{"guid": "7f0f8140-79ae-4d98-8bb1-a3e4780ff3d4:2cae3998-32f9-47d0-a40f-2cf0b5838ef9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200049.2", "spisova_znacka": "TN-11S/21/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/21/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2024, sp. zn. TN-11S/21/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200049.2", "identifikacne_cislo": "3023200049", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/355#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cae3998-32f9-47d0-a40f-2cf0b5838ef9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200049.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200049.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200049.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nTN-11S/21/2023\n3023200049\n27. 11. 2024\nJUDr. Katarína Kochan Morová\nECLI:SK:SpSBB:2024:3023200049.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan\nMorovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobkyne: A.\nB., nar. XX. XX. XXXX, podnikajúca pod obchodným menom A. B. BioTina, Tematínska 1997/7, 915 01\nNové Mesto nad Váhom, IČO: 50 423 606, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky, Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, IČO: 00 607 223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. ÚVZSR/OLP/5406/32302/2022 zo dňa 15. 11. 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobkyni ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie a rozhodnutia orgánov verejnej správy\n1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne (ďalej aj len „RÚVZ“) v dňoch\n03. 09. 2021 a 26. 10. 2021 vykonal podľa zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji\nverejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej\nlen „zákon č. 355/2007 Z.z.“) v predajni BioTina, C. D. E. XX, F. A. F. G. štátny zdravotný dozor\nzameraný na kontrolu dodržiavania opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej\naj „ÚVZ SR“) pri ohrození verejného zdravia vydaných všeobecne záväznými právnymi predpismi podľa\n§ 59b zákona č. 355/2007 Z.z. - vyhláškou č. 240/2021 V.v. SR a vyhláškou č. 253/2021 V.v. SR, a tým\nna kontrolu dodržiavania nariadených opatrení podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z.z. Na\nzáklade nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru, zaznamenaných v zápisniciach\nz výkonu štátneho zdravotného dozoru zo dňa 03. 09. 2021 a 26. 10. 2021, bola žalobkyňa listom zo dňa\n14. 12. 2021 upovedomená o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za iný správny delikt\npodľa § 57 ods. 33 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. z dôvodu nesplnenia opatrení pri ohrození verejného\nzdravia nariadených ÚVZ SR.\n2. Po vyjadrení žalobkyne k upovedomeniu o začatí správneho konania RÚVZ rozhodnutím\nč. RUVZ/2022/00364-002 zo dňa 23. 03. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobkyni\npokutu vo výške 200 eur podľa § 57 ods. 42 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. za to, že ako\nprevádzkovateľka predajne BioTina, C. D. E. XX, F. A. F. G. sa dopustila správneho deliktu na úseku\nverejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. tým, že:\n- prevádzkovala predajňu BioTina, C. D. E. XX, F. A. F. G. v rozpore s nariadenými opatreniami ÚVZ SR\npodľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z.z. všeobecne záväzným právnym predpisom podľa §\n59b zákona č. 355/2007 Z.z., čím si nesplnila povinnosť podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/200\nZ.z., nakoľko:\n\n- pri výkone štátneho zdravotného dozoru v predmetnej predajni dňa 03. 09. 2021 bol vstup a pobyt vo\nvnútorných priestoroch prevádzky umožnený osobám bez prekrytia horných dýchacích ciest,\n- na ozname pri vstupe do interiérových priestorov prevádzky neboli v plnom rozsahu uvedené povinnosti\ndodržiavania opatrení podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 240/2021 V.v. ÚVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia\npri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok, uverejnenej dňa 12. augusta 2021 vo\nVestníku vlády SR, ročník 31 (ďalej len „vyhláška č. 240/2021“), čo je v rozpore s § 2 ods. 3 písm. a),\ne) vyhlášky č. 240/2021, dňa 26. 10. 2021 počas výkonu Štátneho zdravotného dozoru v predmetnej\npredajni boli opakovane zistené porušenia plnenia opatrení uvedených v § 2 ods. 3 písm. a), e) t. č.\nplatnej vyhlášky č. 253/2021 V.v. ÚVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia\nk obmedzeniam prevádzok, uverejnenej dňa 7. októbra 2021 vo Vestníku vlády SR, ročník 31 (ďalej\nlen “vyhláška č. 253/2021“), a to umožnenie vstupu a pobytu osôb v predmetnej predajni bez prekrytia\nhorných dýchacích ciest, ako i nezabezpečenie oznamu pri vstupe do interiérových priestorov predajne\ns označením povinností podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 253/2021.\n3. RÚVZ uviedol, že výkonom štátneho zdravotného dozoru v predmetnej predajni dňa 03. 09.\n2021 bolo zistené, že vstup a pobyt vo vnútorných priestoroch predmetnej predajne bol umožnený\nosobám bez prekrytia horných dýchacích ciest, nakoľko v čase začiatku výkonu štátneho zdravotného\ndozoru prítomná osoba - ako poverená osoba počas krátkodobej neprítomnosti prevádzkovateľky A.\nB. BioTina (ďalej aj „prevádzkovateľka“) a súčasne otvorenej predajne (prítomná zákazníčka) - nemala\nprekryté horné dýchacie cesty. Následne počas výkonu dozoru vstúpila do predajne a pohybovala\nsa v interiéri prevádzkovateľka predajne bez prekrytia horných dýchacích ciest až do doby výzvy zo\nstrany pracovníkov RÚVZ. Súčasne bol prítomný jeden zákazník bez prekrytia horných dýchacích ciest.\nUvedeným konaním došlo k porušeniu § 2 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 240/2021. Na ozname pri vstupe\ndo interiérových priestorov prevádzky nebola uvedená povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest a\npovinnosť zachovávania odstupov v radoch osôb minimálne 2 m, čo je v rozpore s § 2 ods. 3 písm. e)\nvyhlášky č. 240/2021. Pri výkone štátneho zdravotného dozoru v predmetnej predajni BioTina dňa 26.\n10. 2021 bolo zistené, že v čase dozoru boli v predajni 2 osoby bez prekrytia horných dýchacích ciest\n(následne iba s čiastočným prekrytím horných dýchacích ciest jednou osobou), čo je v rozpore s § 2\nods. 3 písm. a) vyhlášky č. 253/2021. Pri vstupe do interiérových priestorov nebola na ozname uvedená\npovinnosť prekrytia horných dýchacích ciest, použitia dezinfekcie, ako i informácia o maximálnom\nmožnom počte zákazníkov v predajnej miestnosti v súlade s § 2 ods. 3 písm. d) vyhlášky č. 253/2021,\nčo je v rozpore s § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 253/2021.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. ÚVZSR/OLP/5406/32302/2022 zo dňa 15. 11. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\ntak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že prvostupňové\nrozhodnutie je riadne odôvodnené, skutočnosti a podklady, na základe ktorých bola pokuta uložená,\nboli dostatočne opísané a zistené, a teda skutkový stav bol náležite zistený, skutková podstata\nsprávneho deliktu naplnená. Z hľadiska zavinenia na uloženie pokuty za porušenie povinností\nstanovených zákonom č. 355/2007 Z.z. postačuje preukázanie objektívneho skutku, ktorým sú\nnaplnené znaky správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva. Na žalobkyňu sa vzťahuje\nobjektívna zodpovednosť za zistené skutočnosti a zodpovedá za ne bez ohľadu na mieru zavinenie.\nŽalobkyňa bola zodpovedná za svoje konanie i konanie prítomnej osoby v prevádzke. Pri určení výšky\npokuty sa prihliadalo na závažnosť, spôsob, čas trvania, následky protiprávneho konania. Žalovaný\nodvolacie námietky žalobkyne považoval za nemajúce vplyv na skutkové zistenia a bezvýznamné pre\nposúdenie predmetnej veci. Námietka o neakceptovateľnosti interpretácie právnej normy je všeobecná\na nekonkrétna; povinnosti, ktoré možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach\na pri zachovaní základných práv a slobôd, sú priamo zakotvené v čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR.\nRÚVZ vydal prvostupňové rozhodnutie v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. a vyhláškami vydanými\nÚVZ SR ako všeobecne záväznými právnymi predpismi podľa § 59b zákona č. 355/2007 Z.z., ktorými sa\nnariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok, a to v žiadnom prípade\nnie je možné považovať za formalizmus. Na konanie žalobkyne sa neaplikuje zákon o priestupkoch,\npretože konaním žalobkyňa spáchala iný správny delikt podľa § 57 ods. 33 písm. b) zákona č. 355/2007\nZ. z. Po preskúmaní úradného postupu RÚVZ nebolo zistené žiadne porušenie zákona, ktoré by\nspôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vydaním prvostupňového rozhodnutia po uplynutí\nlehoty neboli poškodené žiadne ďalšie práva a právom chránené záujmy žalobkyne a nedodržanie lehoty\nna rozhodnutie nespôsobilo nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Od 12. marca 2020 od 06:00 hod\nbola na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia (krízová situácia) z dôvodu ohrozenia\n\nverejného zdravia II. stupňa v dôsledku infekčného ochorenia COVID-19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č.\n42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo\nobdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená\npodľa tohto zákona, počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na\nznižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov\nmimoriadnej udalosti. Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020, ktorým bola\nvyhlásená mimoriadna situácia, v časti C ukladá síce členom vlády, predsedom ostatných ústredných\norgánov štátnej správy a ministrovi vnútra úlohy v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou, avšak v\nčase vyhlásenej mimoriadnej situácie si všetky orgány aj naďalej plnia svoje zákonné úlohy a vykonávajú\nsvoju činnosť. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ samotný zákon č. 355/2007 Z. z. ani zákon č. 42/1994\nZ. z. o civilnej ochrane obyvateľstva nevylučuje, aby mal aj po vyhlásení mimoriadnej situácie ÚVZ SR\npôsobnosť na nariaďovanie opatrení, je daná pôsobnosť ÚVZ SR nariaďovať opatrenia pri ohrození\nverejného zdravia podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z. aj po vyhlásení mimoriadnej situácie.\nSprávna žaloba – žalobné body a vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n5. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého\nrozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia. Namietala nesprávne právne posúdenie veci\nprvostupňovým orgánom aj žalovaným. Uviedla, že žalovaný (ako aj Vláda Slovenskej republiky)\noznačili COVID-19 za jediný (a žiaden iný) dôvod nielen na vyhlásenie mimoriadnej situácie, ale\naj na vyhlásenie jednotlivých núdzových stavov v Slovenskej republike od roku 2020. Aj žalovaný\nsám uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že „Od 12. marca 2020 od 6:00 hod bola na\núzemí Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia (krízová situácia) z dôvodu ohrozenia\nverejného zdravia II. stupňa v dôsledku infekčného ochorenia COVID-19.“. Podľa žalobkyne vyhlásenie\npredstavuje len moment, avšak mimoriadna situácia (krízová situácia) v tom čase trvala a stále trvá.\nTzv. pandémiou COVID-19 odôvodnil žalovaný každé prijaté opatrenie, každú uloženú povinnosť, ako\naj každé obmedzenie základného práva alebo slobody, detto ako Vláda Slovenskej republiky tzv.\npandémiou COVID-19 odôvodnila každé vyhlásenie a trvanie núdzového stavu od roku 2020. Vyplýva\nto aj z odpovede RÚVZ zo dňa 26. 10. 2021 na žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií podľa\ninfozákona, resp. jednotlivé opatrenia, vyhlášky žalovaného od roku 2020 týkajúce sa tzv. pandémie\nCOVID-19, resp. uznesenia Vlády Slovenskej republiky odôvodnené tzv. pandémie COVID-19. Žalovaný\nprehliadol existenciu právneho predpisu, ktorého aplikácia sa vyžaduje v prípade existencie verejného\nohrozenia. V podmienkach Slovenskej republiky je relevantným predpisom ústavný zákon č. 227/2002\nZ.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v\nznení neskorších ústavných zákonov (ďalej len „zákon o bezpečnosti štátu“). Z hľadiska hierarchie\nprávnych predpisov v (materiálnom) právnom štáte nie je možné v prípade verejného ohrozenia aplikovať\ntzv. bežný zákon (v konkrétnom prípade zákon č. 355/2007 Z.z.) a nadradiť ho nad ústavný zákon.\nŽalovaný už tri dni pred dňom vyhlásenia mimoriadnej situácie, ako aj následne, vydával v súvislosti s\ntzv. pandémiou COVID-19 opatrenia, neskôr vyhlášky. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. PL. ÚS 19/2009 z 26. 01. 2011 je vyjadrené, že „Právny štát je viazaný právom.“. Pokiaľ by\nv podmienkach Slovenskej republiky neexistoval právny predpis formálne rovnakej právnej sily ako\nÚstava SR, v prípade verejného ohrozenia by prichádzali do úvahy opatrenia prijímané tzv. bežným\nzákonodarstvom, pokiaľ by samozrejme boli ústavne konformné. A contrario, právna úprava, ktorá rieši\nkrízové situácie, existuje. Vzhľadom na argumentáciu tzv. pandémiou COVID-19 mal byť počas trvania\nmimoriadnej (krízovej) situácie v podmienkach Slovenskej republiky aplikovaný výlučne jeden právny\npredpis, a to zákon o bezpečnosti štátu, nie zákon č. 355/2007 Z.z., ani žiadny iný zákon a už vôbec\nnie podzákonné právne predpisy vydávané žalovaným. Od marca 2020, okrem období kedy trvali v\nSlovenskej republike jednotlivé núdzové stavy, išlo o „zastieranie“ existencie núdzového stavu z dôvodov\nuvedených vyššie. Inými slovami, v uvedenom období išlo o núdzový stav de facto, nie o núdzový stav de\niure. Právne predpisy uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa nedokazujú (§ 186 ods. 1\nCSP) s poukazom taktiež na rímskoprávnu zásadu iura novit curia (k zásade iura novit curia žalobkyňa\npoukázala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 84/2002 z 03. 07. 2003 a sp.\nzn. I. ÚS 59/2000 z 20. 12. 2001). Preto nie je potrebné poukazovať obšírne na relevantnú právnu úpravu\nriešiacu postup orgánov verejnej moci počas krízových situácií, ktorou sa mal (a stále má) žalovaný\nriadiť. Podľa Sváka (2011) „Štátne orgány sú podľa čl. 2 ods. 2 ústavy povinné konať výlučne na základe\nústavy a v jej medziach. Skutočnosť, že štátny orgán predpokladá, že jeho konanie je v súlade s ústavou,\nnestačí na to, aby takéto konanie bolo zákonné alebo opodstatnené, ak súdy zistia, hoc aj dodatočne, že\npríslušné právo je potrebné vykladať a aplikovať iným spôsobom.“ Podľa názoru vysloveného v náleze\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 48/1999 z 20. 12. 1999 „Ústavný súd je toho názoru,\nže uplatnenie pravidla in dubio pro reo treba klásť i mimo hranice konania, kde sa rozhoduje o vine.“.\nPodľa žalobkyne konanie žalovaného bolo od počiatku nielen nezákonné, ale aj protiústavné, postup\nžalovaného bol arbitrárny – svojvoľný.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že žalobkyňa mala\nzabezpečiť, aby boli počas prevádzkovania predmetnej prevádzky dodržané všetky nariadené opatrenia\nvyplývajúce z vyhlášky č. 240/2021 a z vyhlášky č. 253/2021. Žalovaný poukázal na závery vyslovené\nÚstavným súdom SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2021-143 z 01. 12. 2021.\nPosúdenie veci správnym súdom\n7. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Trenčíne ako správneho súdu na\nSprávny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z.z., v dôsledku čoho\nje predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/21/2023. Správny\nsúd o správnej žalobe vo veciach správneho trestania rozhodol postupom bez nariadenia pojednávania\npodľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.\nOznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej\nstránke správneho súdu dňa 19. 11. 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. 11. 2024 (§ 137\nods. 3 SSP). Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom administratívneho\nspisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie aj postup orgánov verejnej správy\nv zmysle podanej správnej žaloby v zmysle § 194 a nasl. SSP za použitia § 177 a nasl. SSP v rozsahu\nžalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) aj v zmysle § 134 ods. 2 písm. a), b), pričom nezistil dôvody,\npre ktoré by mal postupovať v zmysle § 195 SSP, a dospel k záveru, že žalobu žalobkyne je potrebné\nzamietnuť podľa § 190, nakoľko nie je dôvodná.\n8. Žalobkyňa v správnej žalobe v podstate namietala nedostatok právomoci žalovaného vydávať\nopatrenia v prípade existencie verejného ohrozenia počas krízovej situácie. Správny súd uvádza, že\nprávnym základom pre vydávanie vyhlášok ÚVZ SR na nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4\nzákona č. 355/2007 Z.z. v zmysle čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky je ustanovenie § 59b zákona č.\n355/2007 Z.z., ktoré v ods. 1 uvádza, že v prípade, ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48\nods. 4 daného zákona na celom území Slovenskej republiky, určitej časti územia alebo pre skupinu inak\nako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ÚVZ SR\nalebo regionálny úrad verejného zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom. Ustanovenie\n§ 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. všeobecne zveruje ÚVZ SR oprávnenie na nariadenie\nopatrení na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrení pri ohrozeniach verejného zdravia podľa §\n48 ods. 4 tohto zákona, pričom konkrétny spôsob výkonu daných opatrení je predmetom osobitnej úpravy\nďalších ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z., a to v danom prípade § 59b, ktorý upravuje samotné vydanie\nvyhlášok na nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 (ods. 1), ich vzťah k osobitnému právnemu\npredpisu o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov (ods. 2), ich označenie a spôsob publikácie (ods. 3),\nnadobudnutie účinnosti (ods. 4) a zabezpečenie čo najdôslednejšej materiálnej publicity týchto vyhlášok\nako normatívnych aktov (ods. 5 a 6). Predmetné ustanovenie § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. bolo\nzavedené novelou tohto zákona vykonanou zákonom č. 286/2020 Z. z. s účinnosťou od 15. 10. 2020,\nčím zákonodarca odstránil pochybnosti ohľadom právneho základu aktov Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky, ÚVZ SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva na nariadenie opatrení\npodľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z.\n9. Ustanovenie § 59b zákona č. 355/2007 Z.z. už bolo predmetom prieskumu pred Ústavným súdom\nSR, ktorý nálezom PL. ÚS 8/2021 zo dňa 01. 12. 2021, publikovaným v Zbierke nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR pod č. 6/2021, vyslovil:\nI. Úrady verejného zdravotníctva sú tak, ako vyžaduje čl. 123 Ústavy SR, zákonom zriadené orgány\nštátnej správy, ktoré sú zákonom o ochrane verejného zdravia splnomocnené vydávať všeobecne\nzáväzné právne predpisy (vyhlášky).\nII. Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva môžu byť vyhlasované vo Vestníku vlády Slovenskej\nrepubliky.\n\n10. Vzhľadom na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2021 zo\ndňa 01. 12. 2021 niet pochýb o právomoci ÚVZ SR vydávať vyhlášky v súvislosti so šírením ochorenia\nCOVID-19, pričom ani ústavný zákon o bezpečnosti štátu neobsahuje (ani v čase vydania vyhlášok č.\n240/2021 a č. 253/2021 neobsahoval) ustanovenie, ktoré by túto právomoc ÚVZ SR počas núdzového\nstavu vylučovalo. Navyše, predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom v zmysle § 7 písm. c)\nSSP nie sú všeobecne záväzné právne predpisy, teda ani vyhlášky ÚVZ SR, keďže SSP ohľadne ich\nprieskumu neustanovuje výnimku (výnimkou sú všeobecne záväzné nariadenia obcí, miest, mestských\nčastí a samosprávnych krajov, ktorých prieskum je upravený v samostatnom konaní v § 357 až § 367).\nSprávny súd vychádzajúc z vyššie uvedeného nebude venovať bližšiu pozornosť námietkam žalobkyne\ntýkajúcim sa právomoci ÚVZ SR vydávať opatrenia počas krízovej situácie (núdzového stavu) spojenej\ns pandémiou COVID-19. To, že žalobkyňa nesúhlasí s dôvodom vyhlásenia núdzového stavu na území\nSlovenskej republiky v marci 2020, ani s opatreniami prijatými ÚVZ SR počas núdzového stavu, resp.\nmimoriadnej situácie za účelom zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19, nie je zákonným dôvodom,\naby nesplnila nariadené opatrenia pri ohrození verejného zdravia v dôsledku pandémie ochorenia\nCOVID-19, ktoré boli obsahom vyhlášok ÚVZ SR č. 240/2021 (účinnej od 16. 08. 2021) a č. 253/2021\n(účinnej od 11. 10. 2021).\n11. Žalobkyňa s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/1999 zo dňa 20. 12. 1999\nargumentovala, že „uplatnenie pravidla in dubio pro reo treba klásť i mimo hranice konania, kde sa\nrozhoduje o vine“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia tejto námietky. Ústavný súd SR sa\nv predmetnej veci zaoberal trestným stíhaním za skutky, na ktoré sa vzťahuje amnestia, teda niet\nžiadneho zjavného súvisu medzi vecou riešenou Ústavným súdom SR a predmetnou vecou žalobkyne.\nSprávny súd nezistil, že by v predmetnej veci žalobkyne bol naplnený niektorý z dôvodov podľa § 195\nSSP. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je zásadne ovládaný dispozičnou zásadou.\nRozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi\nnezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, ktorých naplnenie v predmetnej veci\nsprávny súd neidentifikoval). Správny súd nie je oprávnený za žalobkyňu všeobecne uplatnené dôvody\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z obsahu administratívneho spisu a\nnapadnutých rozhodnutí, ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie,\nže všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných bodov neumožňujú správnemu súdu\nuskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby\nje súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP).\n12. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd v postupe a v úvahách RÚVZ ani žalovaného,\nobsiahnutých v preskúmavaných administratívnych rozhodnutiach, a v ich právnom posúdení veci\nnezistil nedostatky namietané žalobkyňou, ani nedostatky podľa § 134 ods. 2 písm. a), b) a § 195 SSP,\nktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutí, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n13. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá\nv konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by\nboli splnené podmienky na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP.\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Kasačnú sťažnosť je\npotrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. O kasačnej\nsťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami\ntak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník\nkonania dostal jeden rovnopis s prílohami.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}