{"guid": "2b5fc9d0-5165-45a4-b55c-e3577a8e09b3:69dd2c6e-3aa7-4799-a6ce-e8ddf527f6fe", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200316.2", "spisova_znacka": "BB-71S/38/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-71S/38/2022 z 28. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 28. marca 2024, sp. zn. BB-71S/38/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200316.2", "identifikacne_cislo": "6022200316", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2024-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69dd2c6e-3aa7-4799-a6ce-e8ddf527f6fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200316.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200316.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200316.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-71S/38/2022\n6022200316\n28. 03. 2024\nJUDr. Peter Kvietok\nECLI:SK:SpSBB:2024:6022200316.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: ELMAX ŽILINA, a.s., so sídlom: Dlhá 85,\n010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 36 401 676, právne zastúpený: Hriadel & Heger, Advokátska kancelária\ns.r.o., so sídlom: Palisády 33, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 643 359, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100328240/2022 zo\ndňa 18. februára 2022, č. 100328017/2022 zo dňa 18. februára 2022, č. 100327792/2022 zo dňa 18.\nfebruára 2022, č. 100328412/2022 zo dňa 18. februára 2022, č. 100328580/2022 zo dňa 18. februára\n2022, č. 100328721/2022 zo dňa 18. februára 2022, č. 100328920/2022 zo dňa 18. februára 2022, č.\n100329087/2022 zo dňa 18. februára 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\n100328240/2022 zo dňa 18. februára 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\n100328017/2022 zo dňa 18. februára 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\n100327792/2022 zo dňa 18. februára 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIV. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\n100328412/2022 zo dňa 18. februára 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nV. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\n100328580/2022 zo dňa 18. februára 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nVI. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\n100328721/2022 zo dňa 18. februára 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\nrepubliky,\n\nč.\n\nrepubliky\n\nč.\n\nrepubliky č.\nrepubliky č.\nrepubliky\n\nč.\n\nrepubliky č.\n\nVII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100328920/2022 zo dňa 18. februára 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nVIII. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100329087/2022 zo dňa 18. februára 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIX. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu\n100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude\nvydané po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty u daňového subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., Dlhá 85, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 36401676,\n\nDIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. za zdaňovacie obdobie marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018,\njúl 2018, august 2018, september 2018, október 2018 (ďalej len „daňová kontrola“) v zmysle § 46 ods.\n1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorá bola začatá dňa 14.07.2020 na základe\noznámenia o daňovej kontrole č. 100991159/2020 zo dňa 04.06.2020. O zisteniach v daňovej kontrole\nsprávca dane oboznámil daňový subjekt zaslaním oboznámenia so zistenými skutočnosťami v priebehu\nvýkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 – október 2018\nč. 100425359/2021 zo dňa 12.03.2021. Následne správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č.\n101076859/2021 zo dňa 21.06.2021, vrátane výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.\nDaňová kontrola bola ukončená dňa 24.06.2021 doručením protokolu (v zmysle ustanovenia § 46 ods.\n9 písm. a) daňového poriadku). Vyrubovacie konanie začalo dňa 25.06.2021(§ 68 ods. 1 daňového\nporiadku). Daňový subjekt v lehote určenej správcom dane vo výzve, doručil správcovi dane ,,vyjadrenie\nk protokolu z daňovej kontroly“, na základe ktorého správca dane dokazovanie vo vyrubovacom konaní\ndoplnil. Správca dane preskúmal pripomienky a skonštatoval, že pripomienky predložené daňovým\nsubjektom vo vyjadrení k protokolu, ako aj vyjadrenie k obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní z\nprerokovania pripomienok, ktoré daňový subjekt doručil v stanovenej lehote, nezakladajú dôvod meniť\nvýsledok daňovej kontroly, preto správca dane zotrval na svojich záveroch uvedených v protokole.\nNásledne správca dane – Daňový úrad Banská Bystrica vydal nižšie špecifikované rozhodnutia, ktorými\nurčil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, apríl 2018, máj 2018,\njún 2018, júl 2018, august 2018, september 2018, október 2018.\n2. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím číslo 102096083/2021 zo dňa 03.11.2021, podľa § 68 ods.\n5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 2 000,00 eur, slovom: dvetisíc eur na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 daňovému subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., DIČ\nXXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina. Daňový subjekt ako platiteľ dane\nsi v zmysle § 51 DPH v zdaňovacom období máj 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty z dodávateľskej faktúry č. 1805144, s dátumom vyhotovenia dňa 31.05.2018, s dátumom\ndodania dňa 31.05.2018, základom dane v sume 10 000,00 eur, 20 % DPH v sume 2 000,00 eur, v sume\ncelkom 12 000,00 eur, s predmetom fakturácie: „Prezentácia obchodného mena a loga spoločnosti v\nsúvislosti s prezentáciou koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava“, prijatej\nod spoločnosti SARCO s. r. o. , Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača,\nIČO: 50156306, DIČ: XXXXXXXXXX - do 29.07.2019 adresa sídla: Laurinská 3, 811 01 Bratislava mestská časť Staré Mesto (ďalej len „SARCO s . r. o.“) v zmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018. V\nzmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi objednávateľom (daňovým subjektom\nELMAX ŽILINA, a. s.) a dodávateľom/realizátorom SARCO s . r. o. je predmetom dodania prezentácia\nobchodného mena a loga daňového subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., v súvislosti s prezentáciou Koncertu\nB. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava.\n3. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím číslo 102093936/2021 zo dňa 03.11.2021, podľa § 68\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 2.000,00 eur, slovom: dvetisíc eur\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 daňovému subjektu ELMAX ŽILINA,\na. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina. Daňový subjekt ako\nplatiteľ dane si v zmysle § 51 DPH v zdaňovacom období marec 2018 uplatnil právo na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 1803036, s dátumom vyhotovenia dňa 26.03.2018,\ns dátumom dodania dňa 26.03.2018, základom dane v sume 10 000,00 eur, 20 % DPH v sume 2\n000,00 eur, v sume celkom 12 000,00 eur, s predmetom fakturácie: „Koncert B. C., 22.11.2018, Zimný\nštadión Ondreja Nepelu Bratislava“, prijatej od spoločnosti SARCO s. r. o. , Karpatské námestie 10A, 831\n06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50156306, DIČ: XXXXXXXXXX do 29.07.2019 adresa sídla:\nLaurinská 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto (ďalej v texte len „ SARCO s . r. o.“) v zmysle\nZmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018. V zmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi\nobjednávateľom (daňovým subjektom ELMAX ŽILINA, a. s.) a dodávateľom/realizátorom SARCO s . r.\no. je predmetom dodania prezentácia obchodného mena a loga daňového subjektu ELMAX ŽILINA, a.\ns., v súvislosti s prezentáciou Koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava.\n4. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím číslo 102095056/2021 zo dňa 03.11.2021, podľa § 68 ods.\n5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n\nv znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 2.000,00 eur, slovom: dvetisíc eur na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 daňovému subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., DIČ\nXXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina. Daňový subjekt ako platiteľ dane\nsi v zmysle § 51 DPH v zdaňovacom období apríl 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty okrem iného z dodávateľskej faktúry č. 1804061, s dátumom vyhotovenia dňa 23.04.2018, s\ndátumom dodania dňa 23.04.2018, základom dane v sume 10 000,00 eur, 20 % DPH v sume 2 000,00\neur, v sume celkom 12 000,00 eur, s predmetom fakturácie: „Koncert B. C., 22.11.2018, Zimný štadión\nOndreja Nepelu Bratislava“, prijatej od spoločnosti SARCO s. r. o. , Karpatské námestie 10A, 831 06\nBratislava - mestská časť Rača, IČO: 50156306, DIČ: XXXXXXXXXX - do 29.07.2019 adresa sídla:\nLaurinská 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto (ďalej v texte len „ SARCO s . r. o.“) v zmysle\nZmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018. V zmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi\nobjednávateľom (daňovým subjektom ELMAX ŽILINA, a. s.) a dodávateľom/realizátorom SARCO s . r.\no. je predmetom dodania prezentácia obchodného mena a loga daňového subjektu ELMAX ŽILINA, a.\ns., v súvislosti s prezentáciou Koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava.\n5. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím číslo 102096791/2021 zo dňa 03.11.2021, podľa § 68\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 4.000,00 eur, slovom: štyritisíc eur na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018 daňovému subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., DIČ\nXXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina. Daňový subjekt ako platiteľ dane si v\nzmysle § 51 DPH v zdaňovacom období jún 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nokrem iného z dodávateľskej faktúry č. 1806146, s dátumom vyhotovenia dňa 29.06.2018, s dátumom\ndodania dňa 29.06.2018, základom dane v sume 20 000,00 eur, 20 % DPH v sume 4 000,00 eur, v sume\ncelkom 24 000,00 eur, s predmetom fakturácie: „Prezentácia obchodného mena a loga spoločnosti v\nsúvislosti s prezentáciou koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava“, prijatej\nod spoločnosti SARCO s. r. o. , Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO:\n50156306, DIČ: XXXXXXXXXX - do 29.07.2019 adresa sídla: Laurinská 3, 811 01 Bratislava - mestská\nčasť Staré Mesto (ďalej v texte len „ SARCO s . r. o.“) v zmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018. V\nzmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi objednávateľom (daňovým subjektom\nELMAX ŽILINA, a. s.) a dodávateľom/realizátorom SARCO s . r. o. je predmetom dodania prezentácia\nobchodného mena a loga daňového subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., v súvislosti s prezentáciou Koncertu\nB. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava.\n6. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím číslo 102097442/2021 zo dňa 03.11.2021, podľa § 68\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 4.000,00 eur, slovom: štyritisíc eur na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 daňovému subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., DIČ\nXXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina. Daňový subjekt ako platiteľ dane si v\nzmysle § 51 DPH v zdaňovacom období júl 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nokrem iného z dodávateľskej faktúry č. 1807194, s dátumom vyhotovenia dňa 31.07.2018, s dátumom\ndodania dňa 31.07.2018, základom dane v sume 20 000,00 eur, 20 % DPH v sume 4 000,00 eur, v sume\ncelkom 24 000,00 eur, s predmetom fakturácie: „Prezentácia obchodného mena a loga spoločnosti v\nsúvislosti s prezentáciou koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava“, prijatej\nod spoločnosti SARCO s. r. o. , Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO:\n50156306, DIČ: XXXXXXXXXX - do 29.07.2019 adresa sídla: Laurinská 3, 811 01 Bratislava - mestská\nčasť Staré Mesto (ďalej v texte len „ SARCO s . r. o.“) v zmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018. V\nzmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi objednávateľom (daňovým subjektom\nELMAX ŽILINA, a. s.) a dodávateľom/realizátorom SARCO s . r. o. je predmetom dodania prezentácia\nobchodného mena a loga daňového subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., v súvislosti s prezentáciou Koncertu\nB. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava.\n7. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím číslo 102097959/2021 zo dňa 03.11.2021, podľa § 68\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 4.000,00 eur, slovom: štyritisíc eur\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018 daňovému subjektu ELMAX ŽILINA,\na. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina. Daňový subjekt ako\nplatiteľ dane si v zmysle § 51 DPH v zdaňovacom období august 2018 uplatnil právo na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty okrem iného z dodávateľskej faktúry č. 1808243, s dátumom vyhotovenia dňa\n\n31.08.2018, s dátumom dodania dňa 31.08.2018, základom dane v sume 20 000,00 eur, 20 % DPH v\nsume 4 000,00 eur, v sume celkom 24 000,00 eur, s predmetom fakturácie: „Prezentácia obchodného\nmena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja\nNepelu Bratislava“, prijatej od spoločnosti SARCO s. r. o. , Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava mestská časť Rača, IČO: 50156306, DIČ: XXXXXXXXXX - do 29.07.2019 adresa sídla: Laurinská 3, 811\n01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto (ďalej v texte len „ SARCO s . r. o.“) v zmysle Zmluvy o reklame\nzo dňa 30.01.2018. V zmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi objednávateľom\n(daňovým subjektom ELMAX ŽILINA, a. s.) a dodávateľom/realizátorom SARCO s . r. o. je predmetom\ndodania prezentácia obchodného mena a loga daňového subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., v súvislosti s\nprezentáciou Koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava.\n8. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím číslo 102098827/2021 zo dňa 03.11.2021, podľa § 68\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 4.000,00 eur, slovom: štyritisíc eur\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 daňovému subjektu ELMAX ŽILINA,\na. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina. Daňový subjekt ako\nplatiteľ dane si v zmysle § 51 DPH v zdaňovacom období september 2018 uplatnil právo na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty okrem iného z dodávateľskej faktúry č. 1809293, s dátumom vyhotovenia dňa\n28.09.2018, s dátumom dodania dňa 28.09.2018, základom dane v sume 20 000,00 eur, 20 % DPH v\nsume 4 000,00 eur, v sume celkom 24 000,00 eur, s predmetom fakturácie: „Prezentácia obchodného\nmena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja\nNepelu Bratislava“, prijatej od spoločnosti SARCO s. r. o. , Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava mestská časť Rača, IČO: 50156306, DIČ: XXXXXXXXXX - do 29.07.2019 adresa sídla: Laurinská 3, 811\n01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto (ďalej v texte len „ SARCO s . r. o.“) v zmysle Zmluvy o reklame\nzo dňa 30.01.2018. V zmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi objednávateľom\n(daňovým subjektom ELMAX ŽILINA, a. s.) a dodávateľom/realizátorom SARCO s . r. o. je predmetom\ndodania prezentácia obchodného mena a loga daňového subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., v súvislosti s\nprezentáciou Koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava.\n9. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím číslo 102099533/2021 zo dňa 03.11.2021, podľa § 68\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 4.000,00 eur, slovom: štyritisíc eur\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 daňovému subjektu ELMAX ŽILINA,\na. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina. Daňový subjekt ako\nplatiteľ dane si v zmysle § 51 DPH v zdaňovacom období október 2018 uplatnil právo na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty okrem iného z dodávateľskej faktúry č. 1810333, s dátumom vyhotovenia dňa\n31.10.2018, s dátumom dodania dňa 31.10.2018, základom dane v sume 20 000,00 eur, 20 % DPH v\nsume 4 000,00 eur, v sume celkom 24 000,00 eur, s predmetom fakturácie: „Prezentácia obchodného\nmena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja\nNepelu Bratislava“, prijatej od spoločnosti SARCO s. r. o. , Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava mestská časť Rača, IČO: 50156306, DIČ: XXXXXXXXXX - do 29.07.2019 adresa sídla: Laurinská 3, 811\n01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto (ďalej v texte len „ SARCO s . r. o.“) v zmysle Zmluvy o reklame\nzo dňa 30.01.2018. V zmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.01.2018 uzatvorenej medzi objednávateľom\n(daňovým subjektom ELMAX ŽILINA, a. s.) a dodávateľom/realizátorom SARCO s . r. o. je predmetom\ndodania prezentácia obchodného mena a loga daňového subjektu ELMAX ŽILINA, a. s., v súvislosti s\nprezentáciou Koncertu B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu Bratislava.\n10. Proti predmetným rozhodnutiam podal daňový subjekt – žalobca odvolanie.\n- Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100328240/2022 zo dňa 18.02.2022\npotvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 102096083/2021 zo dňa 03.11.2021,\nktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 2\n000,00 eur, slovom: dvetisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 daňovému\nsubjektu ELMAX ŽILINA, a. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina.\n- Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100327792/2022 zo dňa 18.02.2022\npotvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 102093936/2021 zo dňa 03.11.2021,\n\nktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 2.000,00\neur, slovom: dvetisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 daňovému\nsubjektu ELMAX ŽILINA, a. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina.\n- Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.100328017/2022 zo dňa 18.02.2022 potvrdilo\nrozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 102095056/2021 zo dňa 03.11.2021, ktorým správca\ndane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 2.000,00 eur, slovom:\ndvetisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 daňovému subjektu ELMAX\nŽILINA, a. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina.\n- Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100328412/2018 zo dňa 18.02.2022\npotvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 102096791/2021 zo dňa 03.11.2021,\nktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 4.000,00\neur, slovom: štyritisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018 daňovému subjektu\nELMAX ŽILINA, a. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina.\n- Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.100328580/2022 zo dňa 18.02.2022 potvrdilo\nrozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 102097442/2021 zo dňa 03.11.2021, ktorým správca\ndane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 4.000,00 eur, slovom:\nštyritisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 daňovému subjektu ELMAX\nŽILINA, a. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina.\n- Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100328721/2022 zo dňa 18.02.2022\npotvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 102097959/2021 zo dňa 03.11.2021,\nktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 4.000,00\neur, slovom: štyritisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018 daňovému\nsubjektu ELMAX ŽILINA, a. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina.\n- Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100328920/2022 zo dňa 18.02.2022\npotvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 102098827/2021 zo dňa 03.11.2021,\nktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 4.000,00\neur, slovom: štyritisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 daňovému\nsubjektu ELMAX ŽILINA, a. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina.\n- Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100329087/2022 zo dňa 18.02.2022\npotvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 102099533/2021 zo dňa 03.11.2021,\nktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 4.000,00\neur, slovom: štyritisíc eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 daňovému\nsubjektu ELMAX ŽILINA, a. s., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 36401676, IČ DPH A., Dlhá 85, 010 09 Žilina.\n11. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky - žalovaný v odôvodneniach vyššie uvedených\nrozhodnutiach ustálilo, že z vykonaného dokazovania a predložených dokladov jednoznačne vyplynulo,\nže v sporných prípadoch sa jednalo o propagáciu podujatia - koncertu B. C. (názov podujatia, dátum,\nčas, miesto uskutočnenia, atď.) a kontrolovaný daňový subjekt vystupoval ako podporovateľ uvedeného\npodujatia - hlavný reklamný partner, pričom tak bol kontrolovaný daňový subjekt aj uvádzaný na\nbillboardoch, plagátoch, v inzerátoch, reklamných spotoch. Z uvedeného dôvodu deklarované plnenie,\nuvedené na faktúrach, nie je možné považovať za reklamu kontrolovaného daňového subjektu ELMAX\nŽILINA, a. s.. Ďalej uviedlo, že aby činnosť prezentácie daňového subjektu bola považovaná za reklamu\nje rozhodujúce, aby boli touto činnosťou prezentované konkrétne výrobky, služby daného subjektu\nspôsobilé uplatniť a podporiť predaj jeho produktov a služieb na trhu. Práve uvedený aspekt absentuje\n\nv sporných prípadoch, keďže nebolo preukázané, že sa jednalo o reklamu daňového subjektu, nebola\nprezentovaná jeho činnosť, tak práve z uvedeného, nie je možné považovať uvedenie samotného loga,\nresp. obchodného názvu daňového subjektu za činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj jeho\nproduktov a služieb na trhu. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že v sporných prípadoch\nnešlo o poskytnutie reklamných služieb kontrolovanému daňovému subjektu, ale o sponzorstvo, ktoré\ntaktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by kontrolovanému daňovému\nsubjektu zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalovaný sa v sporých prípadoch\nstotožnil so správcom dane, keď správca dane overoval oprávnenosť odpočítania dane z predložených\ndodávateľských faktúr od dodávateľa SARCO s. r. o. a na základe zistených skutočností prijal záver,\nže neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane stanovené v § 49 ods. 2 zákona o\nDPH. Teda nešlo o plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane a tým neboli splnené vecné a formálne\npodmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v zákone o DPH, v ktorom sú premietnuté\naj príslušné ustanovenia smernice 2006/112, preto si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie\ndane z týchto faktúr neoprávnene v rozpore s ustanoveniami § 49 zákona o DPH. Žalovaný orgán\ntiež uviedol, že predmetom skúmania správcu dane nebolo podvodné konanie. Podľa žalovaného\nfakturované plnenia neprezentovali konkrétne žalobcu - daňový subjekt ELMAX ŽILINA, a. s. a jeho\nčinnosť a neboli tak použité na dodávky tovarov a služieb, kontrolovaný daňový subjekt tak nepreukázal\nsplnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane upravených v ustanoveniach § 49 ods.\n2 zákona o DPH. Kontrolovaný daňový subjekt tým, že si odpočítal daň z predmetných dodávateľských\nfaktúr porušil § 49 ods. 2 zákona o DPH vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nakoľko nepoužil\nprijaté služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyhodnotil\nodvolacie námietky žalobcu-daňového subjektu ako neopodstatnené, pričom nezistil dôvody na zrušenie\nnapadnutých rozhodnutí správcu dane.\nSprávna žaloba a žalobné body\n12. Uznesením sp. zn. BB-71S/38/2022 zo dňa 30. januára 2024 správny súd v Banskej Bystrici rozhodol\ns poukazom na § 65 ods. 1 SSP tak, že spája na spoločné konanie veci, ktoré sú vedené na Správnom\nsúde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-71S/38/2022, sp. zn. BB-71S/39/2022, sp. zn. BB-71S/40/2022,\nsp. zn. BB-71S/41/2022, sp. zn. BB-71S/42/2022, sp. zn. BB-71S/43/2022, sp. zn. BB-71S/44/2022, sp.\nzn. BB-71S/45/2022 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou\nznačkou BB-71S/38/2022\n13. Žalobca sa včas doručenými správnymi žalobami domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí\nžalovaného. Žalobca opísal skutkový stav a uviedol, že nesúhlasí so závermi žalovaného, ktoré považuje\nza nesprávne v zmysle § 191 ods. 1. písm. c), d), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len ,,SSP“). Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n14. Dôvody nezákonnosti žalobca konkretizoval nasledovne:\n- K nepreukázaniu dodania služby osobou uvedenou na faktúrach žalobca uviedol, že žalovaný podľa\nnázoru žalobcu pomerne zmätočným a nepreskúmateľným spôsobom uvádza, že na jednej strane\nmala byť preukázaná existencia plnenia na základe Zmluvy, no na druhej strane uvádza, že nemalo\nbyť preukázané, že toto plnenie bolo poskytnuté dodávateľom, resp. nemalo byť preukázané, aký\niný subjekt tieto služby reálne poskytol, a to s poukazom na skutočnosti zistené v rámci daňovej\nkontroly. V prvom rade žalobca uvádza, že nie je pravdou, že by nebolo preukázané, z koho strany\ndošlo k dodaniu fakturovaných služieb. Ako je z vykonaného dokazovania v daňovom konaní (ktorého\nvýsledkom bolo až vydanie napadnutých rozhodnutí) zrejmé, konateľ spoločnosti SARCO s.r.o., pán\nD., uviedol, že služby boli žalobcovi poskytnuté zo strany tejto spoločnosti, ktorá poskytovala aj\nprostredníctvom ďalších subdodávateľov, a to predovšetkým prostredníctvom obchodnej spoločnosti\nSILVI PRODUCTION, s.r.o., so sídlom: Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO: 45 877 289 (ďalej ako\n„spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o.“), čo nebolo v rozpore so Zmluvou uzatvorenou so žalobcom.\nKonateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., pani A. E., sa vyjadrila, že pozná spoločnosť\nSARCO s.r.o. (a rovnako aj jej konateľa, pána D.), s ktorou spolupracovala pri príprave a organizácií\npredmetného podujatia, pričom tejto spoločnosti na základe zmluvy poskytla reklamný priestor, určený\npre reklamných partnerov tohto podujatia, t. j. aj pre žalobcu. Spoluprácu týchto spoločností tiež\npotvrdzuje aj existencia ďalších zmlúv predložených správcovi dane, vzájomných plnení a s nimi\nspojené účtovné doklady. Reklamnú kampaň k podujatiu ďalej spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o.\nzabezpečovala prostredníctvom spoločnosti JK Media s.r.o., so sídlom: Pluhová 3133/10A, 831 03\n\nBratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 857 111, čo taktiež nebolo nijak spochybnené. Je\nteda nepochybné, že plnenie bolo poskytnuté a svedeckými výpoveďami bolo tiež preukázané aj to,\nkto tieto služby poskytol. Okrem toho, samotný štatutár žalobcu (predseda predstavenstva), pán F.\nG., sa podujatia zúčastnil a reálne reklamné plnenie videl v médiách a taktiež bol riadne odovzdaný\nodovzdávací a preberací protokol k hodnotiacej správe k predmetnému podujatiu. Ak sa však v tejto\notázke, napriek preukázateľnej existencii plnenia vyskytli pochybnosti na strane správcu dane (a\nnásledne žalovaného) týkajúce sa toho, kto a v akom rozsahu plnenie poskytol, nie je táto skutočnosť\nbez ďalšieho zodpovednosťou žalobcu a nemôžu byť na základe nej voči nemu vyvodené negatívne\nnásledky. Žalobca podpísal Zmluvu so subjektom, ktorý podľa výpisu z obchodného registra mal\noprávnenie na vykonávanie činnosti: reklamné a marketingové služby, ktorá bola predmetom Zmluvy.\nKonateľ tejto spoločnosti, pán D., bol súčasne v danom čase osobou spolupracujúcou s pani A. E.,\nktorá je dcérou pána H. I., konateľa obchodnej spoločnosti MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská\n87, 902 01 Pezinok, IČO: 31 431 852. Identifikovaná spoločnosť je obchodným partnerom žalobcu,\npričom konatelia oboch spoločností sa vzájomne dlhodobo poznajú a chovajú k sebe dôveru. Osobu\npani E. tak štatutár žalobcu poznal ako osobu, ktorá sa venuje organizácií kultúrnych podujatí, čo\nnebolo v priebehu daňovej kontroly nijak spochybnené, pričom na základe uvedeného preto nemal\nžiadny dôvod pochybovať o schopnosti poskytnúť požadované plnenie od osoby, ktorá s ňou pravidelne\nspolupracovala. Uviedol, že v prípade poskytovania reklamných služieb nie je potrebné disponovať\nrozsiahlym personálnym a materiálnym zabezpečením na strane Dodávateľa, ako je tomu napríklad pri\nposkytnutí stavebných prác. Ani v tejto súvislosti tak v rámci bežnej opatrnosti nemal žalobca dôvod\npochybovať o schopnosti spoločnosti SARCO s.r.o. poskytnúť požadované plnenie. Obzvlášť, ak táto\nposkytovala obdobné plnenie aj pre ďalšie známe spoločnosti. V tejto súvislosti tiež poukazujeme na\nnasledovné skutočnosti, a síce, že je skutočne pravdou, ako to uvádza žalovaný (a správca dane),\nže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Jeho unesenie však nemožno v\nžiadnom prípade chápať ako absolútnu povinnosť daňového subjektu (žalobcu). Daňové predpisy totiž\nhovoria o určitom objeme skutočností, ktoré musí daňový subjekt preukázať. Zákonodarca však myslel\naj na situácie, kedy daňový subjekt svoje dôkazné bremeno vyčerpá a z jeho strany už objektívne\nnie je možné zaobstarať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V tomto prípade tak dochádza\nk prechodu dôkazného bremena na správcu dane. Daňové predpisy v zásade hovoria o tom, že\npovinnosťou daňového subjektu je disponovať riadnym účtovným dokladom (faktúrou so všetkými\npožadovanými náležitosťami, ktorá preukazuje formálnu stránku veci) a povinnosťou vedieť preukázať,\nže došlo k zdaniteľnému plneniu. Uviedol, že Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ak daňový subjekt disponuje faktúrou, ktorá je v poriadku z formálnej stránky a zároveň\ndisponuje existenciou materiálneho plnenia, fakticky dokladajúcej toto plnenie, vyčerpal tak svoje vlastné\ndôkazné bremeno. Dôkazné bremeno sa preto v tomto prípade prenáša na správcu dane (žalovaného),\nktorý znáša i prípadnú dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR\nvydaného dňa 15.03.2011 pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaného dňa\n28.11.2012 pod sp. zn. 6Sžf/10/2012, tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených\nprípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a rozsudok\nSúdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 (Mahagében Kft vs. Nemzeti Adó- és\nVámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága) a C-142/11 (Péter Dávid vs. Nemzeti Adóés Vámhivatal Észak-alföldi Regionális Adó Főigazgatósága). Zo záverov daňovej kontroly nepochybne\nvyplýva, že v danom prípade existovali účtovné doklady – faktúry, tzn. formálna stránka veci tak\nbola preukázaná. Spornou tiež nebola ani otázka týkajúca sa existencie materiálneho plnenia, ktorú\nsprávca dane (a ani žalobca) nepopiera. Ako sporná tak ostala len otázka či predmetné plnenie naozaj\nvykonala spoločnosť SARCO s.r.o., resp. jej subdodávatelia a v akom rozsahu tomu bolo. Správca dane\nuvádza, že daňový subjekt (žalobca) si mal pred poskytnutím plnenia preveriť či uvedená spoločnosť\nje spôsobilá dodať predmetné služby. V tejto súvislosti však poukazujeme na to, že žalobca vykonal\nobvyklé preverenie Dodávateľa a vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti (predmet jeho podnikania\na zázemie vybudované na trhu poskytovania reklamných služieb) nemal žiadny dôvod sa domnievať,\nže mu Dodávateľ nebude vedieť riadne poskytnúť plnenie (ktoré ako také poskytnuté bez pochybností\nbolo). Na obvyklú starostlivosť v súvislosti s preverením dodávky fakturovaných služieb pritom nemožno\nv segmente poskytovaných služieb prihliadať identicky, ako napríklad v oblasti stavebníctva, kde by bolo\nlogické, že za dodržanie obvyklej starostlivosti možno považovať minimálne overenie materiálneho či\npersonálneho vybavenia dodávateľa. Pri realizácií reklamných služieb totiž nie je v žiadnom prípade\npotrebné disponovať rovnakým materiálnym, kapacitným či personálnym zázemím. V posúdení tejto\notázky preto podľa mienky žalobcu došlo k závažnému pochybeniu zo strany správcu dane a totožne\nnásledne aj zo strany žalovaného. Zo strany žalobcu totiž preukázaním existencie materiálneho plnenia\n\ndošlo aj k preukázaniu materiálnej stránky veci a dôkazné bremeno tak prešlo na správcu dane.\nSprávca dane, a nie samotný žalobca, preto následne mal dokazovaním nespochybniteľne a cez\nobjektívne dôkazy preukázať, že žalobca vedel o tom, že plnenie v skutočnosti nebolo poskytnuté\nsubjektom SARCO s.r.o. resp. jeho subdodávateľmi (viď. napr. vyššie spomínané rozhodnutia Súdneho\ndvora EÚ vo veciach C-80/11 a C-142/11 alebo C354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics)\na C-484/03 (Bond House). Správca dane však v otázke preukázania tejto skutočnosti nezhromaždil\nžiadne relevantné dôkazy, pričom žalovaný k uvedenému na s. 29 napadnutého rozhodnutia doplnil, že\nv danom prípade správca dane overoval oprávnenosť odpočítania dane z dodávateľskej faktúry a na\nzáklade zistených skutočností prijal záver, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie\ndane stanovené v ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH. Teda podľa žalovaného nemalo ísť o plnenie\nzakladajúce nárok na odpočet dane a tým neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku a\nvýkonu práva na odpočet dane upravené v zákone o DPH, a preto si mal žalobca uplatniť odpočítanie\ndane z kontrolovaných faktúr neoprávnene. Z tohto dôvodu žalovaný ďalej uviedol, že predmetom\nskúmania správcu dane ani nebolo podvodné konanie, ako tomu bolo v prípadoch uvedenej judikatúry\nSúdneho dvora EÚ. Na tomto mieste treba zároveň dodať, že žiadny právny predpis neukladá daňovému\nsubjektu, aby pri spolupráci s iným subjektom vykonával jeho lustráciu a predpoklady na splnenie ním\nzadanej spoločnosti nad rámec bežnej opatrnosti. Správca dane tak nemôže za žiadnych okolností\npoužiť prípadné právne a účtovné nezrovnalosti u dodávateľa, resp. jeho subdodávateľov, v neprospech\ndaňového subjektu (v tomto prípade žalobcu), ak mu súčasne cez objektívne dôkazy nedokáže, že o\nnich vedel, čo ale v tomto prípade dokázané v žiadnom prípade nebolo a podľa žalovaného v kontexte\nvyššie uvedeného ani nemuselo byť.\n- K naplneniu zákonnej definície reklamy a dosiahnutiu jej účelu žalobca uviedol, že nesúhlasí\ns tvrdeniami žalovaného, podľa ktorých sa v prípade poskytnutého plnenia nemohlo jednať o reklamu,\nale o sponzoring uvádza, že sa uvedené tvrdenie sa v žiadnom prípade nezakladá na pravde, a to ako na\npodklade zákonnej, tak aj ustálenou judikatúrou stanovenej definície reklamy. V tejto súvislosti poukázal\nna § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2021 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“), § 2 ods. 1 písm. b) zákona o reklame, § 32\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií a o zmene a o zmena zákona č. 195/2000\nZ. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisií“), §\n38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisií, § 45 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“). Žalobca uviedol, že správca dane a žalovaný svoju\nargumentáciu odvodzujú najmä od znenia § 2 ods. 1 zákona o reklame, § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a\nretransmisií a od judikatúry ESD uvedenej v napadnutom rozhodnutí (a v rozhodnutí DÚ BB). Žalobcovi\nvšak nie je jasné, akým spôsobom dospel správca dane a rovnako aj žalovaný k svojim záverom,\nkeďže ani nimi uvádzané zákonné ustanovenia, tak ani nimi uvádzaná judikatúra ESD, k takémuto\nvýkladu v žiadnom prípade nespejú. Preto sa žalobca nazdáva, že žalovaný (a pred ním rovnako aj\nsprávca dane) zvolil vyslovene účelový a svojvoľný výklad, výhradne s cieľom nedôvodne sankcionovať\nžalobcu. Žalovaný (a pred tým rovnako aj správca dane) totiž na jednej strane poukazuje na to, že v\nsúvislosti s predmetnými podujatiami bolo uvedené len obchodné meno, resp. logo žalobcu, no bez\nbližšej špecifikácie, t. j. uvedenia tovarov a služieb žalobcu. Zákon o reklame však vo svojom § 2 ods. 1\npísm. a) jasne uvádza, že reklamou sa rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej\npodobe, súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou, s cieľom uplatniť\nprodukty na trhu. Pod pojmom produkt pritom v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona o reklame možno\nrozumieť aj obchodné meno, ochrannú známku a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním, pod ktoré\nmožno zaradiť aj logo, ako nezapísané právo duševného vlastníctva na označenie [ktoré je v zákone\no vysielaní a retransmisií označované ako „nezameniteľný obrazový symbol“ (podnikateľa)]. Rovnako\nani rozsudok ESD sp. zn. C-68/92, na ktorý odkazuje žalovaný, nijako nehovoria o tom, že by reklama\nnemohla byť vykonaná prostredníctvom prezentácie obchodného mena či loga (tu podotýkame, že ide\nrozsudok z roku 1993, pričom ponímanie reklamy sa od uvedeného času značne zmenilo). Taktiež podľa\nust. § 45 ods. 1 ObZ sa klamlivou reklamou rozumie aj reklama obchodného mena, ochrannej známky a\niných práv. Uvedené ustanovenie síce hovorí o klamlivej reklame, avšak možno konštatovať, že aj táto\ndefinícia potvrdzuje, že reklama ako taká môže spočívať aj v prezentácií obchodného mena, ochrannej\nznámka alebo iných práv, medzi ktoré možno zaradiť aj práva k logu. Žalovaný (a správca dane) však\nnapriek tomu uvedené ignoruje, keď viackrát a bez vysvetlenia vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam\n(t. j. že predmetom reklamy môže byť aj obchodné meno či logo) uvádza, že pri reklame je vždy\nnevyhnuté uviesť aj konkrétne tovary a služby. Z toho možno vyvodiť záver, že podľa žalovaného reklama\nvykonaná len prezentáciou obchodného mena či loga nie je možná, čo však jednoznačne nie je pravdou.\n\nŽalovaný a pred ním totožne správca dane uvádza, že nemožno spochybniť, že aj logo môže plniť funkciu\nreklamy, no má ísť o prípady veľkých spoločností, ktoré na trhu pôsobia dlhodobo a sú medzinárodne\nznáme. Aj tieto spoločnosti však mali uvedenú pozíciu najskôr získať aplikáciou „klasických“ reklamných\ntechník a rovnako aj tieto spoločnosti majú využívať reklamu prezentáciou konkrétnych vlastností ich\nproduktov alebo služieb. Žalovaný ďalej žiadnym spôsobom nespochybňoval kredit žalobcu, no mal\ntým na mysli najmä to, že si riadne plní svoje daňové povinností. Žalovaný ale uvádza, že považuje\nžalobcu za úspešného aj z hľadiska dĺžky jeho pôsobenia na trhu, počtu zamestnancov alebo využitia\nvlastného výrobného areálu na vykonávanie ekonomickej činnosti, no napriek tomu však podľa neho\nzobrazenie loga žalobcu, spoločne s logami iných partnerov, nemá mať priamu výpovednú hodnotu\nk predmetu činnosti žalobcu a nepodáva tak informáciu o tom, v akej oblasti žalobca podniká a nijak\nnenabáda ku kúpe jeho výrobkov, tovarov či služieb. Žalobca má byť známou spoločnosťou, avšak len\nv rámci svojho segmentu podnikania. V tejto súvislosti žalovaný, rovnako ako správca dane, poukazuje\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný dňa 12.06.2019 pod sp. zn. 3Sžfk/18/2018, podľa ktorého\nmôžu byť logá spoločnosti sami o sebe nositeľom reklamnej informácie. Žalobca je preukázateľne\nobchodnou spoločnosťou, ktorá na trhu pôsobí dlhé roky, pričom ide o úspešnú a známu spoločnosť,\nktorá si za uvedené obdobie vybudovala v rámci daného segmentu viac ako dobré meno. Osobám,\nna ktorých je reklama žalobcu cielená, tak v žiadnom prípade nie je potrebné obsiahlo vysvetľovať\n(pričom vzhľadom na dosah podujatia sa táto informácia nepochybne dostala aj k cieľovej skupine), o\nakú spoločnosť ide a aké tovary a služby ponúka. To, že Správca dane doposiaľ o uvedenej spoločnosti\nnemal vedomosť, neznamená, že o tejto spoločnosti nemali vedomosť osoby, na ktoré bola reklama\nzameraná. V kontexte vyššie uvedeného žalobca nespochybňuje závery žalovaným uvedenej judikatúry,\navšak ide o všeobecné závery, ktoré môžu byť aplikované až po riadnom posúdení konkrétneho prípadu.\nDôležitou skutočnosťou, ktorá z uvedenej judikatúry vyplýva, pritom je to, že reklama je spôsobilá (tu\nakcentujeme na to, že postačí spôsobilosť vyvolať) vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom.\nLogo a obchodné meno pritom vzhľadom na dobré meno a etablované miesto na trhu zo strany žalobcu\ntakúto asociáciu poskytnúť vedia, resp. sú na ňu minimálne spôsobilé. Pri takomto nazeraní si pritom\nkladieme otázku: na akom inom mieste, ako na masívne propagovanom veľkom kultúrnom podujatí, s\ndosahom na desiatky tisíc ľudí, pritom k takejto asociácií môže dôjsť? Zo záverov žalovaného a správcu\ndane vyplýva, že na predmetnom podujatí niečo takéto nastať nemôže, no opäť neuvádza, kde by\ntakýto stav nastať mohol. Znovu tak napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za preskúmateľné,\nkeďže v tomto žalovaný len neustále popiera tvrdenia žalobcu, no nedáva mu preskúmateľné odpovede.\nŽalovaný taktiež poukazuje na stanovisko Finančnej správy Slovenskej republiky. Uvedené stanovisko\nsa síce dotýka dane z príjmov, no žalovaný je presvedčený, že je aplikovateľné aj na túto právnu vec\ntýkajúcu sa dane z pridanej hodnoty. V zmysle uvedeného stanoviska pre uznanie nákladov na reklamu\ndo daňových výdavkov musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku\nzadefinované v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o dani z príjmov“):, t. j.: musí byť preukázateľné, že uvedené náklady (výdavky) skutočne\nvznikli; musí ísť o náklady (výdavky) preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\nzdaniteľných príjmov a uvedené náklady musia byť správne zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej\nsúvislosti. Osobitné podmienky pre uplatnenie výdavkov (nákladov) vynaložených na reklamu do\ndaňových výdavkov zákon o dani z príjmov upravuje v ust. § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň § 21 ods. 1\npísm. e) zákona o dani z príjmov vyžaduje, aby takto vynaložené náklady neboli v rozpore so zákonom\no reklame. Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, výdavky na reklamu sú uznaným daňovým\nvýdavkom v plnej výške bez ohľadu na jej formu. Z hľadiska splnenia uvedených podmienok uvádzame,\nže žalobca preukázal nasledovné skutočnosti: výdavky na reklamu vznikli – uvedené preukázané\nnepochybne je, keďže žalobca preukázateľne uhradil odplatu za poskytnuté plnenie, pričom ich úhrada\nnijak spochybnená v Protokole, rozhodnutí DÚ BB a následne ani v napadnutom rozhodnutí nebola;\nboli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov – uvedené je taktiež\npreukázané, a to vzhľadom na úmysel žalobcu, s ktorým uzatváral Zmluvu a predložené listinné dôkazy;\nuvedené náklady boli správne zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej súvislosti – náklady boli\nžalobcom riadne zaúčtované, čo taktiež spochybnené nijako nebolo; reklama bola vynaložená na účel\nprezentácie obchodného mena, resp. obchodného označenia či iného práva (logo) – reklama bola\nvynaložená na propagáciu obchodného mena/loga žalobcu, čiže v tejto rovine ide taktiež o preukázanú\nskutočnosť; reklama bola realizovaná v súlade so základnými požiadavkami na reklamu podľa zákona\no reklame – takisto ide o preukázanú skutočnosť, ktorá nebola ničím spochybnená. V tejto súvislosti\nďalej poukazujeme na to, že v prípade reklamy je úplne bežné, že subjekt ktorý si reklamu zadal,\npri nej uvádza len svoje logo alebo obchodné meno, čo má svoje logické a súčasne aj praktické\nopodstatnenie. Jednak totiž v prípade väčších podujatí často dochádza 16 k situácií, že reklamných\n\npartnerov je viacero a preto sú uvádzané len ich logá, obchodné mená či ochranné známky. V opačnom\nprípade by totiž leták, billboard, bigboard či mediálny spot (ktoré všetky boli predmetom plnenia podľa\nZmluvy) bol extrémne neprehľadný, čo by účel reklamy skôr marilo. Žalobcovi nie je jasné, ako by si\nžalovaný predstavoval reklamu v takýchto prípadoch, aby bola konformná s jeho výkladom. V takomto\nprípade by totiž muselo ísť o extrémne dlhé reklamné spoty (vzhľadom na počet reklamných partnerov),\nkde by okrem informácie o dátume a mieste konania podujatia, bola následne pri každom reklamnom\npartnerovi separátne uvádzané, aké tovary a služby ponúka. Rovnako by to muselo byť uvedené aj\nna billboardoch, bigboardoch a pod. Ide samozrejme o v praxi nerealizovateľnú predstavu, ktorá však\nsvedčí o jednoznačnej mylnosti argumentácie žalovaného (resp. pred ním správcu dane). Rovnako\nnapríklad v prípade billboardov alebo big boardov umiestnených pri ceste nie je ani reálne, aby si vodiči\na spolujazdci za krátku chvíľku stihli prečítať aj iné informácie, ako obchodné meno či logo spoločnosti (a\nto z praktických a zákonných dôvodov, ktorými je sledovaná prioritne bezpečnosť a tiež plynulosť cestnej\npremávky). Preto je moderná reklama cielená skôr na prvotný vnem a na jeho rýchle zachovanie v\npamäti, čomu najlepšie poslúži práve obchodné meno, logo, ochranná známka či iný obrazový (vizuálny)\nvnem, a nie rozsiahle a komplikované informovanie o obchodnej činnosti a výrobkoch (podnikateľa).\nRovnako treba poukázať na to, že reklama môže mať rôzne formy a účel. Na rozdiel od vyššie tvrdeného,\nžalobca a pred ním správca dane konštatuje, že pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné,\naby prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie s nárokom na\nodpočítanie dane. Platiteľ dane tak musí objektívne preukázať všetky skutočnosti, na základe ktorých\nsi uplatnil odpočítanie dane, t. j. že prijaté tovary a služby bezprostredne súvisia s jeho ekonomickou\nčinnosťou. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na\núčely svojho podnikania ako platiteľ dane. Vyššie prezentované znamená, že forma a cielenie reklamy sa\nnemusí zameriavať len na získanie nových zákazníkov, ktorí doposiaľ nevedeli o existencií podnikateľa,\nv konkrétnom prípade žalobcu, ale účelom reklamy môže byť napríklad aj pripomínanie sa existujúcim\nzákazníkom, slúžiace na posilnenie pozície na trhu (samotný zákon o reklame hovorí o výdavkoch so\nzámeroch na udržanie príjmov). To však neznamená, že ak je primárny cieľ reklamy pripomínať, resp.\nudržiavať, nemôže byť sekundárne dosiahnuté aj presvedčenie zákazníkov konkurencie či získania\nďalších zákazníkov. Správca dane preto v žiadnom prípade nemôže vychádzať z rigidného a zúženého\nvýkladu toho, čo to reklama vlastne je, keďže v súčasnej dobe môže mať táto veľa podôb, a rozhodne\nnejde len o archaické predstavy žalovaného a správcu dane, podľa ktorých by všade pri obchodnom\nmene malo byť špecifikované, aké tovary či služby podnikateľ ponúka. V 21. storočí, ako už bolo\nuvedené, je cielené na prvotný vnem, pričom pre subjekty, ktoré sú cieľom reklamy, je zväčša takáto\ninformácia úplne postačujúca, keďže ak sa im názov dostane do povedomia, účel reklamy bol naplnený.\nPredmet podnikania si následne vedia prostredníctvom internetu, ktorý majú na dosah ruky v smartfóne,\nzistiť v priebehu pár sekúnd. Tomuto zodpovedá aj psychologicky už dlhodobo sledovaná podstata\nreklamy, ktorou je zviditeľniť sa podprahovým signálom, a tak ovplyvniť povedomie príjemcu reklamy, v\ntomto prípade žalobcu (ale v súvislosti s predmetným podujatím aj ďalších propagovaných podnikateľov).\nŽalobca tiež odmieta, že by sa v danej veci malo z právneho hľadiska jednať o sponzoring. Ako\nuvádza aj samotný žalovaný a pred ním totožne správca dane, sponzoring slúži predovšetkým na\npodporu subjektov neziskového sektoru a spočíva hlavne v podpore určitých charitatívnych, športových\nči kultúrnych podujatí. Tu žalobca akcentuje práve na spomenutú podporu neziskových subjektov.\nV danom prípade totiž žaloba uhrádzal dohovorenú sumu voči obchodnej spoločnosti, ktorej cieľom\nbolo jednoznačne dosiahnuť zisk, za čo mala následne poskytnúť reklamné plnenie. Tieto skutočnosti\nboli obom stranám zmluvného vzťahu dostatočne známe a s týmto vedomím aj do právneho vzťahu\nvstupovali. Žalobca tak v žiadnom prípade nepodporoval priamo propagáciu podujatia ako takého,\nale prostredníctvom Dodávateľa, ktorý nebol neziskový subjekt a ktorému poskytol odplatu, sa snažil\nzviditeľniť a zasiahnuť cieľovú skupinu reklamy. Podľa žalovaného v tejto rovine uvedenie obchodného\nmena a loga žalobcu, ako hlavného reklamného partnera („HRP“), resp. reklamného partnera („RP“),\npodujatia „koncert B. C., 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava“ ešte žiadnym spôsobom\nnemá preukazovať prezentáciu žalobcu ako výrobcu, resp. dodávateľa tovarov a služieb a ani o tom\nneinformuje širokú verejnosť. Skutočnosť, že žalobca je uvádzaný ako HRP alebo RP totiž nemá\nznamenať reklamu jeho produktov či služieb, ale má nasvedčovať tomu, že žalobca bol sponzorom tohto\npodujatia. Verejnosť tak mala byť informovaná predovšetkým o podujatí a o jeho sponzoroch, pričom\nuvedené podujatie nemalo nijak podporovať podnikateľskú činnosť žalobcu. Tvrdenie žalobcu o tom, že\nv danej veci šlo o zvýšenie prosperity a zisku spoločnosti s cieľom upútať pozornosť potencionálnych\nzákazníkov, čo sa malo prejaviť zvýšením obratu spoločnosti, nemalo byť správcovi dane preukázané.\nSprávca dane uviedol, že v rámci daňovej kontroly prihliadol na všetko, čo pri nej vyšlo najavo. Z\nvykonaného preverovania tak malo byť zistené, že nebolo preukázané splnenie podmienok v zmysle §\n\n49 ods. 2 zákona o DPH, keďže šlo v danom prípade len o propagáciu podujatia „koncert B. C.“ (názov,\ndátum, čas, miesto uskutočnenia a pod.) a žalobca vystupoval ako podporovateľ tohto podujatia, pričom\nnemali byť žiadnym spôsobom reklamované služby a produkty žalobcu a ani nemala byť poskytnutá\nžiadna informácia o predmete jeho činnosti. Fakturované plnenia nemali reprezentovať žalobcu a jeho\nčinnosť a neboli použité na dodávky tovarov a služieb. Následne žalovaný poukazuje na to, že Dodávateľ\nnikde v hodnotiacej správe neuviedol, ako propagoval činnosť žalobcu, z čoho má vyplývať, že pre\nžalobcu nedodal reklamné služby, ktorými by šíril informácie a správy za účelom informovania verejnosti\no tovaroch a službách s cieľom šíriť ich predaj. V dôsledku čoho posúdil žalovaný a pred ním správca\ndane zdaniteľné plnenia ako sponzoring. Správca dane tiež preveroval aj vykonanie reklamných služieb\nspoločnosťou SARCO s.r.o., ktorá je nekontaktná, a na základe prevodu obchodného podielu bola táto\nprepísaná na občana Kolumbie, ktorý sa stal aj novým konateľom a ktorému bolo odovzdané účtovníctvo\nspoločnosti. Rovnako žalobca jednoznačne odmieta tvrdenia žalovaného (a správcu dane) o tom, že\npri reklame je nevyhnuté preukázať, že fakturované reklamné partnerstvo malo vplyv na obchodnú\nčinnosť žalobcu. Jednak totiž žalobca preukázal pozitívny vplyv reklamy na jeho ďalšie podnikanie,\na to na základe predložených listinných dôkazov, t. j. vývoj ukazovateľov za roky 2016 - 2020, čím\nteda žalobca preukázal, že u neho došlo k hospodárskemu rastu. Pre doplnenie a v nadväznosti na\nskutočnosť, že žalobca mal s Dodávateľom spolupracovať len v súvislosti s predmetným podujatím\n„koncert B. C.“, pričom následne už títo neboli v žiadnom obchodnom vzťahu, a z toho dôvodu nemajú\nmať predložené grafy preukazujúce rast výnosov a odvodu DPH a celkovo zdaniteľných príjmov žalobcu\nv rokoch 2015-2020 súvis s predmetnou reklamnou činnosťou, žalobca uvádza, že daňová kontrola\nbola u neho vykonaná v úzkom časovom období za viaceré daňové obdobia, pričom v týchto obdobiach\nvstúpil do zmluvného vzťahu s dodávateľmi reklamných služieb a práve tento obchodný krok mal na neho\npozitívny ekonomický vplyv, tzn. inak povedané, bol dosiahnutý účel sledovaný predmetnou reklamou.\nNapriek tomu žalovaný (a rovnako správca dane) uvedené skutočnosti bez bližšieho odôvodnenia,\nktoré by sa dalo preskúmať, odmietol prostredníctvom strohého konštatovania, že nemá byť zrejmé,\nči zvýšenie daňových povinností a výnosov bolo spôsobené práve prezentáciou mena a loga žalobcu.\nŽalobcovi nie je jasné, akým konkrétnym spôsobom, keďže výsledok reklamy nie je exaktne merateľný,\nmal správcovi dane preukázať, že reklama dosiahla svoj účel. Pri uplatnení argumentu ad absurdum, by\nbolo zrejme nevyhnutné, aby boli správcovi dane predložené písomné potvrdenia všetkých subjektov, na\nktoré reklama cielila, že táto u nich dosiahla svoj účel. Zároveň, ako sme už uviedli vyššie, cieľom reklamy\nnemusí byť len získavanie nových zákazníkov a nárast tržieb, ale aj pripomínanie, ktoré sa nemusí\nžiadnym spôsobom exaktne prejaviť v hospodárskych výsledkoch podnikateľa (v tomto prípade žalobcu).\nAvšak aj keby k uvedenému hospodárskemu rastu nedošlo (ku ktorému nesporne fakticky došlo), v\nzmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, vyjadrenej napr. v rozsudku vydanom dňa 06.03.2018\npod sp. zn. 1Sžf/64/2016, i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s novými klientami),\nmôže byt' považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa. Podmienkou\nje, že prijaté reklamné služby spĺňajú definíciu reklamy a sú z hľadiska rozsahu, vynaložených nákladov,\nmiesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej\nčinnosti platiteľa. Ide pritom o podmienky, ktoré žalobca splnil. Daňové orgány v zmysle uvedeného\nrozsudku nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov\nefektívnosťou reklamy. V praxi by to znamenalo, že platiteľ by si mohol odpočítať daň len z takých\nprijatých reklamných činností, ktoré priamo a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z\nktorých dosiahol platiteľ obrat. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukázal aj na svoju skoršiu súvisiacu\njudikatúru a to rozsudok vydaný dňa 06.03.2008 pod sp. zn.: 3Sžf/66/2007, kde dospel súd k záveru,\nže „(...) v prípade preukazovania vecnej súvislosti nákladov vynaložených na reklamu sa priame dôkazy\nuplatňujú v obmedzenej miere. Miera ovplyvnenia ľudského správania sa reklamou nie je exaktne\nmerateľná. Ako pomocné kritérium je možné preskúmať kauzu (bezprostredný hospodársky dôvod)\nvynaloženia nákladov na reklamu (...).“ Najvyšší súd teda rozhodol, že žalovaný (a správca dane) nesmie\nk reklame pristupovať ako k výdavku, ktorý je spôsobilý sa prejaviť exaktne, v konkrétnom čase a\npriestore ako faktor ovplyvňujúci dosahovanie príjmov. Tiež poukázal na rozsudok rozsudok NS SR\nzo dňa 06.03.2008, sp. zn. 1Sžf/64/2016. Hospodársky rast či uzatvorenie nových kontraktov teda nie\nje nevyhnutnou súčasťou úspešnej realizácie reklamy daňového subjektu (žalobcu). Aj v prípade, ak\nby k nemu nedošlo, môže byť reklama riadne realizovaná a plniť svoj účel. Forma a cielenie reklamy\nsa totiž nemusí zameriavať len na získanie nových zákazníkov, ktorí doposiaľ nevedeli o existencií\ndaňového subjektu (žalobcu), ale účelom reklamy môže byť napríklad aj pripomínanie sa existujúcim\nzákazníkom, slúžiace na posilnenie pozície na trhu (samotný zákon o reklame hovorí o výdavkoch so\nzámeroch na udržanie príjmov). To, že si žalovaný (ktorý v tom podporil správcu dane) svojvoľne vykladá\nzákon o reklame, resp. aj iné zákony a relevantnú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pričom\n\nprijíma nesprávne právne závery neznamená, že by sa v danom prípade jednalo o inú problematiku.\nV predmetnej veci totiž šlo tiež o reklamu vykonanú prostredníctvom reklamy spojenej s kultúrnym\npodujatím (koncert José Carreras, Mrázik na ľade), a to aj prostredníctvom propagácie loga žalobcu\nv danej právnej veci, čiže v oboch prípadoch šlo o kultúrne podujatia, na ktorých bol propagovaný\nskutkovo totožne iný podnikateľ. Tvrdenie žalobcu, že pozitívom reklamy je nielen rast firmy, ale aj\nudržanie konkurencieschopnosti nemalo byť podľa žalovaného v tejto daňovej veci nijak dokázané a\nz predloženej tabuľky rastu ekonomických výnosov nemá byť zrejmé ani to, či zvýšenie obratu bolo\nspôsobené práve prezentáciou obchodného mena a loga žalobcu. Judikáty Najvyššieho súdu SR, na\nktoré žalobca poukazuje v tejto žalobe pritom hovoria o tom, že Najvyšší súd SR mal vychádzať zo\nskutočnosti, že reklamné služby od dodávateľov smerovali k mediálnej prezentácií loga, obchodného\nmena a predmetu podnikania platiteľa s cieľom uplatniť ním poskytované služby na trhu, pričom Najvyšší\nsúd SR uviedol, že na účel odpočítania DPH nie je podstatné, či prijaté reklamné služby priniesli nových\nklientov, teda na rozdiel od prípadu žalobcu, kedy malo ísť len o prezentáciu loga spoločnosti, teda prijaté\nslužby nemali mať povahu reklamných služieb. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že sa nemalo jednať\no reklamu, ale len o prezentáciu loga odkazujeme na svoju vyššie prezentovanú obsiahlu argumentáciu\na doplňujeme, že žalovaný by si mal položiť jednoduchú otázku: za akým iným, než reklamným účelom,\nby žalobca svoje logo a obchodné meno propagoval, keďže z podstaty veci nemohlo ísť o sponzoring,\nnakoľko dodávateľom reklamných služieb bola obchodná spoločnosť. Nie je preto jasné, prečo žalovaný\nodmieta akceptovať závery identifikovaného a k tejto žalobe aj predkladaného rozsudku. Na predmetný\nrozsudok pritom tiež bolo poukazované z dôvodu, že sa v ňom uvádza, že i reklama, ktorá priamo\nneviedla k uzavretiu nových zmlúv (s novými klientami), môže byt' považovaná za zdaniteľný obchod\npoužitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa. Žalobca tak na tento rozsudok poukazoval aj v súvislosti s\ntým, že správca dane tvrdil (čo preberá aj žalovaný), že reklama nemala priniesť žalobcovi hospodársky\nrast, resp. ho žalobca nemal preukázať. V zmysle predmetného rozsudku však hospodársky rast nie\nje nevyhnutným následkom riadne poskytnutých reklamných služieb. Opäť sa tak ukazuje, že tvrdenia\nžalovaného o tom, že by si žalobca účelovo vyberal len niektoré závery z ním uvádzanej rozhodovacej\npraxe 21 Najvyššieho súdu SR nie sú pravdivé. Žalobca nad rámec uvedeného dopĺňa, že v jeho\nprípade ide o spoločnosť, ktorá má pridelený index daňovej spoľahlivosti „A“. Nesporne tak ide o z\ndaňového hľadiska o bezproblémový subjekt, ktorý si svoje povinnosti vždy riadne plnil a má v úmysle\ntak robiť aj naďalej. Nedávalo by preto žiadnu logiku, aby sa po rokoch riadneho plnenia povinností na\núseku daní vedome púšťal do spolupráce s problémovými spoločnosťami a riskoval postihy od správcu\ndane. Žalobca má v tejto súvislosti obavy či postup správcu dane (zavŕšený vydaním napadnutého\nrozhodnutia) nie je motivovaný tým, že systém práce a odmeňovania u štátnych orgánov býva nezriedka\npostavený na tom, koľko sankcií a pokút je zo strany správnych orgánov uložených, častokrát len za\núčelom plnenia vopred stanovených kvót. Zamestnanci správnych orgánov sú tak nepriamo nútení k\ntomu, aby v prípadoch, kedy je to čo i len trochu možné, postupovali v neprospech kontrolovaného\nsubjektu. Žalobca preto s ohľadom na vyššie prezentované v celom rozsahu odmieta závery žalovaného\na správcu dane, pričom podľa jeho mienky si oprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období na základe dodávateľských faktúr za reálne uskutočnenú\nreklamu žalobcu.\n- Žalobca namietal protiústavne a nezákonne uplatnený ,,dvojaký meter“ na žalobcu a iné daňové\nsubjekty v skutkovo totožných veciach. V tejto súvislosti poukázal na čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992\nZb. Ústava Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 1 daňového poriadku, § 3 ods. 6\ndaňového poriadku, § 3 ods. 9 daňového poriadku. V nadväznosti na vyššie citované zákonné a aj\nústavné normatívne právne vety má žalobca za to, že správca dane má povinnosť (musí) rozhodovať\nv skutkovo totožných veciach rovnako. Žalobca tiež uviedol, že disponuje rovnako poznatkom, že v\nďalšej takejto skutkovo úplne totožnej veci, vedenej voči ďalšiemu daňovému subjektu, ktorý si identicky\nobjednal dodanie reklamných služieb od dodávateľa, bolo rozhodnuté opäť v prospech tohto daňového\nsubjektu. Správca dane v tejto veci mal síce poukázať na jeden rozdiel, a to ten, že tento daňový subjekt\nmal zapísanú ochrannú známku, ale s poukazom na našu argumentáciu odprezentovanú v tejto žalobe\nvyššie sa jedná o nezmyselnú disproporciu v rozhodovacej činnosti správcov dane, ktorá nemá oporu\nv zákone, pričom správca dane mal voči žalobcovi rozhodnúť tak, ako tomu bolo v tomto prípade, kedy\nby sa malo s takýmito závermi rozhodnúť aj v situácii, kedy je prezentované logo podnikateľa a nie len\nlogo podnikateľa chránené ochrannou známkou.\n- Žalobca taktiež namietal, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach odkazovali na\nRozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach C-68/91 a C-69/92, ku ktorým žalobca nemá prístup\n\nvo svojom štátnom jazyku, nakoľko táto historická judikatúra nebola preložená do štátnych jazykov\nnových členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004. Žalovaný žalobcovi nepredložil\nich úradne overený preklad, čo je podľa názoru žalobcu v zmysle § 5 ods. 1 Daňového poriadku a aj\nv zmysle „ustálenej rozhodovacej súdnej praxe“ jeho povinnosťou. Žalobca tvrdil, že takýto nedostatok\nkonania predstavuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko je právom žalobcu, aby\nkonanie prebiehalo v štátnom jazyku.\nVyjadrenia žalovaného k správnym žalobám žalobcu\n15. Žalovaný v písomných vyjadreniach k správnym žalobám stručne popísal skutkový stav veci zistený\nsprávcom dane a obsah žalobných bodov žalobcu. Podľa žalovaného sú napadnuté rozhodnutia, ako\naj napadnuté rozhodnutia správcu dane zákonné, netrpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok\ndôvodov a sú dostatočne odôvodnené. Správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí riadne a\ndostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutia, pričom postupoval v\nsúlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobné\nnámietky žalobcu v správnych žalobách považoval za nedôvodné.\n16. Žalovaný uviedol, že žalobcom nebolo preukázané žiadnymi listinnými dokladmi a dôkazmi, že\nposkytnutím fakturovaného zdaniteľného plnenia od spoločnosti SARCO s. r. o. boli propagované\nčinnosti, tovary alebo služby žalobcu. Dodávateľ, spoločnosť SARCO s. r. o., v hodnotiacej správe\nneuviedol ako propagoval činnosť kontrolovaného daňového subjektu, v akom rozsahu mu boli\nodovzdané informácie, resp. správa o spoločnosti a o jej obchodnej činnosti. Spoločnosť SARCO s. r.\no. nedodala pre žalobcu reklamné služby, ktorými by šírila informácie a správy za účelom informovania\nverejnosti o existencii a kvalitách jednotlivých tovarov a služieb poskytovaných objednávateľom reklamy\n(žalobcom) s cieľom šíriť ich predaj. V daných prípadoch bolo na prezentácii podujatia „koncert Lucie\nBílá“ umiestnené len logo žalobcu ELMAX ŽILINA, a.s. a takúto aktivitu nemožno chápať ako reklamnú\nslužbu, pretože neinformuje verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj. Ak akákoľvek\nhospodárska aktivita zahŕňa šírenie správy za účelom informovať verejnosť o produktoch a ich kvalite\ns cieľom zvýšiť ich predaj, je potrebné chápať ju ako reklamnú službu. Zámerom žalovaného nebolo\nhodnotiť kvalitu plnenia predmetu uzatvorenej zmluvy, ale zistiť, či deklarovaná služba - reklama bola\nžalobcovi dodaná. Počas výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané, že by umiestnením loga žalobcu\nELMAX ŽILINA, a.s. na podujatí - koncert B. C., bola reálne prezentovaná podnikateľská činnosť\nžalobcu, jeho produkty a služby. Realizátor - spoločnosť SARCO s. r. o. a ani žalobca ako objednávateľ,\nžiadnym dôkazom nepreukázali, že by v zmysle zmluvy o reklame bola nejakým spôsobom uskutočnená\nslovná prezentácia partnera - žalobcu alebo aspoň jeho obchodného mena. Správca dane ako žalovaný\nposudzoval zistený skutkový stav v nadväznosti na splnenie podmienok ustanovených pre uplatnenie\npráva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, teda vo vzťahu k\nvyužitiu nakúpených reklamných služieb na uskutočnenie zdaniteľných plnení žalobcom, resp. či prijaté\nzdaniteľné plnenia majú priamu a bezprostrednú súvislosť s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami\nplatiteľom. Žalobca žiadnymi dokladmi ani dôkazmi nepreukázal, že fakturované zdaniteľné plnenie\npoužil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a že ich využil na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ. Z prezentácie loga ELMAX ŽILINA nie je zrejmé, čím sa žalobca zaoberá alebo aké tovary a\nslužby dodáva svojím odberateľom. Ak si žalobca uplatňuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je\njeho povinnosťou v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia a zároveň je\nžalobca povinný preukázať, že prijaté plnenie použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti na dodávku\nsvojich tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. V prípade, že spoločnosť ELMAX ŽILINA,\na.s. poskytla lístky na podujatie - koncert B. C., svojim obchodným partnerom, ani táto skutočnosť\nnepreukazuje použitie fakturovaného plnenia na účely podnikania žalobcu ako platiteľa DPH. Zistenia\nsprávcu dane (ako žalovaného) a dôkazy predložené žalobcom v súvislosti s preverovaným obchodným\nprípadom nepreukázali, že fakturované reklamné služby mali vplyv na obchodnú činnosť žalobcu.\n17. Žalovaný uviedol, že žalobca však nepredložil správcovi dane žiadne konkrétne dôkazy o prínose\nnakúpených reklamných služieb pre spoločnosť. V žiadnom z predložených materiálov o uskutočnení\npredmetných akcii sa totiž nenachádza propagácia činností a výrobkov žalobcu, nachádzajú sa v nich\nlen rôzne formy propagácie podujatia - koncert Lucie Bílá 2018, a nie žalobcu ani podnikateľských aktivít\ntohto žalobcu, alebo jeho konkrétne produkty. Tiež uviedol, že žalobca - spoločnosť ELMAX ŽILINA,\n\na.s., sa tak stal propagátorom akcie, avšak nie propagátorom vlastných výrobkov. Doklady a dôkazy\npredložené žalobcom na preukázanie jeho nároku na odpočítanie dane samé o sebe nepotvrdzujú, čo\nbolo účinkom deklarovaných reklamných služieb na predmet podnikania žalobcu, ani že tieto zdaniteľné\nplnenia boli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu ako platiteľa\ndane z pridanej hodnoty. Ako vyplynulo z predložených dokladov ani jeden z predložených dôkazov\nnepreukázal, že by ním bola propagovaná činnosť žalobcu ELMAX ŽILINA, a.s., jeho výrobky, služby a\ntovary za účelom jeho uplatnenia na trhu.\n18. Žalovaný uviedol, že po hmotno-právnej stránke pokiaľ si žalobca ako platiteľ dane uplatňuje nárok\nna odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre a zároveň, že prijaté zdaniteľné plnenie použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, ako to vyplýva z ustanovení zákona\no DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH sú\nhmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Uvedené\npodmienky musia byť splnené kumulatívne, preto čo ak len jedna podmienka nie je splnená, nemôže si\nplatiteľ uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.\n19. Preverovaním žalovaný zistil, že neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona\no DPH pri odpočítaní dane z preverovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa SARCO s. r. o. v\ncelkovej sume 26 000,00 eur (sumárne za kontrolované zdaňovacie obdobia marec 2018 – október\n2018) za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou podujatia - koncert\nLucie Bílá 2018. Uvedenie loga žalobcu, ako hlavného reklamného partnera v súvislosti s propagáciou\nkultúrno-spoločenského podujatia, ešte žiadnym spôsobom nepreukazuje prezentáciu žalobcu ako\nvýrobcu, resp. dodávateľa tovarov a služieb a týmto spôsobom nebola široká verejnosť informovaná o\ndodávkach tovarov a služieb, ktoré realizuje v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou žalobca\n- ELMAX ŽILINA, a.s.\n20. K námietke žalobcu, že správca dane porušil zásadu rovnakého rozhodovania v skutkovo zhodných\nprípadoch podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že je povinnosťou správcu dane\ndbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nedošlo k neodôvodneným rozdielom\n(predmetná zásada je správcovi dane uložená v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Sám žalobca v\nžalobe uvádza, že uvedená zásada podľa žalobcu v praxi však môže spôsobovať problémy, pretože\nsamozrejme každý prípad je vzhľadom na okolnosti vo svojej podstate výnimočný, aj keď by sa na\nprvý pohľad mohlo zdať, že sa jedná o skutkovo zhodné prípady, no žalobca uvádza, že v tejto právnej\nveci treba brať na zreteľ, že v spomínaných prípadoch ide kategoricky o skutkovo zhodné prípady.\nŽalobca navrhol ako dôkazy protokoly z daňových kontrol dane z pridanej hodnoty u iného daňového\nsubjektu, pričom v žalobe uviedol, že v obidvoch prípadoch (daňových kontrolách dane z pridanej\nhodnoty, z ktorých bol vystavený protokol sa jednalo o skutkovo úplne totožné veci vedené voči iným\ndaňovým subjektom, ktoré si identicky objednali dodanie reklamných služieb od „Dodávateľa“ (úplne\nrovnakým spôsobom bol reklamne prezentovaný verejnosti/spotrebiteľom), pričom konajúci správca\ndane rozhodol v obidvoch prípadoch v prospech týchto daňových subjektov, t. j s takým záverom, že\nsa jedná o reklamu, tzn. zdaniteľný obchod a nie len sponzoring. Ďalej žalobca uvádza, že v žiadnom\nprípade nepodporoval priamo propagáciu podujatia ako takého, ale prostredníctvom dodávateľa, ktorý\nnebol neziskový subjekt a ktorému poskytol odplatu, sa snažil zviditeľniť a zasiahnuť cieľovú skupinu\nreklamy, k čomu žalovaný uvádza, že žalobca svoje tvrdenie o tom, že sa snažil zviditeľniť a zasiahnuť\ncieľovú skupinu reklamy nepreukázal. Záverom žalovaného nebolo posúdenie prijatých služieb ako\nsponzoringu, ale neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr, nakoľko žalobca si neoprávnene\nuplatnil právo na odpočítanie dane a nepreukázal, že sa jednalo o reklamu samotného žalobcu a jeho\nčinnosti, žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že spoločnosťou SARCO s. r. o. fakturované zdaniteľné\nplnenie použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, t. j. že ich využil na dodávky tovarov a služieb\nako platiteľ. Žalovaný ďalej uvádza, že v žalobcom poukazovaných konaniach predmetom dodania nie je\nidentické zdaniteľné plnenie, nejedná sa o identické zdaňovacie obdobia, z čoho vyplýva, že sa nejedná\no skutkovo zhodné prípady s preverovanou vecou u žalobcu.\n21. K námietke žalobcu ohľadom porušenia jeho práva na spravodlivý proces tým, že orgány verejnej\nsprávy vychádzali pri svojom rozhodovaní z rozhodnutí Európskeho súdneho dvora vo veciach C-68/91\na C-69/92, ku ktorým žalobca nemá prístup vo svojom štátnom jazyku, žalovaný uviedol, že v\n\nnapadnutých rozhodnutiach žalovaný skonštatoval, že „správca dane správne posúdil činnosti aj v\nzmysle judikatúry ESD v zmysle rozsudku C530/09 zo dňa 27.10.2011 (v nadväznosti na rozsudok ESD\nC-68/92).“ Predmetný Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-530/09 sa v bode 55 odvoláva na\nRozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-68/92. Vzhľadom na skutočnosť, že Rozsudok č. C-530/09\nbol preložený do štátneho jazyka, neboli porušené práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolanie\nžalovaného na definíciu reklamy v Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-68/92 nespôsobuje\nnezákonnosť napadnutých rozhodnutí, nakoľko predmetný rozsudok nie je nosným rozsudkom, na ktorý\nodkazoval žalovaný a správca dane.\n22. Napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú podľa žalovaného vydané v súlade s príslušnými\nustanoveniami Daňového poriadku a obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Žalobca nepredložil\ntaké dôkazy, ktoré by preukázali skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole a vo\nvyrubovacích konaniach zistený a vyhodnotený. Žalovaný preto nevidel dôvody, prečo by napadnuté\nrozhodnutia mali byť zrušené. Žalovaný preto žiadal správne žaloby zamietnuť v celom rozsahu a\nžalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania.\nRepliky žalobcu\n23. Žalobca vo svojich replikách uviedol, že s tvrdeniami žalovaného v žiadnom prípade nesúhlasí.\nVyjadrenia žalovaného sú len opakovaním už uvedených a žalobcom vyvrátených argumentov, pričom\nžalovaný doposiaľ nebol spôsobilý odôvodniť svoje nezákonné konanie voči žalobcovi. Žalobca naďalej\nv celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácií, avšak nad rámec toho uvádza, že žalovaný sa žiadnym\nspôsobom nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu a ani ich žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil.\nPredovšetkým ide o tvrdenia žalobcu týkajúce sa: funkcie reklamy, definície reklamy a sponzoringu,\noho, že nie je nevyhnutné, aby reklama generovala zisk. Žalobca má za to, že bolo riadne preukázané,\nz koho strany došlo k dodaniu fakturovaných služieb, nakoľko z vykonaného dokazovania v daňovom\nkonaní (ktorého výsledkom bolo až vydanie napadnutého rozhodnutia) je zrejmé, že služby boli žalobcovi\nposkytnuté zo strany spoločnosti SARCO, s. r. o..\n24. K tvrdeniam žalovaného, že logo spoločnosti ELMAX ŽILINA, a.s. predstavovalo grafické\nznázornenie názvu spoločnosti bez uvedenia akejkoľvek informácie o jej činnosti a tovaroch službách,\nktoré predáva na trhu, čo podľa názoru žalovaného nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému\nkonkrétnemu výrobku alebo službe, ktoré jednotlivý reklamný partner v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti poskytuje a nepodáva ani informáciu o tom, v akej konkrétnej oblasti reklamný partner\npodniká žalobca opätovne uvádza, že spoločnosti ELMAX ŽILINA, a.s. je preukázateľne obchodnou\nspoločnosťou, ktorá na trhu pôsobí dlhé roky, pričom ide o úspešnú a známu spoločnosť, ktorá si za\nuvedené obdobie vybudovala v rámci daného segmentu viac ako dobré meno. Osobám, na ktorých je\nreklama žalobcu cielená, tak v žiadnom prípade nie je potrebné obsiahlo vysvetľovať (pričom vzhľadom\nna dosah podujatia sa táto informácia nepochybne dostala aj k cieľovej skupine), o akú spoločnosť ide\na aké tovary a služby ponúka. To, že správca dane doposiaľ o uvedenej spoločnosti nemal vedomosť,\nneznamená, že o tejto spoločnosti nemali vedomosť osoby, na ktoré bola reklama zameraná. Zároveň aj\nz judikatúry nepochybne vyplýva, že reklama je spôsobilá (tu akcentujeme na to, že postačí spôsobilosť\nvyvolať) vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom. Logo a obchodné meno pritom vzhľadom\nna dobré meno a etablované miesto na trhu zo strany žalobcu takúto asociáciu poskytnúť vedia, resp.\nsú na ňu minimálne spôsobilé.\n25. Ďalej k argumentácii žalovaného žalobca opätovne uvádza, že reklama môže mať rôzne formy a účel,\npričom účelom reklamy môže byť napríklad: informovať; pripomínať; presviedčať; prípadne porovnávať.\nZ definície účelu reklamy teda vyplýva, že forma a cielenie reklamy sa nemusí zameriavať len na\nzískanie nových zákazníkov, ktorí doposiaľ nevedeli o existencií podnikateľa, v konkrétnom prípade\nžalobcu, tak ako to tvrdí žalovaný, ale účelom reklamy môže byť napríklad aj pripomínanie sa existujúcim\nzákazníkom, slúžiace na posilnenie pozície na trhu (samotný zákon o reklame hovorí o výdavkoch so\nzámeroch na udržanie príjmov). To však neznamená, že ak je primárny cieľ reklamy pripomínať, resp.\nudržiavať, nemôže byť sekundárne dosiahnuté aj presvedčenie zákazníkov konkurencie či získania\nďalších zákazníkov. Správca dane preto v žiadnom prípade nemôže vychádzať z rigidného a zúženého\nvýkladu toho, čo to reklama vlastne je, keďže v súčasnej dobe môže mať táto veľa podôb, a rozhodne\nnejde len o archaické predstavy žalovaného a správcu dane, podľa ktorých by všade pri 4 obchodnom\n\nmene malo byť špecifikované, aké tovary či služby podnikateľ ponúka. V 21. storočí, ako už bolo\nuvedené, je cielené na prvotný vnem, pričom pre subjekty, ktoré sú cieľom reklamy, je zväčša takáto\ninformácia úplne postačujúca, keďže ak sa im názov dostane do povedomia, účel reklamy bol naplnený.\nPredmet podnikania si následne vedia prostredníctvom internetu, ktorý majú na dosah ruky v smartfóne,\nzistiť v priebehu pár sekúnd. Tomuto zodpovedá aj psychologicky už dlhodobo sledovaná podstata\nreklamy, ktorou je zviditeľniť sa podprahovým signálom, a tak ovplyvniť povedomie príjemcu reklamy, v\ntomto prípade žalobcu (ale v súvislosti s predmetným podujatím aj ďalších propagovaných podnikateľov).\n26. Rovnako žalobca odmieta, že by sa v danej veci malo z právneho hľadiska jednať o sponzoring.\nAko uvádza aj samotný žalovaný a pred ním totožne správca dane, sponzoring slúži predovšetkým na\npodporu subjektov neziskového sektoru a spočíva hlavne v podpore určitých charitatívnych, športových\nči kultúrnych podujatí. Tu žalobca akcentuje práve na spomenutú podporu neziskových subjektov. V\ndanom prípade totiž žalobca uhrádzal dohovorenú sumu voči obchodnej spoločnosti, ktorej cieľom\nbolo jednoznačne dosiahnuť zisk, za čo mala následne poskytnúť reklamné plnenie. Tieto skutočnosti\nboli obom stranám zmluvného vzťahu dostatočne známe a s týmto vedomím aj do právneho vzťahu\nvstupovali. Žalobca tak v žiadnom prípade nepodporoval priamo propagáciu podujatia ako takého,\nale prostredníctvom Dodávateľa, ktorý nebol neziskový subjekt a ktorému poskytol odplatu, sa snažil\nzviditeľniť a zasiahnuť cieľovú skupinu reklamy.\n27. Ďalej žalobca jednoznačne odmieta tvrdenia žalovaného (a správcu dane) o tom, že pri reklame je\nnevyhnuté preukázať, že fakturované reklamné partnerstvo malo vplyv na obchodnú činnosť žalobcu.\nJednak totiž žalobca preukázal pozitívny vplyv reklamy na jeho ďalšie podnikanie, a to na základe\npredložených listinných dôkazov, t. j. vývoj ukazovateľov /výnosy 2015-2020, odvod DPH 2015-2020,\nodvod dane z príjmu právnických osôb 20152020, čím teda žalobca preukázal, že u neho došlo k\nhospodárskemu rastu. Hospodársky rast či uzatvorenie nových kontraktov nie je nevyhnutnou súčasťou\núspešnej realizácie reklamy daňového subjektu (žalobcu). Aj v prípade, ak by k nemu nedošlo, môže\nbyť reklama riadne realizovaná a plniť svoj účel. Forma a cielenie reklamy sa totiž nemusí zameriavať\nlen na získanie nových zákazníkov, ktorí doposiaľ nevedeli o existencií daňového subjektu (žalobcu), ale\núčelom reklamy môže byť napríklad aj pripomínanie sa existujúcim zákazníkom, slúžiace na posilnenie\npozície na trhu (samotný zákon o reklame hovorí o výdavkoch so zámeroch na udržanie príjmov).\n28. Za najviac zarážajúce však žalobca považuje, že žalovaný sa svojou argumentáciou týkajúcou\nsa pripojenia spisu k daňovému konaniu (daňovej kontrole) vedenej pred Daňovým úradom Žilina\n(č. protokolu z daňovej kontroly: 101805810/2018) a spisu k daňovému konaniu (daňovej kontrole)\nvedenej pred Daňovým úradom Trenčín - pobočka Považská Bystrica (č. 5 protokolu z daňovej kontroly:\n101870821/2021) žalobcovi doslova opovržlivo vysmieva, keď tvrdí, že sa v danom prípade nejedná\no skutkovo rovnaké konania, pričom ide o skutkovo úplne totožné veci vedené voči ďalším daňovým\nsubjektom, ktorí si identicky objednali dodanie reklamných služieb od Dodávateľa (úplne rovnakým\nspôsobom boli reklamne odprezentovaný verejnosti/spotrebiteľom). Daňový úrad Trenčín - pobočka\nPovažská Bystrica pri daňovej kontrole pod č. protokolu 101870821/2021, mal síce poukázať na jeden\nrozdiel, a to ten, že tento daňový subjekt mal zapísanú ochrannú známku, ale s poukazom na našu\nargumentáciu odprezentovanú v samotnej žalobe sa jedná o nezmyselnú disproporciu v rozhodovacej\nčinnosti správcov dane, ktorá nemá oporu v zákone, pričom správca dane mal voči žalobcovi rozhodnúť\ntak, ako tomu bolo v tomto prípade, kedy by sa malo s takýmito závermi rozhodnúť aj v situácii,\nkedy je prezentované logo podnikateľa a nie len logo podnikateľa chránené ochrannou známkou. V\ntejto súvislosti žalobca opätovne dáva do pozornosti, že logo a ochranná známka sú pre bežného\nspotrebiteľa prakticky neodlíšiteľné, pričom aj logo nesporne predstavuje nehmotnú zložku podnikania\n(žalobcu), ktoré síce nie je chránené ustanoveniami zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach\n(ďalej len „zákon o OZ“), nič to však nemení na irelevantnosti disproporcie rozhodovania v skutkovo\nidentických veciach, kedy jeden podnikateľ je prezentovaný logom (žalobca) a druhý (pri rovnakom\nskutkovom základe) ochrannou známkou. Bežný spotrebiteľ predsa v určitých prípadoch nevie a ani\nnemôže rozoznať, či sa jedná o logo podnikateľa alebo jeho logo, ktoré je chránené aj ochrannou\nznámkou. Povinnosťou žiadneho podnikateľa nie je chrániť svoje logo ochrannou známkou, je to len jeho\nsubjektívne právo, avšak aj keby sa rozhodol svoje logo chrániť takýmto spôsobom, jeho logo by mohlo\nostať identické ako pred tým, ako mu bol udelený zákonný status právnej ochrany „ochrannej známky“ ,\nnakoľko podľa druhej vety ust. § 8 ods. 1 zákona o OZ: „Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať\nspolu s ochrannou známkou značku ®.“ Z uvedenej právnej normy teda logicky vyplýva, že zapísaná\n\nochranná známka môže ostať v rovnakej a nezmenenej podobe (bez ďalšieho označenia či dodatku,\nktorý by preukazoval jej status), ako pred jej zápisom.\n29. Žalovaný nevyužil právo podať dupliky.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n30. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva\nprechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu\nv Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.\n31. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom\npojednávaní dňa 28. marca 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §\n108 ods. 2 SSP. Správny súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil\na zároveň súhlasil, aby správny súd pojednával v jeho neprítomnosti.\n32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý\nich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými\nv správnych žalobách. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie\nrozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je\nviazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Po\npreskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v správnych žalobách správny súd dospel\nk záveru, že správne žaloby sú dôvodné.\n33. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n34. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n35. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n36. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.\n37. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\na) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nb) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nc) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\nd) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\ne) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nf) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n38. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného: rozhodnutie č. 100328240/2022 zo dňa\n18.02.2022, rozhodnutie č. 100327792/2022 zo dňa 18.02.2022, rozhodnutie č.100328017/2022 zo dňa\n\n18.02.2022, rozhodnutie č. 100328412/2018 zo dňa 18.02.2022, rozhodnutie č.100328580/2022 zo dňa\n18.02.2022, rozhodnutie č. 100328721/2022 zo dňa 18.02.2022, rozhodnutie č. 100328920/2022 zo dňa\n18.02.2022, rozhodnutie č. 100329087/2022 zo dňa 18.02.2022.\n39. Správny súd v preskúmavanom prípade zisťoval, či žalovaný vec správne právne posúdil, ak\nzaložil svoje rozhodnutia o odmietnutí uplatneného odpočtu DPH žalobcovi na tom, že žalobca nesplnil\nzákonom stanovené podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH. Správny súd pritom vychádzal\nz toho, že podľa odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaný nespochybnil existenciu materiálneho\nplnenia, avšak skonštatoval, že dodané plnenie nepodlieha DPH a žalobca ho ani nepoužil na svoje\nzdaniteľné plnenia na výstupe.\n40. Z právnej úpravy v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ako aj z\nustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej\nhodnoty (ďalej ako „Smernica“) vyplýva, že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia\ntzv. hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Hmotnoprávnymi, resp. materiálnymi podmienkami pre\npriznanie práva na odpočet DPH (§ 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH; čl. 168 písm. a) Smernice) sú\npožiadavky, aby (1.) poskytovateľom plnenia bola iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby\ndodávateľa), (2.) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť skutočne\ndodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, t. j. plnenie musí materiálne existovať a nesmie ísť\no fiktívne plnenie a (3.) požiadavka, aby zdaniteľná osoba dodané tovary alebo služby následne použila\nna účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Formálnou podmienkou priznania práva na odpočet\nDPH je v danom prípade disponovanie faktúrou od dodávateľa (§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.;\nčl. 178 písm. a) Smernice). Preukázanie naplnenia uvedených podmienok pre vznik práva na odpočet\nDPH zaťažuje podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH\nuplatňuje (napr. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.\napríla 2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019), t. j. daňový subjekt je povinný preukázať,\nže ním uplatňovaný nárok (odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým účelom správcovi dane potrebné\ndôkazy. Nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych, resp. materiálnych podmienok pre priznanie práva\nna odpočet DPH je dôvodom pre odopretie tohto práva.\n41. Správny súd tiež poukazuje na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napríklad v rozsudku\nsp. zn. 8Sžfk/18/2021 z 27. júla 2023 v bode 39. uviedol, že: pre záver o zákonnosti odpočítania\ndane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože\naj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie. Ďalej v rozsudku\nsp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023 v bode 24. konštatoval, že: zákon č. 222/2004 Z. z. na účely\nodpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle,\nže by boli služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu zákonom explicitne vylúčené zo\nvšeobecného režimu DPH. Obdobne v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22. marca 2023 v bode 41.:\nna účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby\nnie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring alebo reklamu. Tiež na\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo\ndňa 28. februára 2022 tak možno skonštatovať, že „Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na\nsvoje špecifiká reklamou, sponzoringom (sponzorským odkazom), alebo ním zmluvné strany sledovali\niný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť,\npretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá\nkonala v postavení zdaniteľnej osoby.“ Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorý v Rozsudku sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 6. marca 2018 konkrétne vo vzťahu k reklamným službám\nuviedol, že „viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe len na preukázanie\nefektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktami uzavretými v príčinnej\nsúvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti pôsobenia reklamy\nna trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. ... daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie\npráva na odpočítanie dane z takýchto zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom\nzmysle, že právo na odpočítanie dane by patrilo len z takých prijatých reklamných činností, ktoré\npriamo a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat.“ Tiež na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. januára\n2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky pod č. 17/2022 ZNSS. Súdny dvor Európskej únie v 24. bode rozsudku vo veci Kemwater\nProChemie s.r.o., C-154/20 z 9. decembra 2021 sa k materiálnym a formálnym podmienkam odpočtu\n\nDPH vyjadril nasledovne: Treba pripomenúť, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením tak\nhmotnoprávnych, ako aj formálnych požiadaviek. Pokiaľ ide o hmotnoprávne požiadavky, z článku 168\npísm. a) smernice 2006/112 vyplýva, že na to, aby sa mohlo priznať uvedené právo, je na jednej strane\npotrebné, aby dotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice. Na druhej strane je\npotrebné, aby tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo\nposkytnuté inou zdaniteľnou osobou a aby zdaniteľná osoba tieto tovary alebo služby následne použila\nna účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia práva na odpočítanie\nDPH, ktoré zodpovedajú požiadavkám formálnej povahy, článok 178 písm. a) smernice o DPH stanovuje,\nže zdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238\naž 240 tejto smernice (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 26 a\ncitovaná judikatúra). V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na rozsudok v obdobnej veci sp. zn.\n5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023, ktorý v prípade reklamných služieb zdôraznil najmä dôležitosť kladného\nzodpovedania otázky či ide o službu, ktorú sťažovateľ použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia,\nna dodávky tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004\nZ. z. Inými slovami je potrebné objektívne zhodnotiť, či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí\ns ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť\ndo všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa. V prípade preukázaného splnenia materiálnych\nako aj formálnych podmienok odpočtu DPH v konaní pred správcom dane, je odpočet DPH možné\nodmietnuť len v prípade preukázanej účasti na podvodnom konaní. Rovnako sa vyjadril aj kasačný súd\nv bode 15. rozsudku 2Sfk/5/2022, z 29. mája 2023: V prípade kedy zdaniteľná osoba splnila podmienky\nodpočtu DPH je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok v prípade Optigen,\nspojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03) možné odmietnuť odpočet DPH z dôvodu, že zdaniteľná\nosoba vedela alebo vedieť mala o jej účasti na daňovom podvode. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový\nsubjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje\ntakzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z\nrozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).\n42. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú založené na\nnesprávnom právnom posúdení veci, keď orgány verejnej správy nepriznali žalobcovi právo na odpočet\nDPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou SARCO, s.r.o. z dôvodu, že predmetné plnenie\n– zverejnenie loga žalobcu ako reklamného partnera v súvislosti s propagáciou podujatia – Koncert B. C.\nv období od marca 2018 do októbra 2018 je sponzoringom a nešlo o dodanie reklamnej služby, pričom\ntento nepodlieha DPH a žalobca tiež nepreukázal použitie predmetných služieb na dodávky svojich\ntovarov a služieb ako platiteľ DPH, je dôvodná.\n43. Splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH nebolo v predmetnom\nprípade sporné. Sporné bolo splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH, keďže orgány\nverejnej správy vyhodnotili, že dodané plnenie v zmysle faktúr vystavených spoločnosťou SARCO, s.r.o.\nnie je reklamou, ale sponzoringom, ktorý nepodlieha DPH, v dôsledku čoho spoločnosti SARCO, s.r.o.\nako dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť a nemohlo tým dôjsť k dodaniu zdaniteľného plnenia.\nSprávca dane (a následne aj žalovaný) mal za to, že akákoľvek forma reklamy musí súvisieť s obchodnou\na podnikateľskou činnosťou daňového subjektu s cieľom uplatniť jeho tovary a služby na trhu. Keďže\nv spornom prípade dodania služieb spoločnosťou SARCO, s.r.o. žalobcovi bolo prezentované len logo\nžalobcu bez toho, aby zároveň boli prezentované aj konkrétne tovary alebo služby žalobcu s cieľom\nzvýšiť ich predaj, orgány verejnej správy s odvolaním sa na Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo\nveci C-68/92 mali za to, že poskytnuté plnenie nebolo reklamou, ale sponzoringom podľa § 38 ods. 1\nZákona o vysielaní a retransmisii, ktorý nie je finančnou službou a nevzniká pri ňom daňová povinnosť. V\ndôsledku toho, že pri prezentácii predmetného podujatia bolo zobrazené len logo žalobcu bez informácie\no tovaroch alebo službách žalobcu, žalobca mal byť propagátorom podujatia, ale nie propagátorom\nvlastných výrobkov a služieb.\n44. Záver správcu dane (a následne aj žalovaného), že plnenie dodané žalobcovi spoločnosťou SARCO,\ns.r.o. ako sponzoring nepodlieha DPH, a teda dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť, je\nnesprávny. Orgány verejnej správy nespochybnili odplatné dodanie plnenia spoločnosťou SARCO,\ns.r.o. žalobcovi, avšak predmetné plnenie vyhodnotili ako také, ktoré nie je predmetom DPH. Predmet\ndane je v prípade dodania služby upravený v ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH, podľa\nktorého „Predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku\nuskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.“ Podľa § 9 ods. 1 písm.\n\na) Zákona o DPH „Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane\nprevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu.“ Negatívne vymedzenie dodania tovaru a služby je upravené v § 10\nZákona o DPH.\n45. Z citovaných ustanovení Zákona o DPH vyplýva, že na to, aby určité plnenie, v danom prípade služba\nodplatnej prezentácie loga žalobcu v súvislosti s kultúrnym podujatím „Koncert B. C.,“ bolo predmetom\nDPH, nie je podstatné, či dané plnenie je v zmysle osobitných predpisov možné vymedziť ako reklamu\nalebo sponzoring. Rozhodujúce je, že sa jednalo o odplatné poskytnutie služby prezentácie loga žalobcu\nv súvislosti s kultúrnym podujatím, pričom službu poskytla spoločnosť SARCO, s.r.o. ako zdaniteľná\nosoba, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Dodanie služieb prezentácie loga (obchodného\nmena) žalobcu v zmysle Zmluvy spadá pod vymedzenie predmetu dane podľa § 2 ods. 1 písm. b)\nZákona o DPH, nakoľko ide ekonomickú činnosť (podnikanie), z ktorej bol dodávateľom SARCO, s.r.o.\ndosiahnutý príjem (§ 3 ods. ods. 2 Zákona o DPH). Správca dane a žalovaný nepostupovali v súlade\ns citovanými ustanoveniami Zákona o DPH, keď dodanie služieb prezentácie loga (obchodného mena)\nžalobcu v súvislosti s kultúrnym podujatím „Koncert B. C.“ posúdili podľa osobitných predpisov, na\nktoré sa Zákon o DPH neodvoláva, neodkazuje na ne a ani nepodmieňuje posúdenie predmetu DPH\ndefiníciám reklamy a sponzoringu v osobitných predpisoch. Inými slovami, splnenie podmienok pre\nodpočet DPH neposudzovali výlučne podľa relevantných ustanovení Zákona o DPH, ale svoj záver\nzaložili na interpretácii pojmov upravených v osobitných predpisoch, ktorých predmetom úpravy nie je\nDPH, čím bezdôvodne podmienili právo na odpočet dane podmienkami nad rozsah úpravy Zákona o\nDPH.\n46. Žalobca v správnych žalobách argumentoval, že predmetné plnenia od dodávateľa SARCO, s.r.o.\nsú reklamou podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o reklame, pričom poukázal na skutočnosť, že\npoňatie reklamy uvedené orgánmi verejnej správy je prekonané a súčasné tendencie pri poskytovaní\nreklamných služieb smerujú k tomu, že nie je potrebné, aby prezentácia podnikateľa bola vždy spojená\naj s propagáciou konkrétnych tovarov a služieb, pričom na vytvorenie vnemu u verejnosti postačí\naj propagácia samotného loga, resp. obchodného mena podnikateľa. Správny súd v tejto súvislosti\nuvádza, že aj keď vzhľadom na vyššie citované relevantné ustanovenia Zákona o DPH nie je podstatné,\nči Dodávateľom poskytnuté služby sú podľa osobitných predpisov reklamou alebo sponzoringom,\nmožno prisvedčiť, že orgány verejnej správy nepostupovali správne, keď splnenie hmotnoprávnych\npredpokladov pre odpočet DPH v prípade žalobcu podmieňovali naplnením vymedzenia reklamy s\nodvolaním sa na staršiu judikatúru (Európsky súdny dvor vo veciach C-68/92, C-69/92), ktorá vychádzala\nz toho času zrušenej Šiestej smernice Rady zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov\nčlenských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný\nzáklad jej stanovenia (77/388/EHS), ktorá bola nahradená Smernicou, pričom neprihliadli na skutočnosť,\nže súdna judikatúra podlieha vývoju a nie je v čase nemenná a statická. Novšia judikatúra netrvá vo\nvzťahu k DPH striktne a bezpodmienečne na priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na\nvstupe a plnením na výstupe (t. j. daňovým subjektom poskytovanými tovarmi a službami), ak je splnená\npodmienka, že náklady na služby na vstupe tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a\npatria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe (napr. Rozsudky Súdneho\ndvora Európskej únie vo veciach C-132/16 Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments zo dňa 14.\nseptembra 2017, C-528/19 Mitteldeutsche Hartstein-Industrie zo dňa 16. septembra 2020, C334/20\nAmper Metal Kft. zo dňa 25. novembra 2021). Taktiež možno skonštatovať, že legálna definícia pojmu\n„sponzorovanie“ sa nachádza len v ustanovení § 38 ods. 1 Zákona o vysielaní a retransmisii, na ktoré sa\naj orgány verejnej správy odvolali, pričom opomenuli skutočnosť, že Zákon o vysielaní a retransmisii má\nstriktne vymedzený predmet úpravy (§ 1) a aj pôsobnosť (§ 2), ktoré nemožno bezdôvodne rozširovať aj\nna predmet úpravy Zákona o DPH. Pojem „sponzorovanie“ je preto potrebné vo vzťahu k zdaniteľnému\nplneniu v zmysle Zákona o DPH a podmienok pre priznanie odpočtu DPH vykladať autonómne a\nvoľnejšie bez ohľadu na legálnu definíciu vymedzenú pre účely Zákona o vysielaní a retransmisii.\n47. Správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach odôvodnili nepriznanie odpočtu DPH\nžalobcovi z faktúr aj nesplnením tretej hmotnoprávnej podmienky, t. j. požiadavky, aby žalobca dodané\nslužby následne použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. V tejto súvislosti správny\nsúd uvádza, že v prípade, ak orgány verejnej správy spochybnili druhú hmotnoprávnu podmienku\npre priznanie odpočtu DPH, t. j. existenciu samotného zdaniteľného plnenia, je skúmanie tretej\nhmotnoprávnej podmienky, teda použitie zdaniteľného plnenia na vstupe na vlastné plnenia zdaniteľnej\n\nosoby na výstupe, z povahy veci vylúčené. Keďže však orgány verejnej správy odôvodnili nepriznanie\nodpočtu DPH žalobcovi v napadnutých rozhodnutiach aj vo vzťahu k tretej hmotnoprávnej podmienke,\npričom žalobca namietal danú argumentáciu orgánov verejnej správy a v kontexte povahy predmetného\nzdaniteľného plnenia druhá a tretia hmotnoprávna podmienka pre priznanie odpočtu DPH úzko súvisia,\nsprávny súd považuje za potrebné sa k uvedenému bližšie vyjadriť. Podľa § 49 ods. 2 prvá veta Zákona\no DPH „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.“ Preukázanie splnenia uvedenej\npodmienky pre priznanie odpočtu DPH zaťažuje dôkazným bremenom daňový subjekt uplatňujúci si\nodpočet DPH, teda žalobcu, avšak Zákon o DPH v predmetnom ustanovení nepožaduje, aby zdaniteľné\nplnenie na vstupe muselo byť vždy priamo a bezprostredne použité na dodanie plnení daňového\nsubjektu na výstupe, t. j. nie je potrebné, aby žalobca preukázal, že Dodávateľom dodané služby použil\nna jeho konkrétne tovary a služby na výstupe. Podľa Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo\nveci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25. novembra 2021 „v zmysle ustálenej judikatúry existencia\npriamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými\nplneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet je v zásade potrebná na priznanie práva na\nodpočet DPH zaplatenej na vstupe zdaniteľnej osobe a tiež na určenie rozsahu takéhoto práva. Právo\nna odpočítanie DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, že\nvýdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení\nna výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie. ... Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že právo na\nodpočítanie v prospech zdaniteľnej osoby je prípustné aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti\nmedzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi\nprávo na odpočítanie, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej\nosoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje.\nTakéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej\nosoby.“ Ako už bolo uvedené vyššie, tak Smernica ako aj Zákon o DPH neustanovujú, že odpočet\nDPH je viazaný len na priamu a bezprostrednú súvislosť medzi konkrétnym plnením na vstupe a\nkonkrétnymi plneniami daňového subjektu na výstupe, ale odpočítať možno aj DPH z plnenia na vstupe,\nktoré následne predstavuje súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby za predpokladu, že tieto\nnáklady budú následne premietnuté do hospodárskej činnosti zdaniteľnej osoby, predovšetkým cien\nposkytovaných tovarov alebo služieb (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-528/19\nMitteldeutsche Hartstein-Industrie zo dňa 16. septembra 2020). Všeobecné náklady zdaniteľnej osoby\nsú rovnako nevyhnutné náklady, ktoré sú spojené s prevádzkou podniku, hoci nie sú bezprostredne a\npriamo spojené s výrobou tovaru alebo poskytovaním služieb, pričom najčastejšie sa jedná o režijné\nnáklady na energie, nájomné, právne služby, ale môže sa jednať aj o reklamné, resp. propagačné služby,\nktorých účelom je budovať povedomie zákazníkov a potenciálnych zákazníkov o zdaniteľnej osobe a\njej obchodnej činnosti. Súdny dvor Európskej únie preto v Rozsudku vo veci C-334/20 Amper Metal\nKft. zo dňa 25. novembra 2021 uviedol aj to, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby,\nnemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode\n23 tohto rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych\nčinností, bez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú\nDPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa\nzamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným\nplneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu\ndane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra\n2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra).“\n48. Z uvedeného vyplýva, že správca dane a žalovaný nesprávne právne posúdili podmienky pre\npriznanie odpočtu DPH žalobcu podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, keď skonštatovali, že plnenie\ndodané žalobcovi Dodávateľom nepodlieha ako sponzoring DPH, v dôsledku čoho nedošlo k dodaniu\nzdaniteľného plnenia a zároveň, že žalobca nepreukázal, že Dodávateľom fakturované plnenie použil\nna dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ DPH, resp. že prezentácia podujatia „Koncert B.\nC.“ nemohla ovplyvniť dopyt po výrobkoch a službách žalobcu. Keďže Dodávateľ dodal žalobcovi\nodplatne plnenie (služby) bez ohľadu na to, či dané plnenie je možné posúdiť ako reklamu alebo\nsponzoring, pričom išlo o službu poskytnutú žalobcovi za protihodnotu osobou, ktorá konala v postavení\nzdaniteľnej osoby, správca dane a žalovaný nepostupovali v súlade § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH,\nkeď dodanie služieb prezentácie loga (obchodného mena) žalobcu v súvislosti s kultúrnym podujatím\n„Koncert B. C.“ vyhodnotili nesprávne ako plnenie, ktoré nepodlieha DPH. Zároveň z predmetného\nzákonného ustanovenia a z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že nie je možné od žalobcu požadovať,\n\naby preukázal použitie Dodávateľom fakturovaného plnenia priamo vo vzťahu k svojim konkrétnym\nzdaniteľným plneniam na výstupe, teda na žalobcom poskytované tovary a služby, resp. odôvodniť\nnepriznanie práva na odpočet DPH mimo iného tým, že plnenie na vstupe nemohlo ovplyvniť dopyt po\nvýrobkoch alebo službách žalobcu. Splnenie predmetnej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva\nna odpočet DPH má byť predmetom dokazovania, pričom dôkazné bremeno zaťažuje v tomto ohľade\nžalobcu, avšak od žalobcu nemožno požadovať preukázanie bezprostredného vplyvu dodaného plnenia\nna plnenia žalobcu. V zmysle citovanej judikatúry je irelevantné, či predmetné služby dodávateľa prispeli\nk zvýšeniu obratu žalobcu.\n49. K námietke žalobcu ohľadom porušenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku zo strany správcu dane,\nkeď v predmetných veciach rozhodol inak ako v skutkovo totožných veciach, správny súd uvádza, že\nna dodržiavaní zákonnej zásady rovnakého rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch je potrebné\nbezpodmienečne trvať, nakoľko to vyžaduje zachovanie právnej istoty účastníkov konaní pred orgánmi\nverejnej správy. Princíp právnej istoty patrí medzi základné princípy demokratického a právneho štátu,\nv ktorom je právo a rozhodovanie orgánov verejnej moci predvídateľné. Správny súd však nemohol\nvykonať súdny prieskum vo vzťahu k uplatnenej žalobnej námietke, pretože žalobca veci iných daňových\nsubjektov, na ktoré poukázal, bližšie nekonkretizoval a nevymedzil, v čom mal byť skutkový stav\ntotožný a v čom konkrétne sa správca dane odklonil od rozhodovania iných správcov dane v tvrdených\nskutkovo zhodných veciach. Správny súd zistil inú vadu napadnutých rozhodnutí, pre ktorú bolo potrebné\nnapadnuté rozhodnutia zrušiť, a to vadu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) SSP, a preto ani súdny prieskum predmetnej žalobnej námietky by neviedol k inému rozhodnutiu\nsprávneho súdu vo veci samej.\n50. Žalobná námietka žalobcu, že konanie neprebiehalo v štátnom jazyku, keď orgány verejnej správy\nvo svojich rozhodnutiach odkazovali na Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach C-68/91\na C-69/92, ku ktorým žalobca nemá prístup vo svojom štátnom jazyku, je nedôvodná. Poukaz orgánov\nverejnej správy na predmetné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nie je dokazovaním, s ktorým by boli\nspojené procesné práva účastníka konania, predovšetkým právo oboznámiť sa s dôkazom a vyjadriť\nsa k nemu, pri ktorých je, samozrejme, nutné trvať na možnosti výkonu týchto práv v štátnom jazyku.\nRozhodnutia súdov a dokonca ani publikovaná judikatúra vyšších súdnych inštancií nie sú dôkaznými\nprostriedkami, keďže prostredníctvom nich sa nezisťuje skutkový stav veci. Rozhodnutia súdov a\nsúdna judikatúra majú interpretačný význam vo vzťahu k výkladu relevantnej právnej úpravy, pričom\nich rešpektovanie je spojené so zachovaním princípu právnej istoty účastníka vo vzťahu k právnemu\nposúdeniu veci. Orgány správy daní podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní postupujú\n„podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.“ Správca dane\na žalovaný sú teda povinní postupovať výlučne podľa relevantných všeobecných právnych predpisov,\npričom tieto majú vykladať v súlade s ich znením a účelom. Práve k jednotnej a správnej interpretácii\nvšeobecne záväzných právnych predpisov slúži rozhodovacia činnosť súdov a publikovaná judikatúra\nvyšších súdnych inštancií. Orgán verejnej správy však nemá zákonom uloženú povinnosť vo svojich\nrozhodnutiach rozhodovaciu činnosť súdov a judikatúru vôbec uvádzať. V prípade, ak by orgán verejnej\nsprávy rozhodol aj bez poukazu na rozhodovaciu činnosť súdov a judikatúru, pričom jeho právne\nposúdenie veci by bolo založené na správnej interpretácii relevantných právnych predpisov, rozhodnutie\norgánu verejnej správy by bolo z tohto dôvodu zákonné. Správca dane a žalovaný tak poukazom na\npredmetné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré nie sú dostupné v slovenskom jazyku, nezaťažili\nnapadnuté rozhodnutia vadou nezákonnosti, keďže tieto sú relevantné len vo vzťahu k právnemu\nposúdeniu veci orgánmi verejnej správy, ktoré bolo z napadnutých rozhodnutí zrejmé, pričom správny\nsúd ho podrobil súdnemu prieskumu na základe žalobných námietok žalobcu.\n51. Námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napádaných rozhodnutí je nedôvodná. Vo\nvšeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\n\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať\nodôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03).\nTúto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v\ntejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd\npovinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo\nna spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v\nsúdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz\nTorija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci I. C. proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po\nvykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem\nrozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté\nv zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces\n(napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník\nkonania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami\na právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016\nz 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by\nvyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom,\nktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy\na podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno\nusudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov\nkonania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I. ÚS 56/01. Uvedené\nzávery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej\n(moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, z ktorých\nodôvodnení, z obsahu a z kontextu je však nepochybne zrejmé, na ktorých dôvodoch správca dane a\nžalovaný svoje rozhodnutia založil, teda odpočet DPH nebol žalobcovi priznaný z dôvodu, že žalobca\nnesplnil hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH z dodávateľských faktúr.\n52. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú dôvodné,\na preto napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP keďže vychádzali\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V súvislosti\ns návrhom žalobcu na pojednávaní, pri prednese konečného návrhu a to, že žalobca navrhol zrušiť\nnielen rozhodnutia žalovaného (ako to uvádzal v správnych žalobách), ale aj rozhodnutia správcu\ndane, správny súd uvádza, že vytýkanú vadu nezákonnosti je oprávnený posúdiť aj žalovaný, a preto\nzrušil rozhodnutia žalovaného a vrátil veci žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný\nopätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnený nárok na odpočet DPH z\nfaktúr, najmä posúdi, či na základe zisteného skutkového stavu je možné prijať záver o nesplnení\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH zo strany žalobcu, pričom správca dane zohľadní v\ntomto rozsudku vyjadrený právny názor správneho súdu a relevantnú judikatúru Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia správca dane pritom odôvodní\ntak, aby obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Právnym názorom\nsprávneho súdu sú orgány verejnej správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP).\n53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná\nžalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,\nak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny\nsúd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n54. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu\nv Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa\npodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/\n(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}