{"guid": "590aab96-d96c-4945-ae79-ca3f57f8f5e3:183f97fa-9ce4-4754-bab8-da72a546838d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200375.2", "spisova_znacka": "BB-71S/48/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-71S/48/2022 z 16. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 16. mája 2024, sp. zn. BB-71S/48/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200375.2", "identifikacne_cislo": "6022200375", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-12.odsek-3", "nazov": "§ 12 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-3", "nazov": "§ 44 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 63 ods. 3 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 3 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 63 ods. 3 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-e", "nazov": "§ 63 ods. 3 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-f", "nazov": "§ 63 ods. 3 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-4", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-6", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-7", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-12", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/183f97fa-9ce4-4754-bab8-da72a546838d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200375.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200375.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200375.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-71S/48/2022\n6022200375\n16. 05. 2024\nMgr. Denisa Slivová\nECLI:SK:SpSBB:2024:6022200375.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nMgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr.\nPetra Molčana, v právnej veci žalobcu: AMBRATRADE, s.r.o., so sídlom Vieska 536, 965 01 Ladomerská\nVieska, IČO: 36 629 294, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so\nsídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100848701/2022 zo dňa 11.04.2022, takto\nrozhodol:\nSúd žalobu zamieta.\nŽalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\n1. U žalobcu bola vykonaná Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) daňová\nkontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2018. O výsledku\ndaňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100021203/2021 zo dňa 07.01.2021 (ďalej aj len „Protokol“),\nktorý bol doručený žalobcovi s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle §\n31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Daňový poriadok“) dňa 26.01.2021.\n2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 102481973/2021 zo dňa 06.12.2021\npodľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10.959,- Eur na DPH\npodľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nlen „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Správca dane konštatoval, že daň vyrubená\nriadnym daňovým priznaním doručeným dňa 25.05.2018 je 752,78 Eur, daň zistená správcom dane vo\nvyrubovacom konaní je 11.711,78 Eur a rozdiel dane je v sume 10.959,- Eur.\n3. V zdaňovacom období apríl 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr prijatých\nod spoločnosti BERENA s.r.o., so sídlom Poľná 27, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 849 827, DIČ:\nXXXXXXXXXX, IČ DPH: A. (ďalej aj len „BERENA s.r.o.“), a to:\n- faktúry č. OF-201827 zo dňa 30.04.2018, s predmetom fakturácie: za služby za 04/18 IT poradenstvo,\nzáklad dane v sume 3.235,- Eur, 20 % DPH v sume 647,00 Eur, suma celkom 3.882,00 Eur,\n- faktúry č. OF-201828 zo dňa 30.04.2018, s predmetom fakturácie: za služby konzultačná činnosť elektronický podpis za 04/18, základ dane v sume 2.880,- Eur, 20 % DPH v sume 576,- Eur, suma\ncelkom 3.456,- Eur,\n\n- faktúry č. OF-201829 zo dňa 30.04.2018, s predmetom fakturácie: za poskytnuté služby evidencia,\ninštalácia, odvírenie - 04/2018, základ dane v sume 1.530,- Eur, 20 % DPH v sume 306,- Eur, suma\ncelkom 1.836,- Eur a\n- faktúry č. OF-201830 zo dňa 30.04.2018, s predmetom fakturácie za služby konzultačná obchodná\nčinnosť pre elektronický podpis za 04/18, základ dane v sume\n2.220,- Eur, 20 % DPH v sume 444,Eur, suma celkom 2.664,- Eur,\na z dodávateľských faktúr prijatých od spoločnosti Pool service, s.r.o., so sídlom Dr. Jánskeho 477/2,\n965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 51 012 944, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. (ďalej aj len „Pool service,\ns.r.o.“), konkrétne z:\n- faktúry č. 10040118 zo dňa 12.04.2018, s predmetom fakturácie: montážne práce na čerpadlách, základ\ndane v sume 24.150,- Eur, 20 % DPH v sume 4.830,- Eur, v sume celkom 28.980,- Eur a\n- faktúry č. 26040018 zo dňa 26.04.2018, s predmetom fakturácie: za hydraulický agregát ATLAS 1ks,\nbúracie kladivo LH 220 2ks, búracie kladivo LH11 2ks, špice pre malú zbíjačku 5 ks, špice pre veľkú\nzbíjačku 4ks; základ dane v sume 20.780,- Eur, DPH 4.156,- Eur, v sume celkom 24.936,- Eur, pričom\nsprávca dane konštatoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy\na na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok\nna odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody\nboli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované. Existencia faktúry nie je dostatočným dôvodom na\npreukázanie, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Daňový subjekt je povinný preukázať a správca dane\noprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Správca dane na základe dokazovania\nvykonaného v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní dospel k záveru, že kontrolovaný daňový\nsubjekt AMBRATRADE s.r.o. si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane, neuniesol dôkazné\nbremeno v rámci daňovej kontroly, nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, pričom porušil\nustanovenia § 49 v nadväznosti na § 51 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\nSprávca dane konštatoval, že tým, že daňový subjekt predložil faktúry ešte nepreukázal, že deklarovaný\nnákup a predaj tovaru a služieb sa uskutočnili práve takým spôsobom, ako je na nich uvedené. Správca\ndane vyhodnotil, že dodávateľské spoločnosti BERENA s.r.o. a Pool service, s.r.o. nepotvrdili dodanie\ndeklarovaných tovarov a služieb uvedených na faktúrach. Konateľ spoločnosti BERENA s.r.o. B. C. bol\npredvolaný správcom dane ako svedok. Svedok sa následne ospravedlnil a správca dane stanovil nový\ntermín ústneho pojednávania, na ktorý sa svedok opäť nedostavil. Vo vyjadrení k protokolu kontrolovaný\ndaňový subjekt AMBRATRADE s.r.o. požadoval vypočutie svedka D. E., ktorý mal v zastúpení vykonávať\nza spoločnosť Pool servis, s.r.o. jednotlivé obchodné úkony. Správca dane vykonal ústne pojednávanie\nso svedkom D. E.. Tento síce vo svojej výpovedi potvrdil vykonávanie deklarovaných služieb, avšak\njeho svedeckú výpoveď správca dane vyhodnotil ako nedôveryhodnú, z dôvodu, že jeho výpoveď sa\nznačne líšila od jeho predchádzajúcej výpovedi (zistené z nazretia do iného spisu), najmä čo sa týka\nvšeobecnej informácie o spoločnosti Pool servis, s.r.o., ktorej bol konateľom. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti správca dane odpočítanie dane daňovému subjektu AMBRATRADE s.r.o. za kontrolované\nzdaňovacie obdobie apríl 2018 neuznal. Správca dane mal zato, že kontrolovaný daňový subjekt\nAMBRATRADE s.r.o. si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane, neuniesol dôkazné bremeno\nv rámci daňovej kontroly, nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, pričom porušil ustanovenie\n§ 49 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov.\n4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým,\nže správca dane neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav a relevantné okolnosti, nevykonal\ndôkazy v potrebnom rozsahu, preto takto nazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad\npre prijaté závery správcu dane. Napadnuté rozhodnutie je podľa odvolávajúceho sa potrebné vnímať\nako predčasne vydané, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Podľa odvolávajúceho sa v\nnapadnutom rozhodnutí absentujú preskúmateľné správne úvahy, ktoré by viedli k objektívnemu\nustáleniu skutkových zistení a následne k objektívnemu a logickému vyhodnoteniu dôkazov.\n5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100848701/2022 zo dňa 11.04.2022 tak, že\nrozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane\ndostatočne zistil skutkový stav veci, získané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a na základe\ntoho neuznal žalobcovi odpočítanie dane v celkovej sume 10.959,- Eur, pretože žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno, keď vierohodne nepreukázal, a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo,\nže dodanie fakturovaných plnení sa reálne uskutočnilo tak, ako bolo deklarované na dodávateľských\n\nfaktúrach, čím sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti\nna § 51 ods. 1 Zákona o DPH.\n6. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že správcom dane boli zistené nasledujúce skutočnosti:\nA) Správca dane z predložených dokladov zistil, že v rozhodnom období medzi dodávateľov daňového\nsubjektu patrila spoločnosť BERENA s.r.o., so sídlom Poľná 27, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 849 827,\nDIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A., ktorá pre kontrolovaný daňový subjekt vystavila nasledovné faktúry:\nfaktúru č. OF-201827 zo dňa 30.04.2018, s predmetom fakturácie: za služby za 04/18 IT poradenstvo,\nzáklad dane v sume 3.235,- Eur, 20 % DPH v sume 647,- Eur, suma celkom 3.882,- Eur, faktúru č.\nOF-201828 zo dňa 30.04.2018,\ns predmetom fakturácie: za služby konzultačná činnosť –\nelektronický podpis za 04/18, základ dane v sume 2.880,- Eur, 20 % DPH v sume 576,- Eur, suma celkom\n3.456,- Eur, faktúru\nč. OF-201829 zo dňa 30.04.2018, s predmetom fakturácie: za poskytnuté\nslužby evidencia, inštalácia, odvírenie – 04/2018, základ dane v sume 1.530,- Eur, 20 % DPH v sume\n306,- Eur, suma celkom 1.836,- eur, faktúru č. OF-201830 zo dňa 30.04.2018, s predmetom fakturácie za\nslužby konzultačná obchodná činnosť pre elektronický podpis za 04/18, základ dane v sume 2.220,- Eur,\n20 % DPH v sume 444,- Eur, suma celkom 2.664,- Eur, z ktorých si platiteľ – kontrolovaný daňový subjekt\nv zdaňovacom období apríl 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na § 51\nZákona o DPH v základnej sadzbe 20 %, v celkovej sume 1.973,- Eur. Správca dane preveroval údaje\ntýkajúce sa deklarovanej dodávateľskej spoločnosti BERENA s.r.o., ktorá bola priamym dodávateľom\nkontrolovaného daňového subjektu. Dňa 31.01.2020 zaslal Výzvu č. 100312117/2020 zo dňa 30.01.2020\ndodávateľskej spoločnosti BERENA s.r.o., aby sa vyjadrila k zdaniteľným plneniam medzi daňovým\nsubjektom a spoločnosťou BERENA s.r.o, ktorá bola prevzatá dňa 04.02.2020. V predmetnej výzve\nsprávca dane požadoval, aby spoločnosť BERENA s.r.o. predložila k vystaveným faktúram OF-201827,\nOF-201828, OF-201829 a OF-201830 zmluvy a objednávky, doklady a záznamy, na základe ktorých bola\nstanovená cena za poskytnuté služby, zoznam pracovníkov a ich identifikačné údaje, ktorí vykonávali IT\nslužby, preberacie alebo odovzdávacie protokoly, resp. iné doklady k fakturovaným službám, ďalej aby\nk vykonaným administratívnym prácam uviedli o aké konkrétne služby sa jednalo, aby predložili zoznam\npracovníkov a ich identifikačné údaje, ktorí vykonávali administratívne služby a podrobne vysvetlili o\naké konkrétne služby sa jednalo a opisným spôsobom vysvetlili, kto a ako tieto služby vykonával.\nDňa 20.02.2020 sa so správcom dane telefonicky skontaktoval konateľ spoločnosti BERENA s.r.o. –\nJúlius Abrahám, ktorý požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladov a vysvetlenia k výzve.\nZ dôvodu mimoriadnych protipandemických opatrení sa spoločne dohodli na termíne predloženia do\n31.03.2020. V stanovenom termíne spoločnosť BERENA s.r.o. na vyššie uvedenú výzvu nereagovala,\nsprávcu dane v uvedenej veci už nekontaktovala a nezaslala žiadnu odpoveď, o čom bol spísaný Úradný\nzáznam č. 100899371/2020 zo dňa 15.05.2020. Správca dane zaslal dňa 15.05.2020 opakovane Výzvu\nč. 100896174/2020 zo dňa 14.05.2021 dodávateľskej spoločnosti BERENA s.r.o., aby sa vyjadrila k\nzdaniteľným plneniam medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou BERENA s.r.o., ktorá\nbola doručená dňa 19.05.2020, na ktorú spoločnosť BERENA s.r.o. v stanovenom termíne nereagovala,\nsprávcu dane v uvedenej veci nekontaktovala a nezaslala žiadnu odpoveď. O uvedenom bol spísaný\nÚradný záznam č. 101081613/2020 zo dňa 24.06.2020. Správca dane následne Výzvou\nč.\n101230211/2020 zo dňa 29.07.2020, vyzval kontrolovaný daňový subjekt, aby v zmysle § 45 ods. 2 písm.\ne) Daňového poriadku predložil požadované dôkazy preukazujúce reálnosť uskutočnenia zdaniteľných\nplnení (v zmysle dodávateľských faktúr č. OF-201827, OF-201828, OF-201829 a OF-201830), aby\nkontrolovaný daňový subjekt uviedol, ako došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce so spoločnosťou\nBERENA s.r.o., kto koho oslovil a akým spôsobom, s kým konkrétne za uvedeného dodávateľa\nBERENA s.r.o. boli predmetné obchody dojednané, ďalej aby uviedol na základe akých podkladov\n(odporúčaní), resp. prieskumu, kontrolovaný daňový subjekt zistil, že práve spoločnosť BERENA s.r.o.\nje schopná zabezpečiť v požadovanej kvalite a v požadovanom rozsahu dodanie služieb uvedených na\npredmetných faktúrach, na základe akých kritérií a podkladov bola stanovená, resp. dohodnutá cena za\npredmetné služby a pod. Uvedená výzva bola spoločnosti doručená dňa 05.08.2020. Daňový subjekt\nAMBRATRADE spol. s.r.o. na predmetnú výzvu v stanovenej lehote nereagoval, nepredložil žiadne\ndôkazy. Dňa 28.10.2020 zaslal správca dane opakovanú výzvu kontrolovanému daňovému subjektu\nAMBRATRADE spol. s r.o., a to Výzvu č. 101629864/2020 zo dňa 26.10.2021, ktorá mu bola doručená\ndňa 04.11.2020. Spoločnosť AMBRATRADE spol. s r.o. na predmetnú výzvu v stanovenej lehote\nnereagovala, nepredložila žiadne dôkazy. Dňa 30.10.2020 bola kontrolovaným daňovým subjektom\nelektronicky prostredníctvom všeobecného podania FS zaslaná odpoveď na Výzvu č. 101230211/2020\nzo dňa 29.07.2020 (Pozn. sudu: Nakoľko daňový subjekt AMBRATRADE spol. s r.o. zaslal dňa\n\n10.08.2020 žiadosť č. 606951833/2020 o prerušenie daňovej kontroly podľa zákona lex korona bola\ndaňová kontrola prerušená dňom nasledujúcim po podaní žiadosti, t. j. od 11.08.2020 do 30.09.2020 v\nzmysle schválenej novely zákona lex korona. Odo dňa 01.10.2020 začala opätovne daňovému subjektu\nAMBRATRADE spol. s r.o. plynúť 15 - dňová lehota na vyjadrenie sa k výzve, ktorá z dôvodu prerušenia\ndaňovej kontroly plynula až do dňa 15.10.2020.). V doručenej odpovedi F. G. ako konateľ kontrolovaného\ndaňového subjektu uviedol, že s B. C. – konateľom spoločnosti BERENA s.r.o. sa pozná niekoľko\nrokov, zoznámili sa niekde na stavbe ako subdodávatelia, pravdepodobne na stavbe kanalizácie Modrý\nKameň. Keďže sa konateľ daňového subjektu poznal s B. C., tak s ním boli predmetné práce dojednané.\nB. C. F. G. požiadal, či vie zabezpečiť kvalitných IT-čkárov pre jednotlivé služby s tým, že od neho\npožadoval, aby to boli ľudia, ktorí sú schopní podľa potreby reagovať na požiadavky v oblasti ITslužieb. Podľa vyjadrenia daňového subjektu v odpovedi na predmetnú výzvu - B. C. zabezpečil podľa\nlokalít potrebných IT technikov pre jednotlivé požiadavky, ktorí vykonali požadovanú odbornú činnosť.\nV odpovedi na výzvu ďalej daňový subjekt uviedol, že spoločnosť BERENA s.r.o. mala zaregistrovanú\nv obchodnom registri v rozsahu poskytovaných služieb aj prácu s PC. Jediným kritériom pri stanovení\nceny bola odbornosť a schopnosť ľudí, ktorých zabezpečovala spoločnosť BERENA s.r.o., cena bola\ndohodnutá na základe ponuky F. G. (konateľa kontrolovaného daňového subjektu) tak, aby boli pokryté\nrežijné náklady daňového subjektu a zabezpečený primeraný zisk. Z odpovede daňového subjektu na\nvýzvu vyplynulo (k otázke na základe akých podkladov /odporúčaní/, resp. prieskumu daňový subjekt\nzistil, že práve spoločnosť BERENA s.r.o. je schopná zabezpečiť v požadovanej kvalite a požadovanom\nrozsahu dodanie služieb v zmysle predmetných faktúr), že spoločnosť BERENA s.r.o. predložila platné\ndoklady – výpis z obchodného registra, kde má zapísanú činnosť: počítačové služby a služby súvisiace\ns poskytovaním iných než základných služieb, zároveň bol predložený spoločnosťou BERENA s.r.o.\ndoklad o spôsobilosti IT pracovníka, ktorý mal na prácach pracovať. V zmysle predložených dokladov\nspoločnosťou BERENA s.r.o. nebola zo strany kontrolovaného daňového subjektu nadobudnutá žiadna\npochybnosť o dôveryhodnosti špecialistu. Pre konzultačné a ďalšie služby v oblasti SW – riešení a\nkomplexných riešení systémovej integrácie E-sign – elektronický podpis boli konzultácie vykonávané\nH. I., ktorý vyhľadával potenciálnych klientov, robil analýzu požiadaviek týchto klientov, doporučoval\nfunkcionalitu, návrh riešení pre zákazníkov a potrebu E-sign. H. I. navrhoval realizáciu, školenia,\nriešenia na realizáciu E-sign, atď. Analyzovanú situáciu H. I. postupoval konečnému odberateľovi. Z\nuvedenej konzultačnej činnosti musel H. I. odovzdať všetky získané materiály a neponechával si nič vo\nvlastnej evidencii. Tento konkrétny obchodný vzťah trval v mesiaci apríl 2018. Obchodná spoločnosť\nAMBRATRADE spol. s r.o. si neponechávala žiadne výsledky a vyhodnotenia, analýzy – všetko bolo\nodstúpené objednávateľovi. Podľa vyjadrenia daňového subjektu predmetom poskytovaných IT služieb\nbolo presne to, „čo je napísané v objednávkach“ a práce spojené s týmito službami: odvírenie, inštalácia,\nspracovanie dát, evidencia IT poradenstvo atď., ktoré pre spoločnosť BERENA s.r.o. vykonával J. B. K..\nPriamo pri poskytovaní týchto činností nebol nikto za daňový subjekt. Pri preberaní/odovzdávaní zákazky\nv rámci mesiaca sa zúčastnil F. G. – konateľ, evidencia konkrétnych prác bola odovzdaná, schválená\nvždy v danom mesiaci. Vzhľadom na to, že sa jednalo o službu, kde samotný efekt ostal u konečného\nzákazníka, daňový subjekt uviedol, že nebolo možné uchovávať akékoľvek údaje na nosičoch, či si\nponechať a uschovávať osobne údaje klientov v zmysle ochrany osobných údajov. Vo svojej odpovedi\ndaňový subjekt uviedol len slovné odpovede na otázky správcu dane, svoje tvrdenia však nepodporil\nžiadnymi požadovanými dôkazmi, ktoré by preukazovali reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení.\nPomocou interných systémov správy daní správca dane zistil, že dodávateľom spoločnosti BERENA\ns.r.o. bola v rozhodnom období spoločnosť CHAMI s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06\nBratislava, IČO: 48 110 892, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. (ďalej len „CHAMI s.r.o.“), ktorej konateľom\nje L. M., trvale bytom G. XXX, XXX XX G.. Správca dane ďalej preveroval subdodávateľskú spoločnosť\nCHAMI s.r.o. Správca dane zaslal Predvolanie na výsluch svedka č. 101566462/2020 zo dňa 12.10.2020\nosobe L. M., konateľovi spoločnosti CHAMI s.r.o. Zásielka bola doručená uložením dňa 31.10.2020.\nSvedok bol predvolaný na deň 12.11.2020. O uvedenom bol upovedomený kontrolovaný daňový subjekt\nzaslaním Upovedomenia o vypočutí svedka č. 101566644/2020 zo dňa 12.10.2020. V stanovený deň\npredvolania, t. j. dňa 12.11.2020 sa svedok k výsluchu nedostavil, a ani za daňový subjekt sa nedostavila\nžiadna osoba, o čom bol spísaný Úradný záznam č. 101761045/2020 zo dňa 19.11.2020.\nB) Správca dane z predložených dokladov zistil, že v rozhodnom období medzi dodávateľov daňového\nsubjektu patrila i spoločnosť Pool service, s.r.o., so sídlom Dr. Jánskeho 477/2, 965 01 Žiar nad Hronom,\nIČO: 51 012 944, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A., ktorá pre kontrolovaný daňový subjekt vystavila\nnasledovné faktúry: faktúru č. 10040118 zo dňa 12.04.2018, s predmetom fakturácie: za montážne\npráce na čerpadlách, základ dane v sume 24.150,- Eur, 20 % DPH v sume 4.830,- Eur, v sume celkom\n\n28.980,- Eur, faktúru č. 26040018 zo dňa 26.04.2018, s predmetom fakturácie: za hydraulický agregát\nATLAS 1 ks, búracie kladivo LH 220 2 ks, búracie kladivo LH11 2 ks, špice pre malú zbíjačku 5 ks,\nšpice pre veľkú zbíjačku 4 ks, základ dane v sume 20.780,- Eur, DPH 4.156,- Eur, v sume celkom\n24.936,- Eur, z ktorých si platiteľ – kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2018 uplatnil\nprávo na odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH v základnej sadzbe\n20 %, v sume 8.986,- Eur. Správca dane preveroval údaje týkajúce sa deklarovanej dodávateľskej\nspoločnosti Pool service, s.r.o., ktorá bola priamym dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu.\nDňa 15.05.2020 správca dane zaslal spoločnosti Pool service, s.r.o. Výzvu č. 100892952/2020 zo dňa\n14.05.2020, v zmysle ktorej správca dane požadoval, aby sa spoločnosť Pool service, s.r.o. vyjadrila\nk zdaniteľným plneniam medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou Pool service, s.r.o.\nVýzva bola doručená uložením dňa 03.06.2020. V predmetnej výzve správca dane požadoval, aby\ndaňový subjekt k vystaveným faktúram č. 10040118 a 26040018 predložil zmluvy a objednávky medzi\ndodávateľom Pool service, s.r.o. a odberateľom. K faktúre č. 26040018 žiadal predložiť nadobúdacie listy\na k faktúre č. 10040118, aby spoločnosť Pool service, s.r.o. uviedla a opisným spôsobom vysvetlila, ako\nprebiehali predmetné služby, aby ďalej uviedla kto konkrétne ich vykonal a na akom mieste sa predmetné\npráce vykonávali. Spoločnosť Pool service, s.r.o. v stanovenom termíne na vyššie uvedenú výzvu\nnereagovala, správcu dane v uvedenej veci nekontaktovala žiadna oprávnená osoba za spoločnosť\nPool service, s.r.o., ani nebola zaslaná žiadna odpoveď, o čom správca dane spísal Úradný záznam\nč. 100018455/2021 zo dňa 07.01.2021. Správca dane následne Výzvou č. 101230211/2020 zo dňa\n29.07.2020 vyzval kontrolovaný daňový subjekt, aby v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku\npredložil požadované dôkazy preukazujúce reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení (v zmysle\ndodávateľskej faktúry č. 31100017), aby kontrolovaný daňový subjekt uviedol, ako došlo k nadviazaniu\nobchodnej spolupráce so spoločnosťou Pool service, s.r.o., kto koho oslovil a akým spôsobom, s\nkým konkrétne za uvedeného dodávateľa Pool service, s.r.o. boli predmetné obchody dojednané,\nďalej aby uviedol na základe akých podkladov (odporúčaní), resp. prieskumu, kontrolovaný daňový\nsubjekt zistil, že práve spoločnosť Pool service, s.r.o. je schopná zabezpečiť v požadovanej kvalite\na v požadovanom rozsahu dodanie služieb uvedených na predmetnej faktúre. Predmetná výzva bola\nspoločnosti doručená dňa 05.08.2020. Daňový subjekt AMBRATRADE spol. s r.o. na ňu v stanovenej\nlehote nereagoval, nepredložil žiadne dôkazy (o čom bol spísaný Úradný záznam č. 100018843/2021\nzo dňa 07.01.2021). Dňa 28.10.2020 zaslal správca dane opakovanú výzvu kontrolovanému daňovému\nsubjektu AMBRATRADE spol. s r.o. Výzvu č. 101629864/2020 zo dňa 26.10.2021, ktorá bola doručená\ndňa 04.11.2020. Spoločnosť AMBRATRADE spol. s r.o. na predmetnú výzvu v stanovenej lehote\nnereagovala, nepredložila žiadne dôkazy. Dňa 30.10.2020 bola kontrolovaným daňovým subjektom\nelektronicky prostredníctvom všeobecného podania FS zaslaná odpoveď na Výzvu č. 101230211/2020\nzo dňa 29.07.2020\n(Pozn. sudu: Nakoľko daňový subjekt AMBRATRADE spol. s r.o. zaslal dňa\n10.08.2020 žiadosť č. 606951833/2020 o prerušenie daňovej kontroly podľa zákona lex korona bola\ndaňová kontrola prerušená dňom nasledujúcim po podaní žiadosti, t. j. od 11.08.2020 do 30.09.2020 v\nzmysle schválenej novely zákona lex korona. Odo dňa 01.10.2020 začala opätovne daňovému subjektu\nAMBRATRADE spol. s r.o. plynúť 15 - dňová lehota na vyjadrenie sa k výzve, ktorá z dôvodu prerušenia\ndaňovej kontroly plynula až do dňa 15.10.2020.) V doručenej odpovedi F. G., ako konateľ kontrolovaného\ndaňového subjektu v súvislosti s faktúrami prijatými od spoločnosti Pool service, s.r.o. uviedol, že sa\nv Žiari nad Hronom zoznámil s konateľom spoločnosti Pool service, s.r.o. – D. E., kde si vymenili\ntelefónne čísla a ostali v kontakte. Ďalej v odpovedi na výzvu daňový subjekt uviedol, že v čase\nprípravy realizácie stavby Lipovec oslovil D. E., či vie zabezpečiť nákladné vozidlo na prepravu zeminy\nv náročnom teréne, na čo sa D. E. o pár dní ozval a ponúkol mu prepravu dumprom pre stavbu,\nkde mal kontrolovaný daňový subjekt zabezpečovať zemné práce. K faktúre č. 10040118 kontrolovaný\ndaňový subjekt vo svojej odpovedi na výzvu uviedol, že s D. E. sa už poznal dva roky. S D. E. konateľ\ndaňového subjektu AMBRATRADE spol. s r.o komunikoval zároveň aj ako s odborníkom v oblasti\nzámočníckych prác – konkrétne aj čerpadiel. V zmysle doručeného vyjadrenia daňovým subjektom\nmá D. E. nemalé skúsenosti so zámočníckymi prácami a svoju zručnosť preukázal aj na prácach v\nzahraničí (Nemecko). Na zámočníckych prácach (montážne práce na čerpadlách) pracoval so svojimi\nmontážnikmi. Podklady k čerpadlám boli zabezpečené objednávateľom, tak isto materiál k montáži\nbol zabezpečený objednávateľom. Práce boli vykonávané v priestoroch montážnych hál vo Zvolene.\nPráce odovzdával D. E., za skúšky bol zodpovedný D. E. a ním poverení a určení pracovníci. K faktúre\nč. 26040018 daňový subjekt uviedol, že D. E. ponúkol F. G. odpredaj zánovnej búracej hydraulickej\ntechniky s pracovným náradím, tak ako to bolo uvedené v dodacom liste a na faktúre. Tovar bol\nprepravený motorovým vozidlom značky VW Passat combi, EČV M. a vykládku F. G. (ako konateľ\ndaňového subjektu) realizoval na stavbe „ČS Kostiviarska“. Nakládka bola realizovaná na stavbe.\n\nVo svojej odpovedi daňový subjekt uviedol len slovné odpovede na otázky správcu dane, ku ktorým\nvšak nepredložil žiadne požadované dôkazy, ktoré by preukazovali reálnosť uskutočnenia zdaniteľných\nplnení.\n7. V rozhodnutí žalovaný ďalej konštatoval, že vo vyrubovacom konaní správca dane zaslal dňa\n07.09.2021 Predvolanie na výsluch svedka č. 101635125/2021 zo dňa 06.09.2021, ktorým predvolal\nosobu D. E.. Predmetné predvolanie mu bolo doručené dňa 10.09.2021. O termíne vypočutia\nsvedka upovedomil správca dane i kontrolovaný daňový subjekt AMBRATRADE spol. s r.o. zaslaním\nUpovedomenia o vypočutí svedka\nč. 101635223/2021 zo dňa 06.09.2021,\nktoré bolo doručené dňa 08.09.2021. Dňa 05.10.2021 o 11:00 hod. sa do sídla správcu dane dostavil\npredvolaný svedok - D. E., ktorý je bývalým konateľom (vznik funkcie: 17.08.2017, skončenie funkcie:\n13.04.2018) spoločnosti Pool service, s.r.o., ktorá v rozhodnom období bola priamym dodávateľom\nkontrolovaného daňového subjektu AMBRATRADE spol. s r.o. Za daňový subjekt AMBRATRADE spol.\ns r.o. sa nedostavila žiadna oprávnená osoba. Z výsluchu svedka bola spísaná Zápisnica o ústnom\npojednávaní č. 101863981/2021 zo dňa 05.10.2021.Správca dane položil svedkovi otázky súvisiace s\nobchodnou činnosťou spoločnosti Pool service, s.r.o. v čase, keď bol jej konateľom. Na otázku správcu\ndane akou činnosťou sa zaoberala spoločnosť Pool service, s.r.o. v čase keď bol p. E. konateľom tejto\nspoločnosti, odpovedal, že opravovali čerpadlá, spoločnosť si prenajímala stroje, bolo tam viac vecí,\nna ktoré si presne nepamätá. Faktúry vystavoval osobne pán E., účtovníčku mali externú, meno ktorej\nsi svedok nepamätal. Na otázku aký majetok a koľko zamestnancov mala spoločnosť v preverovanom\nobdobí svedok odpovedal, že mali len náradia a menšie veci, zamestnancov nemali, len brigádnikov,\npribližne 3-4 osoby. Ďalej položil správca dane otázku, či mala spoločnosť Pool service, s.r.o. v období\noktóber 2017 prevádzkové resp. skladové priestory. Svedok odpovedal, že sklad mali menší, adresu si\nnepamätal. Na otázku, či pozná osobu N. A. (Pozn. súdu: v zmysle výpisu z obchodného registra konateľ\nspoločnosti Pool service, s.r.o. so vznikom funkcie dňa 13.04.2018, skončenie funkcie dňa 12.10.2018 )\nodpovedal, že uvedené meno už počul, ale nehovorí mu to nič. V ďalšej otázke sa správca dane pýtal na\nvystavenú faktúru č. 31100017 spoločnosťou Pool service, s.r.o. pre daňový subjekt AMBRATRADE spol.\ns.r.o. K faktúre č. 10040118 za montážne práce na čerpadlách svedok uviedol, že službu vykonával on\nsám a ešte aj ďalšie osoby. Prerábali sa závity na klasický metrický, prerábali sa záslepky, tlakové skúšky.\nNa jednom čerpadle trvala práca približne 1-2 hodiny. Na otázku správcu dane, či existujú o týchto\núkonoch nejaké záznamy, svedok odpovedal, že záznamy o výkone tejto činnosti nemá. Správca dane\npožiadal svedka o vyjadrenie k faktúre č. 26040018, a to konkrétne, aby vysvetlil, od koho spoločnosť\nPool service, s.r.o. nakúpila tovar (hydraulický agregát, búracie kladivá, špice pre malú a veľkú zbíjačku),\nako prebiehal nákup a následne doručenie odberateľovi. Svedok si nepamätal od koho bol tento tovar\nnakúpený, podľa vyjadrenia svedka, tento tovar mal byť dlhšie na sklade. Tovar si mal F. G. prevziať\nosobne a prepraviť na vozidle Volkswagen passat, svedok nevedel uviesť miesto prevzatia. Na otázku\nsprávcu dane, z akého dôvodu ukončil svedok konateľstvo v spoločnosti Pool service, s.r.o., uviedol,\nže v tom čase pracoval aj v Nemecku a domov chodil na krátku dobu, nedalo sa starať o všetko.\nNa otázku správcu dane ako sa svedok nakontaktoval na nového konateľa spoločnosti Pool service,\ns.r.o., ako a kde prebehlo odovzdanie dokladov, svedok odpovedal, že odovzdanie dokladov prebehlo\nosobne v Žiari nad Hronom a ako sa nakontaktoval na nového konateľa si už presne nepamätal. Dňa\n17.10.2021 prijal správca dane e-mail z adresy: XXXXXX@XXXX.XX, v ktorom bolo uvedené, že sa\njedná o doplnenie zápisnice zo dňa 05.10.2021. V prílohe e-mailu bol podpísaný D. E.. Svedok D. E.\npočas svojej výpovede dňa 05.10.2021 do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101863981/2021 uviedol,\nže záznamy o jazdách vozidla za prepravu nánosov zo staveniska na stavbe Lipovec nemá, ale v\nprípade, že ich nájde, ich následne zašle správcovi dane e-mailom v lehote do 08.10.2021. Ostatné\notázky v zmysle zápisnice boli zodpovedané a žiadne ďalšie doklady a vysvetlenia neboli správcom\ndane požadované. Predmetný e-mail vrátane príloh tvorí súčasť správcom dane spísaného Úradného\nzáznamu č. 101991621/2021 zo dňa 20.10.2021. Dokument zaslaný e-mailom obsahoval nasledovné\nznenie: „Doplnenie odpovede na otázku č. 1: Spoločnosť Pool service, s.r.o. podnikala vo všetkých\nčinnostiach podľa výpisu z OR najmä v obchodnej činnosti, stavebnej činnosti a ako som uviedol\nzabezpečoval som montáž čerpadiel. Doplnenie odpovede na otázku č. 2: Účtovníctvo za spoločnosť\nPool service, s.r.o. v októbri r.2017 až apríl 2018 spracovala pani – neviem už meno, nakoľko som si\nhľadal náhodne cez internet a vypracované účtovníctvo som si sám podával elektronicky. Doplnenie\nodpovede na otázku č. 4: Spoločnosť okrem uvedených brigádnikov využívala aj služby živnostníkov.\nDoplnenie odpovede na otázku č. 5: Spoločnosť mala v roku 2017 a 2018 aj dva plechové sklady, ktoré\nsme prevážali podľa potreby na stavby. Uskladnené boli na ul. Sládkovičova pod škôlkou v Žiari nad\nHronom, niektoré veci som mal uskladnené aj doma. Doplnenie odpovede na otázku č. 6: D. N. A.\n\n(C. XXX/XX, XXXXX M.) v r. 2018 odkúpil obchodný podiel spoločnosti Pool service, s.r.o. a stal sa\nkonateľom tejto spoločnosti, prevod zabezpečovala právna kancelária. Doplnenie odpovede na otázku\nč. 7: Faktúra č. 31100017 zo dňa 31.10.2017 - tak ako som uviedol vozidlom dumper som zabezpečoval\nprepravu nánosov na priehrade - konal Váh Lipovec a vozidlo bolo prenajaté z ČR od spoločnosti\nBuendia Cuenca, s.r.o. V písomnej objednávke bola dohodnutá aj cena za odvoz nánosov.“ Správca\ndane vyhodnotil, že svedok D. E. sa vyjadril na otázky správcu dane tak, ako je uvedené v Zápisnici o\nústnom pojednávaní\nč. 101863981/2021 zo dňa 05.10.2021 a správca dane tiež vyhodnotil,\nže požadované doklady (v zmysle prijatých opatrení) nepredložil (záznamy o vozidle Dumper, ktoré\nvykonávalo prepravu nánosov). Správca dane prijal z adresy XXXXXX@XXXX.XX vyjadrenie, ktoré je\nsíce podpísané ako osoba – D. E.. Predmetná e-mailová adresa ale nie je správcom dane overiteľná.\n8. Žalovaný v rozhodnutí ďalej konštatoval, že správca dane získal informácie okrem vyššie uvedených\npostupov aj z časti spisu spoločnosti Pool service, s.r.o., týkajúceho sa u nej realizovanej daňovej\nkontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, o čom bol spísaný Úradný\nzáznam č. 102007735/2021 zo dňa 22.10.2021. Správca dane konkrétne nazrel do Zápisnice o\nústnom pojednávaní č. 100691232/2019 zo dňa 20.03.2019 a do Protokolu z daňovej kontroly č.\n101528607/2019 zo dňa 21.06.2019. Zo zápisnice o vypočutí svedka správca dane zistil, že predvolaný\nsvedok D. E. na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.03.2019 (počas výkonu daňovej kontroly u\nspoločnosti Pool service, s.r.o., ktorej svedok bol konateľom do dňa 13.04.2018) a ústnom pojednávaní\nkonanom dňa 05.10.2021 (počas výkonu daňovej kontroly u kontrolovaného daňového subjektu\nAMBRATRADE spol. s r.o.) v priebehu výsluchu svedka nehovoril pravdivé údaje. Jednotlivé výpovede\nsa od seba značne líšili, najmä čo sa týka všeobecných informácií o spoločnosti Pool service, s.r.o.\nktorej bol konateľom. Pri výsluchu svedka konanom dňa 20.03.2019 D. E. vypovedal, že spoločnosť Pool\nservice, s.r.o. vykonávala činnosť nákup a predaj tovaru, predmetom plnení boli najmä elektrotechnické\nzariadenia, ktoré spoločnosť ďalej predávala bez ďalších úprav. Vo výpovedi zo dňa 05.10.2021 sa\nsvedok vyjadril, že spoločnosť Pool service, s.r.o. vykonávala v čase, keď bol jej konateľom, opravu\nčerpadiel, prenajímala stroje a ďalšie veci, ktoré si nepamätá. Pri výsluchu svedka konanom dňa\n20.03.2019 svedok vypovedal, že spoločnosť Pool service, s.r.o. nemala žiadne prevádzkové ani\nskladové priestory. Vo výpovedi zo dňa 05.10.2021 na otázku, či mala spoločnosť nejaké prevádzkové a\nskladové priestory, svedok uviedol, že sklad mali menší, adresu si nepamätal. Prostredníctvom e-mailu\nzo dňa 17.10.2021 D. E. doplnil svoju odpoveď a na predmetnú otázku uviedol, že „ spoločnosť mala v\nroku 2017 a 2018 aj dva plechové sklady, ktoré sme prevážali podľa potreby na stavby“. Pri výsluchu\nsvedka konanom dňa 20.03.2019 na otázku, či mala spoločnosť Pool service, s.r.o. zamestnancov\nsvedok odpovedal, že spoločnosť Pool service, s.r.o. v čase jeho pôsobenia nemala zamestnancov. Vo\nvýpovedi zo dňa 05.10.2021 sa však svedok vyjadril, že v čase keď bol jej konateľom mali brigádnikov, asi\n3 až 4 osoby. Pri výsluchu svedka konanom dňa 20.03.2019 na otázku ako prebiehal predaj spoločnosti\nPool service, s.r.o. svedok odpovedal, že si to nepamätá, že to vybavoval jeho brat F.. Vo výpovedi\nzo dňa 05.10.2021 sa na strane druhej svedok vyjadril, že odovzdanie dokladov novému majiteľovi\nprebehlo osobne v Žiari nad Hronom. Správca dane na základe vyššie deklarovaných rozdielov vo\nvýpovediach mal za to, že svedecká výpoveď D. E. zo dňa 05.10.2021 je nedôveryhodná, svedok\nodpovedal na viaceré všeobecné otázky, týkajúce sa fungovania spoločnosti Pool service, s.r.o. v\nčase jeho pôsobenia rozporuplne v nadväznosti na jeho predchádzajúcu výpoveď. Nedôveryhodnosť\nvýpovede svedka preukazuje aj fakt, že D. E., ako bývalý konateľ spoločnosti Pool service, s.r.o.,\npočas výsluchu svedka na otázky odpovedal všeobecne. Na otázku správcu dane, či pozná osobu\nN. A. odpovedal, že uvedené meno už počul, ale nehovorí mu to nič. Možno však konštatovať, že D.\nE. bol v zmysle výpisu z obchodného registra do dňa 13.04.2018 jediným konateľom a spoločníkom\nspoločnosti Pool service, s.r.o., z čoho vyplýva, že D. E. by mal mať vedomosť o prevode obchodného\npodielu na osobu N. A., ktorá bola následne jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Pool service,\ns.r.o. Ďalej nedôveryhodnosť výpovede svedka preukazuje aj fakt, že D. E. prostredníctvom e-mailu,\ndoručeného správcovi dane dňa 17.10.2021 z adresy XXXXXX@XXXX.XX sa snažil spresniť a doplniť\nsvoju výpoveď zo dňa 05.10.2021, ale požadované doklady správcovi dane neboli predložené. Výpoveď\nsvedka D. E., ktorého správca dane vypočul vo vyrubovacom konaní na základe návrhu na doplnenie\ndokazovania kontrolovaného daňového subjektu vo vyjadrení k protokolu, je nedostatočná pre prijatie\nzáveru o reálnych a transparentných zdaniteľných obchodoch uskutočnených medzi dodávateľom –\nspoločnosťou Pool service, s.r.o. a daňovým subjektom AMBRATRADE spol. s r.o..\n9. Žalovaný ako odvolací orgán, po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému\nrozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane v súlade s\n§ 74 ods. 2 Daňového poriadku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu mal za\nto, že závery správcu dane v prípade nepriznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených\n\nspoločnosťou BERENA s.r.o. a z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Pool service, s.r.o.,\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Správcom\ndane boli v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistené také objektívne skutočnosti, ktoré\nho logicky viedli k záveru, ktorý prijal.\n10. Žalovaný sa vysporiadal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia s jednotlivými odvolacími\nnámietkami žalobcu, vyhodnotil, že správca dane počas daňovej kontroly postupoval v súlade s\nhmotno-právnym predpisom a dbal, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie. Správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok na odpočítanie dane\nuplatnený daňovým subjektom. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania, ktoré sú jednoznačným a dostatočným spôsobom uvedené v\nprotokole z daňovej kontroly, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Správca dane všetky dôkazy získal\nzákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Dôkazmi, ktoré potvrdzujú prijatý\nzáver správcu dane, sú skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania.\nPokiaľ daňový subjekt v odvolaní tvrdil, že správca dane neúplne a nedostatočne zistil skutkový\nstav a relevantné okolnosti, nevykonal dôkazy v potrebnom rozsahu a takto nazhromaždené dôkazy\nneposkytujú dostatočný podklad pre prijaté závery správcu dane, je predčasné a podľa jeho názoru\nv napadnutom rozhodnutí absentujú preskúmateľné správne úvahy, k uvedeným námietkam odvolací\norgán uviedol, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nebol ničím a nijako obmedzený vo\nsvojom procesnom práve na postup zachovávajúci jeho právo a právom chránené záujmy podľa §\n2 ods. 1 Daňového poriadku, práva na úzku súčinnosť podľa § 2 ods. 2 a 8 Daňového poriadku,\ndaňový subjekt nebol nikým a ničím obmedzený vo svojom práve preukázať skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie a vyrubenie dane a predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho\ntvrdenia a taktiež kontrolovanému daňovému subjektu nebolo upreté ani právo priznané čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR. Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa ich obsahu a dostatočne na prijatie záveru,\nktorý je uvedený v protokole a v napadnutom rozhodnutí. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia v\nzmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,\npretože obsahuje skutkové zistenia, ku ktorým správca dane počas daňovej kontroly, resp. daňového\nkonania dospel. Odvolací orgán konštatoval, že odôvodnenie správcu dane zahŕňa a hodnotí všetky\nskutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania,\nreaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia daňového subjektu a rozhodnutie nie je v rozpore s\nadministratívnym spisom. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej jedným z podstatných\ndôvodov nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je absencia dátumu začatia a ukončenia daňovej\nkontroly, v dôsledku čoho nie je z obsahu napadnutého rozhodnutia preskúmateľné, či bola daňová\nkontrola ukončená v zákonom ustanovenej lehote a taktiež ani dátum začatia a ukončenia vyrubovacieho\nkonania, s čím súvisí nepreskúmateľnosť dodržania zákonných lehôt, odvolací orgán uviedol, že daňový\nsubjekt disponoval informáciami o dátume začatia a ukončenia daňovej kontroly, nakoľko správca dane\nzaslal kontrolovanému daňovému subjektu Oznámenie o začiatku daňovej kontroly č. 102674216/2019\nzo dňa 19.11.2019, ktoré bolo doručené dňa 21.11.2019, ktorým bol určený deň začatia daňovej\nkontroly na deň 19.12.2019. Dňa 19.12.2019 sa do sídla správcu dane dostavil splnomocnený zástupca\ndaňového subjektu AMBRATRADE spol. s r.o. (o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.\n102937185/2019 zo dňa 19.12.2019). Daňová kontrola bola prerušená na žiadosť daňového subjektu\npodľa § 6 ods. 1 zákona lex korona, ktorá bola doručená dňa 10.08.2020 a zaevidovaná pod č.\n6/06951833/2020. V zmysle citovaného zákona bola daňová kontrola prerušená dňom nasledujúcim\npo dni podania žiadosti, t.j. od 11.08.2020 do 30.09.2020 (schválením novely lex korona sa obdobie\npandémie na daňové účely považovalo za skončené dňa 30.09.2020), z čoho vyplýva, že daňová\nkontrola bola prerušená 50 dní. Z daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100021203/2021 zo dňa\n07.01.2021, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 26.01.2021. Daňová kontrola bola vzhľadom\nna prerušenie daňovej kontroly ukončená v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 46 ods. 9 Daňového\nporiadku, a to dňom doručenia protokolu, t.j. 26.01.2021. Vyrubovacie konanie v zmysle § 68 ods. 1\nDaňového poriadku začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou, o čom bol daňový\nsubjekt poučený už v protokole v časti záver (str. 17 protokolu). Vyrubovacie konanie bolo predĺžené na\nzáklade žiadosti správcu dane o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia č. 100635242/2021 zo dňa\n06.05.2021 o 180 dní, ktorej FR SR vyhovelo a lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžilo o 6 mesiacov,\no čom bol daňový subjekt informovaný Upovedomením č. 100911620/2021 zo dňa 25.05.2021, ktoré\nbolo doručené dňa 31.05.2021. V predĺženej lehote správca dane vykonal úkony smerujúce k vyrubeniu\nrozdielu dane a napadnuté rozhodnutie vydal dňa 06.12.2021, t.j. pred uplynutím zákonne predĺženej\n\nlehoty plynúcej do 09.12.2021. V zmysle vyššie uvedeného odvolací orgán predmetnú námietku\npovažoval za neopodstatnenú.\n11. Pokiaľ v rámci odvolacej argumentácie daňový subjekt mal za to, že vo výroku napadnutého\nrozhodnutia absentujú podstatné a zákonom obligatórne určené náležitosti, a to konkrétne rozhodnutie\no náhrade nákladov správy daní, žalovaný, ako odvolací orgán, uviedol, že predmetom Rozhodnutia\nč. 102481973/2021 zo dňa 06.12.2021 nebolo rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní, preto\npredmetná námietka bola v tomto prípade irelevantná. Ďalej v odvolaní daňový subjekt namietal, že\nvo výrokovej časti absentuje uvedenie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodovalo. Odvolací orgán preto konštatoval, že vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní,\nako aj výrokovú časť rozhodnutia upravuje Daňový poriadok v § 68 (procesné ustanovenie). V\npredvýrokovej časti správca dane uvádza v zmysle akého hmotno-právneho predpisu postupoval pri\nvydaní rozhodnutia, pričom správca dane v predvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia uviedol, že\npostupoval v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\nKonkrétne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého správca dane rozhodoval, bolo uvedené v\nnapadnutom rozhodnutí v časti „odôvodnenie“. Predmetnú námietku odvolací orgán považoval preto za\nneopodstatnenú, nemajúcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nďalej podľa odvolávajúceho absentovala podstatná skutočnosť, že daňový subjekt na podklade\npredložených dôkazov reálne dodal práce a tovar svojim odberateľom, čím uskutočnil zdaniteľné\nplnenia, a tým v zásade je potvrdená existencia prác (služby) v rámci posudzovanej obchodnej\ntransakcie. K predmetnému odvolací orgán uviedol, že správca dane nespochybnil podnikateľskú\nčinnosť daňového subjektu AMBRATRADE spol. s r.o. a dodanie tovarov a služieb jeho odberateľom.\nOhľadom námietky odvolávajúceho, že správca dane nespochybnil reálnosť predložených relevantných\ndôkazov a daňových dokladov zo strany daňového subjektu, pričom správca dane irelevantne spochybnil\nkomplexnosť a preukázateľnosť dôkazov vo vzájomných súvislostiach, odvolací orgán uviedol, že\ndaňový subjekt v rámci výkonu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania nepredložil\nžiadne relevantné dôkazy (ktoré požadoval správca dane v zmysle doručených výziev na predloženie\ndôkazov), ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane a deklarovali tvrdenia kontrolovaného daňového\nsubjektu o reálnom uskutočnení fakturovaných zdaniteľných obchodov. Daňový subjekt AMBRATRADE\nspol. s r.o. neuviedol nové skutočnosti okrem tých, ktoré už boli predmetom jednania, na základe\nčoho odvolací orgán mal za to, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno a\nsprávca dane viedol dokazovanie, preveroval fakturované plnenia aj na strane dodávateľov, čo však\nvyššie uvedené skutočnosti nepotvrdilo. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke daňového subjektu\nktorou namietal, že na ustálenie skutkových zistení bolo nevyhnutné vypočuť svedka C., čo však\nsprávca dane neučinil a pokiaľ svedok nekomunikoval, mal správca dane využiť inštitút predvedenia,\nodvolací orgán uviedol, že správca dane počas vyrubovacieho konania po daňovej kontrole v zmysle\npožiadavky daňového subjektu uvedenej vo vyjadrení k protokolu predvolal na výsluch svedka B.\nC., jediného konateľa a spoločníka spoločnosti BERENA s.r.o. Pokiaľ ide o možnosť využiť inštitút\npredvedenia, kontrolovaný daňový subjekt neuviedol vo svojom vyjadrení k protokolu, ani v odvolaní\nžiadne také dôvody, v zmysle ktorých by výsluch svedka mal vplyv na správcom dane zistený skutkový\nstav. Ďalšia zásadná odvolacia námietka daňového subjektu bola založená na tvrdení správcu dane,\nktorý pri svojej argumentácii vyhodnotil správanie sa daňového subjektu a jeho dodávateľa v zmysle\n§ 3 ods. 6 Daňového poriadku, keďže správca dane svojim spôsobom v podstate konštatoval v\nnapadnutom rozhodnutí tzv. znaky „zneužívajúceho konania“, resp. vytvorenie umelých transakcií, a pod.\nV dôsledku uvedeného odvolávajúci rozsiahlo poukázal na rozhodovaciu prax ustálenej judikatúry SD\nEÚ. K uvedenému odvolací orgán konštatoval, že v tomto prípade správca dane overoval oprávnenosť\nodpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov (spoločnosti BERENA s.r.o. a spoločnosti\nPool service, s.r.o.) a na základe zistených skutočností prijal záver, že neboli splnené hmotnoprávne\npodmienky na odpočítanie dane stanovené v § 49 ods. 1 Zákona o DPH a teda nešlo o plnenie\nzakladajúce nárok na odpočet dane a tým neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku práva na\nodpočet dane upravené v Zákone o DPH, v ktorom sú premietnuté aj príslušné ustanovenia Smernice\n2006/112, preto si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z týchto faktúr neoprávnene\nv rozpore s § 49 Zákona o DPH. Z tohto dôvodu odvolací orgán uviedol, že predmetom skúmania\nsprávcu dane nebolo skúmanie podvodného konania, resp. zneužitia práva. V tomto prípade mal\nodvolací orgán za to, že správca dane správne vo svojom rozhodnutí poukázal na rozsudok Valeriáne.\nPokiaľ ďalej daňový subjekt v odvolaní namietal, že správca dane opakovane a sústavne porušoval\nustanovenia o doručovaní dokumentov elektronickými prostriedkami, čoho dôsledkom má byť, že ani\nnapadnuté rozhodnutie nebolo doručené daňovému subjektu zákonom ustanoveným spôsobom, k tomu\n\nodvolací orgán uviedol, že v zmysle § 30 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručuje písomnosti\nelektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, doručujú písomnosti zamestnanci správcu dane.\nV zmysle § 30 ods. 2 Daňového poriadku ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa ods. 1,\nsprávca dane doručuje písomnosť v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, a\nto prostredníctvom doručovateľa poštových služieb. Správca dane postupoval pri doručovaní v zmysle\ncitovaného ustanovenia a doručoval písomnosti v zmysle § 30 ods. 2 Daňového poriadku. Odvolací\norgán poukázal na to, že Finančná správa SR má v zmysle zákona\nč. 305/2013 Z. z. o\nelektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o e-Govermente) a osobitných predpisov, ktoré upravujú pravidlá elektronickej komunikácie\npovinnosť doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami až od 01.01.2022. Z uvedeného je teda\nzrejmé, že správca dane Rozhodnutie\nč. 102481973/2021 zo dňa 06.12.2021 expedoval\ndňa 07.12.2021 daňovému subjektu správnym spôsobom (poštovým doručovateľom). Daňový subjekt\nani v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania, nenamietal spôsob doručovania správcu\ndane v listinnej podobe, z čoho vyplýva, že doručovanie v listinnej podobe akceptoval. Na základe\nuvedeného odvolací orgán považoval i predmetnú námietku za nepodstatnú, nemajúcu vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n12. Pokiaľ v odvolaní daňový subjekt namietal, že podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku\nrozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písm. c), a to rozhodnutie vo veci s\nuvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá\npovinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie,\naj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, k tomu odvolací orgán uviedol, že odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie obsahuje všetky podstatné náležitosti a predmetnú námietku považoval za\nneopodstatnenú. Po preskúmaní rozhodnutia a spisového materiálu v rozsahu námietok daňového\nsubjektu v odvolaní dospel žalovaný, ako odvolací orgán k záveru, že správca dane postupoval v\ncelom konaní v zmysle platných právnych predpisov, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých\ndôkazných prostriedkov a vyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v\ndaňovom konaní vyšlo najavo. Odvolací orgán vyhodnotil vyššie konkretizované námietky daňového\nsubjektu ako neopodstatnené a nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia správcu dane.\nSprávna žaloba žalobcu – žalobné body\n13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému\nna ďalšie konanie. V rámci jednotlivých žalobných bodov použil žalobca v podstate obdobnú právnu\nargumentáciu, akú uvádzal v administratívnom konaní v rámci odvolania voči rozhodnutiu správcu dane.\nV prvom rade, s poukazom na § 63 Daňového poriadku namietal, že rozhodnutie musí obsahovať\nodôvodnenie, ktoré musí obsahovať zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok,\nako aj spôsob, akým sa zhodnotili vykonané dôkazy a ostatné podklady, musia v ňom byť uvedené všetky\núkony, ktoré správca dane vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili\nhodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na\nzáklade ktorých sa rozhodovalo. Skutková stránka odôvodnenia by mala obsahovať opis podstaty veci,\nrozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadanie sa s pripomienkami, návrhmi,\ndôkazmi a vyjadreniami účastníka konania, rozpormi v jednotlivých dôkazoch, a následne závery o\ntom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich právneho významu.\nŽalobca však zdôraznil, že tieto skutočnosti v napadnutom rozhodnutí absentujú, preto odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia sa javí ako nepresvedčivé a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nŽalobca konštatoval, že správca dane a žalovaný sa neriadili zásadou, že svoje závery musia dôsledne\nodôvodniť a vyhodnotiť, pričom vo svojich zisteniach musí správca dane, aj žalovaný, mať istotu a\nmusí objasniť všetky okolnosti, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky pre uplatnenie práva na\nodpočítanie dane boli splnené alebo nie. V procese dokazovania je správca dane zodpovedný za\nobjektívne zistenie skutkového stavu, v posudzovanom prípade v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvšak správca dane podľa názoru žalobcu neoveril dostatočne a úplne všetky skutočnosti týkajúce sa\npredmetných obchodných transakcií, nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a tak neprihliadol v\nkonaní na všetko, čo vyšlo najavo, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a jeho\narbitrárnosť. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane musí uviesť pri odôvodnení svojich záverov aj to, prečo\nna niektoré dôkazy pri rozhodovaní neprihliadol, resp. ich nevykonal a pokladal ich z hľadiska výpovednej\nhodnoty za druhoradé. V napadnutom rozhodnutí však absentujú preskúmateľné úvahy správcu dane\n\no tom, prečo na niektoré dôkazy pri rozhodovaní neprihliadol, resp. ich nevykonal a pokladal ich z\nhľadiska výpovednej hodnoty za druhoradé, pričom však povinnosťou správcu dane bolo práve posúdiť\nvšetky zabezpečené dôkazy, preskúmať a vyhodnotiť všetky skutočnosti týkajúce sa deklarovaných\nobchodov v takom rozsahu, aby boli jednoznačným dôkazom a podkladom pre vyvodenie záveru vo\nveci, či už v prospech alebo v neprospech daňového subjektu. Podľa názoru žalobcu správca dane\nneúplne a nedostatočne zistil skutkový stav a relevantné okolnosti, nevykonal dôkazy v potrebnom\nrozsahu, preto takto nazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijaté závery správcu\ndane a žalovaného, na základe uvedeného je preto napadnuté rozhodnutie potrebné vnímať ako\npredčasne vydané. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti v súvislosti z nedostatočne zisteným\nskutkovým stavom správcom dane mal žalobca za to, že celkové objektívne vyhodnotenie samotných\nrealizácií dodávok tovaru spolu s posúdením vynaloženia dostatočnej odbornej starostlivosti pri realizácii\ndeklarovaných zdaniteľných plnení s dopadom na konečné vyhodnotenie splnenia všetkých podmienok\nna uplatnenie odpočítania dane, je možné až po odstránení všetkých pochybení na strane správcu dane\na následného objektívneho vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.\nŽalobca postup správcu dane v rámci dokazovania a vyhodnotenia dôkazov považoval za tendenčný,\nsvojvoľný a neobjektívny. Správca dane neúplne a nedostatočne zistil skutkové okolnosti, nevykonal\ndôkazy v potrebnom rozsahu, preto takto nazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre\nprijaté závery správcu dane.\n14. Žalobca argumentoval, že z viacerých konštatácií žalovaného v napadnutom rozhodnutí je možné\nvyvodiť neprípustnú neobjektivitu a zaujatosť, čo malo logicky negatívny a nezákonný vplyv na proces,\ndruh, relevantnosť a rozsah zhromaždených dôkazov, na samotné vyhodnotenie dôkazov a prijaté\nnelogické závery a vyslovené tézy bez argumentov a absenciu logických a odôvodnených správnych\núvah. Logicky potom v napadnutom rozhodnutí absentujú preskúmateľné správne úvahy, ktoré by viedli\nk objektívnemu ustáleniu skutkových zistení a následne k objektívnemu a logickému vyhodnoteniu\ndôkazov s preskúmateľným právnym záverom. Žalobca tvrdil, že správca dane tým, že bol opakovane\nnečinný a nerešpektoval plynúce zákonné a ustanovené lehoty, sa opakovane v procese dokazovania\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania z vlastného zavinenia (nečinnosti) ocitol v časovej\ntiesni, pričom následkom časovej tiesne a takéhoto nezákonného postupu správcu dane boli neúplne\na nedostatočne zistené skutkové okolnosti, nevykonané dôkazy v potrebnom rozsahu, preto takto\nnazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijaté závery správcu dane, tak ako sú\nuvedené v napadnutom rozhodnutí. Správca dane týmto konaním podľa vyjadrenia žalobcu poznačil\nvadou nezákonnosti nielen napadnuté rozhodnutie ako také, ale aj niektoré dôkazy, a to najmä protokol z\ndaňovej kontroly. Daňová kontrola sa začala dňa 19.12.2019 a skončila 26.01.2021 doručením protokolu\nz daňovej kontroly. Správca dane teda formálne dodržal maximálnu 1 –ročnú prekluzívnu lehotu na\nfinalizáciu daňovej kontroly, avšak skutočnosť, že správca dane počas daňovej kontroly nedostatočne\nzistil skutkový stav je umocnená tým, že v priebehu daňovej kontroly vôbec nevypočul podstatných\nsvedkov, a to p. B. C. (BERENA s.r.o.) a p. D. E. (Pool service, s.r.o.), pritom ide o svedkov, ktorých\nbolo v rámci daňovej kontroly nevyhnutné vypočuť. Uvedený nedostatok spočívajúci v absencii výsluchu\nuvedených svedkov sa snažil vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole odstrániť až žalobca, ktorý\nnavrhol výsluch uvedených svedkov, avšak ani návrhu žalobcu nebolo správcom dane úplne vyhovené,\nkeďže správca dane vykonal výsluchy uvedených svedkov len sčasti tým, že p. D. E. (Pool service, s.r.o.)\nsíce vypočul, ale p. B. C. (BERENA s.r.o.) nevypočul vôbec. Ďalšou procesnou chybou bolo, že správca\ndane žiadal o predĺženie lehoty v daňovom konaní. Finančné riaditeľstvo vyhovelo žiadosti správcu dane\na predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o 180 dní. Celkovo tak len vyrubovacie konanie správca dane\nvykonával takmer 1 rok, pričom k prvému úkonu (výsluchu svedka p. E.) sa správca dane odhodlal\naž po takmer pol roku plynutia lehoty, preto je otázne, z akých objektívnych dôvodov žiadal správca\ndane FR SR o predĺženie lehoty, keď v rámci vyrubovacieho konania vykonal v zásade len dva úkony,\na to po pol roku plynutia lehoty výsluch svedka p. E. a zaslanie jedného predvolania (bez opakovania,\nresp. predvedenia svedka). Takéto neúmerne predlžovanie procesných lehôt v daňovom konaní reálne\nsignalizuje nečinnosť správcu dane a prieťahy v daňovom konaní. Žalobca preto zdôraznil, že skutkový\nstav správcom dane nebol dostatočne ustálený v rámci procesu daňovej kontroly, uvedená skutočnosť\nbola preukázaná a umocnená aj tým, že po doručení vyjadrenia daňového subjektu k protokolu, bol\nsprávcom dane vyhodnotený obsah vyjadrenia daňového subjektu a pripomienky k protokolu v tom\nzmysle, že správca dane už na samotnom počiatku plynutia zákonnej lehoty na rozhodnutie požiadal\ndruhostupňový správny orgán o predĺženie lehoty, takže celkovo mal správca dane na rozhodnutie\nustanovenú lehotu 6 mesiacov, preto z uvedených skutočností vyplýva len jeden logický záver, a to, že\nsprávca dane na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu a poznačením protokolu vadou\n\nnezákonnosti, mal v úmysle „zhojiť“, resp. konvalidovať nedostatok v nedostatočne zistenom skutkovom\nstave tým spôsobom, že nanovo vykoná dokazovanie vo vyrubovacom konaní, nad rámec svojich\nzákonných možností.\n15. Žalobca ďalej v rámci žalobných bodov poukázal na zákonný rámec, ktorý obligatórnym spôsobom\nurčuje obsahové náležitosti protokolu z daňovej kontroly a pokiaľ v protokole absentuje niektorá z nižšie\nuvedených obsahových náležitostí, tak je poznačený vadou nezákonnosti a na takýto listinný dôkaz\nnemožno v rámci dokazovania a vyhodnotenia dôkazov prihliadať ako na zákonný dôkaz. Podľa § 47\npísm. a) Daňového poriadku protokol musí obsahovať názov a sídlo správcu dane. Žalobca zdôraznil,\nže správcom dane podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Daňového poriadku je v posudzovanom prípade\nmiestne príslušný daňový úrad, ktorým je Daňový úradom Banská Bystrica, so sídlom Nová 13, 974 04\nBanská Bystrica, pričom však v protokole zamestnanci správcu dane uviedli nesprávne sídlo, a to Ul.\nSNP 132, 965 01 Žiar nad Hronom. Podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku protokol musí obsahovať\npreukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, pričom tieto v protokole taktiež absentujú,\ntak ako aj v napadnutom rozhodnutí. Žalobca mal za to, že správca dane svojim konaním zaťažil\nprotokol vadou nezákonnosti a nie je možné naň hľadieť ako na zákonný dôkaz. Žalobca ďalej namietal,\nže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zásade absentuje podstatná skutočnosť, a to tá, že\ndaňový subjekt na podklade predložených dôkazov reálne dodal práce a tovar svojim odberateľom, čím\nuskutočnil zdaniteľné plnenie a tým v zásade je potvrdená existenciu prác (služby) v rámci posudzovanej\nobchodnej transakcie, že dodávatelia daňového subjektu a najmä jeho odberatelia zahrnuli daňovým\nsubjektom predložené faktúry a deklarované zdaniteľné plnenia do kontrolného výkazu a do daňového\npriznania, pričom správca dane nespochybnil reálnosť predložených relevantných dôkazov a daňových\ndokladov zo strany daňového subjektu, vrátane dôkazov vo vzťahu k dodávateľovi Pool Service, s.r.o.,\nale správca dane irelevantne spochybnil komplexnosť a preukázateľnosť dôkazov vo vzájomných\nsúvislostiach, keďže ústnym vyjadreniam svedkov správca dane priznal minimálnu váhu, čo však\nnijako správca dane neodôvodnil, v čom absentuje správna úvaha. Žalobca taktiež zdôraznil, že bolo\npredloženými dokladmi a aj výpoveďami svedkov (najmä svedka E.,) preukázané, že osoba uvedená\nna faktúre dodala deklarované práce. Správca dane ale spochybnil vierohodnosť výpovede svedka E.,\nčo je však len umocnením svojvôle a neobjektivity na strane správcu dane, absentuje akýkoľvek dôkaz,\nktorým by túto svoju tézu správca dane preukázal, odkázať len na iný spisový materiál a vyjadrenie\nsvedka v ňom, je podľa názoru žalobcu absolútne neprijateľné, nedostatočné a neakceptovateľné.\nOpakovane žalobca v žalobe tvrdil, že na ustálenie skutkových zistení bolo nevyhnutné vypočuť svedka\np. B. C. (za dodávateľa BERENA s.r.o.), preto je potrebné zdôrazniť, že absencia vykonania tohto dôkazu\nspôsobuje, že skutkový stav je nedostatočne zistený a nemožno prijať objektívne právne závery. Pokiaľ\nsprávca dane nebol objektívne schopný vykonať tento dôkaz, tak mal následne postupovať ústavne\nkonformným spôsobom, a to v rámci zásady „in dubio mitius“. Následne žalobca citoval rozhodnutie\nVeľkého senátu Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021. Žalobca nesúhlasil\ns aplikáciou judikatúry ESD správcom dane a žalovaným, pričom upriamil pozornosť na aktuálnu a\nrelevantnejšiu judikatúru ESD, v rámci ktorej v tejto súvislosti zdôraznil závery ESD formulované v\nrozhodnutí ESD vo veci C-610/19 „Vikingo“. Sťažovateľ v kontexte uvedeného poukázal na to, že ESD v\nuvedenom rozhodnutí v zásade uviedol podmienky, za ktorých nie je možné (ani na podklade nesplnenia\nvnútroštátnych zákonných podmienok) zdaniteľnej osobe odoprieť právo na odpočet, a to príkladmo\nani za situácie, kedy faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože:\npo prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných\nmateriálnych a ľudských zdrojov ho vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý\nod inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v\noblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky\nopodstatnený, po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto\ndodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti, pričom však takéto zamietnutie je možné len vtedy,\nak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na\ndaňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového\npodvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na\npredchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.\nŽalobca mal za to, že posudzovaný prípad je možné minimálne subsumovať pod prvú vyššie citovanú\npodmienku, a to, že právo na odpočítanie dane nie je možné odoprieť zdaniteľnej osobe ani v tom\nprípade, ak osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných\nmateriálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od\ninej osoby, ktorej totožnosť nebola určená.\n\n16. Žalobca v závere správnej žaloby zhrnul žalobné body, v zmysle ktorých výrok napádaného\nrozhodnutia trpí vadou nezákonnosti, pretože žalovaný a správca dane nedostatočne aplikovali\npovinnosti vyplývajúce z ustanovení § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, keďže vo výrokovej\nčasti napádaného rozhodnutia absentujú zákonom ustanovené náležitosti, a to rozhodnutie o náhrade\nnákladov konania a konkrétne ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo\na podľa jeho názoru výroková časť napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľná a poznačená\nvadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti. Vykonaným preverovaním nebolo zistené porušenie\nhmotnoprávnych podmienok uvedených v Zákone o DPH na uplatnenie si práva na odpočítanie dane\ndaňovým subjektom, keďže bolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení. V zmysle ustálenej\njudikatúry zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočítanie dane zaplatenej na vstupe bolo priznané v\nprípade, ak sú splnené hmotnoprávne podmienky. Len v prípade, ak nie je spochybnené uskutočnenie\nzdaniteľného obchodu, čo v uvedenom prípade nebolo, môže žalovaný nepriznať žalobcovi odpočítanie\ndane, a to s odkazom na konkrétnu judikatúru. V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že vyčerpal svoje\ndôkazné bremeno. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok NR SR sp. zn 3Sžf/1/2010\na rozsudky ESD v spojených veciach Optigen Ltd. a spol. č. C-354/03, C-353/03, C-484/03 a uviedol,\nže žalovaný a správca dane nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena. Dôkazná povinnosť sa\nz daňového subjektu presúva na správcu dane, ktorý je povinný preukázať, že dodanie neuskutočnil\ndodávateľ, ktorého deklaruje daňový subjekt, ktorý si uplatnil odpočítanie dane. Žalobca nemal žiadne\npochybnosti, nemohol mať a ani nemal podozrenie o prípadnom podvodnom alebo inom konaní\ndodávateľa, resp. subdodávateľa a takéto prípadné konanie dodávateľa, resp. subdodávateľa mu v\nžiadnom prípade nemôže byť kladené za vinu a na ťarchu, žalobca zaň nemôže niesť zodpovednosť a\nžalobcovi nemôže v takomto prípade žalovaný neuznať uplatnenie práva na odpočítanie dane. Dôkaznú\npovinnosť žalobcu vymedzuje ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku a jej súčasťou nie je\npovinnosť poskytovať dôkazy o tom, že sa žalobca, (príp. jeho dodávateľ) nedopustil daňového podvodu,\nresp. zneužívajúceho konania. Ak žalovaný takéto podozrenia nadobudne, musí ho v zmysle citovanej\njudikatúry preukázať a potvrdiť vykonanými dôkazmi. Žalobca bol toho názoru, že skutkové okolnosti\nzistené žalovaným a správcom dane neposkytujú dostatočný podklad pre záver o nepriznaní práva na\nodpočítanie dane. Žalovaný bližšie nešpecifikoval a nepomenoval svoje pochybnosti dostatočne jasne a\nzrozumiteľne. Žalovaný nedostatočne odôvodnil, prečo žalobcovi nepriznáva právo na odpočítanie dane\na z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými právnymi úvahami sa pri nepriznaní\nnároku na odpočítanie dane žalovaný riadil. Žalobca je presvedčený, že posudzovaný prípad je možné,\nnajmä z dôvodu spochybnenia hodnovernosti a vierohodnosti faktúr, ako aj spochybnenia dodávateľov\nuvedených na faktúrach minimálne subsumovať pod prvú vyššie citovanú podmienku rozhodnutia ESD\nvo veci C-610/19 „Vikingo“, a to, že právo na odpočítanie dane nie je možné odoprieť zdaniteľnej osobe\nani v tom prípade, ak osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku\npotrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti\nnadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená. Žalovaný nesprávne zistil a vyhodnotil\nskutkový stav, ako aj dôkazy a z tohto dôvodu sú jeho závery a právne posúdenie v rozpore s príslušnou\nprávnou úpravou, judikatúrou SR, ako aj judikatúrou ESD, čo robí jeho postup, ako i napadnuté\nrozhodnutie, nepreskúmateľným. Z vyššie uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie nezákonné.\nŽalobca z týchto dôvodov navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a súčasne zrušil aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – správcu dane.\n17. Po podaní žaloby žalobca adresoval správnemu súdu ďalšie procesné podanie označené ako\n„Prípis k súdnemu konaniu s poukazom na aktuálnu judikatúru“, v ktorom poukázal na obsah rozsudku\nNejvyššího správního soudu ČR č.j. 1Afs 334/2017-208 zo dňa 23.03.2022, v rámci ktorého konania\nRozšířený senát ohľadom nároku na odpočet DPH, pokiaľ nie je jednoznačne zistená osoba dodávateľa,\npoložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, na ktoré odpovedal Súdny dvor EÚ rozsudkom zo dňa\n09.12.2021 vo veci C-154/20 Kemwater Pro Chemie s.r.o., ktorého podstatný obsah žalobca v prípise\ncitoval.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane, je zákonné, netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je dostatočne\nodôvodnené. Žalovaný v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie\nsprávcu dane v rozsahu požadovanom žalobcom v odvolaní. Podľa názoru žalovaného, správca dane\n\nv odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých\nvydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a\nprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný považuje žalobné námietky žalobcu\nuvedené v žalobe za nedôvodné, pričom uviedol, že sú z časti identické s odvolacími námietkami, s\nktorými sa žalovaný dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí napadnutom žalobou. Žalovaný preto\nnepovažuje uvedené žalobné námietky za dôvodné a v plnom rozsahu trval na odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich\nbezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Platiteľ, ktorý si nárok na odpočítanie\ndane uplatňuje, preukazuje existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovuje Zákon\no DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný\npreukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované. Existencia faktúry\nnie je dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Daňový subjekt je\npovinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo.\nPokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr\ndodávateľom uvedeným na faktúre, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nuskutočnené a dodané služby boli ním použité na jeho podnikanie ako platiteľa. V danom prípade\nnepostačuje pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr iba ich predloženie,\nhoci tieto obsahujú všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje uvedené v nich naozaj\ndokladujú predmetné skutočnosti. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať všetky znaky\nvyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť, pretože ako dôkaz sú použiteľné len vtedy,\nak údaje v nich pravdivo odrážajú skutočnosť. V zmysle uvedeného nie je na preukázanie hodnovernosti\ndodania služieb postačujúce doloženie faktúr a ostatných písomností, ale aj preukázanie (čo do obsahu\na priebehu), že služby boli skutočne dodané v deklarovanom rozsahu, a to práve dodávateľmi BERENA\ns.r.o. a Pool service, s.r.o. Skutočnosť, že daňový subjekt AMBRATRADE spol. s.r.o. ako žalobca\npreukazoval nárok na odpočítanie dane faktúrami od dodávateľov BERENA s.r.o. a Pool service, s.r.o.\nešte neznamená, že títo v skutočnosti dodanie služieb aj uskutočnili a vznikla im v zmysle ustanovenia\n§ 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH aj daňová povinnosť. Správca dane a následne aj odvolací orgán,\npoukázali na to, že daňové konanie sa neriadi zásadou vyhľadávacou, ale zásadou prejednávacou a\ndôkazné bremeno spočíva na daňovníkovi a je v jeho záujme, aby predložil v daňovom konaní všetky\nskutočnosti na podporu oprávnenosti svojich nárokov. V následnom texte vyjadrenia žalovaný podrobne\npopísal a uviedol jednotlivé procesné úkony, právne významné skutočnosti a výsledky dokazovania\nv administratívnom konaní a zhrnul, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly\na následne z vyrubovacieho konania, žalovaný odpočítanie dane (od dodávateľských spoločností\nBERENA s.r.o. a Pool Service, s.r.o.) žalobcovi za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2018 v zmysle\nustanovenia § 49 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH neuznal.\n19. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Keďže nebolo kontrolovaným\ndaňovým subjektom preukázané reálne dodanie fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom\nBERENA s.r.o., nebol u neho preukázaný ani vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 Zákona o DPH\na daňový subjekt AMBRATRADE spol. s r.o. nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle §\n49 ods. 1 Zákona o DPH a odpočítanie dane v sume celkom 1.973,- Eur si uplatnil neoprávnene.\nKeďže nebolo kontrolovaným daňovým subjektom preukázané ani reálne dodanie fakturovaných služieb\ndeklarovaným dodávateľom Pool service, s.r.o., nebol u neho rovnako preukázaný vznik daňovej\npovinnosti v zmysle § 19 Zákona o DPH a daňový subjekt AMBRATRADE spol. s r.o. nesplnil ani\nv tomto prípade podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH a odpočítanie\ndane v sume celkom 8.986,- Eur si uplatnil neoprávnene. Správca dane zistené skutočnosti posudzoval\naj v zmysle ustálenej judikatúry ESD, kde v rozsudku vo veci C-459/17 a C-460/17 Valériane z 27.\njúna 2018 je uvedené, že na zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom faktúry, na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty uvedenej na faktúre postačuje, aby daňový úrad preukázal, že\nplnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté. V bodoch 36.- 38. citovaného rozsudku\nje uvedené, že ak k skutočnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb nedôjde, nevznikne žiadne\nprávo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti už Súdny dvor spresnil, že výkon práva na odpočítanie\ndane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne z toho dôvodu, že je uvedená na faktúre (uznesenie\npredsedu Súdneho dvora C-572/11, Menidžerski biznes rešenia zo 4. júla 2013; bod 20). Dobrá viera\nalebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o dopočítanie DPH, nemá žiadny vplyv\nna otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru v zmysle článku 10 ods. 2 šiestej smernice. V súlade\n\ns cieľom tejto smernice, ktorým je zriadenie spoločného systému DPH založeného okrem iného na\njednotnej definícii zdaniteľných plnení, má totiž pojem „dodanie tovaru“ podľa článku 5 ods. 1 uvedenej\nsmernice objektívny charakter a musí sa uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení,\na to bez toho, aby boli daňové orgány povinné vykonať vyšetrovanie zamerané na stanovenie úmyslu\nzdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať úmysel iného subjektu, ako tejto zdaniteľnej osoby, ktorá tvorí\nsúčasť rovnakého dodávateľského reťazca (rozsudok C-494/12, Dixons Retail z 21. novembra 2013;\nbody 19 a 21). V tomto kontexte žalovaný pripomenul, že je úlohou toho, kto sa domáha odpočítania\nDPH preukázať, že spĺňa podmienky na jeho získanie (rozsudok C-230/94, Enkler z 26. septembra\n1996). Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej,\nako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt (žalobca) musí preukázať, že faktúry, prípadne iné\nlistiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými\nplneniami. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú\nreálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v\nzmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt (v danom prípade žalobca)\nje oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017). Žalovaný\nuviedol, že kontrolovaný daňový subjekt AMBRATRADE spol. s.r.o. (žalobca), skutočnosti deklarované\nv predložených účtovných dokladoch nepreukázal (nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok)\na preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane, keďže neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňovej\nkontroly, pričom porušil ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenia § 51 Zákona o DPH.\n20. Žalovaný k námietkam uvedeným v žalobe uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly\npostupoval v súlade s hmotnoprávnym predpisom a dbal na to, aby skutočnosti pre správne určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok\nna odpočítanie dane uplatnený daňovým subjektom. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy\nzískané v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré sú jednoznačným a dostatočným\nspôsobom uvedené v protokole z daňovej kontroly, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Správca dane\nvšetky dôkazy získal zákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Dôkazmi, ktoré\npotvrdzujú prijatý záver správcu dane, sú skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, ako aj\nvyrubovacieho konania. Účelom daňovej kontroly je zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a na daňové účely sa\nňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie\ndaňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Daňový poriadok preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov zisťovať a preverovať dodržiavanie zákonných povinností daňových\nsubjektov z hľadiska príslušných hmotnoprávnych predpisov. Rovnako z ustanovenia § 24 ods. 1,\nako aj z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku vyplýva dôkazná povinnosť daňovému\nsubjektu, teda ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca\ndane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len\nz dokladov, ktoré získal v rámci daňovej kontroly, ale vykonal k tomuto účelu aj dokazovanie, pričom\nzaobstarané dôkazy hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný uviedol, že správca\ndane vykonal dokazovanie, vec posúdil na základe listinných dôkazov predložených kontrolovaným\ndaňovým subjektom počas výkonu daňovej kontroly a následne na základe podaných vyjadrení žalobcu.\nĎalej vec posúdil aj v zmysle listinných dôkazov získaných z časti daňového spisu spoločnosti Pool\nservice, s.r.o. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre\n(k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom\nkonaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v\npostavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej\ntransakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre\npriznanie nároku na odpočet DPH. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na\nktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú\npovinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný (napr. bod 13. rozsudku\nNSS SR sp. zn. 1Sžfk/92/2020 z 01.07.2022).\n21. Správca dane (žalovaný) vyzval kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu) Výzvou na predloženie\ndôkazov č. 101230211/2020 zo dňa 29.07.2020 a Výzvou na predloženie dôkazov č. 101629864/2020\nzo dňa 26.10.2020, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia predložil k vykonávanej daňovej kontrole aj\ndôkazy k dodávateľským faktúram od dodávateľa BERENA s.r.o. (faktúra č. OF-201827, OF-201828,\nOF-201829 a OF-201830), aj dôkazy k dodávateľským faktúram od dodávateľa Pool service, s.r.o.\n(faktúra č. 10040118 a\nč. 26040018). Žalovanému v stanovených\n\nlehotách neboli však žalobcom predložené žiadne konkrétne (podľa možnosti listinné) správcom dane\n(žalovaným) preveriteľné dôkazy o tom, že formálna deklarácia faktúr mala aj povahu faktu, teda že\nplnenia, ktoré sú uvedené na faktúrach, boli skutočne jednoznačne a preukázateľne dodané práve\na presne poskytovateľom uvedeným na faktúrach. Žalobca na výzvy správcu dane na predloženie\ndôkazov nereagoval. Správcovi dane bolo až po uplynutí lehoty (v zmysle Výzvy na predloženie\ndôkazov č. 101230211/2020 zo dňa 29.07.2020) doručené podanie kontrolovaného daňového subjektu\n(žalobcu) - vyjadrenie, ktoré však nijakým spôsobom nepreukazovalo existenciu obchodného vzťahu\nmedzi žalobcom a spoločnosťami BERENA s.r.o. a Pool service, s.r.o. Správca dane oznámil svoje\npochybnosti daňovému subjektu, čím preniesol dôkazné bremeno opäť na kontrolovaný daňový subjekt\n(žalobcu). Na predmetnú výzvu daňový subjekt (žalobca) nereagoval. Právo odpočítať daň z tovaru\nalebo služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare\nalebo službe vznikla daňová povinnosť. Keďže nebolo kontrolovaným daňovým subjektom preukázané\nreálne dodanie fakturovaných služieb deklarovanými dodávateľmi – spoločnosťou BERENA s.r.o. a\nspoločnosťou Pool service, s.r.o., nebol u nich preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19\nZákona o DPH v znení neskorších predpisov a u daňového subjektu AMBRATRADE spol. s r.o. právo\nna odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností\nvyplývajúcich z administratívneho spisu žalovaný neuznal daňovému subjektu AMBRATRADE spol. s\nr.o. v zdaňovacom období apríl 2018 odpočítanie dane v celkovej sume 10.959, Eur z predmetných\nfaktúr č. OF-201827, OF-201828, OF-201829, OF-201830 vystavených deklarovaným dodávateľom\nBERENA s.r.o. a faktúr č. 10040118, č. 26040018 vystavených deklarovaným dodávateľom Pool service,\ns.r.o. z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturované služby boli skutočne dodané (práve dodávateľmi\nBERENA s.r.o. a Pool service, s.r.o.), a že z titulu ich dodania vznikla daňová povinnosť.\n22. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namietal, že žalovaný počas daňovej kontroly nedostatočne\nzistil skutkový stav tým, že v priebehu daňovej kontroly vôbec nevypočul podstatných svedkov, a to\nB. C. (BERENA s.r.o.) a D. E. (Pool service, s.r.o.) žalovaný uviedol, že dokazovanie v daňovom\nkonaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá.\nDaňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní\nsvoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\nvyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra\n2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na\nzáklade vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia,\nvyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň\nprenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 1Sžfk/92/2020 zo dňa 01.07.2022 (bod 23) a\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 10Sžfk/42/2020 zo dňa 30.03.2022 (body 57, 58, 59)).\nŽalovaný k tomuto uviedol, že správca dane reagoval na návrhy daňového subjektu na vykonanie ďalších\ndôkazov, správca dane postupoval počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v súlade s\nustanoveniami Daňového poriadku a v zmysle vyjadrených pochybností preniesol dôkazné bremeno na\nkontrolovaný daňový subjekt. Kontrolovaný daňový subjekt svoje dôkazné bremeno neuniesol tým, že\nnepreukázal skutočnosti deklarované v predložených účtovných dokladoch a preto mu nevzniklo právo\nna odpočítanie dane.\n23. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že daňový subjekt (žalobca) v priebehu daňovej\nkontroly nebol ničím a nijako obmedzený vo svojom procesnom práve na postup zachovávajúci jeho\nprávo a právom chránené záujmy podľa § 2 ods. 1 Daňového poriadku, práva na úzku súčinnosť podľa\n§ 2 ods. 2 a 8 Daňového poriadku, daňový subjekt nebol nikým a ničím obmedzený vo svojom práve\npreukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane a predkladať všetky dôkazné\n\nprostriedky preukazujúce jeho tvrdenia a taktiež kontrolovanému daňovému subjektu nebolo upreté ani\nprávo priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa ich obsahu a dostatočne\nna prijatie záveru, ktorý je uvedený v protokole a v napadnutom rozhodnutí. V odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré boli podkladom\nrozhodnutia, pretože obsahuje skutkové zistenia, ku ktorým správca dane počas daňovej kontroly, resp.\ndaňového konania dospel. Žalovaný je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zahŕňa\na hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o\npriebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia daňového subjektu a rozhodnutie nie je\nv rozpore s administratívnym spisom. Žalobca ďalej nesúhlasil s aplikáciou judikatúry ESD správcom\ndane a žalovaným(C-459/17 a C-460/17 Valériane), pričom upriamil pozornosť na aktuálnu judikatúru\nESD, v rámci ktorej je v tejto súvislosti podľa žalobcu potrebné zdôrazniť závery ESD formulované\nnapr. v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo, k čomu žalovaný uviedol, že aj keď dokazovanie vedie\nsprávca dane, dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať v citovanom ustanovení zákona zakotvené\npredpoklady, je na daňovom subjekte. V prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, nesie z toho\ndôsledky. Uskutočnenie dodania tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následné právo odpočítať\ndaň nestačí deklarovať len po formálnej stránke (vystavenými faktúrami, dodacími listami, súpismi\nvykonaných prác, príp. zmluvami), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním existencie a dodania\ntovaru, služby), osobou, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ. Keďže nebolo preukázané, že došlo\nk dodaniu tovarov a služieb tak, ako je uvedené na faktúrach, tzn. že nebolo preukázané, že dodávateľom\n(spoločnosti BERENA s.r.o. a spoločnosti Pool service, s.r.o.) vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1\na 2 Zákona o DPH, následne nevzniklo kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane\npodľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Faktúra a skutočnosť,\nže doklady vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nie sú dostatočným dôkazom\nna preukázanie, že sa dodanie tovarov a služieb uskutočnilo. Daňový subjekt je povinný preukázať\na správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa plnenie uskutočnilo. Daňový subjekt (žalobca)\nsprávcovi dane predložil faktúry za dodanie tovarov a služieb, ale v rámci preverovania správcu dane\nsa nepreukázalo dodanie tovarov a služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach, t.j. v prípade faktúr\nč. OF-201827, OF-201828, OF-201829, OF-201830 spoločnosťou BERENA s.r.o. a v prípade faktúr\nč. 10040118 a č. 26040018 spoločnosťou Pool service, s.r.o. Na základe vyššie uvedeného žalovaný\nzdôraznil, že stále trvá na tom, že správca dane preukázal, že plnenia zodpovedajúce faktúram neboli\nskutočne poskytnuté a správca dane a žalovaný správne posudzovali skutočnosti v zmysle rozsudku vo\nveci C-459/17 a C-460/17 Valériane.\n24. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane tým, že bol opakovane nečinný a nerešpektoval plynúce\nzákonné a ustanovené lehoty, sa opakovane v procese dokazovania v rámci daňovej kontroly a\nvyrubovacieho konania z vlastného zavinenia (nečinnosti) ocitol v časovej tiesni, k týmto tvrdeniam\nžalovaný konštatoval, že daňová kontrola začala dňa 19.12.2019, pričom od 12.03.2020 bola vyhlásená\nmimoriadna situácia v súvislosti s celosvetovou pandémiou COVID-19, a daňová kontrola bola\nprerušená na žiadosť daňového subjektu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých\nmimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej\nchoroby COVID-19 (v texte aj „lex korona“), ktorá bola doručená dňa 10.08.2020 a zaevidovaná\npod\nč. 6/06951833/2020. V zmysle citovaného zákona\nbola daňová kontrola prerušená dňom nasledujúcim po dni podania žiadosti, t.j. od dňa 11.08.2020 do\ndňa 30.09.2020 (schválením novely lex korona sa obdobie pandémie na daňové účely považovalo za\nskončené dňa 30.09.2020), z čoho vyplýva, že správca dane nebol počas výkonu predmetnej daňovej\nkontroly nečinný z vlastného zavinenia ako to v žalobe uviedol žalobca. Ďalej žalobca namietal, že\nďalšou procesnou chybou je, že správca dane žiadal o predĺženie lehoty v daňovom konaní. Finančné\nriaditeľstvo vyhovelo žiadosti správcu dane a predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o 180 dní a\nneúmerné predlžovanie procesných lehôt v daňovom konaní reálne malo signalizovať nečinnosť správcu\ndane a prieťahy v daňovom konaní. K tomuto argumentu žalovaný uviedol, že vo vyjadrení k protokolu\ndaňový subjekt navrhol uskutočniť výsluchy svedkov (konateľov priamych dodávateľských spoločností).\nSprávca dane (z praxe v súvislosti s pandemickou situáciou) z obozretnosti požiadal nadriadený orgán o\npredĺženie lehoty pred uplynutím zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, z dôvodu vypočutia svedkov\nuvedených vo vyjadrení daňového subjektu, následného posúdenia zistených skutočností a vzhľadom\nna zložitosť a osobitnú povahu prípadu a taktiež vzhľadom na v tom čase aktuálny stav pandémie\nspôsobenej koronavírusom, kedy nebolo zrejmé, ako bude môcť správca dane vykonávať úkony v rámci\nvyrubovacieho konania. Žalovaný podotkol, že na území Slovenskej republiky bol vládou SR (počas\nvýkonu predmetnej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania) 3x vyhlásený núdzový stav\n\na mimoriadna situácia zo dňa 12. marca 2020 však ostávala naďalej v platnosti. Pokiaľ žalobca ďalej\npoukázal na obsahové náležitosti protokolu z daňovej kontroly, žalovaný s poukazom na § 47 písm. a)\nDaňového poriadku uviedol, že protokol musí obsahovať názov a sídlo správcu dane. Žalobca zdôraznil,\nže správcom dane podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Daňového poriadku je v posudzovanom prípade miestne\npríslušný daňový úrad, ktorým je Daňový úrad Banská Bystrica, so sídlom Nová 13, 974 04 Banská\nBystrica, avšak správca dane v protokole uviedol nesprávne sídlo, a to Ul. SNP 132, 965 01 Žiar\nnad Hronom, k čomu žalovaný uviedol, že správca dane označil správne sídlo správcu dane, keďže v\nhlavičke Protokolu z daňovej kontroly č. 100021203/2021 zo dňa 07.01.2021 je uvedené sídlo Daňového\núradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom. Žalovaný konštatoval, že vypracovaný protokol, ani\nrozhodnutie netrpí žiadnymi vadami ani nezákonnými úkonmi. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty\nza kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2018 bola vykonaná v zmysle Zákona o DPH v rozsahu, ktorý\nje nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu daňovej kontroly v zmysle Daňového poriadku. Názory\nžalobcu na postup správcu dane, vyhodnotenie dôkazov v protokole a napadnutom rozhodnutí, sú\nneopodstatnené a neoprávnené, nemajú žiadny vplyv na výkon daňovej kontroly, vyrubovacieho konania\na samotný výsledok, t.j. vyčíslenie rozdielu dane vo výške 10.959,- Eur. Žalovaný je toho názoru, že\ndaňový subjekt v rámci výkonu daňovej kontroly, ani následného vyrubovacieho konania nepredložil\nžiadne relevantné dôkazy (ktoré požadoval správca dane v zmysle doručených výziev na predloženie\ndôkazov, oznámenia), ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane a deklarovali tvrdenia kontrolovaného\ndaňového subjektu o reálnom uskutočnení fakturovaných zdaniteľných obchodov. Žalovaný neuviedol\nnové skutočnosti okrem tých, ktoré už boli predmetom jednania, na základe čoho žalovaný skutkový\nstav vyhodnotil tak, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno a správca dane\nviedol dokazovanie, preveroval fakturované plnenia aj na strane dodávateľov, čo však vyššie uvedené\nskutočnosti nepotvrdilo. Žalovaný je toho presvedčenia, že odvolaním napadnuté rozhodnutie obsahuje\nvšetky podstatné náležitosti a predmetnú námietku považuje za neopodstatnenú. K námietke absencie\nrozhodnutia o náhrade nákladov správy daní sa odvolací orgán vyjadril v napadnutom rozhodnutí a\npredmetnú námietku považoval za irelevantnú.\n25. V závere vyjadrenia žalovaný zhrnul svoje stanovisko a uviedol, že z judikatúry SR vyplýva\n(Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sž-o-KS 262/2004), že pri posudzovaní nároku na odpočet\nDPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje,\nale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne\nneuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet\nDPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že služby,\nktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na\nodpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ\npovinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. Odvolací orgán uviedol, že pri preukazovaní\nekonomickej opodstatnenosti obchodných transakcií je potrebné poukázať nielen na základnú zásadu\nobchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným\npredpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej\nspoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé\ndefiničné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci\ns ktorými tak činí. Ak takého vedomosti evidentne obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon\npráva na podnikanie, ktorý nepoužíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to\nznamená, že pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v\nzmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. K preverovaniu\nobchodných partnerov sa mal daňový subjekt zamerať už v čase uzatvárania zmluvných vzťahov. Mal\ntak využiť všetky dostupné prostriedky na preverenie dôveryhodnosti obchodných partnerov a zvážiť, či\nsa pri prípadnej daňovej kontrole nemôže dostať do dôkaznej núdze. Žalovaný trval na svojom žalobou\nnapadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a navrhol\nžalobu zamietnuť v celom rozsahu.\n26. Žalobca právo podať repliku nevyužil, hoci mu bol na to vytvorený procesný priestor.\n27. Správny súd v Banskej Bystrici bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3\npísm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej\nBystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici\n\npod sp. zn. 71S/48/2022 vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“)\npod sp. zn. BB-71S/48/2022.\n28. Žalobca v súlade s § 182 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku\n(SSP) žiadal o prejednanie veci nariadením pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.05.2024.\nPojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalovaný.\n29. Na pojednávaní vo veci samej právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava všetkých žalobných\nnámietok, ktoré sú podrobne uvedené v podanej správnej žalobe. Mal za to, že listinnými dôkazmi, ktoré\nboli žalobcom predložené, či už pri daňovej kontrole alebo vo vyrubovacom konaní, tak s uvedenými\nlistinnými dôkazmi žalobca aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho správneho súdu\nSR dôkazné bremeno uniesol. Tieto listinné dôkazy boli následne verifikované aj so svedeckými\nvýpoveďami, z ktorých najmä poukázal na svedeckú výpoveď p. E., konateľa dodávateľskej spoločnosti\nPool Service, s.r.o., ktorý v zásade potvrdil osobné vykonanie prác, ktoré boli žalobcom ako zdaniteľné\nplnenia prijaté. Vo vzťahu k výsluchu svedka p. C. za spoločnosť BERENA, s.r.o. právny zástupca\nžalobcu zdôraznil, že hoci v zmysle Daňového poriadku je po daňovej kontrole správca dane viazaný\nnávrhmi na dokazovanie, vo vyrubovacom konaní sa uspokojil len so zaslaním predvolania uvedenému\nsvedkovi na jeho výsluch, a to aj napriek tomu, že má aj iné inštitúty, ktorými mohol zabezpečiť\nprítomnosť svedka na tomto úkone. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že výsluch uvedeného svedka\nbol dostatočne relevantný na to, aby sa skutkový stav, vlastne listinné dôkazy, ktoré žalobca predkladal\nvýpoveďou buď potvrdili, alebo vyvrátili. Vo vzťahu k spoločnosti Pool Service, s.r.o. právny zástupca\nžalobcu zdôraznil, že ním predložené listinné dôkazy boli aj verifikované, a to svedkom p. E.. Z pohľadu\nrozloženia dôkazného bremena mal za to, že správca dane, ale aj žalovaný nesprávne vyhodnotili\nrozloženie dôkazného bremena, keďže žiadnym kvalifikovaným spôsobom predložené listinné dôkazy\nsprávca dane nespochybnil. To znamená, že dôkazné bremeno nemohlo vedome prejsť na samotného\nžalobcu, ktorý by mal ďalej vyvracať kvalifikované spochybnenia správcu dane. Z tohto dôvodu,\nkeďže správca dane vyslovil pochybnosti len vo všeobecnej rovine, tak je žalobca toho názoru, že aj\nsvedecká výpoveď svedka p. E. bola správcom dane spochybnená skôr iba vo všeobecnej rovine, bez\nkonkrétneho, kvalifikovaného spochybnenia jeho vyjadrení. Neobstojí ani tvrdenie, že svedok p. E. sa\nv inom daňovom konaní už vyjadroval. Pokiaľ teda správca dane zobral do úvahy iné konanie, tomuto\nkonaniu dal prednosť, čím spochybnil relevantnosť výpovede svedka p. E., tak toto žalobca považoval za\nnedostatočné, a nie práve za skutočnosť, ktorá by naozaj kvalifikovaným spôsobom mohla spochybniť\nsvedeckú výpoveď svedka p. E..\n30. Žalovaný na vyššie uvedenom pojednávaní zotrvával na svojom závere, že žalobca nepreukázal\nskutočnosti deklarované v predložených účtovných dokladoch, týkajúcich sa sporných faktúr\nvystavených deklarovanými dodávateľmi BERENA s.r.o. a Pool Service, s.r.o. Nepreukázal tak splnenie\nhmotnoprávnych podmienok, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane, keďže neuniesol dôkazné\nbremeno v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, pričom porušil ustanovenia §\n49 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 51 Zákona o DPH. Správca dane spochybnil dôveryhodnosť\núdajov na sporných faktúrach, vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ale v stanovených lehotách\nneboli žalobcom predložené žiadne konkrétne, podľa možností listinné, správcom dane preveriteľné\ndôkazy o tom, že formálna deklarácia faktúr mala povahu faktu. Správca dane oznámil svoje pochybnosti\nžalobcovi v zmysle výzvy, čím preniesol dôkazné bremeno opäť na žalobcu. Na predmetnú výzvu\nžalobca nereagoval. Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil konanie v zmysle vyjadrenia žalobcu\nk protokolu. Správca dane reagoval na návrhy žalobcu, ako daňového subjektu na vykonanie ďalších\ndôkazov. Žalovaný trval aj na tom, že správca dane postupoval v celom konaní o daňovej kontrole\nv súlade so základnými zásadami správy daní. Dodržal práva žalobcu ako daňového subjektu, a to\nvrátane práva vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam a odstraňovať vzniknuté pochybnosti. K námietke\nžalobcu, týkajúcej sa spoločnosti Pool Service, s.r.o., že bolo potvrdené aj p. E. dodanie služieb,\nžalovaný uviedol, že predmetom sporných dodaní boli aj tovary (boli to nejaké stroje), ktoré sú\nidentifikovateľné, avšak žalobca nepredložil žiadne ďalšie listinné dôkazy, alebo materiály, ktoré by\npreukazovali skutočné a reálne dodanie týchto strojov. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nevypočutia\nsvedka p. C., žalovaný prejavil názor, že spravil kroky, ktoré zavrhoval žalobca. V konaní sa snažil\nuvedeného svedka predvolať, a teda svoju povinnosť si splnil. Žalovaný k otázke prenesenia dôkazného\nbremena zdôraznil, že v zmysle vyjadrených pochybností predniesol dôkazné bremeno na žalobcu.\nŽalobca však svoje dôkazné bremeno neuniesol, a to tým, že nepreukázal skutočnosti deklarované\nv predložených účtovných dokladoch. Právo odpočítať daň z tovaru, alebo služby v zmysle § 49 ods.\n\n1 Zákona o DPH vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nKeďže nebolo žalobcom preukázané reálne dodanie fakturovaných zdaniteľných plnení, nebol u neho\npreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 Zákona o DPH, a tým právo na odpočítanie dane\nv zmysle § 49 zákona o DPH. Žalovaný trval na všetkých podaných vyjadreniach a záveroch, ako aj na\ndôvodnosti napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia.\n31. V rámci záverečného návrhu právny zástupca žalobcu zhrnul, že v napadnutom rozhodnutí\nje uvedené, že bol porušený § 49 Zákona o DPH, ale explicitne v napadnutom rozhodnutí nie\nje uvedené, ktorú z hmotnoprávnych podmienok žalobca nesplnil. A to, či je to hmotnoprávna\npodmienka viažuca sa na existenciu zdaniteľného plnenia, alebo je to hmotnoprávna podmienka vo\nvzťahu k statusu dodávateľa, ako zdaniteľnej osoby, alebo či bola vlastne spochybnená aj tretia\nhmotnoprávna podmienka, teda že žalobca využil prijaté zdaniteľné plnenia na svoje zdaniteľné plnenia,\ntoto v napadnutom rozhodnutí absentuje.\n32. Žalovaný v záverečnom návrhu v reakcii na žalobcu, ktorý uviedol, že nie je zrejmé, ktorá\nz hmotnoprávnych podmienok nebola splnená zdôraznil, že nebola splnená podmienka viažuca sa\nna existenciu zdaniteľného plnenia, čo bolo uvedené aj v napadnutých rozhodnutiach, aj vo vyjadrení\nk žalobe, a vlastne aj z celkového kontextu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný spochybňuje\nsamotné dodanie podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a náhradu trov\nkonania žalobcovi nepriznať.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom\n33. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z. z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa\n§ 13 ods. 1 SSP,\nvychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP)\nzisteného správnym orgánom, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa §\n177 ods. 1 SSP v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c) SSP) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1\npísm. e) SSP), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1\nSSP), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 SSP) a po zistení, že správna žaloba\nbola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), vec prejednal\na rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po preskúmaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n34. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n35. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n36. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n37. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n38. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n39. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv\na právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n\n40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n41. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z\nvlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,\na to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.\n42. Podľa § 4 ods. 1 Daňového poriadku, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.\n43. Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku, na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa\nosobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne\npríslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.\n44. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon\nalebo osobitné predpisy 5)neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej\nosoby jej sídlom.\n45. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú\npri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Ak\nsa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní\na) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu\ndane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný\nnárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká,\nb) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a\npovinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov\nspojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe\ndaní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od\npredloženia, inak tento nárok zaniká,\nc) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je\npotrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil,\nsúčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom\nsa zúčastnil, inak tento nárok zaniká. O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do\n15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže\nsprávca dane v uvedenej lehote.\n46. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n47. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n48. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n49. Podľa § 44 ods. 1 až 3 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Daňová\nkontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Správca\ndane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to\nneplatí, ak je správcom dane obec.\n50. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich\n\nuvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,\naby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil\nalebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\n51. Podľa § 63 ods. 3 písm. a) až f), ods. 5 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy\nneustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať\na) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb) číslo a dátum rozhodnutia,\nc) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo\npridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá\npovinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú\nfyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú\nosobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,\nd) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o\nnáhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý\nmá byť suma zaplatená,\ne) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie\nodkladného účinku,\nf) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok\núradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis\na odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. Rozhodnutie obsahuje\nodôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy\novplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n52. Podľa § 68 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva\npodľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie\nkonanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu,\nktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca\ndane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je\nvýzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil\ndaňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo,\nvyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca\ndane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. Správca dane vydá\nrozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods.\n1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt\nnemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej\nsprávcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.\n53. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len\n„Zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené\nzdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Predmetom dane je poskytnutie služby\nza protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\nPrávo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare\nalebo službe vznikla daňová povinnosť.\n54. Podľa § 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Daňová povinnosť vzniká\ndňom dodania služby.\n55. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n56. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou\npodľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.\n57. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n58. Z obsahu administratívneho spisu, rozhodnutí daňových orgánov, ako i zo správnej žaloby\nmal správny súd za preukázané, že v posudzovanom prípade Daňový úrad Banská Bystrica, ako\nsprávca dane, vykonal u daňového subjektu AMBRATRADE spol. s r.o., so sídlom Vieska 536, 965\n01 Ladomerská Vieska, IČO: 36 629 294, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. (žalobcu) podľa zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Daňová kontrola bola prerušená na žiadosť daňového\nsubjektu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej\noblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (lex korona), ktorá\nbola doručená dňa 10.08.2020 a zaevidovaná pod č. 6/06951833/2020. V zmysle citovaného zákona\nbola daňová kontrola prerušená dňom nasledujúcim po dni podania žiadosti, t.j. odo dňa 11.08.2020\ndo dňa 30.09.2020 (schválením novely lex korona sa obdobie pandémie na daňové účely považovalo\nza skončené dňa 30.09.2020). Daňová kontrola bola ukončená dňa 26.01.2021 doručením protokolu (§\n46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňového poriadku). Žalobca v určenej lehote, t.j.\ndňa 05.03.2021, elektronicky doručil správcovi dane ,,Vyjadrenie k protokolu“, ktoré bolo zaevidované\npod č. 6/02054701/2021. Vo vyrubovacom konaní, ktoré nasledovalo po daňovej kontrole, správca dane\npožiadal Finančné riaditeľstvo SR žiadosťou\nč. 100635242/2021 zo dňa 19.04.2021 o\npredĺženie lehoty vo vyrubovacom konaní na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku.\nFinančné riaditeľstvo SR listom\nč. 100768668/2021 zo dňa 06.05.2021 žiadosti\nsprávcu dane vyhovelo a lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní predĺžilo o 6 mesiacov.\nO tejto skutočnosti správca dane upovedomil daňový subjekt Upovedomením č. 10911620/2021 zo dňa\n25.05.2021. Správca dane doplnil dokazovanie v zmysle daňovým subjektom doručeného vyjadrenia k\nprotokolu a stanovil termín prerokovania pripomienok k protokolu. Dňa 10.11.2021 sa daňový subjekt\nAMBRATRADE spol. s r.o., ani jeho zástupca, do sídla správcu dane nedostavili, o čom správca dane\nspísal Úradný záznam č. 102271745/2021 zo dňa 15.11.2021 z prerokovania pripomienok predložených\ndaňovým subjektom k Protokolu č. 100021203/2021 zo dňa 07.01.2021. Správca dane preskúmal všetky\npripomienky žalobcu a skonštatoval, že predmetné pripomienky nezakladajú dôvod meniť výsledok\ndaňovej kontroly. Následne správca dane vydal Rozhodnutie č. 102481973/2021 zo dňa 06.12.2021,\nktorým vyrubil rozdiel dane v sume 10.959,- Eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl\n2018, voči ktorému žalobca podal odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný) v odvolacom konaní\nRozhodnutie správcu dane č. 102481973/2021 zo dňa 06.12.2021 potvrdil Rozhodnutím\nč.\n100848701/2022 zo dňa 11.04.2022, voči ktorým žalobca podal správnu žalobu.\n59. Spornou skutočnosťou v zdaňovacom období apríl 2018 je neuznanie odpočítania dane z pridanej\nhodnoty v zmysle § 51 Zákona o DPH z dodávateľských faktúr prijatých od spoločnosti BERENA s.r.o.,\nso sídlom Poľná 27, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 849 827, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. v základnej\nsadzbe 20 % v celkovej sume 1.973,- Eur, a to z nasledovných faktúr: faktúry č. OF-201827 zo dňa\n30.04.2018, s predmetom fakturácie: za služby za 04/18 IT poradenstvo, základ dane v sume 3.235,Eur, 20 % DPH v sume 647,- Eur, suma celkom 3.882,- Eur, faktúry č. OF-201828 zo dňa 30.04.2018, s\npredmetom fakturácie: za služby konzultačná činnosť-elektronický podpis za 04/18, základ dane v sume\n2.880,- Eur, 20 % DPH v sume 576,- Eur, suma celkom 3.456,- Eur, faktúry č. OF-201829 zo dňa\n30.04.2018, s predmetom fakturácie: za poskytnuté služby evidencia, inštalácia, odvírenie - 04/2018,\nzáklad dane v sume 1.530,- Eur, 20 % DPH v sume 306,- Eur, suma celkom\n1.836,- Eur, faktúry\nč. OF-201830 zo dňa 30.04.2018, s predmetom fakturácie za služby konzultačná obchodná činnosť\npre elektronický podpis za 04/18, základ dane v sume 2.220,- Eur, 20 % DPH v sume 444,- Eur, suma\ncelkom 2.664,- Eur, a z dodávateľských faktúr prijatých od spoločnosti Pool service, s.r.o., so sídlom\nDr. Jánskeho 477/2, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 51 012 944, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. v\nzákladnej sadzbe 20 % v celkovej sume 8.986,- Eur, konkrétne z faktúry č. 10040118 zo dňa 12.04.2018,\ns predmetom fakturácie: za montážne práce na čerpadlách, základ dane v sume 24.150,- Eur, 20\n\n% DPH v sume 4.830,- Eur, v sume celkom 28.980,- Eur a faktúry č. 26040018 zo dňa 26.04.2018, s\npredmetom fakturácie: za hydraulický agregát ATLAS 1 ks, búracie kladivo LH 220 2 ks, búracie kladivo\nLH11 2 ks, špice pre malú zbíjačku 5 ks, špice pre veľkú zbíjačku 4 ks; základ dane v sume 20.780,- Eur,\nDPH 4.156,- Eur, v sume celkom 24.936,- Eur, z dôvodu, že neboli splnené podmienky na odpočítanie\ndane v zmysle ustanovení § 49 Zákona o DPH, keď daňový subjekt – žalobca nepreukázal splnenie\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr, pretože\nnepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako boli deklarované predloženými\nfaktúrami.\n60. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a\nnečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby\nposudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo\nveci skutočný stav, t j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v\nsúlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia\norgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho\njeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu,\nktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia (§ 135\nods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva\nlen také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je\nobmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie\nje nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).\n61. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v Smernici Rady 2006/112/ES z\n28.\nnovembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112\"). V\nzmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne\npodmienky, vyplývajúce z čl. 168 písm. a), aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej\nalebo zaplatenej v členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný a za služby, ktoré jej boli\nalebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:\n- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238,\n239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a\n- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:\na) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),\nb) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status osoby dodávateľa),\nc) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\n62. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna\nprávna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle Zákona o DPH odpočítať daň:\na) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená\niným platiteľom dane z tovarov alebo služieb ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané\n(§\n49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),\nd) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar\ndodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).\n63. Materiálna existencia plnenia a preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby je\nnajpodstatnejšou hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Dôkazné\nbremeno je na osobe, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje. Možnosť odopretia nároku na odpočítanie\ndane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH alebo daňového podvodu\nalebo zneužitia práva, sú zásadne odlišné prípady, pri ktorých je rozličný obsah a rozsah dôkazného\nbremena daňového subjektu a správcu dane, pričom súčasne platí, že uvedené prípady sa nesmú\nmiešať.\n\n64. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa dôkazného bremena, správny súd konštatuje, že\ndôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti,\nteda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré vykonáva\nsprávca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom.\nSprávca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení pokiaľ ide o reálnosť\nuskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Správca dane musí teda\ndôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom za účelom odpočítania DPH.\nV opačnom prípade by bola narušená zásada daňovej neutrality a právnej istoty. Pokiaľ vyššie uvedené\nhmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe,\nktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté (Rozsudok\nNSS SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, bod 16. a 17).\n65. Právo na odpočet DPH možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych\npodmienok (čo platí pre daný prípad) alebo aj vtedy, ak sa preukáže splnenie hmotnoprávnych\npodmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže,\nže zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, alebo resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým\nplnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa, alebo iného subjektu v reťazci\ndodaní. V takom prípade je na preukazovanie daňového podvodu dôkazné bremeno prenesené\nna daňový orgán, ktorý existenciu takého konania musí dostatočne preukázať, t.j. inak než len na\nzáklade domnienok. Správny súd však zdôrazňuje, že v konkrétnom prípade o daňový podvod, ani\ntvrdenie vedúce eventuálne k zneužitiu práva nejde. Vychádzajúc dôsledne z obsahu odôvodnenia\nrozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane je nutné konštatovať, že ani v jednom\nrozhodnutí úvahy, ani závery týchto rozhodnutí nesmerovali ani len eventuálne k záveru, že\nv konkrétnom prípade išlo o daňový podvod, prípadne zneužitie práva. Závery správcu dane, ako aj\nžalovaného jednoznačne smerovali k vyhodnoteniu, že daňový subjekt –žalobca nepreukázal splnenie\nhmotnoprávnych predpokladov pre nárok na odpočítanie DPH, a to tým, že nebolo preukázané\njednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako\nboli deklarované faktúrami, na základe ktorých si daňový subjekt nárokoval odpočet DPH. V danom\nprípade tak právne posúdenie veci správcu dane a žalovaným nebolo založené na daňovom podvode,\nale na nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania DPH, konkrétne z dôvodu nepreukázania\nreálneho dodania tovaru a služieb žalobcovi zdaniteľnou osobou, t.j. z dôvodu nepreukázania\nmateriálnych podmienok, čo si nemožno zamieňať s daňovým podvodom. Uvedené je zásadné aj\nz hľadiska dôkazného bremena.\n66. Žalobca namietal neoprávnený presun dôkazného bremena, nakoľko neboli splnené podmienky na\nprenos dôkazného bremena na žalobcu, pretože dôkazné bremeno je jasne limitované. Ustanovenie §\n24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené\nv § 24 ods. 1 písm. a), b) a c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňový subjekt alebo\noznačovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na\nodpočítanie dane preukazuje platiteľ. Splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej\ndeklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť\nvystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny\nsúd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení\ns rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo\nvzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva:\n„Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane\ndaňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených\npodmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Faktúry predložené\nžalobcom boli vzhľadom na výsledky daňovej kontroly u žalobcu spochybnené a iné dôkazy o dodaní\nslužby deklarovaným dodávateľom žalobca nepredložil. Preto správca dane vykonal dokazovanie\nz dôvodu preverenia opodstatnenosti práva na odpočítanie dane z predložených faktúr, ako aj za\núčelom preverenia dodania tovarov a služieb, ktorým dokazovaním dospel k dôvodným pochybnostiam,\nktoré následne mal žalobca priestor správcovi dane vyvrátiť. Dôkazné bremeno tak zreteľne bolo na\n\nžalobcovi, ktorý (okrem svojich tvrdení) nepredlžil žiadne relevantné a nespochybniteľné dôkazy, ktoré\nby boli spôsobilé osvedčiť reálne dodanie služby a tovaru deklarovanými dodávateľmi, prípadne inou\nzdaniteľnou osobou. Zároveň je tiež potrebné zdôrazniť, že daňový subjekt je povinný preukazovať\nskutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/). Dôkazné bremeno\nsa teda prerozdeľuje, respektíve prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.\n67. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa viackrát vyjadril aj Ústavný súd\nSR. Napríklad v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, uviedol : „ Daňový subjekt mal\nv daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať.\nFormálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie\n(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych\npredpisov povinní viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom\nkonaní, teda aj povinnosť dôkaznú .Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných\npodkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených\ndaňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v\ntakom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov\nvyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaní dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie v kombinácii uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednávacej\".\n68. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/3/2018 z 29.01.2020 (body 74., 75., 79.) uviedol:\n„Najvyšší súd sa stotožňuje so závermi daňových orgánov, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje\nodpočítanie dane, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok.\nNásledne je správca dane oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a\niných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne\nurčenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenia DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním\npreukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť\nodstránil, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie dane. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že\ndôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne,\nkeďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval\nsprávcovi dane poprieť túto dodávku. Je preto podstatné, aby spochybnenie zdaniteľného obchodu bolo\nlogickým spôsobom špecifikované a vychádzalo z dôkazov predložených a získaných počas daňovej\nkontroly. Najvyšší súd poukazuje na to, že bez ohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým\nsubjektom je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne\nod správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Dôkazné bremeno vzniká daňovému\nsubjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení\ndaňového subjektu. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené\ndôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia\ndaňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú\nvýpovednú schopnosť, závažnosť vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Taktiež je potrebné\nuviesť, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ustanovení § 24 ods. 1 Daňového\nporiadku. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane skutočnosti,\nktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa\nosobitných predpisov. Skutočnosti, vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/\nzákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Správca dane mal právo preveriť reálnosť\ndodávky odberateľovi tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na\nžalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu\na spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných\nobdobných obchodov s uvedeným typom tovaru, služby alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom,\nakým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru,\nvýrobkov, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod.“ Konajúce daňové orgány preto\npostupovali v súlade s rozhodovacou činnosťou najvyššej súdnej autority ustálenou v tom čase.\n69. Žalobca sa nesprávne domnieva, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť v daňovom konaní\npredložením faktúr, objednávok a preberacích protokolov vzťahujúcich sa k sporným dodávateľom\n(BERENA s.r.o. a Pool service, s.r.o). Jeho dôkazné bremeno sa jednak vzťahuje k splneniu\nmateriálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH), ako\n\naj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH), pričom platí, že prípadné\nnedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť vtedy, ak je v daňovom konaní riadne\npreukázané splnenie materiálnych/hmotnoprávnych podmienok predmetného daňového oprávnenia,\nnaopak to však neplatí. Právo na odpočet DPH možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych\npožiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne\npodmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL,\nC-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra\n2021, bod 36; vo veci Kemwater Pro Chemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod\n31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane\n(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra\n2021, body 34, 43; vo veci Kemwater Pro Chemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,\nbod 38). V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (napríklad rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.\nzn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020) platí, že ľahká zneužiteľnosť práva na\nodpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na\npreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý\nsi toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra\n2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje\ndeklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou, objednávkou a pod.), ale predložené\ndoklady musia byť odrazom reálneho, objektívne preukázateľného plnenia, ktoré v prípade vzniku\npochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje\ntvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Ako judikatúra vyšších\nsúdnych autorít opakovane zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach, zhodne s odôvodneniami rozhodnutia\nsprávcu dane aj žalovaného, ktorí taktiež uvedené akcentovali, na preukázanie splnenia materiálnych\npodmienok nestačí len plnenia formálne deklarovať predložením vystavenej faktúry, ale v prípade\nvznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné zo strany daňového subjektu aj\npreukázať a hodnoverne ďalšími dôkazmi verifikovať.\n70. Práve s dôrazom na vyššie uvedené potom neobstojí poukaz na novšiu judikatúru Súdneho dvora\nEÚ, ktorý v rozsudku vo veci C-154/20 Kemwater Pro Chemie s.r.o. proti Odvolacímu finančnímu\nředitelství, v bode 40 uviedol, že „Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH\nz dôvodu, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol\nidentifikovaný a táto zdaniteľná osoba nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej\nosoby, hoci zo skutkových okolností jasne vyplýva, že uvedený dodávateľ mal nevyhnutne toto\npostavenie, by totiž bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatúrou pripomenutou\nv bodoch 26 až 30 tohto rozsudku. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnútroštátny súd,\nnemožno od zdaniteľnej osoby v každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že skutočný dodávateľ\ndotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, preukázala, že tento\ndodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla uplatniť toto právo.“ Závery\nrozsudku Kemwater je možné zhrnúť nasledovne:\n- uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na\nodpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná\npre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je,\n- dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje\nodpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže\npovažovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane,\n- pokiaľ sa deklarovaný dodávateľ uvedený na faktúre líši od skutočného dodávateľa, osobe uplatňujúcej\nsi odpočítanie dane môže byť odopreté odpočítanie dane pokiaľ\na) nebude preukázané (tým kto si právo na odpočítanie dane uplatňuje), že skutočný\ndodávateľ je inou zdaniteľnou osobou, alebo\nb) neexistujú osobitné skutkové okolnosti (ktoré správca dane môže samostatne\nidentifikovať), ktoré preukazujú, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou,\n- vo vyššie uvedených prípadoch nie je potrebné preukazovať podvodné konanie, resp. vedomosť o ňom.\n\n71. Žalobca nesúhlasil s aplikáciou judikatúry ESD správcom dane a žalovaným (poukaz na rozsudok\nESD C-459/17 a C-460/17 vo veci „Valeriáne“), pričom je potrebné podľa jeho názoru a žalobných bodov\nprihliadnuť na aktuálnu a relevantnejšiu judikatúru ESD, konkrétne poukázal na závery formulované\nv rozhodnutí vo veci C-610/19 „Vikingo“, v ktorom ESD uviedol podmienky, za ktorých nie je možné\n(ani na podklade nesplnenia vnútroštátnych zákonných podmienok) zdaniteľnej osobe odoprieť právo\nna odpočet, a to ani za situácie, kedy faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za\nhodnoverné, pretože:\na) osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku\npotrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť, ani dodať, čiže tento tovar bol v\nskutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,\nb) neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva,\nc) po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky\nopodstatnený,\nd) v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca,\nsa vyskytli nezrovnalosti, pričom však takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným\nspôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela,\nalebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila\nosoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni\nuvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Žalobca mal za to, že\nposudzovaný prípad je možné minimálne subsumovať pod prvú vyššie citovanú podmienku, a to, že\nprávo na odpočítanie dane nie je možné odoprieť zdaniteľnej osobe ani v tom prípade, ak osoba, ktorá\nvyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských\nzdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť\nnebola určená. Opakovane správny súd konštatuje, že poukazované rozhodnutie na danú vec nie je\naplikovateľné z dôvodu, že nie je splnený skutkový súvis konkrétnej veci, žalobca v administratívnom\nkonaní neprodukoval žiadne tvrdenia, ktoré by opodstatňovali naplnenie podmienok pre eventuálne\nzváženie aplikácie záverov vyplývajúcich z tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Konkrétne, pokiaľ\npoukazuje a dovoláva sa naplnenia prvej citovanej podmienky, netvrdil, že by plnenie z vystavených\nfaktúr v skutočnosti dodala iná, tretia osoba.\n72. Žalobná námietka týkajúca sa nedôvodného presúvania dôkazného bremena na žalobcu, nie je\nsprávnym súdom vyhodnotená ako dôvodná a to s poukazom na vyššie uvedené názory vyšších\nsúdnych autorít, v kontexte konštatovaných konkrétnych okolností zhrnutých aj v bodoch 6 A) a B)\nodôvodnenia tohto rozsudku. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach v dostatočnom rozsahu\na zrozumiteľne odôvodnili, na akom skutkovom základe bolo spochybnené dodanie tovaru žalobcovi a\ntým aj opodstatnené presunutie dôkazného bremena späť na žalobcu, ktoré odôvodnenie neodporuje\nobsahu administratívneho spisu ani zásadám logického uvažovania. Bolo potom na žalobcovi, aby\nvyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o reálne uskutočnených plneniach tak, ako boli faktúrami\ndeklarované a najmä ich uskutočnenie deklarovanými dodávateľmi, nakoľko žalobca netvrdil, že tieto\nplnenia uskutočnil v skutočnosti iný tvrdený dodávateľ, ktorého by bol povinný označiť. Dôkazné\nbremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné\nplnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, eventuálne tretej osoby a teda nie je sporná existencia\nmateriálneho plnenia dodaného deklarovaným dodávateľom alebo inou zdaniteľnou osobou a ani\nžiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH. Taká situácia v prejednávanej\nveci nenastala, pretože výsledkom preverovania správcu dane nebola nespornosť nároku žalobcu na\nodpočet dane z predložených faktúr. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžfk/27,34-39/2018\nz 19.06.2019 „Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že účelom daňového konania je zistenie, či si\ndaňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi prepismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania,\npreverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených\nplatiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné\nplnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia\nfaktúry ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými alebo inými dokladmi a existencia\niných listinných dôkazov nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.“\n\n73. Aby mohli byť tvrdené skutočnosti uvedené v predložených faktúrach akceptované zo strany\nsprávcu dane, museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie DPH\na jeho verifikovateľnosti, tak ako to uzavrel žalovaný v napadnutom rozhodnutí. To znamená, museli\nby obsahovať skutočnosti, ktoré by osvedčovali vznik nároku na odpočet dane a zároveň ktoré by\nmohol správca dane v rámci daňovej kontroly overiť. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu,\nako daňového subjektu verifikovať, takémuto postupu nemožno nič vytknúť. Daňový subjekt, uplatňujúci\nsi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je v tomto smere pre unesenie vlastnej dôkaznej\npovinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak také dôkazy nemal,\nnemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového\nporiadku. Samotné tvrdenie žalobcu nebolo preukazujúcim dôkazom. Neboli ním ani faktúry, objednávky\na preberacie protokoly vystavené deklarovanými dodávateľmi a výpovede žalobcu, pokiaľ z nich\nnevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali reálne dodanie tovaru subjektom\nuvedeným v týchto dokladoch. Inak sa stali formálnymi podklami, teda v podstate len vyhlásením\nžalobcu, bez možnosti overenia.\n74. Pokiaľ žalobca v rámci žalobných bodov namietal nedostatočne a neúplne zistený skutkový\nstav a relevantné okolnosti pre vydanie rozhodnutia, najmä s dôrazom na nevykonanie žalobcom\nnavrhovaného výsluchu svedka B. C. (BERENA s.r.o.), správny súd konštatuje, že správca dane\ndokazovanie vykonáva a vedie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Jeho úlohou je najmä zistiť\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, čo je účelom daňovej kontroly. Dokazovanie je\nprocesný postup, ktorým správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých\npre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových\nsubjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve\nsprávca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní,\naké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia\ndôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so\nzisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom\nstanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto\nvyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej\naplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie\nnepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb\nnepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním\nvyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť\nzávery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím\nna skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k\ndispozícii. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na\ndaňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou\nRady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom\nzneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I.\n5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca)\ndisponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH,\nje iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene\nza zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno,\nsvoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený\n(rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa\n23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).\n75. Správca dane preveroval údaje týkajúce sa deklarovanej dodávateľskej spoločnosti BERENA s.r.o.,\nktorá bola priamym dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu. Dňa 31.01.2020 zaslal Výzvu\nč. 100312117/2020 zo dňa 30.01.2020 dodávateľskej spoločnosti BERENA s.r.o., aby sa vyjadrila k\nzdaniteľným plneniam medzi daňovým subjektom a spoločnosťou BERENA s.r.o, ktorá bola prevzatá\ndňa 04.02.2020. V predmetnej výzve správca dane požadoval, aby spoločnosť BERENA s.r.o. predložila\nk vystaveným faktúram OF-201827, OF-201828, OF-201829 a OF-201830 zmluvy a objednávky,\ndoklady a záznamy, na základe ktorých bola stanovená cena za poskytnuté služby, zoznam pracovníkov\n\na ich identifikačné údaje, ktorí vykonávali IT služby, preberacie alebo odovzdávacie protokoly, resp.\niné doklady k fakturovaným službám, ďalej aby k vykonaným administratívnym prácam uviedli o aké\nkonkrétne služby sa jednalo, aby predložili zoznam pracovníkov a ich identifikačné údaje, ktorí vykonávali\nadministratívne služby a podrobne vysvetlili, o aké konkrétne služby sa jednalo a opisným spôsobom\nvysvetlili kto a ako tieto služby vykonával. Nemožno vytýkať správcovi dane, že by nerešpektoval\na nezohľadňoval návrhy daňového subjektu – žalobcu na vykonanie výsluchu navrhovaného svedka\nB. C.. Správca dane vyvinul snahu vykonať tento dôkaz, neignoroval ho. Dňa 20.02.2020 sa so\nsprávcom dane telefonicky skontaktoval konateľ spoločnosti BERENA s.r.o. - Július Abrahám, ktorý\npožiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladov a vysvetlenia k výzve. Z dôvodu mimoriadnych\nprotipandemických opatrení sa spoločne dohodli na termíne predloženia do 31.03.2020. V stanovenom\ntermíne (do 31.03.2020) spoločnosť BERENA s.r.o. na vyššie uvedenú výzvu nereagovala, správcu\ndane v uvedenej veci už nekontaktovala a nezaslala žiadnu odpoveď, o čom bol spísaný Úradný\nzáznam č. 100899371/2020 zo dňa 15.05.2020. Správca dane zaslal dňa 15.05.2020 opakovane Výzvu\nč. 100896174/2020 zo dňa 14.05.2021 dodávateľskej spoločnosti BERENA s.r.o., aby sa vyjadrila k\nzdaniteľným plneniam medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou BERENA s.r.o., ktorá\nbola doručená dňa 19.05.2020, na ktorú spoločnosť BERENA s.r.o. v stanovenom termíne nereagovala,\nsprávcu dane v uvedenej veci nekontaktovala a nezaslala žiadnu odpoveď. O uvedenom bol spísaný\nÚradný záznam\nč. 101081613/2020 zo dňa 24.06.2020. Žalobca sa dovoláva toho,\nže správca dane pokiaľ bolo predvolanie (správny súd zdôrazňuje, že opakované) uvedeného svedka\nbezúspešné, mal využiť procesný inštitút predvedenia svedka. Aj s poukazom na vyššie uvedené je\nnutné mať na pamäti, že dokazovanie vedie správca dane a nie je na daňovom subjekte, aby určoval\njeho mieru a prostriedky. Žalobca neuviedol správcovi dane žiadnu takú konkrétnu okolnosť, ktorou by\nodôvodňoval nevyhnutnosť trvať na tomto dôkaze, pretože ako aj žalovaný uviedol, nie je zrejmé, čím\ntak závažným by bola spôsobilá svedecká výpoveď tohto svedka mať vplyv na správcom dane zistený\nskutkový stav. Rovnako správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku, v zmysle ktorej\nžalobca namieta svojvoľné spochybnenie vierohodnosti svedeckej výpovede svedka D. E. (Pool service,\ns.r.o.). Konkrétne okolnosti, pre ktoré správca dane konštatoval a vyhodnotil predmetnú svedeckú\nvýpoveď ako nedôveryhodnú, sú podrobne konštatované a popísané tak v rozhodnutí správcu dane\n(str. 9, 10 v časti Vyhodnotenie dôkazov), ako aj v rozhodnutí žalovaného (str. 12, 13 a 14 rozhodnutia)\na správny súd práve s poukazom na zásadné rozpory a nezrovnalosti vo svedeckej výpovedi uvedeného\nsvedka, a to v porovnaní z jeho výpoveďami na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.03.2019 (počas\nvýkonu daňovej kontroly spoločnosti Pool servis, s.r.o., ktorej svedok bol jediný konateľ a spoločník\ndo dňa13.04.2018) v porovnaní s jeho výpoveďami na ústnom pojednávaní konanom dňa 05.10.2021\n(počas výkonu daňovej kontroly u kontrolovaného daňového subjektu AMBRATRADE spol s.r.o.),\npovažuje pochybnosti správcu dane za opodstatnené a relevantné.\n76. Správny súd zdôrazňuje, že dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a\njeho deklarovanými dodávateľmi. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu.\nV tomto rozsahu bolo od žalobcu požadované aj vyvrátenie pochybností správcu dane. Od žalobcu\nmožno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo označil dôkazy, napr. na preukázanie\nprepravy tovaru, jeho vykládky (napr. prepravné listy, evidenčné čísla vozidiel, mená a priezviská osôb\nrealizujúcich prepravu, protokoly o prevzatí tovaru s uvedením osobných údajov osôb tovar\nodovzdávajúcich a preberajúcich), či dôkazy na preukázanie vykonávania služieb a prác pre žalobcu\n(evidencie prác, osobné údaje osôb a pod.).\n77. Žalobca v žalobe poukázal aj na časové hľadisko administratívneho konania, má za to, že správca\ndane sa dostal do časovej tiesne a žalobca výslovne označil za „procesnú chybu“ správcu dane, pokiaľ\nžiadal druhostupňový správny orgán o predĺženie lehoty v daňovom konaní, ktorej žiadosti Finančné\nriaditeľstvo SR vyhovelo a predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o 180 dní, v čom žalobca videl\nneúmerné predlžovanie procesných lehôt v daňovom konaní, ktoré malo reálne signalizovať nečinnosť\nsprávcu dane a prieťahy v daňovom konaní. Daňová kontrola začala dňa 19.12.2019, pričom správny\nsúd považuje za nutné zdôrazniť, že prebiehala v úplne špecifickom období, od 12.03.2020 bola\nvyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s celosvetovou pandémiou COVID-19 a daňová kontrola\nbola prerušená na žiadosť žalobcu ako daňového subjektu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o\nniektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej\nľudskej choroby COVID-19 („lex korona“), ktorá bola doručená správcovi dane dňa 10.08.2020. V zmysle\nzákona lex korona bola daňová kontrola prerušená dňom nasledujúcim po dni podania žiadosti, t.j. odo\ndňa 11.08.2020 do dňa 30.09.2020 (schválením novely lex korona sa obdobie pandémie na daňové\n\núčely považovalo za skončené dňa 30.09.2020), z čoho vyplýva, že správca dane nebol počas výkonu\npredmetnej daňovej kontroly nečinný z vlastného zavinenia, svojvoľne či bezdôvodne, ako to v žalobe\nuviedol žalobca. Pokiaľ správca dane aj na vlastnú žiadosť zo dňa 19.04.2021 žiadal o predĺženie\nlehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní, ktorej Finančné riaditeľstvo vyhovelo a predĺžilo lehotu\nna vydanie rozhodnutia o 180 dní, aj ohľadom tejto skutočnosti správny súd opätovne akcentuje na\ncelkovú celospoločenskú a úplne špecifickú a značne neistú situáciu v súvislosti s kontinuálne, ale\nvopred nepredvídateľne sa vyvíjajúcu situáciu ohľadom nutnosti prijímania opatrení vládou Slovenskej\nrepubliky ohľadom pandémie COVID- 19. Žalovaný zdôvodnil svoj procesný postup tým, že vo vyjadrení\nk protokolu daňový subjekt navrhol uskutočniť výsluchy svedkov (konateľov priamych dodávateľských\nspoločností BERENA s.r.o. a Pool service, s.r.o.). Správca dane uviedol, že z vlastnej praxe v\nsúvislosti s pandemickou situáciou z obozretnosti požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty\npred uplynutím zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, z dôvodu navrhovaného vypočutia svedkov\nuvedených vo vyjadrení daňového subjektu, následného posúdenia zistených skutočností a vzhľadom\nna zložitosť a osobitnú povahu prípadu a taktiež vzhľadom na v tom čase aktuálny stav pandémie\nspôsobenej koronavírusom, kedy nebolo zrejmé, ako bude môcť správca dane vykonávať úkony v rámci\nvyrubovacieho konania. Žalovaný podotkol, že na území Slovenskej republiky bol vládou SR (počas\nvýkonu predmetnej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania) 3x vyhlásený núdzový stav\na mimoriadna situácia zo dňa 12. marca 2020 však ostávala naďalej v platnosti. Správny súd práve\nz dôvodu špecifickej situácie v tom období nepovažuje postup správcu dane za „procesnú chybu“,\nale považuje ho za úplne legitímny, s cieľom rešpektovať procesné návrhy daňového subjektu na\nvykonanie výsluchu svedkov, ktoré sa mohli uskutočniť až po tom, kedy by opatrenia v súvislosti\ns aktuálnym vývinom pandémie vôbec umožňovali správnemu orgánu vykonávať výsluch svedkov\n(správny súd konštatuje všeobecne známe skutočnosti v uvedenom období - zákaz vychádzania,\nobmedzenia vo voľnom pohybe a pobyte osôb, vládnym nariadením ustanovená povinnosť využívať\nprioritne home office, obmedzené fungovanie spoločnosti vo viacerých smeroch...). Ani táto žalobná\nnámietka potom nemôže byť hodnotená ako dôvodná. Prvý krát bolo daňové konanie predĺžené na\nžiadosť samotného žalobcu, druhý krát z dôvodu všeobecne akceptovateľného, ktorý plne opodstatňoval\nobozretný procesný postup správcu dane, ktorý bol plne v súlade s Daňovým poriadkom (§ 68 ods. 3).\n78. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane, aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov\npodľa § 2 ods. 3 Zákona o správe daní, resp. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho\npovinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie. Závery, ktoré správca dane prijal na základe\nzistených skutkových okolností týkajúcich sa prijatia sporných zdaniteľných plnení žalobcom od ním\ndeklarovaných dodávateľov, zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v\nsúlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH.\n79. Žalobca ďalej v rámci žalobných bodov namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia správcu dane aj žalovaného, tvrdil, že sú arbitrárne a vnútorne rozporné.\nSprávny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009,\nv ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel\nk nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho\nsúdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne\nsprávny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú\nprípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto\nbol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu\npatrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich\nskutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny\nnedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán\nk rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku\ndôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať\nprípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch\nzískaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní\nvykonané“. Preskúmavané napadnuté a prvostupňové rozhodnutie takýmito vadami netrpia, pretože\nobsahujú zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení uvádzajú, ktoré skutočnosti boli podkladom\nrozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých správca dane a žalovaný rozhodovali a preto sú v súlade s § 63 ods. 2, 3, 5 Daňového\nporiadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ako sa vyrovnal s odvolacími\n\na inými námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí,\nnespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov).\nŽalobca neuviedol žiadne konkrétne odvolacie námietky, ktorými sa žalovaný nezaoberal. Nestotožnenie\nsa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na\nodlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.\n80. Vo vzťahu k námietke žalobcu vytýkajúcej rozhodnutiu správcu dane absenciu podstatných a\nobligatórnych náležitostí, a to konkrétne rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní, ako i to, že\nsprávca dane vo výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol, v akej zákonnom určenej súvislosti a\npodľa ktorého konkrétneho ustanovenia hmotnoprávneho predpisu daňovému subjektu určil uvedené\npeňažné plnenie, ktoré je spojené so vznikom daňovej povinnosti, správny súd konštatuje, že ani tieto\nžalobné body nie sú dôvodné. Výrok rozhodnutia správcu dane i žalovaného obsahuje všetky relevantné\nzákonom požadované náležitosti (§ 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku). Čo sa týka námietky\nžalobcu ohľadne absencie rozhodnutia o nákladoch správy daní vo výroku rozhodnutia správcu dane\na žalovaného, správny súd poukazuje na zákonnú úpravu § 12 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku, ktorá\ntento druh nároku vymedzuje s vylúčením nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu v zmysle úpravy §\n12 ods. 1 Daňového poriadku (náklady, ktoré vzniknú daňovému subjektu si tento znáša sám). Z obsahu\npripojeného administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť zakladajúca dôvod pre rozhodnutie správcu\ndane a žalovaného o nákladoch správy daní v zmysle § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, teda\nsamotný vznik nákladov správy daní a ani ich uplatnenie v prekluzívnej zákonnej lehote podľa § 12 ods.\n2 písm. a) až c), ods. 3 Daňového poriadku. Správny súd podotýka, že nie je účelné a je bez akéhokoľvek\nvýznamu, aby výrok rozhodnutia obsahoval všeobecnú citáciu paragrafového zákonného znenia, ktoré\nvyplýva priamo zo zákona bez toho, aby takýmto výrokom bolo priznané nejaké právo alebo uložená\npovinnosť.\n81. Rovnaké konštatovanie je relevantné aj vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu (absencia konkrétneho\nhmotnoprávneho ustanovenia vo výroku). Plne zodpovedá právnej úprave- a zodpovedá tomu aj\ndoterajšia prax správcu dane i žalovaného, ak v rozhodnutí týkajúcom sa daní postačuje, keď\ndôvody nepriznania oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty (resp. vyrubenia rozdielu\ndane) sú obsiahnuté podrobne, vrátane konkrétnych ustanovení zákona o DPH, v rámci odôvodnenia\npredmetného rozhodnutia. Skutočnosť, že správca dane rozhodoval o nároku vyplývajúcom zo Zákona\no DPH je evidentná už zo záhlavia tohto rozhodnutia (v ktorom je obsiahnuté, že daňový úrad postupoval\nna základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový\nporiadok) a na základe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty), pričom vo výroku rozhodnutia\nje zreteľne konkretizované, podľa ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia daňového poriadku\nsprávca dane vyrubuje rozdiel dane, aj za aké konkrétne zdaňovacie obdobie, v akej konkrétnej sume,\nvo výroku je obsiahnutá splatnosť vyrubeného rozdielu dane s uvedením konkrétneho čísla účtu správcu\ndane, na ktorý daňovému subjektu vznikla povinnosť následne v stanovenej lehote rozdiel dane uhradiť.\nVýrok rozhodnutia správcu dane je tak jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Taktiež aj rozhodnutie\nžalovaného vo výroku spĺňa tieto atribúty, žalovaný vo výroku rozhodnutia uvádza, podľa ktorého\nkonkrétneho ustanovenia daňového poriadku preskúmaval ktoré konkrétne rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu, konštatoval výrok preskúmavaného rozhodnutia a následne uviedol rozhodnutie,\na to, že preskúmavané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. S poukazom na\nkonštatovaný konkrétny obsah výrokov oboch rozhodnutí správnych orgánov potom správny súd\nnerozumie, na základe čoho si žalobca vyvodil žalobnú argumentáciu, keď označil výrok napadnutého\nrozhodnutia ako „zmätočný, nezrozumiteľný a poznačený vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti“.\n82. Pokiaľ žalobca v rámci žalobnej argumentácie namietal obsahové náležitosti protokolu z daňovej\nkontroly s poukazom na § 47 písm. a) Daňového poriadku a uviedol, že protokol musí obsahovať názov a\nsídlo správcu dane, správny súd s poukazom na relevantné zákonné ustanovenia § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 a\n§ 7 ods. 1 Daňového poriadku (upravujúce vecnú a miestnu príslušnosť) vyhodnotil aj tieto žalobné body\nako nedôvodné. Správcom dane podľa § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 Daňového poriadku je v posudzovanom\nprípade miestne príslušný daňový úrad, ktorým je v súlade s § 7 ods. 1 Daňového poriadku Daňový úrad\nBanská Bystrica, pričom pokiaľ správca dane v protokole uviedol označenie konajúceho daňového úradu\n- Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom, Ul. SNP 132, 9656 01 Žiar nad Hronom,\nprotokol neobsahuje nesprávne sídlo, ako to tvrdí žalobca. Správca dane uviedol (nielen na namietanom\nprotokole zo dňa 07.01.2021, ale na všetkých svojich písomnostiach - pozn. správneho súdu) správne\nsídlo správcu dane, keďže v hlavičke Protokolu z daňovej kontroly č. 100021203/2021 zo dňa 07.01.2021\n\nje uvedené sídlo Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom, ako označenie konajúcej\n- z hľadiska sídla daňového subjektu miestne príslušnej - organizačnej zložky daňového úradu. Taktiež\npokiaľ žalobca namietal, že protokol neobstojí z hľadiska zákonných požiadaviek podľa § 47 písm. h)\nDaňového poriadku, pretože musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,\npričom tieto podľa tvrdenia žalobcu v protokole absentujú, opätovne správny súd poukazuje na obsah\nkonkrétneho protokolu z daňovej kontroly zo dňa 07.01.2021, konkrétne na bod 2.5, 2.6 predmetného\nprotokolu (str. 9 až 15), v ktorých sú podrobne konštatované preukázané kontrolné zistenia, ako aj\nvyhodnotenia zistených skutočností a dôkazov. Písomné vyhotovenie protokolu má všetky náležitosti po\nformálnej aj obsahovej stránke v zmysle § 47 Daňového poriadku.\n83. Dôvodnosť pochybností správcu dane a žalovaného o reálnom uskutočnení dodania tovaru\na poskytnutí služieb, teda reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení podľa predmetných faktúr\ndodávateľmi BERENA s.r.o. a Pool service, s.r.o. uvedenými na faktúrach, čo je spojené s\npochybnosťami o vzniku daňovej povinnosti týchto dodávateľov podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a\ndôsledkom čoho je spochybnenie práva žalobcu na odpočet DPH, opodstatnene pramenila zo zistení\nsprávcu dane, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania. Správca dane viedol dokazovanie v súlade\ns § 24 ods. 2 Daňového poriadku a preveroval, či predmetné faktúry majú materiálny základ, pričom\nvychádzal nielen z dokladov produkovaných daňovým subjektom, ale vykonal i vlastné šetrenia, ktoré\nboli správcom dane z pohľadu správneho súdu vykonané dôsledne a výsledky ktorého postupu správcu\ndane odôvodňujú pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru a poskytnutí služieb žalobcovi podľa\npredmetných faktúr dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné\nobchody z ktorých si uplatnil odpočítanie dane boli reálne dodané deklarovanými dodávateľmi.\n84. Správny súd uvádza, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili\nsprávnosť a zákonnosť tak rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane. Platí, že správny\nsúd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže\nho prekročiť. V správnom súdnictve platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce\nmeniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je\nmožné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu,\na to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom\nuplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže\nv odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil\n(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/34/2010 z 25.11.2010). Správny\nsúd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré\npodľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z uvedených ustanovení\nvyplýva zásada „iudex ne eat ultra petita partium“ (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí\nsprávny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n85. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi, ktoré správne orgány vyvodili z\nvykonaného dokazovania, ako aj s právnym posúdením veci žalovaným. Ako je zrejmé z citovaného\nustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu\nuplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nNa základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že nie je preukázané, že došlo k\nreálnemu dodaniu tovarov a (poskytnutiu) služieb tak, ako bolo uvedené na faktúrach predložených k\ndaňovej kontrole. Na základe týchto skutočností (v detailoch opísaných v rozhodnutí správcu dane i\nžalovaného) správca dane nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu nárok na odpočítanie DPH v\nkontrolovanom zdaňovacom období apríl 2018 v sume 10.959,- Eur, pretože nebolo preukázané reálne\ndodanie tovarov a poskytnutie služieb uvedených na preverovaných faktúrach a tým nebola splnená\nhmotnoprávna podmienka na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Z vyššie uvedených\ndôvodov správny súd považoval správnu žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú a preto ju podľa\n§ 190 ods. 1 SSP zamietol.\n86. O náhrade trov konania rozhodol správny súd pri aplikácii § 167 ods. 1, § 168 SSP a contrario za\npoužitia § 175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania a preto nemá nárok na náhradu\ntrov konania.\n\n87. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 SSP).\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,\nak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia\nrozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len\ntým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §\n57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov\ns prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší\núčastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,\nsprávny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}