Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-32S/18/2023 z 23. 10. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2024, sp. zn. ZA-32S/18/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200084.1
Správny súd v Banskej Bystrici | ZA-32S/18/2023 | ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200084.1 | 2024-10-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, § 28 ods. 2 písm. p) zákona č. 152/1995 Z. z., zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcc45787-97d0-4f80-9a20-23538c40a3a3
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200084.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici
ZA-32S/18/2023
5023200084
23. 10. 2024
JUDr. Peter Piroš
ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200084.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Dominika Čipku, v právnej veci
žalobcu: BILLA s. r. o., so sídlom: Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zast.:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom: Botanická 17, 842
13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5758/2022-2 zo dňa 26.01.2023,
takto
rozhodol:
I.

Súd žalobu z a m i e t a.

II.

Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský Mikuláš (ďalej ako „prvostupňový orgán
verejnej správy“ alebo aj „RVPS“) ako príslušný orgán úradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm.
d) a § 23 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (ďalej ako „zákon
č. 152/1995 Z. z.“ alebo „zákon o potravinách“) a § 30 ods. 1 písm. h) a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“)
vydala dňa 24.11.2022 rozhodnutie pod č. 212/2022-410 Z –r 2 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“
alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“ alebo „rozhodnutie RVPS MT“), ktorým bolo
rozhodnuté, že žalobca:
I. porušil povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na článok 14 ods. 1 nariadenia
(ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady
a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy
v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej ako „nariadenie (ES) č. 178/2002“) v spojitosti s porušením
§ 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách v súvislosti s povinnosťou podľa § 6 ods. 5 písm. d) zákona
o potravinách a v súvislosti s povinnosťou podľa § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách, a to tým, že
dňa 21.03.2022 v čase od 8:20 do 13:30 hod. bolo pri plánovanej úradnej kontrole v prevádzke: BILLA fil.
334, ul. Štúrova 1968, 031 01 Liptovský Mikuláš zistené, že žalobca umiestňoval na trh tri druhy potravín
po uplynutom dátume spotreby (ďalej ako „DS“). Jednalo sa o nasledovné druhy:
- Spišské párky. ZTŠ. Mäkký mäsový výrobok, údený. Balené v ochrannej atmosfére. 420g, v celkovom
množstve 2 ks s DS: 19.03.2022, t. j. 2 dni po uplynutí DS;

- TORTELLONI POLLO, MOZZARELLA PANCETTA 250 g, v celkovom množstve 6 ks s DS: 19.03.2022,
t. j. 2 dni po DS;
- Bio jogurt biely 150 g, v celkovom množstve 1 ks s DS: 20.03.2022, t. j. 1 deň po DS.
Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §
28 ods. 4 písm. a) v jednočinnom súbehu s § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách.
II. porušil povinnosť podľa § 6 ods. 5 písm. e) zákona o potravinách v súvislosti s povinnosťou podľa §
6 ods. 16 písm. d) zákona o potravinách a v súvislosti s povinnosťou podľa § 12 ods. 1 písm. h) zákona
o potravinách, a to tým, že dňa 21.03.2022 v čase od 8:20 do 13:30 hod. bolo pri plánovanej úradnej
kontrole v prevádzke: BILLA fil. XXX, ul. A. XXXX, XXX XX B. C. zistené, že žalobca umiestňoval na
trh jeden druh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti (ďalej ako „DMT“). Jednalo sa o
nasledovný druh:
- Májka s brusnicami 170g, v celkovom množstve 1 ks, s DMT: 06.03.2022, t. j. 15 dní po DMT.
Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §
28 ods. 3 písm. g) zákona o potravinách.
III. porušil povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. o) zákona o potravinách, a to tým, že dňa 21.03.2022
v čase od 8:20 do 13:30 hod. bolo pri plánovanej úradnej kontrole v prevádzke: BILLA fil. XXX, ul. A.
XXXX, XXX XX B. C. zistené, že žalobca umiestňoval na trh tri druhy potravín, ktorých trvanlivosť je viac
ako 4 dni a doba zostávajúca do ich DS je kratšia ako 24 hod., ktoré neboli umiestnené oddelene a ani
označené informáciou o blížiacom sa ukončení doby spotreby pre spotrebiteľa. Jednalo sa o nasledovné
druhy potravín:
- Hovädzie stehno bez kosti, spotreba do: 21.03.2022, v množstve 1 ks;
- Hovädzie kosti špikové, spotreba do: 21.03.2022, v množstve 1 ks;
- Hovädzie zadné stehno bez kosti, spotreba do: 21.03.2022, v množstve 4 ks.
Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §
28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách.
Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 30.000,- Eur.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Štátna veterinárna a potravinová správa
Slovenskej republiky (ďalej ako „odvolací orgán“ alebo „žalovaný“) vydala dňa 26.01.2023 rozhodnutie
pod č. k.: 5758/2022-2 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
3. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe uviedol, že posudzovanie umiestňovania potravín po
uplynulom DS ako iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedená skutková podstata reflektuje porušenie povinnosti
podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách s odkazom na čl. 14 nariadenia (ES) č. 178/2002.
Žalobca má za to, že RVPS žiadnym spôsobom nepreukázala, že by potraviny po uplynutom DS
nájdené na prevádzke počas úradnej kontroly potravín boli kontaminované hnilobným procesom, a teda
že by boli naplnené kritériá v zmysle čl. 14 ods. 4 a 5 nariadenia (ES) č. 178/2002. K preukázaniu
uvedenej skutočnosti nedošlo ani zo strany žalovaného, ktorý len formalisticky konštatoval, že naplnením
skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách ex lege
dochádza aj k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a)
zákona o potravinách, čím prvostupňové rozhodnutie a rovnako aj napadnuté rozhodnutie vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav napádaných rozhodnutí je v rozpore s
administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Na druhej strane podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona
o potravinách RVPS uloží právnickej osobe pokutu, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými
predpismi „umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby“. Táto skutková podstata reflektuje
porušenie povinnosti podľa § 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách. Žalobca má na základe uvedeného
za to, že ustanovenia § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách sankcionujú odlišné
porušenia povinností podľa zákona o potravinách, pričom tieto porušenia nie sú vo vzájomnom súbehu,
t. j. porušením zákazu činnosti umiestňovať na trh potraviny po uplynutí DS nedochádza automaticky k
porušeniu zákazu umiestňovať na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné
na ľudskú spotrebu alebo skazené. Žalobca poukázal na právny záver rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2S/200/17-125 zo dňa 02.05.2018.

4. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca poukázal na neprimeranosť výšky uloženej pokuty a
nepreskúmateľnosť napádaných rozhodnutí čo do odôvodnenia výšky pokuty. Žalobca namietol (i) výšku
uloženej pokuty, pretože je podľa jeho názoru neprimeraná vzhľadom k sankcionovaným porušeniam,
(ii) je v rozpore so zásadou ne bis in idem, (iii) je nedostatočne a zmätočne odôvodnená a (iv) je v rozpore
s doterajšou rozhodovacou praxou RVPS.
5. Výšku uloženej pokuty považuje žalobca za neprimeranú k sankcionovaným porušeniam. Pokuta
bola uložená podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, nakoľko aplikujúc absorpčnú zásadu
RVPS zhodnotila umiestňovanie na trh potravín po uplynutí DS ako delikt najprísnejšie postihnuteľný.
Ostatné delikty boli posúdené ako priťažujúce okolnosti. Žalobca v súvislosti s výškou pokuty poukázal
na to, že dĺžka umiestňovania potravín po DMT a DS v tomto prípade je nepatrná. Spotrebiteľovi nebola
spôsobená žiadna ujma a vzhľadom k tomu, že všetky údaje o DS a DMT sú uvedené priamo na
obale potraviny, má žalobca za to, že spotrebiteľ mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s DS a DMT
a rozhodnúť sa tak, že tieto potraviny nekúpi, čo sa aj stalo. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho
názoru, že intenzita protiprávneho stavu nebola čo do okolností, následkov a závažnosti úmerná výške
uloženej pokuty.
6. Žalobca ďalej poukázal na neprimeranosť výšky pokuty z dôvodu jej rozporu so zásadou ne bis in
idem, a to tým, že žalovaný a RVPS neustále zvyšujú ukladané pokuty prihliadaním na minulosť žalobcu,
keďže je opakovane trestaný za konanie, za ktoré už bol raz v minulosti sankcionovaný, a to pokutou
vo výške 3.000,- Eur a 15.000,- Eur. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2S/245/2014 zo dňa 25.03.2015.
7. Žalobca ďalej považuje výšku uloženej pokuty za nedostatočne odôvodnenú z dôvodu, že žalobcovi
nie je zrejmé, na základe akých podkladov dospel žalovaný k záveru, že práve táto výška pokuty bude
citeľná v majetkovej sfére žalobcu a že by v súlade s princípom proporcionality nepostačovala pokuta v
nižšej výške. Žalobca má za to, že hranice uloženej pokuty sú rozsiahle, diskrečná právomoc musí byť zo
strany žalovaného a RVPS realizovaná v súlade so zásadou materiálnej pravdy a sprevádzaná riadnym
odôvodnením, ktoré musí byť dostatočne konkrétne, zrozumiteľné a bez vyvolávania zbytočných
pochybností. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky zo dňa 25.04.2006, č. j. 4As/14/2005-84. Odôvodnením výšky sankcie rozhodnutia orgánu
verejnej správy sa zaoberal aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 11S/21/2016 zo dňa 18.10.2016.
8. Žalobca ďalej namietal aj neprimeranosť výšky uloženej pokuty vzhľadom na porušenie precedenčnej
zásady a princípu legitímneho očakávania vyjadreného v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalobca odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/21/2018
publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 1/2020. Na neprimeranosť sankcie vo výške 130.000,- Eur za opakované
protiprávne konanie po tom, čo v minulosti orgán úradnej kontroly potravín uložil žalobcovi pokuty vo
výške 3.500,- Eur a 7.000,- Eur poukázal aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 11S/22/2019
zo dňa 07.07.2020. Žalobca zastáva názor, že pokuta uložená v tomto konaní vo výške 30.000,- Eur
je 7,5x až 20x násobne vyššia, ako bola uložená žalobcovi za obdobné nedostatky predchádzajúcimi
rozhodnutia RVPS. Pokuta vo výške 30.000,- Eur je v rozpore s princípom legitímnych očakávaní a
predstavuje neprimeraný odskok od pokút vo výške 1.500,- Eur až 4.000,- Eur uložených za obdobné
protiprávne konanie. Žalobca uviedol, že v čase úradnej kontroly dňa 21.03.2022 umiestňoval menej
druhov potravín po uplynulom DMT a doba expirácie DMT bola výrazne kratšia, ako v prípade uloženia
pokuty vo výške 15.000,- Eur, kde umiestňovanie potravín po uplynulom DMT bolo hodnotené ako
najzávažnejší správny delikt podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách, pričom bolo prihliadnuté aj na
opakovanosť a sankcia bola vymeraná v sprísnenej sadzbe. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to,
že vymeraná sankcia uložená prvostupňovým rozhodnutím mala byť výrazne nižšia než 15.000,- Eur,
keďže v prvostupňovom rozhodnutí nebola konštatovaná opakovanosť protiprávneho konania a bola
uplatnená nižšia sadzba podľa § 28 ods. 3 zákona o potravinách.
9. Žalobca v podanej žalobe navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu
verejnej správy a pre prípad, že správny súd takýto žalobný návrh zamietne, tak navrhol zmeniť vydané
rozhodnutia v časti výroku o výške uloženej pokuty tak, že žalobcovi bude uložená pokuta vo výške
4.000,- Eur.

Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a
stotožňuje sa s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca poukázal na čl. 24 ods. 1
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25.10.2011 o poskytovaní informácií
o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica
Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/
ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej ako
„nariadenie (EÚ) č. 1169/2011“). Uvedený článok charakterizuje potraviny po uplynulom dátume spotreby
ako tie, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľov a odlíšiť závažnosť umiestňovania na
trh potravín po dátume spotreby od umiestňovania na trh potravín po dátume minimálnej trvanlivosti.
Z uvedeného je zrejmé, že umiestňovaním na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby dochádza bez
ďalšieho dokazovania k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa
§ 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách. Správnosť postupu orgánov úradnej kontroly
potravín pri právnom posúdení potravín po uplynutí dátumu spotreby bola potvrdená viacerými súdnymi
rozhodnutiami, napr. rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/188/2016 zo dňa 27.09.2018.
11. K neprimeranosti výšky pokuty s ohľadom na sankcionované skutky, žalovaný uviedol, že z
minulosti prevádzkovateľa je zrejmé, že má problémy so zabezpečením dodržiavania povinností v
oblasti sledovania plynutia dátumov spotreby a dátumov minimálnej trvanlivosti. V tomto prípade žalobca
umiestňoval na trh tri druhy potravín nebezpečných po DS a jeden druh potravín po DMT, kde mohlo prísť
k zmene ich kvalitatívnych vlastností. Ďalej došlo aj k porušeniu povinnosti umiestniť oddelene a osobitne
označiť potraviny s blížiacou sa dobou spotreby. Orgán verejnej správy zohľadnil možné následky
zisteného protiprávneho konania s tým, že ustanovenia potravinového práva majú preventívny charakter,
zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu
potravín. Ako priťažujúca okolnosť bol zohľadnený súbeh správnych deliktov a minulosť žalobcu, ktorá
potvrdzuje, že prevádzkovateľ má problémy so zabezpečením plnenia určených povinností.
12. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozporu zásady ne bis in idem, žalovaný uviedol, že orgány úradnej
kontroly potravín skúmajú spravidla minulosť prevádzkovateľa v trvaní 24-36 mesiacov pred úradnou
kontrolou, na základe ktorej má byť uložená sankcia. Za porušenia predpisov v predmetnej prevádzkarni
boli žalobcovi uložené pokuty aj v predchádzajúcom období rokov 2020 a 2021. Za sledované obdobie
boli spoločnosti uložené dve pokuty v celkovej výške 18.000,- Eur, a to aj za porušenie rovnakých
povinností, ako v tomto prípade.
13. Žalovaný k nedostatočnému odôvodneniu výšky uloženej pokuty uviedol, že orgán verejnej správy
pristúpil k podstatnému zvýšeniu sankcie z toho dôvodu, že bolo nevyhnutné zohľadniť to, že sa
žalobca z predchádzajúcich pochybení nepoučil. Žalovaný je názoru, že výška pokuty bola dostatočne
odôvodnená.
14. K neprimeranosti výšky uloženej pokuty vzhľadom na porušenie precedenčnej zásady, žalovaný
uviedol, že orgán verejnej správy pri posudzovaní každého prípadu postupuje individuálne, pričom
posudzuje skutkové okolnosti jednotlivých konaní (rozsah, charakter, druh nedostatkov, priebeh
úradných kontrol, opakovanosť protiprávneho konania, minulosti prevádzkovateľov a ďalšie okolnosti,
ktoré je príslušný správny orgán povinný skúmať a zohľadniť pri rozhodovaní o uložení sankcie),
riadi sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov, zohľadňuje všetky skúmané hľadiská, dôkazy hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliada
na vyjadrenia účastníkov konania. Navyše musí zohľadniť, že uložená pokuta má plniť ako úlohu
výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie. Žalobca nezabezpečil vlastnými
kontrolnými opatreniami, aby sa predaj po DS, prípadne DMT neopakoval, pričom predaj potravín po
DS patrí medzi najzávažnejšie delikty v zmysle zákona o potravinách, pričom v poslednom roku pred
prejednávanou kontrolou boli zistené nedostatky pri dvoch úradných kontrolách, navyše v tomto prípade
sa sankcionovalo aj porušenie povinnosti umiestniť oddelene a osobitne označiť potraviny s blížiacim
sa DS. Žalovaný má za to, že prevádzkovateľ nedostatočne vykonával monitoring plynutia dátumov
trvanlivosti. Jeho povinnosťou bolo potraviny pravidelne kontrolovať, uvedené nedostatky včas zistiť a
nebezpečný tovar po uplynutí vyznačeného DS vyradiť z obehu, oddelene uložiť, zreteľne označiť a v čo
najkratšom čase odstrániť z priestorov prevádzkarne, čo splnené nebolo. Orgán verejnej správy uložil

sankciu v stanovenej výške na základe porušení zistených pri poslednej kontrole a z predchádzajúcich
porušení, z ktorých sa prevádzkovateľ zjavne nepoučil.
Replika žalobcu
15. Žalobca v replike zotrval na tvrdeniach uvádzaných v správnej žalobe. Zastáva názor, že pre
naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách
nepostačuje, že potraviny nie sú bezpečné, ale musí byť zároveň aj splnená podmienka, že potraviny
sú zdraviu škodlivé a nevhodné pre ľudskú spotrebu alebo sú skazené. Vzhľadom na uvedené má
žalobca za to, že zákonodarca upravil v ust. § 28 ods. 4 zákona o potravinách dve skutkové podstaty
v písm. a) a v písm. i). Žalobca navyše nesúhlasí s právnym názorom, že pri hodnotení minulosti a
opakovanosti protiprávneho konania treba zohľadňovať aj neprávoplatné rozhodnutia o uložení pokuty
a že je postačujúce, ak posudzovanej úradnej kontrole predchádzala iná úradná kontrola, v rámci ktorej
boli zistené nedostatky. Takýto postup je podľa názoru žalobcu v rozpore s prezumpciou neviny a so
zásadou predvídateľnosti.
16. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu (replika) nepodal svoje vyjadrenie (duplika).
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
17. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.: 32S/18/2023 vedie na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn.: ZA-32S/18/2023.
18. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
Regionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 212/2022-410 Z –r 2 zo
dňa 24.11.2022 uložila žalobcovi pokutu vo výške 30.000,- Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky rozhodnutím č. 5758/2022-2
zo dňa 26.01.2023 zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.
19. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 5758/2022-2 zo dňa 26.01.2023),
ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (rozhodnutie Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš č. 212/2022-410 Z –r 2 zo dňa 24.11.2022).
20. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd veci prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 23.10.2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108
ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).
Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Žalobca aj žalovaný ospravedlnili svoju neúčasť na
pojednávaní a súhlasili, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Správny súd na
pojednávaní rozhodol, že žaloba nie je dôvodná.
21. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky
na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.
22. Podľa § 28 ods. 3 písm. g) zákona o potravinách; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 500 eur do 200 000 eur, ak v rozpore s týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zákaz umiestňovania potravín po uplynutí dátumu
minimálnej trvanlivosti na trh podľa § 6 ods. 16 alebo ods. 17.
23. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto

zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné,
sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.
24. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby.
25. Žalobca v prvom rade namietal právnu kvalifikáciu umiestňovania potravín po uplynutom dátume
spotreby ako iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, pričom posúdenie
umiestňovania potravín po uplynutom dátume spotreby ako iný správny delikt podľa § 28 ods. 4
písm. a) zákona o potravinách považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd
sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané porušenie zákona
o potravinách podľa § 28 ods. 4 písm. a). Správny súd v tomto smere poukazuje na čl. 24 ods. 1
nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, z ktorého vyplýva, že: „ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického
hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné
nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, dátum minimálnej trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby. Po
uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s čl. 14 ods. 2 až 5 Nariadenia
(ES) č. 178/2002“. Cieľom čl. 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 je charakterizovať potraviny po uplynutom
dátume spotreby ako tie, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľov a odlíšiť závažnosť
umiestňovania na trh potravín po dátume spotreby od umiestňovania na trh potravín po uplynutom
dátume minimálnej trvanlivosti. Z uvedeného vyplýva, že umiestňovanie na trh potravín po uplynutí
dátumu spotreby dochádza bez ďalšieho dokazovania k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty
iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách. Správny súd
zdôrazňuje, že zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín
po uplynutí dátumu spotreby, preto je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa vyradiť z predaja
potraviny po uplynutí dátumu spotreby, nakoľko takýto predaj je neprípustný, a to bez ohľadu na
počet, druhy a množstvo potravín. V prípade potravín po uplynutom dátume spotreby nie je potrebné
preukazovať ich nebezpečnosť, pretože táto fikcia je priamo zakotvená v čl. 24 nariadenia (EÚ)
č. 1169/2011. Z administratívneho spisu vyplýva, čo žalobca ani nerozporoval, že bolo preukázané
umiestňovanie na trh troch druhov potravín, ktoré žalobca predával 1, resp. 2 dni po uplynutí ich dátumu
spotreby. Uvedeným konaním žalobca nepochybne porušil zákaz určený všeobecnými záväznými
právnymi predpismi Slovenskej republiky, konkrétne zákonom o potravinách. Žalobca síce v podanej
správnej žalobe argumentoval tým, že konečný spotrebiteľ potraviny pár dní po dátume spotreby
môže konzumovať, alebo u takejto potraviny sa môže stať, že je predsa zdravotne nezávadná,
pričom každý spotrebiteľ si má možnosť skontrolovať sám uplynutie dátumu spotreby, resp. dátumu
minimálnej trvanlivosti, avšak takáto argumentácia žalobcu v žiadnom prípade neobstojí. Právne
predpisy neukladajú spotrebiteľovi povinnosť kontrolovať údaje o dobe spotreby, naopak ukladajú túto
povinnosť predávajúcemu. Spotrebiteľ očakáva, že potraviny, ktoré sú mu ponúkané, spĺňajú všetky
legislatívne požiadavky, vrátane tej, že sú mu ponúkané v lehote doby spotreby stanovenej výrobcom
predmetnej potraviny. Spotrebiteľ nemá suplovať vnútornú kontrolu v prevádzkarni a spoliehať sa na
to, že tovar po dobe spotreby možno bude nezávadný. Zákon o potravinách jednoznačne zakazuje
predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu spotreby a pri zistení čo i len jedného druhu
potraviny stanovuje povinnosť príslušnému orgánu verejnej správy uložiť pokutu. V danom prípade bolo
preukázané umiestňovanie na trh troch druhov potravín po dátume spotreby, pričom žalobca potraviny
po dátume spotreby predával 1, resp. 2 dni. Na základe uvedeného správny súd túto žalobnú námietku
uznal za nedôvodnú, nakoľko z čl. 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 vyplýva, že po uplynutí
dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s čl. 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES)
č. 178/2002. Podľa názoru súdu orgány verejnej správy správne vyhodnotili zistený skutkový stav za
použitia čl. 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, v zmysle ktorého bez ďalšieho preukazovania sa
považuje potravina umiestnená na trh po uplynutí dátumu spotreby automaticky za nebezpečnú. Pre
účely správneho trestania nie je rozhodujúce, či bola potravina vyhodnotená ako nebezpečná pre predaj
po uplynutí dátumu spotreby, alebo bola vyhodnotená ako nebezpečná - nevhodná na ľudskú spotrebu
či zdraviu škodlivá pre iné dôvody (napr. hnilobný proces, rozklad, atď.).
26. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 02.05.2018 sp. zn.: 2S/200/2017. Správny súd k tomuto rozsudku považuje za
potrebné uviesť, že zo strany žalovaného bol napadnutý kasačnou sťažnosťou, ktorá však bola
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Asan/7/2019 zo dňa 25.01.2021 odmietnutá

z dôvodu nepredloženia poverenia zamestnanca žalovaného s požadovaným vysokoškolským
právnickým vzdelaním na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovania v kasačnom konaní, preto sa
kasačný súd ani samotným právnym posúdením veci nezaoberal. V danom prípade ide o rozhodnutie
iného (správneho) súdu, ktorým správny súd v tomto konkrétnom súdnom konaní nie je viazaný.
27. Žalobca namietal neprimeranosť výšky pokuty s ohľadom na sankcionované skutky. Správny
súd považuje za potrebné uviesť, že je základnou povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa
potravinárskeho podniku zabezpečiť dodržiavanie príslušných predpisov. Predaj potravín po dobe
spotreby, ktoré sa tým považujú za nebezpečné, je zakázaný. Tak isto je zakázaný predaj potravín po
dátume minimálnej trvanlivosti. Preto neobstojí argumentácia žalobcu, že určitá chybovosť je prirodzená
ľudskej činnosti a nie je možné ju úplne eliminovať. Zodpovednosť prevádzkovateľa nijakým spôsobom
nemení ani fakt, že dátum spotreby, prípadne minimálnej trvanlivosti je uvedený na obale potraviny a
spotrebiteľ si ho môže skontrolovať. V danom prípade žalobca umiestňoval na trh tri druhy potravín po
dátume spotreby a jeden druh potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, kde mohlo prísť k zmene
ich kvalitatívnych vlastností. V danom prípade došlo aj k porušeniu povinnosti umiestniť oddelene a
osobitne označiť potraviny s blížiacou sa dobou spotreby, ktorá je kratšia ako 24 hodín. Správny súd
zastáva názor, že orgány verejnej správy zohľadnili možné následky zisteného protiprávneho konania,
berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter
zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu
potravín. Orgány verejnej správy pri určovaní výšky pokuty zároveň správne prihliadali na spoločenskú
neprijateľnosť takéhoto konania. Správny súd považuje za potrebné dodať, že aj keď žalobca odstránil
protiprávny stav a stiahol potraviny po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti z umiestňovania
na trh, čo bolo zistené dodatočnou úradnou kontrolou potravín dňa 15.12.2021, tak následné odstránenie
zistených nedostatkov nie je možné chápať ako ich absenciu, ale len ako nápravné opatrenie. S ohľadom
na uvedené správny súd zastáva názor, že sa nejedná o neprimeranú výšku pokuty s ohľadom na
sankcionované skutky.
28. Žalobca ďalej namietal neprimeranosť výšky pokuty z dôvodu jej rozporu so zásadou ne bis in idem
ako aj nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty. K týmto námietkam správny súd uvádza, že pri
určení výšky uloženej pokuty vychádzali orgány verejnej správy správne zo zásad a kritérií obsiahnutých
v ustanovení § 28 ods. 10 zákona o potravinách, pričom hodnotili závažnosť zisteného porušenia, trvanie
tohto porušenia, následok protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a opakované protiprávne
konanie. Čo sa týka minulosti prevádzkovateľa, tak orgány verejnej správy zobrali do úvahy obdobie
posledných troch rokov. V tomto smere orgány verejnej správy plánované kontroly z roku 2020 zobrali
ako poľahčujúcu okolnosť, keďže obidve skončili bez nedostatkov. V roku 2021 boli vykonané dve
plánované úradné kontroly, a to dňa 12.04.2021 a 07.12.2021 (právoplatnosť rozhodnutia nastala až
po výkone plánovanej úradnej kontroly v preskúmavanom prípade uskutočnenej dňa 21.03.2022), pri
ktorých boli zistené nedostatky, t. j. predaj potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti ako
aj predaj potravín po uplynutom dátume spotreby, čo orgány verejnej správy zobrali ako priťažujúce
okolnosti, čo v žiadnom prípade nemožno vnímať ako porušenie zásady ne bis in idem. Ako už bolo
uvedené, tak bolo hodnotené aj opakované protiprávne konanie, pričom vzhľadom na hodnotenie
predchádzajúceho obdobia (do jedného roka), bolo voči žalobcovi začaté správne konanie za porušenie
predpisov vo veci nedostatkov, avšak sa jednalo o odlišné porušenia, z tohto dôvodu sa nejedná o
opakované protiprávne konanie. Výška uloženej pokuty bola dostatočne odôvodnená prihliadnutím na
zásady a kritériá obsiahnuté v zákone. S ohľadom na uvedené poukaz žalobcu na súdne rozhodnutia
týkajúce sa dostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky zo dňa 25.04.2006, č. j. 4As/14/2005-84 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
18.10.2016, sp. zn.: 11S/21/2016), je irelevantný, pretože výška pokuty bola v danom prípade dostatočne
odôvodnená. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 25.03.2015, sp. zn.: 2S/245/2014, pričom citoval časť tohto rozhodnutia, ktorá sa týkala aplikácie
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na rozhodovanie o správnych deliktov, avšak
žalobca nijakým spôsobom neuviedol, akú má toto rozhodnutie vecnú súvislosť s prejednávanou vecou,
preto správny súd tento poukaz žalobcu na súdne rozhodnutie nemohol nijakým spôsobom vyhodnotiť.
29. Správny súd ešte na dôvažok považuje za potrebné vo vzťahu k minulosti žalobcu zdôrazniť, že
žalovaný v rámci minulosti žalobcu prihliadal aj na rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 15.000,Eur, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2022, to znamená až po úradnej kontrole v danom
konaní zo dňa 21.03.2022, na čo bol v zmysle zákona oprávnený. Zo zákona o potravinách z § 28

ods. 4 vyplýva, že ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení
pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa
odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby podľa odseku 4.
Táto podmienka opakovanosti správneho deliktu v danom prípade splnená nebola, avšak zákon pri
určovaní výšky pokuty stanovuje ďalšie hľadiská, na ktoré má orgán verejnej správy prihliadať, a tým je
aj minulosť prevádzkovateľa. Výsledky skúmania minulosti prevádzkovateľa sú dôležité pre posúdenie,
ako prevádzkovateľ v dlhšom časovom horizonte pristupuje k splneniu požiadaviek potravinového práva
a k odstraňovaniu zistených nedostatkov. Podľa názoru súdu je potrebné, aby orgány verejnej správy pri
posudzovaní minulosti účastníka konania prihliadali na tie úradné kontroly, ktoré by mali vplyv na výšku
pokuty. Oprávnenie orgánov posudzovať v rámci minulosti aj prípady, kedy právoplatnosť rozhodnutí o
nich nastala neskôr ako došlo k prejednávanej úradnej kontrole, a teda aj postup orgánov verejnej správy
v danom konaní, potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Asan/21/2018
zo dňa 05.12.2019, v ktorom je uvedené:
„42. Kasačný súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre postup pri ukladaní pokuty podľa § 28
ods. 6 a 8 zákona č. 152/1995 Z. z., pričom z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami
správne orgány, pri ukladaní pokuty, nepostupovali. Pokiaľ však zohľadňovali, že pred kontrolou
16.03.2016 a vydaním rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného,
bolo inou kontrolou, ktorá predchádzala vykonaniu posudzovanej kontroly zistené nedostatky v
prevádzkach žalobcu a za porušenie zákona č. 152/1995 Z. z. bola žalobcovi, pred vydaním rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a žalovaného právoplatným rozhodnutím, uložená pokuta, kasačný
súd súhlasí s názorom správneho súdu, ako aj žalovaného, že aj tieto porušenia, ktorých sa dopustil
žalobca pred vykonaním posudzovanej kontroly, za ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami
žalobcovi pokuty, mali byť zohľadňované správnym orgánom pri určení výšky pokuty postupom podľa
§ 28 ods. 9, kde jedným z kritérií ukladania pokút je aj minulosť prevádzkovateľa, preto v tomto smere
nie možné akceptovať názor sťažovateľa, že žalobca pred kontrolou 16.03.2016 nebol postihnutý za
akékoľvek porušenie právnych predpisov na danej prevádzke, keď pred týmto dátumom boli zistené
kontrolné zistenia, ktorých pravdivosť, hodnovernosť nebola relevantným spôsobom spochybnená a
na základe ktorých, ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, bola právoplatným
rozhodnutím žalobcovi uložená pokuta. Čo sa týka námietky žalobcu, že neboli splnené podmienky
aplikácie § 28 ods. 6 a 8 zákona č. 152/1995 Z. z. kasačný súd s týmto názorom súhlasí a konštatuje, že
z rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom, nevyplýva,
že toto ustanovenie pri ukladaní pokút správne orgány aplikovali, preto v tejto časti vyhodnotil tento
sťažnostný bod kasačnej sťažnosti za nedôvodný.“
30. Žalobca ďalej namietal neprimeranosť výšky uloženej pokuty vzhľadom na porušenie precedenčnej
zásady. Správny súd nepovažoval za dôvodné v rámci primeranosti uloženej pokuty žalobcovi za
porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o potravinách prihliadať na predložené rozhodnutia
o uložení pokuty iným filiálkam, pretože správny súd nemal preukázané, že by išlo o také prípady, ktoré
by boli obdobné a zhodovali by sa so skutkovými okolnosťami v tejto veci (množstvo potravín po dátume
spotreby, rôznorodosť druhov potravín po dátume spotreby, počet dní po uplynutí dátumu spotreby,
množstvo potravín po uplynutom dátume trvanlivosti, rôznorodosť druhov potravín po uplynutom dátume
spotreby, počet dní po uplynutom dátume spotreby, množstvo potravín neumiestnených oddelene
a ani neoznačených informáciou o blížiacom sa ukončení doby spotreby, rôznorodosť druhov potravín
neumiestnených oddelene a ani neoznačených informáciou o blížiacom sa ukončení doby spotreby,
rôzna minulosť konkrétnej filiálky, rôzna intenzita opakovaného protiprávneho konania, atď.). Na základe
uvedeného poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.12.2019,
sp. zn.: 6Asan/21/2018 nemohol v danej veci priniesť iné rozhodnutie súdu, pretože v danej veci
neboli predložené administratívne rozhodnutia, ktoré by boli obdobné a zhodovali by sa so skutkovými
okolnosťami v tejto veci, takže aplikácia tzv. precedenčnej zásady sa v danom prípade nemohla použiť.
31. Rozhodovanie o výške pokuty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného práva
orgánu verejnej správy), t. j. v rámci zákonom povolenej voľnosti orgánu verejnej správy. Orgán verejnej
správy pri ukladaní pokuty postupoval správne, keď uplatnil na zásade analógie legis tzv. absorpčnú
zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) a uložil pokutu za iný
správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, teda podľa ustanovenia vzťahujúceho sa
na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, nakoľko uvedené konanie súvisí s umiestňovaním na
trh potravín po uplynutí dátumu spotreby. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci, obsahom

administratívneho spisu, správny súd zastáva názor, že orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc
použil v rámci zákonného rámca, pokuta bola uložená vo výške 30.000,- Eur, pričom spodná hranica
sadzby bola 1.000,- Eur a horná hranica sadzby bola vo výške 500. 000,- Eur. Z tohto rámca nijakým
spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej pokuty vychádzal
zo zásad a kritérií obsiahnutých v ustanovení § 28 ods. 10 zákona o potravinách. Správna úvaha
pri ukladaní pokuty bola správna a spĺňa kritéria preventívnej aj represívnej funkcie. Orgány verejnej
správy nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili. Výška pokuty
nie je neprimeraná povahe skutku. To, že by mala mať pre žalobcu likvidačný charakter žalobca ani
nenamietal. Na základe uvedeného správny súd zamietol návrh žalobcu na sankčnú moderáciu podľa
§ 198 ods. 1 SSP.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení kritérií uvedených v ustanovení
§ 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako
aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol ako aj
zamietol žalobcom alternatívne podaný návrh na uloženie sankčnej moderácie.
33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal,
keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal
v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd
nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi
priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať
(§ 168 SSP).
34. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do 30 od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.