{"guid": "30abe5ab-abcc-4772-a16c-9baa00792343:eaa9a705-81a1-4eca-8ee2-1169f8b130d2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200533.3", "spisova_znacka": "ZA-31S/182/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/182/2022 z 17. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 17. októbra 2024, sp. zn. ZA-31S/182/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200533.3", "identifikacne_cislo": "5022200533", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6.odsek-3", "nazov": "§ 6 ods. 3 zákona č. 532/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/532-2002/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6.odsek-4", "nazov": "§ 6 ods. 4 zákona č. 532/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/532-2002/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-62", "/SK/ZZ/2002/532#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eaa9a705-81a1-4eca-8ee2-1169f8b130d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200533.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200533.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200533.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-31S/182/2022\n5022200533\n17. 10. 2024\nJUDr. Michaela Kútiková\nECLI:SK:SpSBB:2024:5022200533.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej\na členov senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Petra Kvietka,\nv právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: C. D. XX, XXX XX D., právne\nzastúpený: JUDr. Rastislav Skyba, advokát, so sídlom: Farská č. 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému:\nÚrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Lakeside park 2, Tomášikova\n14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ C. C. D., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. – E. XXX, 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX\nC. – E. XXX, 3/ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX I. XXX, 4/ J. C., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom: XXX XX I. XXX, 5/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX D. XX, 6/ C. K., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. D. XX, 7/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: 014 01 C. D.\nXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky,\nč. OU-ZA-OVBP2-2022/032167-002 Rep zo dňa 10.08.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Dňa 24.08.2020 podali ďalší účastník 1/ a ďalší účastník 2/ ako stavebníci žiadosť o vydanie\nstavebného povolenia na stavbu „Novostavba rodinného domu, prípojky inžinierskych sietí, spevnená\nplocha, vsak, Malá Bytča“. Mesto Bytča ako miestne príslušný stavebný úrad vydal dňa 16.03.2022\nrozhodnutie č. VaŽP/458/2020 Kyt (Dur), ktorým rozhodol o povolení uvedenej stavby na pozemku\nparcela KN-C č. 195/5 v k. ú. C. D. pre stavebníkov (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Vo výroku\nrozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol stručný popis stavby, určil podmienky pre uskutočnenie\nstavby a zároveň rozhodol o podaných námietkach účastníkov konania tak, že tieto zamietol.\n2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že predložená žiadosť bola\npreskúmaná podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a bolo zistené, že uskutočňovaním\nstavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené\nzáujmy účastníkov konania. Dokumentácia spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu\na podmienky vydaného územného rozhodnutia. Pokiaľ išlo o námietky účastníkov konania, prvostupňový\nsprávny orgán uviedol, že písomné námietky boli podané A. B. (tu žalobca) a I. B. (tu ďalší účastník\n5/) pričom s týmito sa stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal a vo výroku rozhodnutia ich\nako neopodstatnené zamietol.\n\n3. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote spoločné odvolanie účastníci konania A. B. (tu\nžalobca) a I. B. (tu ďalší účastník 5/) v zastúpení žalobcom. O ich odvolaní rozhodol Okresný úrad\nŽilina, odbor výstavby a bytovej politiky (právny predchodca žalovaného) a to rozhodnutím č. OU-ZAOVBP2-2022/032167-002/Rep zo dňa 10.08.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie\núčastníkov konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Bytča potvrdil.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že podrobne preskúmal predložený\nspis, porovnal dokumentáciu pre stavebné povolenie s podmienkami územného rozhodnutia a s ďalšími\núdajmi o navrhovanej stavbe uvedenými v územnom rozhodnutí a dospel k záveru, že projekt stavby\npredložený v konaní spĺňa podmienky územného rozhodnutia, polohové aj výškové umiestnenie stavby\nna pozemku a takisto popis stavby podľa projektu stavby korešponduje s údajmi uvedenými vo výroku\núzemného rozhodnutia. Projekt stavby teda vyhovuje požiadavkám v zmysle stavebného zákona.\nOdvolací orgán má za to, že projekt stavby spĺňa požiadavky aj z ďalších hľadísk uvedených v stavebnom\nzákone, zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným najmä vyhláškou\nč. 532/2002 Z. z., pokiaľ ide o rozsah spracovania projektovej dokumentácie tento je dostatočný\na vyhovujúci požiadavkám vyplývajúcim z vyhlášky č. 453/2000 Z. z., splnenie požiadaviek bolo\npreukázané už v územnom konaní aj súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov a to záväznými\nstanoviskami vlastníkov sietí a zariadení technického vybavenia územia a záväznými stanoviskami\ndotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa osobitných predpisov. Odvolací orgán skonštatoval,\nže rozsah posúdenia z hľadiska ochrany verejných záujmov je dostatočný. Ďalej skonštatoval,\nže prvostupňové rozhodnutie o povolení stavby obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.\nPreskúmaním prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu odvolací orgán nezistil žiadne dôvody, ktoré\nby boli spôsobilé vyvolať zrušenie prvostupňového rozhodnutia.\n5. Pokiaľ ide o odvolacie námietky účastníkov konania, tieto sa týkali prevažne umiestnenia navrhovanej\nstavby, čo bolo predmetom posúdenia už v územnom konaní. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa\nabsencie ústneho pojednávania, odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že\nv rámci stavebného konania stavebný úrad môže k prejednaniu veci nariadiť ústne pojednávanie\nspojené s miestnym zisťovaním avšak ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona mu dáva možnosť od\nmiestneho zisťovania a aj od ústneho pojednávania upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska\na žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Teda je v plnej kompetencii\nstavebného úradu, aby posúdil, ktorý zo spôsobov prejednania vyplývajúcich z ustanovení § 61 ods. 1\na 2 stavebného zákona zvolí. Účastník konania nemá právny nárok o tom rozhodovať.\n6. K námietke odvolateľov o tom, že stavebnému úradu nie sú známe všetky skutočnosti, keď\nuvádza vzdialenosť rodinného domu od hraníc pozemkov 195/4 a 195/8, pričom medzi plánovaným\nrodinným domom a pozemkom 195/8 žiadna hranica nie je, odvolací orgán skonštatoval, že odvolatelia\nsi zamieňajú pojem „hranica pozemkov“ s pojmom „oplotenie“. Umiestnenie stavby na pozemku je\nv územnom rozhodnutí vymedzené vždy aj odstupmi od hraníc pozemkov tak, ako to vyplýva zo\nstavebného zákona, existencia oplotenia na spoločnej hranici pozemkov nie je rozhodná.\n7. K námietke odvolateľov o tom, že podali správnu žalobu proti právoplatnému územnému rozhodnutiu\nsa odvolací orgán vyjadril tak, že uvedené nezakladá dôvod na zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie\nresp. prerušenie stavebného konania a nevydanie stavebného povolenia. Podanie správnej žaloby totiž\nnemá odkladný účinok, ak Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Vydaniu\nstavebného povolenia v danom prípade predchádzalo územné rozhodnutie. Rozhodnutie o umiestnení\nstavby č. VaŽP/ 295/2021 Dur zo dňa 02.09.2021, ktoré vydal stavebný úrad v samostatnom územnom\nkonaní, je právoplatné a toto je bezpodmienečne podkladom pre vydanie stavebného povolenia.\nV danom prípade stavebný zákon ako osobitný zákon, ani všeobecný procesnoprávny predpis - zákon\no správnom konaní neustanovujú, že podanie správnej žaloby proti územnému rozhodnutiu má odkladný\núčinok. Je tiež nepochybné, že v momente rozhodovania stavebného úradu a takisto v lehote do vydania\nnapadnutého rozhodnutia správny súd nevydal podľa § 185 SSP uznesenie, ktorým by priznal správnej\nžalobe proti územnému rozhodnutiu odkladný účinok.\n8. Ostatné odvolacie námietky sa týkali umiestnenia stavby, čo bolo predmetom posúdenia v územnom\nkonaní. K tomuto odvolací orgán len stručne uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by pre dané územie\nbola spracovaná územnoplánovacia dokumentácia obce s podrobnosťou územného plánu zóny, ktorá\nby ustanovovala zastavovacie podmienky nielen pre určitú priestorovú homogénnu jednotku tak, ako je\n\nto riešené v územnom pláne obce, ale aj zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,\nz ktorých teda vyplývala veľkosť riešeného pozemku, jeho tvar a podobne a tým aj počet rodinných\ndomov na ňom. Námietku odvolateľov teda v tomto smere považoval za neopodstatnenú.\n9. K námietke o zatienení rodinného domu sa odvolací orgán podrobne vyjadril v rozhodnutí o odvolaní\nproti územnému rozhodnutiu. Odvolací orgán pripomenul, že rozsah zatienenia stavby sa posudzuje\nv zmysle príslušných technických noriem vo vzťahu k obytným miestnostiam rodinného domu a vyslovil,\nže budúca existencia navrhovaného rodinného domu aj v prípade existencie okna na protiľahlej stene\nrodinného domu odvolateľov pri vzájomnom odstupe oboch stavieb 5 metrov a vzájomnej orientácii\noboch rodinných domov k svetovým stranám logicky nemôže ovplyvniť preslnenie bytu v rodinnom\ndome odvolateľov a ani osvetlenie obytných miestností. Námietky odvolateľov teda vyhodnotil ako\nneopodstatnené a skonštatoval, že v súlade s názorom stavebného úradu návrh umiestnenia stavby na\npozemku parcela KN-C č. 195/5 k. ú. C. D. je vo vzťahu k existujúcemu spôsobu zástavby – spôsobu\nzastavania susedných pozemkov rozumný a logický.\n10. Odvolací orgán teda nezistil v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo\ntaké nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa muselo považovať za\nnezákonné a nesprávne, a pre ktoré by sa malo zmeniť alebo zrušiť, preto o podanom odvolaní rozhodol\ntak, ako uviedol v jeho výroku.\nSprávna žaloba, žalobné body\n11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, odporujúce stavebnému zákonu\na predovšetkým vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z.. Navrhoval, aby súd\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia, poprípade aj prvostupňového rozhodnutia, toto zrušil a vec\nvrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie.\n12. V odôvodnení správnej žaloby žalobca poukazoval na to, že pôvodne stavebný úrad na\nzáklade žiadosti stavebníkov vydal dňa 28.09.2020 stavebné povolenie č. VasŽP/458/2020 Kyt, proti\nktorému žalobca spolu s manželkou podal odvolanie. Odvolací orgán svojím rozhodnutím č. OÚ-ZAOVBP2-2021/00257-006 zo dňa 16.02.2021 rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové\nprejednanie s tým, že vytkol ako vadu stavebnému úradu, že nie je možné v prípade dvojpodlažného\nobjektu spojiť územné konanie so stavebným konaním. Zároveň nariadil stavebné konanie prerušiť\ndo vydania právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Vytkol stavebnému úradu aj\nviacero ďalších pochybení, predovšetkým, že z rozhodnutia nebolo zrejmé, akým spôsobom stavebný\núrad preskúmal súlad navrhovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a zaviazal\nho povinnosťou v novom rozhodnutí riadne definovať platnú územnoplánovaciu dokumentáciu. Za\nďalšie pochybenie stavebného úradu označil aj to, že rozhodoval bez predloženia potrebných\ndokladov a záväzných stanovísk, ktoré boli stavebníci povinní priložiť k žiadosti o stavebné povolenie\na vyzval stavebníkov na ich doplnenie. Tieto stavebníci následne predložili v konaní o umiestnení\nstavby, ktoré začalo na ich návrh zo dňa 28.04.2021 a rozhodnutie o ňom pod č. VaŽP/295/2021\nDur bolo vydané stavebným úradom dňa 02.09.2021. Toto rozhodnutie o umiestnení stavby bolo\nnásledne potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OÚZA-OVBP2-2022/006935-002/Rep, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2022. Stavebný úrad na\nzáklade toho zahájil stavebné konanie listom, v ktorom zároveň oznámil, že vo veci sa upúšťa od\nústneho pojednávania a umožnil účastníkom konania podať námietky v 7-dňovej lehote. Dňa 16.03.2022\nstavebný úrad vydal stavebné povolenie – prvostupňové rozhodnutie. Voči tomuto žalobca s manželkou\npodali odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté touto správnou žalobou napadnutým rozhodnutím.\n13. Žalobca poukazoval na dôvody svojho odvolania, v ktorom uvádzal, že susediace pozemky\nstavebníkov a žalobcu a jeho manželky č. 195/4 a č. 195/8 boli vyčlenené každý na stavbu jedného\nrodinného domu a stavebníci sa tak v rozpore s povolenou zastavanosťou pokúšajú o stavbu\nďalšieho domu. Práve to je potom príčinou stiesnených pomerov, ktoré by stavba v rozpore so\nstavebným zákonom spôsobovala. Namietal tiež, že navrhovaná stavba s výškou 7,5 metra by zo\nvzdialenosti 1 meter od hranice pozemku úplne zatienila žalobcov dom. Uvedené by sa preukázalo\nsvetlotechnickým posudkom, ktorý ale stavebný úrad nepripustil. Žalobca vytýkal odvolaciemu orgánu,\nže v napadnutom rozhodnutí sa k zásadným odvolacím námietkam žalobcu vyjadril iba odvolaním sa na\nrozhodnutie o umiestnení stavby. Požiadavku žalobcu, aby stavebný úrad nariadil vypracovať znalecký\n\nsvetlometrický posudok, Okresný úrad Žilina odbil vlastnou úvahou, že budúca existencia navrhovaného\ndomu nemôže ovplyvniť presvetlenie bytu v rodinnom dome žalobcu. Podľa žalobcu Okresný úrad\nŽilina mal objasniť, akým spôsobom môže byť stavebné povolenie v otázkach nastolených odvolacími\nnámietkami v súlade so stavebným zákonom a predovšetkým s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva\nživotného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorá v § 6 upravuje odstupy stavieb, ktoré vo všeobecnosti\nmusia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami, lebo povolený 1 meter od\nhranice pozemkov tieto činnosti stavebníkom neumožňuje, takže napr. v prípade potreby opráv a údržby\nby bol stavebník odkázaný vynucovať si prístup k svojej stavbe cez pozemok žalobcu.\n14. Ďalej žalobca namietal, že podľa ods. 3 vyššie uvedenej vyhlášky vzdialenosť medzi stenami\nrodinných domov, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor, nesmie byť menšia ako 7,5 metra\na vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc s pozemkom nesmie byť menšia ako 2 metre.\nPodľa ods. 4 síce možno vzdialenosť medzi domami znížiť až na 4 metre a dodržanie vzdialenosti od\nspoločných hraníc pozemkov podľa ods. 3 za podmienky, že v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú\nokná obytných miestností, sa nevyžaduje. Toto však nie je žalobcov prípad. Žalobca argumentuje tým, že\nods. 4 sa neuplatní, ak takéto stiesnené podmienky zámerne vyvolá jedna zo strán, ako v danom prípade\nstavebník, ktorý si na druhej – protiľahlej strane ponecháva vzdialenosť od hranice pozemku vyše 7\nmetrov resp. má možnosť svoju stavbu pohodlne umiestniť ďalej od spoločnej hranice so žalobcovým\npozemkom. Uvedené nemôže byť použité ani v prípade, že sa v prospech stavebníka zneužije zistenie\n(ak je vôbec pravdivé), že pre dané územie nebola spracovaná územnoplánovacia dokumentácia obce\ns podrobnosťami územného plánu zóny, ktorý by ustanovoval zastavovacie podmienky pre vymedzenú\nčasť územia a zastavovacie podmienky jednotlivých pozemkov.\n15. Žalobca poukázal aj na to, že v pôvodnom rozhodnutí Okresného úradu Žilina, odbor výstavby\na bytovej politiky č. OÚ-ZA-OVBP2-2021/00257-006 zo dňa 16.02.2021, v ktorom boli námietky žalobcu\nuznané za oprávnené, Okresný úrad Žilina skonštatoval, že z napadnutého stavebného rozhodnutia\nvôbec nebolo zrejmé, akým spôsobom stavebný úrad preskúmal súlad navrhovanej stavby s platnou\núzemnoplánovacou dokumentáciou a zaviazal ho povinnosťou v novom rozhodnutí riadne definovať\nplatnú územnoplánovaciu dokumentáciu. To podľa žalobcu stavebný úrad nevykonal s odôvodnením,\nže takáto dokumentácia neexistuje a podľa žalobcu neexistenciu zastavovacieho plánu stavebný úrad\nzneužil na svojvoľné rozhodnutie a odvolací orgán mu takýto postup svojím napadnutým rozhodnutím\nschválil.\n16. Vzhľadom na to žalobca zotrváva na jeho námietkach, ktoré uvádzal už proti stavebnému povoleniu\na to, že susediace pozemky 195/4 a 195/8 boli vyčlenené každý na stavbu jedného rodinného domu\na stavebník sa tak v rozpore s povolenou zastavanosťou jeho pozemku pokúša o stavbu ďalšieho domu,\nv dôsledku realizácie navrhovanej stavby nepochybne dôjde k zatieneniu žalobcovho domu v dôsledku\nporušenia § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. doplnenej stanoviskom\nMinisterstva výstavby a regionálneho rozvoja SR k § 6 tejto vyhlášky, argumentácia stavebného úradu\npotvrdená napadnutým rozhodnutím, že navrhovaná stavba nemôže brániť presvetleniu medzipriestoru\nnebola potvrdená svetlotechnickým posudkom, na ktorom žalobca trval a tiež, že navrhovaná stavba\nby žalobcu obmedzovala v plánovanej rekonštrukcii a nadstavbe jeho domu.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi podanej správnej\nžaloby. Konštatuje, že žalobné dôvody sú obsahovo totožné s dôvodmi odvolania, preto postoj\nžalovaného k dôvodom správnej žaloby vyplýva priamo z napadnutého rozhodnutia.\n18. Ide najmä o námietku ohľadne zatienenia rodinného domu žalobcu, s ktorou sa podrobne vysporiadal\nv rozhodnutí o odvolaní proti územnému rozhodnutiu s tým, že vzhľadom na pomery v území\nsvetlotechnické posúdenie nie je potrebné. Na severovýchodnej fasáde rodinného domu žalobcu, ktorá\nje protiľahlá juhozápadnej fasáde budúcej stavby stavebníkov, sa totiž nachádzajú len okná o veľkosti,\ntvaru, výšky parapetu bežne používaných v priestoroch bytu, ktoré zabezpečujú iba hospodárske\nalebo hygienické funkcie bytu, t. j. nie okná z obytných miestností bytu, preto stavba rodinného domu\nstavebníkov logicky nemôže ovplyvniť svetlotechnické pomery rodinného domu žalobcu.\n19. Pokiaľ ide o žalobnú námietku ohľadne územnoplánovacej dokumentácie, žalovaný poznamenal, že\nsúlad s územným plánom obce je predmetom posúdenia v územnom konaní. V napadnutom rozhodnutí\n\nžalovaný iba dôvodil, vzhľadom na dôvody odvolania, že pre dané územie nie je spracovaný aj územný\nplán zóny, ktorý by dané územie riešil podrobne – ustanovoval zastavovacie podmienky nielen pre\nurčitú priestorovú homogénnu jednotku (t. j. vymedzenú časť riešeného územia) tak, ako je to riešené\nv územnom pláne obce, ale by riešil aj zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov\n(napr. umiestnenie stavby na pozemku, určenie polohy stavby na pozemku, vymedzenie hranice na\numiestnenie stavby, uličnej a stavebnej čiary...a pod.), z ktorých teda vyplývala veľkosť riešeného\npozemku, jeho tvar a podobne a tým aj počet rodinných domov na ňom.\n20. Žalovaný poznamenal, že v stavebnom konaní je stavebný úrad povinný preskúmavať v intenciách §\n62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným\nplánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia (s územným plánom zóny iba v prípade, ak sa\nrozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje – územný plán zóny nahrádza rozhodnutie o umiestnení\nstavby - § 39a ods. 3 písm. a) stavebného zákona). V zmysle tohto ustanovenia teda v stavebnom konaní\nstavebný úrad neskúma súlad s územným plánom obce alebo zóny, toto je v intenciách § 37 ods. 1 a\n2 stavebného zákona predmetom skúmania v územnom konaní, ktoré v danom prípade stavebnému\nkonaniu predchádzalo. Z uvedeného dôvodu sú preto žalobné námietky ohľadne územnoplánovacej\ndokumentácie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu irelevantné.\n21. Žalovaný teda považuje správnu žalobu za nedôvodnú a žiada, aby ju správny súd podľa § 190\nSprávneho súdneho poriadku zamietol.\nVyjadrenia ďalších účastníkov konania\n22. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/ spoločným\npodaním, v ktorom uviedli, že zastávajú názor, že úrady konali v súlade so zákonom a žalobca rovnako\nako oni – stavebníci boli dostačujúco poučení o všetkých legislatívnych postupoch. Majú za to, že\ni napriek spomínanému „pochybeniu“ zo strany stavebného úradu v Bytči sa vec riadne prešetrila\na teda Okresný úrad Žilina vrátil spis do Bytče a jasne nariadil, ktoré potrebné dokumenty majú byť\ndoložené. Tieto dokumenty boli doložené a po dôkladnom prešetrení bolo stavebné povolenie vydané\na právoplatné. Pokiaľ by žalobca mal pochybnosti o existencii týchto doložených podkladov, uvedené\ndokumenty sú k dispozícii na príslušných orgánoch a teda uvedený argument žalobcu považujú len za\nzbytočnú konšpiráciu z jeho strany, pričom žalobca môže, pokiaľ by mal pochybnosti o existencii týchto\ndokumentov, požiadať príslušné orgány o nahliadnutie do nich.\n23. Ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/ poukazovali na platnú územnoplánovaciu\ndokumentáciu, z ktorej aj citovali a ktorú podľa nich všetci účastníci konania riadne obdržali. Pokiaľ ide\no žalobnú námietku o tom, že susediace pozemky stavebníkov a žalobcu č. 195/4 a 195/8 boli vyčlenené\nkaždý na stavbu jedného rodinného domu a stavebník sa v rozpore s povolenou zastavanosťou pokúša\no stavbu ďalšieho domu, ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/ uviedli, že parcela č. 195/4\nje vo vlastníctve manželov Hvoreckých a parcela č. 195/8, ktorá je vo vlastníctve ďalšieho účastníka\nkonania 1/ a ďalšieho účastníka konania 2/, je záhradou, teda nerozumejú, čo by malo byť údajne\nvyčlenené. Rodinný dom ďalšieho účastníka konania 1/ a ďalšieho účastníka konania 2/ stojí na parcele\nč. 195/5 a teda nachádza sa tu len jeden rodinný dom a na parcele č. 195/4 stojí taktiež len jeden\nrodinný dom. Parcela č. 195/3 je vo vlastníctve manželov B. a na nej stojí taktiež jeden rodinný dom\ns hospodárskou budovou, ktorá bola zlegalizovaná po 30-tich rokoch na základe pripomienok ďalšieho\núčastníka konania 1/ a ďalšieho účastníka konania 2/ a stále ešte nie je skolaudovaná. Žalobca teda\nargumentuje faktami, ktoré nedávajú zmysel a snaží sa neustále osočovať ľudí vo svojom okolí napriek\ntomu, že títo konajú v súlade so zákonom.\n24. Pokiaľ žalobca opätovne argumentuje s požiadavkou o vypracovanie svetlometrického posudku,\nďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/ poukázali na to, že žalobcovi už bolo nespočetne\nveľakrát vysvetlené, kedy je a kedy nie nie svetlometrický posudok potrebný a každý z účastníkov\nkonania tento fakt prijal s porozumením. Žalobca na jeho rodinnom dome z ich strany nemá žiadne\nobytné okná a okno, ktoré on sám nazýva obytným, je okno o rozmeroch bežne používaných\nv priestoroch bytu, ktoré zabezpečujú iba hospodárske alebo hygienické funkcie bytu. Umiestnenie\na veľkosť otvoru v obytnej miestnosti musí vyhovovať požiadavkám STN 73 4301 Budovy na bývanie\na STN 73 0582 Z2 Denné osvetlenie budov. Pokiaľ žalobca uvádza, že v dôsledku realizácie navrhovanej\nstavby dôjde k zatieneniu jeho domu, ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/ uviedli, že\nich rodinný dom už stojí a nepôjde do vyšších rozmerov. Na ich dome sa robia už len dokončovacie\n\npráce zvnútra a teda aj samotný žalobca vidí dom v skutočnosti a teda je jasne vidieť, že ich rodinný\ndom žiadnym spôsobom neznehodnocuje a nezatieňuje rodinný dom žalobcu. Rodinný dom žalobcu je\nrovnako presvetlený.\n25. K odstupovým vzdialenostiam medzi stenami rodinných domov ďalší účastník konania 1/ a ďalší\núčastník konania 2/ uviedli, že konajúce orgány niekoľkokrát všetkým účastníkom konania rovnako ako\naj žalobcovi vysvetlili, kedy je možné stanovené vzdialenosti medzi stenami rodinných domov znížiť\na citovali z listu, ktorý účastníci konania obdržali, v ktorom sa uvádza, že vzhľadom na stiesnenosť\npozemku stavebníka a blízkosť rodinného domu súpisné číslo 68 na parc. č. 195/4 KN-C od hranice\npozemku stavebníka parc. č. 195/5 KN-C projektant musel umiestniť a navrhnúť novostavbu rodinného\ndomu tak, ako navrhol, nakoľko musí byť zabezpečené dostatočné preslnenie a presvetlenie jednotlivých\nobytných miestností (spojená kuchyňa s obývacou izbou, jednotlivé izby) novostavby rodinného domu.\nVšetky okná obytných miestností sú orientované na sever, juh a východnú časť k pozemku parc. č. 195/4\nKN-C. Zo strany namietateľa je navrhnuté len jedno okno, ktoré bude slúžiť na odvetranie a presvetlenie\nschodiska. Vzdialenosť navrhovaného rodinného domu od existujúceho rodinného domu súp. č. 64 na\npozemku parc. č. 195/3 KN-C je 4,545 m a 5,145 m a vzdialenosť od hranice uvedeného pozemku je síce\nlen 1 meter, avšak podľa predloženého návrhu nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku\na stavby. Súčasne na východnej strane rodinného domu súp. č. 64 sa podľa vykonaného miestneho\nzisťovania nenachádzajú žiadne okná obytných miestností. Vrchol pultovej strechy je navrhnutý práve\nna strane namietateľa a sklon strechy je navrhovaný smerom do pozemku stavebníka. Na východnej\nstrane sú taktiež navrhnuté dažďové zvody. Odstupová vzdialenosť medzi rodinnými domami 7 m a\n4 m nie je vyhláškou č. 532/2002 Z. z. striktne daná. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 až 5, prípustné sú aj\niné odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami a odstupové vzdialenosti stavieb od spoločných\nhraníc. V prípade, že nemožno dodržať odstupy podľa odseku 3 a 4, stavbu možno umiestniť aj inak,\nale splnenie požiadaviek na odstupové vzdialenosti sa musí preukázať na podklade výpočtov a meraní.\nRozsah podkladov, ktorými sa preukazuje splnenie požiadaviek podľa ods. 1, závisí od druhu a účelu\nstavby, jej stavebnotechnického a architektonického riešenia a pod. V danom prípade novostavba\nrodinného domu 1 m od spoločnej hranice umožňuje údržbu rodinného domu z vlastného pozemku.\nNakoľko na oboch stranách ako rodinného domu súp. č. 64 a novostavby rodinného domu sa toho\nčasu nenachádzajú okná obytných miestností, stavebný úrad nepožadoval od stavebníka predloženie\nsvetlotechnického posudku (posudzovanie len v prípade okien obytných miestností). Z uvedeného\nvyplýva, že navrhovaným umiestnením a technickým riešením rodinného domu nebude obmedzovaný\nsusedný pozemok parc. č. 195/3 KN-C ani rodinný dom súp. č. 64 umiestnený na rovnakej parcele.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n26. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe repliku nepodal.\n27. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/ a ďalšieho účastníka konania 2/ sa žiadny z účastníkov\nkonania v súdom určenej lehote nevyjadril.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov súdom\n28. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z\nkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu\nv Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.\n29. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len správny súd) ako vecne a miestne príslušný správny súd\npodľa § 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) a podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasledujúcich SSP\npreskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu\na to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods.1 SSP). Nakoľko nebol daný žiadny z dôvodov\npre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd vo veci rozhodoval postupom podľa\n§ 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.10.2024.\n\n30. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení účinnom v čase relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „stavebný zákon“), v\nstavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,\na) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky\núzemného rozhodnutia,\nb) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného\nprostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na\nvýstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)\nc) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie\ntechnického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,\nd) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude\nuskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným\ndozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník\noznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,\ne) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,\nfunkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,\nvysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie\na automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.\n31. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich\nvzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.\n32. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť\nverejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť\npráva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,\nstavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.\n33. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné\npodmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný\núrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní\nstavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.\n34. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002\nZ. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a\no všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou\npohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z.“), vzájomné odstupy stavieb musia\nspĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany\npovrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky\nna denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu\nstavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré\nsúvisia s funkčným využívaním územia.\n35. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou\nvoľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od\nspoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.\n36. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., v stiesnených územných podmienkach možno\nvzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná\nobytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc\npozemkov podľa odseku 3.\n37. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., iné riešenia vzdialeností rodinných domov,\nako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich\nsplnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.\n\n38. Predmetom prieskumu v posudzovanom prípade bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nOkresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ako právneho predchodcu žalovaného, pričom\nk zmene žalovaného došlo zo zákona po podaní správnej žaloby) č. OU-ZA-OVBP2-2022/032167-002\nRep zo dňa 10.08.2022, ktorým tento ako odvolací orgán odvolanie účastníkov konania (žalobcu\na jeho manželky) zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Bytča č. VaŽP/458/2020 Kyt (Dur) zo\ndňa 16.03.2022, ktorým bolo rozhodnuté o povolení stavby „Novostavba rodinného domu, prípojky\ninžinierskych sietí, spevnená plocha, vsak, Malá Bytča“ na pozemku parcela KN-C č. 195/5 v k. ú. C.\nD. pre stavebníkov potvrdil.\n39. V správnej žalobe žalobca svoje podstatné námietky zhrnul tak, že (i) susediace pozemky 195/4\na 195/8 boli vyčlenené každý na stavbu jedného rodinného domu a stavebník sa tak v rozpore\ns povolenou zastavanosťou jeho pozemku pokúša o stavbu ďalšieho domu, (ii) v dôsledku realizácie\nnavrhovanej stavby dôjde k zatieneniu žalobcovho domu v dôsledku porušenia § 6 vyhlášky Ministerstva\nživotného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. doplnenej stanoviskom Ministerstva výstavby a regionálneho\nrozvoja SR k § 6 tejto vyhlášky, (iii) argumentácia správnych orgánov, že navrhovaná stavba nemôže\nbrániť presvetleniu medzipriestoru, nebola potvrdená svetlotechnickým posudkom a (iv) navrhovaná\nstavba by žalobcu obmedzovala v plánovanej rekonštrukcii a nadstavbe jeho domu.\n40. K prvej žalobnej námietke ohľadom zastavanosti pozemkov, vyčlenenia parciel č. 195/4 a 195/8 na\nstavbu jedného rodinného domu a snahy stavebníkov o stavbu ďalšieho domu správny súd uvádza,\nže stavebné povolenie a teda rozhodnutia správnych orgánov v tejto posudzovanej veci sa týkali\nplánovanej stavby rodinného domu na pozemku KN-C parcelné číslo 195/5 v katastrálnom území C.\nD.. Z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 1/ a ďalšieho účastníka\nkonania 2/, vyplýva, že parcela č. 195/4 je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov C. a L. K. a na\ntejto parcele stojí rodinný dom. Parcela č. 195/8 je vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania 1/, pričom\nide o záhradu, na ktorej sa žiadny dom nenachádza. Parcela č. 195/5, na ktorej sa má realizovať\nnavrhovaná stavba, je samostatnou parcelou zapísanou na príslušnom liste vlastníctva, na ktorej sa\nbude nachádzať len navrhovaná stavba. Argumentácia žalobcu je teda sčasti zmätočná, nakoľko sa\ntýka inej parcely, než tej, na ktorej malo dôjsť k umiestneniu stavby a na každej zo zastavaných parciel\nje (a aj bude) maximálne jeden rodinný dom. Navyše zo správnej žaloby nevyplýva, na základe čoho\nžalobca tvrdí, že by mali byť pozemky vyčlenené každý na stavbu len jedného domu. Odvolací správny\norgán tiež v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by pre dané územie bola\nspracovaná územnoplánovacia dokumentácia obce s podrobnosťou územného plánu zóny, ktorá by\nustanovovala zastavovacie podmienky nielen pre určitú priestorovú homogénnu jednotku tak, ako je\nto riešené v územnom pláne obce, ale aj zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,\nz ktorých by vyplývala veľkosť riešeného pozemku, jeho tvar a podobne a tým aj počet rodinných domov\nna ňom. Správny súd nie je oprávnený preskúmavať vec nad rámec podanej správnej žaloby, preto\nnemôže sám zisťovať a dohľadávať za žalobcu dôvody jeho námietky, ktoré tento neuviedol a dôkazmi\nnepodporil. Uvedenú žalobnú námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n41. Žalobnú námietku ohľadom porušenia § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. žalobca odôvodňoval\ntým, že vzdialenosť medzi stenami rodinných domov, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor, nesmie\nbyť menšia ako 7,5 metra a vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc s pozemkom nesmie byť\nmenšia ako 2 metre. Je zrejmé, že žalobca svoju námietku opiera o ustanovenie § 6 odsek 3 uvedenej\nvyhlášky (hoci namiesto 7 m uvádzaných vo vyhláške žalobca nesprávne používa 7,5 m). Odstupové\nvzdialenosti stavieb upravené v § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. však nie sú zákonom dané\nstriktne, zákonná úprava v tomto smere umožňuje odchýlky, ktoré sú obsiahnuté v ďalších odsekoch\npredmetného ustanovenia.\n42. Podľa odseku 3, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi\nnesmie byť menšia ako 7 m a vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie\nbyť menšia ako 2 m. Podľa odseku 4, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi\nrodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných\nmiestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov\npodľa odseku 3.\n43. Z predmetných ustanovení zákona teda jasne vyplýva, že v stiesnených územných podmienkach\nvzdialenosť medzi domami možno znížiť pod hranicu ustanovenú v odseku 1 a to až na 4 metre\n\na dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc sa nevyžaduje. Uvedené je práve prípadom žalobcu, ide\ntu o stiesnené územné podmienky, kedy nie je možné dodržať odstup stavieb podľa § 6 ods. 3 vyhlášky\nMŽP SR č. 532/2002 Z.z..\n44. Vzdialenosť navrhovaného rodinného domu od existujúceho rodinného domu vo vlastníctve žalobcu\na jeho manželky súp. č. 64, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. 195/3, je podľa projektovej\ndokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise 5,075 m a 5,145 m, teda viac ako štyri metre, čo\nje v súlade s odsekom 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z.. Vzdialenosť od hranice pozemkov je síce\nlen 1 m, avšak dodržanie vzdialenosti 2 m od hranice pozemkov sa v tomto prípade nevyžaduje vôbec.\nNavrhovaná stavba je teda v súlade s § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky.\n45. To, že zákon pripúšťa výnimku čo sa týka odstupových vzdialeností medzi domami, nerozporuje\nani samotný žalobca. Spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia v časti odstupových vzdialeností\nrodinných domov v posudzovanej veci však spočíva v tom, že žalobca sa domnieva, že uvedenú zákonnú\nvýnimku podľa § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. nemožno v jeho prípade aplikovať, pretože\nby tým došlo k zatieneniu jeho domu v časti, kde má umiestnené okno pracovne.\n46. Ustanovenie § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. je nevyhnutné vykladať v spojení s jeho §\n6 ods. 1, ktoré okrem iných požiadaviek uvádza, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať „požiadavky\nna denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania“. Práve táto požiadavka je účelom\nzákonom určeného odstupu stavieb. V stiesnených územných podmienkach však možno vzdialenosť\nmedzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných\nmiestností. Účelom zákonodarcu v tomto smere je, aby sa susedia navzájom nerušili pohľadom do\nsvojich obytných miestností, ako aj preslnenie a presvetlenie obytných miestností.\n47. V stiesnených územných podmienkach, kedy vzdialenosť medzi rodinnými domami je menej ako\nod 7 m, ale minimálne 4 m, čo je povolené zákonné rozpätie ex lege pre tento právny režim, je teda\npožiadavka presvetlenia a preslnenia ako aj pohoda bývania zachovaná, ak v žiadnej z protiľahlých častí\nstien nie sú okná obytných miestností.\n48. Z obsahu spisu vyplýva, že na navrhovanej stavbe rodinného domu je zo strany žalobcovho domu\nnavrhnuté len jedno okno, ktoré bude slúžiť na odvetranie a presvetlenie schodiska, nejde teda o okno\nobytnej miestnosti.\n49. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v protiľahlej stene jeho rodinného domu je umiestnené okno z pracovne,\ntoto tvrdenie ničím bližšie nepodporil. Nepreukázal, že ním tvrdená miestnosť má charakter obytnej\nmiestnosti. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu a obsahu vyjadrení účastníkov konania\ndospel k rovnakému záveru ako žalovaný, teda, že okno je rozmerovo menšie. Aby miestnosť spĺňala\npodmienky na dlhodobé bývanie ustanovené v čl. 8.3 STN 73 4304301 Budovy na bývanie, musí mať\nminimálnu podlahovú plochu 8 m2 a zároveň priame denné osvetlenie (tzn. dostatočnú veľkosť a vhodné\numiestnenie okenného otvoru v zmysle požiadaviek STN 73 0580-1, STN 73 0580-1 Denné osvetlenie\nbudov), iba v takom prípade má charakter obytnej miestnosti rodinného domu.\n50. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade nie sú na príslušnej stene rodinného domu žalobcu\nako ani na protiľahlej časti steny navrhovanej stavby umiestnené žiadne okná obytných miestností,\nrozpor s ustanovením § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. neexistuje (k tomu napríklad aj rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/5/2014).\n51. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že § 6 ods. 4 nemožno aplikovať, pretože stiesnené podmienky\nvyvolali stavebníci zámerne a že na druhej strane navrhovaného domu si ponechali vzdialenosť od\nhranice pozemku vyše 7 metrov, teda mali možnosť svoju stavbu pohodlne umiestniť ďalej od spoločnej\nhranice so žalobcovým pozemkom, správny súd poukazuje na to, že z druhej strany navrhovanej stavby\nsa (na rozdiel od protiľahlej steny k domu žalobcu) nachádzajú aj okná obytných miestností, preto bolo\npotrebné z uvedenej strany dodržať väčšie odstupové vzdialenosti a nebolo možné z uvedenej strany\nznížiť odstupovú vzdialenosť podľa § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., aby bolo zabezpečené\ndostatočné preslnenie a presvetlenie jednotlivých obytných miestností (spojená kuchyňa s obývacou\nizbou, jednotlivé izby) novostavby rodinného domu.\n\n52. Správne orgány pri aplikácii právnych predpisov stavebného práva sa s námietkami týkajúcimi sa\nodstupových vzdialeností medzi stavbami vecne zaoberali a vysporiadali sa s nimi. Žalovaný v tejto\nsúvislosti uvádzal, že s námietkou ohľadne zatienenia rodinného domu žalobcu sa podrobne vysporiadal\nuž aj v rozhodnutí o odvolaní proti územnému rozhodnutiu. Na základe vyššie uvedeného správny súd\nnámietku žalobcu ohľadom zatienenia jeho domu vyhodnotil ako neopodstatnenú.\n53. Vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadom absencie resp. nevyhotovenia svetlotechnického posudku\nsprávnymi orgánmi, správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že takéto posúdenie v danom\nprípade nebolo potrebné. V tejto časti správny súd poukazuje na už vyššie uvádzané skutočnosti\na konštatuje, že nakoľko na severovýchodnej fasáde rodinného domu žalobcu, ktorá je protiľahlá\njuhozápadnej fasáde budúcej stavby stavebníkov, sa nachádzajú len okná o veľkosti, tvaru, výšky\nparapetu bežne používaných v priestoroch bytu, ktoré zabezpečujú iba hospodárske alebo hygienické\nfunkcie bytu, t. j. nie okná z obytných miestností, stavba rodinného domu stavebníkov nemôže\novplyvniť svetlotechnické pomery rodinného domu žalobcu a uvedená žalobná námietka je teda tiež\nneopodstatnená.\n54. Napokon k námietke žalobcu, že navrhovaná stavba by ho obmedzovala v plánovanej rekonštrukcii\na nadstavbe jeho domu, správny súd uvádza, že žalobca túto námietku bližšie neodôvodnil, neuviedol,\nakým spôsobom by mal byť v tomto smere obmedzený v prípade budúcej rekonštrukcie či nadstavby, ani\ntoto svoje tvrdenie ničím nepodložil. V danom type konania správny súd nie je oprávnený preskúmavať\nnapadnuté rozhodnutia nad rámec dôvodov uvádzaných v správnej žalobe, preto správny súd túto\nnámietku vyhodnotil ako nekonkrétnu a nedôvodnú.\n55. Záverom ešte správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe okrajovo poukazoval\nna niektoré pochybenia správnych orgánov v pôvodnom administratívnom konaní (pred zrušením\nprvého stavebného povolenia č. VaŽP/458/2020 Kyt zo dňa 28.09.2020), tieto vady boli po zrušení\npôvodného prvostupňového rozhodnutia odvolacím správnym orgánom v novom konaní napravené\nresp. odstránené, tieto neboli predmetom súdneho prieskumu v tu posudzovanej veci.\n56. Žalobca tiež okrajovo namietol aj to, že z pôvodného zrušeného rozhodnutia stavebného úradu\nnebolo zrejmé, akým spôsobom stavebný úrad preskúmal súlad navrhovanej stavby s platnou\núzemnoplánovacou dokumentáciou a odvolací orgán ho zaviazal povinnosťou v novom rozhodnutí\nriadne definovať platnú územnoplánovaciu dokumentáciu, čo podľa žalobcu stavebný úrad v novom\nkonaní nevykonal. K tomuto správny súd uvádza len toľko, že predmetná otázka bola riešená v územnom\nkonaní. V stavebnom konaní stavebný úrad neskúma súlad s územným plánom obce alebo zóny, toto je\nv intenciách § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona predmetom skúmania v územnom konaní, ktoré v danom\nprípade stavebnému konaniu predchádzalo. Územné konanie a stavebné konanie sú dve samostatné\nkonania zavŕšené osobitnými rozhodnutiami, napadnuteľnými samostatnými správnymi žalobami, preto\nžalobcom namietané skutočnosti týkajúce sa územnoplánovacej dokumentácie nemohli byť predmetom\nprieskumu v tu posudzovanej veci.\n57. Žalobca pri viacerých svojich námietkach uviedol, že ho správny orgán len „odbil“ vyjadrením,\nže určitá otázka bola vyriešená v územnom rozhodnutí, avšak je potrebné si uvedomiť, že skutočne\nide o dve samostatné konania s osobitným predmetom a rozsahom ako aj zákonnou úpravou a ak\nurčitá otázka spadá do rámca územného konania a v tomto bola právoplatným rozhodnutím vyriešená,\nnemožno ju znova preskúmavať v stavebnom konaní naň nadväzujúcom.\n58. Žiadne ďalšie konkrétne námietky žalobca v podanej správnej žalobe neuvádzal. Z vyššie uvedených\ndôvodov preto správny súd rozhodol tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP\nnepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu\nverejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo\npožadovať (§ 168 SSP). Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal voči neúspešnému žalobcovi\nprávo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko ďalším účastníkom nevznikli trovy konania\nv súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil správny súd. Vyjadriť sa k správnej žalobe je\noprávnením ďalšieho účastníka konania.\n\n60. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu\nv Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa\npodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/\n(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}