{"guid": "d767f055-d57d-4d2d-b1ed-5a196e502e5f:00dba01a-f6e3-4a28-bec6-3035f67975a6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200044.3", "spisova_znacka": "TN-11S/17/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/17/2023 z 9. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 9. októbra 2024, sp. zn. TN-11S/17/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200044.3", "identifikacne_cislo": "3023200044", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246d", "nazov": "§ 246d OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246d", "nazov": "§ 246d OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00dba01a-f6e3-4a28-bec6-3035f67975a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200044.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200044.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200044.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nTN-11S/17/2023\n3023200044\n09. 10. 2024\nJUDr. Drahomíra Mikulajová\nECLI:SK:SpSBB:2024:3023200044.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej\na členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v právnej\nveci žalobcu: Zlatá huta spol. s r.o., so sídlom Bernolákova 11/3040, 911 01 Trenčín, IČO: 31 426 964,\nprávne zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, IČO:\n34 989 765, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\n502173/2022 zo dňa 24. novembra 2022 a 502262/2022 zo dňa 24. novembra 2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR č.\n502173/2022 zo dňa 24. novembra 2022 z a m i e t a.\nII. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR č.\n502262/2022 zo dňa 24. novembra 2022 z a m i e t a.\nIII. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej\nsprávy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie\nobdobia január 2008 – apríl 2008 a jún 2008 – november 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol\nč. 645/320/83873/2010/Vask zo dňa 09.09.2010 a Dodatok zo dňa 08.10.2010, ktoré boli so žalobcom\nprerokované a podpísané dňa 08.10.2010. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou začalo\nvyrubovacie konanie.\n2. Na základe výsledkov z daňovej kontroly a Protokolu č. 645/320/83873/2010/Vask zo dňa 09.09.2010\na Dodatku zo dňa 08.10.2010 vydal správca dane rozhodnutia č. 645/230/91042/10/Feč zo dňa\n12.10.2010 a č. 645/230/91032/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane na\nDPH za zdaňovacie obdobia jún a júl 2008. Uvedené rozhodnutia Daňové riaditeľstvo SR (právny\npredchodca žalovaného), v rámci odvolacieho konania, rozhodnutím č. I/226/1149-91566/2011/994159r zo dňa 13.09.2011 zmenil rozhodnutie správcu dane č. 645/230/91042/10/Feč zo dňa 12.10.2010\ntak, že znížil sumu vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty o sumu 9 535,95 Eur, a to na\nsumu 345 871,00 Eur, a rozhodnutím č. I/226/1149-91565/2011/994159-r zo dňa 13.09.2011 potvrdil\nrozhodnutie správcu dane č. 645/230/91032/10/Feč zo dňa 12.10.2010. Na základe žalôb žalobcu\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa 13.01.2015 podané žaloby zamietol.\nNa základe odvolania žalobcu voči uvedenému rozsudku krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej\n\nrepubliky rozsudkom sp. zn. 2Sžf/34/2015 zo dňa 26.07.2017 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa 13.01.2015 potvrdil. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu\nÚstavný súd SR Nálezom č. k. I.ÚS 30/2018-41 zo dňa 30.01.2019 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Sžf/34/2015 zo dňa 26.07.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd\nSR rozsudkom sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021 (právoplatným dňa 11.08.2021) zmenil rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa 13.01.2015 tak, že rozhodnutie Daňového\nriaditeľstva SR č. I/226/1149-91565/2011/994159-r zo dňa 13.09.2011 a rozhodnutie Daňového úradu\nTrenčín č. 645/230/91032/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ako aj rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR\nč. I/226/1149-91566/2011/994159-r zo dňa 13.09.2011 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.\n645/230/91042/10/Feč zo dňa 12.10.2010, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n3. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie požiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia,\nčomu Finančné riaditeľstvo SR vyhovelo a predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o 180 dní, o čom\nbol žalobca upovedomený. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/1/2019\nzo dňa 30.06.2021 správca dane z dôvodu zachovania procesných práv žalobcu zaslal žalobcovi\nOboznámenie so zisteniami vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl 2008\nč. 102005375/2021 zo dňa 22.10.2021, pričom prílohami zaslaného oboznámenia boli odpovede na\nsprávcom dane zaslané žiadosti o MVI č. 635/320/2030/2009 a č. 645/320/16059/2010/Vask, vrátane\npríloh, pričom určil žalobcovi lehotu 15 dní na vyjadrenie a navrhnutie ďalšieho dokazovania. Žalobca\ndňa 23.11.2021 doručil správcovi dane Vyjadrenie k oboznámeniu správcu dane zo dňa 22.10.2021,\nv ktorom žalobca namietal uplynutie prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane podľa ust. § 45 ods. 2 zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“), pričom uviedol,\nže až po vysporiadaní sa správcu dane s touto skutočnosťou sa k predmetnej veci vyjadrí. Správca dane\nsa v odpovedi žalobcovi na jeho Vyjadrenie k oboznámeniu zo dňa 25.11.2021 vysporiadal s predmetnou\nnámietkou žalobcu a Výzvou zo dňa 13.01.2022 vyzval žalobcu na navrhnutie doplnenia dokazovania.\nDňa 23.02.2022 žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k predmetnej výzve zo dňa 13.01.2022.\nPrvostupňové administratívne rozhodnutia\n4. Správca dane následne rozhodnutím č. 138115/2022 zo dňa 06.04.2022 vyrubil žalobcovi podľa § 68\nods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 345,871,00\nEur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2008 a rozhodnutím č. 138319/2022 zo dňa 06.04.2022 vyrubil\nžalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 353,175,06 Eur na DPH\nza zdaňovacie obdobie júl 2008 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia správcu\ndane“). Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl\n2008, pretože vykonanou kontrolou dospel k záveru, že žalobca v týchto zdaňovacích obdobiach porušil\n§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH tým, že si uplatnil\nodpočítanie dane z nákupu rýdzeho zlata 999,9/1000 vo forme zlatých pásov, t. j. investičného zlata,\nod dodávateľov - spoločnosti A Energie s.r.o., Priemyselná 1, Trnava, IČO 36 244 155 (spoločnosť od\n21.02.2015 zrušená a dňom 16.02.2016 vymazaná z obchodného registra; ďalej len „A Energie s.r.o.“)\na spoločnosti A. J. Secret Consulting, s.r.o., Svetlá 1, Bratislava, IČO: 36 829 382 (ďalej len „A. J.\nSecret Consulting, s.r.o.“), pričom rozsiahlym preverovaním zistil, že dodané zlato malo všetky atribúty\nzodpovedajúce investičnému zlatu v zmysle § 67 ods. 1 zákona o DPH a keďže podľa § 67 ods. 3 zákona\no DPH je dodanie investičného zlata oslobodené od dane, pri ktorom nevzniká dodávateľovi daňová\npovinnosť, žalobcovi ako jeho odberateľovi tiež nevzniklo právo na odpočítane dane.\n5. Správca dane v predmetných prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že v priebehu\nadministratívneho konania na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetná komodita „zlato\ns rýdzosťou 999,9 tisícin“ bola v skutočnosti investičným zlatom a bola dodávaná na Slovensko\nz Rakúska prostredníctvom dvoch obchodných reťazcov, a to:\na) Schoeller Münzhandel GmbH (Rakúsko) – Excelent gold plus s.r.o. (Česká republika) – LAZZA s.r.o.\nPoriadie – A. Energie s.r.o. Trnava – Zlatá huta, spol. s r.o. Trenčín (žalobca)\nb) Schoeller Münzhandel GmbH (Rakúsko) – HiB Trade s.r.o. Spišská Nová Ves – A. J. Secret\nConsulting, s.r.o. Bratislava – Zlatá huta, spol. s r.o. Trenčín (žalobca).\n\n6. Správca dane nespochybnil reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení, ale spochybnil\nuskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľskými spoločnosťami, predmetom ktorých bola dodávka\nzlata deklarovaného ako „priemyselné zlato“. Zo skutkových zistení v danej veci správca dane\ndospel k záveru, že dodávateľské spoločnosti v rámci vyššie uvedených obchodných reťazcov dodali\nžalobcovi nie zlato priemyselné ako deklarovali na sporných faktúrach, ale zlato investičné. Predmetná\nkomodita „zlato s rýdzosťou 999,9 tisícin“ bola nakupovaná výlučne od rakúskeho dodávateľa Schoeller\nMünzhandel GmbH, a tento je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa nákupom a predajom\ninvestičného zlata. Údaj o dodávanom tovare uvedený na faktúrach „zlaté pásy“ vyznieva podľa správcu\ndane účelovo, aby uvedená forma nespĺňala charakter investičného zlata, pričom rýdzosť zlata 999,9\ntisícin parametre investičného zlata spĺňa. Z prepravných dokladov je zrejmé, že odosielateľom tovaru\nbola rakúska spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH a príjemcom bol žalobca. Medzičlánky v rámci\nvyššie uvedených obchodných reťazcoch žiadnym spôsobom zlato nespracovávali, neprepracovali,\nnepretvárali, nevykonali na ňom žiadne úpravy a vo forme ako ho nakúpili, ho predali svojim\nodberateľom, t. j. v nezmenenom stave, v rovnakej rýdzosti a v rovnakom tvare. Z uvedeného teda\nvyplýva, že žalobcovi na základe sporných faktúr nebol dodaný tovar uvedený na týchto faktúrach, ale\nbolo mu dodané investičné zlato. Pri dodaní zlata v rámci popísaných obchodných reťazcov mohol\nžalobca dosiahnuť na Slovensku nárok na odpočet DPH len tak, že zlato nebude kvalifikované ako\n„investičné“ (ktoré je podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od DPH a teda žalobca si nemôže pri\nnákupe tejto komodity účtovať DPH na vstupe), ale len ako „priemyselné zlato“. Preto bol na sporných\nfaktúrach tovar účelovo uvádzaný ako „zlaté pásy“ tak, aby uvádzaná forma nespĺňala charakteristiku\ninvestičného zlata podľa § 67 zákona o DPH. Keďže však zlato pochádzalo od spoločnosti, ktorá\nobchodovala len s investičným zlatom (Schoeller Münzhandel GmbH) a toto zlato bolo bez akejkoľvek\nzmeny dodané žalobcovi, je zrejmé, že žalobca nadobudol investičné zlato, z ktorého si nemohol uplatniť\nodpočet DPH. Pokiaľ si teda žalobca napriek uvedenému odpočet DPH zo sporných faktúr uplatnil,\ndopustil sa neoprávneného uplatnenia a týmto postupom porušil zákonné podmienky pre odpočet DPH\npodľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\nDruhostupňové administratívne rozhodnutia\n7. Na základe žalobcom podaných odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam, žalovaný ako odvolací\norgán rozhodnutiami č. 502173/2022 zo dňa 24. novembra 2022 a č. 502262/2022 zo dňa 24. novembra\n2022 (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia žalovaného“ alebo „napadnuté\nrozhodnutia“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutia. Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí stručne opísal administratívne konanie, obsah odvolaní žalobcu a po ich\npreskúmaní zisťoval skutkový stav, ktorý v stručnosti popísal, a následne sa vysporiadal s jednotlivými\nnámietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný dospel k záveru,\nže správca dane dostatočne zistil skutkový sta, hodnotil dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vychádzal\na postupoval v zmysle právnych záverov Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, uvedených\nv ich rozhodnutiach, vydaných k posudzovanej veci. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane\na konštatoval, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď nepriznal žalobcovi právo na\nodpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločností A Energie s.r.o. a A. J. Secret Consulting, s.r.o.\nz dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3\nzákona o DPH.\nŽaloby, žalobné body a argumentácia žalobcu\n8. Žalobca v podaných žalobách proti rozhodnutiam žalovaného žiadal súd o zrušenie napadnutých\nrozhodnutí ako aj prvostupňových rozhodnutí a o vrátenie veci Daňovému úradu Trenčín na ďalšie\nkonanie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň si uplatnil aj trovy konania.\nŽalobca v žalobách v prvom rade namietal, že v daných veciach uplynula objektívna prekluzívna lehota\nna vyrubenie dane podľa § 69 ods. 2 druhá veta Daňového poriadku. Poukázal pritom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021 (str. 20, predposledný odsek), kde podľa\nneho zaviazal správcu dane vysporiadať sa a s inštitútom objektívnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie\ndane alebo rozdielu dane. Podľa žalobcu, v tejto veci začala objektívna lehota plynúť 31.12.2008 a\nposledným dňom objektívnej desaťročnej lehoty je deň 31.12.2018, a keďže do dňa uplynutia lehoty\n\nnebola daň právoplatne vyrubená, správcovi dane zaniklo právo túto daň vyrubiť a je ex offo povinný\nkonanie zastaviť.\n9. Žalobca ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, v nadväznosti na závery Ústavného\nsúdu SR v tejto veci, konštatoval porušenie základných práv správcu dane v daňovom konaní, ako aj v\ndaňovej kontrole. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu z daňovej kontroly a opätovne\nnemôže byť vykonaná. Žalobca uviedol, že v tejto veci všeobecné súdy konštatovali nezákonnosť\ndaňovej kontroly. Podľa tvrdenia žalobcu, daňová kontrola bola vykonaná zjavne nezákonne, svojvoľne,\nbez vedomosti alebo spolupráce so žalobcom ako daňovým subjektom zo strany správcu dane. Podľa\nžalobcu je protokol z nezákonnej daňovej kontroly nezákonným dôkazom a nemôže byť použitý ako\npodklad rozhodnutia. Vzhľadom na to, že daňové konanie nemá žiadny podklad, odpadol dôvod konania\na správca dane je ho povinný zastaviť podľa ustanovenia § 62 odsek 1 písmena h) Daňového poriadku.\n10. Podľa žalobcu, informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií nemožno\npoužiť ako dôkazy v daňovom konaní, pretože tieto majú charakter informácií, ktorými sa preveruje\nskutkový stav veci, ktorý má byť následne potvrdený vykonaným dokazovaním. Poukázal na to, že\nÚstavný súd SR vo svojom náleze konštatoval, že v procese získavania informácií prostredníctvom MVDI\nsa v zásade realizuje bez akejkoľvek možnosti participácie daňového subjektu na týchto postupoch,\nčo môže kolidovať so základnými zásadami daňového konania, najmä zásadou zákonnosti, zásadou\núzkej súčinnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Podľa žalobcu, žalovaný bagatelizuje závažné\npochybenia správcu dane v daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacích konaniach, čím sú napadnuté\nrozhodnutia zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci.\n11. Žalobca tiež namietal nevykonanie dôkazov správcom dane, ktoré žalobca navrhol, a to najmä dôkaz\nna mieste samom – v priestoroch žalobcu, aby fyzicky mohol ukázať ako boli reálne obchod so zlatom\na tzv. bezpečnostná schránka uskutočňované, tiež vypočutie svedkov A. B. B. a C. D., ktorá bola v\ninom konaní na Daňovom úrade Bratislava I dňa 24. 10. 2011 vypočutá v prítomnosti žalobcu a podľa\nžalobcu jednoznačne potvrdila, že žalobcovi bolo dodané zlato vo forme pásov s nepravidelnými okrajmi,\nteda nie investičné zlato. Podľa žalobcu tiež nebol nikdy v tejto veci riadne vypočutý ani svedok B.\nE.. Žalobca tvrdí, že o uskutočnení týchto výsluchov nevedel a nemal možnosť klásť im (svedkom)\notázky. Poukázal na Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 20. 09. 2011, č. k. 645/320/86576/11/Labo,\npodľa ktorej v spoločnosti žalobcu iné zamestnankyne správcu dane, dostatočne odborne erudované,\nvykonali miestne zisťovanie a sami potvrdili, že mali úplne skreslený a nepravdivý obraz o obchodnej\nčinnosti žalobcu. V prípade potreby navrhol aj tieto zamestnankyne ako svedkyne vypočuť. Podľa\nžalobcu, správca dane vôbec nevyhodnotil odpoveď na žiadosť o MVI zo dňa 25.8.2010, z ktorej je\nzrejmé, že spoločnosť Schoeller Munzhandel GmbH, Wien uskutočnila pre odberateľa HiB Trade s.r.o. a\npredmetom dodávky boli zlaté tehly, striebro a paládium. Podľa žalobcu je nepochybné, že išlo o zásielky\npre HiB Trade s.r.o. a že obsahom zásielok nebolo len zlato, ale i striebro a paládium. Namietal tiež\nnevypočutie navrhovaného svedka, F. G., zástupcu spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH. Žalovaný\nsa, podľa žalobcu, týmito námietkami vôbec nezaoberal a nijako sa s nimi nevysporiadal, a preto je jeho\nrozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n12. Žalobca tiež namietal tvrdenie správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok\nna odpočítanie dane. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C#154/20 Kemwater ProChemie\ns. r. o., v ktorom sa konštatuje, že ak je preukázané, že dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby,\nnemožno daňovému subjektu odoprieť právo na odpočítanie dane, iba ak by finančné orgány preukázali\npodvodné konanie daňového subjektu, prípadne jeho vedomosť o takomto podvodnom konaní. Uviedol,\nže postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby správca dane nikdy nespochybnil, ale naopak, potvrdil,\nže žalobcovi tovar dodali dodávatelia uvedení na predložených faktúrach (A. J. Secret Consulting s.r.o.\na A Energie s.r.o.). Uviedol, že dodávatelia žalobcu mali postavenie zdaniteľnej osoby, je preukázané,\nktorá zdaniteľná osoba dodala žalobcovi tovar, aj že žalobca tento tovar použil na svoje zdaniteľné\nplnenie, a preto žalobca splnil všetky zákonné podmienky pre uznanie práva na odpočítanie dane, a toto\nprávo nebolo uznané iba z dôvodu nezákonného, účelového a neobjektívneho postupu správcu dane v\nneprospech kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu). Správca dane teda vyhodnotil skutkový stav\nv neprospech žalobcu a v rozpore so skutočným stavom veci.\n13. Namietal tiež, že správca dane opätovne nevykonal riadne vyrubovacie konanie v tejto veci\na žalobcovi vo vyrubovacom konaní len poslal skopírovaný obsah spisu. Jediným úkonom je úkon\n\noznačený ako „Oboznámenie so zisteniami vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún\n2008 a júl 2008 u daňového subjektu Zlatá huta, spol. s r.o.“. Z napadnutých rozhodnutí nie je možné\nzistiť, podľa akého právneho predpisu správca dane pri vykonávaní Oboznámenia postupoval. Správca\ndane nevykonal vo veci žiadny úkon, nikdy nespolupracoval s daňovým subjektom a nedal mu priestor na\nvykonanie navrhnutých dôkazov, ani priestor na navrhnutie ďalších dôkazov. Podľa žalobcu tiež správca\ndane vo vyrubovacom konaní porušil základné zásady správy daní podľa ustanovenia § 3 odsek 2 a\n8 Daňového poriadku, keď mu vo vyrubovacom konaní skutočnosti o odmietnutí vykonania žalobcom\nnavrhovaných dôkazov nikdy neoznámil a žalobca sa proti nim nemohol brániť. K uvedeným námietkam\no nevykonaní žalobcom navrhovaných dôkazov správcom dane, a to bez zdôvodnenia a možnosti na\nvyjadrenie žalobcu, sa žalovaný vôbec nevyjadril, čím je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov.\n14. Podľa žalobcu, skutočnosti, ktoré správca dane uviedol ako dôkazy v prvostupňovom rozhodnutí, boli\nvykonané v rozpore so zákonom, a preto na ne vôbec nemožno prihliadnuť. Poukázal na výpoveď C. D.,\nkonateľky spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o,, ktorá bola vykonaná bez vedomosti žalobcu, a preto\nje podľa neho v rozpore s ust. § 2 ods. 1, 2 , 8 a § 15 ods. 5 písm. e/ a § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.\na nemožno ho použiť ako dôkaz. Rovnako podľa neho nemožno použiť ako dôkaz výpoveď svedka B.\nE.. Ich výpovede podľa názoru žalobcu v tomto konaní nemôžu byť použité a vyhodnotené tak, ako ich\nvyhodnotil správca dane, keďže uvedené dôkazy nie sú svedeckými výpoveďami a boli vykonané pred\nzačatím predmetnej daňovej kontroly žalobcu. Z podobných dôvodov nemôžu byť použité ako dôkazy\nani dožiadania, ktoré boli vykonané pred začatím daňovej kontroly. Ide o svedecké výpovede svedkov, o\nktorých žalobca nebol oboznámený. Takýmto postupom správca dane podľa žalobcu porušil jeho právo\nklásť svedkom otázky podľa ustanovenia § 45 odsek 1písmena f) Daňového poriadku\n15. Žalobca rovnako namieta, že správca dane sa snažil od začiatku kontroly DPH preukázať\nskutočnosti, ktoré žalobca nikdy netvrdil, pretože neexistovali, a to, že predmetom dodávok malo byť\ntzv. investičné zlato. Žalobca tvrdil, že nikdy nenakupoval investičné zlato, a teda jeho dodávatelia ho\nnikdy na investičné zlato prepracovať nemohli. Podľa žalobcu, správca dane v tejto časti poukazuje len\nna dôkazy, ktoré sa žalobcu vôbec netýkajú, pričom ich vyhodnotenie je v úplnom rozpore so skutočným\nobsahom. Uviedol, že zásielky, ktoré boli doručované rakúskym dodávateľom, boli doručované žalobcovi\nlen ako miesto doručenia, pričom boli určené pre HiB Trade s.r.o. a nie pre žalobcu. Uvedené podľa\nžalobcu potvrdil aj rakúsky dodávateľ v odpovedi na dožiadanie zo dňa 25.8.2010. Táto skutočnosť je\npreukázaná i sprievodným dokladom o doručení a taktiež výpoveďami D. a E., ako i vyjadrením A. B.. Ak\nmal správca dane pochybnosti, bol povinný podľa ust. § 41 odsek 1 zákona 511/1992 Zb. oznámiť tieto\npochybnosti daňovému subjektu a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril a mohol predložiť dôkazy. Namiesto\ntoho nevykonával správca dane dôkazy, ako to tvrdí žalovaný, ale vykonával vyhľadávaciu činnosť,\npretože daňový subjekt o úkonoch správcu dane vôbec nevedel.\n16. Žalobca poukázal na ustálenú záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej odoprieť právo\nna vrátenie odpočtu DPH je len výnimočné, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba sa priamo zúčastnila\nna daňovom podvode alebo postupovala zneužívajúcim spôsobom, alebo ak o takomto podvodnom\nkonaní vedela alebo vedieť mohla. Poukázal pritom na rozsudky Optigen a i., body 52 a 55, ako aj Kittel\na Recolta Recycling, body 45,46 a 60, ako aj Toth C 324/11 zo 7. septembra 2012 ako aj na záväzný\nvýklad smernice 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme DPH. Poukázal tiež na judikatúru\nESD vo veciach Bonik C-285/11 a Maks Pen EOOD C-18/13 z 13. februára 2014 a. i., v ktorých ESD\nkonštatoval, že je povinnosťou správcu dane príp. súdov ex-offo preukázať účasť zdaniteľnej osoby na\ndaňovom podvode, inak mu nemožno odoprieť správnosť plnenia jeho daňových povinností. Žalobca\nkonštatoval, že je nespochybniteľné, že jeho dodávatelia i odberatelia, ako aj samotný žalobca, sú\nzdaniteľnými osobami, a že nadobudnutý tovar – zlato použili v rámci svojich hospodárskych činností,\nt. j. predali ho svojim odberateľom, čo ani správca dane nespochybnil. Zdôraznil, že vždy konal v\ndobrej viere, dobromyseľne, bez akejkoľvek vedomosti, či možnosti vedieť, že by v súvislosti s dodaním\nalebo predávaním tovaru došlo k podvodnému konaniu alebo k zneužívajúcemu konaniu, čo správcom\ndane ani všeobecnými súdmi nikdy nebolo spochybnené. Poukázal tiež na to, že správca dane sa\nv prvostupňových rozhodnutiach vôbec nezaoberal judikatúrou Súdneho dvora EÚ, hoci je povinný\nuvedené rozsudky vo veci aplikovať, a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov.\n\n17. Podľa žalobcu, tvrdenia správcu dane a žalovaného o dodaní investičného zlata sú v úplnom\nrozpore so skutočným stavom. Žalovaný a správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzali zo\nzásady voľného hodnotenia dôkazov, ale dôkazy hodnotili svojvoľne, účelovo v neprospech žalobcu,\nv rozpore s ich skutočným obsahom a v rozpore v ich vzájomnej súvislosti, nepostupovali v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, nedbali na zachovávanie práv a právom chránených\nsubjektov a neprihliadli na skutočnosti a dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu a preukazujú\noprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty, a to dôkazy - výpovede slečny D., E., vyjadrenie A. B.,\nvyjadrenie rakúskeho dodávateľa a písomné doručovacie doklady. Žalobca tvrdil, že nikdy neobchodoval\ns investičným zlatom, ale vždy len so zlatom, ako surovinou na ďalšie priemyselné spracovanie tak, ako\nto má na mysli Smernica Rady Európy č. 2006/112/ESS zo dňa 28.11.2006 čl. 349 ods. 1. Poukázal\nna ust. § 67 ods.1 písm a) zákona o DPH, podľa ktorého na to, aby bolo možné zlato klasifikovať a\nposudzovať ako zlato investičné, vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok, a to: i) forma prútu\nalebo tehly; ii) hmotnosť akceptovaná trhom drahých kovov a iii) rýdzosť 995 tisícin a viac. Žalobca\nzdôraznil, že na faktúrach je uvedené, že ide o Au vo forme „pásov“ a nie tehly alebo prúty, ako to\npožaduje definícia investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) zák. 222/2004 Z.z.. Uviedol tiež, že mu\ndodávané zásielky zlata obsahovali viac kusov zlata s rôznou hmotnosťou neakceptovateľnou trhom so\nzlatom, pričom na faktúrach bola uvedená len celková hmotnosť celej dodávky. Cena predmetného zlata\nuvedeného na faktúrach tiež nezodpovedá trhovej cene investičného zlata.\n18. Žalobca tiež namietal tvrdenie správcu dane, že o výsledkoch medzinárodných informácií sa pokúsil\nžalobcu informovať nakontaktovaním sa s konateľkou spoločnosti dňa 11., 12. a 17.03.2010, avšak\nbezvýsledne. Žalobca tvrdil, že mu nikdy neboli doručené žiadne písomnosti s dátumom 11., 12.\na 17.3. 2010, ktoré by oznamovali akékoľvek skutočnosti. Taktiež podľa žalobcu nie je pravda, že\nneprejavil záujem o konanie, keďže správcu dane urgoval, aby ukončil daňovú kontrolu a nemohol\nreagovať na vykonávané dôkazy správcom dane, keď o ich vykonávaní nevedel a dozvedel sa o nich\naž po vykonaní. K tvrdeniu správcu dane, že žalobca nepreukázal možnosť prepracovania investičného\nzlata na neinvestičné, napr., buchnutím, ohnutím, ryhou a pod., žalobca uviedol, že takúto skutočnosť\npreukázať ani nemohol, keď toto ani sám nevykonával.\n19. V súvislosti s uvádzanými reťazcami pri preprave zlata žalobca uviedol, že správca dane opiera svoje\nzávery o nezákonne získané dôkazy, prípadne dôkazy vymyslené alebo zamlčané alebo vyhodnotené v\nrozpore s ich skutočným obsahom. Podľa žalobcu, žalovaný uvádza i dôkazy, ktoré so žalobcom vôbec\nnesúvisia a absolútne ich nebolo potrebné vykonať, a to dôkazy týkajúce sa spoločnosti Excelent Gold\nPlus s.r.o., ZAFIRAS s.r.o. Bratislava, CONTEL s.r.o. Poriadie, LAZZA s.r.o., Poriadie.\n20. Správca dane počas daňovej kontroly vykonával dokazovanie nad rámec jeho oprávnení, t. j.\nzisťoval skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s obchodmi žalobcu u iných dodávateľov. Správca dane\ntým, že uviedol všetky subjekty “v obchodnom reťazci“, ktoré sa zúčastnili na obchode so zlatom, bez\nrelevantného dôkazu, že sa jedná o to isté zlato, porušil daňové tajomstvo v zmysle § 23 zákona č.\n511/1992 Zb., keď poskytol tieto informácie. Správca dane porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov.\n21. Podľa žalobcu, ak odviedli daň do štátneho rozpočtu jeho dodávatelia, ktorým žalobca túto daň\nzaplatil, a tak isto žalobca odviedol daň do štátneho rozpočtu, došlo by k bez-dôvodnému obohateniu na\nstrane štátu, nakoľko je neprípustné, aby bola vyrubená daň vo vzťahu k viacerým subjektom v tej istej\nveci a daň zaplatená viacerými subjektmi v tej istej veci. Závery finančných orgánov sú preto arbitrárne\nna základe nesprávne právneho a skutkového posúdenia veci.\n22. Záverom žalobca namietal, že správcovi dane už zanikla kompetencia na výkon daňovej kontroly,\nktorá je časovo obmedzená na maximálne trvanie 1 rok a to podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992\nZb.. Uplynutím tejto lehoty zanikla kompetencia, a teda správca dane už nemohol vykonávať daňovú\nkontrolu, a ak tak konal, postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ide o lehotu prekluzívnu, ktorú\nnemožno predĺžiť ani odpustiť. Namietal tiež, že neboli žiadne zákonné dôvody na predĺženie lehoty\nna daňovú kontrolu Daňovým riaditeľstvom SR a taktiež neboli dôvody na prerušenie daňovej kontroly.\nDaňovú kontrolu bolo možné ukončiť do jedného mesiaca.\nVyjadrenie žalovaného k správnym žalobám\n\n23. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám uviedol, že zotrváva na skutočnostiach uvedených v\nnapadnutých rozhodnutiach. K námietke uplynutia prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane uviedol, že\nv danom prípade začala objektívna lehota plynúť dňa 31.12.2008. Lehota spočívala od podania žalôb\nžalobcom na Krajský súd v Trenčíne, teda odo dňa 23.11.2011 až do dňa 12.09.2017, taktiež neplynula\nod 11.03.2019 do 11.08.2021 počas konania na Najvyššom súde SR. Z uvedeného vyplýva, že 10 ročná\nobjektívna prekluzívna lehota stanovená v § 45 ods. 2 veta druhá zákona č. 511/1992 Zb. a v ustanovení\n§ 69 ods. 2 druhej vety daňového poriadku zatiaľ neuplynula a správca dane bol oprávnený a aj povinný\npokračovať vo vyrubovacom konaní v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v\nRozsudku sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30. júna 2021.\n24. Podľa žalovaného, Najvyšší súd SR, ani Ústavný súd SR, v žiadnom zo svojich rozhodnutí\nnekonštatovali porušenie základných práv správcu dane v daňovom konaní, ako aj v daňovej kontrole\ntak, ako to tvrdí žalobca. Najvyšší súd SR, ani Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach, vydaných\nv posudzovanej veci (sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021, č. k. I. ÚS 30/2018-41 zo dňa\n30.01.2019), žalobcom tvrdený záver o nezákonnosti daňovej kontroly neuviedli. Z administratívneho\nspisu jednoznačne vyplýva, že žalobca bol oboznámený so správcom dane vykonaným dôkazmi,\nktorú skutočnosť vo svojich rozhodnutiach, vydaných v posudzovanej veci, potvrdili aj všeobecné\nsúdy. Poukázal na prerokovanie protokolu z daňovej kontroly a jeho Dodatku č. 1 dňa 08.10.2010,\nkedy uvádzané písomnosti správcu dane podpísali obaja prítomní konatelia žalobcu a súčasne do\nZápisnice o ústnom pojednávaní č. 645/320/90278/2010/Vask zo dňa 08.10.2010 uviedli, že nesúhlasia\ns výsledkami daňovej kontroly a trvajú na svojich vyjadreniach, ktoré uviedli vo svojom stanovisku k\nprerokovávanému protokolu. Žalobca bol teda minimálne v protokole z daňovej kontroly oboznámený\ns vykonaným dokazovaním správcu dane, s jeho vyhodnotením, ako aj s prijatými závermi, ku ktorým\nsa následne aj vyjadril a správca dane na základe tohto vyjadrenia žalobcu vyhotovil Dodatok č. 1 k\nprotokolu z daňovej kontroly. Správca dane zaslal žalobcovi Oboznámenie so zisteniami vo veci dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl 2008 číslo 102005375/2021 zo dňa 22.10.2021,\npričom prílohami zaslaného oboznámenia boli odpovede na správcom dane zaslané žiadosti o MVI č.\n635/320/2030/2009 a č. 645/320/16059/2010/Vask, vrátane príloh, a to v nadväznosti na právny názor\nNajvyššieho súdu SR (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.\njúna 2021). Išlo o úkon správcu dane vykonaný v rámci vyrubovacieho konania za účelom zachovania\nprocesných práv žalobcu a dostatočného zistenia skutkového stavu danej veci, na ktorý bol zaviazaný\nzávermi Najvyššieho súdu SR.\n25. Bod 3/ V súvislosti s námietkami žalobcu, týkajúcimi sa nezákonnosti dôkazov získaných správcom\ndane, žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR, ani Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach, vydaných\nv posudzovanej veci (sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021, č. k. I. ÚS 30/2018-41 zo dňa\n30.01.2019), žalobcom tvrdený záver o nemožnosti použiť v daňovom konaní informácie získané v\nrámci medzinárodnej výmeny informácií, nekonštatovali a taktiež neprijali záver, že tieto informácie\n„nie sú takými dôkazmi, ktoré by boli získané spôsobom zákonne konformným“. Správca dane na\nzáklade právneho názoru Najvyššieho súdu SR, za účelom zachovania procesných práv žalobcu, tohto\noboznámil s informáciami získanými medzinárodnou výmenou informácií, umožnil mu vyjadriť sa k nim\na navrhnúť vykonanie prípadných ďalších dôkazov.\n26. Žalovaný ďalej uviedol, že správcom dane v priebehu daňovej kontroly neboli porušené žiadne práva\nžalobcu vyplývajúce z procesného zákona, v zmysle ktorého správca dane pri výkone daňovej kontroly\npostupuje. Z administratívneho spisu je preukázaná procesná pasivita žalobcu počas daňovej kontroly,\nkeď k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzaný spôsob uskutočnenia\nzdaniteľného obchodu so zlatom. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach prijal záver, že správca\ndane dostatočne zistil skutkový stav, hodnotil dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vychádzal a postupoval v\nzmysle právnych záverov Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, uvedených v ich rozhodnutiach,\nvydaných k posudzovanej veci.\n27. Tiež uviedol, že správca dane v posudzovanej veci nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane\nzo sporných dodávateľských faktúr z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti\nna § 49 ods. l a § 67 ods. 3 zákona o DPH, nakoľko z vykonaného dokazovania správcu dane\nvyplynul odôvodnený a logický záver, že žalobca nakúpil od dodávateľov A Energie s.r.o. a A. J. Secret\nConsulting, s.r.o. zlato vo forme investičného zlata. S ohľadom na ustanovenie § 67 ods. 3 zákona o\n\nDPH, podľa ktorého je nadobudnutie investičného zlata v prípade tuzemských dodávok oslobodené od\ndane, nevznikla dodávateľom (A. J. Secret Consulting, s.r.o. a A Energie s.r.o.) daňová povinnosť a\nžalobcovi tak v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 citovaného zákona nevzniklo právo na odpočítanie dane\nz predmetných dodávok tovaru. Podľa žalovaného preto poukazovanie žalobcu na Rozsudok Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie a jeho aplikácia na posudzovanú vec nedôvodné.\n28. Podľa žalovaného správca dane odôvodnil nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov. Dôkazy\nzískané správcom dane, ktoré tento vzal za základ prvostupňových rozhodnutí, boli získané v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný zotrval na rozpornosti námietok žalobcu vo\nvzťahu k vyjadreniam bývalého konateľa/konateľa spoločností HiB Trade, s.r.o. a A. J. Secret Consulting,\ns.r.o., ako aj vyjadrenia bývalého konateľa žalobcu. Žalovaný uviedol, že posudzoval odvolacie námietky\nžalobcu a tieto vyhodnotil ako nedôvodné, pričom v tejto súvislosti poukázal na zistenia správcu dane,\nna základe ktorých prijal záver o nedôvodnosti námietok žalobcu.\n29. Aplikácia žalobcom uvádzaných rozsudkov Súdneho dvora EÚ na posudzovanú vec nie je dôvodná,\nnakoľko správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že žalobca uplatnením odpočítania dane zo\nsporných dodávateľských faktúr od spoločností A Energie s.r.o. a A. J. Secret Consulting, s.r.o. porušil\nustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH. Keďže\nsprávca dane v danej veci preukázal a konštatoval porušenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle\nzákona o DPH, nemal povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie podvodného konania a prípadnej\nvedomosti žalobcu o takomto konaní.\n30. V súvislosti s námietkou žalobcu, že mu neboli doručené žiadne písomnosti s dátumom „11.,\n12., 17.03.2010, ktoré by oznamovali akékoľvek skutočnosti“, žalovaný uviedol, že sa jedná o úradné\nzáznamy, podľa ktorých sa správca dane v dňoch 11., 12. a 17.03.2010 pokúšal telefonicky skontaktovať\ns konateľkou žalobcu za účelom informovať žalobcu o stave daňovej kontroly a o dovtedajších zisteniach.\nK námietke žalobcu, že nemohol reagovať na dôkazy vykonávané správcom dane, keď o ich vykonávaní\n„vôbec nevedel a dozvedel sa o nich až po vykonaní“, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v\nsúlade s procesným zákonom, keď o vykonaní úkonov, o vykonaní ktorých mal povinnosť upovedomiť\nžalobcu, tohto aj upovedomil. S ostatnými vykonanými úkonmi a ich výsledkom bol žalobca správcom\ndane oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť a navrhnúť vykonanie prípadného ďalšieho\ndokazovania.\n31. Žalovaný ďalej uviedol, že závery správcu dane vyplývajú a majú oporu vo vykonanom dokazovaní,\npričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza len „všeobecné formálne frázy správcu dane bez\nkonkretizácie dôvodov na konkrétne námietky žalobcu“, ale uvádza a poukazuje na konkrétne zistenia a\ndôkazy získané správcom dane, ktoré preukazujú nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu. Správca\ndane postupoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992\nZb.), keď dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, ako aj v\nsúlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), keď prihliadal\nna všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Poukázal tiež na ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH, v zmysle\nktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto\ndaň. Citované ustanovenie zákona o DPH sa vzťahuje aj na vyššie uvedených dodávateľov žalobcu.\n32. Námietky žalobcu ohľadom uplynutia jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly žalovaný\npovažoval za nedôvodné, nakoľko správca dane zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly\nneprekročil a v následných konaniach daňovú kontrolu už nevykonával, nakoľko mu to ani neumožňoval\nprocesný zákon, v zmysle ktorého je povinný správca dane postupovať. Žalovaný považoval námietku\nžalobcu o nedôvodnosti predĺženia lehoty na daňovú kontrolu, ako aj o nedôvodnosti prerušenia daňovej\nkontroly, za neodôvodnenú a nemajúcu oporu v administratívnom spise. Názor žalobcu, že „daňovú\nkontrolu bolo možné ukončiť do jedného mesiaca“ považuje žalovaný za nepodložený. Na záver\nžalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/9/2021 zo dňa 28. apríla\n2023, týkajúci sa žalobcu v identickej veci za iné zdaňovacie obdobie (december 2008), ktorým Najvyšší\nsprávny súd SR zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n13S/3/2020 zo dňa 08.07.2020.\nRepliky žalobcu\n\n33. Žalobca v replikách k vyjadreniam žalovaného uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe.\nĎalej uviedol, že objektívna lehota desiatich rokov na vyrubenie dane uplynula, čím správcovi dane\nzaniklo právo vyrubiť daň a je ex offo povinný konanie zastaviť. Správca dane porušil základné práva\nžalobcu, čo vyplýva z toho, že jeho rozhodnutia v tejto veci boli zrušené, a to viackrát. Záver o tom,\nže informácie získané z MVDI v daňovej kontrole v tejto veci, nie sú takými dôkazmi, ktoré by boli\nzískané spôsobom zákonne konformným, je záver skopírovaný z nálezu Ústavného súdu SR, súd to\nteda jasne konštatuje a vyjadrenie žalovaného, ako aj jeho závery, sú preto nesprávne. Žiadna pasivita\ndaňového subjektu nie je preukázaná. Správca dane nepostupoval podľa zákona, vykonával v daňovej\nkontrole len zisťovania bez toho, aby o tom upovedomil žalobcu, neoznámil mu nikdy svoje pochybnosti,\nignoroval návrhy na dokazovanie žalobcu a nevysporiadaval sa s vysvetleniami a námietkami žalobcu v\ndaňovej kontrole, ani v daňových konaniach, čo viedlo aj ku konštatovaniu o porušení základných práv\ndaňového subjektu Ústavným súdom SR ako aj Najvyšším súdom SR. Ďalej uviedol, že daňový subjekt\nmá preukazovať len to, čo tvrdí, teda skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Žalobca vykonanými\ndôkazmi preukázal uskutočnenie plnení tak, ako boli uvedené na faktúrach a v daňových priznaniach.\nPreukázal aj hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Závery daňových\norgánov sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, sú účelové a nelogické. Žalobca splnil všetky\npodmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Podľa žalobcu, žalovaný ďalej len opakuje svoje\ntvrdenia z napadnutých rozhodnutí, ktoré sú ale podľa žalobcu nezákonné. So žalobcom uvedenými\nnámietkami sa žalovaný vôbec nevysporiadal, čo by malo byť princípom jeho vyjadrenia k žalobe.\nPodľa žalobcu, žalovaný aj vo svojich vyjadreniach potvrdil námietky žalobcu o tom, že správca dane\ns ním vôbec nespolupracoval a vykonával úkony len sám, bez vedomosti žalobcu. Dokazovanie sa\nmalo vykonávať najmä v daňovej kontrole, žalovaný ale uvádza, že správca dane oboznamoval žalobcu\nso zistenými skutočnosťami až vo vyrubovacom konaní, aj to viac ako 12 rokov po ukončení daňovej\nkontroly. Tým je podľa názoru žalobcu preukázaná nezákonnosť takejto kontroly a nezákonný postup\nsprávcu dane v nej, ktorý potvrdzuje aj žalovaný vo svojom vyjadrení. Skutkové závery v tejto veci\nsú nelogické, účelové a svojvoľné, sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom aj so základmi logiky\na princípmi podnikania. V zdaňovacom období december 2008 prebehla daňová kontrola osobitne,\nsprávca dane viackrát porušil základné práva daňového subjektu, a preto museli byť rozhodnutia správcu\ndane viackrát zrušené. V daňovej kontrole za december 2008 správca dane ani nevykonával žiadne\ndôkazy, všetko preberal z iných spisov, preto súdy ani neposudzovali spôsob ich získavania, ktorý\nnamietame v tejto veci, pretože bol zjavne nezákonný. Preto nemožno z takýchto zistení ani vychádzať.\nŽalobca tvrdil, že k uvádzaným zisteniam sa v daňovej kontrole ani nemohol vyjadriť, boli zatajované a\nsprávca dane mu ani nikdy neoznámil svoje pochybnosti.\nDupliky žalovaného\n34. Žalovaný sa písomne duplikami vyjadril k vyjadreniam (replikám) žalobcu, pričom v plnom rozsahu\nzotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobami napadnutých rozhodnutiach, ako aj\nvo svojich vyjadreniach k žalobám. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že „Vzhľadom na to, že táto\nlehota už uplynula, zaniklo právo správcovi dane na vyrubenie dane, a z tohto dôvodu bol povinný\nkonanie zastaviť. Poukázal na túto skutočnosť aj Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom rozhodnutí.“,\nžalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021, v\nktorom tento výslovne uvádza: „Len pre úplnosť odvolací súd pripomína, že v ďalšom konaní bude\npotrebné vysporiadať sa aj s obsahom právnej úpravy § 45 ods. 2 veta druhá zákona č. 511/1992\nZb. a inštitútom objektívnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.“. Z uvedeného\nvyjadrenia Najvyššieho súdu SR podľa žalovaného vyplýva povinnosť správcu dane vysporiadať sa\nustanovením § 45 ods. 2 veta druhá zákona č. 511/1992 Zb., avšak Najvyšší súd SR neprijal žiaden\nprávny záver vo veci plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty v danom prípade – Najvyšší súd SR\nnepoukázal na zánik práva vyrubiť daň v posudzovanom prípade tak, ako to namieta žalobca. Žalovaný\nuviedol, že Najvyšší súd SR, ani Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach, vydaných v posudzovanej\nveci (sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021, č. k. I. ÚS 30/2018-41 zo dňa 30.01.2019), žalobcom\ntvrdený záver o nemožnosti použiť v daňovom konaní informácie získané v rámci medzinárodnej\nvýmeny informácií, nekonštatovali a taktiež neprijali záver, že tieto informácie „nie sú takými dôkazmi,\nktoré by boli získané spôsobom zákonne konformným“, a teda žalobca zavádzajúco uvádza, že sa\nmá jednať o „záver skopírovaný z nálezu Ústavného súdu SR“. Ďalej žalovaný uviedol, že vo svojich\nvyjadreniach k žalobám v súvislosti s jednotlivými bodmi žaloby síce uviedol a poukázal aj na skutočnosti\nuvedené v žalobami napadnutých rozhodnutiach, zároveň však uvádza aj vysporiadanie sa so žalobnými\nnámietkami uvedenými v podaných správnych žalobách. Tvrdenie žalobcu, že „Žalovaný aj vo svojom\n\nvyjadrení potvrdzuje naše námietky o tom, že správca dane s nami vôbec nespolupracoval a vykonával\núkony len sám, bez našej vedomosti“ žiadnym spôsobom nevyplýva z vyjadrení žalovaného a je len ničím\nnepodložené a zavádzajúce tvrdenie žalobcu. K ďalším tvrdeniam žalobcu uviedol, že sa k nim nebude\nvyjadrovať z dôvodu, že, ako sám žalobca uvádza, Ústavný súd SR ešte o podanej sťažnosti žalobcu\nnerozhodol a zotrváva na poukazovaní na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR uvedený v\nRozsudku sp. zn. 8Sžfk/9/2021 zo dňa 28. apríla 2023, týkajúceho sa žalobcu v identickej veci za iné\nzdaňovacie obdobie (december 2008) – Najvyšší správny súd SR zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu\nproti Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/3/2020 zo dňa 08.07.2020, tak, ako to žalovaný\nuviedol vo svojich vyjadreniach k žalobe.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov\n35. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej\nBystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v\nŽiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu veci pôvodne vedené na Krajskom súde\nv Trenčíne pod sp. zn. 11S/17/2023 a 11S/18/2023 prešli od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu\nv Banskej Bystrici, kde sú vedené pod novými sp. zn. TN-11S/17/2023 a TN-11S/18/2023.\n36. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. TN-11S/17/2023 – 114 zo dňa 11.09.2024,\nprávoplatným dňa 02.10.2024, spojil na spoločné konanie veci, ktoré začali na Správnom súde v Banskej\nBystrici pod sp. zn. TN-11S/17/2023 a TN-11S/18/2023, s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom\nkonaní pod spoločnou spisovou značkou TN-11S/17/2023.\n37. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (nakoľko o jeho\nnariadenie požiadal žalobca), na ktorom sa právny zástupca žalobcu vyjadril v zhode so žalobami a\nsvojimi vyjadreniami podanými v oboch spojených konaniach na správnom súde.\n38. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §\n13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú\ndôvodné.\n39. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n40. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n41. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n42. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych\ndôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len\n\"žalobné body\").\n43. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n44. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\n\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n45. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby\n46. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n47. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n48. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n49. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n50. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n51. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n52. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n53. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n54. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n55. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n56. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku; ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona\nalebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n57. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku; rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n\n58. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku; ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,\nrozhodnutie musí obsahovať\na) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb) číslo a dátum rozhodnutia,\nc) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo\npridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá\npovinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú\nfyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú\nosobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,\nd) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o\nnáhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý\nmá byť suma zaplatená,\ne) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie\nodkladného účinku,\nf) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej\npečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a\nodtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.\n59. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n60. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené\nrozhodnutia správcu dane, ktorými bola žalobcovi vyrubená DPH v sume 243 913,49 Eur za zdaňovacie\nobdobie jún 2008 a DPH v sume 315 754,56 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2008. Správca dane nepriznal\nžalobcovi právo na odpočet DPH za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl 2008, pretože na základe\nvykonanej daňovej kontroly dospel k záveru, že žalobca v týchto zdaňovacích obdobiach porušil § 49\nods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH tým, že si\nuplatnil odpočítanie dane z nákupu investičného zlata, od dodávateľov - spoločností A Energie s.r.o.\na A. J. Secret Consulting, s.r.o., pričom rozsiahlym preverovaním zistil, že dodané zlato malo všetky\natribúty zodpovedajúce investičnému zlatu v zmysle § 67 ods. 1 zákona o DPH a keďže podľa § 67 ods.\n3 zákona o DPH je dodanie investičného zlata oslobodené od dane, pri ktorom nevzniká dodávateľovi\ndaňová povinnosť, tak ani žalobcovi ako jeho odberateľovi nevzniklo právo na odpočítane dane. Správny\nsúd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý\nich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými\nžalobcom v správnej žalobe.\n61. Správny súd konštatuje, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných\nzásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej\nžaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci\nskutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané\nv súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,\nteda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť\nrozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového\nstavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia\n(§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie\nzásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1\nSSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti\nstanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je\n\nlimitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr\nuplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny súd neprihliada.\n62. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych\nzáverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia všeobecného\nnesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca\ns hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za\nnásledok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, aplikovanou judikatúrou Súdneho dvora EÚ,\naj vnútroštátnou, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých\nbolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho\nnezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých\nrozhodnutí, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri\nprávnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých\nrozhodnutiach, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru,\nresp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu\nbez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu\nv konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru\no nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov v niektorých\nčastiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol\nspôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach. V rámci preskúmavania napadnutých rozhodnutí\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo\nmožné týmto žalobným bodom vyhovieť.\n63. Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal, že uplynula objektívna prekluzívna lehota na\nvyrubenie dane podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku. Správny súd uvádza, že v zmysle § 69 ods. 2\nDaňového poriadku možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane najneskôr do desiatich rokov od konca roka,\nv ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Podľa žalobcu, v tejto veci začala objektívna lehota\nplynúť 31.12.2008 a posledným dňom objektívnej desaťročnej lehoty je deň 31.12.2018, a keďže do\ndňa uplynutia lehoty nebola daň právoplatne vyrubená, správcovi dane zaniklo právo túto daň vyrubiť\na je ex offo povinný konanie zastaviť. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021, ktorým podľa neho Najvyšší súd SR zaviazal správcu dane vysporiadať\nsa s inštitútom objektívnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Žalobca však\nopomenul vziať do úvahy obdobia, kedy táto lehota neplynula, a to obdobia rozhodovania vo veci\nKrajským súdom v Trenčíne na základe správnych žalôb podaných žalobcom a následnými konaním\no odvolaniach v tejto veci na Najvyššom súde SR. Rovnako tak neplynula lehota na vyrubenie dane\npočas konania vedeného na Najvyššom súde SR po vydaní Nálezu Ústavného súd SR č. k. I.ÚS\n30/2018-41 zo dňa 30.01.2019, ktorým zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/34/2015 zo\ndňa 26.07.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n64. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že daňové priznania za mesiace jún 2008 a júl 2008 podal\nžalobca v roku 2008. V zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku nemožno vyrubiť daň po uplynutí\npiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Právo vyrubiť daň\npreto malo zaniknúť dňa 31.12.2013. Táto 5-ročná lehota sa však v zmysle ust. § 69 ods. 2 Daňového\nporiadku predlžuje o ďalších 5 rokov, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie\ndane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, a to od\nkonca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Takýmto úkonom je podľa §\n69 ods. 3 Daňového poriadku protokol z daňovej kontroly. Žalobcovi ako daňovému subjektu bol dňa\n08.10.2010 doručený protokol z daňovej kontroly, a teda lehota na vyrubenie dane sa tak predĺžila\ndo 31.12.2018. Správca dane vyrubil daň dodatočnými platobnými výmermi zo dňa 12.10.2010, ktoré\npotvrdilo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutiami zo dňa 13.09.2011. Následne žalobca podal na Krajskom\nsúde v Trenčíne ako správnom súde žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Daňového riaditeľstva\nzo dňa 13.09.2011. O podaných správnych žalobách rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom\nsp. zn. 11S/90/2011-85 zo dňa 17.04.2012, ktorým podanú žalobu zamietol. Na základe odvolania\nžalobcu voči uvedenému rozsudku krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.\nzn. 2Sžf/39-40/2012 zo dňa 19.06.2013 predmetný rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na\nďalšie konanie. Následne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa 13.01.2015\n\nsprávne žaloby zamietol. Na základe odvolania žalobcu voči uvedenému rozsudku krajského súdu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžf/34/2015 zo dňa 26.07.2017 rozhodol tak, že\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa 13.01.2015 potvrdil. Následne, na\nzáklade ústavnej sťažnosti žalobcu, Ústavný súd SR Nálezom č. k. I.ÚS 30/2018-41 zo dňa 30.01.2019\nzrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/34/2015 zo dňa 26.07.2017 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Najvyšší súd SR potom rozsudkom sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021, ktorý sa stal\nprávoplatným dňa 11.08.2021, zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa\n13.01.2015 tak, že rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR ako aj rozhodnutia Daňového úradu Trenčín,\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n65. Správny súd uvádza, že v obdobiach, kedy sa viedlo konanie v týchto veciach na Krajskom súde\nv Trenčíne a na Najvyššom súde SR, t.j. od novembra 2011 do 12.09.2017 a od 12.03.2019 do\n11.08.2021, v ktorých žalovaný nemohol vo veci konať (keďže správnemu súdu musel predložiť celé\nadministratívne spisy pre rozhodnutie o správnych žalobách), neplynie lehota na vyrubenie dane podľa\n§ 69 Daňového poriadku. Podľa § 246d zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len\n„OSP“), ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty\npre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti\nneplynú. Obdobne to platí aj o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré\nsú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.\nZ uvedeného vyplýva, že lehota na zánik práva na vyrubenie dane, ktorá mala skončiť dňa 31.12.2018,\nsa predlžuje o tento čas (konanie na Krajskom súde v Trenčíne a na Najvyššom súde SR), t. j. o viac ako\nsedem rokov, teda až do roku 2023. Vzhľadom na to, že prvostupňové rozhodnutia boli vydané správcom\ndane dňa 06.04.2022 a napadnuté rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil tieto rozhodnutia, boli vydané\ndňa 24.11.2022 a právoplatné dňa 14.12.2022, je podľa správneho súdu zachovaná 10- ročná lehota\nna vyrubenie dane, ktorá mala na základe vyššie uvedených skutočností uplynúť až v roku 2023. Nebol\ntak daný predpoklad na postup správcu dane ani žalovaného podľa § 72 ods. 10 Daňového poriadku\n(zastavenie konania), ako to v žalobe uviedol žalobca. Správca dane a žalovaný preto postupovali\nsprávne, keď v lehote na vyrubenie dane žalobcovi prvostupňovými rozhodnutiami, ktoré potvrdil\nžalovaný napadnutými rozhodnutiami, vyrubili daň a neporušili tak ustanovenie § 69 Daňového poriadku.\nSprávny súd poznamenáva, že správca dane uvedené skutočnosti ohľadom plynutia prekluzívnej lehoty\nuviedol a vysporiadal sa s nimi vo Vyjadrení zo dňa 25.11.2021, doručenom žalobcovi dňa 14.12.2021,\nčím splnil povinnosť uloženú Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021.\n66. Žalobca tiež namietal tvrdenie správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok\nna odpočítanie dane. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a administratívnych\nspisov týkajúcich sa veci konštatuje, že správca dane správne vyhodnotil nesplnenie hmotnoprávnych\npodmienok pre odpočet DPH. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci daňového konania je\npotrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva\nna odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na\nodpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového\npodvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia\npráva.\n67. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový\nsubjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo\nna odpočítanie dane, boli dodané, alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby zdaniteľná\nosoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, čo\nvyplýva, z čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme\ndane z pridanej hodnoty (Ú.v.EÚ L 347, 2006). Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia\nza predpokladu kumulatívneho splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok. Pokiaľ tieto podmienky\nnie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 zo\ndňa 25.08.2022, bod 25.; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016,\nC-518/14, bod. 28.; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci\nKemwater Prochemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24.). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky\npatrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby, ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa,\nresp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora\nEÚ vo veci Kemwater Prochemie, bod 25; vo veci Ferimet zo dňa 11.11.2021, C-281/20, body 26., 27.).\n\n68. Správny súd po preskúmaní prvostupňových rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného zistil, že tieto\nrozhodnutia boli založené na tom, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH,\na nie na účasti žalobcu na podvode. Je nutné uviesť, že ak správca dane skúma a poukáže na\nnesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, účasť na daňovom podvode sa už\nnepreukazuje. Účasť na daňovom podvode je teda možné skúmať len za skutkového stavu, keď sú\nhmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené. A na druhej strane, ak sú hmotnoprávne\npodmienky na odpočítanie DPH splnené, tak nepriznať odpočet DPH je možné len v prípade dokázania\njeho účasti na daňovom podvode alebo z dôvodu zneužitia práva. Uvedené má významný dopad\naj na daňové konanie z dôvodu prenosu dôkazného bremena. Pri preukazovaní hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, pričom\nv prípade preukazovania účasti na podvode, príp. zneužití práva, zaťažuje dôkazné bremeno daňové\norgány. Poukazovanie žalobcu na rozsudky Súdneho dvora ohľadom preukazovania podvodu tak nie\nje dôvodné, keďže napadnuté rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú založené na nesplnení\nhmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH.\n69. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie\nvykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.\nDokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri\ndokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve daňový\nsubjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane autonómne\nrozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí\nz jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada\nobjektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy povinné postupovať.\n70. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena medzi daňovým\nsubjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné\npovinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti\nrealizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom\nspolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť\n(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť\ndôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne\nspochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom\nmožno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len\nna daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho\npôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom\nkonaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje\npraktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21;\nobdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).\n71. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že nie je povinnosťou správcu dane označiť žalobcovi,\nakými dôkazmi má preukázať skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového\nporiadku. V prípade, ak si ale daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii\ndôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno\nje na žalobcovi, ktorý má povinnosť zadovážiť si dostatok dôkazov pre prípad, že si bude uplatňovať\nodpočet dane. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn.\n1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných\nvzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v reálne dlhšom časovom\núseku, si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu\nzdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného\nobchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti\ndaňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom\nvidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v\nminulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva. Správny súd po preskúmaní administratívneho\nspisu a rozhodnutí žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy,\n\nktoré by boli schopné vyvrátiť pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH\nuplatnený z predmetných faktúr od dodávateľov A. J. Secret Consulting, s.r.o. a A Energie s.r.o..\n72. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane vykonal\nvo veci rozsiahle dokazovanie a dospel k správnemu právnemu záveru o nesplnení hmotnoprávnych\npodmienok na odpočítanie dane, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok\nležalo na žalobcovi. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol súčasťou dvoch obchodných\nreťazcov, a to:\na) Schoeller Münzhandel GmbH (Rakúsko) – Excelent gold plus s.r.o. (Česká republika) – LAZZA s.r.o.\nPoriadie – A. Energie s.r.o. Trnava – Zlatá huta, spol. s r.o. Trenčín (žalobca)\nb) Schoeller Münzhandel GmbH (Rakúsko) – HiB Trade s.r.o. Spišská Nová Ves – A. J. Secret\nConsulting, s.r.o. Bratislava – Zlatá huta, spol. s r.o. Trenčín (žalobca).\n73. Predmetná komodita, ktorou je v danom prípade „zlato s rýdzosťou 999,9 tisícin“, bola nakupovaná\nvýlučne od rakúskeho dodávateľa Schoeller Münzhandel GmbH, a tento je obchodnou spoločnosťou\nzaoberajúcou sa nákupom a predajom investičného zlata. Z prepravných dokladov je zrejmé, že\nodosielateľom tovaru bola jedine rakúska spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH, ktorá obchodovala\nlen s investičným zlatom, a príjemcom bol žalobca. Z administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosti\nv rámci vyššie uvedených obchodných reťazcov (medzi rakúskou spoločnosťou a žalobcom) žiadnym\nspôsobom toto zlato nespracovávali, neprepracovali, nepretvárali, nevykonali na ňom žiadne úpravy\na vo forme ako ho nakúpili, ho predali svojim odberateľom, t. j. v nezmenenom stave, v rovnakej rýdzosti\na v rovnakom tvare. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ od rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel\nGmbH bolo nakúpené investičné zlato, ktoré sa v dodávateľskom reťazci pred dodaním žalobcovi\nnijakým spôsobom nespracovalo a nezmenilo na priemyselné zlato (dodávatelia A. J. Secret Consulting,\ns.r.o. a A Energie s.r.o. ani nemajú oprávnenie na spracovanie investičného zlata, čo mala byť skutočnosť\nznáma žalobcovi z obchodného registra), žalobcovi nemohol byť na základe sporných faktúr dodaný\ntovar uvedený na týchto faktúrach, ale bolo mu dodané investičné zlato. Navyše dodávateľ - spoločnosť\nSchoeller Munzhandel GmbH na faktúrach pre spoločnosť Excelent Gold Plus, s.r.o. tam uvedené\nzlaté tehly označil aj ako investičné zlato oslobodené od dane s odkazom na tamojšiu právnu úpravu\n(„Anlagegold laut § 6 Abs. Z 8 lit. J Umsatzsteuergesetz 1994 steuerbefreit“). Keďže podľa § 67 ods.\n3 zákona o DPH je nadobudnutie investičného zlata v prípade tuzemských dodávok oslobodené od\ndane, nemohla a ani nevznikla dodávateľom (A. J. Secret Consulting, s.r.o. a A Energie s.r.o.) povinnosť\nodviesť za takéto investičné zlato daň a žalobcovi tak v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona\no DPH nemohlo a ani nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných dodávok tovaru. Žalobca\npritom nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by uvedené závery vyvracali, a preto správca dane dospel\nk správnemu právnemu záveru, že žalobca porušil zákonné podmienky pre odpočet DPH podľa § 49\nods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n74. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/9/2021 zo dňa 28.\napríla 2023, týkajúci sa žalobcu v identickej veci, avšak za zdaňovacie obdobie december 2008, ktorým\nzamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/3/2020 zo\ndňa 08.07.2020 o zamietnutí žaloby. Kasačný súd v predmetnom rozsudku uviedol:\n„32. Vo vzťahu k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH kasačný súd\npovažoval za presvedčivú argumentáciu daňových orgánov o tom, že v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí sťažovateľ nakupoval investičné zlato od zistených obchodníkov so zlatom, pričom ako finálny\ndodávateľ zlata vystupovali spoločnosti A Energie s.r.o. a A. J. Secret Consulting, s.r.o. Tie sa však\nzaoberali iba obchodnou činnosťou, t. j. bez zmeny či spracovania nakupovali a predávali tovar zlato, ktorý označil jeho prvotný rakúsky dodávateľ v dodávateľskom reťazci ako investičné zlato.\nKeďže dodávky investičného zlata nepodliehajú dani a súčasne nebolo preukázané, kedy a ako sa\nz investičného zlata malo stať zlato priemyselné, potom je nárok na odpočítanie dane uplatnené na\ndodávateľských faktúrach spoločností A Energie s.r.o. a A. J. Secret Consulting, s.r.o. v rozpore so\nzákonom o DPH a sťažovateľovi ako odberateľovi nemohol vzniknúť z posudzovaných dodávok nárok\nna daňový odpočet.\n33. Z výsledkov dožiadaní, adresovaných miestne príslušným správcom dane vyplynulo, že zlato,\nktoré A. Energie, s.r.o. predávala sťažovateľovi, bolo dodávané v reťazci daňových subjektov Sch?\neller Münzhandel GmbH - Excelent Gold Plus, s.r.o. - Lazza s.r.o. - A. Energie, s.r.o. - Zlatá huta,\ns.r.o. Správca dane správne zameral svoju pozornosť aj na obchodné transakcie, na základe ktorých\n\nspoločnosť A. J. Secret Consulting, s.r.o. Bratislava kupovala zlato v obchodnom reťazci daňových\nsubjektov, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že prvým dodávateľom zlata na\núzemie Slovenskej republiky bol rakúsky dodávateľ Sch?eller Münzhandel Gmbh, Wien. Táto rakúska\nspoločnosť fakturovala v roku 2008 spoločnosti HiB Trade, s.r.o., dodanie investičného zlata, následne\nspoločnosť HiB Trade, s.r.o. predala zlato spoločnosti A. J. Secret Consulting s.r.o. a táto spoločnosť\npredala zlato nakúpené od HiB Trade, s.r.o. len sťažovateľovi.\n34. Podľa názoru kasačného súdu z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že sťažovateľ\nnepreukázal, že sa deklarované obchody uskutočnili spôsobom ním tvrdeným, pričom preukázanie\ntýchto skutočností zaťažovalo jeho v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Pritom dôkazné bremeno\nleží na daňovom subjekte, ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane\na skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo\núplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z uvedených dôvodov\nsťažovateľa zaťažovala dôkazná povinnosť aj na tú skutočnosť, že predmetom obchodov bol tovar, ktorý\nmal charakter ním deklarovaný, najmä z dôvodu, že podliehal samostatnej právnej úprave v zmysle\nhmotného práva (§ 67 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.; v tomto zmysle viď rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17\nz 23.02.2011).\n35. Samotné tvrdenie sťažovateľa, že predmetom obchodov bolo priemyselné zlato, resp. len údaj v\ndodávateľskej faktúre, nie je možné považovať za právne relevantné, pre splnenie hmotnoprávnych\npodmienok podľa § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH, v zmysle ktorých pri odpočítaní dane musí daňový\nsubjekt vedieť preukázať oprávnené uplatnenie odpočítania dane. Správca dane pritom nespochybňoval\nreálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení, ale uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľskými\nspoločnosťami, predmetom ktorých bola dodávka zlata priemyselného, keďže pre možnosť uplatnenia\nsi odpočtu DPH zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad\nod dodávateľa, ale aby uskutočnená dodávka tovaru deklarovaná na faktúrach reálne spĺňala zákonom\npredpokladané podmienky, čo však správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil. V konaní\nvyplynuvšie skutočnosti vyvolávajú oprávnené pochybnosti o tom, či dodávateľské spoločnosti mohli\nsťažovateľovi dodať priemyselné zlato, keď výsledky dožiadaní (ktoré vychádzali okrem iného aj z\nmedzinárodnej výmeny daňových informácií) potvrdili, že dodávatelia sťažovateľa, resp. ich dodávatelia,\nnakupovali zlato len od rakúskeho dodávateľa - Schoeller Munzhandel GmbH, ktorý je obchodnou\nspoločnosťou zaoberajúcou sa nákupom a predajom investičného zlata. Dodávky tovaru od uvedeného\nrakúskeho dodávateľa na základe vystavených faktúr mali charakter investičného zlata vo forme zlatých\ntehličiek, pričom rakúsky dodávateľ dodávku investičného zlata oslobodil od platenia DPH v zmysle\nrakúskeho zákona o DPH. Zlato bolo v niektorých prípadoch (v prípade dodávateľského reťazca\nso spoločnosťou A. J Secret Consulting, s.r.o. na konci) priamo prepravované z uvedenej rakúskej\nspoločnosti k sťažovateľovi a v rámci dodávateľského reťazca nedošlo k spracovaniu zlata. Preto aj údaj\nuvedený na faktúrach vystavených spoločnosťou A. J. Secret Consulting, s.r.o. - zlaté pásy, vyznieva\núčelovo, aby uvedená forma nespĺňala charakter investičného zlata, pričom rýdzosť zlata bola na\nfaktúrach uvedená 999,9 (zákonom predpokladaná).\n36. Navyše, rakúsky dodávateľ Schoeller Munzhandel GmbH na faktúrach pre spoločnosť Excelent Gold\nPlus, s.r.o. tam uvedené zlaté tehly označil aj ako investičné zlato oslobodené od dane s odkazom na\ntamojšiu právnu úpravu („Anlagegold laut § 6 Abs. Z 8 lit. J Umsatzsteuergesetz 1994 steuerbefreit“).\n37. Nemožno nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že dodávateľské spoločnosti so zlatom len\nobchodovali, pričom nemali oprávnenie na jeho spracovanie, ktorá skutočnosť mohla a mala byť známa\naj sťažovateľovi z obchodného registra. Tieto skutkové okolnosti aj podľa názoru kasačného súdu\ndôvodne podmienili pochybnosti správcu dane o faktickom uskutočnení predmetného obchodu - dodaní\npriemyselného zlata, ktoré sťažovateľ predloženými dokladmi ku kontrole nevyvrátil, keď nepredložil\ntaké doklady (objednávky, dodacie a preberacie listy a pod.), ktoré by spôsobom vylučujúcich akékoľvek\npochybnosti ním deklarované tvrdenia potvrdzovali.“\nSprávny súd pre úplnosť uvádza, že ústavná sťažnosť žalobcu voči uvedenému rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/9/2021 zo dňa 28. apríla 2023 bola Uznesením\nÚstavného súdu SR sp. zn I. ÚS 49/2024-16 zo dňa 25.01.2024 odmietnutá.\n75. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že základnou zásadou daňového konania je zásada\nzákonnosti, ktorá sa premieta do § 3 ods. 1 Daňového poriadku, avšak vychádza primárne z článku 2 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto zásady sú orgány verejnej správy pri správe daní povinné\npostupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiškálne záujmy štátu, ale aj na\n\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správe daní postupovať v\núzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Táto spolupráca orgánov verejnej správy v rámci daňovej kontroly\ns kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, medzi ktoré\npatrí aj § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena\nzo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o\nsprávnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo\no pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzve\ndaňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam vyjadril a aby pravdivosť údajov preukázal (viď\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.06.2023, sp. zn. 1Sfk/29/2021).\n76. Daňový poriadok v § 46 ods. 5 Daňového poriadku pre správcu dane výslovne stanovuje povinnosť\noznámiť kontrolovanému daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\npredložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril,\nnajmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov\nriadne preukázal. Takéto oznámenie spolu s výzvou môže byť daňovému subjektu oznámené písomne\nalebo na ústnom pojednávaní. Správny súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022, v ktorom sa uvádza, že výzva podľa §\n46 ods. 5 Daňového poriadku „môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme\nalebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré\nsprávca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v\nprocese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt“.\n77. Podľa správneho súdu z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol oboznámený s dôkazmi\nvykonanými správcom dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane sa ho snaží oboznámiť s vykonaným\ndokazovaním až po viac ako 12 rokoch, tak toto tvrdenie žalobcu nemá oporu v administratívnom spise.\nSprávny súd poukazuje na skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly a jeho Dodatok č. 1 bol so\nžalobcom prerokovaný dňa 08.10.2010 a obaja prítomní konatelia žalobcu protokol aj Dodatok č. 1\npodpísali, pričom súčasne do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 645/320/90278/2010/Vask zo dňa\n08.10.2010 uviedli, že nesúhlasia s výsledkami daňovej kontroly a trvajú na svojich vyjadreniach, ktoré\nuviedli vo svojom stanovisku k prerokovávanému protokolu. Žalobca bol teda oboznámený s vykonaným\ndokazovaním správcu dane, s jeho vyhodnotením, ako aj s prijatými závermi, ku ktorým sa následne aj\nvyjadril a správca dane na základe tohto vyjadrenia žalobcu vyhotovil Dodatok č. 1 k protokolu z daňovej\nkontroly.\n78. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že správca dane zaslal žalobcovi Oboznámenie so\nzisteniami vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl 2008 zo dňa 22.10.2021,\npričom prílohami zaslaného oboznámenia boli odpovede na správcom dane zaslané žiadosti o MVI\nč. 635/320/2030/2009 a č. 645/320/16059/2010/Vask, vrátane príloh, a to v nadväznosti na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30. júna 2021 (vydaný po zrušujúcom Náleze\nÚstavného súdu SR č. k. I.ÚS 30/2018-41 zo dňa 30.01.2019), čím správca dane splnil povinnosti,\nna ktoré bol predmetným rozsudkom zaviazaný, za účelom zachovania procesných práv žalobcu a\ndostatočného zistenia skutkového stavu danej veci.\n79. Správny súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že žalobca mal po celú dobu daňového\nkonania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu\nDaňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca\ndane v zmysle Daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu.\nSprávny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním\ndeklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly\nmal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným\n(jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení.\n80. Ani žalobná námietka ohľadne nezákonnosti vykonanej daňovej kontroly\na nezákonnosti predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly nie je podľa správneho súdu dôvodná.\nPredmetná daňová kontrola začala dňa 08.10.2009 a bola ukončená prerokovaním protokolu z daňovej\nkontroly dňa 08.10.2010, teda v zákonnej jednoročnej lehote predĺženej v súlade s § 15 ods. 17 zákona č.\n\n511/1992 Zb.. Tvrdenie žalobcu, že predmetnú daňovú kontrolu bolo možné ukončiť do jedného mesiaca,\nje len subjektívnym a ničím nepodloženým názorom žalobcu.\n81. Rovnako žalobnú námietku o nezákonnosti vykonaných dôkazov pri miestnych zisťovaniach, počas\nktorých boli vykonané výsluchy svedkov a konateľov dodávateľov žalobcu považuje správny súd za\nneopodstatnenú. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, na základe dožiadaní vykonali miestne\npríslušní správcovia dane miestne zisťovania a ústne pojednávania s konateľmi dodávateľov žalobcu,\npričom nešlo o výsluchy svedkov a správca dane správne na tieto dôkazy prihliadal v zmysle § 16, §\n29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. Tieto dôkazy sú jednoznačne zákonnými dôkazmi, teda dôkazmi,\nktoré boli získané v súlade so zákonom.\n82. Ohľadom námietky žalobcu, že mu neboli doručené žiadne písomnosti s dátumom 11.,\n12. a 17.03.2010, ktoré by oznamovali akékoľvek skutočnosti, je nutné uviesť, že správny súd\nz administratívnych spisov zistil, že sa jedná o úradné záznamy, podľa ktorých sa správca dane v\ndňoch 11.,12. a 17.03.2010 pokúšal telefonicky skontaktovať s konateľkou žalobcu za účelom informovať\nžalobcu o stave daňovej kontroly a o dovtedajších zisteniach, čo uviedol aj v napadnutých rozhodnutiach.\n83. Správny súd uvádza, že po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu a žalovaného a\nadministratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so\nzákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu\ndane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že\nsprávca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového\nkonania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného\ndokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového\nstavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne\npreskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s\npodstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň\nnapadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Správny súd opakovane uvádza, že rozsah a obsah\nprieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými\nžalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa\nktorého je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nekvalifikované odôvodnenie a\npre nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej\nargumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto\nprieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná.\n84. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil\na žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s\nhmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou SD EU. Správny súd po preskúmaní veci\ndospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia\nDaňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky\nrelevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo.\n85. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami\nsprávcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom\nv podaných správnych žalobách, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloby\nneboli dôvodné, a preto ich podľa § 190 SSP zamietol.\n86. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo\nvzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní,\npreto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní\núspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné\ndôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie\neventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).\n87. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním\nkasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)\nv lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6834a141-1c62-49a2-a192-812c4b54ba67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.49.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/2024 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.49.2024.1"}, {"guid": "ussr:5dc87d3d-c2d3-46dc-a93a-0d36d95430ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "93addbcd-e4f8-42fd-9362-f7f11677c0fc:2b0dfa94-0563-496c-838f-0ef50249d3eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200373.1", "spisova_znacka": "1Sfk/29/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/29/2021 z 23. 6. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-06-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200373.1"}], "citovane_v": []}