{"guid": "b63a4078-c8d2-43c8-8950-2cd563379719:4fb2785a-41a0-4b64-a33b-fa3774b051d7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200417.2", "spisova_znacka": "BB-75S/53/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-75S/53/2022 z 11. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 11. júla 2024, sp. zn. BB-75S/53/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200417.2", "identifikacne_cislo": "6022200417", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fb2785a-41a0-4b64-a33b-fa3774b051d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200417.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200417.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200417.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-75S/53/2022\n6022200417\n11. 07. 2024\nJUDr. Alena Antalová\nECLI:SK:SpSBB:2024:6022200417.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov\nsenátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:\nELMAX ŽILINA, a. s., so sídlom Dlhá 85, 010 09 Žilina – Bytčica, IČO: 36 401 676, zast.: Hriadel\n& Heger, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava – Staré Mesto, IČO:\n51 643 359, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100998861/2022,\nč. 100998893/2022, č. 100998935/2022, č. 100998971/2022, č. 100998974/2022, č. 100999020/2022,\nč. 100999049/2022, č. 100999073/2022, č. 100999076/2022 a č. 100999099/2022, všetky zo dňa 21.\napríla 2022, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.\n100998861/2022 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č.\n102062000/2021 zo dňa 2. novembra 2021 zrušuje a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.\nII. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.\n100998893/2022 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č.\n102063986/2021 zo dňa 2. novembra 2021 zrušuje a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.\nIII. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.\n100998935/2022 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č.\n102066850/2021 zo dňa 2. novembra 2021 zrušuje a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.\nIV. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.\n100998971/2022 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č.\n102068094/2021 zo dňa 2. novembra 2021 zrušuje a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.\nV. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.\n100998974/2022 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č.\n102069359/2021 zo dňa 2. novembra 2021 zrušuje a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.\nVI. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.\n100999020/2022 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č.\n102070352/2021 zo dňa 2. novembra 2021 zrušuje a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.\nVII. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.\n100999049/2022 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č.\n102071017/2021 zo dňa 2. novembra 2021 zrušuje a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.\n\nVIII. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.\n100999073/2022 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č.\n102071631/2021 zo dňa 2. novembra 2021 zrušuje a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.\nIX. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.\n100999076/2022 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č.\n102072544/2021 zo dňa 2. novembra 2021 zrušuje a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.\nX. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č.\n100999099/2022 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č.\n102073424/2021 zo dňa 2. novembra 2021 zrušuje a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.\nXI. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania\na zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobia\nmarec 2017 až december 2017, ktorá bola začatá dňa 14. júla 2020 na základe Oznámenia o daňovej\nkontrole č. 100991036/2020 zo dňa 4. júna 2020. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č.\n101075931/2021 zo dňa 21. júna 2021 (ďalej ako „Protokol“), vrátane výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam\nuvedeným v Protokole. Daňová kontrola bola ukončená dňa 24. júna 2021 doručením Protokolu. Žalobca\ndoručil správcovi dane dňa 5. augusta 2021 vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly. Pripomienky\nžalobcu k Protokolu boli prerokované na ústnom pojednávaní, o ktorom bola vyhotovená Zápisnica o\nústnom pojednávaní č. 101628665/2021 zo dňa 3. septembra 2021.\nRozhodnutia správcu dane\n2. Správca dane následne dňa 2. novembra 2021 vydal rozhodnutia\nč. 102062000/2021,\nč. 102063986/2021, č. 102066850/2021, č. 102068094/2021, č. 102069359/2021, č. 102070352/2021,\nč. 102071017/2021, č. 102071631/2021, č. 102072544/2021 a č. 102073424/2021 (ďalej spolu ako\n„rozhodnutia správcu dane“), ktorými určil žalobcovi rozdiel v sume spolu 38 000,00 Eur na DPH za\nzdaňovacie obdobia marec 2017 až december 2017.\n3. Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí popísal úkony a jednotlivé kontrolné zistenia správcu\ndane v priebehu daňovej kontroly, priebeh vyrubovacieho konania, vyhodnotenie dôkazov a vyjadrenia\nžalobcu v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Správca dane konkrétne uviedol, že\nhlavným predmetom podnikania žalobcu je výroba elektrorozvádzačov, výroba, montáž, oprava a údržba\nelektrických zariadení, výroba chladiacich, ventilačných a filtračných zariadení. Správca dane zistil, že\nžalobca si podľa § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej ako „Zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“) v zdaňovacích obdobiach marec 2017 až\ndecember 2017 uplatnil právo na odpočítanie DPH okrem iného z dodávateľských faktúr:\n- č. 1703051, s dátumom vyhotovenia dňa 16. marca 2027, s dátumom dodania dňa 16. marca 2017,\nzákladom dane v sume 10 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 2 000,00 Eur,\n- č. 1704076, s dátumom vyhotovenia dňa 13. apríla 2017, s dátumom dodania dňa 13. apríla 2017,\nzákladom dane v sume 10 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 2 000,00 Eur,\n- č. 1702036, s dátumom vyhotovenia dňa 28. februára 2017, s dátumom dodania dňa 28. februára 2017,\nzákladom dane v sume 10 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 2 000,00 Eur,\n- č. 1705119, s dátumom vyhotovenia dňa 22. mája 2017, s dátumom dodania dňa 22. mája 2017,\nzákladom dane v sume 20 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 4 000,00 Eur,\n- č. 1706149, s dátumom vyhotovenia dňa 22. júna 2017, s dátumom dodania dňa 22. júna 2017,\nzákladom dane v sume 20 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 4 000,00 Eur,\n\n- č. 1707175, s dátumom vyhotovenia dňa 20. júla 2017, s dátumom dodania dňa 20. júla 2017, základom\ndane v sume 20 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 4 000,00 Eur,\n- č. 1708205, s dátumom vyhotovenia dňa 30. augusta 2017, s dátumom dodania dňa 30. augusta 2017,\nzákladom dane v sume 20 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 4 000,00 Eur,\n- č. 1709240, s dátumom vyhotovenia dňa 27. septembra 2017, s dátumom dodania dňa 27. septembra\n2017, základom dane v sume 20 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 4 000,00 Eur,\n- č. 1710282, s dátumom vyhotovenia dňa 31. októbra 2017, s dátumom dodania dňa 31. októbra 2017,\nzákladom dane v sume 20 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 4 000,00 Eur,\n- č. 1711320, s dátumom vyhotovenia dňa 28. novembra 2017, s dátumom dodania dňa 28. novembra\n2017, základom dane v sume 20 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 4 000,00 Eur,\n- č. 1712361, s dátumom vyhotovenia dňa 19. decembra 2017, s dátumom dodania dňa 19. decembra\n2017, základom dane v sume 20 000,00 Eur, 20 % DPH v sume 4 000,00 Eur (ďalej spolu ako „Faktúry“)\ns predmetom fakturácie – prezentácie obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou\nmuzikálov „MADAGASKAR,“ „Čas ruží – prvý muzikál s piesňami A. B.C.“ a „A. B. má koncert „Pošli to\ndál“ od dodávateľa SARCO s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 156 306, DIČ:\n2120199378, IČ DPH: SK2120199378 (ďalej ako „SARCO s.r.o.“ alebo „Dodávateľ“).\n4. D. E. F., predseda predstavenstva žalobcu, správcovi dane počas ústneho pojednávania dňa 14.\njúla 2020 k preverovaným zdaniteľným obchodom mimo iného uviedol, že žalobcu s ponukou podpory\nmuzikálov oslovila pani G., pričom v minulosti bola takáto spolupráca obchodným prínosom, a preto v nej\npokračovali. Na každú reklamnú kampaň bola uzatvorená zmluva so spoločnosťou SARCO s.r.o. a to:\nZmluva o reklame zo dňa 13. decembra 2016, Zmluva o reklame zo dňa 7. februára 2017 a Zmluva o\nreklame zo dňa 17. októbra 2017 (ďalej spolu ako „Zmluvy“). Po skončení podujatí Prvý muzikál A. B.C.\nČas ruží, A. B. má koncert „Pošli to dál“ a MADAGASCAR (ďalej spolu ako „podujatia“) boli žalobcovi v\nzmysle Zmlúv doručené hodnotiace správy. Svedkyňa H. G. počas ústneho pojednávania uviedla mimo\niného, že je promotérka a ako konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., Bratislavská 87, 902\n01 Pezinok, IČO: 45 8772 89 (ďalej ako „SILVI PRODUCTION, s.r.o.“) kupuje a organizuje koncerty. Pri\npropagácii jednotlivých podujatí jej vznikol reklamný priestor, ktorý predala spoločnosti SARCO s.r.o. na\nto, aby ho spoločnosť mohla využiť pre svojich reklamných partnerov. Po skončení akcie spoločnosť JK\nMedia s. r. o., s ktorou spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. spolupracuje a ktorá uzatvára zmluvy\ns konkrétnymi médiami, vypracuje hodnotiacu správu, odovzdá ju zvyčajne pani G., ktorá ju odovzdá\npánovi I. B. – konateľovi spoločnosti SARCO s.r.o. Svedok I. B. ako konateľ spoločnosti SARCO s.r.o.\npočas ústneho pojednávania mimo iného uviedol, že spoločnosť v zdaňovacích obdobiach marec až\ndecember 2017 nemala zamestnancov a sídlila v prenajatých priestoroch. V r. 2019 došlo k zmene\nkonateľa spoločnosti aj z osobných dôvodov, pričom pán B. v súčasnosti nedisponuje žiadnymi dokladmi\nspoločnosti SARCO s. r. o. za zdaňovacie obdobia marec až december 2017. Žalobca v rokoch 2017 a\n2018 patril medzi obchodných partnerov spoločnosti SARCO s. r. o. Pán B. zabezpečoval propagáciu\nobchodných partnerov v rôznych médiách – televízia, billboardy, rádio, printové médiá, letáky, plagáty a\npod. Grafické podklady na zabezpečenie prezentácie obchodného mena a loga obchodných partnerov\nna uvedených podujatiach boli poskytnuté pánovi I. B. buď e-mailom, na CD, na USB kľúči alebo na inom\nnosiči. Hodnotiace správy dostávala spoločnosť SARCO s. r. o. od spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.\nr. o., pričom p. B. ich následne odovzdal každému reklamnému partnerovi.\n5. Správca dane zaslal žalobcovi Oboznámenie so zistenými skutočnosťami v priebehu výkonu\ndaňovej kontroly č. 100423889/2021 zo dňa 12. marca 2021, v ktorom bol písomne oboznámený\nso skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly a so spôsobom ich zistenia. Žalobca\nvyjadrenie k zisteným skutočnostiam správcovi dane nezaslal. Žalobca dňa 1. júna 2021 zaslal správcovi\ndane na jeho Výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 100825136/2021 zo dňa 13. mája\n2021 vyjadrenie s dokladmi, ktorých obsah správca dane popísal v jeho rozhodnutiach. Správca dane\nuviedol, že na reklamných materiáloch predložených žalobcom bolo zobrazené len logo žalobcu, ktorý\nvystupoval v pozícii hlavného reklamného partnera alebo reklamného partnera podujatí. Logo žalobcu\nbolo zobrazené a prezentované bez akejkoľvek zvukovej propagácie a prezentácie. Jednalo sa o\nprezentáciu konkrétneho podujatia a nie o prezentáciu podnikateľských aktivít a konkrétnych produktov\nžalobcu.\n6. Žalobca podal prostredníctvom elektronickej podateľne dňa 5. augusta 2021 Vyjadrenie k Protokolu\nz daňovej kontroly č. 101075931/2021 zo dňa 21. júna 2021, ktoré bolo zaevidované pod evidenčným\nč. 6/08676681/2021. Správca dane sa vyjadrením žalobcu zaoberal, vyhodnotil ho aj z dôvodu, že\n\nžalobca navrhol vypočuť konateľa spoločnosti JK Media s.r.o., p. E. A. napriek tomu, že správca dane\nnespochybnil realizáciu podujatí spoločnosťou SILVI PRODUCTION, s.r.o., ani aktivity smerujúce k\nzabezpečeniu propagácie a reklamy podujatí spoločnosťou JK Media s.r.o. v médiách. Správca dane\nzískal poznatky a informácie (Úradný záznam č. 101594318/2021 zo dňa 27.08.2021) zo spisu z daňovej\nkontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej v spoločnosti LASER servis, spol. s r.o., Lipová 3, 900\n81 Šenkvice, IČO: 35755989, DIČ: 2020204120 za zdaňovacie obdobie december 2018. Zamestnanci\nsprávcu dane vykonávajúci predmetnú daňovú kontrolu vykonali ústne pojednávanie so svedkom p. E. A.\n– konateľom spoločnosti JK Media s. r. o. za účelom preverenia obchodných vzťahov medzi subjektami\nLASER servis, spol. s r.o., JK Media s. r. o. a SILVI PRODUCTION, s. r. o. Spoločnosť JK Media s.\nr. o. bola dodávateľom služieb pre spoločnosť SILVI PRODUCTION, s. r. o. Spoločnosť JK Media s. r.\no. objednáva reklamu v médiách (rádio, TV,...). Činnosti, ktoré boli predmetom faktúr vystavených pre\nspoločnosť SILVI PRODUCTION, s. r. o. zahŕňali nákup a predaj mediálneho a reklamného priestoru\npre kultúrne podujatie. Média mix je mix všetkých mediálnych výstupov, ktoré slúžia k propagácii\nkonkrétneho projektu (videa, TV/rádio spoty, printové reklamy, outdoorová reklama a iné). Dohadovanie\nzdaniteľných obchodov je realizované na základe objednávok, pričom p. A. komunikuje s p. H. G.. Z\npodujatí sa vyhotovuje hodnotiaca správa, ktorú si dáva vypracovať spoločnosť SILVI PRODUCTION,\ns. r. o.\n7. Správca dane ďalej získal poznatky a informácie zo spisu z daňových kontrol dane z pridanej hodnoty\nvykonaných u žalobcu za zdaňovacie obdobia január až november 2015 a jún až november 2016, o čom\nspísal Úradný záznam č. 101602201/2021 zo dňa 30. augusta 2021.\n8. Správca dane dohodol so žalobcom termín prerokovania pripomienok k Protokolu a dňa 3.\nseptembra 2021 prerokoval správca dane pripomienky a dôkazy predložené žalobcom, oboznámil\nžalobcu so svojím stanoviskom k Vyjadreniu žalobcu k Protokolu, z ktorého bola spísaná Zápisnica o\nústnom pojednávaní č. 101628665/2021. Dňa 13. septembra 2021 bolo doručené vyjadrenie žalobcu,\nktoré bolo zaevidované pod č. 6/09503300/2021. S námietkami a vyjadreniami žalobcu sa správca\ndane vysporiadal vo svojich rozhodnutiach. Žalobca vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne nové\nrelevantné doklady a dôkazy, ktoré by mali vplyv na preukázané kontrolné zistenia správcu dane\nuvedené v Protokole. Správca dane preto zotrval na svojich zisteniach uvedených v Protokole.\n9. Správca dane preveroval splnenie podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 51\nZákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Žalobca podľa správcu dane žiadnymi\ndokladmi ani dôkazmi nepreukázal, že fakturované zdaniteľné plnenia použil na uskutočnenie svojich\nzdaniteľných plnení a že ich využil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ DPH. Z prezentácie\nobchodného mena a loga žalobcu nie je zrejmé, čím sa žalobca zaoberá alebo aké tovary a služby\ndodáva svojim odberateľom. V prípade, že aj došlo ku bezodplatnému poskytnutiu lístkov obchodným\npartnerom žalobcu na podujatia, ani táto skutočnosť nepreukazuje použitie fakturovaného plnenia na\núčely podnikania žalobcu ako platiteľa DPH. Z predložených dokladov a dôkazov žalobcom nebolo\npreukázané, že na podujatiach bola propagovaná činnosť žalobcu, jeho produkty alebo ním poskytované\nslužby. Na podujatiach bol žalobca medializovaný len ako hlavný, resp. reklamný partner podujatí. Z\nobsahu hodnotiacich správ je podľa správcu dane nesporné, že obsahom, účelom a cieľom spotov,\noutdorových reklám, billboardov, plagátov a pod. bola informácia o mieste a čase konania podujatí,\npričom táto informácia bola nosnou. Žalobca bol spolu s ostatnými spoločnosťami prostredníctvom\nzobrazeného obchodného názvu alebo loga medializovaný len ako generálny, hlavný alebo reklamný\npartner podujatí. V DVD, ktoré bolo súčasťou hodnotiacej správy podujatia „MADAGASCAR –\nMUZIKÁLOVÉ DOBRODRUŽSTVO“ boli logá a obchodné názvy spoločností zobrazené po zaznení\nvety: „vidíme sa aj vďaka našim partnerom“ a v DVD, ktoré bolo súčasťou hodnotiacej správy podujatia\n„ČAS RUŽÍ – PRVÝ MUZIKÁL S PIESŇAMI KARLA GOTTA“ logá a obchodné názvy spoločností\nnasledovali po vete: „muzikál podporili“. Aj samotný predseda predstavenstva žalobcu pán E. F. sa\npočas ústneho pojednávania vyjadril, že žalobca podporoval muzikály a že boli pani G. oslovení\ns ponukou podpory muzikálov. V hodnotiacich správach a v nich obsiahnutej fotodokumentácii je\nuvedené obchodné meno alebo logo žalobcu, avšak chýba informácia o jeho predmete činnosti a ním\npredávaných tovaroch a poskytovaných službách. Žalobca dôkazy preukazujúce použitie vlastných\ntextov pre reklamné vstupy na svoju prezentáciu nepredložil. Predseda predstavenstva žalobcu pán E.\nF. sa počas ústneho pojednávania dňa 14. júla 2020 a aj v odpovedi na výzvu správcu dane opakovane\nvyjadril, že k reklame zabezpečili len poskytnutie loga a obchodného mena spoločnosti. Správcovi\ndane žiadne iné informácie a podklady k prezentácii spoločnosti na podujatiach neboli predložené.\n\nŽalobcom tak nebolo preukázané žiadnymi listinnými dokladmi a dôkazmi, že poskytnutím fakturovaných\nzdaniteľných plnení od spoločnosti SARCO s.r.o. boli propagované činnosti, tovary alebo služby žalobcu.\nPodľa správcu dane preto nebol naplnený účel Zmlúv. Predmetom Zmlúv bola spolupráca zmluvných\nstrán v oblasti reklamy a propagácie žalobcu ako objednávateľa za účelom zvýšenia prosperity a zisku na\npodujatiach. Realizátor – spoločnosť SARCO s. r. o. mal žalobcu propagovať ako reklamného partnera\npodujatí a mal pre žalobcu zabezpečiť podpornú mediálnu kampaň v médiách. Uvedené sa podľa\nzistení správcu dane neuskutočnilo, keďže po vzhliadnutí DVD zamestnancami správcu dane, ktoré\nboli súčasťou predložených hodnotiacich správ, žalobca nebol v nahratých spotoch žiadnym spôsobom\nprezentovaný a obchodné meno spoločnosti nebolo ani len vyslovené. Na konci spotov sa objavilo iba\nlogo žalobcu ako jedného z reklamných partnerov. Na základe predložených hodnotiacich správ bolo\nzistené, že logo žalobcu predstavuje grafické znázornenie názvu spoločnosti bez uvedenia akejkoľvek\ninformácie o jeho činnosti, tovaroch a službách, ktoré predáva na trhu. Verejnosť sa zverejnením loga\nžalobcu v pozícii reklamného partnera podujatí nedozvedela nič o jeho konkrétnej ekonomickej činnosti.\nŽalobca nepreukázal opak a neposkytol ani dôkazy, že by zo strany spoločnosti SARCO s. r. o. došlo\nk propagácii činnosti, výrobkov a služieb da žalobcu ako jedného z hlavných reklamných partnerov\npodujatí, resp. jedného z reklamných partnerov. Z loga žalobcu nie je ani zrejmé, akú právnu formu má\nspoločnosť, či sa jedná o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo o akciovú spoločnosť. Je zrejmé,\nže každé logo je nezameniteľné a jeho vzhliadnutie by malo vytvárať vo verejnosti asociáciu, v ktorej\nsa s predmetnou značkou spája jej produkt, aby si verejnosť vedela predstaviť, čo môže od spoločnosti\nočakávať. Preto každý potenciálny zákazník si vyobrazenie loga spája s určitým konkrétnym subjektom,\nktoré evokuje v jeho vnímaní poskytované služby. Správca dane posúdil fakturované zdaniteľné plnenia\nako sponzoring, keďže žalobca bol sponzorom podujatí. Pojem sponzoring upravuje § 38 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o vysielaní a retransmisii“) ako plnenie určené na\npriame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej služby na\npožiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary\nalebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzor je ten, kto\nposkytuje sponzorovanému peniaze alebo vecné prostriedky, pričom sponzorované môžu byť osoby,\nskupiny ľudí, inštitúcie a spoločenské akcie v športovej, kultúrnej, umeleckej, výskumnej, zdravotníckej\na v inej spoločenskej oblasti. Sponzor je priaznivcom, ktorý podporuje a financuje a napomáha\nzorganizovať a uskutočniť určitú akciu. Formou návratnosti tohto financovania je poskytnutie vopred\nurčenej a dohodnutej protihodnoty. Verejnosť mala byť informovaná predovšetkým o podujatiach a o ich\nsponzoroch, pričom podujatia nemali nijak podporovať podnikateľskú činnosť žalobcu. Spoločnosť\nSARCO s.r.o. nikde v hodnotiacich správach neuviedla ako propagovala činnosť žalobcu, z čoho vyplýva,\nže pre žalobcu nedodala reklamné služby. V dôsledku uvedeného správca dane posúdil zdaniteľné\nplnenia ako sponzoring.\n10. Správca dane v rozhodnutiach ďalej uviedol, že podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora vo\nveci C-68/92 je reklamná služba akákoľvek hospodárska aktivita zahŕňajúca šírenie správy za účelom\ninformovať verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj. Počas výkonu daňovej\nkontroly nebolo preukázané, že by sa na podujatiach reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu,\njeho produkty a služby. Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o reklame“)\nvymedzuje formu reklamy. Akákoľvek forma reklamy je prípustná, ale musí súvisieť s obchodnou a\npodnikateľskou činnosťou daňového subjektu s cieľom uplatniť jeho produkty na trhu. Samotné uvedenie\nloga žalobcu nemá vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu, jeho produktom alebo službám žiadnu\nvypovedaciu hodnotu. Neobsahuje v tomto ohľade ani všeobecnú informáciu o predmete podnikania\nžalobcu a žiadnym spôsobom nepropaguje vlastnosti jeho výrobkov a služieb, neporovnáva ich s inými\nproduktmi na trhu, nevyvoláva podnet k ich kúpe a tým neprispieva k zvýšeniu odbytu. Správca dane\nzískané dôkazy vyhodnotil v zmysle definície reklamných služieb, ktoré vo svojej súdnej praxi zadefinoval\nEurópsky súdny dvor a dospel k záveru, že plnenia, ktoré žalobca prijal, žiadnym konkrétnym spôsobom\nneprezentovali žalobcu.\n11. Správca dane súčasne posudzoval zistený skutkový stav v nadväznosti na splnenie podmienok\nustanovených pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 písm.\na) Zákona o DPH. Ak si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je jeho\npovinnosťou v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, čo v predmetnom\nprípade nebolo spochybnené. Zároveň je daňový subjekt povinný preukázať, že prijaté plnenie použil\n\nv rámci svojej podnikateľskej činnosti na dodávku svojich tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej\nhodnoty. V predmetnom prípade nebol podľa správcu dane naplnený obsah reklamy, ktorého cieľom je\noslovovať širokú verejnosť a upriamovať jej pozornosť na konkrétnu vlastnosť reklamovaných tovarov\na služieb, jeho porovnanie s konkurenčnými tovarmi a službami, nabádať na jeho kúpu, vytvárať\npozitívne hodnotenie za účelom podpory predaja výrobku, resp. služieb. Zistenia správcu dane a dôkazy\npredložené žalobcom v súvislosti s preverovaným obchodným prípadom nepreukázali, že fakturované\nreklamné partnerstvo malo vplyv na obchodnú činnosť žalobcu, teda že prijaté plnenia žalobca použil\nna dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Vznik nároku na odpočítanie dane\nje podstatné, aby prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie s\nnárokom na odpočítanie dane. Platiteľ dane musí vedieť objektívne preukázať všetky skutočnosti, na\nzáklade ktorých si uplatnil odpočítanie dane, t.j. že prijaté tovary a služby bezprostredne súvisia s jeho\nekonomickou činnosťou. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane prijme tovar\nalebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane.\n12. Správca dane ďalej uviedol, že výpoveďou svedka pána I. B. nebol poskytnutý jednoznačný\ndôkaz o vykonaní reklamných služieb práve spoločnosťou SARCO s.r.o. Svedok potvrdil obchody so\nžalobcom, ale k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne listinné doklady a dôkazy o dodaní reklamných\nslužieb, pretože spoločnosť SARCO s.r.o. bola prepísaná na nového konateľ a občana Kolumbie pána\nG. J. K. K., ktorému pán I. B. odovzdal daňové a účtovné doklady spoločnosti. Spoločnosť SARCO\ns.r.o. je v súčasnosti pre správcu dane nekontaktná. Žalobca na otázku správcu dane, uvedenú vo\nVýzve č. 100825136/2021 zo dňa 13. mája 2021, akým spôsobom bola spoločnosť SARCO s.r.o. pred\nuskutočnením zdaniteľných plnení preverená a či mal daňový subjekt vedomosti o predmete činnosti\nspoločnosti SARCO s.r.o. a o jej vtedajšom konateľovi p. I. B., bola správcovi dane poskytnutá odpoveď,\nže po oslovení pani G., či môže spoločnosť SARCO s.r.o. predstaviť žalobcovi svoj projekt, žalobca\ndal súhlas k prezentácii. Pán F. aj počas ústneho pojednávania dňa 14. júla 2020 uviedol, že vedel,\nže pani H. G. pracovala pre alebo so spoločnosťou SARCO s.r.o. Keďže L. K. M. – otec pani H. G.\nbol pre p. F. dôveryhodným človekom, p. E. F. s ponukou súhlasil. Z uvedeného podľa správcu dane\nvyplynulo, že žalobca si žiadnym spôsobom nepreveril svojho obchodného partnera, ale sa spoliehal len\nna odporúčanie tretej strany a na dôveru v človeka, ktorý s realizáciou podujatí a ani so zabezpečovaním\npropagácie obchodného mena a loga spoločnosti, nemal nič spoločné.\n13. Správca dane na základe zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca si odpočítal daň\nz pridanej hodnoty za fakturované služby od spoločnosti SARCO s.r.o. v rozpore s § 49 ods.\n2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu správca dane\ndaňovému subjektu za zdaňovacie obdobia marec 2017 až december 2017 nepriznal uplatnené právo\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských Faktúr od spoločnosti SARCO s.r.o. za\nprezentáciu obchodného mena a loga žalobcu v súvislosti s prezentáciou podujatí.\nRozhodnutia žalovaného\n14. Proti rozhodnutiam správcu dane podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolania, o ktorých\nrozhodol žalovaný Rozhodnutiami č. 100998861/2022,\nč. 100998893/2022,\nč. 100998935/2022, č. 100998971/2022, č. 100998974/2022,\nč. 100999020/2022, č.\n100999049/2022, č. 100999073/2022, č. 100999076/2022 a\nč. 100999099/2022, všetky\nzo dňa 21. apríla 2024 (ďalej spolu ako „rozhodnutia žalovaného“) tak, že rozhodnutia správcu dane\npotvrdil. V odôvodnení rozhodnutí žalovaný popísal obsah odvolaní žalobcu a skutkový stav zistený po\npreskúmaní administratívnych spisov.\n15. Žalovaný k námietkam uvedeným v odvolaniach žalobcu uviedol, že správca dane počas daňovej\nkontroly postupoval v súlade so zákonom a dbal, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Uvedenie obchodného mena a loga žalobcu ako hlavného\nreklamného partnera v súvislosti s propagáciou podujatí podľa žalovaného ešte žiadnym spôsobom\nnepreukazuje prezentáciu žalobcu ako výrobcu, resp. dodávateľa tovarov a služieb. Široká verejnosť\ntýmto spôsobom nebola informovaná o dodávkach tovaru a službách, ktoré žalobca realizuje v súvislosti\nso svojou podnikateľskou činnosťou. Skutočnosť, že žalobca bol uvedený ako hlavný reklamný partner\npredmetných podujatí, ešte neznamená reklamu jeho produktov a služieb, ale nasvedčuje tomu, že\nžalobca bol sponzorom tohto podujatia a z toho dôvodu bol aj uvedený ako jeho hlavný reklamný\npartner. Verejnosť bola na reklamných nosičoch informovaná predovšetkým o podujatí a o skutočnosti,\n\nže dané podujatie je sponzorované, pričom organizátor podujatia si zvolil ako spôsob označenia\nuvedenie loga sponzorov. Predmetné podujatie žiadnym spôsobom nepodporovalo podnikateľskú\nčinnosť, poskytovanie tovarov a služieb žalobcu, neboli žiadne osobitné propagačné zmienky o jeho\ntovaroch alebo službách. Žalobca bol spolu s ostatnými spoločnosťami medializovaný ako reklamný\npartner tým spôsobom, že v televíznych a printových médiách a na reklamných nosičoch a pútačoch bolo\nuvedené iba logo „ELMAX ŽILINA.“ Žalovaný uviedol, že podľa všeobecnej definície pojmu „reklamný\npartner“ je ním ten, kto zabezpečuje reklamu okolo podujatia, napr. reklamné predmety, ceny do súťaže,\ninzerciu, letáky, plagáty. Tieto skutočnosti preukazujú aj samotné zistenia správcu dane u subjektov\nzapojených do reťazca spoločností, ktorým sa mali poskytnúť reklamné služby a z ktorých vyplynulo, že\nv prvom rade išlo o to, aby sa dostala do povedomia verejnosti informácia, že také podujatie existuje,\npričom partneri vystupovali len ako podporovatelia podujatia. V žiadnom z predložených materiálov o\nuskutočnení predmetného kultúrneho podujatia sa totiž nenachádza propagácia činností a výrobkov\nžalobcu.\n16. Podľa žalovaného správca dane v napadnutých rozhodnutiach správne vychádzal z judikatúry\nEurópskeho súdneho dvora (C-68/91, C-69/92), kde pojem reklamnej služby bol definovaný ako činnosť,\nktorá zahŕňa propagačnú činnosť, ak je táto činnosť spojená so sprostredkovaním odkazu verejnosti o\nexistencii a vlastnostiach výrobku alebo služby, ktoré sú predmetom danej činnosti, za účelom zvýšenia\nodbytu daného výrobku alebo služby. To isté podľa žalovaného platí pre akúkoľvek činnosť, ktorá\ntvorí neoddeliteľnú súčasť reklamnej kampane, a tým prispieva k šíreniu reklamného odkazu. Koncept\n„reklamy“ zahŕňa nevyhnutne šírenie odkazu smerujúceho k informovaniu spotrebiteľa o existencii a\nvlastnostiach výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť jeho odbyt. Žalovaný uviedol, že správca dane\nsprávne posúdil činnosti aj v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora podľa Rozsudku C-530/09\nzo dňa 27. októbra 2011, v ktorom boli reklamné služby definované ako činnosť na podporu predaja,\nak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku\nalebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Aby prezentácia žalobcu bola považovaná za reklamu, je podľa\nžalovaného rozhodujúce, aby boli prezentované konkrétne výrobky a služby žalobcu. Podľa žalovaného\npráve uvedený aspekt absentoval v posudzovanej veci, keďže nebola prezentovaná činnosť žalobcu.\nŽalovaný skonštatoval, že uvedenie samotného loga, resp. obchodného názvu žalobcu nemožno\npovažovať za činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj jeho produktov a služieb na trhu. V\ndanej veci preto nešlo o poskytnutie reklamných služieb žalobcovi, ale o sponzorstvo, ktoré taktiež plnilo\nurčité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by žalobcovi zakladala nárok na odpočítanie\nDPH. Správca dane preto podľa žalovaného v súlade so Zákonom o DPH neuznal žalobcovi odpočítanie\ndane. Rozhodnutia správcu dane tak boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a\nnie sú výsledkom svojvôle správcu dane.\n17. Žalovaný uviedol, že správca dane reagoval počas celého priebehu daňovej kontroly a následného\nvyrubovacieho konania na pripomienky žalobcu a s jeho argumentáciou sa vysporiadal. Žalobca vo\nsvojich vyjadreniach a v odvolaniach opakovane poukazoval na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžf/64/2016 a tvrdil, že v danom prípade išlo o reklamu vykonanú prostredníctvom\nreklamy spojenej s kultúrnym podujatím, a to aj prostredníctvom propagácie loga žalobcu. V danom\nrozsudku však podľa žalovaného nebolo spochybnené dodanie reklamy, keďže išlo o prezentáciu\npodnikania daňového subjektu s cieľom uplatniť ním poskytované služby na trhu. V prípade žalobcu\nišlo len o prezentáciu loga spoločnosti, resp. obchodného mena, teda prijaté služby nemali povahu\nreklamných služieb a žalobca si zaplatil za umiestnenie loga v súvislosti s reklamou podujatí bez toho,\naby bola poskytnutá informácia o jeho podnikateľskej činnosti alebo jeho produktoch a službách, čím\nnedošlo k splneniu podmienky odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Prezentácia\npodujatia nemohla podľa žalovaného ovplyvniť dopyt po výrobkoch daňového subjektu. V danom prípade\nnebol naplnený ani pojem reklamné služby, obsiahnutý v čl. 9 bod 2 písm. e) Šiestej smernice, pretože\nžalobca nepreukázal, že na predmetnom podujatí bola realizovaná niektorá z propagačných činností\nspojená so sprostredkovaním odkazu verejnosti o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby za\núčelom zvýšenia odbytu daného výrobku alebo služby.\n18. K poukazu žalobcu na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03\nOptigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House a ďalej v spojených veciach C-80/11\na C-142/11 Mahagében a Dávid žalovaný uviedol, že správca dane prijal záver, že neboli splnené\nhmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane stanovené v § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Predmetom\nskúmania správcu dane nebolo podvodné konanie. Žalovaný ďalej k argumentácii žalobcu v odvolaniach\n\nohľadom dôkazného bremena uviedol, že záverom správcu dane nebolo tvrdenie, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno a ani jeho účasť na podvodnom konaní.\n19. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane neustále odmietal prijať definíciu reklamy podľa\n§ 2 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o reklame, žalovaný uviedol, že nebolo preukázané, že sa jednalo o\nreklamu žalobcu, keďže nebola prezentovaná jeho činnosť. Uvedenie samotného loga žalobcu nemožno\npodľa žalovaného považovať za činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj jeho produktov a\nslužieb na trhu. Prihliadnuc na charakter a účel podujatí a teda na cieľ návštevy širokou verejnosťou,\nnemožno podujatia charakterizovať ako platformu typickú pre obchodné stretnutia na reklamné účely,\nslúžiace na prezentáciu výrobných produktov a podnikateľských služieb, s cieľom ich uplatnenia na\ntrhu, s následnou možnosťou nadväzovania a uzatvárania obchodných vzťahov medzi zúčastnenými\npodnikateľskými subjektmi, príp. spotrebiteľskou verejnosťou.\n20. K poukazu žalobcu na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/18/2018 zo\ndňa 12. júna 2019 žalovaný uviedol, že logo prezentované žalobcu nemá priamu vypovedaciu hodnotu\nani k jednej z činností žalobcu, nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti žalobca podniká a nijakým\nspôsobom nenabáda ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Činnosť žalobcu nie je tak\nvšeobecne známa, že by takýto spôsob jej prezentovania v divákoch evokoval jeho podnikateľskú\nčinnosť, a teda aby sám o sebe podával dostatočnú informáciu o jeho produktoch alebo službách.\nŽalobca je známou spoločnosťou, avšak len v rámci svojho segmentu podnikania. Logo spoločnosti\nako nosič reklamnej informácie bez ďalšieho doplňujúceho textu sú spôsobilé komunikovať len silné\nspoločnosti, ktoré sú lídrami v danej oblasti na trhu. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že patrí\nk takýmto celosvetovo známym lídrom na trhu. K argumentácii žalobcu, že došlo k hospodárskemu\nrastu v čase poskytnutia fakturovaných reklamných služieb, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal,\nže k hospodárskemu rastu došlo z dôvodu umiestnenia jeho loga pri prezentácii podujatia. Žalobca\nnepreukázal, že by uzatvoril nové kontrakty s obchodnými partnermi práve na základe toho, že jeho\nlogo bolo umiestnené medzi logami iných spoločností na reklamných pútačoch použitých za účelom\nprezentácie podujatí. Podľa žalovaného nemožno konštatovať, že služby poskytnuté spoločnosťou\nSARCO s.r.o. žalobca použil na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ.\n21. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na definíciu sponzoringu žalovaný uviedol, že v danom prípade\nišlo o propagáciu podujatí v rôznom čase a na rôznych miestach. Informácia o čase a mieste\nkonania predstavenia bola nosnou informáciou, ktorá bola zverejnená. Žalobca bol spolu s ostatnými\nspoločnosťami medializovaný ako hlavný reklamný partner tým spôsobom, že na televíznych a\nprintových médiách a na reklamných nosičoch a pútačoch bolo uvedené iba jeho logo. Verejnosť nebola\nžiadnym spôsobom informovaná o činnostiach, tovaroch a službách poskytovaných spoločnosťami\na firmami zverejnenými logami na propagačných materiáloch uvádzaných v pozíciách exkluzívny,\ngenerálny, hlavný reklamný a reklamný partner a o ich činnosti, teda ani o činnosti žalobcu. Zverejnenie\nloga rôznych spoločností a firiem s rôznymi predmetmi činnosti nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému\nkonkrétnemu výrobku alebo službe, ktoré jednotlivý reklamný partner v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti poskytuje a nepodáva ani informáciu o tom, v akej konkrétnej oblasti reklamný partner podniká.\nSkutočnosť, že žalobca bol uvedený ako „hlavný reklamný partner“ podujatí ešte neznamená, že\nsa jednalo o reklamu jeho produktov a služieb, ale svedčí o tom, že bol podporovateľom týchto\npodujatí. Prezentované logo žalobcom bolo len oznamom informatívneho charakteru, ktorý upozorňoval\nna existenciu žalobcu. Logo žalobcu žiadnym spôsobom neinformovalo, nepripomínalo podnikateľskú\nčinnosť žalobcu, teda výrobu, montáž a údržbu elektrických zariadení, výrobu chladiacich, ventilačných\na filtračných zariadení, nepresviedčalo nových zákazníkov, nesmerovalo k udržaniu existujúcich\nzákazníkov, neporovnávalo jeho výrobky so žiadnymi inými.\n22. Žalovaný po preskúmaní administratívnych spisov a odvolaniami napadnutých rozhodnutí správcu\ndane mal za to, že rozhodnutia správcu dane obsahujú zákonom stanovené náležitosti a dodal, že\nsa nevyžaduje, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument daňového subjektu bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale ak ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie\npodstatné, musí sa s nimi správca dane náležite vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia, čo bolo v\ntomto prípade správcom dane dodržané. Správca dane overoval oprávnenosť odpočítania dane z\ndodávateľských faktúr od spoločnosti SARCO s.r.o. a na základe zistených skutočností prijal záver, že\nneboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane stanovené v § 49 ods. 2 Zákona o DPH.\n\nŽalobca si uplatnil odpočítanie dane z predmetných faktúr od spoločnosti SARCO s.r.o. neoprávnene a\nv rozpore s ustanoveniami § 49 Zákona o DPH.\n23. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené, pričom\nnezistil dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí správcu dane.\nŽaloby\n24. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného. Žalobca opísal skutkový stav a uviedol, že nesúhlasí so závermi\nžalovaného, ktoré považuje za nesprávne, nesprávne skutkovo a právne vyhodnotené a zmätočné.\nŽalobca rovnako považoval za nesprávne a nezákonné aj závery uvedené v Protokole a rozhodnutiach\nsprávcu dane, podľa ktorých mal žalobca porušiť ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods.\n1 písm. a) Zákona o DPH tým, že si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských\nFaktúr od spoločnosti SARCO s.r.o.\n25. Žalobca namietal, že žalovaný zmätočným a nepreskúmateľným spôsobom konštatoval, že na jednej\nstrane bola preukázaná existencia plnenia na základe Zmlúv, no na druhej strane uviedol, že nemalo\nbyť preukázané, že toto plnenie bolo poskytnuté Dodávateľom, resp. nemalo byť preukázané, aký iný\nsubjekt tieto služby reálne poskytol, a to s poukazom na skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly.\nPodľa žalobcu nie je pravdou, že by nebolo preukázané, z koho strany došlo k dodaniu fakturovaných\nslužieb. Ako je z vykonaného dokazovania zrejmé, konateľ spoločnosti SARCO s.r.o. uviedol, že\nslužby boli žalobcovi poskytnuté zo strany tejto spoločnosti, ktorá ich však majoritne poskytovala\nprostredníctvom ďalších subdodávateľov, a to predovšetkým prostredníctvom obchodnej spoločnosti\nSILVI PRODUCTION, s.r.o., čo aj bolo riadne zakotvené v Zmluvách. Konateľka spoločnosti SILVI\nPRODUCTION, s.r.o. pani H. G. sa vyjadrila, že pozná spoločnosť SARCO s.r.o., s ktorou spolupracovala\npri príprave a organizácii podujatí. Reklamnú kampaň k podujatiu ďalej zabezpečovala aj spoločnosť JK\nMedia s.r.o. Predseda predstavenstva žalobcu sa predmetných podujatí zúčastnil a taktiež bol riadne\nodovzdaný Odovzdávací a preberací protokol k hodnotiacim správam k podujatiam. Ak sa v tomto ohľade\nvyskytli pochybnosti na strane správcu dane týkajúce sa toho, kto a v akom rozsahu plnenie poskytol,\npodľa žalobcu túto skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi a nemôžu byť na danom základe\nvoči nemu vyvodené negatívne následky.\n26. Žalobca uviedol, že podpísal Zmluvy so spoločnosťou SARCO s.r.o., ktorá podľa výpisu z\nobchodného registra mala oprávnenie na vykonávanie činnosti: reklamné a marketingové služby.\nKonateľ tejto spoločnosti bol súčasne v danom čase osobou spolupracujúcou s pani H. G., ktorá je\ndcérou pána L. M., konateľa obchodnej spoločnosti MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, 902\n01 Pezinok, IČO: 31 431 852. Táto spoločnosť je obchodným partnerom žalobcu, pričom konatelia\noboch spoločností sa vzájomne dlhodobo poznajú a chovajú k sebe dôveru. Osobu pani G. štatutár\nžalobcu poznal ako osobu, ktorá sa venuje organizácii kultúrnych podujatí. Žalobca nemal žiadny dôvod\npochybovať o schopnosti poskytnúť požadované plnenie. V prípade poskytovania reklamných služieb\npodľa žalobcu nie je potrebné disponovať rozsiahlym personálnym a materiálnym zabezpečením na\nstrane dodávateľa, ako je tomu napríklad pri poskytnutí stavebných prác. Žalobca v rámci bežnej\nopatrnosti nemal dôvod pochybovať o schopnosti spoločnosti SARCO s.r.o. poskytnúť požadované\nplnenie.\n27. Žalobca v správnych žalobách poukázal na to, že v daňovom konaní leží dôkazné bremeno\nna daňovom subjekte. Jeho unesenie však nemožno v žiadnom prípade chápať ako absolútnu\npovinnosť daňového subjektu. Ak daňový subjekt svoje dôkazné bremeno vyčerpá a z jeho strany\nuž objektívne nie je možné zaobstarať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, dochádza\nk prechodu dôkazného bremena na správcu dane. Povinnosťou daňového subjektu je disponovať\nriadnym účtovným dokladom a vedieť preukázať, že došlo k zdaniteľnému plneniu. Žalobca taktiež\nuviedol, že ak daňový subjekt nevie o existencii protiprávneho konania, prípadne o jeho existencii\nnemohol vedieť, nemôže byť sankcionovaný správcom dane, ibaže by mu správca dane dokázal opak.\nDaňové subjekty nemôžu byť nad rámec obvyklej starostlivosti nútené kontrolovať svojich obchodných\npartnerov prostredníctvom finančne a časovo náročných hĺbkových analýz. Žalobca v tomto ohľade\npoukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca\n2011, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28. novembra\n\n2012, Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03\n(Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených\nveciach C-80/11 (Mahagében Kft vs. Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó\nFőigazgatósága) a C-142/11 (Péter Dávid vs. Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alföldi Regionális\nAdó Főigazgatósága). Žalobca ďalej namietal, že správca dane nemôže za žiadnych okolností použiť\nprípadné právne a účtovné nezrovnalosti u dodávateľa, resp. jeho subdodávateľov, v neprospech\ndaňového subjektu, ak súčasne nepreukáže, že daňový subjekt o nich vedel.\n28. Podľa žalobcu zo záverov daňovej kontroly vyplynulo, že v danom prípade existovali účtovné doklady\na tzv. formálna stránka veci bola preukázaná. Spornou tiež nebola ani otázka týkajúca sa existencie\nmateriálneho plnenia, ktorú orgány verejnej správy nepopreli. Ako sporná podľa žalobcu ostala len\notázka, či predmetné plnenie naozaj vykonala spoločnosť SARCO s.r.o., resp. jej subdodávatelia a v\nakom rozsahu. Žalobca vykonal obvyklé preverenie Dodávateľa a nemal žiadny dôvod sa domnievať,\nže mu Dodávateľ nebude vedieť riadne poskytnúť plnenie. Podľa žalobcu preukázaním existencie\nmateriálneho plnenia došlo aj k preukázaniu materiálnej stránky veci a dôkazné bremeno tak prešlo na\nsprávcu dane. Žalobca tvrdil, že správca dane mal následne preukázať, že žalobca vedel o tom, že\nplnenie v skutočnosti nebolo poskytnuté subjektom SARCO s.r.o., resp. jeho subdodávateľmi. Správca\ndane však v otázke preukázania tejto skutočnosti nepredložil žiadne relevantné dôkazy, pričom prijal\nzáver, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane stanovené v § 49 ods. 2 Zákona\no DPH.\n29. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie plnenia dodaného spoločnosťou SARCO s.r.o.\nako sponzoringu. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný svoju argumentáciu odvodzujú najmä od\nznenia § 2 ods. 1 Zákona o reklame, § 38 ods. 1 Zákona o vysielaní a retransmisii a od judikatúry\nEurópskeho súdneho dvora, pričom ich výklad považoval za účelový a svojvoľný. Z uvedenej právnej\núpravy a ani z rozsudkov Európskeho súdneho dvora (C-68/92, C-69/92, C-530/09) podľa žalobcu\nnevyplýva, že reklama nemôže byť vykonaná prostredníctvom prezentácie obchodného mena či loga.\nTaktiež podľa § 45 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov\nsa klamlivou reklamou rozumie aj reklama obchodného mena, ochrannej známky a iných práv. Žalobca\nje v rámci svojho trhu silnou a úspešnou spoločnosťou s dlhoročnou tradíciou, čím napĺňa predpoklady\nuvedené v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/18/2018 zo dňa 12. júna\n2019, pričom podľa žalobu nie je potrebné, aby šlo o celosvetového lídra v danej oblasti, ako to uvádza\nsprávca dane. Musí ísť o spoločnosť známu v rámci svojho segmentu, či trhu, aby mohla prostredníctvom\nloga a obchodného mena realizovať reklamu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá na trhu pôsobí\ndlhé roky, pričom ide o úspešnú a známu spoločnosť, ktorá si vybudovala v rámci daného segmentu viac\nako dobré meno. Osobám, na ktoré je reklama žalobcu cielená, nie je potrebné obsiahlo vysvetľovať\no akú spoločnosť ide a aké tovary a služby ponúka. Podľa žalobcu z relevantnej judikatúry vyplýva, že\nreklama má byť spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom. Logo a obchodné meno\nžalobcu podľa neho vzhľadom na dobré meno a etablované miesto na trhu sú spôsobilé takúto asociáciu\nvyvolať. Žalovaný poukázal na Stanovisko Finančnej správy Slovenskej republiky s uvedením jeho\ninternetovej adresy, ktoré sa týka dane z príjmov, avšak žalovaný je presvedčený, že je aplikovateľné\naj na veci týkajúce sa DPH. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že je úplne bežné, že subjekt, ktorý si\nreklamu zadal, pri nej uvádza len svoje logo alebo obchodné meno, čo má svoje logické a súčasne aj\npraktické opodstatnenie. V prípade väčších podujatí často dochádza k situácii, že reklamných partnerov\nje viacero, a preto sú uvádzané len ich logá, obchodné mená, či ochranné známky. V opačnom prípade\nby totiž leták, billboard, bigboard, či mediálny spot bol extrémne neprehľadný, čo by účel reklamy skôr\nmarilo. Žalobcovi nebolo jasné, ako by si žalovaný predstavoval reklamu tak, aby bola konformná s jeho\nvýkladom. V prípade billboardov alebo bigboardov umiestnených pri ceste nie je reálne, aby si vodiči a\nspolujazdci za krátku chvíľku stihli prečítať aj iné informácie ako obchodné meno, či logo spoločnosti.\nModerná reklama je podľa žalobcu cielená skôr na prvotný vnem a na jeho rýchle zachovanie v pamäti,\nčomu najlepšie poslúži práve obchodné meno, logo, ochranná známka, či iný obrazový vnem. Forma\na cielenie reklamy sa podľa žalobcu nemusia zameriavať len na získanie nových zákazníkov, ktorí\ndoposiaľ nevedeli o existencii podnikateľa, ale účelom reklamy môže byť napríklad aj pripomínanie\nsa existujúcim zákazníkom. Správca dane podľa žalobcu nemôže vychádzať z rigidného a zúženého\nvýkladu pojmu reklama, keďže v súčasnej dobe môže mať reklama veľa podôb a rozhodne nejde len o\n„archaické predstavy žalovaného a správcu dane,“ podľa ktorých by všade pri obchodnom mene malo\nbyť špecifikované, aké tovary a služby podnikateľ ponúka. V 21. storočí je cielené na prvotný vnem,\n\npričom pre subjekty, ktoré sú cieľom reklamy, je zväčša takáto informácia úplne postačujúca, pretože ak\nsa im názov podnikateľa dostane do povedomia, účel reklamy bol naplnený.\n30. Žalobca namietal, že podľa správcu dane a žalovaného je pre vznik nároku na odpočítanie dane\npodstatné, aby prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie\ns nárokom na odpočítanie dane, t. j. prijaté tovary a služby musia bezprostredne súvisieť s jeho\nekonomickou činnosťou. Žalobca odmietol závery žalovaného a správcu dane, že pri reklame je\npotrebné preukázať, že fakturované plnenie malo vplyv na obchodnú činnosť žalobcu. Žalobca tvrdil, že\npreukázal pozitívny vplyv reklamy na jeho ďalšie podnikanie, a to na základe predložených listinných\ndôkazov (vývoj ukazovateľov za roky 2016 - 2020), čím žalobca podľa jeho názoru preukázal, že u\nneho došlo k hospodárskemu rastu. Daňová kontrola bola u žalobcu vykonaná v úzkom časovom\nobdobí za viaceré daňové obdobia, pričom v týchto obdobiach žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu\ns dodávateľmi reklamných služieb a práve tento obchodný krok mal na neho pozitívny ekonomický\nvplyv. Žalobcovi nebolo jasné, akým konkrétnym spôsobom mal správcovi dane preukázať, že reklama\ndosiahla svoj účel. Cieľom reklamy podľa žalobcu nemusí byť len získavanie nových zákazníkov a\nnárast tržieb, ale aj pripomínanie, ktoré sa nemusí žiadnym spôsobom exaktne prejaviť v hospodárskych\nvýsledkoch podnikateľa. Podľa žalobcu aj v prípade, ak by k hospodárskemu rastu nedošlo, môže\nbyť reklama riadne realizovaná a plniť svoj účel. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 6. marca 2018, v zmysle ktorého aj reklama, ktorá\npriamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv, môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na\ndodávky tovarov a služieb platiteľa. Podmienkou je, že prijaté reklamné služby spĺňajú definíciu reklamy\na sú z hľadiska rozsahu, vynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších\nrelevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti platiteľa. Podľa žalobcu daňové orgány v\nzmysle uvedeného rozsudku nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane z takýchto\nzdaniteľných obchodov efektívnosťou reklamy, keďže hospodársky rast nie je nevyhnutným následkom\nriadne poskytnutých reklamných služieb. Žalobca tvrdil, že mu nie je jasné, prečo žalovaný odmieta\nakceptovať závery daného rozsudku. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sžf/66/2007 zo dňa 6. marca 2008.\n31. Žalobca odmietol, že by sa v danej veci malo jednať o sponzoring. V danom prípade žalobca uhrádzal\ndohodnutú sumu obchodnej spoločnosti, ktorej cieľom bolo jednoznačne dosiahnuť zisk, za čo mala\nnásledne poskytnúť reklamné plnenie. Žalobca v žiadnom prípade nepodporoval priamo propagáciu\npodujatia ako takého, ale prostredníctvom Dodávateľa, ktorý nebol neziskový subjekt a ktorému\nposkytol odplatu, sa snažil zviditeľniť a zasiahnuť cieľovú skupinu reklamy. Sponzoring podľa žalobcu\nslúži predovšetkým na podporu subjektov neziskového sektoru a spočíva hlavne v podpore určitých\ncharitatívnych, športových, či kultúrnych podujatí. Pri výklade žalovaného by „žalobca vlastne poskytol\nnemalé finančné prostriedky, avšak v realite nie na propagáciu podujatia, ale na obohatenie súkromnej\nobchodnej spoločnosti, a to formou jej sponzoringu, čo je však úplne absurdná predstava.“ Žalobca\nnejednal s úmyslom poskytnúť bez nároku na akékoľvek protiplnenie finančné prostriedky organizátorovi\nkultúrneho podujatia s tým, aby s nimi naložil podľa svojho uváženia za účelom propagácie podujatia.\nTáto skutočnosť nebola podľa žalobcu žalovaným a správcom dane nijako zohľadnená a nebolo k nej\nposkytnuté žiadne presvedčivé vyjadrenie.\n32. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia správcu dane a žalovaného za nepreskúmateľné,\nkeďže orgány verejnej správy podľa žalobcu len neustále popierajú jeho tvrdenia, no nedávajú mu\n„preskúmateľné“ odpovede.\n33. Žalobca doplnil, že v jeho prípade ide o spoločnosť, ktorá má pridelený index daňovej spoľahlivosti\n„A.“ Nesporne tak ide z daňového hľadiska o bezproblémový subjekt, ktorý si svoje povinnosti vždy\nriadne plnil a má v úmysle tak robiť aj naďalej. Žalobca tiež vyslovil obavy, či postup správcu dane „nie je\nmotivovaný tým, že systém práce a odmeňovania štátnych orgánov býva nezriedka postavený na tom,\nkoľko sankcií a pokút je zo strany orgánov verejných správy uložených, častokrát len za účelom plnenia\nvopred stanovených kvót.“ Zamestnanci správnych orgánov sú podľa žalobcu nepriamo nútení k tomu,\naby v prípadoch, keď je to čo i len trochu možné, postupovali v neprospech kontrolovaného subjektu.\nŽalobca uviedol, že „Celé daňové konanie voči žalobcovi sa javí byť teda také, ktorým sa správca\ndane snaží čo najviac znížiť škody, ktoré boli štátu spôsobené nedosiahnuteľnosťou subjektov v reťazci.\nŽalobca ako subjekt, ktorý si dlhé roky riadne a poctivo plní daňové povinnosti považuje za zarážajúce,\nže dopláca na neschopnosť štátu postihnúť nedobromyseľne a protiprávne konajúce subjekty a namiesto\n\ntoho upriamuje svoju pozornosť na poctivú obchodnú spoločnosť. Takýmto spôsobom pritom iba\ndemotivuje poctivé daňové subjekty a inšpiruje k porušovaniu zákona, keďže je očividné, že na poctivosť\nsa dopláca.“\n34. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietal, že správca dane rozhodol vo vzťahu k žalobcovi inak\nako daňové úrady rozhodli v skutkovo zhodných prípadoch daňových subjektov, ktorým boli dodané\nreklamné služby tým istým Dodávateľom, čím malo dôjsť k porušeniu § 3 ods. 9 Daňového poriadku.\nŽalobca tvrdil, že má informácie, že v skutkovo úplne totožnej veci vedenej Daňovým úradom Žilina\n(č. protokolu 101805810/2018) voči ďalšiemu daňovému subjektu, ktorý si rovnako objednal dodanie\nreklamných služieb od Dodávateľa, rozhodol správca dane „v prospech tohto daňového subjektu.“\nŽalobca taktiež tvrdil, že v ďalšej takejto skutkovo totožnej veci vedenej Daňovým úradom Trenčín pobočka Považská Bystrica (č. protokolu 101870821/2021) voči ďalšiemu daňovému subjektu, ktorý\nsi rovnako objednal dodanie reklamných služieb od Dodávateľa, bolo rozhodnuté opäť „v prospech\ntohto daňového subjektu.“ Správca dane v danej veci mal podľa žalobcu poukázať na jeden rozdiel\nv tom, že tento daňový subjekt mal zapísanú ochrannú známku, ale malo sa jednať o „nezmyselnú\ndisproporciu v rozhodovacej činnosti správcov dane, ktorá nemá oporu v zákone.“ Žalobca poznamenal,\nže logo a ochranná známka sú pre bežného spotrebiteľa prakticky neodlíšiteľné, pričom aj logo nesporne\npredstavuje nehmotnú zložku podnikania. Žalobcovi „sa preto v nadväznosti na predchádzajúci odsek\ntejto žaloby vynára otázka: prečo správca dane, resp. žalovaný ako dôkaz nepoužili aj vyššie\nidentifikované spisy, výsledky daňovej kontroly z konaní iných daňových subjektov v skutkovo totožných\nveciach?“\n35. Žalobca taktiež namietal, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach odkazovali na\nRozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach C-68/91 a C-69/92, ku ktorým žalobca nemá prístup\nvo svojom štátnom jazyku, nakoľko táto historická judikatúra nebola preložená do štátnych jazykov\nnových členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004. Žalovaný žalobcovi nepredložil ich\núradne overený preklad, čo je podľa názoru žalobcu v zmysle § 5 ods. 1 Daňového poriadku a aj v zmysle\n„ustálenej rozhodovacej súdnej praxe“ jeho povinnosťou. Žalobca tvrdil, že takýto nedostatok konania\npredstavuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko je právom žalobcu, aby konanie\nprebiehalo v štátnom jazyku. Žalovaný podľa žalobcu označuje Rozsudok Európskeho súdneho dvora\nvydaný pod č. C-68/92 celkovo dvakrát, pričom v dvoch prípadoch ho označuje pod č. C-68/91, čo má\npredstavovať zmätočnosť správnymi žalobami napadnutých rozhodnutí. Žalobca poukázal na Rozsudok\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/38/2020 zo dňa 29. septembra 2021 „v skutkovo analogickej, ba\nmožno až totožnej veci.“ Podľa žalobcu má tiež konajúci súd povinnosť vykonať navrhované dôkazy\nlistinami v štátnom jazyku v súlade s § 204 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov a s § 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd\na vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej ako „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“), tzn. pre účely\nriadneho vykonania listinných dôkazov musí nevyhnutne zabezpečiť ich úradný preklad. Uvedené podľa\nžalobcu potvrdzuje aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/16/2013 zo dňa\n25. novembra 2013 (R 22/2014).\n36. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy\nkonania vo výške 100 %.\nVyjadrenia žalovaného k žalobám\n37. Žalovaný v písomných vyjadreniach k správnym žalobám stručne popísal skutkový stav veci zistený\nsprávcom dane a obsah žalobných bodov žalobcu. Podľa žalovaného sú napadnuté rozhodnutia, ako\naj napadnuté rozhodnutia správcu dane zákonné, netrpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok\ndôvodov a sú dostatočne odôvodnené. Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí riadne a\ndostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutia, pričom postupoval v\nsúlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobné\nnámietky žalobcu v správnych žalobách považoval za nedôvodné.\n\n38. Žalovaný uviedol, že z vykonaného preverovania a dôkazov vyplynulo, že žalobca prijatie plnenia\npreukazoval Faktúrami, dokladmi o ich úhrade, hodnotiacimi správcami a Zmluvami. Pri preverovaní\nobchodu medzi žalobcom a spoločnosťou SARCO s.r.o. vznikli pochybnosti, či Dodávateľ mohol dodať\nslužby reklamy žalobcovi tak, ako je to uvedené v hodnotiacich správach a v preverovaných Faktúrach.\nŽalovaný následne opäť zopakoval skutkové zistenia správcu dane a priebeh konania pred správcom\ndane a uviedol, že žalobca nepreukázal, že na podujatiach bola propagovaná jeho činnosť, jeho\nprodukty alebo ním poskytované služby. Na podujatiach bol žalobca medializovaný len ako hlavný,\nresp. reklamný partner podujatia. Jednalo sa o propagáciu kultúrnych podujatí v rôznom čase a na\nrôznych miestach. Informácia o čase a mieste konania podujatí bola nosnou informáciou, ktorá bola\nzverejnená. Žalobca dôkazy preukazujúce použitie vlastných textov pre reklamné vstupy moderátora\nna prezentáciu spoločnosti žalobcu nepredložil. Správcom dane však bolo zistené, že nebol naplnený\núčel Zmlúv. Realizátor - spoločnosť SARCO s. r. o., mal objednávateľa (žalobcu) propagovať ako\nreklamného partnera podujatí a mal pre objednávateľa zabezpečiť podpornú mediálnu kampaň v\nmédiách. Uvedené sa podľa zistení správcu dane neuskutočnilo, žalobca nebol v nahratom reklamnom\nspote vôbec žiadnym spôsobom prezentovaný a obchodné meno spoločnosti nebolo ani len vyslovené.\nSpoločnosť SARCO s. r. o. nedodala pre žalobcu reklamné služby, ktorými by šírila informácie a správy\nza účelom informovania verejnosti o existencii a kvalitách jednotlivých tovarov a služieb poskytovaných\nobjednávateľom reklamy (žalobcom) s cieľom šíriť ich predaj. Správca dane posudzoval zistený skutkový\nstav v nadväznosti na splnenie podmienok ustanovených pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z\npridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, teda vo vzťahu k využitiu nakúpených reklamných\nslužieb na uskutočnenie zdaniteľných plnení žalobcom, resp. či prijaté zdaniteľné plnenia majú priamu a\nbezprostrednú súvislosť s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami platiteľom. Žalobca žiadnymi dokladmi\nnepreukázal, že fakturované zdaniteľné plnenie použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a\nže ich využil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Zistenia správcu dane a dôkazy predložené\nžalobcom v súvislosti s preverovaným obchodným prípadom nepreukázali, že fakturované reklamné\nslužby mali vplyv na obchodnú činnosť žalobcu. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne konkrétne\ndôkazy o prínose nakúpených reklamných služieb pre spoločnosť.\n39. Žalovaný vo vyjadreniach ďalej uviedol, že pokiaľ si žalobca ako platiteľ dane uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z Faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený\nosobou uvedenou na Faktúrach a zároveň, že prijaté zdaniteľné plnenie použil na dodávky tovarov\na služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Preverovaním správca dane zistil, že neboli splnené\npodmienky v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH pri odpočítaní dane z preverovaných Faktúr\nod dodávateľa SARCO s.r.o. Záverom správcu dane v prvostupňových rozhodnutiach, ani záverom\nžalovaného v napadnutých rozhodnutiach nebolo nedodanie služieb deklarovaným dodávateľom\nna preverovaných Faktúrach, ani poskytovanie peňažných alebo nepeňažných darov. Žalovaný\nnespochybnil uskutočnenie podujatia a ani kampaň, ktorá podujatiam predchádzala a s nimi súvisela a\nani skutočnosť, že jednotliví reklamní partneri boli označení a prezentovaní svojim logom na podujatí.\nZáverom žalovaného je, že neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o\nDPH pri odpočítaní dane z preverovaných dodávateľských Faktúr od dodávateľa SARCO s. r. o. V\nzmysle uvedeného žalovaný považuje žalobné body k nepreukázaniu dodania služby osobou uvedenou\nna Faktúrach za neopodstatnené. Uskutočnenie dodania tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti\na následné právo odpočítať daň nestačí deklarovať len po formálnej stránke (vystavenými faktúrami,\nobjednávkami, dodacími listami, súpismi vykonaných prác, príp. zmluvami), ale aj po obsahovej\n(reálnym preukázaním použitia prijatých služieb na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ). V tomto\nprípade fakturované plnenia neprezentovali žalobcu a jeho činnosť a neboli tak použité na dodávky\ntovarov a služieb. Žalobcovi bola umožnená účasť na dokazovaní, čo potvrdzuje aj zaslaná výzva na\npredloženie dokladov a dôkazov, na ktorú žalobca reagoval len slovným vyjadrením, ktoré nepodložil\nžiadnymi novými dôkazmi, a rovnako aj zaslané oznámenie, ktorým správca dane oboznámil žalobcu\nso skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že sa snažil\nzviditeľniť a zasiahnuť cieľovú skupinu reklamy, nepreukázal.\n40. Žalovaný ďalej uviedol, že ako je uvedené v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Sžfk/18/2018 zo dňa 12. júna 2019 v bode 8., logá spoločností, ako nositeľ reklamnej informácie\nbez ďalšieho doplňujúceho textu sú spôsobilé komunikovať len silné spoločnosti - lídri v danej oblasti\nna trhu. Žalobca nepreukázal, že patrí k takýmto celosvetovo známym lídrom na trhu, u ktorých už len\nzobrazené meno alebo logo evokuje (vyvoláva asociáciu) v širokej verejnosti ich predmet podnikania.\n\n41. K žalobnej námietke žalobcu vo vzťahu k nedodržaniu zásady rovnakého rozhodovania v skutkovo\na právne zhodných veciach žalovaný uviedol, že sám žalobca v žalobách uvádza, že uvedená zásada\nv praxi môže spôsobovať problémy, pretože samozrejme každý prípad je vzhľadom na okolnosti vo\nsvojej podstate výnimočný, aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že sa jedná o skutkovo zhodné\nprípady. V žalobcom poukazovaných konaniach nebolo predmetom dodania identické zdaniteľné plnenia\na nejednalo sa o identické zdaňovacie obdobia, z čoho vyplýva, že sa nejedná o skutkovo zhodné\nprípady s preverovanou vecou u žalobcu.\n42. K námietke žalobcu, v ktorej poukázal na cudzojazyčné historické rozhodnutia Európskeho súdneho\ndvora, žalovaný uviedol, že Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-530/09 sa v bode 55 odvoláva\nna Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-68/92. Vzhľadom na skutočnosť, že Rozsudok vo veci\nC-530/09 bol preložený do štátneho jazyka, neboli porušené práva žalobcu na spravodlivý proces.\nCitácia (odvolanie sa žalovaného na definíciu reklamy v Rozsudku Európskeho súdneho dvora vo\nveci C-68/92) nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, nakoľko predmetný rozsudok nie je\nnosným rozsudkom, na ktorý odkazuje správca dane a aj žalovaný.\n43. Žalovaný trval na žalobou napadnutých rozhodnutiach, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane a\nnavrhol žaloby zamietnuť v celom rozsahu a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.\nRepliky žalobcu\n44. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniam žalovaného podaniami zo dňa 18. novembra 2022, v ktorých\nuviedol, že s tvrdeniami žalovaného v žiadnom prípade nesúhlasí. Vyjadrenia žalovaného sú len\nopakovaním už uvedených a žalobcom vyvrátených argumentov, pričom žalovaný doposiaľ nebol\nspôsobilý odôvodniť svoje nezákonné konanie voči žalobcovi. Žalovaný sa nevysporiadal s tvrdeniami\nžalobcu a ani ich relevantným spôsobom nevyvrátil. Žalobca mal za to, že bolo riadne preukázané, z koho\nstrany došlo k dodaniu fakturovaných služieb, nakoľko je zrejmé, že služby boli žalobcovi poskytnuté\nzo strany spoločnosti SARCO s.r.o., ktorá ich však majoritne poskytovala prostredníctvom ďalších\nsubdodávateľov, čo bolo upravené v Zmluvách. Podľa žalobcu mu nemôže byť vyčítané, že spoločnosť\nSARCO s. r. o. nepredložila správcovi dane doklady, ktoré bola povinná viesť, keďže je objektívne\nnemožné, aby uvedené mohol žalobca akokoľvek ovplyvniť. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá\nna trhu pôsobí dlhé roky, pričom ide o úspešnú a známu spoločnosť, ktorá si vybudovala v rámci daného\nsegmentu viac ako dobré meno. Osobám, ktorým bola reklama cielená, nebolo potrebné obsiahlo\nvysvetľovať o akú spoločnosť ide a aké tovary a služby ponúka. To, že správca dane o žalobcovi nemal\nvedomosť, neznamená, že o žalobcovi nemali vedomosť osoby, na ktoré bola reklama zameraná. Z\njudikatúry vyplýva, že reklama je spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom. Logo\na obchodné meno pritom vzhľadom na dobré meno žalobcu a jeho etablované miesto na trhu takúto\nasociáciu poskytnúť vedia, resp. sú na ňu minimálne spôsobilé. Reklama môže mať rôzne formy a účel,\npričom účelom reklamy môže byť napríklad informovať, pripomínať, presviedčať, prípadne porovnávať.\nZ definície účelu reklamy vyplýva, že forma a cielenie reklamy sa nemusí zameriavať len na získanie\nnových zákazníkov, ktorí doposiaľ nevedeli o existencii podnikateľa, ale účelom reklamy môže byť aj\npripomínanie sa existujúcim zákazníkom. Správca dane podľa žalobcu nemôže vychádzať z rigidného\na zúženého výkladu toho, čo je reklama, keďže v súčasnej dobe môže mať reklama veľa podôb, pričom\nrozhodne nejde len o archaické predstavy žalovaného a správcu dane. V 21. storočí je cielené na prvotný\nvnem, pričom pre subjekty, ktoré sú cieľom reklamy, je zväčša takáto informácia úplne postačujúca,\nkeďže ak sa im názov dostane do povedomia, účel reklamy bol naplnený. Predmet podnikania si\nnásledne vedia prostredníctvom internetu, ktorý majú na dosah ruky v smartfóne, zistiť v priebehu pár\nsekúnd. Tomu zodpovedá aj psychologicky už dlhodobo sledovaná podstata reklamy, ktorou je zviditeľniť\nsa podprahovým signálom, a tak ovplyvniť povedomie príjemcu reklamy.\n45. Žalobca odmietol tvrdenia žalovaného, že pri reklame je nevyhnuté preukázať, že fakturované\nreklamné partnerstvo malo vplyv na obchodnú činnosť žalobcu tak, ako to požaduje žalovaný (správca\ndane). Žalobca mal za to, že preukázal pozitívny vplyv reklamy na jeho ďalšie podnikanie, a to na základe\npredložených listinných dôkazov (vývoj ukazovateľov / výnosy v r. 2015 - 2020, odvod DPH v r. 2015 2020, odvod dane z príjmu právnických osôb v r. 2015 – 2020). Hospodársky rast, resp. uzatvorenie\nnových kontraktov nie je nevyhnutnou súčasťou úspešnej realizácie reklamy daňového subjektu. Účelom\nreklamy môže byť aj pripomínanie sa existujúcim zákazníkom, ktoré slúži na posilnenie pozície na trhu.\n\n46. Žalobca v replikách taktiež odmietol, že by sa v danej veci malo jednať o sponzoring, ktorý slúži\npredovšetkým na podporu subjektov neziskového sektoru a spočíva hlavne v podpore charitatívnych,\nšportových, či kultúrnych podujatí. Žalobca však uhrádzal dohodnutú sumu obchodnej spoločnosti, ktorej\ncieľom bolo jednoznačne dosiahnuť zisk, za čo mala následne poskytnúť reklamné plnenie. Žalobca\nnepodporoval priamo propagáciu podujatia ako takého, ale prostredníctvom Dodávateľa, ktorý nebol\nneziskový subjekt a ktorému poskytol odplatu, sa snažil zviditeľniť a zasiahnuť cieľovú skupinu reklamy.\n47. Žalobca uviedol, že vo vzťahu k jeho návrhu na dokazovanie Protokolom z daňovej kontroly č.\n101805810/2018 Daňového úradu Žilina a Protokolom z daňovej kontroly č. 101870821/2021 Daňového\núradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica sa žalovaný „žalobcovi doslova opovržlivo vysmieva, keď\ntvrdí, že sa v danom prípade nejedná o skutkovo rovnaké konania, pričom ide o skutkovo úplne totožné\nveci vedené voči ďalším daňovým subjektom, ktorí si identicky objednali dodanie reklamných služieb\nod Dodávateľa (úplne rovnakým spôsobom boli reklamne odprezentovaní verejnosti/spotrebiteľom).“\nTo, že išlo o iné zdaňovacie obdobia, nehrá podľa žalobcu žiadnu rolu. Daňový úrad Trenčín, pobočka\nPovažská Bystrica pri daňovej kontrole pod č. Protokolu 101870821/2021 mal podľa žalobcu síce\npoukázať na jeden rozdiel, a to ten, že tento daňový subjekt mal zapísanú ochrannú známku, avšak\nžalobca bol toho názoru, že to, či je logo daňového subjektu chránené ochrannou známkou, nemá\nmať vplyv na rozhodovanie správcu dane. Žalobca zotrval na tvrdení, že v skutkovo totožných veciach\nrozhodli iné daňové úrady v prospech daňových subjektov, t. j. že sa jedná o reklamu a nie o sponzoring.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n48. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného\nzákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v\nBanskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej\nBystrici pod sp. zn. 75S/49/2022, 75S/50/2022, 75S/51/2022, 75S/52/2022, 75S/53/2022, 75S/54/2022,\n75S/55/2022, 75S/56/2022, 75S/57/2022 a 75S/58/2022 vedú na Správnom súde v Banskej Bystrici\npod sp. zn. BB-75S/49/2022, BB-75S/50/2022, BB-75S/51/2022, BB-75S/52/2022, BB-75S/53/2022,\nBB-75S/54/2022, BB-75S/55/2022, BB-75S/56/2022, BB-75S/57/2022 a BB-75S/58/2022.\n49. Správny súd Uznesením sp. zn. BB-75S/53/2022 zo dňa 9. mája 2024 rozhodol\ntak, že spája na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp.\nzn. BB-75S/53/2022, BB-75S/52/2022, BB-75S/54/2022, BB-75S/50/2022, BB-75S/49/2022,\nBB-75S/57/2022, BB-75S/58/2022, BB-75S/56/2022, BB-75S/55/2022 a BB-75S/51/2022 s tým, že sa\nďalej budú viesť pod sp. zn. BB-75S/53/2022, a to z dôvodu, že zistil splnenie podmienok na spojenie\nvecí v zmysle § 65 ods. 1 SSP, pretože veci spolu skutkovo súvisia (jedná sa o vyrubenie rozdielu DPH\nza zdaňovacie obdobia marec až december r. 2017) a týkajú sa tých istých účastníkov konania.\n50. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom\npojednávaní dňa 11. júla 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §\n108 ods. 2 SSP. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v správnych žalobách\nsprávny súd dospel k záveru, že správne žaloby sú dôvodné.\n51. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov\nnezákonnosti napadnutých rozhodnutí tak, ako boli uvedené v správnych žalobách, ako aj vo všetkých\nvyjadreniach žalobcu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že na tunajšom správnom súde sú, resp. boli\nvedené konania vo veci žalobcu proti žalovanému v obdobných alebo skutkovo totožných veciach pod č.\nBB-76S/42/2022 a č. BB-71S/38/2022, v ktorých boli tunajším súdom rozhodnutia žalovaného zrušené.\nDomnieval sa, že sú dané dôvody na takýto postup aj v týchto prípadoch, pretože žalobca preukázal\ndodanie poskytovaných služieb a zároveň boli splnené formálne a aj hmotnoprávne podmienky na\nuplatnenie odpočtu DPH. Právny zástupca žalobcu doplnil, že navrhuje, aby správny súd zrušil nielen\nrozhodnutia žalovaného vo všetkých prejednávaných veciach, ale s poukazom na § 191 ods. 3 SSP aj\nrozhodnutia správcu dane. Zástupca žalobcu zotrval na návrhu na vykonanie dokazovania vo vzťahu\nk tvrdeniu o nerovnakom rozhodovaní zo strany správcu dane a to protokolmi, resp. spismi daňového\nkonania vo veciach iných daňových kontrol vedených Daňovým úradom Žilina a Daňovým úradom\n\nTrenčín, pobočka Považská Bystrica. Dôkazy navrhoval vykonať za účelom preukázania svojho tvrdenia,\nže správcovia dane nerozhodujú v skutkovo a právne rovnakých veciach rovnako. Zástupca žalobcu\nnevedel na pojednávaní konkretizovať žiadnu z okolností, ktoré by osvedčovali, že ide o skutkovo a\nprávne obdobné veci.\n52. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zotrváva v celom rozsahu na svojich\ndoterajších vyjadreniach a mala za to, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie\nodpočtu DPH v súvislosti s deklarovaným zabezpečením reklamných služieb. Žalovaný trval na tom,\nže správca dane a žalovaný postupovali v súlade so zákonom, v súlade so zásadami správy daní a\numožnili žalobcovi realizovať všetky práva, ktoré mu prislúchajú.\n53. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n54. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n55. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n56. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.\n57. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n58. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2015 predmetom dane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len\n„členský štát“),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\n59. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2015 (1) Zdaniteľnou\nosobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez\nohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.\n(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje\npríjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej,\nstavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných\npredpisov,1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie\n\nhmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v\nbezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za\npodnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.\n60. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2015 dodaním\nslužby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému\nmajetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.\n61. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2015 (1) Za\ndodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú\norganizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku\nako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom\nalebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 4, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne\ndodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41; táto výnimka sa nevzťahuje na\npredaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary\na služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41.\n(2) Za dodanie služby sa nepovažuje\na) emisia cenného papiera emitentom,\nb) postúpenie pohľadávky,\nc) dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.\n62. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2015 daňová povinnosť\nvzniká dňom dodania služby.\n63. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2015 (1) Právo\nodpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla\ndaňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb,\nktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže\nodpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n64. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý\nich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými\nv správnych žalobách. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie\nrozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný\njednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené.\n65. Žalobca sa včas podanými správnymi žalobami domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí správcu\ndane a žalovaného. Správca dane napadnutými rozhodnutiami žalobcovi určil rozdiel v sume 38 000,00\nEur na DPH za zdaňovacie obdobia marec až december 2017 z dôvodu, že žalobca dane nesplnil\npodmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 2 Zákona o DPH, nakoľko nepreukázal, že fakturované\nzdaniteľné plnenie dodané spoločnosťou SARCO s.r.o. použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných\nplnení, t. j. že ich využil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca si tak podľa správcu dane\nodpočítal DPH za fakturované služby od spoločnosti SARCO s.r.o. v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v\nnadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach stotožnil\nso záverom správcu dane a rozhodnutia správcu dane potvrdil.\n66. Žalobca v správnych žalobách namietal, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú\nnepreskúmateľné, vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z nesprávneho právneho\nposúdenia a tiež trpia vadou porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n67. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú založené na\nnesprávnom právnom posúdení veci, keď orgány verejnej správy nepriznali žalobcovi právo na odpočet\n\nDPH z dodávateľských Faktúr vystavených spoločnosťou SARCO s.r.o. z dôvodu, že predmetné plnenia\n– zverejnenie loga žalobcu ako reklamného partnera v súvislosti s propagáciou podujatí v období od\nmarca 2017 do decembra 2017 je sponzoringom, ktorý nepodlieha DPH a nie reklamou, pričom žalobca\ntiež nepreukázal použitie predmetných služieb na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ DPH,\nje dôvodná.\n68. Správny súd v preskúmavanom prípade zisťoval, či žalovaný vec správne právne posúdil, ak\nzaložil svoje rozhodnutia o odmietnutí uplatneného odpočtu DPH žalobcovi na tom, že žalobca nesplnil\nzákonom stanovené podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH. Správny súd pritom vychádzal z\ntoho, že podľa odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správca dane a žalovaný nespochybnili existenciu\nmateriálneho plnenia, avšak skonštatovali, že dodané plnenia nie sú reklamou a žalobca ich ani\nnepoužil na svoje zdaniteľné plnenia na výstupe. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a)\na v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ako aj z ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28.\nnovembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“) vyplýva, že nárok\ndaňového subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok.\nHmotnoprávnymi, resp. materiálnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet DPH (§ 49 ods. 1\na 2 Zákona o DPH; čl. 168 písm. a) Smernice) sú požiadavky, aby (1.) poskytovateľom plnenia bola iná\nosoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2.) tovar alebo služby, na ktorých zakladá\nprávo na odpočítanie dane, musia byť skutočne dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, t.\nj. plnenie musí materiálne existovať a nesmie ísť o fiktívne plnenie a (3.) požiadavka, aby zdaniteľná\nosoba dodané tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení.\nFormálnou podmienkou priznania práva na odpočet DPH je v danom prípade disponovanie faktúrou od\ndodávateľa (§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; čl. 178 písm. a) Smernice). Preukázanie naplnenia\nuvedených podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku\ndaňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (napr. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019), t. j.\ndaňový subjekt je povinný preukázať, že ním uplatňovaný nárok (odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým\núčelom správcovi dane potrebné dôkazy. Nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych, resp. materiálnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočet DPH je dôvodom pre odopretie tohto práva.\n69. Splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH nebolo v predmetnom\nprípade sporné. Sporné bolo splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH, keďže orgány\nverejnej správy vyhodnotili, že dodané plnenie v zmysle Faktúr vystavených spoločnosťou SARCO s.r.o.\nnie je reklamou, ale sponzoringom, ktorý nepodlieha DPH. Správca dane (a následne aj žalovaný) mal\nza to, že akákoľvek forma reklamy musí súvisieť s obchodnou a podnikateľskou činnosťou daňového\nsubjektu s cieľom uplatniť jeho tovary a služby na trhu. Keďže v spornom prípade dodania služieb\nspoločnosťou SARCO s.r.o. žalobcovi bolo prezentované len logo žalobcu bez toho, aby zároveň boli\nprezentované aj konkrétne tovary alebo služby žalobcu s cieľom zvýšiť ich predaj, orgány verejnej správy\ns odvolaním sa na Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-68/92 mali za to, že poskytnuté\nplnenie nebolo reklamou, ale sponzoringom podľa § 38 ods. 1 Zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý\nnie je finančnou službou a nevzniká pri ňom daňová povinnosť. V dôsledku toho, že pri prezentácii\npredmetného podujatia bolo zobrazené len logo žalobcu bez informácie o tovaroch alebo službách\nžalobcu, žalobca mal byť propagátorom podujatia, ale nie propagátorom vlastných výrobkov a služieb.\n70. Záver orgánov verejnej správy, že plnenie dodané žalobcovi spoločnosťou SARCO s.r.o. ako\nsponzoring nepodlieha DPH, je nesprávny. Orgány verejnej správy nespochybnili odplatné dodanie\nplnenia spoločnosťou SARCO s.r.o. žalobcovi. Predmet dane je v prípade dodania služby upravený\nv ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH, podľa ktorého „Predmetom dane je poskytnutie\nslužby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá\nkoná v postavení zdaniteľnej osoby.“ Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH „Dodaním služby je\nkaždé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku\nvrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.“ Negatívne\nvymedzenie dodania tovaru a služby je upravené v § 10 Zákona o DPH. Z citovaných ustanovení\nZákona o DPH vyplýva, že na to, aby určité plnenie, v danom prípade služba odplatnej prezentácie\nloga žalobcu v súvislosti s podujatiami bolo predmetom DPH, nie je podstatné, či dané plnenie je\nv zmysle osobitných predpisov možné vymedziť ako reklamu alebo sponzoring. Rozhodujúce je, že\nsa jednalo o odplatné poskytnutie služby prezentácie loga žalobcu v súvislosti s podujatiami, pričom\nslužbu poskytla spoločnosť SARCO s.r.o. ako zdaniteľná osoba, ktorá konala v postavení zdaniteľnej\n\nosoby. Dodanie služieb prezentácie loga (obchodného mena) žalobcu v zmysle Zmlúv spadá pod\nvymedzenie predmetu dane podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH, nakoľko ide ekonomickú činnosť\n(podnikanie), z ktorej bol dodávateľom SARCO s.r.o. dosiahnutý príjem (§ 3 ods. ods. 2 Zákona\no DPH). V zhode so záverom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v Rozsudku sp.\nzn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28. februára 2022 tak možno skonštatovať, že „Bez ohľadu na to, či je\ntoto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom (sponzorským odkazom), alebo\nním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby,\npri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu\nv tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby.“ Správca dane a žalovaný\nnepostupovali v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o DPH, keď dodanie služieb prezentácie\nloga (obchodného mena) žalobcu v súvislosti s kultúrnym podujatiami posúdili podľa osobitných\npredpisov, na ktoré sa Zákon o DPH neodvoláva, neodkazuje na ne a ani nepodmieňuje posúdenie\npredmetu DPH definíciám reklamy a sponzoringu v osobitných predpisoch. Inými slovami, splnenie\npodmienok pre odpočet DPH neposudzovali výlučne podľa relevantných ustanovení Zákona o DPH,\nale svoj záver založili na interpretácii pojmov upravených v osobitných predpisoch, ktorých predmetom\núpravy nie je DPH, čím bezdôvodne podmienili právo na odpočet dane podmienkami nad rozsah úpravy\nZákona o DPH.\n71. Žalobca v správnych žalobách rozsiahlo argumentoval, že predmetné plnenia od dodávateľa SARCO\ns.r.o. sú reklamou podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o reklame, pričom poukázal na skutočnosť, že\npoňatie reklamy uvedené orgánmi verejnej správy je prekonané a súčasné tendencie pri poskytovaní\nreklamných služieb smerujú k tomu, že nie je potrebné, aby prezentácia podnikateľa bola vždy spojená\naj s propagáciou konkrétnych tovarov a služieb, pričom na vytvorenie vnemu u verejnosti postačí aj\npropagácia samotného loga, resp. obchodného mena podnikateľa. Správny súd k danej argumentácii\nuvádza, že aj keď vzhľadom na vyššie citované relevantné ustanovenia Zákona o DPH nie je podstatné,\nči Dodávateľom poskytnuté služby sú podľa osobitných predpisov reklamou alebo sponzoringom,\nmožno prisvedčiť, že orgány verejnej správy nepostupovali správne, keď splnenie hmotnoprávnych\npredpokladov pre odpočet DPH v prípade žalobcu podmieňovali naplnením vymedzenia reklamy\ns odvolaním sa na staršiu judikatúru (Európsky súdny dvor vo veciach C-68/92, C-69/92), ktorá\nvychádzala z toho času zrušenej Šiestej smernice Rady zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych\npredpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty:\njednotný základ jej stanovenia (77/388/EHS), ktorá bola nahradená Smernicou, pričom neprihliadli na\nskutočnosť, že súdna judikatúra podlieha vývoju a nie je v čase nemenná a statická. Novšia judikatúra\nnetrvá vo vzťahu k DPH striktne a bezpodmienečne na priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením\nna vstupe a plnením na výstupe (t. j. daňovým subjektom poskytovanými tovarmi a službami), ak je\nsplnená podmienka, že náklady na služby na vstupe tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej\nosoby a patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe (napr. Rozsudky\nSúdneho dvora Európskej únie vo veciach C-132/16 Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments\nzo dňa 14. septembra 2017, C-528/19 Mitteldeutsche Hartstein-Industrie zo dňa 16. septembra 2020,\nC-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25. novembra 2021). Taktiež možno skonštatovať, že legálna definícia\npojmu „sponzorovanie“ sa nachádza len v ustanovení § 38 ods. 1 Zákona o vysielaní a retransmisii,\nna ktoré sa aj orgány verejnej správy odvolali, pričom opomenuli skutočnosť, že Zákon o vysielaní\na retransmisii má striktne vymedzený predmet úpravy (§ 1) a aj pôsobnosť (§ 2), ktoré nemožno\nbezdôvodne rozširovať aj na predmet úpravy Zákona o DPH. Pojem „sponzorovanie“ je preto potrebné\nvo vzťahu k zdaniteľnému plneniu v zmysle Zákona o DPH a podmienok pre priznanie odpočtu DPH\nvykladať autonómne a voľnejšie bez ohľadu na legálnu definíciu vymedzenú pre účely Zákona o vysielaní\na retransmisii. Správny súd opätovne podotýka, že v zhode so záverom Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28. februára 2022 možno skonštatovať,\nže „Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé,\nže sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je\naj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba\nteda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom\nsponzorovania podpora sponzorovanej aktivity.“\n72. Správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach odôvodnili nepriznanie odpočtu DPH\nžalobcovi z Faktúr predovšetkým nesplnením tretej hmotnoprávnej podmienky, t. j. požiadavky, aby\nžalobca dodané služby následne použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Podľa správcu\ndane žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že fakturované zdaniteľné plnenie použil na uskutočnenie\n\nsvojich zdaniteľných plnení, t. j. že ich využil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobcom\npredložené doklady nie sú podľa správcu dane dôkazom vplyvu propagácie obchodného mena a loga\nžalobcu na obchodné transakcie, keďže nie je zrejmé, či zvýšenie daňových povinností a výnosov\nz hospodárskej činnosti bolo spôsobené práve prezentáciou obchodného mena a loga žalobcu\nv súvislosti s podujatiami. Taktiež podľa žalovaného prezentácia podujatia nemohla v žiadnom prípade\nnepriamo ovplyvniť „dopyt po výrobkoch daňového subjektu“ (žalovaného). Žalobca v správnych\nžalobách namietal, že pri reklame nie je potrebné preukázať, že fakturované plnenie malo vplyv na\nobchodnú činnosť žalobcu, avšak preukázal pozitívny vplyv reklamy na jeho ďalšie podnikanie, a to na\nzáklade ním predložených listín o výnosoch a výške daňovej povinnosti v r. 2015 až 2020.\n73. Správny súd konštatuje, že aj táto žalobná námietka žalobcu je dôvodná. Záver správcu dane a\nžalovaného, že žalobca nepreukázal, že dodané plnenie na vstupe použil na svoje zdaniteľné plnenia\nna výstupe, je predčasný. Podľa § 49 ods. 2 prvá veta Zákona o DPH „Platiteľ môže odpočítať od dane,\nktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s\nvýnimkou podľa odsekov 3 a 7.“ Preukázanie splnenia uvedenej podmienky pre priznanie odpočtu DPH\nzaťažuje dôkazným bremenom daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH, teda žalobcu, avšak Zákon\no DPH v predmetnom ustanovení nepožaduje, aby zdaniteľné plnenie na vstupe muselo byť vždy priamo\na bezprostredne použité na dodanie plnení daňového subjektu na výstupe, t. j. nie je potrebné, aby\nžalobca preukázal, že Dodávateľom dodané služby použil na jeho konkrétne tovary a služby na výstupe.\nPodľa Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25. novembra\n2021 „v zmysle ustálenej judikatúry existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym\nplnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet je v\nzásade potrebná na priznanie práva na odpočet DPH zaplatenej na vstupe zdaniteľnej osobe a tiež na\nurčenie rozsahu takéhoto práva. Právo na odpočítanie DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo\nslužieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným\nprvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie. ... Z\nustálenej judikatúry tiež vyplýva, že právo na odpočítanie v prospech zdaniteľnej osoby je prípustné aj\npri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo\nviacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie, ak náklady na predmetné služby\ntvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi\ncenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s\ncelkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby.“ Ako už bolo uvedené vyššie, tak Smernica ako\naj Zákon o DPH neustanovujú, že odpočet DPH je viazaný len na priamu a bezprostrednú súvislosť\nmedzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnymi plneniami daňového subjektu na výstupe, ale\nodpočítať možno aj DPH z plnenia na vstupe, ktoré následne predstavuje súčasť všeobecných nákladov\nzdaniteľnej osoby za predpokladu, že tieto náklady budú následne premietnuté do hospodárskej činnosti\nzdaniteľnej osoby, predovšetkým cien poskytovaných tovarov alebo služieb (Rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci C-528/19 Mitteldeutsche Hartstein-Industrie zo dňa 16. septembra 2020).\nVšeobecné náklady zdaniteľnej osoby sú rovnako nevyhnutné náklady, ktoré sú spojené s prevádzkou\npodniku, hoci nie sú bezprostredne a priamo spojené s výrobou tovaru alebo poskytovaním služieb,\npričom najčastejšie sa jedná o režijné náklady na energie, nájomné, právne služby, ale môže sa jednať aj\no reklamné, resp. propagačné služby, ktorých účelom je budovať povedomie zákazníkov a potenciálnych\nzákazníkov o zdaniteľnej osobe a jej obchodnej činnosti.\n74. Ďalej je potrebné skonštatovať, že hospodárska činnosť je spojená s tzv. podnikateľským\nrizikom, teda nebezpečenstvom podnikateľského neúspechu, ktorého bežným dôsledkom je strata\nako hospodársky výsledok podnikania (nižší zisk, zníženie obratu, pokles majetku, úpadok podniku\na pod.). Podnikateľské riziko môže mať aj kladný prejav (vyšší zisk, zvýšenie obratu, rast majetku,\nrozvoj podniku). To, či hospodársky výsledok podniku zdaniteľnej osoby bude vo výsledku kladný alebo\nzáporný, závisí od rôznych faktorov, ktoré nemusia vždy nevyhnutne závisieť len na vôli a spôsobe\nobchodného vedenia podniku zdaniteľnej osoby. Súdny dvor Európskej únie preto v Rozsudku vo veci\nC-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25. novembra 2021 uviedol aj to, že „skutočnosť, že sa nezvýšil\nobrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako\nbolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena\nvšetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené\nčinnosti v zásade podliehajú DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva\nzachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho\nneviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby,\n\nktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle\n(rozsudok z 12. novembra 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná\njudikatúra).“ Obdobný záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorý v Rozsudku sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 6. marca 2018 konkrétne vo vzťahu k reklamným službám\nuviedol, že „viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe len na preukázanie\nefektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktami uzavretými v príčinnej\nsúvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti pôsobenia reklamy\nna trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. ... daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie\npráva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom\nzmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých prijatých reklamných činností, ktoré priamo\na bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat.“\n75. Z uvedeného vyplýva, že správca dane a žalovaný nesprávne právne posúdili podmienky pre\npriznanie odpočtu DPH žalobcu podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, keď skonštatovali, že plnenie dodané\nžalobcovi Dodávateľom nie je reklamou, ale sponzoringom, a zároveň, že žalobca nepreukázal, že\nDodávateľom fakturované plnenia použil na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ DPH, resp.\nže prezentácia podujatí nemohla ovplyvniť dopyt po výrobkoch a službách žalobcu. Keďže Dodávateľ\ndodal žalobcovi odplatne plnenia (služby) bez ohľadu na to, či dané plnenia je možné posúdiť ako\nreklamu alebo sponzoring, pričom išlo o službu poskytnutú žalobcovi za protihodnotu osobou, ktorá\nkonala v postavení zdaniteľnej osoby, správca dane a žalovaný nepostupovali v súlade § 49 ods. 1 a 2\nZákona o DPH, keď pre priznanie práva na odpočet DPH od žalobcu požadovali, aby preukázal použitie\nDodávateľom fakturovaných plnení priamo vo vzťahu k svojim konkrétnym zdaniteľným plneniam na\nvýstupe, teda na žalobcom poskytované tovary a služby, resp. odôvodniť nepriznanie práva na odpočet\nDPH mimo iného tým, že plnenie na vstupe nemohlo ovplyvniť dopyt po výrobkoch alebo službách\nžalobcu. Splnenie predmetnej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH má\nbyť predmetom dokazovania, pričom dôkazné bremeno zaťažuje v tomto ohľade žalobcu, avšak od\nžalobcu nemožno požadovať preukázanie bezprostredného vplyvu dodaných plnení na plnenia žalobcu.\nV zmysle citovanej judikatúry je irelevantné, či predmetné služby Dodávateľa prispeli k zvýšeniu obratu\nžalobcu, resp. či viedli k uzatvoreniu nových kontraktov a rozšíreniu zákazníckeho portfólia. Dokazovanie\ndosiahnutými výnosmi žalobcu a výškou odvodov DPH a dane z príjmu právnických osôb v r. 2015 až\n2020 je preto bezpredmetné. Uvedený záver vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo\nveci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25. novembra 2021, podľa ktorej „Článok 168 písm. a) smernice\nRady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať\nv tom zmysle, že zdaniteľná osoba si môže odpočítať daň z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenú na\nvstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle\nčlánku 2 smernice 2006/112, a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými\ntransakciami na vstupe (správne má byť uvedené \"na výstupe\" ako to vyplýva z kontextu a aj z viacerých\ninojazyčných verzií daného rozsudku, pozn. správneho súdu) alebo s celkovou hospodárskou činnosťou\nzdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť,\nže fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou\nvnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej\nosoby.“ Rovnako uvedený záver vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. januára 2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk\na rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 17/2022 ZNSS, v zmysle ktorého\n„Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera\nkoncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných\nmateriáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu\nna to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné\nstrany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby,\npri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v\ntuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. ... Pre vznik práva na odpočítanie\ndane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi\nsťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických\nnákladov podniku.“\n76. Žalobca v správnych žalobách namietal porušenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku zo strany správcu\ndane, keď v predmetných veciach rozhodol inak ako v skutkovo totožných veciach vedených Daňovým\n\núradom Žilina (č. Protokolu 101805810/2018) a Daňovým úradom Trenčín - pobočka Považská\nBystrica (č. Protokolu 101870821/2021) voči iným daňovým subjektom, čím porušil zásadu rovnakého\nrozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že na dodržiavaní\nzákonnej zásady rovnakého rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch je potrebné bezpodmienečne\ntrvať, nakoľko to vyžaduje zachovanie právnej istoty účastníkov konaní pred orgánmi verejnej správy.\nPrincíp právnej istoty patrí medzi základné princípy demokratického a právneho štátu, v ktorom je\nprávo a rozhodovanie orgánov verejnej moci predvídateľné. Správny súd však nemohol vykonať súdny\nprieskum vo vzťahu k uplatnenej žalobnej námietke, pretože žalobca veci iných daňových subjektov,\nna ktoré poukázal, bližšie nekonkretizoval a nevymedzil, v čom mal byť skutkový stav totožný a v čom\nkonkrétne sa správca dane odklonil od rozhodovania iných správcov dane v tvrdených skutkovo\nzhodných veciach. Správny súd nemôže pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej\nsprávy vychádzať z domnienok o obsahu žalobných námietok. Správny súd preto zamietol žalobcov\nnávrh na vykonanie dokazovania pripojením spisov z daňových kontrol iných daňových subjektov\noznačených žalobcom len číslom protokolov z daňových kontrol, keďže bez bližšej špecifikácie, ktorú\nžalobca nevedel poskytnúť ani na pojednávaní v tejto právnej veci, správny súd nemohol zabezpečiť\nžalobcom označené dôkazy za účelom ich vykonania na pojednávaní. Správny súd ďalej zamietol daný\nnávrh žalobcu na dokazovanie aj z dôvodu zachovania hospodárnosti konania, keďže zistil inú vadu\nnapadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného, pre ktorú bolo potrebné napadnuté rozhodnutia\nzrušiť, a to vadu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a teda ani\nsúdny prieskum predmetnej žalobnej námietky by neviedol k inému rozhodnutiu správneho súdu vo veci\nsamej.\n77. Žalobná námietka žalobcu, podľa ktorej správca dane a žalovaný porušili právo žalobcu na\nspravodlivý proces tým, že konanie neprebiehalo v štátnom jazyku, keď orgány verejnej správy vo\nsvojich rozhodnutiach odkazovali na Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach C-68/91\na C-69/92, ku ktorým žalobca nemá prístup vo svojom štátnom jazyku, je nedôvodná. Je pravdou,\nže predmetné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (dnes Súdneho dvora Európskej únie) neboli\ndoposiaľ preložené do slovenského jazyka, avšak správny súd nezistil v tejto súvislosti žiadnu vadu\nkonania pred orgánmi verejnej správy, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí\na predstavovala by zásah do subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. Poukaz\norgánov verejnej správy na predmetné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nie je dokazovaním, s ktorým\nby boli spojené procesné práva účastníka konania, predovšetkým právo oboznámiť sa s dôkazom a\nvyjadriť sa k nemu, pri ktorých je, samozrejme, nutné trvať na možnosti výkonu týchto práv v štátnom\njazyku. Rozhodnutia súdov a dokonca ani publikovaná judikatúra vyšších súdnych inštancií nie sú\ndôkaznými prostriedkami, keďže prostredníctvom nich sa nezisťuje skutkový stav veci. Rozhodnutia\nsúdov a súdna judikatúra majú interpretačný význam vo vzťahu k výkladu relevantnej právnej úpravy,\npričom ich rešpektovanie je spojené so zachovaním princípu právnej istoty účastníka vo vzťahu\nk právnemu posúdeniu veci. Orgány správy daní podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe\ndaní postupujú „podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí\na dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných\nosôb.“ Správca dane a žalovaný sú teda povinní postupovať výlučne podľa relevantných všeobecných\nprávnych predpisov, pričom tieto majú vykladať v súlade s ich znením a účelom. Práve k jednotnej\na správnej interpretácii všeobecne záväzných právnych predpisov slúži rozhodovacia činnosť súdov\na publikovaná judikatúra vyšších súdnych inštancií. Orgán verejnej správy však nemá zákonom uloženú\npovinnosť vo svojich rozhodnutiach rozhodovaciu činnosť súdov a judikatúru vôbec uvádzať. V prípade,\nak by orgán verejnej správy rozhodol aj bez poukazu na rozhodovaciu činnosť súdov a judikatúru,\npričom jeho právne posúdenie veci by bolo založené na správnej interpretácii relevantných právnych\npredpisov, rozhodnutie orgánu verejnej správy by bolo z tohto dôvodu zákonné. Správca dane a žalovaný\ntak poukazom na predmetné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré nie sú dostupné v slovenskom\njazyku, nezaťažili napadnuté rozhodnutia vadou nezákonnosti, keďže tieto sú relevantné len vo vzťahu\nk právnemu posúdeniu veci orgánmi verejnej správy, ktoré bolo z napadnutých rozhodnutí zrejmé, pričom\nsprávny súd ho podrobil súdnemu prieskumu na základe žalobných námietok žalobcu (odseky 68 až\n76 tohto rozsudku).\n78. Vo vzťahu ku konštatovaniam žalobcu v správnych žalobách, že v prípade žalobcu ide o z daňového\nhľadiska bezproblémový subjekt s prideleným indexom daňovej spoľahlivosti „A“, pričom žalobca má\nobavy, či postup správcu dane nie je motivovaný systémom práce a odmeňovania v orgánoch štátu,\nsprávny súd uvádza, že tieto konštatovania sú len vyjadrením subjektívneho názoru a úvah žalobcu\n\na ako také nie sú spôsobilé založiť dôvody pre súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy. Správne žaloby obsahujú viaceré takéto hodnotiace úsudky žalobcu, ktoré však nemožno\npovažovať za relevantné žalobné námietky, na základe ktorých by správny súd mohol vykonať súdny\nprieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, keďže nesmerujú k poukazu na konkrétne\ndôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, teda v čom orgány verejnej správy pochybili, ktoré\nustanovenie všeobecne záväzných právnych predpisov porušili a ako tým zasiahli do práv a právom\nchránených záujmov žalobcu.\n79. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a žalovaného považuje za\nnepreskúmateľné, keď oba orgány verejnej správy len neustále popierajú jeho tvrdenia, no nedávajú\nmu „preskúmateľné“ odpovede, je nedôvodná. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu\nverejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V\ntejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom\ndospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru\nNajvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť,\nako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod\npojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a\nkto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu\npatrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich\nskutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny\nnedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k\nrozhodnutiu..“ Preskúmavané rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane takýmito vadami\nnetrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Skutočnosť,\nže žalobca nesúhlasí s právnym hodnotením veci orgánmi verejnej správy a považuje ho za nesprávne,\nneznamená, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné. Rozhodnutia\nsprávcu dane a žalovaného obsahujú zrozumiteľné odôvodnenia, ktoré obsahujú tak vyhodnotenie\njednotlivých dôkazov, ako aj riadne odôvodnenú úvahu orgánov verejnej správy k právnej stránke veci,\nktorá ich viedla k takému rozhodnutiu vo veci, aké je uvedené vo výrokových častiach napadnutých\nrozhodnutí. Rovnako ani skutočnosť, že právne posúdenie veci orgánov verejnej správy je nesprávne\na bolo dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí správnym súdom, neznamená, že napadnuté\nrozhodnutia sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Naopak, súdny prieskum napadnutých rozhodnutí\nvo vzťahu k správnosti právneho posúdenia veci orgánmi verejnej správy bol možný práve preto, že\nnapadnuté rozhodnutia preskúmateľné úvahy orgánov verejnej správy obsahujú.\n80. Žalobca v správnych žalobách tiež namietal, že žalovaný (podľa kontextu tým zrejme myslel\nsprávcu dane, pozn. správneho súdu) „zmätočným a nepreskúmateľným spôsobom“ konštatoval, že\nna jednej strane bola preukázaná existencia plnenia na základe Zmlúv, no na druhej strane uviedol,\nže nemalo byť preukázané, že toto plnenie bolo poskytnuté Dodávateľom. Správny súd konštatuje,\nže napadnuté rozhodnutia správcu dane nie je možné považovať za nepreskúmateľné vcelku ani\nz dôvodu, že správca dane v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol aj skutočnosti, ktoré\nnesúvisia s dôvodmi, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, resp. ktoré sú čiastočne v rozpore\ns týmito dôvodmi. Z celkového odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správcu dane a ich kontextu je\nvšak nepochybne zrejmé, na ktorých dôvodoch správca dane svoje rozhodnutia založil, teda odpočet\nDPH nebol žalobcovi priznaný z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH\nz dodávateľských Faktúr. Správca dane v napadnutých rozhodnutiach uviedol popri týchto dôvodoch\naj to, že podľa jeho názoru sa nepreukázalo dodanie služieb žalobcovi dodávateľom SARCO s.r.o.,\nkeďže spoločnosť je toho času nekontaktná a došlo k jej prevodu na občana Kolumbijskej republiky\n(t. j. nezrovnalosti na strane tzv. deklarovaného dodávateľa). Správca dane ďalej v napadnutých\nrozhodnutiach uviedol aj to, že žalobca si žiadnym spôsobom nepreveril svojho obchodného partnera,\nale sa spoliehal len na odporúčanie tretej strany a na dôveru v človeka, ktorý s realizáciou podujatí a\nani so zabezpečovaním propagácie obchodného mena a loga spoločnosti nemal nič spoločné. Tieto\nskutočnosti by boli relevantné v prípade, ak by správca dane založil svoje rozhodnutia na tom, že žalobca\nsa svojím konaním zúčastnil na daňovom podvode, čo však v predmetnom prípade nebolo dôvodom\npre nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi. V prípade, ak by správca dane chcel založiť svoje rozhodnutia\nna účasti žalobcu na daňovom podvode, resp. na zneužití práva žalobcom, zaťažovalo by dôkazné\nbremeno na preukázanie tejto skutočnosti správcu dane, ktorý by v tomto ohľade musel vykonať aj úplné\na dôkladné dokazovanie, z ktorého by taký skutkový záver jednoznačne vyplýval. Správca dane však\n\ntakéto dokazovanie nevykonal. Nič to ale nemení na skutočnosti, že správca dane svoje rozhodnutia\nnapokon založil na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH zo strany žalobcu, a nie\nna účasti žalobcu na daňovom podvode, resp. na zneužití práva zo strany žalobcu. Pokiaľ teda žalobca\nv správnych žalobách argumentoval tým, že pri výbere obchodného partnera zachoval bežnú mieru\nopatrnosti, nemal dôvod pochybovať o schopnosti spoločnosti SARCO s.r.o. dodať zmluvne dohodnuté\nplnenia, pričom poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo\ndňa 15. marca 2011, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.\nnovembra 2012, Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen),\nC-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie\nv spojených veciach C-80/11 (Mahagében Kft vs. Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális\nAdó Főigazgatósága) a C-142/11 (Péter Dávid vs. Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alföldi Regionális\nAdó Főigazgatósága), takáto argumentácia žalobcu je vo vzťahu k dôvodom, na ktorých boli napadnuté\nrozhodnutia založené, bezpredmetná.\n81. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú dôvodné,\na preto napadnuté rozhodnutia správcu dane a žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP\nv spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a veci\nvrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n82. V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom\nuplatnený nárok na odpočet DPH z Faktúr, najmä posúdi, či na základe zisteného skutkového\nstavu je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH zo strany\nžalobcu, pričom správca dane zohľadní v tomto rozsudku vyjadrený právny názor správneho súdu\na relevantnú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej\núnie. Rozhodnutia správca dane pritom odôvodní tak, aby obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63\nods. 5 Daňového poriadku. Právnym názorom správneho súdu sú orgány verejnej správy v ďalšom\nkonaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP).\n83. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná\nžalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,\nak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny\nsúd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n84. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n84. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nToto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo\npodaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom\ndo 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\n\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nPoznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu jej ospravedlnenej\nneprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}