{"guid": "e51d706d-1b9c-4f91-9189-cbb1314aec6e:93ed37d0-92a2-4c98-bac5-033e5a130185", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200467.3", "spisova_znacka": "BB-75S/61/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-75S/61/2022 z 31. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2024, sp. zn. BB-75S/61/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200467.3", "identifikacne_cislo": "6022200467", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-10-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-152a.odsek-1", "nazov": "§ 152a ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-152a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-152a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-152a.odsek-2", "nazov": "§ 152a ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-152a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-152a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-152a.odsek-3", "nazov": "§ 152a ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-152a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-152a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-152a.odsek-4", "nazov": "§ 152a ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-152a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-152a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-152a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93ed37d0-92a2-4c98-bac5-033e5a130185", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200467.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200467.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200467.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-75S/61/2022\n6022200467\n31. 10. 2024\nJUDr. Katarína Petráň Vinczeová\nECLI:SK:SpSBB:2024:6022200467.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr.\nMiroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F.\nXXXX/XXXX, XXX XX G. G., právne zastúpená: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17,\n974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nprezident finančnej správy, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 228153/2022 zo dňa 27. mája 2022, takto\nrozhodol:\nSprávny súd žalobu z a m i e t a .\nŽalobkyni a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\nRozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\n1. Rozhodnutím č. 144496/2022 zo dňa 11.04.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) prezident\nfinančnej správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej aj len „prvostupňový správny\norgán“) podľa § 213 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 35/2019 Z. z.“) písomnej žiadosti žalobkyne\no príspevok na rekreáciu zaevidovanej dňa 03.12.2021 nevyhovel.\n2. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia viedol, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa\n29.11.2021 požiadala o príspevok na rekreáciu za rok 2021, ktorá sa konala od 07.06.2021 do\n10.06.2021. Prílohou žiadosti bol aj účtovný doklad č. 18487 zo dňa 09.06.2021, vystavený vzdelávacím\na doškoľovacím zariadením VS Financie, z ktorého vyplynulo, že z celkovej zaplatenej sumy 168,59 Eur\npredstavuje ubytovanie sumu 20,40 Eur, stravovanie a s ním spojené služby sumu 139,19 Eur a miestny\npoplatok sumu\n9,- Eur.\n3. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 152a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „Zákonník práce“) platí: „Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú\npreukázané výdavky zamestnanca na:\na) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej\nrepubliky,\nb) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné\nslužby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,\n\nc) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu\nbyť stravovacie služby,\nd) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území\nSlovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých\nštyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje\naj dieťa zverené do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so\nzamestnancom v spoločnej domácnosti“.\n4. Vyššie uvedené ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje podľa vyjadrenia\nprvostupňového správneho orgánu výdavky zamestnanca, ktoré môže zamestnávateľ na účely\nvyplatenia príspevku na rekreáciu považovať za oprávnené. Sú nimi napr. preukázané výdavky\nzamestnanca na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na\núzemí Slovenskej republiky.\n5. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na to, že „Prenocovaním“ sa na účely ustanovenia §\n2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej\naj len „zákon č. 91/2010 Z. z.) rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom\nekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu\ndaň za ubytovanie. „Ubytovacie zariadenie“ definuje ustanovenie § 1 ods. 2 písm. h) Vyhlášky\nMinisterstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 18. júna 2008 o podrobnostiach a požiadavkách na\nvnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie\nzariadenia v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej sa ubytovacím zariadením pre cestovný ruch\nrozumie budova alebo jej časť, v ktorej sa verejnosti poskytuje prechodné ubytovanie a s ním spojené\nslužby; ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a sním\nspojené služby najviac deväť mesiacov v roku.\n6. V kontexte vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán zdôraznil, že za službu cestovného ruchu\nsa nepovažuje len ubytovanie, ale okrem iného aj stravovacie (pohostinské) služby, služby cestovných\nkancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná doprava, železničná\ndoprava, letecká doprava, doprava po vode, lanovky a vleky), informačné služby, športovo – rekreačné\nslužby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Podmienkou však\nje, aby výdavky na služby cestovného ruchu súviseli s ubytovaním najmenej na dve prenocovania\na súčasťou účtovného dokladu bolo označenie zamestnanca.\n7. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na to, že Finančné riaditeľstvo SR vydalo Usmernenie\nk príspevkom na rekreáciu s riešenými praktickými príkladmi č. 157946/2019 zo dňa 21.03.2019\na Usmernenie č. 4DzPaÚ/2019/MÚ z marca 2019, pričom na intranete finančnej správy zverejnilo aj\npodporné stanoviská. Za účelom overenia a zhodnotenia správnosti realizácie vyplácania príspevkov\nna rekreáciu pre príslušníkov finančnej správy v zmysle § 152a Zákonníka práce bol v roku 2020\nMinisterstvom financií SR (ďalej aj len „MF SR“) vykonaný vo Finančnom riaditeľstve SR vnútorný audit,\nktorého výsledkom bola záverečná správa o správnosti postupov pri uplatňovaní žiadosti o príspevok na\nrekreáciu. Z výsledkov záverečnej správy podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu vyplýva, že je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákona) v znení neskorších predpisov a zákona č. 91/2010 Z. z. poskytovanie príspevku\nna rekreáciu na základe účtovného dokladu od podnikateľských subjektov, fyzických osôb a organizácií,\nktoré nie sú právnickými osobami alebo fyzickými osobami (živnostník, SZČO), a ktorých predmetom,\nvýkonom a oprávnením ich podnikateľských aktivít je oblasť cestovného ruchu, tak ako to definuje\nustanovenie § 152a Zákonníka práce.\n8. Vzhľadom na skutočnosť, že vzdelávacie zariadenie VS – Financie, so sídlom Tatranská Lomnica\nč. 128, 059 60 Vysoké Tatry je rozpočtovou organizáciou MF SR, ktorá nevykonáva podnikateľskú\nčinnosť, nebolo možné podľa názoru prvostupňového správneho orgánu v danom prípade príspevok\nna rekreáciu poskytnúť. Z uvedeného vyplýva, že predmetné zariadenie nie je určené na podnikania\nv cestovnom ruchu, v dôsledku čoho za oprávnené výdavky nemožno považovať úhrady vykonané na\nzáklade účtovného dokladu vystaveného nepodnikateľským subjektom bez živnostenského oprávnenia.\nZ uvedeného dôvodu nebol žalobkyni príspevok na rekreáciu poskytnutý a jej písomnej žiadosti\nvyhovené nebolo.\n\n9. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote\ndňa 04.05.2022 odvolanie. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je výsledkom nevykonaného\ndokazovania a nesprávne zisteného skutkového stavu. Podľa žalobkyne rozhodnutie nespĺňa jeho\nformálne náležitosti, výrok je neurčitý, pričom absentujú údaje jeho vyhotoviteľa. Zároveň poukázala na\nnesprávny postup, týkajúci sa posudzovania nároku na príspevok na rekreáciu, ktorý bol voči nej ako\npríslušníčke finančnej správy poškodzujúci a diskriminačný. Žalobkyňa dala do pozornosti ustanovenie\n§ 152a Zákonníka práce, ktorý tento nárok zakladá a neustanovuje na poskytovanie ubytovania žiadne\nďalšie kritéria, ani povinnosti, ani vo svojich ustanoveniach neodkazuje na ďalšie právne predpisy.\nŽalobkyňa taktiež vytýkala, že ani vnútorné predpisy nemôžu nárok vyplývajúci z vyššie uvedeného\npríspevku na rekreáciu zužovať a ukladať povinnosti nad rámec zákona. Uviedla že k vyplateniu\npríspevku na rekreáciu predložila všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom poukázala na fakt, že\nvnútorný predpis prezentovaný v napadnutom rozhodnutí jej nie je známy a s jeho obsahom nebola\npred vydaním rozhodnutia orgánom oprávneným vo veci konať oboznámená. Súčasne vytýkala, že\nzákon neobmedzuje zamestnanca na predloženie faktúry od podnikateľského subjektu za poskytnuté\nubytovanie.\n10. Žalobkyňa časť odvolania označila ako „sťažnosť“, v ktorej namietala i spôsob vybavenia predmetnej\nžiadosti, t. j. poukázala na omeškanie služobného úradu vo veci vybavenia žiadosti o príspevok\nna rekreáciu a samotné neuznanie nároku, nakoľko príspevok na rekreáciu jej mal byť na základe\npredložených dokladov vyplatený v najbližšom výplatnom termíne. Ďalej poznamenala, že keďže nebola\nvčas informovaná o tom, že jej nárok nie je dôvodný, prišla o možnosť predloženia iných dokladov,\nktorými počas roka 2021 disponovala. V tejto súvislosti zároveň poukázala, že nedôvodné štvormesačné\nposudzovanie jej žiadosti je v rozpore s princípom legálneho očakávania, čo vyznieva voči jej osobe\nšikanózne, diskriminačne a poškodzuje ju v majetkovej sfére.\n11. Žalobkyňa sa súčasne nestotožnila s procesným postupom správneho orgánu ohľadom vybavenia\nsvojej žiadosti, nakoľko ak žiadosť príslušníka finančnej správy o priznanie plnenia je predmetom\nkonania vo veciach služobného pomeru, má byť ukončená rozhodnutím, a nie formou listu (pozn.:\npísomnosť č. 10207/2022 zo dňa 21.012021). Žalobkyni z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, na základe\nčoho orgán oprávnený vo veci konať rozhodol, ani označenie osoby, ktorej sa výrok týka. V závere\npodaného odvolania žalobkyňa podotkla, že nemohla nahliadnuť do spisu, keďže nebola o vedení tohto\nkonania upovedomená.\n12. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobkyňa žiadala, aby žalovaný ako odvolací\norgán napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jej prizná uplatnený nárok v celom rozsahu, a to v lehote 3\ndní podľa ustanovenia § 291 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z.\nRozhodnutie druhostupňového správneho orgánu – žalovaného\n13. Prezident finančnej správy ako odvolací orgán (ďalej iba ako „žalovaný“) podľa § 280 ods. 3 druhá\nveta zákona č. 35/2019 Z. z. vo veci odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 294\nods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z. o rozhodol rozhodnutím č. 228153/2022 zo dňa 27.05.2022 (ďalej aj len\n„napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho zamietol a rozhodnutie prezidenta finančnej správy č. 144496/2022\nzo dňa 11.04.2022 potvrdil.\n14. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal v plnom rozsahu napadnuté rozhodnutie,\nako aj námietky uvedené žalobkyňou v podanom odvolaní a dospel k záveru, že v danom prípade\nje potrebné odvolanie žalobkyne zamietnuť a predmetné rozhodnutie potvrdiť. Odvolací orgán pri\npreskúmavaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z dokumentov tvoriacich spisový materiál k\nodvolaniu, ako aj zo všeobecne záväzných a interných právnych predpisov (podľa ustanovenia § 331b\nods. 3, § 278 písm. d) bodu 16 a § 213 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z., § 152a ods. 1 a § 152a ods.\n4 Zákonníka práce).\n15. Žalovaný konštatoval, že vyššie citované ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje\nvýdavky zamestnanca, ktoré môže zamestnávateľ na účely vyplatenia príspevku na rekreáciu považovať\nza oprávnené. Sú nimi napr. preukázané výdavky zamestnanca na služby cestovného ruchu spojené\n\ns ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky. Poukázal na to, že\nz ustanovenia §file_0.jpg\nfile_1.wmf\n2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z. vyplýva, že prenocovaním sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v\nzariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za\nktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.\n16. Ďalej konštatoval, že na účely ustanovenia § 1 ods. 2 písm. h) Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky z 18. júna 2008 o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a\no minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia v znení neskorších\npredpisov, sa ubytovacím zariadením pre cestovný ruch rozumie budova alebo jej časť v ktorej sa\nverejnosti poskytuje prechodné ubytovanie a s ním spojené služby; ubytovacie zariadenie je aj sezónne\nubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku.\n17. Zároveň žalovaný, tak ako už prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v nadväznosti na\nvyššie uvedené vydalo Finančné riaditeľstvo SR Usmernenie k príspevkom na rekreáciu s riešenými\npraktickými príkladmi č. 157946/2019 zo dňa 21.03.2019 a Usmernenie č. 4/DzPaÚ/2019/MÚ z marca\n2019, pričom na intranete finančnej správy zverejnilo aj podporné stanoviská.\n18. K námietke žalobkyne, podľa ktorej rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, je výsledkom nevykonaného dokazovania a nesprávne zisteného skutkového\nstavu, pričom zároveň nespĺňa formálne náležitosti, jeho výrok je neurčitý a absentujú v ňom údaje\njeho vyhotoviteľa, žalovaný uviedol, že táto námietka žalobkyne neobstojí. K uvedenému konštatoval,\nže nesprávne právne posúdenie veci by v tomto konkrétnom prípade spočívalo v tom, že prvostupňový\nsprávny orgán by použil nesprávnu právnu normu, resp. by aplikoval správnu právnu normu, ale\nnesprávne by ju interpretoval, alebo právnu normu by správne vyložil, avšak na zistený skutkový\nstav by ju nesprávne aplikoval. S daným výkladom sa žalovaný nestotožnil, keďže z predloženého\nspisového materiálu jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so\nzákonom, pričom na daný skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, ktorú správne interpretoval\na aplikoval. Z uvedeného je zrejmé, že skutkový stav bol subsumovaný pod normu hmotného práva,\nktorá má v hypotéze také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Žalovaný\nmal za to, že záver napadnutého rozhodnutia je založený na dostatočne vykonanom dokazovaní,\ns náležite vyhodnotenými dôkaznými prostriedkami jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. S\ntvrdením žalobkyne, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie trpí vadami, spočívajúcimi vo formálnych\nnáležitostiach rozhodnutia a v neurčitosti výrokovej časti, odvolací orgán nesúhlasil. V nadväznosti na\nuvedené žalovaný konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňa po formálnej\nstránke všetky zákonom predpísané náležitosti, vyplývajúce z ustanovenia § 291 ods. 1 a 2 zákona č.\n35/2019 Z. z.\n19. Čo sa týka výrokovej časti rozhodnutia, ani v tejto podľa vyjadrenia žalovaného neabsentuje žiadna z\npovinných náležitostí, vyplývajúca z ustanovenia § 291 ods. 3 prvá veta zákona č. 35/2019 Z. z., pričom\nobsahuje presné označenie osoby, o ktorej právach sa rozhodovalo, s uvedením ustanovenia všeobecne\nzáväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté.\n20. K námietke žalobkyne, podľa ktorej k zamietnutiu nároku na príspevok na rekreáciu došlo v dôsledku\nnesprávneho postupu, ktorý je voči nej poškodzujúci a diskriminačný, žalovaný uviedol, že oprávnený\norgán pri posudzovaní danej veci vychádzal z príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ako aj interných riadiacich aktov, a rovnako dôkladné objasňoval všetky rozhodné okolnosti\nbez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo neprospech žalobkyne. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňou\nnamietaný dôvod nemôže predstavovať porušenie zákazu princípu rovnakého zaobchádzania, pretože\nzakázané diskriminačné dôvody sú vždy nerozlučne späté s ľudskou jedinečnosťou a nie s procesným\npostupom služobného úradu súvisiacim s vykonávaním, hodnotením dôkazov, resp. s ich skutkovými\nzisteniami. Žalobkyňa pritom nepredložila žiadne také dôkazy, na základe ktorých možno podľa názoru\n\nžalovaného dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Žalovaný\npodotkol, že oprávnený orgán sa riadil zásadou materiálnej rovnosti, kedy rozhodnutia v obdobných\nprípadoch sa riadia rovnakým postupom, a teda nemožno sa ani v tejto veci odchýliť od zaužívanej praxe\na zákonného postupu.\n21. K námietke žalobkyne, že ustanovenie § 152a Zákonníka práce neurčuje poskytovateľovi ubytovania\nžiadne ďalšie kritériá ani povinnosti, ani neodkazuje na ďalšie právne predpisy, žalovaný uviedol, že\nuvedenú námietku taktiež nemožno považovať za dôvodnú. Zariadenie, v ktorom žalobkyňa absolvovala\nrekreáciu, nie je určené na podnikanie v cestovnom ruchu, v dôsledku čoho za oprávnené výdavky\nnemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu vystaveného nepodnikateľským\nsubjektom bez živnostenského oprávnenia. Uvedené odvodňuje skutočnosť, že poskytnutie príspevku\nna rekreáciu na základe účtovného dokladu, vystaveného nepodnikateľským subjektom, fyzickou\nosobou, alebo organizáciou, ktorá nie je právnickou alebo fyzickou osobou (živnostník, SZČO), a ktorej\npredmetom činnosti je oblasť cestovného ruchu, tak ako to definuje ustanovenie § 152a Zákonníka\npráce, by bolo v rozopre s ustanoveniami zákona č. 455/1991 Zb. a zákona č. 91/2010 Z. z.\nTieto skutočnosti deklaruje záverečná správa z vnútorného auditu, vykonaného Ministerstvom financií\nSlovenskej republiky ako nadriadeným orgánom, ktorej závery poukazujú na dodržiavanie správneho\npostupu, súvisiaceho s poskytovaním príspevku na rekreáciu.\n22. S ďalším tvrdením žalobkyne, že vnútorný predpis prezentovaný v napadnutom rozhodnutí jej nie\nje známy a s jeho obsahom nebola pred vydaním rozhodnutia orgánom oprávneným vo veci konať\noboznámená, sa žalovaný rovnako nestotožnil dôvodiac, že usmernenia služobného úradu, týkajúce\nsa rekreačných poukazov, sú zverejnené na intranete finančnej správy, v sekcii osobného úradu, v\nčasti rekreačné poukazy, pričom uvedené dokumenty sú dostupné k nahliadnutiu každému príslušníkovi\nfinančnej správy a nevyplýva z nich žiadna povinnosť na strane služobného úradu, na základe ktorej\nby bolo potrebné podriadených príslušníkov finančnej správy s informáciami tam uvedenými jednotlivo\noboznamovať.\n23. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že podmienky pre uplatnenie nároku na príspevok\nna rekreáciu, bližšie upravené v usmerneniach služobného úradu, nijakým spôsobom neukladajú\npovinnosti nad rámec zákona (§ 152a Zákonníka práce), ani ich nijak neobchádzajú, naopak vychádzajú\nz ustanovení § 152a Zákonníka práce, pričom len bližšie konkretizujú a interpretujú problematiku z nich\nvyplývajúcu za účelom ich správneho využitia. Žalovaný zdôraznil, že práve prostredníctvom vnútorných\npredpisov je služobný úrad povinný uviesť postup, lehoty, formu a ďalšie podrobnosti poskytovania\npríspevku na rekreáciu alebo rekreačných poukazov. Uvedené vyplýva priamo zo Zákonníka práce,\nktorý umožňuje zamestnávateľovi v uvedenom prípade rozhodnúť sa pre niektorú z foriem poskytnutia\nrekreácie. Ak má zamestnanec nárok na príspevok na rekreáciu, zamestnávateľ prijme a preplatí\núčtovný doklad v súlade so svojimi internými predpismi, prípadne kolektívnou zmluvou, resp. poskytne\nzamestnancovi rekreačný poukaz.\n24. K námietke žalobkyne, že zákon nijako neobmedzuje zamestnanca na predloženie faktúry od\npodnikateľského subjektu za poskytnuté ubytovanie žalovaný uviedol, že už priamo z ustanovenia §\n152a ods. 6 prvá veta Zákonníka práce vyplýva, že zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené\nvýdavky podľa ods. 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných\ndokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že zákon ukladá\nzamestnancovi povinnosť na predloženie účtovného dokladu, avšak týmto účtovným dokladom nemusí\nbyt' výslovne predloženie faktúry.\n25. K námietke žalobkyne, na základe ktorej zariadenie finančnej správy nie je oprávnené na vystavenie\nfaktúry, žalovaný uviedol že táto je vo vzťahu k posudzovanej veci úplne irelevantná. Podotkol, že faktúru\nna uvedený účel je potrebné posudzovať ako doklad, ktorým sa fyzická osoba – nepodnikateľ dožaduje\núhrady záväzku v dohodnutej lehote splatnosti. Zároveň zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva,\nže by nepodnikateľský subjekt nebol na vystavenie faktúry oprávnený, pričom faktúra v posudzovanom\nprípade nebola vystavená za účelom dosiahnutia zisku, ale za účelom zúčtovania poskytnutých tovarov\na služieb.\n26. K námietke týkajúcej sa spôsobu vybavenia žiadosti o príspevok na rekreáciu a omeškania\noprávneného orgánu súvisiaceho s vybavovaním danej veci žalovaný uviedol, že predmetná žiadosť\n\nbola vybavená zákonným spôsobom, bez zbytočných prieťahov, pričom podotkol, že lehota plynie\noprávnenému orgánu len vtedy, ak sú podmienky pre poskytnutia príspevku na rekreáciu splnené,\nčo sa nevzťahuje na žiadosť žalobkyne. K uvedenému žalovaný poznamenal, že zamestnávateľ\nposkytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom\nvýplatnom termíne, určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom\nnedohodne inak. Napriek tomu, že žalobkyňa neopodstatnene namietala omeškanie oprávneného\norgánu vo veci vybavenia žiadosti, sama nesplnila zákonné lehoty, ktorých dodržanie vyžaduje\npredloženie žiadosti o príspevok na rekreáciu vrátane účtovných dokladov najneskôr do 30 dní odo\ndňa skončenia rekreácie. Žalobkyňa sama uvedenú podmienku nesplnila, keďže žiadosť o príspevok\nna rekreáciu spolu s účtovnými dokladmi predložila až po márnom uplynutí stanovenej lehoty, t.j.\n03.12.2021, pričom lehota na podanie predmetnej žiadosti uplynula dňom 10.07.2021.\n27. Námietku žalobkyne, že jej nebola poskytnutá včasná informácia o zamietnutí nároku na príspevok\nna rekreáciu, v dôsledku čoho prišla o možnosť predloženia iných dokladov, ktorými počas roka\n2021 disponovala, považoval žalovaný vo vzťahu k posudzovanej veci za účelovú a neopodstatnenú.\nŽalobkyňa predložila na účely poskytnutia príspevku na rekreáciu žiadosť spolu s príslušnými prílohami\naž v poslednom mesiaci roka 2021, (pozn. žalovaného.: rekreácia sa konala v období od 07.06.2021\ndo 10.06.2021), čím sa sama ukrátila o možnosť predloženia iných dokladov, ktorými počas roka\n2021 disponovala. V kontexte uvedeného žalovaný dôraznil, že keby sa bola žalobkyňa oboznámila s\nusmerneniami, týkajúcimi sa rekreačných poukazov, ktoré sú zverejnené na intranete finančnej správy,\na nachádzajú sa v tej istej časti dokumentov, kde je zverejnený aj vzor predmetnej žiadosti, nebola by\no svoje vyššie uvádzané možnosti prišla.\n28. Námietku žalobkyne, súvisiacu s omeškaním oprávneného orgánu vo veci posudzovania žiadosti,\nktoré je podľa názoru žalobkyne v rozopre s princípom legálneho očakávania, čo vyznieva voči jej osobe\nšikanózne, diskriminačne a poškodzuje ju v majetkovej sfére, vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú.\nŽalovaný je toho názoru, že žalobkyňa mala na mysli princíp legitímneho očakávania, ktorý pripomína\nzásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných veciach je orgán rozhodujúci vo\nveci povinný postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu prekvapivých\nrozhodnutí orgánov verejnej moci. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že táto zásada nie je absolútna, a\nnie všetky očakávania účastníka konania sa považujú za legitímne. Očakávanie účastníka konania musí\nbyť opodstatnené, a to buď vzhľadom na platnú právnu úpravu, alebo na postup orgánov verejnej moci\nv zhodných alebo podobných veciach. Na základe uvedeného žalovaný nepovažoval ani túto námietku\nžalobkyne za dôvodnú.\n29. K procesnému postupu ohľadom vybavenia žiadosti o príspevok na rekreáciu, v súvislosti s ktorým\nžalobkyňa namietala, že: „ak žiadosť príslušníka finančnej správy o priznanie plnenia je predmetom\nkonania vo veciach služobného pomeru, má byť ukončená rozhodnutím, a nie formou listu”, žalovaný\nuviedol, že v danej veci oprávnený orgán vydal rozhodnutie č. 144496/2022 zo dňa 11.04.2022,\nktorým žalobkyni z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok poskytnutie príspevku na\nrekreáciu zamietol a jej písomnej žiadosti zo dňa 29.11.2021 nevyhovel. K uvedenému žalovaný dodal,\nže písomnosť č. 10207/2022 zo dňa 21.01.2021, označená ako „Žiadosť o poskytnutie príspevku\nna rekreáciu – zamietnutie”, ktorá predchádzala rozhodovaciemu procesu a vydaniu napadnutého\nrozhodnutia, mala len informatívny charakter, na základe čoho je preukázané, že žiadosť žalobkyne o\npriznanie plnenia bola ukončená zákonným spôsobom.\n30. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého jej nie je zrejmé, na základe čoho orgán príslušný\nvo veci konať rozhodol, žalovaný poznamenal, že oprávneným orgánom príslušným na rozhodnutie v\nkonaní podľa § 278 písm. d) bodov 14 až 17 zákona\nč. 35/2019 Z z., platného a účinného v\nčase podania žiadosti o príspevok na rekreáciu, je prezident finančnej správy, čo deklaruje aj napadnuté\nrozhodnutie, pričom uvedená skutočnosť priamo vyplýva z čl. 2, bod 1, písm. be) Prílohy k personálnemu\nopatreniu ministra financií SR č. 1/2021, ktorej obsah je zverejnený na intranete finančnej správy.\n31. Námietku, podľa ktorej výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje označenie osoby,\nvoči ktorej výrok smeruje, považoval žalovaný taktiež za neopodstatnenú, keďže výrok napadnutého\nrozhodnutia túto skutočnosť jednoznačne preukazuje.\n\n32. Vyjadrenie žalobkyne, že nemohla nahliadnuť do spisu z dôvodu, že nebola upovedomená o vedení\ntohto konania, žalovaný považoval vo vzťahu k posudzovanej veci za irelevantné. Je nepochybné, že\nkonanie začalo na základe návrhu žalobkyne, ktorým bola v tomto prípade žiadosť o príspevok na\nrekreáciu. Žalobkyňa si teda musela byť vedomá toho, že konanie začalo na základe jej návrhu, pričom\nnič nebránilo tomu, aby do spisu nahliadla.\n33. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že pri preskúmaní prvostupňového\nrozhodnutia nenašiel pochybenia v postupe orgánu oprávneného rozhodovať v prvom stupni, ani v\nobsahu napadnutého rozhodnutia a po predchádzajúcom prerokovaní v osobitnej komisii konštatoval,\nže rozhodnutie č. 144496/2022 zo dňa 11.04.2022 bolo vydané v súlade so zákonom č. 35/2019 Z. z.\n\nSprávna žaloba – žalobné body\n34. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f)\na g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) domáhala zrušenia\nrozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.\n35. Žalobkyňa je toho názoru, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia,\nako aj rozhodnutia žalovaného, došlo k nezákonnému postupu ústiaceho do účelového výkladu práva\na ukladaniu povinností a podmienok nad rámec zákona, čím bola ukrátená a poškodená na svojich\nprávach. Samotným nezákonným rozhodnutím tak došlo k vzniku škody, pretože v nemajetkovej sfére\nžalobkyne je ujma vo výške nepriznaného príspevku na rekreáciu.\n36. Vo vzťahu k meritu veci žalobkyňa poukázala na to, že jej nárok má právny základ v ustanovení\n§ 213 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z. podľa ktorého „Príslušníkovi finančnej správy patrí príspevok na\nrekreáciu v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce“. Žalobkyňa zdôraznila, že\n§ 152a Zákonníka práce neodkazuje na žiadny iný právny predpis a ani na možnosť pre zamestnávateľov\nvytvárať a stanovovať ďalšie podmienky a vyžadovať preukazovanie iných skutočností. Naopak,\npodľa presvedčenia žalobkyne argumentácia žalovaného, že prenocovanie musí byť len u podnikateľa\nneobstojí. Skutočnosť, že ubytovacie rekreačné zariadenie má pridelené DIČ podľa názoru žalobkyne\npreukazuje, že je ekonomickým subjektom, ktoré zrazilo a odviedlo i miestnu daň za prenocovanie.\nO uvedenom svedčí ňou správnemu orgánu predložený hotelový účet za prenocovanie na území SR.\n37. Žalobkyňa má za to, že odvolávanie sa na interné a metodické pokyny a akty nemá oporu v zákonnej\núprave, naviac aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/39/2009 zo dňa\n17.03.2010 metodický pokyn úradu nepredstavuje záväzný výklad zákona.\n38. V ďalšom texte podanej žaloby žalobkyňa poukázal na to, že už v odvolaní namietala, že „Na základe\nčoho rozhodol orgán, ktorý rozhodnutie vydal (vecná príslušnosť) – oprávnenosť orgánu konať podľa\n§ 280 zákona č. 35/2019 Z. z. (ďalej len tento zákon, výslovne nie je uvedené inak)“. Na túto otázku\na defacto na všetky relevantné odvolacie dôvody žalovaný podľa jej názoru nereflektoval – ignoroval\nvystavenú faktúru, miestnu daň, pridelenie DIČ, odvolávajúc sa na mimoprávne akty a závery, ukladajúc\npovinnosti nad rámec zákona a najmä nevysvetlil, prečo konal a rozhodol. Podľa § 8 zákona\nč.\n35/2019 Z.z. totiž sú upravené okruhy problematiky, v ktorých konanie vo veciach služobného pomeru\nprebieha. Avšak v § 278 písm. e) bod 13 zákona č. 35/2019 Z. z. je uvedené, že predmetom konania je\nkonanie, v ktorom sa rozhoduje o žiadosti príslušníka finančnej správy o priznanie plnenia podľa tohto\nzákona okrem plnení podľa § 117 ods. 7, § 149 ods. 3, § 185 až 203 a § 213 práve § 213 ods. 8 a 9.\nA práve § 213 ods. 8 predstavuje rekreačný príspevok. Toto žalovaný nevysvetlil a konal ďalej, čím mal\ndiskriminovať žalobkyňu v postavení o jej nárokoch. Z tohto vyplýva, že nárok podľa\n§ 213 ods.\n8 zákona č. 35/2019 Z. z. nie je predmetom konania vo veciach služobného pomeru. Tento záver je\npodľa názoru žalobkyne logický, pretože ide o nároky zamestnanecké (resp. obdobné pre príslušníkov\nozbrojených zložiek), ktoré podľa Zákonníka práce a § 316 CSP predstavujú individuálny pracovný spor.\nJedná sa o pakt, ktorý je výsledkom konania nad rámec právomoci.\n39. Žalobkyňa je toho presvedčenia, že žalovaný flagrantne porušil čl. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. (princíp\nzákonnosti, a to v materiálnom i formálnom smere). Žalovaný žalobkyňu neoboznámil s ukončením\ndokazovania, ani s obsahom správneho spisu. Prvostupňové rozhodnutie podľa vyjadrenia žalobkyne\n\nje po formálnej stránke nezvládnuté, pretože nemá podľa § 291 zákona č. 35/2019 Z. z. náležitosti, a to\nnajmä podľa ods. 1 a 3, nakoľko nebolo uvedené, kto je príslušným orgánom a na základe čoho, zároveň\nje otázne, kto je odvolací orgán na preskúmanie rozhodnutia prezidenta finančnej správy.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, duplika žalovaného\n40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.10.2022 k námietke žalobkyne, že\n§\n152a Zákonníka práce neodkazuje na žiadny iný právny predpis a ani na možnosť pre zamestnávateľov\nvytvárať a stanovovať ďalšie podmienky a vyžadovať preukazovanie iných skutočností uviedol, že\ns uvedeným názorom žalobkyne nesúhlasí.\n41. Poukázal na to, že ustanovenie § 152a Zákonníka práce upravuje otázku príspevku na rekreáciu\nzamestnanca, jedná sa o ustanovenie účinné od 01.01.2019 (novela č. 347/2018 Z. z.). Z dôvodovej\nsprávy k zákonu č. 347/2018 Z. z. vyplýva, že: „Cieľom návrhu zákona je podpora domáceho\ncestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu.\nMedzi navrhované nástroje financovania cestovného ruchu patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja\ncykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Rekreačný poukaz v\nspojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce (príspevku na rekreáciu zamestnancov)\nvytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných\npríslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok.“ Z\nuvedeného je zrejmé, že toto ustanovenie bolo do Zákonníka práce prijaté ako súčasť balíka zmien v\noblasti cestovného ruchu s cieľom jeho podpory (novela Zákona o podpore cestovného ruchu), a preto\nho nemožno vykladať izolovane od predmetného zákona, ktorý vymedzuje aj pojmy „prenocovanie“,\nalebo „rekreačný poukaz“.\n42. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný uviedol, že pojem prenocovanie upravuje § 2 písm.\nd) zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, pričom\nprenocovaním sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým\nsubjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za\nubytovanie. Z uvedenej definície žalovaný bližšie analyzoval pojmy:\n1. Ubytovanie\n2. Daň za ubytovanie\n43. K pojmu ubytovanie žalovaný poukázal na to, že je potrebné odlišovať ubytovanie dlhodobého\ncharakteru (dlhodobý nájom) a ubytovanie krátkodobého charakteru. Ubytovanie je možné poskytnúť\nna základe zmluvy o ubytovaní, ktorá je ako zmluvný typ upravená zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov\n(§ 754 a nasl). V kontexte uvedeného dal žalovaný\ndo pozornosti komentár k § 754 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov podľa ktorého: „Predmetom zmluvy o ubytovaní je poskytnutie prechodného ubytovania, ktoré\nje spojené s určitými nevyhnutnými službami, prípadne na základe osobitnej dohody aj s ďalšou službou.\nPrechodnosť ubytovania vyplýva spravidla z dohodnutej doby ubytovania. Môže však vyplývať aj z účelu\nubytovania (napr. prechodné ubytovanie na dobu vykonávania určitej činnosti, na dobu trvania školenia\nalebo školského roka a pod.). Prechodné ubytovanie sa poskytuje v zariadeniach na to určených.\nZákon uvádza hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia. Vzhľadom na to, že tzv. iné zariadenia\nnie sú bližšie špecifikované, možno sem zahrnúť aj celý rad iných zariadení, akými sú vysokoškolské a\nstredoškolské internáty, sanatóriá a ubytovne v kúpeľoch, podnikové rekreačné zariadenia, kempingy,\nrekreačné chaty, časti súkromných domov a časti bytov, pokiaľ v nich ich vlastníci poskytujú iným osobám\nprechodné ubytovanie. Na poskytovanie prechodného ubytovania sa vyžaduje, aby ubytovateľ mal\npríslušnéživnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb.“ Z uvedeného jasne vyplýva,\nže služby ubytovania nie je možné poskytovať bez živnostenského oprávnenia. Ak sa zamestnanec\n„ubytuje“ (priamo, cez sprostredkovateľa) u fyzickej/právnickej osoby, ktorá vlastní byt, dom, chatu,\npričom túto činnosť nevykonáva ako podnikanie a doklad vydá ako fyzická/právnická osoba, takýto\ndoklad nemožno uznať, pretože tento subjekt nie je ekonomickým subjektom poskytujúcim služby\nprechodného ubytovania (a zariadenie teda nie je ubytovacím zariadením).\n44. K pojmu dani za ubytovanie žalovaný uviedol, že predmetom dane za ubytovanie je odplatné\nprechodné ubytovanie podľa § 754 až § 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení, ktorým\nje hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie\n\nzariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická ubytovňa, chata, stavba na\nindividuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome,\nv rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely (§ 37 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych\ndaniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších\npredpisov). Žalovaný ďalej poukázal na to, že s účinnosťou od 15.10.2014 zákonom č. 268/2014 Z. z. sú\npriamo v ustanovení predmetu dane za ubytovanie vymedzené ubytovacie zariadenia. Touto úpravou\npredmetu dane sa preto vo vzťahu k vymedzeniu ubytovacieho zariadenia už ďalej nepoužije vyhláška\nMinisterstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie\nzariadenie pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Novým taxatívnym vymedzením ubytovacích zariadení\nsa za ubytovacie zariadenie považuje hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný\ndom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická\nubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko,\nrodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely.\n45. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že tým, že má rekreačné zariadenie pridelené DIČ je\nekonomickým subjektom žalovaný poukázal na skutočnosť, že vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie\nVS – Financie Tatranská Lomnica (ďalej aj „VDZ VS – Financie“) nie je žiadne rekreačné zariadenie.\nUvedené vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie Ministerstva financií SR bolo zriadené vzmysle zákona\nč. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, rozhodnutím ministra financií Slovenskej republiky č.\n14/1996 z 5. júna 1996, č. j. 2251/1996-sekr. VDZ VS – Financie je rozpočtovou organizáciou, ktorá\nje svojím rozpočtom zapojená na rozpočet rozpočtovej kapitoly ministerstva. VDZ VS –Financie je\nprávnická osoba, ktorá v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene. Z uvedeného teda jasne\nvyplýva, že VDZ VS – Financie nie je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný\ndom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická\nubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko,\nrodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely.\n46. Pokiaľ ide o výdavky v rozsahu § 152a ods. 4 ZP na zamestnanca a iné osoby podľa\n§\n152a ods. 5 Zákonníka práce žalovaný zdôraznil, že Zákonník práce upravuje, že účtovný doklad\nmá obsahovať i označenie (meno) zamestnanca, pričom náležitosti účtovného dokladu vychádzajú zo\nzákona o účtovníctve. Žalobkyňou predložený doklad tieto údaje neobsahoval. Základom je, aby z\ndokladu vyplývalo, na koho meno bol vydaný, kto ho vydal, aké služby boli poskytnuté (faktúra, doklad\no ubytovaní) a aby existoval aj doklad, ktorým sa preukáže platba v pokladnici.\n47. V nadväznosti na skutočnosť, že VDZ VS – Financie nemá živnostenského oprávnenie nie je možné\npodľa názoru žalovaného poskytnutie prenocovania v tomto prípade hodnotiť ako ubytovanie v zmysle\npríslušných právnych predpisov.\n48. K námietke žalobkyne, že metodické pokyny nie sú záväzné, žalovaný len v skratke uviedol,\nže samozrejme nie sú záväzné, avšak dopomáhajú k výkladovému objasňovaniu zákona. Tým, že\npríjem zamestnávateľa zamestnancovi v peňažnom vyjadrení príspevku na rekreácie, max. 275 Eur, je\noslobodený od dane z príjmu, Finančné riaditeľstvo SR vydalo k tomuto ustanoveniu a tým súvisiacich\npravidiel metodický pokyn (aby nebolo sporné, kedy nejde o príjem oslobodený).\n49. Ohľadom námietky žalobkyne týkajúcej sa právomoci na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že\nsvoju právomoc v napadnutom rozhodnutí jasne odôvodnil. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 278\npísm. e) bod 13 zákona č. 35/2019. V kontexte uvedeného žalovaný dal do pozornosti žalobkyne novelu\nzákona č. 35/2019 Z. z. účinnú od 1.1.2022 – zákon č. 431/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý znie nasledovne: „Zákon č.35/2019 Z. z. o finančnej\nspráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 126/2020\nZ. z., zákona č. 76/2021 Z. z. a zákona č. 186/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto ..... „V § 278 písm. e)\nbode 13 sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a § 213 ods. 8 a 9.“ Podľa\nustanovenia § 331b ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. platí:„Na konanie podľa § 278 začaté a právoplatne\nneskončené pred\n1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do\n31. decembra 2021“. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie žalobkyne začalo dňom podania žiadosti\n03.12.2021 (poznámka žalovaného: § 283 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. „Konanie sa začína na návrh\núčastníka konania alebo z podnetu oprávneného orgánu“) musel oprávnený orgán aplikovať právny\nstav platný do 31.12.2021.\n\n50. K námietke žalobkyne, že žalovaný ju neoboznámil so skončením dokazovania, žalovaný reagoval\nodkazom na § 283 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z., druhá veta: „Ak nejde o konanie vo veci služobného\nhodnotenia, prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 258 ods. 1 písm. j) alebo písm. p)\nalebo konanie, v ktorom sa prejednáva disciplinárne previnenie príslušníka finančnej správy podľa§ 127\nods. 1 alebo priestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy podľa§ 127 ods. 2, prvým úkonom\noprávneného orgánu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia.“ Z uvedené je zrejmé, že\nkonanie vo veci služobného pomeru, je konaním „sui generis“, kedy pokiaľ nejde o vyššie uvedené\nkonanie stačí vydanie rozhodnutia.\n51. Vo vzťahu k príslušnosti na vydanie prvostupňového rozhodnutia, žalovaný poukázal na to, že z § 73\nzákona č. 35/2019 Z. z. a čl. 2, bod 1, písm. be) Prílohy k personálnemu opatreniu ministra financií SR č.\n1/2021, ktorej obsah je zverejnený na intranete finančnej správy, príslušnosť odvolacieho orgánu vyplýva\npriamo z § 280 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. Podľa § 73 zákona č. 35/2019 Z. z. platí: „Na účely tohto\nzákona je nadriadeným minister a v ním vymedzenom rozsahu príslušník finančnej správy ustanovený\ndo riadiacej funkcie, ak § 105 ods. 5 a 6 neustanovujú inak. Vo veciach služobného pomeru v mene\nštátu koná a rozhoduje a právne úkony robí nadriadený, ak § 271 ods. 1 písm. b),písm. c), ods. 5 alebo\n§ 280 neustanovujú inak. Príslušníkom finančnej správy ustanoveným do riadiacej funkcie je príslušník\nfinančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie, s ktorou je spojený príplatok podľa § 165 alebo § 166.\nRozsah konaní a právnych úkonov vo veciach služobného pomeru, v ktorých je príslušník finančnej\nsprávy ustanovený do riadiacej funkcie nadriadeným, vymedzí minister personálnym opatrením. V tomto\npersonálnom opatrení minister môže zároveň upraviť podmienky, za ktorých je prezident oprávnený\npreniesť určité svoje právomoci konať a rozhodovať vo veciach služobného pomeru a svoje oprávnenia\nvykonávať úkony vo veciach služobného pomeru na iného príslušníka finančnej správy ustanoveného\ndo riadiacej funkcie.“\n52. Vychádzajúc z uvedeného vydal minister financií SR Personálne opatrenie č. 1/2021. Podľa čl. 2, bod\n1, písm. be) Prílohy k personálnemu opatreniu ministra financií SR č. 1/2021 platilo: Prezident finančnej\nsprávy rozhoduje v konaní podľa § 278 písm. d) bodov 14 až 17 zákona“ Podľa § 280 ods. 3, druhá veta\nzákona č. 35/2019 Z. z. platí:\n„O odvolaní proti rozhodnutiu prezidenta vydanému v prvom stupni\nrozhoduje prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.“ Z citovaných ustanovení\nkompetencie prezidenta Finančnej správy ako prvostupňového orgánu, aj ako druhostupňového orgánu\nv spojení s osobitnou komisiou nemôžu byť podľa presvedčenia žalovaného sporné.\n53. V nadväznosti na vyššie opísané skutočnosti žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu\nzamietnuť.\n54. Žalobkyňa repliku k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.10.2022 nepodala.\n55. Správny súd v Banskej Bystrici bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3\npísm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej\nBystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici\nvedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“).\n56. Pojednávania dňa 31.10.2024 sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne, žalobkyňa a zástupca\nžalovaného. Právny zástupca žalobkyne zotrval na obsahu podanej žaloby, s akcentom na naplnenie\nkritérií upravených v § 152a Zákonníka práce zo strany žalobkyne a žiadal žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo zrušiť. Žalovaný na predmetnom pojednávaní prostredníctvom povereného zamestnanca\nzotrval na svojich vyjadreniach a argumentoch v nich uvedených a navrhol žalobu ako neopodstatnenú\nzamietnuť a rozhodnutia žalovaného potvrdiť.\n57. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou\nžalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou\n\noprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho\nprieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal. Po oboznámení sa so žalobou, s písomným\nvyjadrením žalovaného, s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným a prednesmi\nprítomných osôb na pojednávaní dospel správny súd k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať\núspech.\nPrávny rámec\n58. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n59. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n60. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n61. Podľa § 331b ods. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z. z.“), na konanie podľa\n§ 278 začaté a právoplatne\nneskončené pred 1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31.\ndecembra 2021.\n62. Podľa § 278 písm. d) bod 16 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021, konaním vo\nveciach služobného pomeru je konanie, v ktorom sa rozhoduje o žiadosti príslušníka finančnej správy o\npriznanie plnenia podľa tohto zákona okrem plnení podľa § 117 ods. 7, § 149 ods. 3 a § 185 až 203.\n63. Podľa § 278 písm. e) bod 13 zákona č. 35/2019 Z. z., konaním vo veciach služobného pomeru je\nkonanie, v ktorom sa rozhoduje o žiadosti príslušníka finančnej správy o priznanie plnenia podľa tohto\nzákona okrem plnení podľa § 117 ods. 7, § 149 ods. 3,\n§ 185 až 203 a § 213 ods. 8 a 9.\n64. Podľa § 213 ods. 8 zákona č. 35/2019, príslušníkovi finančnej správy patrí príspevok na rekreáciu v\nrozsahu a za podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce.\n65. Podľa § 152a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“),\nzamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého\npracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok\nna rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny\nrok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia\nsuma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom\nkratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom\nrozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.\nSplnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie;\npočet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci\nkalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.\n66. Podľa § 152a ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na\nrekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu.\nPri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s\nvydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu je výška poplatku za sprostredkovanie\nslužieb podľa odseku 4 maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.\n67. Podľa § 152a ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok\nna rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu,\nnemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok\nnepožiada.\n\n68. Podľa § 152a ods. 4 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú preukázané\nvýdavky zamestnanca na\na) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej\nrepubliky,\nb) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné\nslužby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,\nc) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu\nbyť stravovacie služby,\nd) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území\nSlovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých\nštyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje\naj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa\nzverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so\nzamestnancom v spoločnej domácnosti.\n69. Podľa § 283 ods. 3, druhá veta zákona č. 35/2019, ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia,\nprepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 258 ods. 1 písm. j) alebo písm. p) alebo konanie,\nv ktorom sa prejednáva disciplinárne previnenie príslušníka finančnej správy podľa § 127 ods. 1 alebo\npriestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy podľa § 127 ods. 2, prvým úkonom oprávneného\norgánu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia; na vydanie rozhodnutia sa primerane\nvzťahuje postup podľa § 281.\n70. Podľa § 73 ods. 1 až 4 zákona č. 35/2019 Z. z., (1) na účely tohto zákona je nadriadeným minister a\nv ním vymedzenom rozsahu príslušník finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie, ak § 105 ods.\n5 a 6 neustanovujú inak. (2) Vo veciach služobného pomeru v mene štátu koná a rozhoduje a právne\núkony robí nadriadený, ak\n§ 271 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 5 alebo § 280 neustanovujú inak.\nPríslušníkom finančnej správy ustanoveným do riadiacej funkcie je príslušník finančnej správy, ktorý je\nustanovený do funkcie, s ktorou je spojený príplatok podľa § 165 alebo § 166. (4) Rozsah konaní a\nprávnych úkonov vo veciach služobného pomeru, v ktorých je príslušník finančnej správy ustanovený do\nriadiacej funkcie nadriadeným, vymedzí minister personálnym opatrením. V tomto personálnom opatrení\nminister môže zároveň upraviť podmienky, za ktorých je prezident oprávnený preniesť určité svoje\nprávomoci konať a rozhodovať vo veciach služobného pomeru a svoje oprávnenia vykonávať úkony vo\nveciach služobného pomeru na iného príslušníka finančnej správy ustanoveného do riadiacej funkcie.\n71. Podľa § 280 ods. 3, druhá veta zákona č. 35/2019 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu prezidenta\nvydanému v prvom stupni rozhoduje prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. O\nodvolaní proti rozhodnutiu ministra v prvom stupni rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej\nosobitnej komisie.\nPosúdenie veci správnym súdom\n72. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia žalovaného, ako aj administratívneho\nspisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo v súlade\nso zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného vedúci k vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil\nsprávne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu racionálne odôvodnil\na takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Zároveň sa vysporiadal s podstatnými námietkami\nžalobkyne uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a napadnuté rozhodnutie náležite\nodôvodnil.\n73. Správny súd zdôrazňuje, že vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v predmetnej veci,\nnie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t.j. skutkových a\nprávnych tvrdení žalobkyne, pre ktoré sa domnieva, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nbolo nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť\norgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne\na procesnoprávne predpisy.\n\n74. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého\nrozhodnutia žalovaného č. 228153/2022 zo dňa 27.05.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie prezidenta\nfinančnej správy č. 144496/2022 zo dňa 11.04.2022 a odvolanie žalobkyne smerujúce proti nemu\nzamietol.\n75. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobkyne, že § 152a Zákonníka práce neodkazuje\nna žiadny iný právny predpis a ani na možnosť pre zamestnávateľov vytvárať a stanovovať ďalšie\npodmienky a vyžadovať preukazovanie iných skutočností vo vzťahu k príspevkom na rekreáciu.\nK uvedenej námietke správny súd poukazuje na to, že z dôvodovej správy k zákonu č. 347/2018 Z.\nz. ktorým sa zmenil a doplnil zákon\nč. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení\nneskorších predpisov (ďalej iba ako „zákon č. 91/2020 Z. z.“), ktorým sa do Zákonníka práce ako §\n152a zaviedla „rekreácia zamestnancov“ vyplýva, že cieľom návrhu zákona bola podpora domáceho\ncestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu.\nMedzi navrhované nástroje financovania cestovného ruchu patril rekreačný poukaz, podpora rozvoja\ncykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Rekreačný poukaz v\nspojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce (príspevku na rekreáciu zamestnancov)\nmal vytvoriť možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných\npríslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Možno\nzhrnúť, že cieľom legislatívnej úpravy bola podpora domáceho cestovného ruchu a zníženie nákladov\nzamestnancov na dovolenku absolvovanú v Slovenskej republike. Rovnako ako žalovaný vo vyjadrení\nk správnej žalobe, tak i správny súd zdôrazňuje, že vyššie citované zákonné ustanovenie bolo prijaté\nako súčasť balíka zmien v oblasti cestovného ruchu s cieľom jeho podpory, takže ho skutočne nemožno\nvykladať izolovane od zákona\nč. 91/2010 Z. z., ktorý vymedzuje pojmy „prenocovanie“ alebo\n„rekreačný poukaz“.\n76. Pojem prenocovanie upravuje práve § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z., pričom pod pojmom\nprenocovanie sa rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým\nsubjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za\nubytovanie.\n77. K pojmu ubytovanie správny súd rovnako ako žalovaný poukazuje na to, že je potrebné odlišovať\nubytovanie dlhodobého charakteru (dlhodobý nájom) a ubytovanie krátkodobého charakteru. Ubytovanie\nje možné poskytnúť na základe zmluvy o ubytovaní, ktorá je ako zmluvný typ upravená zákonom č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (§ 754 a nasl), pričom predmetom zmluvy\no ubytovaní je poskytnutie prechodného ubytovania, ktoré je spojené s určitými nevyhnutnými službami,\nprípadne na základe osobitnej dohody aj s ďalšou službou. Prechodnosť ubytovania vyplýva spravidla\nz dohodnutej doby ubytovania. Môže však vyplývať aj z účelu ubytovania (napr. prechodné ubytovanie\nna dobu vykonávania určitej činnosti, na dobu trvania školenia alebo školského roka a pod.). Prechodné\nubytovanie sa poskytuje v zariadeniach na to určených. Zákon uvádza hotely, nocľahárne, ubytovne a\niné zariadenia. Vzhľadom na to, že tzv. iné zariadenia nie sú bližšie špecifikované, možno sem zahrnúť\naj celý rad iných zariadení, akými sú vysokoškolské a stredoškolské internáty, sanatóriá a ubytovne\nv kúpeľoch, podnikové rekreačné zariadenia, kempingy, rekreačné chaty, časti súkromných domov a\nčasti bytov, pokiaľ v nich ich vlastníci poskytujú iným osobám prechodné ubytovanie. Na poskytovanie\nprechodného ubytovania sa vyžaduje, aby ubytovateľ mal príslušné živnostenské oprávnenie na\nposkytovanie ubytovacích služieb.\n78. Predmetom dane za ubytovanie je podľa § 37 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach\na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, odplatné prechodné ubytovanie\nfyzickej osoby podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení (ďalej len\n„zariadenie“), ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný\ndom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, ubytovňa, chata,\nstavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v\nbytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely a iné zariadenie poskytujúce\nodplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe.\n79. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že ňou navštívené ubytovacie rekreačné zariadenie má\npridelené DIČ, v čoho dôsledku ho možno považovať za ekonomický subjekt, čím je podľa presvedčenia\nžalobkyne naplnená podmienka, že sa v prípade ňou navštíveného ubytovacieho zariadia jedná\n\no oprávnene vzniknuté výdavky. V tomto prípade však podľa názoru správneho súdu zohráva podstatnú\núlohu to, že vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS – Financie Tatranská Lomnica plní úlohy\nvzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia, ktoré bolo zriadené v zmysle zákona č. 303/1995 Z. z.\no rozpočtových pravidlách. Nejedná sa teda o rekreačné zariadenie špecifikované vo vyššie citovanom\nzákonnom ustanovení § 37 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za\nkomunálne odpady a drobné stavebné odpady. Za oprávnené výdavky podľa § 152a Zákonníka\npráce teda v danom prípade skutočne nebolo možné považovať úhrady vykonané na základe účtovného\ndokladu, ktorý žalobkyni vystavil subjekt, ktorý nemá živnostenské oprávnenie. Vychádzajúc z vyššie\nuvedených skutočností podľa názoru správneho súdu nebolo cieľom zákonodarcu poskytovať príspevok\nna rekreáciu za služby poskytnuté v charaktere zariadení, ktoré žalobkyňa navštívila, keďže sa jedná\no také zariadenie, ktorého hlavnou oblasťou činnosti nie je poskytovanie služieb v cestovnom ruchu.\nZ vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil správny súd námietku žalobkyne ohľadom oprávnenosti ňou\nuplatnených výdavkov za nedôvodnú.\n80. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že metodické pokyny nie sú záväzné správny súd súhlasí\ns názorom žalobkyne, že tieto skutočne záväzné nie sú, avšak v danom prípade slúžili k objasňovaniu\nzákona. Ich použitie podľa názoru správneho zákonu nemalo za následok nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutiu, keďže neboli v rozpore s právnymi predpismi na základe ktorých si žalobkyňa svoj nárok\nuplatnila.\n81. Ohľadom námietky žalobkyne týkajúcej sa právomoci žalovaného na vydanie rozhodnutia\npoukazujúc na aktuálne znenie zákonného ustanovenia § 278 písm. e) bod 13 zákona\nč. 35/2019,\nv zmysle ktorého je konaním vo veciach služobného pomeru konanie, v ktorom sa rozhoduje o žiadosti\npríslušníka finančnej správy o priznanie plnenia podľa tohto zákona okrem plnení podľa § 117 ods.\n7, § 149 ods. 3, § 185 až 203 a § 213 ods. 8 a 9, správny súd poukazuje na to, že toto znenie bolo\nprijaté až od 01.01.2020 zákonom č. 431/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o\nfinančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa\nmenia a dopĺňajú niektoré zákony. Práve vyššie uvedeným zákonným ustanovením sa v § 278 písm.\ne) bod 13 slovo „a“ nahradilo čiarkou a na konci sa pripojili tieto slová: „a § 213 ods. 8 a 9. Zároveň\nplatí, že podľa ustanovenia § 331b ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. sa na konanie podľa § 278 začaté a\nprávoplatne neskončené pred 1. januárom 2022 vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do\n31. decembra 2021. Keďže konanie žalobkyne začalo dňom podania žiadosti 03.12.2021, prvostupňový\nsprávny orgán podľa názoru správneho súdu správne aplikoval právny stav platný do 31.12.2021.\nV danom prípade sa teda jednalo o konanie vo veci služobného pomeru žalobkyne. Z uvedeného dôvodu\nvyhodnotil správny súd i túto námietku žalobkyne ako neopodstatnenú.\n82. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaný ju neoboznámil so skončením dokazovania správny\nsúd poukazuje na zákonné ustanovenie § 283 ods. 3, druhá vetá zákona č. 35/2019 Z. z. podľa ktorého\n„ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia, prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa\n§ 258 ods. 1 písm. j) alebo písm. p) alebo konanie, v ktorom sa prejednáva disciplinárne previnenie\npríslušníka finančnej správy podľa§ 127 ods. 1 alebo priestupok spáchaný príslušníkom finančnej\nsprávy podľa § 127 ods. 2, prvým úkonom oprávneného orgánu voči účastníkovi konania je oznámenie\nrozhodnutia“. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia má správny súd za to, že i táto žalobná\nnámietka žalobkyne je nedôvodná.\n83. Ohľadom námietky príslušnosti na vydanie prvostupňového rozhodnutia správny súd poukazuje\nna to, že z § 73 zákona č. 35/2019 Z. z. a čl. 2, bod 1, písm. be) Prílohy k personálnemu opatreniu\nministra financií SR č. 1/2021, ktorého obsah je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že príslušnosť\nodvolacieho orgánu vyplýva priamo z\n§ 280 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z., pričom podľa § 73\nzákona č. 35/2019 Z. z. platí, že na účely tohto zákona je nadriadeným minister a v ním vymedzenom\nrozsahu príslušník finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie, ak § 105 ods. 5 a 6 neustanovujú\ninak. Vo veciach služobného pomeru v mene štátu koná a rozhoduje a právne úkony robí nadriadený,\nak § 271 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 5 alebo § 280 neustanovujú inak. Príslušníkom finančnej\nsprávy ustanoveným do riadiacej funkcie je príslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie,\ns ktorou je spojený príplatok podľa§ 165 alebo\n§ 166. Rozsah konaní a právnych úkonov vo\nveciach služobného pomeru, v ktorých je príslušník finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie\nnadriadeným, vymedzí minister personálnym opatrením. V tomto personálnom opatrení minister môže\nzároveň upraviť podmienky, za ktorých je prezident oprávnený preniesť určité svoje právomoci konať a\n\nrozhodovať vo veciach služobného pomeru a svoje oprávnenia vykonávať úkony vo veciach služobného\npomeru na iného príslušníka finančnej správy ustanoveného do riadiacej funkcie.\n84. Z vyššie uvedenej zákonnej úpravy bolo podľa názoru správneho súdu oprávnenie prezidenta\nFinančnej správy ako prvostupňového orgánu, aj ako druhostupňového orgánu v spojení s osobitnou\nkomisiou dané. Preto vyhodnotil správny súd i túto námietku žalobkyne ako nedôvodnú.\n85. Záverom správny súd konštatuje, že žalobkyňou napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti\nustanovenia § 291 zákona č. 35/2019 Z. z. Rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a vychádza zo skutočného stavu veci. V písomnom vyhotovení rozhodnutia\nje uvedené, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania.\nRozhodnutie je podpísané s uvedením mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal. Rozhodnutie\nobsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Zároveň výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo\nrozhodnuté. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n86. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade\nso zákonom. Správny súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci dostatočné\na na účely predmetu konania orientované zistenie skutkového a právneho stavu, o čom svedčí obsah\nadministratívneho spisu. Z vykonaného zisťovania v konaní vyvodil správne skutkové závery, keď svoje\núvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav\nsprávne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup prvostupňového\nsprávneho orgánu a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobkyne\nuvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite\nodôvodnil. Preto s poukazom na § 190 SSP správny súd žalobu žalobkyne zamietol.\n87. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého\nsprávny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa\nv konaní úspešná nebola, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd\nnepriznal náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej\npriznanie podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.\n88. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n(§ 139\nods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0\n(§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,\nak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote jedného mesiaca od\ndoručenia rozhodnutia.\nKasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}