{"guid": "0778b1cb-f1fe-4a59-a762-fbae6a7c52e1:f824573d-b4ba-4446-b50b-24f574710dd5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200038.2", "spisova_znacka": "TN-11S/13/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/13/2023 z 7. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 7. novembra 2024, sp. zn. TN-11S/13/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200038.2", "identifikacne_cislo": "3023200038", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-11-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 182 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3", "nazov": "§ 63 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-74", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-182", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f824573d-b4ba-4446-b50b-24f574710dd5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200038.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200038.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200038.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nTN-11S/13/2023\n3023200038\n07. 11. 2024\nJUDr. Alena Antalová\nECLI:SK:SpSBB:2024:3023200038.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej\nveci žalobcu: PROPER Service SK, s.r.o., so sídlom Pezinská 37, 907 01 Malacky, IČO: 45418756,\nzastúpeného: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 7713/12,\n911 01 Trenčín, IČO: 52471420, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná\n63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103294417/2022\nzo dňa 07.12.2022 a č. 103294917/2022 zo dňa 07.12.2022, takto\nrozhodol:\nŽaloby z a m i e t a.\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo\n„prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej\nlen „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec a jún 2021. Daňová kontrola bola začatá dňa 27.07.2021.\nO výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101850862/2022 zo dňa 27.06.2022\n(ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou bola výzva správcu dane na vyjadrenie k zisteniam uvedeným\nv Protokole v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), ktorý bol\nžalobcovi doručený dňa 11.07.2022. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole nevyjadril, o čom bol\nspísaný Úradný záznam č. 102375535/2022 zo dňa 25.08.2022.\n2. Správca dane následne dňa 05.09.2022 vydal Rozhodnutie č. 102428318/2022, ktorým žalobcovi\nvyrubil rozdiel dane v sume 10 063,78 eur za zdaňovacie obdobie jún 2021, daň vyrubená daňovým\npriznaním doručeným dňa 24.07.2021 vo výške 20 121,74 eur, daň zistená správcom dane vo\nvyrubovacom konaní vo výške 30 185,52 eur, rozdiel dane v sume 10 063,78 eur (ďalej aj „rozhodnutie\nsprávcu dane jún 2021“) a Rozhodnutie č. 102427225/2022, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane\nv sume 11 388,80 eur za zdaňovacie obdobie marec 2021, daň vyrubená daňovým priznaním doručeným\ndňa 26.04.2021 vo výške 15 519,02 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní vo výške\n26 907,82 eur, rozdiel dane v sume 11 388,80 eur (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane marec 2021“).\n3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacie obdobia jún 2021 uviedol,\nže žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2021 odpočítal DPH z faktúr od daňového\nsubjektu Manit trade s.r.o., Bratislava (ďalej len „Manit trade s.r.o.“ alebo „dodávateľ 1“) č. 210100005\nzo dňa 28.06.2021 v celkovej výške 30 212,16 eur, z toho DPH 5 035,36 eur, s predmetom fakturácie:\n„Administratívne práce v období 06.mes.2021“, dátum dodania 28.06.2021 a č. 210100009 zo dňa\n\n30.06.2021 v celkovej výške 30 170,52 eur, z toho DPH 5 028,42 eur, s predmetom fakturácie:\n„Administratívne práce v období 06.mes.2021“, dátum dodania 30.06.2021. Správca dane konštatoval,\nže z predložených faktúr nie je zrejmý rozsah poskytnutých služieb a tieto neobsahujú náležitosti podľa\n§ 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení úč. do 30.06.2021\n(ďalej len „Zákon o DPH“), podľa ktorého faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodávaného\ntovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Následne poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom\npopísal jednotlivé úkony vykonané správcom dane, ktorými preveroval oprávnenosť odpočítania dane\nz faktúr od deklarovaného dodávateľa 1 (Manit trade s.r.o.). Správca dane vyzval žalobcu výzvou\nzo 07.04.2022 na predloženie všetkých účtovných dokladov v súvislosti s ekonomickou činnosťou\ns dodávateľom 1 za zdaňovacie obdobie jún 2021. Žalobca predložil vystavené faktúry, Podklady\nk DPH za jún 2021, Kontrolný výkaz DPH za jún 2021. Zmluvu k fakturovaným službám žalobca\nnepredložil. Správca dane následne výzvou zo 07.04.2022 vyzval dodávateľa 1 (Manit trade s.r.o.)\no zaslanie písomností týkajúcich sa obchodných transakcií v zdaňovacom období jún 2021 za účelom\npreverenia služieb deklarovaných v kontrolovaných faktúrach vystavených dodávateľom 1. Dodávateľ\n1 žiadne doklady nepredložil. Správca dane predvolal na výsluch konateľku dodávateľa 1 A. B., (ďalej\naj „konateľka dodávateľa 1“ alebo „svedkyňa“), ktorá dňa 17.05.2022 v prítomnosti konateľa žalobcu\npodala svedeckú výpoveď, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní. Svedkyňa označila\nza svojho odberateľa žalobcu, potvrdila, že s ním mala uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa\n01.05.2021, ktorú predložila a uviedla, že v zmysle kontrolovaných faktúr bola fakturovaná dochádzka\nzamestnancov a odstávky prác. K faktúre č. 210100005 uviedla, že išlo o prípravu finančných reportov\na ekonomiky prevádzky a sumarizáciu turniketov - dochádzka za máj 2021 a kancelárske potreby,\no čom predložila Vyúčtovanie administratívnych a pomocných prác jún 2021. K faktúre č. 210100009\nsvedkyňa uviedla, že sa jednalo o prípravu odstávkových prác - leto 2021 Lakovňa Kia Motors Slovakia\ns.r.o. a Zvarovňa Kia Motors Slovakia s.r.o., o čom predložila zostavy vyúčtovania administratívnych\na pomocných prác jún 2021 a zostavy k letnej odstávke. Uviedla, že práce vykonávala ona sama.\nPredložila tiež Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 23.03.2022 s tým, že už nie je konateľkou\nspoločnosti dodávateľa 1 a všetky účtovné doklady odovzdala novému majiteľovi (C. C., občan ČR),\no čom predložila Preberací protokol. Správca dane v rámci vyhodnotenia jej výpovede konštatoval, že\nnapriek tomu, že svedkyňa mala odovzdať všetky doklady novému konateľovi spoločnosti dodávateľa\n1, predložila správcovi dane Vyúčtovanie administratívnych a pomocných prác za jún 2021 zo dňa\n28.06.2021, podľa ktorého odpracovala za mesiac jún 314 hodín a Vyúčtovanie administratívnych\na pomocných prác za mesiac jún 2021 zo dňa 28.06.2021 (správne malo byť uvedené 30.06.2021), podľa\nktorého odpracovala za mesiac jún 313 hodín, čo je spolu odpracovaných 627 hodín, a keďže mesiac\njún má spolu 30 dní, musela by svedkyňa pracovať 21 hodín denne, keďže podľa zistení správcu\ndane nemala v mesiaci jún 2021 žiadnych zamestnancov a aj ona sama uviedla, že práce vykonávala\niba ona. Svedkyňa neuviedla, ako sa dostala k údajom z turniketov. Žalobca nepredložil výstupy\nz vykonaných administratívnych prác. Z uvedeného správca dane vyvodil, že nebolo vierohodne\npreukázané, že osoba, ktorá je na daňových dokladoch uvedená ako dodávateľ služieb, deklarované\nslužby žalobcovi skutočne aj dodala a že jej z toho titulu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19\nods. 2 Zákona o DPH, čo je základná zákonná podmienka pre odpočítanie dane ustanovená v §\n49 ods. 1 Zákona o DPH. Svedkyňa na základe prijatých opatrení nepredložila žiadne doklady.\nÚčtovníctvo dodávateľa 1 je pre správcu dane nedostupné a nebolo mu umožnené vykonať žiadne\nzistenia smerujúce k potvrdeniu skutočností, ktoré tvrdil žalobca, konkrétne, že služby uvedené na\nkontrolovaných faktúrach dodal žalobcovi dodávateľ 1 a že mu pri ich dodávke vznikla daňová povinnosť\nv zmysle § 19 Zákona o DPH. Predložené doklady bez možnosti overenia nepreukazujú, že sa\ndeklarovaný obchod uskutočnil, resp., že sa uskutočnil tak, ako je v dokladoch uvedené.\n4. Správca dane prostredníctvom výzvy adresovanej Sociálnej poisťovni zistil, že spoločnosť Manit\ntrade s.r.o. mala evidovaných prvých zamestnancov až od 23.08.202l, z čoho vyplýva, že dodávateľ\n1 nemal v rozhodnom období zamestnancov a ani personálne zabezpečenie na to, aby mohol\nskutočne dodať/poskytnúť žalobcovi požadované služby v zmysle kontrolovaných faktúr. Správca\ndane ďalej preveril účet dodávateľa 1, ku ktorému mala dispozičné oprávnenie A. B., pričom zistil,\nže žalobca vykonal úhrady kontrolovaných faktúr na účet dodávateľa 1, následne po prijatí platieb\nod žalobcu boli uskutočnené viaceré výbery z účtu (v čase od 07.07.2022 do 30.08.2022 boli\nrealizované výbery z bankomatu v celkovej výške 76 410,- eur). Úhrada faktúr nepreukazuje, že došlo\nk reálnemu dodaniu fakturovaných administratívnych prác. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil\ndoklady preukazujúce použitie dodávok služieb obstaraných vo faktúrach - administratívnych služieb,\nktoré by preukazovali ich použitie žalobcom na plnenie podliehajúce DPH, a teda splnenie zákonom\n\nstanovenej podmienky na uplatnenie práva odpočítať daň uvedenej v § 49 ods. 2 Zákona o DPH,\nsprávca dane vyzval odberateľov žalobcu Kia Slovakia s.r.o., MEDICAL GLASS s.r.o. a Golde Lozorno\ns.r.o. na vyjadrenie týkajúce sa ekonomickej činnosti týchto spoločností a spolupráce so žalobcom.\nNa základe doručených odpovedí odberateľov žalobcu a predložených dokladov vyplýva, že predmetom\ndodávok boli upratovacie a čistiace práce, ktoré mali byť vykonané zamestnancami žalobcu. Na základe\nvykonaného dokazovania správca dane konštatoval, že nebolo vierohodne preukázané, že osoba,\nktorá je na daňových dokladoch uvedená ako dodávateľ administratívnych prác, deklarované práce\naj vykonala a žalobcovi dodala a že jej vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona\no DPH, čo je základná zákonná podmienka pre odpočítanie dane ustanovená v § 49 ods. 1 Zákona\no DPH. Žalobca odpočítanie dane ani nepreukázal formálne bezchybnou faktúrou, nakoľko predloženým\nfaktúram chýbajú zákonné náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH, ktoré sa týkajú\nrozsahu a druh dodanej služby a ani zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.05.2021 nevyplynulo,\nčo konkrétne bolo na základe predložených faktúr dodané a nevyplýva to ani z predloženého\nVyúčtovania administratívnych a pomocných prác za jún 2021 s dátumom 28.06.2021 a 30.06.2021.\nVykonaným šetrením v súvislosti so zdaniteľným obchodom deklarovaným na základe kontrolovaných\nfaktúr vystavených dodávateľom 1, ani po výpovedi svedkyne A. B., nebolo podľa správcu dane\nvierohodne preukázané, že fakturované služby boli žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúre\na že mu z tohto titulu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, čo žalobcovi nezakladá\nprávo na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.\n5. Správca dane ďalej v odôvodnení poukázal na podmienky vyplývajúce z platnej Smernice upravujúcej\nspoločný systém fungovania DPH, ako aj z rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, z ktorých\nvyplýva, že právo na odpočítanie dane môže byť daňovému subjektu priznané, iba ak sú zároveň\nsplnené formálne a vecné podmienky, pričom pojmy formálne podmienky a vecné podmienky vysvetlil.\nZdôraznil, že podľa Vyúčtovania administratívnych a pomocných prác za mesiac jún 2021 s dátumom\n28.06.2021, ktoré predložila bývalá konateľka dodávateľa 1 A. B., odpracovala za mesiac jún 2021\n314 hodín a podľa Vyúčtovania administratívnych a pomocných prác za mesiac jún 2021 s dátumom\n28.06.2021 (správne malo byť uvedené 30.06.2021) odpracovala za mesiac jún 313 hodín, čo je spolu\nodpracovaných 627 hodín a keďže mesiac jún má spolu 30 dní, musela by konateľka dodávateľa 1\npracovať 21 hodín denne, pretože podľa zistení správcu dane nemala v mesiaci jún 2021 žiadnych\nzamestnancov a ako aj sama uviedla, práce vykonávala iba ona. Svedkyňa neuviedla, ako sa dostala\nk údajom z turniketov a žalobca nedal výstupy z vykonaných administratívnych prác. Správca dane\npoukázal na to, že A. B. bola konateľkou spoločnosti Manit trade s.r.o. do 23.03.2022, odkedy sa\nstal novým konateľom p. C. D. (občan ČR), pričom p. A. B. predložila správcovi dane Preberací\nprotokol bez dátumu odovzdania účtovnej dokumentácie a Zmluvu o prevode obchodného podielu\nz 23.06.2022, kde ako nadobúdateľ vystupuje pán C. C. (občan ČR), ktorý je uvedený v aktuálnom výpise\nz obchodného registra ako spoločník dodávateľa 1. Správca dane ďalej poukázal aj na skutočnosť,\nže v spoločnosti Manit trade s.r.o., ktorá bola dodávateľom žalobcu v mesiaci jún 2021, ako aj v\nspoločnosti ALPHA Machinery s.r.o., ktorá bola dodávateľom žalobcu v mesiaci marec 2021, sa stal\nnovým konateľom p. C. D. (občan ČR), pričom v jednotlivých Zmluvách o prevode obchodného podielu\nsprávca dane zistil nesúlad v uvedenom rodnom čísle p. C. D.. Správca dane vzhľadom na vykonané\ndokazovanie konštatoval, že pri odpočítaní dane z kontrolovaných faktúr od dodávateľa 1 nebola\nsplnená zákonná podmienka na odpočítanie dane uvedená v § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože vznik\ndaňovej povinnosti z titulu dodania fakturovaných služieb u dodávateľa 1 nebol preukázaný. Dodávateľ\nuvedený na faktúrach nemá personálne zabezpečenie na dodanie fakturovaných služieb. Nebola\nsplnená ani zákonná podmienka stanovená v § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pretože žalobca nepreukázal,\nže fakturovaná služba bola využitá žalobcom na výstupe pre potreby jeho zdaniteľných plnení.\nSprávca dane oboznámil žalobcu s pochybnosťami o reálnom dodaní fakturovaných služieb na ústnom\npojednávaní dňa 06.05.2022, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní. Žalobca sa\nk pochybnostiam správcu dane nevyjadril a nepredložil žiadne nové dôkazy. Správca dane konštatoval,\nže žalobca dodanie fakturovaných súm preukazoval správcovi dane predložením formálnych dôkazov.\nUskutočnenie zdaniteľných obchodov, či oprávnenosť nároku na odpočítanie dane, musí preukázať\nžalobca ako kontrolovaný daňový subjekt, nie správca dane. Pritom zo strany daňového subjektu\nnestačí všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie. Správca dane preveroval\noprávnenosť nároku na odpočítanie dane aj z pohľadu splnenia zákonnej podmienky pre odpočítanie\ndane ustanovenej v § 49 ods. 1 Zákona o DPH, t. j. či preverované služby dodal žalobcovi dodávateľ\nuvedený na faktúre a či mu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 a ods. 2 Zákona DPH, nakoľko\nprávo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam\n\nzodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplatenému z dôvodu ich splatnosti. Počas\nvyrubovacieho konania neboli žalobcom predložené žiadne nové doklady a dôkazy. Správca dane\nuzavrel, že žalobca pri odpočítaní dane z faktúr č. 210100005 a č. 210100009 od spoločnosti Manit\ntrade s.r.o. nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok zadefinovaných v § 49 ods. 1 a ods. 2 v\nnadväznosti na § 51 ods. 1 Zákona o DPH.\n6. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia marec 2021 uviedol,\nže žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2021 odpočítal DPH z faktúr od daňového\nsubjektu ALPHA Machinery s.r.o. Bratislava (ďalej len „ALPHA Machinery s.r.o.“ alebo „dodávateľ\n2“) č. 2021015 zo dňa 26.03.2021 v celkovej výške\n44 078,40 eur, z toho DPH 7\n346,40 eur, s predmetom fakturácie: administratívne práce, dátum dodania 26.03.2021 a č. 2021017\nzo dňa 29.03.2021 v celkovej výške 24 254,40 eur, z toho DPH 4 042,40 eur, s predmetom\nfakturácie: administratívne práce, dátum dodania 29.03.2021. K faktúram žalobca predložil Zmluvu\no poskytovaní služieb zo dňa 03.09.2019 uzatvorenú medzi žalobcom a ALPHA Machinery s.r.o.\n(ďalej aj „Zmluva“), Vyúčtovanie administratívnych a pomocných prác rok 2020 + Výnosy 2020 podľa\nprojektov, Vyúčtovanie administratívnych a pomocných prác 2021, e-mailová komunikácia s A. B.\nE. zo dňa 08.01., 05.01., 09.01., 19.03. a 18.07.2021. Správca dane vyhodnotil obsah žalobcom\npredložených faktúr a dokumentov so záverom, že nie je zrejmý presný rozsah plnení uvedených na\nkontrolovaných faktúrach. V Zmluve špecifikované administratívne práce nesúhlasia s činnosťami\nuvedenými v predložených prílohách (Vyúčtovanie administratívnych a pomocných prác 2021). Navyše\núdaje na faktúrach nie sú úplné, obsahujú len všeobecný údaj „administratívne práce“, t. j. faktúry\nneobsahujú náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH, podľa ktorého musí faktúra obsahovať\nmnožstvo a druh dodávaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Následne správca dane\npoukázal na priebeh daňovej kontroly a popísal jednotlivé úkony vykonané správcom dane, ktorými\npreveroval oprávnenosť odpočítania dane z faktúr od deklarovaného dodávateľa 2 (ALPHA Machinery\ns.r.o.). Poukázal na vyjadrenie konateľa žalobcu (F. G.) k zdaniteľnému obchodu od dodávateľa 2,\nz ktorého vyplynulo, že konateľ dodávateľa p. B. E. oslovil žalobcu za účelom spolupráce, žalobca\npreveril uvedený subjekt na Finstate. Konateľ žalobcu uviedol, že dodávateľ 2 stojí za väčšinou biznisu,\nktorý žalobca robí, stará sa o obchodnú stránku, administruje kľúčových klientov, ktorí sú väčšinou jeho\nkontakty, pre týchto žalobca robí, dodávateľ 2 dohodne biznis a žalobca ho realizuje, ďalej vykonáva\nsprostredkovanie a vyhľadávanie nových kontaktov pre upratovacie služby a to na základe Zmluvy\no poskytovaní služieb zo dňa 03.09.2019. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že v mene dodávateľa 2\nuskutočnil fakturované administratívne služby p. B. E., konateľ. Ako účel prijatia administratívnych\nslužieb od deklarovaného dodávateľa 2 konateľ žalobcu uviedol, že výstupy sa odrazia vo výnosoch,\nfakturáciách na klientov za upratovanie, správu budov a iné služby v rámci predmetu podnikania. Žalobca\npredložil Zmluvu o poskytovaní služieb z 03.09.2019, Vyúčtovanie administratívnych a pomocných prác,\nZmluvu o nájme nebytových priestorov z 05.03.2018, e-mailovú komunikáciu s A. B. E. z 05.08.2020,\n05.01., 09.01., 19.03. a 18.07.2021. Správca dane v rámci vyhodnotenia výpovede konateľa žalobcu\nuviedol, že predmetom predloženej Zmluvy o poskytovaní služieb z 03.09.2019 malo byť poskytovanie\nadministratívnych a pomocných služieb, avšak konateľ žalobcu sa vyjadril, že v zmysle kontrolovaných\nfaktúr išlo o odmenu za administratívne práce - zabezpečenie auditu v rámci klientov, či súhlasia\nškolenia (s chemickými látkami, BOZP, interné procesy riadenia v oblasti životného prostredia), ku ktorým\ntvrdeniam však nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane za účelom preverenia splnenia podmienok\nna odpočítanie dane z kontrolovaných faktúr vyzval žalobcu výzvou zo dňa 19.10.2021 na predloženie\ndôkazov preukazujúcich prijatie služieb za účelom výkonu obchodnej, podnikateľskej alebo inej\nzárobkovej činnosti a dôkazov preukazujúcich jej ekonomickú opodstatnenosť, priamu príčinnú súvislosť\nprijatého zdaniteľného plnenia s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami. Žalobca v stanovenej lehote\nna výzvu nereagoval, žiadne doklady a dôkazy správcovi dane nepredložil. Za účelom preverenia\ndeklarovaných služieb správca dane vyzval deklarovaného dodávateľa 2 na predloženie dokladov, na\nvýzvu dodávateľ 2 nereagoval. Výzva sa vrátila späť s poznámkou „adresát je neznámy“. Následne\nsprávca dane predvolal na výsluch C. A. B. E. (ďalej aj „konateľ dodávateľa 2“ alebo „svedok“), ktorý bol\nv období od 18.08.2017 do 10.09.2021 konateľom dodávateľa 2, o čom upovedomil žalobcu. Predvolaný\nsvedok sa k správcovi dane bez ospravedlnenia nedostavil, avšak správcovi dane dňa 23.11.2021 doručil\ne-mail, v ktorom uviedol, že svoj obchodný podiel v spoločnosti ALPHA Machinery s.r.o. predal. V prílohe\npredložil Preberací protokol spoločnosti z 10.09.2021, e-mailovú komunikáciu medzi ALPHA Machinery\ns.r.o. a žalobcom, Výnosy za rok 2020 - graf, Vyúčtovanie administratívnych a pomocných prác za rok\n2021 medzi dodávateľom 2 a žalobcom, Zmluvu o poskytovaní služieb z 03.09.2019, Zmluvu o budúcej\nzmluve o prevode obchodného podielu z 15.07.2021, o čom správca vyhotovil dňa 24.11.2021 úradný\n\nzáznam. Dňa 28.11.2021 doručil konateľ dodávateľa 2 správcovi dane e-mail, ktorého prílohu tvorili\nvýpisy z účtu vedeného dodávateľom 2 za zdaňovacie obdobie január až apríl 2021, odberateľské faktúry\nvystavené pre žalobcu za zdaňovacie obdobie január a marec 2021, o čom správca dane vyhotovil\núradný záznam. Správca dane následne požiadal Colný úrad Bratislava o predvedenie konateľa\ndodávateľa 2 na výsluch, o čom upovedomil žalobcu. Konateľa dodávateľa 2 sa nepodarilo predviesť\nna výsluch z dôvodu, že na adrese pobytu sa nenachádzal. Na základe žiadosti konateľa žalobcu\no vypočutie konateľa dodávateľa 2 bol dňa 17.05.2022 konateľ dodávateľa 2 vypočutý v prítomnosti\nkonateľa žalobcu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní. Podľa správcu dane z výpovede\nsvedka vyplýva, že predmetom obchodnej spolupráce bolo vykonanie administratívnych prác na základe\npožiadaviek objednávateľa (žalobca) na základe Zmluvy o poskytovaní služieb z 03.09.2019, k čomu\npredložil Vyúčtovanie administratívnych a pomocných prác 2021 z 19.03.2021, cenovú ponuku prác,\nTurnikety - dochádzka zamestnancov za mesiac marec 2021, Plán odstávok prác - Lakovňa a Zvarovňa\nKia Motors Slovakia s.r.o., prípravu odstávkových prác zima Kia Motors Slovakia s.r.o. a Cementáreň\nRohožník, obchodné aktivity a administratívna činnosť február až marec 2021 v celkovej sume\n56 882,- eur (bez DPH), Plán odstávkových prác december 2020 + sumarizačná tabuľka a emailová komunikácia z 19.03.2021 a z 05.08.2020 s konateľom žalobcu. K predloženému Vyúčtovaniu\nadministratívnych a pomocných prác 2021 z 19.03.2021 správca dane uviedol, že dodávateľ odpracoval\nza mesiac marec 2021 spolu 948 hodín, a keďže mesiac marec má 31 dní, musel by svedok\npracovať 30 hodín denne, keďže podľa zistení správcu dane nemal v mesiaci marec 2021 žiadnych\nzamestnancov a aj samotný svedok uviedol, že práce vykonával iba on. Neuviedol však, ako sa\ndostal k údajom z turniketov. Žalobca tiež nedodal výstupy z vykonaných administratívnych prác.\nSprávca dane poukázal na rozpory vo výpovediach konateľa žalobcu a konateľa dodávateľa 2 vo\nvzťahu k predmetu dodaných služieb a konštatoval, že nebolo vierohodne preukázané, že osoba, ktorá\nje na daňových dokladoch uvedená ako dodávateľ služieb, deklarované služby žalobcovi skutočne\naj dodala. Účtovníctva dodávateľa 2 je pre správcu dane nedostupné a dodávateľ 2 mu neumožnil\nvykonať žiadne zistenia smerujúce k potvrdeniu skutočností, ktoré tvrdí žalobca. Predložené doklady\nbez možnosti ich overenia nepreukazujú, že deklarovaný obchod sa uskutočnil, resp., že sa uskutočnil\ntak, ako je v dokladoch uvedené. Žalobca navyše tvrdil, že mu boli dodané iné služby, ako tvrdil konateľ\ndodávateľa 2 (svedok).\n7. Správca dane preveril účet dodávateľa 2, ku ktorému mal dispozičné oprávnenie iba C. A. B. E.,\npričom zistil, že žalobca vykonal úhrady kontrolovaných faktúr na účet dodávateľa 2, následne po prijatí\nplatieb od žalobcu boli uskutočnené viaceré výbery z účtu (od 01.04. do 19.04.2022 boli realizované\nvýbery z bankomatu v celkovej výške 73 050,- eur). Úhrada dodávateľských faktúr však nepreukazuje,\nže došlo k reálnemu dodaniu fakturovaných administratívnych prác. Pre nedostupnosť účtovníctva\ndodávateľa 2 správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo SR o údaje z kontrolného výkazu spoločnosti\nALPHA Machinery s.r.o. za zdaňovacie obdobia január, marec a jún 2021, pričom zistil, že v kontrolnom\nvýkaze za obdobie marec 2021 boli uvedené kontrolované faktúry pre žalobcu, pričom ako dominantný\ndodávateľ spoločnosti ALPHA Machinery s.r.o. bola uvedená spoločnosť SC Invest Group s.r.o.\nBanská Bystrica. Dodávateľ 2 k svojmu zdaniteľnému plneniu uvádzanému na kontrolovaných faktúrach\nnepredložil dôkazy ani doklady preukazujúce, že faktúry odrážajú reálne dodané služby - administratívne\npráce, preto správca dane konštatoval, že dodávateľ 2 síce formálne faktúry pre žalobcu vo svojom\nkontrolnom výkaze aj podanom daňovom priznaní vykazuje, avšak nepreukázal, že mu pri týchto\nplneniach vznikla daňová povinnosť podľa § 19 Zákona o DPH, t. j. nepreukázal, že reálne služby vykonal\na dodal. Daň uvedená na faktúrach sa u dodávateľa 2 stala splatnou len z titulu jej uvedenia na faktúre\n(§ 69 ods. 5 Zákona o DPH ).\n8. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z dôvodu, že žalobca nepredložil\ndoklady a dôkazy preukazujúce použitie dodávok služieb obstaraných v kontrolovaných faktúrach\n(administratívnych služieb), ktoré by preukazovali ich použitie žalobcom na plnenie podliehajúce DPH,\na teda splnenie zákonom stanovenej podmienky na uplatnenie práva odpočítať daň uvedenej v §\n49 ods. 2 Zákona o DPH, vyzval odberateľské spoločnosti žalobcu KIA Slovensko s.r.o., MEDICAL\nGLASS s.r.o. a Golde Lozorno s.r.o., na poskytnutie súčinnosti a žiadal o predloženie dokladov\ntýkajúcich sa obchodnej spolupráce a transakcií so žalobcom v období marec 2021. Z dokladov\npredložených odberateľmi žalobcu vyplýva, že tieto spoločnosti potvrdili dodanie plnení žalobcom,\npričom predmetom dodávok fakturovaných žalobcom uvedeným odberateľským spoločnostiam boli\nupratovacie a čistiace práce, ktoré boli vykonané zamestnancami žalobcu. Na výzvu správcu dane\nSociálna poisťovňa oznámila, že spoločnosť ALPHA Machinery s.r.o. nie je evidovaná v registri\n\nzamestnávateľov, z čoho vyplýva, že nemala personálne zabezpečenie na to, aby mohla skutočne\ndodať/poskytnúť žalobcovi požadované služby v zmysle kontrolovaných faktúr a tieto mu nemohla\na nevedela zabezpečiť prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov. Správca dane vyhodnotil\nvyššie uvedené dôkazy so záverom, že vykonaným šetrením v súvislosti so zdaniteľnými obchodmi\nnebolo vierohodne preukázané, že osoba, ktorá je na daňových dokladoch uvedená ako dodávateľ\nadministratívnych prác, deklarované práce aj vykonala a žalobcovi dodala a že jej vznikla daňová\npovinnosť § 19 ods. 2 Zákona o DPH, čo je základná zákonná podmienka pre odpočítanie dane\nustanovená v § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca odpočítanie dane nepreukázal ani formálne\nbezchybnou faktúrou, nakoľko v predložených faktúrach chýbajú zákonné náležitosti podľa § 74\nods. 1 písm. f) Zákona o DPH, ktoré sa týkajú rozsahu a druhu dodanej služby, a ani zo Zmluvy\no poskytovaní služieb zo dňa 03.09.2019 nevyplynulo, čo konkrétne bolo na základe predložených\nfaktúr dodané a nevyplýva to ani z predloženého Vyúčtovania administratívnych a pomocných prác\n2021. Vykonaným šetrením v súvislosti so zdaniteľným obchodom deklarovaným na základe faktúr\nvystavených dodávateľom 2, ani po výpovedi svedka C. A. B. E. nebolo vierohodne preukázané,\nže fakturované služby boli žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúre a že mu z tohto titulu\nvznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, čo žalobcovi nezakladá právo na odpočítanie\ndane z vyššie uvedených faktúr v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Správca dane ďalej v odôvodnení\npoukázal na podmienky vyplývajúce z platnej Smernice upravujúcej spoločný systém fungovania DPH,\nako aj z rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplýva, že právo na odpočítanie dane\nmôže byť daňovému subjektu priznané, iba ak sú zároveň splnené formálne aj vecné podmienky,\npričom pojmy formálne podmienky a vecné podmienky vysvetlil. Poukázal na rozpory vo výpovediach\nk fakturáciám na kontrolovaných faktúrach, podľa ktorých malo ísť o administratívne práce v zmysle\nZmluvy o poskytovaní služieb z 03.09.2019, pričom konateľ žalobcu správcovi dane tvrdil, že dodávateľ\n2 mu na základe uvedených faktúr dodal administratívne práce, ktoré zahŕňali zmluvne dohodnutú\nodmenu za administratívne práce, t. j. zabezpečenie auditu v rámci klientov, či súhlasia školenia,\npričom práce boli vykonávané v rámci celého Slovenska. Konateľ dodávateľa 2 však na ústnom\npojednávaní dňa 17.05.2022 správcovi dane tvrdil, že predmetom kontrolovaných faktúr bolo vykonania\nadministratívnych prác na základe požiadaviek objednávateľa ako je uvedené v Zmluve o poskytovaní\nslužieb z 03.09.2019 - Ostatné práce administratívneho a pomocného charakteru na základe požiadavky\n(článok I. ods. 1), kde dodávateľ 2 pre žalobcu spracoval dochádzku zamestnancov za mesiac marec\n2021, plán odstávkových prác - zima Kia Motors Slovakia s.r.o. a Cementáreň Rohožník, obchodné\naktivity a administratívnu činnosť v mesiacoch február až marec 2021 a plán odstávkových prác\nza mesiac december 2020. K predloženému Vyúčtovaniu administratívnych a pomocných prác 2021\ns dátumom 19.03.2021 správca dane uviedol, že dodávateľ 2 mal odpracovať za mesiac marec 2021\nspolu 948 hodín, t. j. musel by pracovať 30 hodín denne, keďže podľa zistení správcu dane nemal v\nmesiaci marec 2021 žiadnych zamestnancov a aj sám konateľ dodávateľa 2 uviedol, že tieto práce\nvykonal iba on, pričom neuviedol, ako sa dostal k údajom z turniketov. Žalobca tiež nedal výstupy\nz vykonaných administratívnych prác.\n9. Správca dane vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatoval, že pri odpočítaní dane\nz kontrolovaných faktúr od dodávateľa ALPHA Machinery s.r.o. nebola splnená zákonná podmienka\nna odpočítanie dane uvedená v § 49 ods. 1 Zákona o DPH, podľa ktorej právo odpočítať daň\nz tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová\npovinnosť, pretože vznik daňovej povinnosti z titulu dodania fakturovaných služieb u dodávateľa nebol\npreukázaný, pričom dodávateľ uvedený na faktúrach nemá personálne zabezpečenie na dodanie\nfakturovaných služieb a v § 49 ods. 2 Zákona o DPH, podľa ktorej platiteľ môže odpočítať od dane,\nktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ,\npretože žalobca nepreukázal, že fakturovaná služba bola využitá žalobcom na výstupe pre potreby\njeho zdaniteľných plnení. Správca dane poukázal na to, že oboznámil žalobcu s pochybnosťami\no reálnom dodaní fakturovaných služieb na ústnom pojednávaní dňa 06.05.2022, z ktorého bola spísaná\nZápisnica o ústnom pojednávaní č. 101264526/2022. Žalobca sa k pochybnostiam správcu dane\nnevyjadril a nepredložil žiadne nové dôkazy. Žalobca dodanie fakturovaných služieb správcovi dane\npreukazoval predložením formálnych dôkazov. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov, či oprávnenosť\nnároku na odpočítanie dane, musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, nie správca dane. Nestačí\npritom zo strany daňového subjektu iba všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie.\nOprávnenosť nároku na odpočítanie dane preveroval správca dane tiež z pohľadu splnenia zákonnej\npodmienky pre odpočítanie dane ustanovenej v § 49 ods. 1 Zákona o DPH, t. j. či preverované služby\ndodal žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu dodávateľ uvedený na faktúre a či mu vznikla\n\ndaňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH, nakoľko právo na odpočítanie dane možno\nuplatniť len vo vzťahu k skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu\nDPH, resp. zaplatenému z dôvodu ich splatnosti (právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá\nje splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre). Správca dane konštatoval, že počas vyrubovacieho\nkonania neboli žalobcom predložené žiadne nové doklady a dôkazy. Žalobca pri odpočítaní dane z faktúr\nč. 2021015 a č. 2021017 od spoločnosti ALPHA Machinery s.r.o. nepreukázal splnenie hmotnoprávnych\npodmienok zadefinovaných v § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 Zákona o DPH.\n10. O podaných odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane rozhodol žalovaný Rozhodnutím\nč. 103294417/2022 zo dňa 07.12.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného marec 2021“) a Rozhodnutím\nč. 103294917/2022 zo dňa 07.12.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného jún 2021“) tak, že rozhodnutia\nsprávcu dane potvrdil.\n11. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného marec 2021 i rozhodnutia žalovaného jún 2021 žalovaný\nuviedol dôvody podaných odvolaní a následne zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly\ni vyrubovacieho konania, ako aj dôvody rozhodnutia správcu dane marec 2021 tak, ako sú uvedené\nv odôvodnení rozhodnutia správcu dane marec 2021 (ako aj v bodoch 6-9 tohto rozsudku), resp.\ndôvody rozhodnutia správcu dane jún 2021 tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu\ndane jún 2021 (ako aj v bodoch 3-5 tohto rozsudku). Žalovaný sa následne v odôvodnení rozhodnutí\nvyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu a zhodne konštatoval, že správca dane preveroval\nprimárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane platiteľom, ktorý odpočítanie dane deklaroval,\nuplatnil si ho a inicioval. Poukázal na to, že podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane upravené\nv § 49 až 51 Zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, pričom z rozhodnutia správcu dane\nje zrejmé, že platiteľ (žalobca) nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie\ndane. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane\nnevychádzal len z daňových dokladov predložených žalobcom (faktúry, Zmluva o poskytovaní služieb\nzo dňa 03.09.2019, Vyúčtovanie administratívnych a pomocných prác 2021, e-mailová komunikácia\n– zdaňovacie obdobie marec 2021, resp. faktúry, Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 01.05.2021,\nVyúčtovanie administratívnych a pomocných prác jún 2021 - zdaňovacie obdobie jún 2021), ale za týmto\núčelom vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny\npodklad. Pokiaľ žalobca v odvolaniach poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR pojednávajúce\no dôkaznom bremene a na Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-80/11 Mahagében Kft. a C -142/11 Péter\nDávid, žalovaný uviedol, že nie je dôvodné, aby správca dane vykonal dokazovanie o tom, či platiteľ\nvedel alebo mohol vedieť, že prijatím a poskytnutím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je\nspojené s daňovým únikom, pretože v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreniesol\nteda dôkazné bremeno na správcu dane a nepreukázal, že splnil hmotnoprávne podmienky nároku na\nodpočítanie dane. Na základe predložených dokladov a dôkazov nebolo možné jednoznačne potvrdiť, že\nplatiteľ (žalobca) disponoval existenciou materiálneho plnenia, pričom doklady a dôkazy nepreukazovali\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane platiteľom, a to napriek\ntomu, že boli splnené formálne podmienky. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na Uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018, v ktorom sa konštatuje, že daňový subjekt má v daňovom konaní\ndve základné povinnosti, povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Platiteľ nemusí primárne\npreukazovať obsah daňových dokladov, pokiaľ nenastane situácia, že správca dane dokazovaním\nhodnoverne spochybní reálnosť predložených dokladov, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal na\nRozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009 zo 06.07.2010. Žalovaný vo vzťahu k dôkaznej\npovinnosti platiteľa, k rozloženiu dôkazného bremena medzi platiteľom a správcom dane, ktorú\nvyhodnotil správca dane v prvostupňových rozhodnutiach, poukázal príkladmo aj na ustálenú judikatúru\nNajvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. 10Sžfk/36/2016 z 25.09.2019, sp. zn. 3Sžf/26/2016\nz 18.10.2017). K námietke žalobcu, že doložil všetky dôkazné prostriedky a napriek tomu správca\ndane tvrdí, že platiteľ nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce súvislosť prijatých a uskutočnených\nzdaniteľných plnení žalovaný uviedol, že správca dane relevantne spochybnil doklady predložené\nplatiteľom, čím sa dôkazné bremeno presunulo na platiteľa, ktorý tým, že nepredložil také dôkazy, ani\nnenavrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré by mohli prispieť k objasneniu a preukázaniu materiálnej\nstránky formálne zdokladovaných obchodov a tým naplniť všetky podmienky splnenia zákonných\npodmienok odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH,\nsvoje dôkazné bremeno neuniesol. Je vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie\npodnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pre dojednávanie\nobchodných kontaktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných\n\npartnerov, aby pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti dbal na určitú mieru obozretnosti, riadne si\npreveroval svojich obchodných partnerov, mal by byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny\nobsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V daných prípadoch daňový\nsubjekt (žalobca) toto dostatočne nepreukázal.\n12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného marec 2021 žalovaný uviedol, že z administratívneho\nspisu vyplynulo, že faktúrami od dodávateľa ALPHA Machinery s.r.o. mali byť žalobcovi dodané\nadministratívne práce. S poukazom na obsah vyjadrení konateľa žalobcu a konateľa dodávateľa 1\nžalovaný konštatoval, že ich tvrdenia sú v rozpore vo vzťahu k obsahu deklarovaných zdaniteľných\nplnení, oslovené odberateľské spoločnosti potvrdili obchodnú spoluprácu so žalobcom, ide však\no dlhodobejšie obchodné spolupráce a nebolo preukázané, že obchodné spolupráce dohodla spoločnosť\nALPHA Machinery s.r.o., odberatelia konateľa dodávateľa 1 C. A. B. E. nepoznali. Konateľ dodávateľa\n1 tvrdil, že išlo o administratívne práce na základe požiadaviek objednávateľa, ku ktorému tvrdeniu\npredložil doklady, iné podrobnejšie informácie k vykonaným prácam však svedok neposkytol. Z jeho\nvyjadrenia nevyplynulo jednoznačne, aké konkrétne administratívne služby pre žalobcu mal dodávateľ\n1 vykonať. Na základe predložených evidencií dochádzky svedkom sa malo jednať o spracovanie\ndochádzky zamestnancov žalobcu, pričom predložil evidencie dochádzok - výstupy z turniketov\ndochádzky zamestnancov žalobcu v jednotlivých dňoch mesiaca marec 2021 s príslušnými údajmi\no príchodoch, odchodoch z práce. Z uvedených dochádzok možno konštatovať, že zamestnanci žalobcu\nv jednotlivých prevádzkach odberateľských spoločností využívali dochádzkové karty na evidenciu\npríchodov a odchodov pri vykonávaní prác, pričom boli v systéme evidovaní ako majiteľ karty - externý\npersonál za spoločnosť platiteľa. Žalovaný poukázal na to, že pri evidencii dochádzky cez elektronické\ndochádzkové systémy (v danom prípade sa jedná o odberateľov s veľkým počtom zamestnancov, možno\npredpokladať, že na evidenciu dochádzky využívali moderné elektronické systémy s čo najmenším\nďalším fyzickým zaťažením na ich ďalšie spracovanie) sa evidencia zamestnancov zjednodušuje,\nv značnej miere sa znižuje administratívne zaťaženie na spracovanie dochádzok, ktoré je vykonávané\nautomaticky, moderné systémy poskytujú dokonca spracovanie výstupov priamo do mzdových\nsystémov. V spornom prípade - pri elektronickej evidencii dochádzok nebolo preukázané, že bolo\npotrebné následné fyzické spracovanie dochádzok pre platiteľa (žalobcu). Ak by aj bolo potrebné\nvykonať ďalšie úkony súvisiace so spracovaním dochádzky, fakturovaná suma základu dane\nz preverovaných faktúr (56 944,- eur) sa javí ako neprimerane vysoká, odhliadnuc od skutočnosti,\nže žalobca zamestnáva okolo 140 zamestnancov, ktorých pracovné zaradenie je od upratovačov\noperátorov majstrov a administratívnych zamestnancov, t. j. disponuje aj zamestnancami, ktorí by\nprípadne spracovanie dochádzok a iné práce administratívneho charakteru vedeli relevantne zabezpečiť\nv réžii platiteľa. Žalovaný konštatoval, že prijatie administratívnych prác nebolo zo strany platiteľa\n(žalobcu) reálne preukázané, tiež špecifikácia týchto prác bola v rozpore s tvrdením konateľa platiteľa\na dodávateľa týchto prác, nebola reálne preukázaná priama súvislosť medzi prijatými administratívnymi\nprácami a fakturovanými zdaniteľnými plneniami platiteľa. Fakturovaná suma predstavovala zdaniteľné\nplnenie vysokej sumy, pričom preukázanie rozsahu administratívnych prác zo strany platiteľa a jednak\naj dodávateľa prác by mal byť jednoznačný a vecný, pretože na poskytnutie odmeny za vykonané práce\nmusí byť schopný platiteľ aj reálne zarobiť, teda tieto práce dodať odberateľovi, inak táto ekonomická\npodstata transakcie sa javí ako účelová a nereálna. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vychádzal\nzo všetkých zistení, ktoré boli výsledkom vykonaného dokazovania, pričom vykonaným dokazovaním\nsa nepreukázalo, že došlo k dodaniu služieb dodávateľom uvedených na faktúrach. Aj keď v prípade\nplatiteľa svedok potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, nepredložil také doklady a dôkazy, ktoré\nby preukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný konštatoval, že ani ekonomická\npodstata sporných plnení nebola dostatočne preukázaná. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 a Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n5Sžfk/47/2020 zo dňa 21.09.2024, body 44, 45 a 47. Žalovaný konštatoval, že preukázanie materiálnej\nexistencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení\nje esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného\nplnenia. Podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane sú upravené v 49 až 51 Zákona o DPH.\nStanovené podmienky musia byť splnené kumulatívne, t. j. v prípade nesplnenia ktorejkoľvek z nich\nprávo na odpočítanie dane nevzniká. Žalovaný vyslovil súhlas s vyjadrením správcu dane, že platiteľ\n(žalobca) jednoznačne vierohodne nepreukázal nadobudnutie služieb od dodávateľa uvedeného\nna faktúre, dodávateľ nepreukázal, že služby boli dodané tak, ako boli fakturované, čím nebola splnená\npodmienka v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca v danej veci ani vierohodne nepreukázal,\nako a či použil plnenie na svoje dodávky tovaru a služieb ako platiteľ, čím nebola splnená podmienka\n\nna odpočítanie dane uvedená v § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Žalovaný vyhodnotil odvolacie\nnámietky žalobcu ako nedôvodné.\n13. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného jún 2021 žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu\nvyplynulo, že faktúrami od dodávateľa Manit trade s.r.o. mali byť žalobcovi dodané administratívne\npráce v období 06. mes. 2021. Svedkyňa A. B. k faktúre č. 210100005 uviedla, že išlo o prípravu\nfinančných reportov a ekonomiky prevádzky a sumarizáciu turniketov - dochádzka za máj 2021\na kancelárske potreby, o čom predložila Vyúčtovanie administratívnych a pomocných prác jún 2021.\nK faktúre č. 210100009 uviedla, že sa jednalo o prípravu odstávkových prác - leto 2021 Lakovňa\nKia Motors Slovakia s.r.o. a Zvarovňa Kia Motors Slovakia s.r.o., predložila zostavy vyúčtovania\nadministratívnych a pomocných prác za jún 2021 a zostavy k letnej odstávke. Svedkyňa citovala\nlen presné údaje uvedené na predložených dokladoch, iné informácie a konkrétnejšiu špecifikáciu o\nvykonaní administratívnych prác neuviedla, i keď, ako tvrdila, mala tieto práce vykonávať osobne.\nŽalovaný poukázal na to, že konateľ žalobcu uviedol, že zamestnáva cca 140 zamestnancov\n(pracovné zaradenie upratovači, operátori, majstri a administratívni zamestnanci), t. j. disponuje\naj zamestnancami, ktorí by prípadne spracovanie dochádzok a iné práce administratívneho charakteru\nmohli relevantne zabezpečiť v jeho réžii. Žalobca uviedol, že vykonával „facility manažment“,\nupratovacie služby, technickú správu budov pre zazmluvnených zákazníkov, najmä Kia Slovakia s.r.o.,\nZvarovňa a Lakovňa, Golde Lozorno s.r.o., GHL Logistics a MEDICAL GLASS a.s. Na základe\npredložených evidencií dochádzky predložených svedkyňou sa malo jednať o spracovanie dochádzky\nzamestnancov platiteľa. Svedkyňa predložila evidencie dochádzok - výstupy z turniketov dochádzky\nzamestnancov žalobcu v jednotlivých dňoch mesiaca máj 2021 (správne malo byť uvedené jún 2021)\ns príslušnými údajmi o príchodoch a odchodoch z práce. Z uvedených dochádzok možno konštatovať,\nže zamestnanci platiteľa v jednotlivých prevádzkach odberateľských spoločnosti využívali dochádzkové\nkarty na evidenciu príchodov a odchodov pri vykonávaní prác, pričom boli v systéme evidovaní\nako majiteľ karty - externý personál, za spoločnosť platiteľa. Žalovaný (zhodne ako správca dane)\npoukázal na skutočnosť, že pri evidencii dochádzky cez elektronické dochádzkové systémy sa evidencia\nzamestnancov zjednodušuje, v značnej miere sa znižuje administratívne zaťaženie na spracovanie\ndochádzok, ktoré je vykonávané automaticky podľa požiadaviek, moderné systémy poskytujú\ndokonca spracovanie výstupov priamo do mzdových listov. V spornom prípade - pri elektronickej\nevidencii dochádzky nebolo preukázané, že bolo potrebné následné fyzické spracovanie dochádzok\npre platiteľa. Žalovaný konštatoval, že prijaté administratívne práce neboli zo strany platiteľa (žalobcu)\nreálne preukázané a nebola reálne preukázaná priama súvislosť medzi prijatými administratívnymi\nprácami a fakturovanými zdaniteľnými plneniami platiteľa (žalobcu). Fakturovaná suma predstavovala\nzdaniteľné plnenie vysokej sumy, pričom preukázanie a rozsah administratívnych prác zo strany\nžalobcu a jednak aj dodávateľa prác by mal byť jednoznačný a vecný, pretože na poskytnutie odmeny\nza vykonané práce musí byť schopný platiteľ aj reálne zarobiť, teda tieto práce dodať odberateľovi,\ninak takáto ekonomická podstata transakcie sa javí ako účelová a nereálna. Žalovaný mal za to,\nže správca dane vychádzal zo všetkých zistení a z vykonaného dokazovania sa nepreukázalo,\nže došlo k dodaniu služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach. Aj keď v prípade žalobcu svedkyňa\npotvrdila uskutočnenie zdaniteľných obchodov, neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukázali\nreálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. V kontexte daného prípadu a zistených skutočností podľa\nžalovaného vyplýva, že ani ekonomická podstata sporných plnení nebola dostatočne preukázaná.\nŽalovaný v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 a Rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/47/2020 zo dňa 21.09.2022 (body 44, 45 a 47). Žalovaný\nkonštatoval, že preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane\nna uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní\nje významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane sú\nupravené v 49 až 51 Zákona o DPH. Stanovené podmienky musia byť splnené kumulatívne, t. j.\nv prípade nesplnenia ktorejkoľvek z nich právo na odpočítanie dane nevzniká. Žalovaný vyjadril súhlas\ns vyjadrením správcu dane, že žalobca jednoznačne a vierohodne nepreukázal nadobudnutie služieb\nod dodávateľa uvedeného na faktúre, dodávateľ nepreukázal, že služby boli dodané tak, ako boli\nfakturované, čím nebola splnená podmienka v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca v danej\nveci ani vierohodne nepreukázal, ako a či použil plnenie na svoje dodávky tovaru a služieb ako platiteľ,\nčím nebola splnená podmienka na odpočítanie dane uvedená v § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH.\nOdvolacie námietky žalobcu žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné.\n\n14. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí marec 2021 a jún 2021 zhodne konštatoval, že správca dane\npostupoval v súlade s § 24 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav dostatočne,\nkontrolné zistenia i námietky žalobcu uviedol v odôvodnení rozhodnutí a vyhodnotil ich v súlade s § 3\nods. 3 a ods. 6 Daňového poriadku. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane postupoval v úzkej\nsúčinnosti so žalobcom a inými osobami, žalobca bol riadne oboznámený a vyrozumený so zistenými\nskutočnosťami správcu dane pri daňovej kontrole, bolo mu umožnené vyjadrovať sa k nim v zmysle § 45\nods. 1 písm. f) Daňového poriadku, správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\npredložených dokladov žalobcu alebo pravdivosť údajov v nich uvedených žalobcovi oznámil a vyzval\nho, aby sa k nim vyjadril (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). Podľa žalovaného v rozhodnutiach správcu\ndane sú dostatočne uvedené dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutí zakladá, správca dane riadne\nzistil skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci, kontrolné zistenia detailne popísal, všetky získané\ndôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, uviedol použitie právnych predpisov podľa ktorých\nrozhodoval. Odôvodnenie rozhodnutí správcu dane je zrozumiteľné a je súladné s § 63 ods. 5 Daňového\nporiadku. Záver správcu dane vychádza podľa žalovaného zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu,\nna základe ktorého prijal záver o nepriznaní platiteľom uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr\nz dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH.\nŽalobné dôvody\n15. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutých\nrozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane za zdaňovacie obdobia marec\n2021 a jún 2021 a tvrdil, že tieto rozhodnutia sú nezákonné, arbitrárne, zmätočné, nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vecne a právne nesprávne a žiadal, aby správny súd\nrozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane zrušil a veci vrátil na ďalšie konania. V správnych\nžalobách žalobca zhodne poukázal na konanie pred orgánmi verejnej správy a na vydané rozhodnutia,\nodcitoval relevantnú právnu úpravu a zosumarizoval podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nupravené v Smernici Rady 2006/112/PS z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH (ďalej len „Smernica“)\na v Zákone o DPH. Žalobca tvrdil, že splnil svoju povinnosť predložiť všetky doklady a dôkazy\npreukazujúce skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH.\nZ týchto ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu (žalobcu) na právne\nvzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a žalobca nemôže znášať dôkaznú núdzu z týchto skutočností.\nKonštatoval, že všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu uplatňujúceho odpočet DPH je\nmodifikované právom EÚ, pričom správca dane i žalovaný podľa žalobcu nesprávne vychádzali iba\nz vnútroštátnych predpisov, ktoré nesprávne právne posúdili a vec nesprávne posúdili aj z hľadiska práva\nEÚ. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Gábor Tóth. Žalobca\ntvrdil, že vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu právo na odpočítanie dane mohlo byť v týchto veciach\nzamietnuté len vtedy, ak by orgány finančnej správy vzhľadom na objektívne okolnosti preukázali,\nže príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet bolo\nsúčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa, k čomu však v preskúmavaných prípadoch nedošlo.\nPodľa žalobcu orgány verejnej správy nesprávne a v rozpore so zákonom nepriznali žalobcovi právo\nna odpočet dane titulom nesplnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočet DPH\na dokazovanie neviedli k zisteniu už v odvolacom konaní namietanému rozloženiu dôkazného bremena\na nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci, čo malo za následok nesprávny výklad a aplikáciu\nprávnej normy zo strany orgánov verejnej správy. Žalobca v správnych žalobách uviedol, že mu nie\nje jasné, prečo sa zistenie správcu dane, že deklarovaní dodávatelia nepreukázali reálne dodanie\nslužieb v zmysle faktúr, vzťahuje aj na žalobcu. Tvrdil, že mal od priamych dodávateľov vystavené\nfaktúry so všetkými náležitosťami a nie je povinný skúmať oprávnenosť vystavenia faktúr jednotlivými\ndodávateľmi pri uplatnení nároku na odpočet DPH, nie je ani možné preverovať vecnú správnosť\nvystavených faktúr od svojich dodávateľov. Zo zákona nevyplýva ani povinnosť žalobcu zisťovať\na preukazovať, akým spôsobom zabezpečil dodávateľ dodanie služieb. Pre žalobcu je rozhodujúce\nlen to, či služby boli dodané riadne a včas. Základným pochybením správcu dane i žalovaného podľa\nžalobcu je to, že napriek reálnej existencii dodaných služieb (administratívne služby podľa predložených\nfaktúr) orgány verejnej správy tvrdia, že žalobca nepreukázal reálnu existenciu zdaniteľného plnenia\na reálnu ekonomickú činnosť poukazujúc na materiálne a personálne nedostatky na strane dodávateľov.\nPodľa žalobcu boli služby dodané a vyfakturované, o čom svedčia faktúry aj ich prílohy, uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov potvrdili i konatelia dodávateľov. Tvrdenie, že k uskutočneniu zdaniteľných\nobchodov nedošlo, nemá podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Otázka právneho posúdenia\nzdaniteľného plnenia, ktoré bolo podľa žalobcu preukázané, že existuje, ale dodávateľ nemal personálne\n\nalebo materiálne kapacity na jeho uskutočnenie, nemôže byť na ťarchu žalobcu a prenesenie dôkazného\nbremena na žalobcu tak nemá oporu v Daňovom poriadku. Dôkazné bremeno, že u dodávateľov žalobcu\ndošlo k podvodnému konaniu, ako aj to, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia môže\npodieľať na plnení, ktoré je spojené s nesplnením daňovej povinnosť alebo s daňovým únikom, je na\nsprávcovi dane. Žalobca poukázal na to, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr.\nsp. zn. 5Sžf/6/2012) odpočet DPH nemôže byť zamietnutý z dôvodu nezákonnosti, ktorej sa dopustil\nvystaviteľ faktúry. Ak žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia (čo podľa žalobcu v danom\nprípade nie je sporné, keďže fakturované služby boli dodané, čo má vyplývať z dokazovania vykonaného\nsprávcom dane, najmä z výsluchu konateľov dodávateľov), faktúrami (ktoré boli predložené) a ďalšími\nprílohami od dodávateľov, žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku\nskutočností, ktoré nastali u dodávateľov alebo subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno správca\ndane. Žalobca v správnych žalobách tvrdil, že svoje dôkazné bremeno uniesol a zo strany orgánov\nverejnej správy došlo k neprípustnému rozširovaniu dôkazného bremena na žalobcu, v dôsledku čoho\npovažoval rozhodnutia správcu dane za nezákonné. K problematike rozloženia dôkazného bremena\nžalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 a k problematike presúvania\ndôkazného bremena na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018. Žalobca ďalej vo\nvšeobecnosti poukázal na povinnosti subjektu, ktorý si chce odpočítať DPH a na oprávnenie správcu\ndane verifikovať jeho tvrdenia, pričom nepostačuje odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt\nneuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy.\nTaktiež vo všeobecnosti žalobca poukázal na judikatórne závery Súdneho dvora EÚ týkajúce sa\nobmedzenia odpočítania dane.\n16. Žalobca v správnych žalobách zdôraznil, že svoje dôkazné bremeno uniesol. Vo vzťahu k posúdeniu\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v preskúmavaných prípadoch tvrdil, že dodanie\nslužby – plnenie nie je sporné a bolo preukázané, že služby boli reálne vykonané, faktúry boli\nuhradené a dodávatelia mali postavenie zdaniteľných osôb. Orgány verejnej správy podľa žalobcu\nvec nesprávne právne posúdili, keď skonštatovali nepreukázanie dodania deklarovaných služieb\nod dodávateľov a nesprávne interpretovali § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca\npoukázal na Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ spojených veciach C-80/11 a C142/11 Mahagében a Dávid.\nŽalobca konštatoval, že nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca nevie\npreukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľského\nsubjektu. V tejto súvislosti poukázal na Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 610/19 Vikingo.\nPrávo žalobcu na odpočet dane podľa žalobcu v zásade nie je závislé od toho, či sú splnené\na preukázané hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane v predchádzajúcich\nstupňoch obchodného reťazca, ale či tieto preukázal žalobca vo vzťahu k dodaniu služieb, ktoré mu\nposkytli dodávatelia. Z citovaného rozhodnutia vo veci C -610/19 Vikingo podľa žalobcu vyplýva, že\nv prípade spochybneného subdodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, keď by\nbola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého\nzo subjektov zapojených do obchodného reťazca. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozsudky\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2020 a sp. zn. 3 Sžfk/15/2020.\n17. Žalobca ďalej v správnych žalobách namietal, že rozhodnutia správcu dane vychádzajú\nz nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu a že žalovaný sa s námietkami\nžalobcu prezentovanými v odvolaniach vysporiadal povrchne a nevzal do úvahy judikatúru, na\nktorú žalobca poukazoval. Odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy sú podľa žalobcu\nnedostatočné, vykazujúce znaky arbitrárnosti. Žalobcovi nebol uznaný nárok na odpočet dane z dôvodu\nkonštatovaného záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane napriek tomu, že\norgány verejnej správy nepreukázali priamu participáciu žalobcu na daňovom podvode alebo jeho\nvedomosť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca, ktorého bol súčasťou.\nŽalobca zdôraznil, že predložil všetky dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, že\nslužby boli dodané deklarovanými dodávateľmi, avšak správca dane tieto dôkazy nezobral do úvahy\na tento názor si osvojil aj žalovaný. Žalobca následne vymenoval dôkazy, ktorými podľa jeho tvrdenia\npreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia.\n18. Žalobca v správnych žalobách tiež namietal, že neodôvodneným odmietnutím aplikovať právne\nzávery rozhodnutí najvyšších súdnych autorít pri rozhodovaní o odvolaniach žalobcu žalovaný de iure\ni de facto odňal a porušil právo žalobcu na súdnu (a inú právnu) ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR i čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a tiež právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). V tejto\nsúvislosti žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR.\nVyjadrenia žalovaného\n19. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zhodne uviedol, že trvá na záveroch uvedených\nv napadnutých rozhodnutiach a má za to, že rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane boli\nvydané v súlade so zákonom. Poukázal na možnosti odopretia nároku na odpočítanie DPH (nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie práva), pričom zdôraznil, že ide o zásadne\nodlišné prípady, pri ktorých je rozdielny obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu\na správcu dane. Existenciu materiálneho plnenia žalovaný považuje za najpodstatnejšiu hmotnoprávnu\npodmienku, pričom dôkazné bremeno na preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby je na osobe,\nktorá si odpočítanie dane uplatňuje. Pri daňovom podvode je základnou podmienkou pri posúdení,\nči ide o daňový podvod, chýbajúca daň, pričom v tomto prípade sú spravidla splnené hmotnoprávne\npodmienky na odpočítanie dane. Žalovaný poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 5Sžfk/47/2020, z ktorého okrem iného vyplýva, že je dlhodobo ustálenou praxou, že\nnepreukázanie poskytnutia zdaniteľného plnenia, resp. nepreukázanie toho, že tento obchod realizoval\nsubjekt, ktorý ho fakturoval, zaťažuje osobu, ktorá si odpočet DPH uplatňuje (t. j. žalobcu) a neunesenie\ndôkazného bremena vedie k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH neboli splnené.\nZa takýchto okolností nie je dôvodné, aby orgány verejnej správy preukazovali žalobcovi podvodné\nkonanie, resp. že bol súčasťou podvodného reťazca o čom vedel alebo mal vedieť. K rozsudkom,\nna ktoré poukázal žalobca v správnych žalobách žalovaný uviedol, že nie je dôvodné, aby správca\ndane vykonal dokazovanie, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím alebo poskytnutím\nplnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, ktoré priamo súviselo s jeho dodávateľmi, žalobca nepreniesol dôkazné bremeno na správcu\ndane, pretože jeho primárnou povinnosťou bolo preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok nároku\nna odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Na základe predložených dokladov\na dôkazov nebolo možné potvrdiť (tak, ako sa uvádza v rozsudkoch, na ktoré žalobca poukázal), že\nžalobca disponoval existenciou materiálneho plnenia, pričom dôkazy a doklady nepreukazovali splnenie\nhmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom, a to napriek tomu,\nže boli splnené formálne podmienky. Správca dane nevychádzal pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatnenia nároku na odpočet DPH len z dokladov predložených žalobcom, ale vykonal rozsiahle\ndokazovanie na zistenie, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Žalovaný poukázal\nna Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 a na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu\nSR týkajúcu sa otázok dôkazného bremena a jeho prenosu, ako aj na jednotlivé zistenia vyplývajúce\nz administratívneho spisu vo vzťahu k uplatnenému odpočtu DPH z faktúr od dodávateľa Manit trade\ns.r.o. a ALPHA Machinery s.r.o. tak, ako bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutí správcu dane (i\nv bodoch 3-9 tohto rozsudku), na jednotlivé dôkazy a ich vyhodnotenie, z ktorého vyplýva, že žalobca\nnepreukázal, že došlo k dodaniu služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach. Preukázanie materiálnej\nexistencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie daňovým subjektom na uskutočnenie zdaniteľných plnení\nje esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Žalobca jednoznačne a vierohodne nepreukázal\nnadobudnutie služieb od dodávateľov uvedených na faktúrach, ani to, ako a či použil plnenie na svoje\ndodávky tovaru a služieb ako platiteľ, čím neboli splnené podmienky na odpočítanie dane uvedené\nv § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v zmysle\n§ 24 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav dostatočne, kontrolné zistenia\ni námietky žalobcu uviedol v odôvodnení rozhodnutí a vyhodnotil ich v súlade s Daňovým poriadkom.\nV rozhodnutiach orgány verejnej správy uvádzajú dôvody, na ktorých boli založené. Žalovaný navrhol,\naby správny súd správne žaloby ako nedôvodné zamietol.\nRepliky žalobcu\n20. Žalobca v replikách k vyjadreniam žalovaného zotrval na argumentácii uvedenej v správnych\nžalobách, na ktorú v plnom rozsahu odkázal a zotrval na svojom tvrdení, že dôkazné bremeno uniesol,\nnakoľko vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočet DPH predložil faktúry s prílohami, jeho dodávatelia\npotvrdili dodanie služieb, služby boli reálne vykonané, faktúry boli uhradené a dodávatelia mali\npostavenie zdaniteľných osôb. Tvrdenie žalovaného, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov nedošlo,\nnemalo podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej\n\nsprávy považoval na nedostatočné a navrhol, aby správny súd preskúmavané rozhodnutia žalovaného\ni rozhodnutia správcu dane zrušil.\nDupliky žalovaného\n21. Žalovaný v duplikách zotrval na skutočnostiach a právnych záveroch uvedených v rozhodnutiach\nžalovaného i správcu dane, mal za to, že v posudzovaných prípadoch ide o rigorózne nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok podľa Zákona o DPH, čo bolo dôvodom pre neuznanie uplatnenia nároku\nna odpočítanie DPH. Navrhol správne žaloby zamietnuť.\n22. Žalobca v správnych žalobách požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnym\nžalobám v zmysle § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“). Krajský súd v Trenčíne o týchto návrhoch rozhodol Uznesením sp. zn.\n11S/13/2023-100 zo dňa 13.04.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2023 a Uznesením sp.\nzn. 11S/12/2023-99 zo dňa 20.04.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2023 tak, že návrhy\nna priznanie odkladného účinku správnym žalobám zamietol.\n\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov\n23. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.\na/ cit. zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej\nBystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.\n11S/13/2023 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia marec 2021) vedie na Správnom súde\nv Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/13/2023 a konanie vedené pôvodne na Krajskom súde v Trenčíne\npod sp. zn. 11S/12/2023 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia jún 2021) vedie na Správnom\nsúde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/12/2023.\n24. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. TN-11S/13/2023-125 zo dňa 04.11.2024 podľa §\n65 ods. 1 SSP spojil na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. TN-11S/13/2023\na TN-11S/12/2023 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. TN-11S/13/2023. Predmetné uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2024.\n25. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne\npríslušný podľa § 13 ods. 1 SSP veci prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní\nnapadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane a konania, ktoré ich\nvydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnych žalobách dospel k záveru, že žaloby nie sú\ndôvodné.\n26. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podaných správnych žalobách. Namietala\nnedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy,\nkeď žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH s konštatovaním, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Rozhodnutia\npovažovala za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne. Mala za to, že žalobca predložil všetky\ndôkazné prostriedky preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení, ako aj dodanie zdaniteľných plnení\ndodávateľmi uvedenými na faktúrach. Tvrdila, že nebol daný dôvod na prenos dôkazného bremena\na v tejto súvislosti poukázala na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR i Súdneho dvora EÚ. Navrhla\nrozhodnutia žalovaného i správcu dane za zdaňovacie obdobia marec 2021 a jún 2021 zrušiť.\n27. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n\n(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n28. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n29. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych\ndôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len\n„žalobné body“).\n30. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n31. Podľa § 19 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení úč. k 30.06.2021 (ďalej len „Zákon o DPH“) (1)\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania\ndeň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej\nzmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom\ndodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n32. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané.\n33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak\na/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n34. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať\nmnožstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.\n35. Podľa § 3 ods. 2, 3, 6 Daňového poriadku (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej\nsúčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a\npovinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny\núkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského\ndôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je\nobchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol\ndaňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n36. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje\na/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n37. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n38. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia.\n39.\nPodľa\n§\n46\nods.\n5\nDaňového\nporiadku,\nak\nvzniknú\npochybnosti\no správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým\nsubjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti\nkontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil,\nnejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\n40. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa\ntohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto\nzákona, ak tento zákon neustanovuje inak.\n(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti\nustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať\na/ označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb/ číslo a dátum rozhodnutia,\nc/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo\npridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá\npovinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o\nzahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú\nprávnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto\nprávnickú osobu,\nd/ výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o\nnáhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý\nmá byť suma zaplatená,\ne/ poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie\nodkladného účinku,\nf/ vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej\npečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a\nodtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.\n(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového\nsubjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa\nrozhodovalo.\n41. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené\nrozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia marec\n\na jún 2021. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu\ndane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi\nnezákonnosti zhodne uplatnenými žalobcom v správnych žalobách.\n42. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa\nochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím\nalebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok\nstanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e/ ustanovil,\nže žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových\na právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné\n(„žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou\npostupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Žalobca v časti III. správnych žalôb (body 11\naž 19) zhodne formuloval žalobné body takým spôsobom, že vo všeobecnosti ozrejmoval právnu úpravu,\nresp. právny rámec nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle Smernice Rady 2006/112/\nES a Zákona o DPH (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/), ako aj Daňového poriadku a poukázal na\nniektoré rozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré sa zaoberali otázkou práva na odpočet dane, avšak bez\nkonkretizácie, ako sa tieto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vzťahujú k preskúmavanému prípadu, pričom\nkonštatoval, že splnil svoju povinnosť predložiť všetky doklady preukazujúce skutočnosti vymedzené\nv § 49 Zákona o DPH. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou žalobcu je konkrétne skutkovo a právne\nvymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1\npísm. e/ SSP. V tejto časti správnych žalôb konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa\nk prejednávanej veci chýbajú. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní,\nt. j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd\nje v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na\nrozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy (§ 135 ods. 1 SSP v znení úč. do 30.06.2023). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho\nrozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými\ndôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa však\nv preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov\nalebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné,\nodkazovacie a konštatačné námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne\nvyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny\nsúd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani\nv žalobe všeobecne uplatnené a konštatačné dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho\nspisu za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej\nžaloby/správnych žalôb neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti preskúmavaných\nrozhodnutí, pretože práve rozsahom a dôvodmi správnej žaloby/správnych žalôb je správny súd pri\nprieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v správnych žalobách všeobecné formulované\na nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného\nnesúhlasu žalobcu s postupom, resp. rozhodnutiami správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením\nveci správcom dane i žalovaným, bránia tomu, aby správny súd (viazaný žalobnými bodmi v zmysle §\n134 ods. 1 SSP), mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí.\n43. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách konštatoval, že splnil svoju povinnosť predložiť všetky\ndoklady preukazujúce skutočnosti vymedzené v § 49 Zákona o DPH, takéto všeobecné konštatovanie\npredstavuje len vlastné vyhodnotenie otázky splnenia podmienok pre priznanie odpočtu dane bez\nakejkoľvek konkretizácie na preskúmavaný prípad s tým, že žalobca tiež len všeobecne konštatoval,\nže „dôkazné bremeno žalobcu sa nevzťahuje na preukazovanie právnych vzťahov týkajúcich sa jeho\ndodávateľov“. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia\nsprávcu dane nie sú založené na tom, resp. odpočet dane nebol žalobcovi upretý z dôvodu, že by žalobca\nnepreukázal skutočnosti týkajúce sa jeho deklarovaných dodávateľov, resp. že by neuniesol dôkazné\nbremeno vo vzťahu k preukázaniu takýchto skutočností. Takto formulované žalobné body neumožňujú\nsprávnemu súdu vykonať súdny prieskum. Obdobne, pokiaľ žalobca vo všeobecnosti v správnych\nžalobách poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ týkajúce sa otázky dôkazného bremena bez\ntoho, aby konkrétne uviedol, či sa jedná o obdobný alebo zhodný prípad s preskúmavanou vecou,\na to skutkovo alebo právne, správny súd s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR i\n\nNajvyššieho správneho súdu SR konštatuje, že z takto formulovaných žalobných bodov nemožno bez\nďalšieho vyvodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\n44. Žalobca v správnych žalobách namietal nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy\ns argumentáciou, že vychádzali len z vnútroštátnych právnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska\npráva Európskej únie, pričom len všeobecným (t. j. nekonkrétnym) spôsobom poukázal na skutkové\nokolnosti prípadu a tvrdil, že „právo na odpočet dane mohlo byť zamietnuté len ak by orgány verejnej\nsprávy preukázali, že príjemca faktúr (žalobca) vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie/plnenia bolo/\nboli súčasťou daňového podvodu zo strany vystaviteľov faktúr“ (t. j. dodávateľov 1 a 2, pozn. správneho\nsúdu). Napriek všeobecnosti uvedenej námietky správny súd má za to, že v preskúmavanom prípade\nvzhľadom na orgánmi verejnej správy zistené skutkové okolnosti (a to tak vo vzťahu k deklarovanému\ndodaniu služieb deklarovaným dodávateľom 1/ ako aj deklarovaným dodávateľom 2/), ktoré sú podrobne\npopísané v odôvodnení rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane, tak správca dane ako\ni žalovaný konštatovali, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, pričom\nje nesporné (a vyplýva to aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho\nsúdu SR i Súdneho dvora EÚ), že splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vo\nvšeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si toto právo uplatňuje, t. j. v preskúmavanom prípade žalobca.\nK námietke, že žalobcovi nebol uznaný nárok na odpočet dane z dôvodu konštatovaného záveru\no nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane, napriek tomu, že orgány verejnej správy\nnepreukázali priamu participáciu žalobcu na daňovom podvode alebo jeho vedomosť, že k daňovému\npodvodu dochádza v rámci obchodného reťazca, ktorého bol súčasťou, správny súd uvádza (zhodne\ns argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k žalobe a s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, resp.\nNajvyššieho správneho súdu SR), že v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet\nDPH nie je dôvodné, aby orgány verejnej správy preukazovali žalobcovi podvodné konanie alebo že bol\núčasťou podvodného reťazca, o čom vedel alebo mohol alebo mal vedieť.\n45. V zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie\ndane sú 1/ že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň\n(t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2/ že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne\nplnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3/ že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci\njeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie\nsú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo\nna odpočítanie dane môže byť odopreté.\n46. V preskúmavanom prípade správca dane (i žalovaný) založili svoje rozhodnutia o nepriznaní\nuplatneného odpočtu dane žalobcovi na závere, že nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia,\nresp. že žalobca nepreukázal existenciu materiálneho plnenia od deklarovaných dodávateľov a súčasne\nna závere, že nebolo preukázané, že prijaté plnenia boli žalobcom použité v rámci jeho podnikateľskej\nčinnosti. Zároveň správca dane i žalovaný konštatovali, že žalobcom predložené faktúry (z ktorých\nsi žalobca uplatnil odpočet dane) neobsahovali všetky formálne náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm.\nf/ Zákona o DPH (absentovala špecifikácia rozsahu a druhu dodanej služby). V tejto súvislosti\nsprávny súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. Rozsudok v spojených veciach SGI a\nValériane C-459/17 a C-460/17). Na zamietnutie práva zdaniteľnej osobe, ktorá je príjemcom faktúry\nna odpočítanie dane uvedenej na faktúre postačuje, aby správca dane preukázal, že zdaniteľná\nosoba nedisponuje existenciou materiálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa (dodávateľov),\npričom správca dane nie je v takomto prípade povinný skúmať vedomostnú stránku zdaniteľnej osoby\no nezákonnom konaní iného subjektu, pretože dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby\nnemá žiadny vplyv na otázku, či sa dodanie uskutočnilo. Ak zo zistení a následných záverov správcu\ndane i žalovaného uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach vyplýva, že žalobca nepreukázal,\nže disponuje existenciou materiálneho plnenia, resp. že žalobca nedisponuje materiálnou existenciou\nplnenia (od deklarovaných dodávateľov), nie je ani preukázané, že deklarovaným dodávateľom vznikla\ndaňová povinnosť podľa § 19 Zákona o DPH s následnou možnosťou žalobcu uplatniť si právo na\nodpočet DPH. Správca dane i žalovaný dospeli súčasne k záveru, že žalobca nepreukázal ani splnenie\npodmienky, že prijaté zdaniteľné plnenia boli žalobcom použité na uskutočnenie jeho zdaniteľných\nplnení. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky tri hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie\nodpočtu DPH musia byť splnené súčasne (kumulatívne) a už nesplnenie jednej z nich teda predstavuje\nmožnosť nepriznania odpočtu DPH.\n\n47. Pokiaľ žalobca poukázal na konštatácie správcu dane, že deklarovaní dodávatelia nepreukázali\nreálne dodanie služieb, správny súd uvádza, že rozhodnutia správcu dane i žalovaného neboli založené\nna tom, že dodávatelia nepreukázali uvedené skutočnosti, ale na tom, že žalobca, ktorý bol povinný\npreukazovať splnenie podmienok pre odpočet dane, t. j. mal dôkazné bremeno na preukázanie\nskutočností týkajúcich sa splnenia o.i. hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane, nepreukázal,\nže služby deklarované na faktúrach od dodávateľa 1 a dodávateľa 2 mu boli reálne dodané (a to\npoukazom na konkrétne vykonané dôkazy, ktoré boli vyhodnotené správcom dane i žalovaným v súlade\ns ich obsahom i v súlade so zásadami logického uvažovania, pričom žalobca v správnych žalobách\nnekonkretizoval, ktoré dôkazy boli správcom dane nesprávne vyhodnotené a prečo). Navyše, ani\ntvrdenie žalobcu, že predložil faktúry so všetkými náležitosťami, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutí\nani v administratívnych spisoch, pretože ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane tento\n(oprávnene) konštatoval, že v prípade obidvoch dodávateľov žalobca nepredložil formálne bezchybné\nfaktúry, keďže na týchto faktúrach chýbali zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 74 ods. 1\npísm. f) Zákona o DPH (rozsah a druh dodanej služby). Pokiaľ žalobca poukázal na to, že nemá\npovinnosť zisťovať a preukazovať, akým spôsobom dodávateľ zabezpečil dodanie služieb, ale podľa\njeho tvrdenia je dôležité to, či služby boli dodané, s týmto sa v zásade správny súd môže stotožniť,\navšak v preskúmavanom prípade správca dane vykonal dokazovanie a z jednotlivých dôkazov (po\nich vyhodnotení jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach) vyvodil záver, že služby v skutočnosti\nneboli dodané (t. j. že žalobca nepreukázal existenciu materiálneho plnenia), pričom správny súd\nkonštatuje, že dôkazy boli správcom dane vyhodnotené v súlade s ich obsahom a v súlade so zásadami\nlogického uvažovania a žalobca toto vyhodnotenie ničím nespochybnil. Pokiaľ žalobca v správnych\nžalobách argumentuje, že „napriek reálnej existencii dodaných služieb (administratívne služby) orgány\nverejnej správy tvrdili, že žalobca nepreukázal reálnu existenciu zdaniteľného plnenia“ (bod 23\nsprávnych žalôb) a ďalej tvrdí, že „služby boli dodané, čo má vyplývať zo žalobcom predložených\ndôkazov“, správny súd uvádza, že takéto všeobecné konštatácie predstavujú len prezentovanie\nvlastného hodnotenia dôkazov žalobcom, resp. jeho nesúhlas s hodnotením dôkazov vykonaných\nsprávcom dane i žalovaným. Žalobca totiž neuvádza, ktoré konkrétne dôkazy správca dane vyhodnotil\nnesprávne a prečo, a preto takto formulované žalobné body neumožňujú prijať záver o nezákonnosti\nrozhodnutí žalovaného, resp. rozhodnutí správcu dane. Žalobca zároveň v správnych žalobách uvádza\ntvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí\na ani v administratívnych spisoch, napr. že uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili konatelia\ndodávateľov [v tomto prípade (bývalá) konateľka dodávateľa 1/ a (bývalý) konateľ dodávateľa 2/ len\nformálne potvrdili vykonanie deklarovaných služieb, pričom z iných dôkazov vykonaných správcom dane\na vyhodnotených v odôvodnení rozhodnutí správcu dane vyplýva opak], ďalej tvrdenie žalobcu, že bolo\npreukázané, že zdaniteľné plnenie existuje a dodanie služieb bolo preukázané, je v priamom rozpore\ns odôvodnením rozhodnutí správcu dane, kde tento uvádza konkrétne dôvody, pre ktoré dospel k záveru,\nže existencia materiálneho plnenia nebola preukázaná. Navyše, správca dane nezaložil (výlučne) záver,\nže deklarované služby neboli dodané, na tom, že existovali, resp. boli zistené personálne a materiálne\nnedostatky na strane dodávateľov (správca dane tieto skutočnosti uviedol v odôvodnení rozhodnutí\nlen vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov, ktoré boli počas daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania\nvykonané).\n48. Je nesporné, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, či platiteľ, ktorý si uplatňuje odpočet\ndane, vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia môže podieľať na plnení, ktoré vykazuje známky\npodvodu (alebo zneužitia práva) má správca dane, avšak preskúmavané rozhodnutia neboli založené\nna závere, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím alebo uskutočnením zdaniteľného plnenia\n(prijatím deklarovaných služieb) zúčastňuje na konaní poznačenom podvodom. V preskúmavanom\nprípade orgány verejnej správy neodopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nlen (výlučne) z dôvodu absencie materiálneho a personálneho vybavenia dodávateľov žalobcu, ako\nto tvrdí žalobca, ale v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania preverovaním predložených\ndokladov a tvrdení žalobcu bolo spochybnené uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení (dodanie\nslužieb), ktoré boli fakturované deklarovanými dodávateľmi 1 a 2. Preto podľa správneho súdu v\npreskúmavanom prípade neprichádza do úvahy aplikácia judikatúry v zmysle Rozhodnutia Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a správca dane sa teda nemusel zaoberať „vedomosťou žalobcu\no jeho účasti na podvode.“ V preskúmavanej veci nejde ani o prípad, kedy by bol správcom dane i\nžalovaným spochybnený „subdodávateľ“, keďže (bývalí) konatelia dodávateľa 1 i dodávateľa 2 tvrdili,\nže deklarované služby mali poskytnúť/vykonať osobne (ktoré tvrdenia boli správcom dane i žalovaným\nv procese dokazovania relevantne spochybnené). Len pre úplnosť správny súd uvádza, že samotná\n\núhrada faktúr nepredstavuje zákonnú podmienku pre uplatnenie nároku na odpočet DPH a nie je ani\ndôkazom o tom, že služby, ktorých cena bola vyfakturovaná kontrolovanými faktúrami (a bola uhradená)\nboli žalobcovi reálne dodané.\n49. Správny súd poukazuje na to, že z judikatúry Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho\nsúdu SR týkajúcej sa otázky dôkazného bremena a jeho rozloženia, resp. jeho prenosu (na ktorú\njudikatúru poukazuje aj samotný žalobca v správnych žalobách, aj keď len vo všeobecnosti),\nsubjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia\nzákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné\nbremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový\nsubjekt dokladuje. Výsledok verifikácie musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane, to\nznamená, že by nepostačovalo len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné\nbremeno, pokiaľ by zmysluplne a logicky nespochybnil žalobcom predložené tvrdenia a dôkazy.\nV preskúmavanom prípade podľa správneho súdu správca dane dôkazné bremeno uniesol, pretože\nkvalifikovane a dostatočným spôsobom spochybnil tvrdenia žalobcu, identifikoval konkrétne skutočnosti,\nktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu, tieto relevantným a zákonným spôsobom\nv súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku oznámil žalobcovi a umožnil mu v stanovenej lehote sa\nk týmto pochybnostiam vyjadriť a predložiť dôkazy, resp. neúplné údaje doplniť, nejasnosti vysvetliť\na nepravdivé údaje opraviť alebo pravdivosť údajov riadne preukázať. V takomto prípade opäť prešlo\ndôkazné bremeno na žalobcu a tento mal povinnosť preukázať svoje tvrdenia (v tejto súvislosti správny\nsúd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018, Rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 8Sžfk/14/2021). Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, dôkazy nepredložil a pochybnosti\nsprávcu dane neodstránil. Je pritom na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi\ndokladmi) preukázal reálne dodanie služieb od dodávateľov uvedených na faktúrach (alebo od inej\nzdaniteľnej osoby), a teda preukázal splnenie podmienok na odpočet DPH. V tomto prípade uvedené\nžalobca nevykonal, a preto sa správny súd stotožnil s právnym posúdením veci vykonaným správcom\ndane a žalovaným, ktoré považoval za správne.\n50. Žalobca v bode 25 správnych žalôb poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR\na konštatoval, že ak žalovaný disponuje faktúrami s prílohami a existenciou materiálneho plnenia, čo\npodľa jeho tvrdenia v tomto prípade nebolo sporné, žalobca tým vyčerpá svoje dôkazné bremeno a\nna preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a u jeho subdodávateľov\nznáša dôkazné bremeno správca dane. Zároveň namietal, že v tomto prípade došlo k neprípustnému\nrozširovaniu dôkazného bremena na žalobcu. Správny súd predovšetkým uvádza, že tvrdenie žalobcu,\nže v tomto prípade nebola sporná existencia materiálneho plnenia, nemá oporu ani v odôvodnení\npreskúmavaných rozhodnutí žalovaného i správcu dane, ani v obsahu administratívnych spisov,\nz ktorých jednoznačne vyplýva, že existencia materiálneho plnenia bola sporná, resp. spochybnená,\nkeď správca dane i žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí konštatovali, že nebola preukázaná\nexistencia materiálneho plnenia, s uvedením konkrétnych dôkazov a skutočností, z ktorých tento záver\norgány verejnej správy vyvodili. V takomto prípade teda ani nemohlo dôjsť k neprípustnému rozširovaniu\ndôkazného bremena na žalobcu, keďže dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o splnení\npodmienok pre uplatnenie odpočtu dane bolo na žalobcovi, a teda postup správcu dane i žalovaného\nbol súladný s ustanoveniami Daňového poriadku, Zákona o DPH i s judikatúrou Najvyššieho súdu SR,\nresp. Najvyššieho správneho súdu SR a Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti správny súd poukazuje\nna to, že pokiaľ žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR bez\nkonkretizácie, aký majú tieto rozhodnutia súvis s preskúmavaným prípadom, takto všeobecne uplatnená\nnámietka neumožňuje súdny prieskum preskúmavaných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca v správnych\nžalobách poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/6/2012, správny súd uvádza, že tento odkaz je\njednak všeobecný, a jednak predmetný rozsudok, resp. jeho závery, nie sú pre preskúmavaný prípad\naplikovateľné, keďže v tomto prípade (na rozdiel od prípadu v cit. rozsudku) nebol odpočet DPH\nzamietnutý z dôvodu nezákonnosti, ktorej sa dopustil vystaviteľ faktúry.\n51. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách (bod 28) namietal, že nepostačuje, ak správca dane\nlen konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní\npredložené tvrdenia a dôkazy, toto tvrdenie nemá oporu v odôvodnení rozhodnutí ani vo vykonanom\ndokazovaní. Správca dane i žalovaný vyhodnotili všetky žalobcom predložené dôkazy, ako aj dôkazy\nvykonané v priebehu výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, vyhodnotili ich jednotlivo i vo\n\nvzájomných súvislostiach v súlade s obsahom dôkazov a v súlade so zásadami logického uvažovania, t.\nj. správca dane i žalovaný kvalifikovane spochybnili dôkazy žalobcu, tieto pochybnosti žalobcovi oznámili\npostupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, a preto došlo k prenosu dôkazného bremena späť zo\nsprávcu dane na žalobcu. Uvedený postup bol súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR\ni Najvyššieho správneho súdu SR.\n52. Tak, ako bolo vyššie uvedené, správca dane i žalovaný svoje rozhodnutia, ktorými odopreli žalobcovi\nprávo na odpočet dane založil na tom, že žalobcom nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych\npodmienok odpočtu DPH s odôvodnením, že žalobca nepreukázal existenciu materiálneho plnenia, t. j.\nnepreukázal, že deklarované plnenia, (ktoré boli vyfakturované faktúrami od dodávateľa 1 a dodávateľa\n2) boli dodané, a teda nebolo preukázané ani to, že dodávatelia 1 a 2 deklarované plnenia (služby)\nžalobcovi dodali, ďalej tým, že žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok podľa § 49 ods. 2 Zákona\no DPH (keďže žalobca nepredložil dôkazy osvedčujúce, že by deklarované služby od dodávateľov 1\na 2 použil na dodávky služieb ako platiteľ) a navyše s odôvodnením, že žalobcom predložené faktúry\nnemali ani formálne náležitosti stanovené v § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH (rozsah a druh dodanej\nslužby). Správca dane podľa správneho súdu svoje dôkazné bremeno uniesol, keďže identifikoval\nkonkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzovali jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a v takomto\nprípade (keď správca dane unesie svoje dôkazné bremeno) je opäť povinnosť preukazovať svoje\ntvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než\ntie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (viď Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS\n377/2018). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp.\nzn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s Rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011\nz 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte –\nžalobcovi...Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu,\nktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok\nna odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si\naj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za\nzákonom stanovených podmienok“. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že odpočítanie dane\nsi môže uplatniť v zásade len platiteľ dane. Právo odpočítať daň vzniká v deň, keď pri tomto tovare\nalebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 Zákona o DPH). Základnou podmienkou pre vznik\npráva na odpočítanie dane je, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (§ 19 až § 21 Zákona o DPH).\nAk nedôjde k vzniku daňovej povinnosti dodávateľa, nevzniká ani právo na odpočítanie dane. Pokiaľ\nhmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť\nodopreté a dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje. Správca dane\nrelevantným spôsobom spochybnil pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom (tak, ako to\nvyplýva z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí), pričom následne bolo (z dôvodu mechanizmu\npresúvania dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom) na žalobcovi, aby\nrelevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal, že v príslušnom zdaňovacom období\ndošlo k reálnemu dodaniu služieb od dodávateľov uvedených na faktúrach, prípadne od inej zdaniteľnej\nosoby, a teda, že v prípade posudzovaných zdaniteľných plnení boli splnené podmienky na odpočítanie\ndane v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a ods. 2, § 49 ods. 2 a § 51 Zákona\no DPH. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Tvrdenie žalobcu v správnych žalobách, že orgány\nverejnej správy spochybnili reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom 1,\nresp. deklarovaným dodávateľom 2 s odôvodnením, že „deklarovaní dodávatelia nemali personálne\na materiálne vybavenie na poskytnutie služieb“, nemá oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd námietku nesprávneho právneho posúdenia veci\nsprávcom dane i žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.\n53. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách namietal nedostatočne zistený skutkový stav, uvedená\nnámietka bola uplatnená opäť len všeobecne, keď žalobca nekonkretizoval, ktoré konkrétne dôkazy\nvykonané správcom dane boli vyhodnotené nesprávne a prečo, resp. ktoré dôkazy boli vyhodnotené\nv rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania a neuviedol ani aký konkrétny dopad\nmá táto skutočnosť na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Z takto všeobecne formulovanej žalobnej\nnámietky nemožno vyvodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\n54. Poukaz žalobcu na zásady správy daní a tvrdenie o porušení princípu práva na spravodlivé súdne\na iné konanie je rovnako všeobecný, má konštatačný charakter, bez konkretizácie na preskúmavaný\nprípad. K žalobcom namietanému porušeniu čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd správny súd uvádza, že na daňové spory čl. 6 Dohovoru nie je aplikovateľný (napr. rozhodnutie\nESĽP vo veci Ferraziny v. Taliansko zo dňa 12.07.2001). Rovnako poukaz na rozsudky Najvyššieho\nsúdu SR, bez toho, aby žalobca konkretizoval ich vplyv na preskúmavaný prípad (obdobné skutkové\nokolnosti alebo právne závery) nepostačuje na vyvodenie záverov o nezákonnosti preskúmavaných\nrozhodnutí.\n55. Žalobca v podaných správnych žalobách opakovane poukazoval na jednotlivé rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR, vrátane citácie častí z ich odôvodneniach, ako aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ,\nrovnako vrátane citácií častí z ich odôvodnenia, ktoré rozhodnutia sa týkajú problematiky uplatňovania\nodpočítania DPH, resp. podmienok zamietnutia alebo nepriznania uplatneného odpočítania dane, ako aj\nproblematiky rozloženia dôkazného bremena. V tejto súvislosti je možné poukázať na ustálenú judikatúru\nNajvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej je nepochybné, že rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ je\npre oblasť dane z pridanej hodnoty mimoriadne rozsiahla. Pre správne posúdenie preskúmavanej veci\nvšak nie je podstatné „množstvo“ judikátov, ktoré ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je to, čo\nz týchto rozhodnutí Súdneho dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym\nzáverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v\nriešenom prípade dospel a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec. Práve\nkonkretizácia dopadov záverov rozsudkov Súdneho dvora EÚ na zákonnosť napadnutých rozhodnutí\nv správnych žalobách absentuje. Nepostačovalo tak na rozsudky Súdneho dvora EÚ poukázať, stotožniť\nsa s nimi, resp. konštatovať ich relevanciu na prejednávanú vec. Na ich účinné použitie je potrebné,\naby žalobca najprv ozrejmil ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou,\npredmet, sporné ustanovenia zákona alebo právne záväzných aktov EÚ, relevantné právne závery,\ns analýzou dopadov na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu – napadnutými\nrozhodnutiami, (ktoré v zásade nikdy nemôžu byť úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na\nzákonnosť napadnutých rozhodnutí. Výňatky odôvodnení z rozsudkov a konštatácie názorov žalobcu\nk nim takého kritéria nespĺňajú. Takto formulované námietky (vo forme polemiky) správny súd považuje\nlen za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením správcu dane, ktoré samé osebe (bez tvrdenia,\naký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí) nemá vplyv na zákonnosť\npreskúmavaných rozhodnutí. Keďže žalobca v žalobných bodoch uvedených v správnych žalobách\ndostatočne nekonkretizoval, v čom sa správca dane alebo žalovaný mýlili, alebo v čom sú ich úvahy\nv rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania, resp. konštatoval skutočnosti, na\nktorých napadnuté rozhodnutia založené (výlučne) neboli, v rámci preskúmania napadnutých rozhodnutí\nžalovaného (v spojení s rozhodnutiami správcu dane) v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych\nžalobách tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.\n56. Žalobca v správnych žalobách napokon namietal, že rozhodnutia žalovaného i správcu dane\nsú nepreskúmateľné, pretože „žalovaný sa povrchne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými\nv odvolaní“. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a to jednak z dôvodu, že\nnámietka je nekonkrétna, keď žalobca nekonkretizoval, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami\nžalobcu sa žalovaný nevysporiadal (a správny súd nie je oprávnený vyhľadávať alebo konkretizovať tieto\nnámietky za žalobcu) a jednak z dôvodu, že táto námietka nemá oporu v odôvodnení preskúmavaných\nrozhodnutí (vo vzťahu k jednej konkrétnej námietke, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou týkajúcou\nsa aplikácie žalobcom označených rozsudkov, resp. s ním označenou judikatúrou.) Z odôvodnenia\nrozhodnutí správcu dane je zrejmé, že tento sa vyjadril k aplikovanej judikatúre a uviedol, z\nakého dôvodu žalobcom označené rozhodnutia nepovažoval za také, ktoré by boli aplikovateľné na\npreskúmavaný prípad. Rovnako žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutí vyjadril k žalobcom označenej\njudikatúre na str. 14 preskúmavaného rozhodnutia marec 2021 a na str. 12 preskúmavaného\nrozhodnutia jún 2021. Napadnuté rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane obsahujú všetky\nzákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku a v ich odôvodnení je\nuvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom týchto rozhodnutí, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami\nžalobcu vznesenými v priebehu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní ako i v odvolacom konaní,\norgány verejnej správy uviedli, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých rozhodovali. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí uviedol priebeh daňovej kontroly,\npriebeh daňového konania, vrátane vyrubovacieho konania, uviedol, ktoré dôkazy a aké úkony boli\nsprávcom dane vykonané, v rozhodnutiach vyhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach,\nuviedol konkrétne aké zistenia z jednotlivých dôkazov boli správcom dane zistené a ako boli tieto\ndôkazy vyhodnotené. Po vyhodnotení uvedených dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach\nsprávca dane uviedol svoje závery, ku ktorým dospel a to, že nebolo preukázané zo strany žalobu\n\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, keďže žalobca nepreukázal splnenie\nhmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH (nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia a ani\npoužitie zdaniteľného plnenia na uskutočnenie zdaniteľných plnení žalobcu), t. j. nebolo preukázané\nsplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH, a teda že žalobca neuniesol svoje\ndôkazné bremeno. Správca dane zároveň poukázal na to, že žalobcom predložené faktúry nespĺňali\nani formálne náležitosti stanovené Zákonom o DPH (konkrétne v § 74 ods. 1 písm. f) – absentoval\nrozsah a druh dodanej služby). Zároveň poukázal (a to vrátane poukazu na relevantnú judikatúru)\nna to, že správca dane v takomto prípade je oprávnený verifikovať aj realitu tvrdeného dodania\nslužieb (administratívnych služieb), následne po vyhodnotení jednotlivých dôkazov dospel k záveru, že\ndeklarované služby tak, ako vyplývajú z formálne žalobcom predložených dokladov neboli uskutočnené\n(s odôvodnením tak, ako je uvedené v bodoch 3 - 9 tohto rozsudku) a tieto skutočnosti označil za\ntaké, ktoré u neho vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o tom, že deklarované plnenia prebehli tak,\nako je uvedené na žalobcom formálne predložených dokladoch. Zároveň o týchto pochybnostiach\n(a to v konkrétnostiach) oboznámil žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 06.05.2022, z ktorého bola\nvyhotovená Zápisnica č. 101264526/2022 a v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku ho vyzval na\nodstránenie uvedených pochybností a na predloženie dôkazov, ktoré by osvedčovali, že k reálnemu\nplneniu (dodaniu služieb) došlo tak, ako to deklaruje žalobca. Žalobca sa však k pochybnostiam správcu\ndane nevyjadril a na základe predmetnej výzvy žiadne doklady nepredložil, čím došlo k prenosu\ndôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu a žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Uvedená\núvaha je obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutí správcu dane. Tak správca dane ako aj žalovaný sa\nv odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí vyjadrili ku všetkým námietkam a stanoviskám žalobcu.\nV tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia,\npričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť podľa názoru Najvyššieho\nsúdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne\nsprávny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú\nprípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto\nbol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu\npatrí rozpornosť výroku z odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich\nskutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny\nnedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán\nk rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku\ndôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať\nprípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch\nzískaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní\nvykonané“. Preskúmavané rozhodnutia správcu dane i žalovaného takýmito vadami netrpia. Žalovaný\nsa v napadnutých rozhodnutiach v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou správcu dane uvedenou\nv prvostupňových rozhodnutiach, pričom rozhodnutia správcu dane vyhodnotil ako vecne správne.\nNapadnuté rozhodnutia obsahujú vo svojich odôvodneniach všetky skutkové zistenia, o ktoré boli\nopreté rozhodovacie dôvody. Boli opísané a vyhodnotené dôkazy vykonané počas daňovej kontroly\na daňového konania, pričom z vyhodnotenia dôkazov predložených žalobcom žalovaný vyvodil skutkový\nzáver, že žalobcom predloženými dôkazmi nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia a nebolo\npreukázané, že prijaté plnenia boli žalobcom použité v rámci jeho podnikateľskej činnosti, a teda nebolo\npreukázané splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH.\nTento skutkový záver bol právne posúdený tak, že platiteľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa\n§ 19 ods. 2 Zákona o DPH, z uvedeného dôvodu nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa\na z dôvodov zistených správcom dane žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle ustanovení\nZákona o DPH na základe faktúr vystavených dodávateľom 1 a dodávateľom 2. Rozhodnutia správcu\ndane i rozhodnutia žalovaného obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane\ni žalovaný vysporiadali. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného uvedenou v odôvodneniach\nnapadnutých rozhodnutí týkajúcou sa posúdenia splnenia podmienok pre odpočítanie DPH v zmysle §\n49 Zákona o DPH nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu ich nezrozumiteľnosti,\nani pre nedostatok dôvodov.\n57. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, v spojení s rozhodnutiami správcu\ndane, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podaných správnych žalobách, vzhľadom na\npredchádzajúce časti tohto rozsudku dospel k záveru, že správne žaloby neboli dôvodné. Správny súd\npreto správne žaloby podľa § 190 SSP zamietol.\n\n58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, a preto mu správny súd právo na\nnáhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania\nžalovaného podľa § 168 SSP.\n59. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nToto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo\npodaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom\ndo 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak\nbolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia\nSprávneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e\nSSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná\nsťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm.\na) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\n\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}