{"guid": "5fc161ee-f633-4ee6-abab-3ce584aab110:0b0e784f-ab15-4e6b-98ec-df27fa503c20", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200640.2", "spisova_znacka": "ZA-30S/260/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/260/2022 z 23. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2024, sp. zn. ZA-30S/260/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200640.2", "identifikacne_cislo": "5022200640", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b0e784f-ab15-4e6b-98ec-df27fa503c20", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200640.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200640.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200640.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-30S/260/2022\n5022200640\n23. 10. 2024\nJUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová\nECLI:SK:SpSBB:2024:5022200640.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej\nRúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu,\nv právnej veci žalobcu: HAES, s.r.o., so sídlom Predmierska 404, 023 54 Turzovka, IČO: 45 419\n981, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102798433/2022 zo dňa 13. októbra 2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd správnu žalobu zamieta.\nII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého\nstupňa“), vykonal u žalobcu, ako u daňového subjektu, kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za\nzdaňovacie obdobie roka 2015 (ďalej len „DzPPO“). Nakoľko výkonu tejto daňovej kontroly predchádzala\ndaňová kontrola daňového subjektu HAES, s.r.o. pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za\nzdaňovacie obdobie mesiacov február 2015, apríl až september 2015, november 2015 a december\n2015 zamestnanci správcu dane spísali dňa 26.03.2020 úradný záznam o prevzatí písomností z\npredchádzajúcej daňovej kontroly k DPH\n2 ZA-30S/260/2022\ndaňového subjektu, pričom správca dane vychádzal z dokladov predložených v daňovej kontrole DPH\nv zmysle ust. § 24 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok). Žalobca v\npriebehu daňovej kontroly DzPPO uviedol, že všetky doklady a dôkazy už správcovi dane predložil v\nrámci daňovej kontroly DPH. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100949179/2022\nzo dňa 01.06.2021, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 03.06.2021 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k\nzisteniam uvedeným v protokole, pričom k protokolu bolo správcovi dane doručené vyjadrenie daňového\nsubjektu zo dňa 16.07.2021. Následne došlo k ústnemu prerokovaniu pripomienok daňového subjektu\nk protokolu, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 10.09.2021.\n2. Vo vyrubovacom konaní správca dane (v poradí druhým) rozhodnutím č. 10099873/2022 zo dňa\n22.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume\n68 235,90 Eur za zdaňovacie obdobie roka 2015 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko\nvylúčil z daňových výdavkov: spotrebu materiálu do strojov a vozidiel – zaúčtované výdavky na nákup\npohonných látok (neuznanie týchto výdavkov nebolo daňovým subjektom namietané v predchádzajúcom\n\nodvolacom konaní – pozn. správneho súdu) a zaúčtované dodávateľské faktúry spoločnosti K-Energo,\ns.r.o. so sídlom Vyšehradská 12, 851 06 Bratislava, IČO 45 286 850, ex offo výmaz spoločnosti dňa\n05.12.20217 (ďalej len „K-Energo, s.r.o.“) a spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o.., so sídlom Tallerova\n4, 811 02 Bratislava, IČO: 44 912 757, dobrovoľný výmaz dňa 01.07.2017 (ďalej len „M-TRADE\nSK, s.r.o.“). Po opätovnom vyhodnotení všetkých dôkazov predložených daňovým subjektom počas\nvýkonu daňovej kontroly DzPPO za zdaňovacie obdobie roka 2015 dospel k záveru, že sporné\ndodávateľské faktúry od spoločnosti K-Energo, s.r.o. a M-TRADE SK, s.r.o. nemajú materiálny základ\na boli vystavené bez riadneho podnikateľského dôvodu. Správca dane vychádzal z výpovedí bývalých\nkonateľov deklarovaných dodávateľov – pána A. B. a pána A. C., ktorí uviedli, že spoločnosti nemali\nžiadnyen majetok, stroje ani zamestnancov, pričom práce uvedené na faktúrach len sprostredkovali.\nSvoje rozhodnutie zdôvodnil správca dane tak, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a\ndostatočne nepreukázal inými listinnými dôkazmi (nielen faktúrami), že stavebné práce – služby,\nboli skutočne dodané v deklarovanom rozsahu, a že boli dodané práve deklarovanými dodávateľmi\nuvedenými na sporných faktúrach. Podľa správcu dane daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a\nnáklady zaúčtované na základe dodávateľských faktúr od spoločností K-Energo, s.r.o. a M-TRADE SK,\ns.r.o. dostatočne nepreukázal v zmysle ust. § 21 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 2 písm. i) zákona č.\n595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný (v poradí\ndruhým) rozhodnutím č. 102798433/2022 zo dňa 13.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval zistenia a skutkový\nstav preukázaný správcom dane, pričom uviedol, že z daňových nákladov boli vylúčené predmetné\ndodávateľské faktúry vystavené dodávateľmi K-Energo s.r.o. a M-TRADE SK, s.r.o., ktoré vo svojom\núčtovníctve daňový subjekt zaúčtoval do daňových nákladov na účty 518 011 (stavebné práce). Podľa\nžalovaného, daňový\n3 ZA-30S/260/2022\nsubjekt vo vyrubovacom konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal dodanie stavebných\nprác v zmysle sporných faktúr, pričom samotní dodávatelia nepotvrdili vierohodnosť sporných faktúr a s\nrelevantnými pochybnosťami o reálnom vykonávaní ekonomickej činnosti dodávateľa založili dôvodnú\npochybnosť žalovaného o dodaní stavebných prác prostredníctvom deklarovaných dodávateľov KEnergo, s.r.o. a M-TRADE SK, s.r.o..\nSprávna žaloba – žalobné body\n4. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a s ohľadom na žalobné námietky navrhol správnemu súdu,\naby napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, zrušil a vec\nvrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n5. V úvode správnej žaloby žalobca uviedol, že v rámci výkonu daňovej kontroly zaslal správcovi dane\nvšetky požadované doklady a dokumenty a vo vzťahu k vyjadreniam k faktúram od spoločností KEnergo, s.r.o. a M-TRADE SK, s.r.o. odkázal na svoje vyjadrenia zaslané k daňovej kontrole DPH,\nv rámci ktorej sa niekoľkokrát vyjadroval k predmetným faktúram, pričom správca dane nahliadol do\npredmetného spisového materiálu daňovej kontroly DPH a pripojil ich do spisového materiálu daňovej\nkontroly DzPPO.\n6. Žalobca namietal, že na základe totožných dôkazov totožný správca dane v rámci kontroly DPH za\ntotožné kontrolované obdobie dospel k rozdielnym skutkovým zisteniam oproti skutkovým zisteniam, ku\nktorým dospel v rámci kontroly DzPPO. Namietal, že správca dane v rámci daňovej kontroly DzPPO\nnevykonal žiadne nové dôkazy, ani nezistil nové skutočnosti oproti dôkazom a skutočnostiam zisteným v\nrámci daňovej kontroly DPH. Správca dane teda vychádzal zo skutkového stavu a svedeckých výpovedí\nsvedkov vykonaných počas kontroly DPH.\n7. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca citoval vybrané úseky z rozhodnutí správcu dane uvedené v\nrozhodnutiach týkajúcich sa daňovej kontroly DPH, z ktorých mal za to, že správca dane v rámci daňovej\nkontroly DPH za zdaňovacie obdobia jednotlivých mesiacov roka 2015 uznal materiálne plnenie (teda\nmateriálny základ faktúr), a to aj tým, že ho podľa žalobcu nikdy nespochybnil, napríklad za týmto účelom\n\nnikdy nenariadil vykonanie miestnej obhliadky. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že sa nejedná o\ntotožný skutkový stav z dôvodu použitia rôznych právnych predpisov. Žalobca zdôraznil, že skutkový\nstav je v danom prípade rovnaký a zároveň v oboch prípadoch je rovnako posudzovaný podľa zákona\no dani z príjmov a v prípade daňovej kontroly DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\n8. V tejto súvislosti citoval ustanovenie § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov účinného od\n01.01.2015 do 14.03.2015, a keďže dôkazy (svedecké výpovede) získané počas\n4 ZA-30S/260/2022\ndaňovej kontroly potvrdili, že bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov pre odberateľa (žalobcu)\nvykonali činnosti spĺňajúce znaky sprostredkovania, mal mu podľa názoru žalobcu správca dane\npostupom podľa tohto ustanovenia uznať službu sprostredkovania v tuzemsku za protihodnotu, za čo mu\nprináležala odmena (provízia) za sprostredkovanie vo výške 20% z hodnoty zrealizovaného obchodu,\na to napriek tomu, že nemal uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní v zmysle ustanovení Obchodného\nzákonníka.\n9. Vzhľadom na vydanie prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného, bol\npodľa žalobcu porušený princíp právnej istoty, ako jedného zo základných princípov právneho štátu a z\nneho vyplývajúci princíp nezmeniteľnosti, ako aj princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. V tejto\nsúvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/208 zo dňa 09.03.2018 a nálezy\nÚstavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 a sp. zn. IV. ÚS 14/07, v zmysle ktorých mal žalobca za to,\nže došlo k porušeniu zásady jednotného postupu správcu dane pri rozhodovaní v skutkovo zhodných\nveciach.\n10. Taktiež poukázal na možné porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a zopakoval, že sa\njednalo o totožný skutkový stav, kedy mal správca dane povinnosť aj v rámci zásady voľného hodnotenia\ndôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom mal prihliadnuť na všetko, čo pri správe daní vyšlo\nnajavo. Žalobca mal za to, že správca dane porušil túto zásadu, keď vyhodnotil totožné dôkazy a totožné\nvýsluchy odlišne a neprihliadol na všetko, čo vyšlo najavo a nevyhodnotil ich ani vo vzájomnej súvislosti.\n11. V závere správnej žaloby navrhol na pojednávaní vykonať výsluch kontrolórok správcu dane\nvykonávajúcich predmetnú daňovú kontrolu z dôvodu jeho podozrenia, že sa jednalo o inštrukcie\nz nadriadeného orgánu a za týmto účelom žiadal pripojenie akejkoľvek internej komunikácie s\nnadriadenými orgánmi.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených\nv žalobou napadnutom rozhodnutí. Zopakoval priebeh administratívneho konania a zistení z daňovej\nkontroly DzPPO za zdaňovacie obdobie roka 2015 a uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\na nepreukázal, že deklarovaní dodávatelia K-Energo, s.r.o. a M-TRADE SK, s.r.o. boli skutočnými\ndodávateľmi prác, a preto podľa neho správca dane postupoval správne, keď zo základu dane vylúčil\nnáklady fakturované týmito dodávateľmi. Uviedol, že správca dane na základe rozsiahleho šetrenia\npostupoval správne a v súlade so zákonom o dani z príjmov, ako aj v súlade s Daňovým poriadkom.\nPodľa žalovaného žalobca dodanie stavebných prác v zmysle sporných faktúr nepreukázal, dodávatelia\nnepotvrdili vierohodnosť sporných faktúr a relevantné pochybnosti o reálnom vykonávanie ekonomickej\nčinnosti dodávateľov zakladali dôvodnú pochybnosť o dodaní stavebných prác prostredníctvom\ndeklarovaných dodávateľov K-Energo, s.r.o. a M-TRADE SK, s.r.o..\n5 ZA-30S/260/2022\n13. Podľa žalovaného v prípade, ak je skutkový stav rovnaký, je potrebné z tohto skutkového stavu\nvychádzať pri každom druhu daní a tento zistený skutkový stav posúdiť v súvislosti s ustanoveniami\nkonkrétneho zákona, buď v súvislosti so zákonom o DPH, alebo so zákonom o dani z príjmov.\n\n14. Ďalej uviedol, že ak by sa v prípade žalobcu jednalo o sprostredkovanie a nie o vykonanie stavebných\nprác, aj samotné sprostredkovanie by muselo byť jednoznačne preukázané. Podľa žalovaného\nnepostačuje len konštatovanie, že činnosti dodávateľa sa javia ako sprostredkovateľské činnosti, teda\nbez ich ďalšieho preukázania. Navyše zo strany správcu dane ani zo strany žalovaného nebolo\nmožné preklasifikovať samotný predmet fakturácie a to, fakturované stavebné práce, na fakturovanie\nsprostredkovateľskej odmeny. Navyše uviedol, že ani žiadna sprostredkovateľská činnosť nebola zo\nstrany žalobcu a dodávateľa dohodnutá.\n15. Podľa žalovaného správca dane vychádzal z dôkazov získaných aj pri kontrole DPH, tieto dôkazy\nvšak vyhodnotil v súlade s ust. § 24 Daňového poriadku a s ustanoveniami zákona o dani z príjmov.\nVyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)\n16. Žalobca vyjadril svoj nesúhlas s názorom žalovaného, ktorý uviedol v podanom vyjadrení k správnej\nžalobe, pričom v replike zotrval na dôvodoch a vyjadreniach uvedených už v správnej žalobe.\n17. Nad rámec citoval z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 prípad Vikingo a rovnako\ncitoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, ktoré veci sa týkajú\npodmienok odmietnutia práva na odpočet DPH.\nVyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)\n18. Žalovaný vyjadril nesúhlas s argumentáciou uvedenou žalobcom v replike. Uviedol, že spochybnenie\nvzniku daňových nákladov (stavebné práce od dodávateľa K-Energo, s.r.o. a dodávateľa M-TRADE SK,\ns.r.o.) bolo podporené spochybnením poskytnutia stavebných prác aj na základe výpovedí bývalých\nkonateľov, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, a ktorí len formálne potvrdili, že dodali fakturované práce,\nresp. že sprostredkovali dodávateľov, dodávatelia však neidentifikovali pracovníkov, ktorí mali stavebné\npráce vykonať, ani žalobca ani dodávateľ nepredložili žiadne zoznamy pracovníkov, napr. BOZPškolenia, zápisy v stavebných denníkoch, z ktorých by bolo možné identifikovať, kto skutočne stavebné\npráce vykonal, neboli predložené preberacie a odovzdávacie protokoly, prípadne iné dôkazy, ktoré by\npreukazovali skutočné vykonanie stavebných prác dodávateľom pre žalobcu.\n19. Ďalej uviedol, že žalobca sa v podanom odvolaní, ako aj v žalobe, zameral na skutočnosť, že správca\ndane vykonávajúci daňovú kontrolu DzPPO by mal skutkový stav vyhodnotiť rovnako ako v kontrole\nDPH, pretože podľa neho je skutkový stav rovnaký.\n6 ZA-30S/260/2022\nŽalovaný vyjadril svoj názor, že v prípade, ak je skutkový stav rovnaký, je potrebné z tohto skutkového\nstavu vychádzať pri každom druhu daní a tento zistený skutkový stav posúdiť v súvislosti s ustanoveniami\nkonkrétneho zákona (buď v súvislosti so zákonom o DPH alebo v súvislosti so zákonom dani z príjmov).\nŽalobca počas daňovej kontroly DzPPO za zdaňovacie obdobie roka 2015 podľa žalovaného nepredložil\nžiadne nové dôkazy, a ani neuviedol nové skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Žalobca\nvo vyjadreniach predložených v priebehu daňovej kontroly DzPPO uvádzal, že sa v celom rozsahu\npridržiava vyjadrení produkovaných počas kontroly na DPH za obdobia roka 2015. Žalobca sa proti\npredmetným rozhodnutiam na DPH ani neodvolal, teda prijal záver správcu dane.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom\n20. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,\nv ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej\nBystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V\ndôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/260/2022\nvedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/260/2022.\n21. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa\n§ 13 ods. 1 SSP, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby\n\n(§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190\nSSP zamietol.\n22. Správny súd na žiadosť žalobcu nariadil pojednávanie na deň 23.10.2024, na ktorom právny\nzástupca žalobcu odkázal na správnu žalobu a vyjadrenia v predmetnej veci v celom rozsahu. Zdôraznil,\nže podľa jeho názoru správca dane a žalovaný nesprávne právne vec posúdili, keď na základe rovnakých\ndôkazov a dokladov predložených v rámci daňovej kontroly DPH zistili iný skutkový stav, ktorý bol podľa\njeho názoru zistený nedostatočne pre riadne posúdenie veci. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala\nna zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a uviedla, že žalobca nepredložil žiadne ďalšie\ndoklady a dôkazy okrem tých, ktoré mal správca dane k dispozícii z daňovej kontroly DPH, pričom\nuvedené skutočnosti vyhodnocoval podľa zákona o dani z príjmov.\n23. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n7 ZA-30S/260/2022\n24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n25. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa\nberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,\nktoré je povinný viesť.\n27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n28. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n29. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n30. Podľa § 1 ods. 1 zákona o dani z príjmov, tento zákon upravuje a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby (ďalej len „daň“), b) spôsob platenia a vyberania dane.\n31. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom\nvýdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11 pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním\n\nsúvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.\nt), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n8 ZA-30S/260/2022\n32. Podľa § podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel\nmedzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno\npodľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v\nnesprávnej výške.\n33. Podľa § 21 ods. 1 prvej časti vety zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky\n(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval.\n34. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na závery ustálenej judikatúry súdov vyššej\nsúdnej autority v oblasti dane z príjmov. V rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/60/2015 zo dňa 28.02.2017 Najvyšší\nsúd SR vo vzťahu k dani z príjmov uviedol, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a\nslužieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie\nje postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje\nodrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a\nje riadne zaúčtovaný v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,\nešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky. Technicky je\nmožné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne\nposkytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov\nuznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňový výdavok\nmusí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať\nvecnú súvislosti úhrady za tovary, prípadne služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov\na tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný, resp. služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou\nuvedenou na faktúre.\n35. Samozrejme dôkazné bremeno žalobcu nie je neobmedzené (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod. 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos\ndôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. Ak správca\ndane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného\nzdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového\nporiadku) a týmto prenáša naň dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností\nsprávcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017, publikované\nv ZNaUÚS pod č. 71/2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie\nje akákoľvek pochybnosť, ale len pochybnosť dôvodná, ktorá ma oporu v správcom dane zistenom\nskutkovom stave, ktorý vychádza zo skutočností obsiahnutých v administratívnom spise a je spôsobilá\nobjektívne vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia.\n36. Podstata žalobcových námietok spočívala v namietaní nesprávneho právneho posúdenia veci\nsprávcom dane, resp. žalovaným, nakoľko správca dane mal v rámci daňovej kontroly DzPPO za\nzdaňovacie obdobie roka 2015 vychádzať zo skutkového stavu zisteného\n9 ZA-30S/260/2022\nsprávcom dane pri daňovej kontrole DPH za mesiace február, apríl až september, november a december\n2015. Podľa žalobcu napriek rovnakému skutkovému stavu mal správca dane dospieť k iným skutkovým\nzáverom, a teda že v danom prejednávanom prípade bolo správcom dane spochybnené materiálne\nplnenie – stavebné práce, dodané deklarovanými dodávateľmi – spoločnosťami K-Energo, s.r.o. a MTRADE SK, s.r.o., uvedenými na sporných faktúrach. Správca dane v rozhodnutiach nadväzujúcich\nna daňovú kontrolu DPH dospel ku skutkovým záverom, že materiálne plnenie nebolo spochybnené,\nhoci sa nemalo jednať o dodanie stavebných prác deklarovanými dodávateľmi, ale len dodanie služby\nsprostredkovania.\n\n37. Správny súd uvádza, že hoci z procesného hľadiska sa pri dokazovaní postupuje pri jednotlivých\ndaniach rovnako, z materiálneho hľadiska je potrebné jednotlivé typy daní odlišovať. Správny súd v\ntomto smere preto dáva do pozornosti, že podmienky pre uplatnenie daňového výdavku (nákladu) v\noblasti dane z príjmu (§ 2 písm. i) a § 21 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a podmienky pre uplatnenie\npráva na odpočet dane v oblasti dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1, 2 a nasl. zákona o DPH) nie sú\nidentické, ale naopak, sú odlišné.\n38. Podmienkou uznania daňového výdavku v zmysle zákona o dani z príjmov je jeho vecnosť,\npreukázateľnosť vynaloženia a zaúčtovanie, pričom tieto podmienky majú objektívny charakter\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/16/2021 zo dňa 27.09.2023). Daňové výdavky pre daň\nz príjmu (na rozdiel od DPH) majú tzv. neosobný (vecný) charakter. Správca dane pri daňovej kontrole\nDzPPO nemôže vychádzať z postupov bežných pre daňovú kontrolu daňovej kontroly DPH, pretože\ntáto podlieha inému právnemu režimu ako má daň z príjmu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžf/85/2007 zo dňa 23.10.2008). Zároveň treba uviesť, že daň z príjmu nie je na európskej úrovni plne\nharmonizovanou daňou, na rozdiel od dane z pridanej hodnoty. Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa\n28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) neupravuje a ani sa\nnevzťahuje na problematiku dane z príjmov (a contrario čl. 1 a čl. 2 Smernice). Preto ani rozhodovacia\nčinnosť Súdneho dvora EÚ týkajúca sa Smernice nie je uplatniteľná v oblasti rozhodovania o dani z\npríjmov.\n39. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok aj riadne zaúčtovaný,\nresp. zaevidovaný v daňovej evidencii. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné\nskúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými\ndôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol. V prípadoch\ndeklarovaných odplatných dodaní služieb (výdavok ako cena za poskytnutú službu) daňové doklady\nmusia jednoznačne preukazovať prijatie plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k\ndodaniu služby deklarovanej v daňovom doklade reálne došlo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5 Sžf 45/2015 zo dňa 26.01.2017).\n40. Správny súd uvádza, že správca dane v daňovej kontrole DzPPO za zdaňovacie obdobie roka 2015\nvychádzal zo skutkového stavu zisteného pri daňovej kontrole DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia\nroka 2015, avšak daňový výdavok posudzoval výlučne podľa\n10 ZA-30S/260/2022\nzákona o dani z príjmov, ktorý stanovuje iné podmienky priznania práva na odpočet dane. Z\nadministratívneho spisu mal správny súd preukázané, že na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli\npredložené v rámci kontroly DPH, dospeli daňové orgány k rovnakým skutkovým zisteniam, ktoré ale boli\nvyhodnocované v rámci podmienok stanovených na odpočet daňových výdavkov. Ako správny súd už\nvyššie uviedol, jednou z podmienok je aj podmienka preukázateľnosti a v rámci tejto podmienky nebolo\nv danom prípade preukázané, že deklarovaní dodávatelia žalobcu – spoločnosti K-Energo, s.r.o. a MTRADE SK, s.r.o. dodali služby (stavebné práce) tak, ako boli uvedené na faktúrach. Správny súd má za\nto, že žalobca v rámci tejto podmienky nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že skutočne vynaložil\nvýdavok v sume uvedenej na faktúre za služby označené na sporných dodávateľských faktúrach.\nUvedené skutočnosti mal správny súd preukázané aj v rámci administratívneho spisu, keď na výsluchoch\nu správcu dane v rámci daňovej kontroly DPH bývalí konatelia spoločností K-Energo, s.r.o. a M-TRADE\nSK, s.r.o. – pán A. B. a pán A. C. výslovne popreli vykonanie stavebných prác uvedených na faktúrach,\nkeďže spoločnosti nemali žiadny majetok, stroje ani zamestnancov, pričom práce uvedené na faktúrach\nmali len sprostredkovať.\n41. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na ust. § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov,\nktoré umožňuje ako výdavok uznať aj odplatu (províziu) za vykonané sprostredkovanie, správny súd\nopakovane uvádza, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno preukázania výdavku, nakoľko na\nsporných faktúrach od deklarovaných dodávateľov ako predmet dodania služby boli uvedené stavebné\npráce a nie sprostredkovanie, pričom žalobca dodanie týchto stavebných prác v zmysle sporných faktúr\nnepreukázal. Nebolo možné, aby správca dane z vlastne iniciatívy preklasifikoval predmet dodania\nuvedený na žalobcom zaúčtovaných sporných faktúrach, nakoľko uvedená možnosť nevyplýva zo\nzákona o dani z príjmov. Zákonné podmienky preukázateľnosti, vecnosti a zaúčtovania výdavku v zmysle\n\nzákona o dani z príjmov je povinný preukázať predloženými dokladmi žalobca, z ktorých nepochybne\nvyplýva reálnosť prijatého plnenia.\n42. Vzhľadom na uvedené nemal správny súd preukázanú ani dôvodnosť žalobnej námietky, ktorou\nžalobca poukazoval na porušenie princípu právnej istoty, ako aj princípu predvídateľnosti súdneho\nrozhodnutia. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátu. Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu\nzisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane\nalebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa zákona o dani z príjmov, ak má byť určitá\nobchodná transakcia uznaná ako výdavok, musí byť podľa jednotlivých ustanovení zákona o dani z\npríjmov takýto výdavok dostatočne preukázaný. Nemožno princíp právnej istoty považovať za porušený,\nkeď správca dane, resp. žalovaný postupovali v súlade so zákonom o dani z príjmov a nie podľa zákona o\nDPH, ktorého ustanovenia boli obsiahnuté v rozhodnutiach správcu dane týkajúcich sa daňovej kontroly\nDPH za jednotlivé zdaňovacie mesiace roka 2015. Nad rámec považoval správny súd za potrebné\nuviesť, že na základe daňovej kontroly DPH správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane za\njednotlivé mesiace roka 2015, avšak žalobca sa proti predmetným rozhodnutiam správcu dane k DPH\nani neodvolal, teda prijal záver správcu dane.\n11 ZA-30S/260/2022\n43. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že podľa jeho názoru „možno“ došlo k porušeniu zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov, avšak túto žalobnú námietku nijako nekonkretizoval, opätovne poukázal\nna totožný skutkový stav zistený správcom dane v rámci daňovej kontroly DPH u žalobcu a na ním\ntvrdené odlišné skutkové posúdenie veci. Správny súd uvádza, že sa jedná o nekonkrétnu námietku,\npričom správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, prípadne nezákonného postupu orgánu verejnej správy vyhľadávať, ani všeobecne\nuplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného za žalobcu konkretizovať. Opakovane je však\nnutné uviesť, že v prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal dodanie\nslužieb – stavebných prác spoločnosťami deklarovanými na sporných faktúrach, pričom v priebehu\nadministratívneho konania neprodukoval žiadne dôkazy a nepredložil žiadne ďalšie doklady, ale\nohľadom sporných faktúr od deklarovaných dodávateľov K-Energo, s.r.o a M-TRADE SK, s.r.o. odkázal\nna svoje vyjadrenia v rámci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia február, apríl až september,\nnovember a december 2015. Správca dane preto postupom podľa ust. § 24 Daňového poriadku\nvychádzal z dokladov predložených a dôkazov vykonaných v rámci daňovej kontroly DPH.\n44. Čo sa týka návrhu žalobcu, ktorý predniesol v rámci podanej správnej žaloby, ohľadom výsluchu\nkontrolórok správcu dane, tento nepovažoval správny súd za dôvodný. Zamestnankyne správcu dane\nv rámci výkonu svojej právomoci ako zamestnanci správcu dane postupovali v súlade s Daňovým\nporiadkom a zákonom o dani z príjmov. Správny súd nemal z priebehu daňovej kontroly DzPPO\nzaznamenanej v predloženom administratívnom spise preukázané tvrdené podozrenie žalobcu o\ninštrukcii zamestnankýň z nadriadeného orgánu. Nad rámec správny súd uvádza, že nemal preukázané\nani dôvody pre vylúčenie zamestnanca v zmysle ust. § 60 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, čo v konečnom\ndôsledku žalobca ani nenamietal.\n45. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, a preto ju podľa\n§ 190 SSP zamietol.\n46. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na\nnáhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.\n47. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním\nkasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení do 30.06.2023).\n\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do\n30.06.2023).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od\ndoručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od\ndoručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}], "citovane_v": []}