{"guid": "2d90ed2a-a5e9-42fc-82fa-1257972adaa4:91763679-1a8f-474a-acd2-c5f1dd522e5b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200033.1", "spisova_znacka": "ZA-30S/9/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/9/2023 z 21. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 21. augusta 2024, sp. zn. ZA-30S/9/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200033.1", "identifikacne_cislo": "5023200033", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-101.odsek-3", "nazov": "§ 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-101.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-101"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-101"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91763679-1a8f-474a-acd2-c5f1dd522e5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200033.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200033.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200033.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-30S/9/2023\n5023200033\n21. 08. 2024\nJUDr. Katarína Kochan Morová\nECLI:SK:SpSBB:2024:5023200033.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan\nMorovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: DEVANA\nspol. s r. o., Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 17 323 606, zast.: Advokátska kancelária Mišík, s. r.\no., Zelinárska 4, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 862 746, proti žalovanému: Okresný\núrad Turčianske Teplice, odbor starostlivosti o životné prostredie, SNP 514/122, 039 01 Turčianske\nTeplice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TR-OSZP-2022/000566-004 zo dňa\n01. 12. 2022, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Turčianske Teplice, odbor starostlivosti o životné prostredie č.\nOU-TR-OSZP-2022/000566-004 zo dňa 01. 12. 2022 ruší a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.\nIII. Návrh žalobcu na spojenie vecí zamieta.\nIV. Priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žalobca dňa 09. 08. 2022 orgánu ochrany prírody oznámil, že mu bola spôsobená škoda na poľovnej\nraticovej zveri, keď pravdepodobne jedinci vlka dravého napadli a usmrtili jeleňa III. vekovej triedy\n(váha cca 120 kg). Zástupca orgánu ochrany prírody so zástupcami príslušnej odbornej organizácie\nochrany prírody a poškodeného (žalobcu) vykonali miestnu ohliadku, na základe ktorej bolo možné\nkonštatovať, že k usmrteniu jelenej zveri došlo po útoku vlka dravého. Zoologička Správy národného\nparku Veľká Fatra, Martin do protokolu z miestneho šetrenia potvrdila, že pôvodcom škody je vlk dravý.\nListom doručeným na orgán ochrany prírody dňa 03. 10. 2022 žalobca požiadal o zaplatenie náhrady\nškody za usmrtený kus jelenej zveri v poľovnom revíri DEVANA nachádzajúcom sa vo Veľkej Fatre,\nktorého je nájomcom. Poškodený žiadal vyplatiť škodu v celkovej sume 4 548,- €. Z toho cena zveriny\nje 348 €, trofejová hodnota, t. j. odstrelový poplatok 2 200,- € a spoločenská hodnota 2 000,- €. Cena\nzveriny a trofeje (odstrelový poplatok) bola vypočítaná podľa priloženého interného cenníka žalobcu a\nspoločenská hodnota na základe vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky č. 421/2013 Z.z.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TR-OSZP-2022/000566-004 zo dňa 01. 12. 2022 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane\nprírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“) potvrdil\n\nnárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom (vlk dravý - Canis lupus) vo výške 348,- €.\nV rozhodnutí uviedol, že nakoľko poškodený žiada aj zaplatenie škody na trofeji a spoločenskej hodnoty\npri jednotlivých kusoch poľovnej raticovej zveri, žalovaný požiadal Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o usmernenie k náhrade škôd na raticovej zveri v zmysle\nzákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo v liste č. 4357/2022-6.1 24745/2022 zo dňa 29. 04. 2022\ns poukazom na § 97 ods. 1 písm. h) a § 99 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a usmernenie generálneho\nriaditeľa sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny ministerstva č. 4/2014 – 2 zo dňa 22. 09. 2014\nuviedlo, že skutočná škoda sa definuje ako hodnota mäsa a vedľajších produktov z usmrtenej zveri,\nktoré užívateľ poľovného revíru v dôsledku usmrtenia určeným živočíchom nemôže využiť. Ministerstvo\nvyjadrilo názor, že hodnota trofeje v danom prípade nespadá do skutočnej škody, a preto ju nie je možné\nuhradiť. Uhrádza sa len skutočná škoda, nie ušlý zisk a to v hodnote a čase, kedy ku škode došlo.\nNa základe odpovede ministerstva žalovaný uzavrel, že sa vypláca poškodenému len hodnota zveriny\n(hodnota mäsa) z usmrtenej raticovej zveri. Pri určovaní výšky spôsobenej škody poškodený vychádzal\nz pravdepodobnej hmotnosti jelenej zveri (120 kg) a ceny zveriny v koži (2,90 eur/kg, zverina vyvrhnutá v\nkoži), ktoré boli stanovené poškodeným v rámci cenníka poplatkového lovu zveri od 26. 07. 2021. Cena\nzveriny je 348,- €. Na základe uvedeného a s poukazom na § 66 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o\npoľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), § 99 ods. 3 a §\n97 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z.z. žalovaný rozhodol o vyplatení náhrady škody v hodnote 348,€, pretože došlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovení o náhrade škody spôsobenej chráneným\nživočíchom v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. a vyhlášky ministerstva č. 24/2003 Z.z. v znení neskorších\npredpisov.\nSprávna žaloba – žalobné body\n3. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil\nnáhradu trov konania.\n4. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, nakoľko tento pri rozhodovaní o výške\nnáhrady škody spôsobenej chráneným živočíchom (pričom samotný vznik nároku na náhradu škody\nnie je sporný) v zmysle § 97 až 102 zákona o ochrane prírody a krajiny vychádzal len z interného\nusmernenia ministerstva. Podľa § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny sa pri škode na majetku\nuhradí skutočná škoda a zároveň v zmysle ustanovenia § 102 ods. 2 zákona o ochrane prírody a\nkrajiny platí, že na právne vzťahy o náhrade škody spôsobenej určenými živočíchmi upravené v tomto\nzákone sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náhrade škody (Občiansky zákonník), ak tento zákon\nneustanovuje inak, pričom zákon o ochrane prírody a krajiny neustanovuje, čo sa rozumie pod pojmom\n„skutočná škoda“ v prípade náhrady škody spôsobenej chráneným živočíchom (vlk dravý). K pojmu\nskutočná škoda žalobca citoval časť z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M\nCdo 23/2008 z 21. 12. 2009. Podľa žalobcu nebol predmetom žiadosti o náhradu škody ušlý zisk, ale\nlen škoda skutočná v celkovej sume 4 548,- €. Dôvodnosť žalobcom uplatnenej náhrady škody vyplýva\nzo znaleckého posudku č. 39/2022, vyhotoveného Národným lesníckym centrom dňa 20. 06. 2022.\n5. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov,\nnedostatočné zistenie skutkového stavu a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Dôvodil,\nže povinnosťou žalovaného, po preukázaní vzniku nároku na náhradu škody v predmetnej veci, bolo\nzistenie skutkového stavu ako celku, tzn. následne aj preukázanie skutočnej výšky škody v súlade s § 99\nods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. Výrok rozhodnutia sa v\nčasti odôvodnenia spôsobu určenia výšky priznanej náhrady škody zo strany žalovaného opiera jedine a\nvýlučne o usmernenie ministerstva. Žiadny iný dôvod určenia výšky skutočnej škody žalovaný neuvádza,\npričom zároveň opomenul akúkoľvek právnu úpravu, ktorá s pojmom skutočná škoda v predmetnej veci\nsúvisí. Žalovaný, pokiaľ mal pochybnosti o výške škody, bol povinný v predmetnej veci pristúpiť k aplikácii\n§ 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého môže na preukázanie rozsahu škody\nvyzvať poškodeného na doplnenie predložených dokladov a podkladov o odborný posudok, prípadne\nznalecký posudok.\n6. Žiadne právne nezáväzné metodické usmernenia ministerstva, resp. iné stanoviská nie sú nadradené\nnad všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa žalovaným citovaného usmernenia ministerstva z 29.\n\n04. 2022 sa skutočná škoda definuje ako hodnota mäsa a vedľajších produktov. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí však žiadnym spôsobom neodôvodňuje skutočnosť, na základe ktorej bola priznaná náhrada\nškody žalobcovi v postavení poškodeného len v rozsahu hodnoty zveriny (hodnota mäsa) z usmrtenej\nraticovej zveri, pričom opomenul skutočnosť, že do skutočnej škody by mala byť podľa stanoviska\nministerstva započítaná aj hodnota „vedľajších produktov“. V zmysle § 66 ods. 3 zákona o poľovníctve\nsa medzi vedľajšie produkty zo zveri zaraďujú: poľovnícka trofej, zhody parožia a vajcia pernatej zveri.\nZo strany žalobcu nebol predmetom žiadosti o náhradu škody ušlý zisk (hodnota trofeje), ale len škoda\nskutočná, a to v súlade s § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Skutočná škoda vznikla\nžalobcovi tak, že chovateľská hodnota, ktorá je určená trofejovou hodnotou (ktorú takto uhynutá zver\nmala), nemohla byť speňažená, a to z dôvodu uhynutia spôsobeného vlkmi, tzn. že zver nemohla\nbyť v danom čase ani ulovená zákonným spôsobom stanoveným v zákone o poľovníctve. Takýmto\nspôsobom je potom možné určiť jej chovateľskú hodnotu, resp. vyčísliť tiež výšku skutočnej škody.\nZákon o poľovníctve ukladá užívateľom poľovných revírov povinnosť predložiť aj parožie takto usmrtenej,\nresp. uhynutej zveri na každoročnú chovateľskú prehliadku v súlade § 23 ods. 5 zákona o poľovníctve,\nkde sa posudzuje a určuje jej trofejová a tým aj chovateľská hodnota, ktorá je určená medzinárodne\nplatnými kritériami (bodmi CIC), a to bez ohľadu na to, či bola ulovená alebo uhynutá. V predmetnej\nveci sa žalobca nedomáhal ušlého zisku - výšky potenciálnej hodnoty trofeje do budúcna, ale len škody\nskutočnej, a to v hodnote a čase, kedy ku škode došlo. Uplatňovaný nárok žalobcu bol teda v súlade aj\ns obsahovým znením stanoviska ministerstva, a to napriek jeho nezáväznosti. Z § 1 ods. 3 vyhlášky č.\n421/2013 Z.z. vyplýva, že k určeniu spoločenskej hodnoty poľovnej zveri dochádza vždy vtedy, pokiaľ\nnedošlo k jej uloveniu v súlade so zákonom, t. j. spôsobom určeným zákonom o poľovníctve. Nakoľko\nv predmetnej veci nedošlo k uloveniu poľovnej zveri v súlade so zákonom o poľovníctve, žalobca mal\nza to, že na účely určenia výšky nároku na náhradu škody je stanovenie spoločenskej hodnoty poľovnej\nzveri ako časti náhrady skutočnej škody nevyhnutné a v súlade s platnou právnou úpravou. Zákon\no ochrane prírody a krajiny jednoznačne ustanovuje povinnosť náhrady skutočnej škody (§ 99 ods. 3),\nku splneniu ktorej zo strany žalovaného v predmetnej veci nedošlo. Výrok napadnutého rozhodnutia sa v\nčasti odôvodnenia spôsobu určenia výšky priznanej náhrady škody opiera jedine a výlučne o usmernenie\nministerstva, pričom akákoľvek iná dôvodnosť určenia výšky skutočnej škody zo strany žalovaného\nz rozhodnutia nevyplýva.\n7. Zo strany žalovaného bola svojvoľne a arbitrárne určená výška skutočnej škody spôsobom, ktorý\nnemá oporu v právnej úprave, z dôvodu čoho má žalobca za to, že zo strany žalovaného došlo okrem\niného k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4SžP31/2002 zo dňa 27. 08. 2002 a uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nnapĺňa požiadavky pre možnosť jeho zrušenia, nakoľko jeho vydaním došlo k porušeniu hmotného\npráva, resp. k jeho absolútnemu opomenutiu, nakoľko výrok tohto rozhodnutia sa opiera výlučne o\nprávne nezáväzné metodické usmernenie ministerstva, ktoré nie je možné nadradiť nad zákonnú právnu\núpravu, resp. normy hmotného práva. Metodická činnosť sa v zásade obmedzuje len na poskytnutie\nvšeobecných odpovedí, resp. návodov na riešenie vzniknutých aplikačných problémov, avšak tieto nie\nsú a nemôžu byť pre konkrétny orgán (žalovaného) jediným a nosným dôvodom postupu, resp. obsahu\nvýroku napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky zákonnosti z pohľadu\npostupu, ktorý rozhodnutiu predchádzal, z dôvodu nesprávnej, resp. nedostatočnej aplikácie právnej\núpravy, nedostatočného odôvodnenia a nesprávneho záveru na základe nedostatočne identifikovaného\nskutkového a právneho stavu, čo spôsobuje okrem iného arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť tohto\nrozhodnutia.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že podľa § 99 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a\nusmernenia generálneho riaditeľa sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny ministerstva z 22. 09. 2014 sa\npri škode na majetku uhradí skutočná škoda, teda hodnota mäsa a vedľajších produktov z usmrtenej\nzveri, ktoré užívateľ poľovného revíru v dôsledku usmrtenia určeným živočíchom nemôže využiť. V\nzmysle usmernenia ministerstva z 22. 09. 2014 sa bežne uhrádzala len hodnota zveriny (mäsa), no\nžalovaný požiadal o detailnejší výklad a usmernenie v danej veci, nakoľko mal za to, že reálna hodnota\nparožiny (akéhokoľvek parožia, najmä zhodov) je cca 20 € za kg. Hodnota trofeje je teda reálne odlišná\nod ceny parožiny a podľa dovtedajších usmernení nebolo možné vyplatiť akúkoľvek škodu za trofej,\n\nresp. parožinu. Podľa uvedenej žiadosti je rozdiel medzi cenou toho, čo môže užívateľ poľovného\nrevíru upotrebiť ako parožinu (predať) a aká je škoda, ktorá mu vznikla tým, že vlci usmrtili jeleňa,\nktorý mohol byť trofejou s vyššou hodnotou. Ministerstvo poskytlo žalovanému usmernenie zo dňa 29.\n04. 2022. Problematika náhrady škody v kategórii „spoločenská hodnota“ bola vysvetlená v usmernení\n6/IX/4 zo dňa 22. 09. 2014 aj v ďalších odpovediach ministerstva pre iné okresné úrady, odbory\nstarostlivosti o životné prostredie a Lesy SR (č. 7558/2021-6.1 32753/2021 zo dňa 28. 06. 2021, č.\n7225/2021-6.1 32758/2021 zo dňa 28. 06. 2021). Vo veci náhrady spoločenskej hodnoty poľovnej zveri\ndalo stanovisko č. 1239/2018-730 4858/2018 zo dňa 02. 03. 2018 aj Ministerstvo pôdohospodárstva a\nrozvoja vidieka SR (pre Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie), kde sa\nuvádza: „spoločenská hodnota poľovnej zveri vyjadruje najmä biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu\njednotlivých druhov zveri a určuje sa s prihliadnutím na ich vzácnosť a ohrozenosť (§ 1 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 421/2013 Z.z., ktorou sa určuje spoločenská\nhodnota poľovnej zveri). Nie je možné priznať náhradu takto definovanej spoločenskej hodnoty poľovnej\nzveri konkrétnemu užívateľovi poľovného revíru. Pre účely náhrady škody spôsobenej na poľovnej zveri\nsa preto vyhláška neuplatňuje.“. Pri škode na majetku sa v súlade s § 99 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.\nuhradí skutočná škoda, a nie spoločenská hodnota. O uvedenom svedčí aj systematika zákona a to,\nže náhrada škody je riešená v ôsmej časti zákona a spoločenská hodnota chránených druhov, drevín\na biotopov je zaradená do siedmej časti zákona, ktorá upravuje zodpovednosť za porušenie povinností\nna úseku ochrany prírody a krajiny. Pre účely náhrady škody spôsobenej na poľovnej raticovej zveri\nnie je možné uhrádzať spoločenskú hodnotu druhu, nakoľko z jej definície vyplýva, že vyjadruje najmä\nbiologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť\na plnenie mimoprodukčných funkcií jednotlivých druhov, a teda nie je možné ju prisúdiť konkrétnemu\nvlastníkovi poľovného združenia. Súčasne platí, že zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) je lex generalis vo vzťahu k zákonu o ochrane\nprírody a krajiny, ktorý je v tomto prípade lex specialis a ten v § 99 ods. 3 ustanovuje, že pri škode na\nmajetku sa uhradí skutočná škoda.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n9. V replike žalobca argumentoval rovnako ako v správnej žalobe.\n10. Žalobca podľa § 65 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\nnavrhol, aby správny súd v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie jeho žaloby\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktoré spolu skutkovo a právne súvisia (predmet\nkonania aj obsah žalôb je totožný) a týkajú sa tých istých účastníkov konania. Ide o konanie v predmetnej\nveci a veci vedené Krajským súdom v Žiline ako správnym súdom pôvodne pod sp. zn. 30S/186/2022\n(o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TR-OSZP-2022/000181-018 zo dňa 11.\n05. 2022) a sp. zn. 31S/127/2022 (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TROSZP-2022/000329-006 zo dňa 13. 05. 2022). Pre prípad, že by správny súd nespojil veci na spoločné\nkonanie, navrhol žalobca prerušiť predmetné konanie v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) SSP do\nprávoplatného skončenia skôr začatého súdneho konania sp. zn. 30S/186/2022.\n11. Žalovaný nevyužil právo zaujať dupliku.\nKonanie na správnom súde, posúdenie veci správnym súdom\n12. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na\nSprávny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., v dôsledku čoho\nje vec vedená pôvodne na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/9/2023 vedená na Správnom súde\nv Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/9/2023. Podľa § 107 ods. 2 SSP rozhodol správny súd vo veci\nbez nariadenia pojednávania, keďže ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania\na správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, a rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 21. 08. 2024.\n13. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nktorým žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu, ktorou bolo uplatnené právo na náhradu škody v celkovej\nvýške 4 548,- € podľa § 100 zákona o ochrane prírody a krajiny, tak že žalovaný potvrdil nárok žalobcu\nna náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom (vlk dravý – Canis lupus) vo výške 348,- €.\n\nV konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobcom ako poškodeným uplatnená náhrada škody bola\nspôsobená chráneným živočíchom, ktorým je vlk dravý - Canis lupus, na poľovnej raticovej zveri v lokalite\nnachádzajúcej sa v k. ú. A. na území Národného parku Veľká Fatra, v ktorej je vlk dravý živočíchom\ns celoročnou druhovou ochranou. Sporným nebolo ani to, že žalobca ako užívateľ poľovného revíru\nv oblasti s celoročnou druhovou ochranou vlka dravého je oprávnený žiadať náhradu škody na poľovnej\nraticovej zveri usmrtenej chráneným živočíchom v tejto oblasti.\n14. Pri vydávaní napadnutého rozhodnutia žalovaný postupoval podľa ôsmej časti zákona o ochrane\nprírody a krajiny: náhrada škody spôsobená živočíchmi (§ 97 až 102). Táto časť upravuje na jednej\nstrane hmotnoprávne podmienky náhrady škody spôsobenej vybranými živočíchmi, a to jej predmet (§\n97), podmienky nároku (§ 98) a rozsah (§ 99), ako pasívne vecne legitimovaného určuje štát (§ 97 ods.\n1) a zakotvuje, že na právne vzťahy o náhrade škody sa použijú ako lex generalis ustanovenia § 415 až\n450 Občianskeho zákonníka (§ 102 ods. 2, poznámka pod čiarou č. 121a). Ďalej je v tejto časti v § 100\naž § 102 upravený postup pre uplatnenie náhrady škody tak, že ju poškodený musí písomne oznámiť\nv zákonnej lehote orgánu ochrany prírody (§ 100 ods. 1) a uplatniť ju písomnou žiadosťou s predpísanými\nnáležitosťami doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody (§\n100 ods. 2), na doplnenie ktorých môže orgán ochrany prírody vyzvať (§ 100 ods. 7). Orgán ochrany\nprírody po ohlásení škody uskutoční do troch dní miestne zisťovanie, z ktorého spíše protokol (§ 101\nods. 1).\n15. Zákon dáva v § 101 ods. 3 orgánu ochrany prírody dve možnosti ako môže vybaviť uplatnený\nnárok, a to buď náhradu škody zaplatí v lehote štyroch mesiacov, resp. šiestich mesiacov (v zvlášť\nzložitých prípadoch) od doručenia žiadosti, ak zistí, že škodu spôsobil určený živočích, sú splnené\npodmienky ustanovené týmto zákonom a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, vzniku a\nrozsahu požadovanej náhrady škody. V opačnom prípade (ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný)\norgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. Okrem toho orgán ochrany prírody podľa § 100 ods.\n8 náhradu škody neposkytne, ak žiadosť poškodeného neobsahuje zákonom predpísané náležitosti\nalebo prílohy, a to ani napriek výzve orgánu ochrany prírody. Ak nedôjde k zaplateniu náhrady škody\nv zákonnej lehote alebo ak sa náhrada škody neposkytne, poškodený sa môže domáhať voči orgánu\nochrany prírody priznania náhrady škody na súde do troch rokov od doručenia žiadosti orgánu ochrany\nprírody (§ 102 ods. 1 v spojení s § 100 ods. 8 posledná veta).\n16. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný pochybil, keď v predmetnej veci vydal napadnuté\nrozhodnutie s výrokom, ktorým „potvrdzuje nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom\n(vlk dravý – Canis lupus) vo výške 348,- €“, nakoľko zákon v tomto prípade vôbec nepredpokladá vydanie\nrozhodnutia, či už pozitívneho alebo negatívneho (bez ohľadu na znenie výroku). Žalovaný ako štátny\norgán môže v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať len v medziach, rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prípade náhrady škody spôsobenej živočíchmi žalovaný ako orgán,\nktorý koná v mene štátu, po preskúmaní uplatneného nároku náhradu škody buď zaplatí, ak sú splnené\nvšetky zákonné podmienky, v opačnom prípade ju nezaplatí, prípadne ju neposkytne pre chýbajúce\nnáležitosti žiadosti. Zákon od žalovaného vyžaduje len faktické konanie, resp. zákonom predpokladané\nopomenutie, a nie vydávanie rozhodnutia. Žiaden iný spôsob ako žalovaný môže naložiť so žiadosťou\npoškodeného zákon neuvádza. Na predmetnú vec nie je možné použiť ustanovenia o konaní podľa\nšiestej časti zákona o ochrane prírody a krajiny (ktoré upravujú aj vydávanie rozhodnutí), keďže náhrada\nškody spôsobená živočíchmi je upravená samostatne v ôsmej časti zákona o ochrane prírody a krajiny,\nktorá pre náhradu škody ustanovuje vyššie popísaný osobitný postup. Ustanovenia ôsmej časti sú vo\nvzťahu k šiestej časti normami lex specialis, čo vyplýva aj zo systematického odčlenenia ôsmej časti.\nNie je možné použiť ani osobitné ustanovenia o rozhodnutiach obsiahnuté v zákone č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok), keďže jeho aplikácia na konanie o náhrade škody podľa § 97 až\n§ 102 je vylúčená ustanovením § 81 ods. 2 písm. o) zákona o ochrane prírody a krajiny (s výnimkou\nustanovení o miestnej príslušnosti).\n17. Zákon o ochrane prírody a krajiny používa v súvislosti s náhradou škody spôsobenou živočíchmi\npojem „rozhodovať“ len v jedinom prípade, a to v ustanovení § 68 písm. p), podľa ktorého okresný úrad\nrozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až § 102. Toto ustanovenie však samo osebe nezakladá\noprávnenie orgánu ochrany prírody vydať vo veci rozhodnutie a je ho potrebné vykladať v širšom zmysle\nv spojení s ostatnými ustanoveniami zákona, najmä s ôsmou časťou. Účelom ustanovenia § 68 písm. p)\nje len určiť, ktorý štátny orgán je oprávnený vystupovať v mene štátu pri posúdení uplatneného nároku\n\nna náhradu škody. Nemôže ísť o rozhodovanie v užšom zmysle, že tento orgán „vydá rozhodnutie“,\nkeďže takýto postup zákon pri náhrade škody nepredpokladá, ale upravuje osobitný vyššie popísaný\npostup, ktorý môže byť zavŕšený len zaplatením/nezaplatením/neposkytnutím náhrady škody.\n18. Pokiaľ mal žalovaný za to, že žalobca nesplnil podmienky pre zaplatenie náhrady škody, mal mu\nnáhradu škody v zákonnej lehote štyroch mesiacov nezaplatiť alebo v prípade formálnych nedostatkov\nžiadosti neposkytnúť (čo samozrejme nevylučuje, že ho s touto skutočnosťou oboznámi, napr. formou\nlistu), nemal však o tom vydávať rozhodnutie. Žalobca mal následne podať žalobu podľa § 102 ods. 1\nzákona o ochrane prírody a krajiny na všeobecný (civilný) súd, ktorou by sa domáhal náhrady škody\nvoči žalovanému. Pokiaľ by súd v rámci správneho súdnictva posudzoval zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, teda postup žalovaného a jeho posúdenie nároku na náhradu škody (či už z hľadiska\npredmetu, podmienok alebo rozsahu alebo formálnych náležitostí), posudzoval by tie isté otázky, ktoré\nmajú byť predmetom civilného sporového konania. Úmyslom zákonodarcu zrejme nebolo pripustiť takúto\ndvojkoľajnosť. Podľa dôvodovej správy k § 102 v prípade, že orgán ochrany prírody na základe zistených\ndôkazov dôjde k záveru, že nevznikol nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom\na náhradu škody neprizná, môže sa poškodený domáhať jej priznania na súde do 3 rokov odo dňa,\nkedy bola jeho žiadosť doručená orgánu ochrany prírody, ktorý mu náhradu škody nepriznal. Úmyslom\nzákonodarcu tak zrejme bolo, aby poškodený uplatnil svoj nárok priamo na všeobecnom súde, keďže\nsa má „domáhať jej priznania“, teda podať žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok. Nie je logické, aby poškodený mohol iniciovať správne súdne konanie\ndomáhajúc sa prieskumu rozhodnutia žalovaného o jeho nároku na náhradu škody a súčasne by sa\nmohol domáhať rovnakého nároku proti žalovanému aj žalobou v rámci civilného sporového konania.\nSkúmanie zákonných podmienok na náhradu škody vyžaduje pomerne rozsiahle dokazovanie (ako sa\ntoho domáha aj žalobca v predmetnej veci, kde navrhuje vykonať listinu – znalecký posudok), čo však nie\nje úlohou správneho súdu, ktorý nemá v tomto prípade plnú jurisdikciu. Keďže zákon výslovne priznáva\nžalobcovi možnosť domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde, posúdenie dôvodnosti nároku na\nnáhradu škody nemôže byť predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva, ale výlučne civilného\nsporového konania.\n19. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaným posudzovaný nárok predstavuje súkromnoprávnu vec, nakoľko\nide o náhradu škody, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku ako lex generalis za použitia ustanovení\nôsmej časti zákona o ochrane prírody a krajiny ako lex specialis. Zároveň je pre túto otázku daná\nprávomoc súdu v civilnom procese. Takýto nárok nie je možné preskúmavať v správnom súdnictve\nv súlade s ustanovením § 7 písm. d) SSP. Subjektom zodpovedným za škodu je síce štát, v mene\nktorého koná žalovaný, avšak aj štát môže vystupovať ako subjekt v súkromnoprávnych vzťahoch, ako\nto vyslovene predpokladá ustanovenie § 21 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní povahy právneho\nvzťahu nie sú určujúce jeho subjekty, ale jeho predmet a obsah, ktorý je v danej veci súkromnoprávnej\npovahy, keďže ide o náhradu škody. Z tohto dôvodu by bolo možné uvažovať aj o odmietnutí žaloby podľa\n§ 98 ods. 1 písm. g) SSP pre jej neprípustnosť, keďže však žalovaný vydal rozhodnutie (hoci nulitné),\nbolo z dôvodu právnej istoty vhodnejšie vec prejednať a toto rozhodnutie zrušiť, keďže formálne existuje.\n20. K obdobným záverom dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 23S/165/2015-64\nzo dňa 27. 01. 2016, ktorým zrušil rozhodnutie orgánu ochrany prírody a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. V uvedenej veci orgán ochrany prírody zamietol žiadosť poškodeného o náhradu škody na\nzdraví spôsobenej živočíchom, pretože mal za to, že škoda nebola oznámená v lehote podľa § 100\nods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a právo na náhradu škody zaniklo podľa § 100 ods. 4\nzákona. Uvedené rozhodnutie obsahuje závery o nulitnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody z dôvodu\nnemožnosti vydania rozhodnutia vo veci náhrady škody a nutnosti uplatniť nárok v civilnom konaní. Tieto\nzávery sú koncipované všeobecne a je ich možné uplatniť aj na predmetnú vec. Pre úplnosť sa žiada\ndodať, že vo veci sp. zn. 23S/165/2015 po zrušení rozhodnutia orgánu ochrany prírody následne konal\nvšeobecný súd (Okresný súd Zvolen), ktorý rozsudkom sp. zn. 13C/63/2016 zo dňa 05. 12. 2016 priznal\nžalobcovi nárok na náhradu škody voči žalovanému orgánu ochrany prírody.\n21. Vyššie popísaný postup pri uplatnení nároku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá štát, nie je\nv našom právnom poriadku ojedinelý. Obdobne sa postupuje aj pri náhrade škody spôsobenej orgánmi\nverejnej moci pri výkone verejnej moci, za ktorú zodpovedá štát podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Aj tu\nkoná v mene štátu určený orgán (§ 4) a poškodený je povinný svoj nárok s týmto orgánom predbežne\nprerokovať (§ 15) na základe písomnej žiadosti s predpísanými náležitosťami (§ 16). Ak príslušný orgán\n\nneuspokojí uplatnený nárok na náhradu škody alebo ho uspokojí v časti, môže sa poškodený domáhať\nuspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (§ 16 ods. 4). Ide o podobný postup, kedy\npoškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody pred príslušným štátnym orgánom, ktorý ho môže\nuznať a zaplatiť a v prípade neuspokojenia sa poškodený obráti so žalobou na všeobecný súd. Ani tu\nštátny orgán nevydáva rozhodnutie, ani jeho postup nie je preskúmateľný v správnom súdnictve, keďže\nrovnako ide o súkromnoprávnu vec (náhradu škody).\n22. Vecným prieskumom napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva (s iným výsledkom\nako jeho zrušením) by správny súd implicitne vyslovil zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zmaril by\nmožnosť žalobcu ako poškodeného domáhať sa svojho práva na náhradu škody na všeobecnom súde,\npretože právoplatnosťou rozhodnutia sa založí prekážka res iudicata podľa § 230 Civilného sporového\nporiadku, nakoľko by išlo o spor medzi rovnakými účastníkmi (poškodený ako žalobca a orgán ochrany\nprírody ako žalovaný) a o rovnakom predmete konania (rovnaký skutkový základ nároku na náhradu\nškody voči štátu spôsobenej živočíchmi, ktorý negatívne posúdil žalovaný).\n23. Právna teória aj súdna prax považujú rozhodnutia vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený, za\nnulitné právne akty, ktoré právne neexistujú a sú bez akýchkoľvek účinkov. Na túto skutočnosť správny\nsúd v súlade s ustanovením § 134 ods. 2 písm. b) SSP prihliada ex offo, hoci nie je žalobcom namietaná.\nPreto správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko\nho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§\n191 ods. 4 SSP).\n24. Keďže správny súd dospel k záveru o nutnosti zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho\nvydania žalovaným bez zákonného oprávnenia, kedy nebol viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 2\nSSP), nepreskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov formulovaných žalobcom\nv správnej žalobe. Pokiaľ ide o žalobcom v správnom súdnom konaní predložené dôkazy (znalecký\nposudok), tieto správny súd nevykonal. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zásadne nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu\nverejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne,\npretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\na opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo\nje prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu,\na preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania\nv správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery,\nale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl.\n46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených\nžalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti\npodstatnú skutočnosť, že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie\nsprávneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny\nsúd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny\nsúd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa\nmá dokazovanie doplniť. V predmetnej veci správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že ho\nvydal nekompetentný orgán, preto neskúmal, či zistenie skutkového stavu žalovaným bolo vykonané\nv rozsahu postačujúcom na riadne posúdenie veci.\n25. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného konať vo veci žalobcom uplatneného nároku na náhradu\nškody spôsobenej chráneným živočíchom a vybaviť ho spôsobom popísaným vyššie v odôvodnení tohto\nrozhodnutia, súladným so znením § 97 až § 102 zákona o ochrane prírody a krajiny, t. j. buď náhradu\nškody žalobcovi zaplatiť v celom uplatnenom rozsahu (za splnenia podmienok uvedených v § 101\nods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny), alebo náhradu škody nezaplatiť (ak tieto podmienky neboli\nsplnené), resp. náhradu škody neposkytnúť, ak neboli splnené formálne náležitosti uplatnenia práva na\nnáhradu škody (§ 100 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny). Je žiaduce o spôsobe vybavenia\nžiadosti oboznámiť žalobcu, napr. formou listu. V prípade pochybností o rozsahu škody (prípadne o\nčase rozhodujúcej udalosti alebo o skutočnosti, že škoda vznikla), môže žalovaný vyzvať poškodeného\n(žalobcu) na doplnenie predložených dokladov a podkladov o odborný posudok, prípadne znalecký\nposudok, a to v primeranej lehote (§ 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny). Žalovaný je povinný\nrešpektovať právny názor vyslovený správnym súdom v tomto rozsudku.\n\n26. Správny súd zamietol návrh žalobcu podľa § 65 ods. 2 SSP na spojenie predmetnej veci s ďalšími\nobdobnými vecami žalobcu proti žalovanému vedenými pôvodne Krajským súdom v Žiline ako správnym\nsúdom pod sp. zn. 30S/186/2022 a sp. zn. 31S/127/2022. Pokiaľ ide o konanie sp. zn. 31S/127/2022\n(o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TR-OSZP-2022/000329-006 zo dňa 13. 05.\n2022), toto bol Krajským súdom v Žiline zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom. Vec\nvedená Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 30S/186/2022 (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-TR-OSZP-2022/000181-018 zo dňa 11. 05. 2022) prešla na Správny súd v Banskej\nBystrici a je vedená pod sp. zn. ZA-30S/186/2022. Správny súd neidentifikoval predpoklady na spojenie\npredmetnej veci s vecou sp. zn. ZA-30S/186/2022, nakoľko každá z týchto vecí bola v čase podania\nnávrhu žalobcom na spojenie vecí v inom procesnom štádiu konania, teda nebola daná podmienka\nvhodnosti vecí na spojenie v záujme hospodárnosti konania. Následne správny súd považoval za vhodné\nkaždú vec riešiť osobitne, s ohľadom na ich odlišnosti, pričom v oboch veciach bol určený termín\nverejného vyhlásenia rozsudku na ten istý deň.\n27. Správny súd zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie predmetného konania podľa § 100 ods. 2 písm.\na) SSP do právoplatného skončenia konania sp. zn. ZA-30S/186/2022, nakoľko dospel k záveru, že\nvo veci sp. zn. ZA-30S/186/2022 sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho\nsúdu. K prerušeniu konania podľa §100 ods. 2 písm. a) SSP treba pristupovať mimoriadne citlivo, pretože\nv dôsledku prerušenia konania môže dôjsť k neúmernému predĺženiu správneho súdneho konania, a\nto až do tej miery, že táto dĺžka oslabí s rozhodnutím správneho súdu spojenú materiálnu ochranu\nsubjektívnych práv žalobcu, resp. zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd návrh žalobcu na\nprerušenie konania zamietol, nakoľko hoci ide o právne a skutkovo obdobné veci, nemožno konštatovať,\nže by sa v konaní sp. zn. ZA-30S/186/2022 riešila (predbežná) otázka, bez ustálenia odpovede na ktorú\nby sa správny súd vystavil riziku nastúpenia neželanej situácie, keď by tú istú otázku mohli súdy posúdiť\nodlišne, čím by bol výrazne oslabený princíp právnej istoty. Navyše, v oboch veciach bol určený termín\nverejného vyhlásenia rozsudku na ten istý deň, teda je daný predpoklad, že oba rozsudky nadobudnú\nprávoplatnosť v ten istý deň.\n28. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 2 SSP tak, že\nžalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania a na ich náhradu zaviazal žalovaného, keďže rozhodnutie\nžalovaného bolo zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške\nnáhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny\nsúd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami\ntak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník\nkonania dostal jeden rovnopis s prílohami.\n\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}