{"guid": "1fe799d2-130d-47da-8374-7f778288f0cd:6cf1466a-a999-4f86-9a3f-5f1147894027", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200544.1", "spisova_znacka": "BB-71S/72/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-71S/72/2022 z 3. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 3. októbra 2024, sp. zn. BB-71S/72/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200544.1", "identifikacne_cislo": "6022200544", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-10-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-3", "nazov": "§ 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-22.odsek-9.pismeno-a", "nazov": "§ 22 ods. 9 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-22.odsek-9.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6cf1466a-a999-4f86-9a3f-5f1147894027", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200544.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200544.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200544.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-71S/72/2022\n6022200544\n03. 10. 2024\nMgr. Denisa Rybárová Slivová\nECLI:SK:SpSBB:2024:6022200544.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov\nsenátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa)\nv právnej veci žalobcu: UNI CONSULTING IH, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom J. Cikkera 1128/11, 974\n01 Banská Bystrica, IČO: 44 791 127, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,\ns.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102143695/2022 zo dňa 02.08.2022,\nrozhodol:\nSúd žalobu zamieta.\nŽalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 11.03.2020 začal správca dane – Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom, na\nzáklade Oznámenia o daňovej kontrole č. 100424471/2020 zo dňa 13.02.2020 u daňového subjektu\n(v tomto konaní žalobcu) výkon daňovej kontroly, ktorej predmetom bola daň z príjmov právnickej\nosoby za rok 2017. Oboznámením č. 100126502/2021 zo dňa 26.01.2021 (ďalej „Oboznámenie“)\nsprávca dane oboznámil daňový subjekt s priebehom daňovej kontroly, so skutočnosťami zistenými\npri daňovej kontrole a so spôsobom ich zistenia. Daňový subjekt zaslal dňa 10.02.2021 na e-mailovú\nadresu zamestnancov správcu dane vyjadrenie k Oboznámeniu zaevidované pod č. 62604/2021 zo dňa\n11.02.2021. Správca dane vzhľadom na skutočnosť, že na daňový subjekt sa vzťahovala povinnosť\ndoručovania podaní finančnej správe elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej „Daňový poriadok“), zaslal daňovému subjektu dňa 15.02.2021 výzvu na odstránenie\nnedostatkov podania č. 100246749/2021 zo dňa 11.02.2021. O výsledku daňovej kontroly správca\ndane vyhotovil Protokol č. 100259859/2021 zo dňa 15.02.2021 (ďalej „Protokol“), ktorý bol spolu\ns výzvou na vyjadrenie k zisteniam v ňom uvedeným, doručený daňovému subjektu dňa 18.02.2021.\nDaňový subjekt dňa 18.02.2021 doručil elektronicky vyjadrenie k Oboznámeniu zaevidované pod\nč. 6/01266829/2021. Daňový subjekt podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku podal správcovi dane\nvyjadrenie k zisteniam správcu dane uvedeným v Protokole, ktoré bolo elektronicky doručené dňa\n25.03.2021 a zaevidované pod č. 6/03401023/2021. Na základe podaného vyjadrenia k Protokolu,\nsprávca dane žiadosťou o predĺženie lehoty č. 100499939/2021 zo dňa 29.03.2021 požiadal Finančné\nriaditeľstvo SR o predĺženie lehoty, ktoré listom č. 100630853/2021 zo dňa 19.04.2021 jeho žiadosti\nvyhovelo a predĺžilo vyrubovacie konanie o sedem mesiacov. O tejto skutočnosti správca dane\nupovedomil daňový subjekt listom č. 100777049/2021 zo dňa 07.05.2021. Správca dane pripomienky\n\na dôkazy daňového subjektu k Protokolu prerokoval s daňovým subjektom dňa 18.01.2022, o čom\nbola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100100585/2022 zo dňa 18.01.2022. Dňa 31.01.2022\ndaňový subjekt doručil správcovi dane vyjadrenie k zápisnici zo dňa 18.01.2022.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 100199380/2022 zo dňa 31.01.2022 daňovému subjektu vyrubil rozdiel\ndane v sume 227.765,09 Eur na dani z príjmov právnickej osoby podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku za\nzdaňovacie obdobie roku 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia správca dane uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval na účet 551001 – Odpisy DHM interným\ndokladom č. ID12/02 dňa 31.12.2017 ročný odpis za byt v sume 12.500,00 Eur a na účet 518 012 (ostatné\nslužby spojené s bytom + garáž) zaúčtoval odpisy v sume 4.369,36 Eur za spotrebu elektrickej energie,\nplynu, úhrady do fondu opráv a údržby bytového domu a poplatky za garážové miesta. Správca dane\nkonštatoval, že v súlade s § 22 ods. 9 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej „zákon\no dani z príjmov“) mal daňový subjekt odpisovanie za predmetný byt prerušiť na obdobie, v ktorom\nsa byt nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, teda na obdobie, keď nebol prenajatý. Vo\nvzťahu k výdavkom súvisiacim s údržbou predmetného bytu uviedol, že vzhľadom na to, že byt nebol\npoužívaný v danom období na podnikanie (t. j. na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov),\nvýdavky nespĺňali podmienku daňového výdavku. Správca dane vo vzťahu k týmto výdavkom (odpis\nbytu a prislúchajúce réžie) uviedol, že daňový subjekt porušil § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19, § 21\nods. 1 a § 22 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov, pretože nepreukázal vynaloženie nákladov na\ndaňové účely, keď správcovi dane nepredložil doklady jednoznačne preukazujúce súvislosť výdavkov\n(odpisu za byt v sume 12.500,00 Eur, spotreby elektrickej energie, plynu, úhrad do fondu opráv a údržby\nbytového domu a poplatkov za garážové miesta v sume 4.369,36 Eur) s dosiahnutými zdaniteľnými\npríjmami. Správca dane v rozhodnutí ďalej konštatoval, že daňový subjekt zaúčtoval na účet 532001 daň\nz nehnuteľností v sume 158,18 Eur a v sume 46,72 Eur. Z dôvodu, že počas výkonu daňovej kontroly ani\nvyrubovacieho konania daňový subjekt nepredložil dôkazy týkajúce sa výdavkov – dane z nehnuteľností,\nnepreukázal za akým účelom boli výdavky vynaložené, ako súviseli s dosiahnutím a zabezpečením\njeho zdaniteľných príjmov, správca dane konštatoval porušenie § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19, §\n21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Správca dane vo vzťahu k zaúčtovaniu dodávateľskej faktúry č.\n014/2017 zo dňa 07.03.2017 daňovým subjektom do nákladov na účet 518009 od dodávateľa A. B.\nC. – DOLMET v sume 107,64 Eur za preklady dokumentov z chorvátskeho jazyka do slovenského\njazyka uviedol, že daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nepredložil\ndôkazy týkajúce sa fakturovaných služieb za preklady dokumentov, nepreukázal, čo bolo predmetom\nprekladu, o aké dokumenty išlo a v akej veci bol preklad vyhotovený. Správca dane preto konštatoval,\nže daňový subjekt porušil § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19 a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov tým,\nže dostatočne nepreukázal vynaloženie nákladov na daňové účely, pretože správcovi dane nepredložil\ndoklady jednoznačne preukazujúce súvislosť týchto výdavkov s dosiahnutými zdaniteľnými príjmami.\nSprávca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval do\nnákladov na účet č. 518010 a č. 518003 dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou SIGNEA s.r.o.\nv celkovej sume\n1.081.128,08 Eur, pričom fakturované práce sa\ntýkali stavebných prác a poradenskej činnosti. Správca dane na základe vykonaného dokazovania\nkonštatoval, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania daňový subjekt nepreukázal, že\nnáklady týkajúce sa fakturovaných dodávok stavebných prác a poradenskej činnosti boli reálne dodané\nspoločnosťou SIGNEA s.r.o., prípadne jej dodávateľom spoločnosťou Beta solutions s.r.o. Správca dane\npoukázal na skutočnosť, že ak si daňový subjekt uplatnil daňové výdavky z dodávateľských faktúr, musel\nbyť schopný preukázať, že fakturované služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou\nna faktúrach. Osoba, ktorá bola uvedená ako dodávateľ na faktúre, musela byť identická s osobou,\nktorá reálne dodala, resp. zabezpečovala práce odberateľovi (daňovému subjektu). Podľa správcu dane\nfaktúra, vystavená dodávateľom a jej oprávnenie zaúčtovania do daňových nákladov (výdavkov), je\npoužiteľné vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda sú hodnoverné,\nnezameniteľné a vystavil ich ten, kto ich vystaviť mal a za služby, ktoré sa reálne aj uskutočnili, a to v\nčase, ktorý je uvedený na faktúre a vo fakturovanom objeme. Len formálne doloženie uplatnenia výdavku\nfaktúrami, podkladmi k fakturácii, z ktorých údaje sú spochybnené zisteniami správcu dane (svedeckou\nvýpoveďou, miestnymi zisťovaniami a Rámcovou zmluvou) bez preukázania, že k dodaniu služby aj\nreálne došlo, je pre daňové účely nepostačujúce. Správca dane zdôraznil, že pri daňovej kontrole a vo\nvyrubovacom konaní preveroval doklady vystavené spoločnosťami SIGNEA s.r.o. a Beta solutions s.r.o.,\npričom daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa zákona č. 431/2002\nZ. z. o účtovníctve, ale predovšetkým na skutkový stav veci a realitu vecného plnenia. Poukázal na to,\nže účelom daňovej kontroly nebolo len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie\nreálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré mali vplyv na opodstatnenosť zahrnutia nákladov do\n\ndaňových výdavkov daňového subjektu. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt počas daňovej\nkontroly ani vo vyrubovacom konania nepreukázal oprávnenosť zaúčtovania nákladov do výdavkov\novplyvňujúcich základ dane, t. j. že daňový výdavok (náklad) bol preukázateľne vynaložený a neuniesol\ndôkazné bremeno, pretože jednoznačným, vierohodným a nezameniteľným spôsobom nepreukázal, že\nskutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom konaní a priznaní, boli\nuvedené úplne a správne. Skutočnosť, že daňový subjekt disponoval faktúrami a dokladmi o ich úhrade\nzo strany správcu dane nebola považovaná za vyčerpávajúce preukázanie skutkového stavu predmetu\nfakturácie. Správca dane uviedol, že vykonanou daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním preukázal,\nže dodanie služieb a prác nebolo reálne uskutočnené dodávateľom SIGNEA s.r.o. a jej subdodávateľom\nBeta solutions s.r.o., uvedenými na faktúrach, preto náklady v celkovej sume 1.081.128,08 Eur nespĺňali\npodmienky daňového výdavku – podmienku existencie a preukaznosti a daňový subjekt porušil § 2\npísm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, keď dostatočne nepreukázal vynaloženie nákladov na\ndaňové účely, teda nepredložil doklady jednoznačne preukazujúce súvislosť nákladov za práce a služby\nfakturované spoločnosťou SIGNEA s. r. o. v celkovej sume 1.081.128,08 eura, s jeho dosiahnutými\nzdaniteľnými príjmami. V odôvodnení rozhodnutia sa správca dane vyjadril tiež k námietkam daňového\nsubjektu uvedeným v jeho vyjadrení zo dňa 25.03.2021 k Protokolu.\n3. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej „žalovaný“)\nrozhodnutím č. 102143695/2022 zo dňa 02.08.2022 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) tak, že\nprvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal\nna skutkové zistenia, skutkové a právne závery správcu dane vyplývajúce z jednotlivých úkonov\nvykonaných počas daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania, ktoré si osvojil. Uviedol, že daňový\nsubjekt mal počas daňovej kontroly opakovane možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a bol\nmu poskytnutý dostatočný časový priestor na vyjadrenie a predloženie vierohodných dôkazov, ktorými\nby odstránil pochybnosti správcu dane o preukázaní uplatnených výdavkov a o dodaní fakturovaných\nslužieb spoločnosťou SIGNEA s.r.o. Poukázal na to, že daňový subjekt v odvolaní neuviedol konkrétne\ndôvody, na základe ktorých považoval odôvodnenie rozhodnutia správcu dane za nepresvedčivé,\nnepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvyjadril k odvolacím námietkam daňového subjektu týkajúcim sa porušenia ustanovení o konaní\npred správcom dane – k náležitostiam Protokolu, neprihliadaniu na vyjadrenie daňového subjektu\nzo dňa 11.02.2021 a zo dňa 31.01.2022, spôsobu vedenia vyrubovacieho konania, vykonávaniu\ndokazovania, spôsobu doručovania dokumentov, náležitostiam rozhodnutia správcu dane, nečinnosti\na neobjektivite správcu dane. K uplatneným nákladom za odpis bytu a réžie týkajúce sa bytu\nv celkovej sume 16.869,36 Eur, daň z nehnuteľností v celkovej sume 204,90 Eur a preklad dokumentov\nv sume 107,64 Eur uviedol, že uplatnenie nákladov daňových výdavkov je viazané na kumulatívne\nsplnenie všetkých stanovených podmienok uznateľnosti (podmienku príslušnosti, existencie, vecnosti,\nevidencie, preukaznosti a rozsahu), pričom daňový subjekt nepreukázal, že tieto náklady súviseli\ns jeho dosiahnutými zdaniteľnými príjmami v zdaňovacom období 2017. Žalovaný konštatoval, že\nsprávca dane rozsiahlym dokazovaním vykonaným v súlade s § 24 Daňového poriadku zistil, že\ndodávky fakturovaných služieb za stavebné práce a poradenskú činnosť v celkovej sume 1.081.128,08\nEur neboli poskytnuté spoločnosťou SIGNEA s.r.o. prostredníctvom D. E. a spoločnosťou SIGNEA\ns.r.o. prostredníctvom spoločnosti Beta solutions s.r.o.. Zdôraznil, že zo svedeckej výpovede konateľa\nspoločnosti SIGNEA s.r.o. D. E. vyplynulo mnoho nejasností, na základe ktorých jeho výpoveď\nneposkytla žiadne konkrétne informácie vedúce k dôkazom, ktoré by bolo možné preveriť a potvrdiť\nnimi realizáciu fakturovaných poradenských činností a stavebných prác spoločnosťou SIGNEA s.r.o.\npre daňový subjekt. Skeny faktúr a súpisov prác, ktoré mala vykonať spoločnosť SIGNEA s.r.o.\npre daňový subjekt zaslal až dodatočne, napriek jeho tvrdeniu v zápisnici zo dňa 17.12.2020, že\núčtovníctvom spoločnosti SIGNEA s.r.o. nedisponuje z dôvodu predaja obchodného podielu. Žalovaný\ntiež poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt až vo vyjadrení k Protokolu uviedol dodávateľa\nprác spoločnosti SIGNEA s.r.o. – spoločnosť Beta solutions s.r.o., na ktorého si D. E. pri svedeckej\nvýpovedi nespomenul. Z dôkazov preukazujúcich túto spoluprácu, konkrétne z predloženej Rámcovej\nzmluvy č. SK01/2017 zo dňa 06.01.2017 bolo preukázané, že zmluva nemala náležitosti zmluvy\n(absencia podpisu jednej zo strán), pričom k jej uzatvoreniu a vystavovaniu faktúr a súpisov prác\nv roku 2017 F. G. (spoločníkom spoločnosti Beta solutions s.r.o.) nemohlo dôjsť, pretože tento zomrel\ndňa XX.XX.XXXX. F. G. preto nemohol ani viesť administratívnu agendu spoločnosti Beta solutions\ns.r.o. ako tvrdil daňový subjekt vo vyjadrení k Protokolu, ktorý sa k tejto zistenej skutočnosti nijako\nnevyjadril. Žalovaný konštatoval, že faktúry od spoločnosti Beta solutions s.r.o. obsahovali podpisy,\nktoré podľa zistení správcu dane nebolo možné priradiť ani k H. G. (konateľovi spoločnosti Beta\nsolutions s.r.o), boli preto vyhotovované neidentifikovanou osobou. Poukázal tiež na to, že ďalšou\n\ndôležitou skutočnosťou svedčiacou o nevykonaní fakturovaných stavebných prác a poradenských\nčinností spoločnosťou SIGNEA s.r.o. prostredníctvom D. E. a prostredníctvom spoločnosti Beta solutions\ns.r.o. bolo, že v žiadnom z oficiálnych dokumentov získaných správcom dane v rámci miestnych\nzisťovaní (zápisy z porád, odovzdávacie a preberacie protokoly, zoznamy osôb poučených o BOZP\nna pracoviskách, povolenia na vstupy do jednotlivých objektov,...) spoločnosť SIGNEA s.r.o., D. E.,\nspoločnosť Beta solutions s.r.o., ani pracovníci pre ňu pracujúci, nefigurovali. Tvrdenie daňového\nsubjektu týkajúce sa realizácie zákaziek spôsobom, že H. G. konajúci za spoločnosť Beta solutions\ns.r.o. dal dokopy robotníkov, poslal ich na tvar miesta k výkonu prác, kde si už samostatne poradili\na jednotlivo v rôznych počtoch ľudí pracovali, odporovalo tvrdeniu D. E., že H. G. sa žiadnym spôsobom\nnepodieľal na uskutočnení spolupráce medzi spoločnosťami SIGNEA s.r.o. a Beta solutions s.r.o.,\nvo veciach zazmluvňovania a vykonávania nebol prítomný, o kontraktoch pravdepodobne ani nemal\nvedomosť. K námietke daňového subjektu o vykonaní dokazovania v rozpore so zákonom po uplynutí\nriadnej lehoty kontroly dvanásť mesiacov žalovaný uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní\n(po vydaní Protokolu a jeho doručení daňovému subjektu) nevykonával žiadne dokazovanie nových\nskutočností, získaval a vykonával dôkazy za účelom preverenia tvrdení daňového subjektu vo vyjadrení\nk Protokolu s cieľom doplniť už v priebehu daňovej kontroly získané dôkazy, aby prípadne správne\nrozhodol o zmene klasifikácie nákladových položiek. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ si daňový subjekt\nuplatnil do daňových výdavkov náklady na základe faktúr od konkrétneho dodávateľa, jeho povinnosťou\nbolo preukázať opodstatnenosť daňových výdavkov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti,\nteda preukázať splnenie podmienok, ktoré pre nárok na uznanie výdavkov stanovil zákon o dani z\npríjmov. Na daňovom subjekte spočívala povinnosť preukázať jednak realizáciu fakturovaných plnení\na zároveň je povinnosť preukázať to, že ich skutočne realizoval subjekt označený na dodávateľských\nfaktúrach ako dodávateľ. Ak daňový subjekt, na ktorom ležalo dôkazné bremeno svoje tvrdenie\nspoľahlivo nepreukázal, nemohol byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný\nako oprávnený a daňový výdavok bol pre nedostatočné preukázanie na daňové účely z daňových\nvýdavkov vylúčený podľa § 2 písm. i) a 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Na záver žalovaný zdôraznil,\nže daňový subjekt nedostatok vlastných relevantných argumentov a dôkazov voči zisteniam správcu\ndane nahrádzal tým, že spochybňoval jeho procesné úkony a neakceptoval ním získané dôkazy, vytýkal\nsprávcovi dane, čo neurobil a kde sa dopustil procesných pochybení, avšak pokiaľ správca dane\nzistil určité skutočnosti svedčiace v neprospech daňového subjektu, nevyjadril sa k nim, prípadne ich\nnepovažoval za relevantný dôkaz. Vzhľadom na uvedené, daňový subjekt nepripustil žiadnu mieru\nsvojho pochybenia, aj keď toto bolo zo strany správcu dane zistené, preukázané a aj podložené dôkazmi.\nŽalovaný konštatoval, že správca dane v priebehu daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní\nvykonal na základe dokladov predložených samotným daňovým subjektom rozsiahle dokazovanie a\npreverovanie, ktoré nepreukázalo, že fakturované služby boli aj realizované osobou uvedenou na\nfaktúrach, pričom správca dane postupoval logicky a v kontexte vyhodnotenia všetkých získaných\ndôkazov, počas daňovej kontroly aj vo vyrubovacom konaní konal v súlade so zásadami daňového\nkonania (§ 3 Daňového poriadku), vykonal všetky potrebné kroky, ktoré súviseli s preverovaním sporných\nskutočností a preverovanie vykonal v primeranom a dostatočnom rozsahu.\nSprávna žaloba - žalobné body\n4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 06.10.2022 domáhal preskúmania zákonnosti\na zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Namietal, že napadnuté\nrozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191\nods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), nedostatočného zistenia\nskutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa §\n191 ods. 1 písm. d) SSP a z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej podľa § 191 ods.\n1 písm. g) SSP.\n5. Žalobca poukázal na § 63 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správcu dane v daňovej\nveci musí obsahovať odôvodnenie obsahujúce zhrnutie všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich\nvýrok, ako aj spôsob, akým sa zhodnotili vykonané dôkazy a ostatné podklady, musia v ňom byť\nuvedené všetky úkony, ktoré správca dane vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj\núvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na\nprejednávanú vec, na základe ktorých sa rozhodovalo. Skutková stránka odôvodnenia by mala\nobsahovať opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadanie\nsa s pripomienkami, návrhmi, dôkazmi a vyjadreniami účastníka konania, rozpormi v jednotlivých\ndôkazoch a následne závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, ako aj\nposúdenie ich právneho významu. Zdôraznil, že tieto skutočnosti v napadnutom rozhodnutí absentovali,\n\npreto sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia javilo ako nepresvedčivé a nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, resp.\ndôkazy (najmä svedecké výpovede svedkov) nemienil akceptovať, bol povinný túto skutočnosť taktiež\ndoložiť dôkazmi, ktoré tieto dôkazy jednoznačne vyvracali, pričom dôkazy správcu dane mali mať\nminimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým\nsubjektom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Žalobca\nkonštatoval, že správca dane a žalovaný sa neriadili zásadou, že svoje závery musia dôsledne odôvodniť\na vyhodnotiť, pričom vo svojich zisteniach musí správca dane a žalovaný mať istotu a musí objasniť\nvšetky okolnosti umožňujúce prijať závery, či podmienky pre uplatnenie nákladov boli splnené alebo\nnie. Správca dane bol v procese dokazovania zodpovedný za objektívne zistenie skutkového stavu,\navšak v predmetnej veci podľa žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane neoveril\ndostatočne a úplne všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií, nehodnotil\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol v konaní na všetko, čo vyšlo najavo, čo spôsobilo\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a jeho arbitrárnosť. V kontexte uvedeného poukázal na\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2025.\n6. Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za predčasne vydané vzhľadom na to, že správca\ndane neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav a relevantné okolnosti, pričom nevykonal dôkazy\nv potrebnom rozsahu. Postup správcu dane v rámci dokazovania a vyhodnotenia dôkazov žalobca\npovažoval za tendenčný a neobjektívny, ktorý bol iba súčasťou vopred prijatého rozhodnutia a prejavu\nsvojvôle zo strany správcu dane i žalovaného. Žalobca uviedol, že v napadnutom rozhodnutí absentovali\npreskúmateľné správne úvahy, ktoré by viedli k objektívnemu ustáleniu skutkových zistení a následne k\nobjektívnemu a logickému vyhodnoteniu dôkazov a preskúmateľným právnym záverom. V napadnutom\nrozhodnutí podľa žalobcu absentovali aj preskúmateľné úvahy správcu dane o tom, prečo na niektoré\ndôkazy pri rozhodovaní neprihliadol, resp. ich nevykonal a pokladal ich z hľadiska výpovednej hodnoty\nza druhoradé, keď jeho povinnosťou bolo posúdiť všetky zabezpečené dôkazy, preskúmať a vyhodnotiť\nvšetky skutočnosti týkajúce sa deklarovaných obchodov v takom rozsahu, aby boli jednoznačným\ndôkazom a podkladom pre vyvodenie záveru vo veci, či už v prospech alebo v neprospech daňového\nsubjektu. Žalobca zdôraznil, že správca dane bol opakovane nečinný a nerešpektoval plynúce zákonné a\nustanovené lehoty, čím sa opakovane v procese dokazovania v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania z vlastného zavinenia (nečinnosti) ocitol v časovej tiesni. Následkom časovej tiesne a\nnezákonného postupu správcu dane boli podľa žalobcu neúplne a nedostatočne zistené skutkové\nokolnosti a nevykonané dôkazy v potrebnom rozsahu, ktoré neposkytovali dostatočný podklad pre prijaté\nzávery správcu dane uvedené v napadnutom rozhodnutí. Správca dane týmto konaním poznačil vadou\nnezákonnosti nielen napadnuté rozhodnutie ako také, ale aj niektoré dôkazy, a to najmä Protokol.\n7. Žalobca uviedol, že správca dane založil rozhodnutie na nezákonnom postupe a dôkazoch\npoznačených vadou nezákonnosti, na základe čoho sa dopustil podstatného porušenia ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nvo veci samej, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí ignoroval konkrétne vytýkané a namietané\nprocesné pochybenia správcu dane tvoriace obsah odvolania žalobcu. Žalobca zdôraznil, že na\nnezákonnosti nemožno stavať zákonnosť, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.\nÚS 327/2018 z 19.09.2018. Žalobca uviedol, že napriek namietaným procesným pochybeniam správcu\ndane, žalovaný v napadnutom rozhodnutí zákonne neakceptovateľným spôsobom zhrnul a vyhodnotil\nodvolacie námietky žalobcu tým, že konštatoval „vzhľadom na skutočnosť, že vo vyššie uvedenej\nčasti odvolania nie sú zo strany daňového subjektu konkretizované žiadne procesné pochybenia\nsprávcu, odvolací orgán sa k týmto všeobecným vyjadreniam nemôže vyjadriť. Podľa odvolacieho\norgánu však správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa\nustanovení daňového poriadku“, čím nepochopiteľným spôsobom zlyhal v postavení odvolacieho orgánu\nako subjektu ochrany práv a dodržiavania zákonnosti a svojvoľne zanedbal svoju úlohu ako orgánu\npreskúmavajúceho zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n8. Žalobca poukázal na najzásadnejšie procesné pochybenia správcu dane, ktoré podľa neho žalovaný\nignoroval. Uviedol, že zákonný rámec určuje obsahové náležitosti Protokolu ako rozhodného listinného\ndôkazu, v prípade absencie ktorých je Protokol poznačený vadou nezákonnosti a nemožno naň\nprihliadnuť ako na zákonný dôkaz, preto nemôže byť podkladom na vydanie zákonného rozhodnutia.\nŽalobca poukázal na § 47 písm. i) Daňového poriadku, podľa ktorého Protokol musí obsahovať\nvyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), pričom v tejto súvislosti\nzdôraznil, že správca dane mu síce dňa 29.01.2021 doručil Oboznámenie č. 100126502/2021 zo\ndňa 26.01.2021, v ktorom ho poučil o jeho práve vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam, avšak bez\nvýzvy a ustanovenia lehoty na toto vyjadrenie. Žalobca sa však k Oboznámeniu vyjadril vo vyjadrení\n\nzaevidovanom správcom dane dňa 11.02.2021, teda v čase pred vydaním Protokolu a svoje vyjadrenie\nna výzvu správcu dane aj riadne a včas opätovne doručil. Správca dane napriek tomu, že vyjadrením zo\ndňa 11.02.2021 disponoval a bol povinný naň prihliadať, vyjadrenie žalobcu ignoroval a nevysporiadal\nsa s ním, vyjadrenie žalobcu absentovalo v Protokole, v dôsledku čoho správca dane porušil § 45\nods. 1 písm. f) Daňového poriadku. V Protokole aj v napadnutom rozhodnutí rovnako absentovali aj\npreukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku. Žalobca\nďalej uviedol, že v Protokole bolo uvedené nesprávne sídlo správcu dane, Protokol neobsahoval podpis\nvšetkých zamestnancov, ktorí ho vyhotovili a bol zmätočný v časti dátumu jeho vypracovania, keď\nobsahoval dva rôzne dátumy.\n9. Žalobca poukázal na spôsob vedenia vyrubovacieho konania správcom dane a na úkony a závery\ndokazovania v rámci tohto konania, pričom zdôraznil, že skutkový stav správcom dane nebol dostatočne\nustálený v rámci procesu daňovej kontroly, ktorá skutočnosť bola preukázaná a umocnená aj tým, že po\ndoručení vyjadrenia daňového subjektu k protokolu, bol správcom dane vyhodnotený obsah vyjadrenia\ndaňového subjektu a pripomienky k Protokolu v tom zmysle, že správca dane už na samotnom počiatku\nplynutia zákonnej lehoty na rozhodnutie (po uplynutí jedného pracovného dňa od doručenia vyjadrenia k\nProtokolu), požiadal druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o ďalších sedem\nmesiacov, celkovo mal správca dane na rozhodnutie ustanovenú lehotu desať mesiacov. Z uvedeného\nvyplýva podľa žalobcu logický záver, že správca dane na podklade nedostatočne zisteného skutkového\nstavu a poznačením Protokolu vadou nezákonnosti, mal v úmysle „zhojiť“, resp. konvalidovať nedostatok\nplynúci z nedostatočne zisteného skutkového stavu tým spôsobom, že nanovo vykoná dokazovanie\nvo vyrubovacom konaní, nad rámec svojich zákonných možností. Správca dane podaním žiadosti\no predĺženie lehoty potvrdil, že v procese daňovej kontroly neúplne a nedostatočne zistil skutkový\nstav a relevantné okolnosti, nevykonal dôkazy v potrebnom rozsahu a Protokol bol predčasne vydaný.\nŽalobca zdôraznil, že účelom, vyrubovacieho konania nebolo opakovane obstarávať a vykonávať\ndôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly, k čomu sa podľa neho správca\ndane uchýlil. V kontexte uvedeného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/9/2016\nz 21.03.2018. Žalobca v rámci procesných pochybení zdôraznil znenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku,\npodľa ktorého si daňový subjekt so správcom dane dohodne deň prerokovania pripomienok a dôkazov\nním predložených a uviedol, že správca dane mu v rozpore s týmto ustanovením neumožnil dohodnúť si\ntermín prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, čím mu odňal možnosť uplatniť si jeho\nzákonné právo. Správca dane určil termín prerokovania svojvoľne, po uplynutí desiatich mesiacov od\npredloženia pripomienok a dôkazov. Žalobca zdôraznil znenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa\nktorého správca dane na základe vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná\ndokazovanie alebo miestne zisťovanie, z ktorého podľa vyjadrenia žalobcu vyplýva zákonom definovaný\nrámec dokazovania, teda aké dôkazy vo vyrubovacom konaní môže a nemôže vykonať, inak vyjadrené,\nsprávca dane bol v tomto štádiu dokazovania zákonne limitovaný tak, že mohol vykonať iba dôkazy\nnavrhnuté daňovým subjektom. Dôkazy vykonané správcom dane nad rámec boli nezákonne získanými\ndôkazmi, na ktoré nemožno prihliadať. Žalobca príkladmo poukázal na to, že v predmetnej veci takýmito\ndôkazmi boli zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 15.11.2021, e-mailová správa zo dňa 16.11.2021,\ne-mailová správa zo dňa 18.11.2021, zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 07.01.2022, výzva zo\ndňa 13.01.2023,\ne-mailová správa zo dňa 13.01.2022, e-mailová správa zo dňa 13.01.2022\na zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 14.01.2022. Žalobca uviedol, že obdobne ako v procese\ndaňovej kontroly aj vo vyrubovacom konaní bol správca dane nečinný a pasívny napriek predĺženej\nlehote na rozhodnutie druhostupňovým orgánom, v období piatich mesiacov (t. j. od začatia plynutia\nlehoty na rozhodnutie) nevykonal žiadny úkon v rámci dokazovania a ustálenia skutkových zistení.\nOd marca 2021 do augusta 2021 správca dane vykonal iba úkony smerujúce k predĺženiu lehoty na\nrozhodnutie (žiadosť o predĺženie lehoty, predĺženie lehoty, upovedomenie o predĺžení lehoty, 2 x žiadosť\no poskytnutie informácií). Žalobca uvedené konanie správcu dane vnímal ako jeho nečinnosť a pasivitu\nvo vyrubovacom konaní, ktorou sa opakovane z vlastného zavinenia ocitol v časovej tiesni, čoho\nnásledkom bolo porušenie práv žalobcu. Žalobca konštatoval, že do zápisnice z ústneho pojednávania\nzo dňa 18.01.2022, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov uvedených v jeho\nvyjadrení k Protokolu uviedol, že sa k zisteniam správcu vyjadrí písomne, pričom dňa 31.01.2022\nsprávcovi dane doručil svoje vyjadrenie. Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia správca dane\nna toto vyjadrenie neprihliadol a nevysporiadal sa s ním, pričom z pohľadu skutkového a právneho\nposúdenia obsah vyjadrenia tvorili ďalšie rozhodné skutočnosti, čo podľa žalobcu svedčilo o neúplnom\na nedostatočnom zistení skutkových okolností a nevykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu.\n10. Žalobca uviedol, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov\nsú tri podmienky – podmienka vecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania, ktoré\n\nmusia byť splnené súčasne a v posudzovanom prípade aj boli splnené, nedošlo k žiadnemu porušeniu\nhmotno-právnych predpisov, preto sa mali uznať za daňový výdavok. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia nebolo zrejmé, akými presvedčivými a preskúmateľnými správnymi úvahami sa správca\ndane riadil. K výdavkom týkajúcim sa odpisu DPH za byt v sume 12.500,00 Eur a prislúchajúcim réžiám\na energiám v sume\n4.369,36 Eur žalobca uviedol, že nemal inú možnosť, iba odpis a výdaje ním\nskutočne uhrádzané zahrnúť do výdajov, pričom mal za to, že splnil všetky zákonom predpokladané\nkumulatívne podmienky pre riadne uplatnenie výdavkov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019, ktorý sa primárne zaoberá problematikou\ndane z pridanej hodnoty, v určitej časti je však podľa žalobcu aplikovateľný aj na posudzovaný prípad\na podmienky posudzovania splnenie podmienok na zákonné uplatnenie výdavkov v rámci dane z príjmov\nprávnickej osoby, pretože kasačný súd vo všeobecnosti rieši príčinnú súvislosť medzi prijatými službami\na celkovou hospodárskou činnosťou daňovníka. Vo vzťahu k výdavkom na dani z nehnuteľností\nv celkovej sume 204,90 Eur žalobca zotrval na splnení zákonom predpokladaných podmienok pre\nuplatnenie, Konštatoval, že daň bol povinný uhradiť, preto bol oprávnený zahrnúť náklady do výdavkov.\nPoukázal pritom opätovne na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR. K faktúre za\nprekladateľské služby v sume 107,64 Eur žalobca poukázal na preukázateľnosť výdavku a súvislosť\ns jeho hospodárskou činnosťou, týkajúcu sa podnikateľských aktivít žalobcu, pretože predmetom\nboli preklady korešpondencie medzi daňovým subjektom a Ministerstvom hospodárstva Chorvátska,\nMinisterstvom zdravotníctva Chorvátska a správy obchodu a vnútorného trhu Chorvátska. Uviedol, že\nv kontrolovanom období boli jeho aktivity spojené s aktivitami spoločnosti Candy Mania, keď žalobca\nv snahe expandovať na chorvátsky trh vyvíjal rôzne aktivity, ku ktorým bolo potrebné zabezpečenie\nprekladov. Tvrdenie žalovaného o tom, že nešlo o úradný preklad považoval za irelevantné, opätovne\npoukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019.\n11. K výdavkom účtovaným na základe faktúr za stavebné práce a poradenské činnosti vo výške\n1.081.128,08 Eur uviedol, že z dôvodu úspornosti obsahu odvolania k nemu pripojil samostatnú\nprílohu „doplnenie dôvodov odvolania samotného daňového subjektu“ tvoriacu neoddeliteľnú súčasť\nodvolania. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu s odvolacím námietkami nevysporiadal,\nzámerne ich ignoroval, prípadne ich plytko zhodnotil. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí je\nuvedená scestná úvaha žalovaného, umocňujúca neobjektívnosť, účelovosť a tendenčnosť skutkových\na právnych záverov žalovaného, kedy vyhodnocuje správanie sa žalobcu namietajúceho príkladmo\nnezákonné postupy správcu dane, ktoré žalovaný vyhodnotil tak, že „žalobca si nepripustil žiadnu\nmieru svojho pochybenia“, pričom žalobcovi nebolo zrejmé, aké pohnútky ho k tomu viedli, postup\nžalovaného považoval za tendenčný, ktorý bol súčasťou vopred prijatého rozhodnutia a prejavu\nsvojvôle žalovaného. Žalobca uviedol, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné\na zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebol\narbitrárny. Odôvodnenie malo presvedčiť daňový subjekt, že rozhodnutie správcu dane bolo výsledkom\nstarostlivého zhodnotenia relevantných skutočností a že nebolo súčasťou vopred prijatého rozhodnutia\na nebolo svojvoľné zo strany správcu dane. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov\nnedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci\ndaňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je\nsprávca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a\npritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených\nskutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných\nustanovení“. Žalobca vo vzťahu k týmto výdavkom konštatoval, že sa pridržiava všetkých svojich\nvyjadrení poskytnutých správcovi dane počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolaní, ktoré\nz dôvodu rozsahu odvolania a úspornosti považoval za neefektívne opätovne rekapitulovať, pretože sú\nsúčasťou administratívneho spisu.\n12. Žalobca na záver poukázal na odvolacie námietky, s ktorými sa žalovaný nedostatočne,\nprípadne nesprávne vysporiadal, týkajúce sa výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom absentovali\npodstatné a zákonnom obligatórne určené náležitosti, konkrétne rozhodnutie o náhrade nákladov\nsprávy daní a rozhodnutie vo veci, s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodovalo. Uviedol, že správca dane vo výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol, v akej zákonnom\nurčenej súvislosti a podľa ktorého konkrétneho ustanovenia hmotnoprávneho predpisu žalobcovi\nurčil peňažné plnenie spojené so vznikom daňovej povinnosti, ako aj s prípadným protiprávnym\nkonaním. Dodal, že v úvode výroku rozhodnutia boli uvedené len označenia kompetenčných predpisov,\nabsentovalo uvedenie konkrétneho ustanovenia jednotlivého kompetenčného predpisu a v ďalšej\n\nčasti výroku napadnutého rozhodnutia bolo uvedené len konkrétne ustanovenie procesného predpisu.\nVýrok ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu neobsahovali konkrétne ustanovenie\nhmotnoprávneho právneho predpisu, podľa ktorého vznikla daňovému subjektu daňová povinnosť, resp.\npodľa ktorého konkrétneho ustanovenia zákona o dani z príjmov bol daňový subjekt osobou povinnou\nplatiť daň, alebo ktoré konkrétne ustanovenie zákona o dani z príjmov daňový subjekt porušil. Napriek\ntomu, že v odôvodnení rozhodnutia správca dane opakovane konštatoval porušenie konkrétnych\nustanovení zákona o dani z príjmov, táto skutočnosť absentovala vo výroku napadnutého rozhodnutia.\nŽalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa výrokovej časti administratívneho\nrozhodnutia, podľa ktorej výrok rozhodnutia musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, musí byť z neho\nzrejmé a nepochybné, čoho sa týka a čo je jeho predmetom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8\nSžo/28/2007, sp. zn. 6Sž/26/2011).\nVyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.11.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.\nK časti žaloby, ktorou žalobca namietal procesné pochybenia správcu dane uviedol, že jej obsahom boli\ntakmer identické skutočnosti ako v odvolaní, pričom žalovaný sa so všetkými konkrétnymi námietkami\nv napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Pokiaľ žalobca poukazoval na citáciu z napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ktorým žalovaný konštatoval, že v časti podaného odvolania neboli konkretizované žiadne\nprocesné pochybenia správcu dane a žalovaný sa k nim preto nemohol vyjadriť, žalovaný uviedol,\nže sa jednalo o časť citácie z napadnutého rozhodnutia vzťahujúcu sa na nekonkrétne, všeobecné\nnámietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení správcu dane. Žalovaný uviedol, že v ďalšej časti\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými konkrétnymi námietkami žalobcu\ntýkajúcimi sa náležitostí Protokolu, rozhodnutia správcu dane, ako aj jeho postupu pri výkone daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania, v dôsledku čoho považoval vznesené námietky za neopodstatnené.\n14. Žalovaný konštatoval, že k nákladom neuznaným za daňové výdavky – odpis bytu s prislúchajúcimi\nréžiami v celkovej sume 16.869,36 Eur, daň z nehnuteľností v sume\n204,90 Eur, faktúra za\nprekladateľské služby v sume 107,64 Eur, žalobca v žalobe uviedol identické námietky ako v podanom\nodvolaní (naviac citoval iba rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR), pričom v napadnutom\nrozhodnutí žalovaný uviedol dôvody, pre ktoré výdavky nebolo možné uznať za daňové výdavky.\n15. K faktúram za stavebné práce v sume 1.081.128,08 Eur (zrejme chybou v písaní žalovaný\nuviedol celkovú sumu výdavkov 1.098 309,98 Eur) žalovaný zopakoval podstatnú časť argumentácie\ntýkajúcej sa dôvodov neuznania nákladov fakturovaných žalobcovi spoločnosťou SIGNEA s.r.o. do\ndaňových výdavkov, uvedenú v napadnutom rozhodnutí v bode 3. tohto rozhodnutia, a preto ju správny\nsúd opätovne neuvádzal. Žalovaný uviedol, že na jeho konkrétne argumenty týkajúce sa neuznania\nfaktúr za stavebné práce a poradenskú činnosť v sume 1.081.128,08 Eur žalobca v žalobe žiadnym\nspôsobom nereagoval, iba odkázal na svoje vyjadrenia poskytnuté správcovi dane počas daňovej\nkontroly, vyrubovacieho konania a v odvolaní a považoval za neefektívne ich opätovne rekapitulovať.\n16. K vyjadreniu žalobcu uvedenom v žalobe v časti „Zhrnutie“ o tom, že „vykonaným dokazovaním,\npreverovaním a z obsahu administratívneho spisu má daňový subjekt za to, že nebolo zistené porušenie\npodmienok uvedených v ustanovení § 19 ods. 2, písm. k) zákona o dani z príjmov“ žalovaný uviedol\ns poukazom na znenie § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov, že predmetom daňovej kontroly za\nzdaňovacie obdobie 2017 neboli výdavky vynaložené na reklamu.\nReplika\n17. Žalobca v podanej replike zo dňa 16.01.2023 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení v zásade len\nzreplikoval svoje závery uvedené v napadnutom rozhodnutí a vyjadril sa len k niektorým žalobným\nnámietkam a podstatné žalobné námietky zostali nepovšimnuté bez adekvátnej argumentácie, čo možno\npovažovať za okolnosť umocňujúcu dôvodnosť žalobných námietok. Žalobca zotrval na argumentácii\nprezentovanej v správnej žalobe, opätovne zdôraznil znenie\n§ 68 ods. 3 Daňového poriadku\na poukázal na účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, v súvislosti s ktorým poukázal na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n1 Sžfk/10/2020 zo dňa\n24.02.2022. Žalobca opätovne zdôraznil, že správca dane v Oboznámení žalobcu nevyzval a neurčil\nmu lehotu na vyjadrenie k Oboznámeniu, čím sa ocitol v procese daňovej kontroly v časovej tiesni\na v dôsledku uvedeného konania správca dane zmaril žalobcovi uplatnenie jeho práv uvedených v\n§ 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Podľa žalobcu žalovaný svojim konaním zaťažil Protokol\nvadou nezákonnosti a nebolo naň možné hľadieť ako na zákonný dôkaz. Žalobca k svojej argumentácii\no formulovaní pochybností a téz správcu dane a žalovaného bez argumentov poukázal na nález\nÚstavného súdu SR sp. zn.\nI.ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022. Uviedol, že z napadnutého\nrozhodnutia žalovaného a jeho vyjadrenia k žalobe vyplynulo, že správca dane aj žalovaný zamerali\nsvoju pozornosť najmä na skutočnosti mimo sféry vplyvu žalobcu (personálne a technické kapacity\n\njeho dodávateľa a zameranie sa na subdodávateľa) a nezohľadnili ním predložené dôkazy týkajúce\nsa priamo deklarovanej dodávky tovarov a služieb medzi žalobcom a spoločnosťou SIGNEA s.r.o.\nŽalobca v kontexte uvedeného poukázal na nesprávne rozloženie dôkazného bremena, zdôraznil, že\npredloženými dôkazmi, vyjadreniami a svedeckými výpoveďami, dôkazné bremeno uniesol a nebolo\nmožné od neho požadovať predloženie dôkazov, ktorých predloženie bolo objektívne nemožné.\nKonštatoval, že preukázal existenciu materiálneho plnenia, predložil všetky zákonom požadované\ndoklady, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a správca dane mu nemohol pričítať existenciu dôkaznej\nnúdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili žalobcove dôkazné bremeno a boli mimo jeho sféry. V tejto\nsúvislosti opätovne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022.\nDuplika\n18. Žalovaný právo dupliky nevyužil.\n19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej\nBystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu\nv Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde\nv Banskej Bystrici pod spisovou značkou 71S/72/2022 prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho\nsúdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: BB-71S/72/2022.\n20. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 03.10.2024 podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP. Všetci účastníci konania mali predvolanie na pojednávanie vykázané.\n21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 03.10.2024 zotrval na podanej žalobe a písomných\nvyjadreniach, s akcentom na nezákonnosť Protokolu z dôvodu absencie jeho zákonných náležitostí,\nporušenie práva daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným\nskutočnostiam, prenos dôkazného bremena, dokazovanie správcu dane vo vyrubovacom konaní\na splnenie podmienok uznateľnosti žalobcom uplatnených výdavkov.\n22. Žalovaný na pojednávaní dňa 03.10.2024 prostredníctvom poverenej zamestnankyne uviedol,\nže v napadnutom rozhodnutí sa vyjadril a vysporiadal so všetkými námietkami aj s tými, ktoré\nprávny zástupca žalobcu predniesol na pojednávaní a zotrval na záveroch uvedených v napadnutom\nrozhodnutí.\nPrávny rámec\n23. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023\n(ďalej „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení účinnom do\n06.10.2022 (ďalej „Daňový poriadok“) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n28. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n29. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\n\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n31. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote\nurčenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň\nprerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania\nsprávca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento\núčel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených\ndôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca\nnezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto\nskutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty\nurčenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti\nalebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred\njej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca\ndane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.\n32. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.08.2022 (ďalej\n„zákon o dani z príjmov“) daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným\npríjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na\ndaňové účely nie je dostatočne preukázané.\n33. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom\nvýdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním\nsúvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.\nt), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n34. Podľa § 22 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného\nmajetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v\nďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom\ncelková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže\nuplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len\nevidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Prerušenie\nodpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 12. Daňovník,\nokrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie\nodpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období, v ktorom hmotný majetok nevyužíval na\nzabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru\nnevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní a hmotného majetku podľa\n§ 26 ods. 7 poskytnutého na základe zmluvy o výpožičke.\nPosúdenie veci správnym súdom\n35. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd na nariadenom\npojednávaní po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov,\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a ďalej s\nprednesmi prítomných účastníkov konania na pojednávaní, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie\nrozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n36. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.\n102143695/2022 zo dňa 02.08.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica,\npobočka Žiar nad Hronom o vyrubení dane č. 100199380/2022 zo dňa 31.01.2022, ktorým bol žalobcovi\nvyrubený rozdiel dane v sume 227.765,09 Eur na dani z príjmov právnickej osoby podľa § 68 ods.\n5 Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie roku 2017 z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno a dostatočne nepreukázal jednak vynaloženie daňových výdavkov na daňové účely, pretože\nnepredložil doklady jednoznačne preukazujúce súvislosť ním uplatnených výdavkov (t. j. odpis bytu\nv sume 12.500,00 Eur, prislúchajúce réžie k bytu v sume 4.369,36 Eur, daň z nehnuteľností v sume\n204,90 Eur, faktúru za preklad dokumentov v sume 107,64 Eur) s dosiahnutými zdaniteľnými príjmami,\n\nv dôsledku čoho porušil § 2 písm. i), § 19, § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a v prípade odpisu\nhmotného investičného majetku aj § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov a tiež nepreukázal, že ním\nuplatnené výdavky účtované na základe faktúr za stavebné práce a poradenské činnosti vo výške\n1.081.128,08 Eur od dodávateľa SIGNEA s.r.o., boli skutočne dodané týmto dodávateľom uvedeným na\nfaktúrach (prípadne jeho subdodávateľom Beta solutions s.r.o.), v dôsledku čoho porušil § 2 písm. i) a\n§ 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.\n37. Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svojej\nargumentácie tak, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že žalovaný sa nedostatočne\nvysporiadal s procesnými pochybeniami správcu dane spočívajúcimi v absencii náležitostí Protokolu,\nv spôsobe vedenia vyrubovacieho konania, vo vykonávaní dokazovania správcom dane vo vyrubovacom\nkonaní, v dohodnutí si termínu prerokovania pripomienok a dôkazov a samotnom prerokovaní,\nako aj v absencii náležitostí rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Zároveň namietal\nnesprávne právne posúdenie – nesprávny prenos dôkazného bremena s akcentom na to, že\nvyčerpal dôkazné bremeno a nebolo mu možné pričítať skutočnosti mimo sféry jeho vplyvu, ako aj\nnedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu nevykonania potrebného dokazovania a nesprávneho\npostupu prvostupňového správneho orgánu, pričom poukázal aj na absenciu náležitostí odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho malo byť napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov.\n38. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane – Daňový\núrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom na základe Oznámenia o daňovej kontrole č.\n100424471/2020 zo dňa 13.02.2020 začal u žalobcu dňa 11.03.2020 výkon daňovej kontroly, predmetom\nktorej bola daň z príjmov právnickej osoby za rok 2017. O výsledku daňovej kontroly správca dane\nvyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100259859/2021 zo dňa 15.02.2021, ktorý bol spolu s výzvou\nna vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným doručený žalobcovi dňa 18.02.2021. Správcovi dane\nbolo dňa 25.03.2021 doručené vyjadrenie žalobcu k Protokolu, zaevidované pod č. 6/03401023/2021.\nZ dôvodu zistenia nových skutočností správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie\nlehoty, ktoré listom č. 100630853/2021 zo dňa 19.04.2021 žiadosti vyhovelo a predĺžilo vyrubovacie\nkonanie o sedem mesiacov. Vo vyrubovacom konaní správca dane vyhodnotil vyjadrenie daňového\nsubjektu k Protokolu, vykonal doplnené dokazovanie, vyhodnotil získané dôkazy a následne so svojimi\nzisteniami oboznámil daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa 18.01.2022, o čom bola spísaná\nzápisnica č. 100100585/2022 zo dňa 18.01.2022. Dňa 31.01.2022 daňový subjekt doručil správcovi\ndane vyjadrenie k zápisnici zo dňa 18.01.2022, v ktorom poukázal na to, že správca dane neúplne\na nedostatočne zistil skutkové okolnosti a nevykonal dôkazy v potrebnom rozsahu (výsluchy zástupcov\njednotlivých dodávateľov a obchodných partnerov žalobcu). Správca dane vydal dňa 31.01.2022\nrozhodnutie o vyrubení dane č. 100199380/2022, ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume\n227.765,09 Eur na dani z príjmov právnickej osoby podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku za zdaňovacie\nobdobie roku 2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 102143695/2022\nzo dňa 02.08.2022.\n39. V predmetnej veci bolo vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodujúce posúdenie, či pri daňovej\nkontrole u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2017 došlo v dôsledku postupu správcu dane\na žalovaného k porušeniu zákona o dani z príjmov a Daňového poriadku, ktoré by mali vplyv na vylúčenie\nnákladov uplatnených žalobcom zo základu dane podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 2 písm. i) zákona\no dani z príjmov.\n40. V prvom rade správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa so žalobcom vznesenou\nnámietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu pre\nnedostatok dôvodov. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného\na prvostupňového správneho orgánu podľa správneho súdu žalovaný dostatočne zrozumiteľne\nreflektoval na jednotlivé námietky žalobcu v odvolaní, z jeho rozhodnutia vyplývajú skutočnosti,\nktoré považoval za zistené a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci, pričom žalovaný sa\nv napadnutom rozhodnutí s každou konkrétne vymedzenou námietkou žalobcu zaoberal. Pokiaľ\nžalobca v podanej žalobe k námietke nepreskúmateľnosti poukázal na to, aké náležitosti malo\nobsahovať odôvodnenie rozhodnutia s poukazom na § 63 Daňového poriadku, s následným\nvšeobecným a nekonkrétnymi vymedzením, že tieto skutočnosti v napadnutom rozhodnutí absentovali,\nsprávny súd konštatuje, že takto formulovanú námietku bez aplikácie na konkrétnu vec bolo možné\npovažovať za všeobecnú a nekonkrétnu, predstavujúcu skôr vyjadrenie nesúhlasného názoru žalobcu\ns predmetnými rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu a žalovaného. Uvedené platí rovnako\nk argumentácii žalobcu založenej na nedostatočnom zistení skutkového stavu (s poukazom na\nvšeobecné poukazovanie na nesprávny a nedostatočný postup správcu dane pri vydávaní rozhodnutia)\n\na na tom, že ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, prípadne nemienil\nakceptovať dôkazy predložené žalobcom (svedecké výpovede svedkov), správca dane mal povinnosť\ntieto skutočnosti doložiť dôkazmi majúcimi minimálne rovnakú výpovednú schopnosť a vierohodnosť ako\ndôkazy predložené daňovým subjektom. Takto všeobecne formulované námietky uvedené v podanej\nsprávnej žalobe bez toho, aby žalobca uviedol, v čom konkrétne spočívala nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia – teda, aké konkrétne skutočnosti a závery absentovali v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, aké konkrétne dôkazy mali byť v administratívnom konaní vykonané, aké skutkové okolnosti\nmali byť vykonaním týchto dôkazov preukázané, ich vzájomný súvis a aký vplyv a dopad to malo na\nžalobcove práva a právom chránené záujmy, správnemu súdu neumožňovalo vykonať súdny prieskum\nv tejto časti vznesených námietok. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že nedisponuje oprávnením\nza žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho\nspisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu\nadministratívneho spisu za žalobcu konkretizovať.\n41. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia v časti uplatnených výdavkov,\nsprávy súd uvádza, že táto bola taktiež formulovaná skôr všeobecne. Žalobca v správnej žalobe\npoukázal vo vzťahu k uplatneným výdavkom na splnenie podmienok uvedených v § 2 písm. i)\nzákona o dani z príjmov. K výdavkom uvedeným pod písm. A/ odpis bytu v sume 12.500,00 Eur\na prislúchajúce réžie v sume 4.369,36 Eur, žalobca stručne uviedol, že v relevantnom období\nžalobca nemal inú možnosť, než skutočne uhrádzané výdavky zahrnúť do výdavkov, pričom splnil\nvšetky zákonom predpokladané kumulatívne podmienky pre riadne uplatnenie výdavkov. Vo vzťahu\nk výdavkom týkajúcim sa dane z nehnuteľností uvedeným pod písm. B/ a C/ žalobca neuviedol\nžiadne konkrétne skutkové a právne argumenty, na základe ktorých by napadnuté rozhodnutie malo\nbyť nezákonné, iba stručne uviedol, že splnil zákonné podmienky pre ich uplatnenie, preto bol\noprávnený zahrnúť ich do výdavkov. Vo vzťahu k výdavkom uplatneným pod písm. D/ za faktúru\ntýkajúcu sa prekladu dokumentov, žalobca v správnej žalobe iba všeobecne uviedol, že v prípade\ntohto výdavku poukazuje na preukázateľnosť výdavku a súvislosť s jeho hospodárskou činnosťou\ntýkajúcou sa jeho podnikateľských aktivít. Vo vzťahu k výdavkom týkajúcim sa uplatnených faktúr za\nstavebné práce a poradenské služby vo výške 1.081.128,08 Eur od dodávateľa SIGNEA s.r.o., žalobca\npoukázal na neobjektívnosť a účelovosť skutkových a právnych záverov žalovaného a odkázal na\nvšetky svoje vyjadrenia poskytnuté správcovi dane počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania\na v odvolaní, ktoré ako uviedol „považoval za neefektívne opätovne rekapitulovať, nakoľko sú súčasťou\nadministratívneho spisu“. Správny súd k žalobcom vzneseným námietkam týkajúcim sa nesprávneho\nprávneho posúdenia založených iba na stručnom poukazovaní na splnenie podmienok pre uplatnenie\nvýdavkov uvádza, že takto žalobcom formulované námietky bez aplikácie na konkrétu vec, správny\nsúd vyhodnotil ako všeobecné a nekonkrétne, opätovne predstavujúce skôr vyjadrenie nesúhlasného\nnázoru žalobcu s predmetnými rozhodnutiami. Takto uvedenou argumentáciou nebolo možné zvrátiť\nzáver prvostupňového správneho orgánu a žalovaného o nepreukázaní vynaloženia výdavkov na\ndaňové účely, nepredložením dokladov preukazujúcich súvislosť výdavkov s dosiahnutými zdaniteľnými\npríjmami. Správny súd vo vzťahu k výdavkom týkajúcim sa uplatnených faktúr za stavebné práce\na poradenské činnosti vo výške 1.081.128,08 Eur od dodávateľa SIGNEA s.r.o., s poukazom na znenie\n§ 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konštatuje, že žalobcom uvedený odkaz na jeho vyjadrenia\na podania v administratívnom konaní ako žalobný dôvod nemôže obstáť, keď správny súd je viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby, na základe čoho mu neprislúcha za žalobcu určovať rozsah súdneho\nprieskumu a ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Bolo preto vecou žalobcu,\naby v podanej žalobe dostatočne vymedzil žalobné dôvody. Takto všeobecne formulované námietky\nv podanej žalobe vo vzťahu k všetkým uplatneným výdavkom bez toho, aby žalobca uviedol, v čom\nkonkrétne spočívalo nesprávne právne posúdenie a aký vplyv to malo na žalobcove práva a právom\nchránené záujmy, správnemu súdu neumožňovalo vykonať súdny prieskum v tejto časti uplatnených\nnámietok. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že nedisponuje oprávnením za žalobcu dôvody\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani\noprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu\nza žalobcu konkretizovať. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe k výdavkom uplatneným pod písm. A/ –\nD/ poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022,\nsprávny súd len v stručnosti uvádza, že rozsudok je neaplikovateľný na predmetnú vec, pretože sa týka\ndane z pridanej hodnoty a nie dane z príjmov, kde zákonná úprava a podmienky pre uznanie daňového\nvýdavku sú iné ako podmienky pre odpočet dane z pridanej hodnoty. Argumentácia žalobcu založená\nna zachovaní práva na odpočet DPH, v prípade ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť neuskutočnila\n\na nevidela k zdaniteľným plneniam, vzhľadom na to, že zákon o dani z príjmov obsahuje konkrétnu\núpravu o zákonných podmienkach pre uznanie daňového výdavku, preto nemohla obstať.\n42. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia – nesprávneho prenosu dôkazného\nbremena s akcentom na to, že žalobca vyčerpal dôkazne bremeno a nemali mu byť pričítané skutočnosti\nmimo sféry jeho vplyvu, správny súd uvádza, že táto bola nedôvodná. K argumentácii žalobcu o prenose\ndôkazného bremena správny súd uvádza, že v administratívnom konaní bolo na základe vykonaného\ndokazovania dostatočne spochybnené, na základe akých skutočností prvostupňový správny orgán\na žalovaný nemali preukázaný súvis žalobcom uplatnených výdavkov so zdaniteľnými príjmami. Týmito\nskutočnosťami bolo vo vzťahu k výdavkom (odpis bytu v sume 12.500,00 Eur, prislúchajúce réžie k bytu\nv sume 4.369,36 Eur, daň z nehnuteľností v sume 204,90 Eur, faktúra za preklad dokumentov v sume\n107,64 Eur) najmä nepredloženie požadovaných dokladov a následné nevysvetlenie a nepreukázanie\nuplatnenia predmetných výdavkov (vo vzťahu k odpisu bytu a réžiám najmä s ohľadom na aplikáciu\n§ 22 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého mal žalobca ako daňovník povinnosť\nprerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom ho nevyužíval na\nzabezpečenie zdaniteľných príjmov, teda na obdobie, keď byt nebol prenajatý, čo sa rovnako vzťahovalo\naj na výdavky na údržbu predmetného bytu, ktorý nebol používaný v danom období na podnikanie).\nVo vzťahu k faktúram za stavebné práce a poradenské služby od dodávateľa SIGNEA s.r.o. v sume\n1.081.128,08 Eur to boli najmä skutočnosti zistené z výsluchu bývalého konateľa tejto spoločnosti\nD. E. (nepoznal dodávateľov spoločnosti, nevedel predložiť účtovníctvo, spoločnosť nemala žiadnych\nzamestnancov ani majetok, nevedel konkretizovať žiadneho subdodávateľa, nevedel konkretizovať\núčtovný program, v ktorom mal sám vystavovať faktúry,...), neobjasnenie vystavovania faktúr v období\nroku 2017 následne zidentifikovaným subdodávateľom Beta solutions s.r.o. prostredníctvom osoby\nF. G. (mal zomrieť v roku 2015), nepriradenie podpisov na faktúrach konateľovi spoločnosti Beta\nsolutions s.r.o. H. G. (ktorý bol zároveň z dôvodu uloženého trestu odňatia slobody za pokračovací\nzločin skrátenia dane a poistného považovaný za nedôveryhodného), spochybnenie uzatvorenia\nRámcovej zmluvy medzi spoločnosťou SIGNEA s.r.o. a Beta solutions s.r.o. (z dôvodu absencie\npodpisu konateľa Beta solutions s.r.o.), odporujúce si vyjadrenia zástupcu žalobcu (A. I.) a bývalého\nkonateľa spoločnosti SIGNEA s.r.o. (D. E.), zistenia z vykonaných miestnych zisťovaní vykonaných\nnajmä pre Vodohospodársku výstavbu o prácach týkajúcich sa zhotovenia diela v J. K. L. (na\nžiadnych dokumentoch nefigurovala žiadna zo žalobcom uvedených osôb, ktoré mali pracovať pre\nsubdodávateľa spoločnosť Beta solutions s.r.o., osoby nemali ani povolenie na vstup do objektov)\na u ďalších spoločností. Nemá preto oporu tvrdenie žalobcu uvedené v správnej žalobe, že prvostupňový\nsprávny orgán (prípadne žalovaný) si nesplnili svoju povinnosť a mali zistené skutočnosti vyvracajúce\ndôkazy predložené žalobcom doložiť dôkazmi minimálne rovnakej závažnosti. Podľa správneho súdu\nskutočnosti a zistenia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného boli závažného charakteru, preto\nbolo následne na žalobcovi, aby preukázal ďalšími predloženými dôkazmi preukázanie uplatnených\nvýdavkov a ich súvis s jeho zdaniteľnými príjmami, a to aj s ohľadom na zásadu obozretnosti\nv podnikateľských vzťahoch. Správny súd je zároveň toho názoru, že správca dane má právo\npreverovať reálnosť dodania služieb dodávateľom a už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ\nnemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodania služieb a že zdaniteľné plnenie\nnie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o\nreálnosti dodania služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov uvedených\ndaňovým subjektom (v uvedenom prípade vo vzťahu k všetkým uplatneným výdavkom pod písm.\nA/ – E/), musí ich daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať a musí preukázať, že k\nrealizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu\ntotiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je\nzaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné\nbremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte.\nDaňový subjekt (žalobca) disponuje právom, resp. možnosťou uplatniť si za zákonom ustanovených a\nsplnených podmienok nárok na uznanie výdavkov za daňové výdavky, čím mu bude znížený základ\ndane, čoho končeným dôsledkom bude nižšia daňová povinnosť, je iniciátorom takéhoto uznania, preto\nje jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok\na ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na uplatnenie daňových výdavkov uznaný ako oprávnený.\n43. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (t.j.\nžalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, ktorým správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\n\nPri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne,\nktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z\njednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so\nzisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom\nstanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto\nvyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej\naplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie\nnepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez\npochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom\npriznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie\nje konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe,\naké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a\nschopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii.\n44. Správny súd uvádza, že zákonodarca v § 19 a nasl. zákona o dani z príjmov ustanovuje zákonné\npodmienky uznania daňového výdavku daňovým subjektom, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť\n(keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za\ndobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti,\nktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných\nevidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 Daňového poriadku). Pokiaľ teda\nžalobca tvrdil, že došlo k vykonaniu služieb (stavebných prác a poradenských činností) dodávateľom,\nspoločnosťou SIGNEA s.r.o. (prípadne subdodávateľom Beta solutions s.r.o.), ako aj k uhradeniu faktúr\nsúvisiacich s vykonaním stavebných prác a poradenských činností v sume 1.081.128,08 Eur tak, ako\nto deklaroval, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou\npreukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na uplatnenie daňového výdavku zákon o dani z\npríjmov stanovil v prípade výdavkov – odpis bytu v sume 12.500,00 Eur, prislúchajúce réžie k bytu v sume\n4.369,36 Eur, daň z nehnuteľností v sume 204,90 Eur, faktúra za preklad dokumentov v sume 107,64\nEur. Pokiaľ si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok na uznanie daňových výdavkov, potom musel\nvedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie daňových výdavkov, mali reálny základ (čiže\nsa reálne uskutočnili tak ako je deklarované, prípadne ako je deklarované na faktúrach dodávateľom,\nktorý je na nich uvedený) a zároveň musel preukázať opodstatnenosť takýchto výdavkov a skutočnosť,\nže ide o zákonom stanovené daňové výdavky v zmysle zákona o dani z príjmov ako hmotnoprávneho\npredpisu, na základe ktorého si práve toto právo uplatňoval. V tomto smere správny súd poukazuje aj na\nzáver Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/60/2015 zo dňa 28.02.2017, podľa ktorého „daňový\nvýdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a\npreukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním\npríjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby reálne uskutočnené, a to práve osobou\nuvedenou na faktúre“.\n45. Správny súd konštatuje, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených\nzákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka\nvecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, to\nznamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka\npreukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka\nzaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy\npamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo\nvzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, uznajú sa\nvýdavky za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 a § 21 zákona\no dani z príjmov.\n46. Správny súd ďalej poukazuje na to, ako už bolo uvedené, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní\nslužieb dodávateľom zaťažuje najmä daňový subjekt – žalobcu. Samotné preukázanie dodania služieb\nlen faktúrami podľa správneho súdu nie je dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je\nnepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad\n\nmá všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve,\nešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si nárok na uznanie výdavkov\nako daňových výdavkov. Splnenie podmienok na uplatnenie nároku na uznanie daňových výdavkov\npreukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii\npredložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené\nna materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd uvádza,\nže žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a vierohodne nepreukázal opodstatnenosť nároku na\nuznanie uplatnených daňových výdavkov a splnenie zákonných požiadaviek v zmysle § 2 psím. i) v\nspojení s § 21 zákona o dani z príjmov. Podľa správneho súdu bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť\nsi dostatok hodnoverných dôkazov, aby vedel následne preukázať všetky uplatnené daňové výdavky\na zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom uvedeným vo faktúrach, dodávateľom uvedeným\nna faktúrach a aby bol schopný odstrániť prípadné pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení\ndeklarovaného zdaniteľného obchodu. V predmetnej veci však bolo preukázané, že žalobca disponoval\niba dôkazmi, z ktorých nebolo možné v dôsledku spochybnení správcom dane konštatovať unesenie\ndôkazného bremena žalobcom o preukázaní uplatnených výdavkov a o preukázaní dodania služieb\nkonkrétnym dodávateľom, spoločnosťou SIGNEA s.r.o. (prípadne jej subdodávateľom Beta solutions\ns.r.o.) a súvis uplatnených výdavkov so zdaniteľnými príjmami.\n47. Správny súd nespochybňuje žalobcom predložený nález Ústavného súdu SR, prípadne ním\npredkladané rozhodnutia týkajúce sa prenosu dôkazného bremena, avšak uvádza, že v konaní\nbolo dostatočne spochybnené prvostupňovým správnym orgánom prípadne žalovaným, na základe\nakých skutočností nemali preukázané uplatnené výdavky, prípadne dodanie služieb dodávateľom,\nspoločnosťou SIGNEA s.r.o., pričom tieto skutočnosti a zistenia boli závažného charakteru, a teda bolo\nnásledne na žalobcovi, aby preukázal ďalšími predloženými dôkazmi uplatnené výdavky a dodanie\nslužieb uvedeným dodávateľom. Správny súd k dodaniu služieb dodávateľom dáva do pozornosti právny\nnázor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2010, v ktorom sa\nuvádza „Najvyšší súd, opätovne na tomto mieste, poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného\npráva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom\npre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať\nvedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky\npojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými\ntak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v\ndanom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka\nprávnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú\nv zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. oprávnené.“ Potreba skúmania\nekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho\núkonu podľa jeho obsahu. Vzhľadom na spochybnenie dodania stavebných prác a poradenských\nčinností dodávateľom v kontexte skutočností zistených prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným,\ndôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce najmä v predložení zákonom požadovaných\nformálne vyhotovených daňových dokladov, bolo možné považovať za nedostatočné. Bolo potrebné, aby\nsám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika\npodnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu hospodárskej činnosti a bol dostatočne obozretný\nv podnikateľských vzťahoch, do ktorých dobrovoľne vstupoval. Zásade poctivého a zodpovedného\nobchodného styku nezodpovedá konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa\nz hľadiska dôveryhodnosti a poctivosti. Správny súd k uplatneným výdavkom účtovaným na základe\nfaktúr za stavebné práce a poradenské činnosti vo výške 1.081.128,08 Eur od dodávateľa SIGNEA s.r.o\nuvádza, že vo vzťahu k dani z príjmov z konštantnej rozhodovacej činnosti vyplýva, že „ak je nárok\nna uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukaznosti výdavku\nnie je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale musí byť\ntiež preukázaná zhoda medzi skutočným dodávateľom deklarovaným vo faktúre“ (rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/9/2022 zo dňa 31.01.2024, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Sžfk/46/2019 zo dňa 10.09.2020, sp. zn. 10Sžfk/16/2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 10Sžfk/19/2018\nzo dňa 22.05.2019, sp. zn. 5Sžf/45/2015 zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 5Sžf/60/2015 zo dňa 28.02.2017).\nVzhľadom na to, že žalobca, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno v zmysle vyššie uvedených\nzáverov, spoľahlivo nepreukázal, že k dodaniu služieb došlo konkrétnym dodávateľom (t. j. tak, ako to\ndeklaroval), neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní uplatnených výdavkov a splnenie podmienok na\nich uznanie v zmysle zákona o dani z príjmov.\n48. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie,\nči si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči\n\nštátnemu rozpočtu. Z predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný i prvostupňový\nsprávny orgán sa náležite vecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie v súčinnosti s\ndaňovým subjektom, žalobcom. Prvostupňový správny orgán i žalovaný zamerali dokazovanie na\npreukázanie uplatnených výdavkov a dodanie služieb (vykonanie stavebných prác a poradenských\nčinností) od konkrétneho dodávateľa, spoločnosti SIGNEA s.r.o. (prípadne subdodávateľa Beta solutions\ns.r.o.) a súčasne zamerali dokazovanie vo vzťahu k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov.\nSprávny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil\na žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s\nhmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok\nuznania oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci\nsprávny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené\nžiadne porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol\nna všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo, v prípade ak nejaké dôkazy\nnevykonali (napr. výsluchy žalobcom navrhovaných svedkov), ich nevykonanie riadne zdôvodnili (napr.\nnepreukázaním vzťahu navrhovaných svedkov s dodávateľom žalobcu, prípadne jeho subdodávateľom,\nneúčasťou týchto osôb na fakturovaných prácach, nevystavení povolení na vstup pre tieto osoby do\nobjektov, kde sa mali práce realizovať).\n49. K námietke žalobcu tvoriacej prevažnú časť podanej správnej žaloby, týkajúcej sa podstatného\nporušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, spočívajúcej vo vymedzení jednotlivých\nprocesných pochybení správny súd uvádza, že neboli zistené žiadne procesné pochybenia, ktoré\nby mali za následok nezákonnosť rozhodnutia alebo postupu správnych orgánov v administratívnom\nkonaní, preto nebolo možné súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že vo veci bol s ohľadom na procesné\npochybenia nedostatočne zistený skutkový stav. Procesné pochybenia, na ktoré žalobca poukazoval\ntvorili aj podstatnú časť ním podaného odvolania, pričom spočívali v poukazovaní na absenciu\nnáležitostí Protokolu, spôsob vedenia vyrubovacieho konania, vykonávanie dokazovania správcom dane\nvo vyrubovacom konaní, dohodnutie si termínu prerokovania pripomienok a dôkazov a samotnom\nprerokovaní, absencii náležitostí rozhodnutia správcu dane. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe citoval\nz napadnutého rozhodnutia žalovaného (uvedeného v bode 7. tohto rozhodnutia) a zdôraznil, že\nžalovaný neakceptovateľným spôsobom zhrnul a vyhodnotil jeho odvolacie námietky, v dôsledku čoho\nzlyhal ako subjekt ochrany práv a dodržiavania zákonnosti, správny súd konštatuje, že žalovaný toto\nvyjadrenie smeroval len k nekonkrétnym námietkam žalobcu uvedeným v podanom odvolaní. So\nvšetkými konkrétnymi žalobcom namietanými procesnými pochybeniami sa žalovaný dôsledne zaoberal\nv napadnutom rozhodnutí, kde citoval jednotlivé odvolacie námietky a vždy k nim pripojil svoje vyjadrenie.\nPodľa správneho súdu Protokol obsahoval všetky zákonom vyžadované náležitosti, obsahoval uvedenie\nsídla príslušného správcu dane s ohľadom na vykonávanie daňovej kontroly príslušnou pobočkou podľa\n§ 4 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej\nspráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obsahoval podpis kontrolóra, ktorý vykonával daňovú\nkontrolu a v danom čase bol prítomný na pracovisku (absencia podpisu dvoch ďalších zamestnancov\nbola odôvodnená ich práceneschopnosťou) a obsahoval aj uvedenie dátumu jeho vypracovania.\nPokiaľ žalobca namietal zmätočnosť dátumu Protokolu z dôvodu, že v záverečnej časti je uvedený\niný dátum ako je v úvode, uvedené bolo dostatočne vysvetlené žalovaným, ktorý uviedol, že dátum\nvypracovania protokolu 12.02.2021 bol dátum, kedy bol Protokol vyhotovený obsahovo ako dokument\na dátum 15.02.2021 bol dátumom zaevidovania v informačnom systéme správcu dane s pridelením\nidentifikačného čísla, ktoré je nad týmto dátumom aj uvedené. Podľa správneho súdu vysvetlenia\nuvedené žalovaným boli vo vzťahu k týmto náležitostiam dostatočne odôvodnené a nespôsobovali\nnezákonnosť Protokolu ani rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia.\nVo vzťahu k Oboznámeniu správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že\njeho obsahom nebolo iba žalobcom tvrdené oboznámenie zistených nedostatkov, ale v jeho úvode bola\nuvedená aj výzva na odstránenie zistených pochybností v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku,\npričom prvostupňový správny orgán aj s ohľadom na vyjadrenie žalobcu k tejto výzve a následnej\nvýzve k Protokolu prihliadol na vyjadrenia žalobcu a vykonal na podklade zistených skutočností ďalšie\nnadväzujúce dokazovanie vo vyrubovacom konaní. Pokiaľ však žalobca namietal, že prvostupňový\nsprávny orgán v Protokole neprihliadol na jeho vyjadrenie doručené mu na e-mailovú adresu jeho\nzamestnancov dňa 10.02.2021, správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že toto\nvyjadrenie bolo spôsobom ustanoveným zákonom doručené v elektronickej podobe (na ktorú mohol\nprvostupňový správny orgán prihliadnuť) až dňa 18.02.2021, teda po vydaní Protokolu, z čoho bolo\nzrejmé, že prvostupňový správny orgán ho v danom čase do Protokolu zapracovať nemohol. Žalobca\nďalej poukazoval na spôsob vedenia vyrubovacieho konania, kde svoju argumentáciu založil najmä\n\nna predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku a skutočnosti,\nže účelom vyrubovacieho konania nebolo opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy už obstarané\na vykonané v rámci daňovej kontroly, k čomu sa prvostupňový správny orgán podľa neho uchýlil.\nSprávny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že prvostupňový správny\norgán postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade riadne doručeného vyjadrenia žalobcu zo\ndňa 18.02.2021 aj následných vyjadrení žalobcu (po vydaní Protokolu) požiadal o predĺženie lehoty\nna vydanie rozhodnutia nadriadený správny orgán a o jej predĺžení upovedomil žalobcu z dôvodu,\nže na podklade týchto vyjadrení zistil ďalšie zásadné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na správne\nvyrubenie dane a na ich základe vykonal aj ďalšie nadväzujúce dokazovanie, ktoré doposiaľ vykonať\nnemohol. Zároveň vo vyrubovacom konaní neboli obstarávané a vykonávané dôkazy obstarané\na vykonané v rámci daňovej kontroly, ako sa to snažil navodiť žalobca, ale bolo vykonané dokazovanie\npráve na základe nových skutočností zistených z vyjadrení žalobcu (zidentifikovanie subdodávateľa\nBeta solutions s.r.o.). Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžfk/9/2016 zo dňa 21.03.2018 týkajúceho sa účelu vyrubovacieho konania správny súd uvádza,\nže toto sa týkalo úplne odlišného prípadu, keď správca dane v ňom prekročil zákonom stanovenú\nlehotu na vykonanie daňovej kontroly a následne pokračoval vo vyrubovacom konaní, čo nebol prípad\nposudzovanej veci. K argumentácii žalobcu založenej na tom, že prvostupňový správny orgán podľa §\n68 ods. 3 Daňového poriadku môže vo vyrubovacom konaní vykonať iba dôkazy navrhnuté daňovým\nsubjektom, správny súd uvádza, že táto nemá oporu v zákone, pretože na podklade vyjadrení daňového\nsubjektu, správca dane môže zistiť dôkazy, ktoré môžu viesť aj k ďalšiemu súvisiacemu dokazovaniu,\nktoré môže byť nielen na prospech, ale aj neprospech daňového subjektu, avšak je povinný ho bez\nohľadu na túto skutočnosť vykonať. K ďalšej žalobnej námietke týkajúcej sa dohodnutia si termínu\nprerokovania pripomienok a dôkazov a samotnom prerokovaní správny súd uvádza, že v napadnutom\nrozhodnutí žalovaný dôsledne vysvetlil, aký postup predchádzal stanoveniu termínu prerokovania,\npričom tento bol plne súladný s § 68 ods. 3 Daňového poriadku, keď prvostupňový správny orgán pri\nurčení termínu chcel tento najskôr dohodnúť so žalobcom a následne aj s prihliadnutím na nepriaznivý\nzdravotný stav zástupcu žalobcu určil termín prerokovania pripomienok, čo žalobcovi oznámil a tento\nsa následne prerokovania aj zúčastnil. Pokiaľ žalobca následne uviedol, že prvostupňový správny\norgán neprihliadol na jeho vyjadrenie doručené dňa 31.01.2022 k zápisnici z prejednania zo dňa\n18.01.2022, z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že predmetné\nvyjadrenie bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 31.01.2022, teda v ten istý deň\nako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. 100199380/2022 o vyrubení dane, avšak až po vydaní\na odoslaní toho rozhodnutia žalobcovi. Žalobca mal pritom vedomosť, že posledným dňom na vydanie\nrozhodnutia v rámci predĺženej lehoty bol deň 01.02.2022, napriek tomu svoje vyjadrenie zaslal\npredposledný deň lehoty vo večerných hodinách. Práve postup žalobcu spočívajúci v zasielaní vyjadrení\nžalobcu iným ako predpísaným spôsobom, prípadne ich zasielaní na konci zákonných lehôt mohol\nsmerovať k obštrukčnému konaniu smerovanému k oddialeniu vykonávania ďalších úkonov. K námietke\nžalobcu týkajúcej sa absencie zákonných náležitostí rozhodnutia vo veci správny súd uvádza, že\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovalo všetky náležitosti v súlade s § 63 ods.\n2 a 3 písm. d) Daňového poriadku, keď z neho bolo zrejmé, že bolo vydané príslušným orgánom,\nobsahovalo rozhodnutie o vyrubení dane žalobcovi s uvedením ustanovenia príslušného právneho\npredpisu, ako aj splatnosť rozdielu dane, pričom z týchto ustanovení Daňového poriadku nevyplývala\npovinnosť uvedenia hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého povinnosť žalobcovi vznikla, ani uvedenie\nprotiprávneho konania (ktoré však boli obsahom odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu). Správny súd nevzhliadol absenciu náležitostí rozhodnutia ani vo vzťahu k rozhodnutí o náhrade\nnákladov daní v zhode s vyjadrením žalovaného uvedenom v napadnutom rozhodnutí, keď v predmetnej\nveci v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) Daňového poriadku prvostupňový správny orgán nemal povinnosť\nvo výroku rozhodnutia uvádzať rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní, pretože išlo o situáciu,\nkeď rozhodnutie bolo vydané osobe, ktorej práva a povinnosti boli úkonmi správcu dane, súvisiacimi\nso správou daní dotknuté, a preto táto osoba nemala nárok na náhradu hotových výdavkov spojenú\ns ich predložením. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti podľa správneho súdu v konaní neboli\nzistené žiadne procesné pochybenia, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu alebo napadnutého rozhodnutia. Správca dane umožňoval žalobcovi vyjadrovať\nsa, či už v rámci daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania, na jeho vyjadrenia prihliadal, keď\naj na základe skutočností z nich zistených vykonal prípadné nadväzujúce dokazovanie, v prípade\nnevykonania dôkazov v rozhodnutí uviedol, z akého dôvodu vykonané neboli, pričom jeho odôvodnenie\nbolo dostatočné a súladné so zákonnými požiadavkami.\n\n50. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, pričom\nza súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného, ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd\nkonštatuje, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na\núčely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho\nspisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k\nustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne\nposúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup prvostupňového správneho orgánu\na v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v\nodvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.\nZáver prvostupňového správneho orgánu a žalovaného o tom, že vykonaným dokazovaním nebolo\npreukázané vynaloženie daňových výdavkov na daňové účely v dôsledku nepredloženia dokladov\njednoznačne preukazujúcich súvislosť výdavkov (t. j. odpis bytu v sume 12.500,00 Eur, prislúchajúce\nréžie k bytu v sume 4.369,36 Eur, daň z nehnuteľností v sume 204,90 Eur, faktúra za preklad dokumentov\nv sume 107,64 Eur) s dosiahnutými zdaniteľnými príjmami a zároveň nebolo preukázané, že výdavky\núčtované na základe faktúr za stavebné práve a poradenské služby v sume od dodávateľa SIGNEA s.r.o.\n(prípadne subdodávateľa Beta solutions s.r.o.), boli skutočne dodané týmto dodávateľom uvedeným na\nfaktúrach, čím nepreukázal vynaloženie výdavkov na daňové účely v dôsledku nepredloženia dokladov\njednoznačne preukazujúcich súvislosť výdavkov za práce a služby fakturované uvedenou spoločnosťou\ns jeho dosiahnutými zdaniteľnými príjmami, bol opodstatnený a plne súladný s ustálenou rozhodovacou\npraxou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a z uvedených dôvodov správny súd dospel k\nzáveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom\nrozsahu podľa § 190 SSP zamietol.\n51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP\na contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako\nsprávny súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože nevzhliadol v\nokolnostiach prípadu výnimočnosť dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu\nštátnej správy.\n52. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nRozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,\n§\n440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,\nktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\n\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}