{"guid": "dbb54dd6-04dc-44bb-affe-48d266be1011:1775bd19-868d-465f-9b91-c7d21acb7fb2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4", "spisova_znacka": "BB-75S/72/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-75S/72/2022 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2024, sp. zn. BB-75S/72/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4", "identifikacne_cislo": "6022200548", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/44", "nazov": "zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/44-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/55", "nazov": "predpis č. 55/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/55", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1775bd19-868d-465f-9b91-c7d21acb7fb2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-75S/72/2022\n6022200548\n30. 10. 2024\nJUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová\nECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej\nRúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,\nv právnej veci žalobcu: Slovenská banská, spol. s r.o., 966 61 Hodruša – Hámre 388, IČO: 31 581 447,\nprávne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02\nBratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, 969 01 Banská\nŠtiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 388 – 1167/2022 zo dňa 10. augusta\n2022, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Na základe oznámenia č. 1803-2929/2021 zo dňa 05.08.2021 bola u žalobcu vykonaná kontrola\núhrady za vydobyté nerasty za obdobie rokov 2011 až 2022. Kontrola bola začatá dňa 12.08.2021. O\npriebehu kontroly boli spísané dve čiastkové zápisnice, a to č. 1803-3036/2021 zo dňa 12.08.2021 a č.\n1803-3455/2021 zo dňa 20.09.2021.\n2. Následne na základe oznámenia o začatí konania č. 1803-4690/2022 zo dňa 20.12.2021 bolo začaté\nadministratívne konanie vo veci vyrubenia úhrady za vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru Banská\nHodruša a Banská Štiavnica VII za obdobie 2016 až 2020 a za vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru\nBanská Štiavnica za obdobie 2018 – 2020, a žalobcovi bola na základe tohto oznámenia daná možnosť\noboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa.\n3. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č.\n51-824/2022 zo dňa 22.02.2022, ako vecne príslušný orgán štátnej banskej správy podľa § 41 ods.\n2 písm. k) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o banskej činnosti“) a miestne príslušný orgán štátnej banskej\nsprávy podľa § 1 ods. písm. a) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 146/2020 Z. z., ktorou sa\nustanovujú obvody pôsobnosti obvodných banských úradov v znení neskorších predpisov, podľa § 32b\nods. 2 písm. b) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „banský zákon“) vyrubil žalobcovi nedoplatok úhrady za vydobyté\nnerasty z dobývacích priestorov Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII za roky 2016 až 2020 a za\nvydobyté nerasty z dobývacieho priestoru Banská Štiavnica za roky 2018 a 2020 spolu vo výške 1\n\n990 468,37 eur s tým, že žalobca je tento nedoplatok povinný zaplatiť najneskôr do 10 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na špecifikovaný bankový účet.\n4. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že žalobca podával priznania úhrady za vydobyté\nnerasty a výpočet tejto úhrady za vydobyté nerasty bol nesprávny, keďže používal pri výpočte úhrady\nza kontrolované obdobie rokov 2016 až 2020 sadzbu 0,1 % podľa prílohy č. 2 písm. b) nariadenia\nvlády SR č. 50/2002 Z. z. o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za\nuskladňovanie plynov alebo kvapalín v znení do 31.12.2023 (ďalej aj len „nariadenie o úhradách“) s\npoukazom na § 8 nariadenia o úhradách, teda ako za nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať\nkovy s výnimkou rúd zlata a striebra. Orgán verejnej správy prvého stupňa uzavrel, že v dobývacích\npriestoroch sa nachádzajú aj rudy zlata a striebra, o čom svedčí obsah zlata a striebra vo finálnom\nprodukte žalobcu, ktorým je polymetalických koncentrát, ktorý obsahuje Au, Ag, Pb, Zn a Cu rudy. Podľa\nprvostupňového orgánu tak žalobca mal za rudy zlata a striebra od roku 2016 do roku 2020 platiť sadzbu\núhrady 5 % a nie 0,1 % . Na základe predložených dokladov prvostupňový orgán dospel k záveru, že 98\n% podielu na celkových tržbách tvoria tržby za zlato a striebro a podiel 2 % na celkových tržbách tvoria\npolymetalické rudy, preto rozdelil celkovú tržbu podľa uvedeného percentuálneho podielu a vypočítal\núhradu v tej časti, v ktorej bol zohľadnený podiel tržby za zlato a striebro so sadzbou 5 % a vo zvyšku\npoužil sadzbu 0,1 %. Následne určil rozdiel medzi tým, čo malo byť žalobcom zaplatené pri takomto\nspôsobe výpočtu a tým čo žalobca reálne zaplatil na základe podaných priznaní úhrad.\n5. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom\nrozhodol žalovaný podľa § 38 ods. 1 písm. b) a § 40 ods. 2 zákona o banskej činnosti a podľa § 59\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok“) tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie a nahradil ho novým rozhodnutím,\nv zmysle ktorého bol žalobcovi podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona vyrubený nedoplatok\núhrady za vydobyté nerasty z dobývacích priestorov Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII za roky\n2016 až 2020 a za vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru Banská Štiavnica za roky 2018 a 2020\nspolu vo výške 1 707 570,77 eur a žalobca bol povinný tento nedoplatok uhradiť do 14 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia na špecifikovaný bankový účet.\n6. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, v zmysle ktorého možno\nnedoplatok vyrubiť do piatich rokov odo dňa predloženia priznania úhrady a uviedol, že prvostupňový\norgán sa touto lehotou nezaoberal. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa\n22.02.2022 a podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku táto päťročná lehota na vyrubenie nedoplatku\nzačala plynúť dňa 22.02.2017, teda tak, aby dňom 22.02.2022 uplynul deň, ktorý sa svojím označením\nzhoduje s dňom, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok plynutia 5-ročnej lehoty. Prvým priznaním\núhrady za vydobyté nerasty v tejto 5-ročnej lehote preto podľa žalovaného mohlo byť až priznanie úhrady\nžalobcu za IV. štvrťrok 2016, ktoré bolo prvostupňovému orgánu predložené 22.02.2017. Žalovaný tak\ndospel k záveru, že prvostupňový orgán nepostupoval správne, ak do vyrubenia nedoplatku úhrady\nza vydobyté nerasty zahrnul celý rok 2016, pretože už aj priznanie úhrady za III. štvrťrok 2016, ktoré\nbolo predložené prvostupňovému orgánu 24.11.2016, bolo predložené pred touto 5-ročnou lehotou. To\nisté platí aj o priznaní úhrady za vydobyté nerasty za I. aj II. štvrťrok 2016, ktoré boli predložené ešte\nskôr t. j. 26.05.2016, resp. 26.08.2016. Podľa žalovaného preto prvostupňový orgán nebol oprávnený\nnedoplatok úhrady za vydobyté nerasty vyrubiť za I. až III. štvrťrok roku 2016 a mohla byť do vyrubenia\nzahrnutá len úhrada za IV. štvrťrok roku 2016. Ďalej žalovaný dospel k záveru, že na základe vykonaného\ndokazovania bolo preukázané, že sadzbou úhrady, ktorú mal žalobca v priznaniach úhrad použiť, je\nsadzba podľa písm. c) prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách, t. j. že mal použiť sadzbu úhrady 5 %\nza rudy zlata a striebra, pretože vo všetkých dotknutých dobývacích priestoroch podľa žalovaného\npreukázateľne žalobca dobýva nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, teda rudy\nzlata a striebra a použitá úhrada podľa písm. b) prílohy č. 2 nariadenia o úhradách je potom nesprávna.\nŽalovaný určil hodnoty tržby za predaj výrobkov a z pôvodných hodnôt nákladov na dobývanie a\ncelkových nákladov vypočítal úhrady za vydobyté nerasty pri použití sadzby úhrady podľa písm. c)\nprílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách, t. j. za „rudy zlata a striebra“ vo výške 5 %. Následne určil rozdiel,\nktorý vznikol medzi žalobcom priznanou a zaplatenou úhradou za vydobytý nerast a úhradou, ktorú\nvypočítal žalovaný a tento rozdiel vyrubil ako nedoplatok úhrad za vydobyté nerasty za kontrolované\nobdobia podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona. Podľa žalovaného žalobca vo všetkých troch\ndotknutých dobývacích priestoroch síce dobýva „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy“,\npričom však ide o také nerasty, ktoré sú nepochybne „rudy zlata a striebra“, t. j. „nerasty, z ktorých\n\nmožno priemyselne vyrábať zlato a striebro“. Takéto označenie nemožno podľa žalovaného považovať\nza neprípustné dotváranie banského práva v neprospech organizácie tak, ako to žalobca namietal.\nSprávna žaloba - žalobné body\n7. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, ako rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a žiadal, aby správny\nsúd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok\nna náhradu trov konania. Ako dôvody zrušenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného\nžalobca uvádzal dôvody podľa §191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v\nznení do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“).\n8. V rámci bodu „K podstate napadaného rozhodnutia“ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného\nje založené na veľmi explicitne prezentovanom naratíve o „zlom“ žalobcovi, ktorý mal tajiť, že sa ťažilo\nzlato a striebro a neplatil za to úhradu. Rozhodnutia sú podľa žalobcu založené na absurdnom tvrdení,\nže žalobca de facto tajil, že v dobývacích priestoroch bolo obsiahnuté aj zlato, pričom sú to práve orgány\nbanskej správy, ktoré určili a vedú evidenciu dobývacích priestorov s príslušnou dokumentáciou a celé\nroky kontrolovali žalobcu s priaznivým výsledkom.\n9. V rámci bodu „Nesprávne a svojvoľné právne posúdenie“ žalobca poukázal na znenie ustanovenia\n§ 32a ods. 2 prvá veta banského zákona s tým, že podľa žalobcu žalovaný nezohľadnil koncovú\nčasť vety „na ktoré bol dobývací priestor určený“. Žalovaný teda opomenul, že je podstatné, ako sú\nnerasty uvádzané v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru. Vychádzajúc z tézy racionálneho\nzákonodarcu je preto nutné dospieť k tomu, že zákonodarca požiadavkou, aby sa úhrada platila (iba)\nza nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol daný dobývací priestor určený, sledoval určitý\nzámer, a tým je nepochybne právna istota organizácie, ktorá má úhradu platiť. Rozhodnutie o určení\ndobývacieho priestoru má preto pre otázku sadzby za vyťažené nerasty zodpovedať v akej sadzbe je\norganizácia povinná platiť úhradu. Žalovaný svojvoľne po rokoch prehodnotil vlastný prístup k otázke\nsadzby za vydobyté nerasty.\n10. K pojmom „nerast“ a „ruda““ žalobca poukázal na to, že\n- dobývací priestor Banská Hodruša je určený na dobývanie nerastu „polymetalické zrudnenie s\nobsahom nerastov Cu, Pb, Zn, Au, Ag“,\n- osobitný dobývací priestor Banská Štiavnica VII je určený na dobývanie druhu nerastu: „polymetalické\nPb, Cu, Zn zrudnenie s obsahom Au, Ag“,\n- dobývací priestor Banská Štiavnica je určený je dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata.“\n11. Z uvedeného podľa žalobcu je zjavná variabilita, s akou sa pristupovalo a naďalej pristupuje k\nvymedzeniu druhu nerastu alebo skupiny nerastov, na dobývanie ktorých je dobývací priestor určený.\nVymedzenie nerastu alebo druhov nerastov má slúžiť na ich jednoznačnú klasifikáciu v zmysle § 3 ods.\n1 banského zákona, podľa ktorého vyhradené nerasty sú nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať\nkovy. Problém nastáva, ak majú byť tieto rozhodnutia subsumované pod obsah prílohy č. 2 nariadenia\no úhradách, ktorá jasné znenie § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona rozdelila na 2 časti, keď ako\nsamostatné druhy nerastov uvádza „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou\nrúd zlata a striebra“ (položka b) nariadenia o úhradách) a „rudy zlata a striebra“ (položka c) nariadenia o\núhradách), za ktoré sa platí rozdielna sadzba úhrady. Skupinu nerastov, ktorú banský zákon uvádza v §\n3 ods. 1 písm. c), teda príloha č. 2 nariadenia o úhradách v položkách b) a c) rozdeľuje a orgány banskej\nsprávy v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru uvádzajú nerast, resp. druhy nerastov, ktoré síce\ndoslovne nenasledujú znenie nariadenia o úhradách, ale jasne vychádzajú z rámca § 3 ods. 1 písm.\nc) banského zákona. Podľa žalobcu je potrebné poukázať na to, že príloha č. 2 nariadenia o úhradách\ndôsledne rozlišuje medzi označením „nerasty“ a označením „rudy“. Označenie „nerasty“ sa v prílohe č.\n2 nariadenia o úhradách uvádza pod písmenami a), b), h), n), o) u), x), y) a z). Označenie „rudy“ sa\nv prílohe č. 2 nariadenia o úhradách uvádza iba v súvislosti so zlatom a striebrom, a to v položke b)\na c). Normotvorca teda podľa žalobcu zreteľne a dôsledne rozlišuje medzi označením rudy a nerasty.\nKeďže položky b) a c) nariadenia o úhradách majú byť vnútorným diferencovaním obsahu ustanovenia\n§ 3 ods. 1 písm. c) banského zákona, možno podľa žalobcu vyvodiť, že normotvorca síce považuje aj\nrudy za nerasty, ale nie každý nerast považuje automaticky za rudu, teda ruda je užší pojem ako je\nnerast a nie je to synonymum. Nedáva zmysel, aby normotvorca arbitrárne zvolil inú právnu terminológiu\n\nna mieste, kde ju inak dôsledne rozlišuje. Ak by pojem ruda nepovažoval za užší pojem ako pojem\nnerast, potom by v položke c) nariadenia o úhradách uviedol: „nerasty, z ktorých možno priemyselne\nvyrábať zlato a striebro“, tak ako to je napríklad v písm. h). Podľa žalobcu je potom nesprávny záver\nžalovaného, v zmysle ktorého „pojem rudy zlata a striebra“ a označenie „nerasty, z ktorých možno\npriemyselne vyrábať kovy“ predstavujú synonymum pre nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať\nzlato a striebro, pretože tento záver nemá oporu v banskom zákone ani v nariadení o úhradách. Rudy\nzlata a striebra tiež patria medzi nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, avšak každý nerast\ns obsahom zlata či striebra (resp. nerast, z ktorého možno priemyselne vyrábať zlato a striebro) nie\nje zároveň aj rudou zlata a striebra. Ak by to tak bolo, tak nariadenie o úhradách by v položke c)\nuvádzalo „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro“ a nie „rudy zlata a striebra“.\nNormotvorca zvolil inú terminológiu veľmi konkrétnym a adresným spôsobom a žalovaný túto skutočnosť\npodľa žalobcu prehliada, a to za pomoci logicky nesprávneho vyvodzovania. Pojem „rudy“ považuje\nnormotvorca za užší pojem ako pojem „nerasty“, z čoho vyplýva, že rudy zlata a striebra síce patria medzi\nnerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, ale nie všetky nerasty, z ktorých možno priemyselne\nvyrábať (aj) zlato a striebro sú automaticky rudami zlata a striebra v zmysle položky c) nariadenia o\núhradách. Použitie pojmu ruda naznačuje určitú dodatočnú požiadavku, ktorú s iným zámerom a s\nlogicky nesprávnym vyvodením záverov špecifikuje aj samotný žalovaný, keď v rozhodnutí poukazuje\nna také vymedzenie pojmu ruda, v zmysle ktorého má ísť o nerast, z ktorého možno v priemyselnom\nmeradle dobývať kovové súčasti s prospechom, a teda použitie pojmu „ruda“ závisí aj na komerčných,\ntechnických, dopravných podmienkach ťažby a jej následnej technologickej úpravy. Aj zo žalovaným\nvymedzeného pojmu „ruda“ vyplýva, že nie každý nerast je rudou, ale iba taký nerast, z ktorého možno\nvyrobiť ten-ktorý kov v priemyselne využiteľnom meradle a s očakávaním ekonomického zisku. Žalovaný\npreto nesprávne považuje pojmy „nerast“ a „ruda“ za synonymum, pretože nie každý nerast, ktorý\nobsahuje zlato, môžeme označiť za rudu zlata. Pojem „ruda“ zahŕňa v sebe určité vyššie kvantitatívne a\nkvalitatívne hľadisko oproti nerastu a nerast, z ktorého je možné priemyselne vyrábať zlato je rudou zlata\naž vtedy, ak je to možné v priemyselne využiteľnom meradle s očakávateľným ekonomickým ziskom.\nObdobným spôsobom sa k tejto otázke staval žalovaný aj v minulosti. Nerast, ktorý síce obsahuje\nokrem iného zlato, ale zároveň priemyselná výroba zlata sa nemusí „oplatiť“ pre rôzne dôvody (napríklad\nmnožstvo zlata) vyvstávajúce z ďalších vlastností a zložení daného nerastu, nie rudou zlata. Preto aj\nnormotvorca v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách dôsledne hovorí o rudách zlata a striebra a nie o\nnerastoch, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro. Normotvorca si podľa žalobcu bol\nvedomý toho, že rozdelil jednu skupinu nerastov uvedenú v § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona na\n2 podskupiny, ktorým priradil zásadne odlišnú výšku sadzby za vyťažené nerasty a normotvorca podľa\nžalobcu tvrdí, že musia byť splnené určité kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky, pokiaľ ide o zlato či\nstriebro v neraste, aby išlo o rudu zlata či striebra, pretože v opačnom prípade by aj nepatrné množstvo\nzlata a striebra v neraste malo za následok nárast výšky sadzby úhrady o 150 %. Žalobca ešte poukázal\nna to, že za vyťažené nerasty z dobývacieho priestoru sa v zmysle banského zákona platí len 1 sadzba,\npreto pri nerozlišovaní medzi pojmami „nerast“ a „ruda“ by to v prípade zlata viedlo k tomu, že vyššou\nsadzbou za zlato by boli nakoniec zaťažené všetky nerasty z daného dobývacieho priestoru.\n12. Žalobca uviedol, že vyvstáva otázka kto a kedy posudzuje predmetné kvalitatívne a kvantitatívne\nhľadisko, teda kto určuje, či ide o rudy zlata podľa položky c) nariadenia o úhradách alebo ide o nerast,\nz ktorého možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra podľa položky b) nariadenia\no úhradách. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 32a ods. 2 banského zákona prvá\nveta, v zmysle ktorej organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté\nz výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Podľa žalobcu slovo „bol“ jasne indikuje,\nže úhrada sa platí za nerasty, na ktoré bol dobývací priestor už v minulosti určený, t. j. otázka sadzby\nmusí byť v čase dobývania nerastov jasne vyriešená, a to rozhodnutím o určení dobývacieho priestoru.\nPosúdenie, či žalobca ťaží „rudy zlata a striebra“ nemôže byť predmetom následného posúdenia, teda\npodľa toho, ako sa predáva výrobok, z čoho sa skladá a pod. Sadzba musí byť zrejmá vopred, a to\nvýlučne len z rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru. Banské úrady majú pri prijímaní rozhodnutia\no určení/zmene dobývacieho priestoru určitú diskrečnú právomoc, avšak vzhľadom na záväznosť\nrozhodnutí o určení/zmene dobývacieho priestoru a ich pôsobenie pro futuro, v rámci kontroly úhrad za\nvydobyté nerasty diskrečnú právomoc pri kontrole správnosti sadzby nemajú. Banský zákon stanovuje,\nže kritérium na to, aká sadzba má byť použitá, musí byť stanovené vopred (v rozhodnutí o určení\ndobývacieho priestoru) a nie až následne (podľa tržieb, zloženia výrobku). Otázku kto a kedy posudzuje\npredmetné kvalitatívne a kvantitatívne hľadisko je potrebné zodpovedať tak, že je to obvodný banský\núrad pri rozhodovaní o určení či zmene dobývacieho priestoru na základe jemu predložených podkladov.\n\nJe v právnom štáte neprípustné, aby v dôsledku úradného rozhodnutia vznikla pochybnosť o tom, či\nmal žalobca platiť sadzbu vo výške 0,1 % alebo vo výške 5 %. Je to požiadavka právnej istoty a jej\nzanedbanie zo strany banských úradov nemôže byť následne bremenom pre organizáciu, ktorá platí\nsadzbu úhrady. Ak v dôsledku znenia rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru vzniknú pochybnosti\no tom, ako sa majú nerasty tam uvedené klasifikovať, je nutné v súlade so zásadou in dubio pro libertate\nsadzbu klasifikovať podľa variantu šetrnejšieho k základným právam žalobcu.\n13. Podľa žalobcu normotvorca v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách zreteľne a zámerne rozlišuje medzi\npojmami „nerast“ a „rada“, normotvorca je v tomto rozlišovaní konzistentný a o rudách hovorí výlučne\nv prípade zlata a striebra ako o podmnožine nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy.\nPojem ruda predstavuje taký nerast, z ktorého možno vytvoriť ten-ktorý kov v priemyselne využiteľnom\nmeradle, prirodzene s racionálnym očakávaním zisku, čo závisí aj na komerčných, dopravných a iných\npodmienkach ťažby. Nerast, z ktorého možno priemyselne vyrábať zlato a striebro je preto rudou zlata\na striebra len vtedy, keď napĺňa uvedenú definíciu rudy. To, či sa majú v určitom dobývacom priestore\nťažiť nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, alebo priamo rudy zlata a striebra,\nposudzujú obvodné banské úrady a táto skutočnosť musí jednoznačne vyplývať z rozhodnutia o určení\ndobývacieho priestoru alebo o jeho zmene. Ak z rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru vyplýva,\nže sa budú ťažiť nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, hoci aj zlato a striebro, a neuvedie\nsa, že pôjde o rudy zlata a striebra, sadzba za takto vyťažené nerasty následne nemôže byť stanovená\nza rudy zlata a striebra. Ak vzniknú pochybnosti v dôsledku znenia rozhodnutí o určení dobývacieho\npriestoru, tak táto pochybnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu a musí byť uplatnená zásada in dubio pro\nlibertate, teda musí byť zohľadnená priaznivejšia sadzba pre žalobcu.\n14. Žalobca uviedol, že v prípade dobývacieho priestoru Banská Hodruša a dobývacieho priestoru\nBanská Štiavnica VII nešlo o určenie dobývacieho priestoru na dobývanie rúd zlata a striebra, ale o\ndobývanie skupiny nerastov, ktoré budú okrem iných prvkov obsahovať aj zlato. Nerasty vyťažené z\ntýchto dobývacích priestorov preto nemôžu byť podradené pod položku c) nariadenia o úhradách. Čo\nsa týka dobývacieho priestoru Banská Štiavnica, ktorý bol určený na dobývanie „rúd olova, zinku, medi\na zlata“, aj z toho je zrejmé, že nejde o osobitné určenie na dobývanie rudy zlata a aj v tomto prípade\nmala byť platená sadzba podľa položky b) nariadenia o úhradách. Sadzba úhrady podľa položky c)\nnariadenia o úhradách (za rudy zlata a striebra) môže byť použitá len v tých prípadoch, kde dobývací\npriestor je osobitne určený na dobývanie rúd zlata a striebra. Ak je dobývací priestor určený na dobývanie\npolymetalického zrudnenia, ktorého obsahom sú nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy,\nmusí byť použitá úhrada podľa položky b) nariadenia o úhradách. Takáto argumentácia bola v minulosti\nprezentovaná aj zo strany žalovaného v jeho vyjadreniach. Podľa žalobcu banský zákon nepripúšťa\na neupravuje „delenú“ sadzbu za vyťažené nerasty jedného dobývacieho priestoru, teda buď sa platí\nsadzba podľa položky c) alebo podľa položky b) nariadenia o úhradách a nie podľa oboch, prípadne\npodľa ich kombinácie.\n15. Žalovaný v napádanom rozhodnutí poukazuje na to, že ani označenie polymetalické zrudnenie,\nktoré používajú aj banské úrady a ktoré používal aj žalobca, nie je správne, a preto nemohla\nobstáť argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní. Podľa žalobcu označenie „polymetalické zrudnenie“\ns uvedením obsahu nerastov umožňuje bezproblémovú subsumpciu pod položku b) nariadenia\no úhradách, a teda napríklad polymetalické zrudnenie s obsahom Cu, Pb, Zn, nevytvára žiadne\npochybnosti o tom, že ide o nerasty podľa položky b) nariadenia o úhradách. Terminologická presnosť\nje obzvlášť dôležitá tam, kde môžu vzniknúť pochybnosti s následkami pre adresáta práva. Tak je tomu\npráve v prípadoch, kedy je na základe rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru problémom rozlíšiť,\nči z neho vyťažené nerasty budú podliehať položke b) alebo c) nariadenia o úhradách. Striktnosť a\njednoznačnosť s akou musia byť rudy zlata a striebra uvedené v rozhodnutí o určení dobývacieho\npriestoru pramenia z toho, že medzi položkou b) a položkou c) nariadenia o úhradách môže byť\nterminologicky tenká hranica, ale z hľadiska platenia úhrad (výška sadzby) je medzi nimi priepasť. Ak je\nskupina nerastov označená ako polymetalické zrudnenie s uvedením obsahu jeho nerastov, nevyvstáva\npochybnosť o tom, že patrí pod položku b) nariadenia o úhradách. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca\nnemôže tvrdiť, že dobýva len olovené a zinkové (polymetalické) rudy a nedobýva aj rudy zlata a striebra,\npretože jednoznačne dobýva aj nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, tak z\nuvedenej argumentácie podľa žalobcu vyplýva, že ani eventuálne dobývanie nerastov, z ktorých možno\npriemyselne vyrábať zlato a striebro, ešte neznamená, že ide o dobývanie rúd zlata a striebra. Preto\n\ntvrdenie žalovaného, že žalobca dobýva nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro\nnevyvracia skutočnosť, že nedobýva rudy zlata a striebra.\n16. Žalobca ďalej poukázal na rozpor v argumentácii žalovaného, keď na jednej strane tvrdí, že zo\nvšetkých úradných listín jasne vyplýva, že žalobca ťažil a ťaží rudy zlata a striebra a na druhej strane\nkonštatoval, že obvodný banský úrad a ani žalovaný po celé roky nemohli vedieť, že žalobca ťaží zlato\na striebro. Ide o protirečenie žalovaného, ktoré preukazujú účelovosť jeho konania a argumentácie.\nŽalovaný vytvára zdanie, že žalobca tvrdí, že rudy zlata a striebra sa na Slovensku ťažiť vôbec nemôžu,\npretože § 3 ods. 1 banského zákona tento termín nepozná a účelovo tak prekrúca argumentáciu žalobcu.\nŽalobca považuje za problematické, že vymedzenie obsiahnuté v § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona\nje rozdelené až v nariadení o úhradách do položiek b) a c), a to práve preto, že bez dôkladného a\nterminologicky presného vymedzenia obsiahnutého v rozhodnutiach o určení alebo zmene dobývacieho\npriestoru môžu vznikať pochybnosti o správnej sadzbe úhrady za vyťažené nerasty.\n17. Aj Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej aj len „NKÚ“) v správe o výsledku kontroly z roku 2020 navrhol\nzmenu právnej úpravy a poukazoval na nejednoznačnosť a neúplnosť banského zákona a nadväzujúcich\nprávnych predpisov. Žalobca netvrdí, že v zmysle právnej úpravy sa rudy zlata a striebra nemôžu ťažiť\nna Slovensku, ale môžu sa ťažiť iba tam, kde výslovne rozhodnutie o určení alebo zmene dobývacieho\npriestoru uvádza „rudy zlata a striebra“.\n18. Žalobca namietal aj záver žalovaného o tom, že zo žiadneho ustanovenia banského zákona a\nnariadenia o úhradách nevyplýva možnosť, aby si žalobca mohol vybrať, že pri zmiešanom druhu\nnerastov použije na všetky druhy nerastov tú istú sadzbu, a to tú, ktorá je nižšia, nakoľko ide o\nzavádzajúcu argumentáciu. Podľa žalobcu zo žiadneho ustanovenia banského zákona či nariadenia\no úhradách nevyplýva možnosť, aby pri zmiešanom druhu nerastov použil orgán banskej správy na\nvšetky druhy nerastov tú istú sadzbu, ktorá je pre žalobcu najvyššia. Žalobca ďalej poukazoval na to,\nže žalovaný si napomáhal aj vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 33/2015 Z. z., ktorou\nsa vykonávajú niektoré ustanovenia banského zákona. Odkaz na túto vyhlášku je irelevantný, nakoľko\nsa netýka prejednávanej problematiky a nadobudla účinnosť až po právoplatnosti všetkých rozhodnutí\no určení/zmene dobývacieho priestoru. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na plán otvárky a prípravy a\ndobývania, na rozhodnutie, ktorým sa povoľuje vykonávať banskú činnosť v dobývacích priestoroch, tak\ntieto podklady nemajú žiaden vplyv na posúdenie spornej otázky, pretože významné v zmysle § 32a\nods. 2 banského zákona je len rozhodnutie o určení/zmene dobývacieho priestoru.\n19. Právne posúdenie otázky určenia správnej sadzby za vydobyté nerasty zo strany žalovaného je\nneudržateľné a nezákonnosť rozhodnutia nespôsobuje iba to, že názor žalovaného je sám o sebe\nnesprávny, ale aj spôsob, akým bol prijatý, pretože žalovaný bez relevantného dôvodu a relevantných\nargumentov úplne zmenil ustálenú prax v neprospech žalobcu.\n20. Žalovaný podľa žalobcu zámerne prehliada, že primárna kritika a závery uvedené v správe NKÚ\nsa koncentrujú na nedostatočnosť právnej úpravy, čo preukazujú aj prijaté odporúčania. V samotnom\nprotokole NKÚ o výsledku kontroly vo veci ochrany a využitia vybraného nerastného bohatstva zo dňa\n12.01.2021 je uvedené také stanovisko žalovaného, ktoré podporuje argumentáciu žalobcu uvedenú v\nsprávnej žalobe.\n21. Zo všetkých listín, a to aj z rozhodnutí o určení či zmene dobývacieho priestoru vyplýva, že\nvyťažené nerasty obsahovali aj zlato a táto skutočnosť nebola ničím zamlčiavaná, čoho dôkazom je aj\nto, že je to uvedené v samotných výrokoch rozhodnutí o určení dobývacích priestorov. Preto žalovaný\nnemôže tvrdiť, že orgánom štátnej banskej správy boli zatajované informácie, ktoré boli obsiahnuté\nv rozhodnutiach, ktoré sami vydávali. Je neudržateľné tvrdenie žalovaného, že hoci Obvodný banský\núrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu viacero kontrol za účelom zistenia správnosti platenia úhrad, v\nskutočnosti sa sadzbou úhrady nikdy nikto nezaoberal a o tejto sadzbe nerozhodoval. Podľa žalobcu je\nťažko vysvetliteľné, že napriek viacerým kontrolám úhrad žalobcu žalovaný tvrdí, že sa sadzbou úhrady\nnikto nikdy nezaoberal a že až následne bola vykonaná hĺbková kontrola, pretože kontrola platenia úhrad\nnevyhnutne musela zahŕňať aj kontrolu správnosti sadzby.\n22. V rámci bodu „K zásahu do legitímnych očakávaní žalobcu“ žalobca namietal, že žalovaný a v\npodstate aj prvostupňový orgán „prehodnotili“ doterajšiu prax na základe kontroly NKÚ a na základe\n\ntoho, že žalobca po celú dobu zatajoval ťažbu zlata, čo je téza nepravdivá a ľahko vyvrátiteľná. Konanie\nžalovaného je exemplárnym prípadom zásahu do legitímnych očakávaní žalobcu. Žalobca poukázal\nna predošlé vyjadrenia žalovaného, ktoré podľa žalobcu potvrdzujú argumentáciu žalobcu, že bola\nodobrená aplikovaná sadzba úhrady podľa položky b) nariadenia o úhradách. Zastúpenie nerastov\nvo výslednom koncentráte je pre určenie sadzby irelevantné, pretože sadzba má byť určovaná len\na výlučne podľa rozhodnutia o určení či zmene dobývacieho priestoru. Nemôže obstáť ani tvrdenie,\nže predošlé kontroly zo strany inšpektorov sa netýkali sadzby úhrady, a preto aj napriek kontrolám\no obsahu zlata nemohli orgány banskej správy vedieť. Žalobca poukázal na zápisnice z predošlých\nkontrol zo dňa 31.07.2019 a 04.02.2020 s tým, že z ich záverov vyplýva, že musela byť kontrolovaná\naj sadzba úhrady za vydobyté nerasty a v tomto smere neboli u žalobcu zistené žiadne pochybenia.\nŽalovaný nesprávne vyhodnotil, že v uvedených zápisniciach nie je uvedené, že by sa sadzba úhrady\nprerokovávala, prípadne že by sa ňou prítomní banskí inšpektori zaoberali, teda že by ju potvrdzovali\nalebo nejakým spôsobom schvaľovali. Inšpektor vyhodnotil v zápisnici, že sadzba zodpovedá tomu, na\nčo bol dobývací priestor určený. Ak inšpektor kontroloval správnosť výpočtu platenia úhrad, tak bez\nsprávnej sadzby nemôže byť výpočet úhrad správny, a ak konštatuje, že výpočet je správny, zahŕňa to\naj tvrdenie, že samotná sadzba je správna. Podľa žalobcu teda v rámci predchádzajúcich kontrol bola\nkontrolovaná aj sadzba úhrady a inšpektori dospeli k záveru, že pokiaľ žalobca aplikoval sadzbu úhrady\n0,1 %, tak to bolo správne. Žalovaný dlhodobo zastával právny názor, že žalobca bol povinný platiť\núhradu za použitia sadzby 0,1 %. Žalobca preto nemal dôvod spochybňovať ním uplatňovanú sadzbu,\npretože bola aprobovaná aj štátnymi orgánmi.\n23. V rámci bodu „K nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia“ žalobca uviedol, že v\nrozhodnutí absentujú úvahy o tom, akým spôsobom bola uplatnená sadzba podľa položky c) nariadenia\no úhradách. Prvostupňový orgán vyťažený nerast de facto rozdelil na podskupiny podľa položky\nb) a položky c) nariadenia o úhradách a oddelene uplatnil rôznu sadzbu. Žalovaný tento postup\noznačil za nesprávny, ale sám jasne a zreteľne vlastný postup nevysvetlil. V rozhodnutí absentuje\nracionálna argumentácia, prečo sa má na všetky vyťažené nerasty uplatniť sadzba položky c) nariadenia\no úhradách. Žalovaný neuvádza, z ktorého ustanovenia banského zákona či nariadenia o úhradách\nvyplýva, že pri zmiešanom druhu nerastov má orgán banskej správy na všetky druhy nerastov uplatniť\njednu, a to najvyššiu sadzbu, ktorá predstavuje najvyšší zásah do majetkovej sféry žalobcu. Podľa\nžalobcu je napadnuté rozhodnutie nedostatočne a vadne odôvodnené do takej miery, že to zakladá\ndôvod na jeho zrušenie.\n24. V rámci ďalšieho žalobného bodu „K nezákonnosti samotnej kontroly“ žalobca namietal, že sú\nneudržateľné argumenty žalovaného o tom, že kontroly v rokoch 2019 a 2020 sa netýkali sadzby\ndane (správne úhrady - poznámka správneho súdu). Vo veci úhrad už boli vykonané kontroly, čo\nvylučuje, aby za tieto roky bola v tej istej veci opakovane vykonaná kontrola a vyhodnotená úplne\nopačne ako predchádzajúca kontrola. Táto skutočnosť spôsobuje aj nezákonnosť kontroly, na základe\nktorej bol žalobcovi vyrubený nedoplatok. Nemožno akceptovať závery žalovaného, že sadzba úhrady\nv predošlých kontrolách nebola predmetom kontroly. To, že kontrola nenašla žiadny nedostatok v\nrámci kontrolného predmetu, by potom nemalo žiadnu výpovednú hodnotu a ďalšia kontrola by mohla\ntiež konštatovať, že konkrétne táto skutočnosť nebola skúmaná a právna istota by bola iluzórna.\nPodľa žalobcu teda bola nezákonná samotná opakovaná kontrola, na základe ktorej bol žalobcovi\nnásledne vyrubený nedoplatok a žalovaný bol primárne nespokojný so znením právnej úpravy a so\nznením rozhodnutia o určení a zmene dobývacích priestorov. Duplicitné kontrolovanie toho, čo už\nbolo kontrolované (niekoľkokrát) zakladá nezákonnosť samotnej kontroly, čo vedie k nezákonnosti\npodkladov získaných v rámci kontroly a nezákonnosť kontroly má za následok nezákonnosť napádaného\nrozhodnutia, ktoré vychádzalo z výsledkov tejto kontroly.\n25. Žalobca namietal, že žalovaný sa sám ustanovil do pozície prvostupňového orgánu a správcu\núhrad a atrahoval si oprávnenie obvodných banských úradov, ktoré vyplýva z § 32b ods. 2 písm. b)\nbanského zákona, a odvolacie konanie malo de facto povahu prvostupňového konania. Tento postup\nmal za následok, že bolo vydané v podstate úplne nové rozhodnutie, proti ktorému žalobca nemôže\npodať odvolanie ale až správnu žalobu. Napriek tomu, že žalovaný de facto prvostupňové rozhodnutie\nzrušil a nahradil ho vlastným rozhodnutím, výpočet nedoplatku a lehotu na jeho vyrubenie odvíjal od\nvydania prvostupňového rozhodnutia dňa 22.02.2022. Uvedený postup je nesprávny. Žalovaný nahradil\nv celom rozsahu prvostupňové rozhodnutie, preto ide o nové rozhodnutie, novú právnu skutočnosť.\nNapadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 10.08.2022 a žalobcovi bolo doručené dňa 27.08.2022. Bola\n\nprekročená päťročná lehota v zmysle § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, ktorá sa počíta spätne\nod 27.08.2022 do 27.08.2017. Žalovaný nesprávne odvíjal počítanie tejto lehoty od 22.02.2022, teda od\nvydania prvostupňového rozhodnutia, pričom mohol nedoplatok vyrubiť až od III. kvartálu roku 2017 do\nkonca kontrolovaného obdobia 2020.\n26. V rámci bodu „Konflikt záujmov“ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je podpísané\npredsedom žalovaného, pričom je zrejmá právna úprava, podľa ktorej pri výkone štátnej služby\nako aj pri výkone práce vo verejnom záujme je základným predpokladom, že takýto (vedúci)\nzamestnanec nemôže byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb,\nktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Podľa žalobcu z výpisu z obchodného registra zistil, že\npredseda Hlavného banského úradu, ktorý podpísal rozhodnutie, je členom dozorných rád viacerých\nobchodných spoločností, a to aj jednej obchodnej spoločnosti, v ktorej predmete činnosti je „ťažba,\nspracovanie a úprava nerastných surovín, ušľachtilá kamenárska výroba, odbyt vlastných výrobkov,\nvrtné práce, hromadné odstrely, zemné práce, inžiniersko-geologické služby, strojárska a tlačiarenská\nčinnosť“, a v tejto spoločnosti bol predsedom dozornej rady. Podľa žalobcu to vzbudzuje dôvodné\npochybnosti o nestrannosti rozhodovania vo veci žalobcu, nakoľko ide o predmet činnosti, ktorý spadá\ndo rovnakej oblasti, v akej rozhodoval. Pochybnosti sú o to väčšie, ak sa vezme do úvahy spôsob\na štýl odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a ďalších písomností. Podľa žalobcu predseda Hlavného\nbanského úradu nebol oprávnený na rozhodovanie o odvolaní, keďže sám pôsobil ako člen dozorných\nrád viacerých obchodných spoločností, čo je nezlučiteľné s jeho funkciou, a zároveň predmet činnosti\nniektorých subjektov presahoval do predmetu činnosti žalobcu, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o\njeho nestrannosti.\n27. V rámci bodu „K ďalším pochybeniam obsiahnutým v napadanom rozhodnutí“ žalobca uviedol, že\nsa ohradzuje voči argumentácii, že žalobca a jeho právny zástupca zapríčinili prieťahy v odvolacom\nkonaní. Podania boli preberané v rámci zákonných lehôt a rovnako boli zasielané v rámci zákonných\nlehôt. Žalovaný požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní,\npričom ide o postup, ktorý v zákone nemá oporu, nakoľko Ministerstvo hospodárstva SR nie je odvolacím\norgánom a ani orgánom rozhodujúcim o rozklade, a preto žalovaný nemal prečo žiadať Ministerstvo\nhospodárstva SR o predĺženie lehoty.\n28. V rozhodnutí zároveň žalovaný uviedol, že žalobca bol povinný k priznaniu úhrad za vydobyté\nnerasty priložiť špecifikáciu tržieb za odpredané výrobky. Podľa žalobcu žalovaný mal zrejme na mysli\ndokumentáciu, ktorá by mala špecifikovať triedy za jednotlivé zložky odpredaných výrobkov t. j. tržby\nza ten-ktorý kov obsiahnutý v predanom výrobku, avšak žalovaný k takémuto tvrdeniu neuvádza žiadnu\nargumentáciu. Právna úprava explicitne stanovuje, že výpočet úhrady sa určuje z tržby za výrobky\nzhotovené z vydobytých nerastov\nt. j. rozhodujúci je konečný výrobok a tržba zaň, nie zložky tržieb\nza 1 výrobok podľa jeho obsahu a právna úprava žalobcovi neukladá povinnosť evidovať, uchovávať\na ani predkladať akékoľvek ďalšie špecifikácie tržieb za odpredané výrobky. Žalobca eviduje množstvo\nvyťažených nerastov, tržby za predané výrobky, pričom tieto podklady poskytol pri kontrole, avšak\nevidencia kovov vo výrobkoch na účely platenia úhrady za vyťažené nerasty v právnej úprave nemá\noporu.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n29. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vrátane celého konania vo veci\nvyrubenia nedoplatkov úhrad za vydobyté nerasty žalobcovi je nezákonné, vydané bez odborných\nznalostí predmetnej problematiky a bez ohľadu na právnu stránku veci, upravenú v banskom\nzákone a nadväzujúcich právnych predpisoch. Poukázal na závery Najvyššieho kontrolného úradu SR\no nejednoznačnej a neúplnej právnej úprave, čo podľa NKÚ môže viesť k rôznemu výkladu zákona v\nkonaniach dotknutých orgánov. Poukázal tiež na to, že NKÚ vo svojej správe uviedol, že nebolo možné\núplne jednoznačne potvrdiť či vyvrátiť opodstatnenosť podnetu v časti týkajúcej sa správnosti uplatnenej\nsadzby úhrady za vydobyté nerasty. Rozhodnutie bolo vydané v rozpore s dlhoročnou dovtedajšou\naplikáciou príslušnej právnej úpravy orgánmi štátnej banskej správy a tiež v rozpore so stanoviskami\nžalovaného k predmetnej problematike pre NKÚ. Podľa žalovaného je potrebné vziať do úvahy zákonnú\npovinnosť žalobcu platiť penále podľa § 32a ods. 10 banského zákona v prípade, ak nedôjde k zrušeniu\nprávoplatného žalovaného rozhodnutia.\n\n30. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nedodržanie 5-ročnej lehoty pre vyrubenie nedoplatku podľa §\n32b ods. 2 písm. b) banského zákona, možno sa podľa žalovaného stotožniť s názorom žalobcu, v\nzmysle ktorého nemožno túto lehotu počítať spätne od vydania prvostupňového rozhodnutia, keďže\ntoto rozhodnutie bolo v celom rozsahu zmenené žalovaným rozhodnutím. Lehota by mala byť počítaná\nspätne od okamihu právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, teda od jeho doručenia žalobcovi. Až\nprávoplatnosťou sa rozhodnutie stáva voči účastníkovi konania záväzné a relatívne nemenné.\n31. Žalovaný mal akceptovať právny názor NKÚ a navrhnúť zmenu platnej legislatívy upravujúcej\nplatenie úhrad tak, aby nedochádzalo k nejednoznačným účelovým výkladom zaradenia druhu nerastu\na tomu prislúchajúcej sadzby úhrad. Takouto zmenou (nie retroaktivitou) by sa dosiahli legitímne\nočakávania žalobcu, ale i iných potencionálnych organizácií, vykonávajúcich dobývanie stanoveného\ndruhu nerastu.\n32. Na základe skutočností uvedených vo vyjadrení ako aj skutočností vyplývajúcich z administratívneho\nspisu žalovaný navrhol, aby správny súd vyhovel žalobe, zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nĎalšie podania žalobcu\n33. Podaním zo dňa 21.03.2023 žalobca uviedol, že nahliadol do správneho spisu žalovaného a zistil,\nže súčasťou je aj právna analýza Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedry\nsprávneho práva a poukázal na argumentáciu v tejto právnej analýze s tým, že podporuje argumenty\nžalobcu uvedené v správnej žalobe.\n34. Podaním zo dňa 14.08.2023 označenom ako doplnenie dôkazných prostriedkov žalobca poukázal\nna to, že dňa 12.07.2023 sa uskutočnilo rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorého súčasťou bolo\naj prerokovanie návrhu nariadenia vlády SR, ktorým sa malo zmeniť nariadenie vlády o úhrade za\ndobývací priestor, o úhrade za vydobyté nerasty a úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v\nznení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto navrhovanej zmene vyplýva, že navrhovanou\núpravou sa umožní jednoznačný výklad pojmov upravujúcich druh vyhradeného nerastu, za ktorý sa\nplatí úhrada za vydobytý nerast s určenou sadzbou úrady v percentách a odstránia sa pochybnosti pri\njednotlivých sadzbách za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu. Ďalej žalobca poukázal, že cieľom\nnavrhovanej úpravy bolo podať jednoznačný výklad pojmov upravujúcich druh vyhradeného nerastu,\nza ktorý sa platí úhrada za vydobytý nerast so stanovenou sadzbou náhrady uvedenou v percentách\na odstránia sa pochybnosti pri jednotlivých sadzbách za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu,\npričom základným kritériom pri rozdelení vyhradených nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať\nkovy, má byť skutočnosť, či sa z nich dajú priemyselne vyrábať kovy zlata a striebra. Z dôvodovej\nsprávy a aj doložky vybraných vplyvov jednoznačne vyplýva, že doterajšia právna úprava bola nejasná\na nejednoznačná, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu. Následne 15.07.2023 bolo nariadenie vlády\nč. 291/2023 zo dňa 12.07.2023 vyhlásené s účinnosťou od 01.01.2024. Novou právnou úpravou tak\ndochádza v praxi nielen k zosúladeniu označenia druhov nerastov v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách s\noznačením vyhradených nerastov v banskom zákone, ale aj k odstráneniu pochybnosti pri stanovovaní\nsadzby za vydobyté nerasty podľa druhu výsledného kovu, ale dochádza aj k zmene sadzby za úhradu\nvydobytých nerastov v prílohe č. 2 tak, že položka b) znie „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať\nkovy okrem kovov zlato a striebro“ a položka c) znie „nerasty, ktorých možno priemyselne vyrábať kovy,\na to aj kovy zlato a striebro“. Schválením návrhu nariadenia vláda SR priamo potvrdila názor Najvyššieho\nkontrolného úradu SR ako aj názor žalobcu prezentovaný v správny žalobe, že napadnuté rozhodnutie\nje nezákonné z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúceho jednak v nesprávnom\nvýklade právneho predpisu ako v nesprávnej aplikácii právnych noriem na predmetný skutkový stav.\nNovou právnou úpravou sa odstráni závažný nedostatok banského zákona a nadväzujúcich právnych\npredpisov, ktoré boli identifikované Najvyšším kontrolným úradom SR a nová právna úprava podľa\nžalobcu dosvedčuje nutnosť uplatnenia aplikácie zásady in dubio pro libertate, teda že sa voči žalobcovi\nmala uplatniť tá sadzba z prílohy č. 2 nariadenia o úhradách, ktorá bola v prospech žalobcu a nie v\njeho neprospech. Závery novej právnej úpravy jasne podporujú argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho\nsprávnej žalobe.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom\n\n35. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v\nktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu\nvýkonu súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne\nvedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/72/2022 je vedená na Správnom súde v\nBanskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/72/2022.\n36. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na\nžiadosť žalobcu na deň 18.09.2024. Pojednávanie bolo z procesných dôvodov odročené na 02.10.2024.\nNa pojednávaní právny zástupca žalobcu odkázal na obsah písomných podaní, ktoré boli doručené\nv priebehu súdneho konania. Poukázal na to, že od 01.01.2024 nadobudla účinnosť novela nariadenia\nvlády SR a táto potvrdzuje argumentáciu žalobcu. Zároveň bolo predložené priznanie úhrady, ktoré\nžalobca podáva od 01.01.2024 s tým, že po novele nariadenia vlády SR už žalobca platí od 01.01.2024\núhradu vo výške 5 %. Poverený zástupca žalovaného odkázal na obsah vyjadrenia k správnej žalobe.\nKonateľ žalobcu na otázky správneho súdu uviedol, že osobitný dobývací priestor Banská Štiavnica VII\nbol určený tak, že osobitný dobývací priestor sa v podstate určuje pre organizáciu, ktorá chce vykonávať\nbanskú činnosť akoby „v cudzom dobývacom priestore“ a dobývací priestor Banská Štiavnica VII je\nsúčasťou dobývacieho priestoru Banská Štiavnica. Uviedol, že v roku 2005 chceli realizovať geologický\nprieskum a držiteľom oprávnenia pre dobývanie v dobývacom priestore Banská Štiavnica bol subjekt\nRudné Bane š.p., ktorý ale nevykonával žiadnu činnosť v tomto dobývacom priestore, a aby mohol byť\nrealizovaný geologický prieskum, tak bol určený dobývací priestor Banská Štiavnica VII. V roku 2018\nbol následne celý dobývací priestor prevedený z Rudných baní š.p. na spoločnosť žalobcu. Všetky tri\ndobývacie priestory sú ale v podstate jednou prevádzkou. Ďalej uviedol, že vo všetkých troch dobývacích\npriestoroch ide o polymetalické zrudnenie, teda v tomto neraste sa nachádza viacero kovov a líši sa\nto od uloženia, od hrúbky žíl, od kvalitatívneho zloženia. Po vyťažení ide v podstate jedna hmota na\nspracovanie, výsledkom ktorého je koncentrát, ktorý je následne expedovaný. Za posledné obdobie,\nza obdobie jedného roka je z koncentrátu žalobcu hutníckym spôsobom vyrobené v priemere 120 ton\nolova, 100 ton zinku, 25 ton medi a 0,4 ton zlata a 0,4 ton striebra. Na otázku správneho súdu ako je\npotrebné vnímať termín ruda a kedy sa určitý nerast stane rudou (vzhľadom na argumentáciu žalovaného\nuvedenú v preskúmavanom rozhodnutí a na argumentáciu žalobcu prednesenú v správnej žalobe),\nprávny zástupca žalobcu uviedol, že nariadenie vlády používa termín rudy zlata a striebra a v podstate\nbanský úrad v rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru má určiť, kedy ťažený nerast spĺňa takúto\npožiadavku a kedy ide o rudu zlata a striebra. Konateľ žalobcu k tejto otázke správneho súdu uviedol,\nže pre žalobcu je rozhodujúce ust. § 32 banského zákona, a to ako mal určený dobývací priestor.\nĎalej ešte poukázal na evidencie dobývacích priestorov v Slovenskej republike s tým, že na dobývanie\nzlata je určená iba oblasť Kremnice a Medzibrod. Poverený zástupca žalovaného k tomu uviedol, že\npodstatné je to, ako je skupina nerastov definovaná v banskom zákone a banský zákon pozná iba\ntermín nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy. Banský zákon nepozná termín rudy zlata\na striebra. V podstate v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru nebol nikde nerast zadefinovaný\ntak, že by táto terminológia bola v súlade so zákonom. Poukázal na to, že jedine nariadenie vlády\npoznalo termín rudy zlata a striebra. Uviedol, že sa zaoberal aj mineralógiou a že rudu zlata nepozná, len\nprípadne rudu striebra. V tom čase platný banský zákon takýto pojem na označenie nerastu nepoznal.\nCelé rozhodnutie operuje s pojmom rudy, ktorý ale banský zákon nepoznal a v podstate nariadenie bolo\nv rozpore so zákonom. Aj Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojej správe konštatoval nejednoznačnosť\nprávnej úpravy. V rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru sa určenie druhu nerastu približuje\ndefinícii „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy“. Ruda zlata by to mohla byť v prípade,\nak by z hľadiska kvality bolo umožnené samostatné ekonomické využitie zlata. V tomto prípade ide\no jednu prevádzku a celá vyťažená produkcia je vsádzaná do úpravne, z ktorej sa potom vytvára\nkoncentrát. Čiže vydobytý nerast zo všetkých troch dobývacích priestorov ide spoločne na spracovanie\na z toho sa potom vyrába koncentrát. Legislatíva neumožňuje riešiť úhradu za každý dobývací priestor,\npretože do výpočtu úhrady vstupujú celkové náklady a aj celková tržba za výsledný produkt. Na otázku\nakým spôsobom a v akých prípadoch sa rozhoduje o zmene dobývacieho priestoru poverený zástupca\nžalovaného uviedol, že základom pre určenie dobývacieho priestoru je geologický prieskum, výsledkom\nktorého je výpočet zásob a následne potom Ministerstvo životného prostredia SR vydáva osvedčenie\no vyhradenom ložisku. Zabezpečí sa ochrana takéhoto ložiska a ak je organizácia, ktorá vie toto\nložisko ekonomicky dobývať, tak podá žiadosť o určenie dobývacieho priestoru. Platná právna úprava\numožňuje aj zmenu dobývacieho priestoru. V praxi môže nastať situácia, že v určitej časti sa už vydobyjú\nzásoby a potom následne sa dáva návrh na zmenu dobývacieho priestoru, a teda dôjde ku zmenšeniu\n\ndobývacieho priestoru. Organizácia, ktorá realizuje banskú činnosť má ale povinnosť vykonávať aj ďalší\nprieskum ložiska a následne môže byť zistené takouto prieskumnou činnosťou, že sa zistia ďalšie\nzásoby, ktoré môžu mať aj iné úžitkové zložky, preto sa overia tieto zásoby, opäť sa urobí výpočet zásob\na Ministerstvo životného prostredia SR osvedčí tieto zásoby a následne taktiež môže dôjsť k zmene\nv určení dobývacieho priestoru, konkrétne môžu sa zmeniť hranice dobývacieho priestoru tak, že tento\npriestor sa rozšíri, ale zároveň môže byť aj zadefinovaný inak druh nerastu, na ktorý je dobývací priestor\nurčený. Potom je pre organizáciu rozhodujúce posledné rozhodnutie o zmene dobývacieho priestoru.\nNa otázku týkajúcu sa plynutia lehoty podľa § 32b ods. 2 písm. c) banského zákona poverený zástupca\nžalovaného uviedol, že žalovaný zotrváva na tej argumentácii, ktorú uviedol vo vyjadrení k správnej\nžalobe a to že, lehotu je možné počítať až od právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Právny zástupca\nžalobcu v rámci záverečného slova uviedol, že sa pridržiava písomných podaní a žalobca žiada, aby\nbolo rozhodnutie napadnuté správnou žalobou zrušené. V rámci záverečného slova poverený zástupca\nžalovaného uviedol, že zotrváva na vyjadrení k správnej žalobe s tým, aby správny súd správnou žalobou\nnapadnuté rozhodnutie zrušil. Následne správny súd postupom podľa § 116 SSP odročil pojednávanie\nza účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 30.10.2024.\n37. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu\na z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,\npreto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n38. Podľa § 2 banského zákona; Za nerasty sa podľa tohto zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné\nčasti zemskej kôry.\n(2) Za nerasty sa podľa tohto zákona nepovažujú\na) vody s výnimkou mineralizovaných vôd, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty,\nb) prírodné liečivé vody a prírodné stolové minerálne vody, aj keď sa z nich môžu priemyselne získavať\nvyhradené nerasty, ďalej liečivé bahná a ostatné produkty prírodných liečivých zdrojov,\nc) rašelina,\nd) bahno, piesok, štrk a okruhliaky v korytách vodných tokov, pokiaľ neobsahujú vyhradené nerasty v\ndobývateľnom množstve,\ne) kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva.\n39. Podľa § 3 banského zákona; (1) Vyhradené nerasty sú\na) rádioaktívne nerasty,\nb) všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny vhodné na energetické\nvyužitie,\nc) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy,\nd) magnezit,\ne) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať fosfor, síru a fluór alebo ich zlúčeniny,\nf) kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli,\ng) grafit, baryt, azbest, sľuda, mastenec, diatomit, sklársky a zlievarenský piesok, minerálne farbivá,\nbentonit,\nh) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín a prvky s vlastnosťami\npolovodičov,\ni) granit, granodiorit, diorit, gabro, diabas, hadec, dolomit a vápenec, pokiaľ sú blokovo dobývateľné a\nleštiteľné, a travertín,\nj) technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene,\nk) halloyzit, kaolín, keramické a žiaruvzdorné íly a ílovce, sadrovec, anhydrit, živce, perlit a zeolit,\nl) kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, slieň, čadič, znelec, trachyt, pokiaľ sú tieto nerasty vhodné na\nchemickotechnologické spracovanie alebo spracovanie tavením,\nm) mineralizované vody, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty,\nn) technicky využiteľné prírodné plyny, pokiaľ nepatria medzi plyny uvedené pod písmenom b).\n(2) Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.\n(3) Pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom, rozhodne\nMinisterstvo životného prostredia Slovenskej republiky.\n40. Podľa § 32a ods. 2, 4, 8 a 14 banského zákona; (2) Organizácia, ktorá má určený dobývací\npriestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený.\n\nSadzba úhrady je najviac 20% z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov, a to z\nrádioaktívnych nerastov a z nerastov, sadzba úhrady pri ostatných nerastoch je najviac 10% z trhovej\nceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov. Pri výpočte tejto úhrady sa vychádza z podielu\nnákladov na dobývanie a celkových nákladov na zhotovenie výrobkov.\n(4) Úhrady podľa odsekov 1 a 2 vypočíta organizácia, ktorá má určený dobývací priestor; úhradu za\nuskladňovanie plynov alebo kvapalín podľa odseku 3 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú túto\nbanskú činnosť.\n(8) Úhrada za vydobyté nerasty a úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa platí štvrťročne vždy\ndo konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému\nbanskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty a priznanie úhrady za uskladňovanie plynov\nalebo kvapalín.\n(14) Podrobnosti o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a úhrade za uskladňovanie\nplynov alebo kvapalín, o sadzbách úhrad, spôsobe výpočtu a platenia úhrad ustanoví nariadenie vlády\nSlovenskej republiky.\n41. Podľa § 32b banského zákona; (1) Správou úhrad sa rozumie evidencia a registrácia organizácií\npovinných platiť úhrady, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie úhrady, konanie\no úhradách, kontrola výpočtu úhrad, evidovanie úhrad vrátane vysporiadania preplatkov a nedoplatkov,\nvymáhanie úhrad a ďalšie činnosti správcu úhrad podľa tohto zákona. Správu úhrad vykonávajú obvodné\nbanské úrady.\n(2) Obvodný banský úrad je pri správe úhrad oprávnený\na) vyžiadať od organizácie podklady potrebné na vypočítanie úhrady, ak sú pochybnosti o správnosti\nvýpočtu úhrady v priznaní,\nb) vykonať kontrolu správnosti výpočtu úhrady a vyrubiť zistený nedoplatok v lehote do piatich rokov\nodo dňa predloženia priznania úhrady,\nc) vyrubiť penále za omeškanie platby úhrady, ak jeho výška je viac ako 1 000 Sk,\nd) vyúčtovať a uplatňovať úhradu a penále z nedoplatkov úhrady (§ 32a ods. 10) postupom podľa\nosobitného predpisu; úhradu a penále nemožno vymáhať po uplynutí desiatich rokov nasledujúcich po\nroku, v ktorom úhrada alebo jej časť a penále boli splatné.\n(3) Zistené preplatky úhrady sa použijú na zaplatenie úhrady v nasledujúcom období so súhlasom\norganizácie povinnej platiť úhradu.\n(4) Organizácia je povinná obvodnému banskému úradu predložiť na kontrolu platenia úhrad príslušné\ndoklady.\n42. Podľa § 3 nariadenia o úhradách; (1) Úhrada za vydobyté nerasty sa za každý štvrťrok kalendárneho\nroka vypočíta ako súčin podielu nákladov na dobývanie nerastov k celkovým nákladom na zhotovenie\nvýrobkov z vydobytých nerastov, tržieb dosiahnutých za odpredané výrobky zhotovené z vydobytých\nnerastov a sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu je uvedená v prílohe\nč. 2.\n(2) Náklady na dobývanie nerastov pozostávajú z vlastných nákladov (priame a nepriame náklady)\nvynaložených v príslušnom štvrťroku na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska vrátane\ndopravy vydobytého nerastu až po miesto, kde vydobytý nerast vstupuje do procesu jeho úpravy\na zušľachťovania a ďalšieho spracovania na výrobky, ako aj vlastných nákladov na zriaďovanie,\nzabezpečovanie a likvidáciu banských diel a lomov a na zriaďovanie a prevádzku odvalov, výsypiek a\nodkalísk potrebných na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska.\n(3) Celkové náklady na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov pozostávajú z nákladov na\ndobývanie nerastov (odsek 2) a ďalších vlastných nákladov vynaložených na úpravu a zušľachtenie\nvydobytých nerastov a ich ďalšie spracovanie na výrobky až po predaj týchto výrobkov.\n(4) Ak organizácia nerast vydobytý z dobývacieho priestoru upravuje a spracúva na výrobky a spolu\ns vydobytým nerastom upravuje a spracúva aj ten istý druh nerastu nadobudnutý ako tovar od iného\ndodávateľa, organizácia musí v prílohe č. 1\na) do kalkulácie nákladov podľa jednotlivých položiek, ktoré boli zahrnuté do celkových nákladov na\núpravu a zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, zahrnúť len položky na zhotovenie výrobkov z\nvydobytých nerastov bez nákladov na úpravu a spracovanie zakúpeného nerastu od iného dodávateľa,\nb) do špecifikácie tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých na vlastnú potrebu\nuviesť iba tržby za výrobky vyrobené z nerastu vydobytého z dobývacieho priestoru bez tržieb za výrobky\nzhotovené zo zakúpeného nerastu.\n(5) Na účel uvedený v odseku 4 je organizácia povinná viesť potrebnú evidenciu.\n\n(6) Ak sa vydobytý nerast bez jeho úpravy a zušľachťovania a ďalšieho spracovania priamo odpredáva\nako výrobok, náklady na dobývanie sú totožné s celkovými nákladmi na zhotovenie výrobkov z\nvydobytých nerastov.\n(7) Do tržby za výrobky zhotovené z vydobytých nerastov v príslušnom štvrťroku sa zaratúva tržba\ndosiahnutá za odpredané výrobky, ako aj predpokladaná tržba za výrobky použité pre vlastnú potrebu,\na to vo výške, akoby tieto výrobky boli odpredané.\n(8) Výpočet úhrady za vydobyté nerasty sa vykoná v priznaní úhrady za vydobyté nerasty podľa prílohy\nč. 3. Predpokladaná tržba za výrobky použité na vlastnú potrebu sa ocení vo výške ceny výrobku\nodpredaného v príslušnom štvrťroku.\n(9) Súčasťou výpočtu úhrady za 4. štvrťrok je aj zúčtovanie úhrad za kalendárny rok.\n43. Podľa § 8 nariadenia o úhradách; Sadzby úhrad uvedené v prílohe č. 2 v písmenách b) a e) sú\nplatné pre kalendárny rok 2002; sadzby pre kalendárny rok 2003 sú 1 % a pre kalendárny rok 2004 a\nďalšie roky sú 0,1 %. Sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. b) je platná do 31. decembra\n2020; sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. e) je platná do 31. decembra 2023.\n44. Podľa Prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách je sadzba úhrady za vydobyté nerasty podľa druhu\nnerastu, podľa písm. b) a c) :\nb) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra – 2%\nc) rudy zlata a striebra – 5%.\n45. Úvodom správny súd považuje za potrebné uviesť, že banský zákon rieši vzťah k Správnemu\nporiadku v § 41, podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa\n§ 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, § 13, § 14, § 14a, § 28 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4. Z uvedeného\npotom a contrario vyplýva, že na postup pri vyrubení úhrady podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákon\nsa vzťahuje Správny poriadok.\n46. K námietke o konflikte záujmov správny súd uvádza, že z ust. § 38 ods. 3 zákona o banskej\nčinnosti vyplýva, že Hlavný banský úrad je rozpočtová organizácia so sídlom v Banskej Štiavnici a na\nčele Hlavného banského úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva minister hospodárstva\nSR. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení do 31.10.2022 (v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania žalovaného – ďalej\naj len „zákon o štátnej službe“) štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán,\nktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu. Poznámka 7) pritom odkazuje na\nzákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších\npredpisov. Z uvedeného vyplýva, že ide o predsedu Hlavného banského úradu, ktorého vymenováva\nalebo odvoláva minister hospodárstva SR. Na tohto štátneho zamestnanca sa v zmysle § 7 ods. 7\nzákona o štátnej službe nevzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona, konkrétne § 38 až § 44, § 51,\n§ 52, § 55 a § 69, § 71 ods. 1, § 72 až § 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až § 96, § 102, § 103,\n§ 117 až § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nUst. § 112 zákona o štátnej službe nie je uvedeným ustanovením vylúčené a práve toto ustanovenie\nvymedzuje obmedzenia pre štátneho zamestnanca, konkrétne v § 112 ods. 2 písm. c) je obsiahnuté\naj obmedzenie, podľa ktorého štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich orgánov, kontrolných\norgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem\nvalného zhromaždenia a členskej schôdze. Preto aj na predsedu Hlavného banského úradu sa\nvzťahuje ust. § 112 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe, a to obmedzenie, podľa ktorého nesmie\nbyť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré\nvykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Ustanovenie §\n112 ods. 9 zákona o štátnej službe obsahuje povinnosť štátneho zamestnanca do 30 dní odo dňa vzniku\nštátnozamestnaneckého pomeru písomne preukázať okrem iného skončenie, pozastavenie alebo\nprerušenie podnikania, skončenie inej zárobkovej činnosti, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou\nuvedenou v opise štátnozamestnaneckého miesta a skončiť členstvo v riadiacom orgáne, kontrolnom\norgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, spôsobom\nvyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 7 tohto\nustanovenia (vymedzujú, kedy sa preukázanie ukončenia nepožaduje – napr. vedecká, pedagogická\nčinnosť a pod.), pričom toto obmedzenie sa neaplikuje v prípadoch, ak\ns členstvom v riadiacom\norgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú\nčinnosť, služobný úrad vyslovil súhlas v lehote 30 dní od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. (Podľa\n\n§ 36 ods. 2 zákona o štátnej službe štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu,\nvykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe.) Pokiaľ by aj zo strany predsedu Hlavného banského\núradu, ktorý vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, neboli vyššie uvedené povinnosti\ndodržané (aj počas výkonu svojej funkcie by bol členom dozorných orgánov právnických osôb, ktoré\nvykonávajú podnikateľskú činnosť ako to namieta žalobca a nešlo by o prípad akceptovaný zákonom\no štátnej službe), tak sama o sebe táto skutočnosť nedosvedčuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.\nNie je sporné, že rozhodnutie bolo vydané osobou, ktorá bola v tom čase predsedom Hlavného\nbanského úradu a žalobca skutočnosťami uvedenými v správnej žalobe nepreukázal konkrétny konflikt\nzáujmov, ktorý by mohol mať prípadne význam pre zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca\nneargumentoval v tomto žalobnom bode ustanoveniami Správneho poriadku upravujúcimi vylúčenie\nzamestnanca orgánu verejnej správy, preto sa nad rámec žalobných námietok správny súd nezaoberal\notázkou, či sú dotknuté ustanovenia Správneho poriadku aplikovateľné na prejednávanú vec.\n47. Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca a jeho\nprávny zástupca zapríčinili prieťahy v odvolacom konaní, pretože nepreberali podania žalovaného\nvčas, resp. nechali márne uplynúť lehoty na prebratie podania. Uvedená argumentácia žalovaného\npredstavuje vyhodnotenie postupu žalobcu a jeho právneho zástupcu v priebehu odvolacieho konania,\nktorá sa ale „nepretavila“ do konkrétneho zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Žalobca netvrdí, a ani to\nnevyplýva z obsahu administratívneho spisu, že by žalovaný ukrátil žalobcu na jeho procesných právach,\nže by neprihliadol na niektoré z vyjadrení žalobcu alebo že by žalobca žiadal o predĺženie lehoty na\nvyjadrenie alebo predloženie podkladov a táto žiadosť by bola vyhodnotená negatívne s dopadom na\nsubjektívne práva žalobcu.\n48. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný bez zákonného rámca žiadal o predĺženie lehoty na rozhodnutie\nMinisterstvo hospodárstva SR , ktoré nie je odvolacím orgánom a ani orgánom oprávneným rozhodnúť\no podanom rozklade, nakoľko žalovaný rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku – odvolaní a proti\njeho rozhodnutiu odvolanie alebo rozklad nie sú prípustné (§59 ods. 4 Správneho poriadku), tak ani\ntáto námietka nie je dôvodná. Ustanovenie § 49 Správneho poriadku vymedzuje pre orgány verejnej\nsprávy lehoty na rozhodnutie nasledovne : (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť\nna podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2)\nV ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo\nveci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak\nnemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací\norgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne\ndo 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. (Odlišná lehota\nna rozhodnutie môže byť ešte stanovená osobitným procesným predpisom, ktorý môže mať ako lex\nspecialis prednosť pred aplikáciou Správneho poriadku.) Zavedenie uvedených lehôt je vyjadrením\npožiadavky rýchlosti konania bez zbytočných prieťahov. Uvedené lehoty ustanovené v § 49 Správneho\nporiadku sa vzťahujú nielen na prvostupňové konanie, ale aj na preskúmavacie konanie (o opravnom\nprostriedku), pretože podľa § 60a Správneho poriadku sa ustanovenia prvej až tretej časti Správneho\nporiadku primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní (ustanovenie § 49 je zaradené v rámci Tretej\nčasti Správneho poriadku označenej Priebeh konania). Pokiaľ platí pre orgán rozhodujúci o riadnom\nopravnom prostriedku požiadavka na dodržanie lehoty na rozhodnutie, je dôvodné predpokladať, že\naj v rámci odvolacieho konania môžu nastať také situácie, ktoré znemožnia rozhodnúť v zákonnej\nlehote a posúdenie, či je vo veci akceptovateľný dôvod na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia,\nby nemalo byť v kompetencii orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, čo vyjadruje ustanovenie § 49 ods.\n2 Správneho poriadku. Prostredníctvom uvedeného ustanovenia je vyjadrená požiadavka posúdenia\ndôvodov na prekročenie zákonných lehôt na rozhodnutie nadriadeným orgánom, čo žalovaný pri zaslaní\nžiadosti rešpektoval. Navyše je potrebné k tejto žalobnej námietke uviesť, že aj podľa judikatúry súdov\nnedodržanie lehoty na rozhodnutie samo o sebe nepredstavuje dôvod nezákonnosti rozhodnutia, čo\nale nepredstavuje pre účastníka konania prekážku pre to, aby uplatňoval ochranu svojich práv napr.\nv prípade bezdôvodnej nečinnosti orgánu verejnej správy.\n49. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný uviedol nesprávny záver o tom, že bol povinný\nk priznaniu úhrad za vydobyté nerasty predložiť špecifikáciu tržieb za odpredané výrobky, je pravdou, že\nžalovaný k tomuto argumentu v závere svojho rozhodnutia (bod. 118) neuviedol žiadnu argumentáciu,\nteda nezdôvodnil, na základe ktorých konkrétnych ustanovení právnych predpisov k tomuto záveru\ndospel. Nariadenie o úhradách v rámci prílohy č. 3, v ktorej je formulár Priznania úhrady za vydobyté\n\nnerasty stanovuje, že v tomto priznaní sa má uviesť názov a sídlo organizácie, názov dobývacieho\npriestoru, druh nerastu alebo skupiny nerastov, pre ložisko ktorých bol dobývací priestor určený,\nnáklady na dobývanie nerastu, celkové náklady na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, tržby\ndosiahnuté za odpredaj výrobkov, sadzba úhrady a výpočet sadzby za vydobyté nerasty a údaje o jej\nzaplatení. Prílohou tohto priznania sú: a) kalkulácia nákladov podľa jednotlivých položiek, ktoré boli\nzahrnuté do nákladov na dobývanie nerastu, b) kalkulácia nákladov podľa jednotlivých položiek, ktoré\nboli zahrnuté do celkových nákladov na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, c) špecifikácia\ntržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých pre vlastnú potrebu. Požiadavka na\npredloženie prílohy uvedenej pod písmenom c) vyplýva z § 3 ods. 7 a 8 nariadenia o úhradách.\nPodľa § 3 ods. 7 nariadenia o úhradách do tržby za výrobky zhotovené z vydobytých nerastov\nv príslušnom štvrťroku sa zaratúva tržba dosiahnutá za odpredané výrobky, ako aj predpokladaná\ntržba za výrobky použité pre vlastnú potrebu, a to vo výške, akoby tieto výrobky boli odpredané.\nPodľa § 3 ods. 8 nariadenia o úhradách výpočet úhrady za vydobyté nerasty sa vykoná v priznaní\núhrady za vydobyté nerasty podľa prílohy č. 3. Predpokladaná tržba za výrobky použité na vlastnú\npotrebu sa ocení vo výške ceny výrobku odpredaného v príslušnom štvrťroku. Žalobca tvrdil, že\nvýsledkom jeho výrobného procesu je jeden polymetalický koncentrát, teda že výsledkom spracovania\nu žalobcu nie sú samostatné kovy ako napr. Pb, Au, Zn, Ag, a pod., a zároveň tvrdil, že žiadne\nvýrobky nepoužíva pre vlastnú potrebu. V podaní zo dňa 20.09.2021 žalobca oznámil, že kolektívny\npolymetalický koncentrát, ako výsledný produkt technologickej úpravy polymetalických rúd, by nemohol\nbyť v podmienkach žalobcu efektívne využívaný, a preto ho žalobca pre vlastnú potrebu nevyužíva,\npreto aj cenník výrobkov použitých pre vlastnú potrebu nevedie. Žalovaný túto argumentáciu žalobcu\nnespochybnil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca k priznaniam úhrad za vydobyté\nnerasty neprikladal vo všetkých prípadoch v prílohe č. 3 nariadenia o úhradách požadovanú špecifikáciu\ntržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých pre vlastnú potrebu, čo odôvodňuje\ntým, že výsledkom spracovania vydobytých nerastov bol jeden výrobok a nič nepoužíval pre vlastnú\npotrebu. Vyhodnocovanie vyššie uvedenej argumentácie žalovaného a vyhodnocovanie, či žalobca\nbol alebo nebol povinný predložiť k priznaniu úhrad za vydobyté nerasty aj špecifikáciu tržieb podľa\ndruhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých pre vlastnú potrebu podľa správneho súdu\npresahuje ale rámec prejednávanej veci, pretože v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je\npreskúmavané rozhodnutie, nebola voči žalobcovi vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností,\nktoré mu ukladá banský zákon a predpisy vydané na jeho vykonanie. Preto aj prípadný nedostatok\nargumentácie žalovaného, spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení a týkajúci sa záveru, že žalobca\nbol povinný k priznaniu úhrad za vydobyté nerasty priložiť špecifikáciu tržieb za odpredané výrobky, nie\nje spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Rovnako aj skutočnosť, že žalobca\nprípadne nesplnil povinnosti spočívajúce v nepredložení špecifikácie tržieb podľa druhov odpredaných\nvýrobkov (bez špecifikácie výrobkov použitých pre vlastnú potrebu, ak žalobca žiadne týmto spôsobom\nnepoužíval, a aj pri rešpektovaní, že vyrábal a odpredával len jeden výrobok), nie je vo vzťahu k meritu\nprejednávanej veci podstatná.\n50. Žalobca ďalšími žalobnými námietkami namietal nezákonnosť vykonanej kontroly úhrad za vydobyté\nnerasty. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že u žalobcu už boli vykonané dve kontroly.\nObvodný banský úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu dňa 31.07.2019 kontrolu výpočtu a platenia\núhrad za dobývací priestor Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII za rok 2018 a za vydobyté nerasty\nv roku 2018 v dobývacom priestore Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII. Výsledkom kontroly bol\nv zápisnici konštatovaný nedostatok, že žalobca nepredložil spolu s priznaním úhrady za IV. štvrťrok\n2018 zúčtovanie úhrad za kalendárny rok tak, ako to ukladá ustanovenie § 3 ods. 9 nariadenia\no úhradách a bol daný príkaz na predloženie zúčtovania úhrad za kalendárny rok. Na uvedené\nnadväzovalo vydanie rozhodnutia č. 1350-2153/2019 zo dňa 19.09.2019, v ktorom bolo žalobcovi\nuložené bezodkladne, najneskôr do 15.11.2019, spracovať a predložiť zúčtovanie úhrad za kalendárne\nroky 2008 – 2017 tak ako to ukladá ust. § 3 ods. 9 nariadenia o úhradách a v tejto lehote zaplatiť prípadné\nvzniknuté nedoplatky v jednotlivých rokoch. Následne bolo vydané Oznámenie o začatí konania o výkon\nvýkazu nedoplatkov úhrady – penále za oneskorenú platbu a rozhodnutie o určení lehoty na zaplatenie\nzo dňa 27.12.2019, v ktorom bolo uvedené, že žalobca splnil uložené opatrenie a boli zaplatené\nvyčíslené nedoplatky (v sume 2 351,-eur). Dňa 04.02.2020 bola vykonaná druhá kontrola zameraná\nna kontrolu výpočtu a platenia úhrady za dobývací priestor Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII za\nrok 2019 a za vydobyté nerasty v I. až III. štvrťroku roku 2019 v dobývacom priestore Banská Hodruša,\nBanská Štiavnica VII a Banská Štiavnica, o výsledku ktorej bola spísaná zápisnica so záverom, že\nneboli zistené nedostatky pri výpočte úhrad za vydobyté nerasty a ani pri ich úhrade. Následne na\n\nzáklade oznámenia č. 1803-2929/2021 zo dňa 05.08.2021 bola u žalobcu vykonaná ďalšia kontrola,\na to kontrola úhrady za vydobyté nerasty za obdobie rokov 2011 až 2022 (začatá dňa 12.08.2021), na\nktorú nadväzujú v tomto konaní preskúmavané rozhodnutia. Z uvedeného vymedzenia je zrejmé, že\nčasový rozsah kontrol a aj vymedzenie dobývacích priestorov nebolo úplne totožné ako pri poslednej\nkontrole, na základe výsledkov ktorej boli vydané preskúmavané rozhodnutia. Kontrolné oprávnenie\nobvodného banského úradu je v banskom zákone upravené pomerne stručne, a to v § 32b ods. 2. Banský\nzákon neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by určovali pravidlá a obmedzenia pre prípadnú opakovanú\nkontrolu správnosti výpočtu úhrad. Ako príklad osobitných podmienok pre opakovanie kontroly možno\nuviesť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vymedzuje osobitné podmienky pre daňovú kontrolu tej\nistej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, u tohto istého daňového subjektu. Platenie\núhrady za vydobyté nerasty pritom možno prirovnať k plateniu dane v tom zmysle, že povinný subjekt\nje povinný si daň a aj úhradu sám vypočítať, podať „príslušné priznanie“ a zaplatiť daň/úhradu, pričom\npríslušný orgán verejnej správy je následne oprávnený vykonať kontrolu splnenia povinnosti a môže\nvyrubiť zistený nedoplatok. V prípade platenia úhrady za vydobyté nerasty ale ide o poplatok sui\ngeneris, ktorý platí subjekt za to, že využíva nerastné bohatstvo, ktoré je v zmysle čl. 4 ods. 1 Ústavy\nSR vo vlastníctve Slovenskej republiky. Banský zákon osobitné podmienky pre opakovanie kontroly\nneustanovuje, preto nemožno v poradí tretiu u žalobcu vykonanú kontrolu bez ďalšieho označiť za\nnezákonnú. Právna istota účastníka konania (kontrolovanej organizácie) je zabezpečená v § 32b ods.\n2 písm. b) banského zákona, ktoré obmedzuje vykonanie kontroly keď stanovuje, že vykonať kontrolu\nsprávnosti výpočtu úhrady a vyrubiť zistený nedoplatok je obvodný banský úrad ako správca úhrad\noprávnený do piatich rokov odo dňa predloženia priznania úhrady (ktorá sa podáva za každý štvrťrok\ndo konca tretieho mesiaca nesledujúceho štvrťroku). Žalobca vykonanie kontroly za obdobia, ktoré\nnespadali pod toto ustanovenie, nenamieta a podstatné je, že v konečnom dôsledku bol vypočítaný\nnedoplatok na úhrade za vydobyté nerasty len vo vzťahu k obdobiu, ktoré „pokrývala“ uvedená 5-ročná\nlehota, pričom k otázkam začatia plynutia tejto lehoty sa správny súd vyjadrí samostatne v nasledujúcich\nčastiach odôvodnenia tohto rozhodnutia. Na druhej strane podľa správneho súdu nemožno a priori\nvylúčiť prípady, kedy by opakovanie kontrol mohlo byť vyhodnotené ako zásah do práv kontrolovaného\nsubjektu, pokiaľ by napríklad išlo o extrémne vybočenie kontroly v konfrontácii s cieľmi, ktoré sa kontrolou\nsledujú v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\n51. K námietkam o porušení lehoty vymedzenej v § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona správny\nsúd uvádza, že ani tieto námietky nie sú dôvodné. Podstatné pre zodpovedanie žalobcových námietok\nje, či je potrebné pre zachovanie 5-ročnej lehoty na vyrubenie zisteného nedoplatku na úhradách za\nvydobyté nerasty vydať v tejto lehote prvostupňové rozhodnutie, alebo je potrebné vydať druhostupňové\nrozhodnutie, alebo či je potrebné, aby v rámci tejto lehoty „konečné“ rozhodnutie (v prípade podania\nodvolania druhostupňové rozhodnutie odvolacieho orgánu – žalovaného) nadobudlo právoplatnosť. Pre\npočítanie lehoty je rozhodujúce aplikovanie pravidiel podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku v spojení\ns § 41 banského zákona.\n52. Úvodom k zodpovedaniu týchto žalobných námietok je potrebné v prvom rade poukázať na to, že\nprejednávaná vec nie je vecou správneho trestania, nejde v zmysle § 194 SSP o rozhodovanie orgánu\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n53. Ako už bolo vyššie uvedené úhrada za vydobyté nerasty je poplatkom sui generis, ktorý platí subjekt\nza to, že užíva nerastné bohatstvo, ktoré je vo vlastníctve štátu. Uvedené je potrebné zdôrazniť preto,\nže vo vzťahu správnemu trestaniu, konkrétne vo vzťahu k plynutiu prekluzívnych príp. premlčacích\nlehôt na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt (v širšom zmysle) judikatúra požaduje, aby v tejto\nlehote nadobudlo právoplatnosť konečné rozhodnutie vydané v administratívnom konaní, ktorým bola\nvyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt a uložená sankcia.\n54. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/21/2001\nzo dňa 25.09.2001 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2004\npod č. R 11/2004. Judikatúra v zásade vychádza z toho, že za uloženie sankcie za správny delikt\nmožno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená\npovinnosť plniť, pretože až právoplatnosťou tohto rozhodnutia je dotknutá právna sféra povinného\nsubjektu. Aj v tomto smere ale možno badať určitý názorový posun, o čom svedčí rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/5/2021 zo dňa 27.06.2023, v ktorom bola predložená\n\nveľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR vec správneho trestania, v ktorej sa predkladajúci\nsenát Najvyššieho správneho súdu SR chcel odchýliť od záverov vyššie uvedeného rozhodnutia\nč. R 11/2004 a rozhodnutí vychádzajúcich z jeho argumentácie v tom zmysle, že na zachovanie\nlehoty na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti postačuje, aby bolo v rámci zákonnej lehoty\nna vyvodenie zodpovednosti za správny delikt vydané konečné rozhodnutie (nemusí nadobudnúť\nprávoplatnosť), pretože orgán verejnej správy nevie ovplyvniť proces doručovania rozhodnutia. Najvyšší\nsprávny súd SR vo veľkom senáte rozhodnutím sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05.06.2024 vrátil uvedenú\npredloženú vec predkladaciemu senátu z dôvodu, že zodpovedanie otázok nastolených v uznesení,\nktorým bola vec predložená veľkému senátu, by bolo predčasné, keďže rozsudok správneho súdu\nnapadnutý kasačnou sťažnosťou (v konaní o ktorej bola vec predložená veľkému senátu) nebol\npreskúmateľne odôvodnený.\n55. Vyššie uvedené skutočnosti a závery správny súd považoval za potrebné uviesť práve na\nzdôraznenie toho, že prejednávaná vec nie je vecou správneho trestania a preto na zachovanie lehoty\nuvedenej v § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona „automaticky“ nedopadá argumentačný záver\nvyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. R 11/2004, teda že v rámci zákonom stanovenej lehoty\nbolo potrebné, aby rozhodnutie žalovaného v tejto lehote (vymedzenej v §32b ods. 2 písm. b) banského\nzákona) nadobudlo aj právoplatnosť. Odlišnosť vyrubenia nedoplatku na zaplatenej úhrade za vydobyté\nnerasty odlišujú od správneho trestania nasledujúce skutočnosti :\n- pri správnom trestaní je dôkazné bremeno na orgáne verejnej správy – preukázať, že sa zodpovedný\nsubjekt dopustil porušenia povinnosti, čo naplnilo skutkovú podstatu konkrétneho správneho deliktu\n(zodpovedný subjekt ako obvinený sa môže brániť),\n- v prípade úhrady za vydobyté nerasty vzniká povinnosť platiť úhradu za dobývací priestor a úhradu\nza vydobyté nerasty dotknutému subjektu priamo na základe zákona, organizácia je povinná podať\npriznanie úhrady, úhradu si vypočítať a následne ju zaplatiť,\n- po preukázaní administratívnoprávnej zodpovednosti orgán verejnej správy uloží dotknutému subjektu\nsankciu (ak neupustí od potrestania) a až rozhodnutie o uložení sankcie, ktoré je právoplatné (v zmysle\ndoteraz ustálenej judikatúry) je spôsobilé zasiahnuť do majetkovej alebo inej sféry zodpovedného\nsubjektu, teda až na základe tohto rozhodnutia sa „konštituuje“ povinnosť v podobe sankcie, o ktorej\npáchateľ správneho deliktu dopredu v konkrétnostiach nevedel (konkrétna výška sankcie je výsledkom\ndokazovania a úvahy orgánu verejnej správy) – na rozdiel od daňovej povinnosti, povinnosti platiť\npoistné alebo povinnosti platiť úhradu za vydobyté nerasty, ktorú má dotknutý subjekt priamo na základe\nzákona (ak sú splnené zákonom stanovené podmienky pre ich priznanie a úhradu),\n- na rozdiel od správneho trestania v prípade vyrubenia nedoplatku na úhrade za vydobytý nerast nejde\no sankciu ale o „deklarovanie“ povinnosti, ktorá zaťažovala dotknutý subjekt priamo na základe zákona,\nčo bolo zistené preverením – kontrolou vykonanou orgánom verejnej správy.\n56. Na základe uvedeného dospel potom správny súd k záveru, že na zachovanie lehoty vymedzenej v\n§ 32b ods. 2 písm. b) banského zákona postačuje vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa určí\nnedoplatok na úhrade. V tejto súvislosti správny súd poukazuje podporne aj na argumentáciu obsiahnutú\nv rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023,\nv ktorom sú uvedené závery síce vo vzťahu k premlčacej lehote na predpísanie poistného, avšak podľa\nsprávneho súdu je možné ich podporne uviesť aj v súvislosti s prejednávanou vecou. V bode 27.\nuvedeného rozhodnutia Najvyšší správny súd uviedol, vychádzajúc z právnej úpravy zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“), že\npoistné je predpísané už vydaním rozhodnutia voči povinnej osobe a nie až právoplatnosťou rozhodnutia.\nPrávna úprava v zákone o sociálnom poistení je podrobnejšia ako v prípade vyrubenia úhrady za\nvydobyté nerasty v banskom zákone. V prípade poisteného ide o premlčaciu lehotu a v banskom zákone\no lehotu prekluzívnu. Pri prihliadnutí na základný cieľ uvedených lehôt, a to vymedzením časového\nobdobia obmedziť orgán verejnej správy v oprávnení dodatočne „predpísať“/„vyrubiť“ sumu nedoplatku\nna povinnej platbe (ktorú bol dotknutý subjekt povinný platiť priamo na základe zákona, keďže boli\nsplnené zákonom predpokladané podmienky, pričom na preklúziu sa prihliada ex offo a pri premlčaní\nje potrebné vzniesť námietku), možno podľa správneho súdu vychádzať podporne aj zo záverov\nuvedeného rozhodnutia.\n57. Preto vyhodnotenie lehoty na vyrubenie úhrady za vydobyté nerasty, keď žalovaný zmenil v tomto\nsmere rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa so záverom, že úhradu za vydobyté nerasty bolo\nmožné vyrubiť len za IV. štvrťrok roku 2016, za ktorý podal žalobca priznanie úhrady dňa 22.02.2017,\n\na prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 22.02.2022, je správne. Vo vzťahu k I. až III. štvrťroku\n2016 by nebola zachovaná lehota podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, keďže žalobca za\nuvedené obdobia podal úhrady dňa 24.11.2016, 26.08.2016 a 26.05.2016.\n58. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí zmenil\ndobu a aj spôsob výpočtu úhrady za vydobyté nerasty, teda nahradil prvostupňové rozhodnutie vlastným\nrozhodnutím, k tomu je potrebné uviesť, že na takýto postup oprávňovalo žalovaného ustanovenie § 59\nods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení\nalebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán je tak oprávnený a aj povinný\npreskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu aj mimo dôvodov odvolania a môže\ndoplniť podklady pre rozhodnutie vrátane vykonania samostatného dokazovania. Odvolací orgán má\nrozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia\no odvolaní, pretože pri svojom rozhodovaní nie je viazaný len návrhmi odvolateľa a zákon mu ukladá\npovinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania,\npričom pri zmene rozhodnutia môže preskúmané rozhodnutie zmeniť aj v neprospech odvolateľa t. j.\nneuplatní sa zákaz reformatio in peius (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sž\n110/2002 z 10. decembra 2002).\n59. Najpodstatnejšou spornou otázkou je posúdenie označenia druhu nerastu, ktorý bol zadefinovaný\nv rozhodnutiach o určení resp. zmene dobývacích priestorov, v konfrontácii s pojmológiou banského\nzákona a nariadenia o úhradách, a následne stanovenie sadzby úhrady za jeho vydobytie.\n60. Podľa § 2 ods. 1 sa za nerasty podľa banského zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti\nzemskej kôry. Vyhradené nerasty sú definované v § 3 ods. 1 banského zákona s tým, že v zmysle § 3\nods. 2 banského zákona sú ostatné nerasty nevyhradenými nerastami. Vyhradenými nerastami podľa §\n3 ods. 1 písm. c) banského zákona sú aj nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy. Zároveň\nje potrebné uviesť, že banský zákon v § 3 nepoužíva pojem ruda.\n61. Ustanovenie § 32a banského zákona upravuje úhrady, ktoré organizácia, ktorá má určený dobývací\npriestor, platí v súvislosti s ťažbou. Toto ustanovenie odlišuje úhradu za dobývací priestor a úhradu\nza vydobyté nerasty (ktorá je v tu prejednávanej veci sporná) resp. ešte úhradu za uskladňovanie\nplynov a kvapalín (ktorá sa žalobcu v tu prejednávanej veci netýka). Podľa § 32a ods. 2 banského\nzákona organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného\nložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Sadzba úhrady je najviac 20 % z trhovej ceny výrobkov\nzhotovených z vydobytých nerastov, a to z rádioaktívnych nerastov a z nerastov; sadzba úhrady pri\nostatných nerastoch je najviac 10 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov. Pri\nvýpočte tejto úhrady sa vychádza z podielu nákladov na dobývanie a celkových nákladov na zhotovenie\nvýrobkov. Podľa § 32a ods. 8 banského zákona úhrada za vydobyté nerasty sa platí štvrťročne vždy\ndo konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku a v tomto termíne je organizácia povinná predložiť\nobvodnému banskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty a priznanie úhrady za uskladňovanie\nplynov alebo kvapalín. Podľa § 32a ods. 14 banského zákona podrobnosti o úhrade za dobývací priestor,\núhrade za vydobyté nerasty a úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, o sadzbách úhrad,\nspôsobe výpočtu a platenia úhrad ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.\n62. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 32a ods. 14 banského zákona potom nariadenie\no úhradách (v znení do 31.12.2023) stanovuje v § 3 ods. 1 spôsob výpočtu úhrady za vydobyté nerasty,\nkonkrétne ide o súčin podielu nákladov na dobývanie nerastov k celkovým nákladom na zhotovenie\nvýrobkov z vydobytých nerastov, tržieb dosiahnutých za odpredané výrobky zhotovené z vydobytých\nnerastov a sadzby úhrady, ktorá je uvedená v prílohe č. 2 nariadenia.\n63. Pokiaľ ide o náklady na dobývanie nerastov a náklady na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov,\ntak ich výška nebola v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí ani v správnej žalobe spochybňovaná,\nnie je teda sporná.\n64. Sadzby úhrady za vydobyté nerasty sú v prílohe č. 2 k nariadeniu o úhradách stanovené odlišne za\njednotlivé druhy nerastov. V tabuľkovej časti prílohy je uvedený pod písmenami a) až z) druh nerastu\na sadzba úhrady v %. Nariadenie o úhradách v podstatnej časti preberá vymedzenie vyhradených\n\nnerastov tak, ako sú uvedené v § 3 ods. 1 banského zákona. Sadzba úhrady je odlišná so zohľadnením\nvýznamnosti nerastu, pričom aj nerastom, ktoré sú v rámci § 3 ods. 1 banského zákona uvedené v rámci\n„jednej položky“, sú v rámci prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách priradené odlišné sadzby úhrady.\nNapríklad v § 3 ods. 1 písm. b) banského zákona je uvedené, že vyhradeným nerastom sú všetky druhy\nuhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny, vhodné na energetické využitie, pričom\nsadzba úhrady podľa prílohy č. 2 k nariadeniu je pri uhlí 2% (písm. e)), pri rope a horľavom zemnom\nplyne a pri bituminóznych horninách vhodných na energetické využitie 5% (písm. f)).\n65. Pojem „ruda“ nariadenie o úhradách používa len v rámci položky b), ktorej predmetom je určenie\nsadzby úhrady za nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, keď stanovuje, že táto sadzba\nneplatí na rudy zlata a striebra, a potom len v rámci položky c), ktorej predmetom je stanovenie sadzby\núhrady za rudy zlata a striebra. Položke b) je priradená sadzba úhrady 2% (resp. 0,1 % v zmysle § 8\nnariadenia o úhradách, v zmysle ktorého sadzby úhrad uvedené v prílohe č. 2 v písmenách b) a e) sú\nplatné pre kalendárny rok 2002; sadzby pre kalendárny rok 2003 sú 1 % a pre kalendárny rok 2004 a\nďalšie roky sú 0,1 %. Sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. b) je platná do 31. decembra\n2020; sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. e) je platná do 31. decembra 2023). Položke\nc) je priradená sadzba úhrady 5%.\n66. Žalobca a aj žalovaný (v rámci argumentácie prednášanej v konaní pred správnym súdom)\npoukazujú na nejednoznačnosť právnej úpravy v uvedených položkách písm. b) a c) nariadenia\no úhradách, ktoré boli platné a účinné v rozhodnom období, čo skonštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad\nSR v protokoloch a správach z kontrolnej činnosti.\n67. Je pravdou, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol argumentáciu, v zmysle ktorej\nnepovažoval správnou žalobou napadnuté rozhodnutie za správne a sám prisvedčil argumentácii\nprednesenej žalobcom v správnej žalobe. Táto argumentácia žalovaného ale nezbavuje správny súd\npovinnosti preskúmať správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov\nsprávnej žaloby (§ 134 SSP), pričom je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase\nprávoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§135 SSP).\n68. Nie je sporné, že pojem „ruda“ nie je definovaný v banskom zákone a ani v nariadení o úhradách.\n69. Pojem „ruda“ obsahuje vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 33/2015 Z.z. ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva\n(banský zákon) v znení neskorších predpisov. Príloha č. 2 tejto vyhlášky stanovuje Vybrané chemické,\ntechnologické a energetické vlastnosti vyhradených nerastov. V rámci prílohy je pojem „rudy“ použitý aj\nako „strieborné rudy“ a „zlaté rudy“ s tým, že sú vymedzené vlastnosti strieborných rúd: Ag (g. t na -1),\nAu (g. t na -1), Sb (%), As (%), Cu (%), Zn (%), Hg (%) a zlatých rúd: Au (g. t na -1), Ag (g. t na -1), Sb\n(%), As (%), Cu (%), Zn (%). Z uvedeného je zrejmé, že vyhláška vymedzuje vlastnosti s odkazom na\nobsah niektorých kovov, ale nie sú stanovené ich presné množstvá. Uvedená vyhláška nebola pritom\nplatná a účinná v čase, keď boli vydané rozhodnutia o určení dotknutých dobývacích priestorov, resp.\no ich zmene.\n70. Žalobca v správnej žalobe argumentuje tým, že pojem nerast je širší ako pojem ruda, že nie každý\nnerast je rudou, preto nie každý nerast, z ktorého sa ťaží zlato a striebro, je rudou. Žalovaný v rozhodnutí\nuzavrel, že pojmy „nerast“ a „ruda“ sú v podstate synonymá, teda pojem „ruda“ je synonymum pre pojem\n„nerast“, ktorý obsahuje kovy v priemyselne využiteľnom meradle, s odkazom na Technický náučný\nslovník (Diel: Pr-Š, SNTL, Praha, 1963, str. 300).\n71. Správny súd pri výklade nariadenia o úhradách za účelom preskúmania záverov žalovaného\nv správnou žalobou napadnutom rozhodnutí aplikoval systematický, teleologický a gramatický výklad\ndotknutej právnej úpravy. Nariadenie o úhradách v rámci prílohy č. 2 vymedzuje jednotlivé druhy nerastov\na sadzby úhrady takým spôsobom, že je nepochybný zámer tvorcu právnej normy, a to určiť sadzbu\núhrady za vydobyté nerasty podľa významnosti jednotlivých druhov nerastov. Zároveň je zrejmý úmysel\ntvorcu právnej normy, a to určiť sadzbu úhrady v nižšej výške pri nerastoch, z ktorých možno priemyselne\nvyrábať kovy odlišné od „rúd zlata a striebra“, teda tu badať úmysel tvorcu právnej normy odlíšiť skupinu\nnerastov, kde je prepojenie s drahými kovmi zlato a striebro. Banský zákon, na ktorého vykonanie\nbolo vydané nariadenie o úhradách v časti týkajúcej sa úhrad, a ani samotné nariadenie o úhradách,\n\nneobsahujú legálnu definíciu pojmu „ruda“. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (2003) je\npojem „ruda“ definovaný ako nerast, hornina, z ktorého sa vyrába kov a ako príklady sú uvedené\nželezná, mangánová ruda, ťažba rudy. Podľa Slovníka slovenského jazyka (1659-1968) je pojem „ruda“\ndefinovaný ako nerast, z ktorého sa taví kov a ako príklady sú uvedené: železná, uránová, mangánová,\nzlatá ruda, ložiská rudy, dobývanie rudy. Podľa Historického slovníka slovenského jazyka (1991-2008)\nje pojem „ruda“ definovaný ako nerast, z ktorého sa taví kov alebo ako obilná sneť. Z uvedeného je\nzrejmé, že nie sú konkrétne zadefinované konkrétne vlastnosti nerastu na to, aby sa mohol určitý nerast\nzadefinovať ako ruda a podstatou uvedených definícií je to, že ide o nerast, z ktoré je možné získať\nurčitý kov.\n72. Uvedenými výkladovými postupmi správny súd dospel k záveru, že úmyslom tvorcu právnej normy\nbolo zavedenie odlišnej sadzby úhrad pri tých nerastoch, ktorých obsahom je zlato a striebro, aj keď\ntvorca právnej normy použil pojem „ruda.“ Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa navyše\ndospeli k záveru o tom, že žalobcom vydobyté nerasty sú rudami zlata a striebra na základe toho, že\nzo žalobcom predložených dôkazov o stanovení konečnej ceny za polymetalický koncentrát bolo podľa\nnich zrejmé, že ide o ťažbu zlata a striebra v takom rozsahu, ktorá je „významná“ a v zmysle čoho\npotom možno žalobcom vydobyté nerasty označiť ako rudy zlata a striebra. Právna úprava vychádza „z\nmožnosti priemyselne vyrábať z určitého nerastu kov“, ktorá ale nie je viazaná priamo na organizáciu,\nktorá ťaží nerast, čo znamená, že podstatné je, že z takéhoto nerastu možno priemyselne vyrábať kov aj\niným spracovateľom vyťaženého nerastu ako je organizácia, ktorá má určený dobývací priestor a ktorá\nrealizuje ťažbu. Žalobca na prelomenie argumentácie, že išlo o dobývanie nerastu, v obsahu ktorého\nbol obsah zlata a striebra nie v zanedbateľnom množstve, neuvádza v správnej žalobe žiadne konkrétne\nžalobné námietky.\n73. Uvedené vymedzenie v nariadení o úhradách v písm. b) a c) rešpektuje základný zámer, ktorý\nsa odzrkadľuje v celej prílohe č. 2 nariadenia o úhradách, a to stanovenie sadzby úhrady v odlišnej\nvýške podľa významnosti nerastov. Pokiaľ zástupca žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom\nuviedol, že v podstate rudy zlata ani neexitujú, potom by to malo za dôsledok, že uplatnenie položky c)\nv prílohe č. 2 nariadenia o úhradách by sa nikdy nemohlo uplatniť.\n74. Žalobca zdôrazňoval, že úhrada sa v zmysle § 32a ods. 2 banského zákona platí za nerasty\nz výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Uvedený záver je podľa správneho súdu\nnesporný. Nie je sporné ale ani to, že aj v jednotlivých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú určenia alebo\nzmeny dotknutých dobývacích priestorov, nie je používaná taká terminológia, ktorá by bola úplne súladná\ns banským zákonom, a sám žalobca v ním vedenej dokumentácii nepoužíva výlučne terminológiu, ktorá\nby zodpovedala banskému zákonu.\n75. Z koncepcie banského zákona a ani z nariadenia o úhradách nemožno vyvodiť taký úmysel tvorcov\ntýchto noriem, v zmysle ktorého by sa malo aplikovať viac sadzieb úhrad podľa prílohy č. 2 nariadenia\no úhradách podľa zastúpenia jednotlivých nerastov resp. v tomto prípade aj kovov v neraste. Aplikuje\nsa teda jedna sadzby úhrady.\n76. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na to, že pojem „rudy“ nie je pojmom, ktorý\nby sa vyskytol jedine v nariadení o úhradách a ktorý by dotknuté orgány verejnej správy a aj samotný\nžalobca nepoužívali v súvislosti s dotknutými dobývacími priestormi. Teda aj pokiaľ ide o pojem, ktorého\nlegálna definícia absentuje, nemožno prehliadať jeho bežné používanie dotknutými orgánmi verejnej\nsprávy aj samotným žalobcom, a to aj v súvislosti s dotknutými dobývacími priestormi.\n77. Žalobca uvádza, že je podstatné to, na dobývanie akého druhu nerastu bol dobývací priestor určený\na sám v správnej žalobe pri dobývacom priestor Banská Štiavnica uvádza, že tento dobývací priestor\nbol určený na dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata.“ Z rozhodnutia Ministerstva hutního průmyslu\na rudných dolů č. FMHTS/RBMZ-DP 13-Z/79 zo dňa 23.11.1979, ktorým bolo zrušené predchádzajúce\nrozhodnutie č. MHD-D.P.13 zo dňa 12.01.1961, vyplýva, že dobývací priestor Banská Štiavnica bol\nurčený na dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata“. Poukazuje sa aj na rozhodnutie Obvodného\nbanského úradu č. 2246/46/Mo-Ta/1992 zo dňa 05.10.1992, ktorým mal byť zmenený bod 2. uvedeného\nrozhodnutia tak, že dobývací priestor je určený aj na dobývanie Au, Ag rúd. Uvedené nespochybňuje\nani žalobca. Rešpektovanie požiadavky na aplikáciu jednej sadzby úhrady podľa prílohy č. 2 nariadenia\no úhradách a zistenie, že aj rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru Banská Štiavnica používa\n\njednoznačne aj pojem ruda zlata a striebra, pričom tento pojem je použitý aj v položke c) nariadenia\no úhradách, podporuje správnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.\n78. Pokiaľ ide o dobývací priestor Banská Štiavnica VII, ide o osobitný dobývací priestor a rozhodnutie\no jeho určení č. 1569-3380/2011 zo dňa 30.11.2011 uvádza ako druh nerastu polymetalické Pb, Cu,\nZn zrudnenie s obsahom Au, Ag. Konateľ žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom uviedol,\nže tento osobitný dobývací priestor je súčasťou dobývacieho priestoru Banská Štiavnica. Pojem\n„zrudnenie“ nepoužíva banský zákon a ani nariadenie o úhradách, tento pojem nie je zadefinovaný ani\nvo vyššie uvedených slovníkoch slovenského jazyka. Možno uzavrieť, že ide o pojem odvodený od\nslova ruda a „zrudnenie“ potom znamená obsahujúce rudu. Preto konfrontácia tohto pojmu a položky\nc) v nariadení o úhradách, pri rešpektovaní, že sa aplikuje jedna sadza úhrady, podporuje správnosť\nzáverov obsiahnutých v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí.\n79. Pokiaľ ide o dobývací priestor Banská Hodruša, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že\ntento dobývací priestor bol pôvodne určený rozhodnutím Ministerstva hutního průmyslu a rudných dolů\nč. MHD-D.P:56 zo dňa 20.03.1961 na dobývanie medenej rudy (chalkopyritu). Následne bol tento\ndobývací priestor rozšírený rozhodnutím Federálního ministerstva hutnictví a těžkého strojírenství č.\nFMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79 zo dňa 23.11.1979 na dobývanie polymetalických rúd Cu, Pb, Zn. Obvodný\nbanský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2246/46/Mo.Ta/1992 zo dňa 05.10.1992 zmenil uvedené\nrozhodnutie č. FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79 z 23.11.1979 tak, že sa dobývací priestor Banská Hodruša\nurčuje aj na dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd, v ostatnom zostalo rozhodnutie č. FMHTS/RBMZDP 56-Z/79 z 23.11.1979 nezmenené. Rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici\nč. 973/465/Bo-Ka/1995 zo dňa 28.06.1995 bol zmenený dobývací priestor Banská Hodruša určený na\ndobývanie Cu, Pb, Zn, Au, Ag rúd tak, že bol rozšírený o plochu 823 000 m2 (nedošlo k zmene vo\nvymedzení druhu nerastov). Následne rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č.\n1182/465/Mo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 bola určená zmena dobývacieho priestoru Banská Hodruša,\nktorý bol určený rozhodnutím Obvodného Banského úradu v Banskej Bystrici č. 973/465/Bo-Ka/1995 zo\ndňa 28.06.1995 tak, že došlo k zmenšeniu plochy z 4 048 000 m2 na 1 325 788 m2. Ako druh nerastu je\nv rozhodnutí uvedené: „Polymetalické zrudnenie s obsahom nerastov Cu, Pb, Zn, Au, Ag, tvorí výhradné\nložisko 200 m široké a 500 m dlhé, uložené v smere SZ-JV s kremenno-polymetalickou žilnou štruktúrou\no mocnosti cca 0,5 m do 4,00 m; zlatonosné štruktúry sú uložené v nadloží mohutnej kremennej\npolohy Svetozár, pričom žilné štruktúry sú porušené mladšími tektonickými poruchami v smere SJ.“ Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva, že išlo len o zmenu plochy dobývacieho priestoru\n(zmenšenie). Z uvedených skutkových zistení je zrejmé, že dobývací priestor Banská Hodruša bol\nurčený aj na dobývanie Ag a Au rúd, pričom posledné rozhodnutie o zmene dobývacieho priestoru\nneprevzalo v úplnosti terminológiu týkajúcu sa druhu nerastu z predchádzajúcich rozhodnutí. Avšak\nObvodný banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2246/46/Mo.Ta/1992 zo dňa 05.10.1992 zmenil\nrozhodnutie Federálního ministerstva hutnictví a těžkého strojírenství č. FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79\nzo dňa 23.11.1979 tak, že sa dobývací priestor Banská Hodruša určuje aj na dobývanie výhradného\nložiska Au, Ag rúd. Následnými rozhodnutiami Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č.\n973/465/Bo-Ka/1995 zo dňa 28.06.1995 a č. 1182/465/Mo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 došlo potom\nlen k zmene plochy dobývacieho priestoru (najprv zväčšenie a potom zmenšenie), nemenilo sa určenie\ndruhu nerastu. Aj keď posledné rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1182/465/\nMo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 vymedzuje druh nerastu odlišne, z odôvodnenia nie je zrejmé, že by\nmalo ísť aj o zmenu v určení druhu nerastu, na dobývanie ktorého bol dobývací priestor určený. Aj v tomto\nprípade je použitý termín „zrudnenie“, hoci predošlé rozhodnutia jednoznačne uvádzali aj rudy Au, Ag, čo\npodporuje vyššie uvedenú argumentáciu o tom, že pojem „zrudnenie“ je odvodený od termínu „ruda“ vo\nvýzname obsahujúci rudu resp. viac rúd. Preto aj v tomto smere závery rozhodnutia žalovaného obstoja.\n80. Na základe uvedenej argumentácie správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nvýlučne v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že závery rozhodnutia z hľadiska\nzákonnosti obstoja. Rozhodnutie žalovaného zároveň spĺňa požiadavky vyslovené v § 47 Správneho\nporiadku.\n81. Pre aplikáciu zásady in dubio pro libertate správny súd nevzhliadol dôvody, pretože rozhodnutia\no určení resp. zmene dobývacích priestorov obsahovali terminológiu s použitím termínu „rudy Au, Ag“,\nteda pojem „rudy“ použitý v nariadení nebol takým termínom, ktorý by sa v súvislosti s dotknutými\ndobývacími priestormi vôbec nevyskytoval a nebol by žalobcovi známy.\n\n82. Je možné uznať argumentáciu žalobcu, že niektoré závery rozhodnutia žalovaného sú nepriliehavo\nuvádzané, pretože aj žalovaný (resp. jeho zástupcovia) prezentoval v minulosti vyjadrenia podporujúce\nargumentáciu žalobcu uvádzanú v správnej žalobe a je nepochybne povinnosťou obvodného\nbanského úradu vykonávať kontrolu sadzby úhrady. Táto skutočnosť ale nie je spôsobilá privodiť záver\no nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.\n83. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny\nsúd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní pred\nsprávnym súdom úspešný, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.\n84. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť\npodaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ed2a00c2-f1da-4a37-9b82-04d43160fa29:aeaa34f8-b550-4395-8901-405356d4b359", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200399.1", "spisova_znacka": "19SVs/6/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/6/2023 z 5. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-05", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200399.1"}, {"guid": "49934543-a399-4dc7-8d60-756752c5501e:1ebdbf81-f6e9-4390-961f-5628b44eee9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200082.1", "spisova_znacka": "1SVs/5/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200082.1"}, {"guid": "2119a215-a276-4a95-a9d4-2ef68ec39c3a:d564778c-20b3-4374-8613-54709f87fedf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200399.1", "spisova_znacka": "6Asan/5/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/5/2021 z 27. 6. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200399.1"}], "citovane_v": []}