Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/182/2022 z 17. 10. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 17. októbra 2024, sp. zn. ZA-31S/182/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200533.3
Správny súd v Banskej Bystrici | ZA-31S/182/2022 | ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200533.3 | 2024-10-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 62 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 6 ods. 3 zákona č. 532/2002 Z. z., § 6 ods. 4 zákona č. 532/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eaa9a705-81a1-4eca-8ee2-1169f8b130d2
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200533.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici
ZA-31S/182/2022
5022200533
17. 10. 2024
JUDr. Michaela Kútiková
ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200533.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej
a členov senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Petra Kvietka,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: C. D. XX, XXX XX D., právne
zastúpený: JUDr. Rastislav Skyba, advokát, so sídlom: Farská č. 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Lakeside park 2, Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ C. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. – E. XXX, 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX
C. – E. XXX, 3/ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX I. XXX, 4/ J. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: XXX XX I. XXX, 5/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX D. XX, 6/ C. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. D. XX, 7/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: 014 01 C. D.
XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky,
č. OU-ZA-OVBP2-2022/032167-002 Rep zo dňa 10.08.2022, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa 24.08.2020 podali ďalší účastník 1/ a ďalší účastník 2/ ako stavebníci žiadosť o vydanie
stavebného povolenia na stavbu „Novostavba rodinného domu, prípojky inžinierskych sietí, spevnená
plocha, vsak, Malá Bytča“. Mesto Bytča ako miestne príslušný stavebný úrad vydal dňa 16.03.2022
rozhodnutie č. VaŽP/458/2020 Kyt (Dur), ktorým rozhodol o povolení uvedenej stavby na pozemku
parcela KN-C č. 195/5 v k. ú. C. D. pre stavebníkov (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Vo výroku
rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol stručný popis stavby, určil podmienky pre uskutočnenie
stavby a zároveň rozhodol o podaných námietkach účastníkov konania tak, že tieto zamietol.
2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že predložená žiadosť bola
preskúmaná podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a bolo zistené, že uskutočňovaním
stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené
záujmy účastníkov konania. Dokumentácia spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu
a podmienky vydaného územného rozhodnutia. Pokiaľ išlo o námietky účastníkov konania, prvostupňový
správny orgán uviedol, že písomné námietky boli podané A. B. (tu žalobca) a I. B. (tu ďalší účastník
5/) pričom s týmito sa stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal a vo výroku rozhodnutia ich
ako neopodstatnené zamietol.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote spoločné odvolanie účastníci konania A. B. (tu
žalobca) a I. B. (tu ďalší účastník 5/) v zastúpení žalobcom. O ich odvolaní rozhodol Okresný úrad
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (právny predchodca žalovaného) a to rozhodnutím č. OU-ZAOVBP2-2022/032167-002/Rep zo dňa 10.08.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie
účastníkov konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Bytča potvrdil.
4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že podrobne preskúmal predložený
spis, porovnal dokumentáciu pre stavebné povolenie s podmienkami územného rozhodnutia a s ďalšími
údajmi o navrhovanej stavbe uvedenými v územnom rozhodnutí a dospel k záveru, že projekt stavby
predložený v konaní spĺňa podmienky územného rozhodnutia, polohové aj výškové umiestnenie stavby
na pozemku a takisto popis stavby podľa projektu stavby korešponduje s údajmi uvedenými vo výroku
územného rozhodnutia. Projekt stavby teda vyhovuje požiadavkám v zmysle stavebného zákona.
Odvolací orgán má za to, že projekt stavby spĺňa požiadavky aj z ďalších hľadísk uvedených v stavebnom
zákone, zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným najmä vyhláškou
č. 532/2002 Z. z., pokiaľ ide o rozsah spracovania projektovej dokumentácie tento je dostatočný
a vyhovujúci požiadavkám vyplývajúcim z vyhlášky č. 453/2000 Z. z., splnenie požiadaviek bolo
preukázané už v územnom konaní aj súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov a to záväznými
stanoviskami vlastníkov sietí a zariadení technického vybavenia územia a záväznými stanoviskami
dotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa osobitných predpisov. Odvolací orgán skonštatoval,
že rozsah posúdenia z hľadiska ochrany verejných záujmov je dostatočný. Ďalej skonštatoval,
že prvostupňové rozhodnutie o povolení stavby obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu odvolací orgán nezistil žiadne dôvody, ktoré
by boli spôsobilé vyvolať zrušenie prvostupňového rozhodnutia.
5. Pokiaľ ide o odvolacie námietky účastníkov konania, tieto sa týkali prevažne umiestnenia navrhovanej
stavby, čo bolo predmetom posúdenia už v územnom konaní. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa
absencie ústneho pojednávania, odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
v rámci stavebného konania stavebný úrad môže k prejednaniu veci nariadiť ústne pojednávanie
spojené s miestnym zisťovaním avšak ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona mu dáva možnosť od
miestneho zisťovania a aj od ústneho pojednávania upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska
a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Teda je v plnej kompetencii
stavebného úradu, aby posúdil, ktorý zo spôsobov prejednania vyplývajúcich z ustanovení § 61 ods. 1
a 2 stavebného zákona zvolí. Účastník konania nemá právny nárok o tom rozhodovať.
6. K námietke odvolateľov o tom, že stavebnému úradu nie sú známe všetky skutočnosti, keď
uvádza vzdialenosť rodinného domu od hraníc pozemkov 195/4 a 195/8, pričom medzi plánovaným
rodinným domom a pozemkom 195/8 žiadna hranica nie je, odvolací orgán skonštatoval, že odvolatelia
si zamieňajú pojem „hranica pozemkov“ s pojmom „oplotenie“. Umiestnenie stavby na pozemku je
v územnom rozhodnutí vymedzené vždy aj odstupmi od hraníc pozemkov tak, ako to vyplýva zo
stavebného zákona, existencia oplotenia na spoločnej hranici pozemkov nie je rozhodná.
7. K námietke odvolateľov o tom, že podali správnu žalobu proti právoplatnému územnému rozhodnutiu
sa odvolací orgán vyjadril tak, že uvedené nezakladá dôvod na zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie
resp. prerušenie stavebného konania a nevydanie stavebného povolenia. Podanie správnej žaloby totiž
nemá odkladný účinok, ak Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Vydaniu
stavebného povolenia v danom prípade predchádzalo územné rozhodnutie. Rozhodnutie o umiestnení
stavby č. VaŽP/ 295/2021 Dur zo dňa 02.09.2021, ktoré vydal stavebný úrad v samostatnom územnom
konaní, je právoplatné a toto je bezpodmienečne podkladom pre vydanie stavebného povolenia.
V danom prípade stavebný zákon ako osobitný zákon, ani všeobecný procesnoprávny predpis - zákon
o správnom konaní neustanovujú, že podanie správnej žaloby proti územnému rozhodnutiu má odkladný
účinok. Je tiež nepochybné, že v momente rozhodovania stavebného úradu a takisto v lehote do vydania
napadnutého rozhodnutia správny súd nevydal podľa § 185 SSP uznesenie, ktorým by priznal správnej
žalobe proti územnému rozhodnutiu odkladný účinok.
8. Ostatné odvolacie námietky sa týkali umiestnenia stavby, čo bolo predmetom posúdenia v územnom
konaní. K tomuto odvolací orgán len stručne uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by pre dané územie
bola spracovaná územnoplánovacia dokumentácia obce s podrobnosťou územného plánu zóny, ktorá
by ustanovovala zastavovacie podmienky nielen pre určitú priestorovú homogénnu jednotku tak, ako je

to riešené v územnom pláne obce, ale aj zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,
z ktorých teda vyplývala veľkosť riešeného pozemku, jeho tvar a podobne a tým aj počet rodinných
domov na ňom. Námietku odvolateľov teda v tomto smere považoval za neopodstatnenú.
9. K námietke o zatienení rodinného domu sa odvolací orgán podrobne vyjadril v rozhodnutí o odvolaní
proti územnému rozhodnutiu. Odvolací orgán pripomenul, že rozsah zatienenia stavby sa posudzuje
v zmysle príslušných technických noriem vo vzťahu k obytným miestnostiam rodinného domu a vyslovil,
že budúca existencia navrhovaného rodinného domu aj v prípade existencie okna na protiľahlej stene
rodinného domu odvolateľov pri vzájomnom odstupe oboch stavieb 5 metrov a vzájomnej orientácii
oboch rodinných domov k svetovým stranám logicky nemôže ovplyvniť preslnenie bytu v rodinnom
dome odvolateľov a ani osvetlenie obytných miestností. Námietky odvolateľov teda vyhodnotil ako
neopodstatnené a skonštatoval, že v súlade s názorom stavebného úradu návrh umiestnenia stavby na
pozemku parcela KN-C č. 195/5 k. ú. C. D. je vo vzťahu k existujúcemu spôsobu zástavby – spôsobu
zastavania susedných pozemkov rozumný a logický.
10. Odvolací orgán teda nezistil v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo
také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa muselo považovať za
nezákonné a nesprávne, a pre ktoré by sa malo zmeniť alebo zrušiť, preto o podanom odvolaní rozhodol
tak, ako uviedol v jeho výroku.
Správna žaloba, žalobné body
11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, odporujúce stavebnému zákonu
a predovšetkým vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z.. Navrhoval, aby súd
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, poprípade aj prvostupňového rozhodnutia, toto zrušil a vec
vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
12. V odôvodnení správnej žaloby žalobca poukazoval na to, že pôvodne stavebný úrad na
základe žiadosti stavebníkov vydal dňa 28.09.2020 stavebné povolenie č. VasŽP/458/2020 Kyt, proti
ktorému žalobca spolu s manželkou podal odvolanie. Odvolací orgán svojím rozhodnutím č. OÚ-ZAOVBP2-2021/00257-006 zo dňa 16.02.2021 rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové
prejednanie s tým, že vytkol ako vadu stavebnému úradu, že nie je možné v prípade dvojpodlažného
objektu spojiť územné konanie so stavebným konaním. Zároveň nariadil stavebné konanie prerušiť
do vydania právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Vytkol stavebnému úradu aj
viacero ďalších pochybení, predovšetkým, že z rozhodnutia nebolo zrejmé, akým spôsobom stavebný
úrad preskúmal súlad navrhovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a zaviazal
ho povinnosťou v novom rozhodnutí riadne definovať platnú územnoplánovaciu dokumentáciu. Za
ďalšie pochybenie stavebného úradu označil aj to, že rozhodoval bez predloženia potrebných
dokladov a záväzných stanovísk, ktoré boli stavebníci povinní priložiť k žiadosti o stavebné povolenie
a vyzval stavebníkov na ich doplnenie. Tieto stavebníci následne predložili v konaní o umiestnení
stavby, ktoré začalo na ich návrh zo dňa 28.04.2021 a rozhodnutie o ňom pod č. VaŽP/295/2021
Dur bolo vydané stavebným úradom dňa 02.09.2021. Toto rozhodnutie o umiestnení stavby bolo
následne potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OÚZA-OVBP2-2022/006935-002/Rep, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2022. Stavebný úrad na
základe toho zahájil stavebné konanie listom, v ktorom zároveň oznámil, že vo veci sa upúšťa od
ústneho pojednávania a umožnil účastníkom konania podať námietky v 7-dňovej lehote. Dňa 16.03.2022
stavebný úrad vydal stavebné povolenie – prvostupňové rozhodnutie. Voči tomuto žalobca s manželkou
podali odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté touto správnou žalobou napadnutým rozhodnutím.
13. Žalobca poukazoval na dôvody svojho odvolania, v ktorom uvádzal, že susediace pozemky
stavebníkov a žalobcu a jeho manželky č. 195/4 a č. 195/8 boli vyčlenené každý na stavbu jedného
rodinného domu a stavebníci sa tak v rozpore s povolenou zastavanosťou pokúšajú o stavbu
ďalšieho domu. Práve to je potom príčinou stiesnených pomerov, ktoré by stavba v rozpore so
stavebným zákonom spôsobovala. Namietal tiež, že navrhovaná stavba s výškou 7,5 metra by zo
vzdialenosti 1 meter od hranice pozemku úplne zatienila žalobcov dom. Uvedené by sa preukázalo
svetlotechnickým posudkom, ktorý ale stavebný úrad nepripustil. Žalobca vytýkal odvolaciemu orgánu,
že v napadnutom rozhodnutí sa k zásadným odvolacím námietkam žalobcu vyjadril iba odvolaním sa na
rozhodnutie o umiestnení stavby. Požiadavku žalobcu, aby stavebný úrad nariadil vypracovať znalecký

svetlometrický posudok, Okresný úrad Žilina odbil vlastnou úvahou, že budúca existencia navrhovaného
domu nemôže ovplyvniť presvetlenie bytu v rodinnom dome žalobcu. Podľa žalobcu Okresný úrad
Žilina mal objasniť, akým spôsobom môže byť stavebné povolenie v otázkach nastolených odvolacími
námietkami v súlade so stavebným zákonom a predovšetkým s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva
životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorá v § 6 upravuje odstupy stavieb, ktoré vo všeobecnosti
musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami, lebo povolený 1 meter od
hranice pozemkov tieto činnosti stavebníkom neumožňuje, takže napr. v prípade potreby opráv a údržby
by bol stavebník odkázaný vynucovať si prístup k svojej stavbe cez pozemok žalobcu.
14. Ďalej žalobca namietal, že podľa ods. 3 vyššie uvedenej vyhlášky vzdialenosť medzi stenami
rodinných domov, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor, nesmie byť menšia ako 7,5 metra
a vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc s pozemkom nesmie byť menšia ako 2 metre.
Podľa ods. 4 síce možno vzdialenosť medzi domami znížiť až na 4 metre a dodržanie vzdialenosti od
spoločných hraníc pozemkov podľa ods. 3 za podmienky, že v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú
okná obytných miestností, sa nevyžaduje. Toto však nie je žalobcov prípad. Žalobca argumentuje tým, že
ods. 4 sa neuplatní, ak takéto stiesnené podmienky zámerne vyvolá jedna zo strán, ako v danom prípade
stavebník, ktorý si na druhej – protiľahlej strane ponecháva vzdialenosť od hranice pozemku vyše 7
metrov resp. má možnosť svoju stavbu pohodlne umiestniť ďalej od spoločnej hranice so žalobcovým
pozemkom. Uvedené nemôže byť použité ani v prípade, že sa v prospech stavebníka zneužije zistenie
(ak je vôbec pravdivé), že pre dané územie nebola spracovaná územnoplánovacia dokumentácia obce
s podrobnosťami územného plánu zóny, ktorý by ustanovoval zastavovacie podmienky pre vymedzenú
časť územia a zastavovacie podmienky jednotlivých pozemkov.
15. Žalobca poukázal aj na to, že v pôvodnom rozhodnutí Okresného úradu Žilina, odbor výstavby
a bytovej politiky č. OÚ-ZA-OVBP2-2021/00257-006 zo dňa 16.02.2021, v ktorom boli námietky žalobcu
uznané za oprávnené, Okresný úrad Žilina skonštatoval, že z napadnutého stavebného rozhodnutia
vôbec nebolo zrejmé, akým spôsobom stavebný úrad preskúmal súlad navrhovanej stavby s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou a zaviazal ho povinnosťou v novom rozhodnutí riadne definovať
platnú územnoplánovaciu dokumentáciu. To podľa žalobcu stavebný úrad nevykonal s odôvodnením,
že takáto dokumentácia neexistuje a podľa žalobcu neexistenciu zastavovacieho plánu stavebný úrad
zneužil na svojvoľné rozhodnutie a odvolací orgán mu takýto postup svojím napadnutým rozhodnutím
schválil.
16. Vzhľadom na to žalobca zotrváva na jeho námietkach, ktoré uvádzal už proti stavebnému povoleniu
a to, že susediace pozemky 195/4 a 195/8 boli vyčlenené každý na stavbu jedného rodinného domu
a stavebník sa tak v rozpore s povolenou zastavanosťou jeho pozemku pokúša o stavbu ďalšieho domu,
v dôsledku realizácie navrhovanej stavby nepochybne dôjde k zatieneniu žalobcovho domu v dôsledku
porušenia § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. doplnenej stanoviskom
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR k § 6 tejto vyhlášky, argumentácia stavebného úradu
potvrdená napadnutým rozhodnutím, že navrhovaná stavba nemôže brániť presvetleniu medzipriestoru
nebola potvrdená svetlotechnickým posudkom, na ktorom žalobca trval a tiež, že navrhovaná stavba
by žalobcu obmedzovala v plánovanej rekonštrukcii a nadstavbe jeho domu.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi podanej správnej
žaloby. Konštatuje, že žalobné dôvody sú obsahovo totožné s dôvodmi odvolania, preto postoj
žalovaného k dôvodom správnej žaloby vyplýva priamo z napadnutého rozhodnutia.
18. Ide najmä o námietku ohľadne zatienenia rodinného domu žalobcu, s ktorou sa podrobne vysporiadal
v rozhodnutí o odvolaní proti územnému rozhodnutiu s tým, že vzhľadom na pomery v území
svetlotechnické posúdenie nie je potrebné. Na severovýchodnej fasáde rodinného domu žalobcu, ktorá
je protiľahlá juhozápadnej fasáde budúcej stavby stavebníkov, sa totiž nachádzajú len okná o veľkosti,
tvaru, výšky parapetu bežne používaných v priestoroch bytu, ktoré zabezpečujú iba hospodárske
alebo hygienické funkcie bytu, t. j. nie okná z obytných miestností bytu, preto stavba rodinného domu
stavebníkov logicky nemôže ovplyvniť svetlotechnické pomery rodinného domu žalobcu.
19. Pokiaľ ide o žalobnú námietku ohľadne územnoplánovacej dokumentácie, žalovaný poznamenal, že
súlad s územným plánom obce je predmetom posúdenia v územnom konaní. V napadnutom rozhodnutí

žalovaný iba dôvodil, vzhľadom na dôvody odvolania, že pre dané územie nie je spracovaný aj územný
plán zóny, ktorý by dané územie riešil podrobne – ustanovoval zastavovacie podmienky nielen pre
určitú priestorovú homogénnu jednotku (t. j. vymedzenú časť riešeného územia) tak, ako je to riešené
v územnom pláne obce, ale by riešil aj zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov
(napr. umiestnenie stavby na pozemku, určenie polohy stavby na pozemku, vymedzenie hranice na
umiestnenie stavby, uličnej a stavebnej čiary...a pod.), z ktorých teda vyplývala veľkosť riešeného
pozemku, jeho tvar a podobne a tým aj počet rodinných domov na ňom.
20. Žalovaný poznamenal, že v stavebnom konaní je stavebný úrad povinný preskúmavať v intenciách §
62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným
plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia (s územným plánom zóny iba v prípade, ak sa
rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje – územný plán zóny nahrádza rozhodnutie o umiestnení
stavby - § 39a ods. 3 písm. a) stavebného zákona). V zmysle tohto ustanovenia teda v stavebnom konaní
stavebný úrad neskúma súlad s územným plánom obce alebo zóny, toto je v intenciách § 37 ods. 1 a
2 stavebného zákona predmetom skúmania v územnom konaní, ktoré v danom prípade stavebnému
konaniu predchádzalo. Z uvedeného dôvodu sú preto žalobné námietky ohľadne územnoplánovacej
dokumentácie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu irelevantné.
21. Žalovaný teda považuje správnu žalobu za nedôvodnú a žiada, aby ju správny súd podľa § 190
Správneho súdneho poriadku zamietol.
Vyjadrenia ďalších účastníkov konania
22. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/ spoločným
podaním, v ktorom uviedli, že zastávajú názor, že úrady konali v súlade so zákonom a žalobca rovnako
ako oni – stavebníci boli dostačujúco poučení o všetkých legislatívnych postupoch. Majú za to, že
i napriek spomínanému „pochybeniu“ zo strany stavebného úradu v Bytči sa vec riadne prešetrila
a teda Okresný úrad Žilina vrátil spis do Bytče a jasne nariadil, ktoré potrebné dokumenty majú byť
doložené. Tieto dokumenty boli doložené a po dôkladnom prešetrení bolo stavebné povolenie vydané
a právoplatné. Pokiaľ by žalobca mal pochybnosti o existencii týchto doložených podkladov, uvedené
dokumenty sú k dispozícii na príslušných orgánoch a teda uvedený argument žalobcu považujú len za
zbytočnú konšpiráciu z jeho strany, pričom žalobca môže, pokiaľ by mal pochybnosti o existencii týchto
dokumentov, požiadať príslušné orgány o nahliadnutie do nich.
23. Ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/ poukazovali na platnú územnoplánovaciu
dokumentáciu, z ktorej aj citovali a ktorú podľa nich všetci účastníci konania riadne obdržali. Pokiaľ ide
o žalobnú námietku o tom, že susediace pozemky stavebníkov a žalobcu č. 195/4 a 195/8 boli vyčlenené
každý na stavbu jedného rodinného domu a stavebník sa v rozpore s povolenou zastavanosťou pokúša
o stavbu ďalšieho domu, ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/ uviedli, že parcela č. 195/4
je vo vlastníctve manželov Hvoreckých a parcela č. 195/8, ktorá je vo vlastníctve ďalšieho účastníka
konania 1/ a ďalšieho účastníka konania 2/, je záhradou, teda nerozumejú, čo by malo byť údajne
vyčlenené. Rodinný dom ďalšieho účastníka konania 1/ a ďalšieho účastníka konania 2/ stojí na parcele
č. 195/5 a teda nachádza sa tu len jeden rodinný dom a na parcele č. 195/4 stojí taktiež len jeden
rodinný dom. Parcela č. 195/3 je vo vlastníctve manželov B. a na nej stojí taktiež jeden rodinný dom
s hospodárskou budovou, ktorá bola zlegalizovaná po 30-tich rokoch na základe pripomienok ďalšieho
účastníka konania 1/ a ďalšieho účastníka konania 2/ a stále ešte nie je skolaudovaná. Žalobca teda
argumentuje faktami, ktoré nedávajú zmysel a snaží sa neustále osočovať ľudí vo svojom okolí napriek
tomu, že títo konajú v súlade so zákonom.
24. Pokiaľ žalobca opätovne argumentuje s požiadavkou o vypracovanie svetlometrického posudku,
ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/ poukázali na to, že žalobcovi už bolo nespočetne
veľakrát vysvetlené, kedy je a kedy nie nie svetlometrický posudok potrebný a každý z účastníkov
konania tento fakt prijal s porozumením. Žalobca na jeho rodinnom dome z ich strany nemá žiadne
obytné okná a okno, ktoré on sám nazýva obytným, je okno o rozmeroch bežne používaných
v priestoroch bytu, ktoré zabezpečujú iba hospodárske alebo hygienické funkcie bytu. Umiestnenie
a veľkosť otvoru v obytnej miestnosti musí vyhovovať požiadavkám STN 73 4301 Budovy na bývanie
a STN 73 0582 Z2 Denné osvetlenie budov. Pokiaľ žalobca uvádza, že v dôsledku realizácie navrhovanej
stavby dôjde k zatieneniu jeho domu, ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/ uviedli, že
ich rodinný dom už stojí a nepôjde do vyšších rozmerov. Na ich dome sa robia už len dokončovacie

práce zvnútra a teda aj samotný žalobca vidí dom v skutočnosti a teda je jasne vidieť, že ich rodinný
dom žiadnym spôsobom neznehodnocuje a nezatieňuje rodinný dom žalobcu. Rodinný dom žalobcu je
rovnako presvetlený.
25. K odstupovým vzdialenostiam medzi stenami rodinných domov ďalší účastník konania 1/ a ďalší
účastník konania 2/ uviedli, že konajúce orgány niekoľkokrát všetkým účastníkom konania rovnako ako
aj žalobcovi vysvetlili, kedy je možné stanovené vzdialenosti medzi stenami rodinných domov znížiť
a citovali z listu, ktorý účastníci konania obdržali, v ktorom sa uvádza, že vzhľadom na stiesnenosť
pozemku stavebníka a blízkosť rodinného domu súpisné číslo 68 na parc. č. 195/4 KN-C od hranice
pozemku stavebníka parc. č. 195/5 KN-C projektant musel umiestniť a navrhnúť novostavbu rodinného
domu tak, ako navrhol, nakoľko musí byť zabezpečené dostatočné preslnenie a presvetlenie jednotlivých
obytných miestností (spojená kuchyňa s obývacou izbou, jednotlivé izby) novostavby rodinného domu.
Všetky okná obytných miestností sú orientované na sever, juh a východnú časť k pozemku parc. č. 195/4
KN-C. Zo strany namietateľa je navrhnuté len jedno okno, ktoré bude slúžiť na odvetranie a presvetlenie
schodiska. Vzdialenosť navrhovaného rodinného domu od existujúceho rodinného domu súp. č. 64 na
pozemku parc. č. 195/3 KN-C je 4,545 m a 5,145 m a vzdialenosť od hranice uvedeného pozemku je síce
len 1 meter, avšak podľa predloženého návrhu nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku
a stavby. Súčasne na východnej strane rodinného domu súp. č. 64 sa podľa vykonaného miestneho
zisťovania nenachádzajú žiadne okná obytných miestností. Vrchol pultovej strechy je navrhnutý práve
na strane namietateľa a sklon strechy je navrhovaný smerom do pozemku stavebníka. Na východnej
strane sú taktiež navrhnuté dažďové zvody. Odstupová vzdialenosť medzi rodinnými domami 7 m a
4 m nie je vyhláškou č. 532/2002 Z. z. striktne daná. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 až 5, prípustné sú aj
iné odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami a odstupové vzdialenosti stavieb od spoločných
hraníc. V prípade, že nemožno dodržať odstupy podľa odseku 3 a 4, stavbu možno umiestniť aj inak,
ale splnenie požiadaviek na odstupové vzdialenosti sa musí preukázať na podklade výpočtov a meraní.
Rozsah podkladov, ktorými sa preukazuje splnenie požiadaviek podľa ods. 1, závisí od druhu a účelu
stavby, jej stavebnotechnického a architektonického riešenia a pod. V danom prípade novostavba
rodinného domu 1 m od spoločnej hranice umožňuje údržbu rodinného domu z vlastného pozemku.
Nakoľko na oboch stranách ako rodinného domu súp. č. 64 a novostavby rodinného domu sa toho
času nenachádzajú okná obytných miestností, stavebný úrad nepožadoval od stavebníka predloženie
svetlotechnického posudku (posudzovanie len v prípade okien obytných miestností). Z uvedeného
vyplýva, že navrhovaným umiestnením a technickým riešením rodinného domu nebude obmedzovaný
susedný pozemok parc. č. 195/3 KN-C ani rodinný dom súp. č. 64 umiestnený na rovnakej parcele.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
26. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe repliku nepodal.
27. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/ a ďalšieho účastníka konania 2/ sa žiadny z účastníkov
konania v súdom určenej lehote nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov súdom
28. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
29. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len správny súd) ako vecne a miestne príslušný správny súd
podľa § 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) a podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasledujúcich SSP
preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu
a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods.1 SSP). Nakoľko nebol daný žiadny z dôvodov
pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd vo veci rozhodoval postupom podľa
§ 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.10.2024.

30. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení účinnom v čase relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „stavebný zákon“), v
stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,
e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,
funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.
31. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich
vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
32. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
33. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
34. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z.“), vzájomné odstupy stavieb musia
spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany
povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu
stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré
súvisia s funkčným využívaním územia.
35. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou
voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od
spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
36. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., v stiesnených územných podmienkach možno
vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná
obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc
pozemkov podľa odseku 3.
37. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., iné riešenia vzdialeností rodinných domov,
ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich
splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

38. Predmetom prieskumu v posudzovanom prípade bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ako právneho predchodcu žalovaného, pričom
k zmene žalovaného došlo zo zákona po podaní správnej žaloby) č. OU-ZA-OVBP2-2022/032167-002
Rep zo dňa 10.08.2022, ktorým tento ako odvolací orgán odvolanie účastníkov konania (žalobcu
a jeho manželky) zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Bytča č. VaŽP/458/2020 Kyt (Dur) zo
dňa 16.03.2022, ktorým bolo rozhodnuté o povolení stavby „Novostavba rodinného domu, prípojky
inžinierskych sietí, spevnená plocha, vsak, Malá Bytča“ na pozemku parcela KN-C č. 195/5 v k. ú. C.
D. pre stavebníkov potvrdil.
39. V správnej žalobe žalobca svoje podstatné námietky zhrnul tak, že (i) susediace pozemky 195/4
a 195/8 boli vyčlenené každý na stavbu jedného rodinného domu a stavebník sa tak v rozpore
s povolenou zastavanosťou jeho pozemku pokúša o stavbu ďalšieho domu, (ii) v dôsledku realizácie
navrhovanej stavby dôjde k zatieneniu žalobcovho domu v dôsledku porušenia § 6 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. doplnenej stanoviskom Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvoja SR k § 6 tejto vyhlášky, (iii) argumentácia správnych orgánov, že navrhovaná stavba nemôže
brániť presvetleniu medzipriestoru, nebola potvrdená svetlotechnickým posudkom a (iv) navrhovaná
stavba by žalobcu obmedzovala v plánovanej rekonštrukcii a nadstavbe jeho domu.
40. K prvej žalobnej námietke ohľadom zastavanosti pozemkov, vyčlenenia parciel č. 195/4 a 195/8 na
stavbu jedného rodinného domu a snahy stavebníkov o stavbu ďalšieho domu správny súd uvádza,
že stavebné povolenie a teda rozhodnutia správnych orgánov v tejto posudzovanej veci sa týkali
plánovanej stavby rodinného domu na pozemku KN-C parcelné číslo 195/5 v katastrálnom území C.
D.. Z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 1/ a ďalšieho účastníka
konania 2/, vyplýva, že parcela č. 195/4 je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov C. a L. K. a na
tejto parcele stojí rodinný dom. Parcela č. 195/8 je vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania 1/, pričom
ide o záhradu, na ktorej sa žiadny dom nenachádza. Parcela č. 195/5, na ktorej sa má realizovať
navrhovaná stavba, je samostatnou parcelou zapísanou na príslušnom liste vlastníctva, na ktorej sa
bude nachádzať len navrhovaná stavba. Argumentácia žalobcu je teda sčasti zmätočná, nakoľko sa
týka inej parcely, než tej, na ktorej malo dôjsť k umiestneniu stavby a na každej zo zastavaných parciel
je (a aj bude) maximálne jeden rodinný dom. Navyše zo správnej žaloby nevyplýva, na základe čoho
žalobca tvrdí, že by mali byť pozemky vyčlenené každý na stavbu len jedného domu. Odvolací správny
orgán tiež v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by pre dané územie bola
spracovaná územnoplánovacia dokumentácia obce s podrobnosťou územného plánu zóny, ktorá by
ustanovovala zastavovacie podmienky nielen pre určitú priestorovú homogénnu jednotku tak, ako je
to riešené v územnom pláne obce, ale aj zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,
z ktorých by vyplývala veľkosť riešeného pozemku, jeho tvar a podobne a tým aj počet rodinných domov
na ňom. Správny súd nie je oprávnený preskúmavať vec nad rámec podanej správnej žaloby, preto
nemôže sám zisťovať a dohľadávať za žalobcu dôvody jeho námietky, ktoré tento neuviedol a dôkazmi
nepodporil. Uvedenú žalobnú námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
41. Žalobnú námietku ohľadom porušenia § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. žalobca odôvodňoval
tým, že vzdialenosť medzi stenami rodinných domov, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor, nesmie
byť menšia ako 7,5 metra a vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc s pozemkom nesmie byť
menšia ako 2 metre. Je zrejmé, že žalobca svoju námietku opiera o ustanovenie § 6 odsek 3 uvedenej
vyhlášky (hoci namiesto 7 m uvádzaných vo vyhláške žalobca nesprávne používa 7,5 m). Odstupové
vzdialenosti stavieb upravené v § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. však nie sú zákonom dané
striktne, zákonná úprava v tomto smere umožňuje odchýlky, ktoré sú obsiahnuté v ďalších odsekoch
predmetného ustanovenia.
42. Podľa odseku 3, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi
nesmie byť menšia ako 7 m a vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie
byť menšia ako 2 m. Podľa odseku 4, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi
rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných
miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.
43. Z predmetných ustanovení zákona teda jasne vyplýva, že v stiesnených územných podmienkach
vzdialenosť medzi domami možno znížiť pod hranicu ustanovenú v odseku 1 a to až na 4 metre

a dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc sa nevyžaduje. Uvedené je práve prípadom žalobcu, ide
tu o stiesnené územné podmienky, kedy nie je možné dodržať odstup stavieb podľa § 6 ods. 3 vyhlášky
MŽP SR č. 532/2002 Z.z..
44. Vzdialenosť navrhovaného rodinného domu od existujúceho rodinného domu vo vlastníctve žalobcu
a jeho manželky súp. č. 64, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. 195/3, je podľa projektovej
dokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise 5,075 m a 5,145 m, teda viac ako štyri metre, čo
je v súlade s odsekom 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z.. Vzdialenosť od hranice pozemkov je síce
len 1 m, avšak dodržanie vzdialenosti 2 m od hranice pozemkov sa v tomto prípade nevyžaduje vôbec.
Navrhovaná stavba je teda v súlade s § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky.
45. To, že zákon pripúšťa výnimku čo sa týka odstupových vzdialeností medzi domami, nerozporuje
ani samotný žalobca. Spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia v časti odstupových vzdialeností
rodinných domov v posudzovanej veci však spočíva v tom, že žalobca sa domnieva, že uvedenú zákonnú
výnimku podľa § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. nemožno v jeho prípade aplikovať, pretože
by tým došlo k zatieneniu jeho domu v časti, kde má umiestnené okno pracovne.
46. Ustanovenie § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. je nevyhnutné vykladať v spojení s jeho §
6 ods. 1, ktoré okrem iných požiadaviek uvádza, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať „požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania“. Práve táto požiadavka je účelom
zákonom určeného odstupu stavieb. V stiesnených územných podmienkach však možno vzdialenosť
medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných
miestností. Účelom zákonodarcu v tomto smere je, aby sa susedia navzájom nerušili pohľadom do
svojich obytných miestností, ako aj preslnenie a presvetlenie obytných miestností.
47. V stiesnených územných podmienkach, kedy vzdialenosť medzi rodinnými domami je menej ako
od 7 m, ale minimálne 4 m, čo je povolené zákonné rozpätie ex lege pre tento právny režim, je teda
požiadavka presvetlenia a preslnenia ako aj pohoda bývania zachovaná, ak v žiadnej z protiľahlých častí
stien nie sú okná obytných miestností.
48. Z obsahu spisu vyplýva, že na navrhovanej stavbe rodinného domu je zo strany žalobcovho domu
navrhnuté len jedno okno, ktoré bude slúžiť na odvetranie a presvetlenie schodiska, nejde teda o okno
obytnej miestnosti.
49. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v protiľahlej stene jeho rodinného domu je umiestnené okno z pracovne,
toto tvrdenie ničím bližšie nepodporil. Nepreukázal, že ním tvrdená miestnosť má charakter obytnej
miestnosti. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu a obsahu vyjadrení účastníkov konania
dospel k rovnakému záveru ako žalovaný, teda, že okno je rozmerovo menšie. Aby miestnosť spĺňala
podmienky na dlhodobé bývanie ustanovené v čl. 8.3 STN 73 4304301 Budovy na bývanie, musí mať
minimálnu podlahovú plochu 8 m2 a zároveň priame denné osvetlenie (tzn. dostatočnú veľkosť a vhodné
umiestnenie okenného otvoru v zmysle požiadaviek STN 73 0580-1, STN 73 0580-1 Denné osvetlenie
budov), iba v takom prípade má charakter obytnej miestnosti rodinného domu.
50. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade nie sú na príslušnej stene rodinného domu žalobcu
ako ani na protiľahlej časti steny navrhovanej stavby umiestnené žiadne okná obytných miestností,
rozpor s ustanovením § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. neexistuje (k tomu napríklad aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/5/2014).
51. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že § 6 ods. 4 nemožno aplikovať, pretože stiesnené podmienky
vyvolali stavebníci zámerne a že na druhej strane navrhovaného domu si ponechali vzdialenosť od
hranice pozemku vyše 7 metrov, teda mali možnosť svoju stavbu pohodlne umiestniť ďalej od spoločnej
hranice so žalobcovým pozemkom, správny súd poukazuje na to, že z druhej strany navrhovanej stavby
sa (na rozdiel od protiľahlej steny k domu žalobcu) nachádzajú aj okná obytných miestností, preto bolo
potrebné z uvedenej strany dodržať väčšie odstupové vzdialenosti a nebolo možné z uvedenej strany
znížiť odstupovú vzdialenosť podľa § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., aby bolo zabezpečené
dostatočné preslnenie a presvetlenie jednotlivých obytných miestností (spojená kuchyňa s obývacou
izbou, jednotlivé izby) novostavby rodinného domu.

52. Správne orgány pri aplikácii právnych predpisov stavebného práva sa s námietkami týkajúcimi sa
odstupových vzdialeností medzi stavbami vecne zaoberali a vysporiadali sa s nimi. Žalovaný v tejto
súvislosti uvádzal, že s námietkou ohľadne zatienenia rodinného domu žalobcu sa podrobne vysporiadal
už aj v rozhodnutí o odvolaní proti územnému rozhodnutiu. Na základe vyššie uvedeného správny súd
námietku žalobcu ohľadom zatienenia jeho domu vyhodnotil ako neopodstatnenú.
53. Vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadom absencie resp. nevyhotovenia svetlotechnického posudku
správnymi orgánmi, správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že takéto posúdenie v danom
prípade nebolo potrebné. V tejto časti správny súd poukazuje na už vyššie uvádzané skutočnosti
a konštatuje, že nakoľko na severovýchodnej fasáde rodinného domu žalobcu, ktorá je protiľahlá
juhozápadnej fasáde budúcej stavby stavebníkov, sa nachádzajú len okná o veľkosti, tvaru, výšky
parapetu bežne používaných v priestoroch bytu, ktoré zabezpečujú iba hospodárske alebo hygienické
funkcie bytu, t. j. nie okná z obytných miestností, stavba rodinného domu stavebníkov nemôže
ovplyvniť svetlotechnické pomery rodinného domu žalobcu a uvedená žalobná námietka je teda tiež
neopodstatnená.
54. Napokon k námietke žalobcu, že navrhovaná stavba by ho obmedzovala v plánovanej rekonštrukcii
a nadstavbe jeho domu, správny súd uvádza, že žalobca túto námietku bližšie neodôvodnil, neuviedol,
akým spôsobom by mal byť v tomto smere obmedzený v prípade budúcej rekonštrukcie či nadstavby, ani
toto svoje tvrdenie ničím nepodložil. V danom type konania správny súd nie je oprávnený preskúmavať
napadnuté rozhodnutia nad rámec dôvodov uvádzaných v správnej žalobe, preto správny súd túto
námietku vyhodnotil ako nekonkrétnu a nedôvodnú.
55. Záverom ešte správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe okrajovo poukazoval
na niektoré pochybenia správnych orgánov v pôvodnom administratívnom konaní (pred zrušením
prvého stavebného povolenia č. VaŽP/458/2020 Kyt zo dňa 28.09.2020), tieto vady boli po zrušení
pôvodného prvostupňového rozhodnutia odvolacím správnym orgánom v novom konaní napravené
resp. odstránené, tieto neboli predmetom súdneho prieskumu v tu posudzovanej veci.
56. Žalobca tiež okrajovo namietol aj to, že z pôvodného zrušeného rozhodnutia stavebného úradu
nebolo zrejmé, akým spôsobom stavebný úrad preskúmal súlad navrhovanej stavby s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou a odvolací orgán ho zaviazal povinnosťou v novom rozhodnutí
riadne definovať platnú územnoplánovaciu dokumentáciu, čo podľa žalobcu stavebný úrad v novom
konaní nevykonal. K tomuto správny súd uvádza len toľko, že predmetná otázka bola riešená v územnom
konaní. V stavebnom konaní stavebný úrad neskúma súlad s územným plánom obce alebo zóny, toto je
v intenciách § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona predmetom skúmania v územnom konaní, ktoré v danom
prípade stavebnému konaniu predchádzalo. Územné konanie a stavebné konanie sú dve samostatné
konania zavŕšené osobitnými rozhodnutiami, napadnuteľnými samostatnými správnymi žalobami, preto
žalobcom namietané skutočnosti týkajúce sa územnoplánovacej dokumentácie nemohli byť predmetom
prieskumu v tu posudzovanej veci.
57. Žalobca pri viacerých svojich námietkach uviedol, že ho správny orgán len „odbil“ vyjadrením,
že určitá otázka bola vyriešená v územnom rozhodnutí, avšak je potrebné si uvedomiť, že skutočne
ide o dve samostatné konania s osobitným predmetom a rozsahom ako aj zákonnou úpravou a ak
určitá otázka spadá do rámca územného konania a v tomto bola právoplatným rozhodnutím vyriešená,
nemožno ju znova preskúmavať v stavebnom konaní naň nadväzujúcom.
58. Žiadne ďalšie konkrétne námietky žalobca v podanej správnej žalobe neuvádzal. Z vyššie uvedených
dôvodov preto správny súd rozhodol tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu
verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP). Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal voči neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko ďalším účastníkom nevznikli trovy konania
v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil správny súd. Vyjadriť sa k správnej žalobe je
oprávnením ďalšieho účastníka konania.

60. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP