti\nu dodávateľa nemá žiadnu priamu súvislosť s právom na odpočítanie dane u žalobcu zo základu\n\ndane, ktorý predstavuje akúkoľvek protihodnotu za ním realizované dodávky a služby. Je teda\nnesprávne tvrdenie, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, pretože u dodávateľa nevznikla\ndaňová povinnosť, a to z dôvodu, že takéto tvrdenie predpokladá preukázanie daňového podvodu\nalebo zneužitia práva, napr. fiktívnosť dodávky, ktorej predpokladom je neexistencia materiálnej\nstránky plnenia, čo však pre daný prípad neplatí. Otázka deklarovaného dodávateľa nepatrí medzi\nhmotnoprávne podmienky, rozloženie dôkazného bremena pre účely tvrdenia získania výhody, ako\nnásledku zneužitia práva, resp. dopady neexistencie materiálneho a technického vybavenia dodávateľa,\nktoré pochybnosti správcu dane nie je možné brať za rozhodný dôkaz pre účely neuznania odpočtu\ndane. Žalobca v nadväznosti na judikatúru (napr. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022) zhrnul hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane a zotrval na\ntom, že nie je správne tvrdenie, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka uvedená v § 49 ods. 1\nZákona o DPH, pretože pre takýto záver nestačí v žiadnom prípade vyslovenie, že „deklarovanému\ndodávateľovi nevznikla daňová povinnosť.“ Na nepriznanie odpočtu nemá vplyv spochybnenie, že\ndodávateľ nemal zamestnancov, personálne vybavenie, materiálno-technické vybavenie, nedisponoval\nnevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie zdaniteľného plnenia.\nDuplika\n10. Žalovaný zotrval na tom, že dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k dodaniu a uskutočneniu\nzdaniteľných plnení ako deklaroval žalobca. Nebolo preukázané, že tovar bol dodaný a že tovar skutočne\ndodali deklarovaní dodávatelia. Samotný žalobca žiadne dôkazy (okrem faktúr a všeobecných dodacích\nlistov) nepredložil. Neuniesol tak dôkazné bremeno. Z dokazovania správcu dane vyplynulo množstvo\npochybností o reálnosti uskutočnenia zdaniteľných plnení zdaniteľnými osobami MORIS a Medik Press.\nSprávca dane dôkazné bremeno nerozširoval extenzívne na úkor žalobcu. V predmetnom prípade\nsprávcom dane došlo k spochybneniu základných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane.\nTým, že správca dane na základe zistených skutočností spochybnil, že nedošlo k reálnemu dodaniu\nzdaniteľných plnení zdaniteľnými osobami MORIS a Medik Press ako bolo deklarované na faktúrach,\nspochybnil jednu z hmotnoprávnych podmienok, pričom správca dane nepožadoval od žalobcu kontrolu\niných spoločností, ale preukázanie jeho priamych dodávateľov, čo je jeho zákonnou povinnosťou.\nRovnako správca dane odôvodnil, prečo nebolo uznané odpočítanie dane v prípade výdavkových\npokladničných dokladov a interných dokladov za nákup pohonných hmôt. Záver, ktorý správca dane\nzo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia\na správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH. Právo na\nspravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, toto odôvodnenie však neznamená, že\nna každý argument žalobcu je správca dane alebo žalovaný povinný dať podrobnú odpoveď. Je povinný\nodpovedať len na tie skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam.\nPosúdenie veci správnym súdom\n11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva\nprechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od\n1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského\nsúdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa\ntoto konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/74/2022 vedie na\nSprávnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/74/2022.\n12. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný podľa\n§ 13 ods. 1 SSP vec prejednal (na základe výslovnej žiadosti žalobcu) na nariadenom pojednávaní\nv neprítomnosti žalobcu (§114 SSP), ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil\ns prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení\ns rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených\nv správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n13. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvajú na tom, že správca dane\npostupoval v súlade so všetkými zásadami správy daní, dodržal všetky práva žalobcu a v konaní\nrozhodol po tom, čo zistil, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na uznanie uplatneného odpočtu dane\n\nz pridanej hodnoty z plnení dodaných dodávateľmi MORIS a Medik Press a zároveň nesplnil zákonné\npodmienky pre uplatnenie odpočtu dane z výdavkových pokladničných dokladov a interných dokladov\nza nákup pohonných hmôt.\n14. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom\na účinnom v zdaňovacom období roku 2020 (od 01.01.2020 do 31.12.2020) (ďalej len „Zákon o DPH“)\ndaňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\n15. Podľa § 49 ods. 5 Zákona o DPH platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného\npredpisu odpisovaným majetkom, a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely\nsvojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku\nuvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia\nhmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane,\nktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa\npoužitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru\nza protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije\nprijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného\npredpisu odpisovaným majetkom,26) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie,\nodpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu\npoužitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych\nvýdavkov podľa osobitného predpisu a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely\nsvojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do\nvýšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu. Pomer použitia hmotného majetku a služieb na\npodnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu\nako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako\nna podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného\nmajetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je\ndotknuté.\n16. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n17. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,\nktoré je povinný viesť.\n20. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nsprávcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie september 2020. Žalobcovi nebolo uznané odpočítanie dane z dodávateľských\nfaktúr od dodávateľa MORIS a Medik Press, pretože žalobca podľa záverov správcu dane nepreukázal\nsplnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a)\nv nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Ďalej žalobcovi nebolo uznané odpočítanie dane\nz dokladov za nákup PHM, pretože nepreukázal použitie pohonných hmôt na podnikanie podľa § 49\nods. 5 Zákona o DPH (správcovi dane nebola predložená evidencia čerpania, spotreby a využitia PHM\nmotorových vozidiel).\n\n21. Žalobca v správnych žalobách namietal nezákonnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného\na žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na\nďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa (správcovi dane). V prvom rade namietal, že záver\nžalovaného a správcu dane, v zmysle ktorého žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie\nnároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH, je výsledkom nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Tvrdil, že správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre\nuplatnenie odpočtu predložil zákonom požadované doklady, čím uniesol svoje dôkazné bremeno.\n22. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené\nv prípadoch, ak (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak (2) došlo\nk daňovému podvodu alebo (3) k prípadu zneužitia práva. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie\ndane sú tri: a) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň,\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia)\na c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ tieto hmotnoprávne\npodmienky nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane\nuplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Unesenie dôkazného bremena nespočíva iba v\njeho formálnej deklarácii predložením formálnych dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia\nmať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť\naj preukázané. Faktúra je formálnou, nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.\n23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať správcovi\ndane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým účelom\nsprávcovi dane potrebné dôkazy. Ak správca dane nadobudne pri preverovaní predložených podkladov\nod daňového subjektu dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku – preukázateľne\nspochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov daňového subjektu, v takom prípade je opäť\nna daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho\npôvodných dôkazov správcom dane (dochádza k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt).\n24. Ak daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné\npodmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti je povinný\ndisponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak také dôkazy nemá, nemožno tvrdiť, že uniesol\nsvoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku.\n25. Z rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane vyplýva, že rozhodnutia sú založené na\nzávere o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH - nepreukázaní reálneho\ndodania fakturovaných služieb žalobcovi. Žalovaný aj správca dane konštatovali, že žalobca ako daňový\nsubjekt nepreukázal, že tovar mu bol dodaný dodávateľom MORIS a Medik Press, z čoho si žalobca\nvybral len tú časť, že tovar nedodal deklarovaný dodávateľ, čo nie je hmotnoprávnou podmienkou\npre priznanie odpočtu DPH. V zmysle konštatnej judikatúry (počnúc rozhodnutím Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-610/19 Vikingo) skutočne nie je možné odmietnuť daňovému subjektu odpočet DPH\nlen z dôvodu, že nevie preukázať, že tovar alebo služby dodal ním uvedený dodávateľ. V prípade\nspochybnených dodávateľov a nespochybnení existencie plnenia je možné nepriznať odpočet DPH\nlen v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom\nkonaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. V tomto prípade však záver\nsprávcu dane a žalovaného vychádzal z nesplnenia druhej hmotnoprávnej podmienky, a to materiálnej\nexistencie plnenia – správca dane na strane 24 a 25 prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že\ndaňový subjekt dostatočne nepreukázal uskutočnenie nákupu tovaru od dodávateľa - nedošlo k žiadnym\nzdaniteľným plneniam, ako to deklaruje žalobca predloženými faktúrami s tým, že existencia faktúry\nnie je dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Žalovaný takýto\nzáver potvrdil – na strane 14 napadnutého rozhodnutia uviedol, že uskutočnenie zdaniteľných plnení\n– dodanie motorovej nafty dodávateľom MORIS nebolo preukázané, rovnako nebolo preukázané ani\ndodanie autodielov (autosúčiastok) od dodávateľa Medik Press (strana 16) – existovali len formálne\ndoklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenia. Zo záveru žalovaného, že samotná existencia faktúry,\nna ktorej je uvedená daň, a teda to, že platiteľ má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie\nje podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre,\nnesporne vyplýva, že neuznanie odpočtu dane bolo dôsledkom nesplnenia druhej hmotnoprávnej\npodmienky - podmienky existencie materiálneho plnenia. Správca dane a žalovaný uvádzali (ako to\nnamietal žalovaný), že nebolo preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení - dodaniu\n\ntovaru dodávateľmi MORIS a Medik Press, nešlo však o situáciu, že by správca dane a žalovaný\nnepriznali odpočet DPH s tým, že plnenie dodané bolo, ale nie dodávateľom uvedeným na faktúre.\nZáver o dodaní plnenia (existencii materiálneho plnenia) sa nikde v prvostupňovom rozhodnutí,\nani v napadnutom rozhodnutí nenachádza, preto tieto rozhodnutia žalobca mylne interpretuje, keď\nv správnej žalobe uviedol, že žalovaný nespochybnil dodanie tovaru (že naopak potvrdil dodanie tovaru).\nTakouto interpretáciou sa žalobca snažil navodiť dojem, že materiálna existencia plnenia nebola sporná,\nlen žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, čo nie je podmienkou pre uznanie\nodpočtu DPH. Pretože však toto nemá oporu v rozhodnutí správcu dane ani žalovaného, nie je dôvodná\nžalobná námietka, že vo veci boli splnené hmotnoprávne podmienky, keď dodávateľ označený na\nfaktúre mal postavenie zdaniteľnej osoby. V konaní nebolo sporným, že dodávatelia mali postavenie\nzdaniteľných osôb, ale nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení. Takýto záver nerobí\nrozhodnutie nezrozumiteľným, naopak, je z neho zrejmé, že dôvodom neuznania odpočtu dane bola\nneexistencia materiálneho plnenia, nie okolnosti na strane dodávateľov. Dôvodná nie je ani námietka,\nže z rozhodnutia nemožno ustáliť, ktoré skutkové okolnosti sú relevantné pre záver o neuznaní odpočtu\ndane. Správca dane a žalovaný podrobne rozpísali, aké dôkazy na preukázanie podmienok pre odpočet\npredložil žalobca (že predložil faktúru a všeobecné dodacie listy, teda formálne doklady, ktoré neboli\npodložené faktami), na čo správca dane vykonal dokazovanie (zisťovaním u dodávateľov žalobcu), so\nzisteniami oboznámil žalobcu (preniesol na neho dôkazné bremeno), ktoré žalobca neuniesol, pretože\nnepreukázal, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení. Možno súhlasiť s konštatovaním žalobcu,\nže dodanie tovaru práve spoločnosťou uvedenou na faktúre nie je uvedené medzi hmotnoprávnymi\npodmienkami práva na odpočet dane (z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater\nProchemie nepochybne vyplýva, že samotné uvedenie osoby dodávateľa na daňovom doklade nie\nhmotnoprávnou podmienkou priznania odpočtu dane) a že prípadné nesplnenie daňovej povinnosti zo\nstrany dodávateľa nemôže ovplyvniť samotný nárok na odpočet dane u odberateľa (daňového subjektu).\nNapadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie však nie je postavené na takýchto východiskách.\nRozhodnutie o vyrubení dane nebolo založené ani na tom, že u dodávateľa žalobcu nevznikla daňová\npovinnosť, preto žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane.\n26. Žalobca sa mýli, keď v správnej žalobe namietal nevykonanie tzv. Axel Kittel testu s tým, že\nak žalovaný vyslovil, že k dodaniu tovaru nedošlo, takýto záver mal byť postavený na preukázaní\npodmienok existencie podvodu, resp. zneužitia práva. V tomto prípade vyslovenie záveru, že plnenie\nnebolo dodané (materiálna neexistencia plnenia) nepredstavuje skutkovú okolnosť pre podvodné\nkonanie alebo zneužitie práva, ktoré má preukazovať správca dane, ale implikuje nesplnenie druhej\nhmotnoprávnej podmienky, pričom splnenie hmotnoprávnych podmienok preukazuje daňový subjekt.\nPokiaľ žalovaný konštatoval, že ak sa dodanie tovaru neuskutoční, právo na odpočítanie dane\nnevznikne, tento záver sa vzťahoval výlučne na hmotnoprávne podmienky odpočítania dane. Správca\ndane nespochybňoval splnenie formálnych podmienok (predloženie faktúry, dodacieho listu), ako to\nnamietal žalobca v správnej žalobe, ale materiálny podklad fakturovaných plnení. Pretože dodávatelia\nvystavili faktúru a uviedli v nej daň, v zmysle zákona - ustanovenia § 69 ods. 5 Zákona o DPH, im\nvznikla povinnosť túto daň zaplatiť. Táto skutočnosť však nemá vplyv na žalobcu ako odberateľa plnenia\na platiteľa dane, ktorý samostatne preukazuje splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie odpočtu\nDPH. Potom všeobecné konštatovanie žalovaného o vzniku daňovej povinnosti u tej osoby, ktorý uvedie\nvo faktúre daň, nijako nedopadá na podmienky uplatnenia odpočítania dane u iného daňového subjektu\n– v tomto prípade žalobcu. Žalobca z tohto vyvodzoval nespochybnenie dodania tovaru, čo však nebolo\nsprávne a možno to považovať za účelové.\n27. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane počas daňovej kontroly vykonal dokazovanie výlučne\nk preverovaniu dodávateľských spoločností, toto tvrdenie je taktiež účelové, keď žalobca pri ňom\nopomenul, že dokazovanie zahŕňalo aj výzvy správcu dane vo vzťahu k samotnému žalobcovi ako\nsubjektu uplatňujúcemu si nárok na odpočet DPH, pričom je potrebné zdôrazniť, že žalobca vo vzťahu k\ndodaným plneniam od spoločnosti MORIS a Medik Press predložil len formálne doklady, nepodložil ich\nžiadnymi ďalšími dôkazmi, a to ani na opakované výzvy správcu dane. Výslovne zavádzajúce je tvrdenie\nžalobcu, že s obsahom zistení z úkonov voči dodávateľom žalobca nebol ani len oboznámený. Dňa\n23.07.2021 žalobca prevzal Výzvu správcu dane zo dňa 20.07.2021, obsahom ktorej boli skutočnosti\nzistené pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2020. V\npredmetnej výzve boli zhrnuté všetky zistenia správcu dane, vrátane zistení u dodávateľov žalobcu\nMORIS a Medik Press a podrobného prepisu výpovedí svedkýň A. B. a C. D.. Správca dane v\npredmetnej výzve špecifikoval pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu na odpočítanie dane z\n\nfaktúr od deklarovaného dodávateľa MORIS a Medik Press a vyzval žalobcu na vyjadrenie (teda bola\nsplnená podmienka ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku). Žalobca sa k zisteným skutočnostiam\nnevyjadril, nepredložil žiadne dôkazy, neodstránil pochybnosti správcu dane. Žalobca sa vyjadril až k\nProtokolu z výkonu daňovej kontroly, ani k tomuto vyjadreniu však nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ani\nnevzniesol návrhy na doplnenie dokazovania.\n28. Pokiaľ ide o služby, ktoré mali byť žalobcovi dodané spoločnosťou MORIS a Medik Press,\nz administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil na osvedčenie zdaniteľných obchodov len faktúry\na dodacie listy, žiadne iné doklady predložené neboli (ani na výzvu správcu dane).\n29. Správca dane oboznámil žalobcu (v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku) so zisteniami z výkonu\ndaňovej kontroly – oboznámil ho, že mu vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\npredložených dokladov, konkrétne, že nebolo preukázané, či boli zdaniteľné obchody uskutočnené tak,\nako je uvedené na predložených faktúrach (pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia).\nV konaní nebolo sporné, že deklarovaným dodávateľom plnenia mala byť iná osoba registrovaná pre\ndaň (spoločnosť MORIS a Medik Press). Orgány finančnej správy spochybnili reálne dodanie tovarov,\nna preukázanie čoho žalobca nenavrhol doplnenie dokazovania žiadnymi skutočnosťami. Žalobca\nnamietal, že svoje dôkazné bremeno uniesol (že tvrdil určité skutočnosti a svoje tvrdenia preukázal),\nsprávny súd však súhlasí s posúdením predložených dokladov tak, že išlo o formálne doklady (faktúry,\ndodacie listy) bez preukázania faktického (reálneho) dodania, teda s tým, že správca dane žalobcom\npredložené dôkazy dostatočným spôsobom spochybnil na to, aby dôkazné bremeno prešlo opäť na\nžalobcu, ktorý už následne žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neprodukoval. Žalobcom\ncitované rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sžf/57/2016 z 28.03.2018, sp. zn. 10Sžfk/44/2019\nz 24.11.2020) uvádzajú závery, ktoré boli v administratívnom konaní rešpektované (došlo k jasnému\nvyjadreniu pochybností s poukazom na konkrétne skutočnosti – zistenia týkajúce sa dodávateľov\nžalobcu). Pokiaľ žalobca v správnej žalobe odkazoval na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky čj. 8 Afs 23/2018-37, správny súd uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami súdov inej\nkrajiny, možno však uviesť, že aj obsah citovanej časti tohto rozhodnutia hovorí o potrebe preukázania\ntvrdených skutočností daňovým subjektom.\n30. Vzhľadom na uvedené je správny záver žalovaného, že v daňovom konaní nebolo preukázané\ndodanie zdaniteľných plnení, teda žalobcovi nevzniklo právo z predmetných plnení uplatniť si odpočet\nDPH.\n31. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so\nsvojím dodávateľom, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť a uchovať, pretože\nako podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je\npotrebné vznik nároku na odpočet DPH preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti,\naby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uplatniť nárok na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty, na základe zdaniteľného plnenia zabezpečil a uchoval dostatok podkladov (nielen napr.\nfaktúry) slúžiacich na osvedčenie, že toto plnenie (dodanie tovaru alebo služby) bolo založené na\nreálnom základe a prebehlo tak, ako to vyplýva z existujúcich účtovných a iných dokladov, na ktorých\npodklade si nárok uplatní. Nie je povinnosťou správcu dane označiť žalobcovi, akými dôkazmi by mal\npreukázať skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Preto\nnie je dôvodná námietka, že ak má daňový subjekt odstrániť pochybnosti správcu dane, má správca\ndane povinnosť vymedziť rozsah ďalších dôkazov, ktoré má daňový subjekt predložiť. Dôsledný postup\nsprávcu dane a žalovaného, ktorí overujú zákonné podmienky na odpočet DPH je v súlade so zákonom\na nenarušuje princíp neutrality, na ktorý poukázal žalobca v správnej žalobe. Záver žalovaného o tom,\nže daňový doklad (faktúra) hoc aj obsahujúci všetky obligatórne náležitosti a taktiež riadne zaevidovaný\nv účtovníctve, nie je skutočnosť preukazujúca reálnosť dodania tovaru, resp. služby vo vzťahu ku ktorým\nvzniká daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane, je správny. K tomu správny súd cituje napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/33/2021 z 25.07.2023: „Obchodné transakcie\npritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené\ndoklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový\nsubjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.\n\njúna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na rozhodnutí súdov pod R 6/2020).“ Z Rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 15.11.2017 sp. zn.\nII. ÚS 705/2017 vyplýva, že existenciu predmetu plnenia nepostačuje preukázať listinnými dôkazmi\n(faktúrami, zmluvami) či výsluchmi dodávateľa. Takéto dôkazy nie sú s ohľadom na ich spochybnenie zo\nstrany finančných orgánov dostačujúce na unesenie dôkazného bremena, teda preukázanie existencie\npredmetu zdaniteľného plnenia. Žalobca vychádzal z toho, že predložením faktúr s dodacími listami splnil\nhmotnoprávnu podmienku preukázania zdaniteľných plnení, v tomto sa však mýli. Nepostačuje predložiť\nfaktúru či dodací list, ak nie sú odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností (ktoré v tomto\nprípade boli správcom dane vznesené) preukazuje daňový subjekt. Žalobca za účelom preukázania\npodmienok pre vznik odpočítania DPH z plnení fakturovaných spoločnosťami MORIS a Medik Press\npredložil len formálne doklady, na výzvy správcu dane na doplnenie dokladov nereagoval. Ani zistenia\nsprávcu dane u deklarovaných dodávateľov nepreukázali, že k plneniu skutočne došlo. Absencia\nkonkrétnych informácií o uskutočnení plnení na strane deklarovaného dodávateľa podporila pochybnosti\no uskutočnení zdaniteľných obchodov, v dôsledku čoho bolo dôkazné bremeno presunuté opätovne na\nžalobcu (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov). Žalobca bol oboznámený so zistenými\npochybnosťami, ďalej sa však v konaní bránil len tým, že splnil hmotnoprávne podmienky odpočtu\ndane, žiadne ďalšie dôkazy už nepredložil. Správny súd konštatuje, že žalobca mal dostatok priestoru\nakékoľvek ďalšie dôkazy predložiť, neurobil tak, preto je dôvodný záver žalovaného, že v daňovom\nkonaní neuniesol svoje dôkazné bremeno.\n32. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie vykonaných výsluchov svedkov (A. B. a C. D.),\nsprávny súd uvádza, že správca dane vykonal výsluch svedkov v súlade so zásadami vzťahujúcimi\nsa na dokazovanie, v rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré vyplynuli z poskytnutých výpovedí a tieto\nskutočnosti vyhodnotil s konkrétnym záverom - v tomto prípade so záverom, že ani svedecké výpovede\nneosvedčili reálnosť plnení, pretože overiteľne nepreukazovali skutočné dodanie fakturovaných služieb.\nA. B. a C. D. síce potvrdili dodanie tovaru, ale ich výpovede správca dane dôvodne vyhodnotil ako\nvšeobecné, nekonkrétne. A. B. ako konateľka spoločnosti MORIS v období od 20.08.2020 do 07.01.2021\nna ústnom pojednávaní uviedla, že spoločnosť žalobcu pozná, spoločnosti vzájomne obchodovali.\nBližšie skutočnosti týkajúce sa fakturovania tovaru a dodania tovaru žalobcovi nevedela uviesť, na\notázky správcu dane uviedla, že všetko vie pani D.. Daňovými a účtovnými dokladmi spoločnosti\nMORIS nedisponuje, všetky doklady odovzdala novému konateľovi (E. H. bytom v Českej republike,\nvýzva odoslaná novému konateľovi sa vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy). Svedkyňa C. D.\nvypovedala, že so žalobcom obchodovali len raz, poznala konateľku žalobcu, vedela, že má kamiónovú\ndopravu, preto ju kontaktovala s ponukou predaja nafty. Uviedla, že plná moc zo dňa 21.08.2020 je\nstále platná, jej podpis sa na nej nenachádza - mala za to že nie je potrebný, pretože u notára bola\nspolu s A. B.. Uviedla, že viedla účtovníctvo, iných obchodných partnerov (v spornom období) okrem\nžalobcu si nepamätala. Opísala, že nafta bola odovzdaná v G. G., kde mal asi žalobca svoj sklad,\nboli tam zamestnanci žalobcu. Oni doviezli naftu, ktorá bolo rovno prečerpaná do kamióna. Nevedela\nuviesť, od koho fakturovaný tovar nadobudla spoločnosť MORIS. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nsvedecké výpovede nepostačovali ako dôkaz o reálnom dodaní tovaru, ako to tvrdil žalobca v správnej\nžalobe. Ak by dodanie tovaru prebehlo tak, ako ho opísala C. D., žalobca mohol minimálne označiť\nďalších svedkov – napr. zamestnancov žalobcu, ktorí mali byť prítomní pri prečerpávaní nafty. Žalobca\nsa ústneho pojednávania (výsluchu svedkýň) napriek upovedomeniu o ňom nezúčastnil a nevyužil tým\nprávo klásť svedkom otázky. Správca dane svedecké výpovede vyhodnotil v súlade s ich obsahom\na zásadami logického uvažovania, žalovaný vyhodnotenie výpovedí namietal, neuviedol však, v čom\nsprávca dane pochybil – v čom sa napr. vyhodnotenie dôkazov odchýlilo od obsahu výpovedí a pod.\n33. Nie je pravda, ako to tvrdí žalobca, že až v rozhodnutí žalovaného dochádza prvýkrát k zmienke o\nexistencii písomného splnomocnenia zo dňa 21.08.2020 udeleného konateľkou spoločnosti MORIS C.\nD.. Už správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (strana 38 prvostupňového rozhodnutia) uvádzal, že\nkonanie v mene tejto spoločnosti mala zabezpečovať C. D. na základe plnej moci zo dňa 21.08.2020.\nPodpis na plnomocenstve bol overený až dňa 23.04.2021, teda až niekoľko dní po prevzatí predvolania\nA. B. na výsluch svedka. Nešlo pritom o uznanie podpisu za vlastný (čo naznačil žalobca v správnej\nžalobe), teda správca dane odôvodnene uvádzal záver o nedôveryhodnosti plnomocenstva a konania\nv mene spoločnosti MORIS v čase uskutočnenia sporných obchodov.\n34. Žalobca nedôvodne vzniesol námietku, že v rozhodnutí žalovaného absentuje posúdenie zákonnosti\npostupu správcu dane vo vzťahu k zdaniteľným plneniam od spoločnosti TANKER, s.r.o.. Z okolností\n\nveci vyplýva, že správca dane v rámci daňovej kontroly skúmal aj opodstatnenosť uznania odpočtu\nDPH z plnení dodaných spoločnosťou TANKER s.r.o. - zistenia uviedol v Protokole v časti „Ostatné\nzistenia a dôkazy“. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (strana 35) konštatoval, že uviedol\nv Protokole v časti ostatné zistenia aj dôkazy, ktoré získal v priebehu daňovej kontroly, ale kde na\nzáver neuviedol, že dôkazy zistené správcom dane v týchto ostatných zisteniach nemajú vplyv na\npreukázané kontrolné zistenia, čo ale v konečnom dôsledku vyplynulo z číselného zhrnutia. Pretože do\nrozsahu plnení, z ktorých žalobcovi nebol uznaný odpočet DPH a vyrubená daň, (čo vyplýva z výroku\nrozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením) neboli zahrnuté plnenia od spoločnosti TANKER, s.r.o.,\nžalovaný sa plneniam od tejto spoločnosti v napadnutom rozhodnutí nevenoval. V odvolaní žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu bola spoločnosť TANKER, s.r.o. spomenutá len vo všeobecnosti v časti\nsumarizácie dodávateľov žalobcu. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalobca vysvetlil, že správca dane\njasne konštatoval, že zistenia u tejto spoločnosti nemajú vplyv na preukázané zistenia, a teda neboli\nani predmetom vyrubeného rozdielu dane, a preto akékoľvek námietky žalobcu vo vzťahu k spoločnosti\nTANKER s.r.o. sú neopodstatnené, s čím sa správny súd stotožnil. Hoci správca dane v prvostupňovom\nrozhodnutí explicitne neuviedol, že žalobcovi uznal odpočet dane z plnení od spoločnosti TANKER s.r.o.\n(vo vzťahu k výroku rozhodnutia to nebolo ani potrebné), bol z odôvodnenia rozhodnutia zrejmý postoj\nsprávcu dane k týmto plneniam.\n35. Obdobne ako v prípade dodávok tovaru od dodávateľov MORIS a Medik Press, v prípade\nuplatneného odpočtu DPH z dokladov o nákupe PHM žalobca predložil len samotné doklady (výdavkové\npokladničné doklady a pokladničné doklady) bez preukázania zákonných podmienok (§ 45 ods. 3\nZákona o DPH) pre odpočet DPH z týchto plnení. Pokiaľ žalobca namietal, že z napadnutého\nrozhodnutia nevyplýva, ani akým spôsobom žalovaný preskúmal postup správcu dane vo vzťahu\nk dokladom za nákup PHM, táto námietka nemá oporu v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v ňom\nkonštatoval (strana 21 napadnutého rozhodnutia), že žalobca v prípade neuznaného odpočítania\ndane z výdavkových pokladničných dokladov a interných dokladov nepreukázal rozsah ich použitia na\npodnikanie a na iný účel ako to stanovuje § 49 ods. 5 Zákona o DPH. Daňový subjekt nepredložil žiadne\ndôkazy (napr. záznamy o prevádzke motorových vozidiel alebo iné záznamy sledovania prevádzky\nvozidiel), teda nepreukázal rozsah použitia nakúpených pohonných látok na podnikanie ako to stanovuje\n§ 49 ods. 5 Zákona o DPH. Podľa ustanovenia § 49 ods. 5 Zákona o DPH (v znení platnom a účinnom\nv roku 2020) ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok,\nktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, na účely svojho podnikania, ako aj na iný\núčel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie\nk celkovému rozsahu použitia. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uznanie odpočtu\nDPH nestačí predložiť len doklady o nadobudnutí majetku, ale je potrebné preukázať ich použitie na\npodnikanie. Ak žalobca tvrdil, že vykonával cestnú nákladnú dopravu, možno rozumne predpokladať,\nže by z účtovného a obchodného hľadiska mal (okrem dokladov o nákupe PHM) disponovať aj inými\ndokladmi (ako príklad možno uviesť knihy jázd, doklady o prevádzke motorového vozidla a pod.).\nŽiadne takéto doklady však v daňovom konaní predložené neboli, a to napriek tomu, že Výzvou zo\ndňa 10.02.2021 bol žalobca vyzvaný, aby v súvislosti s odpočítaním dane z pokladničných dokladov\nza nákup pohonných hmôt predložil dôkazy preukazujúce, že uplatnené právo na odpočítanie dane\nbolo uplatnené v súlade s § 49 a 51 Zákona o DPH, konkrétne bol vyzvaný, aby predložil doklady,\nktoré by preukazovali, do ktorých motorových vozidiel boli pohonné hmoty čerpané a predložil evidenciu\njázd motorových vozidiel alebo iných dokladov ktoré spotrebovávali čerpané pohonné hmoty. Nie je\npovinnosťou správcu dane (hoci to v tomto prípade čiastočne urobil) špecifikovať, aké dôkazy má daňový\nsubjekt predložiť za účelom preukázania svojich tvrdení. Správca dane nemá povinnosť poúčať žalobcu\na usmerňovať ho pri plnení jeho dôkaznej povinnosti podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku - predloženie\ntakých dokladov, ktoré preukážu, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a boli splnené podmienky\npodľa § 49 a § 51 Zákona o DPH, je povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu uplatňujúceho si právo\nna odpočet DPH. Je preto na uvážení žalobcu akými dokladmi bude preukazovať skutočnosť, že mu\nvzniklo právo na odpočet DPH z deklarovaných dodaní, pričom ak svoje dôkazné bremeno neunesie,\nsprávca dane mu právo na odpočet DPH neprizná.\n36. Správca dane všetky ním vykonané dôkazy uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia,\nvrátane ich vyhodnotenia, pričom tieto dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom a so zásadami\nlogického uvažovania. Žalovaný obdobne vyhodnotil obsah svedeckých výpovedí, pričom svoje\nvyhodnotenie aj uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s tým, že tieto dôkazy neboli dostatočne\npreukazné vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré správca dane preveroval. Samotná skutočnosť, že\n\nžalobca s takýmto odôvodnením nesúhlasí, resp. že nesúhlasí s vyhodnotením dôkazov správcom\ndane a žalovaným, sama osebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného.\nTvrdenie žalobcu, že skutkové závery vo veci nezohľadňujú, čo všetko vyšlo v konaní najavo, nemá\noporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí. Zároveň ide o ničím nepodložené všeobecné nekonkrétne\nkonštatovanie žalobcu, ktoré tak predstavuje len subjektívny názor žalobcu.\n37. Napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie neboli založené na konštatovaní podvodného\nkonania, ani na zneužití práva. Orgány verejnej správy nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH nie\nz dôvodu účasti žalobcu na podvode, ale na nesplnení hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 Zákona\no DPH. Ak nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH, skúmanie\nprípadnej účasti žalobcu na daňovom podvode z hľadiska tzv. vedomostnej zložky je bezpredmetné a\norgány verejnej správy svoje rozhodnutia na tejto skutočnosti ani nezaložili (nebolo potrebné vykonať\ntzv. Axel Kittel test). Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ\n(napr. vo veci C-80/11 Mahagében Kft), ktoré sú relevantné z hľadiska preukázania účasti daňového\nsubjektu na daňovom podvode, čo zaťažuje dôkazným bremenom správcu dane, takýto poukaz žalobcu\nje bezpredmetný. Správca dane a ani žalovaný neodopreli žalobcovi odpočet DPH pre pochybenia\njeho obchodných partnerov, ale z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že k fakturovanému dodaniu\nskutočne došlo a nie je len fiktívne. Orgány finančnej správy nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom\ntýkajúcim sa podvodného konania, požadovali výlučne, aby doložil splnenie formálnych a materiálnych\n(hmotnoprávnych) podmienok na odpočítanie dane, ktoré sám deklaroval. Možno súhlasiť s názorom\nžalobcu, že za splnenia hmotnoprávnych podmienok bez preukázania toho, že ide o zneužitie práva\nalebo o podvod, o ktorom daňovník vedel alebo mal alebo mohol vedieť, nie je možné daňovníkovi\nodoprieť právo na odpočet DPH (resp. právo na oslobodenie od platenia dane). To však platí len pre\nprípady, ktoré boli založené práve na daňovom podvode alebo zneužití práva. Správca dane a žalovaný\nsvoje rozhodnutia nezaložili na tom, že dodávateľ (obchodný partner) žalobcu si nesplnil svoje povinnosti\nvyplývajúce mu zo zákona, resp. bol nekontaktný alebo bol článkom reťazového podvodu alebo sa\ndopustil zneužitia práva. Napadnuté rozhodnutie je založené na tom, že v daňovej kontrole (a ani počas\nvyrubovacieho konania) nebolo preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet\ndane (dodanie služieb), pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal\nžalobca. Správca dane jasne formuloval pochybnosti, ktoré mal vo vzťahu k splneniu podmienok pre\npriznanie odpočtu DPH, preukázateľne s nimi žalobcu oboznámil, tento na výzvu správcu dane v zmysle\n§ 46 ods. 5 Daňového poriadku nereagoval. Ako už bolo uvedené, judikatúra potvrdzuje, že faktúra a\ndodací list sú formálnymi dokladmi, pričom obchodné transakcie nepostačuje deklarovať len po formálnej\nstránke, predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností\npreukazuje daňový subjekt. Podľa správneho súdu správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadril\npochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, preto bremeno dôkazu znášal daňový subjekt.\n38. Ani rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. nie je aplikovateľný\nna predmetnú vec, keďže v danom prípade nebola sporná existencia fakturovaného plnenia, ale\nidentita skutočného dodávateľa, teda reálne existujúce plnenie nedodal subjekt uvedený na faktúre,\nale iný subjekt. Právo na odpočet DPH z takého dodania nemožno nepriznať len z titulu spochybnenia\ntzv. deklarovaného dodávateľa. Nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi v predmetnom prípade\nsprávca dane nezaložil na spochybnení statusu deklarovaného dodávateľa, ako to tvrdí žalobca\nv správnej žalobe, ale na nepreukázaní skutočnej (materiálnej) existencie fakturovaného plnenia, čo nie\nje v rozpore s judikatúrou vyšších súdnych autorít, vrátane Súdneho dvora EÚ. K argumentácii uvedenej\nv odôvodnení rozhodnutia žalovaného správny súd ďalej dodáva, že pokiaľ aj žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí uviedol viackrát konštatovanie, že bolo spochybnené, že plnenia uvedené na faktúrach boli\nskutočne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, čo by samé osebe mohlo nasvedčovať,\nže žalovaný založil svoju argumentáciu na spochybnení statusu tzv. deklarovaného dodávateľa, čo\nv zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a súdov Slovenskej republiky nie je dôvodom pre\nnepriznanie práva na odpočet DPH, nemožno považovať rozhodnutie žalovaného za nezákonné.\nŽalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom správcu dane, ktorý nepriznanie práva\nna odpočet DPH žalobcovi odôvodnil nepreukázaním materiálnej existencie fakturovaného plnenia.\nPokiaľ teda žalovaný popri závere, že žalobca nepreukázal materiálnu existenciu fakturovaného plnenia\n(druhá hmotnoprávna podmienka pre priznanie nároku na odpočet DPH) doplnil navyše argumentáciu\no konštatovanie spochybňujúce dodávateľské spoločnosti MORIS a Medik Press, uvedené nie je podľa\nsprávneho súdu dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže postačí, ak je rozhodnutie\nzaložené na nepreukázaní materiálnej existencie fakturovaného plnenia.\n\n39. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických\nosôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.\nKaždý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne\nkonanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom\nkonania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami\naké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný\ndispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa\n§ 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134\nods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa\nzistení zo správneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci\nžalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože\npráve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods.\n1 SSP). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať\nskutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože\nnenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle\nžalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav,\nt.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade\ns hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.\n40. Všeobecné namietanie nezákonnosti rozhodnutí nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť\nk záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov, so\nskutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp. vykonané dôkazy hodnotil\nsám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie\ndôkazov v ich súhrne orgánom verenej správy v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Bez\nvyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t.j.\nk otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z\nakých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí (rozhodnutiach), vo\nsvojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného\nnesúhlasu s hodnotením žalovaného. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutia\nzaložené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.\n41. Žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol také dôvody (argumentáciu), ktorá by preukazovala,\nže skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených\nlistín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore\ns logickým myslením. Nemožno teda žalovanému z dôvodov uvedených v správnej žalobe vyčítať,\nže dospel k nesprávnym skutkovým a následne právnym záverom. Na základe skutkových zistení\n(ktoré neboli žalobcom vyvrátené), bol dôvodný záver o nepreukázaní reálnej existencie fakturovaných\nplnení (o dodaní služieb žalobcovi v zmysle faktúr vystavených spoločnosťami MORIS a Medik Press)\na nepreukázaní podmienok pre odpočet dane z dokladov za nákup PHM, preto orgány finančnej správy\npostupovali správne, ak neuznali žalobcovi uplatnené odpočítanie dane.\n42. Námietky žalobcu, že si splnil povinnosť preukázať svoje tvrdenia a predložil všetky potrebné\ndoklady, nie sú dôvodné. Skutočnosť, že došlo k takému poskytnutiu plnenia, s ktorým je spojená daňová\npovinnosť a v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH aj právo na odpočítanie DPH jej platiteľom, je povinný\npreukázať platiteľ dane, teda žalobca. Nevyhnutným predpokladom pre vznik práva na odpočet DPH\nje materiálna, t. j. skutočná existencia plnenia, s ktorým je spojená daňová povinnosť. Pre unesenie\ndôkazného bremena platiteľa dane nestačí len formálne predloženie dokladov, ale tieto doklady musia\nbyť obrazom reálneho plnenia. Keďže uskutočňovanie zdaniteľných plnení je vlastnou ekonomickou\nčinnosťou daňového subjektu, je to práve platiteľ DPH uplatňujúci si nárok na jej odpočet, kto má\nmožnosť a aj povinnosť zaobstarať si všetky potrebné dôkazy, ktoré zabezpečia, že zdaniteľné plnenie\nbude môcť správcovi dane spoľahlivo preukázať. Žalobca predložil správcovi dane faktúry a dodacie listy\n(obsahovo v podstate identické s faktúrami), čo však bez predloženia ďalších dokladov, ktoré preukazujú,\nže fakturované tovary boli skutočne dodané, nepostačuje. Správca dane žalobcu vyzval na vysvetlenie\nnezrovnalostí a odstránenie pochybností, ktoré vznikli v priebehu výkonu daňovej kontroly. Doručením\noboznámenia s pochybnosťami správcu dane s výzvou podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi\ntak došlo opäť k presunu dôkazného bremena na žalobcu a tento ho neuniesol.\n\n43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov\nnezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, túto správny súd ako nedôvodnú podľa\n§ 190 SSP zamietol.\n44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na\nnáhradu trov konania nepriznal. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože\nžalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (a ani ich vynaloženie nevyplýva zo spisu), pričom\nmožno konštatovať, že ani v prípade, ak by si ich uplatnil, by nebolo spravodlivé požadovať, aby ich\nhradil žalobca (správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému\nv zmysle § 168 SSP).\n45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nToto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo\npodaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom\ndo 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\n\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nPoznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej\nneprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}