{"guid": "ec33c555-74f8-4469-9623-5d95457d54f5:bc92eace-02b2-4738-935a-c16be9d33830", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200031.2", "spisova_znacka": "ZA-32S/7/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-32S/7/2023 z 11. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 11. septembra 2024, sp. zn. ZA-32S/7/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200031.2", "identifikacne_cislo": "5023200031", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-23a.odsek-3", "nazov": "§ 23a ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-23a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-23a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 38 ods. 2 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/431#paragraf-23a", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc92eace-02b2-4738-935a-c16be9d33830", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200031.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200031.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200031.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-32S/7/2023\n5023200031\n11. 09. 2024\nJUDr. Drahomíra Mikulajová\nECLI:SK:SpSBB:2024:5023200031.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej,\nv právnej veci žalobcu: IVOLIS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 345 080,\nprávne zastúpeného advokátskou kanceláriou: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO:\n36 858 820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103133291/2022 zo dňa 16.\nnovembra 2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Návrh žalobcu na peňažnú moderáciu z a m i e t a .\nIII. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Trenčín vykonal v obchodnej spoločnosti IVOLIS s. r. o., Palárikova 76, 022 01 Čadca,\nIČO: 47345080 (ďalej len „žalobca“ alebo „účtovná jednotka“) kontrolu dodržiavania ustanovení zákona\nč. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 341/2002 Z. z.“ alebo „zákon o\núčtovníctve“) v súlade s Opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa\nustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov účtujúcich\nv sústave podvojného účtovníctva za účtovné obdobia: od 01.12.2016 do 30.11.2017, od 01.12.2017\ndo 30.11.2018, od 01.12.2018 do 30.11.2019 a od 01.12.2019 do 30.11.2020. Kontrola bola začatá dňa\n17.03.2022. Žalobca bol oboznámený s predbežnými výsledkami kontroly a požiadaný o vyjadrenie k nim\n(Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 28.04.2022), ku ktorým sa vyjadril dňa 06.05.2022.\n2. Protokol z kontroly č. 101461206/2022 zo dňa 19.05.2022 bol doručený dňa 31.05.2022\nsplnomocnenému zástupcovi účtovnej jednotky (V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina). Dňom\ndoručenia protokolu bola kontrola ukončená.\n3. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“), ktorému bola vec postúpená z dôvodu miestnej\npríslušnosti, zaslal účtovnej jednotke Oznámenie o začatí konania vo veci uloženia pokuty č.\n101738515/2022 zo dňa 13.06.2022, ktoré bolo doručené zástupcovi žalobcu elektronicky do schránky\nna ÚPVS dňa 27.06.2022 a týmto dňom začalo konanie vo veci uloženia pokuty v zmysle ustanovenia\n§ 58 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).\nPrvostupňové administratívne rozhodnutie\n\n4. Správca dane rozhodnutím č. 101956106/2022 zo dňa 11.07.2022, podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1\nzákona č. 431/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 nadväzujúc na § 39w ods. 5 zákona č. 431/2002\nZ. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a nadväzujúc na § 155a ods. 1 a ods. 2 Daňového\nporiadku uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 9.000,00 Eur, za správne delikty podľa § 38 ods. 1\npísm. c) zákona č. 431/2002 Z. z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí účtovná jednotka, ak\nneuložila dokumenty podľa § 23a a § 23b, nezverejnila dokumenty podľa §23d, alebo nevyhovela výzve\npodľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu, a to za kontrolované účtovné\nobdobia od 01.12.2016 do 30.11.2017, od 01.12.2017 do 30.11.2018 a od 01.12.2019 do 30.11.2020.\nKonkrétne išlo o oneskorené uloženie účtovných závierok za vyššie uvedené kontrolované účtovné\nobdobia do registra účtovných závierok, čím účtovná jednotka porušila § 23a ods. 3 zákona o účtovníctve\ntým, že neuložila závierky v stanovených lehotách.\n5. Daňový úrad rozhodol o uložení úhrnnej pokuty za tri správne delikty v zmysle § 155a Daňového\nporiadku, do možnej maximálnej sumy 21.971,94 Eur, zohľadňujúc všetky zistené skutočnosti. Za\nsprávny delikt zistený v účtovnom období hospodársky rok od 01.12.2016 do 30.11.2017, v ktorom\núčtovná závierka k 30.11.2017 mala byť uložená do registra najneskôr dňa 31.05.2018, ale uložená bola\ndňa 02.09.2020, je výška pokuty v intenciách vymedzených zákonom, maximálne do sumy 5.150,38\nEur (2% zo sumy 257.519,00 Eur), za správny delikt zistený v účtovnom období hospodársky rok\nod 01.12.2017 do 30.11.2018, v ktorom účtovná závierka k 30.11.2018 mala byť uložená do registra\nnajneskôr dňa 31.05.2019, ale uložená bola dňa 02.09.2020, je výška pokuty maximálne do sumy\n7.878,96 Eur (2% zo sumy 393.948,00 Eur) a za správny delikt zistený v účtovnom období hospodársky\nrok od 01.12.2019 do 30.11.2020, v ktorom účtovná závierka k 30.11.2020 mala byť uložená do registra\nnajneskôr dňa 31.05.2021, ale uložená bola dňa 07.03.2022, je výška pokuty maximálne do sumy\n21.971,94 Eur (2% zo sumy 1.098.597,00 Eur). Pokuta v zmysle § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve\nzohľadňuje mieru zavinenia a trvanie porušení, pričom bola považovaná za primeranú vzhľadom na\nzávažnosť deliktov. Spoločnosť porušila zákon viacnásobne, čo správca dane pri rozhodovaní bral\ndo úvahy. Opakované porušovanie povinností prispelo k výške uloženej pokuty. Daňový úrad nezistil\nžiadne osobitné okolnosti, ktoré by znížili závažnosť porušenia. Bez poľahčujúcich faktorov nebola\npokuta znížená, pričom daňový úrad jednoznačne pripísal vinu účtovnej jednotke za nedodržanie lehoty\nuloženia závierok do registra.\n6. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina, v ktorom v zásade namietal,\nže uložená pokuta je neprimerane vysoká a nebola dostatočne odôvodnená. Tvrdil, že správca dane\nnezohľadnil mieru závažnosti porušenia ani metodológiu výpočtu pokuty. Taktiež namietal, že si splnil\npovinnosti dobrovoľne, bez výzvy správcu dane, aj keď s oneskorením, a pokuta vo výške 9.000,00 Eur\nje oveľa vyššia ako bežné pokuty za podobné porušenia, ktoré sa pohybujú okolo 30,00 Eur.\nDruhostupňové administratívne rozhodnutie\n7. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 103133291/2022 zo dňa 16.11.2022 (ďalej len\n„rozhodnutie žalovaného“) potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina. Odvolacie argumenty ohľadom\nnedostatočného odôvodnenia zo strany správcu dane, vrátane námietok o neprimerane vysokej pokute\na diskriminačných motívoch, boli zamietnuté ako neopodstatnené.\n8. Žalovaný preskúmal skutkový stav veci a zistil, že žalobca neuložil účtovné závierky do registra\núčtovných závierok v zákonom stanovenej lehote za účtovné obdobia od 01.12.2016 do 30.11.2017, od\n01.12.2017 do 30.11.2018 a od 01.12.2019 do 30.11.2020. Účtovné závierky boli uložené s výrazným\noneskorením, v niektorých prípadoch až po začatí daňovej kontroly. Tieto konania boli kvalifikované ako\nsprávny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, ktorý umožňuje uloženie pokuty až do\n2 % z celkovej hodnoty majetku účtovnej jednotky.\n9. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pokuta vo výške 9.000,- Eur bola vypočítaná na\nzáklade zákonných ustanovení, pričom správca dane uplatnil tzv. absorpčnú zásadu, čo znamená, že za\nviaceré správne delikty uložil jednu úhrnnú pokutu namiesto individuálnych pokút za každé porušenie.\nVýška pokuty je v súlade so zákonom a primeraná závažnosti deliktov, ktoré trvali dlhšie obdobie. Miera\nzavinenia bola jednoznačne na strane účtovnej jednotky, keďže nedodržala zákonom stanovené lehoty\nna uloženie účtovných závierok do registra.\n\n10. Pokiaľ žalobca tvrdil, že účtovné závierky uložil do registra dobrovoľne, a to bez toho, aby bol k tomu\nvyzvaný správcom dane, žalovaný túto námietku odmietol ako zavádzajúcu, keďže zákon o účtovníctve\nnepredpokladá výzvu, naopak, ukladá uloženie účtovných závierok do registra v zákonom stanovenej\nlehote. K uloženiu účtovných závierok došlo až po začatí kontroly. Za účtovné obdobia od 01.12.2016 do\n30.11.2017 a od 01.12.2017 do 30.11.2018 boli závierky uložené 02.09.2020, teda v priebehu daňovej\nkontroly na DPH (vykonávanej od 19.06.2020 do 01.12.2020) a za účtovné obdobie od 01.12.2019\ndo 30.11.2020 bola závierka uložená dňa 07.03.2022, teda až po doručení oznámenia o výkone tejto\nkontroly (dodržiavania zákona o účtovníctve), dňa 14.02.2022.\n11. K námietke ohľadom neprimeranosti výšky pokuty a poukazovaniu na to, že priemerná výška pokút\nza podobné porušenia je výrazne nižšia a často dosahuje iba desiatky Eur, žalovaný zdôraznil, že pokuty\nsa stanovujú individuálne na základe závažnosti porušenia, výšky majetku a ďalších okolností. V prípade\nspoločnosti IVOLIS s.r.o. bola pokuta stanovená na základe hodnoty majetku vykázaného v účtovných\nzávierkach a trvania porušenia, čo umožnilo správnemu orgánu uložiť pokutu až do výšky 2 % z celkovej\nhodnoty majetku.\n12. Žalovaný tvrdenia žalobcu, že pokuta mohla byť uložená na základe predchádzajúceho zisťovania\nmajetku spoločnosti alebo kvôli tomu, že jej spoločníci sú občanmi Poľskej republiky, odmietol ako\nbezpredmetné, keďže výška pokuty bola stanovená v súlade so zákonom a na základe objektívnych\nkritérií, nie na základe národnosti alebo majetkových pomerov.\n13. Finančné riaditeľstvo sa zaoberalo aj tvrdením, že správca dane neodôvodnil dostatočne výšku\npokuty. Finančné riaditeľstvo potvrdilo, že správca dane pri určení pokuty prihliadal na závažnosť, mieru\nzavinenia, trvanie a následky porušenia, čo je v súlade s § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve. Daňový úrad\ntaktiež zdôraznil, že závierky neboli uložené včas za viacero účtovných období, čo bolo považované za\ndlhotrvajúce porušovanie zákona.\n14. Žalovaný odmietol aj odvolaciu námietku, že existuje prepojenie medzi výškou pokuty a odmenami\nzamestnancov finančných orgánov, ktorí sú odmeňovaní podľa § 161 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej\nspráve.\nŽaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu\n15. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Žiline ako správny súd sa žalobca domáhal\nzrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR a aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane\na vrátenia mu veci na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP, alebo alternatívne\nžiadal zmeniť tieto rozhodnutia a uložiť žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 894,67 Eur. Žalobca tiež žiadal\npriznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň navrhol žalobe priznať odkladný účinok.\n16. Žalobné body možno vyabstrahovať do nasledovných okruhov:\n- Žalobca namietal nesprávnosť miestneho zisťovania a účelové konanie správcu dane, keď tvrdil, že\nsprávca dane a žalovaný vykonali miestne zisťovanie s jediným cieľom – nájsť akékoľvek pochybenia\nv účtovníctve a uložiť mu neprimerane vysokú pokutu. To údajne súvisí so záujmom štátu dosiahnuť\nfiškálny prospech. Kontroly sa týkali uplatnenia práva na odpočet DPH, pričom u žalobcu nebolo zistené\nžiadne pochybenie.\n- Neprimerane vysoká pokuta a nedostatočné odôvodnenie, keď správca dane uložil žalobcovi pokutu\nvo výške 9.000,- Eur za neuloženie účtovných závierok do registra v troch účtovných obdobiach.\nŽalobca však nesúhlasí s touto pokutou, považuje ju za neprimerane vysokú a za neodôvodnenú.\nSprávca dane neuviedol, ako vypočítal výšku pokuty a ani mieru závažnosti porušenia. Navyše, žalobca\nsvoje povinnosti splnil dobrovoľne, bez výzvy zo strany správcu dane, čo podľa jeho názoru malo byť\nzohľadnené pri určovaní pokuty.\n- Porovnanie s bežnými pokutami, keď žalobca uvádzal, že za podobné porušenia sú bežne ukladané\npokuty v rozsahu 30,- až 100,- Eur. Uvedená suma úhrnnej pokuty (9.000,- Eur) výrazne presahuje\npriemernú výšku pokút uložených za obdobné delikty. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca predložil\ndôkazy o pokutách uložených iným daňovým subjektom, ktoré boli výrazne nižšie.\n\n- Absencia metodológie výpočtu pokuty; žalobca zdôraznil, že správca dane ani žalovaný neuviedli\nmetodológiu, na základe ktorej bola pokuta vypočítaná. Hoci tento nedostatok žalobca napádal už v\nodvolaní, nebol v rozhodnutí dostatočne vysvetlený.\n- Diskriminácia a fiškálny záujem, keďže sa žalobca domnieva, že výška pokuty môže súvisieť\ns predchádzajúcim miestnym zisťovaním, v rámci ktorého správca dane zistil, že žalobca vlastní\nznačný majetok. Preto mal byť schopný zaplatiť vyššiu pokutu. Žalobca naznačuje, že mohol byť tiež\ndiskriminovaný kvôli tomu, že jeho štatutárni zástupcovia sú občanmi Poľska.\n- Porušenie zásady primeranosti. Pokuta je podľa žalobcu v hrubom rozpore so zásadou primeranosti a\nbežnou praxou správcov dane. Tvrdil, že žalobca si splnil svoje povinnosti dobrovoľne, preto mala byť\npokuta uložená v nižšej výške. Navyše, pokuta je podľa žalobcu likvidačná a šikanózna, a nie výchovná\na represívna, ako tvrdí správca dane.\n- Účasť na kontrole a spolupráca. Namietal, že žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly aktívne\nspolupracoval so správcom dane, poskytoval potrebné dokumenty a súčinnosť a napriek tomu, podľa\nžalobcu nebol zohľadnený jeho postoj počas kontroly.\n- Peňažná (pozn. súdu správne sankčná) moderácia (zníženie pokuty). Žalobca žiadal súd o zníženie\npokuty na úroveň, ktorá zodpovedá priemernej výške pokút za porušenia v rokoch 2020 až 2022.\nNavrhol, aby bola pokuta znížená na sumu 894,67 Eur, čo je priemerná pokuta v danom období v\nŽilinskom a Trenčianskom kraji.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu\nnavrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že z predloženého spisu k odvolaniu mal žalovaný\npreukázané, že žalobca za kontrolované účtovné obdobia, za tri hospodárske roky, uložil do registra\núčtovných závierok účtovné závierky po zákonnej lehote, čím porušil ustanovenie § 23a ods. 3 zákona\nč. 431/2002 Z. z., čím sa dopustil správnych deliktov podľa § 38 ods. 1 písm. c) tohto zákona, za čo\nmu bola uložená úhrnná pokuta podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1. tohto zákona v spojení s § 155a\nDaňového poriadku, teda podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na správny delikt s najvyššou\nhornou hranicou sadzby pokuty. Správca dane využil inštitút absorpčnej zásady.\n18. Konštatoval, že skutočnosť, že účtovné závierky neboli uložené do registra účtovných závierok\nv lehote ustanovenej zákonom bolo možné zistiť z verejne dostupných informácií zverejnených v tomto\nregistri, ktorý je informačným systémom verejnej správy. Správca dane dohliada, aby potencionálny\nzáujemca našiel v registri účtovných závierok listiny, ktoré sú v súlade so Zákonom o účtovníctve\na pri zistení pochybností, je nútený vyvodzovať dôsledky voči subjektu, ktorý si nesplnil povinnosti.\nInformácia pre užívateľa, ktorá je oneskorená je častokrát irelevantná, nakoľko užívateľ pracuje s online\ninformáciami. Používatelia účtovnej závierky (resp. registra účtovných závierok) nemajú včas dostupnú\ninformáciu o vývoji činnosti účtovnej jednotky, o udalostiach osobitného významu, o rizikách, neistotách,\nktorým je účtovná jednotka vystavená. V dnešnej dobe zintenzívňujúcich sa daňových podvodov, musí\nbyť každý daňový subjekt opatrný, pracovať so zvýšenou obozretnosťou pri výbere svojho dodávateľa,\nčo často daňoví kontrolóri zdôrazňujú pri daňových kontrolách, pričom jednou z možností ako túto\nzásadu dodržať, je aj nahliadnutie do registra účtovných závierok.\n19. K námietke žalobcu, že síce oneskorene, ale dobrovoľne uložil do registra účtovné závierky, je\npodľa žalovaného zavádzajúca, pretože všetky dotknuté účtovné závierky boli podané až po začatí\npreverovania skutočností potrebných pre výkon daňovej kontroly. Za účtovné obdobie hospodársky rok\nod 01.12.2019 do 30.11.2020 uložil účtovnú závierku do registra dňa 07.03.2022, a to po doručení\noznámenia o začatí daňovej kontroly, k čomu došlo dňa 25.02.2022. Za ostatné dve účtovné obdobia\nžalovaný uložil účtovné závierky do registra 02.09.2020 počas daňovej kontroly na DPH, ktorá bola\nvykonávaná v čase do 19.06.2020 do 01.12.2020. Uviedol tiež, že žalobca podal daňové priznania\nk dani z príjmov právnickej osoby za jednotlivé hospodárske roky, ale zostavené účtovné závierky\nnenadväzovali na podané daňové priznania, nakoľko žalobca podal daňové priznania s nulovými\nhodnotami. Až podania dodatočných daňových priznaní nadväzovali na zostavené účtovné závierky.\n20. K námietke žalobcu ohľadne priemernej výšky pokuty žalovaný konštatoval, že nemôže postupovať\nv zmysle návrhu žalobcu, pretože každá uložená pokuta na základe porušenia zákona o účtovníctve je\nuložená konkrétnej účtovnej jednotke, za porušenie konkrétnych ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z.,\nako aj konkrétnych stanovených výšok (rozpätí) pokuty za jednotlivé porušenia.\n\n21. Za bezpredmetnú označil aj žalobnú námietku, že neprimerane vysoká pokuta môže súvisieť\ns predchádzajúcim miestnym zisťovaním, týkajúcim sa preverenia odberateľsko-dodávateľských\nvzťahov žalobcu, keď Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica nezistil žiadne porušenia,\navšak zároveň zistil, že žalobca má značný majetok, a teda je schopný zaplatiť aj vyššiu pokutu.\nŽalovaný konštatoval, že predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie obchodných transakcií\nviažucich sa k obstaraniu štyroch motorových vozidiel a ich následnému využitiu v preverovaných\nzdaňovacích obdobiach rokov 2016 až 2021. Už v úvode vykonávania miestneho zisťovania bol žalobca\nupovedomený a upozornený na to, že účtovné závierky boli uložené oneskorene. Nesúhlasil s tvrdením\nžalobcu, že správca dane uložil pokutu vo výške 9.000,- Eur z toho dôvodu, že má vyšší majetok a že\nspoločníkmi sú iní štátni príslušníci, pričom uviedol, že z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, na základe\nakých skutočností určil výšku pokuty, a to hlavne za porušenia zákona č. 431/2002 Z. z., ktoré trvali\ndlhšie a týkali sa viacerých účtovných období, teda porušenia možno hodnotiť ako dlhotrvajúce neplnenie\npredmetnej povinnosti. Vypočíta sa z hodnoty majetku, ktorý účtovná jednotka vlastní a má vykázaný\nv súvahe – ktorá je súčasťou účtovnej závierky, a teda nie je na svojvôli správcu dane, z čoho pri jej\nurčení vychádza.\n22. Pokiaľ žalobca uvádzal, že dobrovoľne uložil účtovné závierky do registra účtovných závierok,\nžalovaný uviedol, že právna úprava - § 23 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. predpokladá ukladanie\núčtovných závierok, teda nie je to na báze dobrovoľnosti účtovnej jednotky, ale je to zákonná povinnosť\núčtovnej jednotky.\n23. Žalovaný uzavrel, že správca dane uložil pokutu žalobcovi v sume 9.000,- Eur, čo je v intenciách\nzákona č. 431/2002 Z. z. Pri určovaní výšky pokuty prihliadal hlavne na závažnosť, mieru zavinenia,\nčas trvania, následky a na okolnosti spáchania správneho deliktu. Vychádzal aj z tej úvahy, že miera\nzavinenia spáchania predmetného správneho deliktu bola v plnom rozsahu na žalobcovi.\nReplika žalobcu\n24. Žalobca v replike uviedol, že si vždy riadne plnil svoje povinnosti voči svojim obchodným partnerom,\nže nemá žiadne bankové alebo nebankové úvery, nemá pôžičky alebo pohľadávky po splatnosti (a\nteda nemá veriteľov) a ak by aj mal záujem získavať obchodných partnerov, tak neuložením účtovnej\nzávierky by poškodil žalobca len sám seba a nie svojich obchodných partnerov, pretože práve pre nich\nby sa javil ako nedôveryhodný z tohto dôvodu. Argumentácia žalovaného vo vzťahu k výške pokuty\na riziku pre obchodných partnerov je podľa žalobcu absolútne bezvýznamná. Tiež uviedol, že daňové\norgány pri rozhodovaní o výške pokuty neprihliadli na skutočnosť, že možné oneskorenie vo vzťahu\nk uloženiu účtovných závierok sa mohlo diať aj v súvislosti s obdobím pandémie Covid-19, kedy vláda\nnapr. schválila návrh ministra financií a odpustila sankcie za neplnenie daňových povinností. Zároveň\nk replike pripojil aj tlačovú správu zo dňa 24.02.2021 o tejto skutočnosti.\n25. Duplika žalovaného nebola podaná.\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby správnym súdom\n26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nbol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon\nsúdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského\nsúdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené\nsa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/7/2023 vedie na Správnom\nsúde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/7/2023.\n27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie\na postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi\nnezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania\nv zmysle § 194 ods. 1 SSP (ide o vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty\npodľa zákona o účtovníctve), správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov\n\nsprávnej žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba\nje nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n28. Uznesením č. k. 32S/7/2023-229 zo dňa 22.05.2023, právoplatným dňa 25.05.2023, Krajský súd v\nŽiline podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko\nnezistil naplnenie zákonného predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 185 SSP, a to z\ndôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.\n29. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým správca dane uložil žalobcovi úhrnnú pokutu\nv sume 9.000,00 Eur za tri správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z., a\nto nedodržaním ustanovenia § 23a ods. 3, keď za kontrolované účtovné obdobia: od 01.12.2016 do\n30.11.2017, od 01.12.2017 do 30.11.2018 a od 01.12.2019 do 30.11.2020 žalobca neuložil účtovné\nzávierky do registra v zákonom stanovenej lehote.\n30. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.; účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná\nzávierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o\nfinančnej situácii účtovnej jednotky.\n31. Podľa § 8 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z.;\n(1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a\nspôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.\n(2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona\na ostatných osobitných predpisov.\n(3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v\núčtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu\núčtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú\nsprávu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila\ndokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.\n32. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.; Register je informačným systémom verejnej správy,\nsprávcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva\nDataCentrum (ďalej len „prevádzkovateľ registra“).\n33. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.; do registra sa ukladajú:\na) riadne individuálne účtovné závierky,\nb) mimoriadne individuálne účtovné závierky,\nc) riadne konsolidované účtovné závierky,\nd) mimoriadne konsolidované účtovné závierky,\ne) súhrnné účtovné závierky verejnej správy,\nf) výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22,\ng) správy audítorov,\nh) individuálne výročné správy,\ni) konsolidované výročné správy,\nj) ročné finančné správy podľa osobitného predpisu,\nk) oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.\n34. Podľa § 23a ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z.; účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú\nzávierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri najneskôr do šiestich mesiacov od\ndátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n35. Podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. v znení platnom do 31.12.2021; správneho\ndeliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak\nc) neuložila dokumenty podľa § 23a a 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d alebo nevyhovela výzve\npodľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu.\n36. Podľa § 38 ods. 2 písm. b, bod 1. zákona č. 431/2002 Z. z. ; daňový úrad uloží pokutu za správny\ndelikt\n\nb) podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej\n1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26\nods. 3; najviac však 1 000 000 Eur.\n37. Podľa § 38 ods. 7, prvá veta zákona č. 431/2002 Z. z.; pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 daňový\núrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho\ndeliktu.\n38. Podľa § 49 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov; na účely\npodania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu účtovného obdobia\npodľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu, ak\nosobitný predpis neustanovuje inak.\n39. Podľa § 155a ods. 1 Daňového poriadku; tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu\npodľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v\nrámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné,\nuloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou\nhranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké,\núhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa\nuloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých\nsprávnych deliktov, ktorých sa dopustil.\n40. Podľa § 155a ods. 2 Daňového poriadku; uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa\nuplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.92ba)\nPozn. 92ba) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov\n41. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z.; počas obdobia pandémie sa lehoty podľa osobitných\npredpisov19) považujú za dodržané, ak účtovná jednotka zmeškané povinnosti splní do konca tretieho\nkalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, alebo do uplynutia lehoty na\npodanie daňového priznania podľa § 21 ods. 1 podľa toho, ktorá z lehôt uplynie skôr.\n42. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z.; ak počas obdobia pandémie účtovná jednotka nemohla\nobjektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa osobitného predpisu,20)\nz dôvodu negatívnych následkov pandémie, nepovažuje sa za porušenie týchto povinností, ak účtovná\njednotka tieto povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení\nobdobia pandémie.\nPozn. 20) zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve\n43. Podľa § 2 ods. 3 Zákona č 67/2020; na účely opatrení podľa § 3 a 4, § 6, § 8 až 12, § 16 až 18a,\n§ 20 až 24a, § 24c až 24h, § 24j, § 24n a 24o, § 33, 34, § 36 ods. 1 a 3, § 36a a § 36c ods. 1 a 2 sa\nobdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa § 7, 24i a 31\nsa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.\n44. Z administratívneho spisu, vyjadrení žalobcu v administratívnom konaní, ale aj z obsahu žalobných\nbodov možno dospieť k záveru, že žalobca implicitne uznáva spáchanie správneho deliktu, avšak\nprimárne namieta výšku uloženej pokuty. Žalobca argumentuje, že pokuta je neprimerane vysoká a\nneodôvodnená. Zároveň poukazuje na fakt, že si svoje povinnosti splnil dobrovoľne, hoci oneskorene,\na že bežné pokuty za podobné porušenia sú výrazne nižšie. Týmto spôsobom žalobca nespochybňuje\nsamotné porušenie zákona, ale výšku a spôsob určenia sankcie. Žalobca síce v žalobe uviedol, že\nžiada zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane aj podľa § 191 ods. 1\npísm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci,\nnezodpovedá to však argumentácii žalobcu uvedenej v žalobe, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobca\nv nej nerozporoval zdokumentovaný skutkový priebeh správnych deliktov.\n45. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že neuložením účtovných závierok za kontrolované\núčtovné obdobia od 01.12.2016 do 30.11.2017, od 01.12.2017 do 30.11.2018 a od 01.12.2019 do\n30.11.2020 do registra účtovných závierok v lehote na ich uloženie, žalobca porušil ustanovenie § 23a\nods. 3 zákona o účtovníctve, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o\n\núčtovníctve. Súdny prieskum rozhodnutia v rozsahu namietanej výšky pokuty je v podstate kontrolou\nsprávnej úvahy administratívneho orgánu, najmä či pri stanovení výšky pokuty postupoval v súlade\nso zákonom, teda či je uložená v rámci zákonného rozpätia (§ 38 ods. 2 písm. b) bod1. zákona o\núčtovníctve) a či boli zohľadnené všetky hľadiská, na ktoré bol povinný prihliadať (§ 38 ods. 7 zákona\no účtovníctve). Správny súd pritom nie je oprávnený nahrádzať správnu úvahu orgánu verejnej správy\nvlastnou úvahou.\n46. K namietanej výške pokuty 9.000,- eur správny súd uvádza, že horná hranica sankčného rozpätia,\nt. j. 2 % z netto majetku, bola v prípade žalobcu v sume 21.971,94 Eur (2% zo sumy 1.098.597,00 Eur).\nŽalobcovi bola uložená úhrnná pokuta podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o účtovníctve v spojení\ns § 155a Daňového poriadku, teda podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na správny delikt\ns najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Správca dane využil inštitút absorpčnej zásady. Správny\nsúd poukazuje na to, že z povahy pokuty ako majetkovej sankcie vyplýva, že ak má byť individualizovaná\na primeraná, musí reflektovať aj majetkové pomery potrestaného. Zároveň musí byť naplnený aj účel\ntrestania, aby uložená sankcia efektívne pôsobila ako trest, aj ako odstrašenie od ďalšieho porušovania\npovinností, jednak pre porušovateľa, ale aj ďalšie subjekty, t. j. musí byť naplnený účel represívny,\nako aj preventívny. Správna úvaha daňových orgánov pri rozhodovaní o výške sankcie vychádzala\nz uvedených zásad.\n47. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jeho konaním nemohlo dôjsť, a ani nedošlo, k nesprávnemu\núsudku alebo rozhodovaniu používateľov stránky, na ktorej sa nachádzajú informácie ohľadom\núčtovných závierok spoločností so sídlom v Slovenskej republike s tým, že nemá žiadne bankové alebo\nnebankové úvery, nemá pôžičky alebo pohľadávky po splatnosti (a teda nemá veriteľov) a ak by aj\nmal záujem získavať obchodných partnerov, tak neuložením účtovnej závierky by poškodil žalobca len\nsám seba a nie svojich obchodných partnerov, pretože práve pre nich by sa javil ako nedôveryhodný,\ntieto námietky podľa správneho súdu nemajú relevanciu. Ide o vyvodenie administratívnoprávnej\nzodpovednosti za správne delikty, pri ktorých je žalobca ako právnická osoba objektívne zodpovedný\n(bez ohľadu na zavinenie) a skutková podstata správneho deliktu, resp. správnych deliktov, za ktoré bola\nvyvodená administratívnoprávna zodpovednosť, nevyžaduje žalobcom uvádzaný následok, ku ktorému\nby malo dôjsť neuložením účtovných závierok do registra účtovných závierok. Navyše ide len o ničím\nnepodložené subjektívne vyjadrenie názoru žalobcu, ktoré ani žiadnym spôsobom nepreukazuje.\n48. V zmysle § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo správne,\núplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov a účtovať\ntak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom\núčtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Pokiaľ tomu tak nie je, v tu posudzovanom prípade\nv zmysle § 8 ods. 3 zákona o účtovníctve, v dôsledku neuloženia účtovných závierok do registra\nv zákonom stanovenej lehote, dochádza k zníženiu miery istoty používateľov registra, a to ohľadom\nsprávnosti, úplnosti a preukázateľnosti údajov vykázaných a zverejnených v účtovnej závierke. Preto\nmohlo dôjsť k nesprávnemu úsudku alebo rozhodovaniu používateľov stránky a túto okolnosť ako\nnežiaduci následok správneho deliktu správca dane správne zohľadnil pri určovaní výšky pokuty.\n49. Daňové orgány správne vyhodnotili závažnosť spáchania správneho deliktu ako vysokú s poukazom\nna prevenciu a boj proti nežiaducim rozmáhajúcim sa daňovým podvodom v podnikateľskom prostredí.\nSprávny súd považuje sa opodstatnenú argumentáciu žalovaného, že každý daňový subjekt musí byť\nopatrný, pracovať so zvýšenou obozretnosťou pri výbere svojho dodávateľa, pričom jednou z možností,\nako túto zásadu dodržať je aj nahliadnutie do registra účtovných závierok. V predmetnej veci zostavené\núčtovné závierky nenadväzovali na podané daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby,\nnakoľko žalobca podal daňové priznania s nulovými hodnotami. Až podania dodatočných daňových\npriznaní nadväzovali na zostavené účtovné závierky. Ani to, že chyby v daňových priznaniach boli\nnapravené, nie je relevantnou skutočnosťou. Podstatným je, že verejnosť, obchodní partneri a iné\nsubjekty nemali prístup k aktuálnym finančným informáciám o hospodárení žalobcu. Register účtovných\nzávierok má slúžiť práve na zabezpečenie transparentnosti a dostupnosti finančných informácií, a preto\nje oneskorené ukladanie závierok významným porušením zákona.\n50. K času trvania porušenia zákona č. 431/2002 Z. z., za ktoré bola uložená sankcia, žalovaný správne\nkonštatoval, že trvali dlhšie a týkali sa viacerých účtovných období, teda porušenia možno hodnotiť ako\ndlhotrvajúce neplnenie predmetnej povinnosti. Správny súd k tomu uvádza, že neukladanie účtovných\n\nzávierok do registra trvalo niekoľko po sebe nasledujúcich účtovných období, v podstate až do začatia\nkontroly, o ktorej bol žalobca upovedomený. Za účtovné obdobia od 01.12.2016 do 30.11.2017 a od\n01.12.2017 do 30.11.2018 boli účtovné závierky uložené do registra 02.09.2020, teda v priebehu daňovej\nkontroly na DPH (vykonávanej od 19.06.2020 do 01.12.2020), hoci mali byť uložené najneskôr dňa\n31.05.2018 a dňa 31.05.2019 a za účtovné obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2020 bola účtovná závierka\nuložená dňa 07.03.2022, teda až po doručení oznámenia o výkone tejto kontroly (dodržiavania zákona o\núčtovníctve) dňa 14.02.2022, hoci mala byť do registra uložená najneskôr dňa 31.05.2021. Z uvedeného\nvyplýva, že žalobca porušoval zákon opakovane a dlhodobo, pričom účtovné závierky neuložil včas, t.\nj. v zákonom stanovenej lehote, nie za jedno, ale za tri účtovné obdobia.\n51. Neobstojí ani žalobná námietka o nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej pokuty. Z vyššie\ncitovanej právnej úpravy vyplýva, že za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve,\nktorého sa dopustil žalobca neuložením účtovných závierok do registra účtovných závierok v lehote\nna ich uloženie, správca dane uloží pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. b), bod 1. zákona o účtovníctve\ndo 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie\nv ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, pričom hornou hranicou je suma 1.000.000 Eur.\nSprávca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, koľko predstavujú 2% z celkovej sumy majetku\nvykázaného v súvahe zostavenej za každé z kontrolovaných účtovných období u žalobcu a zistil, že\nnajvyššia suma bola za účtovné obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2020, kde bol v súvahe účtovnej\nzávierky vykázaný majetok netto v sume 1.098.597,00 Eur, z čoho 2% predstavujú 21.971,94 Eur a preto\nide o najvyššiu hornú hranicu sadzby pokuty, pod ktorú mal správca dane určiť výšku ukladanej pokuty\nžalobcovi. Správca dane za tri správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, ktorých\nsa dopustil žalobca v rámci troch účtovných období, uložil žalobcovi úhrnnú pokutu 9.000,00 Eur, čo je\npodľa správneho súdu v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o účtovníctve. Správca dane\nodôvodnil aj použitie absorpčnej zásady. Správny súd k takémuto postupu uvádza, že správca dane\naplikoval zásadu absorpcie podľa § 155a Daňového poriadku, čo znamená, že pokuta bola uložená za\nnajzávažnejšie porušenie, a nie súhrnne za každé obdobie samostatne. Tým správca dane zabezpečil,\nže žalobca nebol pokutovaný za každé porušenie individuálne, čo by mohlo viesť k vyššej sankcii.\n52. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré potvrdil žalovaný napadnutým rozhodnutím,\nuviedol, aké následky má neuloženie účtovných závierok do Registra, uviedol, akými úvahami sa pri\nukladaní predmetnej úhrnnej pokuty riadil a že jej úhrada nebude mať pre žalobcu likvidačný charakter.\nNa základe vyššie uvedeného má správny súd, za to, že orgány verejnej správy pri určení výšky pokuty\npostupovali v súlade s ustanovením § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve, keď pri ukladaní pokuty prihliadli v\nsúlade so zákonnou dikciou na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania\nsprávneho deliktu, za ktorých k porušeniu došlo a správny súd nezistil, že by správne orgány vybočili\nz medzí ustanovených zákonom. Neobstoja preto tvrdenia žalobcu, že ide o šikanóznu a neprimerane\nvysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali, ani že jej výška je nedostatočne zdôvodnená.\nNavyše žalobca nekonkretizoval nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Len vo všeobecnosti\ntvrdil, že výška pokuty nebola odôvodnená. S uvedeným tvrdením sa správny súd nestotožňuje, pretože\nz odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé ako pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené hľadiská\nv zmysle § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve a svoju úvahu pri určovaní výšky pokuty zrozumiteľným\nspôsobom odôvodnil. Žalobca neargumentoval konkrétne voči správnosti vyhodnotenia hľadísk, ktoré\nboli správne orgány povinné zohľadniť, t. j. že by boli v rozpore so zisteným skutkovým stavom\nalebo logickým uvažovaním. Pri posúdení opodstatnenosti konkrétnej výmery uloženej sankcie, ktorá\nnevybočovala zo zákonom stanoveného rozpätia, správny súd nezistil nezákonnosť.\n53. Pokiaľ žalobca namietal neprimeranosť výšky pokuty, z dôvodu že bola podľa neho uložená vo výške\nmimo obvyklých pokút ukladaných správcom dane v rokoch 2018, 2019 a 2020 za obdobné porušenia\nzákona o účtovníctve, pričom poukázal na priemernú výšku ukladaných pokút v rámci Žilinského\nkraja a Trenčianskeho kraja, správny súd k tomu uvádza, že priemerné/štatistické vyhodnotenie pokút\nuložených iným daňovým subjektom je pre posúdenie výšky pokuty uloženej žalobcovi bezvýznamné.\nŽalobca nezohľadnil, aké konkrétne porušenia boli u týchto iných účtovných jednotiek zistené pri\njednotlivých kontrolách, čo napokon ani nemohol vedieť. Žalovaný dôvodne poukázal na to, že každá\nuložená pokuta na základe porušenia zákona o účtovníctve je uložená konkrétnej účtovnej jednotke,\nza porušenie konkrétnych ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z., ako aj konkrétnych stanovených výšok\n(rozpätí) pokuty za jednotlivé porušenia. Správny súd preto nepovažuje za oprávnenú požiadavku\n\nžalobcu použiť v jeho prípade priemernú výšku pokuty, pretože každá pokuta je individuálna a závisí od\nkonkrétnych okolností každého prípadu.\n54. Z administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí žalovaného a správcu dane nevyplýva, že by výška\nuloženej pokuty bola neprimeraná a že by orgány verejnej správy pri jej ukladaní vybočili z rozsahu\nsprávnej úvahy. Priemerná výška pokuty nie je určujúca, a to ani pri rešpektovaní zásady vyjadrenej\nv § 3 ods. 9 Daňového poriadku, v zmysle ktorej správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v\nskutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Nebolo preukázané, že išlo o skutkovo\nzhodné prípady. Relevantnou nie je ani odpoveď Daňového úradu Trenčín zo dňa 11.07.2022 na\nzáklade infožiadosti, z ktorej vyplýva že bolo vykonaných 87 kontrol a priemerná výška pokuty bola\n867,42 Eur. To, že sa v konkrétnom prípade uložená výška pokuty nezhoduje (je vyššia) s priemernou\nvýškou pokuty, nie je skutočnosťou pre vyvodenie záveru o neprimeranosti uloženej pokuty. Pokiaľ by\nto tak malo byť, ustanovenie § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve by bolo obsolétnym. Navyše výška\npokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca je zákonodarcom stanovená tak, že je stanovená\nhorná hranica pokuty v závislosti od toho, aká je suma majetku vykázaná v súvahe zostavenej za\nkontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa zákona o účtovníctve s tým, že je\naj stanovený maximálny limit pokuty 1.000.000 Eur. Ide o špecifické určenie výšky pokuty, ktorá sa odvíja\nod vykázanej sumy majetku kontrolovaného subjektu, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou nebude u\nrôznych kontrolovaných účtovných jednotkách rovnaký.\n55. Ani tvrdenie žalobcu o šikanóznej pokute, výška ktorej mala byť uložená po zistení značného majetku\nžalobcu pri daňovej kontrole, pričom zároveň žiadne porušenia daňového subjektu touto kontrolou neboli\nzistené, správny súd nepovažuje sa relevantné a uvádza, že výška pokuty bola určená na základe\nhodnoty majetku vykázaného v súvahe, ako to stanovuje zákon. Tento spôsob výpočtu pokuty nie je\nsvojvoľný, ale je jednoznačne určený zákonom a jeho cieľom je reflektovať ekonomickú situáciu účtovnej\njednotky, čím sa napĺňa aj represívny účel uloženej sankcie, ktorú má porušovateľ zákona pociťovať aj\nako trest.\n56. Pokiaľ žalobca vyčítal žalovanému a správcovi dane, že nebola zohľadnená súčinnosť žalobcu v\nrámci miestneho zisťovania a v rámci celého konania, správny súd uvádza, že súčinnosť žalobcu nie je\npre uloženie výšky pokuty rozhodujúca. Nemožno prisvedčiť ani argumentácii žalobcu, že malo byť v jeho\nprospech zohľadnené to, že účtovné závierky uložil do registra účtovných závierok dobrovoľne, aj keď\npo lehote. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že k uloženiu účtovných závierok došlo po začatí\nkontrol tak, ako je uvedené v bode 50 odôvodnenia tohto rozsudku, z čoho možno dôvodne vyvodiť, že\nimpulzom ukončenia porušovania zákona o účtovníctve bola práve táto skutočnosť. Z tohto dôvodu nie je\nmožné považovať uloženie závierok za dobrovoľné, ale za reakciu na hrozbu sankcie. Navyše z právnej\núpravy nevyplýva, že by k uloženiu účtovných závierok do registra malo dôjsť až na základe výzvy\nsprávcu dane, keďže zákon za určených podmienok ukladá účtovnej jednotke takto postupovať, teda\núčtovnú závierku do registra uložiť v zákonom určenej lehote. Aj keď právna úprava nepoužíva explicitne\nvýraz, že ide o povinnosť účtovnej jednotky, pokiaľ zákon ukladá účtovnej jednotke takto postupovať,\nopomenutím konania, ku ktorému žalobcu zákon o účtovníctve jednoznačne zaväzoval, bol dotknutý\ntýmto zákonom chránený verejný záujem na spoľahlivom obsahu registra ako informačného systému\nverejnej správy, z ktorého majú mať jeho používatelia možnosť získať reálne a pravdivé informácie\no zverejňovaných skutočnostiach. Žalovaný správne uviedol, že ak zákon č. 431/2002 Z. z. upravuje\nukladanie účtovných závierok do registra v určených lehotách, potom to nie je na báze dobrovoľnosti\núčtovnej jednotky, ale je to zákonná povinnosť účtovnej jednotky.\n57. Žalobca tiež namietal, že správca dane uložením pokuty v predmetnej výške chcel len naplniť\nfiškálny záujem štátu, vyjadroval podozrenia, že sa zo strany príslušného správcu dane v súvislosti\ns paralelou medzi porušeniami a výškou pokuty jedná o diskrimináciu z dôvodu, že spoločníkmi sú\nzahraničné subjekty a štatutárom je občan Poľskej republiky ako aj ďalšie všeobecné tvrdenia a\nkonštatovania, avšak v týchto bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté konkrétne žalobné námietky\ns tvrdením o nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam, a preto takéto žalobné námietky nie sú\ndôvodné. Takto všeobecne uplatnené námietky neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutého\nrozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého\nrozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti\nuvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\n\nza žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné\nnámietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s\nrozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci daňovými orgánmi, bránia tomu, aby správny súd na\nich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového\nrozhodnutia. Preto táto argumentácia žalobcu je len ničím nepodloženým tvrdením žalobcu bez dopadu\nna zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\n58. K poukazovaniu žalobcu na to, že daňové orgány pri rozhodovaní o výške pokuty neprihliadli na\nskutočnosť, že možné oneskorenie vo vzťahu k uloženiu účtovných závierok sa mohlo diať aj v súvislosti\ns obdobím pandémie COVID-19, správny súd uvádza, že na povinnosti žalobcu sa nevzťahovalo\nustanovenie § 20 ods. 1, ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. Žalobca mal prvé dve účtovné závierky uložiť\ndo registra účtovných závierok v lehotách do 31.05.2018 a 31.05.2019, teda ešte pred vypuknutím\npandémie. V prípade účtovnej závierky za účtovné obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2020 mal žalobca\núčtovnú závierku k 30.11.2020 uložiť do registra účtovných závierok do 31.05.2021, uložil ju dňa\n07.03.2022, t. j. v tomto prípade sa jedná o obdobie po skončení pandémie, ktorá v zmysle § 2 ods.\n3 zákona č. 67/2020 Z. z. skončila 30.09.2020. Na uvedené tri účtovné obdobia a splnenie povinnosti\nv súvislosti s uložením účtovných závierok do registra účtovných závierok sa tak predlžovanie lehôt\npodľa zákona č. 67/2020 Z. z. vôbec nevzťahovalo. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v súvislosti\ns covidovým obdobím vláda schválila návrh ministra financií a odpustila sankcie za neplnenie daňových\npovinností, správny súd poukazuje na to, že išlo o odpustenie vyrubenia úroku z omeškania za\nnezaplatenie dane a o odpustenie uloženia pokuty za nepodanie daňového priznania, a nie za spáchanie\nsprávneho deliktu podľa zákona o účtovníctve. Podmienkou bolo, že dane sa stali splatnými v období od\n12.03.2020 do 31.12.2020 a aj to, že daňový subjekt si svoje povinnosti splní najneskôr do 30.06.2021.\nOdpustenie sankcie sa preto nevzťahuje na úhrnnú sankciu uloženú žalobcovi. Správny súd preto aj\ntúto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.\n59. Žalobca poukazoval na výšku sankcie za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o\núčtovníctve, kedy účtovná jednotka vôbec neuloží a neschváli účtovnú závierku s tým, že v takomto\nprípade je minimálna výška pokuty 100 Eur a maximálna výška pokuty 10.000 Eur. Podľa správneho\nsúdu ide len o polemiku žalobcu bez dopadu na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Jednotlivé\nvýšky pokút za jednotlivé správne delikty sú stanovené zákonodarcom a zohľadňujú v sebe aj závažnosť\ntoho-ktorého skutku. Ide o skutkovú podstatu odlišného správneho deliktu s úplne odlišnou sankciou\nnereflektujúcou na sumu majetku vykázanú kontrolovaným subjektom.\n60. Žalobca na záver v žalobe navrhol peňažnú moderáciu. Dôvodil, že v predmetnej veci sa jedná o\nneprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a z uvedeného dôvodu navrhol,\naby správny súd v súlade s § 192 SSP na základe výsledkov dokazovania rozsudkom znížil výšku\nuloženej pokuty zo sumy 9.000,00 Eur na sumu 894,67 Eur, t. j. na priemernú výšku pokuty, pretože sú\npodľa neho splnené všetky podmienky peňažnej moderácie súdom. Správny súd uvádza, že správna\nžaloba žalobcu je žalobou vo veci správneho trestania a pri tomto type správnej žaloby je zakotvený\nosobitný moderačný prostriedok - sankčná moderácia (§ 198 SSP). Žalobca jednoznačne uplatnil návrh\nna peňažnú moderáciu v zmysle § 192 SSP, ktorá je ale ako moderačný prostriedok prípustná pri\nvšeobecnej správnej žalobe, a to v prípade ak je žalobca napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy zaviazaný ako účastník administratívneho konania na peňažné plnenie alebo na peňažnú\nnáhradu škody.\n61. Správny súd preto návrh žalobcu na peňažnú moderáciu, ktorý v konaní o správnej žalobe vo\nveciach správneho trestania nie je prípustný, zamietol. Zároveň však konštatuje, že moderačnému\nnávrhu by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, keby ho súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na\nsankčnú moderáciu v zmysle § 198 SSP, keďže žalobca nepreukázal, že výška pokuty je neprimeraná\npovahe skutku (správny súd z dôvodov uvedených vyššie má za to, že primeranou je) a ani to, že by\nmala pre žalobcu likvidačný charakter, čo sú alternatívne dôvody pre sankčnú moderáciu. Ústavný súd\nČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl. ÚS 3/02 uviedol, že v prípade podnikajúcich\nosôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by bola zničená ich majetková základňa pre ďalšiu\npodnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými\nústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa\npodnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to\npo značné časové obdobie. Žalobca však netvrdil ani neosvedčil, že by zaplatenie predmetnej úhrnnej\n\npokuty vo výške 9.000,00 Eur malo pre neho likvidačný charakter. Naopak uvádzal, že zistenie značného\nmajetku pri miestnom zisťovaní bolo dôvodom uloženia podľa neho neprimerane vysokej pokuty, ktorú\noznačil za šikanóznu. Avšak posudzovanie splnenia zákonných podmienok pre sankčnú moderáciu\na rozhodovanie o nej presahuje rozsah tohto konania pre absenciu návrhu žalobcu na takýto postup.\n62. Správny súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný správne aplikovali ustanovenia zákona\nč. 431/2002 Z. z. a zákona č. 563/2009 Z. z., a že ich úvaha pri ukladaní pokuty bola správna, že\nvýška uloženej pokuty spĺňa kritériá preventívnej aj represívnej funkcie. Žalovaný aj správca dane pri jej\nukladaní nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili.\n63. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu\npredchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení vymenovaných dôvodov/prípadov\nv ustanovení § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho súdnictva\nviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného\nako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol\na zamietol aj žalobcom alternatívne podaný návrh na moderáciu uloženej sankcie.\n64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contr. a § 168 SSP. Žalobca\nv konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno\nspravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne, avšak tie\nnenastali. Preto správny súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\n65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).\n65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním\nkasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,\n§ 439 ods. 1 SSP a §\n439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok\n(§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní\nod doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}