Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-75S/72/2022 z 30. 10. 2024 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2024, sp. zn. BB-75S/72/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4 Správny súd v Banskej Bystrici | BB-75S/72/2022 | ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4 | 2024-10-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), predpis č. 55/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1775bd19-868d-465f-9b91-c7d21acb7fb2 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Banskej Bystrici BB-75S/72/2022 6022200548 30. 10. 2024 JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská banská, spol. s r.o., 966 61 Hodruša – Hámre 388, IČO: 31 581 447, právne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, 969 01 Banská Štiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 388 – 1167/2022 zo dňa 10. augusta 2022, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Na základe oznámenia č. 1803-2929/2021 zo dňa 05.08.2021 bola u žalobcu vykonaná kontrola úhrady za vydobyté nerasty za obdobie rokov 2011 až 2022. Kontrola bola začatá dňa 12.08.2021. O priebehu kontroly boli spísané dve čiastkové zápisnice, a to č. 1803-3036/2021 zo dňa 12.08.2021 a č. 1803-3455/2021 zo dňa 20.09.2021. 2. Následne na základe oznámenia o začatí konania č. 1803-4690/2022 zo dňa 20.12.2021 bolo začaté administratívne konanie vo veci vyrubenia úhrady za vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII za obdobie 2016 až 2020 a za vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru Banská Štiavnica za obdobie 2018 – 2020, a žalobcovi bola na základe tohto oznámenia daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa. 3. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. 51-824/2022 zo dňa 22.02.2022, ako vecne príslušný orgán štátnej banskej správy podľa § 41 ods. 2 písm. k) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o banskej činnosti“) a miestne príslušný orgán štátnej banskej správy podľa § 1 ods. písm. a) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 146/2020 Z. z., ktorou sa ustanovujú obvody pôsobnosti obvodných banských úradov v znení neskorších predpisov, podľa § 32b ods. 2 písm. b) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „banský zákon“) vyrubil žalobcovi nedoplatok úhrady za vydobyté nerasty z dobývacích priestorov Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII za roky 2016 až 2020 a za vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru Banská Štiavnica za roky 2018 a 2020 spolu vo výške 1 990 468,37 eur s tým, že žalobca je tento nedoplatok povinný zaplatiť najneskôr do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na špecifikovaný bankový účet. 4. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že žalobca podával priznania úhrady za vydobyté nerasty a výpočet tejto úhrady za vydobyté nerasty bol nesprávny, keďže používal pri výpočte úhrady za kontrolované obdobie rokov 2016 až 2020 sadzbu 0,1 % podľa prílohy č. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 50/2002 Z. z. o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v znení do 31.12.2023 (ďalej aj len „nariadenie o úhradách“) s poukazom na § 8 nariadenia o úhradách, teda ako za nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy s výnimkou rúd zlata a striebra. Orgán verejnej správy prvého stupňa uzavrel, že v dobývacích priestoroch sa nachádzajú aj rudy zlata a striebra, o čom svedčí obsah zlata a striebra vo finálnom produkte žalobcu, ktorým je polymetalických koncentrát, ktorý obsahuje Au, Ag, Pb, Zn a Cu rudy. Podľa prvostupňového orgánu tak žalobca mal za rudy zlata a striebra od roku 2016 do roku 2020 platiť sadzbu úhrady 5 % a nie 0,1 % . Na základe predložených dokladov prvostupňový orgán dospel k záveru, že 98 % podielu na celkových tržbách tvoria tržby za zlato a striebro a podiel 2 % na celkových tržbách tvoria polymetalické rudy, preto rozdelil celkovú tržbu podľa uvedeného percentuálneho podielu a vypočítal úhradu v tej časti, v ktorej bol zohľadnený podiel tržby za zlato a striebro so sadzbou 5 % a vo zvyšku použil sadzbu 0,1 %. Následne určil rozdiel medzi tým, čo malo byť žalobcom zaplatené pri takomto spôsobe výpočtu a tým čo žalobca reálne zaplatil na základe podaných priznaní úhrad. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný podľa § 38 ods. 1 písm. b) a § 40 ods. 2 zákona o banskej činnosti a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie a nahradil ho novým rozhodnutím, v zmysle ktorého bol žalobcovi podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona vyrubený nedoplatok úhrady za vydobyté nerasty z dobývacích priestorov Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII za roky 2016 až 2020 a za vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru Banská Štiavnica za roky 2018 a 2020 spolu vo výške 1 707 570,77 eur a žalobca bol povinný tento nedoplatok uhradiť do 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na špecifikovaný bankový účet. 6. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, v zmysle ktorého možno nedoplatok vyrubiť do piatich rokov odo dňa predloženia priznania úhrady a uviedol, že prvostupňový orgán sa touto lehotou nezaoberal. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 22.02.2022 a podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku táto päťročná lehota na vyrubenie nedoplatku začala plynúť dňa 22.02.2017, teda tak, aby dňom 22.02.2022 uplynul deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok plynutia 5-ročnej lehoty. Prvým priznaním úhrady za vydobyté nerasty v tejto 5-ročnej lehote preto podľa žalovaného mohlo byť až priznanie úhrady žalobcu za IV. štvrťrok 2016, ktoré bolo prvostupňovému orgánu predložené 22.02.2017. Žalovaný tak dospel k záveru, že prvostupňový orgán nepostupoval správne, ak do vyrubenia nedoplatku úhrady za vydobyté nerasty zahrnul celý rok 2016, pretože už aj priznanie úhrady za III. štvrťrok 2016, ktoré bolo predložené prvostupňovému orgánu 24.11.2016, bolo predložené pred touto 5-ročnou lehotou. To isté platí aj o priznaní úhrady za vydobyté nerasty za I. aj II. štvrťrok 2016, ktoré boli predložené ešte skôr t. j. 26.05.2016, resp. 26.08.2016. Podľa žalovaného preto prvostupňový orgán nebol oprávnený nedoplatok úhrady za vydobyté nerasty vyrubiť za I. až III. štvrťrok roku 2016 a mohla byť do vyrubenia zahrnutá len úhrada za IV. štvrťrok roku 2016. Ďalej žalovaný dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sadzbou úhrady, ktorú mal žalobca v priznaniach úhrad použiť, je sadzba podľa písm. c) prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách, t. j. že mal použiť sadzbu úhrady 5 % za rudy zlata a striebra, pretože vo všetkých dotknutých dobývacích priestoroch podľa žalovaného preukázateľne žalobca dobýva nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, teda rudy zlata a striebra a použitá úhrada podľa písm. b) prílohy č. 2 nariadenia o úhradách je potom nesprávna. Žalovaný určil hodnoty tržby za predaj výrobkov a z pôvodných hodnôt nákladov na dobývanie a celkových nákladov vypočítal úhrady za vydobyté nerasty pri použití sadzby úhrady podľa písm. c) prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách, t. j. za „rudy zlata a striebra“ vo výške 5 %. Následne určil rozdiel, ktorý vznikol medzi žalobcom priznanou a zaplatenou úhradou za vydobytý nerast a úhradou, ktorú vypočítal žalovaný a tento rozdiel vyrubil ako nedoplatok úhrad za vydobyté nerasty za kontrolované obdobia podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona. Podľa žalovaného žalobca vo všetkých troch dotknutých dobývacích priestoroch síce dobýva „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy“, pričom však ide o také nerasty, ktoré sú nepochybne „rudy zlata a striebra“, t. j. „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro“. Takéto označenie nemožno podľa žalovaného považovať za neprípustné dotváranie banského práva v neprospech organizácie tak, ako to žalobca namietal. Správna žaloba - žalobné body 7. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Ako dôvody zrušenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca uvádzal dôvody podľa §191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v znení do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“). 8. V rámci bodu „K podstate napadaného rozhodnutia“ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je založené na veľmi explicitne prezentovanom naratíve o „zlom“ žalobcovi, ktorý mal tajiť, že sa ťažilo zlato a striebro a neplatil za to úhradu. Rozhodnutia sú podľa žalobcu založené na absurdnom tvrdení, že žalobca de facto tajil, že v dobývacích priestoroch bolo obsiahnuté aj zlato, pričom sú to práve orgány banskej správy, ktoré určili a vedú evidenciu dobývacích priestorov s príslušnou dokumentáciou a celé roky kontrolovali žalobcu s priaznivým výsledkom. 9. V rámci bodu „Nesprávne a svojvoľné právne posúdenie“ žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 32a ods. 2 prvá veta banského zákona s tým, že podľa žalobcu žalovaný nezohľadnil koncovú časť vety „na ktoré bol dobývací priestor určený“. Žalovaný teda opomenul, že je podstatné, ako sú nerasty uvádzané v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru. Vychádzajúc z tézy racionálneho zákonodarcu je preto nutné dospieť k tomu, že zákonodarca požiadavkou, aby sa úhrada platila (iba) za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol daný dobývací priestor určený, sledoval určitý zámer, a tým je nepochybne právna istota organizácie, ktorá má úhradu platiť. Rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru má preto pre otázku sadzby za vyťažené nerasty zodpovedať v akej sadzbe je organizácia povinná platiť úhradu. Žalovaný svojvoľne po rokoch prehodnotil vlastný prístup k otázke sadzby za vydobyté nerasty. 10. K pojmom „nerast“ a „ruda““ žalobca poukázal na to, že - dobývací priestor Banská Hodruša je určený na dobývanie nerastu „polymetalické zrudnenie s obsahom nerastov Cu, Pb, Zn, Au, Ag“, - osobitný dobývací priestor Banská Štiavnica VII je určený na dobývanie druhu nerastu: „polymetalické Pb, Cu, Zn zrudnenie s obsahom Au, Ag“, - dobývací priestor Banská Štiavnica je určený je dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata.“ 11. Z uvedeného podľa žalobcu je zjavná variabilita, s akou sa pristupovalo a naďalej pristupuje k vymedzeniu druhu nerastu alebo skupiny nerastov, na dobývanie ktorých je dobývací priestor určený. Vymedzenie nerastu alebo druhov nerastov má slúžiť na ich jednoznačnú klasifikáciu v zmysle § 3 ods. 1 banského zákona, podľa ktorého vyhradené nerasty sú nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy. Problém nastáva, ak majú byť tieto rozhodnutia subsumované pod obsah prílohy č. 2 nariadenia o úhradách, ktorá jasné znenie § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona rozdelila na 2 časti, keď ako samostatné druhy nerastov uvádza „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra“ (položka b) nariadenia o úhradách) a „rudy zlata a striebra“ (položka c) nariadenia o úhradách), za ktoré sa platí rozdielna sadzba úhrady. Skupinu nerastov, ktorú banský zákon uvádza v § 3 ods. 1 písm. c), teda príloha č. 2 nariadenia o úhradách v položkách b) a c) rozdeľuje a orgány banskej správy v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru uvádzajú nerast, resp. druhy nerastov, ktoré síce doslovne nenasledujú znenie nariadenia o úhradách, ale jasne vychádzajú z rámca § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona. Podľa žalobcu je potrebné poukázať na to, že príloha č. 2 nariadenia o úhradách dôsledne rozlišuje medzi označením „nerasty“ a označením „rudy“. Označenie „nerasty“ sa v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách uvádza pod písmenami a), b), h), n), o) u), x), y) a z). Označenie „rudy“ sa v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách uvádza iba v súvislosti so zlatom a striebrom, a to v položke b) a c). Normotvorca teda podľa žalobcu zreteľne a dôsledne rozlišuje medzi označením rudy a nerasty. Keďže položky b) a c) nariadenia o úhradách majú byť vnútorným diferencovaním obsahu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona, možno podľa žalobcu vyvodiť, že normotvorca síce považuje aj rudy za nerasty, ale nie každý nerast považuje automaticky za rudu, teda ruda je užší pojem ako je nerast a nie je to synonymum. Nedáva zmysel, aby normotvorca arbitrárne zvolil inú právnu terminológiu na mieste, kde ju inak dôsledne rozlišuje. Ak by pojem ruda nepovažoval za užší pojem ako pojem nerast, potom by v položke c) nariadenia o úhradách uviedol: „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro“, tak ako to je napríklad v písm. h). Podľa žalobcu je potom nesprávny záver žalovaného, v zmysle ktorého „pojem rudy zlata a striebra“ a označenie „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy“ predstavujú synonymum pre nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, pretože tento záver nemá oporu v banskom zákone ani v nariadení o úhradách. Rudy zlata a striebra tiež patria medzi nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, avšak každý nerast s obsahom zlata či striebra (resp. nerast, z ktorého možno priemyselne vyrábať zlato a striebro) nie je zároveň aj rudou zlata a striebra. Ak by to tak bolo, tak nariadenie o úhradách by v položke c) uvádzalo „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro“ a nie „rudy zlata a striebra“. Normotvorca zvolil inú terminológiu veľmi konkrétnym a adresným spôsobom a žalovaný túto skutočnosť podľa žalobcu prehliada, a to za pomoci logicky nesprávneho vyvodzovania. Pojem „rudy“ považuje normotvorca za užší pojem ako pojem „nerasty“, z čoho vyplýva, že rudy zlata a striebra síce patria medzi nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, ale nie všetky nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať (aj) zlato a striebro sú automaticky rudami zlata a striebra v zmysle položky c) nariadenia o úhradách. Použitie pojmu ruda naznačuje určitú dodatočnú požiadavku, ktorú s iným zámerom a s logicky nesprávnym vyvodením záverov špecifikuje aj samotný žalovaný, keď v rozhodnutí poukazuje na také vymedzenie pojmu ruda, v zmysle ktorého má ísť o nerast, z ktorého možno v priemyselnom meradle dobývať kovové súčasti s prospechom, a teda použitie pojmu „ruda“ závisí aj na komerčných, technických, dopravných podmienkach ťažby a jej následnej technologickej úpravy. Aj zo žalovaným vymedzeného pojmu „ruda“ vyplýva, že nie každý nerast je rudou, ale iba taký nerast, z ktorého možno vyrobiť ten-ktorý kov v priemyselne využiteľnom meradle a s očakávaním ekonomického zisku. Žalovaný preto nesprávne považuje pojmy „nerast“ a „ruda“ za synonymum, pretože nie každý nerast, ktorý obsahuje zlato, môžeme označiť za rudu zlata. Pojem „ruda“ zahŕňa v sebe určité vyššie kvantitatívne a kvalitatívne hľadisko oproti nerastu a nerast, z ktorého je možné priemyselne vyrábať zlato je rudou zlata až vtedy, ak je to možné v priemyselne využiteľnom meradle s očakávateľným ekonomickým ziskom. Obdobným spôsobom sa k tejto otázke staval žalovaný aj v minulosti. Nerast, ktorý síce obsahuje okrem iného zlato, ale zároveň priemyselná výroba zlata sa nemusí „oplatiť“ pre rôzne dôvody (napríklad množstvo zlata) vyvstávajúce z ďalších vlastností a zložení daného nerastu, nie rudou zlata. Preto aj normotvorca v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách dôsledne hovorí o rudách zlata a striebra a nie o nerastoch, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro. Normotvorca si podľa žalobcu bol vedomý toho, že rozdelil jednu skupinu nerastov uvedenú v § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona na 2 podskupiny, ktorým priradil zásadne odlišnú výšku sadzby za vyťažené nerasty a normotvorca podľa žalobcu tvrdí, že musia byť splnené určité kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky, pokiaľ ide o zlato či striebro v neraste, aby išlo o rudu zlata či striebra, pretože v opačnom prípade by aj nepatrné množstvo zlata a striebra v neraste malo za následok nárast výšky sadzby úhrady o 150 %. Žalobca ešte poukázal na to, že za vyťažené nerasty z dobývacieho priestoru sa v zmysle banského zákona platí len 1 sadzba, preto pri nerozlišovaní medzi pojmami „nerast“ a „ruda“ by to v prípade zlata viedlo k tomu, že vyššou sadzbou za zlato by boli nakoniec zaťažené všetky nerasty z daného dobývacieho priestoru. 12. Žalobca uviedol, že vyvstáva otázka kto a kedy posudzuje predmetné kvalitatívne a kvantitatívne hľadisko, teda kto určuje, či ide o rudy zlata podľa položky c) nariadenia o úhradách alebo ide o nerast, z ktorého možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra podľa položky b) nariadenia o úhradách. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 32a ods. 2 banského zákona prvá veta, v zmysle ktorej organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Podľa žalobcu slovo „bol“ jasne indikuje, že úhrada sa platí za nerasty, na ktoré bol dobývací priestor už v minulosti určený, t. j. otázka sadzby musí byť v čase dobývania nerastov jasne vyriešená, a to rozhodnutím o určení dobývacieho priestoru. Posúdenie, či žalobca ťaží „rudy zlata a striebra“ nemôže byť predmetom následného posúdenia, teda podľa toho, ako sa predáva výrobok, z čoho sa skladá a pod. Sadzba musí byť zrejmá vopred, a to výlučne len z rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru. Banské úrady majú pri prijímaní rozhodnutia o určení/zmene dobývacieho priestoru určitú diskrečnú právomoc, avšak vzhľadom na záväznosť rozhodnutí o určení/zmene dobývacieho priestoru a ich pôsobenie pro futuro, v rámci kontroly úhrad za vydobyté nerasty diskrečnú právomoc pri kontrole správnosti sadzby nemajú. Banský zákon stanovuje, že kritérium na to, aká sadzba má byť použitá, musí byť stanovené vopred (v rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru) a nie až následne (podľa tržieb, zloženia výrobku). Otázku kto a kedy posudzuje predmetné kvalitatívne a kvantitatívne hľadisko je potrebné zodpovedať tak, že je to obvodný banský úrad pri rozhodovaní o určení či zmene dobývacieho priestoru na základe jemu predložených podkladov. Je v právnom štáte neprípustné, aby v dôsledku úradného rozhodnutia vznikla pochybnosť o tom, či mal žalobca platiť sadzbu vo výške 0,1 % alebo vo výške 5 %. Je to požiadavka právnej istoty a jej zanedbanie zo strany banských úradov nemôže byť následne bremenom pre organizáciu, ktorá platí sadzbu úhrady. Ak v dôsledku znenia rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru vzniknú pochybnosti o tom, ako sa majú nerasty tam uvedené klasifikovať, je nutné v súlade so zásadou in dubio pro libertate sadzbu klasifikovať podľa variantu šetrnejšieho k základným právam žalobcu. 13. Podľa žalobcu normotvorca v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách zreteľne a zámerne rozlišuje medzi pojmami „nerast“ a „rada“, normotvorca je v tomto rozlišovaní konzistentný a o rudách hovorí výlučne v prípade zlata a striebra ako o podmnožine nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy. Pojem ruda predstavuje taký nerast, z ktorého možno vytvoriť ten-ktorý kov v priemyselne využiteľnom meradle, prirodzene s racionálnym očakávaním zisku, čo závisí aj na komerčných, dopravných a iných podmienkach ťažby. Nerast, z ktorého možno priemyselne vyrábať zlato a striebro je preto rudou zlata a striebra len vtedy, keď napĺňa uvedenú definíciu rudy. To, či sa majú v určitom dobývacom priestore ťažiť nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, alebo priamo rudy zlata a striebra, posudzujú obvodné banské úrady a táto skutočnosť musí jednoznačne vyplývať z rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru alebo o jeho zmene. Ak z rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru vyplýva, že sa budú ťažiť nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, hoci aj zlato a striebro, a neuvedie sa, že pôjde o rudy zlata a striebra, sadzba za takto vyťažené nerasty následne nemôže byť stanovená za rudy zlata a striebra. Ak vzniknú pochybnosti v dôsledku znenia rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru, tak táto pochybnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu a musí byť uplatnená zásada in dubio pro libertate, teda musí byť zohľadnená priaznivejšia sadzba pre žalobcu. 14. Žalobca uviedol, že v prípade dobývacieho priestoru Banská Hodruša a dobývacieho priestoru Banská Štiavnica VII nešlo o určenie dobývacieho priestoru na dobývanie rúd zlata a striebra, ale o dobývanie skupiny nerastov, ktoré budú okrem iných prvkov obsahovať aj zlato. Nerasty vyťažené z týchto dobývacích priestorov preto nemôžu byť podradené pod položku c) nariadenia o úhradách. Čo sa týka dobývacieho priestoru Banská Štiavnica, ktorý bol určený na dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata“, aj z toho je zrejmé, že nejde o osobitné určenie na dobývanie rudy zlata a aj v tomto prípade mala byť platená sadzba podľa položky b) nariadenia o úhradách. Sadzba úhrady podľa položky c) nariadenia o úhradách (za rudy zlata a striebra) môže byť použitá len v tých prípadoch, kde dobývací priestor je osobitne určený na dobývanie rúd zlata a striebra. Ak je dobývací priestor určený na dobývanie polymetalického zrudnenia, ktorého obsahom sú nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, musí byť použitá úhrada podľa položky b) nariadenia o úhradách. Takáto argumentácia bola v minulosti prezentovaná aj zo strany žalovaného v jeho vyjadreniach. Podľa žalobcu banský zákon nepripúšťa a neupravuje „delenú“ sadzbu za vyťažené nerasty jedného dobývacieho priestoru, teda buď sa platí sadzba podľa položky c) alebo podľa položky b) nariadenia o úhradách a nie podľa oboch, prípadne podľa ich kombinácie. 15. Žalovaný v napádanom rozhodnutí poukazuje na to, že ani označenie polymetalické zrudnenie, ktoré používajú aj banské úrady a ktoré používal aj žalobca, nie je správne, a preto nemohla obstáť argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní. Podľa žalobcu označenie „polymetalické zrudnenie“ s uvedením obsahu nerastov umožňuje bezproblémovú subsumpciu pod položku b) nariadenia o úhradách, a teda napríklad polymetalické zrudnenie s obsahom Cu, Pb, Zn, nevytvára žiadne pochybnosti o tom, že ide o nerasty podľa položky b) nariadenia o úhradách. Terminologická presnosť je obzvlášť dôležitá tam, kde môžu vzniknúť pochybnosti s následkami pre adresáta práva. Tak je tomu práve v prípadoch, kedy je na základe rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru problémom rozlíšiť, či z neho vyťažené nerasty budú podliehať položke b) alebo c) nariadenia o úhradách. Striktnosť a jednoznačnosť s akou musia byť rudy zlata a striebra uvedené v rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru pramenia z toho, že medzi položkou b) a položkou c) nariadenia o úhradách môže byť terminologicky tenká hranica, ale z hľadiska platenia úhrad (výška sadzby) je medzi nimi priepasť. Ak je skupina nerastov označená ako polymetalické zrudnenie s uvedením obsahu jeho nerastov, nevyvstáva pochybnosť o tom, že patrí pod položku b) nariadenia o úhradách. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca nemôže tvrdiť, že dobýva len olovené a zinkové (polymetalické) rudy a nedobýva aj rudy zlata a striebra, pretože jednoznačne dobýva aj nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, tak z uvedenej argumentácie podľa žalobcu vyplýva, že ani eventuálne dobývanie nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, ešte neznamená, že ide o dobývanie rúd zlata a striebra. Preto tvrdenie žalovaného, že žalobca dobýva nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro nevyvracia skutočnosť, že nedobýva rudy zlata a striebra. 16. Žalobca ďalej poukázal na rozpor v argumentácii žalovaného, keď na jednej strane tvrdí, že zo všetkých úradných listín jasne vyplýva, že žalobca ťažil a ťaží rudy zlata a striebra a na druhej strane konštatoval, že obvodný banský úrad a ani žalovaný po celé roky nemohli vedieť, že žalobca ťaží zlato a striebro. Ide o protirečenie žalovaného, ktoré preukazujú účelovosť jeho konania a argumentácie. Žalovaný vytvára zdanie, že žalobca tvrdí, že rudy zlata a striebra sa na Slovensku ťažiť vôbec nemôžu, pretože § 3 ods. 1 banského zákona tento termín nepozná a účelovo tak prekrúca argumentáciu žalobcu. Žalobca považuje za problematické, že vymedzenie obsiahnuté v § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona je rozdelené až v nariadení o úhradách do položiek b) a c), a to práve preto, že bez dôkladného a terminologicky presného vymedzenia obsiahnutého v rozhodnutiach o určení alebo zmene dobývacieho priestoru môžu vznikať pochybnosti o správnej sadzbe úhrady za vyťažené nerasty. 17. Aj Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej aj len „NKÚ“) v správe o výsledku kontroly z roku 2020 navrhol zmenu právnej úpravy a poukazoval na nejednoznačnosť a neúplnosť banského zákona a nadväzujúcich právnych predpisov. Žalobca netvrdí, že v zmysle právnej úpravy sa rudy zlata a striebra nemôžu ťažiť na Slovensku, ale môžu sa ťažiť iba tam, kde výslovne rozhodnutie o určení alebo zmene dobývacieho priestoru uvádza „rudy zlata a striebra“. 18. Žalobca namietal aj záver žalovaného o tom, že zo žiadneho ustanovenia banského zákona a nariadenia o úhradách nevyplýva možnosť, aby si žalobca mohol vybrať, že pri zmiešanom druhu nerastov použije na všetky druhy nerastov tú istú sadzbu, a to tú, ktorá je nižšia, nakoľko ide o zavádzajúcu argumentáciu. Podľa žalobcu zo žiadneho ustanovenia banského zákona či nariadenia o úhradách nevyplýva možnosť, aby pri zmiešanom druhu nerastov použil orgán banskej správy na všetky druhy nerastov tú istú sadzbu, ktorá je pre žalobcu najvyššia. Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaný si napomáhal aj vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 33/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia banského zákona. Odkaz na túto vyhlášku je irelevantný, nakoľko sa netýka prejednávanej problematiky a nadobudla účinnosť až po právoplatnosti všetkých rozhodnutí o určení/zmene dobývacieho priestoru. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na plán otvárky a prípravy a dobývania, na rozhodnutie, ktorým sa povoľuje vykonávať banskú činnosť v dobývacích priestoroch, tak tieto podklady nemajú žiaden vplyv na posúdenie spornej otázky, pretože významné v zmysle § 32a ods. 2 banského zákona je len rozhodnutie o určení/zmene dobývacieho priestoru. 19. Právne posúdenie otázky určenia správnej sadzby za vydobyté nerasty zo strany žalovaného je neudržateľné a nezákonnosť rozhodnutia nespôsobuje iba to, že názor žalovaného je sám o sebe nesprávny, ale aj spôsob, akým bol prijatý, pretože žalovaný bez relevantného dôvodu a relevantných argumentov úplne zmenil ustálenú prax v neprospech žalobcu. 20. Žalovaný podľa žalobcu zámerne prehliada, že primárna kritika a závery uvedené v správe NKÚ sa koncentrujú na nedostatočnosť právnej úpravy, čo preukazujú aj prijaté odporúčania. V samotnom protokole NKÚ o výsledku kontroly vo veci ochrany a využitia vybraného nerastného bohatstva zo dňa 12.01.2021 je uvedené také stanovisko žalovaného, ktoré podporuje argumentáciu žalobcu uvedenú v správnej žalobe. 21. Zo všetkých listín, a to aj z rozhodnutí o určení či zmene dobývacieho priestoru vyplýva, že vyťažené nerasty obsahovali aj zlato a táto skutočnosť nebola ničím zamlčiavaná, čoho dôkazom je aj to, že je to uvedené v samotných výrokoch rozhodnutí o určení dobývacích priestorov. Preto žalovaný nemôže tvrdiť, že orgánom štátnej banskej správy boli zatajované informácie, ktoré boli obsiahnuté v rozhodnutiach, ktoré sami vydávali. Je neudržateľné tvrdenie žalovaného, že hoci Obvodný banský úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu viacero kontrol za účelom zistenia správnosti platenia úhrad, v skutočnosti sa sadzbou úhrady nikdy nikto nezaoberal a o tejto sadzbe nerozhodoval. Podľa žalobcu je ťažko vysvetliteľné, že napriek viacerým kontrolám úhrad žalobcu žalovaný tvrdí, že sa sadzbou úhrady nikto nikdy nezaoberal a že až následne bola vykonaná hĺbková kontrola, pretože kontrola platenia úhrad nevyhnutne musela zahŕňať aj kontrolu správnosti sadzby. 22. V rámci bodu „K zásahu do legitímnych očakávaní žalobcu“ žalobca namietal, že žalovaný a v podstate aj prvostupňový orgán „prehodnotili“ doterajšiu prax na základe kontroly NKÚ a na základe toho, že žalobca po celú dobu zatajoval ťažbu zlata, čo je téza nepravdivá a ľahko vyvrátiteľná. Konanie žalovaného je exemplárnym prípadom zásahu do legitímnych očakávaní žalobcu. Žalobca poukázal na predošlé vyjadrenia žalovaného, ktoré podľa žalobcu potvrdzujú argumentáciu žalobcu, že bola odobrená aplikovaná sadzba úhrady podľa položky b) nariadenia o úhradách. Zastúpenie nerastov vo výslednom koncentráte je pre určenie sadzby irelevantné, pretože sadzba má byť určovaná len a výlučne podľa rozhodnutia o určení či zmene dobývacieho priestoru. Nemôže obstáť ani tvrdenie, že predošlé kontroly zo strany inšpektorov sa netýkali sadzby úhrady, a preto aj napriek kontrolám o obsahu zlata nemohli orgány banskej správy vedieť. Žalobca poukázal na zápisnice z predošlých kontrol zo dňa 31.07.2019 a 04.02.2020 s tým, že z ich záverov vyplýva, že musela byť kontrolovaná aj sadzba úhrady za vydobyté nerasty a v tomto smere neboli u žalobcu zistené žiadne pochybenia. Žalovaný nesprávne vyhodnotil, že v uvedených zápisniciach nie je uvedené, že by sa sadzba úhrady prerokovávala, prípadne že by sa ňou prítomní banskí inšpektori zaoberali, teda že by ju potvrdzovali alebo nejakým spôsobom schvaľovali. Inšpektor vyhodnotil v zápisnici, že sadzba zodpovedá tomu, na čo bol dobývací priestor určený. Ak inšpektor kontroloval správnosť výpočtu platenia úhrad, tak bez správnej sadzby nemôže byť výpočet úhrad správny, a ak konštatuje, že výpočet je správny, zahŕňa to aj tvrdenie, že samotná sadzba je správna. Podľa žalobcu teda v rámci predchádzajúcich kontrol bola kontrolovaná aj sadzba úhrady a inšpektori dospeli k záveru, že pokiaľ žalobca aplikoval sadzbu úhrady 0,1 %, tak to bolo správne. Žalovaný dlhodobo zastával právny názor, že žalobca bol povinný platiť úhradu za použitia sadzby 0,1 %. Žalobca preto nemal dôvod spochybňovať ním uplatňovanú sadzbu, pretože bola aprobovaná aj štátnymi orgánmi. 23. V rámci bodu „K nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia“ žalobca uviedol, že v rozhodnutí absentujú úvahy o tom, akým spôsobom bola uplatnená sadzba podľa položky c) nariadenia o úhradách. Prvostupňový orgán vyťažený nerast de facto rozdelil na podskupiny podľa položky b) a položky c) nariadenia o úhradách a oddelene uplatnil rôznu sadzbu. Žalovaný tento postup označil za nesprávny, ale sám jasne a zreteľne vlastný postup nevysvetlil. V rozhodnutí absentuje racionálna argumentácia, prečo sa má na všetky vyťažené nerasty uplatniť sadzba položky c) nariadenia o úhradách. Žalovaný neuvádza, z ktorého ustanovenia banského zákona či nariadenia o úhradách vyplýva, že pri zmiešanom druhu nerastov má orgán banskej správy na všetky druhy nerastov uplatniť jednu, a to najvyššiu sadzbu, ktorá predstavuje najvyšší zásah do majetkovej sféry žalobcu. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie nedostatočne a vadne odôvodnené do takej miery, že to zakladá dôvod na jeho zrušenie. 24. V rámci ďalšieho žalobného bodu „K nezákonnosti samotnej kontroly“ žalobca namietal, že sú neudržateľné argumenty žalovaného o tom, že kontroly v rokoch 2019 a 2020 sa netýkali sadzby dane (správne úhrady - poznámka správneho súdu). Vo veci úhrad už boli vykonané kontroly, čo vylučuje, aby za tieto roky bola v tej istej veci opakovane vykonaná kontrola a vyhodnotená úplne opačne ako predchádzajúca kontrola. Táto skutočnosť spôsobuje aj nezákonnosť kontroly, na základe ktorej bol žalobcovi vyrubený nedoplatok. Nemožno akceptovať závery žalovaného, že sadzba úhrady v predošlých kontrolách nebola predmetom kontroly. To, že kontrola nenašla žiadny nedostatok v rámci kontrolného predmetu, by potom nemalo žiadnu výpovednú hodnotu a ďalšia kontrola by mohla tiež konštatovať, že konkrétne táto skutočnosť nebola skúmaná a právna istota by bola iluzórna. Podľa žalobcu teda bola nezákonná samotná opakovaná kontrola, na základe ktorej bol žalobcovi následne vyrubený nedoplatok a žalovaný bol primárne nespokojný so znením právnej úpravy a so znením rozhodnutia o určení a zmene dobývacích priestorov. Duplicitné kontrolovanie toho, čo už bolo kontrolované (niekoľkokrát) zakladá nezákonnosť samotnej kontroly, čo vedie k nezákonnosti podkladov získaných v rámci kontroly a nezákonnosť kontroly má za následok nezákonnosť napádaného rozhodnutia, ktoré vychádzalo z výsledkov tejto kontroly. 25. Žalobca namietal, že žalovaný sa sám ustanovil do pozície prvostupňového orgánu a správcu úhrad a atrahoval si oprávnenie obvodných banských úradov, ktoré vyplýva z § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, a odvolacie konanie malo de facto povahu prvostupňového konania. Tento postup mal za následok, že bolo vydané v podstate úplne nové rozhodnutie, proti ktorému žalobca nemôže podať odvolanie ale až správnu žalobu. Napriek tomu, že žalovaný de facto prvostupňové rozhodnutie zrušil a nahradil ho vlastným rozhodnutím, výpočet nedoplatku a lehotu na jeho vyrubenie odvíjal od vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 22.02.2022. Uvedený postup je nesprávny. Žalovaný nahradil v celom rozsahu prvostupňové rozhodnutie, preto ide o nové rozhodnutie, novú právnu skutočnosť. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 10.08.2022 a žalobcovi bolo doručené dňa 27.08.2022. Bola prekročená päťročná lehota v zmysle § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, ktorá sa počíta spätne od 27.08.2022 do 27.08.2017. Žalovaný nesprávne odvíjal počítanie tejto lehoty od 22.02.2022, teda od vydania prvostupňového rozhodnutia, pričom mohol nedoplatok vyrubiť až od III. kvartálu roku 2017 do konca kontrolovaného obdobia 2020. 26. V rámci bodu „Konflikt záujmov“ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je podpísané predsedom žalovaného, pričom je zrejmá právna úprava, podľa ktorej pri výkone štátnej služby ako aj pri výkone práce vo verejnom záujme je základným predpokladom, že takýto (vedúci) zamestnanec nemôže byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Podľa žalobcu z výpisu z obchodného registra zistil, že predseda Hlavného banského úradu, ktorý podpísal rozhodnutie, je členom dozorných rád viacerých obchodných spoločností, a to aj jednej obchodnej spoločnosti, v ktorej predmete činnosti je „ťažba, spracovanie a úprava nerastných surovín, ušľachtilá kamenárska výroba, odbyt vlastných výrobkov, vrtné práce, hromadné odstrely, zemné práce, inžiniersko-geologické služby, strojárska a tlačiarenská činnosť“, a v tejto spoločnosti bol predsedom dozornej rady. Podľa žalobcu to vzbudzuje dôvodné pochybnosti o nestrannosti rozhodovania vo veci žalobcu, nakoľko ide o predmet činnosti, ktorý spadá do rovnakej oblasti, v akej rozhodoval. Pochybnosti sú o to väčšie, ak sa vezme do úvahy spôsob a štýl odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a ďalších písomností. Podľa žalobcu predseda Hlavného banského úradu nebol oprávnený na rozhodovanie o odvolaní, keďže sám pôsobil ako člen dozorných rád viacerých obchodných spoločností, čo je nezlučiteľné s jeho funkciou, a zároveň predmet činnosti niektorých subjektov presahoval do predmetu činnosti žalobcu, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nestrannosti. 27. V rámci bodu „K ďalším pochybeniam obsiahnutým v napadanom rozhodnutí“ žalobca uviedol, že sa ohradzuje voči argumentácii, že žalobca a jeho právny zástupca zapríčinili prieťahy v odvolacom konaní. Podania boli preberané v rámci zákonných lehôt a rovnako boli zasielané v rámci zákonných lehôt. Žalovaný požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní, pričom ide o postup, ktorý v zákone nemá oporu, nakoľko Ministerstvo hospodárstva SR nie je odvolacím orgánom a ani orgánom rozhodujúcim o rozklade, a preto žalovaný nemal prečo žiadať Ministerstvo hospodárstva SR o predĺženie lehoty. 28. V rozhodnutí zároveň žalovaný uviedol, že žalobca bol povinný k priznaniu úhrad za vydobyté nerasty priložiť špecifikáciu tržieb za odpredané výrobky. Podľa žalobcu žalovaný mal zrejme na mysli dokumentáciu, ktorá by mala špecifikovať triedy za jednotlivé zložky odpredaných výrobkov t. j. tržby za ten-ktorý kov obsiahnutý v predanom výrobku, avšak žalovaný k takémuto tvrdeniu neuvádza žiadnu argumentáciu. Právna úprava explicitne stanovuje, že výpočet úhrady sa určuje z tržby za výrobky zhotovené z vydobytých nerastov t. j. rozhodujúci je konečný výrobok a tržba zaň, nie zložky tržieb za 1 výrobok podľa jeho obsahu a právna úprava žalobcovi neukladá povinnosť evidovať, uchovávať a ani predkladať akékoľvek ďalšie špecifikácie tržieb za odpredané výrobky. Žalobca eviduje množstvo vyťažených nerastov, tržby za predané výrobky, pričom tieto podklady poskytol pri kontrole, avšak evidencia kovov vo výrobkoch na účely platenia úhrady za vyťažené nerasty v právnej úprave nemá oporu. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 29. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vrátane celého konania vo veci vyrubenia nedoplatkov úhrad za vydobyté nerasty žalobcovi je nezákonné, vydané bez odborných znalostí predmetnej problematiky a bez ohľadu na právnu stránku veci, upravenú v banskom zákone a nadväzujúcich právnych predpisoch. Poukázal na závery Najvyššieho kontrolného úradu SR o nejednoznačnej a neúplnej právnej úprave, čo podľa NKÚ môže viesť k rôznemu výkladu zákona v konaniach dotknutých orgánov. Poukázal tiež na to, že NKÚ vo svojej správe uviedol, že nebolo možné úplne jednoznačne potvrdiť či vyvrátiť opodstatnenosť podnetu v časti týkajúcej sa správnosti uplatnenej sadzby úhrady za vydobyté nerasty. Rozhodnutie bolo vydané v rozpore s dlhoročnou dovtedajšou aplikáciou príslušnej právnej úpravy orgánmi štátnej banskej správy a tiež v rozpore so stanoviskami žalovaného k predmetnej problematike pre NKÚ. Podľa žalovaného je potrebné vziať do úvahy zákonnú povinnosť žalobcu platiť penále podľa § 32a ods. 10 banského zákona v prípade, ak nedôjde k zrušeniu právoplatného žalovaného rozhodnutia. 30. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nedodržanie 5-ročnej lehoty pre vyrubenie nedoplatku podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, možno sa podľa žalovaného stotožniť s názorom žalobcu, v zmysle ktorého nemožno túto lehotu počítať spätne od vydania prvostupňového rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie bolo v celom rozsahu zmenené žalovaným rozhodnutím. Lehota by mala byť počítaná spätne od okamihu právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, teda od jeho doručenia žalobcovi. Až právoplatnosťou sa rozhodnutie stáva voči účastníkovi konania záväzné a relatívne nemenné. 31. Žalovaný mal akceptovať právny názor NKÚ a navrhnúť zmenu platnej legislatívy upravujúcej platenie úhrad tak, aby nedochádzalo k nejednoznačným účelovým výkladom zaradenia druhu nerastu a tomu prislúchajúcej sadzby úhrad. Takouto zmenou (nie retroaktivitou) by sa dosiahli legitímne očakávania žalobcu, ale i iných potencionálnych organizácií, vykonávajúcich dobývanie stanoveného druhu nerastu. 32. Na základe skutočností uvedených vo vyjadrení ako aj skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovaný navrhol, aby správny súd vyhovel žalobe, zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalšie podania žalobcu 33. Podaním zo dňa 21.03.2023 žalobca uviedol, že nahliadol do správneho spisu žalovaného a zistil, že súčasťou je aj právna analýza Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedry správneho práva a poukázal na argumentáciu v tejto právnej analýze s tým, že podporuje argumenty žalobcu uvedené v správnej žalobe. 34. Podaním zo dňa 14.08.2023 označenom ako doplnenie dôkazných prostriedkov žalobca poukázal na to, že dňa 12.07.2023 sa uskutočnilo rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorého súčasťou bolo aj prerokovanie návrhu nariadenia vlády SR, ktorým sa malo zmeniť nariadenie vlády o úhrade za dobývací priestor, o úhrade za vydobyté nerasty a úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto navrhovanej zmene vyplýva, že navrhovanou úpravou sa umožní jednoznačný výklad pojmov upravujúcich druh vyhradeného nerastu, za ktorý sa platí úhrada za vydobytý nerast s určenou sadzbou úrady v percentách a odstránia sa pochybnosti pri jednotlivých sadzbách za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu. Ďalej žalobca poukázal, že cieľom navrhovanej úpravy bolo podať jednoznačný výklad pojmov upravujúcich druh vyhradeného nerastu, za ktorý sa platí úhrada za vydobytý nerast so stanovenou sadzbou náhrady uvedenou v percentách a odstránia sa pochybnosti pri jednotlivých sadzbách za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu, pričom základným kritériom pri rozdelení vyhradených nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, má byť skutočnosť, či sa z nich dajú priemyselne vyrábať kovy zlata a striebra. Z dôvodovej správy a aj doložky vybraných vplyvov jednoznačne vyplýva, že doterajšia právna úprava bola nejasná a nejednoznačná, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu. Následne 15.07.2023 bolo nariadenie vlády č. 291/2023 zo dňa 12.07.2023 vyhlásené s účinnosťou od 01.01.2024. Novou právnou úpravou tak dochádza v praxi nielen k zosúladeniu označenia druhov nerastov v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách s označením vyhradených nerastov v banskom zákone, ale aj k odstráneniu pochybnosti pri stanovovaní sadzby za vydobyté nerasty podľa druhu výsledného kovu, ale dochádza aj k zmene sadzby za úhradu vydobytých nerastov v prílohe č. 2 tak, že položka b) znie „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy okrem kovov zlato a striebro“ a položka c) znie „nerasty, ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, a to aj kovy zlato a striebro“. Schválením návrhu nariadenia vláda SR priamo potvrdila názor Najvyššieho kontrolného úradu SR ako aj názor žalobcu prezentovaný v správny žalobe, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúceho jednak v nesprávnom výklade právneho predpisu ako v nesprávnej aplikácii právnych noriem na predmetný skutkový stav. Novou právnou úpravou sa odstráni závažný nedostatok banského zákona a nadväzujúcich právnych predpisov, ktoré boli identifikované Najvyšším kontrolným úradom SR a nová právna úprava podľa žalobcu dosvedčuje nutnosť uplatnenia aplikácie zásady in dubio pro libertate, teda že sa voči žalobcovi mala uplatniť tá sadzba z prílohy č. 2 nariadenia o úhradách, ktorá bola v prospech žalobcu a nie v jeho neprospech. Závery novej právnej úpravy jasne podporujú argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho správnej žalobe. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 35. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu výkonu súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/72/2022 je vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/72/2022. 36. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť žalobcu na deň 18.09.2024. Pojednávanie bolo z procesných dôvodov odročené na 02.10.2024. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu odkázal na obsah písomných podaní, ktoré boli doručené v priebehu súdneho konania. Poukázal na to, že od 01.01.2024 nadobudla účinnosť novela nariadenia vlády SR a táto potvrdzuje argumentáciu žalobcu. Zároveň bolo predložené priznanie úhrady, ktoré žalobca podáva od 01.01.2024 s tým, že po novele nariadenia vlády SR už žalobca platí od 01.01.2024 úhradu vo výške 5 %. Poverený zástupca žalovaného odkázal na obsah vyjadrenia k správnej žalobe. Konateľ žalobcu na otázky správneho súdu uviedol, že osobitný dobývací priestor Banská Štiavnica VII bol určený tak, že osobitný dobývací priestor sa v podstate určuje pre organizáciu, ktorá chce vykonávať banskú činnosť akoby „v cudzom dobývacom priestore“ a dobývací priestor Banská Štiavnica VII je súčasťou dobývacieho priestoru Banská Štiavnica. Uviedol, že v roku 2005 chceli realizovať geologický prieskum a držiteľom oprávnenia pre dobývanie v dobývacom priestore Banská Štiavnica bol subjekt Rudné Bane š.p., ktorý ale nevykonával žiadnu činnosť v tomto dobývacom priestore, a aby mohol byť realizovaný geologický prieskum, tak bol určený dobývací priestor Banská Štiavnica VII. V roku 2018 bol následne celý dobývací priestor prevedený z Rudných baní š.p. na spoločnosť žalobcu. Všetky tri dobývacie priestory sú ale v podstate jednou prevádzkou. Ďalej uviedol, že vo všetkých troch dobývacích priestoroch ide o polymetalické zrudnenie, teda v tomto neraste sa nachádza viacero kovov a líši sa to od uloženia, od hrúbky žíl, od kvalitatívneho zloženia. Po vyťažení ide v podstate jedna hmota na spracovanie, výsledkom ktorého je koncentrát, ktorý je následne expedovaný. Za posledné obdobie, za obdobie jedného roka je z koncentrátu žalobcu hutníckym spôsobom vyrobené v priemere 120 ton olova, 100 ton zinku, 25 ton medi a 0,4 ton zlata a 0,4 ton striebra. Na otázku správneho súdu ako je potrebné vnímať termín ruda a kedy sa určitý nerast stane rudou (vzhľadom na argumentáciu žalovaného uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí a na argumentáciu žalobcu prednesenú v správnej žalobe), právny zástupca žalobcu uviedol, že nariadenie vlády používa termín rudy zlata a striebra a v podstate banský úrad v rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru má určiť, kedy ťažený nerast spĺňa takúto požiadavku a kedy ide o rudu zlata a striebra. Konateľ žalobcu k tejto otázke správneho súdu uviedol, že pre žalobcu je rozhodujúce ust. § 32 banského zákona, a to ako mal určený dobývací priestor. Ďalej ešte poukázal na evidencie dobývacích priestorov v Slovenskej republike s tým, že na dobývanie zlata je určená iba oblasť Kremnice a Medzibrod. Poverený zástupca žalovaného k tomu uviedol, že podstatné je to, ako je skupina nerastov definovaná v banskom zákone a banský zákon pozná iba termín nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy. Banský zákon nepozná termín rudy zlata a striebra. V podstate v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru nebol nikde nerast zadefinovaný tak, že by táto terminológia bola v súlade so zákonom. Poukázal na to, že jedine nariadenie vlády poznalo termín rudy zlata a striebra. Uviedol, že sa zaoberal aj mineralógiou a že rudu zlata nepozná, len prípadne rudu striebra. V tom čase platný banský zákon takýto pojem na označenie nerastu nepoznal. Celé rozhodnutie operuje s pojmom rudy, ktorý ale banský zákon nepoznal a v podstate nariadenie bolo v rozpore so zákonom. Aj Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojej správe konštatoval nejednoznačnosť právnej úpravy. V rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru sa určenie druhu nerastu približuje definícii „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy“. Ruda zlata by to mohla byť v prípade, ak by z hľadiska kvality bolo umožnené samostatné ekonomické využitie zlata. V tomto prípade ide o jednu prevádzku a celá vyťažená produkcia je vsádzaná do úpravne, z ktorej sa potom vytvára koncentrát. Čiže vydobytý nerast zo všetkých troch dobývacích priestorov ide spoločne na spracovanie a z toho sa potom vyrába koncentrát. Legislatíva neumožňuje riešiť úhradu za každý dobývací priestor, pretože do výpočtu úhrady vstupujú celkové náklady a aj celková tržba za výsledný produkt. Na otázku akým spôsobom a v akých prípadoch sa rozhoduje o zmene dobývacieho priestoru poverený zástupca žalovaného uviedol, že základom pre určenie dobývacieho priestoru je geologický prieskum, výsledkom ktorého je výpočet zásob a následne potom Ministerstvo životného prostredia SR vydáva osvedčenie o vyhradenom ložisku. Zabezpečí sa ochrana takéhoto ložiska a ak je organizácia, ktorá vie toto ložisko ekonomicky dobývať, tak podá žiadosť o určenie dobývacieho priestoru. Platná právna úprava umožňuje aj zmenu dobývacieho priestoru. V praxi môže nastať situácia, že v určitej časti sa už vydobyjú zásoby a potom následne sa dáva návrh na zmenu dobývacieho priestoru, a teda dôjde ku zmenšeniu dobývacieho priestoru. Organizácia, ktorá realizuje banskú činnosť má ale povinnosť vykonávať aj ďalší prieskum ložiska a následne môže byť zistené takouto prieskumnou činnosťou, že sa zistia ďalšie zásoby, ktoré môžu mať aj iné úžitkové zložky, preto sa overia tieto zásoby, opäť sa urobí výpočet zásob a Ministerstvo životného prostredia SR osvedčí tieto zásoby a následne taktiež môže dôjsť k zmene v určení dobývacieho priestoru, konkrétne môžu sa zmeniť hranice dobývacieho priestoru tak, že tento priestor sa rozšíri, ale zároveň môže byť aj zadefinovaný inak druh nerastu, na ktorý je dobývací priestor určený. Potom je pre organizáciu rozhodujúce posledné rozhodnutie o zmene dobývacieho priestoru. Na otázku týkajúcu sa plynutia lehoty podľa § 32b ods. 2 písm. c) banského zákona poverený zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný zotrváva na tej argumentácii, ktorú uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe a to že, lehotu je možné počítať až od právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného slova uviedol, že sa pridržiava písomných podaní a žalobca žiada, aby bolo rozhodnutie napadnuté správnou žalobou zrušené. V rámci záverečného slova poverený zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na vyjadrení k správnej žalobe s tým, aby správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil. Následne správny súd postupom podľa § 116 SSP odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 30.10.2024. 37. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 38. Podľa § 2 banského zákona; Za nerasty sa podľa tohto zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry. (2) Za nerasty sa podľa tohto zákona nepovažujú a) vody s výnimkou mineralizovaných vôd, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, b) prírodné liečivé vody a prírodné stolové minerálne vody, aj keď sa z nich môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, ďalej liečivé bahná a ostatné produkty prírodných liečivých zdrojov, c) rašelina, d) bahno, piesok, štrk a okruhliaky v korytách vodných tokov, pokiaľ neobsahujú vyhradené nerasty v dobývateľnom množstve, e) kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva. 39. Podľa § 3 banského zákona; (1) Vyhradené nerasty sú a) rádioaktívne nerasty, b) všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny vhodné na energetické využitie, c) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, d) magnezit, e) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať fosfor, síru a fluór alebo ich zlúčeniny, f) kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli, g) grafit, baryt, azbest, sľuda, mastenec, diatomit, sklársky a zlievarenský piesok, minerálne farbivá, bentonit, h) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín a prvky s vlastnosťami polovodičov, i) granit, granodiorit, diorit, gabro, diabas, hadec, dolomit a vápenec, pokiaľ sú blokovo dobývateľné a leštiteľné, a travertín, j) technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene, k) halloyzit, kaolín, keramické a žiaruvzdorné íly a ílovce, sadrovec, anhydrit, živce, perlit a zeolit, l) kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, slieň, čadič, znelec, trachyt, pokiaľ sú tieto nerasty vhodné na chemickotechnologické spracovanie alebo spracovanie tavením, m) mineralizované vody, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, n) technicky využiteľné prírodné plyny, pokiaľ nepatria medzi plyny uvedené pod písmenom b). (2) Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty. (3) Pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom, rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. 40. Podľa § 32a ods. 2, 4, 8 a 14 banského zákona; (2) Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Sadzba úhrady je najviac 20% z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov, a to z rádioaktívnych nerastov a z nerastov, sadzba úhrady pri ostatných nerastoch je najviac 10% z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov. Pri výpočte tejto úhrady sa vychádza z podielu nákladov na dobývanie a celkových nákladov na zhotovenie výrobkov. (4) Úhrady podľa odsekov 1 a 2 vypočíta organizácia, ktorá má určený dobývací priestor; úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín podľa odseku 3 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú túto banskú činnosť. (8) Úhrada za vydobyté nerasty a úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa platí štvrťročne vždy do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty a priznanie úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín. (14) Podrobnosti o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, o sadzbách úhrad, spôsobe výpočtu a platenia úhrad ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. 41. Podľa § 32b banského zákona; (1) Správou úhrad sa rozumie evidencia a registrácia organizácií povinných platiť úhrady, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie úhrady, konanie o úhradách, kontrola výpočtu úhrad, evidovanie úhrad vrátane vysporiadania preplatkov a nedoplatkov, vymáhanie úhrad a ďalšie činnosti správcu úhrad podľa tohto zákona. Správu úhrad vykonávajú obvodné banské úrady. (2) Obvodný banský úrad je pri správe úhrad oprávnený a) vyžiadať od organizácie podklady potrebné na vypočítanie úhrady, ak sú pochybnosti o správnosti výpočtu úhrady v priznaní, b) vykonať kontrolu správnosti výpočtu úhrady a vyrubiť zistený nedoplatok v lehote do piatich rokov odo dňa predloženia priznania úhrady, c) vyrubiť penále za omeškanie platby úhrady, ak jeho výška je viac ako 1 000 Sk, d) vyúčtovať a uplatňovať úhradu a penále z nedoplatkov úhrady (§ 32a ods. 10) postupom podľa osobitného predpisu; úhradu a penále nemožno vymáhať po uplynutí desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom úhrada alebo jej časť a penále boli splatné. (3) Zistené preplatky úhrady sa použijú na zaplatenie úhrady v nasledujúcom období so súhlasom organizácie povinnej platiť úhradu. (4) Organizácia je povinná obvodnému banskému úradu predložiť na kontrolu platenia úhrad príslušné doklady. 42. Podľa § 3 nariadenia o úhradách; (1) Úhrada za vydobyté nerasty sa za každý štvrťrok kalendárneho roka vypočíta ako súčin podielu nákladov na dobývanie nerastov k celkovým nákladom na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, tržieb dosiahnutých za odpredané výrobky zhotovené z vydobytých nerastov a sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu je uvedená v prílohe č. 2. (2) Náklady na dobývanie nerastov pozostávajú z vlastných nákladov (priame a nepriame náklady) vynaložených v príslušnom štvrťroku na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska vrátane dopravy vydobytého nerastu až po miesto, kde vydobytý nerast vstupuje do procesu jeho úpravy a zušľachťovania a ďalšieho spracovania na výrobky, ako aj vlastných nákladov na zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidáciu banských diel a lomov a na zriaďovanie a prevádzku odvalov, výsypiek a odkalísk potrebných na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska. (3) Celkové náklady na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov pozostávajú z nákladov na dobývanie nerastov (odsek 2) a ďalších vlastných nákladov vynaložených na úpravu a zušľachtenie vydobytých nerastov a ich ďalšie spracovanie na výrobky až po predaj týchto výrobkov. (4) Ak organizácia nerast vydobytý z dobývacieho priestoru upravuje a spracúva na výrobky a spolu s vydobytým nerastom upravuje a spracúva aj ten istý druh nerastu nadobudnutý ako tovar od iného dodávateľa, organizácia musí v prílohe č. 1 a) do kalkulácie nákladov podľa jednotlivých položiek, ktoré boli zahrnuté do celkových nákladov na úpravu a zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, zahrnúť len položky na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov bez nákladov na úpravu a spracovanie zakúpeného nerastu od iného dodávateľa, b) do špecifikácie tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých na vlastnú potrebu uviesť iba tržby za výrobky vyrobené z nerastu vydobytého z dobývacieho priestoru bez tržieb za výrobky zhotovené zo zakúpeného nerastu. (5) Na účel uvedený v odseku 4 je organizácia povinná viesť potrebnú evidenciu. (6) Ak sa vydobytý nerast bez jeho úpravy a zušľachťovania a ďalšieho spracovania priamo odpredáva ako výrobok, náklady na dobývanie sú totožné s celkovými nákladmi na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov. (7) Do tržby za výrobky zhotovené z vydobytých nerastov v príslušnom štvrťroku sa zaratúva tržba dosiahnutá za odpredané výrobky, ako aj predpokladaná tržba za výrobky použité pre vlastnú potrebu, a to vo výške, akoby tieto výrobky boli odpredané. (8) Výpočet úhrady za vydobyté nerasty sa vykoná v priznaní úhrady za vydobyté nerasty podľa prílohy č. 3. Predpokladaná tržba za výrobky použité na vlastnú potrebu sa ocení vo výške ceny výrobku odpredaného v príslušnom štvrťroku. (9) Súčasťou výpočtu úhrady za 4. štvrťrok je aj zúčtovanie úhrad za kalendárny rok. 43. Podľa § 8 nariadenia o úhradách; Sadzby úhrad uvedené v prílohe č. 2 v písmenách b) a e) sú platné pre kalendárny rok 2002; sadzby pre kalendárny rok 2003 sú 1 % a pre kalendárny rok 2004 a ďalšie roky sú 0,1 %. Sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. b) je platná do 31. decembra 2020; sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. e) je platná do 31. decembra 2023. 44. Podľa Prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách je sadzba úhrady za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu, podľa písm. b) a c) : b) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra – 2% c) rudy zlata a striebra – 5%. 45. Úvodom správny súd považuje za potrebné uviesť, že banský zákon rieši vzťah k Správnemu poriadku v § 41, podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, § 13, § 14, § 14a, § 28 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že na postup pri vyrubení úhrady podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákon sa vzťahuje Správny poriadok. 46. K námietke o konflikte záujmov správny súd uvádza, že z ust. § 38 ods. 3 zákona o banskej činnosti vyplýva, že Hlavný banský úrad je rozpočtová organizácia so sídlom v Banskej Štiavnici a na čele Hlavného banského úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva minister hospodárstva SR. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.10.2022 (v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania žalovaného – ďalej aj len „zákon o štátnej službe“) štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu. Poznámka 7) pritom odkazuje na zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že ide o predsedu Hlavného banského úradu, ktorého vymenováva alebo odvoláva minister hospodárstva SR. Na tohto štátneho zamestnanca sa v zmysle § 7 ods. 7 zákona o štátnej službe nevzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona, konkrétne § 38 až § 44, § 51, § 52, § 55 a § 69, § 71 ods. 1, § 72 až § 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až § 96, § 102, § 103, § 117 až § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ust. § 112 zákona o štátnej službe nie je uvedeným ustanovením vylúčené a práve toto ustanovenie vymedzuje obmedzenia pre štátneho zamestnanca, konkrétne v § 112 ods. 2 písm. c) je obsiahnuté aj obmedzenie, podľa ktorého štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Preto aj na predsedu Hlavného banského úradu sa vzťahuje ust. § 112 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe, a to obmedzenie, podľa ktorého nesmie byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Ustanovenie § 112 ods. 9 zákona o štátnej službe obsahuje povinnosť štátneho zamestnanca do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru písomne preukázať okrem iného skončenie, pozastavenie alebo prerušenie podnikania, skončenie inej zárobkovej činnosti, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise štátnozamestnaneckého miesta a skončiť členstvo v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 7 tohto ustanovenia (vymedzujú, kedy sa preukázanie ukončenia nepožaduje – napr. vedecká, pedagogická činnosť a pod.), pričom toto obmedzenie sa neaplikuje v prípadoch, ak s členstvom v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, služobný úrad vyslovil súhlas v lehote 30 dní od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. (Podľa § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe.) Pokiaľ by aj zo strany predsedu Hlavného banského úradu, ktorý vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, neboli vyššie uvedené povinnosti dodržané (aj počas výkonu svojej funkcie by bol členom dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť ako to namieta žalobca a nešlo by o prípad akceptovaný zákonom o štátnej službe), tak sama o sebe táto skutočnosť nedosvedčuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Nie je sporné, že rozhodnutie bolo vydané osobou, ktorá bola v tom čase predsedom Hlavného banského úradu a žalobca skutočnosťami uvedenými v správnej žalobe nepreukázal konkrétny konflikt záujmov, ktorý by mohol mať prípadne význam pre zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca neargumentoval v tomto žalobnom bode ustanoveniami Správneho poriadku upravujúcimi vylúčenie zamestnanca orgánu verejnej správy, preto sa nad rámec žalobných námietok správny súd nezaoberal otázkou, či sú dotknuté ustanovenia Správneho poriadku aplikovateľné na prejednávanú vec. 47. Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca a jeho právny zástupca zapríčinili prieťahy v odvolacom konaní, pretože nepreberali podania žalovaného včas, resp. nechali márne uplynúť lehoty na prebratie podania. Uvedená argumentácia žalovaného predstavuje vyhodnotenie postupu žalobcu a jeho právneho zástupcu v priebehu odvolacieho konania, ktorá sa ale „nepretavila“ do konkrétneho zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Žalobca netvrdí, a ani to nevyplýva z obsahu administratívneho spisu, že by žalovaný ukrátil žalobcu na jeho procesných právach, že by neprihliadol na niektoré z vyjadrení žalobcu alebo že by žalobca žiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie alebo predloženie podkladov a táto žiadosť by bola vyhodnotená negatívne s dopadom na subjektívne práva žalobcu. 48. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný bez zákonného rámca žiadal o predĺženie lehoty na rozhodnutie Ministerstvo hospodárstva SR , ktoré nie je odvolacím orgánom a ani orgánom oprávneným rozhodnúť o podanom rozklade, nakoľko žalovaný rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku – odvolaní a proti jeho rozhodnutiu odvolanie alebo rozklad nie sú prípustné (§59 ods. 4 Správneho poriadku), tak ani táto námietka nie je dôvodná. Ustanovenie § 49 Správneho poriadku vymedzuje pre orgány verejnej správy lehoty na rozhodnutie nasledovne : (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. (Odlišná lehota na rozhodnutie môže byť ešte stanovená osobitným procesným predpisom, ktorý môže mať ako lex specialis prednosť pred aplikáciou Správneho poriadku.) Zavedenie uvedených lehôt je vyjadrením požiadavky rýchlosti konania bez zbytočných prieťahov. Uvedené lehoty ustanovené v § 49 Správneho poriadku sa vzťahujú nielen na prvostupňové konanie, ale aj na preskúmavacie konanie (o opravnom prostriedku), pretože podľa § 60a Správneho poriadku sa ustanovenia prvej až tretej časti Správneho poriadku primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní (ustanovenie § 49 je zaradené v rámci Tretej časti Správneho poriadku označenej Priebeh konania). Pokiaľ platí pre orgán rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku požiadavka na dodržanie lehoty na rozhodnutie, je dôvodné predpokladať, že aj v rámci odvolacieho konania môžu nastať také situácie, ktoré znemožnia rozhodnúť v zákonnej lehote a posúdenie, či je vo veci akceptovateľný dôvod na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, by nemalo byť v kompetencii orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, čo vyjadruje ustanovenie § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Prostredníctvom uvedeného ustanovenia je vyjadrená požiadavka posúdenia dôvodov na prekročenie zákonných lehôt na rozhodnutie nadriadeným orgánom, čo žalovaný pri zaslaní žiadosti rešpektoval. Navyše je potrebné k tejto žalobnej námietke uviesť, že aj podľa judikatúry súdov nedodržanie lehoty na rozhodnutie samo o sebe nepredstavuje dôvod nezákonnosti rozhodnutia, čo ale nepredstavuje pre účastníka konania prekážku pre to, aby uplatňoval ochranu svojich práv napr. v prípade bezdôvodnej nečinnosti orgánu verejnej správy. 49. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný uviedol nesprávny záver o tom, že bol povinný k priznaniu úhrad za vydobyté nerasty predložiť špecifikáciu tržieb za odpredané výrobky, je pravdou, že žalovaný k tomuto argumentu v závere svojho rozhodnutia (bod. 118) neuviedol žiadnu argumentáciu, teda nezdôvodnil, na základe ktorých konkrétnych ustanovení právnych predpisov k tomuto záveru dospel. Nariadenie o úhradách v rámci prílohy č. 3, v ktorej je formulár Priznania úhrady za vydobyté nerasty stanovuje, že v tomto priznaní sa má uviesť názov a sídlo organizácie, názov dobývacieho priestoru, druh nerastu alebo skupiny nerastov, pre ložisko ktorých bol dobývací priestor určený, náklady na dobývanie nerastu, celkové náklady na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, tržby dosiahnuté za odpredaj výrobkov, sadzba úhrady a výpočet sadzby za vydobyté nerasty a údaje o jej zaplatení. Prílohou tohto priznania sú: a) kalkulácia nákladov podľa jednotlivých položiek, ktoré boli zahrnuté do nákladov na dobývanie nerastu, b) kalkulácia nákladov podľa jednotlivých položiek, ktoré boli zahrnuté do celkových nákladov na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, c) špecifikácia tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých pre vlastnú potrebu. Požiadavka na predloženie prílohy uvedenej pod písmenom c) vyplýva z § 3 ods. 7 a 8 nariadenia o úhradách. Podľa § 3 ods. 7 nariadenia o úhradách do tržby za výrobky zhotovené z vydobytých nerastov v príslušnom štvrťroku sa zaratúva tržba dosiahnutá za odpredané výrobky, ako aj predpokladaná tržba za výrobky použité pre vlastnú potrebu, a to vo výške, akoby tieto výrobky boli odpredané. Podľa § 3 ods. 8 nariadenia o úhradách výpočet úhrady za vydobyté nerasty sa vykoná v priznaní úhrady za vydobyté nerasty podľa prílohy č. 3. Predpokladaná tržba za výrobky použité na vlastnú potrebu sa ocení vo výške ceny výrobku odpredaného v príslušnom štvrťroku. Žalobca tvrdil, že výsledkom jeho výrobného procesu je jeden polymetalický koncentrát, teda že výsledkom spracovania u žalobcu nie sú samostatné kovy ako napr. Pb, Au, Zn, Ag, a pod., a zároveň tvrdil, že žiadne výrobky nepoužíva pre vlastnú potrebu. V podaní zo dňa 20.09.2021 žalobca oznámil, že kolektívny polymetalický koncentrát, ako výsledný produkt technologickej úpravy polymetalických rúd, by nemohol byť v podmienkach žalobcu efektívne využívaný, a preto ho žalobca pre vlastnú potrebu nevyužíva, preto aj cenník výrobkov použitých pre vlastnú potrebu nevedie. Žalovaný túto argumentáciu žalobcu nespochybnil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca k priznaniam úhrad za vydobyté nerasty neprikladal vo všetkých prípadoch v prílohe č. 3 nariadenia o úhradách požadovanú špecifikáciu tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých pre vlastnú potrebu, čo odôvodňuje tým, že výsledkom spracovania vydobytých nerastov bol jeden výrobok a nič nepoužíval pre vlastnú potrebu. Vyhodnocovanie vyššie uvedenej argumentácie žalovaného a vyhodnocovanie, či žalobca bol alebo nebol povinný predložiť k priznaniu úhrad za vydobyté nerasty aj špecifikáciu tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých pre vlastnú potrebu podľa správneho súdu presahuje ale rámec prejednávanej veci, pretože v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je preskúmavané rozhodnutie, nebola voči žalobcovi vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré mu ukladá banský zákon a predpisy vydané na jeho vykonanie. Preto aj prípadný nedostatok argumentácie žalovaného, spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení a týkajúci sa záveru, že žalobca bol povinný k priznaniu úhrad za vydobyté nerasty priložiť špecifikáciu tržieb za odpredané výrobky, nie je spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Rovnako aj skutočnosť, že žalobca prípadne nesplnil povinnosti spočívajúce v nepredložení špecifikácie tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov (bez špecifikácie výrobkov použitých pre vlastnú potrebu, ak žalobca žiadne týmto spôsobom nepoužíval, a aj pri rešpektovaní, že vyrábal a odpredával len jeden výrobok), nie je vo vzťahu k meritu prejednávanej veci podstatná. 50. Žalobca ďalšími žalobnými námietkami namietal nezákonnosť vykonanej kontroly úhrad za vydobyté nerasty. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že u žalobcu už boli vykonané dve kontroly. Obvodný banský úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu dňa 31.07.2019 kontrolu výpočtu a platenia úhrad za dobývací priestor Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII za rok 2018 a za vydobyté nerasty v roku 2018 v dobývacom priestore Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII. Výsledkom kontroly bol v zápisnici konštatovaný nedostatok, že žalobca nepredložil spolu s priznaním úhrady za IV. štvrťrok 2018 zúčtovanie úhrad za kalendárny rok tak, ako to ukladá ustanovenie § 3 ods. 9 nariadenia o úhradách a bol daný príkaz na predloženie zúčtovania úhrad za kalendárny rok. Na uvedené nadväzovalo vydanie rozhodnutia č. 1350-2153/2019 zo dňa 19.09.2019, v ktorom bolo žalobcovi uložené bezodkladne, najneskôr do 15.11.2019, spracovať a predložiť zúčtovanie úhrad za kalendárne roky 2008 – 2017 tak ako to ukladá ust. § 3 ods. 9 nariadenia o úhradách a v tejto lehote zaplatiť prípadné vzniknuté nedoplatky v jednotlivých rokoch. Následne bolo vydané Oznámenie o začatí konania o výkon výkazu nedoplatkov úhrady – penále za oneskorenú platbu a rozhodnutie o určení lehoty na zaplatenie zo dňa 27.12.2019, v ktorom bolo uvedené, že žalobca splnil uložené opatrenie a boli zaplatené vyčíslené nedoplatky (v sume 2 351,-eur). Dňa 04.02.2020 bola vykonaná druhá kontrola zameraná na kontrolu výpočtu a platenia úhrady za dobývací priestor Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII za rok 2019 a za vydobyté nerasty v I. až III. štvrťroku roku 2019 v dobývacom priestore Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII a Banská Štiavnica, o výsledku ktorej bola spísaná zápisnica so záverom, že neboli zistené nedostatky pri výpočte úhrad za vydobyté nerasty a ani pri ich úhrade. Následne na základe oznámenia č. 1803-2929/2021 zo dňa 05.08.2021 bola u žalobcu vykonaná ďalšia kontrola, a to kontrola úhrady za vydobyté nerasty za obdobie rokov 2011 až 2022 (začatá dňa 12.08.2021), na ktorú nadväzujú v tomto konaní preskúmavané rozhodnutia. Z uvedeného vymedzenia je zrejmé, že časový rozsah kontrol a aj vymedzenie dobývacích priestorov nebolo úplne totožné ako pri poslednej kontrole, na základe výsledkov ktorej boli vydané preskúmavané rozhodnutia. Kontrolné oprávnenie obvodného banského úradu je v banskom zákone upravené pomerne stručne, a to v § 32b ods. 2. Banský zákon neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by určovali pravidlá a obmedzenia pre prípadnú opakovanú kontrolu správnosti výpočtu úhrad. Ako príklad osobitných podmienok pre opakovanie kontroly možno uviesť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vymedzuje osobitné podmienky pre daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, u tohto istého daňového subjektu. Platenie úhrady za vydobyté nerasty pritom možno prirovnať k plateniu dane v tom zmysle, že povinný subjekt je povinný si daň a aj úhradu sám vypočítať, podať „príslušné priznanie“ a zaplatiť daň/úhradu, pričom príslušný orgán verejnej správy je následne oprávnený vykonať kontrolu splnenia povinnosti a môže vyrubiť zistený nedoplatok. V prípade platenia úhrady za vydobyté nerasty ale ide o poplatok sui generis, ktorý platí subjekt za to, že využíva nerastné bohatstvo, ktoré je v zmysle čl. 4 ods. 1 Ústavy SR vo vlastníctve Slovenskej republiky. Banský zákon osobitné podmienky pre opakovanie kontroly neustanovuje, preto nemožno v poradí tretiu u žalobcu vykonanú kontrolu bez ďalšieho označiť za nezákonnú. Právna istota účastníka konania (kontrolovanej organizácie) je zabezpečená v § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, ktoré obmedzuje vykonanie kontroly keď stanovuje, že vykonať kontrolu správnosti výpočtu úhrady a vyrubiť zistený nedoplatok je obvodný banský úrad ako správca úhrad oprávnený do piatich rokov odo dňa predloženia priznania úhrady (ktorá sa podáva za každý štvrťrok do konca tretieho mesiaca nesledujúceho štvrťroku). Žalobca vykonanie kontroly za obdobia, ktoré nespadali pod toto ustanovenie, nenamieta a podstatné je, že v konečnom dôsledku bol vypočítaný nedoplatok na úhrade za vydobyté nerasty len vo vzťahu k obdobiu, ktoré „pokrývala“ uvedená 5-ročná lehota, pričom k otázkam začatia plynutia tejto lehoty sa správny súd vyjadrí samostatne v nasledujúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia. Na druhej strane podľa správneho súdu nemožno a priori vylúčiť prípady, kedy by opakovanie kontrol mohlo byť vyhodnotené ako zásah do práv kontrolovaného subjektu, pokiaľ by napríklad išlo o extrémne vybočenie kontroly v konfrontácii s cieľmi, ktoré sa kontrolou sledujú v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 51. K námietkam o porušení lehoty vymedzenej v § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona správny súd uvádza, že ani tieto námietky nie sú dôvodné. Podstatné pre zodpovedanie žalobcových námietok je, či je potrebné pre zachovanie 5-ročnej lehoty na vyrubenie zisteného nedoplatku na úhradách za vydobyté nerasty vydať v tejto lehote prvostupňové rozhodnutie, alebo je potrebné vydať druhostupňové rozhodnutie, alebo či je potrebné, aby v rámci tejto lehoty „konečné“ rozhodnutie (v prípade podania odvolania druhostupňové rozhodnutie odvolacieho orgánu – žalovaného) nadobudlo právoplatnosť. Pre počítanie lehoty je rozhodujúce aplikovanie pravidiel podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 41 banského zákona. 52. Úvodom k zodpovedaniu týchto žalobných námietok je potrebné v prvom rade poukázať na to, že prejednávaná vec nie je vecou správneho trestania, nejde v zmysle § 194 SSP o rozhodovanie orgánu verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 53. Ako už bolo vyššie uvedené úhrada za vydobyté nerasty je poplatkom sui generis, ktorý platí subjekt za to, že užíva nerastné bohatstvo, ktoré je vo vlastníctve štátu. Uvedené je potrebné zdôrazniť preto, že vo vzťahu správnemu trestaniu, konkrétne vo vzťahu k plynutiu prekluzívnych príp. premlčacích lehôt na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt (v širšom zmysle) judikatúra požaduje, aby v tejto lehote nadobudlo právoplatnosť konečné rozhodnutie vydané v administratívnom konaní, ktorým bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt a uložená sankcia. 54. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/21/2001 zo dňa 25.09.2001 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2004 pod č. R 11/2004. Judikatúra v zásade vychádza z toho, že za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť, pretože až právoplatnosťou tohto rozhodnutia je dotknutá právna sféra povinného subjektu. Aj v tomto smere ale možno badať určitý názorový posun, o čom svedčí rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/5/2021 zo dňa 27.06.2023, v ktorom bola predložená veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR vec správneho trestania, v ktorej sa predkladajúci senát Najvyššieho správneho súdu SR chcel odchýliť od záverov vyššie uvedeného rozhodnutia č. R 11/2004 a rozhodnutí vychádzajúcich z jeho argumentácie v tom zmysle, že na zachovanie lehoty na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti postačuje, aby bolo v rámci zákonnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt vydané konečné rozhodnutie (nemusí nadobudnúť právoplatnosť), pretože orgán verejnej správy nevie ovplyvniť proces doručovania rozhodnutia. Najvyšší správny súd SR vo veľkom senáte rozhodnutím sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05.06.2024 vrátil uvedenú predloženú vec predkladaciemu senátu z dôvodu, že zodpovedanie otázok nastolených v uznesení, ktorým bola vec predložená veľkému senátu, by bolo predčasné, keďže rozsudok správneho súdu napadnutý kasačnou sťažnosťou (v konaní o ktorej bola vec predložená veľkému senátu) nebol preskúmateľne odôvodnený. 55. Vyššie uvedené skutočnosti a závery správny súd považoval za potrebné uviesť práve na zdôraznenie toho, že prejednávaná vec nie je vecou správneho trestania a preto na zachovanie lehoty uvedenej v § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona „automaticky“ nedopadá argumentačný záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. R 11/2004, teda že v rámci zákonom stanovenej lehoty bolo potrebné, aby rozhodnutie žalovaného v tejto lehote (vymedzenej v §32b ods. 2 písm. b) banského zákona) nadobudlo aj právoplatnosť. Odlišnosť vyrubenia nedoplatku na zaplatenej úhrade za vydobyté nerasty odlišujú od správneho trestania nasledujúce skutočnosti : - pri správnom trestaní je dôkazné bremeno na orgáne verejnej správy – preukázať, že sa zodpovedný subjekt dopustil porušenia povinnosti, čo naplnilo skutkovú podstatu konkrétneho správneho deliktu (zodpovedný subjekt ako obvinený sa môže brániť), - v prípade úhrady za vydobyté nerasty vzniká povinnosť platiť úhradu za dobývací priestor a úhradu za vydobyté nerasty dotknutému subjektu priamo na základe zákona, organizácia je povinná podať priznanie úhrady, úhradu si vypočítať a následne ju zaplatiť, - po preukázaní administratívnoprávnej zodpovednosti orgán verejnej správy uloží dotknutému subjektu sankciu (ak neupustí od potrestania) a až rozhodnutie o uložení sankcie, ktoré je právoplatné (v zmysle doteraz ustálenej judikatúry) je spôsobilé zasiahnuť do majetkovej alebo inej sféry zodpovedného subjektu, teda až na základe tohto rozhodnutia sa „konštituuje“ povinnosť v podobe sankcie, o ktorej páchateľ správneho deliktu dopredu v konkrétnostiach nevedel (konkrétna výška sankcie je výsledkom dokazovania a úvahy orgánu verejnej správy) – na rozdiel od daňovej povinnosti, povinnosti platiť poistné alebo povinnosti platiť úhradu za vydobyté nerasty, ktorú má dotknutý subjekt priamo na základe zákona (ak sú splnené zákonom stanovené podmienky pre ich priznanie a úhradu), - na rozdiel od správneho trestania v prípade vyrubenia nedoplatku na úhrade za vydobytý nerast nejde o sankciu ale o „deklarovanie“ povinnosti, ktorá zaťažovala dotknutý subjekt priamo na základe zákona, čo bolo zistené preverením – kontrolou vykonanou orgánom verejnej správy. 56. Na základe uvedeného dospel potom správny súd k záveru, že na zachovanie lehoty vymedzenej v § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona postačuje vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa určí nedoplatok na úhrade. V tejto súvislosti správny súd poukazuje podporne aj na argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, v ktorom sú uvedené závery síce vo vzťahu k premlčacej lehote na predpísanie poistného, avšak podľa správneho súdu je možné ich podporne uviesť aj v súvislosti s prejednávanou vecou. V bode 27. uvedeného rozhodnutia Najvyšší správny súd uviedol, vychádzajúc z právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“), že poistné je predpísané už vydaním rozhodnutia voči povinnej osobe a nie až právoplatnosťou rozhodnutia. Právna úprava v zákone o sociálnom poistení je podrobnejšia ako v prípade vyrubenia úhrady za vydobyté nerasty v banskom zákone. V prípade poisteného ide o premlčaciu lehotu a v banskom zákone o lehotu prekluzívnu. Pri prihliadnutí na základný cieľ uvedených lehôt, a to vymedzením časového obdobia obmedziť orgán verejnej správy v oprávnení dodatočne „predpísať“/„vyrubiť“ sumu nedoplatku na povinnej platbe (ktorú bol dotknutý subjekt povinný platiť priamo na základe zákona, keďže boli splnené zákonom predpokladané podmienky, pričom na preklúziu sa prihliada ex offo a pri premlčaní je potrebné vzniesť námietku), možno podľa správneho súdu vychádzať podporne aj zo záverov uvedeného rozhodnutia. 57. Preto vyhodnotenie lehoty na vyrubenie úhrady za vydobyté nerasty, keď žalovaný zmenil v tomto smere rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa so záverom, že úhradu za vydobyté nerasty bolo možné vyrubiť len za IV. štvrťrok roku 2016, za ktorý podal žalobca priznanie úhrady dňa 22.02.2017, a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 22.02.2022, je správne. Vo vzťahu k I. až III. štvrťroku 2016 by nebola zachovaná lehota podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, keďže žalobca za uvedené obdobia podal úhrady dňa 24.11.2016, 26.08.2016 a 26.05.2016. 58. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí zmenil dobu a aj spôsob výpočtu úhrady za vydobyté nerasty, teda nahradil prvostupňové rozhodnutie vlastným rozhodnutím, k tomu je potrebné uviesť, že na takýto postup oprávňovalo žalovaného ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán je tak oprávnený a aj povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu aj mimo dôvodov odvolania a môže doplniť podklady pre rozhodnutie vrátane vykonania samostatného dokazovania. Odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní, pretože pri svojom rozhodovaní nie je viazaný len návrhmi odvolateľa a zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania, pričom pri zmene rozhodnutia môže preskúmané rozhodnutie zmeniť aj v neprospech odvolateľa t. j. neuplatní sa zákaz reformatio in peius (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sž 110/2002 z 10. decembra 2002). 59. Najpodstatnejšou spornou otázkou je posúdenie označenia druhu nerastu, ktorý bol zadefinovaný v rozhodnutiach o určení resp. zmene dobývacích priestorov, v konfrontácii s pojmológiou banského zákona a nariadenia o úhradách, a následne stanovenie sadzby úhrady za jeho vydobytie. 60. Podľa § 2 ods. 1 sa za nerasty podľa banského zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry. Vyhradené nerasty sú definované v § 3 ods. 1 banského zákona s tým, že v zmysle § 3 ods. 2 banského zákona sú ostatné nerasty nevyhradenými nerastami. Vyhradenými nerastami podľa § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona sú aj nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy. Zároveň je potrebné uviesť, že banský zákon v § 3 nepoužíva pojem ruda. 61. Ustanovenie § 32a banského zákona upravuje úhrady, ktoré organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí v súvislosti s ťažbou. Toto ustanovenie odlišuje úhradu za dobývací priestor a úhradu za vydobyté nerasty (ktorá je v tu prejednávanej veci sporná) resp. ešte úhradu za uskladňovanie plynov a kvapalín (ktorá sa žalobcu v tu prejednávanej veci netýka). Podľa § 32a ods. 2 banského zákona organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Sadzba úhrady je najviac 20 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov, a to z rádioaktívnych nerastov a z nerastov; sadzba úhrady pri ostatných nerastoch je najviac 10 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov. Pri výpočte tejto úhrady sa vychádza z podielu nákladov na dobývanie a celkových nákladov na zhotovenie výrobkov. Podľa § 32a ods. 8 banského zákona úhrada za vydobyté nerasty sa platí štvrťročne vždy do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku a v tomto termíne je organizácia povinná predložiť obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty a priznanie úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín. Podľa § 32a ods. 14 banského zákona podrobnosti o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, o sadzbách úhrad, spôsobe výpočtu a platenia úhrad ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. 62. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 32a ods. 14 banského zákona potom nariadenie o úhradách (v znení do 31.12.2023) stanovuje v § 3 ods. 1 spôsob výpočtu úhrady za vydobyté nerasty, konkrétne ide o súčin podielu nákladov na dobývanie nerastov k celkovým nákladom na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, tržieb dosiahnutých za odpredané výrobky zhotovené z vydobytých nerastov a sadzby úhrady, ktorá je uvedená v prílohe č. 2 nariadenia. 63. Pokiaľ ide o náklady na dobývanie nerastov a náklady na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, tak ich výška nebola v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí ani v správnej žalobe spochybňovaná, nie je teda sporná. 64. Sadzby úhrady za vydobyté nerasty sú v prílohe č. 2 k nariadeniu o úhradách stanovené odlišne za jednotlivé druhy nerastov. V tabuľkovej časti prílohy je uvedený pod písmenami a) až z) druh nerastu a sadzba úhrady v %. Nariadenie o úhradách v podstatnej časti preberá vymedzenie vyhradených nerastov tak, ako sú uvedené v § 3 ods. 1 banského zákona. Sadzba úhrady je odlišná so zohľadnením významnosti nerastu, pričom aj nerastom, ktoré sú v rámci § 3 ods. 1 banského zákona uvedené v rámci „jednej položky“, sú v rámci prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách priradené odlišné sadzby úhrady. Napríklad v § 3 ods. 1 písm. b) banského zákona je uvedené, že vyhradeným nerastom sú všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny, vhodné na energetické využitie, pričom sadzba úhrady podľa prílohy č. 2 k nariadeniu je pri uhlí 2% (písm. e)), pri rope a horľavom zemnom plyne a pri bituminóznych horninách vhodných na energetické využitie 5% (písm. f)). 65. Pojem „ruda“ nariadenie o úhradách používa len v rámci položky b), ktorej predmetom je určenie sadzby úhrady za nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, keď stanovuje, že táto sadzba neplatí na rudy zlata a striebra, a potom len v rámci položky c), ktorej predmetom je stanovenie sadzby úhrady za rudy zlata a striebra. Položke b) je priradená sadzba úhrady 2% (resp. 0,1 % v zmysle § 8 nariadenia o úhradách, v zmysle ktorého sadzby úhrad uvedené v prílohe č. 2 v písmenách b) a e) sú platné pre kalendárny rok 2002; sadzby pre kalendárny rok 2003 sú 1 % a pre kalendárny rok 2004 a ďalšie roky sú 0,1 %. Sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. b) je platná do 31. decembra 2020; sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. e) je platná do 31. decembra 2023). Položke c) je priradená sadzba úhrady 5%. 66. Žalobca a aj žalovaný (v rámci argumentácie prednášanej v konaní pred správnym súdom) poukazujú na nejednoznačnosť právnej úpravy v uvedených položkách písm. b) a c) nariadenia o úhradách, ktoré boli platné a účinné v rozhodnom období, čo skonštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad SR v protokoloch a správach z kontrolnej činnosti. 67. Je pravdou, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol argumentáciu, v zmysle ktorej nepovažoval správnou žalobou napadnuté rozhodnutie za správne a sám prisvedčil argumentácii prednesenej žalobcom v správnej žalobe. Táto argumentácia žalovaného ale nezbavuje správny súd povinnosti preskúmať správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), pričom je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§135 SSP). 68. Nie je sporné, že pojem „ruda“ nie je definovaný v banskom zákone a ani v nariadení o úhradách. 69. Pojem „ruda“ obsahuje vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 33/2015 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Príloha č. 2 tejto vyhlášky stanovuje Vybrané chemické, technologické a energetické vlastnosti vyhradených nerastov. V rámci prílohy je pojem „rudy“ použitý aj ako „strieborné rudy“ a „zlaté rudy“ s tým, že sú vymedzené vlastnosti strieborných rúd: Ag (g. t na -1), Au (g. t na -1), Sb (%), As (%), Cu (%), Zn (%), Hg (%) a zlatých rúd: Au (g. t na -1), Ag (g. t na -1), Sb (%), As (%), Cu (%), Zn (%). Z uvedeného je zrejmé, že vyhláška vymedzuje vlastnosti s odkazom na obsah niektorých kovov, ale nie sú stanovené ich presné množstvá. Uvedená vyhláška nebola pritom platná a účinná v čase, keď boli vydané rozhodnutia o určení dotknutých dobývacích priestorov, resp. o ich zmene. 70. Žalobca v správnej žalobe argumentuje tým, že pojem nerast je širší ako pojem ruda, že nie každý nerast je rudou, preto nie každý nerast, z ktorého sa ťaží zlato a striebro, je rudou. Žalovaný v rozhodnutí uzavrel, že pojmy „nerast“ a „ruda“ sú v podstate synonymá, teda pojem „ruda“ je synonymum pre pojem „nerast“, ktorý obsahuje kovy v priemyselne využiteľnom meradle, s odkazom na Technický náučný slovník (Diel: Pr-Š, SNTL, Praha, 1963, str. 300). 71. Správny súd pri výklade nariadenia o úhradách za účelom preskúmania záverov žalovaného v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí aplikoval systematický, teleologický a gramatický výklad dotknutej právnej úpravy. Nariadenie o úhradách v rámci prílohy č. 2 vymedzuje jednotlivé druhy nerastov a sadzby úhrady takým spôsobom, že je nepochybný zámer tvorcu právnej normy, a to určiť sadzbu úhrady za vydobyté nerasty podľa významnosti jednotlivých druhov nerastov. Zároveň je zrejmý úmysel tvorcu právnej normy, a to určiť sadzbu úhrady v nižšej výške pri nerastoch, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy odlišné od „rúd zlata a striebra“, teda tu badať úmysel tvorcu právnej normy odlíšiť skupinu nerastov, kde je prepojenie s drahými kovmi zlato a striebro. Banský zákon, na ktorého vykonanie bolo vydané nariadenie o úhradách v časti týkajúcej sa úhrad, a ani samotné nariadenie o úhradách, neobsahujú legálnu definíciu pojmu „ruda“. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (2003) je pojem „ruda“ definovaný ako nerast, hornina, z ktorého sa vyrába kov a ako príklady sú uvedené železná, mangánová ruda, ťažba rudy. Podľa Slovníka slovenského jazyka (1659-1968) je pojem „ruda“ definovaný ako nerast, z ktorého sa taví kov a ako príklady sú uvedené: železná, uránová, mangánová, zlatá ruda, ložiská rudy, dobývanie rudy. Podľa Historického slovníka slovenského jazyka (1991-2008) je pojem „ruda“ definovaný ako nerast, z ktorého sa taví kov alebo ako obilná sneť. Z uvedeného je zrejmé, že nie sú konkrétne zadefinované konkrétne vlastnosti nerastu na to, aby sa mohol určitý nerast zadefinovať ako ruda a podstatou uvedených definícií je to, že ide o nerast, z ktoré je možné získať určitý kov. 72. Uvedenými výkladovými postupmi správny súd dospel k záveru, že úmyslom tvorcu právnej normy bolo zavedenie odlišnej sadzby úhrad pri tých nerastoch, ktorých obsahom je zlato a striebro, aj keď tvorca právnej normy použil pojem „ruda.“ Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa navyše dospeli k záveru o tom, že žalobcom vydobyté nerasty sú rudami zlata a striebra na základe toho, že zo žalobcom predložených dôkazov o stanovení konečnej ceny za polymetalický koncentrát bolo podľa nich zrejmé, že ide o ťažbu zlata a striebra v takom rozsahu, ktorá je „významná“ a v zmysle čoho potom možno žalobcom vydobyté nerasty označiť ako rudy zlata a striebra. Právna úprava vychádza „z možnosti priemyselne vyrábať z určitého nerastu kov“, ktorá ale nie je viazaná priamo na organizáciu, ktorá ťaží nerast, čo znamená, že podstatné je, že z takéhoto nerastu možno priemyselne vyrábať kov aj iným spracovateľom vyťaženého nerastu ako je organizácia, ktorá má určený dobývací priestor a ktorá realizuje ťažbu. Žalobca na prelomenie argumentácie, že išlo o dobývanie nerastu, v obsahu ktorého bol obsah zlata a striebra nie v zanedbateľnom množstve, neuvádza v správnej žalobe žiadne konkrétne žalobné námietky. 73. Uvedené vymedzenie v nariadení o úhradách v písm. b) a c) rešpektuje základný zámer, ktorý sa odzrkadľuje v celej prílohe č. 2 nariadenia o úhradách, a to stanovenie sadzby úhrady v odlišnej výške podľa významnosti nerastov. Pokiaľ zástupca žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom uviedol, že v podstate rudy zlata ani neexitujú, potom by to malo za dôsledok, že uplatnenie položky c) v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách by sa nikdy nemohlo uplatniť. 74. Žalobca zdôrazňoval, že úhrada sa v zmysle § 32a ods. 2 banského zákona platí za nerasty z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Uvedený záver je podľa správneho súdu nesporný. Nie je sporné ale ani to, že aj v jednotlivých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú určenia alebo zmeny dotknutých dobývacích priestorov, nie je používaná taká terminológia, ktorá by bola úplne súladná s banským zákonom, a sám žalobca v ním vedenej dokumentácii nepoužíva výlučne terminológiu, ktorá by zodpovedala banskému zákonu. 75. Z koncepcie banského zákona a ani z nariadenia o úhradách nemožno vyvodiť taký úmysel tvorcov týchto noriem, v zmysle ktorého by sa malo aplikovať viac sadzieb úhrad podľa prílohy č. 2 nariadenia o úhradách podľa zastúpenia jednotlivých nerastov resp. v tomto prípade aj kovov v neraste. Aplikuje sa teda jedna sadzby úhrady. 76. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na to, že pojem „rudy“ nie je pojmom, ktorý by sa vyskytol jedine v nariadení o úhradách a ktorý by dotknuté orgány verejnej správy a aj samotný žalobca nepoužívali v súvislosti s dotknutými dobývacími priestormi. Teda aj pokiaľ ide o pojem, ktorého legálna definícia absentuje, nemožno prehliadať jeho bežné používanie dotknutými orgánmi verejnej správy aj samotným žalobcom, a to aj v súvislosti s dotknutými dobývacími priestormi. 77. Žalobca uvádza, že je podstatné to, na dobývanie akého druhu nerastu bol dobývací priestor určený a sám v správnej žalobe pri dobývacom priestor Banská Štiavnica uvádza, že tento dobývací priestor bol určený na dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata.“ Z rozhodnutia Ministerstva hutního průmyslu a rudných dolů č. FMHTS/RBMZ-DP 13-Z/79 zo dňa 23.11.1979, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie č. MHD-D.P.13 zo dňa 12.01.1961, vyplýva, že dobývací priestor Banská Štiavnica bol určený na dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata“. Poukazuje sa aj na rozhodnutie Obvodného banského úradu č. 2246/46/Mo-Ta/1992 zo dňa 05.10.1992, ktorým mal byť zmenený bod 2. uvedeného rozhodnutia tak, že dobývací priestor je určený aj na dobývanie Au, Ag rúd. Uvedené nespochybňuje ani žalobca. Rešpektovanie požiadavky na aplikáciu jednej sadzby úhrady podľa prílohy č. 2 nariadenia o úhradách a zistenie, že aj rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru Banská Štiavnica používa jednoznačne aj pojem ruda zlata a striebra, pričom tento pojem je použitý aj v položke c) nariadenia o úhradách, podporuje správnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. 78. Pokiaľ ide o dobývací priestor Banská Štiavnica VII, ide o osobitný dobývací priestor a rozhodnutie o jeho určení č. 1569-3380/2011 zo dňa 30.11.2011 uvádza ako druh nerastu polymetalické Pb, Cu, Zn zrudnenie s obsahom Au, Ag. Konateľ žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom uviedol, že tento osobitný dobývací priestor je súčasťou dobývacieho priestoru Banská Štiavnica. Pojem „zrudnenie“ nepoužíva banský zákon a ani nariadenie o úhradách, tento pojem nie je zadefinovaný ani vo vyššie uvedených slovníkoch slovenského jazyka. Možno uzavrieť, že ide o pojem odvodený od slova ruda a „zrudnenie“ potom znamená obsahujúce rudu. Preto konfrontácia tohto pojmu a položky c) v nariadení o úhradách, pri rešpektovaní, že sa aplikuje jedna sadza úhrady, podporuje správnosť záverov obsiahnutých v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. 79. Pokiaľ ide o dobývací priestor Banská Hodruša, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tento dobývací priestor bol pôvodne určený rozhodnutím Ministerstva hutního průmyslu a rudných dolů č. MHD-D.P:56 zo dňa 20.03.1961 na dobývanie medenej rudy (chalkopyritu). Následne bol tento dobývací priestor rozšírený rozhodnutím Federálního ministerstva hutnictví a těžkého strojírenství č. FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79 zo dňa 23.11.1979 na dobývanie polymetalických rúd Cu, Pb, Zn. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2246/46/Mo.Ta/1992 zo dňa 05.10.1992 zmenil uvedené rozhodnutie č. FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79 z 23.11.1979 tak, že sa dobývací priestor Banská Hodruša určuje aj na dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd, v ostatnom zostalo rozhodnutie č. FMHTS/RBMZDP 56-Z/79 z 23.11.1979 nezmenené. Rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 973/465/Bo-Ka/1995 zo dňa 28.06.1995 bol zmenený dobývací priestor Banská Hodruša určený na dobývanie Cu, Pb, Zn, Au, Ag rúd tak, že bol rozšírený o plochu 823 000 m2 (nedošlo k zmene vo vymedzení druhu nerastov). Následne rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1182/465/Mo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 bola určená zmena dobývacieho priestoru Banská Hodruša, ktorý bol určený rozhodnutím Obvodného Banského úradu v Banskej Bystrici č. 973/465/Bo-Ka/1995 zo dňa 28.06.1995 tak, že došlo k zmenšeniu plochy z 4 048 000 m2 na 1 325 788 m2. Ako druh nerastu je v rozhodnutí uvedené: „Polymetalické zrudnenie s obsahom nerastov Cu, Pb, Zn, Au, Ag, tvorí výhradné ložisko 200 m široké a 500 m dlhé, uložené v smere SZ-JV s kremenno-polymetalickou žilnou štruktúrou o mocnosti cca 0,5 m do 4,00 m; zlatonosné štruktúry sú uložené v nadloží mohutnej kremennej polohy Svetozár, pričom žilné štruktúry sú porušené mladšími tektonickými poruchami v smere SJ.“ Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva, že išlo len o zmenu plochy dobývacieho priestoru (zmenšenie). Z uvedených skutkových zistení je zrejmé, že dobývací priestor Banská Hodruša bol určený aj na dobývanie Ag a Au rúd, pričom posledné rozhodnutie o zmene dobývacieho priestoru neprevzalo v úplnosti terminológiu týkajúcu sa druhu nerastu z predchádzajúcich rozhodnutí. Avšak Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2246/46/Mo.Ta/1992 zo dňa 05.10.1992 zmenil rozhodnutie Federálního ministerstva hutnictví a těžkého strojírenství č. FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79 zo dňa 23.11.1979 tak, že sa dobývací priestor Banská Hodruša určuje aj na dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd. Následnými rozhodnutiami Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 973/465/Bo-Ka/1995 zo dňa 28.06.1995 a č. 1182/465/Mo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 došlo potom len k zmene plochy dobývacieho priestoru (najprv zväčšenie a potom zmenšenie), nemenilo sa určenie druhu nerastu. Aj keď posledné rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1182/465/ Mo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 vymedzuje druh nerastu odlišne, z odôvodnenia nie je zrejmé, že by malo ísť aj o zmenu v určení druhu nerastu, na dobývanie ktorého bol dobývací priestor určený. Aj v tomto prípade je použitý termín „zrudnenie“, hoci predošlé rozhodnutia jednoznačne uvádzali aj rudy Au, Ag, čo podporuje vyššie uvedenú argumentáciu o tom, že pojem „zrudnenie“ je odvodený od termínu „ruda“ vo význame obsahujúci rudu resp. viac rúd. Preto aj v tomto smere závery rozhodnutia žalovaného obstoja. 80. Na základe uvedenej argumentácie správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného výlučne v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že závery rozhodnutia z hľadiska zákonnosti obstoja. Rozhodnutie žalovaného zároveň spĺňa požiadavky vyslovené v § 47 Správneho poriadku. 81. Pre aplikáciu zásady in dubio pro libertate správny súd nevzhliadol dôvody, pretože rozhodnutia o určení resp. zmene dobývacích priestorov obsahovali terminológiu s použitím termínu „rudy Au, Ag“, teda pojem „rudy“ použitý v nariadení nebol takým termínom, ktorý by sa v súvislosti s dotknutými dobývacími priestormi vôbec nevyskytoval a nebol by žalobcovi známy. 82. Je možné uznať argumentáciu žalobcu, že niektoré závery rozhodnutia žalovaného sú nepriliehavo uvádzané, pretože aj žalovaný (resp. jeho zástupcovia) prezentoval v minulosti vyjadrenia podporujúce argumentáciu žalobcu uvádzanú v správnej žalobe a je nepochybne povinnosťou obvodného banského úradu vykonávať kontrolu sadzby úhrady. Táto skutočnosť ale nie je spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. 83. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. 84. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.