{"guid": "2ce442e0-5a2e-4a42-be64-18512554303c:0852cf1d-ebc1-453a-9833-1a606dac23a0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200479.1", "spisova_znacka": "BB-76S/62/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-76S/62/2022 z 12. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 12. septembra 2024, sp. zn. BB-76S/62/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200479.1", "identifikacne_cislo": "6022200479", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0852cf1d-ebc1-453a-9833-1a606dac23a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200479.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200479.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200479.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-76S/62/2022\n6022200479\n12. 09. 2024\nMgr. Denisa Rybárová Slivová\nECLI:SK:SpSBB:2024:6022200479.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov\nsenátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa)\nv právnej veci žalobcu: HMC Invest a.s., so sídlom Matuškova 48, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 635 561,\nprávne zastúpený: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974\n01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101587910/2022 zo dňa 27.05.2022,\nrozhodol:\nSúd žalobu zamieta.\nŽalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 05.02.2020 začal správca dane – Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen, na základe\nOznámenia o daňovej kontrole č. 102946398/2019 zo dňa 20.12.2019 u daňového subjektu (v tomto\nkonaní žalobcu) výkon daňovej kontroly, ktorej predmetom bola daň z príjmov právnickej osoby za\nrok 2017. Na základe záverov prijatých v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101578537/2020 zo\ndňa 14.10.2020 daňový subjekt doručil správcovi dane dňa 16.10.2020 emailom tabuľku sumarizácie\nnákladov na zákazku siete HTMAS, dňa 09.11.2020 doručil vyjadrenie a odpovede na otázky správcu\ndane a dňa 10.11.2020 v prílohe emailov doručil fotodokumentáciu (18ks) z rozostavanej stavby\ns pracovníkmi, pracovnými strojmi a motorovými vozidlami bez bližšej konkretizácie. Na výzvu správcu\ndane č. 1017211792/2020 zo dňa 11.11.2020 podľa § 45 ods. 2 písm. d) a § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej „Daňový poriadok“), daňový subjekt doručil dňa 02.12.2020 odpoveď ku konštatovaniam\nsprávcu dane, vyjadrenie a objasnenie k realizácii preverovaných nákladových položiek a svoje návrhy\nna vykonanie dokazovania. Oznámením č. 102024550/2020 zo dňa 28.12.2020 správca dane oboznámil\ndaňový subjekt s úkonmi vykonanými správcom dane počas výkonu daňovej kontroly a s kontrolnými\nzisteniami. Oboznámenie bolo daňovému subjektu zaslané písomne na základe telefonickej požiadavky\ndaňového subjektu zo dňa 15.12.2020 (úradný záznam č. 101987100/2020) a bolo mu doručené dňa\n15.01.2021. Dňa 15.12.2020 bolo správcovi dane doručené podanie – námietka zaujatosti „Návrh na\nvylúčenie zamestnancov správcu dane – NÁMIETKA“ č. 6/09910200/2020. Správca dane rozhodnutím\no námietke č. 102020688/2020 zo dňa 22.12.2020 rozhodol, že zamestnanci správcu dane vykonávajúci\ndaňovú kontrolu u daňového subjektu neboli z vykonávania úkonov vylúčení. Rozhodnutie o námietke\nbolo daňovému subjektu doručené dňa 13.01.2021. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil\nProtokol č. 100007432/2021 zo dňa 05.01.2021 (ďalej „Protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie\n\nsa k zisteniam v ňom uvedeným doručený daňovému subjektu dňa 26.01.2021. Dňa 04.02.2021 daňový\nsubjekt podal správcovi dane podanie č. 6/00881427/2021 „Návrh na vylúčenie zamestnancov správcu\ndane – Námietka, Návrh na vylúčenie vedúceho zamestnanca správcu dane – NÁMIETKA“. O námietke\ntýkajúcej sa vedúceho zamestnanca bolo rozhodnuté rozhodnutím o námietke č. 100302889/2021 zo\ndňa 22.02.2021, o opakovanej námietke na zamestnancov správcu dane (kontrolórov) bolo rozhodnuté\nrozhodnutiami o námietke č. 100449137/2021 zo dňa 17.03.2021 a č. 100449502/2021 zo dňa\n17.03.2021. Správcovi dane bolo dňa 08.03.2021 doručené vyjadrenie daňového subjektu k zisteniam\nuvedeným v protokole č. 6/02171079/2021 vrátane prílohy (1ks fotografie). Na základe podaného\nvyjadrenia k Protokolu a navrhovaných úkonov na vykonanie doplneného dokazovania, správca dane\npožiadal Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, ktorej bolo vyhovené\na lehota na vydanie rozhodnutia bola predĺžená o šesť mesiacov. O tejto skutočnosti správca dane\nupovedomil daňový subjekt Upovedomením č. 100825586/2021 zo dňa 13.05.2021. Vo vyrubovacom\nkonaní správca dane vyhodnotil vyjadrenie daňového subjektu k Protokolu s prílohou, vykonal doplnené\ndokazovanie, vyhodnotil získané dôkazy a so svojimi zisteniami oboznámil daňový subjekt na ústnom\npojednávaní dňa 01.12.2021, o čom bola spísaná zápisnica č. 102441984/2021 zo dňa 01.12.2021.\nV zápisnici, v časti Opatrenia a závery prijaté pri ústnom pojednávaní správca dane uviedol, že\ndokazovanie vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole považuje za ukončené, skutkový stav za\nustálený a zápisnicu považuje za poslednú vo vyrubovacom konaní, na základe čoho správca dane\nvydá podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku rozhodnutie, k čomu daňový subjekt uviedol, že vzhľadom\nna rozsah prerokovania a oboznámenia sa písomne vyjadrí v lehote do 05.12.2021. Dňa 05.12.2021\ndaňový subjekt doručil správcovi dane vyjadrenie č. 6/12488633/2021, v ktorom uviedol, že správca\ndane nevykonal všetky úkony, ktoré daňový subjekt požadoval vo vyjadrení k Protokolu (výsluch P.\nBerkyho).\n2. Správca dane rozhodnutím č. 102485787/2021 zo dňa 06.12.2021 daňovému subjektu vyrubil\nrozdiel dane v sume 91.980,00 Eur na dani z príjmov právnickej osoby podľa § 68 ods. 5 Daňového\nporiadku za zdaňovacie obdobie roku 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval na účet – Ostatné\nslužby – zákazka HTMAS dodávateľské faktúry od spoločnosti Enemy, s.r.o. na základe Zmluvy o dielo\nzo dňa 12.09.2016. Všetky fakturované práce sa týkali rozšírenia sietí, išlo o pomocné práce, ktoré mala\nvykonať a fakturovať spoločnosť Enemy, s.r.o. na HT technologickom parku Vlkanová, konkrétne išlo\no výkopové práce, zásypy, prevoz materiálu a úpravu povrchov v celkovej výške 438 000,- Eur. Správca\ndane na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal jednoznačne\na bez akýchkoľvek pochybností, že pomocné práce boli vykonané spoločnosťou, ktorá je na faktúrach\ndeklarovaná ako dodávateľ, teda nepreukázal, že práce boli vykonané spoločnosťou Enemy, s.r.o.\nZároveň zdôraznil, že nespochybňuje vykonanie pomocných výkopových stavebných prác, ktoré boli\nsúčasťou zákazky. Správca dane poukázal na skutočnosť, že údaje na faktúrach nemajú len informatívny\ncharakter, ale musia odrážať skutočnosť, preto ak si daňový subjekt uplatnil do daňových výdavkov\nnáklady na základe faktúr od konkrétneho dodávateľa, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať\nspôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na\nuznanie výdavkov stanovil zákon o dani z príjmov. Na daňovom subjekte spočívala povinnosť preukázať\nrealizáciu fakturovaných plnení a zároveň povinnosť preukázať aj to, že ich skutočne realizoval subjekt\noznačený na dodávateľských faktúrach ako dodávateľ. Uviedol, že ak daňový subjekt, na ktorom leží\ndôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov\nznižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený a daňový výdavok je pre nedostatočné preukázanie na\ndaňové účely z daňových výdavkov vylúčený podľa § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej\n„zákon o dani z príjmov“). Skutočnosť, že daňový subjekt disponuje faktúrou, ktorá obsahuje všetky\nnáležitosti vyžadované platnou legislatívou, nie je zo strany správcu dane považovaná za vyčerpávajúce\npreukázanie skutkového stavu predmetu fakturácie. Uviedol, že doloženie obchodného prípadu faktúrou\nje len jednou z podmienok na uznanie nákladov do daňových výdavkov, pričom tento doklad sám\no sebe ešte nie je preukázaním realizácie obchodnej transakcie. Faktúra, bez preukázania realizácie\nobchodu podľa správcu dane nie je dôkazom o tom, že fakturovaná služba bola aj reálne uskutočnená\ndaňovým subjektom, ktorý je na nej uvedený, a teda pre daňové účely je nepostačujúcim dôkazom.\nSprávca dane uviedol, že pri preverovaní splnenia podmienok uznateľnosti daňového výdavku, t. j. pre\nsprávne a objektívne posúdenie reálnosti poskytnutej služby osobou, ktorá je na faktúrach uvedená ako\ndodávateľ, postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania a viedol dokazovanie podľa\n§ 24 ods. 2 Daňového poriadku. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že daňový subjekt\nzahrnul do daňových výdavkov roka 2017 náklady účtované na základe faktúr za stavebné práce od\n\ndodávateľa Enemy, s.r.o., pričom nebolo preukázané, že tieto boli dodané dodávateľom uvedeným na\nfaktúrach, čím porušil § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovým výdavkom je výdavok\n(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,\nzaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak\nzákon neustanovuje inak. Konštatoval tiež porušenie § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého\ndaňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané\nv nadväznosti na § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov. V odôvodnení rozhodnutia sa správca dane vyjadril\ntiež k námietkam daňového subjektu uvedených v jeho vyjadrení zo dňa 07.03.2021 k Protokolu.\n3. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej „žalovaný“)\nrozhodnutím č. 101587910/2022 zo dňa 27.05.2022 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) tak, že\nprvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal\nna skutkové zistenia, skutkové a právne závery správcu dane vyplývajúce z jednotlivých úkonov\nvykonaných počas daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania, ktoré si osvojil. Poukázal na to, že\ndaňový subjekt mal počas daňovej kontroly opakovane možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam\na bol mu poskytnutý dostatočný časový priestor na vyjadrenie a predloženie vierohodných dôkazov,\nktorými by odstránil pochybnosti správcu dane o dodaní fakturovaných služieb spoločnosťou Enemy,\ns.r.o. Uviedol, že správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnostiach DOZAM s.r.o. a TOMSSK s.r.o., pretože z predloženej fotodokumentácie daňového subjektu mala byť preukázaná realizácia\nprác spoločnosťou Enemy, s.r.o. a z tejto fotodokumentácie bolo zrejmé, že snímky zachytávali stroje\na pracovníkov na rozostavanej stavbe, na základe čoho správca dane hľadal možnosti, ako preukázať\nuskutočnenie prác spoločnosťou Enemy, s.r.o. alebo jej pričinením. Žalovaný konštatoval, že daňový\nsubjekt okrem prvotných dokladov (zmluva, faktúry) nepredložil žiadny relevantný dôkaz ku svojim\nvyjadreniam o realizácii prác spoločnosťou Enemy, s.r.o., keď na následne predloženej fotodokumentácii\nzo stavby bolo vidno vykopané jamy a ľudí zachytených na fotografiách, ktorý dôkaz ale nepotvrdzoval,\nže na stavbe boli brigádnici spoločnosti Enemy, s.r.o. K výpovedi svedka A. B. (bývalého konateľa\nspoločnosti Enemy, s.r.o.) uviedol, že jeho odpovede na otázky správcu dane boli iba všeobecné, jediný\nkonkrétny údaj o vykonávaní prác brigádnikmi sa preverovaním správcu dane nepotvrdil. O osobe\nmajstra C. B. (svedok navrhovaný žalobcom) ani o osobe, ktorá odporučila spoluprácu s daňovým\nsubjektom (D. E.) sa vôbec nezmienil. Na základe týchto záverov podľa žalovaného výpoveď svedka\nneposkytla dôkaz o realizácii stavebných prác spoločnosťou Enemy, s.r.o. pre daňový subjekt. Žalovaný\nkonštatoval, že pokiaľ si daňový subjekt do daňových výdavkov uplatnil náklady na základe faktúr\nod konkrétneho dodávateľa, jeho povinnosťou bolo takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim\nakékoľvek pochybnosti, teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na uznanie výdavkov\nzákon o dani z príjmov stanovil. Na daňovom subjekte spočívala povinnosť preukázať jednak realizáciu\nfakturovaných plnení a zároveň povinnosť preukázať aj to, že ich skutočne realizoval subjekt označený\nna dodávateľských faktúrach ako dodávateľ. Ak daňový subjekt, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno,\nsvoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, nemohol mu byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich\nzáklad dane uznaný ako oprávnený a daňový výdavok bol pre nedostatočné preukázanie na daňové\núčely z daňových výdavkov vylúčený podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.\nNedostatok vlastných argumentov a dôkazov voči zisteniam správcu dane daňový subjekt nahrádzal\ntým, že spochybňoval jeho procesné úkony a neakceptoval ním získané dôkazy. Vytýkal správcovi dane,\nčo neurobil, ale pokiaľ správca dane zistil určité skutočnosti, ktoré svedčili v neprospech daňového\nsubjektu, nevyjadril sa k nim ani ich nepovažoval za relevantný dôkaz, čím daňový subjekt nepripustil\nžiadnu mieru svojho pochybenia, aj keď toto bolo zo strany správcu dane zistené, preukázané a\npodložené dôkazmi. K tvrdeniu daňového subjektu, že predloženie zmluvy, faktúr a úhrad je dostatočným\ndôkazom o realizácii fakturovaných služieb, žalovaný poukázal na skutočnosť, že všetky faktúry mali\nv texte odvolávku na časť uzatvorenej zmluvy a obsahovali len všeobecný opis zdaniteľného plnenia,\nslužby boli fakturované jednou sumou, k faktúram neboli priložené žiadne ďalšie dokumenty, absentovali\ntiež podrobné rozpisy fakturovaných služieb a rozpočtové listy nákladov. Žalovaný dospel k záveru,\nže daňový subjekt nepredložil v priebehu daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania dôkaz,\nktorý by jednoznačne a nezameniteľným spôsobom preukázal, že fakturované služby boli skutočne\nrealizované dodávateľom Enemy, s.r.o. a v rozsahu, ako bolo uvedené na faktúrach. Rozsiahle\ndokazovanie vykonané správcom dane nepreukázalo súvislosť preverovaných výdavkov s príjmami\ndaňového subjektu, preto žalovaný konštatoval, že nebola preukázaná opodstatnenosť ich zahrnutia\ndo daňových výdavkov. Daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení\nprác dodávateľom uvedeným na faktúrach, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré na ňom v daňovom\nkonaní spočívalo, pričom neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu malo za\n\nnásledok nepreukázanie jeho tvrdení s príslušnými hmotno-právnymi následkami. Uviedol, že náklady\nza pomocné stavebné práce v sume 438.000,00 Eur fakturované spoločnosťou Enemy, s.r.o., nespĺňali\npodmienku vecnosti (neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového\nsubjektu) a podmienku preukaznosti, pretože nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, na\nzáklade čoho náklady nebolo možné uznať za daňové výdavky, preto žalovaný konštatoval porušenie §\n2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovým subjektom.\nSprávna žaloba - žalobné body\n4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 08.08.2022 domáhal preskúmania zákonnosti\na zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie prvostupňovému správnemu orgánu. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), nedostatočného zistenia skutkového stavu podľa § 191\nods. 1 písm. e) SSP, rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi podľa § 191 ods. 1 písm. f)\nSSP, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP\na z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n5. Žalobca k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uviedol, že\npostupom správcu dane došlo k porušeniu § 3 ods. 1, 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. c), e), f)\nDaňového poriadku, pretože správca dane mu neumožnil predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré žalobca sám nemohol\nvykonať, nebolo mu umožnené klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a nebolo mu\numožnené vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia\nalebo navrhnúť, aby v Protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Žalobca konštatoval, že správca\ndane rozhodol o vyrubení rozdielu dane vo výške 91.980,00 Eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že\nfakturované obchody – výkopové práce boli skutočne realizované tak, ako bolo deklarované na faktúre,\nhlavne nepreukázal, že boli realizované tým dodávateľom (Enemy, s.r.o.) a v takom rozsahu, ako bolo\nuvedené na faktúrach, s čím sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca poukázal na\nto, že žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach nespochybnili, že práce na stavbe boli reálne\nvykonané, ale spochybnili skutočnosť, že ich realizovala spoločnosť Enemy, s.r.o. Uviedol, že splnil\nvšetky tri podmienky uvádzané žalovaným ako podmienky pre uznanie výdavkov podľa § 2 písm. i)\na§\n21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, pričom nesplnil podmienku preukázania, že výkopové práce skutočne\nvykonala osoba uvedená na faktúrach – spoločnosť Enemy, s.r.o., ktorá podmienka nie je podmienkou\npre uznanie výdavkov. Túto podmienku neuvádza zákon o dani z príjmov ani žalovaný vo svojom\nrozhodnutí ako podmienku uznateľnosti výdavkov. Podmienka preukázania totožnosti dodávateľa je\npodľa žalobcu predmetom skúmania výlučne v prípade odpočítania DPH a vyplýva z § 49 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej „zákon o DPH“). Vyžadovať splnenie podmienky\nvzniku práva na odpočítanie DPH pri posudzovaní uznateľnosti výdavku podľa § 2 písm. i) zákona\no dani z príjmov je podľa žalobcu nad rámec zákonom vyžadovaných podmienok, pretože zákon o DPH\nsa ani subsidiárne nevzťahuje na daň z príjmov a je vylúčené aj jeho analogické použitie. Žalobca\nargumentoval, že správca dane a žalovaný nepreukázanie dodania služieb spoločnosťou Enemy, s.r.o.\nmohli konštatovať výlučne z dôvodu, že porušili ustanovenia Daňového poriadku o dokazovaní, keď\nsprávca dane nevypočul všetky osoby navrhované žalobcom (D. E., C. B.) a následne dezinterpretovali\nskutočnosti uvádzané vypočutými osobami (A. B., F. G.). Podľa žalobcu si žalovaný zamieňal návrhy na\nvykonanie dokazovania výsluchom svedka s vyjadreniami žalobcu s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového\nporiadku. K osobe D. E. žalobca nikdy netvrdil, že by mu uhrádzal odmenu za sprostredkovanie\nfakturovaných obchodov so spoločnosťou Enemy s.r.o., tvrdil iba to, že spoločnosť Enemy, s.r.o.\nžalobcovi odporučila táto osoba, preto nebol dôvod na to, aby žalobca účtoval o akomkoľvek záväzku\nvoči D. E., keďže tento nebol dodávateľom ani subdodávateľom žalobcu, čo zároveň nevylučuje, že D.\nE. sprostredkoval kontakt na spoločnosť Enemy, s.r.o. Vo vzťahu k osobe C. B. uviedol, že správcovi\ndane poskytol telefonický kontakt vo vyjadrení zo dňa 07.03.2021, preto tvrdenie žalovaného a správcu\ndane o neuvedení informácií umožňujúcich kontaktovať ho, nie je pravdivé. Skutočnosť, že výpoveď\nsvedka by mohla byť daňovému subjektu na prospech, nemôže byť dôvodom na nevykonanie dôkazu,\nkeď správca dane má zistiť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. C. B. bol osobou\nvykonávajúcou výkopové práce a dohliadajúcou na výkon týchto prác, bolo možné ho identifikovať\n\nz fotodokumentácie predloženej žalobcom, jeho vizuálnym stotožnením a následným výsluchom bolo\nmožné zistiť, kto zamestnával a uhrádzal odmenu osobám vykonávajúcim výkopové práce a súčasne aj\nidentifikovať ďalšie osoby vykonávajúce tieto práce. Žalobca poukázal na účel dokazovania výpoveďou\nsvedka a záver orgánov verejnej správy o účelovosti výpovedí navrhovaných svedkov (C. B., D. E.).\nV kontexte uvedeného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž-oKS/147/2006, z ktorého záverov vyplýva, že v konaní nemožno použiť iba dôkazy, ktoré sú v neprospech\nžalobcu, a tie ktoré sú v jeho prospech, bez odôvodnenia nepoužiť. Žalobca uviedol, že navrhoval\nvykonať aj miestne zisťovanie v sídle spoločnosti HTMAS s.r.o. ako odberateľa diela, ktorý správcom\ndane nebol vykonaný s odôvodnením, že nespochybnil skutočné dodanie prác ani výšku odmeny za\nvykonané práce, ale výlučne skutočnosť, že žalobca nepreukázal vykonanie prác spoločnosťou Enemy,\ns.r.o.\n6. Žalobca namietal, že správca dane mu znemožnil predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi, ktoré on sám nemohol predložiť\nz dôvodu, že Protokol bol vyhotovený dňa 05.01.2021, teda skôr, ako boli žalobcovi oznámené\nzistenia správcu dane a daná mu možnosť vyjadriť sa k nim na základe Oboznámenia správcu\ndane so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. 102024550/2020 zo dňa 28.12.2020\n(ďalej „Oboznámenie zo dňa 28.12.2020“), ktorá listina bola žalobcovi doručená dňa 15.01.2021.\nK argumentácii správcu dane založenej na tom, že právo žalobcu vyjadriť sa bolo zachované v zmysle\n§ 45 ods. 1, písm. f) Daňového poriadku, pretože žalobca mal možnosť vyjadriť sa k výzve správcu\ndane zo dňa 11.11.2020, žalobca uviedol, že obsah tejto výzvy nebol totožný s obsahom a rozsahom\nOboznámenia zo dňa 28.12.2020 a žalovaný sa s jeho námietkami ohľadne tejto skutočnosti vôbec\nnezaoberal. Žalobca poukázal na účel miestneho zisťovania a uviedol, že správca dane vykonával\nvýsluchy osôb konajúcich za spoločnosti DOZAM s.r.o. a TOMS-SK s.r.o. skrytým spôsobom počas\nústneho pojednávania uskutočneného na základe výzvy na poskytnutie súčinnosti bez toho, aby žalobca\nmal možnosť klásť týmto osobám otázky alebo sa výsluchu zúčastniť. Vo vzťahu podstatnému porušeniu\nustanovení Daňového poriadku žalobca poukázal na skutočnosť, že počas daňovej kontroly voči\nzamestnancom správcu dane vzniesol námietku zaujatosti a napriek tejto skutočnosti, zamestnanci\nsprávcu dane ešte pred rozhodnutím o námietke spísali Protokol, ktorý nemožno považovať za\nnevyhnutný úkon podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku. S ohľadom na všetky uvedené porušenia\nustanovení Daňového poriadku bol podľa žalobcu naplnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia\npodľa § 191 ods. 1, písm. g) SSP.\n7. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalobca uviedol, že neboli vykonané všetky dostupné\ndôkazy, ktoré by mohli preukázať skutočnosti významné pre určenie dane, najmä vykonávanie\nvýkopových prác spoločnosťou Enemy, s.r.o., keď správca dane svoje rozhodnutie založil najmä na\nspochybnení dodania fakturovaných obchodov konkrétnym dodávateľom – spoločnosťou Enemy s.r.o.\nV kontexte uvedeného poukázal na dokazovanie vykonané správcom dane u spoločnosti DOZAM s.r.o\na TOMS – SK s.r.o., ktoré nepovažoval za účelné, pretože smerovalo k prevereniu stavebných strojov\na nákladných vozidiel, napriek tomu, že preverované fakturované obchody spočívali v ručnom výkope.\nVo vzťahu k vykonávaniu ručných výkopových prác správca dane vykonal dokazovanie preverením\nspoločnosti Enemy, s.r.o. ako zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni, z ktorého zistil, že táto spoločnosť\nv rozhodnom období nemala prihlásených žiadnych zamestnancov. Na opakovaný návrh žalobcu vo\nvyrubovacom konaní správca dane vypočul svedka F. G. a A. B. (bývalého konateľa Enemy, s.r.o.).\nZdôraznil, že odhliadnuc od interpretácie týchto svedeckých výpovedí správcom dane a žalovaným,\nsprávca dane nevykonal výsluch D. E. (osoby, ktorá žalobcovi odporučila spoločnosť Enemy, s.r.o.) a C.\nB. (osoby zachytenej na fotografiách, ktorá vystupovala ako majster, ktorý pomáhal organizovať a riadiť\nvýkopové práce). Žalobca uviedol, že zo skutočnosti, že spoločnosť Enemy, s.r.o. do Sociálnej poisťovne\nneprihlásila v rozhodnom období žiadnych zamestnancov alebo brigádnikov nemožno vyvodzovať, že\nich ani nemala a že títo nevykonávali činnosti, ktoré boli predmetom fakturovaných obchodov, pričom\nprípadné porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakladá zodpovednosť podľa § 6, § 7 a §\n7a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (s prípadným prenesením\nzodpovednosti na žalobcu), nemalo však žiadny vplyv na uznateľnosť vynaložených výdavkov ako\ndaňových výdavkov.\n8. Žalobca k rozporu zisteného skutkového stavu s administratívnymi spismi poukazoval na rozpor\ntvrdení žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal rozsah dodania\nprác, keď rozsah ani výšku odplaty žalovaný ani správca dane počas daňovej kontroly nespochybnili\n\na pochybnosti správcu dane smerovali výlučne voči dodaniu fakturovaných obchodov spoločnosťou\nEnemy, s.r.o. Platí to i o tvrdení žalovaného o nepreukázaní súvislosti preverovaných výdavkov\ns príjmami daňového subjektu, keď takáto pochybnosť správcu dane počas daňovej kontroly nevznikla.\nŽalobca tiež poukázal vo vzťahu k nepreukázaniu dodania fakturovaných obchodov spoločnosťou\nEnemy, s.r.o. na závery žalovaného, ktoré boli v rozpore so skutkovým stavom zachyteným v spise\n(nesprávne závery týkajúce sa spoločnosti Enemy, s.r.o. o jej nekontaktnosti, o tom, že nemala žiadnych\nzamestnancov, o nevykonávaní podnikateľskej činnosti od roku 2017, o nepreukázaní vykonania prác,\no nemožnosti kontaktovania D. E. a C. B., o účelovosti ich výpovede, o povinnosti zabezpečenia\nsi nevyhnutných stavebných mechanizmov spoločnosťou Enemy, s.r.o., o oboznámení žalobcu so\nvšetkými úkonmi vykonanými správcom dane, o záveroch výpovede F. G. a A. B. a o nedostatočnom\npreverení si spoločnosti Enemy, s.r.o. žalobcom).\n9. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca poukázal na zmätočnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, keď na jednej strane bolo žalobcovi vytýkané nepreukázanie uskutočnenia fakturovaných\nslužieb a na druhej strane sa konštatovalo reálne vykonanie prác na stavbe. Uviedol, že\nzáver žalovaného o nekontaktnosti Enemy, s.r.o. s dôsledkom nedôveryhodnosti dodávateľa\na nedôveryhodnosti dokladov vystavených na jeho meno nemá oporu v Daňovom poriadku. Žalobca\npoukázal na to, že jeho dodávateľom bola spoločnosť Enemy, s.r.o., ktorej štatutárnym orgánom\nbol A. B. až do 05.01.2018, kedy došlo k zlúčeniu obchodnej spoločnosti Enemy, s.r.o. a obchodnej\nspoločnosti 3S Trade s.r.o. V čase, kedy boli vykonávané fakturované výkopové práce (rok 2017)\na keď bol konateľom A. B., si spoločnosť Enemy, s.r.o. plnila všetky zákonné povinnosti, vrátane\npodávania kontrolného výkazu k DPH. Súčasne A. B. nebol nekontaktný, naopak, správcovi dane sa\ns ním podarilo skontaktovať a A. B. (po opakovanom naliehaní žalobcu) bol vypočutý v postavení\nsvedka. Záver žalovaného o nedôveryhodnosti dokladov vystavených na spoločnosť Enemy, s.r.o. z\ndôvodu jej nekontaktnosti bol podľa žalobcu preto zmätočný, keďže spoločnosť Enemy, s.r.o. zanikla\nzlúčením a jej bývalý štatutárny orgán, ktorý bol konateľom v rozhodnom čase, bol kontaktný a\nvypovedal v postavení svedka. Žalovaný svoj záver založil výlučne na skutočnosti, že správcovi\ndane sa nepodarilo skontaktovať s nástupníckou spoločnosťou 3S Trade s.r.o., s ktorou žalobca\nneobchodoval, žiadny doklad preukazujúci dodanie fakturovaných obchodov neznel na meno tejto\nspoločnosti a žalobca nezodpovedal za ďalší osud bývalých obchodných partnerov, či kontaktnosť ich\nprávnych nástupcov. Žalobca poukázal na rozpornosť vyjadrení žalovaného vo vzťahu k osobe D. E.\na za nezrozumiteľné považoval tiež vykonávanie dokazovania správcom dane vo vzťahu k dodaniu\nručných výkopových prác preverovaním stavebných strojov a nákladných vozidiel nachádzajúcich sa\nna fotografiách z výkonu stavebných prác a nevykonaním výsluchu osôb zachytených na fotografiách\npri výkone prác. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalobca videl i v poukaze žalovaného v napadnutom\nrozhodnutí na splnenie troch podmienok pre uznanie výdavkov podľa § 2 písm. i) a § 21 zákona\no dani z príjmov a následného pridania štvrtej podmienky týkajúcej sa preukázania dodania služby\nkonkrétnym dodávateľom. Podľa žalobcu preto nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal rozsah dodania prác, keď rozsah ani výšku odplaty\nsprávca dane ani žalovaný počas daňovej kontroly nespochybnili a pochybnosti smerovali výlučne voči\ndodaniu fakturovaných obchodov spoločnosťou Enemy, s.r.o. Uvedené rovnako platí podľa žalobcu aj\no nepreukázaní súvislosti preverovaných výdavkov s príjmami daňového subjektu, keď táto pochybnosť\npočas daňovej kontroly nevznikla.\n10. Žalobca k nesprávnemu právnemu posúdeniu z dôvodu nezákonného spôsobu rozširovania\npodmienok uznateľnosti daňových výdavkov o podmienku preukázania totožnosti dodávateľa poukázal\nna znenie § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a nemožnosť rozširovania splnenia o podmienku, ktorá je\npodmienkou odpočítateľnosti DPH. Uviedol, že daňové výdavky pre daň z príjmov majú vecný charakter,\nv dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím,\nzabezpečením a udržaním príjmu, kdežto pri DPH ide o takzvaný osobný charakter zdaniteľných\nplnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo\nfaktúre, musí zodpovedať skutočnému stavu. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt uplatňujúci si\nodpočet DPH musí predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované\ndodávateľmi uvedenými na faktúre. V kontexte uvedeného poukázal na judikatúru súdov Slovenskej\nrepubliky, konkrétne na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/10/2000, sp. zn. 7Sž/42/2000,\nsp. zn. 7Sž/177-179/2000, sp. zn. 3Sžf/85/2007, sp. zn. 3Sžf/10/2008 a sp. zn. 3Sžf/20/2008. Žalobca\ntiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 týkajúce sa prenosu dôkazného\nbremena, z ktorého vyplýva rozdelenie dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt,\n\npodľa ktorého, povinnosťou daňového subjektu je preukazovať existenciu materiálneho plnenia (dodanie\ntovaru alebo služby) a existenciu faktúry. Preukázaním existencie materiálneho plnenia a faktúry\nvyčerpá daňový subjekt svoje dôkazné bremeno a dokazovanie iných skutočností, vrátane toho, že\ntovar alebo službu v skutočnosti dodala tretia osoba, zaťažuje správcu dane. Žalobca uviedol, že\nsprávca dane žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu materiálneho plnenia, naopak potvrdil, že\nfakturované služby boli žalobcovi dodané a nespochybnil ani existenciu faktúr a ich zaúčtovanie v\núčtovníctve žalobcu, spochybnil totožnosť dodávateľa, teda spochybnil, že plnenie, ktorým žalobca\ndisponoval, mu bolo skutočne dodané vystaviteľom faktúry, spoločnosťou Enemy, s.r.o. Vo vzťahu\nk preukázaniu dodania plnenia treťou osobou odlišnou od Enemy, s.r.o. však dôkazné bremeno\npodľa žalobcu zaťažovalo správcu dane, pričom nepostačovala iba pochybnosť správcu dane o tom,\nže fakturované služby dodala spoločnosť Enemy, s.r.o., pretože správca dane musel preukázať, že\nfakturované služby nedodala spoločnosť Enemy, s.r.o., ale že tieto boli dodané treťou osobou, ktorej bolo\nich dodanie zaplatené v rámci odplaty za iné plnenia. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Sžf/44/2012, ktorým sú podľa neho potvrdené ním uvedené závery o rozdelení\ndôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane a tiež skutočnosť, že daňový subjekt nemôže\nkontrolovať obstarávacie procesy svojich dodávateľov. Na záver poukázal žalobca na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/29/2013, podľa ktorého „nepredloženie dôkazov nezbavuje správcu\ndane povinnosti zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie.\nSamotná neexistencia účtovného dokladu, prípadne nedostatok jeho náležitostí, ešte nevylučuje\nmožnosť preukázať výdavok aj inak. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa preukázala daňové výdavky\nfaktúrami, odovzdávacími a preberacími protokolmi, príjmovými pokladničnými dokladmi, svedeckou\nvýpoveďou H. I., ktorý potvrdil dodávku tovaru“. S poukazom na toto rozhodnutie žalobca uviedol, že\nnedostatok účtovného dokladu nezbavoval správcu dane povinnosti zistiť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.10.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol,\nže žalobca opakovane napádal prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že správca dane neakceptoval\npredložené dôkazy (zmluvy, fotodokumentáciu, rozpočet projektu), s ktorými sa však správca dane\ndostatočne vysporiadal Protokole aj v prvostupňovom rozhodnutí. Správca dane v priebehu daňovej\nkontroly ako aj vo vyrubovacom konaní podľa žalovaného vykonal na základe dokladov predložených\nsamotným žalobcom rozsiahle dokazovanie a preverovanie, ktoré nepreukázalo, že fakturované služby\nboli realizované osobou uvedenou na faktúrach a v rozsahu uvedenom v zmluve. Žalovaný vo svojom\nvyjadrení k podanej žalobe v značnej časti zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí\nuvedenú v bode 3. tohto rozhodnutia, a preto ju správny súd opätovne neuvádzal.\n12. K námietke žalobcu týkajúcej sa neumožnenia správcom dane vyjadrovať sa v priebehu daňovej\nkontroly k zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnutia, aby v Protokole boli\nuvedené vyjadrenia žalobcu k nim, uviedol, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane\noboznamoval žalobcu so svojimi zisteniami a žalobca mal možnosť opakovane sa vyjadriť k zisteným\nskutočnostiam, ktoré boli predmetom preverovania a mali vplyv na vyčíslenie daňovej povinnosti, ako aj\nku spôsobu ich zistenia, na čo mu bol poskytnutý dostatočný časový priestor. O tejto skutočnosti mali\nsvedčiť úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly. Konkrétne uviedol, že dňa 14.10.2020 v\npriestoroch sídla žalobcu správca dane uskutočnil ústne pojednávanie (zápisnica o ústnom pojednávaní\nč. 101578537/2020), v rámci ktorého komunikoval so žalobcom ohľadom zaúčtovania nákladových\nfaktúr od dodávateľa Enemy, s.r.o. v roku 2017 do daňových výdavkov. Keďže prítomná splnomocnená\nzástupkyňa D. J. I. nevedela na konkrétne otázky správcu dane odpovedať, bola stanovená žalobcovi\nlehota na vyjadrenie sa do 10.11.2020; žalobca na základe záverov a opatrení prijatých v zápisnici\nzo dňa 14.10.2020 zaslal správcovi dane dňa 16.10.2020 emailom tabuľku sumarizácie nákladov na\nzákazku siete HTMAS, dňa 09.11.2020 zaslal elektronicky svoje vyjadrenie a odpovede na konkrétne\notázky správcu dane a dňa 10.11.2020 v prílohe emailov zaslal fotodokumentáciu rozostavanej stavby\ns pracovníkmi, pracovnými strojmi a motorovými vozidlami bez ich bližšej konkretizácie; správca dane\nzaslal žalobcovi podľa § 45 ods. 2 písm. d) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku výzvu č. 101721792/2020\nzo dňa 11.11.2020 (doručenú dňa 18.11.2020), ktorou ho vyzval, aby predložil doklady, písomnosti\na dôkazy, ktoré by odstránili pochybnosti správcu dane o pravdivosti a úplnosti dokladov, vysvetlil\nnejasnosti, opravil nepravdivé údaje alebo riadne preukázal pravdivosť údajov. Vo výzve bolo uvedené,\nže pochybnosti správcu dane vznikli na základe skutočností zistených pri preverovaní uplatnených\n\ndaňových výdavkov na základe faktúr od dodávateľa Enemy, s.r.o. Dňa 02.12.2020 bol spísaný\núradný záznam č. 101888647/2020 z nazretia splnomocneného zástupcu žalobcu do spisu z daňovej\nkontroly a následne dňa 02.12.2020 o 22:06:14 hod. bola správcovi dane doručená odpoveď na\nvýzvu č. 101721792/2020 zo dňa 11.11.2020 (zaevidovaná pod č. 6/09736023/2020), ktorá obsahovala\nvyjadrenia žalobcu ku konštatovaniam správcu dane, k preverovaným nákladovým položkám a návrhy\nna vykonanie dokazovania. Z uvedeného vyplynulo, že žalobca počas vykonávania daňovej kontroly mal\nvedomosť o preverovaných skutočnostiach a pochybnostiach správcu dane a mal možnosť vyjadriť sa k\nnim, čo aj urobil. Ku svojim vyjadreniam však okrem fotodokumentácie a tabuľky sumarizácie nákladov\nna zákazku siete HTMAS žiadne nové, či doplňujúce dôkazy nepredložil. Žalovaný uviedol, že v súlade\ns § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku boli vyjadrenia žalobcu zaznamenané v Protokole a právo\nžalobcu vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane počas výkonu daňovej kontroly zostalo zachované,\nžalobca na svojich právach nebol ukrátený. Žalobca mal vedomosť o preverovaných skutočnostiach\ns vplyvom na výslednú daňovú povinnosť, počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania mu bol\nposkytnutý dostatočný časový priestor na vyjadrenie a predloženie takých vierohodných dôkazov,\nktorými by odstránil pochybnosti správcu dane o dodaní fakturovaných služieb spoločnosťou Enemy,\ns.r.o., ktorá bola ako dodávateľ uvedená na preverovaných faktúrach. Žalovaný ďalej uviedol, že\nsprávca dane zaslal žalobcovi Oznámenie č. 102024550/2020 zo dňa 28.12.2020, obsahujúce konečné\noboznámenie so zisteniami z daňovej kontroly, v ktorom ďalšiu lehotu na vyjadrenie k preverovaným\nskutočnostiam už nestanovil, pričom žalobca napriek tomu podal správcovi dane dňa 26.01.2021 o\n10:15:19 vyjadrenie, zaevidované pod č. 6/00662977/2021, v ktorom uviedol aj požiadavku, aby jeho\nvyjadrenie bolo uvedené v Protokole. V ten istý deň bol žalobcovi doručený Protokol (zásielka uložená\nna pošte od 08.01.2021), a preto požiadavku žalobcu uvedenú v jeho podaní zo dňa 26.01.2021\nProtokol neobsahoval. Žalovaný konštatoval, že správca dane v procese výkonu daňovej kontroly\nnepochybil a konal v súlade s Daňovým poriadkom, keď všetky práva žalobcu zostali zachované a\nProtokol bol vyhotovený zákonným spôsobom, obsahoval všetky náležitosti podľa Daňového poriadku.\nZopakoval, že žalobca vedel o preverovaných skutočnostiach už počas výkonu daňovej kontroly, k\npreverovaným skutočnostiam mal možnosť podať svoje vyjadrenia a predložiť k nim aj relevantné\ndôkazy, a to aj opakovane, na čo mu bol poskytnutý dostatočný časový priestor, pričom vyjadrenia\nžalobcu k preverovaným skutočnostiam, ktoré boli podané počas výkonu daňovej kontroly boli v\nProtokole zaznamenané. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval tieto námietky za neopodstatnené.\n13. K námietke žalobcu o vypracovaní Protokolu kontrolnou skupinou, o ktorej nezaujatosti boli\nvznesené dôvodné pochybnosti, žalovaný uviedol, že žalobca podal námietku zaujatosti správcovi dane\nelektronicky dňa 15.12.2020, podanie „Návrh na vylúčenie zamestnancov správcu dane – NÁMIETKA“\nbolo zaevidované pod č. 6/09910200/2020, pričom dňa 22.12.2020 správca dane vydal rozhodnutie\no námietke č. 102020688/2020, ktorým bolo rozhodnuté, že zamestnanci správcu dane vykonávajúci\ndaňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 u žalobcu neboli z\nvykonávania úkonov vylúčení. Po vydaní rozhodnutia o námietke č. 102020688/2020 zo dňa 22.12.2020\ndo doby jeho doručenia žalobcovi správca dane vykonal podľa § 60 Daňového poriadku len také úkony,\nktoré boli neodkladné a nevykonaním ktorých by bol žalobca ukrátený na svojich právach a došlo by k\nporušeniu zákona. Správca dane zaslal žalobcovi Oznámenie č. 102024550/2020 zo dňa 28.12.2020\nso zisteniami z daňovej kontroly (doručené žalobcovi dňa 15.01.2021), a to z dôvodu, že nevykonaním\ntohto úkonu by bol žalobca ukrátený na svojich právach. Správca dane tiež vyhotovil Protokol č.\n100007432/2021 zo dňa 05.01.2021 o výsledku daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za\nzdaňovacie obdobie 2017, ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole, pretože nevykonaním tohto úkonu by došlo k porušeniu zákona (Protokol bol doručený dňa\n26.01.2021). Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.\n14. K námietke žalobcu o vykonávaní skrytých svedeckých výpovedí v priebehu daňovej kontroly\nsprávcom dane, žalovaný uviedol, že podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku v rámci súčinnosti vykonal\nmiestne zisťovanie na preverenie informácií, ktoré mal k dispozícii a ktoré žalobca predložil ako jediný\ndôkaz o realizácií prác spoločnosťou Enemy, s.r.o, Konkrétne išlo o fotodokumentáciu ľudí na stavbe pri\nvýkopových prácach, z ktorých ako dôkaz bolo možné použiť iba záber na pracovné stroje zachytené\nna snímkach, nápisy na nich a EČ vozidiel. Keďže z predloženej dokumentácie bolo zrejmé len to, že\nsnímky zachytávajú stroje a pracovníkov na rozostavanej stavbe bližšie nešpecifikovaných, správca\ndane hľadal možnosti, ako preukázať uskutočnenie prác konkrétne spoločnosťou Enemy, s.r.o. alebo\njej pričinením tak, ako bolo uvedené na preverovaných faktúrach. Správca dane nemal možnosť získať\nz fotodokumentácie iné informácie a následne ich použiť ako dôkaz na preverenie. Žalovaný poukázal\n\ntiež na to, že dôvody vykonania miestnych zisťovaní v spoločnostiach DOZAM s.r.o. a TOMS-SK s.r.o.\nsprávca dane podrobne uviedol v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že v zápisniciach\no ústnom pojednávaní č. 101836807/2020 zo dňa 26.11.2020 a č. 101874751/2020 zo dňa 01.12.2020\nneboli položené žiadne otázky, na ktoré by zúčastnená osoba odpovedala priamou rečou, nešlo o žiadne\n„skryté“ výsluchy svedkov s cieľom obísť účasť žalobcu. V uvedených prípadoch išlo o bežný postup\nsprávcu dane pri preverovaní a získavaní informácií a dôkazov počas výkonu daňovej kontroly, pokiaľ\nsi dôkaznú povinnosť nesplní daňový subjekt, a preto žalovaný z uvedených dôvodov považoval túto\nnámietku za neopodstatnenú.\n15. K hmotnoprávnym námietkam žalobcu, k neuznaniu nákladov za pomocné stavebné práce\nfakturované spoločnosťou Enemy, s.r.o. v sume 438.000,00 Eur za daňové výdavky žalovaný poukázal\nna to, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania okrem prvotných dokladov\n(zmluva, faktúry) nepredložil žiadny relevantný dôkaz ku svojim tvrdeniam o realizácii pomocných\nstavebných prác spoločnosťou Enemy, s.r.o. Zopakoval, že na predloženej fotodokumentácii zo stavby\nbolo vidno vykopané jamy v zemi a ľudí, ktorí sú na fotografiách zachytení, ktorý dôkaz ale nepotvrdzoval,\nže na stavbe boli brigádnici spoločnosti Enemy, s.r.o. Žalovaný konštatoval, že správca dane vykonáva\ndokladovú kontrolu, teda kontrolu založenú na dokladoch, nie na vyjadreniach, ktoré boli len podporným\ndôkazom, utvárajúcim celistvý obraz o preverovaných skutočnostiach a predloženie prvotných dokladov\nje len základnou, prvotnou podmienkou, aby bol náklad zaúčtovaný v účtovníctve. Žalovaný poukázal na\nvykonanie dôkazu výsluchom svedka A. B. (bývalého konateľa spoločnosti Enemy, s.r.o.) uskutočneného\nprostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, ktorého sa zúčastnil aj žalobca. Uviedol, že výpoveď\nsvedka bola len jeho vyjadrením, bez uvedenia konkrétnych informácií vedúcich k dôkazom, ktoré\nby bolo možné preveriť, a tým potvrdiť uskutočnenie prác brigádnikmi spoločnosti Enemy, s.r.o. pre\nžalobcu, jeho odpovede na konkrétne otázky správcu dane boli iba všeobecné. Jediný konkrétny údaj\no vykonaní prác brigádnikmi sa preverovaním správcu dane nepotvrdil, o osobe majstra (Pavol Berky) ani\no osobe, ktorá odporučila spoluprácu so žalobcom (D. E.) sa svedok nezmienil. Svedecká výpoveď Jiřího\nBěleckého preto podľa žalovaného neposkytla žiadny relevantný dôkaz o realizácii stavebných prác\nspoločnosťou Enemy, s.r.o. pre žalobcu. Žalovaný konštatoval, že ani výpoveď svedka F. G. (konateľa\nspoločnosti DANERG s.r.o., ktorá mala v projekte na starosti odborné práce týkajúce sa elektriny)\nnepotvrdila jednoznačne a bez pochýb tvrdenie žalobcu, že spoločnosť Enemy, s.r.o. bola dodávateľom\npomocných stavebných prác, táto výpoveď nepriniesla žiadne konkrétne informácie a dôkazy týkajúce\nsa a ozrejmujúce realizáciu pomocných prác spoločnosťou Enemy, s.r.o. Svedok pri výpovedi neuviedol\nžiadne meno, počet osôb, či inú dôležitú informáciu o tom, že práce pre ich firmu (pre ich elektrické\nkáble) vykonali ľudia pracujúci pre spoločnosť Enemy, s.r.o.\n16. Žalovaný v kontexte uvedeného uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatnil do daňových výdavkov\nnáklady na základe faktúr od konkrétneho dodávateľa, jeho povinnosťou bolo takéto tvrdenie preukázať\nspôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok\nna uznanie výdavkov zákon o dani z príjmov stanovil. Na daňovom subjekte spočívala povinnosť\npreukázať jednak realizáciu fakturovaných plnení a zároveň povinnosť preukázať, že ich skutočne\nrealizoval subjekt označený na dodávateľských faktúrach ako dodávateľ. Ak daňový subjekt, na ktorom\nležalo dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, nemohol mu byť nárok na odpočítanie\nnákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený a daňový výdavok bol pre nedostatočné\npreukázanie na daňové účely z daňových výdavkov vylúčený podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona\no dani z príjmov. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nedostatok vlastných argumentov a dôkazov\nvoči zisteniam správcu dane nahrádzal spochybňovaním jeho procesných úkonov a neakceptovaním\nzískaných dôkazov, správcovi dane vytýkal, čo neurobil, ale pokiaľ správca dane zistil určité skutočnosti\nsvedčiace v neprospech žalobcu, nevyjadril sa k nim, ani ich nepovažoval za relevantný dôkaz. Žalobca\nnepripustil žiadnu mieru svojho pochybenia, aj keď to bolo zo strany správcu dane zistené, preukázané\na podložené dôkazmi.\n17. Žalovaný s tvrdením žalobcu, podľa ktorého predloženie faktúry, zmluvy a úhrady je dostatočným\ndôkazom o realizácii fakturovaných služieb nesúhlasil a ohľadne faktúr poukázal aj na skutočnosť,\nže všetky faktúry mali v texte odvolávku na časť uzavretej zmluvy a obsahovali len všeobecný opis\nzdaniteľného plnenia. Služby boli fakturované jednou sumou, k faktúram neboli priložené žiadne ďalšie\ndokumenty, absentovali podrobné rozpisy fakturovaných služieb rozpočtové listy nákladov.\n\n18. Žalovaný nesúhlasil ani s interpretáciou § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov uvedenou\nžalobcom. Z ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že aby na daňové účely bolo možné považovať\nvýdavok (náklad) za daňový výdavok, musia byť splnené základné podmienky uznateľnosti – výdavok\nmusí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje (podmienka príslušnosti); výdavok musí byť\npreukázateľne vynaložený (podmienka existencie); výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie\na udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti); výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve\ndaňovníka (podmienka evidencie); výdavok musí byť preukázaný (podmienka preukaznosti); podmienka\nrozsahu (ak je jeho výška limitovaná). Uplatnenie nákladov v daňových výdavkoch je viazané na\nkumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje\noprávnenosť zahrnutia nákladov do daňových výdavkov. Podľa žalovaného náklady za pomocné\nstavebné práce v sume 438 000,00 Eur, fakturované spoločnosťou Enemy, s.r.o. nespĺňali podmienku\npreukaznosti, pretože nebolo preukázané poskytnutie týchto prác žalobcovi dodávateľom uvedeným na\nfaktúrach a v dôsledku tejto skutočnosti nebola splnená ani podmienka vecnosti, teda náklady neslúžili\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu, na základe čoho náklady nebolo\nmožné uznať za daňové výdavky.\nReplika\n19. Žalobca v podanej replike zo dňa 25.11.2022 zotrval na argumentácii prezentovanej v správnej\nžalobe. Uviedol, že žalovaný vo vyjadrení uviedol iba všeobecné tvrdenie o možnosti žalobcu vyjadriť\nsa k zisteným skutočnostiam a o zaznamenaní vyjadrení žalobcu v Protokole, ale žiadnym spôsobom\nnereagoval na konkrétne skutočnosti uvádzané žalobcom. S ohľadom na to, že Protokol bol vypracovaný\nštyri pracovné dni po vypracovaní Oboznámenia zo dňa 28.12.2020, žalobca usudzoval, že správcovi\ndane boli jeho vyjadrenie ľahostajné a bez ohľadu na to, ako by naň žalobca reagoval, by táto skutočnosť\nnemala žiadny vplyv na závery správcu dane uvedené v Protokole. Žalobca uviedol, že ukončenie\ndaňovej kontroly nie je nevyhnutným úkonom, ktorý by mal a mohol iniciovať zamestnanec, o ktorého\nnezaujatosti boli pochybnosti. Žalobca konštatoval, že postup správcu dane spočívajúci v miestnom\nzisťovaní v spoločnostiach DOZAM s.r.o. a TOMS-SK s.r.o. nesmeroval k zisteniu skutkového stavu\nveci, ale k vykonávaniu úkonov, ktoré sa javili ako zbytočné a neúčelné, pretože správca dane sa v rámci\nkontroly zameral na skúmanie oprávnenosti daňových nákladov vynaložených na pomocné výkopové\npráce uskutočňované ručne a za účelom ich preverenia uskutočňoval miestne zisťovanie od vlastníka\na predchádzajúceho vlastníka nákladného motorového vozidla a stavebného stroja. So stavebnými\nprácami nemali tieto osoby nič spoločné, preto ich nevedomosť o zapojení spoločnosti Enemy, s.r.o. do\nstavebných prác nepreukazovala, že spoločnosť Enemy, s.r.o. práce nevykonávala. Žalobca na záver\nvyjadrenia zdôraznil podmienky uznania daňového výdavku a zamieňanie si žalovaného a správcu dane\ns podmienkami na preukázanie vzniku nároku na odpočet DPH. V tejto súvislosti poukázal na to, že\nprístup žalovaného a správcu dane k otázke preukázania totožnosti dodávateľa uvedeného na faktúre\nje nesprávny, nezákonný a po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-610/19\nVikingo aj neudržateľný. Podľa žalobcu ak v súlade s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 3Sžfk/15/2020 vo veciach daní s osobným charakterom (DPH) platí, že „pre záver správcu\ndane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje\nspochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali\nžiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na\nrealizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami\nna zabezpečenie\nfakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné\nnepriznať odpočítanie dane sťažovateľovi, ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal\nna daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom\nprípadným daňovým podvodom“, o to menej možno z totožných dôvodov nepriznať oprávnenosť\ndaňovým výdavkom majúcim vecným charakter.\nDuplika\n20. Žalovaný právo dupliky nevyužil.\n21. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej\nBystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu\n\nv Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde\nv Banskej Bystrici pod spisovou značkou 76S/62/2022 prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho\nsúdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: BB-76S/62/2022.\n22. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 12.09.2024 podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP. Všetci účastníci konania mali predvolanie na pojednávanie vykázané, z neúčasti na pojednávaní\nsa ospravedlnil žalovaný.\n23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 12.09.2024 zotrval na podanej žalobe a písomných\nvyjadreniach, uviedol, že správca dane a žalovaný vec nesprávne právne posúdili, keď preukázanie\ntotožnosti dodávateľa služby vzťahovali aj na uznateľnosť daňového výdavku s ohľadom na skutočnosť,\nže daň z príjmu má neosobný vecný charakter, pri ktorej je potrebné preukázať, že k dodaniu došlo\na že takéto dodanie má súvislosť s dosahovaním príjmov na strane daňového subjektu. Uviedol, že\nsprávca dane nespochybnil rozsah samotných prác, spochybnil len to, že boli dodané spoločnosťou\nEnemy, s.r.o. Poukázal na neuskutočnenie žalobcom navrhovaného výsluchu svedkov C. B. a D. E.\na nesúvisiace vykonávanie dokazovania správcom dane vo vzťahu k spoločnosti TOMS-SK, s.r.o.\nRozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné, pretože dokazovanie, ktoré vykonával správca dane\nbolo podľa neho v rozpore s Daňovým poriadkom, rovnako ako posúdenie správcu dane vo vzťahu\nk povinnosti preukázať dodanie tovaru konkrétnou osobu, ktoré nemá oporu v zákone o dani z príjmu,\npričom analogické použitie zákona o dani z pridanej hodnoty bolo vylúčené.\nPrávny rámec\n24. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023\n(ďalej „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení účinnom do\n06.10.2022 (ďalej „Daňový poriadok“) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n26. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n28. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n29. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n30. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\n\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n31. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n32. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 30.06.2022 (ďalej\n„zákon o dani z príjmov“) daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným\npríjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1)výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na\ndaňové účely nie je dostatočne preukázané.\n33. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom\nvýdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním\nsúvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.\nt), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPosúdenie veci správnym súdom\n34. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd na nariadenom\npojednávaní po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov,\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a ďalej s\nprednesmi prítomného účastníka konania na pojednávaní, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie\nrozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n35. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.\n101587910/2022 zo dňa 27.05.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica,\npobočka Zvolen o vyrubení dane č. 102485787/2021 zo dňa 06.12.2021, ktorým bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane v sume 91.980,00 Eur na dani z príjmov právnickej osoby podľa § 68 ods. 5 Daňového\nporiadku za zdaňovacie obdobie roku 2017 z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\na nepreukázal, že náklady účtované na základe faktúr za stavebné práce vo výške 438.000,00 Eur od\ndodávateľa Enemy, s.r.o., boli skutočne dodané týmto dodávateľom uvedeným na faktúrach, v dôsledku\nčoho porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Žalobca v správnej žalobe a v\nnej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svoje argumentácie tak, rozhodnutie žalovaného\nje nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keď žalovaný a správca dane svoje\nrozhodnutie založili najmä na spochybnení dodania fakturovaných obchodov konkrétnym dodávateľom\n– spoločnosťou Enemy, s.r.o., pretože nezákonne rozširovali podmienky uznateľnosti daňových\nvýdavkov podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov o podmienku preukázania totožnosti dodávateľa,\nktorá je podmienkou odpočítateľnosti DPH, s poukazom na skutočnosť, že daňové výdavky pre daň\nz príjmov majú vecný charakter. Zároveň namietal procesné pochybenia správcu dane a nedostatočné\nzistenie skutkového stavu z dôvodu nevykonania všetkých dostupných dôkazov (najmä výsluchov\nním navrhovaných svedkov), pričom poukázal aj na rozporuplné tvrdenia žalovaného v napadnutom\nrozhodnutí, v dôsledku čoho mali byť závery rozhodnutia žalovaného v rozpore so skutkovým stavom\nzachyteným v administratívnych spisoch a napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné z dôvodu jeho\nzmätočnosti.\n36. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane – Daňový\núrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102946398/2019\nzo dňa 20.12.2019 začal u žalobcu dňa 05.02.2020 výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola\ndaň z príjmov právnickej osoby za rok 2017. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil\nProtokol z daňovej kontroly č. 100007432/2021 zo dňa 05.01.2021, ktorý bol spolu s výzvou na\nvyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným doručený žalobcovi dňa 26.01.2021. Správcovi dane bolo\ndňa 08.03.2021 doručené vyjadrenie žalobcu k Protokolu, zaevidované pod evid. č. 6/02171079/2021,\n\nvrátane prílohy (1ks fotografie). Vo vyrubovacom konaní správca dane vyhodnotil vyjadrenie daňového\nsubjektu k Protokolu s prílohou, vykonal doplnené dokazovanie, vyhodnotil získané dôkazy a následne\nso svojimi zisteniami oboznámil daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa 01.12.2021, o čom bola\nspísaná zápisnica č. 102441984/2021 zo dňa 01.12.2021. Dňa 05.12.2021 daňový subjekt doručil\nsprávcovi dane vyjadrenie č. 6/12488633/2021, v ktorom poukázal na to, že správca dane nevykonal\nvšetky úkony, ktoré daňový subjekt požadoval vo vyjadrení k Protokolu (výsluch C. B.). Správca dane\nvydal dňa 06.12.2021 rozhodnutie o vyrubení dane č. 102485787/2021, ktorým daňovému subjektu\nvyrubil rozdiel dane v sume 91.980,00 Eur na dani z príjmov právnickej osoby podľa § 68 ods. 5\nDaňového poriadku za zdaňovacie obdobie roku 2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného\nriaditeľstva SR č. 101587910/2022 zo dňa 27.05.2022.\n37. V predmetnej veci bolo vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodujúce posúdenie, či na vylúčenie\nnákladov zo základu dane podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov bolo\npostačujúce na nepreukázanie opodstatnenosti zaúčtovania nákladov do daňových výdavkov žalobcom\nz dôvodu nepreukázania dodania služieb konkrétnym dodávateľom, spoločnosťou Enemy, s.r.o.\n38. V prvom rade správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa so žalobcom vznesenou\nnámietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu pre\nnezrozumiteľnosť a zmätočnosť. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného\na prvostupňového správneho orgánu správny súd námietku nepreskúmateľnosti vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Žalovaný dostatočne zrozumiteľne reflektoval na jednotlivé námietky žalobcu v odvolaní,\nz jeho rozhodnutia vyplývajú skutočnosti, ktoré považoval za zistené a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu\nvo veci. Konštatovanie žalovaného (i prvostupňového správneho orgánu) je potrebné vnímať v celkovom\nkontexte, pričom z obsahu rozhodnutí je nepochybne zrejmé, že v predmetnej veci nebolo spochybnené\nreálne vykonanie stavebných (výkopových) prác na stavbe, ale bolo spochybnené preukázanie\nuskutočnenia fakturovaných služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach, teda spoločnosťou Enemy,\ns.r.o. Pokiaľ orgány verejnej správy poukazovali na nekontaktnosť spoločnosti Enemy, s.r.o., túto založili\nna záveroch zistených o tom, že spoločnosť Enemy, s.r.o. so správcom dane nekomunikovala (zásielky\nsa vracali s vyznačením adresát neznámy), na adrese sídla reálne nesídlila, keď na základe Zmluvy\no zriadení registračného sídla zo dňa 14.07.2015 mala na adrese označenú poštovú schránku na\nzáklade súhlasu o zriadení sídla, ktorá Zmluva však bola vypovedaná dňa 15.11.2016, na základe čoho\njej sídlo v čase uzatvorenia obchodu so žalobcom v roku 2017 bolo fiktívne a zároveň bývalý konateľ\nspoločnosti Enemy, s.r.o. bol na adrese trvalého bydliska neznámy. Záver o nekontaktnosti s dôsledkom\nnedôveryhodnosti bol správcom dane vyslovený v rámci predbežných zisťovaní v rámci daňovej kontroly,\nnadväzovali naň ďalšie úkony správcu dane, ktorými žalobcovi oznamoval svoje pochybnosti o realizácii\nstavebných prác dodávateľom Enemy, s.r.o. a nebol teda záverom v zmysle vyjadrení prezentovaných\nžalobcom. K tvrdenej rozpornosti vyjadrení žalovaného vo vzťahu k osobe D. E. správny súd uvádza, že\nžalovaný zrozumiteľne odôvodnil nevykonanie výsluchu tohto svedka tým, že táto osoba nefigurovala na\nžiadnych dokladoch (v akomkoľvek postavení) preukazujúcich obchodnú spoluprácu medzi žalobcom\na spoločnosťou Enemy, s.r.o., na základe čoho by bolo možné preukázať, že sa na tejto spolupráci\nskutočne podieľal. Pokiaľ žalobca považoval za nezrozumiteľné vykonávanie dokazovania správcom\ndane vo vzťahu k dodaniu ručných výkopových prác preverovaním stavebných strojov a nákladných\nvozidiel nachádzajúcich sa na fotografiách z výkonu stavebných prác, správny súd konštatuje, že\nvzhľadom na dôkazy predložené žalobcom (fotografie zachytávajúce ľudí a stroje na stavbe), tento\npostup sa javí ako logický, keď stroje správca dane vedel stotožniť preverovaním vlastníka podľa\nevidenčného čísla, čo však neznamená, že správca dane po zisteniach o tom, že tieto nemajú súvis\ns vykonávaním prác spoločnosťou Enemy, s.r.o., nevykonával následne i ďalšie dokazovanie. V kontexte\nuvedeného správy súd podotýka, že napriek tomu, že žalobca k vykonaniu tohto dôkazu na jednej strane\nuvádza argument o nezrozumiteľnosti rozhodnutia, na druhej strane namieta, že nebol pri výsluchoch\nosôb na miestnych zisťovaniach týkajúcich sa preverovania týchto strojov u spoločností DOZAM s.r.o.\na TOMS-SK s.r.o., teda na vykonávaní dôkazov, ktoré podľa neho ani nemali byť realizované.\n39. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalovaného, repliky žalobcu a administratívneho spisu\nsprávny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, pričom za súladný\nso zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu\nnapadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo\nveci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie,\no čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové\n\nzávery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto\nzistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a\npostup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu\nuvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite\nodôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že\nnáklady účtované na základe faktúr za stavebné práce vo výške 438.000,00 Eur od dodávateľa Enemy,\ns.r.o., boli skutočne dodané týmto dodávateľom uvedeným na faktúrach, na základe čoho si žalobca\nneoprávnene uplatnil daňové výdavky (náklady) zo sporných faktúr, je opodstatnený a plne súladný\ns ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.\n40. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (t.j.\nžalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, ktorým správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nPri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne,\nktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z\njednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so\nzisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom\nstanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto\nvyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej\naplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie\nnepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez\npochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom\npriznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie\nje konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe,\naké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a\nschopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii.\n41. Správny súd uvádza, že zákonodarca v § 19 a nasl. zákona o dani z príjmov ustanovuje zákonné\npodmienky uznania daňového výdavku daňovým subjektom, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť\n(keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za\ndobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti,\nktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných\nevidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 Daňového poriadku). Pokiaľ teda žalobca\ntvrdil, že došlo k vykonaniu služieb (stavebných prác) dodávateľom, spoločnosťou Enemy, s.r.o., ako aj k\nuhradeniu faktúr súvisiacich s vykonaním stavebných prác tak, ako to deklaroval, bolo jeho povinnosťou\ntakéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré\npre nárok na uplatnenie daňového výdavku zákon o dani z príjmov stanovil v prípade výdavkov, ktoré\nsi žalobca zaúčtoval na základe predmetných faktúr. Pokiaľ si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok\nna uznanie daňových výdavkov z dodávateľských faktúr, potom musel vedieť preukázať, že plnenia,\nz ktorých vyplýva uplatnenie daňových výdavkov, mali reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak\nako je deklarované na faktúrach dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a zároveň musel preukázať\nopodstatnenosť takýchto výdavkov a skutočnosť, že ide o zákonom stanovené daňové výdavky v\nzmysle zákona o dani z príjmov ako hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého si práve toto právo\nuplatňoval. V tomto smere správny súd poukazuje aj na záver Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sžf/60/2015 zo dňa 28.02.2017, podľa ktorého „daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo\nznamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a\nslužby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne\ndodaný a služby reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“.\n\n42. V kontexte uvedeného správny súd konštatuje, že základným kritériom pre uznanie výdavkov\nv zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené\nsúčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie\na udržanie príjmov, to znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym\nvýdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne\nvznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia\ndaňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti\nvýdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania,\nuznajú sa výdavky za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 a §\n21 zákona o dani z príjmov.\n43. Správny súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri vydaní rozhodnutí v\ndanom prípade nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov\nrozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturované náklady\nza pomocné stavebné práce v sume 438.000,00 Eur boli dodávateľom, spoločnosťou Enemy, s.r.o.\nuskutočnené a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov žalobcu ako daňového subjektu, t. j. či ich bolo možné považovať za daňový výdavok\nv zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa názoru správneho súdu zhodne\ns názorom orgánov verejnej správy z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní\n(doplnenom na základe zistení vo vyrubovacom konaní) vyplynulo, že žalobca spôsobom vylučujúcim\nakékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval na základe faktúr predložených k\ndaňovej kontrole, možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pričom\npreukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 24 Daňového\nporiadku, keď dôkazmi, ktoré svedčili o vynaložení daňových výdavkov, ktoré mali byť uhradené\nboli faktúry, Zmluva o dielo zo dňa 03.10.2016 a zo dňa 12.09.2016, email obsahujúci tabuľku –\nrozpis nákladov na zákazku siete HTMAS, fotodokumentácia výkopových prác, výsluchy niektorých\nnavrhovaných svedkov, avšak žalobca správcovi dane nepredložil žiadne ďalšie podklady, ktorými by\npreukázal ich opodstatnenosť najmä vo vzťahu k preukázaniu dodávateľa Enemy, s.r.o.\n44. Na základe zistení správcu dane boli pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom\ndodaní služieb – vykonaní stavebných prác dodávateľom, spoločnosťou Enemy, s.r.o., oprávnené.\nSprávny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodania služieb\ndodávateľom. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nemá personálne a materiálne možnosti\nna realizáciu dodania služieb a že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch\na účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodania služieb. V okamihu, keď správca\ndane spochybní dôveryhodnosť údajov uvedených daňovým subjektom, musí daňový subjekt (žalobca)\nv daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane\nžalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť\nspochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti,\nktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia\nleží predovšetkým na daňovom subjekte. Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom, resp. možnosťou\nuplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na uznanie výdavkov za daňové\nvýdavky, čím mu bude znížený základ dane, čoho končeným dôsledkom bude nižšia daňová povinnosť,\nje iniciátorom takéhoto uznania, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene\nza zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno,\nsvoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na uplatnenie daňových výdavkov uznaný ako\noprávnený.\n45. Správny súd ďalej poukazuje na to, ako už bolo viackrát uvedené, že dôkazné bremeno o reálnom\ndodaní služieb dodávateľom zaťažuje najmä daňový subjekt – žalobcu. Samotné preukázanie dodania\nslužieb len faktúrami podľa správneho súdu nie je dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom,\nlen ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý\ndoklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve,\nešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si nárok na uznanie výdavkov\nako daňových výdavkov. Splnenie podmienok na uplatnenie nároku na uznanie daňových výdavkov\npreukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii\npredložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené\nna materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd uvádza,\n\nže žalobca v konaní vierohodne nepreukázal opodstatnenosť nároku na uznanie uplatnených daňových\nvýdavkov a splnenie zákonných požiadaviek v zmysle § 2 psím. i) v spojení s § 21 zákona o dani z\npríjmov.\n46. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti Enemy, s.r.o. nedoložil žiadne dôkazy, ktorými\nby preukázal, že fakturované služby spočívajúce vo výkopových stavebných prácach boli reálne\nuskutočnené dodávateľom Enemy, s.r.o. uvedeným na faktúrach. Z vykonaného dokazovania v rámci\ndaňovej kontroly vyplynulo, že žalobca k spolupráci so spoločnosťou Enemy, s.r.o. uviedol, že sa\njednalo o vykonávanie pomocných výkopových prác v rámci zákazky sietí HTMAS, vykonávaných\nprostredníctvom Rómov, ktorí nemali kvalifikáciu, žalobca nekontroloval, kto ich pre práce zabezpečil,\nnemal k dispozícii žiadny harmonogram prác, prípadne stavebný denník (mal byť skartovaný po\nukončení prác a kolaudácii), nemal odovzdávací ani preberací protokol. K sprostredkovaniu spolupráce\ns touto spoločnosťou žalobca poukázal na osobu D. E., ktorej bližšia identifikácia identifikačnými\núdajmi bola dodatočne doplnená. Správca dane po následnej identifikácií strojov zachytených na\nfotodokumentácii predloženej žalobcom vykonal miestne zisťovania u spoločností DOZAM s.r.o.\na TOMS-SK s.r.o., z ktorých nebola preukázaná skutočnosť o vykonaní výkopových stavebných prác\nspoločnosťou Enemy, s.r.o. s ohľadom na to, že na stavbe vykonávalo stavebné práce týkajúce\nsa zákazky HTMAS viacero spoločností. Žalobca napriek uzatvorenej Zmluve o dielo zo dňa\n12.09.2016 so spoločnosťou Enemy, s.r.o. nevedel reagovať predložením dokladov, ktoré na základe\nuzatvorenej Zmluvy mali byť realizované (napr. harmonogram prác, predložením podpísaných faktúr,\nodovzdávajúcim protokolom, stavebným denníkom, ...). Z výsluchu svedka F. G., konateľa spoločnosti\nDANERG s.r.o. nebolo potvrdené, že spoločnosť Enemy, s.r.o. bola dodávateľom pomocných\nstavebných prác. Hoci z jeho výsluchu vyplynulo, že požiadavky na výkopové práce boli smerované na\nspoločnosť Enemy, s.r.o., nevedel uviesť osobu zastupujúcu túto spoločnosť, s ktorou sa mal na stavbe\nstretnúť. Pochybnosti správcu dane o dodaní služieb dodávateľom Enemy, s.r.o. dôvodne vychádzali\nzo skutočnosti, že spoločnosť bola nekontaktná, nespolupracovala so správcom dane, v období\nvystavovania faktúr za stavebné práce (7-9/2017) nemala reálne sídlo na adrese uvedenej v Obchodnom\nregistri SR, napriek možnosti virtuálneho sídla na tejto adrese sa zásielky vracali s označením „adresát\nneznámy“, v roku 2015 nemala žiadny hmotný majetok ani zamestnancov, spoločnosť nereagovala na\nvýzvy správcu dane. Zároveň možno konštatovať, že bývalý konateľ dodávateľa, spoločnosti Enemy,\ns.r.o. A. B. síce spoluprácu so žalobcom potvrdil, nevedel ju však zdeklarovať predložením akýchkoľvek\ndokumentov s odôvodnením založenom na ich odovzdaní nástupníckej spoločnosti. Za zásadné\nsprávny súd v predmetnej veci považoval tiež skutočnosti, že bývalý konateľ spoločnosti Enemy, s.r.o.\nvôbec nespomenul osoby D. E. a C. B., ktoré sa mali podľa žalobcu podieľať na spolupráci s touto\nspoločnosťou, pričom uviedol, že práce dozoroval sám, čo bolo v rozpore s tvrdeniami žalobcu o tom,\nže C. B. bol majster a priamo zodpovedal za ľudí na stavenisku. Správny súd vo vzťahu k vykonanému\nvýsluchu svedka bývalého konateľa spoločnosti Enemy, s.r.o. A. B. (ktorý bol žalobcom označený ako\nkľúčový svedok) uvádza, že hoci bol žalobca prítomný na výsluchu tohto svedka a bol mu poskytnutý\npriestor na otázky, túto možnosť nevyužil, na základe čoho možno usudzovať, že nekonkrétne vyjadrenia\nsvedka považoval za dostatočné a sám sa ukrátil o možnosť získať prípadné ďalšie dôkazy o preukázaní\nrealizácie fakturovaných prác spoločnosťou Enemy, s.r.o., resp. o vykonávaní prác brigádnikmi tejto\nspoločnosti.\n47. Správny súd považoval za zásadnú najmä skutočnosť zistenú správcom dane o tom, že tvrdenie\nbývalého konateľa A. B. o vykonaní prác spoločnosťou Enemy, s.r.o. brigádnikmi, sa ukázalo\nako nepravdivé, keď správca dane na základe dopytu na Sociálnu poisťovňu, kde sú subjekty\nzamestnávajúce brigádnikov povinné registrovať a nahlásiť ich, zistil, že spoločnosť Enemy, s.r.o.\nnebola registrovaná v systéme Sociálnej poisťovne. Spoločnosť Enemy, s.r.o. nebola registrovaná\nani v systéme správcu dane na daň zo závislej činnosti, čo taktiež nepreukázalo tvrdenie svedka\na žalobcu o zamestnávaní brigádnikov touto spoločnosťou v roku 2017. V kontexte uvedeného\nk tvrdeniu žalobcu uvedenom v správnej žalobe o tom, že prípadné porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania zakladá zodpovednosť podľa § 6, § 7 a § 7a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní (s prípadným prenesením zodpovednosti na žalobcu), avšak nemá\nžiadny vplyv na uznateľnosť vynaložených výdavkov ako daňových výdavkov správny súd poukazuje\nna nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 podľa ktorého „zo základnej premisy chápania a\nkonceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie\ntretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej\nprávom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže\n\nstanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné\nprípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek\ninej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez\nopory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľskoodberateľskom vzťahu. Tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať\na viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný\ndaňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak“. V zmysle\nuvedeného správny súd konštatuje, že zodpovednosť žalobcu ako podnikateľa je koncipovaná v § 7b\nods. 5, 6 a 8 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jej podstata spočíva v tom,\nže právnická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe\nzmluvy dodáva alebo poskytuje právnická alebo fyzická osoba, prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú\nnelegálne zamestnáva, pričom poskytovateľ služby má povinnosť na požiadanie právnickej osobe, ktorej\ndodáva alebo poskytuje službu, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje\nfyzických osôb, prostredníctvom ktorých služby poskytuje, za účelom kontroly právnickou osobou, či\nposkytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Porušenie prijať službu právnickou\nosobou poskytnutou na základe nelegálneho zamestnávania zákonodarca sankcionuje uložením pokuty.\nVychádzajúc potom z vyššieho uvedeného nálezu Ústavného súdu SR, vzhľadom na to, že zo zákona\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vyplýva povinnosť žalobcu overiť si, s akým dodávateľom\nvstupuje do zmluvného vzťahu z dôvodu prípadného predchádzania porušovania zákona o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní, žalobca znáša zodpovednosť aj za konanie tretieho subjektu (keď\nvýnimku ustanovuje zákon). Správny súd k argumentácii žalobcu o tom, že nenesie zodpovednosť\nza následné konanie dodávateľa uvádza, že aj keby povinnosť žalobcu týkajúca sa preverenia osôb,\nprostredníctvom ktorých mu dodávateľ poskytoval služby, nebola upravená v zákone o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní, podľa správneho súdu žalobcovi by v rámci konceptu inštitútu právnej\nzodpovednosti prípadné nedostatky v daňovo relevantnej dokumentácii na strane tretieho subjektu\nnebolo možné pričítať na jeho ťarchu vedúcu k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia\n(uznateľnosti výdavkov) iba za predpokladu, že žalobca by disponoval vlastnými daňovo významnými\ndôkazmi preukazujúcimi opak, a to aj s akcentom na obozretnosť žalobcu v podnikateľských vzťahoch.\nPodľa správneho súdu bolo preto povinnosťou žalobcu zabezpečiť si dostatok hodnoverných dôkazov,\naby vedel následne preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom uvedeným vo faktúre,\ndodávateľom uvedeným na faktúre a aby bol schopný odstrániť prípadné pochybnosti daňových orgánov\no uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. V predmetnej veci však bolo preukázané, že\nžalobca disponoval iba už spomenutými dôkazmi (faktúry, Zmluva o dielo, fotodokumentácia, ...),\nz ktorých nebolo možné na základe spochybnení správcom dane konštatovať unesenie dôkazného\nbremena žalobcom o preukázaní dodania služieb konkrétnym dodávateľom , spoločnosťou Enemy, s.r.o.\n48. Správny súd nespochybňuje žalobcom predložený nález Ústavného súdu SR, prípadne ním\npredkladané rozhodnutia týkajúce sa prenosu dôkazného bremena, avšak uvádza, že v konaní bolo\ndostatočne spochybnené prvostupňovým správnym orgánom prípadne žalovaným, na základe akých\nskutočností nemali preukázané dodanie služieb dodávateľom, spoločnosťou Enemy, s.r.o., pričom\ntieto skutočnosti a zistenia boli závažného charakteru, a teda bolo následne na žalobcovi, aby\npreukázal ďalšími predloženými dôkazmi dodanie služieb dodávateľom. Správny súd dáva do pozornosti\nprávny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2010, v\nktorom sa uvádza „Najvyšší súd, opätovne na tomto mieste, poukazuje nielen na základnú zásadu\nobchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným\npredpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej\nspoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé\ndefiničné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v\nspolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti\nchýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle §\n264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov\nuvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č.\n511/1992 Zb. oprávnené.“ Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje\nako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Vzhľadom na spochybnenie\ndodania stavebných prác dodávateľom v kontexte skutočností zistených prvostupňovým správnym\norgánom a žalovaným, dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce najmä v predložení zákonom\npožadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, bolo možné považovať za nedostatočné.\nBolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť\n\nvyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu hospodárskej činnosti a bol\ndostatočne obozretný v podnikateľských vzťahoch, do ktorých dobrovoľne vstupoval. Zásade poctivého\na zodpovedného obchodného styku nezodpovedá konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí\nsvojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti a poctivosti. Hoci žalobca uvádzal, akými dostupnými\nmožnosťami si spoločnosť Enemy, s.r.o. preveroval, nepreveril si, či dodanie služieb skutočne\npochádzalo od dodávateľa a najmä si nepreveril, kto vykonával práce na ním uskutočňovanej zákazke\na či tieto boli uskutočňované v súlade s uzatvorenou Zmluvou o dielo zo dňa 12.09.2016.\n49. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie s ohľadom na splnenie podmienok týkajúcich\nsa uznania výdavkov podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a s akcentom na rozhodovaciu\nčinnosť Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa vecného charakteru daňových výdavkov poukazujúc na to, že\npreukázanie totožnosti dodávateľa je predmetom skúmania výlučne v prípade odpočtu DPH, správny\nsúd uvádza, že vo vzťahu k dani z príjmov z konštantnej rozhodovacej činnosti vyplýva, že „ak je nárok\nna uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukaznosti výdavku\nnie je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale musí byť\ntiež preukázaná zhoda medzi skutočným dodávateľom deklarovaným vo faktúre“ (rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/9/2022 zo dňa 31.01.2024, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Sžfk/46/2019 zo dňa 10.09.2020, sp. zn. 10Sžfk/16/2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 10Sžfk/19/2018\nzo dňa 22.05.2019, sp. zn. 5Sžf/45/2015 zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 5Sžf/60/2015 zo dňa 28.02.2017).\nVzhľadom na to, že žalobca, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno v zmysle vyššie uvedených\nzáverov, spoľahlivo nepreukázal, že k dodaniu služieb došlo konkrétnym dodávateľom (t. j. tak, ako to\ndeklaroval), nemohol mu byť nárok na uznanie daňových výdavkov za predmetné zdaňovacie obdobie\n(rok 2017) uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca potom nesplnil zákonom stanovené\npodmienky uvedené v § 2 písm. i) a § 21 zákona o dani z príjmov.\n50. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či\nsi daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Z predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný i prvostupňový správny orgán\nsa náležite vecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom,\nžalobcom. Z uvedeného dôvodu nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci nebol\ndostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový správny orgán i žalovaný zamerali dokazovanie\nna preukázanie dodania služieb (vykonaní stavebných prác) od konkrétneho dodávateľa, spoločnosti\nEnemy, s.r.o. a súčasne zamerali dokazovanie vo vzťahu k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu\npríjmov. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností\nurobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade\naj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok\nuznania oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní\nveci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli\nzistené žiadne porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný\nprihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo, v prípade ak nejaké\ndôkazy nevykonali (napr. výsluchy žalobcom navrhovaných svedkov, prepočet výnosov zo zákazky\nv súvislosti s transferovým oceňovaním), ich nevykonanie riadne zdôvodnili (napr. nepreukázaním\nvzťahu navrhovaných svedkov so žalobcom, prípadne deklarovaným dodávateľom, neúspešnými\npokusmi o zidentifikovanie navrhovaných svedkov). Zo záverov rozhodnutí jednoznačne vyplynulo, že\nžalovaný ani prvostupňový správny orgán nespochybnili dodanie služieb, ale spochybnili ich dodanie\n– vykonanie stavebných prác dodávateľom, spoločnosťou Enemy, s.r.o. Napriek tomu, že žalobca\npoukazoval na rozporuplnosť vyjadrení prvostupňového správneho orgánu, či žalovaného v jednotlivých\nčastiach rozhodnutí ohľadne spochybnenia dodania služieb a dodania služieb konkrétnymi dodávateľmi,\nzo záverov týchto rozhodnutí a z celkového kontextu je nepochybné, že bolo spochybnené dodanie\nslužieb konkrétnym dodávateľom.\n51. K námietke žalobcu týkajúcej sa procesných pochybení správny súd uvádza, že neboli zistené\nžiadne procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia alebo postupu\nv administratívnom konaní. Správca dane umožňoval žalobcovi vyjadrovať sa, či už v rámci daňovej\nkontroly alebo vyrubovacieho konania, na jeho vyjadrenia prihliadal, keď aj na základe skutočností z nich\nzistených vykonal prípadné dokazovanie, v prípade nevykonania dôkazov v rozhodnutí uviedol, z akého\ndôvodu vykonané neboli, pričom jeho odôvodnenie nespočívalo výlučne v konštatovaní, že „výpoveď\nsvedka by bola na prospech daňového subjektu“. V prípade ak by odôvodnenie o nevykonaní výsluchu\n\nsvedka správcom dane spočívalo výlučne v konštatovaní, že je na prospech daňového subjektu, a preto\nho nevykonal, tento postup by mohol smerovať k nezákonnosti, keď správca dane má vykonávať dôkazy\nv prospech aj neprospech daňového subjektu, uvedené sa však netýkalo predmetnej veci. Správny súd\ntiež konštatuje, že pokiaľ žalobca namietal, že mu mal byť znemožnený výkon práva predkladať dôkazy\nv daňovej kontrole, pretože skôr, ako mal možnosť oboznámiť sa s Oboznámením so skutočnosťami\nzistenými pri daňovej kontrole zo dňa 28.12.2020 (ktoré mu bolo doručené dňa 15.01.2021), správca\ndane vyhotovil Protokol dňa 05.01.2021, z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca bol\ndňa 15.12.2020 telefonicky kontaktovaný správcom dane za účelom dohodnutia si termínu ústneho\npojednávania vo veci oboznámenia žalobcu so zisteniami správcu dane, žalobca však požiadal o jeho\npísomné zaslanie (teda vedel, že Oboznámenie zo dňa 28.12.2020 mu bolo zaslané) a ešte v ten\nistý deň žalobca reagoval podaním námietky na vylúčenie zamestnancov správcu dane, čo mohlo\nsmerovať k obštrukčnému konaniu smerovanému k oddialeniu vykonávania ďalších úkonov. Správny\nsúd vo vzťahu k uplatneným námietkam uvádza, že správca dane o uplatnených námietkach rozhodol\nosobitnými rozhodnutiami, pričom do doby ich doručenia žalobcovi vykonal len úkony, ktoré bolo možné\npovažovať za neodkladné.\n52. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru,\nže námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa\n§ 190 SSP zamietol.\n53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP\na contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako\nsprávny súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože nevzhliadol v\nokolnostiach prípadu výnimočnosť dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu\nštátnej správy.\n54. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nRozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,\n§\n440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,\nktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\n\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}